Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 93Cb/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125215315
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125215315.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: KAMICO, s.r.o. Košice, so sídlom Papradia 10, 040 17 Košice –
mestská časť Šebastovce, IČO: 31 684 068, v zastúpení: JUDr. Vladimír Vrabeľ, Advokátska kancelária
so sídlom Gelnická 2099/114, 040 11 Košice a žalovaného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
XX, XXX XX B. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2025 žalobca žiadal, aby súd určil žalovanému
povinnosť zdržať sa výberov finančných prostriedkov v hotovosti a prevodov finančných prostriedkov,
či akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na účtoch žalobcu, a aby sa zdržal

a neuzatváral bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého konateľa žalobcu A. E. F. obchodné
a iné zmluvy alebo dohody za účelom kúpy a predaja alebo prenájmu hnuteľného majetku vedeného
v účtovnej evidencii žalobcu, a aby neuzatváral bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého
konateľa žalobcu A. E. F. obchodné a iné zmluvy alebo dohody za účelom prevodu a prechodu
nehnuteľného majetku žalobcu a uvedený hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu nezaťažil zmluvami
o záložnom práve, zmluvami o zriadení vecného bremena, zmluvami alebo dohodami o budúcich

zmluvách týkajúcich sa hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu, a aby sa zdržal akéhokoľvek
ďalšieho konania, ktoré by poškodzovalo záujmy žalobcu.
2. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalovaný je konateľom spoločnosti žalobcu spolu s A. E. F., ktorý je tiež
konateľom spoločnosti žalobcu a obaja konatelia sú zakladateľmi a spoločníkmi spoločnosti žalobcu,
každý s podielom 50% k základnému imaniu spoločnosti. Konatelia žalobcu sú podľa Spoločenskej
zmluvy oprávnení konať v mene žalobcu každý z nich konať samostatne. Žalovaný a A. E. F. spolu

s A. B. E. sú tiež spoločníkmi spoločnosti Contineo s.r.o., v ktorej žalovaný vykonával funkciu konateľa
a riaditeľa do dňa 30.05.2016. Konatelia žalobcu sa dohodli s konateľmi Contineo s.r.o. na obchodnom
vedení spoločností od 20.06.1996 tak, že rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti v spoločnosti
žalobcu bude v pôsobnosti konateľa A. E. F. a rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti Contineo
s.r.o. bude v pôsobnosti žalovaného. Konateľ žalobcu A. E. F. od vzniku spoločnosti žalobcu sám
aktívne a nerušene rozhodoval o obchodnom vedení spoločnosti na základe Zmluvy o výkone funkcie

konateľa z 02.01.2002. Žalovaný od vzniku spoločnosti do 06/2016 nikdy nemal výhradu k prijatým
dohodám vo veci rozhodovania o obchodnom vedení spoločnosti. Rovnako konatelia A. E. F. a A. B.
E. nespochybňovali funkciu žalovaného ako konateľa a riaditeľa v spriaznenej obchodnej spoločnosti
Contineo s.r.o., ktorú ako konateľ ukončil dobrovoľným odchodom ku dňu 20.06.2016, potom, čo v nej
v postavení konateľa spôsobil rozsiahle škody, ktoré už nebolo možné napraviť a spoločnosť Contineo,
s.r.o. musela ku dňu 17.11.2018 vstúpiť do konkurzu. Napriek dohode konateľov žalovaný zasiahol

do pôsobnosti konateľa žalobcu a dňa 31.05.2016 žalovaný uzatvoril za žalobcu ako zamestnávateľa
pracovnú zmluvu sám so sebou ako zamestnancom na druh práce, riaditeľ kontrolingu a novýchinvestícií s nástupom práce dňa 01.06.2016 za mzdu 1.000,-eur mesačne pri odpracovaní 40 hodín
mesačne. Žalobca poukázal na rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K3-17Cb/20/2021 zo dňa
06.06.2024, v ktorom súd vyslovil, že pracovná zmluva žalovaného zo dňa 31.05.2016 je neplatná.

Napriek tejto skutočnosti žalovaný naďalej pokračuje v zadávaní príkazov na zaplatenie miezd a odmien
pre seba ako zamestnanca vrátane s tým spojených príkazov na úhradu platieb do fondov na sociálne
a zdravotné poistenie a preddavku dane s príjmov zo závislej činnosti. Žalovaný svojvoľne vykonal
dňa 19.08.2025 jednorazový bankový prevod v sume 73.000,- eur z účtu žalobcu na účet predajcu
automobilov Todos Panónska s.r.o. na zakúpenie osobného motorového vozidla AUDI Q8. V rámci

kúpy motorového vozidla zaplatil z účtu žalobcu poistné v sume 2.954,48 eur a ďalšie poplatky v sume
192,72 eur. Predmetné motorové vozidlo je v držbe žalovaného a žalobca, druhý konateľ žalobcu,
či zamestnanci žalobcu nemajú možnosť vozidlo využívať. Žalovaný svojím konaním nielenže vážne
ohrozil chod prevádzky, ale vážne ohrozil aj stabilitu dlhodobých partnerských vzťahov založených na
spoľahlivosti a dôvere. Žalovaný má k dispozícii osobné motorové vozidlo Mercedes vo vlastníctve
žalobcu a preukázateľne ho žalovaný využíva na svoje súkromné účely a pre svoju spoločnosť it smart

s.r.o., ktorá konkuruje žalobcovi v rovnakom predmete činnosti spoločnosti. Dňa 28.08.2025 sa žalovaný
dopustil ďalšieho protiprávneho konania keď bez ohlásenia vtrhol do priestorov spoločnosti žalobcu
a za pomoci ním objednaného zámočníka a otvoril kanceláriu v čase neprítomnosti zamestnankyne A.
A. F., v ktorej svojvoľne prehľadával a nahliadal do tam uložených dokumentov spoločnosti žalobcu,
v ktorých sú zaznamenané dôverné informácie. Žalovaný zjavne koná tak, aby žalobcovi spôsobil čo

najväčšie škody a oslabil jeho konkurencieschopnosť a žalobca poukázal na ust. § 265 Obchodného
zákonníka. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil najmä skutočnosťami, ktoré sa udiali
dňa 19.08.2025 a 28.08.2025, ktorými je nastolený stav takej právnej neistoty, ktorú je potrebné
bezodkladne riešiť súdom tak, aby boli upravené dočasné pomery účastníkov. Neodkladný opatrením sa
nevytvorí nenávratný stav vzhľadom na skutočnosť, že neodkladné opatrenie neobmedzuje žalovaného

úplne z výkonu jeho práv konateľa iba ho v potrebnom rozsahu obmedzí na potrebný nevyhnutný čas
do doby, keď sa preukáže, že platnosť nariadenia neodkladného opatrenia nie je už potrebná, teda jeho
účinky pominuli.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil žalobca listinné dôkazy a to: Spoločenskú
zmluvu o zriadení spoločnosti s názvom: KAMICO s.r.o. Košice, Vyhlásenie o právnej významnej

skutočnosti zo dňa 20.07.2020, Zmluvu o výkone funkcie zo dňa 02.01.2002, Zápisnicu z rokovania
Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice zo dňa 02.01.2002, Smernicu
k odmeňovaniu konateľa Ing. Karola Daubnera v roku 2002, Pracovnú zmluvu z 01.02.1994,
Potvrdenie dojednaných prac. podmienok z 01.02.1994, Mzdový dekrét z 01.11.1995, Pracovnú
zmluvu zo dňa 31.05.2016, rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K3-17Cb/20/2021, faktúru

č. 25FA0138, výpis z účtu žalobcu zo dňa 19.08.2025, výpis z účtu žalobcu zo dňa 21.08.2025,
odovzdávací/preberací protokol zo dňa 19.08.2025, Zmluvu o finančnom leasingu č. 131616-L, faktúru
č. 15511905599, odovzdávací-preberací protokol zo dňa 27.12.2017, Výzvu na zdržanie sa úkonov,
ktoré sú v rozpore so zodpovednosťou konateľa vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
v dohodnutom rozsahu zo dňa 27.11.2018, rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K3-17Cb/20/2020,

faktúru č. 2025040, vyhlásenie A. C. o priebehu návštevy Ing. Milana Gučíka a JUDr. Tomáša Čverčka
v KAMICO s.r.o. Košice dňa 28.08.2025, uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach sp.zn. 1 KPt
314/25/8800-5, uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-2512/ZA-KE-2022, Vyhlásenie o právne
významnej skutočnosti, Výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia G., Organizačný poriadok
KAMICO s.r.o..

4.Podľaust.§324ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ust. § 325 ods.1, ods.2 písm. d/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa ust. § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.8. Podľa ust. § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1, ods.2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie

je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10.Podľaust.§133ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „OBZ“) štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac,
je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
11. Podľa ust. § 133 ods. 2 OBZ konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v

čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.
12. Podľa ust. § 133 ods. 3 OBZ obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo
valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
13. Podľa ust. § 133 ods. 4 OBZ konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo
iných fyzických osôb.

14. Podľa ust. § 134 OBZ na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti
konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
15. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a) OBZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na

spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy
medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové
vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
16. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi,

zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo
znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v
konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný

formálny postup stanovený pre dokazovanie. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP
súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené
alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Ďalšou podmienkou

nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov.
17. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v ust. § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 326 CSP. Ďalej platí, že o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho odmietne, vyhovie

mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho zamietne čiastočne a
zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu). Odmietnutie návrhu
prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý. To však iba v prípade, že ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne), alebo ho zamietnuť je možné iba po

tom, čo súd návrh neodmietol (ust. § 328 ods.1 CSP) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné (alebo
nie je) bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v návrhu tvrdené
skutočnosti sú (alebo nie sú) osvedčené.
18. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie
(princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (princíp subsidiarity). Zároveň musí žalobca osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana. Ak súd zistí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa
čo i len jeden predpoklad, návrh bez ďalšieho zamietne.19. K jednotlivým podmienkam na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že pokiaľ ide o
osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami a osvedčenie dôvodnosti a trvaniu nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana neodkladným opatrením, žalobca tvrdil existenciu právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným na základe toho, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzením a
žalovaný je jedným z jeho konateľov. Uvedenú skutočnosť žalobca osvedčil predloženým výpisom z
Obchodného registra. Právne vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu spoločnosti a spoločnosťou
sú v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka obchodnoprávnymi vzťahmi a
vyplývajú z nich pre obe strany vzájomné práva a povinnosti, ktoré sa riadia predovšetkým príslušnou

Spoločenskou zmluvou a Obchodným zákonníkom. Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana – zdržať
sa vykonávania výberov finančných prostriedkov, prevodov finančných prostriedkov ako aj zdržania sa
výkonu nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu bez predchádzajúceho súhlasu druhého
konateľa Ing. Karola Daubnera, ako to uvádza žalobca, je vskutku legitímny dôvod v rámci odôvodnenia
nariadenia neodkladného opatrenia, avšak tu súd musí poukázať na skutočnosť, že vôľa spoločnosti
je kreovaná v rámci rozhodovania vykonávaná konateľmi spoločnosti, v rámci obchodného vedenia.

Pôsobnosť konateľov ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je možné rozdeliť na
tri základné skupiny: 1. všeobecné oprávnenie konať v mene spoločnosti - t. j. že konatelia sú oprávnení
robiť právne úkony spoločnosti voči tretím osobám. Táto pôsobnosť nemôže byť konateľmi spoločnosti
delegovanánainýorgánspoločnostianikonateľomodňatá,atoaninazáklade§125ods.3Obchodného
zákonníka, ktorý oprávňuje valné zhromaždenie dočasne alebo dlhodobo vyhradiť si rozhodovanie

vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti; 2. obchodné vedenie podľa ust. §
134 Obchodného zákonníka - rozsah a obsah tejto pôsobnosti môže byť modifikovaný v prospech
valného zhromaždenia, resp. dozornej rady spoločenskou zmluvou, resp. stanovami spoločnosti, pričom
konkrétna náplň činností, ktoré sú súčasťou obchodného vedenia, závisí od veľkosti, vnútornej štruktúry
a organizácie danej spoločnosti a výkon korporátnych oprávnení a povinností súvisiacich s chodom

spoločnosti, a to najmä vo vzťahu k jej spoločníkom, napríklad zvolanie valného zhromaždenia. Odlišne
od zákonného spôsobu konania konateľov spoločnosti, ktorí konajú neobmedzene, tzn. vo vzťahu
k všetkým úkonom týkajúcich sa spoločnosti bez potreby nejakého súhlasu kohokoľvek, je možné
toto konanie v zmysle § 133 odsek 3 Obchodného zákonníka obmedziť, avšak s tým, že toto nemá
účinky voči tretím osobám (vychádzajúc z § 133 odsek 3 Obchodného zákonníka). Uvedené znamená,

že spoločnosť zaväzujú také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami,
v takomto prípade je však spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva voči konateľom, ktorí porušili
svoje povinnosti a konali v rozpore s ustanoveniami príslušnej spoločenskej zmluvy teda prekročili
rozsah svojho konateľského oprávnenia. V praxi sú obmedzenia konateľov najčastejšie formulované
práve vo vzťahu k prevodu nehnuteľností a to v povinnosti vyžiadať si predchádzajúci súhlas valného

zhromaždenia. Ak však nebolo zakotvené v spoločenskej zmluve obmedzenie nakladania s majetkom
spoločnosti tak, že pri disponovaní s majetkom nad určitú hodnotu si konateľ musí vyžiadať súhlas
valného zhromaždenia, môže konateľ s majetkom spoločnosti v podstate voľne disponovať.
20.Žalobcaneosvedčil,žebyvrámciSpoločenskejzmluvyspoločnostiboloniekdezakotvenápovinnosť
žalovaného ako konateľa, konaním v mene a na účet spoločnosti napríklad od určitej sumy žiadať

súhlas či už druhého konateľa alebo valného zhromaždenia a podobne. Z výpisu z Obchodného
registra predloženého aj samotným žalobcom vyplýva, že v mene spoločnosti koná každý konateľ
samostatne,pretotusúdnepovažujeza splnenúanipodmienkuosvedčeniapotrebyneodkladnejúpravy
pomerov a ohrozenia výkonu exekúcie. V uvedenom prípade žalobca odôvodňoval potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli

byť spoločnosti spôsobené pokračovaním konania žalovaného v neprospech spoločnosti, aby žalovaný
žalobcu do budúcna nezaťažil neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných
zmlúv, ktoré by mali vážny dopad na podnikanie žalobcu, nakoľko podľa žalobcu žalovaný svojvoľne
vykonáva bankové operácie na úhradu svojich miezd a platieb do fondov, ako aj dňa 19.08.2025
zakúpil motorové vozidlo AUDI Q8. Žalobca v návrhu tvrdí, že Mestský súd Košice v konaní sp.

zn. K3-17Cb/20/2021 posudzoval, či je možné z obsahového hľadiska posudzovať pracovnú zmluvu
uzatvorenú so žalovaným zo dňa 31.05.2016 a dospel k záveru, že nie je. Uvedené rozhodnutie súdu
však k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Na základe uvedeného má súd za to, že spoločnosť
má dvoch konateľov, pričom každý z nich je rovnako zodpovedný za vedenie účtovníctva a hospodárenie
spoločnosti. Navyše súd udáva, že samotný spor medzi konateľmi sám o sebe nie je dôvodom na

obmedzenie konania jedného z nich. Ak by súd vyhovel návrhu, ktorý by podali teoreticky obaja konatelia
vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to pätovej situácie, a nemohol by nikto za ňu konať. V
prípade ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť môže si voči nemuuplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad § 135a Obchodného zákonníka). Spoločnosť má
dvoch konateľov, pričom každý z nich je povinný riadne vykonávať svoje povinnosti.
21. K ďalším podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia súd poukazuje na výrazný nepomer

a tým nesplnenie podmienky proporcionality vo vzťahu k samotnému petitu návrhu. Súd má za
to, že navrhované neodkladné opatrenie by obmedzilo žalovaného neprimeraným spôsobom, čím
nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by súd vyhovel
nariadeniu neodkladného opatrenia a žalovanému by de facto zakázal konať v mene spoločnosti,
jediným konateľom spoločnosti by sa stal druhý konateľ. Uvedené nie je možné považovať za primerané

vo vzťahu k obmedzeniu žalovaného, ktorý má rovnaké oprávnenie konať za spoločnosť. V rámci
predmetnej spoločnosti žalobcu konajú dvaja konatelia, ktorí konajú samostatne a majú rovnaké práva a
povinnosti. Samotné obmedzenie konateľského oprávnenia tak, ako to navrhuje navrhovateľ je rovnako
v rozpore s možnosťami, ktoré súd má
22. Súd v tomto smere poukazuje aj na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/65/2023 zo dňa 08.08.2023, v zmysle ktorého (odsek 29 a 30), kde

bolo navrhované obmedzenie konateľských oprávnení iba v určitej časti (nakladanie s finančnými
prostriedkami, zásobami), kde odvolací súd uviedol, že „obmedzenie konateľského oprávnenia
žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením sa síce netýka obmedzenia konateľského oprávnenia
zostávajúceho konateľa v celom rozsahu jeho oprávnení, avšak týka sa obmedzení pri nakladaní
s vymedzeným majetkom podľa návrhu (finančné prostriedky na účte, motorové vozidlá a zásoby).

Okresný súd správne posúdil, že nakladanie s finančnými prostriedkami ako aj so skladovými
zásobami je nevyhnutné pre vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného. Hoci teda nejde o
„úplné“ obmedzenie akejkoľvek samostatnej činnosti konateľa žalovaného a teda podnikateľskej
činnosti žalovaného, avšak v rozsahu žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia sa nepochybne
jedná o obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa žalovaného, ktorý koná v

mene žalovaného samostatne a teda v tomto rozsahu aj podnikateľskej činnosti žalovaného, a to
pri nakladaní s majetkom žalovaného, ktorý je nevyhnutný na samotný výkon činnosti žalovaného.
Podstata navrhovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že pri uvedenom druhu majetku, a
tam uvedeného spôsobu nakladania s ním, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas žalobcu. Takto
navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jednoznačné obmedzenie konateľského oprávnenia

zostávajúceho konateľa (bez ohľadu na spornosť odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného).
Ako už bolo uvedené, obmedziť konateľské oprávnenie (úplne, čiastočne, vo vzťahu k určitému druhu
majetku alebo určitým spôsobom nakladania) môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie,
nie však súd. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obo/96/2002 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 2002, č. 4 podľa ktorého: „Súd nemôže

predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na
zápis zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu. Uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi
spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra by znamenalo
obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo
zákona oprávnený na všetky úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedziť

jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a
to bez účinnosti voči tretím osobám.“
23. Vychádzajúc preto aj z vyššie uvedených rozhodnutí, súd uvádza, že nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa uloží konateľovi žalobcu (žalovanému) aby sa zdržal akýchkoľvek dispozičných
úkonov za žalobcu možné nie, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zákonom, preto súd

návrh na nariadenie neodkladného oparenia zamietol.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, avšak v súvislosti
s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli, nakoľko uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sa žalovanému ani nedoručuje (ust. § 331ods. 1 CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote 15 dní podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.