Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119379233
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6119379233.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., X/XXXXXXXXX C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. E.
XX, XXXX I., J. D., 3/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXXX N., J. D., zastúpení: JUDr. Alžbeta
BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587
proti žalovaným: 1/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX C., 2/ K. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. F. XXXX/XX, XXX XX E. o zaplatenie 6.000,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcov 2/ a 3/ K. C. sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 24.09.2019 domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom sumu 6.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,-
Eur od 31.07.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 13.10.2015 uzavreli so žalovanými Zmluvu o nájme
bytu (ďalej len „Zmluva“) podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

predmetom ktorej je nájom bytu v prospech žalovaných. Podľa článku III ods. 1 Zmluvy: Nájom bytu
sa dojednáva na dobu neurčitú, a to od 01.11.2015. V zmysle mailovej požiadavky žalovaných zo dňa
12.10.2018sazmluvnéstranydohodli,žeod01.11.2018budebyt,ktorýbolpredmetomnájmu,uvoľnený
a teda žalovanými vyprataný. Podľa článku V ods. 9, prvá veta Zmluvy: Nájomca je povinný vypratať byt
do 24:00 hodiny posledného dňa doby trvania nájmu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia dlhodobo pôsobia
v zahraničí, odovzdanie kľúčov pri skončení nájmu od žalovaných realizovali prostredníctvom realitnej
kancelárie (p. C.) dlhodobo spolupracujúcej so žalobcami. Žalobcovia sa v dobrej viere spoliehali na

riadne splnenie povinností žalovaných pri skončení zmluvy – vypratanie bytu. Následne začiatkom
decembra 2018 žalobcovia (v záujme prípravy bytu na jeho ďalší prenájom novým potenciálnym
nájomcom) sa dostavili do bytu, ktorý bol predmetom pôvodného nájmu podľa zmluvy, a zistili, že v byte
sa naďalej nachádzajú veci žalovaných, ktoré mali byť vypratané a zároveň, že byt je v závadnom stave,
ktorý bráni jeho ďalšiemu nerušenému a plnohodnotnému užívaniu novými potenciálnymi nájomcami. V
tejto súvislosti žalobcovia vyzvali žalovaných na bezodkladné vypratanie bytu. Žalovaní na predmetnú
výzvu nereagovali a preto žalobcovia opakovane vyzvali žalovaných na vypratanie bytu. Keďže žalovaní

na e-mailové výzvy (aj opakované) nereagovali a ignorovali ich, žalobcovia vyzvali žalovaných aj
prostredníctvom listovej zásielky. Dňa 28.02.2019 napokon na naliehanie žalobcov došlo k vyprataniu
bytu žalovanými, keď žalovaným bol umožnený vstup do bytu za účelom ich vypratania prostredníctvom
tretej osoby (p. N.). Dňa 11.03.2019 žalobcovia navrhli vysporiadanie predmetnej situácie tak, že: „Vprípade, že nezaplatíte ušlý zisk 550 EUR za každý mesiac (január, február a marec) do 15.03.2019,
budem od vás súdnou cestou vyžadovať zaplatenie 50 EUR za každý deň od 01.11.2018 do 28.02.2019.
Žalovaní na vyššie uvedenú ponuku žalobcov o mimosúdne vysporiadanie nereagovali. Podľa článku

V ods. 9 druhá veta Zmluvy: V prípade nedodržania tejto podmienky [včasné vypratanie bytu] je
prenajímateľ oprávnený byt vypratať na náklady a nebezpečenstvo nájomcu, pričom je nájomca povinný
zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu v sume 50 EUR za každý deň omeškania so splnením jeho
povinnosti. Vzhľadom k skutočnosti, že od 01.11.2018 do 28.02.2019 (celkovo 60 dní) trvalo porušenie
povinností žalovaných (omeškanie so splnením povinnosti žalovaných) podľa článku V ods. 9 Zmluvy –

vypratanie bytu, žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- EUR (50 EUR
x 120 dní = 6.000,- EUR). Výzvou zo dňa 25.07.2019 právny zástupca žalobcov vyzval žalovaných na
úhradu pohľadávok žalobcov voči žalovaným, pričom výzva voči jednému zo žalovaných bola riadne
doručená a výzva voči druhému zo žalovaných sa

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.10.2019 platobný rozkaz sp. zn. 8Up/1170/2019, ktorým

vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaný 1/ podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorým žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V podanom odpore žalovaný 1/ potvrdil, že žalobcovia a žalovaní uzavreli Zmluvu o nájme bytu, na
základe ktorej mali žalovaní v užívaní byt č. XX nachádzajúci sa v E. P. D. N., vchod č. XX, avšak

nájomný pomer vznikol už 15.09.2014, na základe Zmluvy o nájme zo dňa 09.09.2014. Predmet nájmu
bol pri začatí nájmu žalovaným ako nájomcom odovzdaný prostredníctvom splnomocnenej osoby, a to
cez realitnú kanceláriu ART Real Estate s.r.o., IČO : 47 595 531, zastúpenú poverenou pracovníčkou B.
C.. Následne bol nájomný pomer dohodnutý na dobu od 15.09.2014 do 31.10.2015 predĺžený na dobu
neurčitú. Rovnako je pravda, že predmetný nájomný vzťah sa skončil na základe dohody prenajímateľov

a nájomcov ku dňu 01.11.2018. Na základe poverenia prenajímateľov a podľa pokynu žalobcu v 1/
žalovaníodovzdalipredmetnájmuposkončenínájmuopäťsplnomocnenejosobe–pracovníčkerealitnej
kancelárie pani B. C., ktorá byt prevzala v stave, v akom bol, bez toho, aby mala akékoľvek pripomienky
a výhrady, s jej výslovným súhlasom. Nájomcovia ešte byt pred odovzdaním riadne upratali a žalovaná
v 2/ dokonca i umyla okná. Uvedeným postupom si tak žalovaní ako nájomcovia splnili riadne svoju

povinnosť riadne byt vypratať. V uvedený deň žalovaní ako nájomcovia odovzdali rovnako všetky kľúče
od predmetu nájmu a teda nemali umožnený vstup do predmetu nájmu bez prítomnosti prenajímateľa,
prípadne splnomocnenej osoby. Podľa ust. čl. II bod 4 nájomnej zmluvy zmluvné strany konštatovali,
že nájomcovia uhradili pred podpisom tejto zmluvy kauciu 550,- Eur, ktorá mala byť vysporiadaná
zmluvnými stranami v zmysle odseku 5 uvedeného článku po skončení nájomného vzťahu. Podľa

čl. II, bod 4 nájomnej zmluvy: Bezpečnostná záloha bude použitá prenajímateľom ku krytiu nákladov
spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcom na byte a jeho zariadeniu, k úhrade dlžného
nájomného a k úhrade zmluvných pokút a tiež pre prípad, že by nájomca nedodržal výpovednú lehotu
dohodnuté v čl. III ods. 2. V prípade, že uvedená skutočnosť nenastane, bude bezpečnostná záloha
vrátená nájomcovi najneskôr do 2 týždňov odo dňa vyrovnania všetkých záväzkov nájomcu plynúcich

z tejto zmluvy. Bezpečnostná záloha bola žalovanej v 2/ vyplatená na jej účet z účtu žalobcu v 1/
dňa 19.11.2018. Preto i na základe uvedenej skutočnosti mali žalovaní potvrdené, že nenastala žiadna
skutočnosť podľa čl. II, bod 4 nájomnej zmluvy a že teda si riadne splnili všetky svoje povinnosti
vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Následne až dňa 09.12.2018, teda jeden a pol mesiaca po riadnom
odovzdaní bytu, zaslal žalobca 1/ prvýkrát výzvu na riadne splnenie si povinností zo strany žalobcov,

byt vypratať a zároveň uviedol, že v tejto veci majú žalobcovia kontaktovať pani N. – ďalšiu ním
splnomocnenúosobu,ktorámalakľúčeodpredmetunájmu.Itátoskutočnosťpotvrdzujefakt,žežalovaní
nemali možnosť sa do predmetu nájmu od času jeho riadneho odovzdania dostať. Žalovaní neboli v
čase od 01.11.2018 v omeškaní so splnením svojej povinnosti byt riadne vypratať, nakoľko tento od nich
bez výhrad prevzala splnomocnená osoba – pani B. C. a rovnako riadne splnenie povinností potvrdil i

žalobca v 1/, keď dňa 19.11.2018 vrátil a vyplatil bezpečnostnú zálohu. Rovnako od tejto doby nemali
žalovaní už prístup do predmetu nájmu, nakoľko nemali ani kľúče od predmetu nájmu a preto nemohli
byť v omeškaní s jeho vyprataním. A prístup do bytu im bol najskôr umožnený dňa 28.02.2019.

5. Vo vyjadrení k odporu žalovaného 1/ žalobcovia uviedli, že ustanovenie článku II posledná veta,

bodu 4 Zmluvy, na ktoré žalovaný poukazuje, predstavuje právnu domnienku – t. j. ak dôjde k
zaplateniu možno sa domnievať, že je byt vyprataný. Predmetná právna domnienka je vyvrátiteľná
prostredníctvom dôkazov, ktoré preukazujú jej opak. Žalobcovia, okrem iného aj z dôvodu, že sa
dlhodobozdržiavajúmimoúzemiaSlovenskejrepubliky,prenajímalibyt,ktorýjepredmetomnájmupodľaZmluvy, prostredníctvom realitnej kancelárie ART Real Estate s.r.o., IČO: 47 595 531, ktorá v tomto
prípade sprostredkovala nájom bytu v prospech žalovaných. V čase zániku Zmluvy, žalobcovia požiadali
realitnú kanceláriu, aby prijala kľúče od žalovaných, s to ohľadom na ukončenie nájmu bytu. Žalobcovia

v dobrej viere vrátili žalovaným predmetnú zálohu, keďže sa (s ohľadom na prijatie kľúčov realitnou
kanceláriou od žalovaných) domnievali, že byt bol okrem iného riadne vyprataný. Realitná kancelária,
resp. p. C., pri prevzatí kľúčov od bytu však evidentne neoverila v úplnosti skutočnosť či byt bol zo
strany žalovaných riadne vyprataný. To však nemá akýkoľvek vplyv na uplatňovanie nároku v tomto
konaní. Skutočnosť je však taká, že byt v čase zániku zmluvy vyprataný nebol, čo žalobcovia zistili

až po osobnej návšteve bytu začiatkom decembra 2018. Navyše, predmetnou návštevou žalobcovia
identifikovali, že v byte, resp. na jeho príslušenstve, sú škody a údržba bytu je zanedbaná. S ohľadom
na stav bytu po skončení zmluvy, žalobcovia niekoľko krát vyzývali žalovaných na vypratanie bytu,
no napriek výzvam žalovaní nereagovali. Až po naliehaní zo strany žalobcov došlo dňa 28.02.2019
k riadnemu vyprataniu bytu za prítomnosti pani N.. Moment vypratania bytu ani nie je medzi sporovými
stranami sporný, keďže sám žalovaný 1/ v podanom odpore výslovne potvrdzuje, že prístup do bytu

žalovaným bol najskôr umožnený dňa 28.02.2019. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že v skutočnosti k
riadnemu vyprataniu bytu došlo zo strany žalovaných až dňa 28.02.2018, kedy pani N. sprístupnila byt
na jeho vypratanie žalovaným. Neexistoval jediný relevantný dôvod na nesplnenie povinnosti vypratať
byt zo strany žalovaných včas. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že nemal možnosť dostať sa do bytu, ide len o
účelové tvrdenie žalovaného 1/ žalovaní mali priamy kontakt hneď na niekoľko osôb, ktoré by im prístup

do bytu na účely vypratania bez problémov umožnili. Od zániku zmluvy až do 28.02.2019 nebol byt zo
strany žalovaných riadne vyprataný, a teda nárok žalobcov je v tomto konaní uplatnený v celom rozsahu
dôvodne. Žalovaní porušili povinnosť podľa článku V bod 9 Zmluvy, pričom omeškanie s odovzdaním
bytu trvalo presne 120 kalendárnych dní; byt, resp. jeho príslušenstvo bolo poškodené nesprávnym/
neprimeraným užívaním žalovanými.

6. Nakoľko žalovaný 1/ podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, platobný
rozkaz sa podľa § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil v celom rozsahu vo
vzťahu ku všetkým žalovaným. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a spis bol postúpený Okresnému
súdu Piešťany dňa 29.01.2020.

7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.04.2020 žalovaný 1/ uviedol, že predmet nájmu bol odovzdaný
ku dňu skončenia nájmu 01.11.2018 splnomocnenej osobe – pracovníčke realitnej kancelárie p. B. C.,
ktorá byt prevzala, a to bez výhrad, že by byt mal akékoľvek vady alebo že by boli akékoľvek požiadavky
spojené s odovzdaním predmetu nájmu. Veci, ktoré v predmete nájmu boli zanechané žalovanými, tam

boli zanechané so súhlasom splnomocnenej zástupkyne s tým, že tieto veci budú následne použité
pri ďalšom nájme prenajímateľmi. Uvedeným postupom si tak žalovaní ako nájomcovia splnili riadne
svoju povinnosť riadne byt vypratať. V uvedený deň žalovaní ako nájomcovia odovzdali rovnako všetky
kľúče od predmetu nájmu a teda nemali umožnený vstup do predmetu nájmu. Preto je sporné i to,
kedy k vyprataniu bytu došlo, nakoľko žalovaný 1/ nesúhlasí s tvrdením, že k riadnemu vyprataniu bytu

došlo až 28.02.2019. Riadne odovzdanie bytu bolo zo strany žalobcov potvrdené i skutočnosťou, že
bezpečnostná záloha bola žalovanej 2/ vyplatená na jej účet z účtu žalobcu 1/ dňa 19.11.2018. Preto
i na základe uvedenej skutočnosti mali žalovaní potvrdené, že nenastala žiadna skutočnosť podľa čl. II,
bod 4 nájomnej zmluvy a že si riadne splnili všetky povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Vzhľadom
na uvedené žalovaní neboli v čase od 01.11.2018 v omeškaní so splnením svojej povinnosti byt riadne

vypratať.

8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2020 žalobcovia potvrdili, že žalovaní opustili byt ku dňu
01.11.2018, avšak byt zostal do 28.02.2019 nevyprataný. Žalovaný 1/ potvrdil zámerné ponechanie
vecí žalovaných v byte. Žalobcovia popierajú skutočnosť, že by kedykoľvek udelili akýkoľvek súhlas na

prenechanie vecí žalovaných v byte po skončení nájmu či už v prospech žalovaných alebo akejkoľvek
tretej osobe, vrátane splnomocnenca ART Real Estate s.r.o.. Žalovaní neboli oprávnení na ponechanie
vecí v byte, pričom naopak v zmysle Zmluvy o nájme bytu zo dňa 09.09.2014 mali zmluvnú povinnosť
byt vypratať po skončení nájmu. Tvrdenie, že žalovaní od 01.11.2018 nemali do bytu prístup je účelové,
nakoľko žalobcovia niekoľkokrát vyzývali žalovaných na vypratanie bytu, no napriek výzvam žalovaní

nereagovali. Žalobcovia žalovaným ani nijak nebránili v prístupe do bytu.

9. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že je síce pravda, že v byte, ktorý bol
predmetom nájmu, žalovaní ponechali matrac a poličkovú skrinku z kúpeľne, avšak s výslovnýmsúhlasom žalobcov zastúpených splnomocnenou zástupkyňou pri prevzatí bytu. Ponechanie týchto vecí
v byte tak nespôsobilo nesplnenie povinnosti byt riadne vypratať. Následne žalobcovia uznali splnenie
tohto záväzku zo strany žalovaných, keď najskôr 12.10.2018 žalobca 1/ v maili žalovanej 2/ uviedol, že

ak bude všetko v poriadku, kauciu vráti po prevzatí bytu. Následne uvedenú kauciu žalobcovia zaslali
na účet žalovanej 2/, čo žalovaní považovali za konanie, ktorým žalobcovia uznali splnenie záväzku
byt riadne odovzdať v celom rozsahu. Následne prvá výhrada bola doručená mailom až 09.12.2018
v čase, kedy už žalovaní nemali kľúče od bytu a nemohli predmetné veci z bytu odniesť. Napriek tomu,
že svoj záväzok považovali za splnený, vzhľadom k predchádzajúcej bezproblémovej dobe nájmu,

vyhoveli žiadosti žalobcov a matrac a predmetnú skrinku z bytu odniesli do odpadkového koša pred
bytovým domom. Žalovaní neboli v omeškaní so splnením uvedeného záväzku, nakoľko v čase, kedy
žalobcovia prvýkrát oznámili akékoľvek výhrady k odovzdaniu nehnuteľnosti, nemali do predmetného
bytu umožnený prístup. V súlade s pokynom žalobcu 1/ kontaktovali pani N., a v prvý možný deň,
kedy pani N. byt otvorila, uvedené hnuteľné veci z bytu odniesli. Žalovaní nie sú povinní zmluvnú
pokutu zaplatiť, keďže žalobcami tvrdené porušenie povinnosti nezavinili a to z toho dôvodu, že byt

bol riadne prevzatý splnomocnenou zástupkyňou bez výhrad, následne im bola i vrátená kaucia ako
potvrdenie, že všetky povinnosti žalovaných ako nájomcov boli splnené riadne, a po tejto dobe nemali
voľný prístup do predmetu nájmu. Preto v súlade s § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka nesplnenie
zmluvnej povinnosti žalovaní nezavinili. Žalobou uplatnený nárok je zároveň výkonom práva v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy žalobcovia svojím konaním opakovane

uvádzali žalovaných do omylu, že splnenie ich záväzku byt riadne vypratať považujú za bezvadné, a to
až do momentu, kým žalovaní nemali možnosť do bytu znovu vojsť, pričom zmluvná pokuta uplatnená
žalobcami je aj neprimeraná a jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaní nemôžu niesť
zodpovednosť za nekonanie žalobcov, ktorí si až 09.12.2018 osobne skontrolovali predmet nájmu, a ani
za to, že žalobcovia splnomocnenej zástupkyni pri prevzatí bytu, buď neudelili dostatočné informácie

alebo si nezvolili správnu zástupkyňu. Prípadnú podmienku na uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaní
nezavinili a uplatnenie zmluvnej pokuty v tomto konaní, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považujú
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

10.Žalobkyňa2/K.C.vpriebehukonaniazomrela.Uznesenímč.k.15C/7/2020-319zodňa11.10.2022,

právoplatným dňa 04.11.2022, súd rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami žalobkyne 2/, B. C.
a K. L..

11. Žalovaný 1/ pri výsluchu uviedol, že byt užívali štyri roky. Nakoľko podmienky v byte sa im trošku
skomplikovali tým, že dochádzali do Rakúska, pod bytom bola otvorená reštaurácia, pod obývačkovými

oknami mali v sudoch vyhodený olej z pizzérie a podmienky neboli optimálne, požiadali žalobcu
o ukončenie nájomnej zmluvy. Žalobca súhlasil a poveril p. C., realitnú maklérku, aby k 1.11. byt od nich
prevzala. Doplnil, že keď došli do bytu, v kúpeľni bola skrinka na pracie prachy a na kozmetiku, ktorá
bola opotrebovaná, farba bola olúpaná, tak túto skrinku zabalili do fólie, dali ju na balkón, kúpili si druhú
skrinku na kozmetiku a na drogériu, do spálne si kúpili 5 cm molitanový matrac v rozmere 180x200

z hygienických dôvodov. K 1.11. došla p. realitná maklérka, byt si komplet prešli s upozornením, že
nechávajútamskrinkuvkúpeľniamatrac.Zopakovalitútopožiadavkudvakrátp.realitnejmaklérke,ktorá
povedala, že samozrejme, môžu tieto matrace tam nechať, nasledujúci majitelia alebo prenajímatelia
možno tieto veci budú potrebovať. Čiže odovzdali kľúče, oznámili sme e-mailovou komunikáciou
žalobcovi, že byt odovzdali, na čo im v priebehu 2 týždňov vrátil kauciu, ktorá v nájomnej zmluve bola

stanovená ako kaucia za poškodenie bytu alebo nejaké nedostatky. Prešlo zhruba asi 5 týždňov od
odovzdania bytu, kedy im žalobca telefonicky arogantným spôsobom oznámil, že sa nemôže dostať do
bytu, že mu poškodili zámok a odporučil ich na p. N., aby tento nedostatok odstránili. Po niekoľkých
dňoch, kedy sa skontaktoval s p. N., došli k bytu a kľúčami, ktoré vlastnila byt sa nedal odomknúť, tak
požiadal p. N., aby zabezpečila zámočnícku službu, aby otvorila dvere. 11-teho alebo 12-teho decembra

im žalobca e-mailom oznámil, ani sa neospravedlnil, že on zabudol kľúče v byte, čiže podľa nášho
žalovaných žalobca od 1.11. do 12.12. byt užíval. V komunikácii sa žalobca vôbec nezmieňoval, že je
tam skrinka, alebo že by tam bol matrac na byte. Emailom zo 14.12. žalobca žiadal, aby odstránili túto
skrinku a matrac. Odporučil ich na p. N., bola ich rodinná známa, ktorej žalovaný celé 4 roky odovzdával
poštu, ktorá chodila žalobcovi. Až 28.02. p. N. odomkla byt, v predsieni bol matrac, ktorý zobral aj so

skrinkou a vyhodil do smetí. Takže takáto je skutková podstata. Pani N. bola jediná, ktorá vlastnila kľúče
od bytu, nemala žiadnu právnu povinnosť a hlavne nemala čas na to, aby sa to odstránilo a vlastne
po 28.-om žalobca podal žalobu za omeškanie odstránenia tohto matracu a tejto skrinky. Žalobca celý
november do polovičky decembra byt užíval a vtedy mu to nevadilo.12. Žalovaná 2/ pri výsluchu uviedla, že byt neodovzdávali 1.11., ale 31.10. Pri odovzdaní bola žalovaná
1/ a p. C., ktorá prišla nepripravená, nemala ani ukončenie zmluvy, ani preberací protokol, keďže byt bol

vyprataný. Trvala na nejakej dokumentácii o prebratí bytu, tak ako bola podpísaná príklad v prvej zmluve
na dobu určitú do 31.10.2015 kde boli spísané merače stavy, energie, atď. Ona však povedala, že byt
je poriadku, že si dôverujú a že ona nestíha, že nemala čas si tieto dokumenty pripraviť a že sa ozve
dodatočne. Dňa 19. teho boli pripísané na účet peniaze ako vrátenie kaucie. Následne ich telefonicky
žaloba krivo obviňoval, že mu úmyselne poškodili zámok a on sa nemôže dostať do jeho bytu.

Žalovaní riešili ich problém, že sa nevedia dostať do bytu, čo nebola ich povinnosť. Nakoniec žalobca
doznal, že sám zabudol kľúč zvnútra zámku v byte, čo dokazuje, že byt užíval, pred 9.12., kedy mu
zrazu začal vadiť matrac, zrazu mu začala vadiť skrinka a ešte nejaké veci tam dopisoval, obrazy
či zrkadlá, ktoré v tom byte sa nachádzali možno po predošlých prenajímateľoch. Čo im nepatrilo,
to nebrali, omylom vzali jednu sklenenú poličku, lebo im pomáhali sťahovať deti, tak tú následne
tam potom aj dali. Počas tohto telefonátu žalobca nevzniesol žiadnu námietku voči poškodeniu bytu,

poškodeniu dákych exteriérových roliet, tomu, že tam zostalo navyše skrinka a matrac, riešil len
kľúče. To sme sa mu pomohli vyriešiť. Až následne s odstupom zhruba mesiaca a pol zmenil názor
a začal sa mailom domáhať vypratania týchto vecí. Povinnosťou žalovaných nebolo vypracovať doklady
a dokumenty k odovzdaniu bytu, je to povinnosťou prenajímateľa a ním poverenej osoby, čiže tu
poverená osoba prevzatím nájmu žalovaným spôsobila ujmu na cti a celý tento súdny proces a škodu,

pretožemalapovinnosťvykonaťúkony,ktorésúnevyhnutnépreriadneukončenienájmu,najmäpripraviť
a zabezpečiť podpísanie preberacieho protokolu. Tým, že to neurobila, porušila povinnosti vyplývajúce
zo sprostredkovania a zastupovania prenajímateľa, jej konanie alebo skôr nekonanie spôsobilo, že
neexistuje doklad o odovzdaní bytu. Žalobca nevyužil možnosť, ktorá je uvádzaná v zmluve čl. 5 bod 9,
kde je uvádzané, že ak byt nebude správne vyprataný, môže využiť na náklady žalovaných vypratanie

bytu. Tento článok obišiel, túto možnosť vôbec nevyužil a hneď išiel riešiť súdnym sporom, čo vnímame
ako veľmi účelové. Tie dve veci žalovaných tam zostali len s výslovným súhlasom a požiadavkou p. C..
Neexistuje dôkaz o ušlom zisku. Žalovaným túto ujmu zapríčinila nedbanlivosť realitnej maklérky a jej
nepripravenosť ako poverenej zástupkyne žalobcu 1/ a aj žalobcom 1/, pretože keby riadne všetko, čo
sa dialo, bolo zaznamenané v preberacom protokole a tam podpísané, na čom žalovaná 2/ trvala, tak

tento súdny spor by sa nekonal.

13. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že p. C. nebola oprávnená súhlasiť
s tým, aby ostali akékoľvek veci žalovaných v danom byte, pokiaľ žalovaní tvrdia opak, nesú dôkazné
bremeno. Nie je pravdou, že by žalobca užíval predmetný byt po 1.11.2018. Žalobca tam bol raz

začiatkom decembra, kedy zistil práve tú skutočnosť, že byt nie je vyprataný a následne po návrate do
miesta trvalého bydliska do Švajčiarska zaslal žalovaným mail zo dňa 9.12.2018. Keďže nereagovali,
zaslal aj ďalší mail zo dňa 14.12.2018, kedy poskytol žalovaným dodatočnú lehotu na vypratanie bytu do
31.12.2018, ani to sa neuskutočnilo. Nebolo povinnosťou žalobcu, aby byt vypratával na svojpomocne.
Kauciu vrátil žalobca 1/ v dobrej viere, že byt bol odovzdaný v poriadku a nie je dôkazom o tom, že byt bol

naozaj vrátený v poriadku, pokiaľ sa v konaní preukáže opak, ako sme v konaní preukázali. Žalobcovia
uplatnením zmluvnej pokuty nekonajú v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj skutočnosť, že ešte
v marci 2019 poskytli žalovaným priestor na zmierlivé usporiadanie tejto veci, kedy navrhli zaplatiť iba
sumu 1.650,- eur ako ušlý zisk za nájomné za 3 mesiace. Žalobca preukázal splnenie podmienok na
vznik nároku na zmluvnú pokutu a táto zmluvná pokuta nie je neprimeraná.

14. V záverečnom vyjadrení žalovaná 2/ uviedla, že byt sa odovzdal osobe poverenej prenajímateľom,
p. C. ako realitnej maklérke, ktorá im byt odovzdala na začiatku. Maklérka prevzala kľúče a potvrdila
prevzatie bytu. Aký právny vzťah medzi ním poverenou osobou bol, žalovaní nemajú ako riešiť.
Prenajímateľ viac ako mesiac a pol nekonal, čím sám spôsobil predlžovanie lehoty na vypratanie bytu,

ktorý až následne dodatočne zistil, že tam treba niečo vypratať.

15. Žalobcovia na preukázanie svojho nároku predložili listinné dôkazy, a to Zmluvu o nájme bytu zo dňa
13.10.2015, emailovú komunikáciu, výzvu zo dňa 28.02.2019, poslednú výzvu pred podaním žaloby zo
dňa 25.07.2019, predžalobnú výzvu, doručenku, kópiu obálky, fotodokumentáciu.

16. Žalovaní na svoju obranu predložili listinné dôkazy, a to Zmluvu o nájme bytu zo dňa 09.09.2014,
emailovú komunikáciu, výpis z účtu.17. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom právnych zástupcov
strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalovaného 1/ a žalovanej 2/, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

18. Dňa 09.09.2014 uzatvorili žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcov 2/ a 3/ ako prenajímatelia
so žalovanými ako nájomcami zmluvu o nájme bytu, ktorou prenajímatelia prenechali nájomcom do
užívania na dobu určitú zariadený byt nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu na D. N. O. E., vchod
č. XX, byt č. XX. V Čl. II bod 7. zmluvy sa strany dohodli, že pri podpise tejto zmluvy zaplatí nájomca

prenajímateľovi v hotovosti sumu 550,- Eur ako bezpečnostnú zálohu na vyrovnanie prípadne iných
výdavkov, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním bytu. Bezpečnostná záloha bude použitá prenajímateľom
ku krytiu nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcom na byte a jeho zariadeniu,
k úhrade dlžného nájomného, nezaplatením vyúčtovaných poplatkov za služby a k úhrade zmluvných
pokútatiežpreprípad,žebynájomcavypovedalzmluvupreduplynutímplatnostitejtozmluvy.Vprípade,
že uvedená skutočnosť nenastane, bude bezpečnostná záloha vrátená nájomcovi najneskôr do 2

týždňov odo dňa vyrovnania všetkých záväzkov nájomcu plynúcich z tejto zmluvy. Nájom bytu bol
dojednaný na dobu určitú, do 31.10.2015.

19. Dňa 13.10.2015 uzatvorili žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcov 2/ a 3/ ako prenajímatelia
so žalovanými ako nájomcami zmluvu o nájme bytu, ktorou prenajímatelia prenechali nájomcom do

užívania na dobu neurčitú zariadený byt nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu na D. N. O. E., vchod
č. XX, byt č. XX a garážové státie č. XX v podzemnej garáži tohto bytového domu. V Čl. II bod 4.
zmluvy zmluvné strany konštatovali, že nájomca uhradil pred podpisom tejto zmluvy kauciu vo výške
550,- Eur, ktorá bude vzájomne vysporiadaná zmluvnými stranami v zmysle odseku 5 tohto článku
zmluvy po skončení tohto nájomného vzťahu. Podľa bodu 5. Čl. II. Zmluvy bezpečnostná záloha bude

použitá prenajímateľom ku krytiu nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcom na
byte a jeho zariadeniu, k úhrade dlžného nájomného a k úhrade zmluvných pokút a tiež pre prípad, že by
nájomca nedodržal dohodnutú výpovednú lehotu. V prípade, že uvedená skutočnosť nenastane, bude
bezpečnostná záloha vrátená nájomcovi najneskôr do 2 týždňov odo dňa vyrovnania všetkých záväzkov
nájomcu plynúcich z tejto zmluvy. Nájom bytu bol dojednaný na dobu neurčitú, a to od 01.11.2015.

Podľa Čl. V bod 9 zmluvy nájomca je povinný vypratať byt do 24.00 hodiny posledného dňa doby
trvanianájmu.Vprípadenedodržaniatejtopodmienkyjeprenajímateľoprávnenýbytvyprataťnanáklady
a nebezpečenstvo nájomcu, pričom je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu v sume
50,- Eur za každý deň omeškania so splnením jeho povinnosti.

20. Emailom zo dňa 12.10.2018 žalovaná 2/ požiadala žalobcu 1/ o ukončenie nájmu bytu k 01.11.2018.
V emaile uviedla, ktoré veci v byte nepoužívali, čo mali svoje, a že na posteli v spálni mali navrchu
uložený vlastný matrac aj z hygienických dôvodov. Dňa 12.10.2018 žalobca 1/ žalovanej 2/ emailom
oznámil, že súhlasí s ich odchodom z bytu k 01.11.2018. Uviedol, že musí zistiť, kto byt prevezme. Keď
bude všetko v poriadku, tak kauciu jej vráti po prebraní bytu. Emailom zo dňa 14.10.2018 žalobca 1/

oznámil žalovanej 2/, že pani C. je informovaná a dohodne sa s nimi na prebraní bytu.

21. Emailom zo dňa 19.11.2018 žalovaná 2/ oznámila žalobcovi 1/, že jej prišli na účet peniaze – kaucia
vo výške 550,- Eur. Podľa výpisu z účtu vo VÚB, a. s. bola na účet žalovanej 2/ dňa 19.11.2018 pripísaná
suma 550,- Eur od B. C..

22. Emailom zo dňa 09.12.2018 žalobca 1/ žalovanej 2/ okrem iného oznámil, že zámok vchodových
dverí do bytu bol znefunkčnený tým, že zabudol kľúč v zámku z vnútornej strany. Je potrebné, aby čím
prv odstránili matrac, poličkovú skrinku z kúpeľne, preglejky, zrkadlo a obraz, ktoré sú v predsieni na
zemi a nejaké veci z rozobraného ovládača rolety.

23. Emailom zo dňa 14.12.2018 žalobca 1/ žalovanej 2/ požiadal žalovanú, aby do konca decembra
uviedli byt do takého stavu, v akom bol, keď sa doň nasťahovali koncom roka 2015, inak budú súdnou
cestou žiadať od 01.01.2019 aj náhradu ušlého zisku, tzn. 550,- Eur mesačne, pretože byt v takomto
stave sa nedá prenajímať.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

26. Podľa § 544 od. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 682 od. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

28. Podľa 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

29. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto

ju v celom rozsahu zamietol.

30. Predmetom konania bol nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom nedodržania lehoty
na vypratanie bytu žalovanými. Súd mal v konaní nesporne za preukázané, že na základe zmluvy
o nájme bytu zo dňa 13.10.2015 žalovaní ako nájomcovia užívali byt č. 11 na Kýčerského ulici

12 v Bratislave. Nájom bytu bol dojednaný od 01.11.2015 na dobu neurčitú. Súd mal nesporne za
preukázané, že zmluvné strany sa na základe návrhu žalovaných ako nájomcov dohodli na ukončení
nájmu k 01.11.2018. Nakoľko žalobcovia ako prenajímatelia sa trvalo zdržiavajú v zahraničí, žalobca 1/
poveril realitnú maklérku p. C. prebratím bytu od žalovaných. Táto skutočnosť bola nesporná a vyplýva
z predloženého emailu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že byt odovzdávala p. C. už dňa 31.10.2018,

pričom nebol spísaný protokol o odovzdaní bytu. Nesporné medzi stranami bolo, že nájom bytu skončil
dohodou k 01.11.2018.

31. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili voči žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
titulom porušenia zmluvnej povinnosti vypratať byt včas podľa článku V bod 9. zmluvy o nájme bytu

zo dňa 13.10.2015, podľa ktorého nájomca je povinný vypratať byt do 24.00 hodiny posledného dňa
doby trvania nájmu. V prípade nedodržania tejto podmienky je prenajímateľ oprávnený byt vypratať na
nákladyanebezpečenstvonájomcu,pričomjenájomcapovinnýzaplatiťprenajímateľovizmluvnúpokutu
v sume 50,- Eur za každý deň omeškania so splnením jeho povinnosti. Žalobcovia tvrdili, že byt bol
vyprataný až dňa 28.02.2019, kedy žalovaní odniesli z bytu posledné dve veci – matrac a kúpeľňovú

skrinku. Za obdobie od skončenia nájmu bytu (01.11.2018) do vypratania posledných vecí (28.02.2019)
žalobcovia požadujú zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške žalovanej sumy 6.000,- Eur (50,- Eur x 120 dní).
V konaní bolo nesporné, že posledné dve veci – matrac a kúpeľňovú skrinku žalovaní odniesli z bytu
dňa 28.02.2019, avšak nesúhlasili s tým, že až k tomuto dňu došlo k vyprataniu bytu. Žalovaní mali
za to, že k riadnemu vyprataniu bytu došlo už riadnym odovzdaním bytu dňa 01.11.2018 poverenej

osobe p. C., ktorá im mala výslovne uviesť, že predmetný matrac a kúpeľňovú skrinku môžu v byte
nechať pre prípadné využitie novými nájomcami alebo prenajímateľmi. Žalobca 1/ v emaile zo dňa
12.10.2018 žalovanej 2/ oznámil, že keď bude všetko v poriadku, kauciu vráti po prebratí bytu. V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca 1/ vrátil žalovanej 2/ na účet v banke kauciu vo výške 550,-
Eur dňa 19.11.2018. Išlo u kauciu, ktorú v zmysle zmluvy o nájme bytu žalovaní zaplatili žalobcom

pred podpisom zmluvy ako bezpečnostnú zálohu ku krytiu nákladov spojených s odstránením škôd
spôsobených nájomcom na byte a jeho zariadeniu, k úhrade dlžného nájomného a k úhrade zmluvných
pokútatiežpreprípad,žebynájomcanedodržaldohodnutúvýpovednúlehotuaktorámalabyťvzájomne
vysporiadaná po skončení nájomného vzťahu. V prípade, že uvedená skutočnosť nenastane, bude
bezpečnostná záloha vrátená nájomcovi najneskôr do 2 týždňov odo dňa vyrovnania všetkých záväzkov

nájomcu plynúcich z tejto zmluvy. Keďže žalovaní dňa 01.11.2018 odovzdali poverenej zástupkyni
žalobcov predmet nájmu a žalobca 1/ žalovaným bezpečnostnú zálohu v zmysle nájomnej zmluvy vrátil,
žalovaní sa oprávnene domnievali, že záväzky z nájomnej zmluvy voči prenajímateľom majú riadne
vysporiadané. Emailom zo dňa 09.12.2018 však žalobca 1/ vyzval žalovaných, aby predmetný matraca kúpeľovú skrinku z bytu odstránili a za tým účelom kontaktovali p. N.. Žalobcovia v konaní tvrdili, že
skutočnosť, že byt v čase zániku zmluvy nebol vyprataný, zistili až po osobnej návšteve bytu začiatkom
decembra 2018 a súčasne tvrdili, že p. C. nebola oprávnená súhlasiť s tým, aby ostali akékoľvek veci

žalovaných v byte po končení nájmu či už pre prenajímateľov alebo ďalších nájomcov.

32. Nakoľko predmetom konania bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia zmluvných
povinností, súd najskôr posudzoval dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenia § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola riadne dohodnutá písomne, bola

v nej určená výška pokuty a určito pomenovaný záväzok, na ktorý sa vzťahovala a podmienky jej
uplatnenia. V konaní bolo sporné, kedy došlo k riadnemu vyprataniu bytu žalovanými a či porušili
povinnosť, na ktorú sa zmluvná pokuta viazala a či tak žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Tiež bolo sporné, či konanie žalobcov je súlade s dobrými mravmi.

33. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovia sa zmluvnej pokuty voči žalovaným

domáhajú neoprávnene. Súd mal v konaní za preukázané, že nájom bytu skončil dohodou zmluvných
strán dňa 01.11.2018. Byt bol podľa určenia žalobcu 1/ odovzdaný žalovanou 2/ poverenej zástupkyni
žalobcu 1/ p. C., ktorá byt a kľúče prevzala bez výhrad, na základe čoho žalobca 1/ vrátil žalovanej 2/
bezpečnostnú zálohu, ktorá mala byť podľa zmluvy vrátená žalovanej v prípade riadneho vysporiadania
po skončení nájomného vzťahu. Ak žalovaní v byte nechali matrac a kúpeľňovú skrinku so súhlasom

poverenej zástupkyne prenajímateľa, ktorá bez výhrad byt v zanechanom stave prevzala, žalovaní
nekonali v rozpore so zmluvnou povinnosťou vypratať byt do 24.00 hod. posledného dňa doby trvania
nájmu,nedostalisadoomeškaniasvypratanímbytuanevzniklaimpovinnosťzaplatiťžalobcomzmluvnú
pokutu. Žalovaná 2/ pri odovzdávaní bytu nebola oprávnená ani povinná skúmať rozsah poverenia p. C.,
nakoľko ide o vnútorný vzťah medzi žalobcom ako splnomocniteľom a p. C. ako splnomocnenom a ak

p. C. konala v rozpore so svojím poverením, vznikol jej voči splnomocniteľovi zodpovednostný vzťah
titulom prípadnej ujmy/škody splnomocniteľa, za ktorý žalovaní ako nájomcovia nenesú zodpovednosť
a konali v dobrej viere.

34. Nemôže byť na ujmu žalovaných ani skutočnosť, že žalobcovia žijú v zahraničí a preto skontrolovali

stav bytu ako predmetu nájmu až po viac ako mesiaci od skončenia nájmu, po tom, čo žalovaní nemali
bezkľúčovabezzmluvyprístupdobytuaprevzatiebytunemaližalobcoviaošetrenériadnymspôsobom.
Takisto nemôže byť na ujmu žalovaných skutočnosť, za aký dlhý čas sa im podarilo skontaktovať s p.
N. za účelom otvorenia bytu a odnesenia zvyšných vecí, nakoľko tento čas do 28.02.2019 mohol byť aj
umelo predlžovaný za účelom navýšenia trvania údajného omeškania a zmluvnej pokuty. Súd záverom

posúdil konanie žalobcov aj podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
žalobcovia pri uplatnení zmluvnej pokuty konali v rozpore s dobrými mravmi so snahou obohatiť sa úkor
žalovaných neprimeranou zmluvnou pokutou v celkovej výške 6.000,- Eur, keď je na prvý pohľad zrejmé,
že je absurdné požadovať 6.000,- Eur za neodnesenie matraca a malej kúpeľňovej skrinky, navyše s
odôvodnením, že na základe týchto dvoch ponechaných vecí v byte žalobcov vznikol žalobcom ušlý

zisk 1.650,- Eur, lebo pre tieto dve veci nemohli údajne byt ďalej prenajímať. Takéto konanie žalobcov
nepožíva právnu ochranu.

35. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena,
teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností

nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci
samej. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech
v spore.

36. Zosumarizujúc vyššie zmienené súd uzatvára, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných
podmienok na vznik nároku na zmluvnú pokutu, neuniesli tak svoje dôkazné bremeno, že žalovaní konali
v rozpore s nájomnou zmluvou a súdu preto nezostávalo nič iné, než žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

37. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie
za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ide napríklad o údajné poškodenie roliet či zdržiavanie sa
žalobcu 1/ v byte skončení nájmu bytu žalovanými, nakoľko uvedené skutočnosti sa nevzťahovali na
posúdenie uplatneného nároku, pretože zmluvná pokuta bola viazaná na vypratanie bytu a nie prípadné

poškodenie; na poškodenie bytu sa vzťahovala bezpečnostná záloha, ktorá však tiež bola žalovaným
vrátená. Právne relevantná nebola ani priložená fotodokumentácia.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.