Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220272
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123220272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: 1/ K. N.,
narodený XX.X.XXXX a 2/ E. N., narodená XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti matky: S.. X. N., N.., rod. I.,
narodená X.X.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX J., právne zastúpená advokátkou JUDr. Kristínou
Malou Piovarčíovou, PhD., so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, a otca: S.. K. N., N.., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom T. R. X, XXX XX J., právne zastúpený advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou,
PhD.,sosídlomŠtúrova20,04001Košice,ozvýšenievýživného,oodvolaníotcaamatkyprotirozsudku

Mestského súdu Košice, č. k. 12P/148/2023-286 zo 17. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením
č. k. 12P/148/2023 - 368 zo 16. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., III., IV., VI., VIII..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Podaním doručeným 28.11.2023 sa matka domáhala zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy

650,- Eur na sumu 850,- Eur mesačne na mal. K. a zo sumy 550,- Eur mesačne na sumu 850,- Eur
mesačne na mal. E., ktoré by bol otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám
od podania návrhu do budúcna. Rovnako žiadala prispievať na tvorbu úspor sumou 150,- Eur mesačne
na syna a 150,- Eur mesačne na dcéru, ktoré by bol otec povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred od podania návrhu do budúcna na osobitné účty, ktoré v prospech maloletých detí zriadi matka
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote ich matka oznámi písomne otcovi s tým,
že na nakladanie s prostriedkami na účtoch je vždy potrebný súhlas súdu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s
opravným uznesením rozhodol tak, že:

„I. Zvyšuje výživné zo strany otca na maloleté dieťa: K. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 650 € mesačne

na sumu 700 € mesačne od 28.11.2023 do 30.6.2024 a od 01.07.2024 do budúcna na sumu 750 €
mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.II. Dlžné výživné zo strany otca na maloleté dieťa: K. N., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 28.11.2023
do 31.10.2024 vo výške 754,98 € je otec povinný uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume
250 € spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok

v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.

III. Zvyšuje výživné na maloleté dieťa: E. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 550 € mesačne na sumu 600
€ mesačne od 28.11.20023 do 30.06.2024 a od 01.07.2024 do budúcna na sumu 650 € mesačne, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Dlžné výživné zo strany otca na maloletú: E. N., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie do 28.11.2023 do
31.10.2024 vo výške 754,98 € je otec povinný uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume
250 € spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok
v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.

V. Ukladá matke informačnú povinnosť vždy k 15. dňu v mesiaci do 18:00 hod. informovať otca na e-mail
[email protected] alebo sms správou na telefónne číslo otca XXXX XXX XXX o zdravotnom stave maloletých detí
za predchádzajúce obdobie, o vyšetreniach, ktoré maloleté deti absolvovali v predchádzajúcom období s
uvedeným dátumom vyšetrenia, mena, priezviska a sídla ambulancie lekára, ktorý maloleté deti vyšetril
a o iných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí.

VI. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/24/2019 zo dňa 17.05.2021.

VII. Zastavuje konanie v časti o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 24 ods. 6; § 62 ods. 1-5; § 75 ods. 1; §
76 ods. 1; § 77 ods. 1; § 78 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“); §
2 ods. 1; § 44; § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“); § 232

ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn.
23P/234/2019 zo 17.5.2021 bolo okrem iného manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti

boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na nich výživným v sume
650 € mesačne na maloletého syna a v sume 550 € mesačne na maloletú dcéru. Súd po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U
oboch maloletých detí nastala zmena pomerov len samotným plynutím času, keďže posledná úprava
vyživovacej povinnosti otca nastala 17.5.2021. Podľa názoru súdu je všeobecne známou skutočnosťou,

že náklady na zabezpečenie životných potrieb sa plynutím času zvyšujú, keďže sa zvyšujú aj potreby
oprávnených osôb. Maloletý mal v čase posledného rozhodnutia súdu (rok XXXX) XX rokov a bol žiakom
X triedy, pričom v čase aktuálneho súdneho konania je maloletý študentom osemročného gymnázia a
má XX rokov. Pri rozhodovaní o zmene pomerov u maloletého súd nemal za preukázané tvrdenia otca,
že pri poslednej úprave výšky vyživovacej povinnosti bola vo výške výživného zohľadnená aj zmena

školského zariadenia a s tým súvisiaca zmena vzdelávacieho procesu.

5. Maloletá mala v čase posledného rozhodnutia súdu (rok XXXX) X rokov a bola žiačkou druhej
triedy, pričom v čase aktuálneho súdneho konania je maloletá žiačkou šiestej triedy a má XX rokov. U
oboch maloletých deťoch súd nezohľadňoval mimoriadne výdavky vynakladané (resp. ktoré majú byť

v budúcnosti vynaložené) v súvislosti s estetickými korekciami, prípadne s inými lekárskymi zákrokmi,
či pomôckami, na ktorých druhu, či hodnote výdavku sa rodičia nezhodli, keďže súd nepovažoval tieto
výdavky za výdavky bežnej povahy, o ktorých by mal rozhodovať iba jeden z rodičov.

6.Zároveňsúdvovzťahukobommaloletýmdeťomkonštatoval,žematkoupožadovanásumavýživného

spravodlivo nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Matka v konaní bez akýchkoľvek
pochybností preukázala nadštandardnú výšku výdavkov na maloleté deti, ktorá odzrkadľuje celkovú
životnú úroveň matky, prístup matky k nakladaniu s finančnými prostriedkami a jej majetkové pomery.
Matka míňa v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti zvýšené množstvo peňažných prostriedkov, čovšak samo o sebe neznamená, že možno od otca spravodlivo požadovať, aby sa podieľal na ich úhrade,
ak to sám nechce. Zároveň pokiaľ matka poukazovala na to, že má zvýšené výdavky v súvislosti so
starostlivosťou o maloleté deti z dôvodu, že styk otca s maloletými deťmi prebieha v menšom rozsahu

než bolo stanovené v rozhodnutí súdu, tak tu treba uviesť, že styk otca s maloletými deťmi je výrazne
determinovaný ochotou matky poskytnúť súčinnosť a motivovať maloleté deti na tento styk. Vykonané
dokazovanie jednoznačne preukázalo, že otec má záujem o trávenie času s oboma maloletými deťmi,
čomu však nie vždy zodpovedá primeraná podpora matky, ako rodiča, s ktorým žijú maloleté deti v
jednej domácnosti. Podľa názoru súdu je teda na matke, aby vyvinula väčšiu snahu a riadne pripravila

a motivovala deti na styk s otcom, čoho jedným z dôsledkov bude aj to, že sa jej znížia náklady na
starostlivosť o maloleté deti.

7. Vykonané dokazovanie preukázalo, že nastala zmena pomerov aj na strane matky a to z dôvodu
nárastu jej mesačného príjmu zo sumy 1.870 € brutto t. j. 1.317,44 €, na sumu 2.000 € netto. Zmena
pomerov nastala aj na strane otca a to v dôsledku narodenia ďalšieho dieťaťa 25.4.2022. S poukazom na

právny názor Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP/18/2024, je narodenie ďalšieho dieťaťa potrebné
považovaťzadôležitúskutočnosť,čojepotrebnévyhodnotiťvkontextevšetkýchvyživovacíchpovinností
otca. Počet vyživovacích povinností k maloletým deťom je nielen podľa názoru konajúceho súdu
potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o výške výživného, ale tomuto zodpovedá metodika Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. V predchádzajúcom konaní súd zistil priemernú výšku príjmu otca v

sume5.050€,pričomvsúčasnomsúdnomkonanísúdustálilpriemernúmesačnúvýškunasumu4.700€
aodjúla2024nasumu6.200€.Otecsa16.7.2024stalčlenomSúdnejradySRavdôsledkutejtočinnosti
muprináležímesačnáodmenavovýške1.504,63€netto.Zhrnúcuvedenésúdprirozhodovaníozvýšení
výživného prihliadal na pomery na strane otca a teda, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, že
priemerný mesačný príjem bol do júla 2024 v obdobnej výške, ako v čase posledného rozhodovania

súdu. Zmena príjmu (zvýšenie) otca nastala až v súvislosti s jeho členstvom v Súdnej rade.

8. Súd u oboch rodičov neprihliadal na ich majetkové zmeny v súvislosti s vyporiadaním BSM,
keďže masa BSM bola ich spoločným majetkom a vyporiadaním BSM došlo len k jeho rozdeleniu.
Súd nevyhovel návrhu matky na doplnenie dokazovania ďalšími listinnými dôkazmi zameranými na

nehnuteľný majetok otca, keďže podľa názoru súdu bola majetková situácia otca riadne zistená a
prípadné doplnenie dokazovania by nezmenilo zistené skutočnosti.

9. Súd autoritatívne neurčil sporivú časť výživného a v tomto smere nevyhovel návrhu matky, keďže súd
mal za preukázané zvýšené výdavky na maloleté deti, pričom výživné má mať predovšetkým spotrebný

charakter. Súd však ponecháva na úvahu matky ako naloží s peňažnými prostriedkami výživného
zodpovedajúcimi v oboch prípadoch takmer nominálnej výške minimálnej mzdy.

10. Vzhľadom na to, že otec bol doposiaľ zaviazaný platiť výživné v sume 650 € na maloletého syna a
v sume 550 € na maloletú dcéru, vzniklo otcovi za obdobie od 28.11.2023 do 31.10.2024 dlžné výživné

vo výške 754,98 € na každé z maloletých detí. V danom prípade súd zaviazal otca na úhradu dlžného
výživného prostredníctvom pravidelných mesačných splátok a pre prípad omeškania pod hrozbou straty
výhodysplátok.Súduložilmatkeinformačnúpovinnosťpodľa§24ods.6Zákonaorodinesprihliadnutím
na dohodu oboch rodičov na uložení tejto povinnosti, ako aj na jej rozsahu. Súd zastavil konanie v časti
rozhodovania o návrhu otca na zmenu zverenia oboch maloletých detí z dôvodu späťvzatia tohto návrhu

otcom na pojednávaní 17.10.2024, pričom matka a ÚPSVaR s týmto súhlasili.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení účastníkov konania

11. Proti výrokom I. až IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal,

aby Krajský súd v Prešove rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a návrh na zvýšenie výživného
zamietol. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nesprávnym je zistenie
súdu prvej inštancie o náraste jeho príjmu od 1.7.2024. Nesprávne a zistenému skutočnému stavu
nezodpovedajúce sú právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a ktoré ho viedli k potrebe
zvýšiť výživné. Je presvedčený, že pri daných skutkových zisteniach mal súd prvej inštancie dospieť k

záveru o nedôvodnosti návrhu, čo by bolo jediné správne právne posúdenie veci.

12. Zmena pomerov na strane maloletých detí spočívajúca v náraste ich potrieb v dôsledku plynutia
času je negovaná zmenou pomerov na strane matky a najmä na jeho strane, a to za celé posudzovanéobdobie. Inak povedané, ak by potreby detí narástli a rovnako by narástol jeho príjem, resp. by ostal
rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného za súčasnej absencie prírastku vyživovacích povinností,
bol by návrh na zvýšenie výživného dôvodný, čo do základu. Jednoducho nie je možné dospieť k

automatickému záveru o potrebe zvýšiť výživné na mal. deti len z dôvodu nárastu ich potrieb bez
riadneho zohľadnenia zmeny pomerov na strane oboch rodičov. Takýto záver je nelogický a v konečnom
dôsledku svojvoľný. Pre zjednodušenie uviedol rozhodné skutočnosti, ktoré súd síce zistil, ale ich pri
rozhodovaní o výživnom nehodnotil, resp. na ne neprihliadol. V období od podania návrhu do 30.6.2024,
skutočnosťoumajúcouvplyvnaprípadnézvýšenievýživnéhoboloplynutiečasuanímspôsobenýúdajný

nárast výdavkov detí. Skutočnosťou majúcou vplyv na zamietnutie zvýšenia výživného, či dokonca jeho
zníženie, bolo zníženie jeho príjmu, vznik vyživovacej povinnosti voči ďalšiemu maloletému dieťaťu
(táto skutočnosť by mala byť zohľadnená o to viac, keď najmä cieleným konaním matky je narušené
jeho ústavné právo na rodinný život s maloletými deťmi), vznik zákonnej vyživovacej povinnosti voči
manželke, nárast príjmu matky (a to aj cez zmenu zákonnej úpravy daňových bonusov a prídavkov
na deti, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti), znížená potreba osobnej starostlivosti o

maloleté deti s ohľadom na nárast ich veku a teda zohľadnenie skutočnosti, že aj matka má o to viac
prispievať finančne na ich výživu, krytie celých potrieb detí z ním doposiaľ plateného výživného, ba
dokonca situácia, že doposiaľ platené výživné bolo určené nad potreby detí a jeho pomery (výživné
má pritom spotrebný charakter). Už len jednoduché matematické porovnanie zákonných skutočností
dôležitých na určovanie výživného, ktorých pomer je 6:1 v prospech nezvyšovania výživného ukazuje,

že návrh na zvýšenie mal byť zamietnutý. Súd prvej inštancie tento (či obdobný) pomer rozhodných
skutočností v zásade zistil, no aj napriek tomu svojvoľne a nezákonne rozhodol o zvýšení výživného.

13. V období od 1.7.2024, skutočnosťou majúcou vplyv na prípadné zvýšenie výživného bolo plynutie
času a ním spôsobený údajný nárast výdavkov detí a zvýšenie jeho príjmu o príjem zo Súdnej rady.

Naopak, skutočnosti majúce vplyv na zamietnutie zvýšenia výživného, či dokonca jeho zníženie, boli
tieto: zníženie jeho príjmu (ako v období do 30.6.2024), zníženie jeho príjmu k 30.6.2024 s ohľadom na
ukončenie zastupovania klienta E.., budúce zníženie jeho príjmu o príjem z výkonu funkcie predsedu
I., keďže podľa zákonnej úpravy v ďalšom volebnom období (od 6.6.2025) nemôže kandidovať do
predsedníctva I., nemôže pritom v súlade s elementárnou logikou platiť premisa, že teraz súd na

túto okolnosť ešte nemôže prihliadať, dokonca na základe zarátania aj tohto príjmu zvyšuje výživné,
ale zároveň premisa, že zníženie jeho príjmu od júna 2025 nie je dôvodom na úpravu výživného,
presne z dôvodu určovania výživného smerom do budúcna je aj na túto skutočnosť potrebné brať
ohľad, ďalej zopakoval vyššie uvedené dôvody. Aj v tomto období teda jednoduché matematické
porovnanie zákonných skutočností dôležitých na určovanie výživného, ktorých pomer je 8: 2 v prospech

nezvyšovania výživného, ukazuje, že návrh na zvýšenie mal byť zamietnutý.

14. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane syna, táto podľa jeho presvedčenia nastala až v máji
2024, kedy uplynuli 3 roky od poslednej úpravy výživného. Trvá na tom, že nástup syna na osemročné
gymnázium bol už zohľadnený v čase posledného určenia výživného. Na výživnom v sume 650 €

mesačne sa s matkou dohodli. Trvá na tom, že výživné určené v rozvodovom konaní nezodpovedalo
odôvodneným potrebám mal. detí a ani jeho príjmom a bolo vydané iba na základe dohody s matkou,
ktorú už nemienil rešpektovať, čo súd konajúci o rozvode už nebral do úvahy a svoje rozhodnutie si
prevzatím dohody „zjednodušil“. Treba tiež uviesť, že aj absurdným argumentom o nerealizácii styku
zdôvodňuje potrebu zvýšiť výživné.

15. Konštatovanie súdu prvej inštancie o náraste jeho príjmu od júla 2024, súdu preukázal, že k
30.6.2024 bola zo strany spoločnosti E., ukončená zmluva, na základe ktorej mala ich spoločnosť výnosy
takmer 64.800 € bez DPH ročne (5.400,- € mesačne a teda 2.700 € mesačne na jedného zo spoločníkov)
a jeho nový príjem zo Súdnej rady tento výpadok výnosov nekompenzoval. K tejto skutočnosti súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaujal nijaké stanovisko. Nemožno pritom uzavrieť,

že toto bude môcť hodnotiť až z výsledkov hospodárenia spoločnosti otca za rok 2024, a to z úplne
jednoduchého dôvodu, že tento výpadok výnosov (mimochodom vo výške cca. 13 % všetkých výnosov
spoločnosti otca) reálne nastal k 30.6.2024, bol platený paušálne na mesačnej báze po dlhé roky a je
nereálne takýto paušálny výnos okamžite nahradiť inými (ad hoc) výnosmi. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku sa javí, že súd prvej inštancie pri určení príjmu matky neprihliadal na to, že poberá daňový

bonus a rodinné prídavky.

16. Proti výrokom I., II., III. a IV. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné požiadavkykladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, teda vada súdneho rozhodnutia spočívajúca v jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.

V odôvodnení sú iba stručné hodnotiace úsudky súdu, ale nie je zrejmé, akým spôsobom k nim súd
dospel. Súd prvej inštancie nevykonal relevantné navrhnuté dôkazy, pričom takýmto postupom sa
neodôvodnene vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. V konaní opakovane
žiadalaodoplneniedokazovaniavovzťahukpomeromnastraneotca,pretoževykonanímnavrhovaných
dôkazov by bolo preukázané, že otec je nadpriemerne bonitný, vedie bohatý spoločenský a voľnočasový

život, disponuje vysokou sumou peňažných prostriedkov, stavia nadštandardný rodinný dom, cestuje a
vozí sa na luxusných autách atď. Ak by súd vykonal navrhované dôkazy, dospel by k tomu, že otec nie
je odkázaný iba na svoj nadštandardne vysoký príjem, ktorý bol naposledy ustálený na sumu 6.200 €,
ale je bonitný aj v iných smeroch. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/65/2020
z 30.3.2022.

17. Pri majetkovej situácii otca by ani ďalšia vyživovacia povinnosť nebola pre otca ani zďaleka finančne
neúnosná. Súd prvej inštancie priznal podstatnú zmenu pomerov na strane oboch maloletých detí a
mal za preukázané nadštandardné výdavky, no napriek tomu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca iba
minimálne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsah
správnych právnych noriem nesprávne interpretoval, keď aj napriek konštatovaniu, že došlo k zmene

pomerov na strane všetkých účastníkov konania, vyššie uvedené ustanovenia spolu s preukázanými
a súdom osvojenými tvrdeniami ignoroval a ďalej sa sústredil nie na povinného rodiča, ale na osobu
matky. Platí všeobecná zásada, že rozvodom manželstva nemá dôjsť k zníženiu životnej úrovne detí.
Vyvíja maximálnu aktivitu, aby deťom zabezpečila štandard, ktorý nastolil otec, k čomu má pomôcť aj
požadovaná výška výživného. Ak by súd správne interpretoval vyššie uvedené ustanovenia Zákona o

rodine, prišiel by na to, že aj pri použití Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR na výpočet výživného je
navrhovaná suma nie len spravodlivá, ale aj riadne odôvodnená, ako v neposlednom rade uznal aj súd,
ktorý priznal zmenu pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Pri ustálenom príjme otca vo výške
6200 €, troch vyživovacích povinnostiach a použití 13% by podľa tzv. tabuľkového výživného mala mať
dcéra nárok na výživné v sume 806 € a syn pri použití 15% by mal mať nárok na výživné v sume 930 €.

18. Pri súdom ustálenom príjme otca v sume 6 200 € a jej nesprávne a úplne scestne vypočítanom
ustálenom príjme v sume 2 000 € (kde súd na výpočet jej príjmu použil online kalkulačku na výpočet
čistej mzdy) je spolu so skutočnosťou, že to bol otec, ktorý im počas spolužitia zabezpečoval vysokú
životnú úroveň, priam nemiestne tvrdiť, že je to ona, ktorá deťom nastavila určitý štandard a vzhľadom na

neuvedomelé nakladanie s finančnými prostriedkami ho teraz má deťom udržať, z čoho má otca úplne
vyňať. Ak by mala zhodnotiť toto uvažovanie súdu, považovala by ho za vrcholne šikanózne a klamlivé.
Súd navyše pri výpočte jej mzdy nezohľadnil výšku daňového bonusu, ktorý síce aktuálne predstavuje
sumu 280 € mesačne, ale klesne titulom legislatívnych zmien na sumu 200 € mesačne a po tom, ako
syn dovŕši v máji XXXX XX. rok života, sa zníži na 150 €. Upozorňuje, že v roku 2021 bol daňový bonus

vo výške 23,22 € na 1 dieťa, čiže približne 50 € na obe deti. Aj toto súd prvej inštancie prehliadol.

19. V neposlednom rade považuje za dôležité vyjadriť sa aj k mimoriadnym výdavkom, ktoré podľa súdu
prvej inštancie nie je otec povinný platiť (napr. u maloletej operácia uší a u maloletého osobitný druh
zubného strojčeka). Všetky náklady, ktoré vznikajú rodičovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, by

mali byť vo výške výživného zohľadnené. Spomínané mimoriadne výdavky mali zdravotný charakter, nie
estetický a iný spôsob (menej nákladný) pri klinickom stave detí možný nebol, čo nepochybne vyplynulo
z vykonaného dokazovania. To, že otec je funkcionár nemožno považovať do budúcna pre deti ako
benefit, ale kvalitné a nadštandardné vzdelanie (výberová škola, pobyty v zahraničí, štúdium jazykov,
úspechy v tanci) nepochybne dáva záruku úspešného uplatnenia detí v ich ďalšom živote.

20. Napriek tomu, že súd prvej inštancie domnelo venoval pozornosť stretávaniu sa otca s deťmi,
čím v konaní spôsoboval zbytočné prieťahy, nedal si tú námahu, aby nepravdivé a skreslené tvrdenia
otca nejako verifikoval, napríklad aj výsluchom maloletých detí. V súvislosti s nesprávnym postupom
súdu, nevykonaním relevantných dôkazov, dospetia k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci došlo k minimálnemu zvýšeniu navrhovaného výživného, čoho výsledkom je
aj nesprávne určená suma dlžného výživného vo výrokoch II. a IV. Navyše, odôvodnenie rozhodnutia je
nedostatočné a pôsobí, ako keby bolo písané unáhlene, kde poukazuje aj na chybný dátum vo výroku
rozhodnutia, kde súd vo výroku VI. namiesto správneho dátumu 17.5.2021, uvádza dátum 17.5.2024.Táto vada v nej ako účastníkovi konania popri odvolacích dôvodoch nevyvoláva pocit dôveryhodnosti,
pokiaľ ide o celkovú kvalitu súdneho rozhodovania v predmetnom konaní.

21. Kolízny opatrovník zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych podaniach v predmetnom
konaní.

22. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že v celom rozsahu trvá na ním podanom odvolaní. V
prvom rade je potrebné poukázať na postoj matky k najlepšiemu záujmu maloletých detí, ktorý vníma

jedine cez výšku výživného. Uvedené je zrejmé z celého kontextu odvolania matky, ktorú absolútne
netrápi, že deti otca roky nevideli, sú úplne odstrihnuté od celej jeho strany rodiny, svojich krstných
rodičov a ich detí, s ktorými vyrastali, dokonca, že za takmer tri roky vôbec nevideli ani svojho súrodenca
(ktorého matka nazýva olašským cigánom). Takéto vnímanie „najlepšieho záujmu detí“ zaiste nemôže
byť považované za správne a požívať právnu ochranu. Matka sa v konaní dožadovala vykonania
absurdného dokazovania, napríklad predložením projektovej dokumentácie jeho domu, atď. Nikdy v

konaní netvrdil, že nemá príjem. Má za to, že mesačný príjem, či už ide o sumu 4.700 €, 5.000 € alebo
6.000€,jeslušnýmpríjmomarozhodnesanejednáosituáciu,kedysapovinnáosobatváriako“chudák”,
ktorý nemá na platenie slušného výživného. Výživné v sume 650 a 550 € mesačne považuje za slušné
výživné. Majetkové aj osobné pomery boli zrejmé, nazatajované, preukázané. Návrhy na doplnenie
dokazovania prezentované matkou boli bez významu a prínosu.

23.Pokiaľideojeho“bohatý”spoločenskýživot,jasnevysvetlil,žetentojenutnosťouasúčasťoufunkcie,
ktorú zastáva - funkcie predsedu I.. Každý človek v tejto funkcii by ho musel viesť. Voľnočasový život
(matka má na mysli najmä zahraničné dovolenky a výlety) bol rovnaký aj pri poslednom rozhodovaní o
výživnom a rovnako aj počas spolužitia s matkou a bol zohľadnený už v skoršom rozhodnutí o úprave

výživného tak, aby aj deti mohli viesť tomu zodpovedajúci voľnočasový život. Rovnako tak výživné
pôvodne určené súdom pri rozvode reflektovalo v sebe aj nadštandardné potreby detí.

24. Pokiaľ matka poukazuje na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, táto má len odporúčací
charakter a pri súdom prvej inštancie ustálenom príjme 4.700 € by výživné činilo 611 € (13 %) a 705 €

(15 %). V 15 % kategórii tabuľkového výživného však žiadne z detí nie je. Táto kategória sa týka detí od
15 do 18 rokov, stredoškolákov. Matka ohýba fakty a narába s polopravdami. Trvá na tom, že metodika
ministerstva spravodlivosti je neprípustným zasahovaním výkonnej moci do moci súdnej. Nerozumie ani
námietke matky, že súd nesprávne zistil jej čistý príjem vo výške 2.000 €, keď sama v návrhu uvádza,
že jej priemerný mesačný príjem je cca. 1.930 €, (teda de facto totožný, čo uvádza aj súdu), pričom

matka neuvádza, či do tohto priemerného príjmu zarátala (podľa neho nie) aj trinásty a štrnásty plat, či
rôzne odmeny, ktoré sú v prípade zamestnancov verejnej správy pomerne bežné. V ďalšom zopakoval
argumentáciu zo svojho odvolania.

25. V podaní doručenom súdu 27.5.2025 podal otec odvolanie proti II. výroku napadnutého rozsudku

s tým, že otec nič na výživnom nedlhuje. Odvolanie podal z opatrnosti, rozsah opravy sa týka slova
dlžné a otec na výživnom nič nedlhuje, keďže výživné nemalo byť zvýšené. Trvá aj na odvolaní voči
opravným uznesením nedotknutým výrokom napadnutého rozsudku. V podaní doručenom odvolaciemu
súdu 20.6.2025 otec oznámil, že nie je od mesiaca jún 2025 predsedom Slovenskej advokátskej komory.
Na základe uvedenej skutočnosti dochádza k poklesu príjmu otca o príjem z tejto funkcie, ktorý napr. za

rok 2023 predstavoval 21.911,83 € brutto, čo vyplýva aj z potvrdenia o zdaniteľných prímoch zo SAK za
rok 2023, ktoré ako súčasť daňového priznania je súčasťou spisu.

26. Matka k odvolaniu otca uviedla, že nebude reagovať na bezdôvodné emocionálne výlevy otca, ktorý
sa o spoločné deti dlhodobo nijakým spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ich a čo je najpodstatnejšie v

prebiehajúcom konaní vzal svoj návrh na zverenie detí do osobnej starostlivosti v celom rozsahu späť.
Otec zvolil režim absolútnej ignorácie detí bez snahy o kontakt s nimi a to tak pokiaľ ide o bežné dni,
víkendy, ale aj pokiaľ ide o ich sviatky, ako aj ich prázdniny. Pokiaľ ide o odvolanie, či vyjadrenie otca a
jeho argumenty matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP/106/2024,
z ktorého je zrejmé, že dôvody na zamietnutie výživného sú v absolútnom rozpore so znením Zákona o

rodine a účelom výživného na maloleté deti. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že si nevedie evidenciu
nových klientov a teda nie je možné skonštatovať, že odchodom jedného klienta automaticky dochádza
k poklesu jeho príjmov. Podstatné sú dostupné informácie o ziskoch spoločnosti, v ktorej je konateľom,
a jej stále sa zvyšujúci zisk, napriek tejto skutočnosti. Zároveň je zrejmé, že potencionalita jeho príjmovje dostatočne vysoká. Rovnako tak v rozhodnom období otcovi pribudli aj ďalšie platené funkcie, ktoré
matka uvádza v jednotlivých podaniach a ktoré sú v nezanedbateľnej výške. V neposlednom rade platí,
že pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Len zrejmá

neznalosť hmotnoprávnych predpisov na strane otca ho vedie k tomu, že odvolací súd má do budúcna
predpokladať, čo všetko sa „môže otcovi ešte prihodiť“ a podľa toho nasmerovať svoje rozhodnutie.

27. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti u otca sa odráža práve v otcom namietaných metodických
tabuľkách pri určení výživného, čo zrejme otec opätovne nedopatrením prehliadol. Na tomto mieste

sa však opätovne žiada zdôrazniť, že otec sa dobrovoľne vzdal práva na styk s maloletými deťmi,
tento nerealizuje v žiadnej miere, čo bezpochyby spôsobuje nárast vo výdavkovej časti u matky, ktorá
tak sanuje na základe priznaného výživného aj obdobie, v ktorom by výdavky na deti mal znášať
samotný otec. Teda v konečnom dôsledku nerealizáciou styku s maloletými deťmi sa zvyšuje dôvodnosť
a opodstatnenosť návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Je namieste skonštatovať, že
manželka otca sa živí sama a pracuje aktuálne podľa dostupných informácii okrem advokátskej

kancelárie otca aj ako odborný asistent na N. B. J..

28. Príjem oprávnenej osoby je v tejto veci nepodstatný vzhľadom na fakt osobnej starostlivosti o deti.
Zároveň matka uviedla pokles daňového bonusu od 1.1.2025 o 80 € mesačne a po dovŕšení 15. roku
života syna o ďalších 50 € mesačne. Žiada sa len zdôrazniť, že s vyšším vekom detí sa zvyšujú aj nároky

deti na štúdium, voľnočasové aktivity, výlety, kurzy, obliekanie a v neposlednom rade stravu. Preto je
až zarážajúce predmetné konštatovanie otca, ktoré v matke celkom dôvodne budí dojem, že otcova
predstava je taká, že by XX a XX ročné deti najradšej videl pracovať a zarábať si samých na seba. Matka
zároveň poukazuje na tvrdenie otca, že sa bude sťahovať na C. 2024 a je teda otázne, či byt na T. R.
predal alebo má ďalší príjem z jeho prenájmu.

29. Pokiaľ ide o metodiku výpočtu výživného na základe metodiky ministerstva spravodlivosti má
matka za to, že poskytuje akýsi rámec pre rozhodovanie avšak je nevyhnutné, aby súd prihliadal na
výnimočnosť každého prípadu. V danej veci matka tvrdí, že napríklad samotný profesionálny tanec
dcéry či nevyhnutnosť zdravotných pomôcok ( zubné strojčeky u detí, dioptrické okuliare, náklady na

rehabilitáciu dcéry v rámci tanca) si vyžaduje zvýšenie výživného nad rámec tabuliek. Záverom matka
udáva, že v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom
cien základných potravín je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované na stravné,
pričom opomínať nemožno ani ošatenie, športovú aktivitu dcéry ako aj potreby detí v medicínskej oblasti,
vyučovacom procese ako aj vo voľnočasových aktivitách.

30. V podaní doručenom odvolaciemu súdu 16.6.2025 matka uvádza, že maloletá dcéra získala na
Majstrovstvách Slovenskej republiky v disco dance v kategórii A. A sólo 9. miesto a v kategórii A. duo
3. miesto, čo jej zaručilo nomináciu Slovenskej republiky na Majstrovstvá sveta a Majstrovstvá Európy.
Majstrovstvá sveta sa konajú v čase od 19.06.2025-22.06.2025 v poľskom meste Z. K.. Náklady sú v
nasledujúcich výškach: - medzinárodná licencia a štartovné 72 €, - vstupné pre trénera a matku 50 €,

- špeciálna návšteva u fyzioterapeuta ( tejpovanie nôh a masáž) 100 €, - cesta autom tam a späť (2 x
560km ) 130 €, - ubytovanie 150 €, - strava 100 €, celkový výdaj je v sume cca. 600 €. Náklady s účasťou
dcéry na Majstrovstvách Slovenskej republiky konanej v Q. v dňoch 7.6-9.6.2025 prípadne náklady na
účasť dcéry na Majstrovstvách Európy konaných v októbri 2025 v R. boli resp. budú v porovnateľných
sumách. Je nevyhnutné, aby odvolací súd reflektoval na to, že dcéra sa venuje profesionálne tancu,

dosahuje celoslovenské vynikajúce úspechy, matka ju v tom podporuje osobnou prítomnosťou na každej
jednej súťaži, čo samozrejme zasahuje aj do jej pracovného procesu naviac vynakladá extra finančné
prostriedky, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky výživného na maloletú.

31. V podaní doručenom odvolaciemu súdu 18.11.2025 matka uvádza, že maloletá dcéra sa zúčastnila

Majstrovstiev sveta v N., kde obsadila 13. miesto ako aj Majstrovstiev Európy, kde mimoriadne výdaje,
ktoré musela vynaložiť boli v prípade Majstrovstiev sveta cca. 600 € a v prípade Majstrovstiev Európy
cca. 400 €. Maloletá ďalej pokračuje v tanci aj v sezóne 2025/2026 a výdaje na jej prípravu neustále
rastú. Zároveň sa zúčastní lyžiarskeho kurzu, plánovaná je aj jej operácia uší a opakovane aj zubný
strojček. Matka ďalej z opatrnosti uvádza, že maloletý syn od 1.9.2025 navštevuje kvintu osemročného

vzdelávacieho programu na Z. O. 1, J., čo je porovnateľné s X. W.T. Z. vzdelávacieho programu a je
bez akýchkoľvek pochýb žiakom strednej školy, čo je podstatnou zmenou na strane maloletého. Syn má
plánovaný lyžiarsky kurz, plánovanú exkurziu v W. v sume cca. 400 € a absolvoval aj prvé kontaktné
stretnutie týkajúce sa možnosti študijného pobytu v rámci program E.. Má dioptrické okuliare, šošovky,ktoré sa na pravidelnej báze zakupujú. Vo februári 2026 má opätovne naplánované očné vyšetrenie,
kde je predpoklad, že dôjde k zmene dioptrie, čo znamená výdaj matky na zakúpenie očných pomôcok.
Matka v rámci svojej informačnej povinnosti o všetkých týchto skutočnostiach otca na mesačnej báze

informuje, otec nemá záujem podieľať sa na týchto výdavkoch detí. Matka poukazuje aj na fakt, že
otec nežije v byte na T. R.. X, J., ale podľa verejne dostupných informácií je naďalej jeho výlučným
vlastníkom a teda má matka za to, že jeho príjmy sa zvýšili o sumu výšky nájomného. Matka chce
zároveň zdôrazniť, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný v novembri 2023 a do dnešného dňa
nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

32. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 CMP, v spojení s ustanovením § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď deň

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutých výrokoch.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov

uplatnených odvolateľmi, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z
toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.
II.ÚS 78/05).

34. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti vo vzťahu k zvýšeniu výživného zo strany otca na maloleté deti , ak áno v akom
rozsahu.

35. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje rozsudok v jeho napadnutých výrokoch
za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami §
62,§75,78Zákonaorodine.Ohľadneskutkovýchotázokposudzovanýchsúdomprvejinštancieneučinil
odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne
dlžného výživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel

dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

37. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR

sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

38. Primárne odvolatelia nesúhlasia s výškou zvýšeného výživného určeného súdom prvej inštancie,

každý z iných dôvodov.

39. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“ ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

40. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového
rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená

buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom
životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov
je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

41. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

42. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

43. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,

teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,

výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

44. Určené výživné zodpovedá zákonným kritériám a treba poznamenať, že je zákonnou povinnosťou
aj otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľatohtozákonnéhoustanoveniajegarantovanéprávorodičovvychovávaťsvojedetianaopakdeťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahynato,abysadeti
mohli dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti

rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2
Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na všetky dôležité okolnosti, u každého
rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť detí, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú
nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom detí, je nutné prihliadnuť na
majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného

a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Je potrebné uviesť, že výživné na dieťa slúži nielen na
uspokojovanie odôvodnených potrieb. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný
stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok pre zvýšenie výživného pre
maloleté deti. Zdieľa jeho závery o preukázanej zmene pomerov na strane oprávnených . Správne
rovnako súd zistil, že na strane otca došlo k zmene pomerov. Správne posúdil zmenu pomerov na

strane matky .

45. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného dostatočne zohľadnil všetky
skutočnosti majúce vplyv na výšku výživného. Vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na straneoprávnených aj povinného je dôvodným zvýšenie výživného vo výške v akej ho navýšil súd prvej
inštancie .

46. Odvolacia argumentácia otca o nesprávne stanovenej výške výživného vychádzala najmä z poukazu
na nezmenenú výšku jeho príjmov, resp. na zníženie jeho príjmu a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti.
V tejto súvislosti treba dodať, že od poslednej úpravy výživného uplynuli X roky, pričom súd prvej
inštancie zvýšil výživné o 100 € na každé dieťa, čo nemožno považovať za neprimerané zvýšenie už
len s ohľadom na vývoj inflácie v tomto období, aj napriek odlišnému názoru otca. Súd prvej inštancie

porovnal pomery v čase pôvodnej úpravy výživného v roku 2021 so stavom v roku 2024 a dospel k
záveru, že k zmene pomerov došlo jednak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Čo sa týka
maloletých detí, zmenu pomerov na ich strane spôsobuje samotné plynutie času, keďže s pribúdajúcim
vekom sa prirodzene zvyšujú aj náklady na ich odôvodnené potreby. Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní vzal do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a tým, že samotné zvýšenie výživného
rozložil aj v čase (od podania návrhu do konca júna 2024 a od júla 2024 do budúcna) bral na zreteľ

aj vývoj mesačných príjmov na strane povinného rodiča. K otázke osobnej starostlivosti o maloleté
deti sa odvolací súd podrobnejšie vyjadrí v ďalšom texte, na tomto mieste však treba konštatovať,
že súd prvej inštancie posudzoval aj problematický styk detí s otcom, pričom vyslovil aj svoj názor,
ktorý z rodičov nesie väčší podiel zodpovednosti za takto vzniknutý stav. Odvolací súd sa nestotožnil s
argumentom nesprávneho právneho posúdenia skutočného stavu ako ho súd prvej inštancie ustálil. Čo

satýkaposúdenianapĺňaniabežnýchkaždodennýchpotriebmaloletýchdetíaprípadnýchmimoriadnych
výdavkov súvisiacich s ich zdravotným stavom a mimoškolskou činnosťou, odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že aktuálna výška výživného je dostatočne vysoká na pokrytie oboch
týchto aspektov výživného, preto návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu na tvorbu úspor
nevyhovel v celom rozsahu.

47. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky
a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca
pochopiteľnearozumnemalabyťkompenzovanáplneniamimateriálnymi,konkrétneplatenímvýživného
vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon

starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011). Osobná starostlivosť,
ktorú matka zabezpečuje maloletým musí byť vzatá do úvahy ako závažné zákonné kritérium, pretože
osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje deťom, tvorí nemateriálnu hodnotu zodpovedajúcu
príspevku druhého z rodičov, ktorý ho poskytuje v peniazoch.

48. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie pri stanovení rozsahu výživného 650 € na maloletú
dcéru, resp. 750 € na maloletého syna mesačne prihliadol na odôvodnené potreby detí a na schopnosti,
možnosti a pomery povinného rodiča a osobnú starostlivosť matky o deti. V situácii výlučnej osobnej
starostlivosti matky je len spravodlivé, aby sa otec podieľal na uspokojovaní odôvodnených potrieb

maloletých detí vo zvýšenej miere v porovnaní s matkou, na strane ktorej peňažné plnenie dopĺňa jej
osobná starostlivosť. Námietky otca zodpovedal už súd prvej inštancie a prihliadol na ne aj tým, že
nevyhovel návrhu matky zvýšiť výživného na sumu 850 € mesačne na každé dieťa.

49. Odvolacia argumentácia matky vychádzala najmä z tvrdenia nedostatočného odôvodnenia rozsudku

a podobne ako otec namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. Argument matky, že deti majú
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo znenia Zákona o rodine, treba však
zdôrazniť, že zohľadnenie tohto kritéria je vecou právnej úvahy súdu a ak sa súd nestotožní s právnym
názorom účastníka konania a nevyhovie návrhu v celom rozsahu, to bez ďalšieho neznamená porušenie
práva účastníka konania na spravodlivý proces. Výška výživného v súhrnnej sume 1.400 € na obe deti

aj podľa odvolacieho súdu dostatočne zohľadňuje participáciu na životnej úrovni otca a táto suma je
spôsobilá pokryť aj prípadné mimoriadne výdavky spojené s potrebami detí nie každodennej povahy. Čo
sa týka nevykonania dôkazov navrhnutých matkou, aj tu treba podotknúť, že je vecou úvahy súdu, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nevykoná vzhľadom na stav konania a ustálený skutočný stav. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie nevykonať navrhované dôkazy zrozumiteľne odôvodnil, teda ani týmto procesným

postupom nezasiahol do práv matky na spravodlivý súdny proces.

50. Čo sa týka dlžného výživného, tým, že odvolací súd nezmenil výšku výživného určenú súdom prvej
inštancie, nebolo potrebné ani prehodnocovať sumu dlžného výživného. Treba uviesť, že dlžné výživnéplní satisfakčnú funkciu, ktorou by mali deti byť kompenzované za obdobie, počas ktorého boli ukrátené
nasvojompráve navýživnom.Navyšesúdprvejinštancieposkytolpovinnémurodičovimožnosťsplátok,
čím prihliadol na to, aby plnenie dlžného výživného nepredstavovalo pre otca neprimeranú záťaž.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil podľa § 387
ods.1 CSP ako vecne správny.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).