Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Csr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2519200345.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C., 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., zastúpené: Občianske združenie
Pomocaochranaľuďom,sosídlom91933Trakovice158,IČO:51563193protižalovaným:1/365.bank,
a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
2/ BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I.Súd zrušuje RozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovská

a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, konajúceho
prostredníctvomrozhodcuJUDr.MartinaKováčika,spisováznačkaPM-R/0116/0201zodňa08.11.2018.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2019 domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná sp. zn. PM-

R/0116/0201 zo dňa 08.11.2018 a aby súd určil, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola súčasťou zmluvy
o úvere č. 6061457388 zo dňa 29.04.2011 je neplatná.

2. Žalobu žalobkyne odôvodnili tým, že nemali spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, neboli riadne upovedomené o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní alebo im nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala

alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie navrhovali a z

okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania dôvodne vyplývala potreba jeho
nariadenia najmä preto, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať so žalobkyňami
uvedenými návrhmi a tvrdeniami a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, v konaní nebol
správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorépredložili, nevykonal nimi navrhované dôkazy alebo im neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu, vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, stály rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok zaväzuje
na plnenie, ktorého povahu považujú za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu
dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej
republiky, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyne
majú za to, že že stály rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať v spotrebiteľskom spore.

Rozhodcovskú doložku je možné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Rozhodcovskádoložka/zmluvanebolauzatvorenáindividuálnevsúladesozákonomapretojeneplatná.

3. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.07.2019, ktorým žiadal žalobu
zamietnuť, alternatívne, ak by súd žalobe žalobkýň vyhovel, aby postupoval v zmysle ust. § 43 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a pokračoval v konaní, v ktorom zaviaže navrhovateľa
na zaplatenie istiny vo výške 14.620,58 Eur, úrok vo výške 14,90 % p.a. zo sumy 14.620,58 Eur
od 01.01.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,50 %.p.a. zo sumy 14.620,58 Eur od
01.01.2016 do zaplatenia, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 8.646,29 Eur,
náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 666,52 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia v

rozhodcovskom konaní vo výške 569,67 Eur a zaviazal žalobkyne na úhradu trov konania žalovaného.
Vo vyjadrení uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016 uzatvorenou medzi
obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, na
základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z rozhodcovského rozsudku voči navrhovateľovi
(por. č. pohľadávky voči povinnému v prílohe zmluvy PB16a-6061457388). V zmysle Zmluvy poskytla

PB, a.s. žalobcom úver vo výške 15.000,- Eur a žalobcovia sa zaviazali vrátiť poskytnuté prostriedky.
Žalobcovia v dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatili svoj
záväzok len čiastočne. Nezaplatením zvyšných splátok v lehote splatnosti mala PB, a.s. právo v
zmysle bodu 5.2] obchodných podmienok pre úver požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru
vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, pričom PB,

a.s. toto právo využila a žalobcov vyzvala na splatenie dlžnej sumy dňa 28.02.2013. V zmysle bodu
3.1] obchodných podmienok pre úver vznikla žalobcom povinnosť platiť za poskytnutý úver PB, a.s.
úroky v zmysle účastníkmi podpísanej Zmluvy. Žalobcovia svoj záväzok voči žalovanému nesplnili, a to
napriek žalobnej upomienke zaslanej postupcom žalobcom, a preto žalovaný oprávnene podal návrh na
vydanierozhodcovskéhorozsudkunaStálomrozhodcovskomsúdezriadenéhopriROZHODCOVSKÁA

MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava v zmysle ustanovení VOP. Žalobcovia podali
žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodnili tým, že žalobcovia si
osobitne nevyjednali zmluvnú podmienku – rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, a takto dojednaná
rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, a teda neplatná. Teda vo veci konal a rozhodoval
rozhodcovský súd, hoci na takéto konanie nemal právomoc, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu s

občanom, v ktorej boli dohodnuté podmienky, ktoré sú svojim obsahom v rozpore so zákonom. Obsahom
Zmluvy (nie Všeobecných obchodných podmienok), okrem iného, bol aj súhlas Žalovaného s návrhom
Žalobcu, aby prípadné spory vzniknuté z tejto Zmluvy, boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní. Vyššie uvedená Zmluva o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v bode [7] čl. [3] Zmluvy o
úvere a záverečných ustanovení a to, Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca ako právny nástupca PB,
a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia
II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, PB, a.s. postupovala v súlade s § 93 b)
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s

tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. PB, a.s. bola zo zákona povinná
klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak nerobila, došlo by k porušeniu zákona
o bankách. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú
zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade

s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Nie je možné stotožniť sa
s argumentáciou žalobcov, nakoľko nie je preukázané, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia nijakýmspôsobom nepreukázali, v čom zabezpečovací inštitút, ktorý explicitne upravuje Občiansky zákonník,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobcovia si sami svojím
konaním, resp. opomenutím konania resp. nekonaním spôsobili uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu

zo Zmluvy tým, že porušili zmluvné podmienky vyplývajúce im zo Zmluvy, ku ktorým sa sami, slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, zaviazali. Žalobcovia vo svojej žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku neuviedli žiadne relevantné dôvody, ktoré predpokladá ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) až j)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
4. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.07.2019, ktorým žiadal žalobu

zamietnuť. Vo vyjadrení predložil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a to tak vo vzťahu
k petitu 1/ i petitu 2/ žaloby. Žalovaný 1/ nie je účastníkom sporu a ani nie je žalobcom ani žalovaným
v zmysle rozsudku sp. zn. PM-R/0116/0201 zo dňa 08.11.2018 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., na základe ktorého bol vydaný rozsudok, sa účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalovaný 1/ preukázateľne nebol účastníkom v

zmysle rozhodcovského rozsudku. Nie je preto zjavné, prečo je v konaní označený ako žalovaný 1/.
Žalobkyne sa bez uvedenia dôvodu ani skutkového či právneho dopadu, domáhajú určenia neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť súčasťou Zmluvy o úvere č. 6061457388. Určenie neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy nebude mať právny ani skutkový dopad na žiadnu zo strán sporu. Rozhodnutím
súdu o zrušení/nezrušení rozhodcovského rozsudku budú sporné skutočnosti medzi stranami sporu

vyriešené v celom rozsahu a žiadne ďalšie rozhodovanie nebude nutné. Bez určenia neplatnosti
zmluvnej podmienky tak preukázateľne postavenie žalobkýň nie je ani ohrozené ani neisté. Žalobkyne
v konaní ani netvrdili, že by takéto určenie malo pre nich nejaký význam.

5. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného 1/ vyjadrili podaním doručeným súdu emailom dňa 12.08.2019,

písomne doplneným dňa 19.08.2019. Vo vyjadrení uviedli, že podanou žalobou sa domáhajú nielen
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ale aj určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy včlenenej do
zmluvyoúvereč.6061457388zodňa29.04.2011.Vžalobeourčenieneplatnostizmluvyjenutnéoznačiť
všetkých účastníkov, ktorí právny úkon uzavreli. V časti žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy je žalovaný 1/ účastníkom tejto zmluvy a je teda pasívne vecne legitimovaný. Žalobkyne preto

považujú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú. Žalobkyne majú naliehavý
právny záujem na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Právnu neistotu založil žalovaný 1/, keď
včlenil rozhodcovskú zmluvu do všeobecných zmluvných podmienok zmluvy č. 6061457388 zo dňa
29.04.2011, neskôr neplatne postúpil údajnú pohľadávku žalovanému 2/, ktorý si údajný nárok uplatnil
pred rozhodcovským súdom.

6. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobkýň vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.09.2019. Vo vyjadrení
uviedol, že v doručenom Oznámení o postúpení pohľadávky listom žalovaného bolo žalobkyniam
oznámené postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 6061457388 na postupníka a nového veriteľa,
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Žalovaný 1/ má za to, že argumentácia žalobkýň vo veci dostatku pasívnej vecnej legitimácie neobstojí.
Postúpením pohľadávky na nového veriteľa prešli všetky práva a povinnosti zo Zmluvy o úvere na
postupníka. V prípade, ak by súd potvrdil rozhodcovský rozsudok alebo ho zrušil, bude sa rozhodovať
o judikovaní pohľadávky postupníka, t. j. žalovaného 2/ a nie žalovaného 1/. Rozhodnutie súdu o
zrušení alebo nezrušení rozhodcovského rozsudku nebude mať žiaden vplyv na zaniknutý vzťah

žalobkýňažalovaného1/.Žalovaný1/nedisponujeanipohľadávkouanioprávnenímpožadovaťsplnenie
rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu by tak bolo vo vzťahu k žalovanému 1/ neúčinné a
obsolentné. Nakoľko rozhodnutím súdu nedôjde k zmene už existujúceho právneho ani skutkového
stavu medzi žalobkyňami a žalovaným 1/, na takom rozhodnutí nie je ani naliehavý právny záujem.

7. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného 1/ vyjadrili podaním doručeným súdu emailom dňa 29.10.2019,
písomne doplneným dňa 11.11.2019. Vo vyjadrení uviedli, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky
banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný
1/ ani žalovaný 2/ nikdy nepreukázali, že by písomne vyzvali žalobkyne na úhradu dlžnej sumy, ani že
táto výzva im bola skutočne aj zaslaná a doručená. Žalovaný 1/ teda nepreukázal, že došlo k platnému

postúpeniupohľadávky,pretoženepreukázalsplneniepodmienokstanovenýchv§92zákonaobankách
a preto postúpenie pohľadávky bolo neplatné. Žalobkyne neboli informované o zosplatnení úveru ani
o postúpení pohľadávky. Keďže postúpenie pohľadávky žalovaného 1/ na žalovaného 2/ nie je platné,
žalovaný 2/ nemohol byť aktívne vecne legitimovaný v rozhodcovskom konaní.8. Zástupkyňa žalobkýň v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedla, že v rozhodcovskom
konaní bolo porušené právo žalobkýň na ochranu spotrebiteľa, kedy im bola odopretá ochrana slabšej

strany v spotrebiteľskom spore. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať o tomto spore. Žalobu
na rozhodcovský súd podal žalovaný 1/ 04.01.2016, dňa 01.02.2017 vstúpil do tohto konania žalovaný
2/ ako žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016. Rozhodcovský súd
neskúmal, či boli splnené všetky podmienky na platné postúpenie pohľadávky. Žalobkyne majú za to, že
neboli splnené podmienky prevoditeľnosti pohľadávky, a to vzhľadom na požiadavku § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, podmieňujúcim prevoditeľnosť pohľadávky jeho splatnosťou. Táto splatnosť
je vyvodená od mimoriadnej splatnosti alebo predčasnej splatnosti úveru. V celom procese pociťujú
absenciu neuvedenia, pre ktorú splátku, po koľkých neuhradených splátkach pristúpil žalovaný 1/ ako
veriteľ k predčasnému splateniu úveru, kedy sa žalobkyne dostali do omeškania, či vyzval žalovaný ako
veriteľ žalobkyne k splneniu si svojich povinností, či im dal dostatočnú lehotu na splnenie tejto povinnosti.
Tieto podstatné skutočnosti absentujú aj v rozhodcovskom rozsudku, ako aj v listinách či vyjadreniach

žalovaného 1/ aj 2/, preto nie je možné zistiť, či uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, koľko splatných
splátokžalobkyneneuhradili,tiežčibolisúčasnežalobkynevlehoteniekratšejako15dníupozornenéna
uplatnenie tohto práva. Ako vyplýva z výzvy predloženej žalovaným zo dňa 28.02.2013, vyššie uvedené
nie je obsahom tejto výzvy a nie je splnená podmienka 15 dňovej lehoty. Ako vyplýva so žalovaným
predložených doručeniek, adresa je preškrtnutá, čiže žalobkyne sa na predmetnej adrese nedržiavali

a nebola im pošta doručená, podpis na doručenke žalobkyne 2/ zjavne nepatrí žalobkyni. Žalovaní
nijakýmspôsobomnepreukázalisplneniepodmienok§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktoré
vyžaduje posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver, nesplnenie tejto povinnosti má za následok,
že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Neplatné vyhlásenie
predčasného splatenia úveru a nemožnosť veriteľa požadovať jednorazové splatenie úveru má za

následoknesplneniepodmienoknaplatnépostúpeniepohľadávky.Akpohľadávkaniejepostupiteľná,jej
postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané. Nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné
ažalovaný2/sitakútopohľadávkuvočižalobkyniamnemoholuplatňovať.Žalovanýpredrozhodcovským
súdom nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal
aktívnu vecnú legitimáciu, napriek tomu rozhodcovský súd nedostatočne sa zaoberal touto otázkou.

Žalovaný nenadobudol predmetnú pohľadávku platne a teda mu rozhodcovský súd nemohol priznať
práva k pohľadávke a zaviazať žalobkyne k plneniu. Ak nie je rozhodcovská zmluva individuálne
dojednaná a spotrebiteľ nemal možnosť ju odmietnuť, nepovažuje sa za platnú.

9. Žalobkyne na preukázanie svojho nároku predložili listinný dôkaz, a to Rozhodcovský rozsudok sp.

zn. PM-R/0116/0201 zo dňa 08.11.2018.

10. Žalovaný 2/ na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere zo dňa 29.04.2011,
obchodné podmienky pre úver - lepšia splátka, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.02.2013 s
doručenkami, všeobecné obchodné podmienky.

11. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného 1/ a v neprítomnosti
žalovaného 2/ podľa § 180 veta druhá CSP, ktorý sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca
žalovaného 1/ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal,
žalovaný 2/ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

12. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom zástupkyne
žalovaných, vykonal dokazovanie listinami a pripojenou kópiou spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. PM-R/0116/0201, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

13. V konaní vedenom pod sp. zn. PM-R/0116/0201 Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, rozhodol
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PM-R/0116/0201 zo dňa 08.11.2018 tak, že žalovanej v 1. rade
a žalovanej v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12.847,39
Eur, úroky vo výške 14,90 % ročne: zo sumy 14.008,39 Eur od 01.01.2016 do 25.01.2016, zo sumy

13.852,39 Eur od 26.01.2016 do 24.02.2016, zo sumy 13.681,39 Eur od 25.02.2016 do 22.03.2016,
zo sumy 13.525,39 Eur od 23.03.2016 do 21.04.2016, zo sumy 13.369,39 Eur od 22.04.2016 do
18.05.2016, zo sumy 13.195,39 Eur od 19.05.2016 do 20.06.2016, zo sumy 13.021,39 Eur od
21.06.2016 do 19.07.2016, zo sumy 12.847,39 Eur od 20.07.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškaniavo výške 5 % ročne: zo sumy 14.008,39 Eur od 01.01.2016 do 25.01.2016, zo sumy 13.852,39 Eur od
26.01.2016 do 24.02.2016, zo sumy 13.681,39 Eur od 25.02.2016 do 22.03.2016, zo sumy 13.525,39
Eur od 23.03.2016 do 21.04.2016, zo sumy 13.369,39 Eur od 22.04.2016 do 18.05.2016, zo sumy

13.195,39 Eur od 19.05.2016 do 20.06.2016, zo sumy 13.021,39 Eur od 21.06.2016 do 19.07.2016,
zo sumy 12.847,39 Eur od 20.07.2016 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo
výške 8.261,57 Eur od 20.07.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh
vo veci samej zamietol a žalovaným v 1. rade a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania za rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia. Rozhodcovský rozsudok

bol žalovaným doručený dňa 05.02.2019.

14. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby Poštovej banky, a.s., doručenej
rozhodcovskému súdu dňa 04.01.2016, prílohou ktorej bola zmluva o úvere lepšia splátka zo dňa
29.04.20211, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver, výzvy na úhradu dlžnej
sumy zo da 28.02.2013, výpis splátok úveru, upomienky zo dňa 09.11.2011, aktuálny stav úveru

ku dňu 31.08.2015. Rozhodcovským uznesením zo dňa 08.11.2018 Rozhodcovský súd pripustil, aby
z konania vystúpil žalobca Poštová banka, a. s. a na jeho miesto vstúpil do konania žalobca BENCONT
COLLECTION, a. s., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2016 zo dňa 06.10.2016 a
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06.10.2016.

15. Dňa 29.04.2011 uzatvorili Poštová banka, a. s. a žalobkyňa 1/ ako dlžník - žiadateľ a žalobkyňa
2/ ako spoludlžník ako fyzické osoby zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe ktorej Poštová banka,
a. s. poskytla žalobkyniam bezhotovostný úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa zaviazali splatiť 120
mesačnými splátkami vo výške 240,- Eur, s dátumom 1. splátky 15.05.2011 a dátumom každej ďalšej
splátky k 15. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dňa 15.04.2021. V zmluve bola dohodnutá

ročná úroková sadzba 14,9 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 16,79 %, priemerná RPMN
11,64 % a celková výška nákladov 14.268,18 Eur. Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Upomienkou zo dňa 09.11.2011 Poštová banka, a. s. mala upozorniť žalobkyne, že eviduje

pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere vo výške 52,10 Eur, pozostávajúcej z omeškanej
splátky vo výške 40,48 Eur a poplatkov vo výške 11,62 Eur. Zároveň mala žalobkyne upozorniť, že ak
v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto upomienky nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej
sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej
pohľadávky.Dokladodoručení,resp.odoslaníupomienkysavspiserozhodcovskéhosúdunenachádza.

17. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.03.2023 Poštová banka, a. s. mala žalobkyniam
oznámiť, že nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušili ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa
29.04.2011 a obchodných podmienok, stala sa úverová pohľadávka k 28.02.2023 predčasne splatnou
v celom rozsahu. Dlžná suma vo výške 16.880,88 Eur pozostáva z dlžnej istiny 14.620,58 Eur, úroku

2.214,62 Eur, poplatkov za upomienky 45,68 Eur a poistného 0,- Eur. Zároveň mali byť žalobkyne
vyzvané na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Doklad
o doručení, resp. odoslaní upomienky sa v spise rozhodcovského súdu nenachádza.

18. Podľa bodu [3.11] zmluvy o úvere „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú

z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany
zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.
Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho
zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní.“

19. Podľa článku 10 Všeobecných obchodných podmienok bod 10.2.2 banka a klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových

obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, jeoprávnenýpredložiťtentospornaprerokovaniearozhodnutieRozhodcovskémusúdupodľajehoŠtatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

20. Podľa článku 10 Všeobecných obchodných podmienok bod 10.2.3 ak klient, najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa zo to, že ju prijal.

21. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

22. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať
s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy,

a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou

povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.25. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo

z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

26. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený
v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania
a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu

29.04.2011, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku

dňu 29.04.2011, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany
v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
29.04.2011,rozhodcovskázmluvamôžemaťformuosobitnejzmluvyaleboformurozhodcovskejdoložky

k zmluve.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
29.04.2011, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

31. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
29.04.2011, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných

strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní
o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa
§ 3.

32. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu

29.04.2011), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.34. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

39. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

40. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

41. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a žaloba o určenie neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy.

42. V časti konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či bola
dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby, t. j. či žaloba bola podaná včas. Súd mal za preukázané,
že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, a to dňa 21.02.2019, t. j. v lehote troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa §

46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keďže rozhodcovský rozsudok bol žalobkyniam doručený dňa 05.02.2019.

43. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 29.04.2011 uzatvorili žalobkyne a žalovaný 1/ Zmluvu o
úvere lepšia splátka a že dňa 08.11.2018 bol vydaný Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PM-R/0116/0201.

Spornou skutočnosťou bolo, či došlo k riadnej dohode o rozhodcovskej doložke. Ako vyplýva z obsahu
uvedeného Rozhodcovského rozsudku, k rozhodovaniu Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, došlo s
poukazom na ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

44. Súd si vyžiadal spisový materiál Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská
a mediačná. Žaloba žalovaného 1/ bola na menovaný rozhodcovský súd doručená 04.01.2016.
Dňa 24.06.2016 vyzval rozhodcovský súd žalobkyne na podanie žalobnej odpovede, oznámil im osobu
rozhodcu a poučil ich o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi. Dodatočne ešte

žalobkyni 1/ súd zaslal na vedomie vyjadrenie žalobcu a žalobkyni 2/ zaslal na vedomie vyjadrenie
žalovaného 1/. Dňa 01.02.2017 bol rozhodcovskému súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania
a súhlas so vstupom do konania. Dňa 08.11.2018 rozhodcovský súd vydal rozhodcovské uznesenie
sp. zn. PM-R/0116/0201, ktorým pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Poštová banka, a. s.
vstúpil žalobca BENCONT COLLECTION, a. s.. Dňa 08.11.2018 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský

rozsudok sp. zn. PM-R/0116/0201, ktorým uložil žalobkyni 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
12.847,39 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.45. Medzi stranami bolo sporné, či rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená a či rozhodcovská
doložka bola individuálne dohodnutá.

46. Samotná rozhodcovská doložka mala byť uzatvorená dňa 29.04.2011 v Zmluve o úvere lepšia
splátka. V článku 3.11 sa uvádza, že sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré z tejto zmluvy
vniknú, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany
v zmluve vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.

Aj zo samotných obchodných podmienok (čl. 15.3) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní
na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z nich,
konkrétne z článku 10.3, na ktorý odkazuje uzatvorená zmluva, vyplýva, že banka v súlade so zákonom
o platobných službách ponúka klientovi návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky na riešenie
prípadných sporov zplatobnýchslužieb,ktorémedzinimivzniknúprivykonávaníprevodov,privydávaní

a používaní elektronických platobných prostriedkov alebo v súvislosti s nimi. Pre spory z platobných
služieb platia ustanovenia bodu 10.2. analogicky s tým rozdielom, že príslušným rozhodcovským súdom
v takýchto prípadoch je Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej bankovej asociácii. Iné konkrétne
dojednanie rozhodcovskej doložky súd nezistil.

47. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
účinného ku dňu údajného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (ustanovenie použiteľné s poukazom
na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom

zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

48. Súd mal za preukázané, že rozhodcovská zmluva mala byť zmluvnými stranami podpísaná v
rovnaký deň ako zmluva o úvere. Ako však vyplýva z obsahu samotnej úverovej zmluvy, táto konkrétnu
rozhodcovskú doložku neobsahuje, keďže rozhodcovská doložka má byť podľa bodu 3.11 zmluvy o

úvere obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach. Ako však vyplýva z čl. 10 Všeobecných
obchodných podmienok, opäť nejde o konkrétnu rozhodcovskú doložku, ale o uvedenie možnosti
pre klienta takúto doložku uzatvoriť (banka ponúka ... ). Aj zo samotného obsahu úverovej
zmluvy vyplýva, že ak by aj bod 3.11 mal predstavovať rozhodcovskú doložku, išlo by o formulárový
typ zmluvy, kedy žalobkyne ako spotrebiteľky nemali možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy

a nevyjednali si osobitne podmienky rozhodcovskej zmluvy, nemali teda možnosť ovplyvniť jej znenie
a ustanovenia v nej obsiahnuté. Zmluvu im predložil žalovaný 1/. Súd v tomto smere poukazuje aj
na čl. 10 Všeobecných obchodných podmienok, kde z obsahu vyplýva, že ak sa aj ponúka možnosť
uzatvorenia rozhodcovskej doložky, táto má slúžiť na riešenie prípadných sporov z platobných služieb,
ktoré medzi nimi (stranami) vzniknú pri vykonávaní prevodov, pri vydávaní a používaní elektronických

platobných prostriedkov alebo v súvislosti s nimi. Nehovorí sa teda o úverovom vzťahu, ale o platobných
službách. O sporoch z úverovej zmluvy sa síce v úverovej zmluve priamo hovorí, ale v úverovej
zmluve zase priamo obsah rozhodcovskej doložky nenájdeme, keďže zmluva obsahuje iba odkaz na
Všeobecnéobchodnépodmienky.Okremsamotnejskutočnosti,ženedošlokindividuálnemudojednaniu
rozhodcovskej doložky teda možno poukázať i na jej neurčitosť a nejasnosť, resp. nedojednanie, čo

umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného § 45 ods. 1 písm. e) a l) zákona č.
335/2014. Žalobkyne ako spotrebiteľky preto nemali možnosť jednoznačne pochopiť význam takéhoto
ustanovenia. Jedine za situácie, že by v úverovej zmluve bolo jednoznačne uvedené, že svoje spory z
tejto zmluvy budú strany riešiť pred konkrétnym rozhodcovským súdom, bolo by možné ďalej
posudzovať, či ustanovenie bolo výsledkom dohody medzi stranami. Pokiaľ by i došlo k uzatvoreniu

doložky riadne, nebola podľa názoru súdu spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

49. Rozhodcovská zmluva je špecifická tým, že v prípade sporu o právach a právom chránených
záujmoch rozhoduje rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálnedojednanú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľjunemoholovplyvniťzdôvodu,žesajednaloovopred
pripravenú formulovanú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy,

ak spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať
všeobecný alebo rozhodcovský súd a teda bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu.
Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez
možnosti zmeny jej obsahu.

50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na body 3.11 a 15.3 Rozhodcovskej zmluvy,
súd tieto posúdil ako ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tak, ako je to uvedené v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka.

51. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka medzi sporovými stranami
nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je neplatná pre nedostatok

vôle žalobkýň byť ňou viazané a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Ak má byť rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom tak, aby bola v súlade so zákonom, musí byť v zmluve zachytená slobodná
vôľa oboch zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo, pričom uvedená rozhodcovská
doložka bola žalobkyniam daná na podpis pri uzatváraní zmluvy o úvere a táto odkazovala na všeobecné
obchodné podmienky. Žalovaní naviac v tomto ohľade nepreukázali skutočnosti podľa § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo bol aj daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatou individuálne nevyjednanej
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeny
jej obsahu, to je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis

a mali vytvoriť dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia, čo v danom prípade bol len odkaz na všeobecné
úverové podmienky, pričom rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a jednoznačne ju
nemohol spotrebiteľ ani ovplyvniť. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyne sa
neoboznámili s obsahom tejto rozhodcovskej doložky a následkami jej uzavretia.

52. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza.
O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom
v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Rozhodcovská
doložka nútila spotrebiteľky podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na

spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

53. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná podľa
ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákona ako aj § 39 Občianskeho zákonníka, čo predstavuje dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe v časti petitu I. žaloby a rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom
Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. PM-R/0116/0201 zo dňa 08.11.2018 zrušil.

55. Žalobkyne sa petitom II. žaloby zároveň domáhali, aby súd určil, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola
súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 29.04.2011, je neplatná.

56. V časti konania o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ide o určovaciu žalobu v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,
preto povinnosťou súdu v prvom rade bolo vysporiadať s tým, či žalobkyne majú na vyhlásení takéhoto
určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je procesným predpokladom
prípadnej úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby.

57. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).58. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c) O. s. p. (v súčasnosti § 137 písm. c) CSP) musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R

17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 06.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

59. V prejednávanom spore dospel súd k záveru, že na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 29.04.2011, vyhlásením jej neplatnosti výrokom II. rozsudku, nie
je daný naliehavý právny záujem. Bez požadovaného určenia sa postavenie žalobkýň totiž nestane

neistým, a to z dôvodu, že neplatnosť rozhodcovskej zmluvy súd skúmal už v prvej časti tohto
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom prvý výrok rozsudku odôvodnil aj zistením,
že predmetná rozhodcovská zmluva je neplatná. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bolo
podkladom pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Na tomto mieste súd poukazuje
na ustanovenie § 47 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorých ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva nezostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý
vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci
sa ustanoví nový rozhodca.

60. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkýň v časti, ktorou sa domáhali určenia
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, zamietol, z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.

61. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/ ohľadom nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
z dôvodu postúpenia pohľadávky, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Po oboznámení sa s obsahom
spisu rozhodcovského súdu dospel súd k záveru, ktorým sa priklonil k tvrdeniam žalobkýň o tom,
že pohľadávka zo zmluvy o úvere uplatňovaná v rozhodcovskom konaní pravdepodobne nemohla
byť predmetom platného postúpenia, resp. že jej postupiteľnosť nebola v rozhodcovskom konaní

preukázaná. Rozhodcovský súd sa nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu ani skutočnosťou, či bolo
preukázané platné zosplatnenie úveru, dodržanie postupu podľa § 53 od. 9 Občianskeho zákonníka,
či sa listina o zosplatnení úveru a výzva pred zosplatnením dostali do dispozičnej sféry žalobkýň, či im
bolo oznámené postúpenie pohľadávky a či bol dodržaný postup pri postúpení pohľadávky podľa zákona
o bankách, t. j. či nebol postúpený tzv. živý úver. Tieto skutočnosti rozhodcovský súd vôbec neskúmal.

Žaloba bola preto podaná správne voči žalovanému 1/ vzhľadom na nepreukázanie platného postúpenia
pohľadávky, ako aj voči žalovanému 2/ ako žalobcovi podľa rozhodcovského rozsudku.

62. Záverom súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998).63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa výsledku konania
ako celku bol hrubý úspech žalobkýň v rozsahu 50 % a hrubý úspech žalovaných v rozsahu 50 %,
keď žalobkyne sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku a určenia neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy (t. j. dvoch nárokov), pričom úspešné boli v prípade jedného nároku, keď súd
zrušil rozhodcovský rozsudok a žalovaní boli úspešní v prípade jedného nároku, keď v časti o určenie

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd žalobu zamietol. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán
vo veci a tým daný čistý úspech žalobkýň v rozsahu 50 %, ako aj čistý úspech žalovaných v rozsahu 50
%, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania
(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.