Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100073
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: CRAT, s.r.o., so sídlom Kragujevská 1, 010 01 Žilina, IČO: 50 487 698, právne
zastúpený : Burian & partners, s.r.o, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102972323/2023 zo
dňa 24.11.2023 a rozhodnutia žalovaného č.: 102972212/2023 zo dňa 24.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102972323/2023 zo dňa 24. novembra

2023 z a m i e t a.

II. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102972212/2023 zo dňa 24. novembra
2023 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.UžalobcubolavykonanáDaňovýmúradomŽilina(ďalejajlen„správcadane“)daňovákontrolanadani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2020 až december 2020. Daňová
kontrola bola začatá dňa 29.06.2022 v deň určený v Oznámení o daňovej kontrole č. 101615249/2022
zo dňa 31.05.2022. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100375157/2023
zo dňa 23.01.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 08.02.2023 spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, čím bola daňová kontrola ukončená. Daňová
kontrola bola ukončená s nálezom (nepriznanie uplatňovaných nárokov) za zdaňovacie obdobia apríl

2020, máj 2020, júl 2020, august 2020, október 2020 a november 2020. Žalobca sa k protokolu z
daňovej kontroly vyjadril prostredníctvom podania doručeného dňa 21.03.2023, zaevidovaného pod ev.
č. 6/05120408/2023. Pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 06.06.2023, o priebehu ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101441054/2023, ktorého sa za žalobcu zúčastnil právny zástupca.

Zdaňovacie obdobie máj 2020

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101459958/2023 zo dňa 07.06.2023
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane
v sume 3 886,- € na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020.

3. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej
spoločnosťou Astralis Health Group s.r.o. (do 12.04.2021 SOLD s.r.o.), Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava - Rača, IČO : 47 888 237 (ďalej len „Astralis Health Group s.r.o.“) - faktúra č. 20052001 zo dňa
20.05.2020 za programátorské práce a tvorbu grafických podkladov v cene 23 316,-€, z toho základ
dane 19 430,- € a DPH 3 886,-€. Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č. 20052001.

Zdaňovacie obdobie apríl 2020

4. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101455827/2023 zo dňa 07.06.2023
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 3 805,40 na DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2020.

5. Žalobca si v zdaňovacom období apríl 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej
spoločnosťou Astralis Health Group s.r.o. - faktúra č. 20042701 zo dňa 27.04.2020 za programátorské
práce a tvorbu grafických podkladov v cene 22 832,40 €, z toho základ dane 19 027,- € a DPH 3 805,40
€. Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č. 20042701.

Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane

6. Na základe výzvy správcu dane žalobca uviedol, že si už presne nespomína na všetky podrobnosti
týkajúce sa komunikácie. Pravdepodobne komunikovali prostredníctvom konateľa a asistentky

a v tom období výhradne cez sociálne siete, videohovory a pod. z dôvodu covidovej situácie. Boli
využívané vzdialené pripojenia a ukladanie potrebných vecí na serveroch, kde boli na tieto práce
pripravené úložiska a prepojenia na komunikáciu. Dopyty, požiadavky a objednávky boli zasielané
na [email protected]. Žalobca uviedol, že si nespomína na všetky podrobnosti v súvislosti
s komunikáciou a nevedel presne definovať s kým konkrétne komunikoval za dodávateľa. Uviedol, že má

vedomosť o tom, že na niektorých videách sa zobrazoval A. B., ale žalobca nevedel uviesť, či táto
osoba bola zástupcom dodávateľa. Služby boli dodané žalobcovi a žalobcom následne dodané jeho
odberateľom, pričom neboli evidované žiadne problémy alebo incidenty. Žalobca odkázal na uzatvorenú
rámcovú zmluvu o dodaní služieb a tovarov. Uviedol, že dodávateľa si preveril prostredníctvom
verejne dostupných oficiálnych informácií a na základe pozitívnych referencií od obchodných partnerov

a známych. Plnenia fakturované dodávateľom boli ďalej dodané žalobcom spoločnosti Starmedia
Co, s.r.o. a PS digital, s.r.o. Na obchodnej spolupráci s dodávateľom sa žalobca dohodol na diaľku
ale nespomenul si, či konkrétne cez sociálne siete alebo e-mail, na základe čoho dodávateľ začal
dodávať služby, ktoré boli žalobcom ďalej dodané spoločnosti Starmedia Co, s.r.o. V praxi to malo
prebiehať tak, že sa vytvoril cloud, na ktorom programátori komunikovali o jednotlivých činnostiach,

ktoré sa mali vykonať. Po dodaní služieb od žalobcu spoločnosti Starmedia Co, s.r.o. si tento odberateľ
skontroloval, či dodané služby zodpovedajú požiadavkám a následne prevzatie dodaných služieb
odsúhlasil a potvrdil na typizovanom protokole. Žalobca nevedel podrobne špecifikovať služby, ktoré
mali byť predmetom dodania s odôvodnením, že nejde o klasické dodanie tovarov či služieb, ale ide
o špecifické činnosti, ktoré z hľadiska svojej podstaty a charakteru boli vykonávané a realizované

cez vzdialený prístup priamo na serveroch odberateľa žalobcu, a to najmä z hľadiska počítačovej
bezpečnosti či rýchlosti dodania a odovzdania služieb. Žalobca nevedel konkretizovať konkrétne
fyzické osoby, ktoré činnosti mali vykonávať, nevedel špecifikovať ani právne a zmluvné vzťahy, ktoré
mal dodávateľ uzatvorené s fyzickými osobami, ktoré mali práce realizovať. Žalobca nevedel uviesť,
kde konkrétne mali konkrétne fyzické osoby vykonávať práce, ktoré mali byť predmetom dodania.

Z hľadiska charakteru si dodané práce vyžadovali počítač a internet (internetové pripojenie, server).
Činnosti sa mali realizovať virtuálne priamo na serveroch odberateľa žalobcu. Cena mala byť určená
na základe hodinovej sadzby poskytnutej služby/jednou osobou. Uvedené ceny na trhu podľa žalobcu
sa pohybujú v rozmedzí od 350 do 650 €/jednu osobu. Pokiaľ išlo o predložené protokoly, tak žalobca
dôvodil, že niekedy sa stane, že z protokolu sa formálne neodstránia možnosti, ktoré sa nehodia, a takto

sa to stalo pravdepodobne aj v tu predložených protokoloch, kde v dôsledku chyby asistentky došlo
k formálnej chybe, ktorá ale v praxi nespôsobuje žiadne nezrovnalosti. Žalobca si nespomínal na všetky
podrobnosti a dokumenty, ktoré mu mali byť predložené a uviedol, že v praxi zvyčajne komunikujú osoby
oprávnené, či už to vyplýva z výpisu z obchodného registra alebo iného dokumentu, pričom daňovýsubjekt podľa žalobcu nemá právny nárok na to, aby mu osoba, s ktorou koná, preukazovala svoju
totožnosť.

7. Správca dane poukázal aj na žalobcom predloženú Rámcovú kúpnu zmluvu č. 003/2020, uzavretú
medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou Astralis Health Group s.r.o. (do 12.04.2021 SOLD
s.r.o.) ako kupujúcim, ktorá bola bez dátumu. Správca dane uviedol, že zmluva je uzatvorená
medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou dodávateľa Astralis Health Group s.r.o. (do
12.04.2021 SOLD s.r.o.) ako kupujúcim, pričom podľa predložených faktúr je to naopak a predávajúcim

je dodávateľ Astralis Health Group s.r.o. (do 12.04.2021 SOLD s.r.o.) a kupujúcim t.j. odberateľom je
spoločnosť žalobcu. Správca dane poukázal aj na zistené rozpory medzi Rámcovou kúpnou zmluvou,
Protokolmi o odovzdaní a výpoveďou žalobcu. Správca dane poukázal na bod 2.3. kúpnej zmluvy, kde je
uvedené, že objednávky na odber tovaru, služby sa musia zadávať osobne na prevádzke predávajúceho
len v pracovných dňoch počas pracovnej doby v písomnej forme alebo doručením písomnej objednávky
poštou, kuriérom, faxom, telefonicky alebo e-mailom na ktorúkoľvek e-mailovú adresu obchodníka

predávajúceho alebo na adresu C.. Správca dane poukázal na to, že podľa predloženej zmluvy je
predávajúci t.j. dodávateľ žalobca, aj e-mailová adresa C., podľa výpovede žalobcu komunikovali
výhradne na sociálnych sieťach a objednávky neboli predložené. Ďalej správca dane poukázal na bod
3. 4. zmluvy, v zmysle ktorého sa predávajúci zaväzuje dodať tovar, službu v dohodnutom termíne,
množstve, kvalite, vyhotovení a obale a na dohodnuté miesto určené kupujúcim, prípadne jeho daním k

dispozícii na prevádzke predávajúceho alebo daním k dispozícii na prevádzke dodávateľa kupujúceho.
Správca dane v tejto súvislosti poukázal na to, že aj v tejto súvislosti došlo k zámene postavenia
predávajúcehoakupujúceho.Podľapredloženejzmluvyjepredávajúcižalobca,podľavýpovedežalobcu
s obchodným partnerom mali komunikovať výhradne na sociálnych sieťach, nikdy sa osobne nestretli,
žalobca nikdy nebol na sídle spoločnosti a rokovania mali prebiehať virtuálne, na diaľku. Správca

dane poukázal aj na bod 4.2. kúpnej zmluvy s tým, že kúpna cena za tovar, službu je splatná
na základe vystavených faktúr v súlade s dodacím listom, preberacím protokolom, ktorý je potvrdený
kupujúcim a majú v ňom byť uvedené všetky náležitosti súvisiace s dodávaním tovaru, služby - názov
a množstvo tovaru, služby, kód tovaru, termín a miesto dodania tovaru, služby, určenie osoby oprávnenej
za kupujúceho prevziať tovar, službu alebo na základe zálohovej faktúry vopred, pred dodaním. V

tejto súvislosti správca dane opätovne poukázal na to, že ide o zámenu postavenia predávajúceho
a kupujúceho v predloženej zmluve, keď podľa protokolov o odovzdaní je žalobca kupujúci t.j. odberateľ
a aj podľa predložených faktúr je žalobca kupujúci t.j. odberateľ. Na predloženom protokole o odovzdaní
nie sú uvedené všetky náležitosti súvisiace s predloženými službami, ktoré požaduje zmluva a nie je tam
uvedená ani osoba oprávnená za kupujúceho prevziať služby tak, ako to bolo dohodnuté v rámcovej

zmluve. Žalobca nevedel uviesť kto za spoločnosť dodávateľa fakturované práce odovzdal.

8.Správcadanezistil,žespoločnosťdodávateľapodávadaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobie
roka 2020, pričom z týchto daňových priznaní správca dane zistil, že dodávateľ pri vysokých obratoch
priznáva nízku daňovú povinnosť.

9. Správca dane v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku zaslal výzvu č. 100421089/2022 zo dňa
04.03.2022 konateľovi spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. – Lukas Mainl, Rakúsko, a to, aby v lehote
do 8 dní od doručenia výzvy predložil správcovi dane účtovníctvo a účtovné doklady spoločnosti
za zdaňovacie obdobie 2020. Zásielka sa vrátila správcovi dane dňa 13.03.2022 s poznámkou

doručovateľa „adresát je neznámy“.

10. Správca dane ďalej predvolaním č. 10053580/2022 zo dňa 10.03.2022 predvolal na výsluch
svedka - Ing. Marian Dollfuss, Rakúsko - bývalý konateľ spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.
(v čase vystavenia preverovaných faktúr) na ústne pojednávanie dňa 26.04.2022. Zásielka sa vrátila

správcovi dane dňa 21.03.2022 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“. Správca dane
konštatoval, že uvedená osoba je občanom Rakúska, teda nie je možné požiadať príslušný útvar PZ
o predvedenie. Následne bola zaslaná Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 100610353/2022
zo dňa 28.03.2022 za účelom vypočutia svedka D. A. C.. Na základe uvedenej žiadosti bola dňa
02.05.2022 doručená Odpoveď č. 179095/2022, v ktorej bolo uvedené, že osoba s menom D. A. C. sa

nenachádza v rakúskych databázach, na adrese E. X, XXXX F. nežije takáto osoba, nebolo na tejto
adrese žiadne označenie dverí, zvonček alebo schránka na toto meno, susedia takúto osobu nepoznajú.11. Ďalej správca dane zistil, že majiteľom účtu, ktorý bol uvedený na faktúrach a na ktorý žalobca
vykonal úhrady, bola spoločnosť Job Plus s.r.o. a disponentom na uvedenom účte bola osoba D. A.,
ktorý bol disponentom aj na účtoch uvedených na dodávateľských faktúrach od iných dodávateľov

žalobcu. Majiteľom ďalšieho účtu, ktorý bol uvedený na faktúrach, je spoločnosť InEx Staff s.r.o.
a disponentom na uvedenom účte bola taktiež osoba D. A..

12. Správca dane poukázal aj na to, že u dodávateľa žalobcu bola vykonaná daňová kontrola a konatelia
dodávateľa ako aj splnomocnenec pre elektronické doručovanie neprevzali zásielky správcu dane, tieto

boli vrátené s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“ alebo „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. Správca dane taktiež zistil, že dodávateľ žalobcu nie je evidovaný v registri zamestnávateľov
vedenom Sociálnou poisťovňou. Dodávateľ má vedený bankový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
ako aj vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pričom na vystavených faktúrach boli uvedené iné účty.
Spoločnosť dodávateľa nepodala za zdaňovacie obdobie 2020 daňové priznanie k dani z príjmov
právnickýchosôbaniúčtovnévýkazy,nepodalaHlásenieovyúčtovanídanezarok2020anepreukázala,

že v zdaňovacom období 2020 mala majetok a zamestnancov.

13. Správca dane zhrnul, že žalobca si nespomínal na podrobnosti týkajúce sa komunikácie
s dodávateľom, nevedel uviesť kto konkrétne činnosti za dodávateľa vykonával, nepredložil objednávku,
nevedel špecifikovať fakturované služby, nepredložil súpis prác ani iný dôkaz na preukázanie

dodania fakturovaných služieb, nepredložil dokumenty o odsúhlasení, špecifikácie, objednávky a
ani dokumentáciu, ktorá sa uvádza v preberacích protokoloch v súvislosti s rozsahom prebranej
služby, nevedel kto za dodávateľa práce odovzdával, nemal vedomosti o preverovaných obchodoch,
nevedel kto a na akých prostriedkoch tieto práce vykonával, v predložených protokoloch je uvedené
„Rozsah prebranej stavby“, pričom fakturované boli programátorské služby, žalobca nikdy nebol

v sídle spoločnosti dodávateľa. Správca dane poukázal aj na chaos v predložených dokladoch,
keď z predloženej zmluvy vyplývajú nezrovnalosti, keďže žalobca je v postavení predávajúceho
a dodávateľ je na strane kupujúceho, preberacie protokoly sú všeobecné a nie sú v nich špecifikované
fakturované služby, ani v nich nie je obsiahnutý súpis odovzdávaných prác. Podľa správcu dane
žalobcanepredložilžiadendôkaz,ktorýbynasvedčovaltomu,žesdodávateľomskutočnespolupracoval

a že služby realizovala spoločnosť uvedená na preverovaných faktúrach. Zároveň poukázal na to,
že spoločnosť dodávateľa nemala v predmete činnosti zapísaný taký druh podnikateľskej činnosti, aký
mal byť predmetom dodania, a konatelia sú príslušníci iných krajín a sú nekontaktní.

14. Správca dane konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane s tým,

že nebolo preukázané reálne dodanie služieb, nebolo preukázané, že by dodávateľovi vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) z titulu dodania zdaniteľných plnení, na základe čoho nevzniklo
ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie
§ 51 ods. 1 písm. a) a § 74 Zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného

15. Rozhodnutím č. 102972323/2023 zo dňa 24.11.2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101459958/2023 zo dňa 07.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa

§ 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020.
(Predmet prieskumu v konaní sp. zn. 3Sf/5/2024.)

16. Rozhodnutím č. 102972212/2023 zo dňa 24.11.2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101455827/2023 zo dňa 07.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa

§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020.
(Predmet prieskumu v konaní sp. zn. 3Sf/11/2024.)

17. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že žalobca predložil faktúry, protokoly o odovzdaní
a Rámcovú kúpnu zmluvu (bez dátumu). Predmetné doklady podľa žalovaného ale nešpecifikovali

o aké práce ide, v podkladoch sa neuvádza rozsah služieb a ani časové rozpätie, za ktoré boli
fakturované činnosti vykonané, pričom faktúra neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 74 ods. 1
písm. f) Zákona o DPH, pretože absentuje druh a rozsah dodanej služby. Na faktúre je uvedené len
množstvo1kpl,čoalenereflektujerozsahdodanýchslužieb.Zdokladovniejezrejmážiadnašpecifikáciaprác, nie je možné určiť skutočnú dĺžku trvania prác. Predložený protokol je všeobecný, nekonkretizuje
a nešpecifikuje služby, ich rozsah ani dĺžku trvania, neobsahuje súpis vykonaných prác a len kopíruje
predmet fakturácie na faktúre. Bankový účet nie účtom dodávateľa, rámcová zmluva je rozporuplná,

pretože obsahuje viaceré nezrovnalosti, napríklad opačné označenie zmluvných strán, uvedenie e-
mailovej adresy žalobcu za stranu predávajúceho. Objednávky žalobca napriek výzve nepredložil,
zmluva pojednáva aj o tovare, hoci predmetom dodania boli len služby, protokol o odovzdaní neobsahuje
náležitosti súvisiace s preverovanými službami, žalobca sa nevyjadril kto zmluvu vypracoval a kto a kde
ju podpísal.

18. Žalovaný uviedol, že hodnovernosť realizácie zdaniteľných plnení nepotvrdili ani vyjadrenia
žalobcu, ktoré boli všeobecné a nekonkrétne. Žalobca neoznačil žiadnu osobu, s ktorou obchod
dojednal a s ktorou by komunikoval, nevedel fakturované práce špecifikovať, iba odkázal na protokoly,
ktoré žiadne bližšie špecifikácie činností neobsahujú. Nemal žiadne vedomosti o preverovaných
obchodoch, nevedel kto mal činnosti zrealizovať, nevedel sa vyjadriť k objednaniu, priebehu, rozsahu

aaniodovzdaniuprác.Komunikovalvýhradnenadiaľku,virtuálne,cezinternet,očomnepredložilžiaden
dôkaz.

19. Podľa žalovaného sám žalobca bol jednou zo zmluvných strán obchodných vzťahov, preto mohol
disponovať ďalšími dôkazmi a dokladmi na preukázanie reálnosti konkrétneho obchodného prípadu

medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Deklarovaný dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou,
ktorá nepredložila doklady, na adrese sídla je neznámy a nespolupracuje so správcom dane. Ide o
spoločnosť, ktorá od roku 2018 nevykazuje žiaden zisk ani výnosy z hospodárskej činnosti, už za rok
2019 nepodala účtovnú závierku, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá materiálno-technické
vybavenie a z dôvodu opakovaného neplnenia daňových povinností jej bola z úradnej moci zrušená

registrácia na DPH. Konateľom tejto spoločnosti v čase preverovaných obchodov bol D. A. C., ktorý je
tiež nekontaktný. Ide o zahraničnú osobu nenachádzajúcu sa v rakúskych databázach, ktorá nepotvrdila
vierohodnosť posudzovaných faktúr ani ich vystavenie.

20. Podľa žalovaného správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní služieb

prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Žalobca neobjasnil preverované obchody a spoluprácu,
nevedel označiť žiadne konkrétne osoby, s ktorými za dodávateľa jednal a komunikoval. Nevedel
ani špecifikovať konkrétne činnosti, ktoré fakturované služby zahrňovali, nevedel v akých priestoroch
a na aký zariadeniach sa mali práce vykonávať, nepredložil ani objednávku, ktorá by preukázala u
koho si služby objednal. Žalobca síce zdôvodňoval, že predložený protokol o odovzdaní je typizovaný

a že chybou asistentky neboli v tomto prípade odstránené možnosti, ktoré sa na tento prípad nehodili,
ale nevedel sa vyjadriť kto konkrétne a kde za spoločnosť dodávateľa fakturované práce odovzdával.
Žalobca sám neuviedol, čo bolo vlastne predmetom fakturácie, tvrdil, že komunikácia bola výhradne
virtuálna, ale nepredložil o tom žiaden dôkaz. Deklarovaný dodávateľ nepotvrdil vierohodnosť pôvodu
faktúr, ide o nekontaktnú spoločnosť s virtuálnym sídlom.

21. Podľa žalovaného správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť dokladov predložených
žalobcom a tým aj reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom. Správca dane
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov výzvou zo dňa 26.08.2022, ale žalobca nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali obchodnú spoluprácu s dodávateľom.

22. K odvolacím námietkam týkajúcim sa výsluchu bývalého a súčasného konateľa spoločnosti
dodávateľa (G. A. a D. A. C.) žalovaný uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné aj z toho titulu,
že žalobca sa vôbec nevyjadril, a ani nepredložil dôkaz o tom, že by s týmito osobami za dodávateľa
niekedy komunikoval. Správca dane dodržal procesný postup v súlade s Daňovým poriadkom a využil

všetky jemu dostupné zákonné možnosti za účelom zabezpečenia svedeckej výpovede D. A. C., ktoré
sú riadne prevzatými dôkazmi v administratívnom spise. Táto osoba bola predvolaná a z dôvodu,
že má evidovaný trvalý pobyt v Rakúsku, mimo územia Slovenskej republiky, nebolo ju možné predviesť
príslušným útvarom PZ SR. Správca dane preto podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
za účelom vypočutia tejto osoby. Z odpovede rakúskej finančnej správy bolo zistené, že takáto osoba sa

v databázach Rakúska nenachádza, a preto ju nebolo možné vypočuť. Za účelom predloženia dôkazov
bol vyzvaný aj súčasný konateľ G. A., ktorý je tiež neznámy. Správca dane teda využil všetky zákonom
stanovené možnosti na zabezpečenie výpovede D. A. C..23. Za nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku, ktorou žalobca žiadal, aby bola dotazovaná
spoločnosť InEx Staff s.r.o. resp. vypočutý jej zástupca. O tejto spoločnosti bolo správcom dane
zistené, že v roku 2020 bola majiteľom bankového účtu uvedeného na dodávateľskej faktúre spoločnosti

Astralis Health Group s.r.o. Táto námietka je podľa žalovaného nekonkrétna a všeobecná a žalobca
neodôvodňuje, prečo by bolo potrebné získať tento dôkaz, keď majiteľ účtu nie je priamym dodávateľom
ani subdodávateľom žalobcu. Spoločnosť InEx Staff s.r.o. v preverovaných obdobiach roka 2020 nebola
platiteľom DPH z dôvodu, že opakovane nesplnila povinnosť podať daňové priznanie k DPH a dňa
31.01.2020 jej bola z úradnej moci ukončená registrácia na DPH. Správca dane zistenia v súvislosti

s touto spoločnosťou vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prihliadal na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

24. Podľa žalovaného na základe správcom dane zistených skutočností spočívajúcich
v nezrovnalostiach predložených dokladov, v zistených rozporoch medzi rámcovou zmluvou, protokolom
o odovzdaní a vyjadreniami žalobcu, ktoré boli všeobecné, nekonkrétne, s ohľadom na komunikáciu

na diaľku s pochybným a neovereným obchodným partnerom, bez akýchkoľvek záruk a identifikovania
konkrétnych osôb, vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom dodávateľa
uvedeného na faktúre. Pochybnosti správcu dane boli dôvodné a dostatočne intenzívne a mali
za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý ale za účelom odstránenia pochybností
nepredložil žiadne relevantné dôkazy o uskutočnení fakturovaných prác.

25. Vo vzťahu k poukazu na judikatúru vyšších súdnych autorít žalovaný uviedol,
že okrem nepreukázania skutočného dodania služby a vzniku daňovej povinnosti z deklarovaného
dodania ako hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane u žalobcu, sa žalovaný stotožňuje so závermi
správcu dane o tom, že neboli splnené ani formálne podmienky, ktorými je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a)

Zákona o DPH existencia faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami.

26. Pokiaľ žalobca navrhoval vypočuť konateľov odberateľov, tak podľa žalovaného je toto vypočutie
bezpredmetné,pretožeodberatelianebolispochybnení.Akžalobcaposkytolslužbysvojimodberateľom,
nie je možné konštatovať, že ich poskytol deklarovaný dodávateľ, pretože žalobca túto skutočnosť

nepreukázal.

27. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nenesie zodpovednosť za nekontaktnosť svojho dodávateľa, tak
žalovaný súhlasil s tým, že žalobca nenesie zodpovednosť za povinnosti inej spoločnosti, ale pri svojej
podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich obchodných partnerov má byť obozretný. Bolo preukázané,

že osoba podpísaná na preberacom protokole ako „Dollfuss“ je nekontaktnou a neznámou osobou.
Pochybnostiouskutočnenízdaniteľnéhoplneniaresp.neuneseniedôkaznéhobremenasatýkajúvzťahu
medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, na ktorý mal žalobca nepochybne dosah a na ktorý sa
viaže aj požiadavka k obozretnosti žalobcu ako podnikateľského subjektu, u ktorého sa pri výbere
obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť

o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní (jedná sa o dôkaznú núdzu). Bolo na žalobcovi,
aby si zaobstaral hodnoverné a relevantné doklady a aby aj v daňovom konaní vyvinul procesnú
aktivitu a predložil také dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane odstránil. Žalobca s výnimkou
faktúry (bez rozsahu a špecifikácie služieb), spochybnenej rámcovej zmluvy a protokolu o odovzdaní,
nepredložil ďalšie dôkazy, preto nemožno konštatovať, že by uniesol dôkazné bremeno.

28. Žalovaný ešte poukázal na to, že v tomto prípade správca dane neuznanie odpočítania dane
dôvodilnielenskutočnosťamizistenýminastranedodávateľa,aleajnespoluprácoužalobcusosprávcom
dane - neposkytnutie konkrétnejších informácií o fakturovaných obchodoch, nešpecifikovanie služieb,
neoznačením osoby, s ktorou žalobca komunikoval, neobjasnenie osôb, ktoré mali za dodávateľa

práce vykonať, nepreukázanie okolností ohľadom odovzdania a preberania prác, či predkladanie
rozporuplných dokladov.

29. Podľa žalovaného rozhodnutie správcu dane obsahuje odôvodnenie v súlade s ustanovením § 63
ods. 5 Daňového poriadku, správca dane sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol úvahy

ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Záver
správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivokonštatovať,že žalobcovislužbynedodaldeklarovanýdodávateľ,pričomžalobcaneuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočet DPH.Správne žaloby - žalobné body

30. Žalobca podal samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie
uvedených rozhodnutí žalovaného. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102972323/2023 dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020, bolo vedené
pod sp. zn. 3Sf/5/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 102972212/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020, bolo vedené pod sp.
zn. 3Sf/11/2024. Uznesením sp. zn. 3Sf/5/2024 zo dňa 05.08.2025 správny súd spojil na spoločné
konanie uvedené veci vedené pod sp. zn. 3Sf/5/2024 a sp. zn. 3Sf/11/2024 s tým, že ďalej budú vedené
pod spoločnou spisovou značkou 3Sf/5/2024. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo a právne súvisia, preto je

hospodárne a efektívne ich spojenie na spoločné konanie.

31. Žalobca v správnych žalobách poukázal na zásadu zákonnosti s tým, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale súčasne sú povinné zachovávať práva
a oprávnené záujmy daňových subjektov. Konaním daňových orgánov bol žalobca ukrátený na svojich

právach, nakoľko podľa žalobcu žalovaný nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom.

32. Z preskúmavaných rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že daňové orgány opreli svoje závery
prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry

vplyvu žalobcu, a teda nie do jeho zodpovednosti. Žalobca poukázal na to, že mu nemožno
pričítať na ťarchu nekontaktnosť dodávateľov a napriek tomu je v odôvodnení rozhodnutia použitá
argumentácia, že dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou, nepredložil doklady, na adrese sídla je
neznámy a nespolupracuje so správcom dane, a pod. Žalobca namietal, že uvedené skutočnosti
nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal

nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že sa títo stanú v budúcnosti
pre správcu dane nekontaktní. Podľa žalobcu nemožnosť overenia určitej skutočnosti u iného subjektu
nie je dôkazom o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo, ale má to za následok len to, že nebolo možné
túto skutočnosť ani potvrdiť ani vyvrátiť a správny orgán preto nemôže na takúto skutočnosť prihliadať
ako na dôkaz spochybňujúci dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom.

33. Žalobca ďalej uviedol, že si spoločnosť dodávateľa overil všetkými dostupnými prostriedkami
prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne, internetovej stránky finstat, v
obchodnom registri, ale nemal a nemá objektívne zákonné možnosti preverovať konkrétne fyzické
osoby za dodávateľa. Spoločnosť dodávateľa bola v období roka 2020 registrovaná ako platca DPH,

preto žalobca nemohol nadobudnúť pochybnosti o dodávateľovi. Taktiež nemá prístup k dokladom,
zmluvám a účtovníctvu svojich obchodných partnerov a nemá možnosť ich kontrolovať. Takýto postup
by bol popretím konkurenčného podnikateľského prostredia, resp. ide aj o informácie, ktoré sú
chránené daňovým tajomstvom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorých dôkazné bremeno, v záujme

ústavne súladného výkladu, nemožno extenzívne vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho
preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Ďalej žalobca poukázal na závery
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010,
sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých vyplýva,
že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť a objasnenie všetkých

otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť
daňového subjektu. Nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali
výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Preto
podľa žalobcu správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Žalobca ďalej poukázal
na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 k otázke

rozloženia dôkazného bremena. Ďalej poukázal na závery v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 259/2022 o tom, že nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej
dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby, nemožno bez opory v zákone pričítať
na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu.34. Žalobca poukazoval na argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej bolo konštatované, že ak by si
overil svojho obchodného partnera na verejne dostupných stránkach na internete, minimálne by zistil,

že dodávateľ je spoločnosťou, ktorá od roku 2018 nevykazuje žiaden zisk, žiadne výnosy z hospodárskej
činnosti, a už za rok 2019 nepodala účtovnú závierku. Žalobca uviedol, že v kontrolovanom
období nemal možnosť objektívne zistiť akúkoľvek vedomosť o neplnení si zákonných povinností
zo strany dodávateľa. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30.03.2022, v zmysle ktorých je požiadavka na preukázanie vynaloženia

primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu v súlade s právom EÚ a daňový subjekt je povinný
prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, avšak pri tejto požiadavke nemožno zájsť
tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria
správcovi dane. Žalobca poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022,

v zmysle ktorých nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je
iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ
nevie alebo nemôže vedieť, a každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter
jednotlivýchtransakciínemôžebyťzmenenýpredchádzajúcimialebonasledujúcimiudalosťami.Žalobca
namietal, že nekontaktnosť dodávateľa by síce mohla komplikovať jeho dôkaznú situáciu, avšak sama

osebe nepostačuje na vyvrátenie tvrdenia, že dodanie zdaniteľného plnenia bolo realizované tak,
ako je to na predložených dokumentoch uvedené a môže byť len indíciou a nie konečnou dôvodnou
pochybnosťou správcu dane, pričom musí byť vyvážená inými dôkazmi. Daňové orgány neuviedli
aké konkrétne dôkazy prevažujúce všetky žalobcom uvedené dôkazy mali vyvrátiť ich vypovedaciu
schopnosť o tom, že skutočne došlo k dodaniu zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom.

Daňové orgány zakladajú rozhodnutia iba na ich pochybnostiach a takýto postup je nesprávny, nemajúci
oporu v zákone.

35. Pokiaľ daňové orgány poukazovali na nedostatky predloženej rámcovej zmluvy, tak podľa žalobcu je
zrejmé, že ide iba o chyby v písaní, existencia ktorých nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu a tieto

skutočnosti sú irelevantné a nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH.

36. Žalobca ďalej namietal závery žalovaného, keď tento poukazoval na to, že dodávateľ nezamestnáva
žiadnych zamestnancov a nemal materiálno-technické vybavenie. V tejto súvislosti žalobca poukazoval
na to, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa môžu za určitých okolností

predstavovať indíciu k ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto
skutočnosť nie je sama osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií, nakoľko
u dodávateľa môžu nastať rôzne situácie, napr. nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých
spolupracovníkov bez zmluvného základu, zapojenie rodinných príslušníkov a pod. a tieto skutočnosti
sú mimo kontrolovaného daňového subjektu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022).

Podľa žalobcu žalovaný za hlavné dôkazy, na základe ktorých zakladá svoje závery, považuje
skutočnosti a pochybnosti v prostredí dodávateľa, avšak tieto skutočnosti nemožno prenášať na žalobcu
bez preukázania dôkazných prostriedkov, ktoré by utvrdzovali v názore správcu dane, ktoré by tvrdenia
žalobcu vyvracali a ktoré by boli získané v súlade so zákonom. Podľa žalobcu on poskytol správcovi
dane potrebnú súčinnosť a všetky písomné podklady, ktoré preukazovali formálne splnenie podmienok

na priznanie práva na odpočet dane. Žalovaný videl relevantnú pochybnosť o neunesení dôkazného
bremena najmä v nekontaktnosti dodávateľa a v nemožnosti overiť pravdivosť deklarovaného dodania
zdaniteľného plnenia. Takéto skutočnosti sú ale nepostačujúce pre konštatovanie dôvodnej pochybnosti
ouskutočnenízdaniteľnéhoplneniatak,akotobolodeklarovanénapredloženýchpísomnýchdokladoch,
pričom ani samotná skutočnosť, že dodávateľ nemal personálne, materiálne či technické vybavenie

na uskutočnenie zdaniteľných plnení nestačí na založenie dôvodnej pochybnosti. Žalovaný tak svoje
závery nezakladá na žiadnom dôkaze, ktorý by vyvracal dôkazy predložené žalobcom, ale iba na svojich
pochybnostiach, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu.

37. Žalobca ďalej poukazoval na to, že mal uzatvorený právny vzťah výlučne s dodávateľom a nie s jeho

subdodávateľmi a skutočnosť ako uskutočnenie služieb zabezpečil dodávateľ nie je starosťou žalobcu,
nakoľko zasahovanie do obchodných záležitostí dodávateľa by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou
a zmyslom podnikania vôbec.38. Podľa žalobcu predvolaním, resp. predvedením svedkov G. A. a D. A. C. by boli odstránené
pochybnosti správcu dane. Žalobca namietal, že mu nemôže byť pričítaná na ťarchu neschopnosť
príslušných štátnych orgánov zabezpečiť výsluch svedka a ďalej, že jemu ako daňovému subjektu

neprináležia v zmysle zákona také možnosti ako správcovi dane, aby bol oprávnený určitými spôsobmi
donútiť svedka, aby sa dostavil na daňový úrad a vypovedal. Správca dane má oprávnenia, ale vedome
ich nevyužíva. Správca dane síce tvrdí, že svedkov predvolal a požiadal o ich predvedenie, avšak ak
mal pochybnosti o zdaniteľných plneniach, mal využiť svoje oprávnenia v zmysle Daňového poriadku
a uvedené osoby na výsluch predvolať opätovne resp. požiadať o ich predvedenie. V prípade, že by

správca dane zabezpečil výsluch svedkov, tak z výsluchu svedkov by boli zistené dôkazy, ktorými
by došlo k objasneniu a preukázaniu zdaniteľných plnení. Daňové orgány tak vlastnou nečinnosťou
znemožnili žalobcovi preukázanie, resp. potvrdenie skutočnosti, že zdaniteľné plnenie bolo reálne
dodané.

39. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval

a ktoré preukazujú reálnosť plnení na základe faktúr a vyčerpal tak vlastne dôkazné bremeno.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR o tom,
že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Podľa žalobcu žalovaný
pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré ale netvorili
dôkazné bremeno žalobcu a na základe ktorých bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, čím na žalobcu

boli prenesené nedostatky iného daňového subjektu. Podľa žalobcu on uniesol svoje dôkazné
bremeno a daňové orgány relevantným spôsobom jeho dôkazy nevyvrátili a svoje pochybnosti založili
iba na skutočnostiach na strane dodávateľa, ktoré žalobca nedokázal ovplyvniť a nemá zákonné
možnostinavyvrátenietakýchtopochybností.Takýtopostupdaňovýchorgánovjevrozporesjudikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (závery rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ vo veci C - 285/11 a závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010). Zo strany
žalobcu ale nedošlo k podvodnému konaniu a ani mu to nebolo preukázané.

40.Žalobcanamietal,žedaňovéorgányneprimeranezasiahlidojehoprávanapokojnéužívaniemajetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd

a ďalej, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a bola
neprimerane obmedzená jeho sloboda podnikania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Ide o neprimeraný
zásah do právnej istoty žalobcu s tým, že žalobca poukázal na postoj Európskeho súdu pre ľudské
práva v súvislosti s platením daní do štátneho rozpočtu, pri ktorom musí byť zachovaná spravodlivá
rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a povinnosťou chrániť základné práva

jednotlivca.

41. Žalobca ďalej poukazoval na to, že už počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poukazoval
na judikatúru, ktorú podľa neho bolo možné analogicky použiť, nakoľko právny výklad je integrálnou
súčasťou procesu aplikácie práva, a to nielen počas súdneho konania ale v každom konkrétnom

prípade, v ktorom je právo uplatňované. Žalobca zopakoval argumentáciu o tom, že daňové orgány
svoje závery opreli výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, ktoré ale nepatria do jeho
sféru vplyvu. Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako
neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva, i keď z uvedeného žalovaný
vychádzal. Žalobca poukazoval na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, konkrétne

na rozhodnutia : sp. zn. 5Sžf/17/2015 vo vzťahu k tomu, že nekomunikovanie dodávateľa so správcom
dane nemožno pripísať na ťarchu daňového subjektu; sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf 49
2010 vo vzťahu k tomu, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné
objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane
podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu; sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010 vo vzťahu k tomu,

že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna a že nemožno pre daňový subjekt vyvodiť
dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov;
sp. zn. 3Sžf/82/2007 vo vzťahu k tomu, že ak majú správne orgány pochybnosti o uskutočnenom
obchode,avšakibapochybnosti,podozrenie,tietosamiosebeniesúspôsobilévyvrátiťdôkaznúsituáciu
a v prípade pochybností je na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Podľa žalobcu aj

z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že rovnaké alebo analogické situácie je potrebné
riešiť obdobne a v tomto prípade nebol postup daňových orgánov v súlade s uvedenou ustálenou
rozhodovacou praxou súdov.42. Žalobca v ďalšej časti správnych žalôb opätovne poukázal na závery judikatúry Ústavného súdu
SR týkajúce sa prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt s tým, že prenos dôkazného bremena
na daňový subjekt nemôže byť neúmerný a neprimerané dôkazné bremeno sa môže prejaviť v tom, že je

daňový subjekt zaťažovaný predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie
rozhodujúcichskutočností,alebopožadovanímpreukazovaniatakéhookruhuskutočností,ktorénetvoria
dôkazné bremeno daňového subjektu. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si
vopred stanovil cieľ nepriznať žalobcovi nárok na odpočet, čomu prispôsobil celú svoju argumentáciu
a vedome svoju argumentáciu v rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech

žalobcu a ktoré spochybňovali obchodných partnerov žalobcu, a úmyselne nezohľadnil skutočnosti
v prospech žalobcu.

43. Žalobca ešte poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C - 610/19 Vikingo), v zmysle ktorej daňovému subjektu nemožno odmietnuť odpočítanie dane len
z toho dôvodu, že nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom

subdodávateľských subjektov, resp. tieto subjekty stotožniť, k čomu ale podľa žalobcu vedú závery
daňových orgánov v tejto veci.

44. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy
získané počas daňového konania. Žalobca jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich

vykonanie dodávateľom, čo bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadrením samotného
kontrolovaného daňového subjektu. Keďže služby boli reálne vykonané a tieto žalobca ďalej fakturoval
svojmu odberateľovi, bola splnená podmienka na odpočítanie dane – reálne plnenie a existencia
priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami Dôkazné bremeno žalobcu bolo vyčerpané.
Nepostačuje, že daňové orgány dospeli k záveru, že dodávateľ nemohol určitú dodávku zrealizovať,

ale musí byť ustálené, že dodávka skutočne nebola zrealizovaná (nikým). Pokiaľ samotná existencia
zdaniteľného plnenia nie je daňovými orgánmi spochybňovaná, teda nie je spochybňované samotné
zdaniteľné plnenie, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že práce neboli dodané spoločnosťou uvedenou
na faktúre. Práce musel žalobca od niekoho získať a potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo
byť uskutočnené a dodané spoločnosťou, od ktorej si to objednal a ktorá vystavila predmetnú faktúru.

Žalovaný nepredložil nijaký dôkaz opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracal a svoje zamietajúce
rozhodnutie opiera iba o svoje pochybnosti. Odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu a dôkazmi, ktoré sú v spise obsiahnuté, a so svedeckými výpoveďami. Žalovaný
nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a následne spolu vo vzájomnej súvislosti, ale bral do úvahy
iba niektoré z dôkazov a na iné neprihliadol. Takýto postup je v rozpore so zásadou zákonnosti

výkonu daňovej kontroly a má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorým došlo k ukráteniu
na právach žalobcu. Daňové orgány spochybnili dôkazy predložené žalobcom iba svojím hodnotiacim
úsudkom a žalovaný nedôsledne hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia.

45. Žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
a zároveň v nich nemá oporu, a že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V petite
správnych žalôb žalobca navrhol zrušenie rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane,

a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

46. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zopakoval skutkové zistenia a právne závery, ktoré

sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Ďalej uviedol, že skutočnosti zistené o priamom dodávateľovi
nezahŕňajú len skutočnosti, ktoré nastali až ex post a za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť, ako
napríklad nekontaktnosť, nepredloženie dokladov, ale aj také, ktoré žalobca mal možnosť v rámci
svojej kompetencie zistiť a preveriť v rozhodnom čase, kedy uzatváral daný obchod. Predovšetkým
ide o skutočnosť, že spoločnosť dodávateľa od roku 2018 nevykazuje žiaden zisk ani žiadne

výnosy z hospodárskej činnosti, už za rok 2019 nepodala účtovnú závierku, v predmete podnikania
(činnosti) nemá výkon počítačových služieb, ani služieb súvisiacich s počítačovým spracovaním
údajov alebo obdobnými činnosťami. Nie je preto dôvod prihliadať na žalobnú námietku, v ktorej sa
uvádza, že žalobca si pred uzatvorením zmluvy overil dodávateľa všetkými dostupnými prostriedkami.Napriek tomu, že si žalobca túto spoločnosť mal overiť, rozhodol sa vstúpiť do obchodného vzťahu
s neznámym obchodným partnerom, za čo v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť. Žalobca
je povinný zabezpečiť vierohodnosť faktúry, pretože faktúra musí zodpovedať skutočnému plneniu

a preukázať, že služby deklarované na faktúre dodal práve dodávateľ, ktorý je na nej uvedený. Žalobca
musí byť schopný nielen dokladmi ale aj inými dôkazmi preukázať, že došlo k fakturovaným službám tým
spôsobom, akým tvrdí, a výkon práva nebol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, obzvlášť
ak správca dane relevantne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť údajov v dokladoch predložených
žalobcom.

47. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď obmedzil žalobcovi právo na odpočet
DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, kedy konštatoval porušenie § 49 ods. 1
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z dôvodu nesplnenia konkretizovaných
formálnych požiadaviek v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH. Správca dane preukázateľne
spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom,

právo na odpočítanie dane bolo zamietnuté z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu – Zákona
o DPH a nie z dôvodu, že v dodávateľskom reťazci došlo k nezákonnosti alebo k podvodnému
konaniu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého boli získané dôkazy, ktoré
spochybnili vierohodnosť sporných faktúr. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní
fakturovaných služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa a tieto pochybnosti boli dostatočne

intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho neuniesol a pochybnosti
správcu dane nevyvrátil. Daňové orgány nevyvodili zodpovednosť žalobcu za konanie subdodávateľa,
alerelevantnebolspochybnenývzťahmedzižalobcomajehododávateľom.Správcadanenevyvodzoval
zodpovednosť žalobcu za nezákonné a účelové konanie iných subjektov v reťazci a požadoval dôkazy
a vysvetlenia, ktoré boli vo sfére vplyvu žalobcu.

48. Žalobca neobjasnil preverované obchody a spoluprácu, nevedel označiť žiadne konkrétne osoby,
sktorýmizadodávateľajednalakomunikoval,nevedelšpecifikovaťkonkrétnečinnosti,ktoréfakturované
služby zahrňovali, nevedel v akých priestoroch a na akých zariadeniach sa mali práce vykonávať,
nepredložil napr. objednávku, ktorá by preukazovala, u koho si služby objednal. Žalobca neuviedol,

čo bolo vlastne predmetom fakturácie a pritom tvrdil, že komunikácia bola výhradne virtuálna, na diaľku
(čo nepreukázal), bez osobného kontaktu alebo návštevy sídla dodávateľa. Dodanie prác relevantne
spochybnila aj zistená skutočnosť, že služby, ktoré mal dodávateľ dodať, neboli predmetom jeho
činnosti. Dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou s virtuálnym sídlom, bez personálnych a materiálno-
technických možností, súčasný aj bývalý konateľ je neznámy, a teda ani preverením u dodávateľa sa

nepotvrdilo dodanie služieb.

49. Žalovaný ešte poukázal na nezrovnalosti v písomných dokladoch predložených žalobcom s tým,
že tieto boli všeobecné, nekonkrétne, komunikované na diaľku s pochybným a neovereným obchodným
partnerom, bez akýchkoľvek záruk a identifikovania konkrétnych osôb, čím vznikli dôvodné pochybnosti

o dodaní služieb prostredníctvom dodávateľa uvedeného na faktúre, v dôsledku čoho sa dôkazné
bremeno presunulo späť na žalobcu.

50. Žalovaný vyjadril súhlas s argumentáciou žalobcu, že žalobca nenesie zodpovednosť za povinnosti
inej spoločnosti, avšak podľa žalovaného pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich

obchodných partnerov mal byť obozretný. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca
neoznačil osobu, s ktorou za dodávateľa jednal, táto osoba nebola uvedená ani na protokole
o odovzdaní, ktorý žalobca predložil, a zistený konateľ v čase uskutočnenia deklarovaného obchodu – D.
A. C. je nekontaktnou a neznámou osobou. Pochybnosti sa týkali žalobcu a jeho priameho dodávateľa,
teda vzťahu, na ktorý mal žalobca nepochybne dosah, a na ktorý sa viaže i požiadavka obozretnosti

žalobcu ako podnikateľského subjektu. Bolo na žalobcovi, aby si zaobstaral hodnoverné a relevantné
doklady a aby aj v daňovom konaní vyvinul procesnú aktivitu a predložil také dôkazy, ktorými by
pochybnosti správcu dane odstránil. Žalobca s výnimkou faktúry, spochybnenej rámcovej zmluvy
a protokolu o odovzdaní nepredložil ďalšie dôkazy, preto nemožno konštatovať, že uniesol dôkazné
bremeno.

51. Podľa žalovaného správca dane relevantne spochybnil dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom
pre žalobcu tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, pričom bolo požadované len preukázanie
priameho deklarovaného dodávateľa služieb. Počas výkonu daňovej kontroly bolo od žalobcuvyžadovanésplneniedôkaznejpovinnostivsúlades§24ods.1a45ods.2písm.c),d),e)ag)Daňového
poriadku a na žalobcu nebolo prenášané neobmedzené dôkazné bremeno.

52. K námietke týkajúcej sa nevypočutia svedkov žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu neboli
poskytnuté dôkazy preukazujúce e-mailovú alebo inú komunikáciu s konateľom D. A. C.. Žalobca
nevedel označiť osobu, s ktorou za dodávateľa ohľadom obchodných záležitostí komunikoval.
Správca dane dodržal procesný postup a využil všetky jemu dostupné zákonné možnosti za účelom
zabezpečenia svedeckej výpovede D. A. C.. Táto osoba bola predvolaná a z dôvodu, že má evidovaný

trvalý pobyt v Rakúsku, nebolo možné ju dať predviesť príslušným útvarom Policajného zboru SR.
Správca dane následne požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a rakúskou finančnou správou bolo
oznámené, že takáto osoba sa nenachádza v databáze Rakúska a z tohto dôvodu ju nebolo možné
vypočuť. Z administratívneho spisu vyplýva, že za účelom predloženia dokladov bol vyzvaný aj súčasný
konateľ G. A., ktorý je však neznámy.

53. Správca dane Výzvou č. 102382680/2022 zo dňa 26.08.2022 vyzval žalobcu na splnenie procesnej
povinnosti a predloženie dôkazov, ktoré by obnovili dôveryhodnosť spochybnených transakcií. Žalobca
na výzvu reagoval, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by obchodnú spoluprácu preukazovali, neoznačil
žiadnu osobu, s ktorou za dodávateľa komunikoval, tvrdil, že komunikácia prebiehala virtuálne,
cez internet, rôzne sociálne siete a dostupné komunikačné prostriedky, ale nijakým spôsobom to

nepreukázal. Daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a iných podaniach, ako aj skutočnosti,
na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný, pričom medzi tieto skutočnosti patrí aj preukázanie
reálnosti dodania služieb platiteľom, ktorý vystavil faktúru. Žalobca neodstránil dôvodné pochybnosti
ani vo vyjadrení k Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v daňovej kontrole č. 102814068/2022

zo dňa 17.10.2022, v ktorom správca dane jednoznačne zadefinoval svoje pochybnosti o reálnom
uskutočnení služieb deklarovaným dodávateľom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

54. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu
SR týkajúcu sa podvodného konania, tak podľa žalovaného je na tento prípad nepoužiteľná,

pretože žalobcovi bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej
podmienky zakladajúcej právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo
preukázané dodanie služby dodávateľom na priamom stupni obchodu, ako aj nesplnenie formálnej
podmienky v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a to existencia faktúry so zákonom
predpísanými náležitosťami podľa § 74 ods. 1 Zákona o DPH, keď žalobca predložil faktúru

bez podrobnejšieho vymedzenia druhu a rozsahu dodanej služby. Správca dane postupoval počas
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s § 3 Daňového poriadku a tiež v súlade s Ústavou
SR.

55. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, tak podľa žalovaného

v priebehu konania nenavrhol ani nešpecifikoval aké objektívne dôkazy mal správca dane vykonať.
Podľa žalovaného bol skutkový stav správcom dane zistený dostatočne a má oporu v dôkazoch
obsiahnutých v administratívnom spise. Žalovaný pripustil, že z dôkazného hľadiska nie je jednoduché
hodnoverným spôsobom doložiť obsah i rozsah poskytnutých programovacích služieb, pokiaľ si žalobca
nevedie spoľahlivú dokumentáciu. Za nedostatok dôkazov o poskytnutých službách, ktoré neboli

žalobcomspoľahlivopreukázanéapriviedlihododôkaznejnúdze,nesiealezodpovednosťžalobcaanie
správca dane. Podľa žalovaného rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi predpismi, sú založené
na základe preukázaného skutkového stavu a sú v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu
SR a Súdneho dvora EÚ. Na základe uvedenej argumentácie preto žalovaný navrhol, aby správny súd
správne žaloby žalobcu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

56. Účastníci konania nežiadali na prejednanie vecí nariadiť pojednávanie a ani správny súd nevzhliadol
inýdôvodnanariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1SSP.Správnysúdpretorozhodnutievoveciach

verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 03.12.2025. Oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od
25.11.2025 do 04.12.2025.57. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im
predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov podaných správnych žalôb (134 SSP), a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu nie

sú dôvodné, preto ich s poukazom na § 190 SSP zamietol.

58. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH; Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby; (1) Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo
nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

59. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; Odpočítanie dane platiteľom(1) Právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

60. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; Uplatnenie práva na odpočítanie dane (1) Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

61. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo

služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane
splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje
úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo

výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ
napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane
zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH
sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci

C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

62. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie:
(1) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od
dane),

(2) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,
(3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

63. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

64. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

65. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:

• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a

• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

66. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet
dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok
tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu

práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek
vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.

novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

67. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie

dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu

a správcu dane. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre
posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe
ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel
a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:

(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca); (2) preukázať objektívne
skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu); (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal

opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

68. Z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie vyplýva, že daňové orgány sú oprávnené nepriznať právo
na odpočítanie DPH aj v prípade, ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli

reálne dodané, v prípade ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli dodané
osobou uvedenou na faktúre (ale len v prípade, ak sa nepreukáže, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba,
alebo ak s ohľadom na všetky skutkové okolnosti veci nie je zrejmé, že dodávateľ musel mať postavenie
platiteľa dane resp. bol zdaniteľnou osobou alebo osobou podliehajúcou dani) a tiež v prípade, ak sa
nepreukáže/spochybní, že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej

činnosti. Ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.

69. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane opreukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, osobitne ak nie
je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby. Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen
EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci H. I., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,
bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo
veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).

70. Žalobca v podaných správnych žalobách vychádza z nesprávneho predpokladu, že daňové orgány
nespochybnili materiálnu existenciu plnenia - dodanie služieb. Je pravdou, že rozhodnutia daňových
orgánov obsahujú na niektorých miestach aj také formulácie, na základe ktorých by sa mohlo javiť,

že dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane je nesplnenie v poradí prvej hmotnoprávnej
podmienky na odpočet DPH, a to, že nie je sporná existencia materiálneho plnenia - služby, ale je
sporné, že službu dodal práve dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúre. Z celého kontextu rozhodnutí je
ale zrejmé, že nebola preukázaná aj samotná materiálna existencia plnenia - dodanie služieb, nakoľko
daňové orgány žalobcovi vytýkali, že žalobca nevedel ani konkrétne uviesť, aké konkrétne služby boli

fakturované, a ani na faktúrach a odovzdávacích protokoloch nie sú konkrétne tieto služby popísané.
Žalobca v podaných správnych žalobách nenamieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov
z toho dôvodu, že by boli kumulované dva dôvody pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočet DPH alebo že by rozhodnutia daňových orgánov obsahovali zmätočnú a navzájom si
odporujúcu argumentáciu. Podľa správneho súdu z celého kontextu rozhodnutí nie je sporné, že nebola

preukázaná samotná materiálna existencia plnenia, teda žalobca nepreukázal splnenie v poradí druhej
hmotnoprávnejpodmienkynaodpočetDPH,atožepredmetnéplneniefaktickyexistujeanejdeofiktívne
plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia).

71. Z ustálených záverov judikatúry vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné

povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní

vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické

vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09).

72. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový

subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,
presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).

73. V prejednávaných veciach si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa,
predmetom ktorých malo byť dodanie služieb. Na preukázanie dodania služieb žalobca predložil faktúry,
Rámcovú kúpnu zmluvu a Protokoly o odovzdaní. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom

mal byť založený Rámcovou kúpnou zmluvou bez dátumu, ktorá by mala byť základným dokumentom
regulujúcim obchodnoprávny vzťah žalobcu a jeho dodávateľa a na základe ktorej aj došlo k vyhotoveniu
faktúr. Je logická argumentácia daňových orgánov, pokiaľ poukazujú na to, že pochybnosti o reálnom
dodaní prác vyplývajú zo samotnej rámcovej kúpnej zmluvy, keď táto ako základný dokument regulujúcizmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom, upravuje v podstate iný právny vzťah, v ktorom
žalobca nie je kupujúcim ale predávajúcim, a naopak dodávateľ nie je predávajúcim ale kupujúcim.
Pokiaľ teda označenie zmluvných strán v základnom zmluvnom dokumente je opačné ako postavenie

vyplývajúce z predložených faktúr, ide o relevantné pochybnosti. Ďalej je potrebné prisvedčiť daňovým
orgánom aj v tom smere, že samotné faktúry nevymedzujú predmet plnenia dostatočne určito
a dostatočne určito nie je predmet plnenia vymedzený ani v odovzdávacom protokole, kde je uvedený
lenrovnaký textakovofaktúre.Vzmysleustanovenia§51ods.1písm.a)ZákonaoDPHplatí,žeplatiteľ
si môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH vtedy, ak má

faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Náležitosti obsahu faktúry vymedzuje Zákon o DPH v ust.
§ 74 a jednou z povinných náležitostí faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH je aj množstvo
a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V predložených faktúrach sú služby, ktoré
mali byť predmetom dodania, vymedzené len veľmi všeobecne a nekonkrétne a ani z odovzdávacích
protokolov, ktoré navyše obsahujú aj ustanovenia nevzťahujúce sa k predmetu dodania, nie je zrejmé,
čo malo byť predmetom dodania. Žalobca argumentoval, že služby mali byť dodané pre spoločnosti

Starmedia Co, s.r.o. a PS digital, s.r.o. Žalobca ale ani v daňovom konaní a ani v správnej žalobe
konkrétne neobjasňuje, čo malo byť predmetom dodania, o aké konkrétne služby a v akom množstve
sa malo jednať. Zároveň je potrebné prisvedčiť argumentácii daňových orgánov, keď ako podstatnú
skutočnosť vo vzťahu k vzneseniu pochybností uviedli aj to, že žalobca nepreukázal nijakú komunikáciu
s dodávateľom, nepredložil objednávky, nevedel uviesť osobu, s ktorou za dodávateľa komunikoval,

neobjasnil ani začiatok spolupráce s dodávateľom.

74. Žalobca má pravdu, pokiaľ tvrdí, že samotná nekontaktnosť dodávateľa a prípadne aj neplnenie
povinností zo strany dodávateľa (nepodávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb
a pod.), ako aj nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov na dodanie plnenia, sú okolnosti, ktoré

sa týkajú dodávateľa a sú mimo sféry vplyvu žalobcu. V prejednávanej veci ale boli identifikované
správcom dane aj iné podstatné skutkové zistenia, ktoré zakladajú pochybnosti správcu dane, a to
predovšetkým nezrovnalosti v dokumentoch, ktoré žalobca predložil, ako aj nedostatočná identifikácia
predmetu dodania. Nemožno opomenúť označenie zmluvných strán v rámcovej kúpnej zmluve, ktoré
nezodpovedá faktúre, všeobecne koncipovaný odovzdávací protokol s nedostatkami (ustanovenia,

ktoré sa nevzťahujú k predmetu dodania), a napokon aj skutočnosti, že samotný odovzdávací protokol
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú vyslovené v rámcovej kúpnej zmluve, taktiež aj skutočnosť,
že žalobca nepredložil objednávky a nevedel konkretizovať ani osobu, s ktorou za dodávateľa pri
objednaní služieb komunikoval. Sám žalobca konkrétne nepopisuje predmet dodania a ani rozhodujúce
okolnosti spolupráce od objednania služieb po ich dodanie a ich následné použitie pre svojich

odberateľov, neobjasňuje ani okolnosti uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy.

75. Z vyššie uvedených záverov judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na odpočet DPH možno
odoprieť aj pre porušenie formálnych podmienok vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť
predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené. V prejednávanej veci

nebola preukázaná reálnosť dodania - nepreukázalo sa čo konkrétne mal dodávateľ, ktorý vystavil
faktúru, pre žalobcu a v akom konkrétnom rozsahu dodať, teda dôvodom pre neuznanie práva
na odpočet DPH je nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH (neexistencia plnenia). Je
potrebné ale súhlasiť s daňovými orgánmi, ako to bolo uvedené vyššie, že predložené faktúry taktiež
dostatočne neidentifikujú predmet dodania. Tento nedostatok formálnych obsahových náležitostí faktúry

len umocňuje záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH, nakoľko
aj zo samotných faktúr nie je dostatočne zrejmé, čo malo byť predmetom dodania a predmet dodania
nie je dostatočne identifikovaný ani v ďalších dokumentoch predložených žalobcom. V prejednávaných
veciach nejde o takú situáciu, keď by závery daňových orgánov boli postavené len na porušení
formálnych podmienok pre odpočet DPH a malo by to za následok aj nesplnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočet DPH.

76. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nebol zaťažovaný neprimeraným dôkazným bremenom,
pretože správca dane od neho žiadal predložiť len dôkazy týkajúce sa vzťahu žalobcu a jeho
priameho dodávateľa. Pokiaľ žalobca poukazuje na judikatúru vyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva,

že daňovému subjektu nemožno pričítať na ťarchu skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, s ktorými
nebol v priamom obchodnom vzťahu (napr. o subdodávateľoch dodávateľa), závery tejto judikatúry nie
sú aplikovateľné na prejednávané veci. V prejednávaných veciach nebol zistený reťazec, v ktorom malabyť služba dodaná, teda neboli tu žiadne zistenia vo vzťahu k subdodávateľom priameho dodávateľa
žalobcu.

77. Je pravdou, že žalobca nemusel mať vedomosti o tom, ktoré konkrétne osoby u dodávateľa sa
mali podieľať na realizácii plnenia, ani o tom, na akých prostriedkoch a prípadne v akých priestoroch
mal dodávateľ tieto plnenia zabezpečovať. V tomto smere by nebolo možné pričítať žalobcovi
dôkaznú núdzu a na argumentáciu daňových orgánov uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach
v tomto smere nemožno prihliadať. Tento čiastkový nedostatok odôvodnenia rozhodnutí daňových

orgánov ale nie je spôsobilý privodiť záver o neudržateľnosti právneho posúdenia veci, ku ktorému
daňové orgány dospeli. Daňové orgány identifikovali aj iné už vyššie uvedené pochybnosti, ktoré
dostatočne odôvodňujú záver o spochybnení reálneho dodania služieb. Predovšetkým ide o nedostatky
v žalobcom predložených dokladoch. Žalobca predložil faktúry, na základe ktorých si uplatňuje
odpočítanie dane, pričom pre splnenie podmienok na odpočítanie dane sa vyžaduje aj preukázanie
reálneho plnenia - dodanie služieb. Žalobca nevedel konkrétne vymedziť predmet dodania, predložil

dokumentáciu, ktorá je zmätočná, nevedel v podstate nič uviesť o svojom obchodnom partnerovi,
o osobách, s ktorými komunikoval a ktorým zadával objednávky. Navyše je potrebné poukázať na to,
že spoločnosť dodávateľa nemala v predmete činnosti taký druh služieb, ktorý mala na základe
predložených faktúr žalobcovi dodať, pričom táto skutočnosť mohla byť žalobcovi známa z verejne
dostupných údajov v Obchodnom registri SR.

78. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedostatok v postupe správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu,
keď neboli ako svedkovia vypočutí bývalý konateľ dodávateľa D. A. C. a súčasný konateľ G. A., tak
v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správca
dane D. A. C. predvolal na výsluch predvolaním č. 100453580/2022 zo dňa 10.03.2022, ktoré nebolo

tejto osobe doručené a zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Daňové orgány vysvetlili,
že išlo o osobu s trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky, a preto ju nebolo možné predviesť
prostredníctvom príslušného útvaru PZ SR. Správca dane pristúpil k podaniu Žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií č. 100610353/2022 zo dňa 28.03.2022, ktorou žiadal vypočutie tejto osoby rakúsku
finančnú správu. Dňa 02.05.2022 bola správcovi dane doručená Odpoveď č. 179095/2022, v ktorej bolo

uvedené, že subjekt D. A. C. nie je v databázach v Rakúsku vedený a ani zisťovaním na adrese pobytu
nebolazistenátakátoosoba.Zuvedenéhojezrejmé,žesprávcadanevyčerpalprizabezpečenívýsluchu
tejto osoby všetky možnosti, ktoré zakotvuje Daňový poriadok a žalobné námietky žalobcu nereagujú na
argumentáciu uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach, keď daňové orgány vysvetlili, že táto osoba
nemohla byť predvedená a bola podaná aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií so záverom,

že takáto osoba nebola identifikovaná. V tomto smere potom obstojí aj záver daňových orgánov, že
žalobca nedostatočne preukázal dodanie služieb a dodanie služieb sa nepotvrdilo ani preverovaním
u dodávateľa žalobcu. Nejde o pričítanie nekontaktnosti na zodpovednosť a ťarchu žalobcu, ale o prijatie
záveru, že pochybnosti správcu dane sa nepodarilo odstrániť ani preverovaním u dodávateľa žalobcu.
Navyše je potrebné uznať argumentáciu daňových orgánov, že žalobca pri popisovaní svojho zmluvného

vzťahu s dodávateľom Astralis Health Group s.r.o. túto osobu nijako nespomínal, hoci táto osoba
mala podpisovať Rámcovú kúpnu zmluvu (teda možno predpokladať, že s touto osobou komunikoval)
a z vyjadrení žalobcu ani nevyplýva, že by s touto osobou komunikoval pri zadávaní objednávok.
Správca dane len preveruje tvrdenia daňového subjektu a nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie do
vtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. G. A. sa stal konateľom dodávateľa 22.03.2021,

teda nebol konateľom v čase deklarovaného plnenia, preto obstojí postup daňových orgánov, keď po
zistenej nekontaktnosti tejto osoby nevykonali ďalšie úkony. Žalobca neuviedol, že by s touto osobou za
dodávateľa komunikoval, táto osoba ani nepodpísala žalobcom predložené písomnosti.

79.Navyšeksamotnýmsvedeckýmvýpovediamsprávnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesvedectvá

ako subjektívne výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne
skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo
svojom rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá
bez ďalšieho relevantného a objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

80. V súvislosti s unesením dôkazného bremena vo vzťahu k dodaniu služieb správny súd poukazuje aj
na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2023 zo dňa 21.02.2025 :
Ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, podlhší časový úsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom
zachyteným na hmotnom substráte, musí si daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie
penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia, vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä

formu poskytovania takýchto služieb (osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb
participujúcich na poskytovaní onoho plnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním
jednotlivých úkonov plnenia, aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti
odpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou

81. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že mal sledovať obstarávacie a výrobné procesy u svojho
dodávateľa. Správny súd uznal, že žalobcovi nemožno pričítať na ťarchu, že nevedel, ktoré konkrétne
osoby, na akých prostriedkoch a v akých priestoroch sa mali podieľať na dodaní služieb. Za podstatné
ale správny súd považuje to, že žalobca nič konkrétne o svojom dodávateľovi neuviedol, nepodpísal
ani konkrétne okolnosti uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy, nevedel identifikovať žiadne osoby za
dodávateľa (uviedol len, že na niektorých videách mala byť osoba A. B., ale nevedel uviesť vzťah tejto

osoby k dodávateľovi, ani túto osobu bližšie neidentifikoval) a ani konkrétne nepopísal predmet dodania,
pričom predložená dokumentácia bola zmätočná a neúplná. V rozhodnutiach daňových orgánov nie
je obsiahnutá žiadna argumentácia o prípadných subdodávateľoch dodávateľa žalobcu, preto nie
je zrejmé, ako by mohli byť žalobcovi prečítané na zodpovednosť skutočnosti o subdodávateľoch
dodávateľa. Pochybnosti, ktoré v prejednávaných veciach vyslovil správca dane, boli dostatočné a boli

podložené dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Na spochybnenie postačovali samotné
nedostatky v písomných dodatkoch predložených žalobcom, ako aj skutočnosť, že dodávateľ nemal
v predmete činnosti taký druh služieb, ktoré mali byť predmetom dodania. Nešlo len o chyby v písaní
v dokumentoch predložených žalobcom, ale išlo o podstatné vady definujúce zmluvný vzťah žalobcu
a jeho priameho dodávateľa.

82. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP a contrario.

83. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.