Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625205634
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625205634.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, E. a 2. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, G., proti žalovanému: Har-
mon s.r.o., IČO: 51 200 805, so sídlom Levočská 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska Kancelária
Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 21Csp/47/2025 – 60 zo
dňa 1.8.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i p ú š ť a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

III. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanémupreviesť,scudziť,darovať,založiť,zaťažiť,prenajaťaleboinaknakladaťsnehnuteľnosťami,
a to pozemkami parcely registra „C“ parcelné č. 3/3 o výmere 88 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
parcelné č. 4/2 o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcelné č. 5/1 o výmere 487 m2 -

záhrada, všetky v spoluvlastníckom podiele 1/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E.,
vedeným Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, vrátane rozostavanej stavby rodinného domu
nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parcelné č. 5/1 o výmere 487 m2 - záhrada bez ohľadu na to,
či je uvedená stavba zapísaná v katastri nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5Csp/41/2023 (výrok I.), návrh žalobcu v 1. vo zvyšnej
časti zamietol (výrok II.), návrh žalobkyne v 2. rade v celom rozsahu zamietol (výrok III.), rozhodol, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok IV.) a žalovanému voči žalobkyni v 2. rade právo na
náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1,
§ 332 ods. 1, § 334, § 76 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doplneným
dňa 4.7.2025 a dňa 14.7.2025, sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadením neodkladného opatrenia
zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a
k.ú. E., vedeným Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, v podiele 1/2, ďalej aby súd nariadil
Okresnému úradu Skalica, katastrálny odbor vyznačiť v katastri nehnuteľností poznámky a aby súd
neuložil žalobcom kauciu podľa § 340 CSP. Návrh odôvodnili tým, že vo veci samej vedenej pod sp. zn.

5Csp/41/2023 sa domáhajú voči žalovanému náhrady škody a odstránenia stavby. Ďalej uviedli, že ide
o jediný významný majetok žalovaného, pričom žalovaný aktuálne ponúka rozostavaný rodinný dom nauvedenom pozemku na predaj na portáli I. za cenu 216.000 eur. Existuje tu preto bezprostredná hrozba,
že prevodom pozemku alebo domu bude zmarená exekúcia nároku žalobcov, ktorého sa títo domáhajú
v konaní Okresného súdu Senica sp. zn. 5Csp/41/2023. Navyše dňa 17.12.2024 bolo na liste vlastníctva

č. XXXX pre k.ú. E. zapísané záložné právo v prospech tretej osoby - nového spoločníka žalovaného J.
J. A., čo žalobcovia pokladajú za účelové konanie majúce znemožniť uspokojenie pohľadávky žalobcov.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že za daného skutkového stavu sú vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade splnené predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Žalobcovia sa v konaní vo veci samej sp. zn. 5Csp/41/2023 domáhajú voči
žalovanému odstránenia stavby a zaplatenia sumy 56.400 eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že
na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalovaného (spoluvlastnícky podiel 1/2) nachádzajúcich
sa v k.ú. E. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX je postavená/rozostavaná stavba rodinného
domu, ktorá je na internetovom portáli I. ponúkaná na predaj za cenu 216.000 eur. Poukázal, že ak
bude žalobca v 1. rade v konaní sp. zn. 5Csp/41/2023 úspešný a žalovaný bude zaviazaný zaplatiť

mu žalovanú čiastku, môže byť pre žalobcu v 1. rade vymoženie prisúdeného nároku znemožnené
alebo minimálne sťažené, ak by medzičasom zo strany žalovaného došlo k predaju jeho nehnuteľného
majetku v predpokladanej hodnote viac ako 200.000 eur, čo by predstavovalo nie zanedbateľnú zmenu
zloženia majetku žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný je
síce len podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, nie ich výlučným vlastníkom, avšak

druhým podielovým spoluvlastníkom je jeden zo spoločníkov žalovaného. Zo zverejneného ponukového
inzerátu na internetovej stránke zaoberajúcej sa predajom nehnuteľností, ako aj z označenia predmetnej
nehnuteľnosti na mieste samom oznamom s nápisom „na predaj“ je zrejmá skutočnosť, že žalovaný
nehnuteľnosti vo svojom podielovom spoluvlastníctve predáva. Na základe uvedených skutočností
súd prvej inštancie mal za dostatočne osvedčené, že prípadný predaj nehnuteľného majetku zo

strany žalovaného, ku ktorému už reálne podnikol na základe zverejnenej inzercie kroky, by mohol
mať negatívny dopad na exekvovateľný majetok žalovaného, a to v zmysle zmeny jeho zloženia,
štruktúry, likvidity a pod., a s tým súvisiacim možným znížením jeho speňažiteľnosti, čo vo výsledku
súd prvej inštancie vyhodnotil ako možné ohrozenie výkonu potenciálnej exekúcie žalobcu v 1. rade
vo veci. Súd prvej inštancie preto nariadil neodkladné opatrenie s poukazom na to, že účel sledovaný

týmto neodkladným opatrením nemožno v danom prípade efektívne dosiahnuť prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, teda zriadením záložného práva podľa § 343 CSP, nakoľko by išlo v
poradí až o druhé, tzn. neprednostné záložné právo na nehnuteľnosti (prvým je záložné právo v
prospech J. J. A., spoločníka žalovaného). Súčasne zamietol návrh žalobcu v 1. rade v časti uloženia
povinnosti okresnému úradu, nakoľko okresný úrad zapíše poznámku o obmedzení vlastníka nakladať s

nehnuteľnosťou podľa § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. na základe oznámenia súdu a teda osobitný
výrok súdu by mal len deklaratórne účinky a je nadbytočný. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
ustanovenie § 340 CSP upravuje právo povinného na náhradu škody po splnení podmienok uvedených
v tomto ustanovení zákona. Podstatnou podmienkou vzniku tohto nároku je vznik škody, ktorá ale
zatiaľ nevznikla. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že zákon existenciu kaucie pre prípad vzniku

škody súvisiacej s nariadením neodkladného opatrenia neupravuje, súd prvej inštancie návrh žalobcu
v 1. rade aj v časti neuloženia kaucie žalobcom, resp. subsidiárne jej nahradenie zápisom záložného
práva do 5.000 eur zamietol. Súčasne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalobkyni v 2. rade v celom rozsahu, nakoľko voči jej osobe neexistujú dôvody pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v 2. rade sa v konaní vo veci samej vedenom

pod sp. zn. 5Csp/41/2023 domáha odstránenia rozostavanej stavby nachádzajúcej sa na parcele č.
296 zapísanej Okresným úradom Senica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre obec a
k.ú. K.. Podaním návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha obmedzenia oprávnenia
žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na
listevlastníctvač.XXXXpreobecak.ú.E..Žalobkyňav2.radežiadnymspôsobomnepreukázalaobavu,

akýmspôsobombynakladaniesnesúvisiacounehnuteľnosťouvovlastníctvežalovanéhoohrozilovýkon
exekúcie týkajúci sa odstránenia rozostavanej stavby na pozemku žalobkyne v 2. rade.

4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal zo samostatného
(procesného) spoločenstva žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobca v 1. rade sa v konaní vo veci samej domáha

náhrady škody a žalobkyňa v 2. rade odstránenia rozostavanej stavby. Nakoľko žalobca v 1. rade bol v
konaní na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, súd mu podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade súd prvej inštanciejej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, náhrada trov konania by tak v tejto časti patrila
žalovanému, ale pretože mu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu žalobkyne v 2. rade žiadne trovy
nevznikli, súd prvej inštancie mu právo na ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a IV. podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a g)
CSP. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysvetľuje v čom má spočívať negatívny dopad „na exekvovateľný majetok žalovaného“.

Vágne odôvodnené rozhodnutie súdu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci opravného prostriedku. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil
akým spôsobom má v dôsledku predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného dôjsť k „znemožneniu
alebo sťaženiu“ vymoženia potencionálnej pohľadávky žalobcu v 1. rade (ďalej aj ako „žalobca“).
Uznesenie je z tohto dôvodu arbitrárne. V konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť
(a žalovaný ju aj výslovne popiera), že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku alebo, že by ho

nejakým spôsobom účelovo zaťažoval. Predajom nehnuteľnosti dochádza k transformácii nehnuteľného
majetku na majetok hnuteľný (peniaze) a nie k zbavovaniu sa majetku. O zbavovaní sa majetku by
bolo eventuálne možné hovoriť v prípade, ak by sa nehnuteľnosť prevádza na spriaznenú alebo tretiu
osobu bezodplatne (napr. darovacou zmluvou), čo však nie je pravda a toto vyplýva aj so žalobcom
predloženýchlistinnýchdôkazovpreukazujúcichzáujemžalovanéhonaodplatnompredajinehnuteľnosti

za účelom zhodnotenia svojich investícií do nehnuteľnosti. Nie je preto správne tvrdenie súdu prvej
inštancie, že by predaj nehnuteľnosti žalovaného mohol zmariť alebo sťažiť exekúciu potencionálnej
pohľadávky žalobcu. Žalobca cielene klame, keď uvádza, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku,
resp. tento účelovo zaťažuje. Generálny zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou,
ktorý v uznesení súd prvej inštancie uložil žalovanému neprimerane obmedzuje žalovaného vo svojej

zárobkovej/ podnikateľskej činnosti a prieči sa princípu proporcionality. Takýto zákaz, ktorý vylučuje
akúkoľvek činnosť žalovaného (vrátane transformácie nehnuteľného majetku na peniaze) vo vzťahu k
nehnuteľnosti prekračuje rámec ústavnosti. Ani skutočnosť, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné
právo v prospech veriteľa J. J. A., bytom L. XX, L. žiadnym spôsobom nepreukazuje, to že by žalovaný
vykonávaltakéúkony,cieľomktorýchbymalobyť„znemožneniealebosťaženie“uspokojeniažalobcovej

potencionálnej pohľadávky. K zriadeniu záložného práva došlo na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 5.11.2024, ktorou sa zabezpečuje záväzok žalovaného na splatenie pôžičky 150.000
eur, ktorá je splatná do 5.11.2025. J. J. A. sa stal spoločníkom žalovaného až po poskytnutí pôžičky,
dňa 19.11.2024. Žalovaný požiadal veriteľa o poskytnutie pôžičky z dôvodu, že v čase poskytnutia
pôžičky potreboval peňažné prostriedky na kúpu obchodného podielu v spoločnosti Vedrodsteel s. r. o.,

konkrétnenaúhradu1.častikúpnejceny,kdecelkovákúpnacenabola1.200.000eur.Žalovanýplánoval
pôžičku splatiť z peňažných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti, s ktorou mu súd prvej
inštancie zakázal nakladať, čo je aj dôvodom prečo k tejto nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo
a prečo žalovaný túto nehnuteľnosť inzeruje na predaj. V dôsledku uznesenia toto žalovaný nemôže
urobiť, čím hrozí že sa dostane do omeškania a bude musieť podľa čl. I. bod 2) a čl. II. bod 2) Zmluvy

o pôžičke platiť veriteľovi stále narastajúce úroky a zmluvnú pokutu 0,05% z nezaplatenej sumy za
každý kalendárny deň, čo predstavuje sumu 75 eur za každý deň omeškania. Táto suma predstavuje
škodu, ktorú si bude musieť uplatňovať voči žalovanému, a ktorá by mu inak nevznikla. Žalovaný okrem
vlastného majetku, ktorý je podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2024 v sume 1.677.334 eur
aj jediným spoločníkom (vlastníkom) spoločnosti Vedrodsteel s. r. o., ktorá podľa účtovnej závierky

zostavenej k 31.12.2024 disponuje majetkom v sume 813.858 eur. Majetok žalovaného mnohonásobne
prevyšuje potencionálnu pohľadávku žalobcu vo výške 56.400 eur. Neexistuje preto zákonný predpoklad
pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie preto
nesprávne vyhodnotil, že úkon (nakladanie s nehnuteľnosťou), ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobom sťaží alebo znemožní ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci konania vo veci

samej. Ak súd prvej inštancie vzhliadol existenciu obavy z ohrozenej exekúcie, predmetom ktorej je
uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu, tak v takom prípade platí, že účel sledovaný neodkladným
opatrením bolo možné dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, keďže pohľadávka zabezpečená
záložným právom viaznucim na nehnuteľnosti v prospech J. J. A. je vo výške istiny 150.000 eur a
žalovaný predáva nehnuteľnosti za kúpnu cenu 216.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak

by z kúpnej ceny bola uspokojená celá pohľadávka prednostného záložného veriteľa v sume 150.000
eur, tak v prospech druhého záložného veriteľa (žalobcu) by na úhradu jeho eventuálnej pohľadávky
ostávala suma 66.000 eur, ktorá prevyšuje sumu eventuálnej pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštanciepri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevzal na zreteľ, že neodkladné opatrenie je
opatrením výnimočnej povahy a arbitrárne ho nariadil mimo rámec nevyhnutnej miery.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že z predloženej inzercie vyplýva, že žalovaný aj po dni 1.8.2025, kedy
bolo nariadené neodkladné opatrenie, naďalej verejne ponúka predmetnú nehnuteľnosť na predaj, čím
smeruje k jej scudzeniu napriek uloženému zákazu. Podmienky § 324 CSP sú osvedčené, keďže hrozí
zmena skladby, likvidity a speňažiteľnosti majetku žalovaného pri plánovanom odplatnom prevode jeho

1/2 podielu na nehnuteľnostiach. Opatrenie je primerané, adresné a dočasné, obmedzuje len právne
dispozície, bežné užívanie ponecháva, trvá do právoplatného skončenia sporu. Žalobca poukázal na
to, že žalovaný je len 1/2 spoluvlastníkom a jeho argumentácia v odvolaní ignoruje spoluvlastnícky
režim, poradie veriteľov a transakčné náklady. Existencia prednostného záložného práva veriteľa J. J.
A. zvyšuje riziko nedostatočnej zostatkovej hodnoty pre ostatných veriteľov (vrátane žalobcu). Žalobca
ďalej uviedol, že majetok dcérskej spoločnosti Vedrodsteel s. r. o. nie je priamo exekvovateľný na

dlh žalovaného, pričom exekúcia na obchodný podiel je procedurálne aj hodnotovo problematická.
Z uvedeného dôvodu je nariadené neodkladné opatrenie účinnejšie než zabezpečovacie opatrenie
(sudcovské záložné právo), ktoré nebráni prevodu a bolo by podriadené k existujúcemu záložnému
právu. Skutkové závery súdu prvej inštancie vychádzajú z osvedčených skutočností (inzercia predaja,
hodnota majetku, zmena likvidity). Predaj nehnuteľnosti reálne zvyšuje riziko odtoku hodnoty do likvidity,

ktorá je ľahko presunuteľná a ťažko zaistiteľná pred právoplatnosťou. Peňažné prostriedky možno rýchlo
presúvať, výťažok môže pohltiť prednostný veriteľ alebo iné záväzky, preto odplatný prevod počas
sporu zhoršuje vymáhateľnosť. Existencia prednostného záložného práva zvyšuje riziko pre ostatných
veriteľov, keďže poradie uspokojenia pri speňažení znamená, že zostatok pre žalobcu môže byť nulový,
čoosvedčujepotrebunariadenianeodkladnéhoopatrenia.Anižalovanýmtvrdenýúčelpôžičky(akvizícia

podielu) a vstup veriteľa do postavenia spoločníka nemení nič na skutočnosti, že jeho zabezpečenie má
prioritu, pričom ani účtovné aktíva nevyjadrujú disponibilnú bázu po zohľadnení pasív a poradia veriteľov.

7. V podaní zo dňa 26.8.2025 označenom ako „doplnenie a rozšírenie návrhu podľa § 185 CSP“
žalobca žiadal, aby súd rozhodol o povinnostiach na predloženie ním špecifikovaných listín, ktoré sú

potrebné na objasnenie veci. Uviedol, že totožné skutkové tvrdenia a listiny sú predmetom aj konania
vo veci samej vedeného pod sp. zn. 5Csp/41/2023, z ktorého dôvodu žiadal, aby súd prihliadol na
relevantné listiny a údaje, resp. si ich vyžiadal priamo.

8. Žalobca v podaní zo dňa 5.9.2025 označenom ako „návrh na rozšírenie neodkladného opatrenia“

žiadal, aby súd: I. dočasne uložil J. J. A. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
zmluvou zo dňa 5.11.2024 k nehnuteľnostiam na LVXXXX, k. ú. E., parc. č. 3/3 (88 m2, zastavaná plocha
a nádvorie), 4/2 (66 m2, zastavaná plocha a nádvorie), 5/1 (487 m2, záhrada), a to do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 5Csp/41/2023; II. J. J. A. zakázal uzavrieť zmluvu s dražobníkom, zverejniť
alebo uskutočniť dobrovoľnú dražbu, realizovať výkon záložného práva iným dohodnutým spôsobom

podľa § 151j OZ, podávať na kataster návrhy na vklad alebo záznam z titulu výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam, postúpiť zabezpečenú pohľadávku alebo zriaďovať ďalšie zabezpečenia viažuce sa
na uvedené nehnuteľnosti, ktoré by smerovali k obchádzaniu účinkov tohto neodkladného opatrenia;
III. spoločnosti Ipsum s.r.o. zakázal uzavrieť k nehnuteľnostiam akúkoľvek kúpnu zmluvu, zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve, rezervačnú alebo developerskú zmluvu, uzavrieť zmluvu s dražobníkom alebo

zverejniť/uskutočniť dobrovoľnú dražbu, podať na kataster návrh na vklad akéhokoľvek vecného práva
k nehnuteľnostiam, zriadiť alebo rozšíriť akékoľvek ťarchy k nehnuteľnostiam, vykonať iný právny úkon
smerujúci k prevodu, zaťaženiu alebo inej dispozícii s uvedenými nehnuteľnosťami, ktorý by smeroval k
obchádzaniu účinkov tohto neodkladného opatrenia; IV. bezodkladne po vyhotovení uznesenia doručil
Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru uznesenie na účely zápisu poznámky k LV XXXX, k.

ú. E..

9. Žalovaný v podaní zo dňa 3.10.2025 zotrval na podanom odvolaní. S poukazom na čl. 5 CSP
poukázal na zjavné zneužitie práva zo strany žalobcu. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že opakujúce
sa nedôvodné podania žalobcu zo dňa 20.8.2025, dňa 25.8.2025, dňa 27.8.2025 a dňa 5.9.2025

pri neexistencii naliehavého právneho záujmu predstavujú zjavné zneužitie práva, účelom ktorých je
iba vytváranie nátlaku na žalobcu. Žalovaný z tohto dôvodu apeloval na konajúci súd, aby návrhy
žalobcu zamietol a takýmto úkonom žalobcu nepriznal právnu ochranu, keďže je očividné, že zo
strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva. Podávanie zjavne nedôvodných návrhov na neodkladnéopatrenia spojených s absenciou naliehavého právneho záujmu pri žalobách o určenie existencie práva
alebo vlastníckeho práva môže predstavovať nátlakové konanie smerujúce k obmedzeniu nakladania
s nehnuteľnosťou alebo môže byť motivované znížením trhovej ceny nehnuteľnosti prostredníctvom

zápisu poznámky o súdnom konaní na list vlastníctva.

10.Žalobcavpodanízodňa17.11.2025uviedol,žepodaniažalobcu,ktoréžalovanývodvolaníoznačuje
za „nedôvodné“ a „opakujúce sa“, boli vždy reakciou na nové skutočnosti a listiny doručované samotným
žalovaným súdu. Ich cieľom bolo tieto nové skutočnosti procesne zachytiť, uviesť ich do súvislosti s

podmienkami § 325 CSP a preukázať, že neodkladné opatrenie je nielen dôvodné, ale po predložení
ďalších listín zo strany žalovaného dokonca ešte naliehavejšie. Žalobca si vo veci samej uplatňuje
voči žalovanému celkový peňažný nárok vo výške 114.024,06 eur, ktorý pozostáva z náhrady škody
56.400 eur za vadné dielo a z nákladov úplnej asanácie rozostavanej stavby vo výške 57.624,06
eur podľa nového znaleckého posudku Ing. Ondreja Sovu č. 048/2025. Keďže znalecký posudok
jednoznačne konštatuje nulovú úžitkovú hodnotu diela a nevyhnutnosť jeho úplného odstránenia, ide o

sumu, ktorá má reálne kryť skutočnú majetkovú ujmu žalobcu a nie je výsledkom špekulatívneho alebo
neprimeraného uplatňovania práva. Ak žalovaný v odvolaní používa pojem „naliehavý právny záujem“
a odkazuje na judikatúru týkajúcu sa určovacích žalôb a procesných situácií, v ktorých sa posudzuje
zrejmá bezúspešnosť uplatneného nároku, takáto argumentácia nie je pre oblasť neodkladných opatrení
priamo použiteľná. Zo samotných tvrdení žalovaného vyplýva, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne

prednostné záložné právo k pôžičke 150.000 eur, výťažok z predaja má slúžiť na úhradu tejto pôžičky
a beží zmluvná pokuta 0,05 % denne (75 eur/deň). Za týchto okolností predaj nezvyšuje žalobcovi
vymožiteľnosť, ale spôsobuje odlev výťažku k prednostnému veriteľovi a zmenšuje exekučnú bázu,
pričom je potrebné tiež zohľadniť daňové zaťaženie a transakčné náklady. Žalobca tiež uviedol, že
účtovná závierka žalovaného Har-mon s.r.o. za rok 2024 potvrdzuje, že jeho „majetok“ je takmer celý

financovaný z cudzích zdrojov. Celková hodnota aktív predstavuje 1.601.493 eur, z toho vlastné imanie
tvorí len 44.872 eur, zatiaľ čo záväzky dosahujú 1.556.621 eur. Celková zadlženosť je teda približne 97,2
% a podiel vlastného kapitálu len asi 2,8 %. Spoločnosť má extrémne tenký vlastný kapitál a je prakticky
plne závislá od veriteľov. Zisk po zdanení za rok 2024 je len 2.386 eur pri tržbách 765.072 eur, čo
znamená rentabilitu tržieb približne 0,31 %. Pri takejto minimálnej ziskovosti a extrémnej zadlženosti je

nereálne očakávať, že žalovaný vytvorí z bežnej prevádzky voľné prostriedky v rozsahu nároku žalobcu
(114.024,06 eur) bez vážneho ohrozenia svojej platobnej schopnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,že
odvolanie žalovaného voči výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia

nie je dôvodné.

12. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

14. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

15. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo, ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.18. Právna úprava sporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa
nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré
rozhodnutiu predchádzalo, ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o

predmete tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby
v tomto štádiu by odporovalo základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie
rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery
zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Keďže CSP neobsahuje osobitné ustanovenia o
zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP

primerane aplikovať vyššie citované ustanovenia o zmene žaloby. Odvolací súd podanie žalobcu zo
dňa 5.9.2025 vyhodnotil podľa jeho obsahu ako zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V danom prípade žalobca navrhol zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až po vydaní
napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, t.j. v odvolacom konaní, pričom pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Nakoľko v zmysle § 371 CSP
v odvolacom konaní už návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné meniť, odvolací súd

zmenu návrhu vo výroku I. nepripustil

19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, a tiež v závislom výroku IV.
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným. Úlohou odvolacieho

súdu, s poukazom rozsah a dôvody odvolania, skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, tak bolo posúdiť, či
boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné
opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1 na
nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E..

20. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím
treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie
potrebné časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého

uznesenia bolo objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli
schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania)
a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov
súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími
námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.27. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom
tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením

sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných
mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo
ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo
a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu
postavenia oprávneného účastníka.

28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu sa žiada
zdôrazniť, že vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. O návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Procesný inštitút
neodkladného opatrenia totiž neslúži na to, aby sám o sebe vyriešil sporné vzťahy strán, hoc aj by takéto
vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov. Ak

v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, nemôže byť relevantný
odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu
sa pritom vychádza zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu

vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste
v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä
vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

29.Znávrhužalobcuv1.radenanariadenieneodkladnéhoopatreniavprejednávanejveci(včasti,ktorej

súd prvej inštancie vyhovel) vyplýva, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného
zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol uplatnený žalobou
v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5Csp/41/2023, v ktorom sa domáha voči
žalovanémunáhradyškody(zaplateniasumy56.400eur).Súdprvejinštanciepritomsprávnevyhodnotil,
že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami bola žalobcom pre potreby neodkladného

opatrenia dostatočne osvedčená listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu v tomto štádiu sporu bez vykonania
riadneho dokazovania by bolo pritom predčasné s určitosťou tvrdiť, že nárok, ktorý je uplatňovaný
žalobou vo veci samej, je očividne vylúčený. S prihliadnutím na predmet odvolacieho konania (návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu konania vo veci samej) je potrebné zdôrazniť,

že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej.

30. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy
v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany

sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie
vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu
k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už
stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom
stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. V prípade nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami

počas konania vo veci samej by mohlo dôjsť k sťaženiu vymoženia judikovanej pohľadávky žalobcu,
preto je potom aj podľa odvolacieho súdu dôvodné obmedziť právo žalovaného nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, t. j. dočasne fixovať existujúci právny stav k dotknutým nehnuteľnostiam pre sporové
konanie. Je v záujme oboch strán sporu, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s poukazom na
čo možno nariadené neodkladné opatrenie považovať za primerané uvedenému účelu.

31. Odvolací súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia
obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie
tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré bypreukazovali obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s majetkom, ktoré by mohlo
mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Medzi skutočnosti, ktoré
osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého

dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno postihnúť výkonom exekúcie alebo iné
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Pre osvedčenie
tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie
žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre
nariadenie neodkladného opatrenia je potom daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním

a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich
negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.

32. Súd prvej inštancie potom správne poukázal na to, že žalovaný vykonáva kroky k predaju
jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď nehnuteľnosti inzeruje a ponúka na predaj. Túto skutočnosť žalovaný

napokon ani nerozporuje v ním podanom odvolaní. Žalovaný vykonáva kroky smerujúce k zníženiu
rozsahu jeho majetku, ktorý je evidovaný vo verejných registroch a zoznamoch, čo znižuje jeho
vystopovateľnosť. V danom prípade tak samotným správaním sa žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu
rozsahu jeho exekvovateľného majetku, je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov
sporových strán.

33. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP pritom vyplýva, že podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia nie je osvedčenie (či dokonca preukázanie) stavu, že dochádza k nerealizovateľnosti, či
nevymožiteľnosti exekúcie. Naopak, postačujúcim je osvedčenie už len (objektívnej) obavy z neúspechu
exekúcie, t. j. z toho, že veriteľovo právo nebude možné uspokojiť. Účelom ust. § 325 ods. 1 CSP

je teda (okrem iného) možnosť poskytnutia preventívnej ochrany sporovej strane, aby táto reálne
dosiahla uspokojenie svojho nároku. Preventívny charakter takejto ochrany založený len na osvedčení
rozhodujúcich skutočností sa následne prejavuje aj v zodpovednosti upravenej v ust. § 340 ods. 1 CSP,
podľa ktorého je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu
neodkladným opatrením vznikli, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu

než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.
Ak žalovaný v odvolaní argumentoval prípadným vznikom škody v dôsledku nariadeného neodkladného
opatrenia, aj táto odvolacia argumentácia bola nedôvodná.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia

založeného na obave z ohrozenia exekúcie treba posudzovať v širšom kontexte tak, aby v konečnom
dôsledku prípadný úspech sporovej strany nebol iba iluzórnym bez možnosti jeho reálneho naplnenia. K
podmienke subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (legislatívne
vyjadrenej v § 324 ods. 3 CSP) odvolací súd uvádza, že táto bude splnená najmä vtedy, ak je
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t. j. v prípade, ak žalobca nebude

uplatňovať voči žalovanému právo na peňažné plnenie (napr. pri určovacej žalobe alebo pri žalobe na
nepeňažné plnenie), prípadne sa nariadenia neodkladného opatrenia nebude domáhať z dôvodu obavy,
že exekúcia bude ohrozená. Len výnimočne bude možné nariadenie neodkladného opatrenia pripustiť
aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, a to vtedy,
ak by žalobca neodkladného opatrenia preukázal, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom

zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde pritom spravidla o situácie, keď
dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorú by bolo možné efektívne
záložné právo zriadiť, napr. ak by po zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením žalobca
nezískal postavenie prednostného záložného veriteľa, a teda by existovala vysoká miera rizika, že
jeho nárok nebude uspokojený. Ak potom žalobca v konaní preukázal, a nebolo to ani sporné, že na

nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech veriteľa J. J. A., bytom L. XX, L. (na základe
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.11.2024, ktorou sa zabezpečuje záväzok žalovaného na
splatenie pôžičky 150.000 eur), existencia tejto ťarchy vylučuje, že by účel žalobcom požadovaného
neodkladného opatrenia bolo možné dosiahnuť zradením zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 ods. 3
CSP), pretože, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, týmto opatrením by už žalobca postavenie

prednostného záložného veriteľa nedosiahol (zabezpečovacie opatrenie by tak bolo neefektívne). Iné
ako prednostné záložné právo by totiž za takejto situácie predstavovalo iba formálnu súdnu ochranu,
ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci.35. K námietke žalovaného týkajúcej sa otázky primeranosti (proporcionality) nariadeného
neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že v rámci osobitného procesného postupu typického pre
neodkladné opatrenie nemožno prejudikovať, do akej miery bude žalobca so žalobou úspešný v konaní

vo veci samej, avšak vzhľadom na výšku hodnoty predmetu konania (o zaplatenie istiny 56.400 eur)
sa v tejto etape súdneho konania javí nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vo výroku I. napadnutého uznesenia ako primerané, keďže ani žalovaný neoznačil svoj
iný exekvovateľný majetok nižšej hodnoty ako je suma, za ktorú sú predmetné nehnuteľnosti inzerované.
Žalovaný v konaní osvedčil, že sa žalobou podanou v roku 2023 domáha náhrady škody, že dňa

17.12.2024 bolo na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. zapísané záložné právo v prospech tretej osoby
J. J. A., ktorým sa zabezpečuje záväzok žalovaného na splatenie pôžičky vo výške 150.000 eur, pričom
žalovaný predmetné nehnuteľnosti vo svojom podielovom spoluvlastníctve ponúka na predaj za cenu
216.000 eur. Ak žalovaný poukazuje na to, že aj v prípade, ak by z kúpnej ceny bola uspokojená celá
pohľadávka prednostného záložného veriteľa v sume 150.000 eur, v prospech žalobcu by na úhradu
jeho eventuálnej pohľadávky zostala suma 66.000 eur, táto argumentácia nezohľadňuje, že žalovaný

je len 1/2 spoluvlastníkom nehnuteľností, ani prípadné náklady spojené s predajom nehnuteľností či
skutočnezaplatenúkúpnucenu,ktorásaodinzerovanejmôželíšiť.Nemožnotiežopomenúťskutočnosť,
že žalovaný môže podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP, akonáhle
sa o skutočnostiach relevantných pre podanie takéhoto návrhu dozvie. Za danej situácie, keď konanie
vo veci samej ešte prebieha a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebol identifikovaný iný

exekvovateľný majetok žalovaného nižšej hodnoty, je potom nariadené neodkladné opatrenie potrebné
vyhodnotiť ako primerané.

36. S prihliadnutím na obsah spisu a obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej veci žalobca osvedčil dôvodnosť

nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav, citoval právne predpisy,
ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia správne aplikoval
na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania
bolpredvšeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnymi
názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

38. Uznesenie súdu prvej inštancie v závislom výroku IV. (o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným) odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, nakoľko

nešlo v tejto časti o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo v tejto časti rozhodnutie vydané
neexistovali, nakoľko o trovách konania sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu až v
rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej (sp. zn. 5Csp/41/2023) končí. O nároku na náhradu trov
konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného opatrenia tak rozhodne
aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262

ods. 1 CSP).

39. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).