Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724204777.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX B., oboch právne
zastúpených: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokáta, so sídlom Gaštanová 1314/6, 060 01 Kežmarok,
IČO: 53774108, proti žalovaným: 1/ H. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom B.

XXXX/X, XXX XX B., 2/ A. I. J., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., 3/ A. L. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX
A. E. a 5/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX N., XXX XX B., žalovaní v 2. až 5. rade právne
zastúpení:AKBerčos.r.o.,sosídlomJ.Hanulu19,05201SpišskáNováVes,IČO:54329281,onávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach všetkých žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad, č. k. 23C/65/2024-41 zo dňa 23.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby namiesto doterajšej žalovanej v 1. rade H. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, vstúpil
do konania ako žalovaný v 1. rade A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, B..

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.

Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia výrokov II. a III. vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Žalovaným sa z a k a z u j e nakladať s nehnuteľnosťami vedenými katastrálnym odborom

Okresného úradu Kežmarok, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., a to rodinný dom - stavba
so súp. č. XXXX na ul. B. X O. B., ktorý sa nachádza na pozemku s parc. číslom XXXX, pozemok s
par. č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 213 m2 , parcela registra „C“,
pozemok s par. č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada, s výmerou 632 m2, parcela registra „C“; a to najmä
previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou
zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti

alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti vecným bremenom, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať,
odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom,
a to až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad Kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu.

II. Žalovaní - H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX B., A. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., A. L. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., M.B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX A. E. a A. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
XX N., XXX XX B. môžu podať proti žalobcom - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX,
XXX XX B. a E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX B., žalobu o určenie, že ich

právo na nakladanie s nehnuteľnosťami vedenými katastrálnym odborom Okresného úradu Kežmarok,
zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., a to rodinný dom - stavba so súp. č. XXXX na ul.
B. X O. B., ktorý sa nachádza na pozemku s parc. číslom XXXX, pozemok s par. č. XXXX, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 213 m2 , parcela registra „C“, pozemok s par.
č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada, s výmerou 632 m2, parcela registra „C“; a to najmä právo

previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou
zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti vecným bremenom, prenajať ich, vypožičať, odstrániť, zničiť,
poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, tu je.

Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým takejto žalobe vo veci

samej vyhovie.

III. Žalobcovia m aj ú voči žalovaným n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti I. tohto uznesenia s odôvodnením tvrdeným v návrhu
(pozri návrh na nariadenie neodkladného opatrenia).

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 330

ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 všetko Civilného sporového poriadku.

4. Z tvrdení žalobcov/navrhovateľov neodkladného opatrenia (ďalej len ,,žalobcovia“) vyplýva, že vo
vzťahu k žalovaným vystupujú v právnom postavení kupujúcich z kúpnej zmluvy z 9.7.2024 v znení
jej dodatkov z 24.9.2024 a 10.10.2024. V ďalšom, že žalované ako predávajúce spoluvlastníčky

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor v k.
ú. B., a to: rodinný dom - stavba so súp. č. XXXX na ul. B. X O. B., ktorý sa nachádza na pozemku s
parc. číslom XXXX, pozemku s par. č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou
213 m2, parcela registra „C“, pozemku s par. č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada, s výmerou 632 m2,
parcela registra „C“ prejavili svoju vôľu a za stanovenú kúpnu cenu 160.100,- eur previedli v júli 2024

kritické nehnuteľnosti na žalobcov Kúpnou zmluvou v znení jej dvoch dodatkov. V zmysle čl. V Kúpnej
zmluvy táto nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami.

5. Vzťah k žalovaným/odporcom žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia osvedčili vyššie
uvedenou kúpnou zmluvou, Dodatkom č. 1 a 2 k nej, LV č. XXX, k. ú. B., súhlasom s podpisom zmluvy

a zriadením záložného práva.

6. Na tomto mieste sa dopĺňa, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu.
Preto je pri posudzovaní predpokladov jej dôvodnosti potrebné zodpovedať na dve základné otázky, a
síce ,,vo vzťahu k čomu“ nebezpečenstvo hrozí a o ,,aké“ nebezpečenstvo ide. V prvom prípade ide o

zabezpečované právo, v druhom o dôvod rýchlej ochrany (neodkladného zásahu), t. j. určité ohrozenie
presadenia alebo uplatnenia práva. Zabezpečované právo, resp. nárok je potrebné chápať v širšom
zmysle, a preto ho nemožno nahradiť len právnym vzťahom, keďže v rámci neho samotného môže
vzniknúť konkrétnejšie právo (nárok), ku ktorému sa zabezpečenie viaže. V danom prípade je zrejme
týmto právom právo žalobcov na nerušené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam,

ktoré súd predmetom vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy.

7. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia existenciu vzťahu
medzi nimi a žalovanými upraveného právom osvedčili, čím zároveň preukázali splnenie základnej
podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Žalobcovia v návrhu osvedčili i existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne
chrániť rozhodnutím vo veci samej.8. Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB“), je v zmysle zák. č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania právnická osoba so sídlom v P., prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje financovanie
priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní

bytového fondu. Podpora sa poskytuje vo forme úveru za prísne stanovených podmienok, ktoré t.
č. žalobcovia spĺňajú, pričom podmienky spĺňa aj rodinný dom ako predmet prevodu (maximálna
podlahová plocha bytu v rodinnom dome môže byť 120 m2, do podlahovej plochy sa nezapočítava
podlahová plocha balkónu, lodžie a terasy. Ak je súčasťou rodinného domu garáž, do podlahovej plochy
sa nezapočítava podlahová plocha tohto priestoru do 25 m2). ŠFRB poskytol pre kúpu konkrétneho

rodinného domu žalobcom úver vo výške 100 % z obstarávacieho nákladu stavby, s lehotou splatnosti
úveru 34 rokov (lehota splatnosti do 65. roku veku žiadateľov) pri 1 % úrokovej sadzbe. Z uvedeného
je zrejmé, že schválený úver je v porovnaní s komerčnými bankami pre žalobcov bezkonkurenčný, ale
vzťahuje sa len na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti, teda na predmet prevodu kúpnej zmluvy v znení
jej dodatkov. Pre získanie úveru poskytol otec žalobcu v 1. rade svoj byt ako ďalší záloh, nakoľko
samotná nadobúdaná nehnuteľnosť by výšku čerpaného úveru od ŠFRB nekryla. Kúpna cena bude

predávajúcim vyplatená priamo Štátnym fondom rozvoja bývania podľa podmienok dohodnutých v čl.
II kúpnej zmluve v znení jej dodatkov. Žalobcovia uskutočnili prvú obhliadku nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, ktoré predávali žalované 15. júna 2024. Po obhliadke sa žalobcovia rozhodli, že o
nehnuteľnosť majú záujem, keďže spĺňala požiadavky stanovené Štátnym fondom rozvoja bývania,
ktorý poskytuje úver, o čerpanie ktorého mali pri financovaní kúpy nehnuteľností žalobcovia záujem.

Žalobcovia kontaktovali za účelom kúpy nehnuteľností svojho finančného poradcu A. B.. Ten poznal
žalované a spolu dohodli podmienky kúpy, ktoré boli vyhovujúce pre obe zmluvné strany. Výsledkom
dohody bol podpis kúpnej zmluvy, ktorú bolo potrebné za účelom schválenia úveru dvakrát doplniť podľa
usmernení ŠFRB. Žalované v danom čase nič nenamietali. V kúpnej zmluve sa okrem iného zaviazali,
že budú spolupracovať s dopracovaním žiadosti o úver zo ŠFRB, pričom im z čl. II bodu 3) kúpnej

zmluvy vyplynula povinnosť podpísať zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej účelom bude zriadenie
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ŠFRB, a ktorej uzavretie je nevyhnutné
na poskytnutie úveru kupujúcim. 30. októbra 2024 sa žalobcovia dozvedeli, že úver zo Štátneho fondu
rozvoja bývania majú oficiálne schválený, o čom bezodkladne informovali svojho finančného poradcu,
ktorýžalovanékontaktovalstoutodôležitouskutočnosťou.Pritelefonickomrozhovore,vktoromfinančný

poradca žalovanej v 2. rade oznámil, že žalobcom bol úver zo ŠFRB schválený, mu táto oznámila, že o
nehnuteľnosti prejavil záujem nový kupujúci a ponúka im za nehnuteľnosti 178.000,- eur. Žalovaná v 2.
rade finančnému poradcovi oznámila, že spolu s ostatnými žalovanými podnikli právne kroky týkajúce
sa rezervačnej zmluvy s novými kupujúcimi. Po informácii, že žalované majú nových kupujúcich a riešia
s nimi rezervačné zmluvy na už raz predané nehnuteľnosti, kontaktoval finančný poradca žalobcov a so

žalovanými dohodol osobné stretnutie, ktorého sa zúčastnila žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade.
Na stretnutí sa žalobcovia snažili o zmierlivé riešenie situácie s poukazom na to, že postup žalovaných
nepovažujú za zákonný ani férový. Odvolali sa na existenciu platnej a účinnej kúpnej zmluvy, na už
vynaložené náklady, na stratu času a energie a to nielen ich, ale aj finančného poradcu, ktorý intenzívne
vybavoval všetko potrebné, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle požiadaviek ŠFRB za

účelom získania úveru. V závere stretnutia prítomné žalované konštatovali, že je to ich rozhodnutie,
ich vec a žalobcovia ho majú akceptovať. Žalobcovia zopakovali svoje nesúhlasné stanovisko a vyzvali
žalované na opätovné preštudovanie kúpnej zmluvy. 5.11.2024 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom bola
prítomná žalobkyňa v 2. rade so svojím otcom, finančný poradca, žalovaná v 2. rade, žalovaná v 3.
rade a ich brat. Vystupovanie žalovaných a hlavne ich brata bolo neadekvátne, agresívne a vulgárne.

Uistenie, že žalované nebudú ďalej podnikať kroky k predaju predmetných nehnuteľností žalobcovia
nedostali. Žalobcovia návrh odôvodnili tvrdením, podľa ktorého právne úkony plnia v súkromnom práve
funkciu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Medzi subjektmi občianskeho
práva (stranami sporu) došlo k prejavu vôle, na základe ktorého vznikol právny vzťah, t. j. došlo k vzniku
Kúpnej zmluvy. Týmto momentom vznikol medzi kupujúcimi a predávajúcimi záväzkový právny vzťah.

Kúpna zmluva nadobudla účinnosť v oblasti záväzkového práva už jej uzavretím, nakoľko z platnej
zmluvy o prevode nehnuteľností vznikajú pre jej účastníkov obligačné účinky, t. j. obsah zmluvy sa
stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Žalobcovia a
žalované uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá je platná a účinná. Účinnosť zmluvy nastala súčasne so vznikom
platnej zmluvy. Kúpnou zmluvou vznikol žalobcom záväzkový nárok požadovať od žalovaných prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Obsahom kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti jej účastníkov.
O obsahu kúpnej zmluvy rozhodovala autonómna vôľa všetkých jej účastníkov. Dojednania, ktoré nie
sú obsahovou súčasťou zmluvy, nie sú pre strany záväzné, nakoľko sa nestali súčasťou zmluvnéhodojednania. Ak účastník zmluvy neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, môže sa druhý účastník
domáhať splnenia povinnosti podaním žaloby na súde.

9. O potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností
nemá súd vážne pochybnosti. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami,
ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj po právnej
stránke a tiež osvedčenie ohrozenia nároku podložené konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových

tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčené také konanie
žalovaných,ktorýmužreálnezasiahlidovýkonuprávažalobcovnanerušenénadobudnutievlastníckeho
práva k predmetu vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy, keď zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými
stranami (printscreen sms) a z čestného vyhlásenia finančného poradcu A. B. je osvedčené, že žalované
realizujú právne úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy s treťou osobou (napr. uzavretím rezervačnej
zmluvy) napriek skutočnosti, že podpísali vyššie uvedenú kúpnu zmluvu so žalobcami a 25.9.2024

dokonca vyslovili súhlas so zriadením záložného práva k jej predmetu. Skutkové tvrdenia žalobcovia
osvedčili už spomínanými listinnými dôkazmi: Kúpnou zmluvou, jej dvomi dodatkami, LV č. XXX, k. ú.
B., Súhlasom s podpisom zmluvy, Súhlasom žalovaných so zriadením záložného práva z 25.9.2024,
Rozhodnutím Štátneho fondu rozvoja bývania č. ŠFRB/Ž/823/2024 z 29.10.2024, Čestným vyhlásením
A. B. (finančného poradcu) z 13.11.2024, Čestným vyhlásením Q. F. (otca žalobkyne). V tejto súvislosti

je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalobcov, podľa ktorého v súkromnom práve platí zásada pacta
sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných
strán už nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a
nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. (nález Ústavního
soudu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12, 28.2.2013) Dôvodnosť obáv žalobcov potvrdzuje i skutočnosť, že aj

napriek tomu, že kúpna zmluva je podpísaná ako žalovanými, tak aj žalobcami, a je platná a účinná,
žalované ju odmietajú dodržať a snažia sa predať už raz predanú nehnuteľnosť novým kupujúcim, teda
tretej osobe. Žalované sa chcú vyhnúť riadnemu splneniu dohodnutých povinností vyplývajúcich im z
predmetnej kúpnej zmluvy, pričom na to svoje konanie nemajú žiaden relevantný zmluvný alebo zákonný
dôvod. Odstúpenie žalovaných od kúpnej zmluvy do dnešného dňa nebolo žalobcom doručené a t. č.

nie je ani takýto postup zo strany žalovaných právne možný. Konanie žalovaných je tak v rozpore so
základnou zásadou súkromného práva.

10. Uložením povinnosti žalovaným sa v danom prípade poskytuje žalobcom ako navrhovateľom
neodkladného opatrenia plnohodnotná súdna ochrana a zabezpečuje i trvalá úprava pomerov medzi

stranami, čím toto rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci
samej. Súd v danom prípade priznal žalobcom voči žalovaným právo vyplývajúce im z ust. Článku I
ods. 2, 3 vyššie uvedenej kúpnej zmluvy sporových strán z 9.7.2024 v znení jej dvoch dodatkov, v
rámci ktorého je súdna ochrana efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovia sa tak na žalovaných nemusia domáhať svojich práv

kupujúcich samostatnou žalobou vo veci samej.

11. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom pred začatím konania vo veci
samej (§ 324 ods. 1 CSP) boli žalobcovia úspešní, a preto im bol voči žalovaným priznaný nárok na
náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 % (ust. § 255 CSP).

12. Žalovaní v 2. a 4. rade vo svojom spoločnom odvolaní potvrdili, že podpísali návrh kúpnej zmluvy
zo dňa 9.7.2024, ako aj to, že tieto svoje podpisy overili s tým však, že finančný poradca žalobcu A. B.
im tvrdil, že podpis kúpnej zmluvy nie je pre nich nijako záväzný a že budú môcť kedykoľvek od kúpnej
zmluvy odstúpiť. Uvedenému zodpovedá skutočnosť, že podľa návrhu kúpnej zmluvy mala byť kúpna

cena vyplatená najneskôr do 31.3.2025, čo je zjavne neprimerane dlhá doba.

13. Žalovaní, po tom ako tento návrh kúpnej zmluvy podpísali, všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy
odovzdali A. B., ktorý im doposiaľ, ani nikto iný, nevrátil návrh kúpnej zmluvy podpísaný žalobcami.
Podľa žalobcov právny úkon je uzavretý až vtedy, ak sa navzájom stretnú dva prejavy vôle, pričom

k tomu nikdy nedošlo. V tomto prípade to platí o to viac, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí
mať obligatórne písomnú formu. S poukazom na uvedené sa preto žalovaní necítili byť týmto návrhom
kúpnej zmluvy viazaní a je pochopiteľné, že za danej situácie hľadali aj iného záujemcu o dotknuténehnuteľnosti, čo sa im to aj podarilo, a to dokonca za nezanedbateľne vyššiu kúpnu cenu (178.000,-
eur).

14. Potom ako žalobkyňa prevzala odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy, reagovala prípisom zo dňa
3.12.2024, v ktorom uvádza, že táto kúpna zmluva je platná a účinná a neexistuje dôvod na odstúpenie
od kúpnej zmluvy. Žalovaní však ani nikdy netvrdili, aby od kúpnej zmluvy odstupovali. Žalovaní odvolali
návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

15. Žalobcovia síce k žalobe priložili sken takého znenia kúpnej zmluvy, ktoré je podpísané aj žalobcami,
ale nikdy predtým takýto návrh kúpnej zmluvy nepredložili žiadnej zo žalovaných.

16. Podľa žalovaných až momentom, kedy druhej zmluvnej strane dôjde prejav vôle smerujúci k
uzatvoreniu zmluvy, sa považuje takýto úkon za uzatvorený. Ten moment nenastal dodnes a vzhľadom
na odvolanie návrhu zo strany žalovaných už k nemu ani nikdy nemôže dôjsť.

17. Uvedené podľa žalovaných vyplýva aj z čestného prehlásenia A. B., Q. F. a zo screenshotu
elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným v 2. rade.

18. Podľa žalovaných na základe neplatnej a neúčinnej kúpnej zmluvy nemôžu žalobcovia v tomto

konaní uplatňovať akýkoľvek nárok, a teda nemôžu obmedziť žalovaných pri nakladaní s ich
nehnuteľnosťami. Ak mali žalobcovia skutočne záujem kúpnu zmluvu so žalovanými uzavrieť, mali tak
aj vykonať a mali žalovaným doručiť nimi podpísané znenie kúpnej zmluvy. Dodnes sa tak nestalo a
vzhľadom na to, že žalovaní už odvolali svoj návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, už by ani prípadným
doručením podpísanej kúpnej zmluvy žalovaným nemohli nastať účinky platnej a účinnej kúpnej zmluvy.

19. Žalovaní mali za to, že napadnuté neodkladné opatrenie je neprimeraným zásahom do vlastníckych
práv žalovaných, a to aj s poukazom na vyššie uvedené. Odďaľovaním možnosti predaja daných
nehnuteľností tretej osobe môže podľa žalovaných dôjsť k poškodeniu predmetných nehnuteľností,
keďže aktuálne nie sú nikým obývané, pričom začína zimné obdobie, v ktorom hrozí vznik technickej

poruchy na nehnuteľnostiach. Ďalším trvaním účinkov neodkladného opatrenia za daných okolností
preto podľa žalovaných hrozí ujma na ich strane, a to aj tým, že záujemcovia môžu stratiť z akéhokoľvek
dôvodu záujem o ich nadobudnutie.

20. Podľa žalovaných súd prvej inštancie uvádza, že neodkladným opatrením poskytol žalobcom trvalú

ochranu ich práv, teda, že trvanie neodkladného opatrenia časovo neobmedzil a ani neurčil žalobcom
povinnosť podať žalobu vo veci samej, avšak svoje rozhodnutie, pre ktoré tak urobil, neodôvodňuje
dostatočným spôsobom. Konštatovanie, že neodkladné opatrenie konzumuje aj konanie vo veci samej
(pričomniejeznáme,oakékonanievovecisamejbysamalojednať)nepovažujúžalovanízadostatočné
odôvodnenie skutočnosti, prečo súd nepovažoval za dôvodné uložiť žalobcom v určite lehote podať

žalobu vo veci samej. Ak má byť týmto neodkladným opatrením poskytnutá trvalá ochrana ich práv,
potom bolo potrebné aj s ohľadom na túto skutočnosť hodnotiť primeranosť zásahu do práv žalovaných,
ktorý zásah nariadeným neodkladným opatrením nepochybne vznikol. Žalovaní mali za to, že nie je daná
primeranosťzásahudoichpráv,akimsúdtrvaloobmedzilmožnosťnakladaťsdanýminehnuteľnosťami,
a to „iba“ v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, teda bez toho, aby bolo vykonané plnohodnotné

dokazovanie.

21. Naopak konanie o určenie, že právo žalovaných na nakladanie s danými nehnuteľnosťami, tu je,
ktoré môžu v zmysle poučenia žalovaní iniciovať, by bolo riadnym súdnym konaním, počas ktorého by
ale žalovaní boli obmedzené na svojich vlastníckych právach, pričom je možné predpokladať, že takéto

konanie by celkom určite právoplatne neskončilo do času, do ktorého by žalobcovia boli oprávnení od
ŠFRB čerpať úver v prípade, ak by so žalovanými platne uzatvorili kúpnu zmluvu. Tento postup tak nie je
účelný ani pre žalobcov, pričom ale významným spôsobom zasahuje do práv žalovaných. S poukazom
na uvedené preto žalovaní v 2. a 4. rade navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh
voči nim v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným v 2. a 4. rade náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

22. Rovnaké skutočnosti ako uviedli žalovaní v 2. a 4. rade, uviedli vo svojom spoločnom odvolaní
žalovaní v 1.. 3. a 5. rade.23. Žalobcovia vo svojom spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných zotrvali na všetkých
skutočnostiach, ktoré uviedli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Opakovane zdôraznili,

že v zmysle článku V. kúpnej zmluvy táto nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými
stranami,pričomžalovaníakopredávajúcipreukázateľnekúpnuzmluvunaMestskomúradevKežmarku
podpísali. Následne túto zmluvu podpísali aj žalobcovia ako kupujúci.

24. Tvrdenia žalovaných v odvolaní považovali za nepravdivé, keď žalobcovia aj prostredníctvom

finančného poradcu vždy doručovali všetky dokumenty týkajúce sa kúpi žalovanej v 2. rade elektronicky
vopred na preštudovanie a pripomienkovanie. Túto zmluvu mohla žalovaná v 2. rade kedykoľvek
preposlať ostatným spoluvlastníčkam. S obsahu zmluvy sa teda žalovaná v 2. rade ako aj ostatné
spoluvlastníčky v pokoji a dostatočnom časovom rozsahu mohli oboznámiť, svoje pripomienky mohli
predniesť a boli by zapracované, pretože ak by s niečím v návrhu nesúhlasili, tak by dokumenty
nepodpísali. Po podpise kúpnej zmluvy zo strany všetkých žalovaných, došlo k jej odovzdaniu žalovanou

v 2. rade priamo žalobcom, a nie finančnému poradcovi ako to tvrdia žalovaní v odvolaní. Žalobcovia
pred očami žalovanej v 2. rade kúpnu zmluvu podpísali a jedno vyhotovenie jej odovzdali. Žalovaná v
2. rade žalobcom uviedla, že predávajúcim stačí len toto vyhotovenie a ostatné nechcela s tvrdením, že
možno ŠFRB požiada o viac vyhotovení, tak aby ich žalobcovia mali k dispozícii. Žalovaná v 2. rade vždy
vystupovala v mene všetkých spoluvlastníčok, čo potvrdzuje aj vyjadrenie v liste zo dňa 29.11.2024.

25. Žalovaní ako predávajúci spolupracovali so žalobcami ako kupujúcimi aj po podpise kúpnej zmluvy,
spolupracovali pri podpise prvého dodatku a Súhlasu so zriadením záložného práva v prospech ŠFRB
v septembri 2024 a následne druhého dodatku ku kúpnej zmluve v októbri 2024. Ak by bolo pravdou, že
nedisponovali podpísanou kúpnou zmluvou, resp. ak by im vadilo, že každá z predávajúcich neobdŕžala

jeden rovnopis, tak by sa ihneď ohradili a ďalšie dokumenty by nepodpisovali.

26. Z predloženého rozhodnutia ŠFRB je zrejmé, že podpora v sume 160.000,- eur s výškou úrokovej
sadzby 1 % a lehotou splatnosti 34 rokov sa poskytuje v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom
prevodu kúpnej zmluvy, a teda tvrdenia žalovaných, že na strane žalobcov je stále možné, aby schválený

úver čerpali na inú nehnuteľnosť, je nepravdivé. Kúpna cena bola pevne v kúpnej zmluve stanovená na
160.000,- eur. S výškou kúpnej ceny a rovnako aj dátumom jej úhrady boli žalované vopred oboznámené
a súhlasili.

27. Žalovaní si pritom musia uvedomiť, že žalobcovia investovali do zmlúv a znaleckých posudkov

nemalé finančné prostriedky, a to by nerobili, ak by podpis kúpnej zmluvy nemal byť podľa tvrdení
žalovaných záväzný. Tvrdenie, že žalobcom nevzniká žiadna škoda, je teda nepravdivé. Ak by žalovaní
reagovali na výzvu zo strany žalobcov na podpis záložnej zmluvy, mohli byť v rámci procesu ŠFRB
o ďalšie kroky ďalej a mohla im byť kúpna cena začiatkom roka vyplácaná, čím by zabránili nimi
tvrdenému vzniku technickej poruchy na nehnuteľnosti, nakoľko by už otázka vykurovania domu bola

vecou žalobcov, ktorí majú o nehnuteľnosť naďalej záujem.

28. Argumenty žalovaných uvedené v odvolaní potvrdzujú dôvodnosť nároku žalobcov ako aj potrebu
bezodkladne upraviť pomery. Žalovaní potvrdili, že kúpnu zmluvu, ktorú podpísali nerešpektujú a
ustanoveniami v nej dojednanými sa necítia byť viazaní, pričom zároveň potvrdili slová žalobcov, že

nehnuteľnosť chcú previesť na tretiu osobu. Z argumentácie žalovaných je podľa žabcov jednoznačné,
že kým žalobcovia vynakladali energiu a financie na získanie úveru od ŠFRB, žalovaní našli
potencionálneho kupca, ktorý by im dal za nehnuteľnosť viac, a tak už pre nich nebolo žiadúce,
aby nehnuteľnosť predali za základe predmetnej platnej a účinnej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili so
žalobcami a začali hľadať cestu ako sa zmluvného vzťahu zbaviť.

29. V ďalšom žalobcovia poukázali na zásadu „pacta sunt servanda“, pričom prvoinštančný súd poskytol
ohrozeným právam žalobcov ochranu, nakoľko okamžitý zásah súdu bol nevyhnutný. Ak by súd
vykonával vo veci plnohodnotné dokazovanie, tak ako to požadujú žalovaní, je veľmi pravdepodobné,
že by za ten čas zo strany žalovaných došlo k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností, pretože

žalovaní takéto konanie priamo vo svojom odvolaní avizujú.

30. S poukazom na uvedené preto žalobcovia nevrhli neodkladné opatrenie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.31. Žalovaní vo svojom spoločnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcom k ich odvolaniu popreli odovzdanie
predmetnej kúpnej zmluvy žalovanej v 2. rade priamo žalobcom.

32. Rovnako za nenáležité považovali odkaz na zásadu „pacta sunt servanda“, pretože k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy nikdy nedošlo, pretože žalobcovia nikdy nepredložili žalovaným nimi podpísanú kúpnu
zmluvu. Žalovaní sa domnievajú, že žalobcovia tak postupovali práve preto, lebo nevedeli, či im bude
úver skutočne schválený, a teda kým nemali istotu, nechceli sa zaviazať k úhrade kúpnej ceny, ktorú by

v prípade neschválenia úveru nemali ako financovať. To podľa nich nič nemení na tom, že žalovaným
tak dali možnosť ponúkať nehnuteľnosti na predaj aj tretím osobám, čo im neustále opakoval aj
A. B.. Žalobcovia tak zrejme mali dojem, že nepredložením podpísaných zmlúv žalovaným chránia
samých seba, ale v konečnom dôsledku musia niesť za toto svoje konanie zodpovednosť. Nemôžu na
jednej strane aj chrániť samých seba a na druhej strane vyžadovať od žalovaných, aby nehnuteľnosti
neponúkali na predaj tretím osobám (a možno aj za výhodnejších podmienok), ak nedošlo k platnému

uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Túto situáciu bolo možné riešiť zmluvou o budúcej kúpnej zmluve alebo inou
zmluvou, to sa však medzi stranami nestalo a žiadna takáto zmluva nebola nikdy uzatvorená. Vzhľadom
na vyššie uvedené mali žalovaní za to, že ochrana poskytnutá napadnutým neodkladným opatrením
žalobcom na ich úkor je neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovaných, ktorého obsahom
je aj právo nakladať s vlastnou vecou.

33. Žalobcovia vo svojom následnom vyjadrení rovnako zotrvali na všetkých svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, najmä pokiaľ sa týka skutočnosti, že žalovaní po tom, ako návrh kúpnej zmluvy podpísali,
všetky vyhotovenia návrhu kúpnej zmluvy odovzdali A. B., preto mali za to, že kúpna zmluva bola
v zmysle článku V, bodu 1, uzatvorená platne a účinne dňom podpísania oboma zmluvnými stranami.

34. Žalobcovia nemali mať žiaden dôvod na to, aby pred žalovanými kúpnu zmluvu tajili, resp. aby
ju nepodpisovali. Kúpnu zmluvu aj všetky dodatky podpisovali žalovaní vždy po tom ako sa s ňou
mohli vopred oboznámiť. Všetky argumenty žalovaných sú umelo vykonštruované a účelové, nakoľko
im už nevyhovuje, aby boli kúpnou zmluvou viazané. Potrebujú len obhájiť svoj postoj a nevôľu predať

žalobcom predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní robia všetko pre to, aby naťahovali čas a kúpna cena
im nebola v stanovenom termíne vyplatená, čím by práve žalovaným vznikol dôvod na odstúpenie od
kúpnej zmluvy, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

35. Po predložení veci odvolaciemu súdu právny zástupca žalovaného doručil odvolaciemu súdu

Oznámenie o úmrtí žalovanej spolu s úmrtným listom, z ktorého vyplýva, že žalovaná v 1. rade zomrela
XX.X.XXXX. Následne oznámili žalovaní po výzve odvolacieho súdu, že do okruhu dedičov po žalovanej
v 1. rade prichádzajú do úvahy žalovaní v 2., 3. rade a A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, B..

36. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

37. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

38. V posudzovanej veci ide o majetkový spor a dôvody pre vydanie rozhodnutia o tom, že súd bude
pokračovať v konaní s dedičmi, keď žalovanej v 1. rade vznikli v odvolacom konaní. Z uvedených
dôvodov krajský súd v zmysle § 63 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP vydal rozhodnutie o tom, že
v konaní bude pokračovať na strane žalovaného v 1. rade s A. B., nar. X.XX.XXXX, pričom s ďalšími,

do úvahy prichádzajúcimi dedičkami, súd už koná ako so žalovanými v 2. a 3. rade, preto tíchto nepoňal
do výrokovej časti svojho rozhodnutia.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie žalovaných bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, pri ktorom zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalovaní použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), f), g) CSP), v medziach daných rozsahom(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 373 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech, pretože
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

40. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
dostatočne, presvedčivo a objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by zásadne postačovalo

len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na
odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s námietkami žalovanej, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu
ďalšie dôvody.

41. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

42. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

43. Podľa § 325 ods. 2, písm. c) CSP, neodkladným opatrením možne strane uložiť najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

44. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže

neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť strany sporu alebo ak existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobré možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (prípadne nemusia byť neodkladne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Preto je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie

vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba
za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia je výnimočným ustanovením,
slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením

nastať nezvratný stav.

45. Odvolací súd úvodom konštatuje k odvolacím námietkam žalovaných, že ich gro sa týkalo veci
samej, t. j., či zo strany žalovaných došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcami, resp. či došlo k jej samotnému uzatvoreniu, čo však bude predmetom konania vo veci samej.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd zásadne
nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí mať súd
za preukázané, ale musia byť aspoň osvedčené, t. j. musí mať osvedčenú potrebu dočasnej ochrany

práv a tým aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, čo v prejednávanej veci osvedčené podľa
odvolacieho súdu bolo. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia okrem preukázania existencie
právneho vzťahu medzi stranami sporu, spočívajúce v existencii kúpnej zmluvy, vrátane jej dodatkov,
preukázali aj konkrétne konanie žalovaných, ktorí odmietajú dodržiavať ustanovenia tejto kúpnej zmluvy
a snažia sa nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy, predať iným kupujúcim, teda

tretej osobe. Aj z podaného odvolania jednoznačne vyplýva, že jediným dôvodom, pre ktorý žalovaní
odmietajú dodržať svoj záväzok so žalobcami je ten, že nový záujemcovia za tieto nehnuteľnosti ponúkli
vyššiu sumu, než ako bola stanovená v kúpnej zmluve uzatvorenej so žalobcami. Teda dôvodom, pre
ktorý žalovaní už nemajú záujem na prevod tejto nehnuteľnosti v prospech žalobcov, nie je konaniežalobcov, ale naopak, tento dôvod je na strane žalovaných, keď po tom, ako vstúpili do zmluvného
vzťahu so žalobcami, im bola inou treťou osobou ponúknutá vyššia cena za predávané nehnuteľnosti,
než na ktorej sa zmluvne dohodli so žalobcami.

46. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná argumentácia žalovaných uvedená v odvolaní spočívajúca
v tom, že sa nikdy so žalobcami nedohodli na kúpnej cene vo výške 160.100,- eur a že túto sumu „vpísal“
do kúpnej zmluvy A. B. tvrdiac, že nevie ako to vlastne s ňou bude a je to závislé od rozhodnutie ŠFRB.
ZboduII.kúpnejzmluvy,ktorúpodpísalivšetcižalovaní(žalovanísvojepodpisyaninijakonespochybnili)

vyplýva nielen celková kúpna cena za túto nehnuteľnosť vo výške 160.100,- eur, dátum jej splatnosti,
ale z nej vyplýva koľko z tejto kúpnej ceny budú uhrádzať kupujúci jednotlivým piatim predávajúcim
a dokonca sú na tejto kúpnej zmluve uvedené aj účty týchto predávajúcich (žalovaných) s tým, že
z mailovej komunikácie, ktorá je obsahom súdneho spisu, jednoznačne vyplýva, že táto kúpna zmluva
bola žalovanej v 2. rade doručená elektronicky (e-mailom) vopred na naštudovanie a pripomienkovanie
s tým, že žalovaná v 2. rade nielenže potvrdila, že jej bol doručený návrh tejto kúpnej zmluvy, ale aj

to, že tento návrh, po tom ako si ho osvojila, vytlačila a predložila na podpis ostatným žalovaným. Je
nepochybné, že vedomosť o účtoch jednotlivých žalovaných nemohli mať žalobcovia vopred a čísla
účtov boli do dokumentov doplnené až po tom, ako ich poskytli jednotliví žalovaní.

47. Rovnako tak argumentácia žalovaných o neprimeranom zásahu do ich vlastníckych práv týmto

neodkladným opatrením neobstojí, keď rovnako tak môžu argumentovať žalobcovia, podľa ktorých, na
rozdiel od žalovaných, došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, t. j., že vlastnícke právo, resp.
povinnosť previesť na nich predmet kúpy, svedčí žalobcom a naopak konaním žalovaných v rozpore
s touto kúpnou zmluvou došlo k neprimeranému zásahu do ich vlastníckych práv, resp. do ich budúcich
vlastníckych práv. Odvolací súd podotýka k následnej odvolacej argumentácii žalovaných, spočívajúcej

v tom, že tieto nehnuteľnosti nie sú obývané, a preto v nich hrozí vznik technickej poruchy a z toho
vyplývajúcej ujmy na strane žalovaných, že v prípade, aj boli žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní
v prípade vzniku takejto technickej poruchy z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti neboli náležite udržiavané,
by došlo k vzniku ujmy nie na strane žalovaných, ale na strane žalobcov.

48. Pokiaľ žalovaní namietali proporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia, tak k uvedenému
odvolací súd uvádza, že žalované nehnuteľnosť môžu bez obmedzenia užívať pre vlastné bývanie
seba a svojej rodiny. Nemôžu však s touto nehnuteľnosťou nakladať, keď aj samotné žalované uvádzali
úmysel túto nehnuteľnosť previesť na iné tretie osoby, čo by v prípade úspechu žalobcov vo veci samej
nepochybne zhoršilo možnosť žalobcov domôcť sa svojho práva.

49. Nariadené neodkladné opatrenie preto nie je účelové a viazané na hypotetické predpoklady, ale
vyplýva práve z predchádzajúceho konania žalovaných, keď žalovaní aj vo svojom odvolaní potvrdili
svoj úmysel previesť tieto nehnuteľnosti na iné tretie osoby a zánik svojho zmluvného vzťahu so
žalobcami preukazujú výlučne tým, že žalovaným nebola doručená žalobcami podpísaná kúpna zmluva,

čo žalobcovia rozporujú. Uvedené však bude predmetom konania vo veci samej a nemôže byť riešené
v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa nevykonáva dokazovanie. V prípade, ak
by žalovaní tieto nehnuteľnosti previedli na inú, tretiu, osobu, resp. ich zaťažili, vložili ako nepeňažný
vklad, zriadili zabezpečovacie práva alebo inak s nimi naložili a žalobcovia by boli v konaní vo veci samej
úspešní, toto by nepochybne malo za následok sťaženia možnosti domôcť sa žalobcom ich práv.

50. Odvolací súd z uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovené, potvrdil podľa § 387 ods. 1,
2 CSP.

51. Naopak, za opodstatnené mal odvolanie žalovaných proti II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým
ich súd prvej inštancie poučil o možnosti podať proti žalobcom žalobu o určenie, že ich právo na
nakladanie s nehnuteľnosťami tu je. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení
má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho konanie vo veci vymedzenej
návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci samej. Takéto rozhodnutie

nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytnutej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie
konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou splatnosťou. Odvolací súd konštatuje, že
neodkladným opatrením, ktorým bolo zakázané žalovaným nakladať s nehnuteľnosťami, nedošlo
k trvalej úprave práv a povinnosti medzi stranami, ale naopak, takéto rozhodnutie vykazuje charakterdočasnosti a predbežnosti, preto mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle ním citovaného ust. §
336 ods. 1 CSP a uložiť žalobcom povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto
neodkladným opatrením sa nedosiahla trvá úprava pomerov medzi stranami s tým, že v prípade, ak by

takáto žaloba podaná nebola, tak by okresný súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP nariadené neodkladné
opatrenie zrušil aj bez návrhu.

52. Naopak v prípade, ak by sa žalovaní riadili poučením súdu prvej inštancie v bode II., podali by takúto
žalobu a dokonca, ak by aj s takouto žalobou boli úspešní, t. j. došlo by k určeniu práva žalovaných

nakladať s touto nehnuteľnosťou, nijako by sa tým neodstránila spornosť nároku, a to otázka platnosti
kúpnej zmluvy, resp. platnosti odstúpenia od nej zo strany žalovaných, ale len by sa tým potvrdilo právo
žalovaných, ktoré majú aj v súčasnosti, a to, že ako vlastníci s touto nehnuteľnosťou môžu nakladať.
Samotná otázka, či sú ešte v zmluvnom vzťahu so žalobcami, alebo tento zmluvný vzťah (kúpna zmluva)
zanikolasúvbudúcnostipovinnírealizovaťprevodnehnuteľnostinažalobcov,bysavšaktýmtokonaním
vo veci samej nijako nevyriešila.

53. S poukazom na uvedené po čiastočnom zrušení veci súdom prvej inštancie bude preto úlohou súdu
prvej inštancie postupom podľa § 336 ods. 1 CSP uložiť žalobcom povinnosť podať v ním stanovenej
lehote takú žalobu vo veci samej, ktorou by došlo k trvalému (definitívnemu) vyriešeniu spornosti nároku
žalobcov,t.j.ktrvalémuusporiadaniuspornýchnárokov.Pretomusísúdprvejinštancievenovaťzvýšenú

pozornosť typu žaloby, ktorí budú povinní žalobcovia súdom prvej inštancie stanovenej lehote podať tak,
aby sa odstránila táto spornosť nároku a došlo k trvalej úprave pomerov strán s tým, že v prípade, ak
takúto žalobu žalobcovia nepodajú, bude súd prvej inštancie postupovať podľa § 336 ods. 2 CSP.

54. Rovnako tak zrušil odvolací súd aj závislí výrok o trovách konania, t. j. v novom rozhodnutí okrem

zrušeného výroku II. rozhodne súd prvej inštancie opätovne o trovách prvoinštančného ako aj tohto
odvolacieho konania.

55. Senát Krajského súdu v Prešove uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. (článok I, § 3 ods.
9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a doplnení)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).