Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106277
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr.
Vladimír Barcík, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2023/037516-002 zo dňa 26. júla
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. OU-

BB-OOP1-2023/037516-002 zo dňa 26. júla 2023 v spojení s Rozhodnutím Okresného úradu Brezno,
odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BR-OVVS-2023/005387/010 zo dňa 22. mája 2023 zrušuje
a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.OkresnýúradD.,odborvšeobecnejvnútornejsprávy(ďalejako„orgánverejnejsprávyprvéhostupňa“)
ako príslušný orgán verejnej správy vo veciach priestupkov podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“) začal konanie vo
veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch,
ktorého sa mal dopustiť žalobca, na základe postúpeného spisu z Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Brezne, Odvodného oddelenia Policajného zboru v Podbrezovej, ČVS: ORP-79/PD-BR-2023,
a to upovedomením žalobcu o začatí konania a predvolaním na ústne pojednávanie listom č. OU-BR-

OVVS-2023/005387-004 zo dňa 21. apríla 2023.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. OU-BR-OVVS-2023/005387/010 zo dňa 22.
mája 2023 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) uznal žalobcu vinným zo
spáchaniapriestupku§49ods.1písm.d)Zákonaopriestupkoch,ktoréhosadopustildrobnýmublížením
na zdraví tým, že dňa 5. mája 2023 v čase asi o 19.05 hod. v obci Hronec na príjazdovej ceste k
rodinnému domu na ul. C. XXX/XX po predchádzajúcej slovnej výmene fyzicky napadol E. F., a to tak,

že ho ľavou rukou udrel po pravej časti tváre – do nosa, následne ho opakovane udieral rukami po tele
a opakovane ho hodil na cestu do snehu, následne strhol na zem E. F., kde ho pod sebou držal svojou
vlastnou váhou, pričom E. F. spôsobil zlomeninu nosa s dobou práceneschopnosti do 7 dní. Orgán
verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi za daný priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákonao priestupkoch a § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch pokutu vo výške 50,00 eur a podľa § 79 ods. 1
Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,00 eur.

3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vo veci bolo pôvodne
začaté trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 5. februára 2023 v čase asi o 19.05 hod. v obci
Hronec na príjazdovej ceste k rodinnému domu na ul. C. XXX/XX po predchádzajúcej hádke mal fyzicky
napadnúť E. F., a to tak, že mu mal päsťou jednej z rúk udrieť do tváre - do nosa, pričom E. F. sa mal

brániť, a to takým spôsobom, že mal žalobcu raz udrieť pravou rukou do tváre - pery, následne ho mal
žalobca strhnúť na zem, kde ho mal pod sebou držať svojou vlastnou váhou, čím v prípade E. F. malo
dôjsť k zlomenine nosa a otrasu mozgu s dobou liečenia 14 dní a u žalobcu malo dôjsť k poraneniu dolnej
pery vľavo s dobou liečenia do 14 dní. Vec odovzdal vyšetrovateľ orgánu verejnej správy prvého stupňa
na prejednanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupoch, nakoľko nebol dôvod na
začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Orgán verejnej správy

prvého stupňa popísal obsah výpovede žalobcu a obsah výpovede svedka E. F.. G. H. H., znalec z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, traumatológia v Odbornom vyjadrení č. 23/2023 zo
dňa 14. marca 2023 (ďalej ako „Odborné vyjadrenie“) vo veci zranenia E. F. konštatoval, že z doloženej
zdravotnej dokumentácie vyplýva, že poškodený utrpel zlomeninu nosovej kosti s minimálnym posunom
doľava, ktorý bol zrejmý len na CT vyšetrení a neprejavil sa žiadnou deformitou nosa viditeľnou zvonku

ani potrebou naprávania posunu úlomkov. V dokumentácii lekár uviedol aj diagnózu otras mozgu, ktorú
však nemožno s posudkového hľadiska vôbec akceptovať, nakoľko v spôsobe inzultácie absentuje
mechanizmus poranenia mozgovej časti hlavy, ktorý by mohol otras mozgu spôsobiť a u poškodeného
absentovali dva základne príznaky otrasu mozgu, a to bezvedomie a amnézia. Zranenie nosa vzniklo
tupým úderom do oblasti nosa nižšej až strednej intenzity, pričom úder smeroval spredu mierne sprava z

pohľadu poškodeného. Z posudkového hľadiska mohlo poranenie nosa byť spôsobené úderom päsťou
do nosa tak, ako uviedol poškodený. Pri predpokladanom postavení tvárou v tvár je pravdepodobné, že
úder bol vedený ľavou rukou útočníka. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života závažnejším spôsobom
takéto ľahké poranenie nespôsobuje, práceneschopnosť by nemala presiahnuť 7 dní. Ďalej orgán
verejnej správy prvého stupňa uviedol, že spisový materiál obsahuje videonahrávku zo dňa 5. februára

2023, ktorá zachytáva ako sa po miestnej komunikácii žalobca vracal k svojmu domu a za ním išiel E.
F., ktorý niesol v rukách pizze. Žalobca sa od dverí svojho domu vrátil k E. F., pravou rukou mu vyrazil
pizze z rúk a druhou rukou ho udrel do tváre, následkom čoho E. F. potočilo do ľavej strany, potom E.
F. udrel rukou žalobcu, ktorý ho chytil a hodil ho na zem, kde ho opakovane udieral rukami po chrbte,
potom ho opäť chytil a hodil ho do snehu vedľa cesty a následne ho chytil a držal ho pod sebou na

ceste. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že žalobca bol v období od 6. júla 2022 do
21. apríla 2023 jedenkrát riešený za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) Zákona o priestupkoch. Uvedené skutočnosti a dôkazy orgán verejnej správy prvého stupňa
vyhodnotil v rozhodnutí tak, že bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d) Zákona o priestupkoch drobným ublížením na zdraví. Žalobca

poprel, že by bol svedka E. F. udrel rukou do nosa, a uviedol, že ani na videozázname nevidno, že by bol
svedka udrel. Zároveň tvrdil, že sa bránil potom, ako ho napadol E. F., čo podľa orgánu verejnej správy
prvého stupňa v plnom rozsahu vyvracia videonahrávka, z ktorej je zrejmé, že prvý útočil žalobca na E.
F., a to tak, že najprv mu vyrazil z ruky pizze a udrel ho do tváre a až na tento útok reagoval E. F.. Konanie
žalobcu podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa nemožno vyhodnotiť ako nutnú obranu. Žalobcu

usvedčilsvedokE.F.,ktorýuviedol,žežalobcahofyzickynapadol,čopreukazujeajvideonahrávka,ktorá
je súčasťou spisového materiálu a mechanizmus spôsobu napadnutia, ako to uviedol svedok, potvrdil aj
znalec G. H. H.. Orgán verejnej správy prvého stupňa nemal pochybnosť v tom, že žalobca sa dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví, a preto dospel k záveru,
že bolo preukázané, že žalobca sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Konanie žalobcu pri

páchaní priestupku bolo vedomé a vôľové a žalobca si bol vedomý, príp. minimálne uzrozumený s tým,
že svojím konaním poruší alebo ohrozí záujem chránený skutkovou podstatou predmetného priestupku.
Konaním žalobcu boli podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa kumulatívne naplnené všetky štyri
znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
Zákona o priestupkoch, teda objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. K výške uloženej

pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že prihliadol na okolnosti, za akých bol skutok
spáchaný, jeho následky, najmä na osobu žalobcu ako páchateľa, jeho postoj ku spáchanému skutku,
ako aj na jeho priestupkovú minulosť, zranenie, ktoré žalobca spôsobil svedkovi a stanovenú dĺžku
práceneschopnostido7dní,pričomdospelkzáveru,ževprípadežalobcubudeuloženiepokutyvovýške50,00 eur primeranou sankciou. Uloženie iného druhu sankcie, prípadne pokuty v nižšej sume, by bolo
podľa názoru orgánu verejnej správy prvého stupňa nedostačujúce s ohľadom na účel sankcionovania.
Uložená sankcia má predstavovať pre žalobcu taký postih, ktorý ho odradí od rovnakého protiprávneho

konania v budúcnosti.

4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2023/037516-002 zo dňa 26. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“), pričom ho vo výroku zmenil tak, že za slovami „... napadol E. F. a to tak, že ...“ sa

nasledujúca časť skutkovej a právnej vety výroku nahrádza znením: „... pristúpil k E. F. do tesnej blízkosti
a vyrazil E. F. z rúk krabice s pizzou, nato E. F. reagoval úderom pravej ruky na oblasť hlavy A. B. do
jeho tvárovej časti, A. B. následne zvalil E. F. opakovane na cestu do snehu, kde ho pod sebou držal
svojou vlastnou váhou, pričom tiež udrel lakťom svojej pravej ruky E. F. do tvárovej časti a tlačil E. F.
lakťom svojej pravej ruky hlavu v tvárovej časti na cestu, čím spôsobil E. F. zlomeninu nosa s dobou
PN do 7 dní“. Žalovaný výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v ostatných častiach

ponechal v platnosti.

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a obsah odvolania
žalobcu. Ďalej všeobecne popísal zásadu materiálnej pravdy a skonštatoval, že doposiaľ zabezpečené
dôkazy vytvárajú dostatočnú predstavu o skutočnom stave veci a nad všetku pochybnosť možno

konštatovať vinu žalobcu. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal zo zaprotokolovaných
a vlastnoručne podpísaných výpovedí pred orgánom oprávneným objasňovať priestupky, pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa, z priloženej lekárskej dokumentácie, videozáznamu a z Odborného
vyjadrenia. Podľa žalovaného sa žalobca vo svojich výpovediach opakovane priznal, že v danom čase
a na danom mieste došlo medzi ním a E. F. ku vzájomnej interakcii, ktorá vyústila do fyzického ataku.

Nakoľko priamo vlastnými zmyslami nevnímal na mieste skutočnosti ďalší očitý svedok, orgán verejnej
správy sa mohol obmedziť len na výpoveď žalobcu, svedka E. F., Odborné vyjadrenie, lekársky nález
a videozáznam. E. F. podľa žalovaného v zhode s videozáznamom popísal priebeh celej udalosti, avšak
s tým rozdielom, že úder do tváre zo strany žalobcu po vyrazení krabíc s pizzou na zázname nie je
viditeľný. Žalovaný popísal obsah výpovede svedka E. F. zo dňa 22. mája 2023 a výpovede žalobcu

zo dňa 13. marca 2023. Podľa žalovaného na podklade Odborného vyjadrenia a lekárskej správy síce
nemožno nad všetku pochybnosť konštatovať vinu žalobcu, nakoľko z takého dokazovania nevyplýva,
kto je páchateľ, ide však o významné podporné dôkazy k ďalším zabezpečeným dôkazom, nakoľko
je z nich evidentné spôsobenie zranenia bezprostredne po spáchaní skutku, čo má zásadný význam
pre posúdenie objektívnej stránky priestupku, teda príčinnej súvislosti medzi konaním a spôsobeným

následkom. Zo strany žalobcu sa nejednalo o konanie v medziach nutnej obrany, pretože zjavne nešlo
o odvracanie priamo hroziaceho alebo neukončeného fyzického útoku zo strany E. F.. E. F. s pizzami
v ruke podľa žalovaného evidentne nemal v úmysle fyzicky útočiť na žalobcu. Naopak, žalobca sám
aktívne pristúpil k E. F., narušil jeho osobnú zónu, čím ho ohrozil a vyrazil mu pizze z rúk. E. F. následne
jedenkrát udrel žalobcu do tváre, avšak ten využil svoju fyzickú prevahu a opakovane „spacifikoval“

svojho protivníka tak, že ho zvalil na cestu do snehu, kde ho pod sebou držal svojou vlastnou váhou,
pričom tiež udrel E. F. lakťom pravej ruky E. F. do tvárovej časti a tlačil E. F. hlavu lakťom svojej pravej
ruky v tvárovej časti na cestu, čím mu spôsobil zlomeninu nosa. E. F. neútočil opakovane na žalobcu
a sám sa bránil jeho ataku. Skutok žalobcu možno považovať za odplácanie v súvislosti s možnou
verbálnou provokáciou E. F. a jeho fyzickým kontaktom. Takéto konanie osobu, ktorá útok odpláca,

nezbavuje zodpovednosti za priestupok. Žalovaný ďalej uviedol, že „správny orgán“ podporne pripustil
ako dôkaz kamerový záznam, ktorý je riadne zaistený a zaevidovaný v spisovom materiáli, z ktorého je
evidentný priebeh celého incidentu. Kamerový záznam v podstatnej časti sníma prístupovú cestu, dvor
a okolie, pričom skutok sa stal práve na príjazdovej ceste. Kamerový záznam potvrdil, že žalobca po
vyrazení škatúľ s pizzou neudrel E. F.. Podľa žalovaného je vykonané dokazovanie dostatočné a vytvára

dostatočnú predstavu o skutkovom stave veci. Žalovaný skonštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Nepredložil orgánu verejnej správy prvého stupňa a ani žalovanému žiadne nové dôkazy, ktoré
bymalivplyvnapriebehkonaniaarozhodnutievoveci.Žalovanýsastotožnilsozáveromorgánuverejnej
správy prvého stupňa s tým, že bolo nutné precizovať výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého

stupňa tak, aby zodpovedal vykonanému dokazovaniu a skutkovému stavu veci. Vo vzťahu k povinnosti
uhradiť štátu trovy konania uloženej žalobcovi orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalovaného
postupoval podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch.Správna žaloba

6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Stručne
popísal priebeh administratívneho konania a namietal, že vo veci boli porušené ustanovenia § 32 ods. 1
a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Správny poriadok“), pričom „správny orgán“ nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nevychádzal
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je

v rozpore s administratívnymi spismi.

7. Žalobca tvrdil, že E. F. išiel za ním k domu, pričom celý čas vulgárne nadával na jeho ženu, načo sa
žalobca otočil, podišiel k nemu a vyrazil mu pizze z ruky. Tvrdil, že fyzicky nenapadol E. F., ale naopak, E.
F.napadoljeho.Uviedol,žežalovanýzmenil„vpodstatecelývýrokovine,tedauznal,žeskutoksanestal
tak, ako sa obvinenému kladie za vinu“, pričom poukázal na konštatovanie žalovaného v napadnutom

rozhodnutí, že doposiaľ zabezpečené dôkazy vytvárajú dostatočnú predstavu o skutočnom stave veci
a nad všetku pochybnosť možno konštatovať vinu žalobcu. Podľa žalobcu sa žalovaný odvoláva na
formuláciu v Odbornom vyjadrení, že „... poranenie nosa vzniklo tupým úderom do oblasti nosa nižšej až
strednej intenzity, pritom úder smeroval spredu mierne sprava z pohľadu poškodeného“. Žalovaný podľa
žalobcu „neuviedol druhú nasledujúcu podstatnú vetu“ z Odborného vyjadrenia, a to: „Z posudkového

hľadiska mohlo poranenie nosa byť spôsobené úderom päsťou do nosa, tak ako uviedol poškodený. Pri
predpokladanom postavení tvárou v tvár je pravdepodobné, že úder bol vedený ľavou rukou útočníka“.
Žalobca tvrdil, že podľa E. F. mu mal žalobca spôsobiť poranenie nosa, keď oproti sebe stáli tvárou
v tvár, a to päsťou, čo skonštatoval aj znalec. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalobcu
pridržiaval výpovede E. F., „že ho ľavou rukou udrel po pravej časti tváre – do nosa“. Žalovaný sa už

podľa žalobcu nepridržiaval výpovede E. F. a ani Odborného vyjadrenia a skonštatoval, že k poškodeniu
nosa malo dôjsť úplne za iných okolností, a to na zemi, keď mal žalobca pod sebou držať E. F. a udrieť
ho lakťom svojej pravej ruky. Žalovaný mal svoje rozhodnutie oprieť podľa jeho tvrdenia z výpovede
E. F., z Odborného vyjadrenia a z videozáznamu, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca v správnej žalobe
uviedol: „Považujeme tak ako výrok o vine Okresného úrad Brezno tak aj výrok Okresného úradu Banská

Bystrica,odboropravnýchprostriedkovzanezákonnýnezrozumiteľný,zmätočný,súdiametrálneodlišné
a nezhoduje sa s výpoveďou E. F., ani s vyjadrením G. H. H., na ktoré sa práve správny orgán odvoláva“.

8. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že „kamerový záznam“, ktorý „správny orgán“ podporne
pripustil ako dôkaz, nie je zákonným podkladom pre rozhodnutie o „údajnom“ priestupku žalobcu, keďže

ho „správny orgán“ nepodrobil odbornému posúdeniu, či ide o súvislý alebo zostrihaný a upravovaný
záznam. Podľa žalobcu je kamerový záznam neúplný, zostrihaný a nezachytáva celý priebeh údajného
„priestupkového správania“, pričom „Záznam, ktorý nezachytáva komplexne celú situáciu, nemôže
byť dôkazom, ktorý objektívne zachytáva situáciu, resp. z ktorého nepochybne vyplýva spáchanie
priestupku žalobcom“. Na videozázname podľa žalobcu chýbajú kľúčové sekvencie v dĺžke cca.

30 sekúnd, keď „F. napadol mňa a útočil“. Žalobca tvrdil, že poškodený vedome zmanipuloval
videozáznamy (čas na jednotlivých videách bol ním upravovaný), „aby to vyznelo v jeho prospech“.
Poškodený E. F. podľa tvrdenia žalobcu poskytol dané videozáznamy z kamery bez metadát, pričom ich
vedome odstránil, aby manipuloval skutočný čas medzi jednotlivými záznamami, ktoré boli zostrihané
a upravené. Bolo znemožnené zistiť o aký skutočný typ kamerového zariadenia sa jedná, na akom

nosiči boli videozáznamy zálohované, aké rozlíšenie mal záznam v čase nahrávania, atď. Podľa žalobcu
poškodený E. F. jednotlivé sekvencie videozáznamov poslal zostrihané a s vymazanými metadátami
preto, aby znemožnil identifikovať skutočný čas medzi jednotlivými sekvenciami „a kde by sa preukázalo
ako v skutočnosti celý incident prebehol“. Žalobca doplnil, že v súčasnosti (t. j. v čase podania správnej
žaloby, pozn. správneho súdu) prebieha konanie vo veci nezákonného snímania a nahrávania jeho

osoby a jeho rodiny, vrátane zásahu do súkromia, na Úrade pre ochranu osobných údajov Slovenskej
republiky, kde je „tento záznam“ predmetom skúmania vo vzťahu k zásahu do súkromia žalobcu. Podľa
žalobcu si „správny orgán“ nevyžiadal od Úradu pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
žiadne informácie ohľadom tohto konania. Žalobca uviedol, že Obvodné oddelenie Policajného zboru
v Podbrezovej Uznesením zo dňa 14. marca 2023 odovzdalo prejednanie „správneho deliktu“ Úradu pre

ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

9. Žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď „neuznal“ jeho námietky
a nesprávne aplikoval zákon.10. Rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca považoval
na nepreskúmateľné, keďže sú podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné

a nezákonné.

11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal podstatný obsah napadnutého rozhodnutia,
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a obsah správnej žaloby. Uviedol, že sa v plnej miere
pridržiava záveru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. K obsahu správnej žaloby uviedol, že uznáva

potrebu pristúpiť k zmene výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, aby zodpovedal
realite. Je nepochybné, že došlo k zraneniu oznamovateľa E. F. v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu,
pričom išlo o úmyselné konanie žalobcu a nenastala okolnosť vylučujúca jeho protiprávnosť. Podľa
žalovaného tak nad všetku pochybnosť došlo k spáchaniu priestupku. Náležite boli vykonané všetky
dôkazy, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Žalovaný sa nestotožnil len s vyhodnotením

dôkaznej situácie orgánom verejnej správy prvého stupňa v časti, v ktorej kriticky nehodnotil výpoveď
E. F. a v zásade ju celú prevzal bez ohľadu na ďalší dôkaz, ktorý mal k dispozícii, a to videozáznam.
Z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti konania preto žalovaný zmenil výrok rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa. Žalovaný uznal, že pripustil videozáznam ako podporný dôkaz, ktorý je riadne
zaistený a zaevidovaný v spisovom materiáli, pričom je z neho evidentný priebeh celého incidentu.

Z videozáznamu, resp. videozáznamov nevyplynulo, že by žalobca jednou rukou vyrazil škatule pizze E.
F.adruhourukoumuhneďvrazildotváre.Zozáznamuboloevidentné,žežalobcasícezačalatakovaťE.
F., avšak ten mu potom, čo mu boli vyrazené z ruky škatule, udrel žalobcu. Nebolo to teda tak, ako to E.
F. oznámil. Ďalej žalovaný uviedol, že ak by malo dôjsť k manipulácii videozáznamu zo strany E. F. v jeho
prospech, logicky by tak mohlo dôjsť práve v tejto časti záznamu, aby nebolo vidno to, ako v rozpore

s jeho výpoveďou udrel žalobcu ako prvý. K takej manipulácii videozáznamu však nedošlo. Ostatné
námietky žalobcu považoval žalovaný za irelevantné. V dôkaznej situácii, keď je pri priestupku prítomný
lenoznamovateľaobvinený,tedabezsvedkov,jevideozáznamvítanýabolobyzhľadiskaspravodlivosti
a snahy o zistenie skutočnosti neprijateľné, aby ho orgán verejnej správy podporne nebral do úvahy.
Žalovanému sú známe časté úvahy ohľadom „plodu z otráveného stromu“ vo vzťahu k videozáznamom

ako možnému nezákonnému dôkazu, a práve preto ho zobral do úvahy podporne v kontexte ďalších
výpovedí a vyjadrení znalca. Kamerový záznam v podstatnej časti sníma prístupovú cestu, dvor a okolie,
pričom skutok sa stal práve na príjazdovej ceste. Ak záber kamery čiastočne sníma aj príjazdovú
cestu, to zo záznamu nerobí dôkaz a priori nezákonný. Je v záujme spoločnosti pripustiť takýto dôkaz
s cieľom zabezpečiť ochranu zákonom chráneného záujmu. Pri opakovanom podrobnom, spomalenom

a priblíženom skúmaní videozáznamu je evidentný priebeh skutku, pričom tento nespochybňuje ani
žalobca. Žalobca spochybňuje možno kvalitu a dĺžku trvania záznamu, prípadne nemožnosť zistenia,
na aký nosič a akým zariadením bol záznam zaznamenaný, avšak nespochybňuje podstatu, teda to,
čo je na zázname zachytené. Z videozáznamu je evidentný začiatok konfliktu, pristúpenie žalobcu
k oznamovateľovi, vyrazenie škatúľ žalobcom, reakcia a atak oznamovateľa a následný odplácaný

fyzický atak žalobcu. Znalec v Odbornom posúdení nie je oprávnený hodnotiť dôkazy, riešiť právne
otázky a zaoberať sa vinou páchateľa. Znalec konštatoval, že skutok sa mohol odohrať aj tak, ako
to uviedol oznamovateľ. Uvedené nevylučuje, že sa skutok mohol odohrať aj inak. Podľa znalca ide
z hľadiska mechanizmu vzniku o tupé poranenie. Zranenie nosa vzniklo tupým úderom do oblasti nosa
nižšej až strednej intenzity, pričom úder smeroval spredu mierne sprava z pohľadu poškodeného. Znalec

nemal k dispozícii na skúmanie aj kamerový záznam a vychádzal len z listinných materiálov. Je práve
na vyhodnotení orgánu verejnej správy, aby v kontexte vykonaného dokazovania povedal ako a kto sa
priestupku dopustil. Bez kamerového záznamu by nebolo možné reálne zistiť, či došlo ku skutku tak, ako
to uviedol oznamovateľ, alebo inak. Išlo by len o vysokú mieru pravdepodobnosti, pričom by aj tak bolo
možné uznať žalobcu vinným, a to s ohľadom na vyjadrenie znalca. Vďaka kamerovému záznamu však

mohol orgán verejnej správy vnímať skutok, vyhodnotiť, či odchýlka vo výpovedi oznamovateľa má vplyv
na posúdenie skutku a následne nad všetku pochybnosť skonštatovať vinu žalobcu. Žalovaný mal za
to, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutočnosťami a rozhodnutie
vydal v súlade so zákonom. Žalovaný doplnil, že proti napadnutému rozhodnutiu nebolo začaté konanieo mimoriadnom opravnom prostriedku a nebolo ani napadnuté protestom prokurátora. Vzhľadom na
uvedené preto žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

Replika žalobcu

13. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalovaného je v protiklade
s dôvodmi správnej žaloby, ale naviac aj s „kontroverznými“ názormi v ňom uvedenými, ktoré si
vzájomne odporujú, a rovnako aj s okolnosťami predmetnej veci. Žalobca považoval konštatovanie

žalovaného, že proti napadnutému rozhodnutiu nebolo začaté konanie o mimoriadnom opravnom
prostriedku a nebolo ani napadnuté protestom prokurátora, za irelevantné, keďže žalobca využíva
zákonný postup v súlade s poučením. Za rozhodujúcu okolnosť žalobca považoval zmenu výroku
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaným. Sám žalovaný uznal, že bolo potrebné
pristúpiť k zmene výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a precizovať ho tak, aby
zodpovedal realite. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že rozhodnutie nemalo oporu v preukázanom skutkovom

stave a nezodpovedalo realite. Žalobca ďalej uviedol, že relevantnosť videozáznamu bola posudzovaná
jednostranne v neprospech žalobcu, čo okrem iného vyplýva z posudzovania možnosti manipulácie E. F.
s nahrávkou a záveru žalovaného, že s touto okolnosťou nie je potrebné sa zaoberať. Bez expertízneho
skúmania nemožno konštatovať, či sa s nahrávkou manipulovalo, avšak žalobca je toho názoru, že sa
s ňou manipulovalo. Žalobca ďalej tvrdil, že nemožno prisvedčiť názoru, že je potrebné uprednostniť

zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania pred riadnym objasnením všetkých rozhodujúcich okolností
tak, aby bolo možné skutkový stav zistiť bez akýchkoľvek pochybností. Podľa žalobcu existuje viacero
pochybností o „postupe a zákonnosti objasnenia“, medzi ktoré patrí aj chybné posúdenie záverov
Odborného vyjadrenia v tom ohľade, že žalobca je bez akýchkoľvek pochybností vinný, keď znalec
nevylúčil, „že sa skutok mohol odohrať aj inak“.

14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

15. Správny súd výzvou zo dňa 15. októbra 2025 podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa vyjadrili

k vadám napadnutého rozhodnutia podľa § 195 písm. c) SSP. Žalobca v podaní zo dňa 7. novembra
2025 uviedol, že trvá na podanej správnej žalobe a na svojom písomnom vyjadrení a ďalej to, že nakoľko
ide o vadu na strane žalovaného, je podstatné, aké stanovisko k nej zaujme žalovaný. Žalovaný sa
k výzve správneho súdu nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci

dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého
stupňa je potrebné zrušiť pre ich vadu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 195 písm. c)
SSP. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal
ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené

na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 12. novembra 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.
decembra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

22. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo

premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na

ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

23. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,

oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

24. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016
o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v znení neskorších predpisov

(ďalej ako „Nariadenie GDPR“) spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená
aspoň jedna z týchto podmienok:
a) dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré
konkrétne účely;
b) spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby

sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;
c) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;
d)spracúvaniejenevyhnutné,abysaochrániliživotnedôležitézáujmydotknutejosobyaleboinejfyzickej
osoby;
e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone

verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;
f) spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia
strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a
slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa.26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku § 49 ods. 1 písm.

d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 5. mája 2023
v čase asi o 19.05 hod. v obci Hronec na príjazdovej ceste k rodinnému domu na ul. C. XXX/XX po
predchádzajúcej slovnej výmene fyzicky napadol E. F., a to tak, že pristúpil k E. F. do tesnej blízkosti
a vyrazil E. F. z rúk krabice s pizzou, nato E. F. reagoval úderom pravej ruky na oblasť hlavy A. B.
do jeho tvárovej časti, A. B. následne zvalil E. F. opakovane na cestu do snehu, kde ho pod sebou

držal svojou vlastnou váhou, pričom tiež udrel lakťom svojej pravej ruky E. F. do tvárovej časti a tlačil
E. F. lakťom svojej pravej ruky hlavu v tvárovej časti na cestu, čím spôsobil E. F. zlomeninu nosa s
dobou PN do 7 dní. Orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi za daný priestupok podľa §
11 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch a § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch pokutu vo výške 50,00
eur a podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,00
eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy

prvéhostupňaapostup,ktorýichvydaniupredchádzal,pričomrozsahprieskumubolstanovenýdôvodmi
nezákonnostiuplatnenýmivsprávnejžalobeaustanovením§195SSP,keďžesajednáosprávnužalobu
vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom

žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1,

písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle
§ 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby
v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej
žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj

na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade zistil ich
vadu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 195 písm. c) SSP, ktorá spočíva v tom, že orgány

verejnejsprávysavosvojichrozhodnutiachnevysporiadalisozákonnosťoudôkazu,zktoréhovychádzali
pri zisťovaní skutkového stavu veci, a teda v nedodržaní základných zásad trestného konania podľa
Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie zo strany orgánu verejnej správy
prvého stupňa a žalovaného. Konkrétne sa jedná o zásadu podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom,

ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V trestnom konaní tak súdnom, ako
aj správnom, je nevyhnutné dbať na to, aby rozhodnutie vychádzalo len z takých dôkazov, ktoré sú
v súlade s požiadavkou ich legality. Legalita dôkazov v trestnom konaní znamená, že všetky dôkazy

musia byť získané, predložené a aj vykonané v súlade s platnými zákonmi, čo zabezpečuje ochranu práv
obvinených aj poškodených. Dôkazy získané nezákonným spôsobom nie sú prípustné, čo znamená,
že orgán verejnej moci ich nemôže použiť ako podklad pre svoje rozhodnutie. Zákonnosť dokazovania
je nevyhnutným predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, keďže za
dôkaz v trestnom konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle zákona,

a to nielen v zmysle základného procesného predpisu, podľa ktorého orgán verejnej moci vedie trestné
(súdnealebosprávne)konanie,aleajosobitnýchzákonov.Dôkazmusíbyťzískanývsúladesozákonom
z takého zdroja, ktorý zákon stanovuje alebo pripúšťa. Ak je dôkaz nezákonný, je zároveň aj neprípustný
v konaní a konajúci orgán verejnej moci ho nemôže vykonať a jeho prostredníctvom zisťovať skutkový
stav, pričom naň musí pozerať tak, ako keby vôbec neexistoval.

28. V predmetnej veci orgány verejnej správy vychádzali pri svojom rozhodovaní z viacerých dôkazov,
a to z výpovedí žalobcu, poškodeného E. F. v postavení svedka, lekárskej dokumentácie, Odborného
vyjadrenia a z videozáznamov (sedem samostatných po sebe nasledujúcich videosekvencií v rôznejdĺžke vo formáte MP4), ktoré predložil Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Podbrezovej dňa
6. februára 2023 poškodený E. F. na CD-nosiči a ktoré pochádzajú zo súkromnej bezpečnostnej
kamery nachádzajúcej sa na rodinnom dome č. XXX I. J. C., K. C., ktorý je prechodným bydliskom

poškodeného. CD-R s predmetnými videozáznamami je súčasťou spisového materiálu, pričom
vyšetrovateľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Podbrezovej npráp. G. J. spísal podľa §
21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o Policajnom zbore“) Potvrdenie o zaistení veci č. p. ORPZ-BR-OPP5-19/2023-P zo dňa 7.
februára 2023 spolu s úradným záznamom o vzhliadnutí predmetných kamerových záznamov zo

dňa 7. marca 2023, z ktorého vyplýva skutočnosť, že kamerové záznamy predložil dňa 6. februára
2023 poškodený E. F. a pochádzajú z bezpečnostnej kamery, ktorú má poškodený nainštalovanú na
rodinnom dome v mieste jeho prechodného bydliska. Z odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného vyplýva, že orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní
vychádzali z predmetných videozáznamov. Žalovaný po vzhliadnutí kamerových záznamov upravil
opis priebehu incidentu medzi žalobcom a poškodeným a pristúpil k zmene výroku rozhodnutia

orgánu verejnej správy v časti skutkovej vety. Je teda zrejmé, že predmetné videozáznamy zo
súkromnej bezpečnostnej kamery tvorili významný dôkaz, na základe ktorého orgány verejnej správy
ustálili skutkový stav a pristúpili k rozhodnutiu o vine žalobcu za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Orgán verejnej správy prvého stupňa
a žalovaný však vykonali dokazovanie predmetnými videozáznamami bez toho, aby sa zaoberali ich

zákonnosťou, čo je nevyhnutý predpoklad ich prípustnosti v konaní (bod 27. tohto rozsudku). Otázke
zákonnosti dôkazu je potrebné venovať osobitnú pozornosť predovšetkým v prípade záznamov zo
súkromných bezpečnostných kamier, ktoré predloží účastník konania, prípadne sú mu zaistené, keďže
sa jedná o súkromný zdroj, pričom zhotovovanie videozáznamov zachytávajúcich podobizne fyzických
osôb podlieha právnej úprave, ktorá jednoznačne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno

považovať zhotovený videozáznam za zákonný. Podobizeň fyzickej osoby na kamerovom zázname,
prostredníctvom ktorej je táto osoba konkrétne identifikovateľná (čo v predmetom prípade je žalobca
a poškodený E. F., ktorých podobizne sú zaznamenané na predmetných videozáznamoch, čo aj
umožnilo orgánom verejnej správy rozpoznať účasť žalobcu a poškodeného na incidente a popísať
jeho priebeh) je osobným údajom tak, ako ho vymedzuje Nariadenie GDPR v čl. 4 ods. 1, v zmysle

ktorého „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej
fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno
identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo,
lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické
pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto

fyzickej osoby. Vyhotovovanie kamerových záznamov obsahujúcich podobizne fyzických osôb ako ich
osobné údaje preto spadá pod pojem „spracúvanie“ osobných údajov (čl. 4 ods. 2 Nariadenia GDPR,
v zmysle ktorého „spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi
osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie,
prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením

alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie
alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými
prostriedkami). Nariadenie GDPR v čl. 6 („Zákonnosť spracúvania“) ods. 1 jednoznačne stanovuje,
že spracúvanie osobných údajov je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená
aspoň jedna z podmienok podľa písm. a) až f). V prípade súkromných bezpečnostných kamier je

obvykle splnená podmienka podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) Nariadenia GDPR, teda že spracúvanie je
nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou
prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej
osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa. Ochranu
majetku, života, zdravia a bezpečnosti prevádzkovateľa súkromného kamerového systému možno

považovať za jeho oprávnený záujem a zabezpečenie tejto ochrany býva spravidla dôvodom inštalácie
a prevádzkovania súkromného kamerového systému. Pri posudzovaní zákonnosti vyhotovovania
videozáznamov súkromnými bezpečnostnými kamerami je však potrebné zohľadňovať rozsah, v ktorom
sa videozáznam vyhotovuje. Podmienka zákonnosti spracúvania osobných údajov (vyhotovovanie,
uchovávanie, prehliadanie a využívanie videozáznamov zo súkromných bezpečnostných kamier) podľa

čl. 6 ods. 1 písm. f) Nariadenia GDPR je splnená len v tom rozsahu, keď súkromná bezpečnostná
kamera sníma vlastný majetok, resp. súkromné priestory jej prevádzkovateľa, predovšetkým za účelom
odstrašenia nepovolaných osôb od neoprávneného vstupu do súkromných priestorov prevádzkovateľa
a zabezpečenia dôkazného materiálu pre prípadné trestné alebo civilné konanie. O splnení danejpodmienky však nemožno uvažovať v prípade, ak súkromná bezpečnostná kamera sníma verejný
priestor, do ktorého má prístup ktokoľvek aj bez súhlasu prevádzkovateľa súkromnej bezpečnostnej
kamery, keďže snímanie verejného priestoru nemožno považovať za nevyhnutné na účely ochrany

oprávnených záujmov prevádzkovateľa súkromného kamerového systému. Zákonnosť spracúvania
osobných údajov prostredníctvom vyhotovovania záznamov súkromnej bezpečnostnej kamery, ktorá
sníma verejný priestor, tak musí mať právny základ v inej podmienke podľa čl. 6 ods. 1, teda v písm.
a) až e) Nariadenia GDPR.

29. Orgány verejnej správy sa zákonnosťou predmetných kamerových záznamov ako dôkazu
v napadnutých rozhodnutiach nezaoberali a nevyhodnotili ju napriek tomu, že z nich vychádzali pri
zisťovaní skutkového stavu veci. Žalovaný naviac pristúpil k zmene výroku rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa v časti skutkovej vety práve na základe predmetných kamerových záznamov,
keď po vzhliadnutí ich obsahu upresnil priebeh fyzickej potýčky medzi žalobcom a poškodeným.
Zákonnosť kamerových záznamov pochádzajúcich zo súkromnej bezpečnostnej kamery poškodeného

E. F. však nemožno bez ďalšieho predpokladať, a to ani v prípade, ak sú súčasťou spisového
materiálu odstúpeného konajúcim orgánom verejnej správy orgánom Policajného zboru, pričom boli
zaistené zákonným spôsobom podľa § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, keďže zákonnosť ich
zaistenia neznamená, že sa tým stávajú zákonným dôkazom per se bez ohľadu na ustanovenia
osobitných predpisov. Keďže orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný sa vo svojich

rozhodnutiach,ktorésúpredmetomsúdnehoprieskumuichzákonnostisprávnymsúdom,nevysporiadali
so zákonnosťou predmetných kamerových záznamov ako dôkazu použiteľného v správnom trestnom
konaní o priestupku, z ktorého je žalobca obvinený (v prípade žalovaného platí uvedené o to viac, že
neuniklo pozornosti správneho súdu, že pochybnosti o zákonnosti kamerových záznamov ako dôkazu
vyplývajú už aj z obsahu odvolacích námietok žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého

stupňa), zaťažili tak preskúmavané rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 195 písm. c) SSP v nadväznosti na § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Vyhodnotiť zákonnosť dôkazov, z ktorých orgány verejnej správy pri zisťovaní skutkového
stavu veci vychádzali, je povinnosťou orgánov verejnej správy a nemôže tak urobiť správny súd, keďže
by tým nahradil ich činnosť a zasiahol do ich právomoci, čo nemožno v právnom štáte akceptovať.

Správny súd ako orgán súdnej moci vykonáva len kontrolu zákonnosti rozhodovania a postupov orgánov
verejnej správy ako súčasti výkonnej moci a nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní, a to ani
v konaniach v plnej jurisdikcii (v zmysle § 197 SSP môže správny súd len doplniť dokazovanie vykonané
orgánom verejnej správy a v zmysle 198 SPP môže na návrh žalobcu vykonať moderáciu uloženej
sankcie).

30. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení orgánov verejnej
správy a nesprávneho popisu priebehu fyzického stretu medzi žalobcom a poškodeným v skutkovej
vete výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spolu s rozhodnutím žalovaného
správny súd uvádza, že súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení

s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa by bol predčasný vzhľadom k skutočnosti, že tak
orgán verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaný vychádzali pri zisťovaní skutkového stavu okrem
iných dôkazov aj z predmetných kamerových záznamov pochádzajúcich zo súkromnej bezpečnostnej
kamery poškodeného, pričom, ako je uvedené vyššie, bez vyhodnotenia zákonnosti tohto dôkazu
a v nadväznosti na to aj jeho prípustnosti v konaní, z neho nie je možné vyvodzovať skutkové závery

relevantné pre rozhodnutie o vine žalobcu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch a následne aj uloženej sankcii. Obdobne by bol predčasný súdny
prieskum aj vo vzťahu k námietke žalobcu, prostredníctvom ktorej spochybňoval úplnosť a celistvosť
predmetných kamerových záznamov pre tvrdené zásahy do nich zo strany poškodeného E. F.. Bez
vyhodnotenia, či sú predmetné kamerové záznamy vôbec prípustné ako dôkaz v konaní, je otázka ich

celistvosti a tvrdenej manipulácie s nimi bezpredmetná.

31. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď „neuznal“
jeho námietky a nesprávne aplikoval zákon, a ďalej to, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa sú nepreskúmateľné, keďže sú podľa názoru žalobcu nedostatočne

odôvodnené, nezrozumiteľné a nezákonné, správny súd nemohol na základe takto všeobecne
formulovaných námietok vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že orgány verejnej správy vec
nesprávne právne posúdili a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné bez toho, aby žalobca zrozumiteľneuviedol, čím konkrétne malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci orgánmi verejnej
správy a ktorú konkrétnu okolnosť podstatnú pre posúdenie veci orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach neuviedli, prípade uviedli nezrozumiteľne, a aký by to malo vplyv na práva a právom

chránené záujmy žalobcu. Samotné neosvojenie si argumentácie žalobcu žalovaným nemožno
považovať za vadu rozhodnutia žalovaného, pokiaľ žalobca bez konkrétnej argumentácie len vyjadril
svoj nesúhlas s rozhodovaním a postupom žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí
žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté

výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody správnej žaloby
dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný
význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a
postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa §
134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných

bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu
svojichtvrdeníonezákonnostirozhodnutíorgánovverejnejsprávy.Správnysúdniejeoprávnenýdôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný

prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.

32. Keďže správny súd pri súdnom prieskume nad rozsah a dôvody správnej žaloby podľa § 195
SSP zistil, že rozhodnutie žalovanéhio a rovnako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa

sú zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v
spojení s § 195 písm. c) SSP v nadväznosti na § 2 ods. 12 Trestného poriadku, napadnuté rozhodnutie
žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

33. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne vyhodnotí zadovážené dôkazy za
účelom zistenia skutkového stavu veci, pričom dôsledne vyhodnotí zákonnosť zadovážených dôkazov,
predovšetkýmkamerovýchzáznamovpredloženýchpoškodenýmE.F.pochádzajúcichzjehosúkromnej
bezpečnostnej kamery, prípadne dokazovanie doplní, a opätovne posúdi, či na základe vykonaného
dokazovania v konaní prípustnými dôkazmi je možné dospieť k záveru o vine žalobcu zo spáchania

priestupku, z ktorého je obvinený, a následnému uloženiu sankcie. Právnym názorom správneho súdu
je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní podľa jeho výsledku úspešný, a
preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného
na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.