Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201110
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1113201110.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.DanyŠiffalovičvprávnejvecižalobcu:Okresníhospodářskákomora
Hodonín, Svatoborská 591, 697 01 Kyjov,
IČ: 485 32 312, Česká republika, zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, IČO:
50 349 287, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a o určenie,
že zmluva o poskytnutí finančného príspevku trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského

súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom určil, že odstúpenie právneho
predchodcu žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od
Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom

žalovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 27.07.2009 číslo
zmluvy:
Z 2241042000601 dané žalobcovi listom z 01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a
Zmluva o poskytnutí finančného príspevku z 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 stále trvá. II.
výrokom žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania, odvolacieho konania
a dovolacieho konania v rozsahu
100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným

uznesením.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 269 ods. 2, § 1 ods. 1 a 2, § 344, § 349 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“), čl. 2 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému (zmenu na strane
žalovaného pripustil uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 29.03.2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky)

určenia(zmenužalobypripustilOkresnýsúdBratislavaIuznesenímsp.zn.26Cb/17/2013z31.08.2016),
že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným - právnym predchodcom žalovaného) 27.07.2009 č. Z 2241042000601 dané žalobcovi
listom žalovaného (právnym predchodcom žalovaného) z 01.08.2012č. MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným (právnym predchodcom žalovaného) 27.07.2009 č. Z 2241042000601 stále trvá.
Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri realizácii Projektu postupoval z

hmotnoprávneho hľadiska v súlade so Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601
(ďalej aj „Zmluva“) a jej prílohami, a teda neexistovali dôvody pre odstúpenie od Zmluvy. Odstúpenie od
Zmluvy označil za neplatné a závery v ňom uvedené za právne a vecne nepodložené a za predčasné.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že od Zmluvy odstúpil nielen na základe odporúčaní
a záverov kontroly na mieste, ale predovšetkým na základe zdokumentovaných zistení o podstatnom

porušení Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy označil za riadne odôvodnené, legálne, platné a riadne
doručené, pričom na jeho základe Zmluva zanikla.
V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 26Cb/17/2013
z 24.10.2016 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd
v Bratislave uznesením sp. zn. 4Cob/222/2017 z 10.05.2018 odvolaním napadnutý vyššie označený
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vo veci opätovne rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 26Cb/17/2013 z 20.09.2018
tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Označený rozsudok Okresného súdu Bratislava
I bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob/73/2019 z 30.04.2020. Na
základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 23.11.2022 rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/17/2013 z 20.09.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 4Cob/73/2019 z 30.04.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Súd konštatoval, že bolo sporné, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a
otázka (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy.
V súlade s čl. 2 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
R 62/2017 súd dospel k záveru, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) číslo: MPRV-2012-427/21722-15 z 01.08.2012
od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 uzatvorenej so žalobcom je neplatné.
Uviedol, že v danom spore nie je sporné, že žalobca a Ministerstvo výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uzatvorili 27.07.2009 Zmluvu
o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601. Označená zmluva bola uzavretá aj podľa § 269

ods. 2 OBZ, t.j. strany sporu medzi sebou uzatvorili nepomenovanú zmluvu.
Podľa Zmluvy jej prílohou č. 1 sú Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve
o poskytnutí finančného príspevku. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve
o poskytnutí finančného príspevku (ďalej len „VZP“) upravujú ukončenie zmluvy
v Článku 9. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky listom z 01.08.2012

číslo: MPRV-2012-427/21722-15 od Zmluvy odstúpilo s odkazom na Článok 9 ods. 2.2 VZP.
Článok 9 ods. 2.2. VZP umožňuje odstúpiť poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku od
Zmluvy v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy, nepodstatného porušenia Zmluvy a v prípadoch
ustanovených právnymi predpismi Slovenskej republiky, Českej republiky a Európskeho spoločenstva.
VZP

v Článku 9 ods. 2.3 ustanovuje, že porušenie Zmluvy je podstatné, ak strana porušujúca Zmluvu vedela
v čase uzavretia Zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel Zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola Zmluva
uzavretá, že druhá zmluvná strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení Zmluvy
alebo v prípade, ak tak ustanovuje Zmluva.

V odstúpení od Zmluvy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uviedlo,
že boli naplnené podmienky Článku 9 ods. 2.4 písm. d), h) a i) VZP a konanie žalobcu považuje za
podstatné porušenie Zmluvy. Článok 9 ods. 2.4 VZP za podstatné porušenie Zmluvy zo strany žalobcu
považuje okrem iného pod písm. d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie
aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy

(najmä nezabezpečenie verejného obstarávania, nesplnenie merateľných ukazovateľov Projektu alebo
iné závažné porušenie zmluvných povinností); pod písm. h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich
informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade
s podmienkami Zmluvy zo strany Prijímateľa a/alebo Partnerov; pod písm. i) porušenie, ktoré je
považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a

Poskytovateľ stanoví, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy. Z citovaných
písm. ods. 2.4 Článku 9 VZP jednoznačne vyplýva, že sú formulované všeobecne a široko, a preto pokiaľ
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy odstúpilo, bolo jeho
povinnosťou v odstúpení presne špecifikovať a vymedziť dôvod odstúpenia tak, aby žalobca presnevedel, čo konkrétne porušil a čo presne je dôvodom odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľa
nenávratného finančného príspevku.
VodstúpeníodZmluvyMinisterstvopôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepublikypoukázalo

na audit operácií č. 26.1/11/PAS/10 (A398/K2599) na žiadosti
o platbu č. 22410420006501, pričom audit zaznamenal závažné nedostatky
a neoprávnené výdavky v celkovej výške 33.740,28 eura. V nadväznosti na výsledky auditu bola
vykonanáverejnosprávnakontrolanamieste,ktorejvýsledkombolProtokolč.j.10958/2012-51,vktorom
kontrolná skupina navrhla Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby

všetky výdavky realizované žalobcom boli považované za neoprávnené a zároveň navrhla odstúpiť od
Zmluvy. Tieto závery auditu a kontroly slúžia pre Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky len ako podklad pre jeho rozhodnutie o tom, či využije alebo
nevyužije svoje právo od Zmluvy odstúpiť. Článok 9 ods. 2.7 VZP
k tomu uvádza, že v prípade podstatného porušenia Zmluvy je zmluvná strana oprávnená od Zmluvy
odstúpiť okamžite, t.j. nie je povinná odstúpiť od Zmluvy. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky sa rozhodlo od Zmluvy odstúpiť, potom v odstúpení muselo presne
špecifikovať dôvody, pre ktoré využilo toto oprávnenie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako dôvody uviedlo, že žalobca
porušil záväzok vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu
a nesplnila povinnosti, ktoré mu vyplývajúc zo Zmluvy (využívanie priestorov

a zakúpeného vybavenia na aktivity nesúvisiace s projektom - nedostatočné preukázanie využívania
majetku obstaraného z rozpočtu projektu iba pre účely projektu, vyberanie vstupného poplatku za
účasť na seminári realizovanom v rámci projektu, nedostatočné preukázanie splnenia merateľného
ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“); žalobca
poskytoval nepravdivé a zavádzajúce informácie, a to v predložených monitorovacích správach a v

podpornej dokumentácii (nesúlad medzi údajmi v monitorovacej správe
a v priloženej fotodokumentácii, rozpor medzi údajmi uvádzanými na faktúrach
a skutočným stavom zisteným počas kontroly na mieste - nesúlad fakturovaných položiek a skutočne
dodaného majetku, nesúlad medzi údajmi v monitorovacej správe a podkladmi dodatočne poskytnutými
kontrolovanou osobou, týkajúcimi sa preukázania splnenia merateľného dopadu „Počet vytvorených

pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“); žalobcovi bola identifikovaná nezrovnalosť
v zmysle čl. 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a RO takúto nezrovnalosť považuje za
podstatné porušenie Zmluvy (kontrolná skupina označila všetky výdavky realizované žalobcom v rámci
uvedeného projektu za neoprávnené).
Súd konštatoval, že takto vymedzené dôvody odstúpenia od Zmluvy sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda

odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Zdôraznil, že nie je ďalšou opravnou inštanciou v rámci verejného
práva, nie je orgánom, ktorý by mal nanovo široko posúdiť závery auditu operácií č. 26.1/11/PAS/10
(A398/K2599), Protokolu č.j. 10 958/2012-51, či závery Ministerstva pro místní rozvoj Českej republiky.
Pre tento spor je smerodajné len odstúpenie od Zmluvy z 01.08.2012, číslo: MPRV-2012-427/21722-15,
ktoré vykonalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a dôvody v ňom

uvedené, pretože v tomto spore súd posudzuje (ne)platnosť práve tohto jednostranného právneho
úkonu.VodstúpeníodZmluvyniejekonkretizovanájasne,presne,určitoazrozumiteľneanijednajediná
nezrovnalosť, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky považovalo
za podstatné porušenie Zmluvy. Okolnosť, že kontrolná skupina označila všetky výdavky realizované
žalobcom za neoprávnené je jedna vec, avšak nie je zrejmé, ktorý konkrétny výdavok za neoprávnený

považovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý identifikovalo
ako nezrovnalosť a z tohto dôvodu potom odstúpilo od Zmluvy. Nie je zrejmé, aké nepravdivé a
zavádzajúce informácie v akých predložených monitorovacích správach
a v akej podpornej dokumentácii poskytoval žalobca, nie je zrejmý ani nesúlad medzi bližšie
neoznačenými údajmi v bližšie nešpecifikovanej monitorovacej správe

a v neoznačenej fotodokumentácii, nie je zrejmý ani rozpor (v čom spočíva) medzi nešpecifikovanými
údajmi uvádzanými na neoznačených faktúrach a skutočným stavom zisteným počas kontroly na
mieste (nie je zrejmé a o aký skutočný stav malo ísť) - nesúlad fakturovaných položiek (nie je
zrejmé o aké fakturované položky má ísť) a skutočne dodaného majetku (nie je zrejmé o aký dodaný
majetok má ísť), nesúlad (nie je zrejmé v čom spočíva nesúlad) medzi údajmi v monitorovacej správe

(monitorovacia správa nie je označená) a podkladmi dodatočne poskytnutými kontrolovanou osobou
(nie je zrejmé o aké podklady má ísť), týkajúcimi sa preukázania splnenia merateľného dopadu „Počet
vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“. Preukázanie splnenia merateľného
ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“ navyšeani nie je dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy podľa Článku 9 ods. 2.4, pretože týmto dôvodom je
nesplnenie merateľného ukazovateľa a nie nepreukázanie jeho splnenia. Z odstúpenia od Zmluvy vôbec
nevyplýva ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyhodnotilo a

na základe čoho, že nebol splnený merateľný ukazovateľ dopadu „Počet vytvorených pracovných
miest obsadených ženami v oblasti MSP“. Zároveň nie je z odstúpenia od Zmluvy jasné, aký záväzok
vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu žalobca porušil
a aké povinnosti, ktoré mu vyplývajúc zo Zmluvy nesplnil, pokiaľ má ísť
o porušenia/nesplnenia uvedené v zátvorke, tak nie je zrejmé využívanie akých priestorov a akého

zakúpeného vybavenia na aké aktivity nesúvisiace s projektom - nedostatočné preukázanie využívania
majetku obstaraného z rozpočtu projektu (nie je zrejmé akého) iba pre účely projektu, vyberanie
vstupného poplatku za účasť na seminári realizovanom v rámci projektu (nie je zrejmé o aký seminár
má ísť), nedostatočné preukázanie splnenia merateľného ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených
pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“ - dôvodom odstúpenia môže byť len nesplnenie
merateľného ukazovateľa dopadu a nie nepreukázanie jeho naplnenia; navyše z odstúpenia nie je

zrejmé v čom / ako nebol merateľný ukazovateľ naplnený. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky ak bolo toho názoru, že tento ukazovateľ nie je naplnený, malo dôvod
odstúpenia od Zmluvy takto špecifikovať a presne uviesť na základe čoho dospelo k záveru o nesplnení
merateľného ukazovateľa dopadu. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky odstúpilo od Zmluvy

z dôvodu, ktorý nemožno subsumovať pod Článok 9 ods. 2.4 písm. d), h) alebo i) VZP, tak je takéto
odstúpenie v tejto časti neplatné.
Len jasné, určité a zrozumiteľné odstúpenie od Zmluvy môže založiť zamýšľané právne účinky a len
v takomto prípade má potom žalobca jasnú predstavu o tom, čo je dôvodom odstúpenia od Zmluvy a
v čom tento dôvod presne spočíva. Súd zopakoval, že úlohou tohto súdneho sporu nie je opätovné

posúdenie celého administratívneho konania len preto, že odstúpenie od Zmluvy je formulované príliš
všeobecne, neurčito a nezrozumiteľne. Sám žalovaný pritom vo vyjadrení k žalobe žalobcu uvádza, že
od Zmluvy odstúpil na základe preukázaných a zdokumentovaných zistení porušenia Zmluvy zo strany
žalobcu, avšak tieto porušenia žalovaný do textu odstúpenia nijako
v konkrétnej rovine nepremietol. Závery vykonanej kontroly majú len odporúčací charakter, a preto

bolo povinnosťou žalovaného presne, jasne, zrozumiteľne, určito vymedziť, čo považuje za podstatné
porušenie Zmluvy. V podaní z 26.02.2016 žalovaný opakovane uvádza, že dôvody odstúpenia od
Zmluvy, t.j. podstatné porušenie Zmluvy je zrejmé z Protokolu a z rozhodnutia o námietkach, čo
absolútne nepostačuje, keďže tieto dôvody majú byť zrejmé predovšetkým zo samotného odstúpenia
od Zmluvy a majú v ňom byť riadne popísané. Inými slovami jasnosť, zrozumiteľnosť, určitosť Protokolu

neznamená aj jasnosť, určitosť, zrozumiteľnosť odstúpenia od Zmluvy. Súd neposudzuje (ne)platnosť
Protokolu, ale (ne)platnosť odstúpenia od Zmluvy. Z odstúpenia od Zmluvy vôbec nevyplýva, čo
konkrétne žalovaný z Protokolu preberá, pretože žalovaný len konštatuje, že taký Protokol bol vydaný
a aké sú jeho závery. Rovnaké závery platia aj pre rozhodnutie o námietkach.
Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením,

jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje
s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo
nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od
zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku.
S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol

známy dôvod odstúpenia. Žalovaný na pojednávaní konanom 03.06.2015 uvádzal, že pochybenia
žalobcu sú zadokumentované, zdôvodnené
v Protokole a v rozhodnutí o námietkach, čo je žalobcovi známe. Uvedené ale nepostačuje vo vzťahu
k posudzovaniu (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy, v ktorom dôvody odstúpenia sú popísané neurčito,
nejasne, nezrozumiteľne. Vedomosť žalobcu o Protokole a o rozhodnutí o námietkach je nepodstatná,

pretože žalobca má mať vedomosť o jasných, určitých, zrozumiteľných dôvodoch odstúpenia od Zmluvy
popísaných v tomto právnom úkone a nie v iných právnych úkonoch, ktorých výsledkom bolo len
odporúčanie pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, t.j. bolo na
Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako toto odporúčanie vyhodnotí
a čo bude považovať za závažné porušenie Zmluvy.

Podmienky odstúpenia sú v obchodných záväzkových vzťahoch odlišné, než je to
v prípade úpravy odstúpenia od zmluvy v rámci Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 4Cdo/111/2008 preto nie je aplikovateľné na rozhodovanú vec. Pre určitosť vymedzenia
dôvodu odstúpenia od zmluvy teda nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvnépovinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je
vodstúpeníodzmluvyakovjednostrannomprávnomúkonevymedzenýdôvododstúpenia(jednoznačné
vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah

odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami. Ako už súd skonštatoval, odstúpenie
Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy neobsahuje vymedzenie, ktoré konkrétne povinnosti
žalobca porušila a v čom malo toto porušenie spočívať, preto vyhodnotil odstúpenie od Zmluvy zo strany
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako neplatné.

Pre posúdenie sporu považoval súd za irelevantné závery auditu, závery uvedené
v Protokole, či závery českého orgánu, ktorý posudzoval námietky. Podstatné sú dôvody uvedené v
odstúpení od Zmluvy, pretože na základe týchto dôvodov skončil právny predchodca žalovaného so
žalobcom zmluvný vzťah. Je rovnako nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s dôvodmi
oboznámený, keďže sú precízne špecifikované v Protokole a v rozhodnutí o námietkach. Na základe
týchto listín sa nekončil zmluvný vzťah medzi stranami sporu; tieto listiny mali nanajvýš odporúčací

charakter pre žalovaného. Ak sa žalovaný rozhodol na základe týchto listín skončiť so žalobcom zmluvný
vzťah, bolo jeho povinnosťou uviesť do odstúpenia od Zmluvy presné, jasné, určité a zrozumiteľné
dôvody, proti ktorým by sa následne mohol žalobca brániť. Len presné, jasné, určité a zrozumiteľné
dôvody ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného následne umožnia adekvátnu obranu
žalobcu

a v konečnom dôsledku aj súdny prieskum. V obdobnom spore totiž Najvyšší súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/146/2019 z 22.01.2020 uviedol, že súd musí preskúmať postup žalobcu pri
rozhodovaníooprávnenostivýdavkovžalovanéhovsúvislostisoschválenýmprojektomazatýmúčelom
umožniť vyvrátiť/potvrdiť závery administratívnych kontrol a preukázať (ne)oprávnenosť vynaložených
výdavkov.

V danom spore to znamená, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť dôvody odstúpenia tak, aby súd
mohol preskúmať danosť a dôvodnosť jednotlivých dôvodov odstúpenia a zároveň tak, aby žalobca
mal možnosť dôvody odstúpenia od Zmluvy vyvrátiť. Bez uvedenia jasných, presných, určitých a
zrozumiteľných dôvodov odstúpenia od Zmluvy tento proces možný nie je. Zopakoval, že bez riadneho
vymedzenia dôvodov odstúpenia od Zmluvy, súd nemôže plniť úlohu ďalšej inštancie správneho orgánu

a opätovne podrobiť skúmaniu celý administratívnoprávny proces.
Pokiaľ žalovaný naďalej tvrdil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení, túto námietku považoval súd za nedôvodnú. V tomto smere odkázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 23.11.2022,
v ktorom dovolací súd jednoznačne uviedol, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny

záujem.
Vnadväznostinauvedenésúduzavrel,žezdôvodurozporus§37OZjeodstúpenieodZmluvyneplatné,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Keďže žalobca mal v spore plný
úspech, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a
dovolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
K otázke namietanej neplatnosti odstúpenia od Zmluvy realizovanej listom žalovaného zo dňa
01.08.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.08.2012, žalovaný uviedol, že v priebehu konania bolo

jednoznačne a nepochybne preukázané, že predmetné odstúpenie od Zmluvy je potrebné kvalifikovať
ako platný a účinný právny úkon.
Mal za to, že odstúpenie obsahuje jednoznačné uvedenie dôvodov odstúpenia s jasným a
nespochybniteľným odkazom na vykonaný Audit operácií č. 26.1/11/PAS/10, ktorý na úrovni prijímateľa
zaznamenal závažné nedostatky a neoprávnené výdavky

v celkovej výške 33.740,28 eur, ako aj na výsledky verejnosprávnej kontroly na mieste prezentované
v Protokole č.j. 10 958/2012-51, v ktorom kontrolná skupina navrhla RO a Národnému orgánu
Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika, aby všetky
výdavky realizované prijímateľom v rámci uvedeného projektu boli považované za neoprávnené azároveň navrhla odstúpiť od zmluvy, pričom na základe prijímateľom podaných námietok vydalo
Ministerstvo pro místní rozvoj Českej republiky ako vedúci kontrolný orgán rozhodnutie o námietkach.
Žalovaný v odstúpení jednoznačne poukázal na čl. 9 ods. 2.2, ods. 2.4 písm. d), h) a i) prílohy č. 1

Zmluvy „Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí finančného príspevku“ a uviedol, že
RO považuje konanie prijímateľa za podstatné porušenie zmluvy. Žalovaný zároveň aj jednoznačne
uviedol, že prijímateľ porušil záväzok vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu a nesplnil konkrétne
podmienky a povinnosti, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy.
Dôvody odstúpenia od Zmluvy považoval žalovaný za jednoznačne určené

a zrozumiteľné už v samotnom texte odstúpenia, pričom opätovne poukázal na skutočnosť, že dôvody
odstúpenia boli jednoznačne charakterizované aj v záveroch Auditu č. 26.1/11/PAS/10, v Protokole o
výsledku verejnosprávnej kontroly na mieste zo dňa 28.05.2012 č.j. 10 958/2012-51 a v Rozhodnutí
ministra pro místní rozvoj Českej republiky zo dňa 26.6.2012 č.j. 23 432/2012-51, na ktoré samotné
odstúpenie od Zmluvy odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný jednoznačne a zrozumiteľne
sformuloval dôvody odstúpenia v samotnom texte odstúpenia a pre úplnú jednoznačnosť sa odvolal

priamo v texte odstúpenia aj na vyššie uvedené dokumenty, ktoré rovnako obsahujú jednotlivé dôvody
odstúpenia, pričom tieto dokumenty boli presne identifikované a je preukázané, že nimi žalobca
disponoval, preto ich ani nebolo potrebné prikladať ako samostatnú prílohu k odstúpeniu, ale postačoval
samotný odkaz na ich obsah. Oprávnenosť a relevantnosť uvedených dokumentov tvoriacich podklad
pre odstúpenie je daná v čl. 3 bod 3.6 Zmluvy, kde sa žalobca zaväzuje rešpektovať výkon kontroly

a auditu v súlade s ustanoveniami relevantných právnych predpisov. Žalovaný sa preto nestotožnil s
názorom súdu, že odstúpenie nebolo jasné a zrozumiteľné, a preto ani nezaložilo zamýšľané právne
účinky. Žalovaný mal za to, že napadnutý právny úkon je jasný, dostatočne zrejmý a platný, pričom
z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný vymedzil dôvody odstúpenia ako skutkovo, tak aj odkazom
na zdroje zistení, relevantné na vec sa vzťahujúce dokumenty. Zároveň žalovaný upriamil pozornosť

aj na skutočnosť, že pre platnosť odstúpenia od zmluvy postačuje identifikovať jedno podstatné
porušenie zmluvy, pričom v danom prípade ich bolo identifikovaných niekoľko a zároveň bolo vykonaným
dokazovaním v konaní jednoznačne preukázané, že k podstatnému porušeniu Zmluvy o poskytnutí
FP došlo. Dal do pozornosti, že v predmetnej veci prebieha aj druhé konanie, ktorým je konanie o
zaplatenie sumy, na ktorú by mohol mať žalobca nárok, ak by k odstúpeniu nedošlo, pričom v tomto

smere poukázal na bod 63. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa
19.04.2023 vydaného v uvedenom konaní. Žalovaný uviedol, že síce mu je zrejmé, že ide o dve rôzne
konania, príde mu však absurdné, aby v jednom najvyššia súdna autorita konštatovala tvrdenie, ktoré
je kontradiktórne tvrdeniu súdu z napadnutého rozhodnutia. V prípade akceptovania právnych záverov
napadnutého rozhodnutia by podľa tvrdení žalovaného nastala situácia, kedy v konaní

o zaplatenie raz Najvyšší súd SR konštatoval splnenie obsahových náležitostí odstúpenia od zmluvy,
avšak v tom istom konaní by bol žalobcovi priznaný ním tvrdený nárok na podklade napádaného
rozsudku, ktorý konštatuje presný opak. Žalovaný mal za to, že ide prejav porušenia princípu právnej
istoty. Ďalej dal do pozornosti bod 68. predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR. Okrem toho
žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a neodpovedajúce na všetky

relevantné argumenty sporových strán a na vykonané dokazovanie. Súd sa
v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na obsahovú stránku odstúpenia od Zmluvy
o poskytnutí FP a žiadnym spôsobom, ani okrajovo, sa nevyjadril k ostatným, v konaní nastoleným
otázkam a argumentom. Žalovaný preto v tejto časti považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny,
nepreskúmateľný a nereflektujúci princíp právnej istoty sporových strán. Vo vzťahu k výroku o náhrade

trov konania poukázal na to, že na celý priebeh konania sa v súlade s § 153 ods. 1 CSP vzťahuje
zásada sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalovaný niekoľkokrát počas konania upozorňoval na
skutočnosť, že žalobca tendenčne navrhuje vykonanie nových dôkazov priebežne, skoro na každom
pojednávaní a zbytočne tak predlžuje trvanie konania. Súd napriek tomu opakovane pripúšťal nové
dôkazy, a to priamo na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobcovi, ani v prípade

výhry v spore, nepatrí náhrada trov konania vo výške 100 %. Záverom zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobcu v celom rozsahu zamieta.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.02.2025. Žalobca
zotrval na svojom názore, že odstúpenie od Zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu

absencie určitosti a zrozumiteľnosti výpovedných dôvodov. Argument žalovaného, že Odstúpenie
obsahuje dostatočnú špecifikáciu dôvodov odstúpenia vylučuje sám žalovaný, ktorý sám pripúšťa a
uvádza, že dôvody odstúpenia od Zmluvy nevyplývajú priamo z Odstúpenia, ale vyplývajú až
z odkazu na vykonaný Audit a výsledky verejnosprávnej kontroly prezentovanév Protokole, čo v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nemožno považovať za splnenie obsahových
náležitostíodstúpeniadoZmluvy.Vtejtosúvislostisúdvbode27.anasl.napadnutéhorozsudkusprávne
poukázal na rozhodnutie R 62/2017. V nasledujúcich častiach rozsudku sa súd dôkladne, náležite a

presvedčivo vysporiadal s povinnosťou žalovaného v Odstúpení presne špecifikovať a vymedziť dôvody
odstúpenia tak, aby žalobca presne vedel, čo konkrétne porušil. V bode 33. napadnutého rozsudku sa
súd presvedčivým a zákonným a ústavne konformným spôsobom vysporiadal
s argumentáciou žalovaného, ktorou odôvodňoval svoje Odstúpenie s odkazom na Audit a výsledky
verejnosprávnej kontroly prezentované v Protokole.

Žalobca mal za to, že v prípade poukazu na bod 63. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1Obdo/4/2022
zo dňa 19.04.2023 zo strany žalovaného ide o vytrhnutie výroku Najvyššieho súdu SR z kontextu. V
kontexte znenia ods. 63. aj ďalšieho znenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022
zo dňa 19.04.2023 nemožno predmetný výrok vykladať ako právny názor Najvyššieho súdu SR, že
Odstúpenie je platné. V predmetnom bode Najvyšší súd SR skúmal, len či súd prvej inštancie
a odvolací súd riadne odôvodnili svoje rozhodnutia, neskúmal, resp. nevyjadroval sa

k splneniu hmotnoprávnych požiadaviek na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, ktorým bolo
Odstúpenie, a preto je domnelý rozpor medzi právnym názorom Najvyššieho súdu SR a Mestského
súdu Bratislava III len vyfabulovaný žalovaným. Súd bol teda oprávnený meritórne posudzovať otázku
neplatnosti Odstúpenia, a vecne a právne správne, zákonne a ústavne konformne konal, keď uviedol
odôvodnenie

v bode 36. rozsudku. Taktiež zdôraznil správny a zákonný právny názor súdu uvedený v bode
40. rozsudku. Keďže Odstúpenie žalovaného od Zmluvy neobsahuje vymedzenie, ktoré konkrétne
povinnosti žalobca porušil a v čom malo toto porušenie spočívať, súd správne vyhodnotil odstúpenie od
Zmluvy zo strany žalovaného ako neplatné.
Žalobca zdôraznil, že pre posúdenie sporu sú irelevantné závery auditu či závery uvedené v Protokole,

či závery českého orgánu, ktorý posudzoval námietky, pretože podstatné sú len dôvody uvedené v
odstúpení od Zmluvy, keďže na základe týchto dôvodov skončil právny predchodca žalovaného so
žalobcom zmluvný vzťah. Je rovnako nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s dôvodmi
oboznámený, keďže sú precízne špecifikované v Protokole a v rozhodnutiach o námietkach.
Nazákladetýchtolistínsatotižneskončilzmluvnývzťahmedzistranamisporuatietolistinymalinanajvýš

odporúčací charakter pre žalovaného. Ak sa žalovaný rozhodol na základe týchto listín skončiť so
žalobcom zmluvný vzťah, bolo jeho povinnosťou uviesť do Odstúpenia od Zmluvy presné, jasné, určité
a zrozumiteľné dôvody, proti ktorým by sa následne mohol žalobca brániť.
Žalovaný taktiež nedôvodne v odvolaní uvádza, že súd sa mal vysporiadať
s tvrdeniami, ktoré sú uvedené v ods. 68. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 z

19.04.2023. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vytrháva výroky
z kontextu a interpretuje ich spôsobom, ktorý má pridať na naliehavosti ním predloženej argumentácie,
avšak v dôsledku takéhoto konania znižuje svoju dôveryhodnosť. Žalobca dal preto do pozornosti celé
znenie bodu 68. predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v
prípade mimoriadneho ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, je strana

povinná jednak explicitne definovať dôvody, ktoré v zmysle čl. 9 bod 2.4 VZP sa považujú za podstatné
porušenie Zmluvy, a zároveň v takom prípade je zmluvná strana oprávnená odstúpiť okamžite (nie
kedykoľvek),lenčosaotomtoporušenídozvedela.Žalobcavdoterajšomkonanívtejtosúvislostiuviedol
už vyčerpávajúcu argumentáciu, (s odkazom na početnú judikatúru najvyšších súdnych autorít) ktorou
preukázal, že žalovaný neporušil len podmienku explicitného definovania dôvodov v zmysle čl. 9 bod

2.4 VZP, ale súčasne porušil svojím konaním aj druhú podmienku (konania bezodkladne/okamžite),
v dôsledku čoho nie je možné, aby pri absencii všetkých týchto povinných náležitostí predmetné
Odstúpenie vyvolalo zamýšľané právne dôsledky.
Žalobca zdôraznil, že záver o podstatnom porušení zmluvy je výlučne tvrdením žalovaného, ktoré je
založené iba na jeho domnienkach, pričom nemá oporu ani

v listinných dôkazoch. Súd v bode 35. rozsudku správne konštatoval, že takto vymedzené dôvody
odstúpenia od Zmluvy sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Žalobca
považoval Odstúpenie za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že je neurčité a nie je z neho známa
vôľa žalovaného, pretože nebolo vykonané bez zbytočného odkladu, a taktiež z dôvodu, že žalobca sa
nedopustil podstatného porušenia Zmluvy, pričom v zmysle § 345 ods. 2 posledná veta Obchodného

zákonníka „Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.“ S prihliadnutím
na vyššie uvedené okolnosti je podľa žalobcu evidentné, že súd sa so všetkým pre vec rozhodujúcimi
a podstatnými tvrdeniami strán konania
v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyčerpávajúco, jasne, zreteľne, úplnea presvedčivo vysporiadal, pričom vo vzťahu ku každej takto podstatnej námietke žalovaného poskytol
relevantnú odpoveď s odôvodnením, prečo došlo k odmietnutiu toho-ktorého tvrdenia/argumentu
žalovaného.

Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca v prvom rade uviedol, že nikdy nekonal v rámci
konania spôsobom, ktorého cieľom by bolo umelo predlžovať konanie. Vzhľadom na znenie § 153 ods.
1 a 2 CSP je len na konajúcom súde či sa rozhodne na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, prihliadnuť. Trval však na tom, že všetky prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany boli predložené včas. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade,

ak vykonal doplnenie, ktorého predmetom bola právna argumentácia, nemôže sa naň nazerať ako
na doplnenie dokazovania, a to s poukazom na zásadu iura novit curia. Zdôraznil, že požiadavka
žalovaného nepriznania náhrady trov konania nemá oporu v zákonnej úprave. Mal preto za to, že
súd správne rozhodol o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa
24. januára 2025, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje

žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného
rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva
a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na
zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

9. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy
o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 uzatvorenej medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009 dané žalobcovi listom právnym predchodcom
žalovaného dňa 01.08.2012 č.: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné

a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného dňa 27.07.2009, č. Z 2241042000601 stále trvá. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
26Cb/17/2013-379 zo dňa 24.10.2016 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/222/2017-427 zo dňa 10.05.2018 odvolaním napadnutý vyššie
označený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo veci opätovne rozhodol

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 tak, že žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol. Predmetný rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom
č.k. 4Cob/73/2019-619 zo dňa 30.04.2020. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 1Obdo/23/2021 zo dňa 23.11.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514
zo dňa 20.09.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/73/2019-619 zo dňa 30.04.2020

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Dôvodomzamietnutia žaloby súdom prvej inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí bol právny názor,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pričomodvolací súd sa s právnym posúdením a záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Najvyšší súd SR vo
svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Obdo/23/2021 zo dňa 23.11.2022 uviedol, že určenie, či došlo
k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy by jednoznačne vyriešilo spornosť odstúpenia od

zmluvyaprestalbybyťspochybňovanýzákladsporu,nazákladektoréhožalobcažiadapeňažnéplnenie
v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb/48/2016, resp. v iných nárokoch uplatnených zo zmluvy. Najvyšší
súd SR zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/48/2016-503 zo dňa
17.06.2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/191/2019-605 zo dňa 15.10.2020, ktorými bola

zamietnutá žaloba na plnenie a prejudiciálne vyriešená otázka platnosti odstúpenia od zmluvy. Uvedené
rozhodnutia neboli v čase uznesenia súdu právoplatné.

11. Súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom po
opätovnom prejednaní veci s poukazom na vyššie spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Obdo/23/2021 zo dňa 23.11.2022 ustálil, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny

záujem a následne dospel k záveru, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) číslo: MPRV-2012-427/21722-15 z 01.08.2012
od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 uzatvorenej so žalobcom je neplatné,
v dôsledku čoho podanej žalobe vyhovel. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalovaného
a vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich

rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými
argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd zároveň nezistil také nesprávnosti v procesnom postupe súdu, ktoré by znemožnili
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Žalovaný v odvolaní poukazoval na súdne konanie o plnenie vedené na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B1-28Cb/48/2016. V predmetnom konaní Najvyšší súd rozhodol o podanom dovolaní

uznesením sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023, pričom žalovaný sa odvolával na body 63. a
68. uvedeného uznesenia, z ktorých citoval. Odvolateľ okrem iného tvrdil, že v prípade akceptovania
právnych záverov napadnutého rozhodnutia nastala situácia, kedy v konaní o zaplatenie raz Najvyšší
súd SR konštatoval splnenie obsahových náležitostí odstúpenia od zmluvy, avšak v tom istom konaní by
bol žalobcovi priznaný ním tvrdený nárok na podklade napádaného rozsudku, ktorý konštatuje presný

opak. Žalovaný v tejto súvislosti namietal porušenie princípu právnej istoty. Odvolací súd uvedenú
odvolaciu argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na to, že uznesenie Najvyššieho súdu
SRsp.zn.1Obdo/4/2022zodňa19.04.2023jepotrebnévnímaťakojedencelok,t.j.nieizolovanecitovať
častiodôvodneniaNajvyššiehosúduSR,aletietoposudzovaťavykladaťvkontextesostatnýmobsahom
uvedeného rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu sp.

zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 nevyplýva, že by Najvyšší súd SR v danom prípade posudzoval
a s konečnou platnosťou sa vysporiadal s platnosťou odstúpenia od zmluvy, ani to, že by konštatoval
splnenie obsahových náležitostí odstúpenia od zmluvy. Na uvedenú skutočnosť vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného dôvodne poukazoval žalobca. Odvolací súd po nahliadnutí do uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 zistil, že Najvyšší súd SR v bode 68. odôvodnenia

uznesenia vyslovil názor, že v konaní boli súdy povinné preskúmať, vyhodnotiť a v súdnom rozhodnutí
riadne odôvodniť dôvodnosť - nedôvodnosť konkrétnych námietok dovolateľov spochybňujúcich zistenia
a závery orgánov verejnej správy (audit, závery kontrolných orgánov, rozhodnutia
a námietky a ďalšie), ktoré boli podkladmi a východiskami pre odstúpenie od zmluvy. Audit a závery
kontrolných orgánov nešpecifikujú konkrétne zistené nedostatky ako podstatné porušenie zmluvy, preto

bolo potrebné, aby súdy prioritne vyhodnotili
a v súdnom rozhodnutí zdôvodnili nedôvodnosť argumentov žalobcov. Až následne mohli súdy hodnotiť
a v súdnom rozhodnutí zdôvodniť právne aspekty odstúpenia od Zmluvy, z hľadiska naplnenia
podmienok podstatného porušenia Zmluvy, určitostia zrozumiteľnosti a včasnosti úkonu. Dovolací súd dospel k názoru, že
v posudzovanom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vo vzťahu
k posúdeniu platnosti odstúpenia od Zmluvy dostatočné, čo založilo vadu zmätočnosti v zmysle

ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v dôsledku čoho zrušil rozhodnutia súdov nižších inštancií a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
bude v súdnom rozhodnutí sa riadne vysporiadať so všetkými uvedenými aspektmi majúcimi vplyv
na posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutie riadne
zdôvodniť. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacia argumentácia žalovaného opierajúca sa o uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 neobstojí, keďže z dotknutého rozhodnutia
je zrejmé, že riadne sa vysporiadať so všetkými uvedenými aspektmi majúcimi vplyv na posúdenie
platnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku je úlohou prvoinštančného súdu v
konaní nasledujúcom po zrušení pôvodných rozhodnutí súdom dovolacím.

14. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu ohľadne neplatnosti odstúpenia od Zmluvy

listom žalovaného zo dňa 01.08.2012 majúc za to, že v priebehu konania bolo jednoznačne a
nepochybne preukázané, že predmetné odstúpenie od Zmluvy je potrebné kvalifikovať ako platný
a účinný právny úkon. Dôvody odstúpenia od Zmluvy považoval žalovaný za jednoznačne určené
a zrozumiteľné už v samotnom texte odstúpenia, pričom poukázal na to, že dôvody odstúpenia
boli jednoznačne charakterizované aj v záveroch Auditu č. 26.1/11/PAS/10, v Protokole o výsledku

verejnosprávnej kontroly na mieste zo dňa 28.5.2012 č.j. 10 958/2012-51
a v Rozhodnutí ministra pro místní rozvoj Českej republiky zo dňa 26.6.2012 č.j.
23 432/2012-51, na ktoré samotné odstúpenie od Zmluvy odkazuje. Ani s uvedenou odvolacou
argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Súd v tomto smere v odôvodnení napadnutého
rozsudku správne konštatoval, že pokiaľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky od Zmluvy odstúpilo, bolo jeho povinnosťou v odstúpení presne špecifikovať a vymedziť
dôvod odstúpenia tak, aby žalobca presne vedel, čo konkrétne porušil a čo presne je dôvodom
odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Ako uviedol súd,
dané závery auditu a kontroly slúžia pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky len ako podklad pre jeho rozhodnutie o tom, či využije alebo nevyužije svoje právo od

Zmluvy odstúpiť. Článok 9 ods. 2.7 VZP k tomu uvádza, že v prípade podstatného porušenia Zmluvy
je zmluvná strana oprávnená od Zmluvy odstúpiť okamžite, t.j. nie je povinná odstúpiť od Zmluvy. Ak
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa rozhodlo od Zmluvy odstúpiť,
potom v odstúpení muselo presne špecifikovať dôvody, pre ktoré využilo toto oprávnenie. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, podľa ktorého vymedzené dôvody odstúpenia od Zmluvy v

prejednávanej veci sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Pre tento spor
je smerodajné len odstúpenie od Zmluvy z 01.08.2012, číslo: MPRV-2012-427/21722-15, ktoré vykonalo
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a dôvody
v ňom uvedené, pretože v tomto spore súd posudzuje (ne)platnosť práve tohto jednostranného právneho
úkonu, pričom v odstúpení od Zmluvy nie je konkretizovaná jasne, presne, určito a zrozumiteľne ani

jedna jediná nezrovnalosť, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
považovalo za podstatné porušenie Zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 35. a 36.
napadnutého rozsudku, kde súd uvedený právny názor bližšie presvedčivo odôvodnil a s ktorým sa
odvolacísúdstotožňuje.Vovzťahukodvolacejargumentáciižalovanéhoodvolacísúdzdôrazňuje,žepre
posúdenie sporu sú irelevantné závery auditu, závery uvedené v Protokole, či závery českého orgánu,

ktorý posudzoval námietky.
Na základe uvedených listín sa nekončil zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Podstatné sú dôvody
uvedené v odstúpení od Zmluvy, pretože práve na základe týchto dôvodov sa mal skončiť právny
predchodca žalovaného so žalobcom zmluvný vzťah.

15. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný sa pri odstúpení od Zmluvy nemohol odvolať na
závery Auditu a Protokolu ako na konečné a právoplatné správne rozhodnutie. Z rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky č.k.
5 As 152/2012-43 zo dňa 29. mája 2014 vyplýva, že „V samotnom protokole
o výsledku verejnoprávnej kontrole ani v naväzujúcom rozhodnutí o námietkach nebola žalobcovi priamo

určená žiadna povinnosť a žalobou napadnuté rozhodnutie samo
o sebe neznamenalo ukončenie zmluvného vzťahu s riadiacim orgánom. Ani prípadné negatívne
kontrolné zistenia bez ďalšieho nevedú k nevyplateniu dotácie. V konaní by potom slovenský súd či
iný orgán oprávnený rozhodovať spor z danej Zmluvy, posudzoval správnosť kontrolných zistení priverejnoprávnej kontrole príp. bral do úvahy rozhodnutie finančného orgánu o odvode za porušenie
rozpočtovej kázne“ (č.l. 312-315 súdneho spisu). Bolo preto povinnosťou žalovaného posúdiť a rozobrať
jednotlivé pochybenia uvedené v Protokole a Audite a prihliadnuť aj na tvrdenia žalobcu. Odvolací súd

poukazujenaSprávuodaňovejkontrolez19.12.2017,kdebolvyslovenýzáver-porušenierozpočtových
pravidielvovýške11.470Kčtj.472,82eur.Tátosumajezposkytnutejčiastkydotácievovýške390.364,-
eur zanedbateľná.
V správe sa uvádza, že bude vydaný platobný výmer na odvod do štátneho rozpočtu. Samotný audit
zistil nespôsobilé výdaje vo výške 13.740,28 eur, čo je tiež zanedbateľná čiastka. Takéto pochybenia

neboli spôsobilé na konštatovanie, že došlo
k podstatnému porušeniu zmluvy tak, ako je to uvedené v článku 9 ods.2.2, 2.4 písm. d, h a i. prílohy
č.1 Zmluvy. Uvedené akty nevyvolávajú žiadne právne účinky, neukladajú žalobcovi žiadne povinnosti,
ale majú iba odporúčací charakter, preto žalovaný sa nemohol sa na ne len odvolať (Audit a Protokol),
ale sa mal jednotlivými pochybeniami žalobcu dôslednejšie zaoberať.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za správny právny záver súdu, podľa
ktorého z dôvodu rozporu s ust. § 37 Občianskeho zákonníka je odstúpenie od Zmluvy neplatné, a
preto súd rozhodol správne, keď určil, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku
uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

(právny predchodca žalovaného) 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 dané žalobcovi listom z
01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a Zmluva o poskytnutí finančného príspevku z
27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 stále trvá.

17. Žalovaný odvolaním napadol aj II. výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania.

Odvolateľ v tejto súvislosti poukazoval na ust. § 153 ods. 1 CSP v spojení s tvrdením, že žalovaný
niekoľkokrát počas konania upozorňoval na skutočnosť, že žalobca tendenčne navrhuje vykonanie
nových dôkazov priebežne, skoro na každom pojednávaní a zbytočne tak predlžuje trvanie konania,
pričom súd napriek uvedenému opakovane pripúšťal nové dôkazy, a to priamo na pojednávaní.
Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobcovi, ani v prípade výhry v spore, nepatrí náhrada

trov konania vo výške 100 %. Čo sa týka II. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o
náhrade trov konania, i v tomto ohľade odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného
ako nedôvodnú. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú relevantné pre
rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd podotýka, že sudcovská koncentrácia konania (§

153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd. Skutočnosť, či súd využije sudcovskú koncentráciu konania
však nemá vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci súd správne o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu,
u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Keďže napadnutým
rozsudkom súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a teda žalobca bol v konaní v konečnom dôsledku

úspešný v plnom rozsahu, súd postupoval správne, keď II. výrokom napadnutého rozhodnutia
žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd pre úplnosť
podotýka, že v prejednávanej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania.

18. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalido všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025 potvrdil ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).