Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/205/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124222404
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124222404.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, právne zastúpený Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava
– Staré Mesto proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. – E. F. o
vymoženie 15.907,91 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Petrom Bertókom,

so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 42 324 793, pod sp. zn. 403EX 90/24 o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Petrom
Bertókom,sosídlomMurgašova3,04001Košice,IČO:42324793,podsp.zn.403EX90/24zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.01.2024, vedeným pod

sp. zn. 55Ek/205/2024, domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 15.907,91
EUR s prísl. na základe exekučných titulov – rozsudku Mestského súdu Košice vydaného pod sp. zn.
K2-18Csp/271/2020 dňa 13.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2023 a vykonateľnosť
dňa 14.10.2023 a uznesenia Mestského súdu Košice vydaného pod sp. zn. K2-18Csp/271/2020 dňa
14.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2023 a vykonateľnosť dňa 16.12.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Petra
Bertóka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/205/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom:
A.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 403EX 90/24.

3. Súdny exekútor vydal dňa 06.03.2024 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
bolo dňa 21.05.2024 doručené povinnému listinne do vlastných rúk.

4. Povinný podaním zo dňa 04.06.2024 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.06.2024 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa

12.06.2024spolusvyjadrenímsúdnehoexekútora.Prílohoupodaniabolovyjadrenieprávnehozástupcu
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný ako prvé poukázal na čl. 6 ods. 1 smernice
93/13/EHS a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie a odvolával sa princíp zvýšenej súdnej
ochrany spotrebiteľa. Povinný sa ďalej opieral o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 1/2022

týkajúce sa ex offo preskúmavania existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie
platobného rozkazu pokiaľ je právomoc na vydanie platobného rozkazu zverená vyššiemu súdnemuúradníkovi a možnosť podania podporu je limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu.
V takom prípade spotrebiteľ nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom,
v dôsledku čoho obe tieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ

toto preskúmavanie nie je stanovené vo vykonávacom konaní. Ďalej tvrdil, že samotná skutočnosť že
spotrebiteľ podal alebo nepodal odpor je irelevantná. Bol názoru, že spotrebiteľ má požívať vyššiu
ochranu jeho práv ako to naznačuj judikatúra Ústavného súdu SR. V tejto právnej veci došlo po vydaní
platobného rozkazu k postúpeniu veci na Mestský súd Košice, avšak konajúci súd uznesením zo dňa
25.06.2021 nepripustil aby do konania na starne žalovaných vstúpilo ako osobitný subjekt Občianske

združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962. Povinný mal za
to, že nepripustením uvedeného subjektu sa nevedel dostatočne brániť v konaní. Podotkol, že nemal
ani určeného advokáta, teda nemal žiaden právne zastúpenie. Uviedol, že základom uplatňovaného
nároku je zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.04.2016, pričom RPMN v uvedenom zmluvnom
vzťahu bola stanovená vo výške 21,56 % p.a.. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27.01.2007, aj rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/201-19.

Povinný pokračoval citovaním ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zdôrazňoval spotrebiteľský charakter zmluvy. Tiež tvrdil, že
zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah povinný nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať
alebo len ako celok odmietnuť, nemal možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Nakoľko
nemal právne zastúpenie tak povinný bol toho názoru, že jeho práva neboli dostatočne chránené,

keďžekonajúcisúdniedostatočnýmspôsobomzohľadniljehopostaveniespotrebiteľa,keďžedošlopred
podaním návrhu k tvrdenému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere a to dňa 15.05.2018 a podľa
jeho názoru vadným spôsobom. Vada zosplatnenia spočíva v jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti,
nakoľko nie je špecifikované ktorou splátkou bol ako dlžník v omeškaní. Čo podľa povinného má
za následok, že neurčitosť právneho úkonu zosplatnenia a teda vôbec nedošlo k zosplatneniu celej

dlžnej sumy, čoho následkom je neplatné postúpenie pohľadávky zo dňa 01.10.2021. Následne táto
situácia poľa povinného zasahuje do aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (oprávneného) a spôsobuje
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko nadobudol pohľadávku tak, že jej nadobudnutiu
predchádzal neplatný právny úkon. Uvedená situácia len podčiarkuje vhodnosť zastúpenia , prípadne
inej intervencie aspoň združenia na ochranu práv spotrebiteľa a teda napriek idealizovanej zásade iura

novit curia, konajúci súd nezohľadnil právny názor uvedený v citovanom rozsudku a vo veci rozhodol
nepriaznivým spôsobom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/12/2023
zo dňa 25.03.2023., ktorý priložil ako dôkaz spolu s výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2018
a zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2021 zo dňa 01.10.2021. Záverom povinný uviedol, že
exekučný titul zaväzuje na plnenie, ktoré nie je právom dovolené. Exekučný titul bol vydaný na základe

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, navyše jeho uplatneniu
predchádzali najmenej dva právne úkony, ktoré spôsobili nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Preto
navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako

prvé podotkol, že dňa 13.09.2023 vydal Mestský súd Košice Rozsudok sp. zn. K2 – 18Csp/271/2020,
IČS 6119429965 (ďalej len „Rozsudok“), v zmysle ktorého zaviazal Povinného (v tom čase žalovaného)
na zaplatenie sumy vo výške 15 907,91 Eur s prísl., a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti Rozsudku.
Dňa 14.11.2023 vydal Mestský súd Košice Uznesenie sp. zn. K2 – 18Csp/271/2020, IČS 6119429965
(ďalej len „Uznesenie“), v zmysle ktorého zaviazal Povinného (v tom čase žalovaného) na zaplatenie

trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu, a to do 3 dní odo dňa doručenia Uznesenia. V
zmysle poučenia k Rozsudku bol Žalovaný (Povinný) poučený o tom, že v prípade, ak žalovaný
nesúhlasí s povinnosťou uloženou predmetným Rozsudkom, má možnosť v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia podať odvolanie na Mestský súd Košice. Žalovaný odvolanie voči Rozsudku nepodal
riadne a včas, t. j. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2023 a vykonateľnosť dňa 14.10.2023.

V zmysle poučenia k Uzneseniu bol Žalovaný (Povinný) poučený o tom, že v prípade, ak žalovaný
nesúhlasí s povinnosťou uloženou predmetným Uznesením, má možnosť v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia podať sťažnosť na Mestský súd Košice. Žalovaný sťažnosť voči Uzneseniu nepodal
riadne a včas, t. j. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2023 a vykonateľnosť dňa 16.12.2023.
Povinný v zasielanom návrhu na zastavenie exekúcie (ďalej len „Návrh“) poukazuje všeobecne na

ust. § 61k Exekučného poriadku, pričom z podaného Návrhu je možné predpokladať,
že Povinný sa odvolával na: - existenciu nekalých podmienok/neprijateľných zmluvných podmienok v
Zmluve o úvere, ktorú uzavrel Povinný s veriteľom – 365. bank, a.s. (pôvodne Poštová banka, a.s.); -
absenciu právneho zastúpenia Povinného v súdnom konaní, a teda nemožnosť brániť sa; - „neplatnosťpostúpenia pohľadávky“, t.j. absenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane Žalobcu (Oprávneného).
Právny zástupca oprávneného poukázal na ust. § 265, § 266, § 267 a § 268 Civilného sporového
poriadku a ust. § 6, § 7, § 11, a § 10 zákona o upomínacom konaní a ust. § 53 ods. 1 a 3 Exekučného

poriadku. Z vyššie uvedenej textácie Exekučného poriadku je zrejmé, že Exekučný titul ani podaný návrh
na vykonanie exekúcie nie sú v rozpore so samotným Exekučným poriadkom. Povinný v podanom
Návrhu poukázal na znenie smernice 93/13/EHS a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS
1/2022 – 9, kedy je daná možnosť hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu v exekučnom konaní,
a teda z uvedeného dôvodu požaduje zastavenie prebiehajúcej exekúcie. K uvedenému Oprávnený

zdôraznil, že prieskum exekučného titulu v exekučnom konaní podľa uznesenia ÚS 1/2022 – 9 je daná
len za splnenia 3 podmienok: existencie platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom
priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy; možnosti podania odporu, ktorá bola limitovaná lehotou
15 dní od doručenia platobného rozkazu; právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne
odôvodnil. S poukazom na skutočnosť, že platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému (Povinnému)
doručiť do vlastných rúk a žalobca podal v lehote stanovenej zákonom návrh na pokračovanie v konaní

na súde príslušnom podľa CSP, platobný rozkaz vydaný OS Banská Bystrica sa zrušil a vec bola
prejednaná Mestským súdom Košice – príslušným súdom v zmysle ust. CSP, ktorý vydal Rozsudok a
Uznesenie (ďalej len „Exekučný titul“). S poukazom na uvedené tak Exekučný titul nemožno podrobiť
hmotnoprávnemu prieskumu (aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu
Povinný konštatuje, avšak nijakým spôsobom bližšie nešpecifikuje), keďže nenapĺňa vyššie uvedené

predpoklady – Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci nie je platobný rozkaz, ale rozhodnutia
všeobecnéhosúdu,ktorénadobudliprávoplatnosťavykonateľnosť.Oprávnenýtakmalzato,žePovinný
mal možnosť podať opravný prostriedok voči Rozsudku/Uzneseniu – Exekučnému titulu, ktorú nevyužil
a opravný prostriedok nepodal. Bol názoru, že skutočnosti namietané Povinným až v štádiu exekučného
konania po tom, čo mal možnosť podať opravný prostriedok a tým spôsobom – svojou aktívnou

činnosťou, v prípade ak nesúhlasí s právnym posúdením veci konajúcim súdom – uviesť argumenty
svedčiacevjehoprospech,súbezprávnehovýznamu.PokiaľPovinnýnebolinapriekuvedenejmožnosti
a poučeniu aktívny, možnosť podať opravný prostriedok nevyužil, nie je v súlade s princípom právnej
istoty, aby bolo exekučné konanie zastavené z dôvodov uvádzaných Povinným v podanom Návrhu.
Oprávnený preto trvá na tom, že Rozsudok a Uznesenie sú spôsobilým exekučným titulom, keďže

postup OS Banská Bystrica ako súdu príslušného v upomínacom konaní (vydanie platobného rozkazu),
postup Mestského súdu Košice ako všeobecného súdu ako i exekučného súdu (vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie) bol správny a v súlade so zákonom. Oprávnený je zároveň toho názoru,
že exekučný súd v danom prípade ani nemá zverenú kompetenciu na hmotnoprávny (materiálny)
prieskum exekučného titulu, keďže Exekučný titul v danom prípade založil prekážku „res iudicata“, v

dôsledku čoho ani exekučný súd bez zákonného podkladu nemôže opätovne posudzovať či plnenie
priznané exekučným titulom je v súlade s právnymi predpismi. Bez zákonnej opory je neprijateľné,
aby exekučný súd hodnotil správnosť a zákonnosť právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného iným
všeobecným súdom, pretože to nie je primárnou úlohou exekučného súdu. Exekučný súd nepôsobí ako
odvolacia inštancia a ani návrh na zastavenie exekúcie nie je a nemôže byť opravným prostriedkom proti

exekučnémutitulu.PokiaľPovinnývNávrhupoukázalnaabsenciujehoprávnehozastúpeniavkonanína
všeobecnom súde a namieta nepripustenie Občianskeho združenia do konania na strane Žalovaného,
oprávnený si dovolil si upriamiť pozornosť na: odôvodnenie Uznesenia OS Košice II zo dňa 25.06.2021,
ktorým OS Košice II nepripustil OZ do konania z dôvodu „neúčelnosti a nepotrebnosti, vzhľadom na
spor jednoduchého právneho posúdenia“ a možnosť podať voči predmetnému uzneseniu sťažnosť.

Oprávnený zároveň uviedol, že Povinný i napriek skutočnosti, že nebol v konaní právne zastúpený
(pričom právneho zástupcu si mohol zvoliť), mal možnosť sa ku skutočnostiam uvádzaným v konaní na
všeobecnom súde vyjadriť, avšak uvedené nevyužil - z odôvodnenia Rozsudku (bod 11 odôvodnenia)
vyplýva, že žalovaný (Povinný) nerozporoval žiadne z tvrdení žalobcu. Oprávnený teda mal za to,
že argumentácia Povinného, ktorá sa opiera o nedostatočnú možnosť brániť sa v dôsledku absencie

právneho zastúpenia žalovaného (Povinného) neobstojí. Povinný v Návrhu záverom poukazuje na
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní, pričom argumentuje absenciou splátky –
absenciou jej vyšpecifikovania, t.j. absenciou momentu, kedy sa ocitol v omeškaní. V uvedenom
Oprávnený odkazuje na argumentáciu uvedenú v texte vyššie, a to, že nie je úlohou exekučného súdu,
aby posudzoval skutočnosti, ktoré už existovali v čase vydania exekučného titulu a ktorými sa Povinný

mal správne brániť v základom konaní. I napriek tejto skutočnosti Oprávnený poukázal na rozhodnutie
NS SR - 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, ktorý uviedol: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom,
ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť
podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatneníkonkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.“ Vzhľadom na všetky skutočnosti tak Oprávnený bol toho
názoru, že argumentácia povinného neobstojí a je bez právneho významu k predmetnej exekučnej
veci. Záverom oprávnený opätovne uviedol, že Exekučný titul, na podklade ktorého je vedené exekučné

konanie je materiálne a formálne vykonateľné súdne rozhodnutie. Exekučný titul bol vydaný v súlade
s právnymi predpismi Slovenskej republiky, obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti, ako aj
správne označenie účastníkov konania. Zároveň oprávnený uviedol, že súd je subjektom znalým práva
a pri vydávaní, doručovaní a preskúmavaní súdnych rozhodnutí postupuje v súlade s relevantnými
právnymi predpismi Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného mal oprávnený za to, že v danej

exekučnej veci nenastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného
nároku, exekučný titul nebol zrušený, v danej exekučnej veci neexistuje cudzí exekučný titul a ani
neexistujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti preto oprávnený uviedol, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je správny
a dôvodný, exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené Povinným v návrhu na zastavenie exekúcie.
Rovnako mal za to, že v danej exekučnej veci neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle

§ 61k a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený preto žiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu

upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.18. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

19. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

20. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo

taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

21. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na

zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov

na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí

byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného

titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali predvznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

23.Povinnýakohlavnýdôvodnávrhunazastavenieexekúcieuviedol,žezákladnésúdne konanie,ktoré
viedlo k vydaniu exekučného titulu trpelo mnohými vadami a teda súd v konaní rezignoval na poskytnutie
ochrany povinnému ako spotrebiteľovi, keď neprihliadol a neskúmal v základnom konaní neprijateľné
zmluvné podmienky, následkom čoho má byť daný dôvod pre zastavenie exekúcie súdom. V tejto

súvislosti preto povinný uviedol, že pôvodný veriteľ nepostupoval s vynaložením odbornej starostlivosti,
keď neskúmal bonitu dlžníka a kedy pôvodný veriteľ zohľadňujúc ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť či v zmysle
ustanovenia § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. platne postúpiť pohľadávku z tejto úverovej zmluvy na iný
subjekt z dôvodu, že termín konečnej splatnosti ešte nenastal. Detailnejšia špecifikácia týchto námietok
je obsiahnutá v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že spoločným

znakom týchto námietok je práve skutočnosť, že sa v každom prípade jedná o okolnosti, ktoré nastali
pred vznikom exekučného titulu.

24. V danom prípade exekučný titul bol vydaný sudcom na Mestskom súde Košice (jemu predchádzajúci
platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica bol pre neúspešnosť doručovania voči

žalovanému 2/ (povinnému) zrušený a vec postúpená na prejednanie všeobecnému súdu). Pohľadávka
oprávneného vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy bola ešte v základnom konaní podrobená testu
neprijateľnosti zmluvných podmienok sudcom, čo vyplýva aj z obsahu samotného exekučného titulu,
a tým bola povinnému ako spotrebiteľovi zabezpečená efektívna súdna ochrana. Nadobudnutím
právoplatnosti sa a vykonateľnosti sa predmetný rozsudok stal riadnym exekučným titulom podľa § 45

ods. 1 Exekučného poriadku (to platí aj o uznesení o trovách základného konania).

25. Pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno
v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle ust.

§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné
zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný
titul je limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,

ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou
súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej
zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní.
Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu
inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods.

3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod v
neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktoré majú vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Teda súdu v exekučnom konaní tak nie je ani
rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu

napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci
k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom

súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých
zložiek nároku a pod.).

26. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekúcia prebieha na podklade exekučných titulov, ktorým je
rozsudok Mestského súdu Košice vydaný pod sp. zn. K2-18Csp/271/2020 dňa 13.09.2023 a uznesenie
Mestského súdu Košice vydané pod sp. zn. K2-18Csp/271/2020 dňa 14.11.2023, ktorými je povinnému
uloženápovinnosťzaplatiťoprávnenémusumuvovýške15.907,91EUR,úrokzomeškaniavovýške5%ročne zo sumy 14.840,79 EUR od 05.12.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 477,00 EUR a náhradu trov konania vo výške 1.510,45 EUR. V danom rozsahu prebieha aj
výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.

27. Z listín tvoriacich obsah súdneho spisu bolo preukázané, že Právny predchodca žalobcu sa žalobou
doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.11.2019 domáhal pôvodne voči žalovanej v 1.
rade D. D. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XX/X, XXX XX D. a žalovanému v 2. rade A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., C. I. X spoločného a nerozdielneho zaplatenia sumy spolu

15.907,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 14.840,79 eur ročne od 05.12.2018 do
zaplatenia a náhrady trov konania, a to na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1683489344
uzavretej dňa 14.04.2016 medzi Poštovou bankou a.s. a žalovanými. Právny predchodca žalobcu
v žalobe tvrdil, že žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy poskytol peňažné prostriedky v sume
18.000,-eur a úver v dôsledku omeškania žalovaných vyhlásil ku dňu 15.05.2018 za predčasne splatný.
Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaní vykonali nasledovné úhrady: dňa 04.07.2018 sumu 129,60

eur, dňa 25.07.2018 sumu 98,79 eur, dňa 14.08.2018 sumu 181,02 eur, dňa 13.09.2018 sumu 172,08
eur a dňa 04.12.2018 sumu 345,62 eur. Na základe uvedeného žalovaní sú povinný zaplatiť istinu
14.840,79 eur, vyčíslený úrok z istiny vo výške 610,85 eur (súčet zmluvného úroku a zákonného úroku
z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti), vyčíslený
zákonný úrok z omeškania vo výške 429,27 eur (vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia

úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaných), zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00% zo
sumy 14.840,79 eur od 05.12.2018 do zaplatenia a poplatky vo výške 27,-eur. Žalobca na preukázanie
svojho nároku spolu so žalobou predložil: Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2019, 2 x Predžalobnú
výzvu zo dňa 17.10.2019, podací hárok č. EPH177181562, 2x Upozornenie - výzva na splatenie časti
úveru zo dňa 18.04.2018, podací hárok č. EPH125270704, 2x Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa

15.05.2018, podací hárok č. EPH127605290 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1683489344. Vo veci
bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 02.12.2019 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 21Up/1667/2019,
ktorým sa návrhu vyhovelo v celom rozsahu. Keďže nebolo možné doručiť platobný rozkaz pôvodne
žalovanému v 2. rade do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica postupom podľa § 10 ods. 3
Zákona o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému podľa

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Pôvodne žalovanej v 1. rade
bol platobný rozkaz doručený dňa 18.12.2019 a keďže táto v zákonnej lehote nepodala proti platobnému
rozkazu odpor, platobný rozkaz nadobudol voči nej právoplatnosť. Žalovanému (povinnému) boli žaloba,
prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe doručené podľa § 116 ods.
2 CSP dňa 12.10.2021. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril. Dňa 17.06.2022 bol súdu

vzákladnomkonanídoručenýnávrhnazmenusubjektovnastranežalobcu,vktoromprávnypredchodca
žalobcu navrhol, aby do konania namiesto neho vstúpil žalobca na základe toho, že došlo k postúpeniu
žalovanej pohľadávky. Prevod pohľadávky preukázal priloženou Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
II/2021. K návrhu bol priložený aj súhlas nového veriteľa so vstupom do konania a Potvrdenie o splnení
záväzku. Uznesením zo dňa 13.07.2022 súd v základnom konaní pripustil zmenu v osobe žalobcu,

keďže po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.

28. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje nespornú skutočnosť, že nárok vymáhaný na základe
predmetného exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch (ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď z predloženej zmluvy

nevyplýva skutočnosť, že povinný na strane dlžníka v čase jej uzatvárania by bol podnikateľským
subjektom a že by pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (označená ako fyzická osoba - menom a priezviskom, rodným číslom,
adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu), pričom právny predchodca oprávneného
naopak pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Zmluva o úvere je v písomnej forme

a disponuje podstatnými náležitosťami tejto zmluvy podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch (najmä špecifikáciu výšky a meny úveru, trvanie zmluvy, termíny splatnosti, rozsah jednotlivých
splátok, určenie splatnosti každej splátky, určenie poplatkov a pod). Podstatné náležitosti zmluvy, ako i
ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať
dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala. Spotrebiteľský

charakter uplatneného nároku zo zmluvy o úvere bol zo strany oprávneného konštatovaný aj v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, a taktiež konštatovaný v návrhu na vykonanie exekúcie.
Z odôvodnenia exekučného titulu bolo konajúcemu súdu potvrdené, že súd nezistil absenciu náležitostí,
ktoré majú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosťúveru. Právny predchodca žalobcu splnil aj svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom zobral do úvahy príjem D. D. a žalovaného, ich zistené záväzky a
rodinný stav. Preukázané bolo aj nahliadnutie do úverového registra a overovanie príjmu v Sociálnej

poisťovni.Priposudzovanísplneniatejtopovinnostísúdbraldoúvahyskutočnosť,žeúverbolposkytnutý
za účelom refinancovania existujúcich záväzkov v sume 14.229,70 eur a došlo k zníženiu celkovej
mesačnej splátky D. D. o takmer 67,-eur. V konaní bolo nesporným, že došlo k poskytnutiu úveru D. D.
a žalovanému v sume 18.000,-eur a že nesplatená istina úveru je v sume 14.840,79 eur. Nespornou
bola aj vyčíslená suma nezaplateného úroku (zmluvného a zákonného) z istiny úveru za obdobie od

momentu jeho poskytnutia do jeho zosplatnenia, suma vyčísleného zákonného úroku za obdobie od
zosplatnenie úäveru do 04.12.2018 a poplatkov, ktorá predstavovala sumu 610,85 eur (úroky z istiny),
429,27 eur (úrok z omeškania) a sumu 27,-eur (poplatky). Zároveň bolo nesporným a aj preukázaným,
že právny predchodca žalobcu platne zosplatnil úver pre omeškanie D. D. a žalovaného so zaplatením
splátok, a to ku dňu 15.05.2018. Právo zosplatniť úver pre omeškanie so zaplatením niektorej z jej
splátok bolo dohodnuté v bode 4.6 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nesporným a dokázaným v konaní

bolo aj splnenie podmienok pre zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie
3 mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a uplynutie 15 dní odo dňa, kedy sa zásielka s
upozornením dostala do dispozičnej sféry D. D. a žalovaného.

29. Súd vykonal kontrolu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a prípadných neprijateľných zmluvných

podmienok v nej vo vzťahu k vymáhanému plneniu, pričom dospel k záveru že peňažná suma, ktorá
je predmetom vymoženia v exekučnom konaní nemá pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Súd
na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu musí konštatovať, že v rámci zmluvy o
úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, ktorý
bol deklarovaný exekučným titulom, pretože ako zo spotrebiteľskej zmluvy a platobného rozkazu zistil,

oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len neuhradenú splatnú istinu poskytnutého
úveru, a k nemu prislúchajúci zmluvný úrok, a zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny. Taktiež
návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uplatnený nárok na náhradu trov základného konania.
Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných podmienok (napr. zmluvné
pokuty, poplatky za upomienky či iné) neboli právnym predchodcovom oprávneného v základnom

súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok. Vydaniu exekučného titulu
preto nebránila žiadna zákonom predpokladá skutočnosť.

30. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinný do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom
oprávneného vstúpil dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpal poskytnutý

úver, z ktorého zaplatila len nepatrnú časť. Pokiaľ teda právny predchodca oprávneného v rámci
základného konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej časti istiny úveru, ako
aj v zákonných medziach určeného príslušenstva , ako aj zákonného úroku z omeškania, tak súd
v exekučnom konaní v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismiadobrýmimravmi.Námietkaoexistenciiprípadnejneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvzmluve

o úvere mala byť predovšetkým zo strany povinnej uplatnená v rámci základného konania. Pasivita
povinného v základnom konaní nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý disponuje oprávnením
vymáhať nárok, ktorý je deklarovaný exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť
bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že tento nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie.
Povinný (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov

na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že nevráti aspoň to, čo
jej bolo poskytnuté, ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany
spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí
o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný
nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len

za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V
návrhu na zastavenie exekúcie povinná nevzniesol ani jednu námietku proti tomu ktorému ustanoveniu
zmluvy o úvere, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorý by mal vplyv na
vymáhaný nárok. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti uviesť
všetky jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a

ich vplyv na vymáhaný nárok. S poukazom na vyššie uvedené závery existencia takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky nebola zistená. Hoci nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom vznikol v
súvislostisuzatvorenouspotrebiteľskouzmluvou,nemávšakpôvodvneprijateľnejzmluvnejpodmienke.31. V tomto bode je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2024-46
zo dňa 27.08.2024, podľa ktorého: „Riadne skúmanie bonity klienta s následkom posúdenia platnosti
zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky na oprávneného rovnako pojmovo presahuje

povinnosť skúmať existenciu súvislosti medzi vymáhaným nárokom a existenciou neprijateľných
zmluvnýchpodmienok.Vtejtosúvislostiústavnýsúdpoukazujenazáveryuzneseniaústavnéhosúdusp.
zn. III. ÚS 354/2024: „Sťažovateľ požadoval prieskum splnenia ďalších povinností pôvodného veriteľa,
ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa a posúdenie
otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti

však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava
obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však zistené neboli. Tento záver je
plne aplikovateľný aj na argumentáciu sťažovateľky, pričom na jeho podporu možno vysloviť, že ex offo
skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných
ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom,

pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“ Tento právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 455/2024-46 zo
dňa 21.08.2024, a náleze sp. zn. IV. ÚS 371/2024-32 zo dňa 22.10.2024.

32. K tvrdeniu povinného o nemožnosti zosplatnenia úveru súd uvádza, že v exekučnom konaní nemá

právomoc skúmať splnenie zákonných povinností dodávateľa, nemá následne ani právomoc skúmať
zákonom predvídané sankcie. Preto povinným tvrdená (ne)možnosť vyhlásiť v dôsledku tvrdeného
porušenia povinnosti dodávateľom predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru nie je exekučný súd
oprávneným preskúmavať. Uvedené preskúmanie prináleží súdu v základnom konaní, ktoré bolo zo
strany všeobecného súdu vykonané.

33. S vyššie uvedenou námietkou bola spojená aj námietka povinného o nemožnosti postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o úvere. Aj uvedené tvrdenie priamo súvisí s predchádzajúcimi odsekmi
odôvodnenia, a teda pokiaľ exekučný súd nemá právomoc skúmať splnenie zákonných povinností
dodávateľa, nemá následne ani právomoc skúmať zákonom predvídané sankcie. Rovnako tak skúmanie

platnosti postúpenia pohľadávky vzniknutej v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou môže exekučný
súd vykonať len v tom prípade, ak nastalo po vzniku exekučného titulu, a to z dôvodu právomoci
zverenej exekučnému súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v exekučnom konaní (§
36 Exekučného poriadku). Teda v prípade ak by došlo v čase pred vydaním exekučného titulu daná
problematika spadá len do výlučnej pôsobnosti súdu v základnom exekučnom konaní.

34. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu

verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom
účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery
namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

35. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku

vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto
súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

36. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k

právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie,
preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.37. Oprávnený ani povinný si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili náhradu trov
právneho zastúpenia (povinný nebol ani právne zastúpený), preto o ich náhrade súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.