Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-9C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319202353
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Vaňová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6319202353.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v

právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX E. D., 2/ A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX F. F. a 3/ G. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXXX, XXX XX H., I. – J., K. E., všetci právne zastúpení: JUDr. Zuzana Falisová, advokátka,
so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: ProMAXIMMUS spol. s r.o., so sídlom
Stredná 35, 821 04 Bratislava, IČO: 48 250 651, právne zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka,
so sídlom Pri Suchom mlyne 50, 811 04 Bratislava, v konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2019 domáhali, aby súd rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť prejavu vôle uzavrieť ako predávajúci so žalobcami 1/ až 3/ ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXX k pozemku evidovanému na LV
č. XXXX, ako parcely registra „E“ číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku – trvalý trávny
porast, k.ú. H. B., obec H. B., okres F., a to tak, že žalobcovia ako kupujúci nadobudnú predmetný

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX do svojho podielového spoluvlastníctva, a to tak, že
žalobca 1/ ako kupujúci 1/ nadobudne spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX k celku, žalobca 2/
ako kupujúci 2/ nadobudne spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku a žalobca 3/ ako kupujúci
3/ nadobudne spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku. Podanú žalobu odôvodnili tým, že
žalobca 1/ spolu s manželkou nebohou A. L. C., E. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa XX.XX.XXXX sú
v režime BSM zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Brezno,
Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H. B., Obec H. B., ako parcela registra „E“ parc.č. N.

XXXX/X o výmere XXXX m2 - trv. trávne porasty, a to pod B8/ LV vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
X/XX k celku.
Manželka žalobcu 1/ A. L. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom do dňa podania žaloby nebolo po nej
ukončené dedičské konanie. Ako zákonní nástupcovia (dedičia zo zákona) prichádzajú po menovanej
do úvahy žalobca 1/ ako manžel, žalobca 2/ ako syn a žalobca 3/ ako syn.
Poukázali na to, že žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti vedenej na
Okresnom úrade Brezno, Katastrálny odbor zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H. B., Obec H. B., ako

parcela registra „E“ parc. č. N. XXXX/X o výmere XXXX m2 - trv. trávne porasty, a to pod B1/ LV
- vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku, pod B3/ LV - vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu X/XX k celku, pod B9/ LV - vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku a pod B10/ LV -
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX k celku. Žalovaný nadobudol tieto spoluvlastnícke podiely(okrem spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku pod B1/ LV) na základe zmlúv, a to: a) spoluvlastnícky
podiel vedený pod B3/ LV vo veľkosti X/XX k celku, na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J., E. E., bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným

úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa 19.12.2016, a to za kúpnu cenu 1,04
Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností; b) spoluvlastnícky podiel vedený pod B 10/ LV vo veľkosti
X/XX k celku, na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J., E. E.,
bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V
XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu cenu 0,37 Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností;

c) spoluvlastnícky podiel vedený pod B9/ LV vo veľkosti X/X k celku, na základe Zámennej zmluvy
uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so zamieňajúcim: AGROLEHOTA s.r.o., so sídlom Horná Lehota 61, 976
51 Horná Lehota, IČO: 36 026 085, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny
odbor, pod č. V XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu cenu vo výške 1 Eur za 1 m2 prevádzaných
nehnuteľností.
Žalobcoviavovzťahukceneuviedli,ževychádzalizvýmerycelkovonadobúdanejžalovanýmnazáklade

zmlúv, teda aj z výmery nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom tejto žaloby, a z kúpnych cien určených
za celok nadobúdaných nehnuteľností.
Žalobcovia argumentovali tým, že žalobca 1/ s manželkou nebohou A. L. C., E. M., boli podielovými
spoluvlastníkmi vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti aj v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. V XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj Zámennej

zmluvy č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorených medzi vtedajšími podielovými spoluvlastníkmi
ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim. Žalobcovi 1/ a právnym nástupcom po nebohej A. L.
C., E. M., tzn. žalobcom 1/, 2/ a 3/ ako podielovým spoluvlastníkom vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti
patrí zákonné predkupné právo, ktoré vyplýva z ust. § 140 zák.č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník),
avšak vtedajší podieloví spoluvlastníci (B. J., E. E. a spoločnosť AGROLEHOTA s.r.o. Horná Lehota)

si nesplnili svoju zákonnú povinnosť ponúknuť ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti
(žalobca 1/ s manželkou A. L. C.) svoj spoluvlastnícky podiel na prednostnú kúpu, čím bolo porušené
zákonné predkupné právo žalobcov. Na základe vyššie uvedeného a v súlade so zákonom sa žalobca 1/
s manželkou A. L. C. písomne listom zo dňa 06.09.2019 domáhali voči žalovanému ako nadobúdateľovi,
aby im žalovaný ponúkol na kúpu spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade

Brezno, Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H. B., Obec H. B., ako parcela registra „E“
parc.č. N. XXXX/X o výmere XXXX m2 - trv. trávne porasty, ktorý žalovaný nadobudol na základe Kúpnej
zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ako aj Zámennej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vo výške prislúchajúcej ich zákonnému
nároku (pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu), tzn. spolu vo výške XXX/XXXX k celku, a

tozarovnakýchpodmienok,akopredmetnéspoluvlastníckepodielyžalovanýnadobudolodzaviazaných
osôb, tzn. od pôvodnej podielovej spoluvlastníčky Lýdie Zajacovej a spoločnosti AGROLEHOTA s.r.o.
NáslednepoúmrtípodielovejspoluvlastníčkyA.L.C.dňaXX.XX.XXXX,saobrátiliprávninástupcoviapo
nebohej poručiteľke, a to žalobcovia 1/, 2/ a 3/ na právnu zástupkyňu, ktorá na základe udelených plných
mocí žalobcov, adresovala žalovanému písomnú Výzvu na predloženie ponuky na kúpu zníženého

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zo dňa 15.10.2019. Predmetným listom zároveň žalovanému
oznámila, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú pripravení zaplatiť kúpnu cenu (plniť) v plnej výške pôvodnej
kúpnej ceny vzťahujúcej sa na pomerný spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXX k celku pri podpísaní
Kúpnej zmluvy, ktorej návrh predložila v prílohe predmetného listu, spôsobom podľa čl. 3 predloženého
návrhu Kúpnej zmluvy, ktoré plnenie je totožné so spôsobom a podmienkami Kúpnej zmluvy, na základe

ktorej žalovaný v rozpore s platným právom nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň
požiadala žalovaného, aby jednotlivé kúpne ceny za predmet zmluvy podľa predloženého návrhu doplnil
vo finančnom vyjadrení, s ohľadom na to, že predmetom kúpnych zmlúv, pri ktorých boli opomenutí
žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, bolo viacero nehnuteľností a kúpna cena bola
vyjadrená v jednotlivých zmluvách ako celok. Predmetnú výzvu spolu s vyhotovením Kúpnej zmluvy

zaslala právna zástupkyňa žalobcov žalovanému prostredníctvom doporučenej pošty a zároveň aj
obyčajnej pošty a zároveň aj prostredníctvom e-mailu na e-mailovú adresu konateľa žalovaného: G..
Keďže žalovaný na vyššie uvedené výzvy žalobcov zo dňa 06.09.2019 a zo dňa 15.10.2019 nereagoval,
preto s ohľadom na lehoty určené platnými právnymi predpismi, domáhali sa týmto žalobcovia 1/až 3/,
aby súd s odkazom na ustanovenie § 229 CSP uložil žalovanému povinnosť prejavenia vôle uzatvoriť

ako predávajúci so žalobcami 1/ až 3/ ako kupujúcimi Kúpnu zmluvu o prevode vyššie uvedeného
spoluvlastníckeho podielu.2. Ako dôkazy žalobcovia označili LV č. XXXX pre k.ú. H. B., snímku z katastrálnej mapy, úmrtný list
A. L. C., výzvu na predloženie ponuky zo dňa 06.09.2019 adresovanú ProMAXIMMUS s.r.o., námietku
platnosti prevodu zo dňa 06.09.2019 adresovanú B. J., námietku platnosti prevodu zo dňa 06.09.2019

adresovanú AGROLEHOTA s.r.o., výzvu na predloženie ponuky na kúpu zníženého spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti adresovanú spoločnosti ProMAXIMMUS spol. s r.o., podacie lístky - 4 ks, e-
mailovú správu spolu s potvrdením o doručení, vyžiadanie od Okresného úradu Brezno, Katastrálny
odbor, Kúpnu zmluvu č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpnu zmluvu č. V XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ako aj Zámennú zmluvu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými žalovaný nadobudol

spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.12.2019, v ktorom uviedol, že
žalobcami uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žalobu žiada zamietnuť, nakoľko má za to, že
nedošlo k porušenia predkupného práva tak, ako tvrdia žalobcovia v žalobe. Napriek tomu, z dôvodu
právnej opatrnosti, týmto vznáša námietku premlčania, pretože má za to, že žalobcovia uplatnili svoj

návrh po uplynutí všeobecnej premlčacej 3-ročnej lehoty. Má za to, že žalobcovia podali svoju žalobu
oneskorene, a to až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, keďže k prvým prevodom vlastníckeho
práva z pôvodných vlastníkov na žalovaného došlo na základe zmlúv už 31.08.2016. Má za to, že
aj v prípade, ak by súd vyhodnotil, že došlo porušeniu predkupného práva, čo však namieta, žaloba
bola podaná oneskorene. Žalobcovia sami v žalobe tvrdia, že až 06.09.2019 zasielali žalovanému

a zároveň bývalým spoluvlastníkom výzvu na predloženie ponuky na kúpu zníženého spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti, ktorá bola doručená až zásielkou z Okresného súdu Brezno 11.12.2019. Kedy
boli doručené výzvy ostatným účastníkom zmluvy nie je zrejmé, keďže to žalobcovia nepreukázali.
Žalobcovia síce žalujú nahradenie prejavu vôle, ale z právnej teórie a výkladu § 40a Občianskeho
zákonníka vyplýva, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť

v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi
dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho
úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Keďže žalobcovia sa v zákonom určenej
lehote relatívnej neplatnosti nedovolali, má za to, že právne úkony, na základe ktorých ako obchodná
spoločnosť nadobudol spoluvlastnícke podiely, sú platné. Zároveň žalovaný uviedol, že namieta aktívnu

legitimácie žalobcov 2/ a3/. Už z podanej žaloby je zrejmé, že manželka žalobcu 1/ zomrela a žalobcovia
2/ a 3/ prichádzajú do úvahy ako jej právni nástupcovia. Z podanej žaloby je rovnako zrejmé, že do
času podania žaloby nebolo ukončené dedičské konanie po zomrelej, a teda neexistuje osvedčenie
o dedičstve, z ktorého by vyplývalo oprávnenie žalobcov 2/ a 3/ ako dedičov. Z uvedeného dôvodu
žalovaný navrhol, aby podľa § 162 ods. 1 písm. a) súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia

dedičského konania po zomrelej L. C., keďže je potrebné bez pochybnosti ustáliť právnych nástupcov
po zomrelej. Ďalej žalovaný uviedol, že má za to, že k porušeniu predkupného práva nedošlo. V čase od
13.08.2015 do 02.08.2018 bol spoločníkom obchodnej spoločnosti/žalovaného G. G. J.. Spoluvlastnícky
podiel o veľkosti XX/XX na parcele E-KN XXXX/X nadobudla obchodná spoločnosť /žalovaný od O.
E., nar. dňa XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX I., ktorý bol v priamom príbuzenskom

vzťahu s G. G. J.. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX na parcele E-KN XXXX/X nadobudla obchodná
spoločnosť /žalovaný od B. J., E. E., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX I., ktorá
bola v priamom príbuzenskom vzťahu s G. G. J.. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX na parcele E-
KN XXXX/X nadobudla obchodná spoločnosť /žalovaný od B. J., E. E., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX/X, XXX XX I., ktorá bola v priamom príbuzenskom vzťahu s G. G. J.. Spoluvlastnícky podiel

o veľkosti X/X na parcele E-KN nadobudla obchodná spoločnosť /žalovaný od spoločnosti Agrolehota
s.r.o., ktorá ju získala od P. L., E. D. (P. L., E. D. bola príbuzná O. E.). Podiel X/X na parcele E-KN
bol konkludentne zamenený s parcelou hon „F.“ v roku 1945 s F. L., G. L. a O. E., starým otcom G. G.
J. po ukončení nájomnej zmluvy na predmetnú parcelu s F. L.. Zámennou zmluvou žalovaného sa len
zrealizovala konkludentná (tichá) dohoda medzi O. E. a rodinou L. z roku 1945. O. E., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy bytom C. E. XXX/XX, XXX XX bol v priamom príbuzenskom vzťahu s G. G. J.. Voči žalobcom
súvedenénaOkresnomsúdeBreznožalobypodsp.zn.5C/35/2018a5C/11/2019.Vsúvislostisdanými
spormi, v ktorom sú manželia C. žalovanými, prebieha vyšetrovanie niekoľkých trestných oznámení,
ktoré sú na nich podané.

4. Žalobcovia dňa 27.09.2022 predložili súdu návrh na pripustenie zmeny petitu. Súd uznesením zo dňa
14.11.2022, č.k. 9C/37/2019-435, právoplatným dňa 28.11.2022, pripustil zmenu žaloby podľa návrhu
žalobcov v znení:„I. Súd ukladá žalovanému povinnosť prejavu vôle uzatvoriť ako predávajúci, kúpnu zmluvu so žalobcom
2/ ako kupujúcim, s nasledovným obsahom:

Kúpna zmluva
uzatvorená podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
medzi nasledovnými zmluvnými stranami:

Zmluvné strany :

Predávajúci: ProMAXIMMUS spol. s r.o.
so sídlom Stredná 35, 821 04 Bratislava
spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
v Odd. Sro, vl.č. 105658/B
IČO: 48 250 651

v zast. G. G. J., konateľ spoločnosti
a G. Q., konateľka spoločnosti

Kupujúci : A. B. C., E. C.,

nar. XX.X.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX
trvale bytom 974 04 F. F., C. XXXX/XX, štátny občan SR

Definície :

Pre účely tejto kúpnej zmluvy majú nižšie uvedené pojmy nasledovný význam:

Zmluva - táto kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim a kupujúcim.

Nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. H. B., na LV č. XXXX, k.ú. H. B., Obec H. B., ako parcela

registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu ako parc.č. N. XXXX/X o výmere XXXX m2 - trv.
trávny porast, k.ú. H. B..

Zmluvné strany - Predávajúci a Kupujúci

Kataster nehnuteľností - Okresný úrad Brezno, Katastrálny odbor.

I.
Predmet zmluvy

Predmetom tejto zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti z
Predávajúceho na Kupujúceho do jeho výlučného vlastníctva, a to vo veľkosti spoluvlastníckych
podielov :

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku (podiel z KZ č. V XXXX/XXXX), na ktorý

spoluvlastnícky podiel pripadá výmera Nehnuteľnosti : XXX m2,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku (podiel z KZ č. V XXXX/XXXX), na ktorý
spoluvlastnícky podiel pripadá výmera Nehnuteľnosti : XXX m2,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX k celku (podiel z KZ č. V XX/XXXX), na ktorý
spoluvlastnícky podiel pripadá výmera Nehnuteľnosti : XXX m2,

tzn. spoluvlastnícky podiel v celkovej výške XXX/XXXX k celku, na ktorý pripadá výmera Nehnuteľnosti
XXXX m2.

Kupujúci nadobúda predávaný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX k celku k Nehnuteľnosti do
svojho výlučného vlastníctva.

V prírode predstavuje predmet zmluvy pozemok - parcelu nachádzajúcu sa v extraviláne Obce
Horná Lehota, v rekreačnej oblasti Krpáčovo, v lokalite so zástavbou rekreačných objektov, čo zakladá
zákonnú výnimku zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy.II.
Predaj, kúpa a kúpna cena

Predávajúci predáva a Kupujúci kupuje spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX k celku za
dohodnutú kúpnu cenu stanovenú nasledovne :
- dohodnutá kúpna cena za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku predstavuje sumu 72,15
Euro (slovom sedemdesiatdva euro a pätnásť centov),

-dohodnutákúpnacenazaspoluvlastníckypodielvoveľkostiXX/XXXXkcelkupredstavujesumu173,68
Euro (slovom jednostosedemdesiattri euro a šesťdesiatosem centov),
- dohodnutá kúpna cena za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX k celku predstavuje sumu 836
Euro (slovom osemstotridsaťšesť euro),
čo predstavuje celkovú kúpnu cenu vo výške 1.081,83 Euro (slovom jedentisíc osemdesiatjeden euro
a osemdesiattri centov).

Zmluvné strany vyhlasujú a potvrdzujú, že Kupujúci je povinný v lehote 5 pracovných dní od uzatvorenia
tejto Zmluvy zaplatiť kúpnu cenu Predávajúcemu na ním označený účet alebo peňažnou poštovou
poukážkou a Predávajúci je povinný celú kúpnu cenu od Kupujúceho prevziať.

III.
Vyhlásenia Zmluvných strán

Predávajúci vyhlasuje, že ako vlastník Nehnuteľnosti je oprávnený s Nehnuteľnosťou nakladať bez
akéhokoľvek obmedzenia, že oboznámil Kupujúceho s faktickým aj právnym stavom Nehnuteľnosti, že

na Nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, záložné práva, vecné bremená a ani iné právne povinnosti. Je si
vedomý, že ak by sa ukázalo, že toto jeho vyhlásenie je nepravdivé, spôsobilo by to neplatnosť Zmluvy,
resp. Kupujúcemu by vzniklo právo od Zmluvy odstúpiť.

Kupujúci vyhlasuje, že mu je stav Nehnuteľnosti dobre známy, že si Nehnuteľnosť prezrel a že ju kupuje

v stave, v akom sa nachádza v deň podpisu Zmluvy.

Zmluvné strany sa dohodli na poskytovaní si súčinnosti pri konaní na Katastri nehnuteľností v prípade, že
Kataster nehnuteľností konanie o povolenie prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti preruší, zastaví
alebo zamietne. Za týmto účelom sú Zmluvné strany po vzájomnej dohode oprávnené vyhotovovať

dodatky k Zmluve, prípadne vyhotoviť novú vkladuschopnú zmluvu za tých istých podmienok.

IV.
Práva a povinnosti Zmluvných strán

Predávajúci sa zaväzuje, že momentom uzatvorenia tejto zmluvy nebude s Nehnuteľnosťou disponovať
a bude ju užívať tak, aby na nej nevznikla škoda prevyšujúca bežné opotrebenie, nevykoná žiadne
úkony, ktoré by mohli mať za následok zníženie hodnoty Nehnuteľnosti.

Zmluvné strany vyhlasujú, že sú si vedomí tej skutočnosti, že o Predmete tejto Zmluvy je vedený

súdny spor na Okresnom súde Brezno pod č.k. 5C/35/2018 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k Nehnuteľnosti.

Predávajúci sa zaväzuje, že do doby prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti na Kupujúceho
nezaťaží Nehnuteľnosť žiadnymi ťarchami a právnymi povinnosťami.

Zmluvné strany vyhlasujú, že sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by znemožnilo alebo sťažilo
naplnenie predmetu tejto zmluvy, ako aj že budú riadne a včas plniť povinnosti uložené im touto zmluvou.

V prípade, že Kataster nehnuteľností nevykoná vklad vlastníckeho práva podľa tejto Zmluvy v prospech

Kupujúceho z akéhokoľvek dôvodu a konanie preruší za účelom odstránenia nedostatkov, Zmluvné
strany sa zaväzujú v súčinnosti odstrániť nedostatky bezodkladne, najneskôr do piatich dní od obdržania
rozhodnutia Katastra nehnuteľností o prerušení konania.V prípade neskoršieho vyhlásenia tejto Zmluvy za neplatnú, vznikne Predávajúcemu povinnosť vrátiť
Kupujúcemu celú zaplatenú kúpnu cenu a Kupujúcemu povinnosť vrátiť Predávajúcemu Nehnuteľnosť.

V.
Záverečné ustanovenia

Zmluvné strany vyhlasujú, že sú spôsobilé na právne úkony a ich zmluvná voľnosť nie je nijako
obmedzená. Zmluvné strany taktiež vyhlasujú, že im je obsah Zmluvy jasný a zrozumiteľný a že Zmluvu

uzavreli slobodne, vážne, bez nátlaku a donútenia, nie sú v tiesni a nie za nápadne nevýhodných
podmienok.

V Bratislave dňa ..................... V Banskej Bystrici dňa .....................

Predávajúci: Kupujúci:

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do 3

dní odo dňa právoplatnosti o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súd.“

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. BR-9C/37/2019-562 zo dňa 12.09.2023, ktorým nahradil prejav
vôle žalovaného ako predávajúceho na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom 2/ ako kupujúcim v znení,
aké je obsiahnuté v uznesení o pripustení zmeny žaloby zo dňa 14.11.2022 (II. výrok). Zároveň zamietol

návrhžalovanéhonaprerušeniekonaniapodľa§162ods.1písm.a)CSP(I.výrok),keďdospelkzáveru,
že nie sú dané dôvody na prerušenie konania, pretože dedičské konanie po manželke žalobcu 1/ A. L.
C. bolo právoplatne skončené uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 10. 6. 2020, č. k.
D/867/2019-39, Dnot 257/2019, ktoré sa stalo právoplatné v rovnaký deň. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok)

a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 3/ nepriznal (IV. výrok).

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len
„CSP“) a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, prípadne

aby vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prerokovanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že žalovaný
nadobudol XX/XX-XX spoluvlastníckeho podielu na pozemku postupne na základe viacerých kúpnych
a zámennej zmluvy: XX/XX na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX; X/XX na základe kúpnej zmluvy
z XX.XX.XXXX; X/XX na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX; X/X na základe zámennej zmluvy
z XX.XX.XXXX. Žalobca 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX na základe darovacej

zmluvy z XX.XX.XXXX. Uviedol, že už v roku 2018 oslovil pôvodných spoluvlastníkov, manželov C.,
aby vyriešili spoluvlastnícke vzťahy k pozemku. Dňa 24.04.2018 im zaslal list, kde uviedol, že vlastní
90 % podielov na pozemku. Títo však na list nereagovali a ďalší list z 15.10.2018 neprevzali. List
obsahoval výzvu na ponuku predaja spoluvlastníckeho podielu a vyporiadanie nezákonnej stavby na
pozemku. Po tomto pokuse došlo k žalobám žalovaného na Okresnom súde Brezno (sp. zn. 5C-35/2018

a 5C-11/2019), ktoré smerovali na riešenie sporov týkajúcich sa nehnuteľností a nezákonnej stavby
rekreačnej chaty. Manželia C. po podaní týchto žalôb previedli spoluvlastnícky podiel (X/XX) a rekreačnú
chatu na svojho syna, A. B. C. ml., hoci katastrálny úrad prerušil vkladové konanie do ukončenia súdnych
sporov. Vklad však bol povolený po intervencii prokurátora. Žalovaný poukázal na niekoľko právnych
princípov a judikátov na podporu svojho prípadu: Zásada neminem laedere - zákaz poškodzovania práv

iného; zásada, že nikto nemôže mať výhodu zo svojej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegare
potest); zásada, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia (ius ex iniuria non oritur), tiež poukázal na
porušenie predkupného práva pôvodného vlastníka pozemku, O. E., zo strany C.. Namietal, že súd
sa dostatočne nevysporiadal s predloženými dôkazmi a argumentmi, a že odôvodnenie rozhodnutia je
nedostatočné,nepreskúmateľnéanejasné,súdpodľanehoneprihliadalnanámietkytýkajúcesavýpočtu

spoluvlastníckych podielov, ceny za podiely ani na námietky ohľadom aktívnej legitimácie žalobcov.
Upriamil pozornosť na to, že v septembri 2022 došlo k návrhu na zmenu žaloby, ktorým žalobcovia
navrhli, aby súd rozhodol o tom, že žalobca 2/ sa stane výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
XXX/XXXX. Žalobcovia zároveň požadujú náhradu trov konania. Žalovaný však tvrdil, že žalobcovia1/ a 3/ už nie sú aktívne legitimovaní, čo súd uznal, ale v meritórnom rozhodnutí to neodráža.
Žalovaný predložil niekoľko zásadných námietok. Žalovaný namietal, že žalobcovia 1/ a 3/ stratili aktívnu
legitimáciu v spore, pretože spoluvlastnícky podiel bol medzitým prevedený na žalobcu 2/. Namietal

nesprávny výpočet spoluvlastníckych podielov, keď tvrdil, že výpočty žalobcov týkajúce sa podielov
na pozemku sú nesprávne a že žalobcovia nezohľadnili správne matematické princípy pri výpočte,
súčasne kritizoval, že súd akceptoval výpočty žalobcov bez dostatočného skúmania. Žalovaný tvrdil,
že nároky žalobcov sú premlčané, s čím sa však súd nestotožnil. Namietal, že cena, ktorú žalobcovia
ponúkajú za spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX, je výrazne podhodnotená v porovnaní s reálnou trhovou

hodnotou (ide sa podľa pôvodných podmienok, nie trhovej ceny). Žalovaný tiež tvrdil, že neporušil
predkupné právo, pretože prevody spoluvlastníckych podielov sa uskutočnili medzi blízkymi osobami,
čo vylučuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Poukázal na vzťah medzi ním a B. J., čo súd
podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil. Zároveň žalovaný žiadal náhradu trov konania, keďže podľa
jeho názoru žalobcovia nevyužili svoje právo včas a podali žalobu, ktorá bola nesprávna a imperfektná.
Tvrdil, že súd mu mal priznať náhradu trov, pretože žalobcovia stratili aktívnu legitimáciu v priebehu

konania, a to nie jeho vinou, ale nekonaním žalobcov.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 15Co/10/2024-645 zo dňa 18.09.2024
rozsudokokresnéhosúduvovýrokuI.,ktorýmzamietolnávrhžalovanéhonaprerušeniekonania,potvrdil
a zároveň rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., a IV. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil čiastočne aktívnu legitimáciu
vovzťahukžalobcovi2/,námietkupremlčaniaakoajposúdenieblízkejosoby,akoajnávrhnaprerušenie
konania.
K námietke premlčania odvolací súd konštatoval, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil právne

závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a podrobne vysvetlil, na
základe akých skutočností dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný s dôrazom na skutočnosť,
že počiatok plynutia premlčacej lehoty sa odvíja od spôsobu, ktorý si osoba, ktorej bolo predkupné právo
porušené, zvolí. V tomto prípade žalobcovia, nateraz žalobca 2/, postupoval podľa § 603 ods. 3 OZ,
podľa ktorého ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby

mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Žalobca zvolil prvú možnosť,
ktorou sa domáha, aby mu žalovaný prislúchajúci podiel ponúkol na predaj. V prípade, že tak neurobí,
môže sa na súde domáhať nahradenia prejavu vôle za žalovaného. Účinky kúpnej zmluvy z hľadiska
prevodu vlastníckeho práva pri nehnuteľnostiach nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností.
Kým nedôjde k zavkladovaniu, nadobúdateľ má len obligačný nárok (záväzok zo zmluvy), ale ešte sa

nestáva vlastníkom veci. Preto ak ide o porušenie predkupného práva, kde je rozhodujúci moment,
keď nadobúdateľ získa vlastnícke právo, premlčacia lehota začína plynúť až od zavkladovania kúpnej
zmluvy, nie od jej uzavretia. Z pohľadu oprávneného z predkupného práva je relevantné, že nadobúdateľ
sa stáva vlastníkom až po zavkladovaní zmluvy, a teda až vtedy môže ponúknuť nehnuteľnosť na predaj.
Preto premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva začína plynúť až od momentu zavkladovania zmluvy,

keď dochádza k prevodu vlastníckeho práva. Právo podľa § 101 OZ tak mohlo byť vykonané prvýkrát
nasledujúci deň po zavkladovaní kúpnych zmlúv, ktorými došlo k porušeniu práva žalobcov, resp. teraz
žalobcu 2/. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že až momentom zavkladovania môže osoba, ktorej
bolo právo porušené tento nárok uplatniť na súde. Záver súdu prvej inštancie, že tak urobil včas, je
správny.

K posúdeniu blízkej osoby odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku
žalovaného, že k porušeniu práva žalobcov nedošlo, pretože išlo o prevod medzi blízkymi osobami.
Odvolací súd zdôraznil, že vzhľadom na pomery danej veci skutočnosť, že B. J. je osobou blízkou
konateľovi žalovaného, ešte samo osebe nie je významné pre posúdenie, či je osobou blízkou k
žalovanému. Vyžaduje sa priamy vzťah k žalovanému. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že

B. J. nemá blízky vzťah k žalovanému, pretože nie je ani konateľom, spoločníkom, či zamestnancom
žalovaného. Ak je aj matkou konateľa, ide o vzťah blízky v zmysle § 116 prvej vety. Aj keď by mohla
teoreticky a predovšetkým subjektívne pociťovať ujmu žalovaného, ide len o sprostredkovaný pocit z
nezdaruspoločnosti,ktorejsa"nedarí"lencezpohľadmožnejujmysvojhosyna.PráveG.G.J.jevtomto
poňatí osoba blízka k žalovanému, nie však jeho matka. Uvedené námietky žalovaného odvolací súd

nepovažoval za akceptovateľné, pretože nešlo o prevody medzi osobami blízkymi. Právo žalobcov, resp.
žalobcu 2/ porušené bolo. Rovnaká úvaha platí aj vo vzťahu k tretej zmluve uzavretej s predávajúcim
Agrolehota s.r.o.K veľkosti podielov odvolací súd uviedol, že uvedená námietka žalovaného je dôvodná v celom rozsahu.
Predovšetkýmokresnýsúdsvojerozhodnutievtomtosmerevôbecpresvedčivoneodôvodnil,keďvbode
37 svojho odôvodnenia síce správne uviedol, že spoluvlastníci majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa

veľkosti podielov, avšak pokiaľ ide o veľkosť podielov, odkázal iba na podrobný matematický výpočet
spoluvlastníckeho podielu, ktorý predložili žalobcovia, o ktorom nemal dôvod pochybovať, a to bez toho,
aby ho do rozhodnutia prevzal a vysvetlil ho. Nestačí odkaz na to, že v ňom je podrobne vysvetlené,
akým spôsobom žalobcovia dospeli k výpočtu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX. Odvolací súd
nepovažoval za správne, že išlo o 3 zmluvy uzatvárané v časovom slede a primerane tomu sa potom

pomerne výška spoluvlastníckeho podielu s každou zmluvou navyšovala. Uvedený záver súd prvej
inštancie vôbec neodôvodnil a bez ďalšieho prevzal tvrdenie žalobcov, ktoré považoval odvolací súd
za nesprávne. Pripojený matematický výpočet odvolací súd nepovažoval za preskúmateľný a dokonca
ani za správny. Matematický výpočet môže byť správny z hľadiska rozhodnutia sporu, ak zohľadňuje
všetky podmienky upravené v právnej norme. Odvolací súd uviedol, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú
na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú

oprávnení vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov; aj v takomto prípade teda rozhoduje pomer
spoluvlastníckych podielov. Nie je sporné, že žalobca 2/ je spoluvlastník k nehnuteľnosti v podiele X/
XX a v tomto rozsahu má nárok, aby mu nadobúdateľ, teda žalovaný, postupne nadobudnuté podiely
ponúkol na predaj. Žalovaný získal takto podiely X/XX, X/XX a X/X, z ktorých má žalobca 2/ nárok na X/
XX-G. z každého jednotlivého podielu. V tomto zmysle počas konania žalovaný správne argumentoval

a zdôraznil potrebu vykonania skúšky správnosti, to znamená, aby následne podiel X/XX, ktorú už
žalobca 2/ vlastní a podiely na ktoré má nárok v rozsahu X/XX z vyššie uvedených podielov a podiely
vo vlastníctve žalovaného spolu predstavovali X/X-XXX. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude zistiť
správnu výšku podielov a túto porovnať s navrhovanými podielmi v kúpnej zmluve, a potom buď
žalobu zamietne alebo jej vyhovie, avšak musí rozhodnutie a postup, ako dospel k výsledným podielom

zrozumiteľne odôvodniť, a to predovšetkým na ust. § 140 OZ s prihliadnutím aj na rozhodovaciu prax
súdov v obdobných veciach. Výška podielov nevychádza iba z matematických výpočtov, ale musí
vychádzať predovšetkým z výkladu práva.
K námietke ceny spoluvlastníckeho podielu odvolací súd konštatoval, že aj v tomto prípade je námietka
žalovaného namieste. Súd prvej inštancie totiž v rozhodnutí vôbec neuviedol, ako k výške dospel, preto

jehorozhodnutieniejepreskúmateľné.Nadoplnenieodvolacísúduviedol,žeoprávnený(žalobca2/)má
možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti (túto možnosť nezvolil) alebo sa domáhať od nadobúdateľa
(žalovaného), ktorý je nový podielový spoluvlastník, aby mu podiel ponúkol na predaj podľa § 603
ods. 3 OZ. Nadobúdateľovi tak vznikla právna povinnosť ponúknuť oprávnenému podiel na kúpu za
rovnakých podmienok, za ktorých on sám nadobudol. Len pre doplnenie k argumentom žalovaného,

tieto podmienky sú uvedený v sporných zmluvách. Odvolací súd poukázal na to, že v danom prípade
nie je rozhodujúca trhová cena, ale zistenie podmienok, za ktorých tieto podiely nadobudol žalovaný,
teda aj ich cenu. Okresný súd čiastočne rozhodnutie odôvodnil, avšak nepresvedčivo, nakoľko si túto
skutočnosť žalovaný z odôvodnenia rozhodnutia nevšimol. Povinnosťou súdu prvej inštancie v prípade,
že budú splnené podmienky uvedené v bode 72 tohto odôvodnenia, je uviesť výšku veľkosti podielov a

ich cenu podľa uvedeného zákonného predpokladu.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd vec opätovne prejednal na pojednávaniach
dňa 03.07.2025 a 13.11.2025, na ktorých sa oboznámil s prednesmi právnej zástupkyne žalobcov,
ako aj s prednesmi právnej zástupkyne žalovaného, a pri rozhodovaní vychádzal tiež z listinných

dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä z LV č. XXXX pre k.ú. H. B., úmrtného listu
A. L. C., výzvy na predloženie ponuky zo dňa 06.09.2019 adresovanej ProMAXIMMUS s.r.o., námietky
platnosti prevodu zo dňa 06.09.2019 adresovanej B. J., námietky platnosti prevodu zo dňa 06.09.2019
adresovanej AGROLEHOTA s.r.o., výzvy na predloženie ponuky na kúpu zníženého spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti adresovanej spoločnosti ProMAXIMMUS spol. s r.o., podacích lístkov - 4 ks, e-

mailovej správy spolu s potvrdením o doručení, Kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
Kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zámennej zmluvy č. V XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uznesenia o dedičstve Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3D/867/2019-39, Dnot
257/2019 zo dňa 10.06.2020 po poručiteľke A. L. C., výpočtu rozdelenia podielov a zistil tento skutkový
stav.

9. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 03.07.2025 uviedla, že Krajský súd v Banskej
Bystrici vo svojom zrušujúcom uznesení v žiadnom prípade nijakým spôsobom nespochybnil právne
závery súdu prvej inštancie, v zásade v časti uznal rozhodnutie a odôvodnenie súdu prvej inštancieza vecne správne, v časti uznal, že došlo k nejakým procesným pochybeniam, s ktorými sa súd prvej
inštancie musí vysporiadať a v dvoch otázkach, alebo dvoch námietkach, ktoré žalovaný tak v rámci
celéhokonania,akoajvrámciodvolaciehokonaniavzniesol.Tiežvytkolsúduprvejinštanciepochybenie

v tom smere, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je neurčité, nedostatočné, nezrozumiteľné, ale
v zásade nespochybnil jeho rozhodnutie vo veci ako také. Tak ako je z odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia súdu druhej inštancie zrejmé, súd druhej inštancie jednoznačne uviedol, že sa súd prvej
inštancie správne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie, správne sa vysporiadal s otázkou toho, či
bola výnimka na uplatnenie predkupného práva alebo nebola zo strany žalovaného v nadväznosti na

aplikačnú prax tzv. osoby blízkej pri právnických osobách, čiže v tomto smere sú námietky žalovaného
v zásade vyriešené tak rozhodnutím súdu prvého stupňa ako aj druhého stupňa. Čo sa týka vráteného
konania na súde prvej inštancie, je tu otázka toho, že súd sa v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici má vysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie v časti žalobcov, ktorí v zásade
v pôvodne podanom návrhu boli aktívne legitimovaní po smrti účastníčky O. C. a následnom povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech O. C. ml. bolo jasne prezentované tak okresným ako aj krajským

súdom, že aktívna legitimácia na strane O. C. ml. je jasne daná. V tomto smere ponecháva naozaj na
rozhodnutí okresného súdu, ako sa s otázkou zmeny petitu, alebo resp. zmeny žaloby, ktorá je procesne
prípustná, vysporiada, bolo to uvedené aj na predchádzajúcich pojednávaniach a v konečnom dôsledku
to bolo uvedené zo strany žalobcov aj v písomnom podaní, kde bola navrhovaná zmena na strane
účastníkov konania aktívne legitimovaných, alebo teda sporovej strany aktívne legitimovanej.

Čo sa týka druhej otázky, je tu otázka výšky podielov, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nebola jasne
zrozumiteľne určená a v zmysle odôvodnenia zrušujúceho uznesenia nepostačovalo krajskému súdu
na preskúmanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odôvodnenie s odkazom na
matematický výpočet. K tejto otázke právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že samozrejme bol podaný
matematický výpočet, kde bolo písomne uvedené, z čoho vychádza, ako sa vypočítava a prečo teda ten

výsledok, ktorý v petite navrhovali žalobcovia alebo navrhoval žalobca je správny, čiže v tomto smere
je to z pohľadu žalobcu naozaj len otázka doplnenia odôvodnenia. K vyjadreniu krajského súdu ako
súdu odvolacieho v tom smere, že sám vidí nesprávnosť tohto výpočtu, právna zástupkyňa žalobcov
uviedla, že s týmto nesúhlasí, pretože je aj ustálená judikačná prax, v zásade aj z hľadiska vzdelávania
a z hľadiska nejakých školení a seminárov je jednoznačné, že sa k výške pomernej časti podielu

judikatúra ako aj výklad a komentáre príslušných právnych noriem viažu k tomu, že každý z podielových
spoluvlastníkov má samostatné predkupné právo zodpovedajúce jeho podielu. Tento princíp ale spočíva
v koncepcii samostatných predkupných práv a samostatných nárokov, kde spoluvlastník uplatňuje
svoje čiastkové právo bez ohľadu na ostatných a výška tohto čiastkového práva sa odvíja z toho,
aký spoluvlastnícky podiel pred uplatnením predkupného práva mu prináleží. Teda ten postup, ktorý je

volený nielen v tomto konaní a ktoré uplatnil žalobca, ale je uplatňovaný aj z hľadiska katastrálneho
zákona je taký, že ako náhle sa vychádza zo spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalobca alebo jeho právny
predchodca mal v čase prvého prevodu, ktorý teda nebol postihnutý námietkou premlčania, pretože
v čase prevodu druhého prvý bol premlčaný, to znamená žalobcovia neuplatnili, tam mal R. podiel. To
znamená výpočet pomerného podielu a jeho čiastkového práva na pomernú časť podielu vychádzala

z toho, že má jednu desatinu a primerane prevádzanému podielu potom sa k tomu k jednej desatine
pomerný nárok vypočítal. Ale tým pádom sa jeho spoluvlastnícky pomer matematicky zmenil, on sa
zvýšil, t.j. pri druhom prevode sa už nemôže vychádzať z jednej desatiny, ale musí sa vychádzať zo súčtu
jednej desatiny a pomerného podielu, na ktorý mal nárok z prvého prevodu, ktorý teda bol uplatnený
v zákonnej premlčacej lehote, následne to bolo tak aj pri treťom prevode. Preto tento druh výpočtu je

jednoznačne správny a je potrebné ho pri petite a výsledku nároku žalobcu v tomto smere zohľadniť.
Čiže v tomto smere rozhodne je možné, že odvolací súd nemal dostatočný počet, dostatočné množstvo
informácií, pokiaľ teda v úvode uvádza, že to nebolo dostatočne odôvodnené a z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nemohol vyvodiť odôvodnenie.
Druhá vec, ktorú odvolací súd spochybnil, bolo opätovne výška kúpnej ceny v nadväznosti na to, že je

potrebné uplatnenie predkupného práva za podmienok rovnakých, ako bol v pôvodných zmluvách, ktoré
boli rozporované a ktorými povinná osoba obišla predkupné právo osoby oprávnenej. Tu odkazuje len
na svoje vyjadrenia, ktoré dali aj do zápisnice, aj písomne vo vyjadrení, žalobcovia uplatnili svoje právo
na ponuku vo vzťahu k žalovanému, žalovaný nereagoval, neuviedol konkrétne za akých podmienok
nadobudol právo na podiely k týmto nehnuteľnostiam, ktoré zo strany žalobcu boli postihnuté právnou

vadou tým, že bol opomenutý ako oprávnený podielový spoluvlastník, a teda nebolo možné nejakým
inýmspôsobomvypočítaťvýškukúpnejcenyakojejvýpočtomnam2zpríslušnýchzmlúvavynásobením
m2, ktoré na podiel žalobcu ktorého ponukou bol opomenutý vynásobené. V tomto smere nemá zatiaľ
pokiaľ súd nejakým spôsobom neprejavil právny názor produkovať nejaké iné dôkazy, pretože všetko točo odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol bolo dokazované, bolo jednoznačne preukázané a je to
naozaj len otázka toho, že zrejme to odôvodnenie bude treba doplniť v intenciách odvolacieho súdu.
Na záver právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobca navrhuje, aby súd prvej inštancie rozhodol

rovnako ako bolo v rozsudku, ktorý bol napadnutý v odvolaní po doplnení odôvodnenia a námietok,
alebo nejakých usmernení, ktoré uviedol odvolací súd.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 03.07.2025 uviedla, že sa v plnom rozsahu
odvoláva na písomné vyjadrenie, ktoré bolo zo strany žalovaného doručené do súdneho spisu

13.05.2025, v rámci ktorého bolo celkom podrobne popísané jeho stanovisko k rozhodnutiu odvolacieho
súdu. Nepovažuje v tomto momente za efektívne ani vhodné celé to čítať, keďže ho všetci majú
k dispozícii, ale vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu má za to, že tak ako bola žaloba predložená
a tak ako v rámci dokazovania bola riešená, stále žalovaný trvá na tom, že túto žalobu treba zamietnuť
a v tejto súvislosti v celom priznať náhradu na trov konania žalovanému s tým, že od začiatku zo
strany žalovaného tu boli námietky, ktoré sa týkali jednak petitu, kde tvrdil, že tento je imperfektný

a jednak opakovane boli zdôrazňované dôvody, pre ktoré tento petit považuje za imperfektný. Fakt
aktívnej legitimácie a v tejto časti rozhodnutia krajského súdu nejako detailne nemá potrebu rozoberať,
krajský súd absolútne jasne vo vzťahu k jednotlivým výrokom, ktoré sa týkali rozhodnutia prvého súdu
a následne boli zrušené v závere svojho rozhodnutia jasne povedal, že ako má súd rozhodnúť vo vzťahu
k žalobcom 1/ a 3/, aké výroky tam chýbajú, čo konkrétne absentuje vo vzťahu k rozhodnutiu vo vzťahu

k týmto žalobcom. Čo ale za podstatné považuje je práve otázka výšky podielov a práve otázka toho,
aká je vlastne cena, resp. hodnota týchto podielov. Napriek tomu, že je to popísané v tom písomnom
vyjadrení dovolí si nesúhlasiť s právnou zástupkyňou žalobcov, kde toto zo strany krajského súdu nie
je iba otázka nedostatočného odôvodnenia, čo je ale jedna z tých prvých podstatných výtok, ktoré tu je,
ale vyslovene v rozhodnutí krajského súdu v tom bode 72 je povedané, že odvolací súd nepovažuje za

správne, že išlo o 3 zmluvy uzatvárané v časovom slede a primerane tomu sa potom pomerne výška
spoluvlastníckeho podielu s každou zmluvou navyšovala. Zároveň ten pripojený matematický výpočet
odvolací súd nepovažuje za preskúmateľný, dokonca ani za správny a matematický výpočet môže byť
síce správny z hľadiska rozhodnutia sporu, ak zohľadňuje všetky podmienky upravené v právnej norme.
Toto je jasná výtka vecná smerom k obsahu a ak odvolací súd nepovažuje za správne určené podiely, tak

v tom prípade je znova na mieste námietka žalovaného, ktorú tu opakovane prezentoval a pre ktorú tvrdí,
že táto žaloba je imperfektná a má byť zamietnutá. Zároveň na to samozrejme nadväzuje cena týchto
spoluvlastníckych podielov, kde rovnako aj keď teda právna zástupkyňa žalobcov prezentovala, že teda
sa vychádzalo z jednotlivých kúpnych zmlúv na m2, ale tu primárne nejde iba o cenu určenú v zmluve, na
základe ktorej sa prevádzali jednotlivé spoluvlastnícke podiely, ale je tu v podstate povinnosť ponúknuť

ten podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich on sám nadobudol, a teda tie podmienky,
ktoré sú v sporných zmluvách musia byť skúmané a musia byť rovnaké, a teda musia byť rovnaké vo
vzťahu či už k cene alebo k tým ostatným podmienkam, ktoré tam boli nastavené. Vo vzťahu napr.
ku kúpnym zmluvám, pretože sa jednalo o kúpne zmluvy a jednu zmluvu zámennú, nešlo iba o kúpne
zmluvy, žalovaný nadobúdal tieto podiely napriek teda stanovisku krajského súdu s tým, že ich nadobúda

od osôb blízkych. Inak sa rieši kúpna zmluva za predpokladu, že sa rieši osoba blízka a inak kúpna
zmluva, keď sa rieši osoba vo vzťahu k trhovej hodnote alebo k prevodu za trhovú hodnotu. Rovnako tak
vo vzťahu k zámennej zmluve nie je jasne povedaná cena a suma, pretože tam naozaj išlo o dohodu,
kde v rámci Agrolehoty ako jednej zo zmluvných strán a žalovaného bolo vymieňaných viacero druhov
pozemkov rôznej výmery, rôznej kvality, rôznej bonity. Iba jeden z tých pozemkov, resp. podielov sa

týkal tohto súdneho sporu a nikde v rámci súdneho konania sa toto neriešilo. To znamená, že má
za to, že tie podmienky za akých sa prevádzal podiel nikde neboli riešené, nikde ich súd neskúmal
a nikto zo strany žalobcu, ktorý je on primárne ten, ktorý rieši dôkazné bremeno ani nenavrhoval žiadne
dokazovanie v tomto smere. Toto namietali počas celého súdneho sporu a krajský súd dal za pravdu
žalovanému, že nie sú určené ani podiely správne a nie sú zistené ani podmienky na to, či tá cena, ktorá

je uvedená v petite, je alebo nie je správna a samozrejme či vychádza z rovnakých podmienok, za akých
sa prevádzali pôvodné podiely. Má za to, že v tomto štádiu konania už nie je ani účelné a ani možné
reálnemeniťžalobuvtomzmysle,akotokrajskýsúdnavrhol,resp.akotokrajskýsúdnamietolvovzťahu
k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pretože v tom prípade by sa naozaj dostali do štádia, že od začiatku
konania žalovaný tvrdí, že žaloba je imperfektná, od začiatku konania namieta de facto opakovane tie

isté skutočnosti, ktoré krajský súd aj potvrdil v rámci svojho rozhodnutia a akonáhle by opakovane v tom
opakovanom prerokovaní znova pri nahradení a rozhodnutí o nahradení prejavu vôle menili podstatné
náležitosti zmluvy, tak to už považuje za neprípustné a v tomto konaní už ani za nemožné, pretože buď
tá zmluva bola perfektná, resp. petit bol perfektný, bolo možné riešiť otázku zmeny žaloby, keďže jutu predniesli zo strany protistrany, ale riešiť všetko na poslednú chvíľu na pojednávaní dokladovaním
listín do súdneho spisu napriek tomu, že toto sú námietky, ktoré sa riešia od roku 2019, už považuje
za doslova neprimerané a protizákonné, pretože toto nie sú veci, ktoré sú nové, tieto skutočnosti tu

opakovane žalovaný namieta vrátane toho, že pokiaľ ide o to, že či pri tých jednotlivých zmluvách došlo
alebo nedošlo k premlčaniu a či teda ten nárok bol uplatnený dostatočne skoro, k tomu sa tak isto
opakovane žalovaný vyjadroval a to, či v konkrétnom prípade ten prejav vôle zo strany žalobcov smerom
k žalovanému mu reálne aj došiel, nikdy nebolo preukázané. Tvrdilo sa, odoslal sa list, vrátil sa list,
ale že či došiel do sféry k dispozícii žalovaného tu nikdy preukázané nebolo. To znamená, že napr.

vo vzťahu k tomu konkrétnemu prejavu vôle a návrhu na vklad z kúpnej zmluvy z 28.10.2016 tento
nárok považuje žalovaný stále za premlčaný. Takže má za to, že po rozhodnutí krajského súdu to nie
je iba o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia a tým o jeho nepreskúmateľnosti, ale krajský
súd vyjadril jasné konkrétne vecné dôvody, pre ktoré je toto rozhodnutie nesprávne a ktoré sa týkajú
primárne petitu a preukazovania či už podielov alebo ceny týchto podielov a podmienok za akých mali
byť podiely prevádzané ďalej. Preto má za to, že súd by mal tento návrh v celom rozsahu zamietnuť

a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.

11. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 03.07.2025 v reakcii na vyjadrenie právnej
zástupkyne žalovaného uviedla, že sa nestotožňuje s preneseným právnym názorom právnej
zástupkyne žalovaného, trvá na tom, čo bolo uvedené. K výpočtu výšky podielu uviedla, že sám

krajský súd v bode 74 zrušovacieho uznesenia uvádza, že „v tomto zmysle počas konania žalovaný
správne argumentoval a zdôrazňoval potrebu vykonania skúšky správnosti atď.“, ale nikdy nepredložil
žalovaný žiadny dôkaz na to, že výpočet je nesprávny, alebo neurobil skúšku správnosti, nezaoberal
sa konkrétnymi výpočtami. V zásade tu prezentovali len veľmi odlišné spôsoby náhľadu na výpočet
každého čiastkového práva žalobcov na uplatnenie predkupného práva. Kým žalovaný tvrdil, že je

potrebnévypočítaťzkaždéhoprevádzanéhopodielulenjednudesatinu,ktorúmaližalobcoviaaleboteda
právni predchodcovia žalobcu pri prvom neplatnom prevode alebo prevode postihnutom právnou vadou,
a zároveň tú jednu desatinu mali aj pri druhom aj treťom prevode, tak jednoducho žalobca tvrdil, že mal
po prvom prevode zvýšený spoluvlastnícky podiel, na ktorý mal nárok a z toho odôvodňoval výpočet
pomernéhonárokuzdruhéhoatretiehoprevodu.Toznamená,žejednoduchotuneboližiadnedôkazyzo

strany žalovaného produkované na skúšku správnosti, lebo tá skúška správnosti sa nemala ako stretnúť,
keď vychádzali z rôznych spôsobov výpočtu. K otázke námietky ceny spoluvlastníckeho podielu právna
zástupkyňa žalobcov uviedla, že tu naozaj odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné v časti, pretože jednoducho nebolo to ani nejako zásadne spochybňované. Poukázala
na to, že súčasťou podanej žaloby bola výzva na predloženie ponuky na kúpu spoluvlastníckeho podielu,

kde teda bolo žiadané od žalovaného, že teda predložte ponuku, povedzte za akých podmienok, to
ostalo bez odozvy. To, že tu bolo teraz povedané, že nikdy sa nepreukázalo, že došlo do dispozície, to
niejepravda,pretožetamprebehlo,ajmailombolizasielanénavšetkydostupnéadresy,zktorejpredtým
žalovaný v spore, ktorý je na tomto súde vedený a v súčasnosti prerušený boli jednoducho produkované
a ani to nikdy nespochybnil žalovaný v tomto konaní, že by sa to nedostalo do dispozície. To znamená,

že tu bola nečinnosť na strane žalovaného, žalobca pri podaní žaloby nemal možnosť nejakým iným
spôsobom dodržať podmienky zmluvy tak, ako to urobil pri štylizácii a návrhu petitu. Je pravdou, že tam
boli aj iné pozemky, ale tam neboli špecifikované jednotlivé kúpne ceny. To znamená iný možný výpočet
nebolo možné dovodiť a nebol by býval uveriteľný ani zo strany žalovaného, keby ho bol uviedol. Ale
samozrejme že by bol žalobca zrejme inak reagoval, keby žalovaný vôbec nejakú ponuku na základe

výzvy dal. Tiež právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že odvolací súd sám poukazuje na to,
že v danom prípade nie je rozhodujúca trhová cena. Čiže námietky žalovaného v tom smere, že keby
to bol niekto iný kto bol prevodca, tak mu dá inú cenu, lebo majú taký vzťah, bolo to tam zohľadnené.
Z jej uhla pohľadu je to skutočne len otázka rozdielneho právneho názoru, skutočne si nemyslí, že by
súd nižšej inštancie mal byť viazaný názorom súdu vyššej inštancie len preto, že jednoducho pokladá

niečo za nesprávne. Skutočne treba prihliadať aj na judikačnú prax aj na komentár zákona aj na logiku
veci. Právna zástupkyňa žalobcov zdôraznila, že keď nadobudne právo na pomerný spoluvlastnícky
podiel pri prevode, kde má jednu desatinu, tak predsa keď sa bude o rok prevádzať, tak nemá stále tú
desatinu, pretože má navýšený spoluvlastnícky podiel. To logika veci dáva a vychádza z toho aj právo,
takže tvrdí za žalobcu, že podmienky zákona tak ako to uvádza v odvolacom rozhodnutí krajský súd

boli splnené, len sa teda v intenciách zrušujúceho uznesenia podľa názoru žalobcu s tým má súd prvej
inštancie vysporiadať. Má za to, že rozhodne rozhodol pôvodne správne, možno naozaj treba len doplniť
odôvodnenie, aby bolo možné jasne a zrozumiteľne preskúmať zákonnosť.12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 03.07.2025 v reakcii na vyjadrenie právnej
zástupkyne žalobcov uviedla, že rozhodnutie krajského súdu a jeho právny názor vo vzťahu k súdu prvej
inštancie je záväzný. Možno si myslieť o rozhodovacej praxi toho či oného súdu hocičo, ale v momente

keďsaprestanúrešpektovaťzákladnéprocesnéinštitúty,taktoasidobrenebude.Pokiaľideotiepodiely,
jasne je tu povedané „povinnosťou súdu bude zistiť správnu výšku podielov, porovnať s navrhovanými
podielmi a potom buď žalobu zamietnuť, alebo jej vyhovieť a následne ak teda vyhovie, zrozumiteľne
odôvodniť.“ Myslí si, že toto je pomerne jednoznačná veta bez toho, aby ju museli nejako extrémne
rozoberať s tým, že trvá na tom, že pokiaľ ide o tie jednotlivé podmienky a rovnaké podmienky, za ktorých

bysamalitietopodielyprevádzať,tietoskúmanénebolianiesú.Právnazástupkyňažalovanéhouviedla,
že pokiaľ právna zástupkyňa žalobcov namietla, že žalovaný neprodukoval dôkazy, ako by to malo byť
inak, tak bremeno dôkazu a bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu. Nie je povinná v rámci konania riešiť
aká presná výška podielov by mala byť v konkrétnej zmluve, ktorú tu navrhuje protistrana, pretože jej
tým de facto dáva návod na to, ako má opraviť žalobu. Ak jednoznačne namietne to, že je to nesprávne,
krajský súd sa s tým stotožní. Chápe argumenty právnej zástupkyne žalobcov, keď má za to, že je

k tomu rozsiahla judikatúra, mohla ju predložiť, nič a nikto tomu nebránilo, ale to je teraz slovo proti slovu
a naozaj si nemyslí, že možno polemizovať nad tým, či krajský súd v tom konkrétnom prípade povedal
to či ono správne, pretože v tom prípade nastane situácia, že ho nebudú rešpektovať vôbec a to si
nemožno dovoliť v tomto konaní. Čiže nemôže súhlasiť s tým, aby súd prvej inštancie rozhodol rovnako
ako v prvom prípade, pretože by tam opakovane boli výroky, ktoré absentujú a opakovane výroky, ktoré

nie sú správne a naozaj trvá na tom, aby táto žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a bola priznaná
náhrada trov konania.

13. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 03.07.2025 na záver uviedla, že v prípade, že
je naďalej sporná veľkosť spoluvlastníckych podielov, ktoré sú uvedené v žalobe a v petite, navrhuje,

aby súd žalobcom poskytol lehotu na predloženie aj znaleckého posudku znalca, ktorý vypočíta veľkosť
podielov. Taktiež pokiaľ je sporná výška ceny spoluvlastníckych podielov, taktiež by sa znalec vyjadril
matematickým výpočtom aj k výške tejto ceny s prihliadnutím na predložené a v spise doložené kúpne
zmluvy a podmienky v kúpnych zmluvách.

14. Na pojednávaní dňa 13.11.2025 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že čo sa týka predloženia
dôkazu, ktorý navrhli zo strany žalobcu a na ktorý si vyžiadali dostatočný čas, znalecký posudok sa im
z objektívnych dôvodov žiaľ nepodarilo do pojednávania zabezpečiť. Pokiaľ by súd teda neprihliadol na
okolnosti a neudelil novú lehotu na doplnenie tohto znaleckého posudku, v takom prípade sa pridržiava
v celom rozsahu vyjadrenia, ktoré predniesla na ostatnom pojednávaní s tým, že z hľadiska nejakej

analýzy odôvodnenia odvolacieho súdu, ktorý v predmetnej veci alebo samotnom merite veci zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu ho na ďalšie konanie má za to, že je jednoducho z toho
vyplývajúca len tá skutočnosť, že nie je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné, akým spôsobom bol
prezentovaný ten výpočet podielov. Ostatné veci v zásade dal za pravdu súdu prvej inštancie, a teda
žalobcovi. Čo sa týka výpočtu, dala do pozornosti a uviedla, že podrobný a presný výpočet analytickou

metódou sa v spise nachádza, ten bol predložený v rámci prvoinštančného konania a bolo možno len
otázkou odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako bol teda prijatý a preukázaný výpočet, čo
sa s ohľadom na tieto okolnosti dá urobiť opätovne aj v prípade, že súd prvej inštancie v tomto konaní
rozhodne. Poukázala na to, že je síce pravdou, že krajský súd ako súd odvolací uviedol, že podľa neho
výpočet nie je správny, ale je to v zásade v rozpore s tým, čo uviedol predtým, kde uvádzal, že je len

nepreukázateľný, nejasný, nezrozumiteľný v rámci odôvodnenia rozsudku prvej inštancie. Odvolací súd
nepovedal, v čom vidí nesprávnosť tohto výpočtu.

15. Na pojednávaní dňa 13.11.2025 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že čo sa týka znaleckého
posudku, ktorý predložený nebol, na jednej strane chápe objektívny problém s tým, že je potrebné

nájsť znalca a zabezpečiť znalecké dokazovanie, na strane druhej od ostatného pojednávania uplynuli
4 mesiace, čiže si myslí, že to bol dostatočný časový priestor na to, aby zo strany protistrany boli
predložené minimálne doklady v zmysle zadania znaleckého posudku a nejaké vyjadrenie znalca, že
potrebuje nejaký možno širší časový priestor na vypracovanie znaleckého posudku, čo by objektívne
brala ako dôkaz, že sa na znaleckom posudku pracuje, ale nebol predložený v čase, ktorý určil súd.

Napriek tomu jej zásadná výhrada v tom celom je, že toto rozhodnutie krajského súdu je tu už takmer
rok. Za ten rok mal žalobca, resp. žalobcovia dosť času na to, aby zabezpečili dôkaz taký, ktorý by bol
zo strany súdu preukázateľný vo vzťahu k ich tvrdeniam, takže nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie
odročovalo iba kvôli tomu, že nebolo momentálne možné zo strany žalobcu nejaký dôkaz do spisudoložiť. Pokiaľ ide o stav konania, žalovaný sa k rozhodnutiu krajského súdu a k meritu veci pomerne
podrobne vyjadroval v písomnom vyjadrení z 13.05.2025, na to v plnom rozsahu odkazuje. Vzhľadom na
skutkový a právny stav má za to, že stále nebolo v intenciách rozhodnutia krajského súdu preukázaná

jednak správnosť podielu a jednak cena a v tomto smere pokiaľ ide o cenu neboli produkované ani
tvrdenia a ani dôkazy, ktoré by podporili to, čo žalobcovia žiadajú a následne si myslí, že pomerne
podrobne rozobrali skutkový a právny stav na ostatnom pojednávaní v júli tohto roka, na to v plnom
rozsahu odkazuje a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému plnú náhradu
trov konania.

16. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 13.11.2025 v reakcii na vyjadrenie právnej
zástupkynežalovanéhouviedla,žečosatýkaotázkypreukazovaniavýškyceny,vrámciprvostupňového
konania toto bolo rozoberané a bolo to preukazované, jednoducho bol tam odkaz aj na judikatúru
s ohľadom na to, že zmluvy uzatváral žalovaný tak, že dával do kúpnej ceny celok, pričom nadobúdal
len nehnuteľnosti iných listov vlastníctva. Boli to však nehnuteľnosti obdobného druhu, čo do druhu

pozemku a obdobnej hodnoty, takže aj v zmysle judikatúry nebolo možné nejakým iným spôsobom
situáciu vyriešiť, len priamo výpočtom jednotkovej ceny s ohľadom na výšku kúpnej ceny a celého
výmeru nadobúdaných nehnuteľností v rámci predmetu zmluvy, kde súčasťou teda boli aj nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania. Pokiaľ by súd neprihliadol na okolnosti a neumožnil by teda vo
veci ešte ďalej pokračovať a dokazovať tak, ako to tu v zásade v zmysle zákona a možností zákona a

intervencií zákona navrhla právna zástupkyňa žalovaného, v tomto smere poukazuje aj na trovy konania,
ktoré boli uplatnené žalovaným v celom rozsahu a v prípade, že by teda súd neumožnil ďalšiu lehotu
a pojednávanie, tak navrhuje, aby ohľadom trov rozhodol v súlade s ustanovením § 257 CSP, pretože
je nesporné, že v danom prípade okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu svojho práva ako aj
problematika dokazovania a komplikácií, nespolupráca pred podaním žaloby, zo strany žalobcu nebolo

možné v zásade sa inak zariadiť. To znamená, že okolnosti, ktoré viedli k podanému návrhu majú pôvod
v tom, že žalovaný porušil právo, a teda predkupné právo a nebolo umožnené žalobcom využiť zákonné
predkupné právo, pričom žalovaný mal možnosť pred podaním žaloby toto celé sanovať v súlade so
zákonom a na základe výzvy oznámiť, že uzatvorí s opomenutými podielovými spoluvlastníkmi zmluvy
a uviesť aj dotazované veci, ktoré z tých zmlúv jasné neboli. To znamená, že pokiaľ sa žalobcovia dostali

do nejakej dôkaznej núdze, tak je to teda skutočne s ohľadom na nečinnosť, resp. konanie žalovaného.

17. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.11.2025 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že
s ohľadom na doterajšie konania a doterajšie dokazovania má za to, že tak ako to bolo v rozhodnutí
prvoinštančného súdu uvedené, bol nárok žalobcov jednoznačne oprávnený. Je nesporné, že zákonné

predkupné právo, ktoré žalobcom vyplýva zo zákona bolo nepochybne opomenuté a ich práva boli
porušené. Je nepochybné, že ide o nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, kedy prevodca, keď
prevádzal spoluvlastnícky podiel na nadobúdateľa, bol povinný v zmysle § 140 ponúknuť podiel na
odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. Bolo nesporne preukázané, že nič takéto sa neudialo
a následne keď žalobcovia zistili, že ich zákonné práva boli porušené a ako podieloví spoluvlastníci

boli z predkupného práva opomenutí, vyzvali nadobúdateľa na to, aby podiel, ktorý nadobudol, im
za rovnakých podmienok previedol. Žalovaný bol nečinný, nekomunikoval ani so žalobcami, ani
s predchádzajúcim právnym zástupcom, ani nereagoval na predložený návrh kúpnej zmluvy, ktorý mu
bol zaslaný, ani na žiadosti ohľadne oznámenia podmienok prevodu, na základe ktorého nadobudol
nehnuteľnosti. Má za to, že bolo nesporne preukázané tak, ako odôvodnil okresný súd a ako v konečnom

dôsledku potvrdil aj krajský súd, že nemožno uvažovať o tom, že by išlo o prevod na osobu blízku, čo
v zásade bolo preukazované tak judikatúrou ako aj v predchádzajúcom, alebo doterajšom konaní. Čo
je z hľadiska sporné je len preukázanie vypočítanej výšky spoluvlastníckych podielov. K tejto otázke sa
v rámci dokazovania na súde prvej inštancie dostatočne venovali, bol predložený do spisu jednoznačný
analogický matematický postup ako prírastky z podielov v zásade nadobúdať mali žalobcovia a ako sa

mal podiel zvyšovať s ohľadom na priebežné predaje a kúpy, a teda nadobúdanie zo strany žalovaného.
V tomto smere naozaj nevidí ani najmenší problém, pretože je to matematika a tá nepustí a nejde tu
o to, že sú žalobcovia alebo je žalobca spoluvlastníkom v podiele 1/10 a teraz z každého prevádzaného
podielu má nadobudnúť 1/10, no toto nie je postup v zmysle zákona. Problematika dokazovania bola
jednoznačne spôsobená len tým, že jednoducho porušovalo sa opakovane predkupné právo žalobcov,

čo znamená, že aj tá dôkazná núdza vyplýva výlučne z toho, že teda k porušovaniu zákona došlo na
strane žalovaného, pretože aj z predložených dokladov, aj zo žaloby je jednoznačné, že žalobcovia
sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov snažili komunikovať so žalovaným, a teda veci riešiť
mimosúdne. Ak je tu sporná výška kúpnej ceny, v tomto smere zase odkazuje na dokazovanie, ktoré tiežbolopodrobneriešenévrámciprvostupňovéhokonania,kdetedajenespornézpredloženýchzmlúv,ako
nadobúdal žalovaný a jednoducho aká bola kúpna cena, nijaká iná možnosť, keďže nespolupracoval,
neoznámil, neriešil výšku kúpnej ceny, nebolo možné objektívne nejako ináč vyvodiť ako len výpočtom

kúpnej ceny pomerom výšky kúpnej ceny za celý predmet zmluvy vydelením metrov štvorcových,
ktoré tvorili celý predmet zmluvy a vynásobením výmery, ktorý sa týkal predmetu zmluvy. Tu žiadna
iná možnosť, ani žiadna iná matematika nie je možná. Pokiaľ žalovaný v tomto smere tvrdil, že tie
nehnuteľnosti mali iné cenu, tie mali inú cenu a nenadobúdal v jednotkovej cene, potom toto pokladá
za účelové konanie, pretože ak by to takto bolo, tak by tie jednotlivé kúpne ceny za jednotlivé predmety

zmluvy boli špecifikované priamo v kúpnej zmluve. V tomto smere preukazovali aj judikačnou praxou, že
takéto obdobné prípady sa takýmto spôsobom riešili. Z hľadiska doterajšieho dokazovania konštatuje
a tvrdí, že žalobcovia sa vlastne nijakým spôsobom nemali dôvod niekam v tejto veci posúvať, pretože
tak ako tu v úvode povedala na tomto pojednávaní a ešte aj na pojednávaní v júli 2025, už len stanoviská
krajského súdu v odôvodnení vo veci výšky podielov sú sporné, tak ako bolo uvedené, na jednej strane
vytýka prvoinštančnému súdu, že nedostatočne odôvodnil výpočet, že je nezrozumiteľný, nejasný,

neurčitý, nebola urobená skúška správnosti a na druhej strane povie, že je nesprávny, ale nepovie prečo.
K skúške správnosti právna zástupkyňa žalobcov uviedla, žalobcovia predložili analytický výpočet, ku
ktorému dospeli a na strane žalovaného boli sústavné len spochybňovania, ale nikdy nepredložil nijaký
iný výpočet, ani nepreukázal svoje tvrdenia inou skúškou správnosti a podobne. Takže vychádza z toho,
že každý je povinný svoje tvrdenia preukázať, čo teda na strane žalovaného v tomto smere nebolo

produkované. Je teda otázne, či súd môže, alebo prihliadne na toto. Čo sa týka samotnej podstaty veci,
navrhuje v plnom rozsahu vyhovieť návrhu tak, ako bol podaný a tak ako bol uvedený vo výrokovej
časti súdu prvej inštancie, pretože je to v zásade naozaj len vec odôvodnenia. Čo sa týka trov súdneho
konania, pokiaľ by striktne súd prvej inštancie vychádzal čo aj z neúplného nesprávneho právneho
názoru odvolacieho súdu, ktorým samozrejme v istej miere je viazaný, ale pokiaľ je vecne nesprávne,

tak nie je nijaká neobvyklá prax, že sa teda prvoinštančný súd v rozhodnutí, ktoré vydá, vysporiada
lepšie s odôvodnením a rozhodne inak ako naznačuje rozhodnutie odvolacie súdu. To je prax bez ohľadu
na to, že sa v tomto smere žalovaný vyhranil na minulom pojednávaní. V prípade, že by teda súd sa
nestotožňoval s týmto právnym stanoviskom žalobcov a vyhovel by žalovanému z dôvodu, že teda
z objektívnych príčin, na ktoré nemajú vplyv žalobcovia, alebo nemá vplyv žalobca, a teda žiaľ ani nemal

vplyv žalobca, tento ďalší dôkaz nebol opätovne povolený čo sa týka znaleckého posudku, čo podotýka
ničinéakobolvýpočetzaloženýdospisu,bysaznehonedozvedelapriklonilbysaknávrhužalovaného,
potom s poukazom na ustanovenie CSP v otázke trov konania, žalobca navrhuje, aby súd v zmysle
ustanovenia § 257 CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania, pretože treba posúdiť aplikáciu
ustanoveniazokolností,ktoréviedlikuplatneniunároku,alebotedaprávanasúde,pretojejednoznačné,

že žaloba žalobcov bola oprávnená a v konečnom dôsledku konaním žalovaného nebolo možné dospieť
k nejakému ani skoršiemu skončeniu, ani teda vlastne skončeniu pokiaľ by toto malo byť. Poukázala len
na účel zákona v otázke predkupného práva, že chápe, že možno pri tých nahradeniach prejavu vôle
je veľmi zložité a formalisticky pristupované k otázke rôznych okolností obsahu tej zmluvy, ale pokiaľ
nie je možné iným spôsobom vychádzať z pôvodných zmlúv, ktorými bolo prevádzané, nadobúdané,

a teda z toho obsahu a ten obsah má byť totožný, tak nijaký iný obsah žalobcovia vyvodiť jednoducho vo
svojom žalobnom návrhu nemohli. Takže navrhuje, aby súd vyhovel v plnom rozsahu návrhu žalobcov.

18. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.11.2025 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že je to
primárne žalobca, kto disponuje sporom a tým ako spor zadefinuje po skutkovej a v zásade aj právnej

stránke, aj keď to právne posúdenie je primárne úlohou súdu. Od začiatku v mene žalovaného namietala
viaceré nedostatky či už petitu, alebo žaloby samotnej, ktoré sa v konečnom dôsledku premietli aj do
rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Stále má za to, že od začiatku konania boli namietané jednak podiely tak, ako boli uvedené v petite
a jednak cena z týchto podielov. Otázka podielov z pohľadu právnej zástupkyne žalobcov je otázkou

matematickou z jej uhla pohľadu správnou, ale odvolací súd absolútne jasne uviedol, že nepovažuje za
správne, že išlo o tri zmluvy uzatvárané v časovom slede a primerane tomu sa potom aj navyšovala
výška jednotlivých podielov každou kúpnou zmluvou. Čiže toto je absolútne jasné minimálne pokiaľ ide
o to, ako tie podiely boli rátané zo strany žalobcov. Nie je pravda, že žalovaný nepredkladal iné výpočty,
resp. nedostatky tohto výpočtu, pretože už aj keď nie priamo na pojednávaniach, tak v odvolaní voči

rozhodnutiu súdu prvej inštancie boli jasne uvedené niektoré dôvody, pre ktoré žalovaný považoval tento
výpočet za nesprávny a rovnako tak nie je pravda to, že žalovaný nenamietal cenu, pretože určenie
ceny nezávisí iba od toho, čo je uvedené v kúpnej zmluve, ale zákon predpokladá, že tieto prípadné
podiely z porušenia predkupného práva budú riešené za rovnakých podmienok a rovnakých okolností.V rámci prvostupňového konania žalovaný opakovane tvrdil a preukazoval, že má za to, že z jeho strany
nedošlo k porušeniu predkupného práva práve pre tie príbuzenské vzťahy, ktoré boli popisované v rámci
jeho vyjadrení a ktoré boli dosť jasne preukazované aj pokiaľ ide o pani J. a obchodnú spoločnosť

a už len z toho vyplýva, že ak sa vychádza pri uzatváraní kúpnej zmluvy z nejakého príbuzenského
vzťahu, tak nepredpokladá, že sa prevádzajú podiely, alebo akékoľvek hnuteľné veci za štandardnú
kúpnu cenu, ktorá je trhová, ale v tomto prípade dochádzalo a došlo v zásade k dohode na viacerých
pozemkoch,viacerýchspoluvlastníckychpodielov,čoajztýchkúpnychzmlúvvyplýva.Ztohopotombola
aj určená tá kúpna cena. Čiže tie podmienky by asi boli iné, keby to bola absolútne iná tretia osoba a iné

ak to bola matka konateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že špecificky v prípade zmluvy s Agrolehotou
nešlo o kúpnu zmluvu, ale išlo o zmluvu zámennú, čiže byť žalobcom produkuje dôkazy k cene týchto
konkrétnych podielov v čase. Nič také v rámci konania produkované nebolo a v zásade žalobcovia
vychádzali iba a výlučne z nejakej hodnoty uvedenej v konkrétnych zmluvách či už teda v kúpnych
alebo zámenných. Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne žalobcov k tomu, že navrhuje nepriznať
trovy konania práve pre nečinnosť žalovaného, tak zásadne namieta, ľudia sa do súdnych sporov,

resp. obchodné spoločnosti sa do súdnych sporov dostávajú práve preto, že sa nevedia dohodnúť pred
konaním na súde a v rámci súdneho konania to nebol žalovaný, kto bol nečinný. Viac ako 2 roky čakali na
to,abyžalobcačiilenzmenilpetitvovzťahukúčastníkomkonaniaapredložilhodoslovanapojednávaní
priamo, aj keď na to mal 2 roky. Akékoľvek vyjadrenia, akékoľvek stanovisko, ktoré sa očakávalo od
protistrany sa vždy doručovalo na pojednávaní, chápe, že pojednávanie je ústne, ale na strane druhej

sa jedná o kontradiktórny civilný proces, ktorý je ovládaný práve zásadou písomnosti a keď sa jedná
o špecifickú právnu vec, právne náročnú vec, ktorá naozaj potrebuje prepočty a odborné posúdenie
častokrát, tak nemožno očakávať, že sa druhá strana vyjadrí k akémukoľvek prepočtu, návrhu alebo
rozsiahlemu vyjadreniu priamo na pojednávaní. Objektívne nie je možné sa s tým ani oboznámiť a už
vôbec nie na to kvalifikovane reagovať. Takže nesúhlasí s tým, že trovy konania si má znášať žalovaný

sám, pretože tu naozaj objektívne vznikali prieťahy v konaní aj práve z dôvodu na strane žalobcov, ale to
už nech si vyhodnotí súd. Trvá na tom, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Ku dňu podania žaloby (25.10.2019) podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie H. B. žalobca

1/ spolu s manželkou A. L. C., nar. XX.XX.XXXX boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v režime
BSM evidovanej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre k.ú. H. B., obec H. B.,
okres F., a to pozemku parc. E-KN č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalý trávny porast, o
veľkosti podielu X/XX, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/
XX dňa XX.XX.XXXX.

Žalovanýbolkudňupodaniažaloby(25.10.2019)podielovýmspoluvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti
v podiele XX/XX (vedený pod B1), v podiele X/XX (vedený pod B3), v podiele X/XX (vedený pod B10)
a v podiele X/X (vedený pod B9). Spoluvlastnícky podiel vedený pod B3 vo veľkosti X/XX k celku
žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J.,
E. E., bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod

č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom predávajúcej B. J. zaplatil kúpnu cenu celkom 3.340,66
Eur za všetky prevádzané nehnuteľnosti, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy okrem spoluvlastníckeho
podielu predmetnej nehnuteľnosti vedeného pod B3 boli aj ďalšie nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel
vedený pod B10 vo veľkosti X/XX k celku žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J., E. E., bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným

úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom predávajúcej B.
J. zaplatil kúpnu cenu celkom 5.000,- Eur za všetky prevádzané nehnuteľnosti, nakoľko predmetom
kúpnej zmluvy okrem spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti vedeného pod B10 boli aj
ďalšie nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel vedený pod B9 vo veľkosti X/X k celku žalovaný nadobudol
na základe Zámennej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so zamieňajúcim: AGROLEHOTA s.r.o., so

sídlom Horná Lehota 61, 976 51 Horná Lehota, IČO: 36 026 085, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom hodnota prevádzaných
nehnuteľností na žalovaného bola určený vzájomnou dohodou zmluvných strán na sumu celkom 3.279,-
Eur, nakoľko predmetom zámennej zmluvy okrem spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti
vedeného pod B9 boli aj ďalšie nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel vedený pod B1 vo veľkosti XX/

XX k celku, ktorý žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, nie je predmetom podanej
žaloby v prejednávanej veci.Podľa uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3D/867/2019-39, Dnot 257/2019 zo dňa
10.06.2020, právoplatného dňa 10.06.2020, manželka žalobcu 1/ A. L. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrela
dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetom dedičstva po poručiteľke A. L. C. nebol spoluvlastnícky podiel X/

XX nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre k.ú. H.
B., obec H. B., okres F., a to pozemku parc. E-KN č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalý
trávny porast, ktorý nadobudol žalobca 1/ spolu s manželkou A. L. C. na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX.
Aktuálne je žalobca 2/ podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Brezno,

katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre k.ú. H. B., obec H. B., okres Brezno, a to pozemku parc. E-KN č.
XXXX/XovýmereXXXXm2,druhpozemkutrvalýtrávnyporast,oveľkostipodieluX/XX,ktorýnadobudol
na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný
je aktuálne podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele XX/XX (vedený pod B1),
v podiele X/XX (vedený pod B3), v podiele X/XX (vedený pod B10) a v podiele X/X (vedený pod B9).
Spoluvlastnícky podiel vedený pod B3 vo veľkosti X/XX k celku žalovaný nadobudol na základe Kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J., E. E., bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol
povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom
predávajúcejB.J.zaplatilkúpnucenucelkom3.340,66Eurzavšetkyprevádzanénehnuteľnosti,nakoľko
predmetom kúpnej zmluvy okrem spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti vedeného pod
B3 boli aj ďalšie nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel vedený pod B10 vo veľkosti X/XX k celku

žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J.,
E. E., bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod
č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom predávajúcej B. J. zaplatil kúpnu cenu celkom 5.000,-
Eur za všetky prevádzané nehnuteľnosti, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy okrem spoluvlastníckeho
podielu predmetnej nehnuteľnosti vedeného pod B10 boli aj ďalšie nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel

vedený pod B9 vo veľkosti X/X k celku žalovaný nadobudol na základe Zámennej zmluvy uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX so zamieňajúcim: AGROLEHOTA s.r.o., so sídlom Horná Lehota 61, 976 51 Horná
Lehota, IČO: 36 026 085, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor,
pod č. V XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom hodnota prevádzaných nehnuteľností na žalovaného
bola určený vzájomnou dohodou zmluvných strán na sumu celkom 3.279,- Eur, nakoľko predmetom

zámennej zmluvy okrem spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti vedeného pod B9 boli aj
ďalšie nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel vedený pod B1 vo veľkosti XX/XX k celku, ktorý žalovaný
nadobudol na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny
odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, nie je predmetom podanej žaloby v prejednávanej veci.
Žalobca 1/ spolu s manželkou A. L. C., nar. XX.XX.XXXX listom zo dňa 06.09.2019 vyzvali žalovaného,

aby im ponúkol na kúpu im prináležiace spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok, ako ich
nadobudol z dôvodu, že bolo porušené ich predkupné právo zo strany jeho právnych predchodcov.
Žalobca 1/ spolu s manželkou A. L. C., nar. XX.XX.XXXX listom zo dňa 06.09.2019 oznámili B. J.,
bytom I., C. XX/X, že si voči žalovanému uplatnili, aby im žalovaný ponúkol na kúpu im prináležiace
spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol

z dôvodu, že bolo porušené ich predkupné právo zo strany právnych predchodcov žalovaného.
Žalobca 1/ spolu s manželkou A. L. C., nar. XX.XX.XXXX listom zo dňa 06.09.2019 oznámili spoločnosti
AGROLEHOTA s.r.o., so sídlom Horná Lehota 61, 976 51 Horná Lehota, že si voči žalovanému uplatnili,
aby im žalovaný ponúkol na kúpu im prináležiace spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti
za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol z dôvodu, že bolo porušené ich predkupné právo zo strany

právnych predchodcov žalovaného.
Po úmrtí manželky žalobcu 1/ A. L. C. žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo
dňa 15.10.2019 vyzvali žalovaného, aby im ponúkol na kúpu im prináležiace spoluvlastnícke podiely
za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol z dôvodu, že bolo porušené ich predkupné právo zo
strany jeho právnych predchodcov. Predmetnú výzvu spolu s vyhotovením kúpnej zmluvy zaslala právna

zástupkyňa žalobcov žalovanému prostredníctvom doporučenej pošty dňa 15.10.2019 a zároveň aj
prostredníctvom e-mailu na e-mailovú adresu konateľa žalovaného dňa 15.10.2019.

20. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa
spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe

(§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.21. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

22. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

26. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), právoplatné
rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

27. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

28. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

29. Podľa § 181 ods. 5 CSP, ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania,
trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. V zmysle platnej právnej úpravy, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci
predkupné právo, okrem prevodu blízkej osobe (§ 116, § 117 OZ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140 OZ). Ak
sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol

na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované (§ 603 ods. 3 OZ). Podľa § 40a veta prvá OZ,
ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, §
701 ods. 1 a § 741b ods. 2 OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

32. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov
povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako prvým a
skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku),
vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu.
Občianskyzákonníkneobsahujeďalšiuúpravuvecnéhopredkupnéhoprávaaanipriamoneodkazuje,že

natotoprávozhľadiskaobsahu,účinkovavýkonutrebaaplikovaťustanoveniaozmluvnompredkupnom
práve tak, ako to bolo upravené v §137 Občianskeho zákonníka z roku 1950.
Súdna prax spolu s právnou teóriou sa zhodujú v tom, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva
má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka možnosť domáhať sa buď vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a OZ v

spojení s § 140 OZ), pričom nie je potrebná existencia iných dôvodov neplatnosti, alebo sa môže voči
nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 OZ), pričom ak tak nadobúdateľ (tretia
osoba) dobrovoľne neurobí, môže sa opomenutý spoluvlastník domáhať na súde vydania rozhodnutia,ktorým súd pri kúpe nahradí prejav vôle tejto tretej osoby. Treťou možnosťou je, že si oprávnený
spoluvlastník ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi (viď napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 123/2003, 4 Cdo 136/2009, 4 Cdo 334/2009, porovnaj

napr. P. Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA EDITION, spol. s.r.o., Bratislava
2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. doplnené,
rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004, str.221).

33. V danom spore sa žalobcovia podanou žalobou, z dôvodu porušenia ich predkupného práva,

domáhali nahradenia prejavu vôle za žalovaného pri uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod
spoluvlastníckeho podielu žalovaného o veľkosti XXX/XXXX k pozemku nachádzajúcemu v okrese F.,
obec H. B., k.ú. H. B., zapísanému na LV č. XXXX ako parcela registra E, parcelné číslo XXXX/X
o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalý trávny porast, na žalobcu 2/, za kúpnu cenu 1.081,83 Eur.

34. Po zrušení rozsudku č.k. BR-9C/37/2019-562 zo dňa 12.09.2023 Krajským súdom v Banskej Bystrici

ako súdom odvolacím uznesením č.k. 15Co/10/2024-645 zo dňa 18.09.2024 a vrátení veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal
a na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia dospel k záveru, že žaloba
žalobcov nie je dôvodná.

35. Žalovaný v priebehu konania namietal správnosť výpočtu spoluvlastníckeho podielu, ktorý má
byť predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, ktorá tvorí petit žaloby, pričom na uvedenej námietke
zotrval aj po rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu túto
námietku žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobcovia predložili v priebehu konania ešte pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie rozsudkom č.k. BR-9C/37/2019-562 zo dňa 12.09.2023 matematický

výpočet spoluvlastníckeho podielu, ktorý má byť predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, v ktorom
je uvedené, akým spôsobom dospeli žalobcovia k výpočtu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX, keď
v priebehu konania žalobcovia poukazovali na to, že pri jeho výpočte bolo potrebné zohľadniť, že
sa jednalo o tri zmluvy uzatvárané v časovom slede a primerane tomu sa potom pomerná výška
spoluvlastníckeho podielu s každou zmluvou navyšovala. V tomto smere však súd poukazuje na

názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný.
Odvolací súd nepovažoval za správne, že išlo o 3 zmluvy uzatvárané v časovom slede a primerane
tomu sa potom pomerne výška spoluvlastníckeho podielu s každou zmluvou navyšovala. Zároveň
odvolacísúdnepovažovalzapreskúmateľnýadokoncaanizasprávnyžalobcamipripojenýmatematický
výpočet. Ako konštatoval aj odvolací súd, ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného

práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel
pomernepodľaveľkostipodielov;ajvtakomtoprípadetedarozhodujepomerspoluvlastníckychpodielov.
V danej veci nie je sporné, že žalobca 2/ je spoluvlastník k nehnuteľnosti v podiele X/XX a v tomto
rozsahu má nárok, aby mu nadobúdateľ, teda žalovaný, postupne nadobudnuté podiely ponúkol na
predaj. Žalovaný získal takto podiely X/XX, X/XX a X/X, z ktorých má žalobca 2/ nárok na X/XX- G.

z každého jednotlivého podielu. Na pojednávaní dňa 03.07.2025 žalobcovia prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne požiadali súd o poskytnutie lehoty na predloženie znaleckého posudku znalca, ktorý
vypočíta veľkosť podielov a taktiež sa vyjadrí aj k výške ceny s prihliadnutím na v spise doložené
zmluvy a podmienky v zmluvách. Súd žiadosti žalobcov vyhovel a odročil predmetné pojednávanie
za účelom poskytnutia lehoty na predloženie znaleckého posudku žalobcami. Na ďalšom pojednávaní

dňa 13.11.2025 k okolnostiam predloženia dôkazu, ktorý žalobcovia navrhli a na ktorý si vyžiadali
dostatočný čas, žalobcovia prostredníctvom ich právnej zástupkyne uviedli, že znalecký posudok sa
im z objektívnych dôvodov nepodarilo do pojednávania zabezpečiť, žalobcovia zotrvali na podanej
žalobe a opätovne poukazovali na podrobný a presný výpočet analytickou metódou predložený v rámci
prvoinštančného konania, podľa ktorého sa mal podiel zvyšovať s ohľadom na priebežné predaje

a kúpy, a teda nadobúdanie zo strany žalovaného. Hoci žalobcovia nesúhlasili s názorom odvolacieho
súdu ohľadne výpočtu spoluvlastníckych podielov, tu súd opätovne zdôrazňuje, že je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého keďže žalobca 2/ je spoluvlastník k nehnuteľnosti v podiele
X/XX, v tomto rozsahu má nárok, aby mu nadobúdateľ, teda žalovaný, postupne nadobudnuté podiely
ponúkol na predaj a keďže žalovaný získal takto podiely X/XX, X/XX a X/X, z týchto má žalobca 2/ nárok

na X/XX- G. z každého jednotlivého podielu. Je zrejmé, že žalobcovia pri výpočte spoluvlastníckych
podielov nepostupovali tak, ako to uviedol odvolací súd, žalobcovia zotrvali na svojom výpočte, ktorý
odvolací súd nepovažoval za preskúmateľný a ani za správny.36. Žalovaný v priebehu konania namietal aj výšku ceny spoluvlastníckeho podielu. Súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu na základe tejto námietky žalovaného vec opätovne preskúmal
a dospel k záveru, že námietka žalovaného je dôvodná. Žalobcovia v priebehu konania poukazovali

na to, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely (okrem spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku
pod B1/ LV) na základe zmlúv, a to: a) spoluvlastnícky podiel vedený pod B3/ LV vo veľkosti X/
XX k celku, na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J., E. E.,
bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V
XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu cenu 1,04 Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností;

b) spoluvlastnícky podiel vedený pod B 10/ LV vo veľkosti X/XX k celku, na základe Kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s predávajúcou: B. J., E. E., bytom I., C. XX/X, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu
cenu 0,37 Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností; c) spoluvlastnícky podiel vedený pod B9/ LV vo
veľkosti X/X k celku, na základe Zámennej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so zamieňajúcim:
AGROLEHOTA s.r.o., so sídlom Horná Lehota 61, 976 51 Horná Lehota, IČO: 36 026 085, ktorej vklad

bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to
za kúpnu cenu vo výške 1,- Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností. Žalobcovia vo vzťahu k cene
uviedli, že vychádzali z výmery celkovo nadobúdanej žalovaným na základe zmlúv, teda aj z výmery
nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom tejto žaloby, a z kúpnych cien určených za celok nadobúdaných
nehnuteľností, nakoľko argumentovali tým, že žalobcovia uplatnili svoje právo na ponuku vo vzťahu

k žalovanému, žalovaný nereagoval, neuviedol konkrétne za akých podmienok nadobudol právo na
podiely k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli postihnuté právnou vadou, a teda nebolo možné nejakým
inýmspôsobomvypočítaťvýškukúpnejcenyakojejvýpočtomnam2zpríslušnýchzmlúvavynásobením
m2. V tomto smere súd poukazuje na názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení,
podľa ktorého v danom prípade nie je rozhodujúca trhová cena, ale zistenie podmienok, za ktorých

tieto podiely nadobudol žalovaný, teda aj ich cenu, pričom tieto podmienky sú uvedené v sporných
zmluvách. Po opätovnom posúdení sporných zmlúv súd zistil, že pokiaľ by pri výpočte ceny vychádzal
z výmery celkovo nadobúdanej žalovaným na základe zmlúv, teda aj z výmery nehnuteľností, ktoré
nie sú predmetom tejto žaloby, a z kúpnych cien určených za celok nadobúdaných nehnuteľností, tak
potom žalovaný nadobudol: a) spoluvlastnícky podiel vedený pod B3/ LV vo veľkosti X/XX k celku, na

základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu cenu 0,70 Eur za 1 m2
prevádzaných nehnuteľností (a nie za kúpnu cenu 1,04 Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností, ako
tvrdili žalobcovia), nakoľko celková výmera nehnuteľností nadobúdaných žalovaným na základe tejto
zmluvy predstavovala 4.793,32 m2 a kúpna cena za celok nadobúdaných nehnuteľností bola 3.340,66

Eur (3.340,66 : 4.793,32 = 0,70 Eur); b) spoluvlastnícky podiel vedený pod B 10/ LV vo veľkosti X/XX
k celku, na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu cenu 0,53
Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností (a nie za kúpnu cenu 0,37 Eur za 1 m2 prevádzaných
nehnuteľností, ako tvrdili žalobcovia), nakoľko celková výmera nehnuteľností nadobúdaných žalovaným

na základe tejto zmluvy predstavovala 9.352,69 m2 a kúpna cena za celok nadobúdaných nehnuteľností
bola 5.000,- Eur (5.000 : 9.352,69 = 0,53 Eur); c) spoluvlastnícky podiel vedený pod B9/ LV vo veľkosti
X/X k celku, na základe Zámennej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to za kúpnu
cenu vo výške 1,- Eur za 1 m2 prevádzaných nehnuteľností, nakoľko celková výmera nehnuteľností

nadobúdaných žalovaným na základe tejto zmluvy predstavovala 3.279,98 m2 a hodnota za celok
nadobúdaných nehnuteľností bola 3.279,- Eur (3.279 : 3.279,98 = 1,- Eur). Z uvedeného je potom
zrejmé, že cena spoluvlastníckych podielov nebola žalobcami vypočítaná správne ani podľa podmienok
uvedených v sporných kúpnych zmluvách, teda v Kúpnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa

XX.XX.XXXX a v Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Brezno, Katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

37. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť

lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.38. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

39. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

40. Na pojednávaní dňa 03.07.2025 žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadali
súd o poskytnutie lehoty na predloženie znaleckého posudku znalca, ktorý vypočíta veľkosť podielov
a taktiež sa vyjadrí aj k výške ceny s prihliadnutím na v spise doložené zmluvy a podmienky v zmluvách.
Súd žiadosti žalobcov vyhovel a odročil predmetné pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty na
predloženie znaleckého posudku žalobcami. Na ďalšom pojednávaní dňa 13.11.2025 k okolnostiam

predloženia dôkazu, ktorý žalobcovia navrhli a na ktorý si vyžiadali dostatočný čas, žalobcovia
prostredníctvom ich právnej zástupkyne uviedli, že znalecký posudok sa im z objektívnych dôvodov
nepodarilo do pojednávania zabezpečiť.

41. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie

sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas,
nespôsobuje to procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd
na procesný úkon neprihliada. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné
procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu

porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu, ktorá je vyjadrená aj v čl. 8 CSP tak, že strany
sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade
s princípom hospodárnosti. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali
včas. Súd dáva do pozornosti, že sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu.

Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Účelom sudcovskej koncentrácie
konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť
predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach
konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či omeškanie procesného úkonu, omeškanie
predloženia dôkazných prostriedkov ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom,

že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.

42. Čo sa týka predloženia predmetného žalobcami navrhnutého znaleckého posudku, súd má za
to, že žalobcovia s ich právnou zástupkyňou mali dostatočne dlhý čas na predloženie predmetného
znaleckého posudku, keďže lehota na predloženie znaleckého posudku žalobcami bola žalobcom

poskytnutá na pojednávaní konanom 03.07.2025, pričom tento mali žalobcovia možnosť predložiť do
ďalšieho pojednávania, ktoré sa konalo 13.11.2025.

43. Keďže žalobcovia nimi navrhnutý znalecký posudok nepredložili včas, súd vzhľadom na hore
uvedené skutočnosti v súlade s ust. § 181 ods. 4 CSP na tento dôkazný návrh žalobcov neprihliadol.

44. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcov zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol muv súlade so zásadou úspechu v konaní priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešným
žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. O konkrétnej výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262

ods. 2 CSP). Pokiaľ žalobcovia v otázke trov konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhli,
aby súd v zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania, pretože treba
posúdiť aplikáciu ustanovenia z okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, k tomu súd
uvádza, že v danej veci nevzhliadol dôvody na odchýlenie sa od zásady zodpovednosti za výsledok
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, a preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol

v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.