Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307201129
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1307201129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobkyne: B.. E. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Ladislav Siranko, advokát, 925 09
Košúty 485, proti žalovaným: 1/ B.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX D. a 2/
T. L.O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX R., obaja zastúpení: JUDr. Pavel Polakovič,
advokát, Detvianska 14, 831 06 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/21/2014 - 900 zo dňa 24. 2. 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/21/2014 - 900 zo dňa 24. 2.

2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal
náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou,
doručenou súdu dňa 24.01.2007 domáhala určenia, že zmluvy, na základe ktorých žalovaný previedol
svoje obchodné podiely v spoločnostiach M. K. M. spoločnosť s r.o., so sídlom Dlhá 1264, 900 31
Stupava, IČO: 31 408 087 a MKM-STRED, spol. s r.o., so sídlom Prešovská 73, 044 31 Družstevná
pri Hornáde, IČO: 31 363 741, sú neplatné. Obe spoločnosti žalobkyňa so žalovaným 1/ založili
počas existencie manželstva. Žalovaný spoločnosti prepísal na svoju priateľku T. G. a to aj napriek
tej skutočnosti, že si v tom čase neplnil svoje záväzky voči svojim maloletým deťom, svojej manželke,

daňovému úradu. Prepis spoločností vykonal s cieľom presadiť si svoje egoistické záujmy, okradnúť deti,
manželku a štát. Na základe týchto skutočností mala žalobkyňa za to, že zmluvy, ktorými žalovaný 1/
previedol obchodné spoločnosti M. K. M. spoločnosť s r.o. a MKM - STRED, spol. s r.o. na žalovanú 2/,
a na základe ktorých boli realizované zápisy zmien v Obchodnom registri Slovenskej republiky v dňoch
11.02.2004 a 02.10.2004, sú neplatné.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 19.05.2011 sa žalobkyňa domáhala zmeny žalobného petitu a to tak,

že pôvodnú žalobu o neplatnosť právnych úkonov, ktorými žalovaný 1/ previedol obchodné spoločnosti
M. K. M. spoločnosť s r.o. a MKM-STRED, spol. s r.o. na žalovanú 2/, a na základe ktorých boli
realizované zápisy zmien v Obchodnom registri Slovenskej republiky v dňoch 11.02.2004 a 02.10.2004,
žiadala zmeniť tak, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretámedzi B.. C. L. ako prevádzajúcim a T. G. ako nadobúdateľkou, ktorou bol prevedený obchodný podiel
prevádzajúceho v spoločnosti M. K. M. spoločnosť s r.o., IČO: 314 08 087, so sídlom v Stupave
na nadobúdateľku, je neplatná a právne neúčinná a zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa

21.01.2004 uzavretá medzi B.. C. L. ako prevádzajúcim a T. G. ako nadobúdateľkou, ktorou bol
prevedený obchodný podiel prevádzajúceho v spoločnosti MKM-STRED, spol. s r.o., IČO: 31 363 741,
so sídlom v Družstevnej pri Hornáde na nadobúdateľku, je neplatná a právne neúčinná.

4. Žalobca písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2016, doručil vyjadrenie a

zároveň vzal žalobu v časti neplatnosti zmlúv o prevode späť a žiadal súd, aby konal v časti žaloby o
prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretej medzi B.. C. L. ako prevádzajúcim a T. G.
ako nadobúdateľkou, ktorým bol prevedený obchodný podiel prevádzajúceho v spoločnosti M. K. M.
spoločnosť s r.o., IČO: 31 408 087, so sídlom v Stupave na nadobúdateľku tak, že je voči žalobkyni
právne neúčinná a zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretá medzi B.. C. L.
ako prevádzajúcim a T. G. ako nadobúdateľkou, ktorým bol prevedený obchodný podiel prevádzajúceho

v spoločnosti MKM-STRED, spol. s r.o., IČO: 31 363 741, so sídlom v Družstevnej pri Hornáde tak, že
je voči žalobkyni právne neúčinná.

5.Žalovaníuviedli,žečosatýkaneúčinnostiprávnychúkonov,majúzato,žetietoboliurobenévovzťahu
ku spoločnosti M. K. M. spoločnosť s r.o. dňa 11.02.2004 a vo vzťahu ku spoločnosti MKM-STRED, spol.

s r.o., 02.10.2004. Žaloba o neplatnosť právneho úkonu bola podaná na súd dňa 24.01.2007, avšak
zmenená na žalobný petit o neúčinnosť právneho úkonu bola doručená podaním z 10.05.2011. Podanie
žalobkyne bolo doručené súdu 19.05.2011. Majú za to, že toto podanie, ktorým žalobkyňa žiadala súd,
aby v konaní zmenil žalobný petit bolo podané po uplynutí premlčacej lehoty, až v roku 2011. Vzhľadom
na tieto skutočnosti vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k žalovanej neúčinnosti právnych úkonov

voči žalobkyni.

6. Po právnej stránke súd vec posudzoval podľa § 42a ods. 2, § 42a ods. 5 písm. a), b), c), § 42b zákona
č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).

7. Súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade sa zaoberal zmenou žaloby zo dňa 13.12.2016, ktorou
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v časti určenia neplatnosti právneho
úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretá medzi B.. C. L. ako
prevádzajúcim a T. G. ako nadobúdateľkou, ktorou bol prevedený obchodný podiel prevádzajúceho v
spoločnosti M. K. M. spoločnosť s r.o., IČO: 31 408 087, so sídlom v Stupave na nadobúdateľku a zmluvy

o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretá medzi B.. C. L. ako prevádzajúcim a T.
G. ako nadobúdateľkou, ktorou bol prevedený obchodný podiel prevádzajúceho v spoločnosti MKM-
STERD, spol. s r.o., IČO: 31 363 741, so sídlom v Družstevnej pri Hornáde na nadobúdateľku vzala
späť a žiadala, aby súd rozhodol iba o časti neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni. Mal za to, že
vzhľadomnaustálenúaplikačnúpraxaexistujúcujudikatúruvzťahujúcusakneplatnostiprávnehoúkonu

a jeho odporovateľnosti treba v prípade žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu postupovať tak, že
súd ako predbežnú otázku v konaní skúma prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda stav
kedy úkon nemá za následok práva a povinnosti, ktoré zmluvné strany týmto úkonom sledovali. Ide teda
o neplatnosť, ktorá existovala už v okamihu, kedy k úkonu došlo. Súd je ex offo povinný prihliadnuť na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to tak, že túto otázku v konaní posudzuje ako otázku predbežnú.

Z uvedeného dôvodu súd nerozhodol o zastavení žaloby v časti neplatnosti právneho úkonu tak ako to
žalobca vo svojom podaní zo dňa 13.12.2016 navrhoval, ale zmluvy z hľadiska ich platnosti preskúmal.

8. Súd prvej inštancie, predtým ako pristúpil k preskúmaniu neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni,
preskúmal zmluvy o prevode obchodných podielov v spoločnostiach M. K. M. spoločnosť s r.o., so

sídlom Dlhá 1264, 900 31 Stupava, IČO: 31 408 087 a MKM-STRED, spol. s r.o., so sídlom Prešovská
73, 044 31 Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 363 741, vo vzťahu k ich platnosti, resp. absolútnej
neplatnosti. Uviedol, že pre platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu je nevyhnutné, aby Zmluva
o prevode obchodného podielu bola uzatvorená v písomnej forme. Ďalšou formálnou náležitosťou je
úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán. Nedodržanie formálnych požiadaviek na zmluvu má

za následok jej absolútnu neplatnosť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že
pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Obsahovými náležitosťami zmluvy
sú: jednoznačné označenie zmluvných strán, t. j prevodcu a nadobúdateľa, jasné a zrozumiteľné určenie
obchodného podielu, t. j. spoločnosť, ktorej obchodný podiel sa prevádza, základné údaje o obchodnompodiele, či sa prevádza celý obchodný podiel alebo len jeho časť, ak časť - o akú časť ide, informácia
o tom, či sa jedná o odplatný alebo bezodplatný prevod, pri odplatnom prevode je potrebné uviesť
cenu alebo spôsob určenia ceny, vyhlásenie nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k

spoločenskej zmluve, prípadne stanovám (ak boli prijaté). Preskúmaním formálnych náležitostí dospel
k záveru, že obe zmluvy o prevode obchodných podielov sú platné.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa v tomto konaní voči žalovaným 1/ a 2/ domáha určenia
odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými žalovaný previedol svoje obchodné podiely v spoločnostiach

M. K. M. spoločnosť s r.o., so sídlom Dlhá 1264, 900 31 Stupava, IČO: 31 408 087 a MKM - STRED,
spol. s r.o., so sídlom Prešovská 73, 044 31 Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 363 741. Obe spoločnosti
žalobkyňa so žalovaným založili počas existencie manželstva a žalovaný 1/ ich previedol na svoju
priateľku T. G. a to aj napriek tej skutočnosti, že si v tom čase neplnil svoje záväzky voči svojim maloletým
deťom, svojej manželke, daňovému úradu, s cieľom presadiť si svoje egoistické záujmy, okradnúť deti,
manželku a štát. Na základe týchto skutočností mala žalobkyňa za to, že zmluvy, ktorými žalovaný 1/

previedol obchodné spoločnosti M. K. M. spoločnosť s r.o. a MKM-STRED, spol. s r.o. na žalovanú 2/
a na základe ktorých boli realizované zápisy zmien v Obchodnom registri Slovenskej republiky v dňoch
11.02.2004 a 02.10.2004, sú neplatné.

10.Čosatýkanámietkypremlčania,súdtútopreskúmalavzmysleustanovení§42aods.2Občianskeho

zákonníka zistil, že žalobkyňa sa v konaní domáha odporovateľnosti právneho úkonu, žalobou, resp.
zmenou žaloby doručenou súdu po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Podmienkou pre úspešné
uplatnenie odporovacej žaloby na súde je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený a námietku premlčania v konaní nie je potrebné
uplatniť.

11. Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzatvorili tak pre spoločnosť M.
K. M. spoločnosť s r.o., ako aj pre spoločnosť MKM-STRED, spol. s r.o. dňa 21.01.2004. Súd mal
za to, že zmluva o prevode obchodného podielu nadobudla účinnosť voči žalobkyni až zápisom v
obchodnom registri. Zápis v obchodnom registri bol vykonaný pre spoločnosť M. K. M. spoločnosť s r.o.

dňa 11.02.2004 a pre spoločnosť MKM-STRED, spol. s r.o. 02.10.2004. Od tohto momentu začala plynúť
trojročná, nie však premlčacia, ale prekluzívna lehota. Žalobkyňa však súdu doručila žalobu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu až doručením zmeny žaloby dňa 19.05.2011, teda po uplynutí trojročnej
prekluzívnej lehoty. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že predmetom konania do podania žaloby o
neúčinnosť právneho úkonu prevodu obchodných podielov voči žalobkyni bola žaloba o neplatnosť

právneho úkonu a to prevodu obchodných podielov v spoločnostiach M. K. M. spoločnosť s r.o. a MKM-
STRED, spol. s r.o., ktorého preskúmanie je síce podmienkou pre rozhodnutie o neúčinnosť právneho
úkonu, avšak podanie samostatnej žaloby o neplatnosť právneho úkonu nenahrádza a nesubsumuje aj
podanie žaloby o jej neúčinnosť voči konkrétnej osobe.

12. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie a v konaní preukázané skutočnosti mal za
to, že v konaní si žalobkyňa uplatnila žalobu odporovateľnosti právneho úkonu až po uplynutí trojročnej
prekluzívnej lehoty, na čo súd v konaní prihliadol a žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.

1 C.s.p. tak, že žalovaným ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že napádané
rozhodnutie súdu ako aj jeho odôvodnenie je nesprávne, zmätočné, protirečivé, nepreskúmateľné, § 365

ods. 1 písm. d) CSP, § 365 ods. 1 písm. e) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. g) CSP,
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, § 365 ods. 2 CSP. Žalobkyňa poukazuje na porušenie jej práva na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Z napádaného rozhodnutia nie je zrejmé ako, na základe čoho súd dospel k záveru formulovanému vo
výrokovej časti rozhodnutia, ani akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Zastáva názor, že napádaný

rozsudok je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.

15. Vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že v prípade žaloby o
odporovateľnosť právneho úkonu súd skúma ako predbežnú otázku prípadnú absolútnu neplatnosťprávneho úkonu, čo je však v protiklade s odôvodnením rozsudku, keď sa v ňom touto otázkou
vôbec nezaoberá. Ďalej poukazuje na to, že súd nerozhodol o zastavení žaloby v časti neplatnosti
právneho úkonu, ako navrhla žalobkyňa. V odôvodnení napádaného rozsudku súd v bode 13. na strane

4 napádaného rozsudku v riadkoch 8, 9 formuluje skutočnosť, že rozhodol, že o návrhu žalobkyne
nerozhodne. V danej súvislosti žalobkyňa namieta skutočnosť, že jej nikdy súdom nebolo doručené
rozhodnutie, že súd o jej návrhu nerozhodne, a to ani pred doručením napádaného rozsudku a ani po
ňom. Podľa platnej právnej úpravy je súd zo zákona povinný o návrhoch strán konania rozhodnúť a
rozhodnutiaimdoručiťaurobiťtakpredkonečnýmrozhodnutímvovecisamotnej.Žalobkyňanamieta,že

uvedeným nesprávnym procesným postupom súd porušil jej základné práva garantované jej dohovormi
aj ústavou, právo prístupu na súd, právo na spravodlivosť v súdnom konaní. Namieta zmätočnosť
napádaného rozsudku a jeho odôvodnenia tiež z dôvodu, že súd si zamieňa postavenie žalobkyne,
žalobcu, žalovaného, žalovaného 1/, žalovaných, žalovanej. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia
nie je jasné, ku komu, ku vyjadreniu a podaniu ktorého z menovaných (uvedených), ktorej zo strán
konania, a z ktorého konkrétneho dátumu, poprípade ku ktorému konkrétnemu dokladu, ku ktorej

výpovedi, výpovediam, obsiahnutých na ktorom čísle listu spisu vo veci sa súd v odôvodnení rozhodnutia
vyjadruje, resp. zaujíma stanovisko. Napádaný rozsudok je zmätočný, nepreskúmateľný.

16. Žalobkyňa uviedla, že vo veci v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 9Cb/34/2008 - 166
zo dňa 04.02.2011 (č. l. 166, 167) s poukazom na § 43 ods. 2 O.s.p. (pozri č. l. 166, 167) musela

vykonať úkon, doručiť súdu podanie zo dňa 10.05.2011, doplnenie, resp. upresnenie návrhu zo dňa
10.01.2007 doručenom Okresnému súdu Pezinok dňa 12.05.2011 (č. l.174,175,178,179,180 až 185)
a nie novú žalobu, ako chybne určil súd. Súčasťou podania žalobkyne bolo aj doplnenie údajov a
dôkazov týkajúcich sa dlžôb žalovaného 1/ voči žalobkyni v súvislosti s nevyporiadaným bezpodielovým
spoluvlastníctvom manželov žalobkyne a žalovaného 1/ a jeho dlžobe na výživnom voči manželke,

napriek vykonateľným rozhodnutiam súdu. Súd v odôvodnení napádaného rozsudku nedal ústavne
akceptovateľným spôsobom odpoveď na otázku, z akého dôvodu považoval v okolnostiach danej veci,
najmä vzhľadom na znenie, resp. odôvodnenie prvotného návrhu žalobkyne, ktorá navyše v tom čase
nebola kvalifikovane právne zastúpená, prečo úkon, ktorý na základe výzvy súdu (č. l. 166, 167) dňa
10.05.2011 žalobkyňa vykonala ako upresnenie, doplnenie jej návrhu z 23.01.2007, súd nevyhodnotil v

kontexte s jej prvotným návrhom ako jeho doplnenie, resp. upresnenie, ale ako absolútne nový návrh.
Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že doplnenie návrhu v danom zmysle na základe výzvy súdu,
nie je možné, aby súd vyhodnotil ako návrh nový, od podania ktorého, počítal premlčaciu lehotu. Súd
sa nesprávne vysporiadal s hmotnoprávnou námietkou premlčania žalovaných.

17. Žalobkyňa poukázala na to, že sa na súd svojim návrhom vo veci obrátila v záujme nájdenia
hmotného práva a spravodlivého riešenia jej sporu so žalovaným 1/ a žalovanou 2/. Žalobkyňa riadne
opísala, akej veci sa návrh týka, opísala rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa tento jej návrh na
rozhodnutie opiera, vytvorila materiálny základ svojich skutkových tvrdení tak, aby na ich základe mohol
súd rozhodnúť. Z podaní žalobkyne vyplýval návrh na rozhodnutie, súd teda bol spôsobilý rozhodovať o

navrhovanom petite, keď tento bol náležite odôvodnený. Petit aj jeho odôvodnenie je nevyhnutné vnímať
a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku - návrhu na začatie
konania. Požiadavka zákonodarcu vyjadrená v § 79 ods. 1 O.s.p., že zo žaloby musí byť zrejmé, čoho
sa žalobca domáha, nedáva však základ pre prísne formalistické poňatie petitu žaloby, tak ako ho v
napádanom rozhodnutí zaujal súd prvej inštancie.

18. Namieta skutočnosť, že súd v odôvodnení napádaného rozhodnutia prekvapivo prehliadol tiež
čiastkové rozhodnutie súdu z roku 2016, č. k. 3300/21/2014-413, ktorým súd dňa 15.12.2016 pripustil,
aby do konania vstúpila žalovaná 2/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, R.. Súčasne namieta zmätočné
označovanie deň 13.12.2016 ako návrhu na zastavenie žaloby v časti neplatnosti právneho úkonu. Petit

návrhu zo dňa 12.01.2007 (č. l. 1 a nasledujúce), doplnenie, resp. upresnenie žaloby návrhom žalobkyne
zo dňa 10.05.2011 podaním žalobkyne zo dňa 10.05.2011 (č. l. 174, 175, 178, 179, 180 až 185) v
nadväznosti na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 04.02.2011 (č. l. 166,167) z dôvodov procesných, z
dôvodov zosúladenia petitu s právnou logikou navrhli upresniť dňa 08.01.2016 (č. l. 367), kde žiadali
zastaviť konanie v časti týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu, čo je disponibilným právom s návrhom

žalobcu v súdnom konaní. Má za to, že určite nežiadali, aby súd ex offo neskúmal absolútnu neplatnosť
žalobou napádaných právnych úkonov, predpokladali, že nezávisle od zastavenia konania v tejto časti
ich platnosť, tak absolútnu, ako aj relatívnu súd skúmať bude, keďže mu táto povinnosť vyplýva priamo
zo zákona a je predpokladom spravodlivého zákonného rozhodnutia v konaní vo veci.19.Podľažalobkyneanipriopätovnomstarostlivomskúmanínapádanéhorozsudkunebolomožnézistiť,
o čo opieral súd chybnú a zásadne neúplnú formuláciu rozhodných skutočností určujúcich skutkový

stav. Nebolo možné ani zistiť, ako sa súd vo svojom rozhodovaní vyporiadal s dôkazmi doloženými
žalobkyňou vo veci týkajúcich sa jej pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, dôkazov ktorých
sa dovolávala.

20. Žalobkyňa namieta, že neboli splnené procesné podmienky, poukazuje na porušenie ustanovení

§ 365 ods. 1 písm. a) CSP, § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Namieta skutočnosť, že súd sa vo svojom
odôvodnení napádaného rozhodnutia v bode 5. odvoláva na výsluch svedkov, o ktoré svoje rozhodnutie
opiera. Namieta, že žalobkyni nie je známy výsluch viacerých svedkov, a ak boli v konaní vypočutí
svedkovia, súd jej túto skutočnosť zamlčal, čím jej nesplnením procesných podmienok súvisiacich s jej
oboznámením sa s týmito výsluchmi súčasne bráni v prístupe k spravodlivosti.

21. Vytýka súdu, že v konaní rozhodol prinajmenšom predčasne, keď bol povinný rozhodnúť najprv
o petite, ktorý z dôvodov procesných a dôvodov súladu s právnou logikou navrhli upresniť ešte dňa
08.01.2016 (č. l. 367), kde žiadali zastaviť konanie v časti týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu,
čo je disponibilným právom s návrhom žalobcu v súdnom konaní. Súd v odôvodnení napádaného
rozsudku v bode 13. na strane 4 napádaného rozsudku v riadkoch 8, 9 formuloval skutočnosť, že

rozhodol, že o návrhu žalobkyne nerozhodne. V danej súvislosti žalobkyňa namieta skutočnosť, že jej
nikdy súdom nebolo doručené rozhodnutie, že súd o jej návrhu nerozhodne a to ani pred doručením
napádaného rozsudku a ani po ňom. V prípade, že o jej návrhu nerozhodol, nemohol rozhodnúť ani vo
veci samotnej, a ak tak urobil, rozhodnutie o návrhu žalobkyne z dňa 08.01.2016 (č. l. 367) jej doručené
nebolo a súd preto nemohol rozhodovať vo veci samotnej. Podľa platnej právnej úpravy je súd zo zákona

povinný o návrhoch strán konania rozhodnúť a rozhodnutia im doručiť a urobiť tak pred konečným
rozhodnutím vo veci samotnej, v opačnom prípade vo veci rozhoduje predčasne, bráni žalobkyni v
prístupe k spravodlivosti, v prístupe na súd (denegatio iustitiae).

22. Žalobkyňa namieta, že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a jej právo
na spravodlivý súdny proces bolo porušené. Ďalej argumentuje skutočnosťou, že súd na pojednávaní
vo veci dňa 24.01.2022 nezachoval postup podľa §182 CSP, keď odmietol požiadavku žalobkyne sa
na záver vyjadriť (dôkaz: zvukový záznam z pojednávania vo veci zo dňa 24.01.2022) a následne toto
svoje porušenie znásobil, keď napriek podaniam žalobkyne a preukázaniu skutočnosti, že je žalobkyňa

vylúčená z vykonávania právnych úkonov z dôvodu operácie a následnej práceneschopnosti a nechce
savzdaťsvojhozákladnéhoprávabyťosobneprítomnánavyhlásenírozsudku,žiadalaoospravedlnenie
neprítomnosti svojej a jej právneho zástupcu na vyhlásení a žiadala o odročenie, keď jej osobná
prítomnosť na vyhlásení rozsudku vo veci je pre ňu dôležitá. Žalobkyňa vytýka súdu prieťahy v konaní
a nehospodárne konanie.

23. Na základe uvedeného sa žalobkyňa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

24. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní nevyjadrili.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.12.2023. Po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobkyne odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podaním doručeným na súd prvej inštancie
dňa 24.1.2007 domáhala voči žalovanému B.. C. L. vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, konkrétne,

že zmluvy, na základe ktorých žalovaný previedol svoje obchodné podiely v spoločnostiach M. K. M.
spoločnosť s r.o., so sídlom Dlhá 1264, 900 31 Stupava, IČO: 31 408 087 a MKM-STRED, spol. s r.o., so
sídlom Prešovská 73, 044 31 Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 363 741, sú neplatné. Návrh odôvodnilatým, že žalovaný, v čase prevodu jej manžel, nemal jej súhlas na prevod spoločností a cieľom bolo zbaviť
sa majetku. Pokiaľ ide o dôkazy, navrhla, aby súd zabezpečil predmetné zmluvy a dokumenty.

27. Uznesením č. k. 9Cb/34/2008-166 zo dňa 4.2.2011 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie svojho
podania (návrhu) s tým, že jej bolo uložené doplniť svoje podanie o určitý a zrozumiteľný petit, t.j.
konkretizovať neplatnosti ktorej zmluvy/zmlúv sa domáha, doplniť preukázanie naliehavého právneho
záujmu, doložiť rozsudky, ktorými bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a rozvedené
manželstvo účastníkov a predložiť potrebný počet rovnopisov podania. Podaním doručeným súdu prvej

inštancie dňa 19.5.2011 žalobkyňa oznámila, že doplňuje, resp. upresňuje svoj návrh tak, že zmluva
o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretá medzi B.. C. L. ako prevádzajúcim a T.
G. ako nadobúdateľkou, ktorou bol prevedený obchodný podiel prevádzajúceho v spoločnosti M. K.
M. spoločnosť s r.o., IČO: 314 08 087, so sídlom v Stupave na nadobúdateľku, je neplatná a právne
neúčinná a zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.01.2004 uzavretá medzi Ing. C. L. ako
prevádzajúcim a T. G. ako nadobúdateľkou, ktorou bol prevedený obchodný podiel prevádzajúceho

v spoločnosti MKM-STRED, spol. s r.o., IČO: 31 363 741, so sídlom v Družstevnej pri Hornáde na
nadobúdateľku, je neplatná a právne neúčinná. Zároveň v tomto podaní uviedla svoju argumentáciu,
ktorou odôvodňuje naliehavý právny záujem.

28. Uznesením č. k. 9Cb/34/2008-213 zo dňa 21.12.2012 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v

navrhovanom znení, keďže podanie žalobkyne posudzoval podľa obsahu za zmenu žalobného petitu.

29. Podaním zo dňa 8.1.2016 žalobkyňa upresnila petit tak, že žiadala, aby súd určil, že citované
zmluvy o prevode obchodného podielu sú voči nej právne neúčinné. Toto upresnenie petitu založila do
spisu na pojednávaní dňa 4.3.2016 a Špecifikovala návrh tak, že z neho „vypadáva rozhodovanie o

neplatnosti právnych úkonov“ (viď zápisnica z pojednávania č. l. 372). Písomným podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 13.12.2016 žalobkyňa oznámila, že v nadväznosti na doterajší priebeh konania,
keď predložila návrh na späťvzatie časti návrhu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a písomným
podaním zo dňa 8.1.2016 požadovala stanoviť neúčinnosť právneho úkonu (zmena petitu), predkladá
zdôvodnenie neúčinnosti právnych úkonov a rozširuje návrh o žalovanú v 2. rade T. L.. Uznesením č.k.

33Cb/21/2014-413 súd pripustil vstup žalovanej v 2. rade do konania.

30. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotením vymenovaných procesných úkonov, či už zo
strany žalobkyne alebo súdu dospel k záveru, že je potrebné prejudiciálne posúdiť platnosť/neplatnosť
citovaných právnych úkonov (ďalej iba zmluvy o prevode) a následne posúdiť námietku premlčania

vznesenú žalovanými. Dospel k záveru, že obe zmluvy o prevode obchodného podielu sú platnými
právnymi úkonmi a vecnou stránkou odporovateľnosti sa nezaoberal, keďže mal za to, že návrh na
určenie neúčinnosti právnych úkonov (zmena žaloby zo dňa 19.5.2011) bol podaný po uplynutí trojročnej
prekluzívnej lehoty.

31. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

32. Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými
v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal.

33. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných trochrokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

34. Žalobkyňa uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/, h/ a § 365 ods. 2 C.s.p. s
tým,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejenesprávne,zmätočné,protirečivéanepreskúmateľné.Možno
súhlasiť so žalobkyňou, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III.

ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

35. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, z
rozhodnutia je zrejmé právne posúdenie a dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Keďže žaloba
bola zamietnutá z dôvodu preklúzie nároku na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni,

rozhodujúce bolo posúdiť, či nárok bol uplatnený už žalobou doručenou dňa 24.1.2007 alebo až
podaním doručeným dňa 19.5.2011 t.j. či súd prvej inštancie správne posúdil toto podanie ako zmenu
žalobného petitu a dospel k správnemu záveru o preklúzii. Podmienkou pre úspešné uplatnenie
odporovacej žaloby je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď bol právny úkon uskutočnený. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba o určenie neúčinnosti

právnych úkonov (odporovacia žaloba) bola doručená až momentom doručenia zmeny žaloby a teda po
uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Moment začatia plynutia prekluzívnej lehoty odvíjal od zápisu v
obchodnom registri (v prípade spoločnosti M.K.M. spoločnosť s r.o. dňa 11.2.2004 a spoločnosti MKM-
STRED, spol. s r.o. dňa 2.10.2004).

36. Je nesporné, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 24.1.2007 domáhala určenia
neplatnosti právnych úkonov (zmlúv o prevode) a až podaním doručeným súdu dňa 19.5.2011 sa
domáhala vyslovenia neúčinnosti zmlúv o prevode a následne tento návrh odôvodnila. Je potrebné
zdôrazniť,žezákonrozlišujemedzineplatnosťouprávnehoúkonuaodporovateľnosťouprávnemuúkonu
a tieto inštitúty nemožno zamieňať. Právne úkony dlžníka, ktoré dlžník robí so zámerom znemožniť

alebo podstatne sťažiť veriteľom možnosť uspokojenia ich pohľadávok, sú podľa okolností konkrétneho
prípadu buď absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s účelom zákona alebo
pre obchádzanie zákona, alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa (in
fraudem creditoris), sú odporovateľné. Takýmto právnym úkonom dlžníka môže teda veriteľ odporovať,
t. j. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho

dlžník (napríklad uzavrel darovaciu zmluvu s treťou osobou a pod.) je voči veriteľovi právne neúčinný
(odporovacia žaloba). Pokiaľ veriteľ podá takúto žalobu, z odporovateľného právneho úkonu (v názve
je vyjadrená len potencialita jeho odporovania) sa stáva odporovaný právny úkon, teda úkon, ktorý
veriteľ považuje za taký, ktorý ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky a ktorý urobil dlžník práve s týmto
úmyslom. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva

stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným
právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To,
že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne
následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka
nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky,

avšak len v tomto vzťahu, nenastali (uznesenie NS ČR sp.zn. 20 Cdo 364/2002).

37. Odvolací súd poukazuje na to, že neplatnosť právneho úkonu „má prednosť" pred jeho
odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka
za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie

za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon, ktorý nie je platný
a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov
odporovateľnosti,atedaukrátenieuspokojeniapohľadávokdlžníkovýchveriteľov-NSČR,sp.zn.21Cdo
2426/1999). Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čímby bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých
právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa (NS SR, sp.zn. 4 Cdo 163/2007).
Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, má prípadné zistenie o tom, že právny úkon

je neplatný, okrem iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť.

38. Ak teda podala žalobkyňa návrh na určenie neplatnosti zmlúv o prevode a následne podaním
doručeným súdu dňa 19.5.2011 petit zmenila na odporovateľnosť právnym úkonom, súd prvej inštancie
správne posúdil toto podanie ako zmenu petitu žaloby, resp. nový návrh. Nič na tom nemení skutočnosť,

že pôvodný návrh nespĺňal všetky náležitosti a žalobkyňa bola vyzvaná na doplnenie svojho podania.
Z uznesenia súdu prvej inštancie je totiž zrejmé, že vzhľadom na predmet sporu - určenie neplatnosti
zmlúv, súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu, aby konkretizovala ktorých zmlúv sa určenie neplatnosti
týka a je potrebné odôvodniť preukázanie naliehavého právneho záujmu. V odôvodnení tohto uznesenia
súd prvej inštancie výslovne uvádza, že navrhovateľka neuviedla konkrétne neplatnosť ktorej „zmluvy/
zmlúv, resp. právnych dokladov a/alebo dokumentov“ navrhuje, aby súd vyslovil. Žalobkyňa teda v tomto

podaní označila predmet sporu, ale vzhľadom na skutočnosť, že nekonkretizovala zmluvy, ktoré majú
byť určené za neplatné, ani ich k žalobe nepripojila, bola vyzvaná na doplnenie žaloby. Ako už bolo
uvedené, v nadväznosti na toto uznesenie doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie podanie, v ktorom
konkretizovala zmluvy, ktorých určenia neplatnosti sa domáha a domáhala sa aj vyslovenia neúčinnosti
právnych úkonov. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, ak neposúdil toto

podanie ako upresnenie petitu, ale ako zmenu petitu. Keďže odporovateľnosť je inštitútom odlišným od
inštitútu neplatnosti právnych úkonov ako určovacej žaloby, nemožno tvrdiť, že žalobkyňa iba upresnila
svoj pôvodný návrh. Žalobkyňa si týmto podaním uplatnila kvalitatívne iný nárok.

39. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie predovšetkým skutočnosť, že doplnenie návrhu na základe

výzvy súdu vyhodnotil ako nový návrh, od ktorého počítal premlčaciu lehotu. Polemizuje, prečo súd
neposúdil toto podanie iba ako upresnenie návrhu a neposkytol tak žalobkyni súdnu ochranu. Na
podporu svojej argumentácie (že išlo len o upresnenie petitu) cituje z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky a zdôrazňuje, že podanie žalobkyne z 19.5.2011 bolo len reakciou žalobkyne na výzvu súdu.

40. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 192/2015 zo 7.10.2015 „Žaloba
je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti
určitémužalovanémuautoritatívnerozhodol;predmetomžalobyjetzv.žalobnýnárok,ktoréhoformulácia
musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených
skutočností. Cieľom poučovacej povinnosti súdu je viesť žalobcu k tomu, aby ním vykonané procesné

úkony mohli vyvolať zamýšľané účinky.“

41. Podľa odvolacieho súdu nepostupoval súd prvej inštancie v rozpore s názorom vysloveným
v citovanom náleze. Žalobkyňa podala návrh na určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom
nekonkretizovala právne úkony určenia neplatnosti ktorých sa domáha. Z obsahu návrhu ale vyplývalo,

že sa domáha neplatnosti právnych úkonov a ako jeden z dôvodov uviedla rozpor s § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže manžel nežiadal o jej súhlas k scudzeniu firiem. Súd prvej inštancie
preto vyzval žalobkyňu, aby konkretizovala právne úkony, ktoré majú by predmetom určovacej žaloby
a odôvodnila naliehavý právny záujem. Cieľom poučovacej povinnosti súdu bolo teda dosiahnuť stav,
aby bolo možné na základe návrhu žalobkyne rozhodnúť o neplatnosti právnych úkonov, aby bol petit

dostatočne určitý a vykonateľný. Žalobkyňa na základe výzvy návrh doplnila s tým, že podľa obsahu
zmenila petit aj odôvodnenie a uplatnila si návrh na vyslovenie neúčinnosti (odporovateľnosť) právnych
úkonov. Takéto vyhodnotenie procesných úkonov žalobkyne nie je možné hodnotiť ako formalistické,
keďže, ako už bolo uvedené, žalobou sa možno domáhať neplatnosti právnych úkonov pre rozpor alebo
obchádzanie zákona ako aj odporovať právnym úkonom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že určovacia

žaloba o neplatnosť právneho úkonu v sebe nezahŕňa aj odporovateľnosť právneho úkonu, pričom v
konaní o odporovateľnosť právneho úkonu súd skúma prejudiciálne, či je dotknutý úkon platný (viď ods.
36). Podľa odvolacieho súdu teda súd prvej inštancie správne posúdil podanie žalobkyne doručené dňa
19.5.2011 ako zmenu žaloby a dospel k správnemu záveru o preklúzii nároku.

42. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie sa v protiklade so svojim
odôvodnením nezaoberal neplatnosťou zmlúv o prevode ako predbežnej otázky. Súd prvej inštancie v
ods. 13 napadnutého rozsudku uviedol, že súd v prípade žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu
postupuje tak, že ako predbežnú otázku skúma prípadnú neplatnosť právneho úkonu a v ods. 14 až 17sa aj s touto otázkou vysporiadal. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že obe zmluvy sú
platnými právnymi úkonmi, čo v ods. 14 až 17 riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie postupoval správne,
keďže predpokladom vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu je jeho platnosť. Odporovať totiž možno

iba platnému právnemu úkonu. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal neplatnosťou právnych úkonov ako predbežnou otázkou.

43. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Toto pochybenie vidí žalobkyňa v

tom, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu na zastavenie konania v časti určenia neplatnosti
právnych úkonov, pričom iba v rozsudku konštatoval, že o tomto nerozhodoval. Procesným pochybením
je teda podľa žalobkyne to, že súd prvej inštancie konanie v časti o neplatnosť právnych úkonov
na základe jej návrhu z 8.1.2016 (doručeného 4.3.2016) nezastavil. Svoj postup vysvetlil súd prvej
inštancie v ods. 13 napadnutého rozsudku, keď vysvetlil, že v konaní o odporovateľnosť právneho
úkonu prejudiciálne posudzuje či dotknutý právny úkon je platný a preto o zastavení konania v časti o

určenie neplatnosť právnych úkonov nerozhodoval. Inými slovami, bez rozhodnutia o zastavení konania
v časti určenia neplatnosti právnych úkonov rozhodoval o tejto otázke iba prejudiciálne, bez procesného
rozhodnutia. Súd prvej inštancie teda nerozhodol, že o zastavení konania nerozhodne tak, ako sa
to snaží vykladať žalobkyňa, konštatoval len, že o zastavení nerozhodol, keďže aj tak túto otázku
riešil prejudiciálne. Prísne formálne je možné mať za to, že vzhľadom na späťvzatie časti žaloby o

určenie neplatnosti právneho úkonu, mal súd prvej inštancie o tomto procesnom dispozitívnom úkone
rozhodnúť. V tomto prípade tak neurobil, čo však automaticky neznamená, že sa dopustil procesného
pochybenia, ktoré by malo vplyv na správnosť jeho konečného rozhodnutia. Týmto postupom neuprel
súd prvej inštancie žalobkyni žiadne práva, ani toto pochybenie nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie. Naopak, súd prvej inštancie sa neplatnosťou právnych úkonov

zaoberal, nebránil teda žalobkyni v prístupe na súd.

44. Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie sa vo svojom
odôvodnení napádaného rozhodnutia v bode 5. odvoláva na výsluch svedkov, pričom žalobkyni nie je
známy výsluch viacerých svedkov a ak boli v konaní vypočutí svedkovia, súd jej túto skutočnosť zamlčal.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka B.. Ľ.
G., pričom súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na údajnom výsluchu svedkov. Je pravdou,
že v bode 5 rozsudku súdu prvej inštancie je uvedené, že okrem iného bolo vykonané dokazovanie
výsluchom svedkom, z tejto skutočnosti však súd žiadne závery nerobil, žiadne svedecké výsluchy
neboli predmetom vyhodnocovania súdom a údaj o výsluchu svedkov (v množnom čísle) predstavuje

len zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia.

45. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie ani pri vedení pojednávania.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.1.2022 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predtým ako
odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, dal možnosť stranám sporu vyjadriť sa k predmetu

sporu, k vykonanému dokazovaniu a či majú ďalšie návrhy na dokazovanie. Žalobkyňa bola v konaní
zastúpená advokátom, ktorý túto možnosť využil a jeho prednes je obsahom zápisnice aj zvukového
záznamu. Ak súd neumožnil žalobkyni na záver sa k veci vyjadriť, nepredstavuje to podľa odvolacieho
súdu procesné pochybenie práve vzhľadom na jej zastúpenie advokátom, ktorý mal možnosť na záver
vec zhrnúť. Procesným pochybením nie je ani skutočnosť, že súd vyhlásil verejne rozsudok bez

prítomnosti žalobkyne napriek jej ospravedlneniu zo zdravotných dôvodov. Verejné vyhlásenie rozsudku
predstavuje procesný úkon súdu, ktorý podľa súdnej judikatúry nie je formálny a samoúčelný. Ide tu
o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a
nezameniteľnýsinýmúkonomsúdu.Zvecnéhohľadiskaideoto,žepriverejnomvyhlásenírozsudkumá
účastník možnosť kontroly či bol rozsudok vyhlásený, v akom zložení ho súd vyhlasoval a či ho vyhlásil

v oznámenom čase a mieste. Procesným pochybením je preto nedodržanie postupu oznámenia času
a miesta vyhlásenia rozsudku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.5Cdo/120/2009). V tomto
prípade však žalobkyňa a jej právny zástupca zobrali na vedomie termín vyhlásenia rozsudku a právny
zástupca žalobkyne bol na verejnom vyhlásení rozsudku prítomný. Podľa súdnej judikatúry „ak odvolací
súd vyhlásil rozsudok v neprítomnosti účastníka po tom, čo predchádzajúce konanie len za týmto účelom

odročila účastník túto skutočnosť vzal na vedomie, neodňal svojim postupom neprítomnému účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, hoci tento dodatočne žiadal pojednávanie odročiť“ (R 43/2001).46. Pokiaľ namieta žalobkyňa, že súdne konanie trvalo neprimerane dlho a teda namieta prieťahy v
súdnom konaní, odvolací súd konštatuje, že prieťahy v súdnom konaní, nie sú judikatúrou Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikypovažovanézadôvod,ktorýbyzakladalprocesnúvadukonania(viďnapríklad

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 4/2005, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 139/2011). Do porušenia
práva na spravodlivý súdny proces tak ako ho má na mysli § 365 písm. b) C.s.p. teda nepatrí dĺžka
konania na súde prvej inštancie.

47. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

49.Podľa§262ods.1C.s.p. onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).