Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204044
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8517204044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/
X, D., 2a. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G., ČR, 2b. H. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom I. XX, XXX XX I., ČR, 2c. D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX F.
G., ČR, 3. L. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX F. G., ČR, všetci žalobcovia právne zastúpení:
JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41146743, JUDr. Ing.
Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50672720
proti žalovaným: 1. N. O., nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX, 2. P. O., nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX, obaja

právne zastúpení: JUDr. Jana Toporcerová, Nám. Sv. Martina 39, Lipany, IČO: 31968023, 3. Slovenská
republika, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a 4. A. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní všetkých žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/100/2017-702 zo dňa 19.06.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaným v 1/ až 4/ rade proti žalobcom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný

súd“) žalobu zamietol a nepriznal žalovaným vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodní žalobcovia v 1. až 3. rade (ako žalovaný v 2. rade
vystupoval N. B.) sa podanou žalobou domáhali voči žalovaným určenia, že parcela KN E č. XXXX/X
o výmere 1227 m2, zapísaná na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX v k.ú. K. N. (ďalej aj „sporná
parcela“ alebo „sporný pozemok“) patrí každému zo žalovaných v podiele 1/16. Na základe výzvy súdu
podaním zo dňa 11.10.2021 spresnili žalobu tak, že požadovaný podiel si každý zo žalobcov požaduje

od každého žalovaného v rovnakom rozsahu 1/48 (teda od žalovaných v 1. a 2. rade, od žalovaného v 3.
rade a tiež od žalovaného v 4. rade). Uznesením zo dňa 20.10.2021 súd uvedenú zmenu žaloby pripustil.

3. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaný v 4. rade sú právnymi nástupcami
po rodičoch, resp. prarodičoch N. B., R. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a N. B..
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Títo mali deti, z ktorých žijúci sú ešte žalobcovia.
Žalovaný v 4. rade je synom J. Q., R. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, je teda

ich vnukom. Žalobcovia zistili, že aj napriek skutočnosti, že po rodičoch zdedili spoluvlastnícky podiel
vo výške 1/16 k celku k parcele mpč. XXXX, v súčasnosti nie sú vedení ako spoluvlastníci spornej
parcely. Parcela mpč. XXXX, vedená v PKV č. X, bola vo výmere 615 siah, čo pri výmere jednej siahy
3,57 m2 malo zodpovedať výmere 2195 m2. Predmetná parcela podľa dobovej katastrálnej mapy jevedená od skaly až po extravilán obce. Teraz je rozdelená na KN-E č. XXXX/X,XXXX J. XXXX, čo
by zodpovedalo mpč. XXXX aj vo výmere. Pri zostavovaní Zjednodušeného registra pôvodného stavu
vydaného v roku 1999 došlo k nesprávnej identifikácii parciel. Došlo k zámene parciel v rámci k. ú. K.

N., kde sa zamenili dve parcely mpč. z dvoch pozemno-knižných vložiek, resp. parc. KN-E č. XXXX/X
bola nesprávne stotožnená s mpč. XXX, pričom správne má byť stotožnená s mpč. XXXX. Poukázali
pritom na to, že mpč. XXX, ktorá je evidovaná v PKV č. XXX a ktorá podľa tejto PKV ma výmeru 85
siah, čo predstavuje pri premene 3,57 m2/1 siaha 303 m2. Žalobcovia popierajú vlastníctvo žalovaných
vedených na LV č. XXXX v k. ú. K. N. pre všetky skutočnosti uvedené v tejto žalobe. Žalobcovia sa

cítia vlastníkmi žalobou napadnutej parcely a majú naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníctva,
pretože preukázateľne patrí do spoluvlastníctva žalobcov a ich právne postavenie je v tejto situácii neisté
a práva ohrozené, resp. predmetný rozsudok je spôsobilý byť podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností žiadali preto žalobe vyhovieť.

4. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili žalobcovia k žalobe ako dôkazy dve uznesenia Okresného

súdu Stará Ľubovňa sp. zn. D/424/92, Dnot 150/93 zo dňa 22.9.1993 a sp. zn. D 349/92, Dnot 130/93 zo
dňa 23.8.1994, osvedčenie o dedičstve notárky N. C. sp. zn. 1D/2/2003, Dnot/5/2003 zo dňa 31.3.2003,
LV v k.ú. K. N., a to č. XXXX, S. XXXX, XXX (z 20.3.1996), mapy ohľadne spornej parcely a okolitých
parciel z rôznych období, PKV č. X v k.ú. K. N. a výpis z operátu od Geodeta súkromní geodeti. Zároveň
žiadali súd o zabezpečenie ďalších dôkazov, ktoré nedokážu zabezpečiť, a to aby vyžiadal identifikáciu

parciel mpč. XXXX L. D. S. X J. XXX L. D. S. XXX v k.ú. K. N., zrovnávací protokol týkajúci sa spornej
parcely, úplný LV č. XXX a o výpis z operátu na žalobcu v 2. 3. rade. Tiež navrhli výsluch 4 geodetov z
GEOTA súkromní geodeti. Súd uvedené listiny dožiadal Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor
a zaslal ich stranám, resp. ich zástupcom.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade v prvom vyjadrení poukázali na to, že žalobcovia podali žalobu, ktorá sa viedla
na Okresnom súde v Starej Ľubovni aj pod sp. zn. 1C/108/2016, v ktorom pred prvým pojednávaním
zobrali žalobu späť a tiež na to, že o predmetnej parcele sa vedie konanie pod sp. zn. 5C/254/2014,
kde sa odvolali proti prerušeniu konania.

6. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) ako zástupca žalovaného v 3. rade podľa § 34 ods.
14 zákona č. 330/1991 Z.z. v spojení so zákonom č. 229/1991 Z.z. a zákonom č. 180/1995 Z.z. vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že je potrebné sa v prvom rade vysporiadať s identifikáciou dotknutých
parciel, teda akej pôvodnej PK parcele zodpovedá sporná parcela registra KN „E“ č. XXXX/X, k. ú.
K. N. a či došlo k zámene pôvodných parciel a tým aj k nesprávnemu zápisu vlastníkov k spornej

parcele do katastra nehnuteľností. Stotožnil sa preto s návrhom žalobcov na zabezpečenie navrhovanej
identifikácie parciel. Ďalej uviedol, že za daného stavu nie je možné posúdiť pravdivosť tvrdení žalobcov,
resp. nie je preukázané, že tvrdenia žalobcov sú pravdivé a nárok žalobcov na spornú parcelu je
dôvodný. Je ich vecou preukázať svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatňovaného nároku. Poukázal tiež na to,
že na Okresnom súde v Starej Ľubovni prebiehalo pod sp. zn. 1C/108/2016 medzi tými istými stranami

sporu súdne konanie o určenie vlastníctva k spornej parcele, kde konanie bolo na základe späťvzatia
žaloby zastavené.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení.

9. Na úvod súd prvej inštancie poznamenáva, že identifikácia uvedených parciel je v k.ú. K. N. extrémne
náročná. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, jeho doplnku, výpovede znalca a zabezpečených

mapových podkladov z rôznych období, v k.ú. K. N. neexistovala pozemková mapa, ale iba lokalizačné
náčrty na pôvodné pozemnoknižné parcely. Náčrty boli vyhotovené po honoch, ako voľný zákres rukou,
teda tak, ako to osoba, ktorý náčrt robila, vnímala v teréne. Tieto náčrty sú robené bez nejakej mierky
a bez voľajakej geometrickej presnosti, čomu nasvedčuje aj snaha prekryť hony T. U. J. T. R., ako to
popísal znalec v doplnku znaleckého posudku. Tieto nepresnosti je možné vnímať aj voľným okom napr.

na lokalizačných náčrtoch, ako sú založené v spise na č.l. 95 a 96. Je zrejmé, že ak uvedené F. majú
na seba nadväzovať, tak priebeh hranice je na každom náčrte znázornený trocha inak (napr. aj pokiaľ
ide o potok a pod.). Na indikačnej mape (označenej takto vo vyjadrení katastrálneho odboru okresného
úradu; znalec túto mapu označil ako pracovnú; nachádza sa v spise na č.l. 527), ktorá bola robenániekedy po roku 1869 (podľa vyjadrenia znalca), sa čísla mpč., ktoré boli evidované v pozemnoknižných
vložkách, už nenachádzajú, ale sú tam čísla písané jednak červenou farbou a tiež aj iné čísla písané
čiernou farbou a takisto sú tam uvedené aj mená a priezviská osôb, zrejme vlastníkov alebo užívateľov

parciel. Z tejto mapy sa nedá zistiť, ktorej pôvodnej mpč. zodpovedá ktorá nová parcela označená či už
červeným alebo čiernym číslom. Parcely mpč. však boli naďalej evidované a takto boli aj predmetom
ďalších prevodov (ako napr. aj žalovaní v 1. a 2. rade ešte v roku 1990 nadobúdali podiely na mpč. XXX
v PKV č. XXX, či v dedičských rozhodnutiach po rodičoch žalobcov boli takisto ešte uvádzané označenia
parciel ako mpč.). V danej lokalite však už podľa indikačnej mapy neboli parcely delené (ako je to podľa

lokalizačných náčrtov napr. medzi parcelami mpč. XXX, XXX, atď. a parcelami mpč. XXXX, XXXX atď.).
Následne v konaní o vytvorení ZRPS prebehla identifikácia parciel mpč. na stav platný v tom čase tak,
ako je to popísané vyššie. Navyše súdu je známe z úradnej činnosti v obdobných sporoch, že niekedy
užívací stav nezodpovedal zápisom v pozemkových knihách (napr. z dôvodov prevodov nezapísaných
do týchto kníh), čo v niektorých prípadoch ešte viac sťažuje prípadnú identifikáciu parciel.

10. V danom prípade nebolo sporné a nikto to ani nepopieral a nespochybňoval, že rodičia žalobcov
vlastnili podiel na mpč. XXXX, každý z nich v podiele 1/4, ako ani tú skutočnosť, že túto parcelu po nich
dedili ich deti (okrem iného aj pôvodní žalobcovia, ako aj ich ďalší súrodenci) a na LV č. XXX v k.ú. K.
N. boli okrem iného aj pôvodní žalobcovia (spolu s ďalšími súrodencami) zapísaní ako spoluvlastníci
parcely č. XXXX. Ako však už bolo uvedené vyššie, podstatou pre rozhodnutie súdu je zistenie, či sporná

parcela bola vytvorená z parcely mpč. XXXX, ako to tvrdia žalobcovia. V tomto smere ich zaťažuje tzv.
dôkazné bremeno.

11. Žalobcovia (rovnako aj žalovaný v 4. rade, ktorý ako právny nástupca sestry žalobcov vystupoval
svojimi vyjadreniami v prospech žalobcov, aj keď podľa žaloby bol označený ako žalovaný) tvrdili vyššie

popísané skutočnosti a predkladali, resp. navrhli dožiadať listinné dôkazy, ako boli popísané vyššie.
Výsledky rozsiahleho dokazovania v danej veci však z pohľadu súdu jednoznačne nepreukázali, že by
parcela KN E č. XXXX/X bola vytvorená z mpč. XXXX zapísanej v PKV č. X.

12. Na jednej strane stojí argumentácia žalobcov (a žalovaného v 4. rade) ohľadne tvaru a výmery

parcely mpč. XXXX a parciel mpč. XXX J. XXX, ktoré po identifikácii v ZRPS buď podstatne stratili zo
svojej výmery (mpč. XXXX) alebo výmeru značne navýšili (mpč. XXX či XXX). Podobne vyjadrenie obce
K. N. z 3.6.2024 nasvedčuje tomu, že rodičia žalobcov v roku 1957 mali nejaký, minimálne užívací vzťah
k parcele v danej lokalite k parcele XXXX/X (je otázne, kde presne sa táto mala nachádzať, keďže
parcela s takýmto označením vyplýva až z mapy z mája 2006 (č.l. 525 spisu), avšak je to len malý

kúsok pred domom žalobcov a ak by podlomenie malo byť iba označenie poradového čísla vlastníka
či užívateľa, ako to tvrdil právny zástupca žalobcov a žalovaný v 4. rade, ani tak nie je zrejmé, kde
presne v rámci parcely XXXX by sa mala nachádzať). Táto argumentácia má svoju logiku, avšak ani táto
argumentácia jednoznačne a bez pochýb nepreukazuje, že by mpč. XXXX mala zodpovedať parcela KN
E XXXX/X. Podobne žalovaný v 4. rade poukazoval aj na súpis parciel a evidenčné listy, ktoré predložil

súdu prvej inštancie a ktoré majú preukazovať nesprávnu identifikáciu parciel znalcom. K tomuto je
potrebné v prvom rade uviesť, že evidenčné listy slúžili na evidenciu užívateľov (viď § 2 ods. 4 vyhlášky
Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb.), teda tieto nemuseli odrážať reálne vlastnícke
vzťahy. Navyše pri parcelách XXXX či XXXX sú síce uvedené evidenčné listy s menami, ktoré uvádzal
žalovaný v 4. rade, avšak v evidenčných listoch č. 22 (A. G.) a č. 111 (A. D. a A. R. C.) nie sú uvedené

výmery, ktoré by zodpovedali výmerám parcely 1623 a pri oboch týchto evidenčných listoch je uvedený
sektor XX, aj keď podľa súpisu parciel (č.l. XXX) sa parcela XXXX má nachádzať v sektore XX. Za
týchto okolností ani táto argumentácia žalovaného v 4. rade v spojení s uvedenými listinnými dôkazmi
nevyvracia závery znalca v doplnku znaleckého posudku.

13. Na druhej strane je potrebné uviesť, že v ZRPS nebola parcela XXXX/X stotožnená s parcelou mpč.
XXXX. Táto identifikácia sa však súdu javí tiež otázna prihliadnuc jednak na závery doplnku znaleckého
posudku a lokalizačné náčrty (č.l. 95-96). Z identifikácie v ZRPS totižto vyplýva, že mpč. XXXX bola
stotožnená s KN E XXXX a XXXX a mpč. XXX s parcelou KN E XXXX/X. Z lokalizačných náčrtov (ktoré,
aj keď sa nevyznačujú nejakou meračskou presnosťou, umožňujú aspoň približne určiť polohu parciel)

však vyplýva, že parcela mpč. XXXX nenadväzuje na mpč. XXX, ale na mpč. XXXX/X. Prvou parcelou
podľa lokalizačných náčrtov, ktorá nadväzuje na mpč. XXX (aspoň čiastočne), bola mpč. XXXX. Z PKV
č. XXX pritom vyplýva, že mpč. XXX a XXXX boli zapísané na tejto PKV (teda boli zapísané v rovnakej
PKV). Takisto z vyššie popísaných rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni, nazáklade ktorých sú tak žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4. rade, zapísaní ako spoluvlastníci
parcely KN E XXXX/X vyplýva, že táto parcela bola v tom čase zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. K. N..
Na tomto LV vyžiadanom z katastra nehnuteľností jednak neboli zapísaní žiadni právni predchodcovia

žalobcov (a žalovaného v 4. rade), ale skôr spoluvlastníci najmä z rodiny O. a R. (ktoré niektoré mená
sú zapísané aj v PKV č. XXX) a jednak pri jednotlivých spoluvlastníkoch bola poznámka „PKV XXX“. Z
odôvodnení týchto rozhodnutí pritom vyplýva, že tak žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4. rade
získali vlastnícke právo k tejto parcele od iných ľudí, ako boli zapísaní v PKV č. XXX. V rozhodnutí o
vydržaní vo vzťahu k žalovanému v 4. rade je tiež v odôvodnení uvedené, že časť parcely, resp. podiely

na nich, mala jeho matka reálne vyčlenené a užívala ich tak od roku 1948 (podľa dedičského rozhodnutia
po matke žalovaného v 4. rade a dátumu jej narodenia mala vtedy iba 14 rokov) a v roku 1992 mu to
neformálne darovala. Dedičské rozhodnutia po neb. starých rodičoch žalovaného v 4. rade (a rodičoch
pôvodných žalobcov) boli skončené v roku 1993 a 1994, teda ak by malo ísť o spornú parcelu KN E
XXXX/X, tak túto matka žalovaného v 4. rade ešte nemohla vlastniť (keďže podiely na nej získala až
týmito dedičskými rozhodnutiami). Navyše toto odôvodnenie sa vzťahovalo pri žalovanom v 4. rade aj

na vedľajšiu parcelu KN E XXXX/X. Podľa PKV č. X (a pri porovnaní lokalizačných náčrtov z č.l. 95
a 96) nevlastnili starí rodičia žalovaného v 4. rade bezprostredne v susedstve mpč. XXXX žiadnu inú
parcelu. Aj uvedené teda nepreukazuje, že si žalovaný v 4. rade osvedčil vydržaním parcelu, ktorú mali
vlastniť jeho starí rodičia a nie inú parcelu, ktorá bola v užívaní alebo vlastníctve jeho matky. Ak by však
parcely XXXX/X a XXXX/X mali tvoriť jednu mpč., ako by sa to mohlo vyvodiť z uvedeného rozhodnutia v

ROEP týkajúceho sa žalovaného v 4. rade, naštrbovalo by to argumentáciu žalovaného v 4. rade (napr.
k tvaru mpč. XXX), že išlo o dlhé a úzke pozemky a nemohla z nich vzniknúť širšia parcela. Navyše
nemožnoprehliadnuťanifakt,žežalobcovianapriektomu,žedostalivýpisyzoperátupriZRPSsurčitými
údajmi, si tieto buď neoverili po zápise do katastra nehnuteľností (či nedošlo k nejakým zmenám) alebo
nemali voči zapísaným údajom do katastra námietky (ak o zmene vedeli), teda nechali uvedený stav

trvať a námietky začali vznášať až vtedy, keď sa žalovaní v 1. a 2. rade podanou žalobou v inom konaní
domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, t.j. cca 15 rokov od
skončenia ZRPS.

14. Ďalej je potrebné poukázať na to, že tunajší súd v rozsudku sp. zn. 4C 452/90 zo dňa 13.6.1990 pri

zrušení podielového spoluvlastníctva k časti parcely mpč. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX v k.ú. K. N., v
EN LV XXX vychádzal z toho, že novovytvorená parcela KN E XXXX/X o výmere 595 m2 bola odčlenená
z pôvodnej mpč. XXX podľa geometrického plánu p. D. č. XXX-XXX-XXX-XX. Znalec posúdil uvedený
geometrický plán ako správny a v doplnku znaleckého posudku dospel k vyššie popísaným záverom,
predovšetkým k tomu, že sporná parcela KN E XXXX/X nebola vytvorená z mpč. XXXX. Skutočnosti a

argumenty v tomto a predchádzajúcom odseku nepreukazujú tvrdenia žalobcov ohľadne toho, že sporná
parcela bola vytvorená z mpč. XXXX.

15. Žalobcovia a žalovaný v 4. rade namietali nesprávnosť geometrického plánu p. D. č. XXX-XXX-XXX-
XX, najmä s poukazom na výmeru mpč. XXX a novovytvorenej parcely XXXX/X a tiež vzhľadom na jej

šírkuadĺžku.Tietonámietkymajúistúlogiku,avšakjepotrebnéuviesť,žeideoodbornúotázku,kuktorej
sa vyjadril znalec v doplnku znaleckého posudku. Aj keď nie je vylúčené, aby iné dôkazy vyvrátili zistenia
znalca, v danom prípade z pohľadu súdu neboli produkované takéto dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez
pochybností (ako sú popísané v tomto rozsudku) vyvrátili závery znalca v doplnku znaleckého posudku.
Navyše lokalizačné náčrty naznačujú určitý tvar pôvodných pozemnoknižných parciel a ich približné

umiestnenie, avšak bez nejakej mierky je ťažké zistiť ich presné rozmery. Napr. aj z lokalizačného náčrtu
F. R. je zrejmé, že potok na konci parciel mpč. XXX, XXX atď. sa rôzne kľukatil a hranice týchto parciel
na druhej strane išli do šikma, avšak podľa PKV mali napr. mpč. XXX a XXX rovnakú výmeru, čo celkom
nezodpovedá uvedenému náčrtu. Takisto z vyjadrenia znalca na pojednávaní vyplýva, že v prípade
parciel mpč. XXX, XXX atď. nie je možné presne vymedziť ich hranicu s parcelami mpč. XXXX, XXXX

atď., teda do týchto výmerovo menších parciel bola zahrnutá aj nejaká výmera z výmerovo väčších
parciel. Takisto z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Starej
Ľubovni, na základe ktorých sú tak žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4. rade, zapísaní ako
spoluvlastníci parcely KN E XXXX/X je možné vyvodiť, že užívací stav bol odlišný od stavu zapísaného
buď v pozemkových knihách alebo následne na jednotlivých LV. Ani skutočnosť, že rodičia žalobcov

užívali nejakú parcelu teda automaticky neznamená, že boli jej vlastníkmi alebo že ide o konkrétnu
parcelu.16.Namargovyššieuvedenéhosúdprvejinštancieeštepoznamenáva,žejepotrebnérozlišovaťužívací
stav (t.j. užívateľa alebo držiteľa veci) a právny vzťah zapísaný pri nehnuteľnostiach v PKV alebo v LV.
Súdu prvej inštancie je totiž v obdobných konaniach z úradnej činnosti známe, že neboli výnimočné

situácie,kedyboliužívanéinénehnuteľnosti,akobolizapísanévLValeboPKV(čosazrejmevyskytovalo
aj v danej lokalite, ako sa to javí napr. z uvedených rozhodnutí v ROEP, či výsluchu znalca).

17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli v danom prípade dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že parcela KN E XXXX/

X bola vytvorená z mpč. XXXX. Súd prvej inštancie pritom vykonal asi všetky možné dôkazy, ktorými
bolo možné zistiť určité skutočnosti ohľadne spornej parcely, pričom tieto dôkazy tvrdenia žalobcov
nepreukázali. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, o ktorých by nebolo rozhodnuté, neboli od strán
navrhnuté, pričom súd prvej inštancie v sporovom konaní v zásade vykonáva iba dôkazy, ktoré navrhnú
strany sporu.

18. Na záver súd prvej inštancie ešte uvádza pár poznámok k ďalším námietkam strán sporu. V
civilnom sporovom konaní súd prvej inštancie nie je oprávnený preskúmavať rozsudok súdu vydaného
v inom konaní (a už vôbec nie po cca 34 rokoch), ako ani preskúmavať priebeh nejakého správneho
konania (ZRPS, či ROEP). Na tieto účely bolo možné využiť iné právne prostriedky priamo v týchto
konaniach. V ZRPS pritom neboli podané žiadne námietky týkajúce sa spornej parcely, ako to vyplýva

z vyjadrenia Okresného úradu Stará Ľubovňa, odboru pozemkového a lesného. Námietky v ROEP,
ktorými argumentoval žalovaný v 4. rade, neboli nijako preukázané, ani čo sa týka ich obsahu, ani ich
vybavenia. Takisto je potrebné uviesť, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva žalobcov, teda
je na žalobcoch, aby preukázali skutočnosti preukazujúce ich vlastníctvo. Spochybňovanie vlastníctva
žalovaných nestačí na unesenie dôkazného bremena. K tejto otázke (súvisiacej s námietkami výmery

pri nadobúdaní podielov na parcele mpč. XXX žalovanými v 1. a 2. rade) je potrebné uviesť, že žalovaní
v 1. a 2. rade sa stali spoluvlastníkmi spornej parcely na základe rozhodnutia vydaného v ROEP a nijako
v tomto konaní nebolo preukázané, že by z parcely mpč. XXX mala byť zabratá nejaká časť z mpč.
XXXX. Podobne právny zástupca žalobcov a žalovaný v 4. rade vyjadrovali nespokojnosť s vyjadreniami
geodetov, ktorí mohli mať niečo do činenia so ZRPS v k.ú. K. N.. Sú to však žalobcovia, ktorí neriešili

dlhé roky prípadné nezrovnalosti, na ktoré poukazovali v tomto konaní. Po cca 25 rokov od konania
ZRPS nie je možné zazlievať geodetom, že si už nepamätajú detaily daného konania.

19. Takisto súd úplne na záver dodáva, že ak by aj skutočne mala parcela XXXX/X byť vytvorená z mpč.
XXXX (čo súd prvej inštancie nemal preukázané z vyššie uvedených dôvodov), tak žalovaný v 4. rade je

vnukom rodičov žalobcov, ktorý je spoluvlastníkom 1/3 tejto parcely. Matka žalovaného v 4. rade takisto
dedila rovnaký podiel na mpč. XXXX, ako ostatní jej 7 súrodenci (okrem iného aj 3 pôvodní žalobcovia).
Reálne by teda žalovaný v 4. rade vlastnil podstatne vyšší podiel na spornej parcele, ako jeho matka,
ktorá mu nemohla previesť viac práv, ako reálne mala (aj tu sa evidentne ukazuje, že jedna vec boli
zápisy v PKV či LV a druhá vec, kto v akom rozsahu užíval parcely). Ak by teda parcela XXXX/X mala

byť skutočne vytvorená z mpč. XXXX, tak jej časť (1/3) vlastní jeden z právnych nástupcov N. a N. B..
Prípadné nároky by teda žalobcovia mali adresovať predovšetkým na žalovaného v 4. rade, ktorý pritom
užíva reálne polovicu spornej parcely (ako vyplýva zo zhodných tvrdení žalovaného v 1. a 4. rade), teda
v rozsahu, v akom ju mali užívať rodičia žalobcov.

20. V danom prípade bolo predmetom sporu určenie vlastníckeho právo k spornej parcele. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v danej lokalite vlastnili rodičia žalobcov podiel na určitej parcele,
ktorú po nich následne žalobcovia a ich ďalší súrodenci aj zdedili. V danom prípade je však vzhľadom
na vyššie popísané skutočnosti (najmä kvalitu mapových podkladov a ich presnosť) extrémne náročné
identifikovať po cca 150-170 rokoch nejakú parcelu. V danom prípade došlo dokonca aj k raritnej situácii,

keď aj znalec po predložení ďalších dokladov upravil svoje závery znaleckého posudku a tieto zmenil
zásadným spôsobom vo vzťahu k pôvodnej identifikácii. Aj osoba odborne zdatná teda mala značné
ťažkosti pri identifikácii spornej parcely. Takisto súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že aj v
stranami predložených alebo v súdom prvej inštancie zabezpečených listinných dôkazoch sú rôzne
nezrovnalosti (ako na to poukazoval aj právny zástupca žalobcov), ktoré takisto prispeli k neprehľadnosti

situácie. Za týchto okolností prípadu z pohľadu súdu prvej inštancie ide o také okolnosti prípadu, ktoré
odôvodňujú aplikáciu § 257 C.s.p. Súd prvej inštancie preto žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu
trov konania.21. Proti uvedenému rozsudku podali všetci žalobcovia včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP.

22. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia dostatočne nepreukázali, že
by parcela KN E č. XXXX/X bola vytvorená z mpč. XXXX zapísanej v PKV č. X a to s poukazom, že
parcela KN E XXXX/X bola zidentifikovaná znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom
H. N. I.. V tomto znaleckom posudku je podľa žalobcov uvedené, že parcela registra EKN č. XXXX/
X, o výmere 1227 m2, zapísaná na LV č. XXXX je vytvorená z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX

zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici č. X, resp. v LV č. XXX v k.ú. K. N.. K vyhotoveniu tohto
znaleckého posudku došlo práve z dôvodu toho, že identifikácia č. XXXX/XXXXX zo dňa 06.04.2018,
ako aj vyjadrenie Okresného úradu Stará Ľubovňa zo dňa 29.10.2018 sú v rozpore so samotnými
pozemnoknižnými zápisnicami, ako aj s grafickou identifikáciou nehnuteľnosti.

23. Napriek tomu, že znalecký posudok identifikoval danú nehnuteľnosť, súd pri posudzovaní dôvodnosti

žaloby bral do úvahy len Doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku, ktorý však rieši identifikáciu
pozemnoknižných parciel č. XXX J. XXX. V tomto doplnku znalec uviedol, že Geometrický plán č.
XXX-XXX-XXX-XX vyhotovený p. D. je správny a Geometrický plán č. XXX-XXX-XX-XX-XXXX nie je
vyhotovený korektne. Chybne je vyhotovený pozemnoknižný stav. Podľa žalobcov žiadnym spôsobom
však nešpecifikoval v čom vidí správnosť geometrického plánu p. D. a v čom vidí nesprávnosť

geometrického plánu z roku 1977 a za akých podkladov tieto plány vychádzali. Rovnako týmto doplnkom
sa vôbec nerieši identifikácia parc. č. mpč. XXXX, preto žalobcovia majú za to, že naďalej platí
identifikácia tejto mpč. XXXX uvedená v znaleckom posudku č. XX/XXXX.

24. Nakoľko v danom prípade nebolo sporné a nikto to ani nepopieral, že rodičia žalobcov vlastnili podiel

nampč.XXXX,každýznichv1anaLVč.XXXk.ú.K.N.boliokreminéhoajpôvodnížalobcoviazapísaní
ako spoluvlastníci parc. č. XXXX a znaleckým posudkom č. XX/XXXX bolo jednoznačne preukázané,
že parc. KN E č. XXXX/X bola vytvorená z mpč. XXXX zapísanej v PKV č. X

25. Podľa žalobcov z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k chybe pri zápise tak ZRPS ako

aj ROEP, pričom zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní vyplýva, že spracovateľ ZRPS mal
najskôr parcelu mpč. XXXX identifikovanú s parc. registra E KN č. XXXX, XXXX a XXXX/X. V takomto
znení boli vlastníkom zaslané výpisy z registra, preto žalobcovia nemali dôvod na vznesenie žiadnych
námietok. Údaje vedené vo výpisoch z registra mali byť premietnuté do konečných zostáv, ale v tomto
prípade tomu tak nebolo, pričom znalec uviedol, že nie je možné v súčasnom období zistiť, z akého

dôvodu k tomu došlo. Vo výstupnej zostave, ako aj následnom zápise do katastra nehnuteľností pri KNE
parc. č. XXXX/X je uvedené, že bola vytvorená z mpč. XXX. Týmto chybným zápisom prišli žalobcovia
o vlastnícke právo k tejto parcele, ktoré im malo byť v zmysle dedičských konaní priznané. Nakoľko došlo
k pochybeniu na strane správneho orgánu nie je podľa žalobcov možné toto pochybenie priznať na vrub
žalobcov, ktorí predloženými listinnými dôkazmi preukázali svoj nárok uplatnený žalobou. Toto tvrdenie

je preukázané aj potvrdením obce Šarišské Jastrabie, v ktorom je uvedené, že vlastníkmi a užívateľmi
na parc. č. XXXX boli v podiele 1 N. a N. B..

26. Ďalším významným dôkazom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov je podľa žalobcov PKV č. X a pracovná mapa bývalého pozemkového katastra, tzv.

identifikačná mapa, kde k pozemku parc. č. XXXX je uvedené meno vlastníka A. N.. Toto meno je
uvedené aj v PKV č. X pod I. a z tohto dôkazu vychádzal aj znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX,
kde znalec uvádza, že má právne vypovedajúcu schopnosť. Číslovanie parciel, ako je v pracovnej mape
bývalého katastra je rovnaké aj v katastrálnych mapách v súčasnosti.

27. Podľa odvolateľov znalecké dokazovanie je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré v tomto
konaní bolo vykonané, pričom v súlade s § 191 CSP hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Napriek tomu, že v konaní žalobcovia preukázali
svoj nárok uplatnený v žalobe aj ďalšími dôkaznými prostriedkami, súd pri zamietnutí žaloby dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Vzhľadom na uvedené žalobcovia v rámci odvolacieho návrhu žiadali, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a žalobe vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania.29. Žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že v tejto právnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,
najmänanávrhyžalobcov.Prvostupňovýrozsudokjerozsiahlyasprávny,súdsavysporiadalsovšetkými

skutočnosťami aj so spornou parcelou podľa zistenia znalca a jeho doplnku č. X k znaleckému posudku
a predložených listín.

30. Prvostupňový rozsudok považovali žalovaní za správny, vydaný po riadnom zistení všetkých
skutočností a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a priznal im

nárok na náhradu trov konania.

31. Ďalšie vyjadrenia strán sporu dané neboli.

32. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň naň poukazuje.

33. Odvolací súd pri preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodnutí do

úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na skutkový
stavhosprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvej

inštancie a z tohto dôvodu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na neodkazuje
v súlade s § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné:

34. Odvolatelia svoju argumentáciu založili na námietke, že postupom súd prvej inštancie bolo porušené
ich právo na spravodlivý proces, keď ich žalobu zamietol z dôvodu, že neuniesli dôkazné bremeno

v spore.

35. Odvolateľovo tvrdenie, že v jeho veci došlo k denegatio iustitiae, teda k odmietnutiu jeho práva
domáhať sa súdnej ochrany, nemožno akceptovať, v danom spore nemohlo dôjsť k odmietnutiu
spravodlivosti zo strany súdu, keďže súd žalobu neodmietol, vec riadne prejednal a po vykonanom

dokazovaní žalobu zamietol. Výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby nemožno stotožňovať
s porušením práva na spravodlivý proces. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany svojho
ohrozeného alebo porušeného práva, ale z toho nevyplýva právo na úspech v spore alebo právo na to,
že súd sa stotožní s právnym názorom sporovej strany.

36. Zásadnou otázkou v tomto spore je posúdenie, či parcela KN E č. XXXX/X bola vytvorená z mpč.
XXXX zapísanej v PKV č. X. Žalobcovia v tomto smere dôvodili podaným znaleckým posudkom
č. XX/XXXX znalca H. N. I.. Z podaného znaleckého posudku je nesporné, že jeho účelom bolo
lokalizovať pôvodné pozemnoknižné parcely a porovnať ich so súčasným stavom evidovaným v katastri
nehnuteľnosti. Zároveň bolo úlohou znalca objasniť, z akého dôvodu v geometrických plánoch existujú

rozdiely v polohe dotknutých pôvodných pozemkovoknižných parciel. V tomto znaleckom posudku
znalec okrem iného lokalizoval pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX v k.ú. K. N., vychádzajúc
z operátu bývalého pozemkového katastra a zjednodušeného registra pôvodného stavu. Na stotožnenie
parciel a z pozemkovej knihy so súčasným stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti použil
pozemkovoknižnú mapku č. V., pričom znalec podľa tvaru pozemkovoknižných parciel č. XXXX, XXXX,

XXXX s tým, že podľa obrázkov by tieto parcely by mali siahať od okrúhleho kopca až po okraj druhého
honu s názvom „Za dluchi horb“ pátral v archíve, avšak nenašiel mapu, resp. náčrt pozemkovoknižných
parciel v tomto hone. Pre uvedený dôvod pozemnoknižnú parcelu XXXX stotožnil s parcelami bývalého
pozemkového katastra č. XXXX, XXXX, XXXX, pričom porovnaním bezprojekčnej mapy, ktorá bola
vyhotovená ako voľný nákres rukou s mapou bývalého pozemkového katastra sa znalcovi javí toto

stotožnenie ako správne. Podľa znalca z pozemkovoknižného náčrtu je obtiažne presne ustáliť polohu
pôvodných parciel, pretože tam chýbal pevný a jednoznačný identický bod.37. Pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX znalec vychádzal zo stavu spracovaného registra
a zrovnávacej zostavy katastra. Z týchto podkladov identifikoval pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX
s parcelami reg. E KN č. XXXX, XXXX, XXXX/X v k.ú. K. N.. Znalec sám uvádza, že pozemkovoknižnú

parcelu č. XXX zapísanú v PK zápisnici č. XXX neidentifikoval so žiadnou parcelou registra E KN,
nakoľko v žiadnej súčasnej mape nenašiel polohu F. S. X „R.“, kde sa má nachádzať táto parcela.
Rovnako tak nemohol túto pôvodnú parcelu č. XXX znalec presne identifikovať ani z náčrtov honov.
Z geometrických plánov vypracovaných v rámci ROEP vyplýva, že parcela reg. C KN XXXX/X bola
vytvorená z pozemkovoknižnej parc. č. XXX, C KN XXXX/X bola vytvorená z parc. č. XXX a C KN č.

XXXX/X bola vytvorená z parcely č. XXX.

38. Z dôvodu nejednoznačnej identifikácie spornej parcely znalec vypracoval doplnok č. 1
k predmetnému znaleckému posudku, pričom aj s poukazom na obrázky, resp. náčrtky
pozemkovoknižného operátu v k.ú. K. N., ktorý je v bezprojekčnej sústave s nízkou technickou hodnotou
znalec uviedol, že nie je možné písomne zidentifikovať pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. XXX

zapísanú v PK zápisnici č. XXX v k.ú. K. N. na súčasný stav evidencie katastra nehnuteľností.

39. Znalec v doplnku č. 1 znaleckého posudku uviedol, že bývala pozemkovoknižná parcela č. XXX sa
nachádza v terajších parc. reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a v parcelách E KN č. XXXX/X a XXXX/X.

40. Podľa znalca presné rozhranie medzi pozemkovoknižnou parcelou č. XXX J. XXXX v súčasnom
období nedokáže určiť nikto, pretože to nie je možné korektne odsunúť z mapového podkladu. Pôvodná
pozemkovoknižná parcela č. XXXX zapísaná v zápisnici č. XXX sa podľa znalca nachádza v súčasnej
parcele reg. C KN č. XXX.

41. Podľa odvolacieho súdu zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by pôvodná mpč. XXXX
mala byť zhodná s terajšou parcelou E KN č. XXXX/X. V tomto smere je potrebné k argumentom
žalovaného v 4/, ktorý síce bol na strane žalovaných, ale jeho argumentácia bola v prospech žalobcov
uviesť, že evidenčné listy slúžili len na evidenciu užívateľov a nie na evidenciu vlastníckych vzťahov
naviac, keď v niektorých evidenčných listoch nie sú uvedené ani výmery. Z identifikácii ZRPS vyplýva,

že mpč. XXX bola stotožnená s parcelou č. KN E XXXX/X, avšak z lokalizačného náčrtu vyplýva, že
parcela mpč. XXXX nenadväzuje na mpč. XXX, ale na mpč. XXXX/X. Prvou nadväzujúcou parcelou na
mpč. XXX bola mpč. XXXX, ktorá bola zapísaná v spoločnej pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Rovnako
tak po rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni sú nielen žalovaní v 1/ a 2/ rade,
ale aj žalovaný v 4/ rade zapísaní ako spoluvlastníci parcely KN E XXXX/X, ktorá bola zapísaná na

LV č. XXXX, pričom na ňom neboli zapísaní žiadni právny predchodcovia žalobcov a pri jednotlivých
spoluvlastníkov bola poznámka „PKV XXX“. Rovnako tak je nepochybné, že žalovaní získali vlastnícke
právo k tejto parcele od iných ľudí, ako bolo zapísané v PKV č. XXX.

42. Pokiaľ odvolatelia namietali záver súdu o tom, že geometrický plán vyhotovený p. D. je správny

a naopak geometrický plán č. XXX-XXX-XX-XX-XXXX nie je vyhotovený korektne, tak k tomuto odvolací
súd uvádza, že identifikácia parciel t. j. či terajšia parcela E KN č. XXXX/X je totožná s pôvodnou
mpč. XXXX nie je právnou otázkou, o ktorej by si súd mohol urobiť záver sám, ale odbornou otázkou,
ktorú môže urobiť len znalec príslušného odboru, v tomto prípade z odboru geodézie, kartografie
a katastra nehnuteľností, pričom žalobcom už aj s poukazom na dĺžku konania nič nebránilo, aby si

nechali vyhotoviť vlastný geometrický plán za účelom stotožnenia týchto parciel. Súd prvej inštancie
správnepodotkol,želokalizačnénáčrty(ajkeďsúkreslenérukouasúnepresné)naznačujúpribližnýtvar
a umiestnenie pozemkovoknižných parciel, pričom súd prvej inštancie v bode XX odôvodnenia svojho
rozsudku podrobne, už aj vzhľadom na tvar týchto parciel a ich približnú výmeru, prijal správny záver
ohľadom parcely E KN č. XXXX/X spočívajúci v tom, že užívací stav bol do dnešného stavu zapísaný

buď v pôvodných pozemkových knihách a následne aj na jednotlivých listoch vlastníctva.

43. Pokiaľ žalobcovia poukázali na potvrdenie obce Šarišské Jastrabie, v ktorom je uvedené, že
vlastníkmi a užívateľmi na parcele č. XXXX boli v podiele 1 N. a N. B., k uvedenému odvolací súd
udáva, že obec nemôže potvrdiť vlastnícke, užívacie ani iné právo k nehnuteľnosti a takéto potvrdenie

bolo vydané mimo kompetencie a právomoci obce.

44. Žalobcovia argumentovali tým, že nemožno vychádzať len zo záverov znaleckého posudku, ale aj
z ostatných dôkazov a to jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd konštatuje, že žiadnymdôkazom a to ani vo vzájomnej súvislosti nie je preukázané, že by terajšia parcela KN E č. XXXX/X bola
vytvorená z mpč. XXXX zapísanej v PKV č. X v k.ú. K. N..

45. Odvolací súd v tomto smere poukazuje, že vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť (dôkazné
bremeno) má v spore každý, kto niečo tvrdí. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii
aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z dôkazných prostriedkov,
ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia
a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej

procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje
– uzavrie proces vytvárania skutkového základu na meritórne rozhodnutie a vec rozhodne, čo vyjadruje
požiadavku procesnej diligencie sporových strán a mantinely aktivity súdu. Neúspešnej strane sa tak
v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo
v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej
procesnej aktivity strany sporu (prostriedky procesného útoku a obrany strana buď vyčerpala alebo ich

uplatnila neskoro). Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní
zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne
relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku
podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

46. Je nepochybné, že dôkazné bremeno preukázať vyššie uvedenú skutočnosť zaťažovalo žalobcov,
teda boli na nich, aby predložili, resp. označili dôkaz, ktorý toto preukazuje. Pokiaľ žalobcovia namietali
záver znaleckého posudku nič im nebránilo si nechať vyhotoviť súkromný znalecký posudok bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, pričom tento by mal rovnakú dôkazovú váhu po splnení
podmienok uvedených v § 209 ods. 2 CSP, ako znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným

znalcom.

47. Žalobcovia však v konaní ostali pasívni. Žiaden dôkaz na preukázanie tejto odbornej otázky ohľadom
identifikácie parciel nepredložili, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, aj na vecne správne odôvodnenie súdu prvej

inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

48. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP rovnako, ako súd prvej inštancie v spojení s § 257 CSP, keď ako dôvod pre aplikáciu odvolací
súd vzhliadol to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vzhľadom na okolnosť zlého stavu evidencie

nehnuteľnosti v rozhodnom období v k.ú. K. N., ktoré ani znalec ako osoba odborne zdatná nebol
schopný identifikovať pôvodný stav evidencie v PKV vložkách na stav terajšieho katastra evidencie
nehnuteľností (KN E a KN C parciel).

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).