Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/214/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125392327
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125392327.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, D., t.č. v ústavnej starostlivosti Centra pre deti a
rodiny E., so sídlom F. X, XXX XX E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov – matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, D.

a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/XX H., D., t.č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Banská Bystrica, v konaní o podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno na
nariadenie dočasného pobytu maloletej v určenom zariadení a na odovzdanie maloletej do starostlivosti
tohto zariadenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8P/98/2025-20
zo dňa 03.10.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/98/2025-28 zo dňa 8. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8P/98/2025-20 v napadnutom výroku II. v spojení

s výrokom III. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I.
rozhodol tak, že ex offo začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým maloletá bude
odovzdaná do starostlivosti Reedukačného centra I. J., vo výroku II. nariadil neodkladné opatrenie

v znení, že Centrum pre deti a rodiny E., prípadne ktokoľvek, kto má maloletú v aktuálnej starostlivosti,
je povinný odovzdať ju do starostlivosti Reedukačného centra I. J. a vo výroku III. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno (ďalej len „ÚPSVaR Brezno“) zo dňa 30.09.2025, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, na základe ktorého maloletá bude odovzdaná do starostlivosti Reedukačného centra I. J., na

jeho odôvodnenie a za aplikácie ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1 veta prvá, § 329 ods. 2 CSP, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, § 363 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho uznesenia. Uznesením č.k. 8P/98/2025-28 zo dňa 08. októbra 2025 opravil na
prvej strane v pravom rohu písomného vyhotovenia uznesenia č.k. 8P/98/2025-20 zo dňa 03.10.2025
číslo konania na správne č.k. 8P/98/2025-20.
3. Z opatrovníckeho spisu maloletej súd prvej inštancie zistil, že maloletá bola narodená mimo

manželstva. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2P/226/2013-24 zo dňa 17.01.2014 maloletej nariadil
ústavnú starostlivosť v Detskom domove E. pre deti a rodiny E. ( ďalej aj „Centrum“). Zo vzťahu rodičov
maloletej pochádza aj jej brat K., ktorý bo rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 9P/84/2021-59 zo
dňa 13.01.2022 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá bola v rámci ústavnej starostlivosti
najprv u profesionálneho rodiča, vzhľadom na jej problémové správanie tento požiadal o zrušenie
poskytovania starostlivosti a dňa 05.02.2021 bola premiestnená do Centra na samostatne usporiadanú

skupinu Dom J. D.. Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Centra v septembri 2022 bola maloletá
premiestnená na samostatne usporiadanú skupinu K. I. L. M.. V období od 04.01.2023 do 23.06.2023maloletá na odporučenie pedopsychiatričky bola hospitalizovaná v Detskej psychiatrickej liečebni M. z
dôvodov neprimeranej sexuálnej akcelerácie. Pobyt v liečebni bol ukončený s odporučením pokračovať
v nastavenej farmakologickej liečbe a rešpektovať odporúčania pedopsychiatra. Na podnet ÚPSVaR

Brezno súd uznesením č.k. 8P/51/2024-17 zo dňa 22.05.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
maloletá bola odovzdaná do starostlivosti Diagnostického centra C. C.. Po ukončení pobytu sa vrátila
do Centra, kde v decembri 2024 sa u nej začali opäť objavovať výchovné problémy v Centre a aj
v škole. Nerešpektuje autoritu zamestnancov centra, nerešpektuje pravidlá centra, opakovane ich
porušuje, je drzá, agresívna a vulgárna voči zamestnancom centra ako aj ostatným deťom na skupine.

Nemá dostatočne reálny nadhľad na svoje správanie, nedokáže zvážiť dôsledky svojho správania
a konania. Nevhodným, vulgárnym správaním ohrozuje aj morálny vývin ostatných detí na skupine.
Naďalej u nej pretrváva sexuálna akcelerácia, vedie aktívny pohlavný život s priateľom J., fajčí. Ku
škole a školským povinnostiam má negatívny postoj, odmieta pracovať na vyučovaní, porušuje školský
poriadok, nerešpektuje učiteľov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie ex offo začal konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia a aj nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal Centrum pre deti a rodiny

E., prípadne kohokoľvek, kto bude mať maloletú aktuálne v starostlivosti, povinnosťou odovzdať ju do
starostlivosti Reedukačného centra I. J..

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej, doručené súdu dňa 14.10.2025
(č.l. 48 súdneho spisu). Podľa obsahu odvolací súd ho posúdil ako odvolanie do výroku II., proti ktorému

bolo prípustné odvolanie. Proti výroku I. prípustné odvolanie nebolo. V odôvodnení poukázal na to, že
zo strany ÚPSVaR Brezno nebol zistený riadne skutočný stav veci. Správa J. N. A. zo dňa 26.09.2025
preukazuje, že maloletá vykazuje správanie v súvislosti s poruchou ADHD a otec považuje za značne
represívne a neľudské konanie, ktorým by pre takúto poruchu mala byť jeho dcéra umiestnená v tzv.
„polepšovni“. To, že je arogantná a nezapája sa do aktivít, odmieta ich plniť, vulgárne sa správa, jeho

síce veľmi mrzí, ale to je práve spojené so spomínanou poruchou a pre toto by jeho dcéra nemala
byť umiestnená v reedukačnom centre, ktoré, práve naopak, môže mať na ňu ešte horší vplyv. Do
reedukačného centra sa dostávajú maloletí, ktorí porušujú zákonné normy omnoho viac ako len tým, že
sú arogantní, alebo sú neprispôsobiví. Zo správy J. N. A., okrem iného vyplýva, že mal byť stanovený
cieľ pre maloletú A., a to podpora kontaktov dieťaťa s biologickými rodičmi. Otcovi nie je zrejmé, z čoho

vychádza tvrdenie, že matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre návrat maloletej domov, keďže
z tej istej správy jasne vyplýva, že má doma deti z iného vzťahu. Toto si výrazne odporuje, keďže iné
dve deti majú zrejme vytvorené vhodné podmienky a maloletá A. ich nemá. Ako otec má záujem o svoje
deti a zároveň žiada týmto o pomoc pri výkone rodičovských práv a povinností, nakoľko svojim deťom
niekoľkokrát písal, a to dcére na adresu J. XX a synovi na adresu E., odpoveď však prišla iba raz do K.

L. E., a to od jeho dcéry. Po výkone trestu otec má záujem postarať sa o svoje deti, avšak bydlisko má
naďalej u svojej matky, a teda nemá vytvorené vhodné podmienky. Zároveň uviedol, že v prípade jeho
dcéry sa jedná a poruchu - ochorenie, čo nie je dôvodom na jej umiestnenie do reedukačného centra.
5. Predmetné odvolanie bolo prostredníctvom súdu prvej inštancie doručené na vedomie matke, Centru
pre deti a rodiny E., Reedukačnému centru I. J. a kolíznemu opatrovníkovi.

6. Do momentu konania a rozhodovania ďalšie podania nenasledovali.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po zistení, že
odvolanie podal oprávnený účastník konania – otec maloletej (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s §
359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec

v rozsahu danom v § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario), za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP
uznesenie okresného súdu v časti napadnutého výroku II. o uložení povinnosti pre Centrum pre deti
a rodiny E., prípadne kohokoľvek, kto má maloletú v aktuálnej starostlivosti, odovzdať ju do starostlivosti
Reedukačného centra I. J. a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania zrušil podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
8. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
9. Podľa § 51c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy ( ďalej len „vyhláška“), ak sudca rozhoduje o uložení výchovného opatrenia na účely zabezpečenia
odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov
maloletého dieťaťa pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, alebo o nariadení ústavnejstarostlivosti podľa osobitného predpisu,20d) ktoré sa bude vykonávať najmä v reedukačnom centre,
vždy vypočuje maloleté dieťa, ktorého sa konanie o uložení výchovného opatrenia alebo konanie o
nariadení ústavnej starostlivosti týka.

10. Za podstatný pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa považuje, okrem iného,
aj názor dieťaťa. Osobitná úprava participačných práv maloletého v rozsahu práva byť vypočuté je
upravená aj v ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť
samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa
rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru

maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej
vyspelosti. Takto formulované zákonné ustanovenie reguluje právo dieťaťa byť vypočuté v súdnych či
administratívnych konaniach, ktoré sa ho týkajú. Práve aj § 43 Zákona o rodine zaväzuje príslušné
orgány v konaniach, ktoré sa týkajú dieťaťa, jeho názor zisťovať a prikladať mu primeranú váhu,
s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého.
Ďalšiu vnútroštátnu úpravu zisťovania názoru maloletého obsahuje aj Zákon č. 305/2005

Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, kde je orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately povinný názor maloletého posudzovať v prípadoch, keď vykonáva funkciu kolízneho
opatrovníka.
Procesnoprávna úprava participačných práv detí je regulovaná aj v Civilnom mimosporovom poriadku,
a to v základných princípoch Čl. 4, kedy Civilný mimosporový poriadok upravuje povinnosť súdu konať

v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a ak je to vhodné, povinnosť informovať maloletého o všetkých
otázkach týkajúcich sa priebehu konania. Právo dieťaťa na informácie je zdôraznené v konaniach vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 116 CMP). Právo dieťaťa byť vypočuté vo veciach, ktoré sa
ho týkajú, je priamo upravené aj v § 38 CMP.
Postup súdu v prípade zisťovania názoru dieťaťa upravuje aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajskésúdy,Špeciálnysúdavojenskésúdyvovyššiecitovanom§51c,ktorýmsaakcentuje požiadavka
na vypočutie maloletého dieťaťa, ktorého sa týka konanie o nariadenie výchovného opatrenia alebo
o nariadenie ústavnej starostlivosti, ak sa majú vykonávať v reedukačnom centre, naplní sa tak
požiadavka na zisťovanie názoru maloletého, ktorý je účastníkom týchto konaní, pretože len tak budú

naplnené participačné práva maloletého.
11. Ustanovenie § 367 CMP je jedno z frekventovaných ustanovení aplikovaných v poručenskej
agende súdov, kedy sa častokrát rodičia, prípadne iné osoby, ktoré majú v starostlivosti maloleté
deti, domáhajú formou neodkladného opatrenia odovzdania dieťaťa do osobnej starostlivosti, prípadne
orgány sociálnoprávnej ochrany detí navrhujú odovzdanie maloletého do centier pre rodiny a deti alebo

do diagnostických ústavov, reedukačných ústavov a podobne.
12. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné
opatrenie na základe ním tvrdeného podnetu/návrhu ÚPSVaR Brezno v znení, že Centrum pre deti
a rodiny E., prípadne ktokoľvek, kto má maloletú v aktuálnej starostlivosti, je povinný odovzdať ju do
starostlivosti Reedukačného centra I. J.. Pred štádiom konania o podnete/návrhu ÚPSVaR Brezno bolo

zrejmé, že maloletá je umiestnená v Centre pre deti a rodiny E. (rozsudok Okresného súdu Brezno č.k.
2P/226/2013-24 zo dňa 17. januára 2014, ktorým bola maloletej nariadená ústavná starostlivosť, ktorá
je vykonávaná v Centre pre deti a rodiny E., s účinnosťou od 18.03.2014). V čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým bolo podnetu/návrhu úradu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
vyhovené, bol osvedčovaný stav na strane maloletej na základe zistení, uvedených v odôvodnení

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Odvolací súd zistil, že dňa 30.09.2025 bol doručený súdu prvej inštancie návrh ÚPSVaR Brezno na
vydanie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým sa domáhal výrokom I. nariadiť maloletej A.
dočasný pobyt v zariadení v Reedukačnom centre I. J. za účelom zabezpečenia reedukačného pobytu
a výrokom II. , aby bolo nariadené Centru pre deti a rodiny E., aby osobne odovzdal maloletú A. do

starostlivosti Reedukačného centra I. J.. V rámci tohto návrhu ÚPSVaR Brezno uviedol, že po ukončení
diagnostického pobytu maloletej, táto sa navrátila do Centra pre deti a rodiny E. a v decembri 2024
sa u nej začali opätovne objavovať výchovné problémy, či už v škole, došlo k zhoršeniu sociálnych
a ekonomických podmienok, maloletá nerešpektuje autoritu zamestnancov centra, pravidlá centra, je
drzá, agresívna, vulgárna voči zamestnancom a ostatným deťom na skupine, naďalej u nej pretrváva

sexuálna akcelerácia, maloletá fajčí, čo má negatívny vplyv na organizmus, ku škole a školským
povinnostiammánegatívnypostoj,odmietapracovaťnavyučovaní,zapájaťsadovyučovaciehoprocesu
s tým, že návrat do biologickej rodiny maloletej nie je možný a bola stanovená u maloletého dieťaťavysoká miera ohrozenia. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol vo veci nariadením
neodkladného opatrenia, a to o druhom výroku návrhu ÚPSVaR Brezno.
14. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po
ňom, nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má súd

zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie
(tzv. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. Napriek tejto
základnej charakteristike rozhodnutia o neodkladnom opatrení je potrebné, aby súd prvej inštancie
zodpovedal na nosné otázky, položené v podanom návrhu/podnete. Pripomína odvolací súd, že mieru
pravdepodobnosti,sakousúuvedenéúdajepravdivé,pritomsúdvyhodnocujevzhľadomnaindividuálne

okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Pokiaľ ide o veci, týkajúce sa maloletých, inštitút neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy,
ak je daná naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia takej intenzity, že osvedčovaný stav

ohrozenia života, zdravia a záujmov maloletého dieťaťa nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, len
nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že neodkladným opatrením navrhnutá
zmena zariadenia, hoci aj dočasne do navrhnutého reedukačného centra, je krajným riešením, pre ktoré
sa vyžaduje osvedčenie natoľko závažných okolností, ktorú situáciu je nevyhnutné riešiť nariadením
neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto postup
v spise súdu prvej inštancie absentuje, z ktorého záveru vyplýva, že odvolací súd nemohol vyhodnotiť
procesný postup, ktorý vyústil do rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny a vytvárajúci
relevantný postup pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedené citované ustanovenie § 51c vyhlášky
(ods. 9 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) je odrazom participačných práv dieťaťa. Súd

prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti ani dôvody, pre ktoré uvedenú vyhlášku neaplikoval. Ani
samotný úrad, ktorý podal návrh, vyhodnotený súdom prvej inštancie ako podnet, nevykonal s maloletou
neformálny pohovor, v ktorom by zisťoval názor maloletej na predmet konania – nariadenie jej pobytu
v reedukačnom centre a s tým spojenú povinnosť centra pre deti a rodiny odovzdať ju do starostlivosti
do tohto reedukačného centra.

16. Čo sa týka prvého výroku, ktorý navrhoval ÚPSVaR Brezno v podnete/návrhu, uvedené je potrebné
posúdiť podľa obsahu ako návrh na nariadenie výchovného opatrenia – dočasného pobytu maloletej
v reedukačnom centre na určitú dobu za účelom zabezpečenia jej reedukačného pobytu. Odvolací súd
zastáva názor, že nie je možné neodkladným opatrením nariadiť výchovné opatrenie, nakoľko výchovné
opatrenie je samostatným konaním upraveným hmotným právom podľa ust. § 37 Zákona o rodine,

vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania
a rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom. Ak by
súd vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom
opatrení, konanie vo veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o výchovnom
opatrení by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného

opatrenia v znení požadovanom úradom, by neodkladné opatrenie nevykazovalo charakter dočasnosti
a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale by konzumovalo vec samu.
17. Odvolací súd vo vzťahu k svojim nasledujúcim záverom považuje za podstatné primárne uviesť, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť uznesenia

a odôvodnenia súčasne. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom
na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie v písomnej
forme rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo

nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade
prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak v podanom odôvodnení rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť
a odôvodnenie. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávanírozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Odvolací súd len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou
súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek uznesenia je tzv. právna veta, t.j. právny názor konajúceho súdu,
ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd

vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.
18. Vykonaním odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolaniu otca odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie nedôsledne zisťoval pomery na nariadenie neodkladného opatrenia. Závery súdu prvej
inštancie v napadnutom uznesení sú predčasné, a to nielen vzhľadom na vyššie vytýkané nedostatky
vo vykonaní dokazovania formou osvedčovania, ale aj vzhľadom na vyššie uvedené odvolacím súdom

nezodpovedané otázky súdom prvej inštancie.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil vyššie
spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia
v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci v skutkovej, ako i právnej rovine. V danom prípade, podľa
odvolacieho súdu, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že
súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil

nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých
právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom.
V tejto súvislosti tiež neúplne nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP.
Za nesprávne odvolací súd považoval aj napadnuté uznesenie v závislom výroku o trovách konania,

pretože za danej procesnej situácie prvoinštančný súd nemal rozhodovať o náhrade trov konania. Podľa
ust.§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorým
sakonaniekončí.Rozhodnutieoneodkladnomopatrenímápovahukonečnéhorozhodnutialenvtedy,ak
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení
konania, podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje návrh, alebo o prípad, ak by súd prvej

inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal. Žiadna z týchto procesných situácií
v prejednávanom prípade nenastala (vzhľadom na návrh úradu na nariadenie výchovného opatrenia -
dočasného pobytu maloletej v reedukačnom centre), preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným
opatrením nemal súd prvej inštancie rozhodovať, ale má o nich rozhodnúť až v rozhodnutí vo veci samej
ako v konečnom rozhodnutí o uloženie výchovného opatrenia.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že povinnosť podľa ust. § 367 ods. 1 CMP nie je možné ukladať
komukoľvek bez označenia konkrétneho subjektu z dôvodu, že takéto rozhodnutie nie je vykonateľné.
20. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností

odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, komplexne a dôsledne objasní a zhodnotí všetky vyššie uvádzané
skutočnosti odvolacím súdom, pričom neopomenie podrobne v odôvodnení všetky aspekty záujmu
maloletého dieťaťa v okolnostiach konkrétnej prejednávanej veci s dôrazom na skutočnosti vyplývajúce
z návrhu/podnetu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného odvolania), ako i skutočnosti
vyplývajúce zo skutkového stavu, všetko za dôsledného dodržania § 220 CSP. Až na podklade riadne

zisteného a osvedčeného stavu vec opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníka
- otca produkovanou v odvolacom konaní a nanovo rozhodne viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného
dovolania.