Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8823201210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: JUDr. Melánia Burdová,
sídlo kancelárie: Hraničná 2, 040 17 Košice, IČO: 17 223 245, správca konkurznej podstaty úpadcu
B.C.D.1. spol. s r.o., v konkurze, sídlo: Ružová 2387/12, 075 01 Trebišov, IČO: 30 189 464, zastúpeného
advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Michaľov, s.r.o., sídlo: Tajovského 17, 040 01 Košice-
mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 290 514, proti žalovanému: JUDr. Anton Hajduk, Štúrova 101/5,
093 01 Vranov nad Topľou, zastúpeného advokátom: Mgr. Vlastimil Hajduk, sídlo: Štúrova 101/5, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 52 623 564, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/59/2023 – 99 zo dňa 10.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/59/2023 – 99 zo dňa 10.04.2024.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 23Cb/59/2023 – 99 zo dňa 10.04.2024
(ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. žalobu zamietol a 2, vo výroku II. žalovanému
priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na vrátenie
finančných prostriedkov vo výške 11.850,23 Eur, ktoré majú tvoriť súčasť konkurznej podstaty.

3. Žalobu odôvodnil nasledovným spôsobom. V konkurznom konaní č.k. 6K/85/2004 na majetok úpadcu
B.C.D.1.spol.sr.o.,sosídlomRužová2387/12,07501Trebišov(ďalejlen„úpadca“),vktoromježalobca
súčasným správcom, žalovaný počas výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty uzatvoril zmluvu

o poskytnutí strážnej služby medzi úpadcom a spoločnosťou LUCUS spol. s r. o., so sídlom Ružová
2387/12, 075 01 Trebišov. Za nájom, úschovu a stráženie hnuteľného majetku uhradil 11.850,23 Eur.
Uvedené finančné prostriedky predstavujú podľa § 6 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
konkurznú podstatu. Bývalý správca A. B. vypracovala podľa § 29 ods. 1 zákon o konkurze a vyrovnaní
konečnú správu na základe podkladov odovzdaných zo strany žalovaného. Proti konečnej správe
podal zabezpečený veriteľ Slovenská konsolidačná a.s. námietky týkajúce sa rozsahu pohľadávky proti
podstate zaradenej do rozvrhu. Žalobca mal za to, že uvedené finančné prostriedky mal vrátiť žalovaný,

nakoľko správca mieni vyhovieť námietkam zabezpečeného veriteľa voči neúčelnosti a neprimeranosti
vynaložených nákladov uvedených v tejto žalobe.4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Poukázal na to, že
žalobkyňa je v žalobe označená menom a priezviskom a identifikačným číslom a sídlom advokáta a
zároveň ako správkyňa konkurznej podstaty. Uplatnený údajný nárok žalobkyne v žalobe je označený

ako žaloba o vydanie hnuteľnej veci s tým, že v petite žaloby túto hnuteľnú vec nešpecifikuje. Hnuteľná
vec by mala byť uvedená tak, aby nebola zameniteľná s inou vecou. Uplatňovaný nárok poprel
aj z dôvodu, že žalobca ani žalovaný nie sú z objektívneho hľadiska nositeľmi hmotného práva.
Zároveň namietol aktívnu a pasívnu legitimáciu, ktorá v tomto prípade absentuje z hmotnoprávneho
aj z procesnoprávneho hľadiska. Podľa navrhovaného petitu žalobkyňa identifikovala svoju žalobu ako

žalobu na vydanie, respektíve vrátenie finančných prostriedkov, pričom žalovaný nikdy žalobkyni nedlžil
finančné prostriedky a tieto skutočnosti žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ako dominus litis
neuniesla dôkazné bremeno. Zo skutkového stavu podľa žalovaného vyplýva, že požadovaný nárok
sa má vraj týkať finančných prostriedkov, ktoré majú patriť do konkurznej podstaty úpadcu. V konečnej
správe úpadcu predloženej žalobkyňou ako dôkaz však nie sú uvedené. V prípade, že súd bude
kvalifikovať predmet žaloby tak, ako ho uviedla žalobkyňa, žalovaný má zato, že nárok je premlčaný.

Lehota začala plynúť od neschválenia konečnej správy a preto, podľa žalovaného uplynula najneskôr
18.06.2010. Z toho dôvodu vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že ho vyzvala listom zo dňa
29.03.2023 na vrátenie finančných prostriedkov, pričom na výzvu reagoval listom zo dňa 04.04.2023 a
vysvetlil všetky okolnosti súvisiace so strážnou službou počas konkurzného konania a nárok žalobkyne
účinne poprel. Konečná správa zo dňa 18.06.2007 podrobne dokumentuje činnosť vtedajšieho správcu

konkurznej podstaty a z odovzdávacieho protokolu vyplýva, aká finančná čiastka bola v predmetnej
konkurznej veci ďalej odovzdaná ďalšej správkyni ustanovenej v tomto konkurze. Tieto skutočnosti
možno preukázať pripojením konkurzného spisu č.k. 6K/85/2004 s tým, že žalovaný požiadal pripojiť
tento spis ako dôkaz, ktorý dokumentuje, že vtedajší správca konkurznej podstaty si žiadne finančné
prostriedky neponechal a preto nemá čo vydávať. Žalovaný navrhol tento dôkaz vykonať iba v tom

prípade, že by vyššie hmotnoprávne námietky neboli dostatočné pre zamietnutie žaloby.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi: uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2018 č. k.
6K/85/2004 - 303 č.l. 4, uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K/85/2004 - 39 zo dňa 26.10.2005,

zmluvou o poskytovaní strážnej služby zo dňa 31.10.2005 č.l. 6, konečnou správou zo dňa 14.12.2009
č.l.10,rozdelenímsumy14.062,41eurč.l.15,výdavkamiprotipodstateč.l.16,neuspokojenýmiveriteľmi
č.l. 16, rozdelením sumy 481.629,27,- Sk č.l. 18, správou Slovenskej konsolidačnej a.s. č.l. 19 až
20, výzvou zo dňa 29.03.2023 č.l. 21, oznámením žalovaného na výzvu zo dňa 29.03.2023 č.l. 22,
konečnou správou zo dňa 18.06.2007 č.l. 23, odovzdávacím a preberacím protokolom uzatvoreným

vo veci 6K/85/2004 medzi žalovaným a preberajúcou A. C. B., prílohou číslo 1, zmluvou o poskytnutí
strážnej služby zo dňa 31.10.2005 č.l. 31, listom zo dňa 15.10.2013 adresovaným žalovaným bývalej
správkyni (č.l. 98).

5.1. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že výzvou zo dňa 03.11.2023 uložil žalobkyni lehotu

desiatich dní, kde ju poučil o povinnosti ako strany sporu uviesť podstatné a rozhodujúce okolnosti a k
nim označiť dôkazy načo žalobkyňa reagovala len tým, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a
žiadne dopĺňajúce skutkové okolnosti neuviedla. Následne súdu doručila vyjadrenie až dňa 04.04.2024,
teda po uplynutí 10 dňovej lehoty, v ktorej súd umožnil žalobkyni realizovať svoje procesné práva
vzhľadom na koncentráciu konania.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav uvedený v nasledovných odsekoch
6.1. až 6.9..

6.1. Žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Uznesením Krajského

súdu v Košiciach č. k. 6K/85/2004 - 303 zo dňa 30.11.2018.

6.2.UznesenímKrajskéhosúduvKošiciachzodňa26.05.2005č.k.6K/85/2004-39bolzbavenýfunkcie
správcu konkurznej podstaty správca JUDr. Lenka Molčanová a za nového správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený žalovaný.

6.3. Dňa 31.10.2005 žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti B.C.D.1. spol. s r.o. uzavrel
zmluvu o poskytovaní strážnej služby ako objednávateľ s dodávateľom - spoločnosťou LUCUS spol. s
r. o. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo zabezpečenie výkonu strážnejslužby podľa licencie PS000324 a podľa zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zamestnancami dodávateľa
majetok objednávateľa za podmienok stanovených touto zmluvou a to majetku: software, cestné vozidlo

- štvorkolka Yamaha YFN 600, drevená unimobunka a príves.

6.4. Podľa článku II. bodu 1. zmluvy, táto bola uzatvorená na dobu určitú od 01.11.2005 do 01.11.2006.
Podľa bodu 2., ak v dobe do 06.11.2006 sa majetok objednávateľa neodpredá, zmluva sa automaticky
predlžovala do doby predaja majetku. Podľa bodu 3. zmluva zaniká pri odpredaji majetku aj pred dobou

uvedenou v bode 1. Podľa článku IV. zmluvy bodu 2. účastníci sa dohodli na výške odmeny mesačne
25.000 Sk + DPH s tým, že objednávateľ môže v prípade dostatku finančných prostriedkov na účte
poskytnúť dodávateľovi zálohu najviac za polovičné obdobie trvania zmluvy. Účastníci sa dohodli, že
záloha sa stane konečnou sumou služby, ak ďalšie výdavky proti podstate neumožnia jej doplatenie.
V opačnom prípade za službu bude možné fakturovať iba za obdobie uvedené v článku III. bod 1., t.j.
maximálne 12 mesiacov.

6.5. Súd mal preukázané, že konečnú správu v konkurznej veci vyhotovila správkyňa konkurznej
podstaty A. C. B., ktorá bola ustanovená do funkcie po žalovanom dňa 05.12.2007. Uvedenej v konečnej
správe však predchádzala správa, ktorá bola vypracovaná samotným žalovaným ku dňu 18.06.2007.

6.6. Veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. sa písomne správcovi vyjadril (listom na č.l. 19), že náklady –
výdavok na stráženie sa mu javí ako neprimerane vysoký a neúčelný. Veriteľ teda žiadal, aby správca
konkurznej podstaty doplnil konečnú správu v súlade s uvedenými námietkami.

6.7. Dňa 29.03.2023 správkyňa konkurznej podstaty vyzvala žalovaného na vrátenie finančných

prostriedkov do konkurznej podstaty vo výške 11.850,23 Eur s tým, že tieto boli v čase vykonávania
jeho funkcie správcu konkurznej podstaty v konkurze č.k. 6K/85/2004 vynaložené na činnosti, ktoré boli
predmetom zmluvy o poskytovaní strážnej služby a žiadala ich vrátiť v lehote 15 dní.

6.8. Žalovaný správkyni listom zo dňa 04.04.2023 oznámil, že nešpecifikovala akého porušenia právnej

povinnosti sa dopustil. Uviedol, že nárok považuje za vykonštruovaný a bezpredmetný, uviedol, že
v elektronickej podobe našiel množstvo listín, ktoré v priebehu tohto konania spracoval ako správca
konkurznej podstaty a tieto v origináloch všetky odovzdal nasledujúcej správkyni. Uviedol, že v prílohe
zasiela aj konečnú správu a zmluvu o strážnej službe tak, ako boli spracované a podpísané a odovzdané
súdu a správkyni A. C. B., ktorá prevzala celú agendu vrátane účtovníctva, z ktorých vyplývajú aké

výdavky počas konkurzného konania boli vyplatené proti podstate a koľko peňazí odovzdal kolegyni.
Poukázal na to, že po ustanovení do funkcie 21.09.2005 a následnom prevzatí majetku na jeho ochranu
zabezpečil Zmluvou o poskytnutí strážnych služieb zo dňa 31.10.2005, t.j. ihneď, keď boli prepustení a
vyplatení všetci zamestnanci úpadcu s tým, že sa tieto služby za 2 pracoviská, bola stanovená vtedy
obvyklá cena 25.000,- Sk, t.j. 800,- Eur za 24 hodín za mesiac teda 400,- Eur za jedno pracovisko

a jednu osobu, pričom náhrady sa vyplácali priebežne a poukázal na to, že okrem iného v zmysle
zákona o konkurze a vyrovnaní medzi základné povinnosti správcu konkurznej podstaty patrí zabezpečiť
aj ostrahu majetku do jeho speňaženia. Navyše poukázal na to, že nárok považuje za nezákonný a
premlčaný.

6.9. Z listu zo dňa 15.10.2013 žalovaného bývalej správkyni majetku úpadcu A. C. B. vyplýva, že
žalovaný bol listom zo dňa 07.10.2013 vyzvaný, aby sa podrobne vyjadril ako bývalý správca konkurznej
podstaty k námietkam veriteľa Slovenskej konsolidačnej a.s., Bratislava k výdavkom spojeným so
strážením a úschovou majetku. V liste žalovaný odkazoval na to, že všetky listiny súvisiace s výdavkom
na stráženie majetku, vrátane účtovných dokladov, boli odovzdané. Poukazoval na to, že po ôsmich

rokoch si spomína, že úpadca nemal vlastný priestor, unimobunka bola voľne položená v Trebišove a
ostatné veci vrátane najhodnotnejšieho motocykla boli uložené vo Vinnom. Uvádzal, že majetok prevzal
už strážený, súčasne sa nevedel vyjadriť k obdobiu stráženia tohto majetku a poukazoval na to, že
táto skutočnosť vyplýva z príslušných účtovných dokladov. Poukazoval opätovne na to, že ako správca
konkurznej podstaty bol povinný, podľa vtedajšieho zákona o konkurze a vyrovnaní zabezpečiť ochranu

majetku, ktorý patril do konkurznej podstaty. Určite sa nekonalo výberové konanie na stráženie. V čase
vyhlásenia konkurzu nepoznal znaleckú hodnotu majetku patriaceho do konkurznej podstaty a znalecký
posudok bol vypracovaný až v priebehu konkurzu. Poukázal na to, že zo súdneho spisu sa dá zistiť, akábola vtedy účtovná hodnota majetku, ktorý patril do konkurznej podstaty. Z týchto dôvodov nepovažoval
výdavok za neprimeraný a neúčelný a uviedol, že doba stráženia majetku bola ukončená jeho predajom.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), § 420 ods. 1 a 3, § 106 ods.
1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva (bod 28.), že súd výzvou zo dňa 03.11.2023 uložil

žalobkyni lehotu desiatich dní a poučil ju o povinnosti ako strany sporu uviesť podstatné a rozhodujúce
okolnosti a k nim označiť dôkazy, načo žalobkyňa reagovala len tým, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu a žiadne dopĺňajúce skutkové okolnosti neuviedla. Následne súdu doručila vyjadrenie až dňa
04.04.2024, teda po uplynutí 10 dňovej lehoty, v ktorej súd umožnil žalobkyni realizovať svoje procesné
práva vzhľadom na koncentráciu konania.

8.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa nárok proti žalovanému
vyvodzovala z tej skutočnosti, že žalovaný ako bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu nakladal s
finančnými prostriedkami, bez odbornej starostlivosti, keď uzavrel zmluvu o poskytovaní strážnej služby,
v ktorej dohodol neprimerane vysokú cenu. Povaha uplatneného nároku smeruje k uloženiu povinnosti
správcovi ako fyzickej osobe, z ktorého činnosti mala žalovaná škoda vzniknúť.

8.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 8 ods. 2 ZKV, správca je povinný pri výkone funkcie
postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré
mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť za čas
výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať

mu k dispozícii všetky doklady.

8.3. Súd poukázal na to, že pre zistenie či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu je rozhodujúce
naplnenie objektívnych a subjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ.
Žalovaný sa s poukazom na § 421 ods. 3 OZ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že

škodu nezavinil.

8.4. K námietke žalovaného o aktívnej legitimácii súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa ako súčasná správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody podľa § 8 ods. 2 ZKV

a § 420 OZ. V ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní je upravená osobná zodpovednosť
správcu konkurznej podstaty za škodu ním spôsobenú, pričom po zbavení tohto správcu funkcie správcu
konkurznej podstaty, nový správca konkurznej podstaty za túto škodu osobne nezodpovedá, ale vo
vzťahu ku škode spôsobenej pôvodným správcom konkurznej podstaty je v postavení poškodeného.

8.5. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prioritne sa súd zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa
premlčania, citujúc ustanovenia § 106 ods. 1, 2, 3 OZ a vysvetliac plynutie subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby. Poukázal na to, že žalovaný namietol, že od podania námietok veriteľa do podania
žaloby (15.06.2023) uplynula premlčacia doba a že kompletnú spisovú agendu odovzdal správca ešte
v roku 2007. Začiatok subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na okamih, kedy sa poškodený (t.j.

nový správca konkurznej podstaty reprezentujúci konkurznú podstatu) dozvedel o tom, že došlo ku
skutočnej škode a tiež o tom, kto za škodu zodpovedá. Súd prihliadol na námietku premlčania,
ktorú žalovaný v konaní vzniesol z toho dôvodu, že žalobkyňa nárok na náhradu škody neuplatnila
včas a v súlade s § 106 a § 107 OZ, t.j. do dvoch rokov odo dňa, kedy sa o tom, kto za zníženie
majetku úpadcu zodpovedá, dozvedela. Po tom, ako bol pôvodný správca, a teda žalovaný zbavený

funkcie správcu, nenesie nový správca konkurznej podstaty žiadnu majetkovú zodpovednosť za škodu,
ktorú spôsobil bývalý správca konkurznej podstaty, a to ani vtedy, keď existencia škody v dôsledku
protiprávneho konania bývalého správcu konkurznej podstaty vyjde najavo až po zmene v osobe
správcu konkurznej podstaty. Táto skutočnosť je preto pre posúdenie námietky premlčania vznesenej
odporcom podstatná a má nesporne vplyv na beh premlčacej lehoty. Žalobkyňa ako novoustanovená

správkyňa konkurznej podstaty sa o týchto podstatných skutočnostiach dozvedela najneskôr doručení
námietky zabezpečeného veriteľa Slovenská konsolidačná a.s.. Konečná správa bola konkurznému
súdu doručená dňa 05.12.2009 správkyňou Ing. Janou Kollárovou. Žalobkyňa síce predložila súdu v
tomto konaní zrejme účelovo len druhú a tretiu stranu námietky zabezpečeného veriteľa bez dátumu,avšak v zmysle ZKV (§ 29 ods. 3) súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty
a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a
upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do

15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti
nim podať námietky. Bezpochyby od doručenia námietok zabezpečeným veriteľom do podania žaloby
dňa 15.06.2023 uplynula dvojročná subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba. O tejto skutočnosti
svedčí nepochybne aj predložený listinný dôkaz žalovaným zo dňa 15.10.2013, ktorým odpovedal na
výzvu predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty, aby sa podrobne vyjadril ako bývalý správca

konkurznej podstaty k námietkam veriteľa Slovenská konsolidačná a.s.. Súd mal za to, že týmto bola
preukázaná vedomosť poškodeného (teda žalobkyne ako správkyne, resp. predchádzajúcej správkyne
konkurznej podstaty) o vzniknutej škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Od tohto momentu začala
plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr 07.10.2015.

8.6. K námietke žalobcu, aby súd neprihliadol na námietku premlčania pre rozpor s dobrými mravmi, súd

prvej inštancie uviedol, že § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu
možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak
nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny
predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými
mravmi je súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú

istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie
práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch
je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona
premlčuje.

8.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež vyslovil, že ak žalobca označil v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak
použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca

domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom
žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.

8.8. Výrokom o náhrade trov konania súd citujúc § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak že, úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov v plnom rozsahu.

9. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.1. Odvolanie dôvodil tým, že cena, ktorá bola dohodnutá za stráženie majetku úpadcu a vyplatená
vo výške 11.850,23 eur, nebola cenou obvyklou. Cena získaná speňažením majetku v konkurznom
konaní vo výške 130.000,- Sk predikuje, že hodnota majetku, ku ktorému žalovaný dohodol stráženie,
nebola vysoká a teda cena za strážnu službu, bola neprimeraná, takmer trojnásobne vyššia ako
následná kúpna cena. Nešlo o účelne vynaložené prostriedky. Ide o plnenie, ktoré vyvoláva pochybnosti,

a preto sa od žalovaného domáhal vrátenia plnenia do podstaty úpadcu. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd žalobu zamietol výlučne z dôvodu námietky premlčania. Odvolateľ má za to, že na
ňu súd nemal prihliadať z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko s ohľadom na všetky okolnosti
vzniku uplatneného nároku a účelovej obrany žalovaného, uplatnenie námietky premlčania možno
považovať za výkon práva, ktorý v rozpore s dobrými mravmi poškodzuje žalobcu ako veriteľa, čo

aj na pojednávaní dňa 10.04.2024 namietal. Súd prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku
uviedol, ale bez náležitého vysporiadania sa s predmetnou námietkou v zmysle, prečo uplatnená
námietka neodporuje dobrým mravom. Žalobca tiež podaním zo dňa 04.04.2024 obsiahlo argumentoval
dôvodnosť žaloby. Na pojednávaní dňa 10.04.2024 však súd rozhodol, že na toto podanie nebude
prihliadať, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre uplatnenie koncentrácie konania

v danom štádiu konania neboli splnené podmienky a jej uplatnenie zo strany súdu znemožnilo uplatnenie
procesných práv žalobcu neprimeraným a neprípustným spôsobom.9.2. Napadnutý rozsudok nepovažuje za spravodlivý, riadne odôvodnený a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal otázkou, prečo žalovaným uplatnená námietka premlčania neodporuje dobrým
mravom najmä s prihliadnutím na zjavný rozpor ním odôvodňovaného postupu ako správcu podaniami

v tomto konaní a odpoveďou zo dňa 15.13.2023. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republikysp.zn.II.ÚS176/2011zodňa20.04.2011.Vdôsledkunesprávnehovyhodnoteniaokolnostípre
posúdenie prípustnosti námietky premlčania už súd ďalšie dokazovanie nevykonal, a preto rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
zákonný a spravodlivý a navrhuje ho potvrdiť. Odvolanie len všeobecne pomenúva odvolacie dôvody, je
neurčité, bez konkrétneho priradenia, v čom sú naplnené. Za neprípustné považuje, aby odvolací súd
suploval odvolateľa a má za to, že odvolanie je potrebné odmietnuť. Nie je úlohou odvolacieho súdu
hľadať, v čom spočívajú vady napadnutého rozhodnutia, nakoľko by tým znevýhodňoval protistranu.

10.1. Žalovaný výslovne poprel tvrdenia žalobkyne o porušení jeho právnych povinností a o nevýhodnej
zmluve.Žalobkyňatvrdenéskutočnostínepreukázala.Podľa§14bods.1druhávetazákonač.328/1991
Zb., správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Správca bol tiež
povinný zabezpečiť majetok podliehajúci speňaženiu, čo bolo v záujme úpadcu a veriteľov a uvedené
zabezpečilbezpečnostnouslužbou,ktorúmoholvykonávaťpodnikateľ,ktorýmalnatopríslušnúlicenciu.

Majetok úpadcu sa nachádzal na dvoch pracoviskách, a to v Trebišove a Vinnom. Náhrada za tieto
služby za dve pracoviská bola stanovená v obvyklej cene, t. j. 25.000,- Sk mesačne (cca 800,- eur).
Stráženie majetku sa vykonávalo na dvoch miestach dvoma pracovníkmi, 24/7 denne vrátane víkendov,
čo pripadá cca 400,- eur na jedno pracovisko a jednu osobu. Žalovanému počas výkonu správcovskej
činnosti neboli vyčítané žiadne nedostatky ani zo strany konkurzného súdu, veriteľov a súčasne nikdy

počaskonkurzovpresvojpostupalebosťažnostiamainýmpodnetompreporušovaniesvojichpovinností
v tom čase ako aktívneho správcu nečelil.

10.2. S námietkou premlčania sa súd prvej inštancie dôkladne a vyčerpávajúco vysporiadal vo svojom
odôvodnení od bodu 51. až 60. K námietke premlčania a dobrým mravom žalovaný uvádza, že žalovaný

námietku premlčania vzniesol hneď pri prvom procesnom úkone a to vo svojom vyjadrení k žalobe.
Žalobkyňa tento rozpor s dobrými mravmi namietla až na prvom pojednávaní, pričom tak mala urobiť
bezodkladne a navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie tejto skutočnosti. Citovaný nález, na ktorý
sa žalobkyňa odvoláva, konštatuje, že o takýto prípad môže ísť iba výnimočne. Atribúty výnimočnosti
žalobkyňa však opomenula zadefinovať. Podľa názoru žalovaného v plnom rozsahu absentujú a nemajú

svoj hmotnoprávny podklad.

10.3. Súd tiež správne aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii. Predkladanie tak obsiahleho
vyjadrenia tesne pred pojednávaním žalovaný považuje za nanajvýš nekorektné, pričom na následky
sudcovskej koncentrácie bola v uzneseniach súdu niekoľkokrát poučená. Žalobkyňa z konania o

vydanie hnuteľnej veci a jej neurčitého žalobného návrhu začala vo vyjadrení doručeného tesne pred
pojednávaním uplatňovať iné právo a to právo na náhradu škody. Podľa žalovaného išlo o zmenu žaloby
(uplatňovanie iného práva), ale aj o podstatnú zmenu a doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe. Zmena žaloby je dispozičným oprávnením žalobcu. V tomto konaní k procesnému návrhu
podľa § 140 ods. 1 CSP zo strany žalobkyne nedošlo a ani nevyplýva z obsahu jej vyjadrenia zo dňa

03.04.2024. Napriek časovej tiesni však na podanie žalobkyne žalovaný reagoval písomným podaním
a s poukazom na zásadu rovnosti zbraní súd prvej inštancie neprihliadal ani na vyjadrenie žalovaného.

10.4. Žalovaný poukázal na absenciu pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalovaný bol v žalobe
nesprávne označený. Identifikačné číslo 53 556 283, ktorým označila žalovaného v žalobe, patrí úplne

inému subjektu (Advokátska kancelária Hajduk, s.r.o.), ktorý s výkonom správcovej činnosti, nemá nič
spoločné. Žalovaný vykonával činnosť správcu ako fyzická osoba.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.12. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú dané.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla

maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len
za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ v odvolaní
bližšie nešpecifikoval, v čom vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu a z obsahu odvolania nebolo
možné uvedené ani vyvodiť. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal skúmaním existencie

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a

povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach

a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie

dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. K odvolaniu žalobcu,
odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.20. Z obsahu odvolania bolo možné vyvodiť a identifikovať odvolacie dôvody (z akých dôvodov
napadnuté rozhodnutie považuje odvolateľ za nesprávne), s ohľadom na čo sa odvolací súd nestotožnil

s názorom žalovaného o existencii dôvodov pre odmietnutie odvolania (§ 386 CSP). Primárne
odvolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie, že námietka premlčania
uplatnená žalovaným neodporuje dobrým mravom (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP)
a neexistenciu podmienok pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania v súvislosti so záverom súdu
prvej inštancie o neprihliadnutí na podanie žalobcu zo dňa 04.04.2024 (odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b) CSP). Následkom uvedených vád bolo podľa odvolateľa aj nesprávne právne posúdenie
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

21. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný už vo svojom prvom podaní zo dňa
21.08.2023 (vyjadrenie k žalobe) vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Žalobca
následne reagujúc na výzvu súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe (ktorá mu bola

doručená dňa 28.08.2023), sa v podaní doručenom súdu dňa 02.10.2023 žiadnym spôsobom nevyjadril
knámietkepremlčania.Žalovanýajvďalšompodanízodňa01.12.2023opätovne(okreminého)uviedol,
ževznášanámietkupremlčania(podanieboložalobcovisúdomdoručené).Žalobcadoručilsúdupodanie
zo dňa 03.04.2024 (na ktoré z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania súd neprihliadal), v ktorom
sa k otázke premlčania a vznesenej námietky nevyjadril. Žalovaný aj v podaní zo dňa 10.04.2024

zotrval na vznesenej námietke premlčania. Žalovaný až na pojednávaní dňa 10.04.2024 uviedol, že
navrhuje, aby na ňu súd neprihliadal s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, keďže ide o konkurzné
konanie. Súd prvej inštancie už priamo na pojednávaní k uvedenému uviedol (čo vyplýva zo zápisnice
z pojednávania), že na túto námietku žalobkyne nie je možné akceptovať. Poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa bola do funkcie ustanovená 30.11.2018 a žalobu o náhradu škody mohla podať už skôr

(podala ju až 15.06.2023). S tvrdením žalobcu, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi,
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal v bode 59. a 60. odôvodnenia rozsudku.
Uzavrel,žeinštitútpremlčaniaprispievakistoteprávnychvzťahov,jeinštitútomzákonnýmapoužiteľným
vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje a dobrým mravom neodporuje, ak
niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu.

22. K uvedenému odvolací súd uvádza, že primárne je dôležité podotknúť, že žalobca v konaní
len uviedol tvrdenie, že námietka premlčania je podľa jeho názoru uplatnená v rozpore s dobrými
mravmi. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva navyše jedine to, že dôvodil tým, že ide o konkurzné
konanie. Nič viac však na podporu tohto svojho tvrdenia neuviedol. V takejto procesnej situácii, keď sa

strana voči námietke premlčania bráni jedine všeobecnou konštatáciou o rozpore s dobrými mravmi,
bez akéhokoľvek vysvetlenia, z akého dôvodu považuje námietku premlčania za uplatnenú v rozpore
s dobrými mravmi, nemožno uvažovať o tom, že táto obrana žalobcu mohla byť úspešná. Samotný
fakt, že ide o konkurzné konanie (a námietku premlčania uplatnenú v súvislosti s činnosťou správcu
a prípadným nárokom na náhradu škody voči bývalému správcovi), nie je v žiadnom smere okolnosťou,

ktorá by odôvodňovala tvrdenie, že by uplatnenie námietky premlčania, bolo rozporné s dobrými mravmi.
Odvolacísúdpripúšťa,ženemožnovurčitýchvýnimočnýchprípadochvylúčiť,žesa uplatnenienámietky
premlčania môže dostať do rozporu s dobrými mravmi. Na uvedené poukazuje aj odborná literatúra
(Ovečková, O., Premlčanie v obchodnom práve, Wolters kluwer, 2015) a rovnako uvedené judikoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky (napríklad v rozhodnutí citovanom aj odvolateľom, v ktorom zdôraznil,

že o taký prípad môže ísť iba výnimočne a je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä
charakter uplatneného práva, jeho rozsah, dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím
premlčacej doby). Platí pritom, že súd pre vyslovenie rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi,
musí komplexne posúdiť okolnosti prípadu, pričom je nutné aplikovať reštriktívny výklad dotknutých
právnych noriem. Záver súdu prvej inštancie v tejto otázke vyjadrený v bode 60. odôvodnenia je v súlade

napríklad aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000. O uplatnení
námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi možno napríklad uvažovať v prípadoch, keď vznesenie
sleduje cieľ zámerne poškodiť iný subjekt, prípadne je šikanózne a tento ciel je primárny a prekrýva
samotný cieľ sledovaný premlčaním (dosiahnutie nevymáhateľnosti nároku súdnou cestou). Citovaná
odborná literatúra zároveň uvádza, že rozpor s dobrými mravmi musí byť kvalifikovaný, t.j. nestačí, aby

konanie subjektu bolo odsúdeniahodné, prípadne neslušné v bežnom styku. V prejednávanom spore
podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané (a nebolo uvedené ani možné preukázať, keďže žalobca
na podporu tohto svojho tvrdenia nepredložil žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy), že by vznesenie
námietky premlčania žalovaným, vykazovalo znaky rozporu s dobrými mravmi.23. K odvolacej námietke týkajúcej sa neexistencie podmienok pre koncentráciu konania, odvolací súd
uvádza:

24. Podľa § 153 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia
vo veci samej (3).

25. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo súdom žalobcovi

s uznesením s výzvou na vyjadrenie sa doručené dňa 28.08.2023. V dotknutom uznesení bol žalobca
poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Lehotu na vyjadrenie súd stanovil na 10 dní od doručenia.
Žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie dňa 02.10.2023. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 03.11.2023
(doručenou dňa 03.11.2023) vyzval žalobcu (s poukazom na § 150 CSP, č. 8 CSP a § 138 CSP) na
uvedenie, či trvá na podanej žalobe, nakoľko mal za to, že zo žaloby nie sú zrejmé skutkové okolnosti,

na základe ktorých žalobca odvádza žalobný nárok a petit je neurčitý (v časti týkajúcej sa toho, súčasťou
akej konkurznej podstaty majú byť finančné prostriedky). Žalobca podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 04.12.2023 uviedol len, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Súd prvej inštancie
strany sporu predvolal na pojednávanie na deň 10.04.2024 (žalobcovi bolo predvolanie doručené
dňa 22.02.2024). Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.04.2024 (označeným ako

vyjadrenie ku konaniu o zaplatenie 11.850,23 eur s prísl., č.k. 23Cb/59/2023) sa relatívne detailne
vyjadril k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa žaloby a predložil viaceré dôkazy. Súd prvej inštancie na
pojednávaní po úvodných prednesoch strán sporu konštatoval, že strany sporu podľa § 167 CSP vyzýval
na vyjadrenia, určil lehoty a poučil strany o povinnosti vyjadriť sa. Poukázal na výzvu žalobkyni zo dňa
03.11.2023 s lehotou 10 dní a poučením o povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti

a označiť dôkazy, ako aj na stručnú odpoveď žalobkyne (v znení, že na žalobe trvá, bez uvedenia
doplňujúcich skutkových okolností prípadu). Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03.04.2024 súd vyhodnotil
ako oneskorenú reakciu a s poukazom na koncentráciu konania uviedol, že naň neprihliadol. Uviedol
tiež, že išlo o rozsiahle podanie s novými právnymi argumentmi a žalovanej strany nebola poskytnutá
dostatočná časová rezerva na vyjadrenie sa. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie v bode 28.

odôvodnenia poukázal na to, že výzvou zo dňa 03.11.2023 uložil žalobkyni lehotu 10 dní (s poučením
o povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy), pričom žalobkyňa takéto
skutočnosti neuviedla. Vyjadrenie doručila súdu až dňa 04.04.2024, teda po uplynutí lehoty 10 dní,
v ktorej súd umožnil žalobkyni realizovať svoje procesné práva vzhľadom na koncentráciu konania.

26. Odvolací súd má za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vyvodenie sankcie
súdom prvej inštancie v podobe neprihliadania na podanie žalobcu zo dňa 03.04.2024, ktoré
nebolo realizované včas. Koncentrácii konania podliehajú niektoré procesné úkony strán sporu
a bezpochyby sú nimi prostriedky procesného útoku (realizované zo strany žalobcu) a prostriedky
procesnej obrany (realizované zo strany žalovaného). Strany sporu nie sú v sporovom konaní

v zmysle CSP oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba
v určitom štádiu. Koncentrácia konania má za následok procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti
procesného úkonu strany sporu za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla

vykonať skôr, ak by konala starostlivo. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bol vytvorený riadny
a dostatočný priestor pre oboznámenie sa s prostriedkami procesnej obrany žalovaného, zo strany súdu
prvej inštancie mu rovnako boli poskytnuté všetky relevantné poučenia a výzvy. Žaloba (doručená súdu
dňa 15.06.2023) bola mimoriadne strohá a možno konštatovať, že žalobca až podaním doručeným súdu
dňa 04.04.2024 bližšie špecifikoval skutkové tvrdenia, o ktoré žalobu opiera a označil dôkazy. Pritom

bol výzvou už súdu zo dňa 28.08.2023 vyzvaný (v lehote 10 dní od doručenia výzvy) na vyjadrenie
sa k presne špecifikovanému vyjadreniu žalovaného, na uvedenie ďalších skutočností a označenie
dôkazov (s poučením o sudcovskej koncentrácii konania). Na danú výzvu sa žalobca síce vyjadril
(po lehote), avšak opäť len v relatívne stroho, rozhodne nie v rozsahu vyjadrenia zo dňa 03.04.2024.Aj výzvou zo dňa 03.11.2023 bol súdom opätovne vyzvaný (v lehote 10 dní od doručenia, pričom ju
prevzal dňa v rovnaký deň) na uvedenie podstatných a rozhodujúcich skutkových okolností. Vo vyjadrení
žalobcu zo dňa 03.04.2024 sa pritom nejednalo len o tvrdenia, ktorými by v konaní žalobca reagoval

na nové tvrdenia protistrany, resp. na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ale
o uvedenie rozhodujúcich skutočností a dôkazov, ktoré sú pritom náležitosťou žaloby a ktorých úplné
uvedenie v rámci skutkových tvrdení podľa § 150 CSP je primárne predpokladom úspechu žaloby.
Odvolací súd podotýka, že odvolateľ v odvolaní ani bližšie nešpecifikoval, prečo podľa jeho názoru
neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania

v podobe neprihliadnutia na jeho podanie zo dňa 03.04.2024.

27. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie explicitne neuviedol, že na podanie žalobcu zo dňa 03.04.2024 neprihliadol, uvedené vyplývalo
aj z toho, že toto vyjadrenie nebolo uvedené v rámci vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie
(a navyše stranám sporu bolo bez pochýb oznámené už na pojednávaní dňa 10.04.2024). Uvedené

nepredstavuje podľa odvolacieho súdu procesné pochybenie takej intenzity, že by v danom prípade
spôsobilo porušenie procesných práv žalobcu.

28. Odvolací súd dopĺňa, že v prípade konštatovania premlčania nároku uplatneného žalobou, sú ďalšie
námietky týkajúce sa nároku (ktorými žalobca mieni preukazovať nárok na náhradu škody – napr.

tvrdenie odvolateľa, že cena dohodnutá za stráženie bola cenou neprimeranou a náklady vynaložené
na stráženie majetku úpadcu boli neúčelné) irelevantné. Odvolací súd tiež konštatuje, že odvolateľ
v odvolaní v zásade nenamietal voči záveru súdu prvej inštancie o premlčaní nároku uplatneného
žalobou (najmä s ohľadom na uplynutie subjektívnej 2 ročnej premlčacej doby), ale len voči tomu,
že súd sa podľa neho dostatočne nevysporiadal s tvrdeným rozporom námietky s dobrými mravmi.

Sohľadomnauvedenéodvolacísúdzáversúduprvejinštancieopremlčanížalobouuplatnenéhonároku
nepreskúmaval (keďže ten odvolaním napadnutý nebol).

29. Námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok nepovažuje za spravodlivý, odvolací súd uvádza, že
z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (uvedené vyplýva napr.
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 251/03).

30. Odvolací súd k námietke žalovaného prednesenej v rámci odvolacieho konania, že identifikačné
číslo, ktorým žalobca označil žalovaného, patrí inému subjektu, uvádza, že uvedeným spôsobom označil
žalovaného samotný žalobca, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvedené nenamietal a uviedol, že mu
žaloba bola riadne doručená do elektronickej schránky. Označenie žalovaného v záhlaví napadnutého
rozsudku uvedeným nesprávnym identifikačným číslom je podľa odvolacieho súdu v konaní bez

významu, nakoľko z obsahu žaloby o označenia žalovaného menom, priezviskom s bydliskom (resp.
miestom podnikania) je dostatočne zrejmá osoba žalovaného - JUDr. Anton Hajduk (bývalý správca
konkurznej podstaty úpadcu B.C.D.I. spol. s r.o.).

31. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti

a nepreukázaní nároku uplatneného žalobou. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).