Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201370
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8320201370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom - advokátom, so
sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, IČO: 43106927, proti žalovanej: A. E., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom E. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Martina Řeřichová, PhD. advokátka, s.r.o., so sídlom
Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/15/2020-526
zo dňa 13.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalobca je povinný vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej
spoluvlastníckeho podielu sumu 54.600,- eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Štátu zastúpenému Okresným súdom Humenné sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením VSÚ do
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej
A. E., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti, a to k 4-izbovému bytu č. XX s príslušenstvom a súčasťami,

nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu F. na ulici C. G. D., súp. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý
je postavený na parcele CKN č. XXXX a parcele CKN č. XXXX, pričom nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXXX, k. ú. D., obec D., H. D., ako aj k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 8180/380455 k
parcele CKN č. XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 789 m2 a k parcele CKN č. XXXX,
druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8180/380455 k
spoločným častiam a k spoločným zariadeniam bytového domu a príslušenstva a uvedené nehnuteľnosti
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 31 636
eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV.ŠtátuzastúpenéhoOkresnýmsúdomHumennésúdpriznávavočižalobcovinároknanáhradutrov

konania v rozsahu 50 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho
úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Predmetom sporu je konanie o žalobe, ktorú podal žalobca na súd prvej inštancie dňa
5.5.2020, a ktorou navrhol zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam, teda 4-izbovému bytu č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX F., I. J. C. G. D. a k
spoluvlastníckym podielom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti, pričom nehnuteľnosti sú zapísané
na LV č. XXXX, k. ú. D., obec D., okres D..

3. Súd prvej inštancie vo veci v poradí prvým rozsudkom č. k. 21C/15/2020-374 zo dňa 6. apríla
2023 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k spoločným nehnuteľnostiam

a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výroky I. a II. rozsudku). Výrokom III. zaviazal
žalobcu vyplatiť žalovanej na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000,- eur, a to v lehote do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (výrok
VI.) a Štátu zastúpenému Okresným súdom Humenné súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 %.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f), písm. h) a písm. g) CSP.

5. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením

č. k. 11Co/14/2023-411 z 26.3.2024 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie neakceptoval dôkazy predložené
žalobcom v podobe súkromných znaleckých posudkov vypracovaných znalcom K. G. L. a bez
dostatočného vysvetlenia sa stotožnil iba so závermi ohľadne ceny za vysporiadanie spoluvlastníckeho
podielu žalovanej vyplývajúcimi zo znaleckého posudku K. F.. Medzi závermi znaleckých posudkov

predložených žalobcom (posudky znalca K. L.) a znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný v rámci
znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie (posudok znalkyne K. F.) boli značné
rozdiely v stanovení hodnoty nehnuteľnosti, a tým aj sumy na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu
žalovanej, s čím sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Žalobca závery posudku vypracovaného
K. F. namietal vo vyjadrení k jej znaleckému posudku zo dňa 28.10.2022 a navrhol k uvedeným

námietkami vypočuť znalcov. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a námietkami žalobcu k
znaleckému posudku K. F. sa vôbec nezaoberal. V súdenom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku (bod 13.) síce reagoval na rozpor v posudkoch a vyjadril sa aj k súkromným znaleckým
posudkom predloženým žalobcom, no k dôvodom nevykonania žalobcom navrhovaného výsluchu
znalcovibastručneuviedol,žejesúduzjehočinnostizrejmé,žeznalcibyibazotrvalinasvojichzáveroch

a konaniu by to nič neprinieslo, bolo by to nehospodárne a neúčelné. Z pohľadu odvolacieho súdu bolo
takéto odôvodnenie zamietnutia vykonania dôkazu, ktorý mal potenciál odstrániť rozpory v znaleckých
posudkoch,nepostačujúce.Sohľadomnaobsaharozsahnámietok,ktorébolivočiznaleckémuposudku
K. F. vznesené žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 28.10.2022 označil odvolací súd takýto postup súdu
prvej inštancie za právne neudržateľný. Súd prvej inštancie takýmto konštatovaním v podstate vopred

hodnotil dôkaz, ktorý nebol pred súdom vykonaný, čo je v rozpore s princípmi voľného hodnotenia
dôkazov súdom vyjadrenými v čl. 11 ods. 4, čl. 15 a § 191 CSP. Uvedené platí v súdenom prípade
osobitne s ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v dôsledku zvoleného postupu nezabezpečil
akúkoľvek vecnú reakciu na námietky k znaleckému posudku K. F., ktoré vzniesol žalobca v písomnom
vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 28.10.2022 a následne aj na pojednávaní dňa 8.3.2023.

Námietky žalobcu voči zvolenému postupu znalkyne K. F. pri vypracovaní znaleckého posudku, a v tejto
súvislostiajvočijehozáverom,súdprvejinštancienepredložilnazaujatiestanoviskaznalkyniK.F.–čiuž
písomne, alebo formou jej výsluchu, a ani na ne sám nereagoval v napadnutom rozhodnutí a to napriek
tomu, že obsahovali zásadné vecné výhrady voči spôsobu stanovenia ceny spornej nehnuteľnosti a
taktiež námietku neúplnosti znaleckého posudku č. 4/2022 (nezodpovedanie otázky č. 1.1.). Úlohou

súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo vysporiadať sa s námietkami žalobcu voči znaleckému posudku
K. F. č. 4/2022 a odstrániť rozpory medzi závermi znalcov vykonaním výsluchu znalkyne K. F. a znalca
K. L., následne vec nanovo právne posúdiť aj s prihliadnutím na skutočný obsah vykonaných dôkazov.6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu a vrátení veci súdu prvej inštancie tento po doplnení dokazovania
v zmysle pokynov odvolacieho súdu vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. 21C/15/2020-526 z
13.11.2024 tak, ako je to uvedené vo vyššie citovanom výroku.

7. Vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 136, § 137, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

8. Po doplnení dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva je dôvodná. Obe strany sporu ako podieloví spoluvlastníci žiadajú zrušiť a
vyporiadať spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti a súhlasia, aby táto nehnuteľnosť bola prisúdená
do výlučného vlastníctva žalobcu, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo
k uvedenej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o cenu bytu,
výsluchom znalcov K. G. L. a K. L. F. sa došlo v podstate k zhode na všeobecnej trhovej hodnote bytu
v čase rozhodovania súdom, keď znalec K. G. L. uviedol aktuálnu cenu bytu 110.000,- eur a znalkyňa

K. F. uviedla cenu bytu v poslednom stanovisku z 9.11.2024 v sume 105.000,- eur až 109.200,- eur.
Podľa obvyklej rozhodovacej praxe, keďže sa používa aktuálna všeobecná trhová cena bytu v čase
rozhodovania súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z ceny 109 200
eur, ktorá bola odsúhlasená oboma znalcami. Predmetom konania tak ostala otázka o výške finančnej
náhrady vyrovnávacieho podielu u žalovanej zo strany žalobcu ako odstupujúcej spoluvlastníčky. Súd

vychádzal z trhovej ceny bytu 109.200,- eur, ktorú znalci odsúhlasili a ktorá vyplýva aj z priemerných
ponúk realitných kancelárii za obdobné byty v meste Humenné. V takomto prípade má každý z
podielovýchspoluvlastníkovvoveľkostipodielu1právona1zosumy109.200,-eur,čopredstavujesumu
54.600,- eur. Žalovaná by tak mala nárok ako odstupujúca spoluvlastníčka na vyplatenie sumy 54.600,-
eur. V súlade so súdnou praxou, ide o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle. Súd prvej inštancie podľa

záverov Krajského súdu v Prešove však nakoniec zohľadnil úver, ktorý si zobrali strany sporu od M.
N., O. na bývanie - hypotéka pre mladých (viď vyššie uvedený) v sume na istine 35.000,- eur, pričom
podľa zmluvy celková suma na zaplatenie je vo výške 49.929,- eur. Úver bol použitý na kúpu tohto
bytu do podielového spoluvlastníctva strán sporu o veľkosti podielov 1. Pri vyporiadaní tejto sumy úveru
49.929,- eur sú spoludlžníci, ktorí sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi bytu o veľkosti 1 podieľať sa

každý z nich na tomto úvere vo výške 1 , t. j. v sume 24 964,50 eur. Uvedený úver platí žalobca, čo
nebolo medzi stranami sporné, a to aj v súčasnosti. Súd nemohol zohľadniť obranu žalovanej, a to v tom
zmysle, že tento úver je po dodatku v zmluve o úvere len vo vzťahu k dlžníkovi, a to žalobcovi a teda
ona sa nemôže podieľať na tomto úvere. V konaní nebolo sporné, že tento úver bol braný práve na kúpu
uvedeného bytu a každá zo strán sporu po kúpe tohto bytu nadobudla spoluvlastnícky podiel 1. Obrana

žalovanej je nedôvodná, pretože v prípade, ak by žalobca musel vyplatiť celý tento úver použitý na kúpu
tejto nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že z neho získala žalovaná spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1 a následne teraz pri vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva by musel žalobca opätovne
zaplatiť žalovanej 1 z hodnoty tohto bytu bez toho, aby ona úver na bývanie splácala, keďže nejde o
vyporiadanie BSM a úver z BSM. Žalobca by tak platil dvakrát za byt (banke celý úver a žalovanej 1

hodnoty bytu) a žalovaná ani raz. Vzhľadom na tento osobitný stav, keďže dlžníkom z tohto úveru je len
žalobca, súd neprikazoval v rámci vyporiadania v širšom slova zmysle, že tento úver je povinný vyplatiť
len žalobca, avšak zohľadnil celú hodnotu úveru pri určení vyrovnávacieho podielu pre žalovanú. Ďalej
v konaní bolo preukázané, že žalobca vynaložil na kúpu bytu zo svojich prostriedkov sumu 11.000,- eur,
žalovaná vyplatila na kúpu bytu realitnej kancelárii za sprostredkovanie sumu 1.500,- eur a následne

vyplatila sumu 7.500,- eur na účet žalovaného, pričom pri tejto sume strany najprv tvrdili, že išlo na
rekonštrukciu bytu, neskôr v závere súdneho konania už tvrdili, že to išlo na splátky úveru. Preto súd
zohľadnil aj tieto sumy vyplatené žalobcom na kúpu bytu, ako aj zo strany žalovanej.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 257 CSP tak, že žiadna zo strán

nemá nárok na náhradu trov konania. Súd vzal do úvahy, že predmetom tohto konania bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, teda sa riešili právne vzťahy a
právne postavenie oboch podielových spoluvlastníkov o veľkosti podielov 1, teda nemožno hovoriť o
pomere úspechu a neúspechu strán konania.

10. Keďže žalovanú zastupuje advokát cez CPP a bola oslobodená od platenia súdneho poplatku a
vzhľadom na to aj od preddavku na znalecké dokazovanie, ktoré v 1 znášal štát, súd prvej inštancie
priznal štátu voči žalobcovi, nárok na náhradu týchto trov konania v rozsahu 50 %. Voči žalovanej nie,lebo túto zastupuje cez CPP advokát a je oslobodená od platenia súdneho poplatku a bola oslobodená
aj od preddavku na dokazovanie.

11. Proti rozsudku vo výrokoch I., II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP.

12. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní o zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie vykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak na takéto vyporiadanie je

potrebný návrh. Ak by návrh na súde na takéto vyporiadanie nebol urobený, vyporiadanie v širšom
slova zmysle nemôže súd vykonať. O vzájomnom návrhu na vyplatenie určitej sumy v rámci širšieho
vyporiadania je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku a nielen v rámci náhrady za
spoluvlastnícky podiel, pretože pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká
až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva a pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká
od okamihu ich vynaloženia. Toto majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecných premlčacích

dobách v závislosti od toho, či ide o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 OZ (§ 101 OZ) alebo
o nárok podľa ustanovenia § 451 a nasl. OZ (§ 107 OZ). Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na
relevantnú judikatúru, najmä R37/82, R 1/75. Z uvedených rozhodnutí okrem iného vyplýva, že zmyslom
vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi

podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to
sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj
k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp.
iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať
na základe návrhu účastníka alebo vzájomného návrhu. O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom

zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným
výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka
z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku
vo veci samej. Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho
povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu

rozhodnutím súdu vylúčený. K výške náhrady žalovaná v odvolaní poukázala na ustálenú prax, podľa
ktorejprimeranounáhradouzanehnuteľnosťjejejvšeobecnácenavdanommiestevdoberozhodovania
s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorý by bolo
možné predať spoluvlastnícky podiel (porovnaj R 15/1999, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/885/2001).
Náhradatakmusívyjadrovaťcenuzávislúnielennakonštrukciiavybavenínehnuteľnosti,aleinadopyte

aponukevdanommiesteačaserozhodovaniasúdom,t.j.včasevyporiadania(porovnajrozhodnutieNS
ČRsp.zn.22Cdo/356/2000,22Cdo/1927/2004).Existenciapodielovéhospoluvlastníctvatakniejesama
o sebe dôvodom, pre ktorý by mala byť všeobecná cena nehnuteľnosti stanovená pre účely vyporiadania
spoluvlastníctva znížená (rozhodnutie NS ČR 22Cdo/539/2003). Aktuálne a správne potom judikatúra
nastavila vzťah povinnosti poskytnúť primeranú náhradu k možnému započítaniu alebo zníženiu tejto

náhrady s odkazom na dobré mravy, čím reagovala na mnohé snahy spoluvlastníkov dosiahnuť v
konaní zníženie výšky primeranej náhrady, ktorá mala byť vyplatená druhému spoluvlastníkovi. Vyslovila
presvedčivý záver, podľa ktorého počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
si spoluvlastník, ktorému sa ukladá povinnosť, aby zaplatil druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu
za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový

nárok. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu
povahu a zakladá práva a povinnosti do budúcna (v minulosti sa nemohli pohľadávky stretnúť, čo je
predpokladomzapočítania).Právonazaplatenienáhradytakvznikáspoluvlastníkoviažprávoplatnosťou
rozsudku a až potom proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie (porovnaj rozsudok
NS ČR 22Cdo/1927/2004). Na vydanie konštitutívneho rozhodnutia súdu nemožno aplikovať § 3 ods.

1 OZ týkajúci sa dobrých mravov. Aplikácia tohto ustanovenia je možná len na výkon jednotlivých
práv a povinností účastníkov vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov a s odkazom na dobré mravy
nemožno meniť výšku náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel (porovnaj rozhodnutie NS ČR
22Cdo/1640/2006, 22Cdo/1927/2004).

13. V danom prípade v súlade s uvedenou ustálenou súdnou praxou nebolo možné prihliadnuť
k požiadavke žalobcu znížiť sumu zodpovedajúcu prikázanému spoluvlastníckemu podielu žalovanej,
pretože žalobca žiadal odpočítať od sumy, ktorú by bol povinný žalovanej vyplatiť, polovicu zostatku
hypotéky v celkovej výške 49.929,- eur a sumu 11.000,- eur ako kúpnu cenu, teda jeho pohľadávkuvoči žalovanej pozostávajúcu z polovice zostatku hypotéky a z vyplatených finančných prostriedkov
na kúpu bytu z vlastných prostriedkov žalobcu. Započítanie pohľadávky žalobcu takýmto spôsobom
nie je podľa žalovanej možné, pretože s pohľadávkou žalovanej sa tieto nestretli, nakoľko pohľadávka

žalovanej vznikne až právoplatnosťou rozsudku. Preto nebolo možné znížiť výšku sumy, ktorú má
žalobca žalovanej zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel. Žalobca takýto vzájomný návrh na
započítanie ani nepodal a takéto pohľadávky voči žalovanej neuplatnil. K prostriedkom poskytnutým
stranám sporu od Prima banky, a.s. žalovaná uviedla, že im bola poskytnutá hypotéka pre mladých vo
výške 35.000,- eur. Žalovaná sama uhradila splátky hypotéky v sume 1.520,- eur, čo potvrdil aj samotný

žalobca. Dňa 31.7.2019 žalobca požiadal Prima banku, a.s. o zmenu dohodnutých podmienok ohľadom
hypotekárneho úveru a stal sa jediným a výlučným dlžníkom a prevzal celý zostatok úveru na seba.
Rovnako žalovaná namieta, že nie je možné zohľadnenie zostatku úveru vrátane príslušenstva (úrokov),
nakoľko nie je vylúčené, že žalobca ako jediný dlžník v budúcnosti tento úver refinancuje. Pokiaľ sa
žalobca domáha na žalovanej vyplatenia polovice zostatku úveru, tento nárok mal a mohol uplatniť
dňom 1.8.2019. V danom prípade je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko sa jedná o právo na vydanie

neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka. Žalobca
vynaložil na kúpu bytu zo svojich prostriedkov sumu 11.000,- eur a žalovaná z vlastných zdrojov vrátane
splátok hypotéky uhradila celkovo sumu 10.920,- eur, a to sumu 1.500,- eur ako sprostredkovateľský
poplatok pre realitnú kanceláriu KONEX REALITY HOLDING s.r.o. a na rekonštrukciu bytu z vlastných
zdrojov prispela sumou 7.900,- eur, ktorú dňa 16.4.2018 uhradila v prospech účtu žalobcu. Vložením

„vlastných“ finančných prostriedkov obe strany sporu prispeli k zveľadeniu a zhodnoteniu bytu, ktorého
aktuálna trhová hodnota predstavuje sumu 109.200,- eur. Výpočet výšky vyrovnávacieho podielu
uvedený v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku je preto nejasný a zmätočný. Výsledok výpočtu
súdu prvej inštancie uvedený v citovanom bode je aj matematicky nesprávny. Podľa žalovanej súd
prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Vzhľadom na postup súdu prvej inštancie, ako aj vykonané dokazovanie, prvostupňové
rozhodnutie vykazuje vady (či už vady konania alebo vady rozhodnutia), pre ktoré by mal odvolací súd
právo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a sám vo veci rozhodnúť. Žalovaná preto navrhla, aby
odvolací súd rozsudok Okresného súdu Humenné vydaný pod č.k. 21C/15/2020-526 zo dňa 13.11.2024

v jeho napadnutom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo strán
sporu žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX a žalovanej A. E., nar. X.XX.XXXX k nehnuteľnosti, a to k 4-
izbovému bytu č. XX s príslušenstvom a súčasťami, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu
F. na ulici C. v D., súp. č. XXXX, vchod č. 61, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX a parcele
CKN č. XXXX, pričom nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., H. D., ako aj k

spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 8180/380455 k parcele CKN č. XXXX, druh zastavané plochy a
nádvoria o výmere 789 m2 a k parcele CKN č. XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 244
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8180/380455 k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam
bytového domu a príslušenstva a uvedené nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu A.
B., nar. XX.X.XXXX a žalobcovi uloží povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho

podielu sumu 54.600,- eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Právna zástupkyňa žalovanej si tiež v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. uplatnila náhradu
trov právneho zastúpenia vrátane odvolacieho konania.

15. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Súd prvej inštancie podľa neho správne právne posúdil
skutkový stav veci a správne sa vyporiadal so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.
Súd presne špecifikoval dôvodnosť vyplatenia sumy vyrovnacieho podielu v bodoch 15., 16., 17.
odôvodnenia rozsudku. Súd správne právne špecifikoval, že ma každý z podielových spoluvlastníkov
vo veľkosti podielu 1 právo na 1 zo sumy 109.200,- eur, čo predstavuje sumu 54.600,- eur. Žalovaná by

tak mala nárok ako odstupujúca spoluvlastníčka na vyplatenie sumy 54.600,- eur. Súd prvej inštancie
správne vychádzal zo záverov Krajského súdu v Prešove a zohľadnil úver, ktorý si zobrali strany sporu
od Prima banky, a. s. na bývanie v sume na istine 35.000,- eur, pričom podľa zmluvy celková suma
na zaplatenie je vo výške 49.929,- eur. Bolo preukázané, že úver bol použitý na kúpu tohto bytu
do podielového spoluvlastníctva strán sporu o veľkosti podielov 1. . Pri vyporiadaní tejto sumy úveru

49.929,- eur sú spoludlžníci, ktorí sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi bytu o veľkosti 1 , povinní
podieľať sa každý z nich na tomto úvere vo výške 1 , t. j. v sume 24.964,50 eur. Uvedený úver platí
žalobca, čo nebolo medzi stranami sporné, a to aj v súčasnosti. Súd prvej inštancie správne nezohľadnil
obranu žalovanej, a to v tom zmysle, že tento úver je po dodatku v zmluve o úvere len vo vzťahu kdlžníkovi, a to žalobcovi a teda ona sa nemôže podieľať na tomto úvere. V konaní nebolo sporné, že
tento úver bol braný práve na kúpu uvedeného bytu a každá zo strán sporu po kúpe tohto bytu nadobudla
spoluvlastnícky podiel 1. Obrana žalovanej je preto správne posúdená súdom ako nedôvodná, pretože

v prípade, ak by žalobca musel vyplatiť celý tento úver použitý na kúpu tejto nehnuteľnosti, a to aj
napriek tomu, že z neho získala žalovaná spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 a následne teraz pri
vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva by musel žalobca opätovne zaplatiť žalovanej 1 z
hodnoty tohto bytu bez toho, aby ona úver na bývanie, žalobca by platil dvakrát za byt (banke celý
úver a žalovanej 1 hodnoty bytu) a žalovaná ani raz. Správne preto súd vzhľadom na tento osobitný

stav, keďže dlžníkom z tohto úveru je len žalobca, neprikazoval v rámci vyporiadania v širšom slova
zmysle, že tento úver je povinný vyplatiť len žalobca, avšak zohľadnil celú hodnotu úveru pri určení
vyrovnávacieho podielu pre žalovanú, čo vykonal správne aj s poukazom na právny názor krajského
súdu. Žalobca poukázal na vyjadreníe žalovanej ohľadne toho, že žalovaná z vlastných zdrojov vrátane
splátok hypotéky uhradila celkovo sumu 10.920,- eur, a to sumu 1.500,- eur ako sprostredkovateľský
poplatok pre realitnú kanceláriu KONEX REALITY HOLDING s.r.o. a na rekonštrukciu bytu z vlastných

zdrojov prispela sumou 7.900,- eur, čo svedčí o tom, že súd pri výpočte nesprávne posúdil sumu 7.900,-
eur, nakoľko táto suma bola použitá na rekonštrukciu, ako tvrdila počas konania žalovaná, čo žalobca
nenamietalapretotátosumajezahrnutáaprispelakzveľadeniuazhodnoteniubytu,takakoajinvestície
žalobcu (ktorých hodnotu znalec v ZP nevykonal), ktorého aktuálna trhová hodnota predstavuje sumu
109.200,- eur. Finálny výpočet vyrovnacieho podielu zo strany súdu je aj podľa žalobcu nesprávny,

nakoľko jednak došlo k chybe pri počítaní, a taktiež berúc do úvahy vyjadrenie žalovanej tak, suma
7.900,- eur bola použitá na investície do bytu a tá je teda zahrnutá v hodnote bytu, preto suma na výplatu
by mala predstavovať sumu bez sumy 7.900,- eur.

16. K vyjadreniu žalobcu podala odvolaciu repliku žalovaná, v ktorej zotrvala na svojej odvolacej

argumentácii. Započítanie pohľadávky žalobcu nebolo možné, pretože s pohľadávkou žalovanej sa
tieto pohľadávky nestretli, nakoľko pohľadávka žalovanej mohla vzniknúť až právoplatnosťou rozsudku.
S poukazom na uvedené nebolo možné znížiť výšku sumy, ktorú má žalobca žalovanej zaplatiť za
prikázaný spoluvlastnícky podiel. Žalobca takýto návrh na započítanie ani nepodal a takéto pohľadávky
voči žalovanej neuplatnil.

17. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

18. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,
vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobkyne a žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné

(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

19. Napriek tomu, že žalovaná odvolaním napadla všetky tri vzájomne závislé výroky rozsudku súdu
prvej inštancie (výroky I., II. a III.), jej odvolacia argumentácia nijak nespochybňuje správnosť výroku I.,
ktorým súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a prikázal sporné nehnuteľnosti

podrobne popísané v enunciáte tohto rozsudku do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd prvej inštancie
takto rozhodol na základe zhodnej vôle bývalých spoluvlastníkov, preto v tejto časti odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zákonné.
20. Odvolacie námietky žalovanej smerovali primárne ku skutočnosti, že súd prvej inštancie vykonal
medzi sporovými stranami ako podielovými spoluvlastníkmi tzv. vyporiadanie v širšom zmysle a to bez

toho, aby takýto postup žalobca v konaní výslovne navrhol. Súd prvej inštancie navyše neprípustne
započítal nároky žalobcu zo vyporiadania v širšom zmysle voči hodnote vyrovnacieho podielu žalovanej,
namiesto aby o nároku žalobcu rozhodol osobitným výrokom.

21. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky

zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.22. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov

rovnaké.

23. Podľa § 141, ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

24. Podľa § 142, ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká, je často
nevyhnutné vyriešiť všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi
spoluvlastníkmi sporné. Z tohto dôvodu sa v rámci zrušenia spoluvlastníctva vykonáva aj vyporadanie
v širšom zmysle, avšak len na návrh sporovej strany.

26. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ktorá je v prejednávanej veci aplikovateľná (R 46/1991
a nadväzujúce sp. zn. 4Cdo/148/2017), sa vyžaduje, aby nároky týkajúce sa investícií niektorého
zo spoluvlastníkov do spoločnej nehnuteľnosti a požiadavka vykonania vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle boli riadne uplatnené žalobou (prípadne vzájomnou žalobou)

so všetkými náležitosťami a pripojenými dôkazmi. O takomto nároku treba rozhodnúť samostatným
výrokom a je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky
podiel. Z procesného hľadiska je potrebné rozhodnúť výrokom so samostatným základom, ktorý
môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaní v užšom zmysle. Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vysporiadaný v rámci

širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo
medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením
podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý.

27. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v prejednávanej veci touto ustálenou praxou neriadil

a riadnu vzájomnú žalobu ohľadom svojich investícií do spoločnej veci nepodal. Súd prvej inštancie
preto pochybil, keď pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zahrnul do
výpočtu vyrovnacieho podielu aj iné peňažné nároky (konkrétne investície a zostatok hypotekárneho
úveru) bez toho, aby o týchto nárokoch bolo rozhodnuté samostatným výrokom a na základe riadne
uplatneného návrhu (žaloby alebo vzájomnej žaloby). Tento postup je v priamom rozpore s vyššie

citovanou konštantnou judikatúrou. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
konaním sporovým a je prísne ovládané dispozičnou zásadou. Súd preto nemôže „ex offo“ zohľadniť
investície či vzájomné pohľadávky, o ktorých sa dozvie z vykonaného dokazovania, bez ich riadneho
uplatnenia v súlade s procesnými postupmi civilného sporového konania.

28. Súd bol v zmysle § 216 CSP viazaný žalobným petitom, ktorým žalobca explicitne žiadal rozhodnúť
formou priameho započítania svojich nárokov voči náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovanej.
Tento procesne relevantný prejav vôle žalobcu nemohol súd svojvoľne pretransformovať na návrh
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, nakoľko by rozhodoval ultra petitum.
Žalobcom zvolená forma je pritom z hľadiska hmotného práva neakceptovateľná pre rozpor s § 580 a §

581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia vyžadujú pre možnosť kompenzácie existenciu
vzájomných splatných pohľadávok, avšak pohľadávka žalovanej na náhradu za vyrovnací podiel vzniká
až právoplatnosťou rozsudku, a teda v čase rozhodovania súdu neexistovala spôsobilá pohľadávka,
voči ktorej by mohol žalobca svoje nároky započítať.

29. Podľa rozhodnutia z 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017 počas konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému
spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku
spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnúnáhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna.
Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti

takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie.

30. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje
v prospech správnosti vyporiadania v širšom zmysle aj závermi odvolacieho súdu uvedenými v jeho
zrušujúcom uznesení č. k. 11Co/14/2023-411 z 26.3.2024, ide zo strany žalobcu o extrémne extenzívny

výkladzáverovodvolaciehosúdunezodpovedajúciskutočnémuobsahukasačnéhouznesenia.Odvolací
súd zrušoval v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 6.4.2023 z procesných dôvodov,
najmä pre potrebu výsluchu znalcov za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch, a za
účelom odstránenia zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces neodôvodneným nevykonaním
navrhovaného výsluchu znalcov. K tomuto celkom jednoznačne smerovala aj inštruktívna časť
uznesenia odvolacieho súdu. Ani konštatovanie odvolacieho súdu v bode 30. odôvodnenia, že „z obsahu

Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXXXXXXXX na č.l. 8-10 spisu vyplýva, že žalovaná bola z
počiatku z tejto zmluvy zaviazaná ako spoludlžník spoločne a nerozdielne so žalobcom“ neobsahuje
záväzný právny názor odvolacieho súdu o tom, že súd prvej inštancie má tento hypotekárny úver
resp. jeho zostatok započítať voči hodnote náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Odvolací
súd touto poznámkou v odôvodnení uznesenia iba korigoval tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že

hypotekárny úver bol braný výlučne žalobcom. K tejto korekcii nesprávnych tvrdení súdu prvej inštancie
pristúpil odvolací súd na základe pôvodných odvolacích námietok žalobcu, ktorými boli súdu prvej
inštancie vyčítané neodôvodnené závery v napadnutom rozsudku. Body 32. a 33. inštruktívnej časti
uznesenia odvolacieho súdu však nijak nesmerovali k záveru, ku ktorému napokon dospel súd prvej
inštancie vo svojom v poradí druhom rozsudku pokiaľ ide o započítanie nárokov žalobcu voči náhrade

za spoluvlastnícky podiel žalovanej.

31. S ohľadom na doposiaľ uvedené závery odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II.
tak, že žalobcu zaviazal povinnosťou vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu
sumu 54.600,- eur, čo zodpovedá polovici hodnoty vyporiadavaného bytu vo výške 109.200,- eur, ktorú

súd prvej inštancie správne ustálil na základe vykonaného znaleckého dokazovania, a ktorá nebola v
odvolacom konaní stranami sporu spochybnená.

32. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne).

33. Ďalšia odvolacia argumentácia žalovanej, ako aj vyjadrenie žalobcu obsahovali námietky vo vzťahu
k nárokom, ktoré v zmysle doposiaľ uvedeného neboli v konaní riadne uplatnené a nie sú voči
vyrovnaciemu podielu žalovanej započítateľné, bolo preto bez právneho významu, aby sa nimi odvolací
súd podrobne zaoberal.

34. Žalovaná označila vo svojom odvolaní ako napadnutý aj výrok č. III. súdu prvej inštancie o trovách
konania, avšak neuviedla žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, v čom konkrétne
tento výrok považuje za nesprávny po stránke vecnej alebo právnej. Rovnako tak vo svojom odvolaní
nenavrhla, aby odvolací súd v otázke trov odvolacieho konania postupoval inak. Právna zástupkyňa si

v odvolaní uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 15 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z., a to
vrátane odvolacieho konania.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd aj s prihliadnutím na uvedené rozhodol zhodne ako súd
prvej inštancie a podľa § 255, § 257 CSP, a to tak, že s poukazom na osobitný predmet sporu, ktorým

je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva majúce povahu tzv. iudicium duplex, stranám
sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Tento druh konaní je totiž charakteristický
tým, že v nich nie je možné vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale iba z toho, že
žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do konania vstupoval.36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).