Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100496
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,IČO:30807484,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 791 021 7590 0 zo dňa 22.05.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 791 021 7590 0 zo dňa 29. decembra 2023 (ďalej len
„prvostupňovérozhodnutie“)bolažalobcovipodľa§70ods.1a§71zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 13.11.2023.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán citoval ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že podľa odborného posudku posudkového lekára

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, z 13. novembra 2023, žalobca nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Následne prvostupňový správny orgán odkázal na to, že všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný, sú obsiahnuté
v odbornom posudku o invalidite z 13.11.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s posúdením jeho
zdravotného stavu a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, opisoval
svoje zdravotné ťažkosti a priložil aj lekárske správy z odborných vyšetrení.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného
odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 791 021 7590 0 zo dňa 22.05.2024 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutie.5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania
bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Žilina, dňa 19.03.2024, ktorý svojím posudkom nevyhovel odvolaniu žalobcu a

predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom Žiline. Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 15.05.2024. Odvolací orgán citoval
závery posudkového lekára a zhrnul, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo posudkovým
lekárom zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,

položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,
cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozsahu 20 % - 35 %. Iné zdravotné postihnutia,
uvedené v diagnostických záveroch, neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Odvolací orgán tak skonštatoval,
že nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 30 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.

6. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný opakovane poukázal na § 70 ods. 1 a § 71 ods.

1 zákona o sociálnom poistení, ako aj na skutočnosť, že výkon lekárskej posudkovej činnosti pri
výkone dôchodkového poistenia je zákonom zverený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, pričom pre posúdenie
zdravotného stavu za účelom rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú rozhodujúce závery
posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých podkladom sú aj lekárske vyšetrenia ošetrujúcich

lekárov, špecialistov v odbore.

Správna žaloba, žalobné body

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a
navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť.

8. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uvádzal, že prvýkrát bol jeho zdravotný stav posúdený dňa
13.11.2023 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Žiline. Neskôr bol

tým istým lekárom posudzovaný aj dňa 19.03.2024 a napokon bol posudzovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Žiline dňa 15.05.2024. Žalobca namietal,
že v prípade posudkových lekárov ide o kolegov pracujúcich v tej istej inštitúcii, v tej istej budove, preto
žalobca spochybňoval objektívnosť ich posudzovania. Namietal aj to, že posudky boli vykonané bez
lekárskej prehliadky, vychádzali len z predložených záznamov.

9. Žalobca poukazoval na to, že svoju žiadosť o invalidný dôchodok v odvolaní založil na dvoch
skutočnostiach a to chronická bolesť hlavy a poškodený pravý členok. K chronickej bolesti hlavy žalobca
uvádzal, že faktom je, že ho šialene bolí hlava a tiež faktom je aj to, že nevie, čo je toho príčinou a
evidentne to zatiaľ nevedia ani lekári. Ak sa v lekárskom posudku hovorí, že objektívne je nález bez

nejakého deficitu, znamená to podľa žalobcu len toľko, že doteraz definované príčiny jeho bolesti neboli
správne a príčina jeho bolesti bola úplne inde ako sa predpokladalo, respektíve dôsledok jeho bolesti je
závažnejší ako sa snažia lekári objektívne popísať. Ak z vyšetrenia vyplýva, že kontrolovaný orgán je
v poriadku, neznamená to, že žalobca necíti krutú bolesť, dráždenie, napätie, pocit pálenia, pocit tlaku,
pocit slabosti a pocit na odpadnutie. Žalobca ďalej uvádzal, že konštatovanie posudkového lekára o tom,

že nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia, žalobcu uráža. Prejavy nervového dráždenia pociťuje
viac ako 30 rokov.

10. Žalobca poukazoval na popis ochorenia uvedený v písmenách b) a c) oddielu E, kapitoly XV prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a na k nim prislúchajúcu mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Uviedol tiež, že na prehliadke u neurológa B. B. F. dňa 13.06.2024 požiadal lekára o
absolvovanieďalšíchzobrazovacíchmetód,resp.eštepresnejšiePETvyšetrenie,nakoľkoužabsolvoval
viacero MRI mozgu a krčnej chrbtice, no podľa lekára ani tieto zobrazovacie metódy nemusia odhaliť
taképoškodenienervov/svalov,ktorébypreukazovalosúvislostisbolesťami,ktorýmižalobcatrpí.Ztohopodľa žalobcu vyplýva, že zobrazovacie metódy, ktoré absolvoval a ktoré boli podkladom rozhodovania
Sociálnej poisťovne, nemusia dokazovať správne zaradenie jeho postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v %.

11. Žalobca poukazoval na to, že krutými bolesťami hlavy trpí už viac ako 30 rokov, od základnej
školy, že absolvoval návštevy u rôznych ortopédov, neurológov, psychológov, rehabilitačných
fyzioterapeutov, masérov, komplexné vyšetrenia zdravotného stavu, pobyty v kúpeľoch, navštívil
liečiteľov a akupunkturistov, no išlo len o premárnený čas a peniaze. Dlhoročné extrémne bolesti hlavy

muspôsobovalidlhodobé,celoživotnéznevýhodňovanievproceseprípravynapracovnýživot,vprocese
pracovnom, tiež to malo dopad na jeho vzťahy s kolegami, ako aj na jeho spoločenský a rodinný život,
pričom tieto bolesti uňho stále pretrvávajú a znižujú mu možnosti uplatnenia sa v pracovnom prostredí
a celkovo aj kvalitu života.

12. Žalobca poukazoval na zdravotné problémy, ktoré mala jeho matka, ktorá tiež trpela krutými

bolesťami, a ktorej sa od bolesti uľavilo po podaní injekcie botulotoxínu. Uviedol, že o aplikáciu
botulotoxínu požiadal aj on, avšak zatiaľ mu to je odopierané, pravdepodobne preto, že za odborníkmi,
ktorí sú oprávnení ho aplikovať, je žalobca odosielaní s nesprávnymi diagnózami. Žalobca namietal, že
za dlhé roky navštevovania lekárov pozoruje u nich jednoduchú prax spočívajúcu v tom, že nový lekár
len jednoducho prepíše závery, ktoré už raz niekto vymyslel a tieto sa stávajú aj jeho závermi, takže, ak

sa niekto pomýlil na začiatku, človek je už navždy odsúdený na nezmysel.

13. Žalobca uviedol, že do budúcna bude jeho zdravotný stav na odporúčanie B. F. zhodnotený
lekárkou B. G. H. z Ambulancie pre záchvatové ochorenia, ktorú oslovil. Žalobca uvádzal, že s veľkou
pravdepodobnosťou môžu byť jeho kruté bolesti hlavy spôsobené aj aneuryzmou – cievnou výduťou

spôsobujúcou tlak a dráždenie nervov s funkčnou poruchou a s obmedzením výkonnosti organizmu,
ktorá je zaradená do kapitoly IX, oddielu B, položky 2, písmena b) s definovanou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 až 80 %. Zatiaľ však na odhalenie tejto príčiny žalobca
doteraz nebol odoslaný žiadnym odborníkom.

14. K poškodeniu pravého členka žalobca uviedol, že zamestnanie, pri ktorom pracuje duševne, sa uňho
spája s bolesťou a napätím, pri každom sústredení mysle bolesť hlavy vystúpi do popredia, prenáša sa
do oblasti krčnej a hrudnej chrbtice. Po strate aktuálneho zamestnania nebude môcť pracovať fyzicky
kvôli poškodeniu pravého členka. Dňa 08.02.2024 žalobca absolvoval operáciu pravého členka tak, ako
sa to uvádza aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobca poukazoval na to, že lekárskej prepúšťacej správe

z operácie sa na prvom mieste, v časti diagnózy, píše aj tento nález „Osteochondrisis dissecans gr. IV.
magna margo later et medial tali I.dx.“. Žalobca uviedol, že lekári na ortopédii mu povedali, že je to
degenerácia chrupavky pravého členka štvrtého (posledného) stupňa, rozsiahla lézia, ktorá zasahuje
nielenchrupavku,aleajkosť,t.j.úplnýrozpadchrupavky,rozpadajúcasakosťokolochrupavkyscystami
- dierami v kostiach. Žalobca konštatoval, že podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení toto

ochorenie spadá do kapitoly XV, oddielu A, položky 1, písmena c) - miera poškodenia 60 až 80 %.
Lekárska veda zatiaľ nevie vymeniť členok, poškodenie pravého členka vzniklo v dôsledku úrazu z roku
2013, kedy si žalobca poškodil obdobne aj ľavý členok, v ňom progres rozpadu chrupavky a kostí okolo
zatiaľ nie je tak výrazný ako v pravom členku. Artróza na ľavom členku mu však tiež vznikla. Operáciou
sa nedá dosiahnuť obnovenie chrupavky, bolesti zostávajú, funkcia sa už úplne neobnoví nikdy.

15. Žalobca namietal, že závery posudkových lekárov pramenia z nesprávnych východísk alebo
predsudkov, je toho názoru, že v žalobe preukázal, že poškodenie zdravotného stavu je natoľko
závažné, dlhotrvajúce, po fyzickej a psychickej stránke vyčerpávajúce, po stránke sociálnej frustrujúce,
že mu vzniká nárok na invalidný dôchodok úplný, minimálne však čiastočný ako forma stability a istoty

pri zníženej schopnosti plnohodnotne efektívne pracovať a prevencie pred negatívnymi dôsledkami
pri strate zamestnania kvôli dlhodobým zdravotným problémom. Žalobca uviedol i to, že v čase
koncipovania jeho správnej žaloby došlo uňho k úplnému rozvratu jeho života, keď dňa 26.06.2024 mu
jeho zamestnávateľ oznámil, že mu dáva výpoveď a žalobca tak prišiel o zdroj svojho príjmu. K žalobe
žalobca priložil množstvo lekárskych správ na potvrdenie svojej argumentácie.

16. Podaním zo dňa 07.11.2024 žalobca svoju správnu žalobu ešte doplnil. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné, vyjadroval nesúhlas s určenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a namietal, že tvrdenie o neprítomnosti prejavov nervového dráždenia nieje pravdivé. V súvislosti s chronickými bolesťami hlavy navrhoval, aby jeho miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy
č. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, aby táto miera bola určená v hornej polovici percentuálneho

rozpätia 40 až 50 %, tiež aby bola táto miera navýšená o 10 % vzhľadom na iné závažné zdravotné
postihnutie (poškodený pravý členok). V súvislosti s poškodením pravého členka žalobca navrhoval, aby
bola miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa kapitoly XV, oddielu A,
položky 1, písmena c) zákona o sociálnom poistení, a to v polovici percentuálneho rozpätia 60 až 80 % a
aby bola tiež navýšená o 10 % vzhľadom na iné závažné zdravotné postihnutie (chronické bolesti hlavy).

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

17. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne uviedla, že nežiada správny súd, aby vo

veci nariadil pojednávanie.

18. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 15.05.2024, podľa
ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Podľa posudkového lekára
je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu chronická cefalea vľavo, cervikokraniálny syndróm
vľavo chronický – ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového

aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) – s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Iné zdravotné postihnutia nie sú
posudkovo významné a nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Podľa žalovanej žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadne relevantné dôvody,
ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov. Žalovaná označila lekársky posudok za
presvedčivý, úplný a zodpovedajúci kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.

19. Žalovaná poukázala na kritériá vykonávania profesie posudkového lekára a namietala, že
pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav a najmä miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť neboli posudkovým lekárom správne posúdené, nie sú relevantné. Sú vyvolané jeho
subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov

prijatých v konaní posudkovým lekárom. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

20. Žalovaná trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, podľa jej názoru skutkový stav veci

bol náležite zistený a vec bola správne právne posúdená, zdravotný stav žalobcu bol posudkovými
lekármi posúdený objektívne a nestranne na základe jeho vyšetrenia a všetkých lekárskych správ
založených v posudkovej dokumentácii, vrátane tých neskôr dokladaných, posudkové závery sú
vecne zdôvodnené v súlade s objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Žalovaná sa
preto pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj

v prvostupňovom rozhodnutí, považuje ich za správne a zákonné.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

21. V replike žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Uviedol, že
nespochybňuje postavenie inštitútu posudkového lekára, avšak je toho názoru, že názor aj najlepšieho
odborníka je v určitej miere subjektívnym pochopením reality a je úlohou súdu rozhodnúť, aké chápanie
reality je správne. Podľa žalobcu žalovaná neprejavila dostatočný záujem o komplexné posúdeniedopadov zdravotného stavu žalobcu na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a jej postup
vyjadruje známky neprijateľného zjednodušovania relevantných argumentov. Popisoval, ako ho celým
dňom v rámci jeho každodenného života sprevádza bolesť hlavy. Poukázal na to, že do toho sa mu

stal úraz členkov, ktorý podľa jeho názoru je sám o sebe dôvodom na invaliditu. Prepustenie z práce
po 20 rokoch považuje tiež za priamy dôsledok jeho zdravotného stavu. Na preukázanie svojich tvrdení
žalobca k replike priložil emailovú komunikáciu s MR Žilina zo dňa 19.09.2024 až 02.10.2024, lekársku
správu z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 13.09.2024, lekárske správy od neurologičky B. G. H. zo dňa
15.08.2024 a 27.09.2024 a emailovú komunikáciu s B. H. zo dňa 28.06.2024 až 05.12.2024.

22. Dňa 17.04.2025 žalobca doručil správnemu súdu ešte ďalšie podanie zo dňa 16.04.2025, v ktorom
uvádzal, že v poslednom čase získal výsledky z magnetickej rezonancie jeho ľavého členka a z opisu
vyplýva, že tento má v rovnako dezolátnom stave ako pravý členok, má štvrtý stupeň rozpadu chrupavky
v ľavom členku, kosť sa trie o kosť. K podaniu priložil ako dôkaz lekársku správu z MR Žilina zo dňa
04.03.2025. V podaní uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania vo veci.

23. Žalovaná k replike žalobcu doručenej jej zo strany správneho súdu dňa 06.06.2025, ani k ďalšiemu
podaniu žalobcu zo dňa 16.04.2025 doručenému žalovanej dňa 17.04.2025 a 23.04.2025, dupliku
nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

24. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania a nebol daný
ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199
a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom

je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP,
správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.12.2025.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

33. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

34. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

35.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

36. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

37. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

38.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

39. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

40. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok.

41. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 13.11.2023 žalobca požiadal
Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku a to počnúc dňom 01.01.2023. Zdravotný stav
žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej a nakoľko tento určil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 30 %, prvostupňový správny orgán žiadosť

žalobcu zamietol. Po podaní odvolania, keďže posudkový lekár pobočky nezmenil svoje závery, bol
spis predložený posudkovému lekárovi ústredia žalovanej a aj tento určil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v dôsledku čoho skonštatoval, že u žalobcu invalidita nevznikla
a druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.42. V podanej správnej žalobe žalobca namietal predovšetkým to, že podľa jeho názoru bola nesprávne
určená jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone

sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)

odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

44. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021

z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,

najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

45. Po preskúmaní odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.05.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti, správny súd
dospel k záveru, že odborný lekársky posudok uvedené kritériá spĺňa.

46. Posudková lekárka v odôvodnení posudku uviedla, že žalobca je dlhoročne v liečbe neurológa pre
chronické bolesti hlavy za ľavým okom, že boli doplnené zobrazovacie vyšetrenia – MR mozgu bez
patologického nálezu, stomatochirurgické vyšetrenie negatívne, MR vyšetrenie krčnej chrbtice v norme,
objektívne neurologicky je nález bez popisovanej radikulopatie (t. j. prejavov nervového dráždenia), na

horných končatinách bez silového a senzitívneho deficitu, bez dysmetrie, na dolných končatinách sú
napínacie manévre obojstranne negatívne, reflexy sú symetrické, citlivosť aj motorika sú symetrické,
postoj I, II, III aj chôdza sú v norme, objektívny nález je bez lateralizácie, bez meningizmu, hodnotený je
neurológom cervikokraniálny (t.j. krčnohlavový) syndróm vľavo chronický, chronická cefalea vľavo. Na
základe uvedeného posudková lekárka určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu chronickú

cefaleu vľavo, cervikokraniálny syndróm vľavo chronický – ochorenie, ktoré zaradila do kapitoly
XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena
b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm
cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia

blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.

47. K uvedenému správny súd uvádza, že z lekárskych správ žalobcu, ktoré sa nachádzajú
v administratívnom spise, resp. ktoré aj žalobca prikladal k ním podanej správnej žalobe (napr. lekárske
správy B. C. zo dňa 06.08.2020, B. I., MEDIVASA, s.r.o. zo dňa 07.04.2021, B. F., MEDIVASA, s.r.o. zo

dňa 03.07.2023 a 07.12.2023), vyplýva, že žalobca trpí chronickými bolesťami hlavy, pričom v záveroch
sa opakovane uvádza ako diagnóza chronická cefalea a cervikokraniálny syndróm. Z neurologických
vyšetrení žalobcu (napr. neurologické vyšetrenie, B. C., 06.08.2020) vyplýva, že jeho bolesti hlavy bolilekármi posúdené ako majúce vertebrogénnu etiológiu, teda súvisia s chrbticou, čo korešponduje so
závermi posudkovej lekárky ohľadom rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu.

48. Predmetnému ochoreniu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20 %
do 35 %. Posudková lekárka určila z predmetného rozpätia u žalobcu mieru poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v hornej polovici percentuálneho rozpätia, konkrétne 30 % berúc do úvahy
pretrvávajúce bolesti hlavy vertebrogénneho charakteru a uviedla, že určenie vyššej miery v rámci
predmetného rozpätia nie je odôvodnené, nakoľko nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia.

49. K určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd poukazuje
na to, že v posudku zo dňa 15.05.2024 v časti označujúcej rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudková lekárka uvádza: „písmeno: b - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny
a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie

pohybu v postihnutom úseku“, teda v zátvorke posudková lekárka uvádza, čo sa rozumie prejavom
nervového dráždenia a príkladom uvádza cervikokraniálny syndróm. Vzhľadom na uvedené správny
súd vzhliadol čiastočnú zmätočnosť odborného posudku o invalidite zo dňa 15.05.2024 v tej časti,
kde posudková lekárka konštatuje, že vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rámci percentuálneho rozpätia prislúchajúceho k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu

neurčila z dôvodu absencie prejavov nervového dráždenia. Skôr sa javí, že prejavy nervového
dráždenia (pokiaľ sa medzi ne zaraďuje aj cervikokraniálny syndróm) u žalobcu sú prítomné, avšak na
tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo určené
ochorenie s prejavmi nervového a svalového dráždenia a aj v prípade existencie týchto prejavov mu
prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne 35 %. Teda aj v prípade

uznania prítomnosti prejavov nervového dráždenia by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť nedosahovala takú hranicu, ktorá by v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
podmieňovala vznik invalidity. Predmetné zákonné ustanovenie určuje, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako konštatuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016) pri súdnom prieskume platí zásada, že
rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci
to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.

50. Vzhľadom na to, že určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu posudkovou lekárkou
je náležite odôvodnené a korešponduje s lekárskymi správami žalobcu a správny súd tak nevzhliadol
v danom smere žiadne pochybnosti a súčasne vzhľadom na to, že aj v prípade prítomnosti prejavov
nervového a svalového dráždenia sa určené rozhodujúce zdravotné postihnutie nemení a nemení sa
ani jemu prislúchajúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá ani v maximálnej

hranici nedosahuje hranicu invalidity, správny súd pre vyššie uvedený čiastkový nedostatok nepristúpil
k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Inými slovami povedané, nakoľko ani uznanie prítomnosti prejavov
nervového dráždenia a priznanie maximálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
prislúchajúcej dotknutému ochoreniu žalobcu by nepostačovalo na vznik invalidity, správny súd s
prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie nezrušoval,

pretože by sa len formálne zopakoval proces, no reálne by to nemohlo žalobcovi privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci samej.

51. Vo zvyšku je odborný posudok o invalidite preskúmateľný, bez vnútorných rozporov, posudková
lekárka zhodnotila všetky relevantné lekárske správy žalobcu, vyjadrila sa ku všetkým ochoreniam

žalobcu, svoje závery dostatočne odôvodnila, odôvodnila aj závery o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí, o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto posudok možno
považovať aj za úplný a zodpovedajúci zákonným kritériám.

52. K námietke žalobcu o tom, že v prípade posudkových lekárov ide o kolegov pracujúcich v tej istej

inštitúcii, v tej istej budove, v dôsledku čoho žalobca spochybňoval objektívnosť ich posudzovania,
správny súd uvádza, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, na základe ktorého by mala byť
spochybnená objektívnosť posudkových lekárov, ktorí vo veci žalobcu posudzovali jeho zdravotný stav,preto uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá je vyvolaná len nesúhlasom
žalobcu so závermi posudkovej lekárky.

53. Pokiaľ žalobca namietal, že posúdenie jeho zdravotného stavu bolo vykonané bez lekárskej
prehliadky a že posudkoví lekári vychádzali len z predložených záznamov, správny súd uvádza, že
posudkoví lekári vyhotovujú svoje posudky primárne na základe zdravotnej dokumentácie žiadateľa
o invalidný dôchodok, ich úlohou nie je vyšetrovať pacienta, ale odborne a komplexne zhodnotiť
jednotlivé zdravotné postihnutia žiadateľa o invalidný dôchodok na základe predložených zdravotných

nálezov. Platí pritom, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje
inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca
alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy,
ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Posudkový lekár teda môže určiť aj tak, že posúdenie
zdravotného stavu vykoná bez prítomnosti poistenca a uvedený postup nie je v rozpore so zákonom,

pokiaľ o posúdenie za osobnej účasti poistenec výslovne nežiadal. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky bolo vykonané za osobnej
účasti žalobcu, o čom svedčí aj jeho podpis na lekárskej správe zo dňa 19.03.2024 a napokon svoju
osobnú prítomnosť pri posudzovaní zdravotného stavu pred týmto lekárom potvrdil žalobca aj v jeho
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V odvolaní (ani v inom osobitnom podaní) už žalobca

požiadavku na to, aby bol osobne prítomný aj pri posudzovaní zdravotného stavu v odvolacom konaní
nevzniesol, preto nebolo pochybením posudkového lekára ústredia žalovanej, ak v odvolacom konaní
už prítomnosť žalobcu za nevyhnutú nepovažoval, že vykonal posúdenie aj bez účasti žalobcu.

54. K žalobnej námietke o tom, že žalobca trpí bolesťami hlavy a že, ak z vyšetrenia vyplýva, že

kontrolovaný orgán je v poriadku, neznamená to, že žalobca necíti krutú bolesť, dráždenie, napätie,
pocit pálenia, pocit tlaku, pocit slabosti a pocit na odpadnutie, správny súd uvádza, že nespochybňuje
skutočnosť, že žalobca trpí bolesťami a napokon uvedené podľa názoru správneho súdu nespochybnili
ani posudkoví lekári, keďže určili za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu práve chronickú cefaleu
vľavo, cervikokraniálny syndróm vľavo chronický – ochorenie, ktoré zaradili do kapitoly XV – choroby

podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) – s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,
cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosťsvalovéhokorzetu,obmedzeniepohybuvpostihnutomúseku.Tentozávervyplynulzozdravotnej

dokumentácie žalobcu, v ktorej boli dlhodobo dokumentované chronické bolesti hlavy (t. j. chronická
cefalea) vertebrogénnej etiológie (chrbticového pôvodu) a s tým spojený cervikokraniálny (krčnohlavový)
syndróm. Ak však z objektívnych vyšetrení žalobcu vyplynulo, že určitý orgán žalobcu je v poriadku,
ako to uviedol aj samotný žalobca, správny súd si nemôže vytvárať medicínske závery o možných
diagnózach žalobcu, či o pôvode jeho bolestí (a bez dôkazov tak nemôže konať ani posudkový lekár).

55. Obdobne k námietke žalobcu, že doterajšie vyšetrenia, ktoré absolvoval, nemusia dokazovať
správne zaradenie jeho postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pri určovaní miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, správny súd opakovane zdôrazňuje, že nakoľko
nedisponuje medicínskym vzdelaním, nemôže sám prijímať medicínske závery, ani z odborného

hľadiska posudzovať správnosť či nesprávnosť zaradenia ochorenia žalobcu do konkrétnej kategórie
a položky podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Ide o odborné otázky mimo právomoc
správneho súdu a ich posudzovanie patrí do výlučnej kompetencie posudkových lekárov sociálneho
poistenia.Pokiaľposudkovýlekársvojezáverynáležitýmspôsobomodôvodní,správnysúdnemôžetieto
nahrádzať vlastným posúdením odborných medicínskych záverov, ani akceptovať medicínske závery

tvrdené žalobcom. Uvedené primerane platí aj vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu, ako napríklad, že
mu bola lekármi odopieraná aplikácia botulotoxínu, ktorá napríklad jeho matke tiež v minulosti trpiacej
bolesťami uľavila. Správny súd nie je oprávnený určovať druh liečby, či posudzovať správnosť liečby
žalobcu jeho odbornými lekármi. Rovnako vyššie uvedené platí aj pre jednotlivé diagnózy, ktoré žalobca
v správnej žalobe uvádzal ako možné príčiny jeho bolestí hlavy. Ani žalobca nedisponuje medicínskym

vzdelaním a nedisponuje ním ani správny súd, preto správny súd nie je oprávnený vyhodnocovať
odborné otázky čo do ich správnosti, ani preberať diagnózy tvrdené žalobcom, ktoré nemajú podklad
v jeho zdravotnej dokumentácii a sú len hypotetickými možnosťami uvádzanými žalobcom o tom, v čom
môže podľa jeho názoru spočívať pôvod jeho bolesti.56. Pokiaľ žalobca žiadal správny súd, aby určil za rozhodujúce iné zdravotné postihnutie, než to
určené posudkovým lekárom, resp. aby jeho ochoreniu priznal inú mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, správny súd konštatuje, že nakoľko nedisponuje medicínskym vzdelaním a zákon
riešenie uvedených otázok zveruje do právomoci posudkových lekárov sociálneho poistenia, správny
súdnemôžeaniejeoprávnenývrozsahusvojejprávomocidruhzdravotnéhopostihnutiaamierupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sám meniť, ani zaväzovať posudkového lekára, aby ju určil
inak.

57. K námietke žalobcu, uvádzanej v správnej žalobe, o tom, že na odporúčanie B. F. bude vyšetrený
lekárkou B. G. H. z Ambulancie pre záchvatové ochorenia, správny súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1
SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, čo znamená, že správny
súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súčasťou

daného stavu neboli lekárske správy od B. H., ku ktorej mal žalobca ešte len plánovaný termín vyšetrenia
a preto správny súd nemohol na uvedené prihliadať.

58. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na ochorenie pravého členka, ktorý mal v minulosti
zranený v dôsledku pádu a uvádzal, že stav sa mu zhoršil, čo viedlo k chirurgickému zákroku, pričom v

lekárskej prepúšťacej správe z operácie sa v časti diagnózy uvádza nález „Osteochondrisis dissecans
gr. IV. magna margo later et medial tali I.dx.“, správny súd poukazuje na to, že s uvedenou skutočnosťou
sa posudkový lekár vysporiadal tak, že konštatoval: „V októbri 2013 spadol zo stromu, narazil si členky.
Na RTG vyšetrení bol negatívny nález, hodnotená bola distorzia oboch členkov. V roku 2022 bol
opakovane vyšetrený ortopédom pre slabosť, bolesť v pravom členku. Bolo doplnené zobrazovacie

MR vyšetrenie pravého členka s nálezom osteoartrózy talokrurálneho kĺbu gr. III, suspektne stav po
aseptickej nekróze trochlea tali (t. j. kladky členkovej kosti), mnohopočetné cystoidy- geody v trochlea
tali pri osteoartróze. Objektívne pri vyšetrení ortopédom v októbri 2022 sú pohyby voľné, terminálne
mierne bolestivé. Hodnotená je poúrazová osteoartróza pravého členkového kĺbu gr. III. Navrhovateľ
žiadal uznanie invalidity od 01. januára 2023. K tomuto dátumu je dokumentovaný funkčný nález, kde sú

pohybyvpravomčlenkuterminálnemiernebolestivé,inakvoľné.Uvedenýfunkčnýnálezneopodstatňuje
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pri osobitnom hodnotení nie je
posudkovovýznamný,vzhľadomnarozsahpohybov,objektivizovanýortopedickýmvyšetrenímzoktóbra
2022. V konaní o odvolaní je dokladovaná prepúšťacia správa z februára 2024 z ortopedického
oddelenia,kdebolprijatýkartroskopiipravéhočlenka.Objektívneprivyšetreníortopédpripríjmehodnotí

pohyb v pravom členku primeraný, ale terminálne je výrazne bolestivá dorzálna flexia chodidla. Dňa
8.2.2024 bola realizovaná artroskopia pravého členkového kĺbu s nálezom impigment syndrómu členka
gr. III. Berúc do úvahy t.č. krátky časový odstup od vykonanej operácie, pooperačnú liečbu, nie je možné
aktuálne hodnotiť reziduálny nález na pravom členkovom kĺbe po operácii z posudkového hľadiska pri
posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.“

59. Z citovaného vyplýva, že posudková lekárka neopomenula vyhodnotiť vo svojom posudku aj
prepúšťaciu správu z ortopedického oddelenia, FNsP Žilina, kde bol žalobca hospitalizovaný od
08.02.2024 do 10.02.2024. Neopomenula, že žalobca trpí ochorením pravého členkového kĺbu, avšak
ako vysvetlila v odôvodnení svojho posudku, tento stav vzhľadom na lekárske správy z ortopédie

z roku 2022 nebol takého charakteru, že by ovplyvňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s uvedeným pravým členkovým kĺbom došlo
až v roku 2024, ktorý viedol k operačnému zákroku, pričom zostávajúci (reziduálny) nález po tejto
operácii v čase vyhotovovania lekárskeho posudku nebolo možné hodnotiť pri posudzovaní dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu pre krátkosť času od vykonania operácie. Správny súd poukazuje

na to, že podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Vo vzťahu k problémom s pravým členkom, podľa
ortopedického vyšetrenia nebol stav žalobcu podľa vysvetlenia posudkového lekára takého charakteru,
aby ovplyvnil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na pohyblivosť a len

terminálne miernu bolestivosť, inak voľnosť pohybov. V roku 2024 bolo síce dokumentové zhoršenie
zdravotného stavu, čo napokon čiastočne potvrdzujú aj vyjadrenia žalobcu v konaní, avšak vzhľadom
na to, že došlo k operačnému riešeniu, od ktorého ku dňu vyhotovenia posudku posudkového lekára
uplynuli len približne tri mesiace, bolo ešte predčasné posudzovať efekt operácie a výsledný stavpravého členkového kĺbu po danej operácii, t. j. v danom čase nebolo možné hodnotiť reziduálny nález
po vykonanom operačnom zákroku pre krátkosť času.

60. Pokiaľ žalobca k replike priložil emailovú komunikáciu s MR Žilina zo dňa 19.09.2024 až 02.10.2024,
lekársku správu z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 13.09.2024, lekárske správy od neurologičky B. G. H.
zo dňa 15.08.2024 a 27.09.2024 a emailovú komunikáciu s B. H. zo dňa 28.06.2024 až 05.12.2024,
správny súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia

orgánuverejnejsprávy,čoznamená,žesprávnysúdjeviazanýskutkovýmstavom,ktorýexistovalvčase
vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemôže pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia prihliadať na lekárske správy či iné dôkazy z obdobia po vydaní správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 22.05.2024, teda
správny súd viazaný skutkovým stavom ku dňu rozhodovania orgánu verejnej správy, nemohol na tieto
lekárske správy či emailovú komunikáciu s lekármi prihliadať.

61. Rovnako to platí aj vo vzťahu k výsledku z magnetickej rezonancie ľavého členka žalobcu (lekárska
správa z MR Žilina zo dňa 04.03.2025), ktorý žalobca priložil k jeho podaniu zo dňa 16.04.2025, v ktorom
poukazoval na to, že podľa aktuálnych vyšetrení ľavý členok má v rovnako dezolátnom stave ako pravý
členok, má štvrtý stupeň rozpadu chrupavky v ľavom členku, kosť sa trie o kosť. Ani na tento dôkaz

nebolo možné správnym súdom prihliadať s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého
je správny súd viazaný skutkovým stavom v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia,
keďže uvedené vyšetrenie bolo vykonané až približne 10 mesiacov po vydaní napadnutého rozhodnutia
a napokon aj samotný žalobca uvádzal, že k zisteniu ochorenia jeho ľavého členka došlo až po vydaní
žalobou napadnutého rozhodnutia.

62. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. Záverom však správny súd uvádza, že pokiaľ došlo u žalobcu k zmene zdravotného stavu po vydaní
napadnutého rozhodnutia, pokiaľ mu pribudlo ďalšie ochorenie ľavého členka, ak existujú nové lekárske

nálezy z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú alebo by mohli preukazovať
zmenu v zdravotnom stave žalobcu a tiež keďže uplynul dlhší čas od operácie pravého členkového
kĺbu, žalobca má možnosť podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok a nechať tak svoj zdravotný stav
posúdiť znova už s prihliadnutím na tento nový (aktuálny) zdravotný stav.

64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Keďže žaloba žalobcu bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu
správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny

súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len
vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1

SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do

uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).