Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623202400
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1623202400.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX,
všetkých zastúpených: SLOVÍK LAW, s. r. o., so sídlom Rubínova 1, Chorvátsky Grob, IČO: 55 691 641,
proti žalovanej: G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. J. XXXX/X, A., o určenie, že spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.
ú. C. D., v obci C. D., v okrese A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: stavba – rodinný dom
súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 122 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
122 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 247 m2 a pozemok parcela
registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, patrí do dedičstva po
poručiteľovi E. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, XXX XX C. D..

Súd priznáva žalobcom 1/ až 3/ voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2023 sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali, aby súd určil,
že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. C. D.,

v obci C. D., v okrese A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: a/ rodinnom dome súp. č. XXX,
postavenom na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
122m2,b/pozemkuparcelaregistra„C“parc.č.XXX/X–zastavanáplochaanádvorieovýmere122m2,
c/ pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 247 m2, d/ pozemku parcela registra
„C“ parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2 (ďalej spolu tiež len „nehnuteľnosti“),
patrí do dedičstva po poručiteľovi E. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX
(ďalej tiež len „poručiteľ“).

2. V žalobe uviedli, že žalobcovia a žalovaná sú dedičia po poručiteľovi, pričom dedičské konanie po
ňom sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 34D/69/2023. Poručiteľ bol počas svojho života podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností s podielom o veľkosti 3/5. Žalobcom a žalovanej v tom čase patrili
spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach o veľkosti 1/10. V rodinnom dome žili pred smrťou
poručiteľa spolu poručiteľ a jeho syn – žalobca 2/, a po jeho smrti už len žalobca 2/. Poručiteľ sa
počas svojho života nikdy nevyjadroval k tomu, že by mal záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel

na niektorého zo žalobcov alebo na žalovanú ako svoje deti. Trpel zdravotnými problémami spolu
s narastajúcim vekom, medzi ktoré patri aj problémy so zrakom a skreslené vnímanie reality. V roku 2022
na základe náhodnej lustrácie listu vlastníctva č. XXX žalobcovia zistili, že poručiteľ už nevlastní žiaden
podiel na nehnuteľnostiach, nakoľko celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti3/5 previedol na žalovanú, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod C./2021.
Spoluvlastnícky podiel žalovanej na nehnuteľnostiach sa tak zväčšil a momentálne je jeho veľkosť
7/10. Poručiteľ mal v čase uzatvorenia darovacej zmluvy so žalovanou takmer 87 rokov. Žalobcovia

ostali po zistení tejto skutočnosti prekvapení, nakoľko o tomto úkone nemali žiadnu vedomosť. Keď
sa žalobca 3/ dopytoval poručiteľa, či vie, že previedol na žalovanú svoj podiel na nehnuteľnosti, jeho
odpoveď bola „nie“. Túto odpoveď zopakoval viackrát, pričom následne, keď mu žalobca 3/ uviedol, že
na žalovanú previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a čo mu k tomu vie povedať,
poručiteľ uviedol, že bol manželom žalovanej vzatý podľa jeho vyjadrenia na „MNV“, kde niečo podpísal,

ale nevie čo. Poručiteľa pri danom rozhovore javil známky zmätenia, strachu a nervozity. Počas života
poručiteľa žalovaná poručiteľa opatrovala a poberala za toto opatrovanie aj opatrovateľský príspevok.
Žalovaná teda trávila s poručiteľom značné množstvo času. Žalobcovia majú za to, že žalovaná spolu
so svojim manželom uviedli poručiteľa do omylu, manžel žalovanej zobral poručiteľa na matričný úrad
do A., kde mu podstrčil na podpis darovaciu zmluvu, na ktorej nechali osvedčiť podpis poručiteľa
a následne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor.

V danom čase však podľa názoru žalobcov nemohol ich otec – poručiteľ, platne uzatvoriť so žalovanou
darovaciu zmluvu, nakoľko bol takmer úplne slepý. Žalobcovia sú presvedčení, že poručiteľ v čase
podpisu darovacej zmluvy so žalovanou nemal vôľu tento úkon urobiť, tento úkon neurobil slobodne
a vážne a nerozumel tomu, čo v danej chvíli podpisuje, resp. o tom nevedel vôbec, a to s ohľadom
na jeho zdravotný stav. Keďže poručiteľ bol v danom čase takmer úplne slepý, nemohol si riadne

prečítať darovaciu zmluvu, ktorú podpisoval. Keďže táto zmluva nebola spísaná ako úradná zápisnica
u notára, je podľa názoru žalobcov absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa názoru žalobcov je
nelogické,abysaporučiteľvzdalceléhosvojhospoluvlastníckehopodielunanehnuteľnostiach,vktorých
v tom čase žil a stratil tým pádom akékoľvek dispozičné právo k týmto nehnuteľnostiam, dokonca bez
toho, aby si nárokoval aspoň zriadenie vecného bremena doživotného bývania a užívania predmetných

nehnuteľností. Po smrti poručiteľa sa žalobcovia dostali k lekárskym správam, ktoré preukazujú ich
tvrdenia. Predkladajú súdu lekárske správy týkajúce sa poručiteľa zo dňa 6.12.2012 a zo septembra
2019. Zo záverov lekárskej správy zo septembra 2019 vyplýva, že: „Úplná slepota na pr. oku, prakt.
slepota na ĽO, liečba chirurg. ani konzervatívna nie je indikovaná, stav je trvalý, neovplyvniteľný žiadnym
lekárskym výkonom.“ Z uvedeného je teda nesporné, že poručiteľ v čase podpisu darovacej zmluvy trpel

slepotou. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby žalobcovia odôvodnili tým, že na základe
neplatného právneho úkonu – darovacej zmluvy, vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu nemohlo
platne prejsť na žalovanú a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam o veľkosti 3/5 tak bol v čase
smrti poručiteľa jeho vlastníctvom. Rozhodnutie v tomto smere je predpokladom, aby si žalobcovia ako
právni nástupcovia poručiteľa mohli uplatniť svoje právo titulom dedičov po poručiteľovi. Ďalej žalobcovia

v žalobe poukázali na znenie § 37 ods. 1, 40 ods. 1, 40 ods. 6 a 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uvádzali, že podľa § 40 ods. 6 prvej vety Občianskeho zákonníka na písomné právne úkony tých,
ktorí nemôžu čítať alebo písať, je vždy potrebná úradná zápisnica. Za osoby, ktoré nemôžu čítať alebo
písať, sa považujú tak osoby, ktoré sú trvale neschopné písať alebo čítať v dôsledku choroby alebo
telesnej vady alebo ktoré sú dočasne neschopné písať alebo čítať v dôsledku zranenia, ako aj osoby,

ktoré čítať alebo písať nevedia. Úradnou zápisnicou sa rozumie notárska zápisnica o právnych úkonoch.
Osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je každý človek, ktorý nevie buď čítať alebo písať z objektívnych
dôvodov,ktorénemusiabyťtotožnésanalfabetizmom.Takouosobujenevidiaci,nepočujúci,slabozraký,
ochrnutý človek a pod. Žalobcovia mali za to, že poručiteľ nepodpísal darovaciu zmluvu so žalovanou
slobodne a vážne, ale bol v danej veci uvedený do omylu alebo bol podvedený, a to s ohľadom na

jeho zdravotný stav, kedy podľa žalobcov nemohol byť schopný takémuto úkonu porozumieť a ani si
ustanovenia darovacej zmluvy prečítať a vyjadriť sa k nim, keďže trpel takmer úplnou slepotou. Súd
by tak mal prejudiciálne posúdiť darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou a poručiteľom ako
absolútne neplatný právny úkon.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4.Žalobcovia1/až3/vpodanídoručenomsúdudňa27.5.2024uviedli,ževrámcidedičskéhokonaniapo
poručiteľovi žalovaná doložila do spisu svoje stanovisko spolu s prílohami, ktoré žalobcovia predkladajú
akodôkaz.Vrámcisvojhostanoviskažalovanáuviedla,ževčasepodpisudarovacejzmluvybolporučiteľ

pri plnom vedomí, čo však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala a predmetné tvrdenia vyvracajú
lekárske správy predložené žalobcami. Žalobcovia opätovne uviedli, že poručiteľ mal v čase podpisu
darovacej zmluvy 87 rokov a trpel takmer úplnou slepotou, čo sa aj súdu dostatočne preukázalo.
K prílohám, ktoré žalovaná predložila v dedičskom konaní žalobcovia uviedli nasledované. Pokiaľ ideo čestné prehlásenie z 28.11.2022, a/ tento dokument neobsahuje overený podpis poručiteľa a ani
prítomných svedkov, b/ tento dokument nebol vyhotovený poručiteľom ale bol predpripravený treťou
osobou – pravdepodobne žalovanou, c/ údajne prítomné svedkyne potvrdzujú prítomnosť pri pričítaní

čestného vyhlásenia, nie darovacej zmluvy, d/ v dokumente nie je uvedené, kto mal listinu poručiteľovi
prečítať pred podpisom, e/ údaje na druhej strane čestného prehlásenia sú nečitateľné a nie je zrejmé,
komu patrí podpis (3 x totožný) pri údajoch, f/ čestné prehlásenie sa spísalo po viac ako 1,5 roka
po uzatvorení darovacej zmluvy, pravdepodobne po zistení žalovanej, že s ohľadom na poručiteľovu
slepotu nebol darovací úkon uskutočnený v súlade so zákonom. V súvislosti s darovacou zmluvou

uviedli, že predložené znenie zmluvy potvrdzuje, že tento úkon nebol uskutočnený v súlade so zákonom,
nakoľko neboli splnené predpoklady zákonom stanovené, pri uskutočnení úkonu osobou zrakovou
postihnutou. Toto deklaruje samotné stanovisko MV SR zo dňa 5.3.2024, ktoré predložila žalovaná
súdu, v ktorom je uvedené, že: „Z kontextu uvedeného vyplýva, že zrakovo postihnutej osobe je
možné vykonať osvedčenie podpisu v zmysle zákona o osvedčovaní, a to v prípade, že takáto osoba
je schopná vlastnoručný podpis vykonať pred pracovníkom povereným osvedčovaním a zároveň je

schopná porozumieť danému právnemu úkonu prostredníctvom inej osoby, ktorá jej predmetnú listinu
predčíta. V takom prípade však listina musí obsahovať klauzulu s tvrdením žiadateľa, že sa s obsahom
listiny oboznámil prostredníctvom ním zvolenej osoby, ktorá je v listine identifikovaná. Osvedčenie
podpisu sa vykoná za účasti dvoch alebo troch nezávislých svedkov, ktorí sa bezplatne podpíšu do
osvedčovacej knihy. Osvedčovacia kniha nesie osobné údaje o žiadateľovi a svedkoch úkonu na

základe predloženého dokladu totožnosti.“ Predložená darovacia zmluva namiesto vyhlásenia, kto mal
poručiteľovi predčítať text zmluvy obsahuje vyhlásenie v čl. V bod 1., že zmluvné strany vyhlasujú, že: ....
zmluvu si prečítali. Uvedené vyhlásenie je jednoznačne nepravdivé, nakoľko poručiteľ v tom čase nebol
schopný čítať.Žalobcoviapoukazovalinato,žesohľadomnaobsahpredloženýchlistínjezrejmé,žeani
jeden z úkonov poručiteľa obsiahnutý v týchto listinách nebol zrealizovaný v súlade so zákonom, nakoľko

ani v jednej z nich nie je uvedená identifikácia osoby, ktorá mala poručiteľovi ich obsah predčítať, čo sa
vyžadujepriosobezrakovopostihnutej,ktorouporučiteľavčaseobochúkonovbol.Žalobcoviamalizato,
že uvedené skutočnosti podporujú ich tvrdenia, že žalovaná spolu so svojim manželom uviedli poručiteľa
do omylu, manžel žalovanej zobral poručiteľa na matričný úrad do Malaciek, kde mu podstrčil na podpis
darovaciu zmluvu, na ktorej nechali osvedčiť podpis poručiteľa a následne bol podaný návrh na vklad

vlastníckeho práva. Zároveň listiny predložené samotnou žalovanou v dedičskom konaní preukazujú,
že darovacia zmluva nebola poručiteľom podpísaná v súlade so zákonom a súd by ju mal posúdiť ako
absolútne neplatný právny úkon.

5. Žalovaná v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že jej nebohý otec E. B.

jej podiel z nehnuteľnosti daroval dobrovoľne pri plnom vedomí. Protistrana stále namieta, že darovaciu
zmluvu a čestné prehlásenie podpísal pod nátlakom, čo nie je vôbec pravda. Nie je totiž pravda, že
ona a jej manžel H. H. ho do danej veci nútili. Darovanú nehnuteľnosť nikdy od neho nežiadala, no
otec trval na tom, že z vďaky za jeho doopatrovanie, si prial, aby po ňom darovaním získala jeho podiel
z nehnuteľnosti – rodinného domu.

6. Žalobcovia 1/ až 3/ v následnom podaní okrem iného uviedli, že žalovaná žiadnym spôsobom
nepreukázala svoje tvrdenie, že otec ich otec trval na tom a prial si (údajne z vďaky za doopatrovanie),
aby po ňom žalovaná získala jeho podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Otec strán sporu vedel, že
žalobca 2/ je osoba so zdravotnými problémami, žijúca s ním v spoločnej domácnosti a do budúcna mu

záležalo na tom, aby raz mal aj žalobca 2/ kde dožiť a nemusel riešiť existenčné problémy. Preto otec
strán sporu nikdy nemal záujem na tom, aby akýkoľvek jeho podiel na predmetnej nehnuteľnosti bol
prevedený vo väčšej miere na ktoréhokoľvek zo súrodencov – strany sporu.

7. Žalovaná v reakcii na toto podanie žalobcov 1/ až 3/ okrem iného zopakovala, že otec jej daroval

nehnuteľnosť pri plnom vedomí, za starostlivosť, nakoľko ostatní členovia rodiny sa zaujímali len
o nehnuteľnosť a otcov majetok.

8. Žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.4.2025 okrem iného
uviedli, že majú za to, že žaloba je dôvodná. Pridržiavajú sa svojich doterajších písomných podaní.

Mali za to, že ich otec nemohol platne uzatvoriť darovaciu zmluvu, keďže bol úplne slepý. Poukazovali
na vyjadrenie žalovanej z dedičského konania, ktoré je založené v spise a v ktorom žalovaná sama
uviedla, že otec oslepol pri pracovnom úraze. Otcovu slepotu preto považovali za nespornú. Poukazovali
tiež na rozdielnosť podpisov poručiteľa na čestnom prehlásení a darovacej zmluve. Považovali zanezvyčajné, že poručiteľ podpisoval čestné prehlásenie o tom, že vie, čo podpísal, viac ako 1,5 roka
po uzatvorení darovacej zmluvy a zároveň krátko po tom, čo bola žalovanej doručená výzva zo
z ich strany. Aby mohla byť darovacia zmluva považovaná za platnú, musela by obsahovať klauzulu

poručiteľa, že sa s jej obsahom oboznámil prostredníctvom ním zvolenej osoby, ktorá má byť v darovacej
zmluve identifikovaná, čo v darovacej zmluve absentuje. Osvedčenie podpisu by sa muselo vykonať za
prítomnosti dvoch až troch svedkov, čo v danom prípade nie je preukázané. Poukazovali na sms správu
žalovanej zo dňa 12.4.2021 adresovanú žalobcovi 3/ s textom „mám, čo som chcela“ a na zvukovú
nahrávku, z ktorej je zrejmé, že poručiteľ poprel podpísanie darovacej zmluvy. Povedal, že nevie čo

podpisoval a že sa na nič nepamätá. Z lekárskej správy vyplýva, že poručiteľ trpel slepotou na pravom
oku a praktickou slepotou na ľavom oku, čo znamená zrak horší ako 5 %, kedy osoba nevie čítať, pričom
tento stav bol trvalý. Mali za to, že v tomto konaní je splnená podmienka ich aktívnej vecnej legitimácie,
a tiež je preukázaný naliehavý právny záujem, a to najmä z dôvodu, že sa iným spôsobom nemôžu
domôcť ochrany svojich vlastníckych práv.

9. Žalovaná na tom istom pojednávaní okrem iného uviedla, že otec bol v roku 1989 operovaný na oko,
praskla mu sietnica, ale ešte 30 rokov normálne videl, a potom postupne začal slepnúť a keď sa oňho
starala, tak si podpisoval aj každý štvrtý dôchodok a to, čo podpísal na matričnom úrade v A., tak to bol
jeho podpis a potom na matričnom úrade v D., tam mala aj dvoch svedkov. Čo sa týka toho telefónu
a USB kľúča, tak tatko jej povedal, že F. robil na neho veľký nátlak, tak mu povedal, že nevedel, čo

podpisuje. Šesť rokov sa starala o tatka, oni nejavili o neho záujem. Stará sa teraz aj o brata. Dodala,
že v čase podpisu darovacej zmluvy bol otec už slepý, ale nie je pravda, že by bol slepý od narodenia,
keďže ešte normálne podpisoval.

10. Žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedli, že v konaní bolo

preukázané, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy so žalovanou poručiteľ trpel slepotou a teda nebol
schopný čítať. Na platnosť jeho písomných právnych úkonov sa vzťahovali teda dodatočné podmienky
vymedzenév§40ods.6Občianskehozákonníka,atobuďexistenciaúradnejzápisniceztohtoprávneho
úkonu, ktorá však neexistovala alebo poručiteľovo oboznámenie sa s obsahom právneho úkonu, či
už prostredníctvom prístrojov, pomôcok alebo prostredníctvom inej ním zvolenej osoby, ktoré taktiež

preukázané nebolo. Predložené znenie zmluvy potvrdzuje, že tento úkon nebol uskutočnený v súlade
so zákonom, nakoľko neboli splnené predpoklady zákonom stanovené, pri uskutočnení úkonu osobu
zrakovo postihnutou. Toto deklaruje samotné stanovisko MV SR zo dňa 5.3.2024, ktoré predložila
žalovaná súdu. Z obsahu osvedčovacej knihy je zrejmé, že žiadni svedkovia úkonu poručiteľa na
matrike neboli. Predložená darovacia zmluva namiesto vyhlásenia, kto mal poručiteľovi predčítať text

zmluvy obsahuje vyhlásenie v čl. V bod 1., že zmluvné strany vyhlasujú, že ... zmluvu si prečítali.
Uvedené vyhlásenie je jednoznačne nepravdivé, nakoľko poručiteľ v tom čase nebol schopný čítať.
VýsluchommatrikárokzMestaMalackynedošlokpreukázaniu,žebydarovaciazmluvabolaporučiteľovi
pred podpisom prečítaná a nie sú ani zaevidovaní svedkovia tohto úkonu tak, ako to občiansky
zákonník vyžaduje. Zároveň matrikárky v rámci výsluchov uviedli, že obsahy listín ľuďom pred overením

podpisov neprečítavajú a slepým osobám odmietajú overenie listín a posielajú ich k notárovi. Je teda
zrejmé, že zdravotný stav poručiteľa, teda jeho slepota bola matrikárkam úmyselne zatajená manželom
žalovanej, ktorý poručiteľa na matriku priviedol. Zároveň z predloženej zvukovej nahrávky poručiteľa je
nepochybné, že poručiteľ v čase podpisu darovacej zmluvy so žalovanou nemal vôľu tento úkon urobiť,
tento úkon neurobil slobodne a vážne a nerozumel tomu, čo v danej chvíli podpisuje, resp. o tom nevedel

vôbec. Žalobcovia preto mali za to, že okrem iného na strane poručiteľa taktiež absentovala vôľa právny
úkon uskutočniť. Výsluchom svedkyne A. H. bolo preukázané, že dňa 22.11.2022 nebol poručiteľovi pred
podpisom čestného prehlásenia prečítaný obsah tohto čestného prehlásenia, ale mala mu byť údajne
prečítaná darovacia zmluva. Zároveň čestné prehlásenie má obsahovať vyjadrenie poručiteľa, avšak
svedkyňa súdu uviedla, že poručiteľ v daný deň nič neprehlásil a listiny boli už predpripravené, keď prišla

na miesto a nespisovali sa podľa slov poručiteľa. S ohľadom na uvedené, je zrejmé, že ani pri podpise
čestného prehlásenia nebol dodržaný zákonný postup s ohľadom na slepotu poručiteľa a poručiteľovi
mala byť prečítaná iná listina, ako mal podpísať. Žalobcovia mali za to, že darovacia zmluva medzi
poručiteľom a žalovanou je absolútne neplatným právnym úkonom a je potrebné určiť, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi. Žiadali preto, aby súd ich žalobnému návrhu vyhovel a priznal im

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaná v rámci záverečnej reči uviedla len to, že to, čo jej tatko podpísal, jej podpísal právom.
Chcel jej darovať nehnuteľnosti.12. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre k. ú. C. D. (č.l. XX), sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parcela registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 306 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 247 m2, parc. č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postaveného
na parcele č. XXX/X, žalovaná s podielom o veľkosti 7/10 (keď spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 na
nehnuteľnostiach podľa tohto výpisu nadobudla na základe darovacej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho
práva k tomuto podielu v prospech žalovanej bol právoplatne povolený dňa 30.4.2021 pod č. C./2021)

a žalobcovia 1/ až 3/, každý s podielom o veľkosti 1/10.

13. Z lekárskej správy vystavenej v septembri 2019 oftalmológom K. L., týkajúcej sa E. B., nar. X.X.XXXX
(č.l. 10), vyplýva, že tento je úplne slepý na pravé oko a prakticky slepý na ľavé oko. Liečba chirurgická
ani konzervatívna nie je indikovaná, stav je trvalý, neovplyvniteľný žiadnym lekárskym výkonom.

14. Z darovacej zmluvy zo dňa 9.4.2021 (č.l. 94), v ktorej je ako darca označený E. B., nar. X.X.XXXX
a ako obdarovaná žalovaná, vyplýva, že jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 na
nehnuteľnostiach. V zmluve sa uvádza, že darca tento predmet daru daruje obdarovanej, ktorá ho
nadobúda v podiele 3/5 do svojho vlastníctva a že obdarovaná predmet daru od darcu s vďakou prijíma
a nadobúda ho do svojho vlastníctva v podiele 3/5. Zmluvné strany v zmluve okrem iného vyhlasujú, že

zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Podpis darcu E. B. na tejto
zmluve bol osvedčený Matričným úradom A. dňa 9.4.2021. Z tohto osvedčenia (č.l. 96) vyplýva, že E.
B. listinu pred pracovníkom matričného úradu vlastnoručne podpísal, keď jeho totožnosť bola zistená
z občianskeho preukazu. Predmetné osvedčenie je v knihe osvedčovania podpisov matričného úradu A.
evidované pod číslom zápisu 27/II/2021 (č.l. 160), pričom svedkyňa A. M. M., matrikárka spomínaného

matričného úradu potvrdila, že podpis matrikárky týkajúci sa tohto zápisu patrí jej, teda že pravosť
podpisu na predmetnej darovacej zmluve osvedčovala ona.

15. V čestnom vyhlásení zo dňa 28.11.2022 (originál v prílohovej obálke na č.l. 174) sa uvádza, že
dolu podpísaný E. B., N. O. XXXXXX/XXX, H. C. D., ul. A. H. XXX, v prítomnosti svedkov I. B. a A. H.

vyhlasuje: „že s obsahom darovacej zmluvy, ktorú som ako darca uzatvoril a obdarovanou mojou dcérou
G. H. a predmetom ktorej bol môj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome č. XXX v obci C. D. spolu
s domovými pozemkami a príslušenstvom, som bol vopred oboznámený, celá zmluva mi bola prečítaná.
Pri čítaní zmluvy pred podpisom na matrike bola prítomná moja dcéra, môj zať a dve matrikárky, ktoré
osobne nepoznám ale jedna z nich mi celú zmluvu prečítala a text sa zhodoval s tým, s čím som bol

domaoboznámený.Porozumelsomjejtak,žecelýsvojpodielprevádzamnasvojudcéru,ktorásaomňa
dlhodobo stará, je mi oporou a ktorá mi bude zabezpečovať starostlivosť vrátane bývania až do mojej
smrti. Som si vedomý dôsledkov svojho rozhodnutie, takto som prejavil svoju skutočnú vôľu pri plnom
vedomí. Napriek tomu, že mám obmedzené možnosti čítania, viem čo podpisujem, nechám všetky listiny
vopred prečítať, vzhľadom na vek aj podpis mám ťažkopádnejší, ale viem sa vlastnoručne podpísať.

Pod týmto vyhlásením je podpis E. B. a na druhej strane listiny je potvrdenie Obce C. D. o osvedčení
jeho podpisu z 28.11.2022, v zmysle ktorého E. B. listinu pred pracovníkom obce vlastnoručne podpísal,
keď jeho totožnosť bola preukázaná občianskym preukazom. Z výsluchu svedkov mal súd preukázané,
že podpisy na tomto čestnom vyhlásení za Obec C. D. osvedčovala pracovníčka tamojšieho matričného
úradu F. M.. Pod podpisom E. B. sa nachádzajú vyhlásenia prítomných svedkýň, a to I. B. a A. H., ktoré

v ňom potvrdzujú svoju prítomnosť pri prečítaní tejto listiny a že obsah tejto listiny sa zhoduje s ústnym
vyhlásením pána B.. Nižšie sú ich vlastnoručné podpisy, ktorých pravosť je osvedčená na druhej strane
listiny, a to rovnakým spôsobom ako pri podpise E. B..

16. Z audiozáznamu rozhovoru žalobcov 2/ a 3/ a ich otca E. B., vyhotoveného v roku 2022, vyplýva,

že E. B. na otázku žalobcu 3/, či podpisoval nejaké darovacie zmluvy na barák, tento odpovedal že nie.
Následne dvakrát taktiež poprel, že by bola pravda, že žalovaná má podiel na dome 70 % a žalobcovia
len po 10 %. Potom uviedol, že ho H. zobral do auta, dakde na MNV niečo podpísať, ale nevie čo.
Následne poprel, že by sa zriekol svojej čiastky a daroval ju G. alebo H.. Nakoniec opakovane poprel,
že by niečo minulý rok podpisoval.

17. Z úmrtného listu vystaveného matričným úradom A. dňa 13.10.2023 (č.l. 17) vyplýva, že E. B., nar.
X.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX.18. Žalobca 3/ v rámci svojej výpovede uviedol, že ešte za života matky bola sestra rozhádaná s mamou
aj s otcom. Keď mama zomrela, otec to zle znášal, nakoľko bol slepý. Tak od obecného úradu zažiadali
o opatrovateľku. Otcovi bola pridelená pani J. z C. D., s ktorou bol spokojný. Keď sestra prišla o prácu,

tak nás poprosila o to, aby ona robila otcovi opatrovateľku. Súhlasili sme s tým a ona mu bola pridelená
ako opatrovateľka. Stále tam aj on chodieval po práci, či nakŕmiť alebo ho uložiť do postele. Keď brat E.
chodieval na nočné zmeny, tak tam aj prespával. Následne sa mu otec sťažoval, že naňho sestra tlačí,
že ho dá do starobinca a bol pod psychickým tlakom. Potom začala vypisovať SMS, aby sa častejšie
staral o otca a boli rozhádaní. H. E., ktorý žil v spoločnej domácnosti a pracoval, jej mesačne platil

150 až 200 € za upratovanie a varenie, čo sa jej zdalo málo. Po určitých SMS sa mu brat posťažoval,
že sestra mu povedala, že má právo vyhodiť ho z domu, lebo jej to všetko patrí. Tak nazrel do listu
vlastníctva a zistil, že ona vlastní 7/10 nehnuteľnosti, to bolo 10.10.2022. Následne kontaktoval právnika,
ktorý napísal žalovanej žiadosť, aby to dala do pôvodného stavu, to bolo 4. alebo 5.11.2022. Oni potom
následne toho 20.11.2022, si to boli znovu na matrike dať podpísať, zaviezli tam otca. Mama ani otec
by nikdy s takýmto darovaním nesúhlasili, pretože brat E. je psychicky chorý a určite by nedopustili, aby

vlastníctvo domu prešlo kvázi na jednu osobu. V rámci odpovedí na otázky žalobca 3/ doplnil, že potom,
čo sa dozvedel, že otec previedol na sestru svoj podiel, opýtal sa ho na to, pričom bol prítomný aj brat
E.. Pre istotu si zapol aj nahrávanie na mobilnom telefóne. Otec poprel darovanie. Následne povedal,
že H. ho zaviezol na národný výbor, kde niečo podpísal. Nahrávku doložil súdu. Je si istý, že otec v čase
podpisu darovacej zmluvy nevedel, čo podpisuje, nakoľko bol slepý a chorý. Pokiaľ ide o obsah čestného

prehlásenia, otec bol jednoduchý človek a to čo je tam napísané, je veľmi zložité. Nebol by schopný
takéto tvrdenie nadiktovať.

19. Svedkyňa I. B. v rámci svojej výpovede uviedla, že vlastne k tomu došlo tak, že bol darovaný podiel
otca pani žalovanej, bolo prevedené dedičstvo na ňu. Vlastne, keď jej bolo darované dedičstvo, čo bolo

otcovo, sa to jej súrodencom nepáčilo a chceli to napadnúť, a tým že to nebolo nejako kóšer robené,
nevie. Tým myslí, že jej súrodenci to nepovažovali za kóšer. A čo ona vie, tak to bolo spísané na matrike,
za prítomnosti nejakých dvoch matrikárok. Tí súrodenci tvrdili, že to je nedostatočné, lebo tam neboli
riadni svedkovia pri tom. Na základe toho, že si žalovaná nebola istá, či je to dostačujúce, tak sa spísalo
to čestné prehlásenie. Stretli sa v dome pána B., bola tam matrikárka z C. D., pani M.. Ako svedkovia

bola ona a pani H., to je suseda. Keď sa tam stretli, boli v miestnosti, kde pán B. mal polohovaciu posteľ.
Bol oboznámený s tým, čo sa deje, prečo sú tam. On bol viac menej nevidiaci, ale po hlase poznal ju,
keďže ju pozná a tiež susedu H.. Bol pri vedomí, skrátka normálny človek, vzhľadom na jeho vek. Pri
podpise čestného vyhlásenia bol pán B., jeho dcéra G., matrikárka M., H. H., pani H. a ona. Prečítalo
sa to, podpísalo a išli preč. Pán B. bol vtipný človek a ešte im tam rozprával aj vtip, ktorý mal aj pointu.

Bol teda pri vedomí.

20. Svedkyňa A. H. v rámci svojej výpovede uviedla, že pozná žalobcov aj žalovanú, sú to susedia oproti,
pozná ich odmalička. Bola prizvaná ako svedok, aby sa prečítala darovacia zmluva pred svedkami, takže
tam boli dve svedkyne, pani matrikárka, žalovaná a pán B.. Znenie darovacej zmluvy sa mu prečítalo,

podpísal to, matrikárka overila podpis a oni to tiež podpísali. Ešte pán B. sa jej pýtal, že koľkokrát to
budú ešte podpisovať, že už to podpísal dávno. Ešte keď bol pán B. čulý, povedal jej, a to minimálne
päťkrát, že G. dostane, keď ich dochová, ich dom. V rámci odpovedí na otázky svedkyňa ďalej uviedla,
že čestné vyhlásenie bolo vopred pripravené a že matrikárka ho prečítala. Keďže predtým svedkyňa
dvakrát uviedla, že sa pánovi B. prečítala darovacia zmluva, súd jej položil otázku, čo vlastne bolo

prečítané pánovi B. pri podpisovaní čestného vyhlásenia, darovacia zmluva, čestné vyhlásenie alebo
oba dokumenty. Svedkyňa bez zaváhania uviedla, že mu bolo prečítané znenie darovacej zmluvy.

21. Svedkyňa A. M. M., matrikárka matričného úradu A., v rámci svojej výpovede uviedla, že podľa toho,
čo jej prišlo predvolanie a čo zasielali súdu fotokópiu z osvedčovacej knihy, môže povedať, že sú to

už 4 roky, čiže dosť dlhá doba. Robí matrikárku už 22 rokov, prešli jej rukami tisícky klientov, denne
sú to desiatky, nemôže si presne pamätať všetky tie situácie. Čo sa týka tohto prípadu, nepamätá si
naň, jej úlohou je osvedčiť podpis, nie je povinná skúmať iné veci. V rámci odpovedí na otázky, po
nahliadnutí do kópie zápisu z osvedčovacej knihy týkajúceho sa osvedčovania podpisu pána B. na
darovacej zmluve, svedkyňa potvrdila, že pri tomto zápise je jej podpis a teda, že podpis pána B. na

darovacejzmluveosvedčovalaurčiteona.Zároveňuviedla,žepočassvojejpraxenemalatakýprípad,že
by overovala podpis nevidomej (slepej) osoby. Keď za nimi takáto osoba príde, tak jej odporučia podpis
na notárskom úrade. Na otázku, či počas svojej praxe zažila situáciu, že by sa slepému klientovi pred
podpisom zmluvy táto prečítala niektorou z matrikárok, odpovedala, že takúto osobu nezažila, občasprečítajú listinu klientovi, keď o to požiada, ale vidí. Nemajú žiaden metodický pokyn pre situácie, keď sa
čítajú listiny pred osvedčením podpisu za prítomnosti svedkov. Sú zodpovední za osvedčenie podpisu,
a nie za obsah listiny, zodpovedajú za to, že tam klient fyzicky bol, že sa podpísal na listinu a do knihy.

22. Svedkyňa K. B., matrikárka matričného úradu A., v rámci svojej výpovede uviedla, že nevie, či podpis
na tejto zmluve overovala ona alebo kolegyňa a nevie k tomu ani nič konkrétnejšie povedať. V rámci
odpovedí na otázky, po nahliadnutí do kópie zápisu z osvedčovacej knihy týkajúceho sa osvedčovania
podpisu pána B. na darovacej zmluve, svedkyňa uviedla, že podpis pri predmetnom zápise patrí jej

kolegyni, pani M.. Na otázku, či niekedy čítala pri osvedčovaní podpisu klientovi celú podpisovanú listinu,
svedkyňa odpovedala, že nie, nebol taký problém, že by ju o to niekto požiadal, že by nevidel alebo niečo
také. Osoby, ktorá má podpísať listinu sa pýta len to, či vie, čo podpisuje a či s tým súhlasí, teda, že
či súhlasí s daným predajom alebo darovaním, nečíta celú listinu. Nepamätá si, že by im niekto zatajil,
že nevidí.

23. Žalobcovia 1/ až 3/ sa v prejednávanej veci žalobou domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po
poručiteľovi E. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, patrí spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 3/5 na nehnuteľnostiach. Jedná sa teda o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., podľa
ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu.

24.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
137 písm. c/ C.s.p., ktorá je svojou povahou žalobou preventívnou, je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná

pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súdna prax rovnako akceptuje žaloby,
ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V danom prípade,
pokiaľbysapodanejžalobevyhovelo,spornýspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachbysaprejednal
v dedičskom konaní po poručiteľovi. V konaní nebolo sporné, že dedičmi po poručiteľovi sú žalobcovia

1/ až 3/ (jeho synovia) a žalovaná (jeho dcéra). Žalobcovia 1/ až 3/ sú v súčasnosti na liste vlastníctva
č. XXX pre k. ú. C. D. vedení ako menšinoví podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností (každý
s podielom 1/10) a žalovaná ako väčšinová spoluvlastníčka s podielom o veľkosti 7/10. Vzhľadom
kuvedenémunietpochýb,žežalobcovia1/až3/majúnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.

25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre k. ú. C. D., mal súd preukázané, že žalovaná
nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 na predmetných nehnuteľnostiach (rovnako ako
žalobcovia 1/ až 3/) dedením. Ako podielová spoluvlastníčka zvyšných 3/5 týchto nehnuteľností bola
žalovaná na list vlastníctva zapísaná titulom darovacej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva
žalovanej k tomuto spoluvlastníckemu podielu bol právoplatne povolený dňa 30.4.2021 pod č. C./2021.

Žalobcovia 1/ až 3/ namietali, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 9.4.2021, na základe ktorej mala
žalovaná nadobudnúť od svojho otca E. B. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 na nehnuteľnostiach,
je neplatná, a to z viacerých dôvodov.

26. Žalobcovia 1/ až 3/ v prvom rade poukazovali na to, že v čase podpisu darovacej zmluvy dňa

9.4.2021 bol poručiteľ takmer úplne slepý, v dôsledku čoho nemohol čítať. Keďže darovacia zmluva
nebola uzavretá vo forme úradnej zápisnice, ako to vyžaduje § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, mali
za to, že je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

27. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

28. Podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a
písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo
písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych

pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

29. Za osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať sa považujú tak osoby, ktoré sú trvale neschopné písať
alebo čítať v dôsledku choroby alebo telesnej vady alebo ktoré sú dočasne neschopné písať alebo čítaťv dôsledku napr. zranenia, ako aj osoby, ktoré čítať alebo písať nevedia. Úradným zápisom potrebným
na písomný právny úkon takejto osoby nie je zápis napísaný na miestnom národnom výbore (teraz
na orgáne štátnej správy – poznámka súdu), ale iba notárska zápisnica (viď Zborník IV, strana 463).

Z lekárskej správy predloženej žalobcami 1/ až 3/ mal súd preukázané, že už v septembri 2019 bol
poručiteľ úplne slepý na pravé oko a prakticky slepý na ľavé oko, pričom tento stav sa žiadnou liečbou,
ani lekárskym úkonom nedal ovplyvniť. Nepochybne tak bol osobou, ktorá nemôže čítať a na písomné
právne úkony ktorej preto museli byť splnené podmienky vyplývajúce z § 40 ods. 6 Občianskeho
zákonníka.

30. V danom prípade je zjavné, že predmetná darovacia zmluva nemala formu notárskej zápisnice.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 4.5.2010 sp.
zn. 21 Cdo 1142/2009, v ktorom tento pri výklade obsahovo totožnej právnej úpravy dospel k záveru,
že pokiaľ fyzická osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, ale je schopná listinu podpísať, k platnosti jej
písomného právneho úkonu, ktorý nebol urobený vo forme úradnej zápisnice, sa nevyžaduje, aby sa

s obsahom právneho úkonu skutočne oboznámila. Okolnosť, či sa ten, kto nemôže čítať alebo písať,
skutočne s obsahom právneho úkonu oboznámi, totiž závisí len na jeho rozhodnutí; podstatné je, aby
mal – objektívne vzaté – možnosť obsah právneho úkonu poznať, a to buď prostredníctvom prístrojov
alebo špeciálnych pomôcok, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí. Ten, kto nemôže čítať alebo
písať, je teda v zmysle ustanovenia § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka (poznámka súdu – v našom

Občianskom zákonníku ide o ustanovenie § 40 ods. 6) schopný oboznámiť sa s obsahom právneho
úkonu – taktiež s ohľadom na zásadu vigilantibus iura, podľa ktorej je každý povinný strážiť svoje práva
– vždy, ak sú prístroje alebo špeciálne pomôcky alebo iná osoba pre neho spôsobilým prostriedkom
poznania obsahu právneho úkonu a ak mal súčasne vskutku (reálnu) možnosť využiť tieto prostriedky
k poznaniu obsahu právneho úkonu.

31. Žalobcovia 1/ až 3/ v priebehu konania doložili do spisu listinu zo dňa 28.11.2022 označenú ako
„čestné vyhlásenie“. Táto listina bola súčasťou stanoviska žalovanej predloženého v dedičskom konaní
vedenom po poručiteľovi. V súvislosti s obsahom tejto listiny a okolnosťami, za ktorých k jej spísaniu
došlo,vykonalsúdnanávrhžalovanejvýsluchdvochsvedkýň–I.B.aA.H.,ktorésúnalistinepodpísané

ako svedkyne tohto vyhlásenia. Z výpovedí oboch svedkýň zhodne vyplynulo, že predmetná listina bola
vopred pripravená na podpis. Obe svedkyne potvrdili, že túto listinu podpísal pán B., pričom pravosť jeho
podpisu na listine bola riadne osvedčená aj matrikárkou M.. Ani jedna z uvedených svedkýň však v rámci
svojej výpovede nepotvrdila, že by pán B. pred podpisom tejto listiny urobil ústne vyhlásenie v zmysle
toho, čo je v nej uvedené ako jeho čestné vyhlásenie. Uvedené tak zásadným spôsobom spochybňuje

pravdivosť potvrdení týchto svedkýň na listine, že jeho obsah sa zhoduje s ústnym vyhlásením pána
B.. Ich výpovede sa zároveň rozchádzali v tom, čo bolo pánovi B. prečítané pred podpisom listiny
– kým svedkyňa B. tvrdila, že čestné vyhlásenie, svedkyňa H. dvakrát uviedla, že darovacia zmluva
a na tomto svojom stanovisku zotrvala aj v odpovedi na výslovnú otázku súdu, či bolo pánovi B.
prečítané čestné vyhlásenie, darovacia zmluva alebo oba dokumenty, keď bez zaváhania zopakovala,

že mu bolo prečítané znenie darovacej zmluvy. Keďže v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že
by pán B. urobil ústne vyhlásenie obsiahnuté v písomnom čestnom vyhlásení, a ani to, že mu bol
jeho obsah prečítaný, pričom sám si túto listinu predkladanú mu na podpis kvôli svojmu zdravotnému
hendikepu objektívne prečítať nemohol, súd mal dôvodné pochybnosti o tom, či pán B. vôbec vedel, čo je
obsahomčestnéhovyhlásenia,ktorépodpísal.Zatohtostavusúdpredmetnéčestnévyhlásenienemohol

považovať za hodnoverný dôkaz ohľadom toho, čo je v ňom uvedené, t.j. že pán B. bol s obsahom
predmetnej darovacej zmluvy vopred doma oboznámený, kde mu bola celá zmluva prečítaná, že mu
bola opätovne celá zmluva prečítaná pred jej podpisom, a to jednou z matrikárok na matrike, že zmluve
riadne porozumel a že ňou chcel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovanú.

32. Žalobcovia 1/ až 3/ predložili súdu zvukovú nahrávku z rozhovoru žalobcov 2/ a 3/ a ich otca E.
B., ktorý sa uskutočnil v roku 2022, a to ešte pred podpisom čestného vyhlásenia z 22.11.2022 (tento
rozhovorsatotižspomínaužvovýzvežalobcov1/až3/zodňa4.11.2022adresovanejžalovanej–viďč.l.
20 spisu). Žalobca 3/ sa svojho otca v rámci tohto rozhovoru niekoľkokrát pýtal, či vie, že previedol svoj
podiel na nehnuteľnostiach na žalovanú. Pán B. na to viackrát odpovedal, že „nie“. Spomenul si len, že

bol manželom žalovanej H. H. odvezený niekde na „MNV“, kde niečo podpísal, ale nevie čo. Z uvedenej
nahrávky, ako aj z výsluchu žalobcu 3/ mal súd preukázané, že pán B. zjavne nevedel, čo na matričnom
úrade A. dňa 9.4.2021 podpísal, resp. ak si aj uvedomoval, že išlo o darovaciu zmluvu, vôbec nevedel, že
jej predmetom bol jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a že ho daroval žalovanej. Žalovanása po predložení zvukovej nahrávky bránila tvrdením, že jej otec povedal, že žalobca 3/ robil na neho
veľký nátlak, a preto mu povedal, že nevedel, čo podpisuje, žalovaná však toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázala. Zo zvukovej nahrávky žiaden takýto nátlak zo strany žalobcu 3/ na jeho otca nevyplýva.

Aj keby bolo pravdou, že pán B. v čase, keď ešte bol čulý, svedkyni H. viackrát povedal, že žalovaná
dostane ich dom, keď ich dochová, len zo samotnej tejto skutočnosti by nebolo možné vyvodzovať,
že pán B. mal vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovanú aj neskôr,
v čase podpisu darovacej zmluvy. Rovnako aj keby bolo pravdivým vyjadrenie tejto svedkyne, že jej
pán B. pri podpisovaní čestného vyhlásenia povedal, že už to raz podpísal a koľkokrát to bude ešte

podpisovať, bez ďalšieho by to neznamenalo, že chcel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú
aj v čase uzavretia darovacej zmluvy, resp. že vtedy vedel, čo podpisoval, nakoľko sama svedkyňa
súčasne uviedla, že mu bolo pred podpisom čestného vyhlásenia prečítané znenie darovacej zmluvy
a nepochybne mu tak bolo povedané aj to, že túto zmluvu už raz podpísal.

33. Z výsluchu oboch svedkýň – matrikárok, mal súd preukázané, že podpis pána B. na darovacej

zmluve dňa 9.4.2021 osvedčovala ako matrikárka svedkyňa A. M. M., ktorá ale uviedla, že so zreteľom
na odstup 4 rokov a množstvo doterajších klientov, si na tento prípad vôbec nepamätá. Zdôraznila,
že je zodpovedná len za osvedčenie pravosti podpisu a nie za obsah listiny. Zodpovedá teda za to,
že tam klient fyzicky bol a že sa podpísal na listinu a do osvedčovacej knihy. Uviedla, že v praxi
nemala taký prípad, že by osvedčovala podpis osoby, ktorá nemôže čítať alebo je slepá. Občas sa síce

stane, že klientovi prečítajú obsah listiny, ak o to požiada, jedná sa však o klienta, ktorý vidí. Slepého
klienta by s podpisom odkázali na notársky úrad. Z výsluchu matrikárky, ktorá osvedčovala podpis pána
B. na predmetnej darovacej zmluve, tak vôbec nevyplynulo, že by pánovi B. bola darovacia zmluva
pred podpisom prečítaná, alebo že by bol inak oboznámený s jej obsahom. V súvislosti s podpisom
darovacej zmluvy bolo nesporné, že pána B. na matričný úrad A. odviezol manžel žalovanej H. H.,

pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané len to, že na spomínanom matričnom úrade
pán B. dňa 9.4.2021 zmluvu vlastnoručne podpísal, keď jeho podpis osvedčila matrikárka M.. Žiadne
ďalšie podrobnosti týkajúce sa okolností, za ktorých došlo k podpisu predmetnej darovacej zmluvy zo
strany pána B., z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Nie je teda zrejmé, kto pánovi B. predmetnú
darovaciu zmluvu predložil na podpis a za akých okolností, či okrem spomínanej matrikárky bol priamo

pripodpisezmluvyprítomnýajniektoiný,atedačipánB.malvytvorenúreálnumožnosťprostredníctvom
inej, ním zvolenej osoby, sa oboznámiť s obsahom listiny, ktorú podpísal, či už bezprostredne pred jej
podpisom alebo ešte predtým. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v konaní nebolo
hodnoverne preukázané, že by pán B. mal pred podpisom darovacej zmluvy zo dňa 9.4.2021 vytvorenú
reálnu možnosť na oboznámenie sa s jej obsahom tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 40 ods. 6 druhej

vety Občianskeho zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonom
stanovené podmienky výnimky z pravidla obsiahnutého v prvej vete § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého je na písomný právny úkon osoby, ktorá nemôže čítať, potrebná úradná (notárska)
zápisnica. Keďže posudzovaná darovacia zmluva formu notárskej zápisnice zjavne nemala, súd ju
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 6 Občianskeho

zákonníka.Preúplnosťsúdvtejtosúvislostidodáva,žezprípadnýchnedostatkovosvedčovaniapodpisu
pána B. neplatnosť darovacej zmluvy vyvodzovať nemožno, keďže Občiansky zákonník osvedčenie
podpisu neustanovuje ako podmienku platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností.

34. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absolútnu neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy pre

nedostatok zákonom požadovanej formy právneho úkonu, súd už nepovažoval za potrebné zaoberať
sa aj ďalšími tvrdenými dôvodmi jej neplatnosti uvedenými v žalobe, ktoré sa týkali absencie vôle E. B.
uzavrieť darovaciu zmluvu, ďalej že jeho vôľa nebola slobodná a vážna, resp. že bol pri podpise tejto
zmluvy uvedený do omylu.

35. Keďže na základe absolútne neplatnej darovacej zmluvy zo dňa 9.4.2021 nemohlo dôjsť k platnému
prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu E. B. na žalovanú, súd konštatuje, že E. B. bol ku
dňu svojej smrti dňa 25.7.2023 naďalej podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 3/5, pričom žalovanej a každému zo žalobcov 1/ až 3/ v tom čase patrili
spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach o veľkosti 1/10. So zreteľom na tieto závery súd

žalobe v celom rozsahu vyhovel, t.j. určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 na nehnuteľnostiach
patrí do dedičstva po poručiteľovi E. B..36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38.Vzhľadomnato,žežalobcovia1/až3/malivkonaníplnýúspech,súdimspoukazomnaustanovenie
§ 255 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).