Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622201363
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská
energetika a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, zast. Vojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie
5, Bratislava, IČO: 53 204 786 proti žalovanej: T. Z., Z.. XX.XX.XXXX, X. F. XX/XX, F., zast. MARCEL
BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 406,14 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 27C/12/2023-146 zo dňa 24. júla 2024,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 27C/12/2023-146, zo dňa 24. júla 2024
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 27C/12/2023-146, zo dňa 24.7.2024 uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 368,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,84 eur
od 01.09.2018 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 81,62 %.
2. Žalobca (pôvodne innogy Slovensko s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809)
sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 07.03.2022, domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 406,14 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako odberateľ dňa

01.08.2013 uzavrela zmluvu o združenej dodávke plynu s dodávateľom innogy Slovensko,
s.r.o. Podľa uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať plyn a zabezpečiť poskytovanie
distribučných služieb. Žalovaná sa zaviazala plyn a distribučné služby odoberať, pričom za dodávku
plynu a za poskytnuté distribučné služby sa zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny. Odberné
miesto dodávky plynu a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese X. F. XX/XX, Malacky, s POD
kódom odberného miesta: T Žalobca fakturoval žalovanej dodávku plynu, distribučné služby a ostatné

regulované poplatky podľa údajov o spotrebe plynu zistených na odbernom mieste odpočtom určeného
meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými
podmienkami. Zúčtovacie obdobie je vymedzené pravidelnými odpočtami určených meradiel. Žalobca
vykonával vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto. Žalobca
vystavil žalovanej dňa 19.12.2018 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovaný zemný plyn a
dodané distribučné služby v meranom období od 19.12.2017 do 18.12.2018. V predmetnom vyúčtovaní

žalobca započítal aj poplatok za upomínanie vo výške 3,- eur. Žalobca vyčíslil v súlade s platným
cenníkom cenu v uvedenom meranom období za spotrebovaný plyn a distribučné služby spolu vo
výške 480,90 eur s DPH, ktorá bola tvorená: cenou za dodaný plyn spolu 220,83 eur, za distribúciu
a prepravu plynu spolu 179,96 eur, spolu 480,90 eur (220,83 + 179,96) + DPH 80,11 eur = 480,90
eur. Žalovaná v meranom období vykonala preddavkové platby vo výške 471,60 eur. Žalobca tvrdil, že
eviduje z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX dlh vo výške 12,30 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala

do omeškania s plnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca
vystavil žalovanej dňa 27.06.2019 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovaný zemný plyna dodané distribučné služby v meranom období od 19.12.2018 do 20.06.2019. Splatnosť vyúčtovacej
faktúry bola k 31.08.2019. V rámci danej faktúry žalobca započítal upomienky so splatnosťou ku dňu
12.02.2019, 10.03.2019, 08.04.2019, 08.05.2019 a 10.06.2019 a zároveň aj faktúru za prerušenie

distribúcie z dôvodu neplatenia vo výške 83,02 eur. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu v
uvedenommeranomobdobízaspotrebovanýplynadistribučnéslužbyspoluvovýške285,82eursDPH,
ktorá bola tvorená: cenou za dodaný plyn spolu 135,40 eur, za distribúciu a prepravu plynu spolu 102,78
eur, spolu 238,18 eur (135,40 + 102,78) + DPH 47,64 eur = 285,82 eur. Žalovaná v meranom období
neuhradila žiadne preddavkové platby. Na základe týchto skutočností žalobca eviduje z vyúčtovacej

faktúry č. XXXXXXXXXX dlh vo výške 393,84 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca tak celkovo eviduje
pohľadávku vo výške 406,14 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške
12,30 eur a z neuhradenej faktúry č. 4254039578 vo výške 393,84 eur.
3. Okresný súd Senica uznesením č.k. 5Csp/10/2022-54 zo dňa 29.07.2022 rozhodol, že v
konaní pokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

4. Okresný súd Senica dňa 29.07.2022 vydal platobný rozkaz č.k. 5Csp/10/2022-55, voči ktorému
podala žalovaná včas odpor. V podanom odpore žalovaná v prvom rade namietla miestnu príslušnosť
Okresného súdu Senica na prejednanie danej veci. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s uplatneným nárokom
z dôvodu zániku zmluvy titulom prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej bolo zriadené
odberné miesto (byt č. X v bytovom dome so súpisným číslom XX, . vchod: XX nachádzajúci sa v k.

ú. F. zapísaný na LV č. XXXX.). K prevodu vlastníckeho práva k uvedenému bytu došlo na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Malacky č. V-5134/2018, zo
dňa 20.09.2018. Uvedenú skutočnosť žalovaná oznámila právnemu predchodcovi e-mailom zo dňa
16.01.2019. Právny predchodca žalovaného v odpovedi na e-mail žalovanej zo dňa 16.01.2019 uviedol,
že mailovú žiadosť nie je možné akceptovať, s čím však žalovaná nesúhlasí. Žalobca v rozpore s

obchodnými podmienkami vo veci ukončenia zmluvy nekonal. Žalovaná od roku 2019 byt, v ktorom
bolo zriadené odberné miesto, neužívala. Faktúry, ktorými právny predchodca vyúčtoval dodaný tovar,
resp. služby, žalovanej neboli vôbec doručené. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná ani nemohla dostať
do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalovaná sa o záväzku voči žalobcovi dozvedela až na základe
doručeného platobného rozkazu. Z dôvodu zániku zmluvy nemohol žalovanej vzniknúť záväzok, ktorý

si žalobca uplatnil v tomto konaní.
5. Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2023 sa vyjadril k odporu žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle
článku XII. bod - Zánik zmluvy všeobecne: „Zmluva zanikne písomnou dohodou zmluvných strán, a to
najmä, ak odberateľ plynu preukáže, že ukončuje odber plynu z odberného miesta z dôvodu zmeny
trvalého bydliska, prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k určitému dátumu “ V prípade

prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mala žalovaná povinnosť ukončiť zmluvu písomnou formou.
Zaslanie e-mailu s názvom „Žiadosť o ukončenie odberu“ nie je možné považovať za relevantný a
platný právny úkon. Samotné zaslanie e-mailu žalovanou nie je v zmysle zmluvy možné považovať
za ukončenie zmluvy. Zamestnanec žalobcu ako odpoveď na e-mail s názvom „Žiadosť o ukončenie
odberu“ poučil žalovanú o povinnosti doručiť písomnú žiadosť o ukončenie zmluvy s potrebnými

dokumentmi na adresu žalobcu a taktiež upozornil na skutočnosť, že e-mailom doručenú žiadosť nie je
možné akceptovať. Žalobca taktiež uviedol, že ku dňu zaslaniu e-mailu neeviduje výpoveď, resp. žiadosť
o uvoľnenie distribučnej kapacity od nového dodávateľa. dôvodu, že zmluva nebola riadne ukončená
a na adrese odberného miesta sa preukázateľne ďalej odoberal plyn je zrejmé, že nárok žalobcu
je oprávnený. Samotný prevod vlastníckeho práva nezbavuje žalovanú povinnosti uhrádzať faktúry

vystavené za predmetný odber plynu. Žalovanej boli v zmysle zmluvy riadne vystavované upomienky,
ktoré boli odoslané na adresu odberného miesta. Potvrdenie o ich odoslaní žalobca zasiela ako prílohu
k tomuto vyjadreniu.
6. K replike žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 15.05.2024 vyjadrila žalovaná, ktorá nesúhlasila s
tvrdenímžalobcu,ževprípadezaslaniažiadostioukončenieodberuvoformee-mailunebolazachovaná

písomná forma. Takéto účelové tvrdenie žalobcu nemá základ v právnej úprave. Žalobca úplne opomína,
že prílohou tohto e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti a aj kópia
prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V tom čase už bol prevod vlastníckeho práva
k bytu vyznačený aj na predmetnom liste vlastníctva. Ak žalovaná zaslala právnemu predchodcovi
žalobcu kópiu prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, pričom táto skutočnosť

vyplývalaajzkatastranehnuteľnostíakohodnovernejverejnejevidencie,takprávnypredchodcažalobcu
nebol oprávnený spochybňovať, že došlo k predaju bytu a už vôbec nebol oprávnený klásť na žalovanú
šikanóznu požiadavku, aby mu zasielala tie isté dokumenty ešte aj v listinnej forme, keď táto skutočnosť
už bola riadne preukázaná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade zaslaniadokumentu e-mailom. To vyplýva z § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je písomná forma
zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Ak bola prostredníctvom e-mailu zaslaná

právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť žalovanej o ukončenie odberu, tak jednoznačne ide taký
elektronický prostriedok, ktorý zachytáva obsah prejavu vôle žalovanej ukončiť odber plynu a taktiež je
nepochybné, že ide o prejav vôle žalovanej. Dojednanie o obligatórnej písomnej forme právneho úkonu
nevyhnutne neznamená, že právny úkon musí byť urobený v listinnej forme, a že musí byť v listinnej
forme aj doručený druhej zmluvnej strane. Požiadavka právneho predchodcu žalobcu, aby žalovaná

tieto dokumenty zaslala ešte aj na jeho poštovú adresu, bola preto neoprávnená a šikanózna. Žalobca
taktiež opomína, že neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy dohodnutej zmluvnými stranami
je v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosťou relatívnou. Nejde o absolútnu neplatnosť,
kedy by bol právny úkon neplatný priamo zo zákona. Žalobca v tomto súdnom konaní nevzniesol
kvalifikovanú námietku neplatnosti tohto právneho úkonu. Za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu
nemožnopovažovaťibavšeobecneformulovanéargumentyžalobcuotom,žežiadosťzaslanúe-mailom

nebolo možné z jeho strany akceptovať. Uvedené zmluvné ustanovenie, na ktoré poukázal žalobca,
je svojim spôsobom nezmyselné, pretože spotrebiteľ nemá možnosť donútiť dodávateľa plynu, aby
s ním uzavrel dohodu o ukončení dodávky plynu. Dodávateľ plynu tak môže stále odmietať uzavrieť
dohodu o ukončení zmluvy s tvrdením, že neboli splnené pre takéto ukončenie zmluvy podmienky,
hoci mu tieto skutočnosti už boli riadne preukázané, šikanovať tak spotrebiteľa a neoprávnene sa na

jeho úkor obohacovať napriek tomu, že mu už nedodáva plyn a ani žiadne služby. Práve preto je
potrebné toto zmluvné ustanovenie interpretovať tak, že zmluva zaniká doručením takého prejavu vôle
spotrebiteľadodávateľoviplynu,ktorýmspotrebiteľzdôvoduprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnosti
požaduje ukončenie odberu plynu. Zmluva tak zanikla doručením tohto e-mailu, ktorého prílohou bola
žiadosť o ukončenie odberu a kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu.

Žalobca si zamieňa zánik zmluvy podľa čl. XII bod - Zánik zmluvy všeobecne ods. 1 a ods 2. Odsek 1
upravuje zánik zmluvy na základe žiadosti o ukončenie odberu, zatiaľ čo odsek 2 upravuje automatický
zánik zmluvy uzatvorením zmluvy na predmetné odberné miesto novým vlastníkom. V tomto prípade
žalovaná požadovala ukončenie odberu plynu podľa ods. 1 a nie podľa ods. 2. Právny predchodca
žalobcu nedodržal ani ods. 5, podľa ktorého bol v prípade, že mal pochybnosti o obsahu prejavu vôle

žalovanej, povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby zistil, čo svojim úkonom žalovaná sledovala. Takáto
strohá šikanózna odpoveď na e-mail žalovanej, v ktorej sa právny predchodca žalobcu nevyjadril k
obsahu prejavu vôle žalovanej, ale iba spochybňoval jeho formu, nie je v žiadnom prípade vynaložením
maximálneho úsilia. Ak žalovaná oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že predala byt, tak mu
tým oznámila aj to, že došlo k zmene jej adresy. Právny predchodca žalobcu sa tak mal v rámci

primeranej súčinnosti so spotrebiteľom spýtať žalovanej, kde má v súčasnosti adresu pre prijímanie
poštových zásielok. Keďže došlo k zániku zmluvy, tak absentuje pasívna vecná legitimácia žalovanej.
Ak došlo k odberu plynu v predmetnom odbernom mieste po predaji bytu a po ukončení zmluvy, tak
cenu spotrebovaného plynu by si mal žalobca nárokovať od nového vlastníka, ktorý mal zo spotreby
plynu neoprávnený majetkový prospech, a to ako náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike.

Je neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca vymáhal takéto nedoplatky za dodávku
plynu od žalovanej, ktorá riadne oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že došlo k predaja bytu.
Žalovaná tento stav neoprávneného odberu plynu nezavinila. Takisto žalovaná nezapríčinila náklady
na prerušenie distribúcie plynu vo výške 83,02 eur. Tieto náklady by mal znášať žalobca, keďže zo
špekulatívnych dôvodov odmietal uznať ukončenie zmluvy alebo nový vlastník nehnuteľnosti, ktorý

neoprávnene odoberal plyn. Žalobca okrem toho nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z
odpočtov stavu plynomera a tieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca iba vo všeobecnosti poukazuje na
cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bez toho, aby ich konkretizoval. Žalovaná v
reakciinavyjadreniežalobcunadrámecužuvedenéhovznášaajnámietkupremlčaniačastiuplatneného
nároku. Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 12,30 eur bola splatná dňa 31.01.2019. Keďže právny

predchodca žalobcu podal návrh na vydanie platobného rozkazu až dňa 05.03.2022, tak v prípade, ak
by aj bol uplatnený nárok dôvodný, došlo by dňa 31.01.2022 v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka k
jeho premlčaniu. Právny predchodca žalobcu v odpovedi na túto výzvu súdu účelovo poukázal na § 1
ods. 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony v znení neskorších predpisov a tvrdil, že na základe týchto zákonných ustanovení sa
premlčacia lehota predĺžila o 75 dní, na základe čoho nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Takýto výklad
uvedených zákonných ustanovení je zavádzajúci a v rozpore s účelom týchto právnych noriem. Už zo
samotného znenia týchto zákonných ustanovení a z dôvodových správ k nim je zrejmé, že sa týkajú ibatých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo k zániku práva vo vymedzenom
období. Keďže koniec premlčacej lehoty v tomto prípade pripadá až na rok 2022, tak uvedené zákonné
ustanovenia na prejednávaný prípad nedopadajú. Tieto zákonné ustanovenia nemožno interpretovať

takým spôsobom, podľa ktorého malo dôjsť k predĺženiu všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt
o 35 dní a následne o 40 dní. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie (body 22 až
26) rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2022, zo dňa 29.03.2022. Žalovaná
vzniesla v tejto súvislosti námietku premlčania aj vo vzťahu k časti sumy 393,84 eur podľa faktúry č.
XXXXXXXXXX, a to vo výške 91,20 eur. V zmysle čl. IV. ods. 8 Obchodných podmienok dochádza k

úhrade dodávky plynu vo forme preddavkov, pričom výška, počet a splatnosť preddavkových platieb
sú stanovené v rozpise preddavkových platieb na ďalšie fakturačné obdobie, ktorý doručí dodávateľ
spolu s vyúčtovacou faktúrou. V tomto prípade bol rozpis preddavkových platieb na ďalšie fakturačné
obdobie uvedený vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Žalovaná mala podľa tohto rozpisu uhrádzať v mesiacoch
január až november 2019 preddavkové platby vo výške 45,60 eur so splatnosťou k poslednému dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. Dohodu o platení za dodávku plynu vo forme preddavkových platieb

je potrebné považovať za dohodu o plnení v splátkach. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína
plynúť premlčacia lehota pri každej splátke samostatne, a to odo dňa jej splatnosti. V prípade prvej
splátky so splatnosťou dňa 31.01.2019 došlo k premlčaniu dňa 31.01.2022 a v prípade druhej splátky
so splatnosťou dňa 28.02.2019 došlo k premlčaniu dňa 28.02.2022. Ani v tomto prípade nedošlo k
žiadnemu predĺženiu premlčacích lehôt o 75 dní. Žalovaná tak na základe § 101 a § 103 Občianskeho

zákonníka a na základe § 152 CSP vznáša námietku premlčania vo vzťahu k časti uplatnenej istiny vo
výške 103,50 eur a vo vzťahu k príslušenstvu tejto časti uplatnenej istiny. Takéto zmluvné dojednanie
je z hľadiska obsahu a účelu, ktorý je ním sledovaný, dojednaním o zmluvnej pokute v zmysle § 544
Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Ak dojednanie o zmluvnej
pokute nie je obsiahnuté priamo v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané

zmluvnými stranami, tak písomná forma takéhoto dojednania nie je zachovaná a takéto dojednanie
o zmluvnej pokute je neplatné. V tomto prípade zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o povinnosti
žalovanej platiť poplatky za upomienky. Takéto dojednanie je uvedené iba v obchodných podmienkach,
ktoré žalovaná nepodpísala. Žalovaná takisto nepodpísala ani cenník služieb, ktorý konkretizuje výšku
zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute v podobe povinnosti spotrebiteľa platiť poplatky za

upomienky je tak neplatným zmluvným dojednaním, na základe ktorého nemá žalobca žiadny nárok na
poplatky za upomienky v celkovej výške 28 eur a ani na príslušenstvo takejto pohľadávky. charakteru
upomienky ako zmluvnej pokuty žalovaná poukazuje na bod 20 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/47/2020, zo dňa 12.05.2021. K otázke nezachovania písomnej formy
dojednania zmluvnej pokuty v prípade, že je dojednaná iba v obchodných podmienkach, ktoré nie sú

spotrebiteľom podpísané, žalovaná poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25Co/204/2015, zo dňa 17.02.2016. Poplatok za upomienku v paušalizovanej sume podľa cenníka
služieb nemožno považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Žalobca by mal voči žalovanej takýto nárok iba vtedy, ak by mu takéto náklady
skutočne vznikli, pričom by ich aj musel vedieť preukázať. Tieto náklady by predstavovali náklady na

papier, toner a poštovné. V tomto prípade právnemu predchodcovi žalobcu takéto náklady v príčinnej
súvislosti s upomínaním žalovanej ani vzniknúť nemohli. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v
zmluve dohodli na platení preddavkových platieb pomocou služby Q. Právny predchodca žalobcu tak bol
povinný zasielať žalovanej pravidelne každý mesiac poštové poukazy bez ohľadu na to, či sa ocitne s ich
platením v omeškaní. Akýkoľvek nárok žalobcu na poplatky za upomienky je tak vylúčený. Prvý poplatok

za upomienku vo výške 3 eur a druhý poplatok za upomienku vo výške 5 eur sú navyše už premlčané.
Ide o súčasť tej časti uplatnenej istiny, voči ktorej žalovaná vyššie vzniesla námietku premlčania. Ak
by napriek vyššie uvedenému súd považoval žalovanú za pasívne vecne legitimovanú a dojednanie o
zmluvnej pokute za platné, tak žalovaná navrhuje, aby súd v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka túto
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti

znížil. Pre prípad, že by súd čo i len čiastočne vyhovel žalobnému návrhu, žalovaná navrhuje, aby
súd na základe § 257 CSP nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania alebo aby náhradu trov
konania žalobcovi znížil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je
pokročilývekžalovanej,jejnepriaznivýzdravotnýstav,nemajetnosťastýmspojenánepriaznivásociálna
situácia.Priznanienáhradytrovkonaniažalobcovibyprežalovanúznamenaloneprimeranútvrdosť,bolo

by to pre ňu neúnosné a do istej miery až likvidačné. Priznanie náhrady trov konania spolu s uplatneným
nárokom by pre žalovanú s najvyššou pravdepodobnosťou znamenalo dlhotrvajúcu exekúciu, kedy by
súdny exekútor vykonával zrážky z dávok jej starobného dôchodku, ktoré už teraz vzhľadom na vysokúinfláciu, nepriaznivý zdravotný stav žalovanej a jej nepriaznivú sociálnu situáciu nezohľadňujú jej životné
náklady. Naproti tomu by nepriznanie náhrady trov konania pre žalobcu znamenalo iba nepatrnú ujmu.
7. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že opätovne dáva

do pozornosti skutočnosť, že je zrejmé, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
mala žalovaná povinnosť ukončiť zmluvu písomnou formou. Zaslanie e-mailu s názvom „Žiadosť o
ukončenie odberu“ nie je možné považovať za relevantný a platný právny úkon. Samotné zaslanie
e-mailu žalovanou nie je v zmysle zmluvy možné považovať za ukončenie zmluvy, a to aj v zmysle
výkladu právnej normy, o ktorú sa žalovaná v poslednom vyjadrení opiera, t. j. ustanovenia § 40

ods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy: „Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.“ Podľa výkladu ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je
zrejmé, že pokiaľ si účastníci zvolia ako formu právneho úkonu aj elektronickú formu, sú písomnosti

vyhotovené na papieri a na dátovom nosiči rovnocenné, avšak v danom prípade pôjde spravidla o bežnú
textovú formu a nie písomnú, keďže súčasťou úkonu nie je podpis. K tvrdeniu v bode 15., že žalobca
nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu plynomera poukazuje na skutočnosť,
že výlučne jeho merania majú relevanciu s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 3 vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného

trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, z ktorého uvedená skutočnosť
vyplýva a podľa ktorého: „Vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát
ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho
zariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej siete.“ Žalovaná v podanom vyjadrení vznáša
námietku premlčania a zastáva názor, že ust. § 1 ods. 1písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je v rozpore s uplatnením si jeho práva na
súde. Žalovaná má za to, že v rámci uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sa týka iba tých práv, pri
ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo k zániku práva vo vymedzenom období. obsah
ustanovenia: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie

alebo bránenie práv na súde...“ jasne vymedzuje bránenie, resp. uplatnenie si svoj práva, t. j. aj podaním
žalobnéhonávrhunasúde,kedymubolozmarené/pozastavenéjehoprávovdôsledkupandémie.Vyššie
uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020 a v zmysle predmetného ustanovenia platí, že od
účinnostizákona,t.j.od27.03.2020do30.04.2020premlčacielehotyneplynú,t.j.dochádzakpredlženiu
premlčacích lehôt priamo zo zákona o 35 dní. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je

potrebné dospieť k záveru, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo vo zvyšnej časti
nároku uplatnené na súde riadne a včas, bez pričinenia plynutia lehôt v dôsledku ochorenia COVID-19,
súvislosti s náhradou nákladov na upomienky, ktoré predstavujú výšku 3,- eur za prvú a vo výške 5,- eur
za každú ďalšiu osobitne, ako je uvedené v Cenníku služieb, ktorý bol priložený v žalobnom návrhu dáva
do pozornosti, že Cenník služieb je verejne dostupný na všeobecne známom webovom portáli žalobcu

a podpisom zmluvy žalovaná s týmto Cenníkom služieb súhlasila. Následne ozrejmuje skutočnosť,
že štandardná upomienka je pre neho nákladová a pozostáva z poštovného vo výške 1,15 eur, tlač
upomienky vo výške 0,052 eur, strojové tzv. obálkovanie vo výške 0,016 eur, preprava vo výške 0,13
eur, obálka 0,014 eur, režijné náklady (administratíva, personálne náklady, materiálne zabezpečenie
a IT software- generovanie) vo výške 1,638 / 3,638 eur. Žalobca zaslaním upomienky, resp. výzvy

na úhradu sa len domáha svojho práva, kedy žalovaný neplní svoje záväzky. Žalobca sa uplatnením
svojho práva prostredníctvom výzvy na úhradu snaží rovnako aj predísť súdnemu konaniu, zachovať tak
zásadu hospodárnosti - nezaťažovať súdnictvo, a to v dôsledku snahy o úhradu pohľadávky žalovaným
mimosúdne. Žalovaná v predmetnom vyjadrení požaduje, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu
trov konania v prípade rozhodnutia v rámci žalobného návrhu alebo aby súd trovy konania žalobcovi

znížil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nie je možné skonštatovať, či sa žalovaná nachádza
v nepriaznivom zdravotnom stave a rovnako ani, či je v nepriaznivej sociálnej situácii, ako uvádza
vo vyjadrení, nakoľko tvrdenia neboli doložené žiadnym relevantným dôkazom. Žalobca má za to, že
zdravotný stav dlžníka, nie je dôvodom na znemožnenie vymoženia pohľadávky veriteľa. Žalobca v
nadväznosti na predošle uvedené, tak nevidí dôvod v aplikácii ust. § 257 CSP.

8. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.06.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca
a dostavil sa právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že žalovaná trvá na tom, že z jej strany došlo k
riadnemu ukončeniu zmluvy so žalobcom. Zotrval na námietke premlčania a uviedol, že popiera nárok
žalobcu na poplatky a upomienky.9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o združenej dodávke plynu,
Plnomocenstvo, Obchodné podmienky, Cenník, Cenník externých služieb, Cenník zemného plynu,
Faktúra č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Faktúra za službu, Faktúra č. XXXXXXXXXX, Výpis z účtu,

Upomienky, E-mail zo dňa 18.01.2019, Podací lístok, keď zistil tento skutkový a právny stav:
10. Zo Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 01.08.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná ako
odberateľka uzavrela zmluvu s dodávateľom J. U. Q., s.r.o., F. XX, A., IČO: 44 291 809, predmetom
ktorej bol záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi do jeho odberného miesta zemný plyn a zabezpečiť
vo vlastnom mene a na vlastný účet prepravu plynu, distribúciu plynu, ako aj ďalšie s tým súvisiace

služby a záväzok odberateľa dodaný plyn odoberať a zaplatiť dodávateľovi za dodaný plyn. Odberné
miesto bolo ul. 1. F. XX, F..
11. Z cenníka služieb súd prvej inštancie zistil, že náhrada nákladov za upomienku bola vyčíslená na 3,-
eur, náhrada nákladov za opakovanú upomienku bola vyčíslená na sumu 5,- eur.
12. Podľa cenník externých služieb Q. - distribúcia, a.s. súd prvej inštancie zistil, že cena za
prerušeniedistribúcie zemného plynu bola stanovená na 83,20 eur.

13. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 31.01.2019, súd prvej inštancie zistil, že dodávateľ
- pôvodný žalobca účtoval za fakturačné obdobie 19.12.2017 - 18.12.2018 žalovanej sumu 12,30 eur
za dodaný zemný plyn.
14. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 31.08.2019, súd prvej inštancie zistil, že dodávateľ
- pôvodný žalobca účtoval žalovanej za fakturačné obdobie 19.12.2018 - 20.06.2019 sumu 392,84 eur

za dodaný zemný plyn a služby. Spotrebovaný zemný plyn bol v sume 285,82 eur a neuhradené položky
z cenníka služieb boli v sume 108,02 eur. Podľa rozpisu položiek suma spotrebovaného zemného plynu
bola 238,18 eur bez DPH, poplatky za upomienku 5 x 5 eur, poplatok za prerušenie distribúcie za neplat.
fiktívne 83,02 eur (31.07.2019).
15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že pôvodný žalobca refakturoval žalovanej sumu

83,20 eur ako náhradu nákladov na prerušenie podľa Obchodných podmienok. Faktúra bola splatná
31.08.2019.
16. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. fakturovala
pôvodnému žalobcovi sumu poplatkov (okrem iného aj poplatkov za prerušenie distribúcie plynu) spolu
v sume 7.427,41 eur.

17. Z výpisu z účtu zo dňa 24.06.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalobca sumu 7.427,41 eur uhradil.
18. Z priložených upomienok súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalovanej vystavil upomienku dňa
12.11.2018, 12.02.2019, 10.03.2019, 08.04.2019, 08.05.2019, 10.06.2019, 10.09.2019. Podľa správ
o doručení zásielok sa upomienky: dňa 25.10.2019 vrátila, dňa 17.06.2019 doručila, dňa 07.06.2019
vrátila, dňa 27.05.2019 vrátila, dňa 29.04.2019 vrátila, dňa 02.04.2019 vrátila, dňa 04.03.2019 vrátila.

19. Z e-mailu zo dňa 18.01.2019 súd prvej inštancie zistil, že na e-mail [email protected] bola zo spoločnosti
žalobcu odoslaná správa pre žalovanú, že v nadväznosti na jej e-mail zo dňa 16.01.2019 zasiela žalobca
svoje vyjadrenie, kde uvádza, že v prípade zmeny odberateľa so zmenou dodávateľa je potrebné doručiť
písomnú žiadosť o ukončenie zmluvy s potrebnými dokumentami na adresu ich spoločnosti innogy
Slovensko s.r.o., Mlynská 31, Košice. E-mailom doručenú žiadosť nie je možné akceptovať. Ďalej sa v

správeuvádza,ženovýodberateľmusíuzatvoriťzmluvusnovýmodberateľom,ktorýnámzašlevýpoveď
zmluvy. K dnešnému dňu neevidujú výpoveď, resp. žiadosť o uvoľnenie distribučnej kapacity, od nového
dodávateľa. Dokumenty potrebné k zmene dodávateľa so zmenou odberateľa: kúpno-predajná zmluvy,
návrh na vklad do katastra, príp. List vlastníctva na nového majiteľa nehnuteľnosti.
20.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o dodávke
plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ
plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
28. Podľa § 47 ods. 8 Zákona o energetike Zmluvou o združenej dodávke plynu sa dodávateľ

plynu zaväzuje dodávať plyn koncovému odberateľovi plynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť
distribúciu plynu do odberného miesta koncového odberateľa plynu vrátane súvisiacich služieb a
prevziať zodpovednosť za odchýlku koncového odberateľa plynu a koncový odberateľ plynu sa zaväzuje
zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.
29. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
30. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniťalebo zrušiť
iba písomne.
31.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
32. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii (ďalej len „Zákon č. 62/2020
Z.z.“) Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo

bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa
účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
36. Podľa § 8 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z.z. Lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

37. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

40. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
iba čiastočne. Súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
dňa 01.08.2013 Zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
dodával žalovanej zemný plyn a žalovaná sa zaviazala za dodávku plynu ako aj súvisiace služby zaplatiťodplatu. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za dodávku plynu a súvisiace služby faktúrou
č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.01.2019 sumu 12,30 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou
31.08.2019 sumu 393,84 eur. Pričom uvedené sumy si uplatnil v prejednávanej veci.

41. Žalovaná nárok žalobcu poprela a tvrdila, že zmluva medzi nimi zanikla titulom prechodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej bolo zriadené odberné miesto a titulom doručenia žiadosti
o ukončenie zmluvného vzťahu žalobcovi e-mailom. Vklad vlastníckeho práva nového vlastníka bol
povolený dňa 20.09.2018, o čom žalovaná informovala právneho predchodcu žalobcu mailom zo dňa
16.01.2019. Mala za to, že týmto okamihom došlo k písomnému ukončeniu zmluvy a následná fakturácia

zo strany žalobcu tak nie je dôvodná. V danej veci však súd dospel k záveru, že žiadosť o ukončenie
zmluvy zaslaná e-mailom (elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu), navyše zrejme z e-
mailu [email protected] (žalovaná síce nedoložila súdu e-mail zo dňa 16.01.2019, ale len odpoveď žalobcu naň
zo dňa 18.09.2019, avšak skutočnosť odoslania e-mailu vzhľadom na to, že to žalobca nenamietal,
považoval za nespornú), ktorá neobsahovala relevantný podpis žalovanej, nemôže byť považovaná
za právny úkon urobený písomne. Prvou podstatnou náležitosťou písomného právneho úkonu (bez

ohľadu na to, či je urobený listinne alebo elektronickým prostriedkami zachytávajúcimi obsah prejavu) je
podpis konajúcej osoby, čo nebolo e-mail neobsahoval. Žalovaná súdu nijak nepreukázala, že ukončila
zmluvný vzťah so žalobcom písomnou formou. Z čl. XII. bod 1. Obchodných podmienok je zrejmé,
že zmena zmluvy je možná na základe dohody zmluvných strán aj v inej ako písomnej forme. Podľa
čl. XII. bod 3. Obchodných podmienok žiadosť môže byť podaná aj prostredníctvom elektronickej

pošty na adrese [email protected] Avšak podľa čl. XII. Zánik zmluvy bod 1. zmluva zanikne písomnou dohodou
zmluvných strán, ak odberateľ preukáže, že ukončuje odber plynu z odberného miesta z dôvodu prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ... Z uvedených ustanovení Obchodných podmienok je zrejmé,
že právny predchodca žalobcu pozná a akceptuje formu určitých úkonov uskutočnených elektronicky
prostredníctvom elektronickej pošty, avšak zo znenia vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že sa

to týka len zmeny zmluvy a nie jej zániku. Dokazuje to aj čl. XV. bod 3. Obchodných podmienok:
písomnosti, oznámenia alebo akceptácie, okrem písomnosti týkajúcich sa výpovede zo zákonných
dôvodov, výpovede zo zmluvy, odstúpenia od zmluvy a uzatvorenia zmluvy, je možné doručovať aj v
elektronickej podobe na elektronickú adresu dodávateľa.

42. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci žiadosť žalovanej doručená e-mailom o
ukončeniezmluvy,nemožnoakceptovaťakojednakprávnyúkonurobenýpísomneajednakprávnyúkon
riadne doručený žalobcovi v zmysle čl. XV. bod 3. Obchodných podmienok. Navyše Zmluva o združenej
dodávke plynu bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá písomne a písomne uzavretú zmluvu možno
zmeniť alebo zrušiť len písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaná nepreukázala riadne

ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom, a tak bola povinná dodržiavať svoj zmluvný záväzok a
platiť cenu za dodaný plyn a služby s tým spojené. Navyše už aj z predloženej odpovede z e-mailu zo
dňa 18.01.2019 bolo jednoznačne zrejme, že žalobca jasne uviedol žalovanej, že nemôže akceptovať
zrušenie zmluvy doručené e-mailom a riadne žalovanú poučil, ako má postupovať, ak má záujem
riadne zmluvu ukončiť. Nemožno teda žalobcovi v tomto smere nič vytknúť aj v súvislosti s prístupom

dodávateľa voči spotrebiteľovi. Podľa súdu nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že žalobca nedodržal
podmienky čl. XII. Zánik zmluvy bod 5., podľa ktorého je dodávateľ povinný vyzvať odberateľa ak
uskutoční úkon, z ktorého nebude zrejmé o aký prejav vôle ide, na odstránenie nejasností ohľadom
prejavenej vôle odberateľa, pretože v danej veci niet pochýb o tom, čo žalovaná týmto úkonom chcela
prejaviť - ukončiť zmluvu. Žalobca ako dodávateľ ju len upozornil na nedodržanie formy ukončenia

zmluvy a navyše ju riadne informoval a možnom spôsobe ukončenia zmluvy. Napokon súd uvádza, že
požiadavkažalobcu,abyuvedenúžiadosťoukončeniezmluvyspolusprílohamižalovanázaslalapoštou
na uvedenú adresu sa nejaví súdu ako šikanózna. Nevyžaduje od spotrebiteľa neprimerané náklady
ani neadekvátne úsilie spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Takisto nie je dôvodný argument
žalovanej, že zmena vlastníka odberného miesta bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností a žalobca

si tieto údaje kedykoľvek mohol overiť z verejného registra a nie vyžadovať od žalovanej zasielanie
predmetných dokumentov. Žalovaná, hoci v pozícii spotrebiteľa, uzavrela riadne Zmluvu na dodávku
zemného plynu, na základe ktorej vznikol medzi stranami zmluvný vzťah, z ktorého plynú nielen práva
ale aj povinnosti. Ak žalovaná chcela ukončiť Zmluvu, musela si byť vedomá toho, že táto skutočnosť
vyžaduje výslovný prejav jej vôle, čo napokon dokazuje aj zaslaný e-mail so Žiadosťou o ukončenie

zmluvy.Bezrelevantnéhoprejavuvôlenebolžalobcapovinnýdôvodnosťžiadostipreverovaťzverejného
registra.
43. Žalovaná ďalej namietala, že fakturované služby jej neboli dodané, nakoľko predmetný byt (vedený
ako odberné miesto) neužívala. Tieto svoje tvrdenia však súdu nijak nepreukázala. Navyše pri riadnomtrvaní zmluvného vzťahu skutočnosť ukončenia užívania odberného miesta je bez právnej relevancie.
Žalovaná relevantne nepoprela spotrebu zemného plynu vyplývajúcu z priložených faktúr. Uviedla len,
že žalobca fakturované sumy nepreukázal. Súd je toho názoru, že žalobca predložil súdu dôkaz, z

ktorého vyplývali ním tvrdené skutočnosti - údaje o spotrebe, a to vyúčtovacie faktúry, ak žalovaná
chcela tieto údaje relevantne poprieť mala uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých jej pochybnosti
vyplývajú a doložiť tieto skutkové tvrdenia dôkazmi, čo žalovaná neučinila, z toho dôvodu je súd názoru,
že relevantne dodávky plynu zo strany žalobcu nespochybnila.
44. Keďže nemal súd za preukázané ukončenie zmluvy, že fakturácia čo to podstaty nároku je dôvodná.

Z hľadiska hospodárnosti sa súd v prvom rade následne zaoberal námietkou premlčania vznesenou
žalovanou. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie dvoch faktúr: na sumu 12,30 eur splatnú 31.01.2019
a na sumu 393,84 eur splatnú 31.08.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 07.03.2022, z uvedeného je
zrejmé, že faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 31.01.2019 bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej
dobe. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa premlčacia doba predĺžila v zmysle § 1 ods.
1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o 75 dní, a teda ním uplatnený nárok premlčaný nie

je, pretože ho žalobca uplatnil v tejto predĺženej lehote. Uvedené zákonné ustanovenia sa týkajú iba
tých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo zániku práva vo vymedzenom
období. Nemožno vysloviť, že tieto ustanovenia z hľadiska plynutia, resp. uplynutia premlčacej lehoty
sa vzťahujú generálne na všetky premlčacie lehoty a tieto predlžujú. Keďže koniec premlčacej lehoty
v tomto prípade pripadá až na rok 2022, tak uvedené zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad

nedopadajú (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2022, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/16/2022, sp. zn. 43CoCsp/19/2022, sp. zn. 43Cob/12/2023, sp.
zn. 17CoCsp/32/2022, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp/17/2022, Krajský súd v Trnave
sp. zn. 23CoCsp/62/2022). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti sumy
12,30 eur z uplatnenej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 31.01.2019, je premlčaný a v tejto časti

žalobu zamietol.
45. Predmetom konania bol ďalej žalobcom uplatnený nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške
393,84 Eur splatný dňa 31.08.2019. Žalovaná vzniesla námietku premlčania aj pokiaľ ide o nárok
vyplývajúci z tejto faktúry, avšak len v časti 103,50 Eur, nakoľko mala za to, že dohoda o platení
preddavkových platieb mesačne vo výške 45,60 Eur je vlastne dohoda o plnení v splátkach a v zmysle

§ 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od každej splátky samostatne. V tejto
časti považoval však súd námietku premlčania za nedôvodnú. Predmetom uplatneného nároku žalobcu
je pohľadávka na zaplatenie dodávok zemného plynu a súvisiacich služieb vyplývajúca z priloženej
vyúčtovacej faktúry, ktorej splatnosť nastala v celosti dňa 31.08.2019. Touto faktúrou žalobca vyúčtoval
žalovanej skutočne poskytnuté služby. Prvým dňom, kedy mohol veriteľ - žalobca uplatniť svoje právo na

súde bol deň 01.09.2019. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia lehota uplatneného nároku a uplynula
dňa 01.09.2022. Keďže žaloba bola podaná dňa 07.03.2022, bol žalobcov nárok uplatnený včas.
Skutočnosť, že žalobca a žalovaná mali dohodu, že žalovaná bude hradiť preddavkové platby mesačne
vo výške 45,60 eur, je potrebné chápať ako samostatný nárok/pohľadávku odlišnú od pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil nárok na zaplatenie preddavkových

platieb, ale nárok nezaplatenie za služby skutočne dodané a vyúčtované. Z toho dôvodu je námietka
premlčania v tejto časti nedôvodná.
46. žalobcovi vznikol nárok na nezaplatené a vyúčtované ceny spotrebovaného zemného plynu vo výške
285,82 eur (podľa faktúry na č.l. 20) v zmysle platnej a neukončenej Zmluvy o združenej dodávke plynu,
a preto žalovanú na zaplatenie tejto sumy zaviazal.

47. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu boli aj poplatky za upomienky. Súd sa v tomto smere prikláňa
k názoru Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/110/2019, zo dňa 26.05.2020, v zmysle ktorého v
žalobcom predloženej Zmluve o dodávke plynu nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom
poplatkov za upomienky. Dojednanie poplatkov za upomienky žalobca odvodzuje od Obchodných
podmienok, kde je stanovené, že žalobca má právo tieto poplatky účtovať. Tieto obchodné podmienky,

ktoré nie sú žalovanou ani podpísané, nepreukazujú podľa názoru súdu, že dodávateľ tieto poplatky
so žalovanou ako so spotrebiteľom individuálne dojednal. Navyše v prípade poplatku za upomienku
takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Z uvedeného vyplýva, že
predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami
dlhu, nie iba skutočnú úhradu nákladov dodávateľa. Podstata týchto poplatkov je pridanie bližšie

nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Skutočnosť, že
výška zmluvne určených poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť
v súvislosti s upomienkami nasvedčuje to, že výška poplatkov za upomienku sa líši (poplatok za
upomienku 3,- eur, poplatok za opakovanú upomienku 5,- eur). Paušálna výška poplatku za upomienkuplne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poplatok za upomienku v paušalizovanej
sume nemožno považovať ani za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka . Takýto nárok by mal žalobca len v prípade, ak by preukázal nielen vyhotovenie

a zaslanie upomienok, ale aj sumu skutočných vzniknutých a uhradených nákladov. Žalobca súdu
uviedol rozpis položiek, z ktorých by mali skutočné náklady vyplývať (č.l. 132), pričom však do tohto
výpočtu zahrnul aj tzv. režijné náklady, ktoré mali pozostávať z administratívy, personálnych nákladov,
materiálneho zabezpečenia a IT software - generovanie a mali byť vo výške 1.638,- eur. Takto žalobcom
určené náklady však podľa súdu nemožno považovať za určité. Nie je z toho zrejmé ako k takémuto

výpočtu žalobca dospel a čo presne tieto položky predstavujú. Upomienka ako taká navyše nemôže
mať sankčný charakter, v opačnom prípade by mala totiž povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo
vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Na základe uvedeného súd žalobcovi požadované poplatky
za upomienky v sume 5 x 5 eur, t. j. spolu 25,- eur nepriznal, v tejto časti žalobu zamietol vrátane
prislúchajúcich úrokov z omeškania.
48. Pokiaľ ide o poplatok na prerušenie dodávky plynu v zmysle Cenníka externej spoločnosti vo výške

83,02 eur, súd prvej inštancie v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný. V konaní bolo nesporné,
že v dôsledku neplatenia preddavkov zo strany žalovanej došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu
v odbernom mieste X. F. XX., F.. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 83,02 eur zo dňa
18.06.2019 a zo zoznamu výkonov k faktúre priloženého súd zistil, že na adrese odberného miesta
žalovanej bolo prerušenie dodávky plynu vykonané, a to spoločnosťou SPP distribúcia, a.s. Z faktúry

č. XXXXXXXXXX a priloženého výpisu z účtu súd prvej inštancie zistil, že žalobca skutočne uhradil
sumu spoločnosti SPP distribúcia, a.s. za vykonané služby - prerušenie dodávky zemného plynu. Bolo
nesporné, že tento úkon prerušenia vykonala spoločnosť SPP distribúcia, a.s., za ktoré táto spoločnosť
vyfakturovala právnemu predchodcovi žalobcu (innogy Slovensko, s.r.o.) v súlade so svojím Katalógom
služieb spolu sumu 7.427,41 eur (pozostávajúcu okrem iného aj zo služby prerušenie dodávky zemného

plynu) a právny predchodca žalobcu (innogy Slovensko, s.r.o.) túto sumu zaplatil. Preto súd prvej
inštancie žalovanú zároveň zaviazal aj na zaplatenie sumy 83,02 eur, čo predstavuje v zásade len
refakturáciu žalobcom skutočne zaplateného poplatku prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za úkon
spojený s fyzickým vycestovaním povereného pracovníka na odberné miesto. Ide pritom o poplatky za
výkony žalobcu, ktoré boli vyvolané opomenutím žalovanej riadne a včas plniť svoje peňažné záväzky

voči žalobcovi, ktoré sú nad rámec bežného plnenia predmetu zmluvy.
49. Spolu teda súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 285,82 eur ako ceny spotreby
zemného plynu a sumy 83,02 eur ako nákladov za uskutočnené a uhradené prerušenie dodávky
zemného plynu do odberného miesta, t. j. spolu vo výške 368,84 eur.
50. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá,

súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo 368,84 eur odo
dňa splatnosti vyúčtovacej faktúry, z ktorej priznaný nárok plynul, t. j. odo dňa 01.09.2019. Žalovaná
síce namietala, že jej faktúry neboli riadne doručené a tvrdila že keď žalobcovi e-mailom oznámila
prevod jej vlastníckeho práva k bytu, mal sa žalobca dopytovať, či zmenila aj adresu pre doručovanie.
Takúto námietku súd považoval za nedôvodnú. Jednou zo zmluvných povinností žalovanej v rámci

zmluvného vzťahu so žalobcom vyplývajúcim z uzavretej Zmluvy o združenej dodávke plynu, bolo
oznámiť žalobcovi zmenu svojich údajov oproti údajom uvádzaným v zmluve. Nebolo povinnosťou
žalobcu aktívne pristupovať k žalovanej a dopytovať sa jej, či zmena údajov nenastala. Aj samotná
skutočnosť, že žalovaná previedla byt, na ktorý bolo vedené odberné miesto, nemusela sama o sebe
znamenať zmenu jej adresy pre doručovanie. Napokon aj do dnešného dňa má žalovaná aj v Registri

obyvateľov SR evidovanú ako adresu jej trvalého pobytu adresu X. F. XX, F.. Pri určení výšky úroku
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
omeškania predstavovala 0 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5
% ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z
omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom po 01.02.2013.
51. Žaloba žalobcu bola v časti zamietnutá, a tak súd rozhodoval o trovách konania v zmysle § 255 ods.
2 CSP, a teda pomerne. Žalobou uplatnený nárok predstavoval sumu vo výške 406,14 eur. Žaloba bola
zamietnutá v časti 37,30 eur (25,- eur poplatky za upomienky a 12,30 eur ako premlčaný nárok). V tejto
časti konania bola teda úspešná žalovaná, t. j. vo výške 9,19 %. Žalobe bolo vyhovené v sume 368,84

eur. V tejto časti bol úspešný žalobca, t. j. v rozsahu 90,81%. Pomer úspechu úspešnejšieho žalobcu tak
predstavoval 81,62 % (90,81 % - 9,19 %). Súd t prvej inštancie eda žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 81,62 % voči neúspešnejšej žalovanej.52. Žalovaná napokon žiadala súd prvej inštancie, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnil
ust. § 257 CSP, nakoľko tvrdila, že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
súd nemal prípadne žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať, spočívajúce vo vysokom veku

žalovanej, jej nepriaznivom zdravotnom stave, nemajetnosti a s tým spojenú nepriaznivú sociálnu
situáciu. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení však žalovaná nepriložila žiaden dôkaz. Za tejto
situáciemalsúdpreukázanúlenskutočnosťvysokéhovekužalovanej(90rokov),ktorávšaksamaosebe
ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné výnimočne žalobcovi ako úspešnejšej
strane v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznať, nepostačuje. Súd teda v danej veci nevidel

dôvod na postup podľa § 257 CSP, a preto o náhrade trov konania rozhodoval postupom výlučne podľa
§ 255 ods. 2 CSP podľa zásady pomerného úspechu v konaní.
53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
vydaným vyšším súdnym úradníkom.
54. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom I., II., III., podala v zákonnej lehote odvolanie
žalovaná, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. a/, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, § 365 ods. 1 písm. e/ CSP,

§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (neboli splnené procesné podmienky; súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobca v petite návrhu na vydanie platobného
rozkazu požadoval, aby súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy 393,84 eur od 01.09.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vo výroku č. I. napadnutého rozsudku
žalobcovi priznal úroky z omeškania od 01.09.2018. Súd prvej inštancie tak v rozpore s § 216 ods. 1
CSP a v rozpore s dispozičným princípom, ktorým je bezvýnimočne ovládané sporové konanie, prekročil

žalobný návrh. Súd prvej inštancie žalobcovi prisúdil nárok, ktorého sa žalobca nedomáhal, pretože
vo vzťahu k úrokom z omeškania žiadal žalobca menej ako mu priznal súd prvej inštancie. Porušenie
zásady ne ultra petitum je zásadnou vadou napadnutého rozsudku, ktorá napĺňa odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje napr. na bod 14. odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/90/2021, zo dňa 26.04.2022. V zmysle § 389 ods. 1 písm. a)

CSP platí, že ak neboli splnené procesné podmienky, tak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zruší. § 161 ods. 1 CSP definuje procesné podmienky ako podmienky, za ktorých môže súd konať a
rozhodnúť. V tomto prípade ide o nedostatok žaloby (vecná procesná podmienka), pretože súd prvej
inštancie z vlastnej iniciatívy konal a rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby. Priznanie úrokov
z omeškania od 01.09.2018 nemá základ v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a ani v bode

50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie priamo v texte odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že úroky z omeškania priznal odo dňa splatnosti vyúčtovacej faktúry, z ktorej priznaný
nárok plynul, t. j. odo dňa 01.09.2019, avšak v samotnom výroku č. I. napadnutého rozsudku napokon
v rozpore s uvedeným priznal žalobcovi úroky z omeškania už od 01.09.2018. Ide o zjavné pochybenie
súduprvejinštancie,keďževýroknemázákladvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Súdprvejinštancie

vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie 285,82 eur, ktorá by mala predstavovať cenu za dodaný plyn a
súvisiace služby. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel aj napriek tomu, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že na odbernom mieste skutočne došlo k dodávke zemného plynu a ani to, že
bolzemnýplynskutočnedodanývmnožstve,ktoréjeuvedenévpredmetnejfaktúre.Žalovanávbode15.
dupliky vyslovene namietla, že žalobca nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu

plynomera a tieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca vo svojom oneskorenom vyjadrení zo dňa 29.02.2024
(nesprávne datované 30.05.2023) v bode 10 iba poukázal na § 56 ods. 3 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013
Z. z., avšak k vyjadreniu nepripojil žiadny dôkaz o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného
meradla na odbernom mieste. Následne na pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca
nepreukázal dodané množstvo plynu, pretože nepredložil žiadne potvrdenia o vykonanom odpočte. Súd

prvejinštancievbode43.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,žezadôkazospotrebezemného
plynu považuje vyúčtovaciu faktúru. Takéto skutkové zistenie súdu prvej inštancie je nesprávne a
absurdné, pretože vyúčtovaciu faktúru vystavil právny predchodca žalobcu. Samotná faktúra vystavená
obchodníkom(dodávateľom)nieježiadnymrelevantnýmdôkazomotom,žeskutočnedošloajkdodaniu
tovaru alebo služby. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na obdobné súdne spory o zaplatenie

za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s.
Krajský súd v Bratislave už viackrát uviedol, že samotná faktúra vystavená vodárenskou spoločnosťou
nie je žiadnym dôkazom o tom, že skutočne došlo k odberu pitnej vody z verejného vodovodu alebo
k vypúšťaniu odpadovej vody do verejnej kanalizácie (napr. bod 17. odôvodnenia rozsudku sp. zn.3Co/11/2018, zo dňa 31.05.2018 alebo bod 26. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 14Co/197/2018, zo dňa
29.06.2021). Na preukázanie dodávky pitnej vody, elektrickej energie alebo zemného plynu sa vyžaduje
práve predloženie listinných dôkazov o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla.

Pokiaľ dodávateľ plynu odberateľovi iba vyúčtuje cenu za spotrebovaný zemný plyn, ale nepreukáže
aj skutočnú spotrebu zemného plynu, tak vzniká priestor pre špekulácie zo strany dodávateľov plynu.
Práve preto by nemal súd vychádzať iba z faktúry. Pokiaľ súd považuje za dôkaz o spotrebe zemného
plynu samotnú faktúru vystavenú dodávateľom plynu, tak potom si môže dodávateľ plynu vyúčtovať
prakticky akékoľvek množstvo zemného plynu. Súd prvej inštancie nesprávne vychádza z prezumpcie

správnostivystavenejfaktúryaodmietapripustiť,žespotrebovanémnožstvozemnéhoplynuuvedenévo
faktúre môže byť fiktívne. Pri takomto formalistickom prístupe súdu prvej inštancie môže byť dodávateľ
v súdnom spore úspešný prakticky s akoukoľvek vystavenou faktúrou. Ak by si žalobca vymyslel, že na
odbernom mieste bolo spotrebovaných, napr. 5000 m3 zemného plynu a vystavil by na takéto množstvo
zemného plynu faktúru, tak súd prvej inštancie by mu takýto fiktívny nárok priznal, pretože on za dôkaz
o dodávke zemného plynu považuje samotnú faktúru vystavenú dodávateľom. Obchodník (dodávateľ)

je povinný preukázať aj reálne dodanie služby alebo tovaru. V tomto prípade mal žalobca, ktorý tvrdí,
že na odbernom mieste došlo k dodávke zemného plynu, predložiť listinný dôkaz o fyzickom vykonaní
odpočtov stavu plynomera poverenou osobou. Fyzické odpočty stavu plynomera vykonáva pre všetkých
dodávateľov a pre všetky odberné miesta prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je SPP - distribúcia,
a. s. Práve preto by mali o vykonaných odpočtoch stavu plynomera existovať listinné dôkazy. Ak bol

žalobca schopný predložiť faktúru od SPP - distribúcia, a. s. za prerušenie dodávky zemného plynu
na odbernom mieste, tak mu nič nebránilo v tom, aby predložil aj potvrdenia o fyzickom vykonaní
odpočtov stavu plynomera na odbernom mieste (ak boli vykonané). To vyplýva aj z § 57 ods. 6 vyhlášky
ÚRSO č. 24/2013 Z. z., podľa ktorého vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej
jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry, pričom podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie

stavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej siete. Podľa § 57 ods. 7 tejto
vyhlášky prevádzkovateľ distribučnej siete spolu s údajmi podľa § 56 ods. 4 odovzdá dodávateľovi plynu
aj informáciu o tom, ktorým z uvedených spôsobov údaje získal. Podľa § 50 ods. 11 tejto vyhlášky
k dátumu prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu určí prevádzkovateľ distribučnej siete stav
určeného meradla na príslušnom odbernom mieste a tento stav odovzdá príslušnému dodávateľovi

plynu. Samotná faktúra je iba daňovým a účtovným dokladom a nie je žiadnym dôkazom o dodaní
tovaru alebo služby. Takýto skutkový záver súdu prvej inštancie je o to viac nesprávny z dôvodu, že ide
o spor s ochranou slabšej strany. Súd prvej inštancie mal práve preto viac dbať na to, aby nepriznal
dodávateľovi plynu voči spotrebiteľovi nárok, ktorý nebol riadne preukázaný. Žaloba bola postavená
na skutkovom tvrdení žalobcu, že na odbernom mieste došlo v rozhodnom období k dodávke plynu,

avšak žalobca toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Samotná faktúra vystavená dodávateľom má
rovnakú relevanciu a vierohodnosť ako tvrdenie spotrebiteľa, že k odberu plynu nedošlo . Dodávateľ
plynu nemôže preukazovať dodávku plynu iba účtovným dokladom, ktorého autorom je on sám. Takýmto
prístupom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal bez akéhokoľvek zákonného základu z prezumpcie
správnosti vystavenej faktúry, bola žalovaná ako spotrebiteľka voči žalobcovi ako dodávateľovi značným

spôsobom v súdnom spore znevýhodnená. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie v spotrebiteľskom
sporetakýmtospôsobompovýšilzáujemobchodníkanavymáhanípohľadávoknadochranuspotrebiteľa
pred nezákonnými praktikami obchodníkov, ktoré zahŕňajú aj možné vymáhanie fiktívnych nárokov.
Ak súd prvej inštancie nemal v súdnom spise potvrdenia o vykonaných odpočtoch stavu plynomera
na odbernom mieste alebo iný listinný dôkaz o spotrebovanom množstve zemného plynu, tak nemal

žalobe vyhovieť, ale ju mal zamietnuť. Z hľadiska voľného hodnotenia dôkazov je v spotrebiteľskom
spore prinajmenšom problematické, ak súd vyhodnotí nejasnosti v neprospech spotrebiteľa a v prospech
obchodníka. Súd prvej inštancie ďalej v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že
podľa neho žalovaná relevantne nepoprela spotrebu zemného plynu vyplývajúcu z priložených faktúr,
ale iba uviedla, že žalobca fakturované sumy nepreukázal. Podľa súdu prvej inštancie mala žalovaná

uviesť konkrétne skutkové okolnosti a doložiť tieto skutkové tvrdenia dôkazmi. Z uvedeného vyplýva,
že súd prvej inštancie od žalovanej vyžadoval, aby preukázala, že na odbernom mieste nedošlo k
dodávke zemného plynu. Takýto postup súdu prvej inštancie v procese dokazovania je v hrubom rozpore
s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).

Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve
označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na
protistranu. Ak žalobca tvrdí, že na odbernom mieste došlo k dodávke plynu, tak mal preukázať túto
ním tvrdenú skutočnosť, z ktorej pre seba vyvodzuje prospech. Súd prvej inštancie namiesto tohovyžadoval od žalovanej, aby preukázala, že na odbernom mieste k dodávke plynu nedošlo (negatívna
skutočnosť). Tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú ohrozené alebo porušené právo,
je pritom povinný zásadne žalobca a nie žalovaná. Zo strany súdu prvej inštancie ide o podobný

nezmysel ako napr. požiadavka, aby veriteľ preukázal, že mu dlžník dlh nezaplatil. Tak ako je potrebné
od dlžníkov vyžadovať, aby oni preukazovali, že veriteľovi dlh splnili, tak je potrebné aj od obchodníkov
vyžadovať, aby oni preukazovali, že spotrebiteľom skutočne dodali tovar alebo službu. Ani napr. v
spore medzi advokátom a jeho klientom o zaplatenie odmeny za vykonanie úkonov právnej služby by
nemohla obstáť ako dôkaz o vykonaných úkonoch právnej služby iba faktúra vystavená advokátom

a súd by nemohol od klienta vyžadovať, aby on preukazoval, že úkony právnej služby vykonané
neboli. Opačný prístup, ktorý uplatnil súd prvej inštancie, je v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou
a vedie k podstatnému znevýhodneniu spotrebiteľov v súdnych sporoch s obchodníkmi. Takisto možno
poukázať aj na Rosenbergovu teóriu analýzy noriem. Pravidlo pre rozdelenie dôkazného bremena
medzi procesné strany je závislé od právnej normy, ktorá je predpokladom pre vznik právneho nároku
alebo pre uplatnenie námietky, ktorá smeruje proti tomuto uplatňovanému nároku. Teda rozhodným

kritériom nie sú skutočnosti zakladajúce právo alebo zabraňujúce vzniku práva, ale právne normy, ktoré
toto právo zakladajú. Dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach leží na tom účastníkovi, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky na základe právnej normy.
Základnou normou je v tomto prípade § 47 ods. 8 zákona o energetike, podľa ktorého sa dodávateľ
plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu zaväzuje dodávať plyn koncovému odberateľovi

plynuvdohodnutommnožstve,zabezpečiťdistribúciuplynudoodbernéhomiestakoncovéhoodberateľa
plynu vrátane súvisiacich služieb a prevziať zodpovednosť za odchýlku koncového odberateľa plynu
a koncový odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace
služby. Ak dodávateľ plynu tvrdí, že uskutočnil dodávku plynu a na základe toho požaduje od koncového
užívateľa zaplatenie ceny za dodaný plyn a súvisiace služby, tak práve on je povinný dokazovať, že

skutočne k dodávke zemného plynu vo vyúčtovanom množstve došlo. Ak dodávateľ plynu nepreukáže,
že došlo k dodávke zemného plynu, tak potom nemôže súd deklarovať povinnosť koncového užívateľa
zaplatiť cenu za dodaný zemný plyn a súvisiace služby. Z tejto základnej normy nevyplýva, že by
mala žalovaná ako koncový užívateľ v rámci procesnej obrany preukazovať neexistenciu dodávky
zemného plynu. Ak by žalobca preukázal dodávku zemného plynu (predpoklad pre priznanie ceny

za plyn podľa základnej normy), tak až potom by bola žalovaná povinná preukazovať skutočnosti
predpokladané protinormami (napr. neexistencia zmluvného vzťahu alebo premlčanie uplatneného
nároku). Súd prvej inštancie správne nezohľadnil rozdelenie dôkazného bremena podľa relevantných
právnych noriem. Podľa súdu prvej inštancie mala žalovaná uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z
ktorých vyplývajú jej pochybnosti o spotrebe plynu. Okrem toho, že došlo k porušeniu negatívnej

dôkaznej teórie a teórie analýzy noriem, tak súd prvej inštancie ani nevysvetlil, ako konkrétne mala
žalovaná podľa jeho predstáv spochybňovať spotrebu plynu uvedenú vo faktúrach. Žalovaná nemohla
fyzicky skontrolovať stav plynomera, pretože predmetnú nehnuteľnosť predala. Okrem toho došlo podľa
listinných dôkazov žalobcu na odbernom mieste v máji 2019 k prerušeniu dodávky plynu, čo zahŕňa
aj demontáž plynomera. Údaje o spotrebovanom zemnom plyne možno overiť iba prostredníctvom

potvrdení o vykonaných odpočtoch, ktoré žalobca nepredložil. Žalovaná sa dozvedela o tom, že na
odbernom mieste malo dochádzať aj po predaji nehnuteľnosti k dodávke plynu, až z doručeného
platobného rozkazu a o vykonaných odpočtoch nemá žiadne informácie. Záver súdu prvej inštancie,
že žalovaná mala preukazovať neužívanie bytu, je takisto v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou.
Žalovaná v duplike vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 103,50 eur.

Súd prvej inštancie uznal námietku premlčania ako dôvodnú iba v časti o zaplatenie 12,30 eur. Súd
prvej inštancie považoval námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 91,20 eur za
nedôvodnú, pretože táto časť istiny bola zahrnutá do vyúčtovacej faktúry so splatnosťou dňa 31.08.2019
a žaloba bola podaná dňa 07.03.2022 (podľa potvrdenia o pridelení bola podaná dňa 05.03.2022). Podľa
súdu prvej inštancie bol prvý deň, kedy mohol veriteľ túto istinu uplatniť na súde až 01.09.2019 a až

od tohto dňa začala plynúť premlčacia lehota. Súd prvej inštancie uviedol, že preddavkové platby vo
výške 45,60 eur mesačne je podľa neho potrebné chápať ako samostatný nárok odlišný od pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní, lebo žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie preddavkových platieb,
ale nárok za skutočne dodané a vyúčtované služby (bod 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Takéto závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej

inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa § 57
ods. 2 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z. je preddavková platba odberateľa plynu v domácnosti pri
mesačnej periodicite preddavkových platieb vo výške 1/11 platby za plyn určená podľa spotreby plynu
za predchádzajúce zúčtovacie obdobie. Podľa § 57 ods. 6 tejto vyhlášky vyúčtovanie odberu plynuvykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. V tomto prípade právny
predchodca žalobcu určil žalovanej pre rok 2019 preddavkové platby vo výške 45,60 eur mesačne a
ich splatnosť určil na posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej preddavkovej

platby bola určená na 31.01.2019 a splatnosť druhej na 28.02.2019. Zmyslom preddavkových platieb a
následného vyúčtovania je, že odberateľ priebežne počas zúčtovacieho obdobia uhrádza preddavkové
platby a po skončení zúčtovacieho obdobia mu vznikne buď nedoplatok alebo preplatok. Ak odberateľ
nezaplatí preddavkovú platbu najneskôr v deň jej splatnosti, tak sa môže dodávateľ plynu domáhať
jej zaplatenia súdnou cestou. Ak v dôsledku neplatenia preddavkových platieb vznikne nedoplatok,

tak nevzniká dodávateľovi plynu vystavením vyúčtovacej faktúry nový nárok, ale iba fakturuje cenu za
dodaný plyn, ktorá už bola predmetom predpísanej preddavkovej platby. Ak bola prvá preddavková
platba splatná dňa 31.01.2019 a druhá preddavková platba dňa 28.02.2019, tak neobstojí záver súdu
prvej inštancie, že sa mohol veriteľ domáhať týchto platieb na súde až dňa 01.09.2019. Ak nebola
najneskôr dňa 31.01.2019 zaplatená prvá preddavková platba vo výške 45,60 eur, tak sa jej mohol
právny predchodca žalobcu na súde domáhať už dňa 01.02.2019. Ak nebola najneskôr dňa 28.02.2019

zaplatená druhá preddavková platba vo výške 45,60 eur, tak sa jej mohol právny predchodca žalobcu
na súde domáhať už dňa 01.03.2019. Žaloba bola na súd podaná až dňa 05.03.2022, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto je potrebné konštatovať, že istina vo výške 91,20 eur
je premlčaná (ak by bola dôvodná). Premlčacia lehota plynie podľa § 101 Občianskeho zákonníka
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. K pretrhnutiu premlčacej lehoty (premlčacia lehota

začne plynúť odznova) môže dôjsť iba za podmienok predpokladaných zákonom. Zo žiadnej právnej
normy nevyplýva, že ak spotrebiteľ nezaplatí preddavkovú platbu a dodávateľ mu ju znova vyúčtuje
vo vyúčtovacej faktúre, tak by malo dôjsť k pretrhnutiu premlčacej lehoty. Opakované vyúčtovanie
tej istej dlžnej sumy nespôsobuje pretrhnutie premlčacej lehoty. Ak začala premlčacia lehota plynúť
dňa 01.02.2019 a 01.03.2019, tak plynula bez akéhokoľvek prerušenia naďalej aj po 31.08.2019.

Už raz splatná platba sa nemôže stať znova splatnou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 27C/207/2016, zo dňa 24.10.2017, ktorý vydala tiež sudkyňa
P.. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie vychádza z predpokladu, že premlčacia lehota
začína plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti preddavkovej faktúry. Súd prvej inštancie v tomto
rozsudku vôbec neskúmal, či došlo k nejakému vyúčtovaniu preddavkových platieb, pretože opätovné

vyúčtovanie nezaplatených preddavkových platieb do vyúčtovacej faktúry nemá za následok pretrhnutie
premlčacej lehoty a pôvodné premlčacie lehoty naďalej plynú. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
je totiž potrebné zásadne vychádzať z momentu, kedy mohlo byť právo prvýkrát uplatnené na súde.
Nezaplatené preddavkové platby sú vymáhateľné súdnou cestou a dodávateľ plynu pri ich vymáhaní
nemusí čakať na skončenie vyúčtovacieho obdobia. Preddavkové platby za dodávku plynu predstavujú

opakujúce sa plnenie. Spotrebiteľ namiesto jednej platby za celé zúčtovacie obdobie platí podľa
dohody s dodávateľom plynu pravidelne menšie platby. V prípade opakovaného plnenia ide o plnenie
viacerých samostatných predmetov plnenia. Premlčacia lehota preto plynie pri každej preddavkovej
platbe samostatne a v prípade, že vznikne na konci zúčtovacieho obdobia nedoplatok, tak premlčacia
lehota na vymáhanie nedoplatku (nedoplatok nad rámec zaplatených preddavkových platieb) začne

plynúť po splatnosti zúčtovacej faktúry. Záver súdu prvej inštancie, že mesačné preddavkové platby je
potrebnéchápaťakosamostatnýnárokodlišnýodpohľadávkypodľavyúčtovacejfaktúry,jejednoznačne
nesprávny a nie je ani riadne zdôvodnený. Žalovanej nie je zrejmé, ako môže jedna povinnosť zaplatiť
určitú platbu predstavovať pre veriteľa dve rozdielne pohľadávky, keď má byť platba zaplatená iba
raz a nie dvakrát. Podľa súdu prvej inštancie by vlastne pohľadávka mala existovať duplicitne. Takéto

závery jednoznačne nemajú žiadnu oporu v právnej úprave. Občiansky zákonník osobitne neupravuje
premlčanie opakujúceho sa plnenia a ani premlčanie preddavkových platieb, v dôsledku čoho je
potrebné aplikovať § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom a účelom najbližšou právnou
úpravou je práve § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak bolo plnenie dohodnuté v
splátkach, tak plynie premlčacia lehota odo dňa splatnosti jednotlivých splátok. V tomto prípade plynie

premlčacia lehota odo dňa splatnosti jednotlivých preddavkových platieb. Rozdiel medzi splátkami a
opakujúcim sa plnením je iba v tom, že záväzok na opakujúce sa plnenie nezaniká splnením, ale až
vtedy, keď nastane určitá udalosť (v tomto prípade ukončenie zmluvného vzťahu). Plnením zaniká iba
záväzok zaplatiť jednotlivé platby. Pri správnej interpretácii a aplikácii § 101 a § 103 Občianskeho
zákonníka je potom nevyhnutné konštatovať, že uplatnená istina je premlčaná aj v časti 91,20 € a

súd prvej inštancie mal v tejto časti žalobu jednoznačne zamietnuť. Ak sa dlžník dovolá premlčania,
tak súd nemôže v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať veriteľovi naturálnu obligáciu.
Čiastočnému premlčaniu uplatneného nároku (ak by bol skutočne dôvodný) zodpovedá aj rozpis
položiek, ktorý je prílohou vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX. V tomto rozpise sú okrem variabilnýchzložiek, ktoré závisia od spotreby plynu, uvedené aj stále mesačné platby za dodávku a distribúciu plynu.
Niektoré z týchto platieb sú za obdobie pred 05.03.2019 a podliehajú premlčaniu. Premlčaniu podliehajú
stále mesačné platby za obdobie od 19.12.2018 do 04.03.2019. V prípade stálej mesačnej platby za

dodávku plynu je sadzba 1,- euro bez DPH/mesiac. Premlčaniu tak podlieha čiastka vo výške 2,55
eur bez DPH (3,06 eur vrátane DPH). V prípade stálej mesačnej platby za distribúciu plynu je sadzba
4,76 eur bez DPH/mesiac. Premlčaniu tak podlieha čiastka vo výške 12,13 eur bez DPH (14,56 eur
vrátane DPH). Premlčaniu teda podliehajú stále mesačné platby spolu vo výške 17,62 eur. Táto suma
je súčasťou preddavkových platieb vo výške 91,20 eur, voči ktorým žalovaná vzniesla v konaní pred

súdom prvej inštancie námietku premlčania. Súd prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že mu žalovaná nedoložila e-mail zo dňa 16.01.2019. Súd prvej inštancie prehliadol,
že na listine, ktorú predložila žalovaná ako dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu, sa na opačnej strane
nachádza okrem e-mailu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.01.2019 aj e-mail žalovanej zo dňa
16.01.2019. Na tejto strane listiny je e-mail s predmetom „Ukončenie odberu“ a s textom „Dobrý deň!
V prílohe Vám zasielam Žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti + kópiu prvých

dvoch strán Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. S pozdravom Z.. Táto e-mailová adresa patrí vnukovi
žalovanej X. V.. Následne po tejto správe nasleduje e -mail právneho predchodcu žalobcu zo dňa
18.01.2019, v ktorom uvádza, že mu majú byť dokumenty doručené písomne na jeho adresu. Žalovaná
označila v odpore ako dôkaz svoj e-mail zo dňa 16.01.2019 a nie e-mail právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 18.01.2019. Ak súd prvej inštancie úplne prehliadol e-mail žalovanej a dokonca v rozpore s

obsahom súdneho spisu uviedol, že ho žalovaná nedoložila, tak tým jednoznačne došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Zo samotného textu e-mailu žalovanej, ktorý súd
prvej inštancie na listine prehliadol, je zrejmé, že tento e-mail obsahoval dve prílohy. Žalovaná v bode 4.
dupliky vyslovene uviedla, že prílohou e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu plynu z dôvodu predaja
nehnuteľnostiakópiaprvýchdvochstránzmluvyoprevodevlastníctvabytu(„Žalobcaúplneopomína,že

prílohou tohto e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti a aj kópia prvých
dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu“). Išlo o skutkové tvrdenie žalovanej, ktoré má základ
aj v samotnom texte e-mailu a žalobca toto skutkové tvrdenie žalovanej výslovne nepoprel. K prílohám
e-mailu žalovanej sa žalobca nevyjadroval. Žalobca netvrdil, že by mu bol tento e-mail žalovanej v
rozpore s jeho textom doručený bez príloh. Súd prvej inštancie mal preto uplatniť § 151 ods. 1 CSP a

toto skutkové tvrdenie žalovanej mal považovať za nesporné. E-mail žalovanej odoslaný z e-mailovej
adresy jej vnuka teda obsahoval sken alebo fotografiu písomnej žiadosti o ukončenie odberu plynu.
Táto písomná žiadosť bola vlastnoručne podpísaná žalovanou. Súd prvej inštancie zjavne nepochopil
argumentáciu žalovanej a nechal sa zviesť účelovou argumentáciou žalobcu, ktorý napádal samotný
e-mail z dôvodu nedostatku formy a úmyselne opomínal, že tento e -mail mal aj prílohy (bod 4 tripliky

žalobcu). Ak bol žalobcovi doručený sken alebo fotografia písomnej žiadosti o ukončenie odberu plynu,
tak nebol žiadny dôvod na to, aby mu žalovaná ten istý dokument zasielala ešte duplicitne na jeho
adresu v listinnej forme. Prevod vlastníckeho práva k bytu si právny predchodca žalobcu mohol na
základe doručenej žiadosti a kópie prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu preveriť aj
nahliadnutímdokatastranehnuteľností,ktoréhoúdajesapovažujúzahodnoverné.Skenalebofotografia

dokumentu ako príloha e-mailu je jednoznačne takým elektronickým prostriedkom, ktorý zachytáva
obsah prejavu vôle žalovanej a taktiež je nepochybné, že ide o jej prejav vôle žalovanej. Ak elektronický
podpis neobsahuje samotný e-mail, tak za elektronický podpis možno považovať aj sken vlastnoručného
podpisu na naskenovanej alebo odfotenej listine. Pojem elektronický podpis je pomerne dosť široký a
okrem zaručeného elektronického podpisu zahŕňa aj iné jednoduchšie formy elektronického podpisu.

Súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie textom e-mailu žalovanej (podľa súdu prvej inštancie
ho žalovaná vôbec nedoložila), mal vychádzať zo skutkového zistenia, že jeho prílohou boli potrebné
naskenované dokumenty a na základe toho mal dospieť k záveru, že doručením tohto e-mailu právnemu
predchodcovi žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Právny predchodca žalobcu bol požiadaný
o ukončenie odberu plynu na odbernom mieste, jasne a zrozumiteľne mu bolo oznámené, že došlo k

predaju predmetného bytu a táto skutočnosť mu bola aj preukázaná. Zmluvu o združenej dodávke plynu
je potrebné považovať za ukončenú už doručením žiadosti o ukončenie odberu plynu, pretože odberateľ
nemá možnosť donútiť dodávateľa, aby s ním uzavrel písomnú dohodu o ukončení zmluvy a dodávateľ
plynu môže stále tvrdiť, že neboli splnené podmienky pre ukončenie zmluvného vzťahu (to sa prejavilo
aj v tomto prípade). Žiadosť o ukončenie odberu plynu na odbernom mieste za situácie, keď nový

vlastník nehnuteľnosti neuzavrel zmluvu o združenej dodávke plynu so žiadnym dodávateľom plynu, je
možné interpretovať aj ako výpoveď zmluvy. Právny predchodca žalobcu mal na základe doručenia
takéhoto e-mailu s prílohami konať a v prípade nezáujmu nového vlastníka nehnuteľnosti o uzavretie
zmluvy o združenej dodávke plynu s dodávateľom plynu mal nechať vykonať na náklady novéhovlastníka nehnuteľnosti prerušenie dodávky plynu. Zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by mala
každá domácnosť povinnosť byť pripojená do distribučnej siete, z čoho vyplýva, že právny predchodca
žalobcu nebol oprávnený podmieňovať ukončenie zmluvného vzťahu žiadosťou o uvoľnenie distribučnej

kapacity od nového dodávateľa. Odberné miesto môže byť pri predaji nehnuteľnosti zrušené. Súd prvej
inštancie uviedol, že žiadosť o ukončenie odberu plynu doručenú e-mailom nemožno považovať za
právny úkon urobený písomne, lebo neobsahuje zaručený elektronický podpis. Podstatnou náležitosťou
písomného právneho úkonu je podľa neho podpis konajúcej osoby, čo e-mail neobsahuje. Podľa súdu
prvej inštancie nemožno e -mail považovať za právny úkon urobený písomne a ani za právny úkon

riadnedoručenýprávnemupredchodcovižalobcu.Súdprvejinštancievyslovenepoukázalna§40ods.2
Občianskeho zákonníka. Nielenže súd prvej inštancie vychádza z nesprávnych a neúplných skutkových
zistení (nevzal do úvahy, že prílohou e-mailu bola fotografia alebo sken listinnej žiadosti), ale vychádza
aj z nesprávnej a účelovej interpretácie § 40 ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle
môže mať právne účinky, ak bol vyjadrený vo forme, ktorá je poznateľná ľudskými zmyslami. Súkromné
právo vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Občiansky zákonník pozná viaceré typy

písomných právnych úkonov. Právny záver súdu prvej inštancie, že každý písomný právny úkon bez
ohľadu na to, či je urobený v listinnej forme alebo elektronickými prostriedkami, musí obsahovať podpis,
je zjavne nesprávny. Prvá veta § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Následne druhá veta stanovuje z tohto pravidla výnimku,
keď stanovuje, že podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.Prváveta§40ods.4Občianskehozákonníkastanovujeďalšiuvýnimku,podľaktorejjepísomná
forma právneho úkonu zachovaná aj vtedy, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá
právnyúkonurobila.Tútoprávnunormuupresňujedruháveta§40ods.4Občianskehozákonníka,podľa
ktorej je písomná forma zachovaná vždy vtedy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami

podpísaný zaručeným elektronickým prostriedkom. Celá právna norma zložená zo základnej právnej
normy a protinoriem znie nasledovne: Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou (základná norma), ale platný je aj vtedy, ak je podpis nahradený mechanickými prostriedkami
(prvá protinorma) alebo ak je urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila (druhá protinorma). Druhá protinorma

sa uplatní vždy vtedy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom. Z § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by mal každý písomný
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami obsahovať zaručený elektronický podpis, ale z
neho vyplýva pravý opak. Závery súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti podpisu konajúcej osoby
nemajú oporu v jazykovom a ani v logickom výklade tejto právnej normy. Občiansky zákonník teda

pozná nasledovné typy písomných právnych úkonov:a) písomný právny úkon podpísaný konajúcou
osobou (prvá veta § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka),b) písomný právny úkon, na ktorom je podpis
nahradený mechanickými prostriedkami (druhá veta § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka),c) písomný
právny úkon urobený prostredníctvom modernej komunikačnej techniky - elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila

(prvá veta § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka),d) písomný právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým prostriedkom (druhá veta § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Občiansky zákonník v prvej vete § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako príklady modernej
komunikačnej techniky, prostredníctvom ktorej je možné urobiť písomné právne úkony, uvádza telegraf
a ďalekopis, ktoré už v súčasnosti nemožno využívať. Tieto prostriedky elektronickej komunikácie

prenášali rovnako ako v súčasnosti e-mail a iné obdobné komunikačné služby iba text a neobsahovali
žiadny zaručený elektronický podpis. Podľa súdu prvej inštancie by mal byť vlastne každý písomný
prejav vôle uskutočnený e-mailom neplatným právnym úkonom z dôvodu, že neobsahuje zaručený
elektronický podpis, čo je v zjavnom rozpore s prvou vetou § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Aj komentáre k Občianskemu zákonníku uvádzajú ako typický príklad písomných právnych úkonov

uskutočnenýchmodernoukomunikačnoutechnikouprávee-maily.Akbyplatilzáversúduprvejinštancie,
že e-mailom a inými obdobnými elektronickými prostriedkami komunikácie nemožno uskutočňovať
právne úkony, tak by napr. nebolo vôbec možné objednávať cez internet tovary a služby (zákon o
elektronickom obchode by nemal potom žiadne opodstatnenie). V prípade objednávania cez internet
nie je potrebný žiadny zaručený elektronický podpis, Občiansky zákonník pri takýchto právnych

úkonoch považuje písomnú formu za zachovanú a ide o platné právne úkony. V praxi je úplne bežné,
že spotrebitelia a aj obchodníci uskutočňujú objednávky tovarov a služieb prostredníctvom e-mailu.
Účastníci občianskoprávnych vzťahov bežne uzatvárajú kúpne zmluvy aj prostredníctvom aplikácii
ako Facebook, Messenger, WhatsApp alebo Instagram. Ak by mali byť všetky takto uskutočnenéprávne úkony považované za neplatné z dôvodu, že neobsahujú zaručený elektronický podpis, tak by
to viedlo k právnej neistote podstatnej častiobyvateľstva. Závery súdu prvej inštancie o nemožnosti
uskutočniť písomný právny úkon e-mailom sú jednoznačne v rozpore nielen s prvou vetou § 40 ods.

4 Občianskeho zákonníka, ale aj so sociálnou realitou 21. storočia, kedy sa podstatná časť právnych
úkonov vykonáva elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. Súd prvej inštancie sa zjavne
vôbec nezamyslel nad absurdnosťou svojich právnych záverov v bode 42 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kedy vychádzal izolovane iba z prvej vety § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a druhej
vety § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a úplne prehliadol, že Občiansky zákonník pozná ďalšie dva

druhy písomných právnych úkonov. Už zo samotnej povahy právneho úkonu uskutočneného modernou
komunikačnou technikou (prvá veta § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že neobsahuje
vlastnoručný podpis konajúcej osoby a väčšinou ani zaručený elektronický podpis. Súd prvej inštancie
ani neozrejmil, čo vlastne považuje za relevantný elektronický podpis. Neozrejmil, či pod týmto pojmom
rozumie iba zaručený elektronický podpis alebo aj menej dokonalé formy elektronického podpisu. Za
elektronický podpis v širšom slova zmysle možno totiž považovať aj jednoduché nešifrované uvedenie

identifikačných údajov na konci textu v elektronickej (digitálnej) forme, ktoré umožňuje identifikovať
(teda jednoznačné určiť) označenú osobu. V tomto prípade je na konci e-mailu žalovanej uvedené „S
pozdravom Z. čo napĺňa znaky jednoduchého elektronického podpisu. Súd prvej inštancie žalovanej
vyčíta, že e-mail odoslala z adresy [email protected] V praxi je bežné, že osoby vyššieho veku sú počítačovo
negramotné a v prípade potreby elektronickej komunikácie požiadajú o pomoc mladšieho príbuzného

(žalovaná mala v tom čase takmer 85 rokov). V tomto prípade ide o e-mailovú adresu vnuka žalovanej.
Identita žalovanej mala byť overená práve pomocou príloh e -mailu, ktoré právny predchodca žalobcu
odmietol akceptovať a vôbec sa nezaoberal ich obsahom. Súd prvej inštancie na základe ustanovení
predložených obchodných podmienok dospel k záveru, že žiadosť o ukončenie odberu plynu nemožno
považovať za platný písomný právny úkon z dôvodu nedostatku formy. Súd prvej inštancie poukázal na §

40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vôbec nerozlišuje medzi
absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, v dôsledku čoho údajný nedostatok dohovorenej
formy právneho úkonu nesprávne sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Relatívna
neplatnosť právneho úkonu nevzniká priamo zo zákona (ex lege), ako je to v prípade absolútnej
neplatnosti, ale je podmienená úkonom účastníka právneho vzťahu. Súd prvej inštancie interpretoval

§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka izolovane od § 40a Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že
zmluvu uzavretú písomne možno meniť alebo zrušiť len písomne, ale následne opomenul, že sankciou
za porušenie tohto ustanovenia by mohla byť v tomto prípade jedine relatívna neplatnosť právneho
úkonu. Súd prvej inštancie na základe ustanovení obchodných podmienok dospel k záveru, že žalovaná
nemohla uskutočniť voči právnemu predchodcovi žalobcu písomný právny úkon formou e-mailu a

takýto právny úkon považoval za neplatný. Súd prvej úplne opomenul, že nejde o formu právneho
úkonu vyžadovanú zákonom, ale iba o formu právneho úkonu vyžadovanú dohodou účastníkov. V
prípade porušenia dohovorenej formy právneho úkonu môže súd prihliadať na neplatnosť právneho
úkonu iba na základe námietky neplatnosti. Žalobca v konaní nevzniesol žiadnu kvalifikovanú námietku
neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie napriek tomu z vlastnej iniciatívy konštatoval, že

právny úkon žalovanej je neplatný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dokonca vyplýva, že súd
prvej inštancie v rozpore s § 40a Občianskeho zákonníka vychádzal zo záveru o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Pokiaľ sa žalobca nedovolal neplatnosti právneho úkonu, tak by bol tento právny
úkon platný aj vtedy, ak by ho žalovaná uskutočnila ústne alebo telefonicky. V súvislosti s predmetnými
obchodnými podmienkami je potrebné konštatovať, že ich ustanovenia nepredstavujú dohodu právneho

predchodcu žalobcu a žalovanej o forme právnych úkonov, pretože žalovaná nikdy s týmito obchodnými
podmienkami nesúhlasila. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o združenej
dodávke plynu v roku 2013. Žalovaná v nej súhlasila s Obchodnými podmienkami poskytovania
univerzálnej služby pre Zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosti
spoločnosti J. U. Q. s. r. o. Nové obchodné podmienky z roku 2015, ktoré predložil žalobca ako prílohu

návrhu na vydanie platobného rozkazu, sa pre žalovanú stali záväznými iba na základe rozhodnutia
ÚRSO (§ 13 ods. 2 písm. m/ zákona o regulácii v sieťových odvetviach vo vtedajšom znení). Záväznosť
obchodných podmienok pre spotrebiteľa na základe rozhodnutia ÚRSO nepredstavuje dohodu medzi
spotrebiteľom a dodávateľom plynu. Práve preto je potrebné konštatovať, že ustanovenia predložených
obchodných podmienok o forme právnych úkonov nepredstavujú dohodu zmluvných strán. Pokiaľ

žalobca nepredložil pôvodné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke
plynu, tak je potrebné konštatovať, že v súdnom spise sa nenachádza listinný dôkaz o tom, že by si
právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodli formu právnych úkonov, ktorými dochádza k zmene
a k zániku tejto zmluvy. Práve preto je potrebné považovať za platný právny úkon akýkoľvek prejavvôle žalovanej, ktorým žalovaná prejavila vôľu ukončiť na odbernom mieste odber plynu. Žalobca
dokonca ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca na základe § 17 ods. 1 písm. b) zákona o
energetike poskytol žalovanej informáciu o zmene obchodných podmienok dodávky plynu. Súd prvej

inštancie tiež vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, že žalovaná nedodržala formu právneho
úkonu podľa predložených obchodných podmienok. Súd prvej inštancie vychádzal najmä z čl. XII.
ods. 1 (časť Zánik zmluvy) obchodných podmienok, kde je stanovené, že zmluva zanikne písomnou
dohodou zmluvných strán, ak odberateľ plynu preukáže, že ukončuje odber plynu z dôvodu prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe toho potom súd prvej inštancie vyvodil záver, že zmluvu

nemožno ukončiť e-mailovou komunikáciou. Takýto záver je jednoznačne nesprávny. Ak je vyžadovaná
písomná forma právneho úkonu, tak to neznamená, že musí ísť nevyhnutne o listinnú formu, keďže
písomná forma sa považuje za zachovanú aj v prípade právnych úkonov urobených elektronickými
prostriedkami (viď vyššie uvedenú argumentáciu). Zo znenia obchodných podmienok a ani zo žiadnej
právnej normy nevyplýva, že by musela byť dohoda o ukončení odberu plynu vyhotovená na jednej
listine alebo na jednom elektronickom dokumente. Z § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,

že pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Výnimku predstavuje iba prevod nehnuteľností, kedy musia byť prejavy vôle na jednej listine.
K písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu môže dôjsť aj e-mailovou komunikáciou. Ak žalovaná
zaslala právnemu predchodcovi žalobcu e-mail, v ktorom požaduje ukončenie odberu plynu, tak išlo
z jej strany o právne relevantný návrh na uzavretie dohody o ukončení zmluvy o združenej dodávke

plynu. Právny predchodca žalobcu sa v čl. XII. ods. 1 obchodných podmienok zaviazal, že v takých
prípadoch návrh na ukončenie zmluvy príjme. Ak právny predchodca žalobcu tento návrh svojvoľne v
rozpore s týmto ustanovením odmietol prijať iba z dôvodu, že bol doručený e-mailom, tak tým došlo
k ukončeniu zmluvy o združenej dodávke plynu. Opačný výklad by viedol k nemožnosti okamžitého
ukončenia odberu plynu z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, lebo dodávateľ plynu

by mohol stále tvrdiť, že neboli splnené podmienky pre ukončenie zmluvy. Alternatívne možno takýto
jednostranný prejav vôle žalovanej, ktorý právny predchodca žalobcu odmietol akceptovať, považovať
za výpoveď zmluvy o združenej dodávke plynu, čo má tiež za následok ukončenie zmluvného vzťahu (ku
dňu 28.02.2019). Súd prvej inštancie ďalej argumentoval čl. XII. ods. 3 (časť Trvanie a zmeny zmluvy)
obchodných podmienok, podľa ktorého bolo možné právnemu predchodcovi žalobcu zasielať žiadosti

aj prostredníctvom webového portálu alebo elektronickou poštou. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že
toto ustanovenie by sa malo týkať iba zmeny zmluvy a nie jej zániku. Takýto záver súdu prvej inštancie je
nesprávny a vôbec nevyplýva z obchodných podmienok, pretože predmetné ustanovenie sa nachádza
v časti „trvanie a zmeny zmluvy“. Je preto evidentné, že sa týka aj tých právnych úkonov, ktoré majú
za následok ukončenie trvania zmluvného vzťahu. Žalovaná bola jednoznačne podľa tohto ustanovenia

(ak by sa skutočne vzťahovalo na právny vzťah medzi zmluvnými stranami) oprávnená zaslať právnemu
predchodcovi žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom a právny predchodca žalobcu bol
povinný na základe takto doručenej žiadosti konať. Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený
jednostranne určovať, akú formu žiadosti bude akceptovať. Z čl. XV. ods. 3 obchodných podmienok,
na ktorý poukázal súd prvej inštancie, takisto vyplýva, že žalovaná bola oprávnená zaslať právnemu

predchodcovi žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom. Toto ustanovenie obchodných
podmienok z elektronického doručovania vylučuje iba výpoveď, odstúpenie od zmluvy a uzatvorenie
zmluvy. Žiadosť o ukončenie odberu plynu sa v negatívnom výpočte nenachádza. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že žiadosť o ukončenie odberu plynu doručená e-mailom predstavovala relevantný a platný
písomný právny úkon, ktorý bol riadne doručený právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaná preukázala

riadne ukončenie zmluvného vzťahu a za obdobie po skončení zmluvného vzťahu už nebola povinná
platiť cenu za dodaný plyn a súvisiace služby (ak naozaj na odbernom mieste dochádzalo k dodávke
plynu). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je potrebné pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv interpretovať na ťarchu obchodníka
(výkladový princíp contra proferentem). Súd prvej inštancie namiesto toho vyhodnotil všetky pochybnosti

oobsahuobchodnýchpodmienokvneprospechžalovanejvpostavaníspotrebiteľaaznepochopiteľných
dôvodov sa snažil z ich obsahu vyvodiť záver v prospech dodávateľa plynu, podľa ktorého žalovaná
nemohla zaslať právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom. Takýto
postup súdu prvej inštancie v spotrebiteľskom spore je neakceptovateľný. Ak z obchodných podmienok
jednoznačne nevyplýva nemožnosť zaslať dodávateľovi plynu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-

mailom, tak súd prvej inštancie mal obsah obchodných podmienok interpretovať v neprospech žalobcu.
Súd prvej inštancie úplne opomenul § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z čl. XII. ods. 3 a čl. XV.
ods. 3 obchodných podmienok vyplýva, že žalovaná bola oprávnená zaslať právnemu predchodcovi
žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom a ten mal takúto žiadosť akceptovať. Poučeniezo strany právneho predchodcu žalobcu o nemožnosti akceptovať takto doručenú žiadosť je skutkovo
a právne irelevantné, pretože nemá žiadny základ v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a ani v
predložených obchodných podmienkach. Nedodržanie formy žiadosti o ukončenie žiadosti nemôže byť

dôvodom pre nečinnosť dodávateľa plynu. Ak právny predchodca žalobcu vyžadoval, aby mu žalovaná
dokumenty, ktoré už boli prílohou e -mailu, zaslala duplicitne ešte v listinnej podobe poštou, tak vo
vzťahu k takmer 85-ročnému seniorovi s podlomeným zdravím ide jednoznačne o šikanózny postup
dodávateľaplynu.Prežalobcubolojednoduchšienaďalejfakturovaťúdajnespotrebovanýplynžalovanej
ako kontaktovať nového vlastníka nehnuteľnosti a riešiť s ním uzatvorenie novej zmluvy o združenej

dodávke plynu. Takto si právny predchodca žalobcu umelo udržal zákazníka a aj odberné miesto,
ktoré mohlo pripadnúť novému dodávateľovi plynu. Súd prvej inštancie v závere bodu 42 odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že bez relevantného prejavu vôle nebol právny predchodca žalobcu
povinný preverovať dôvodnosť žiadosti z verejného registra. Súd prvej inštancie opomenul, že prílohou
e -mailu žalovanej boli aj prvé dve strany zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalovaná právnemu
predchodcovi žalobcu úplne jasne a zrozumiteľne oznámila, že predala byt a že požaduje ukončenie

dodávky plynu. Ak mal napriek tomu právny predchodca žalobcu nejaké pochybnosti, tak mu nič
nebránilo v tom, aby nazrel do údajov katastra nehnuteľností. Relevantné údaje katastra nehnuteľností
sú dostupné každému prostredníctvom internetu. Preverenie tejto informácie by právnemu predchodcovi
žalobcu trvalo iba niekoľko minút. Povedané slovami súdu prvej inštancie, nazretie do katastra
nehnuteľností by pre právneho predchodcu žalobcu nepredstavovalo žiadne neprimerané náklady a

ani neadekvátne úsilie spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Údaje katastra nehnuteľností sú
hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený ignorovať takto
odôvodnenú žiadosť o ukončenie odberu plynu. Postup právneho predchodcu žalobcu, kedy odmietol
akceptovať žiadosť o ukončenie odberu plynu z dôvodu, že mu nebola zaslaná v listinnej forme poštou
a naďalej žalovanej účtoval cenu za údajne spotrebovaný plyn a súvisiace služby, je jednoznačne

neprofesionálnym postupom dodávateľa plynu, ktorý vedie k poškodzovaniu spotrebiteľov. Neexistuje
žiadny racionálny dôvod, prečo by mala žalovaná zaplatiť cenu za plyn, ktorý bol do odberného miesta
údajne dodaný po oznámení predaja nehnuteľnosti a po podaní žiadosti o ukončenie odberu plynu, keď
dodávateľ ani nepreukázal, že skutočne k dodávke plynu došlo. Žalobca v bode 11. návrhu na vydanie
platobného rozkazu uviedol, že vo vyúčtovacej faktúre zahrnul aj faktúru za prerušenie distribúcie plynu

z dôvodu neplatenia vo výške 83,02 €. Ako prílohu pripojil cenník externých služieb prevádzkovateľa
distribučnej siete a predmetnú faktúru, na ktorej je uvedené, že právny predchodca žalobcu žalovanej
refakturuje náhradu nákladov na prerušenie distribúcie podľa obchodných podmienok. Žalobca vo
svojich vyjadreniach vôbec neozrejmil, na základe akého zákonného alebo zmluvného ustanovenia
by mu mala žalovaná uhradiť túto sumu. Neuviedol ani žiadne konkrétne ustanovenie obchodných

podmienok.Vtejtosúvislostižalovanápoukazujena§132ods.1CSP,podľaktoréhobolžalobcapovinný
pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom podľa § 132 ods. 2 CSP nemožno opísanie
rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak si žalobca túto povinnosť nesplnil,
tak neuniesol bremeno tvrdenia a súd prvej inštancie mal žalobcu v tejto časti zamietnuť. Namiesto
toho súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel. Súd prvej inštancie v bode 48. odôvodnenia

napadnutého rozsudku uviedol, že považuje nárok za dôvodný, pretože právny predchodca žalobcu
uhradil predmetnú sumu prevádzkovateľovi distribučnej siete za prerušenie dodávky plynu. Podľa súdu
prvejinštancieišlovzásadelenorefakturáciupoplatku,ktorýzaplatilprávnypredchodcažalobcu.Zbodu
48 odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu by
mala byť podľa súdu prvej inštancie žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi poplatok za prerušenie dodávky

plynu. Z takto formulovaného odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, či by malo ísť o bezdôvodné obohatenie,
náhradu škody, plnenie na základe zmluvy alebo o plnenie na základe osobitného zákona. Ak súd prizná
žalobcovi nejaký nárok, tak by mal riadne zdôvodniť, na základe akého zákonného alebo zmluvného
ustanovenia takýto nárok priznal. Súd prvej inštancie teda žalobcovi priznal plnenie bez toho, aby mal
preukázaný právny dôvod plnenia. Právnym dôvodom plnenia je v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka

právny úkon, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie alebo iná skutočnosť uvedená v zákone. Ak
súd prvej inštancie neuviedol právny dôvod, na základe ktorého priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
naplnenie,takjednoznačneideonedostatokodôvodnenianapadnutéhorozsudku.Prepriznanienároku
nepostačuje iba preukázanie hospodárskeho dôvodu záväzku podľa § 495 Občianskeho zákonníka, ale
je potrebné, aby bol preukázaný aj právny dôvod vzniku záväzku (§ 489 Občianskeho zákonníka). Súd

je povinný zistiť skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikovať relevantné právne normy. Vo vzťahu
k poplatku za prerušenie dodávky plynu súd prvej inštancie neaplikoval žiadnu právnu normu, ale iba
bez bližšieho odôvodnenia uviedol, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť refakturovanú sumu. Úplne
tu absentuje právne posúdenie veci. Ak bolo po ukončení zmluvného vzťahu odberné miesto naďalejpripojené do distribučnej siete, tak mal prevádzkovateľ distribučnej siete, resp. právny predchodca
žalobcu prerušiť dodávku plynu na náklady nového vlastníka nehnuteľnosti, ktorý neprejavil záujem o
dodávku plynu a nie na náklady žalovanej, ktorá už nehnuteľnosť s predmetnou plynovou prípojkou

nevlastnila. Ak dochádzalo po ukončení zmluvného vzťahu na odbernom mieste skutočne k dodávke
plynu, tak to znamená, že dochádzalo zo strany nového vlastníka nehnuteľnosti k neoprávnenému
odberu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberá plyn, je povinný okrem náhrady škody spôsobenej
samotným neoprávneným odberom zaplatiť aj náklady na prerušenie dodávky plynu. Žalobca by sa mal
preto správne domáhať tohto nároku od nového vlastníka nehnuteľnosti (. a nie od žalovanej, ktorá

nie je pasívne vecne legitimovaná. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na cenu
za dodaný plyn a súvisiace služby za obdobie, v ktorom už neexistoval zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou. Ak právny predchodca žalobcu na základe žiadosti žalovanej o
ukončenie odberu plynu nekonal, tak tým novému vlastníkovi nehnuteľnosti umožnil odber plynu bez
uzavretej zmluvy o združenej dodávke plynu, čo predstavuje podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákon a
o energetike neoprávnený odber plynu. Ak skutočne došlo zo strany nového vlastníka nehnuteľnosti po

16.01.2019 k odberu plynu, tak cenu za plyn si mal žalobca nárokovať voči tomuto novému vlastníkovi.
Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť
dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu a ušlý zisk. Žalovaná nezapríčinila údajný neoprávnený
odber plynu a zo žiadneho právneho predpisu jej nevyplýva povinnosť uhradiť vzniknutú škodu namiesto
odberateľa, ktorý neoprávneným odberom spôsobil škodu. Tento stav zapríčinil právny predchodca

žalobcu, ktorý nerešpektoval ukončenie zmluvného vzťahu. Pasívna vecná legitimácia škodcu vylučuje
pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, u ktorej neexistuje právny dôvod plnenia. Súd prvej inštancie v
bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovi priznal nárok na nezaplatené a
vyúčtované ceny spotrebovaného plynu vo výške 285,82 eur. Ide o nesprávne a neúplné skutkové
zistenie súdu prvej inštancie, pretože z rozpisu položiek, ktorý je prílohou vyúčtovacej faktúry č.

XXXXXXXXXX, vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanej okrem dodávky plynu vyúčtoval aj
poplatky za distribúciu a prepravu plynu. Zo zoznamu výkonov k fakturácii od SPP - distribúcia, a. s.
vyplýva,žekprerušeniudodávkyplynumalodôjsťvmáji2019.Právnypredchodcažalobcunapriektomu
žalovanej vyúčtoval stálu mesačnú platbu za distribúciu plynu za obdobie od 01.06.2019 do 20.06.2019,
kedy už odberné miesto nebolo pripojené do distribučnej siete. Stála mesačná platba za distribúciu plynu

vo výške 3,17 eur bez DPH (3,80 eur vrátane DPH) je preto zjavne nedôvodná. Súd prvej inštancie
napriek tomu žalobcovi priznal aj túto fakturovanú sumu. Z podkladov, ktoré predložil žalobca, nie je
známy presný dátum prerušenia dodávky plynu. Je preto nanajvýš pravdepodobné, že čiastočne zjavne
nedôvodnou je aj vyúčtovaná stála mesačná platba za distribúciu plynu za obdobie od 01.01.2019 do
31.05.2019 vo výške 23,80 eur bez DPH (28,56 eur vrátane DPH). Na základe prehľadu spotreby sa

možno domnievať, že k prerušeniu dodávky plynu došlo dňa 19.05.2019, keďže po tomto dátume už
nie je evidovaná žiadna spotreba. To by znamenalo, že táto čiastka vo výške 28,56 eur vrátane DPH
je zjavne nedôvodná v časti 2,21 € vrátane DPH. Stála mesačná platba je fixná zložka a nezávisí
od množstva dodaného plynu. Tento rozpis je aj vnútorne rozporný. Kým v prípade stálej mesačnej
platby za dodávku plynu právny predchodca žalobcu žalovanej za obdobie po 18.05.2019 neúčtoval

žiadnu platbu, tak v prípade stálej mesačnej platby za distribúciu plynu jej stálu mesačnú platbu účtoval
za obdobie do 20.06.2019. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obsahom rozpisu fakturovaných
položiek a žalobcovi priznal aj zjavne nedôvodné položky, na ktoré by žalobca nemal nárok ani vtedy,
ak by boli všetky závery súdu prvej inštancie správne. Okrem toho tento rozpis položiek nasvedčuje
čiastočnému premlčaniu fakturovanej sumy. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania od

01.09.2018 do zaplatenia (podľa odôvodnenia od 01.09.2019 do zaplatenia). Žalovaná v bode 5. odporu
uviedla, že jej faktúry neboli doručené, v dôsledku čoho sa ani nemohla dostať do omeškania. Žalobca
predložil listinný dôkaz, podľa ktorého boli jeho zásielky adresované žalovanej vracané späť z dôvodu,
že ich nebolo možné žalovanej doručiť. V bode 13. dupliky potom žalovaná argumentovala, že ak
právnemu predchodcovi žalobcu oznámila predaj bytu, tak sa jej mal právny predchodca žalobcu spýtať,

či došlo k zmene doručovacej adresy. Žalovaná argumentovala, že nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie
doručenia. Právny predchodca žalobcu musel na základe neúspešných doručení vedieť, že žalovaná
sa na pôvodnej adrese nezdržiava. Ak právny predchodca žalobcu nedoručoval žalovanej upomienky a
faktúry, tak sa dostal ako veriteľ do omeškania, čo vylučuje omeškanie žalovanej a povinnosť žalovanej
platiť za toto obdobie úroky z omeškania. Ak by bol nárok dôvodný, tak žalovaná by bola povinná platiť

úrokyzomeškaniaažzaobdobiepodoručeníplatobnéhorozkazu.Aždoručenímplatobnéhorozkazusa
žalovaná dozvedela o údajnom dlhu voči žalobcovi. Súd prvej inštancie takúto argumentáciu žalovanej
v bode 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku odmietol akceptovať. Súd prvej inštancie teda zjavne v
zhode so žalobcom vychádzal z predpokladu, že žalovanej bola vyúčtovacia faktúra riadne doručená,lebo neoznámila zmenu adresy pre doručovanie. To ale potom znamená, že súd prvej inštancie
vychádzal z fikcie doručenia podľa obchodných podmienok, aj keď to vyslovene neuviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Fikciu doručenia upravuje čl. XV ods. 2 obchodných podmienok, podľa ktorého

sa písomnosť na účely zmluvy považuje za doručenú aj vtedy, ak zásielka nebola vyzdvihnutá v
odbernej lehote alebo ak nebolo možné doručenie a zásielka sa vrátila ako nedoručená. Súd prvej
inštancie toto ustanovenie obchodných podmienok o fikcii doručenia konkludentne akceptoval a úplne
prehliadol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná v zmysle
generálnej klauzuly v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa v neprospech

spotrebiteľa odchyľuje od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že prejav vôle
vrátane písomností je účinný voči adresátovi od okamihu, keď sa dostane do sféry dispozície. Znamená
to, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomnosti. Zmluvná podmienka,
podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú spotrebiteľovi v prípade neprevzatia na pošte, túto
požiadavku na riadne doručenie a oboznámenie sa s obsahom písomnosti nespĺňa. V dôsledku takejto

zmluvnej podmienky je oprávnený záujem spotrebiteľa na riadnom doručení zásielky značne potlačený
záujmami silnejšieho subjektu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore
s požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi upiera právo na riadne doručenie písomnosti. Z povahy
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú

dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na bod 46.
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/81/2019, zo dňa 21.05.2020, podľa ktorého
„Krajský súd má za to, že zmluvná podmienka, v zmysle ktorej by sa písomnosť považovala bez ďalšieho
za doručenú spotrebiteľovi, napr. uložením na pošte a to aj bez toho, že by sa adresát o nej nedozvedel,
ako aj zmluvná podmienka, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú bez ďalšieho v deň, ktorý

je označený na zásielke ako deň neúspešného doručenia s poznámkou adresát neznámy, je spôsobilá
nepriaznivo ovplyvniť spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv. Je potrebné mať na zreteli skutočnosť,
že na strane spotrebiteľa môžu existovať objektívne príčiny, prečo sa zásielka nedostala do jeho
dispozičnej sféry. Sťažovateľ nemôže koncipovanie vlastnej fikcie doručenia odôvodňovať tým, že táto
sa uplatňuje pre obe zmluvné strany rovnako, nakoľko spotrebiteľ predstavuje slabšiu zmluvnú stranu

a doručovanie písomností je koncipované v jeho zmluvných podmienkach v neprospech spotrebiteľa
neprijateľným spôsobom.“ Z rovnakého právneho názoru vychádza aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.
zn. 4Asan/18/2018 zo dňa 04.06.2019 (body 53. a 54. odôvodnenia). Žalovaná nemala vzhľadom na
predaj bytu a zmenu jej bydliska objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom upomienok a vyúčtovacej
faktúry a do jej dispozičnej sféry sa nedostali ani poštové poukazy na účet a SIPO lístky. Žalovaná

až do doručenia platobného rozkazu nemala žiadnu informáciu o tom, že by mala mať voči žalobcovi
nejaký dlh. Ak vezmeme do úvahy, že fikcia doručenia je voči spotrebiteľovi neprípustná, tak zo strany
žalobcu nebola žalovanej poskytnutá súčinnosť za účelom splnenia jej údajného dlhu. Neposkytnutie
potrebnej súčinnosti na splnenie dlhu dlžníkovi je v zmysle § 522 Občianskeho zákonníka omeškaním
veriteľa. Veriteľ má vo všeobecnosti nielen povinnosť urobiť prípravné opatrenia na prevzatie plnenia,

ale musí byť priamo súčinný pri splnení záväzku dlžníkom. Omeškania veriteľa a s tým spojená zmena v
obsahu záväzku nastáva bez ohľadu na to, či veriteľ svoje omeškanie zavinil (objektívna zodpovednosť
za omeškanie). Omeškanie veriteľa má za následok, že dlžník nie je v zmysle § 520 Občianskeho
zákonníka v omeškaní a v zmysle § 523 Občianskeho zákonníka nie je povinný platiť za čas veriteľovho
omeškania úroky z omeškania. Ak spotrebiteľ nedisponuje údajmi o výške dlhu a nemá k dispozícii

poštovýpoukaz,SIPOlístokalebopríkaznaúhradu,takjedodávateľakoveriteľvomeškaníaspotrebiteľ
mu nie je povinný za toto obdobie platiť úroky z omeškania. Spotrebiteľ nemôže v takej situácii z
objektívnych dôvodov splniť svoj dlh, v dôsledku čoho je nelogické a nanajvýš nespravodlivé, aby bol
za to sankcionovaný povinnosťou zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania. Omeškanie veriteľa v zmysle §
520 Občianskeho zákonníka vylučuje omeškanie dlžníka. Žalovanej boli doručené podklady, na základe

ktorých by mohla uhradiť svoj údajný dlh (žalovaná ho v celom rozsahu neuznáva), až spolu s platobným
rozkazom dňa 07.12.2022. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol nárok žalobcu dôvodný, tak žalovaná
by bola povinná v zmysle § 523 Občianskeho zákonníka zaplatiť úroky z omeškania od 08.12.2022
a nie od 01.09.2018 alebo od 01.09.2019. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil omeškanie veriteľa
a objektívnu nemožnosť žalovanej uhradiť pred 07.12.2022 údajný dlh. Porušenie práva žalovanej na

spravodlivý súdny proces spočíva v postupe súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušenie princípu
rovnosti strán konania, k nerešpektovaniu spotrebiteľského charakteru sporu a k porušeniu negatívnej
dôkaznej teórie. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej a
napadnutý rozsudok v rozpore s § 220 ods. 2 CSP ani riadne neodôvodnil. Vo vzťahu k priznanýmúrokom z omeškania nemá výrok č. I. napadnutého rozsudku základ v jeho odôvodnení. Napadnutý
rozsudokjevýsledkomnedôslednostiatzv.úradníckehovýkonusúdnictva.Súdprvejinštancieibahľadal
jednoduché riešenie pre zbavenie sa veci, v dôsledku čoho trpí napadnutý rozsudok viacerými vadami.

Nedôslednosť postupu súdu prvej inštancie možno vidieť napr. v prehliadnutí navrhnutého dôkazu, ktorý
je súčasťou súdneho spisu (e-mail žalovanej zo dňa 16.01.2019), v prekročení žalobného návrhu, v
nezmyselnom výklade § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka bez uvedomenia si dôsledkov takéhoto
výkladu pre prax, v priznaní zjavne nedôvodnej stálej mesačnej platby za distribúciu plynu za obdobie po
prerušení dodávky plynu a v nerozlišovaní medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu.

Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutkovým stavom a jeho právnym posúdením v celej jeho šírke.
Závery súdu prvej inštancie sú väčšinou povrchné a majú charakter nedokončených úvah. Žalovaná
dňa 12.05.2023 zaslala súdu prvej inštancie na základe jeho výzvy dupliku. Súd prvej inštancie zaslal
žalobcovi výzvu, aby sa v lehote 15 dní od jej doručenia vyjadril k duplike žalovanej. V tejto výzve na
zaslanie tripliky bol žalobca poučený, že má uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu,
a že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. Táto výzva bola

žalobcovi doručená dňa 23.05.2023. Žalobca súdu zaslal písomné vyjadrenie datované 30.05.2023. Z
obsahu elektronického súdneho spisu a aj z časovej pečiatky elektronického podpisu na tomto vyjadrení
však vyplýva, že bolo súdu zaslané až dňa 29.02.2024. Žalobca sa antidatovaním tripliky snažil navodiť
dojem, že ju podal súdu prvej inštancie včas, hoci ju podal viac ako osem mesiacov po lehote. CSP
nepozná tripliku. Po doručení dupliky by sa malo ukončiť písomné štádium konania a súd by už nemal

vyzývať žalobcu, aby sa vyjadril k duplike žalovaného. CSP upravuje písomné štádium konania takým
spôsobom, že obe procesné strany majú možnosť zaslať súdu rovnaký počet podaní vo veci samej
(žalobca zasiela žalobu a repliku a žalovaný vyjadrenie k žalobe/odpor a dupliku, replika a duplika nie
sú obligatórne). Ak súd prvej inštancie jednej zo strán na základe výzvy umožnil, aby uskutočnila o
jedno podanie vo veci samej navyše, tak tým znevýhodnil druhú procesnú stranu. Ak už sa súd prvej

inštancie rozhodol aj po doručení dupliky pokračovať v písomnom štádiu konania, tak mal následne
vyzvať žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k triplike žalobcu. Namiesto toho súd prvej inštancie zaslal
žalovanej tripliku žalobcu už iba na vedomie. Súd prvej inštancie sa z nejakého dôvodu rozhodol, že
v časti o zaplatenie ceny za údajne dodaný plyn, súvisiace služby a prerušenie dodávky plynu žalobe
vyhovie a odmietal sa stotožniť s argumentáciou žalovanej. Súd prvej inštancie preto potreboval získať

nejaké argumenty, ktoré by mohol následne uviesť v odôvodnení rozsudku. Pre súd je najjednoduchšie
iba prevziať argumenty z podaní procesných strán. Práve preto vyzval súd prvej inštancie žalobcu na
ďalšie písomné vyjadrenie, s týmito argumentmi žalobcu sa nekriticky stotožnil a tak ich aj prevzal do
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu sa do odôvodnenia napadnutého rozsudku dostal
napr. zjavný nezmysel z tripliky žalobcu (bod 4.), že v prípade e-mailu nejde o písomný právny úkon,

lebo neobsahuje podpis konajúcej osoby a ani zaručený elektronický podpis. Právo písomne sa vyjadriť
k vyjadreniu protistrany nemôže byť nahradené možnosťou vyjadriť sa ústne na najbližšom pojednávaní,
pretože na pojednávaniach sa uskutočňujú už len stručné prednesy, nevenuje sa pozornosť detailom
a len minimum z toho, čo bolo povedané, sa dostane do zápisnice o pojednávaní. Mnohokrát ani nie
je možné bezprostredne reagovať na argumenty protistrany a sudca už na základe obsahu súdneho

spisu a doterajších písomných vyjadrení „vie“ ako chce vo veci rozhodnúť. Na pojednávaní je tiež
zásadne neprípustné uplatňovať nové skutkové tvrdenia alebo navrhovať nové dôkazy. Aj v tomto smere
došlo k porušeniu princípu rovnosti strán konania. Kým žalobcovi bolo v triplike umožnené uplatniť
nové skutkové tvrdenia a navrhnúť nové dôkazy, tak žalovanej bolo zaslané už len predvolanie na
pojednávanie a triplika žalobcu na vedomie. Ak jedna z procesných strán dostane dodatočnú možnosť

uplatňovať nové skutkové tvrdenia a navrhovať nové dôkazy, ale protistrana takúto možnosť nedostane,
tak tým dochádza k zjavnému porušeniu princípu rovnosti strán konania. Strany majú mať rovnaké
možnosti pre uplatňovanie skutkových tvrdení, navrhovanie dôkazov a prednášanie argumentov (princíp
rovnosti zbraní). Súd prvej inštancie nemal na tripliku žalobcu vôbec prihliadať, pretože bola podaná
viac ako osem mesiacov po lehote. Žalobca nepožiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, neuviedol

žiadne dôvody pre takéto zmeškanie lehoty a ani súdu prvej inštancie nezaslal návrh na odpustenie
zmeškania lehoty, ale namiesto toho tripliku antidatoval, keď na nej uviedol dátum 30.05.2023, aby
tak vytvoril dojem, že bola podaná včas. Ak žalobca zmeškal lehotu, tak už nemal vôbec posielať
súdu prvej inštancie vyjadrenie. Žalobcovi bola výzva na tripliku doručená dňa 23.05.2023. Lehotu na
vyjadrenie v trvaní 15 dní tak mal do 07.06.2023 a tripliku súdu prvej inštancie zaslal až dňa 29.02.2024.

Takéto zmeškanie lehoty a s tým spojené sťažovanie postupu súdu je neakceptovateľné. Žalobca
bol vo výzve zo dňa 19.05.2023 riadne poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy nemusí súd prihliadať (predložené a označené po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty). Súd
prvej inštancie na takéto oneskorené podanie žalobcu preto nemal vôbec prihliadať a mal voči nemuuplatniť sudcovskú koncentráciu konania. Takýto postup súdu prvej inštancie je neakceptovateľný aj z
dôvodu, že ide o spotrebiteľský spor. Súd nemôže v spotrebiteľských sporoch zvýhodňovať obchodníkov
a znevýhodňovať spotrebiteľov. Z § 295 CSP dokonca vyplýva, že súd by mal prihliadať na skutočnosti v

prospech spotrebiteľa aj z vlastnej iniciatívy. Súd prvej inštancie sa mal napr. zaoberať obsahom rozpisu
položiek, ktorý tvorí prílohu faktúry. Súd prvej inštancie sa ohľadom údajne spotrebovaného plynu iba
stotožnil s argumentmi žalobcu, vychádzal z prezumpcie správnosti faktúry vystavenej dodávateľom
plynu a bez vznesenia námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu považoval
právny úkon žalovanej za neplatný. Nejasnosti v skutkovom stave nevyhodnotil v neprospech žalobcu,

ale v neprospech žalovanej v postavení spotrebiteľa a v jej neprospech interpretoval aj nejasné
ustanovenia obchodných podmienok, z ktorých jednoznačne nevyplýva nemožnosť zaslania žiadosti o
ukončenie odberu plynu e-mailom. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces je jednoznačne
potrebné považovať aj porušenie negatívnej dôkaznej teórie, keď súd prvej inštancie od žalovanej
ako slabšej strany sporu vyžadoval, aby preukazovala neexistenciu objektívnej skutočnosti (napr.
mala podľa neho preukázať, že k odberu plynu nedošlo). Takýto postup súdu vedie k neprípustnému

preferovaniu záujmov dodávateľov a k nemožnosti spotrebiteľa brániť sa v súdnom konaní. Dodávateľ
plynu môže spotrebiteľovi vystaviť akúkoľvek faktúru a spotrebiteľ, ktorý nemá prístup k potvrdeniam
o vykonaných odpočtoch stavu plynomera, potom nemá ani možnosť účinne sa brániť v súdnom
konaní. V rozpore s právom žalovanej na spravodlivé súdne konanie je aj uplatnenie prezumpcie
správnosti faktúry vystavenej dodávateľom plynu, keďže takáto prezumpcia nemá žiadny zákonný

základ. Nedostatočné objasnenie skutkového stavu z dôvodu nepredloženia potvrdení o vykonaných
odpočtoch stavu plynomera malo byť vyhodnotené v neprospech dodávateľa plynu a nie v neprospech
spotrebiteľa. Pri takomto prístupe súdu prvej inštancie bola vlastne žalovaná sankcionovaná za to, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a že si nesplnil ani povinnosť tvrdenia. Znevýhodnenie
žalovanej postupom súdu prvej inštancie sa napokon prejavilo aj v tom, že žalobcovi priznal nárok na

poplatok za prerušenie distribúcie plynu, ktorý nebol riadne substancovaný. V odôvodnení napadnutého
rozsudku sú aj argumenty, ktoré predtým neboli prezentované zo strany žalobcu a ani zo strany
súdu prvej inštancie (napr. výklad ustanovení obchodných podmienok o doručovaní). Žalovaná sa tak
voči týmto argumentom nemohla v konaní brániť. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými
rozhodujúcimi argumentmi žalovanej. Súd prvej inštancie úplne opomenul skutkové tvrdenie žalovanej

v bode 4 dupliky, že prílohou e-mailu žalovanej zo dňa 16.01.2019 boli aj žiadosť o ukončenie odberu
plynu a kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalovaná v bode 8 dupliky
argumentovala, že neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy dohodnutej zmluvnými stranami
je neplatnosťou relatívnou, že žalobca nevzniesol kvalifikovanú námietku neplatnosti právneho úkonu,
a že absolútna neplatnosť právneho úkonu neprichádza do úvahy. Na túto rozhodujúcu argumentáciu

súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval a vôbec sa ňou v odôvodnení napadnutého
rozsudku nezaoberá. Súd prvej inštancie iba uviedol, že e-mail neobsahoval podpis konajúcej osoby
a poukázal na ustanovenia obchodných podmienok. Súd prvej inštancie argumentuje akoby malo
ísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a úplne ignoruje argumentáciu žalovanej o relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (za predpokladu, že by skutočne nebola dodržaná dohodnutá forma

právneho úkonu). Súd prvej inštancie bol jednoznačne povinný vysporiadať sa s bodom 8 dupliky
žalovanej, pretože išlo o rozhodujúci argument vo vzťahu k žalovanou tvrdenému ukončeniu zmluvného
vzťahu.Vsúvislostisukončenímodberuplynužalovanáargumentovala,ženiejezákonnoupovinnosťou
vlastníka nehnuteľnosti, aby bol pripojený do distribučnej siete, z čoho vyplýva, že ukončenie zmluvného
vzťahu nemožno podmieňovať tým, že nový vlastník nehnuteľnosti uzavrie s dodávateľom plynu

zmluvu. Aj tento argument žalovanej zostal v odôvodnení napadnutého rozsudku bez povšimnutia súdu
prvej inštancie. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalovaná argumentovala tým, že sa
nemohla ako dlžník dostať do omeškania, pretože jej predmetná vyúčtovacia faktúra nebola doručená
a došlo k omeškaniu veriteľa (za predpokladu, že by bol nárok dôvodný). Ani s týmto argumentom
žalovanej sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa

ani náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Za podstatnú vadu odôvodnenia je považovaná situácia, kedy
výrok nemá základ v odôvodnení, čo sa v tomto konaní stalo v prípade úrokov z omeškania. Súd
prvej inštancie mal v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, čo splnené nie je, keďže s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej sa
vôbec nevysporiadal. Súd prvej inštancie mal tiež riadne vysvetliť, ako vec právne posúdil. V bode 48

odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý sa týka poplatku za prerušenie dodávky plynu, absentuje
akékoľvek právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol právny dôvod, na základe
ktorého priznal žalobcovi takýto nárok. Vôbec nie je z tohto bodu odôvodnenia zrejmé, či ide o náhradu
škody, bezdôvodné obohatenie, plnenie na základe osobitného právneho predpisu alebo o zmluvnéplnenie. Súd prvej inštancie neodkázal na žiadnu právnu normu a ani na žiadne zmluvné ustanovenie,
ktoré by malo takýto nárok žalobcu odôvodňovať. V tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
Súd prvej inštancie sa obmedzil iba na skutkové zistenia ohľadom prerušenia dodávky plynu, ale

na zistený skutkový stav neaplikoval žiadnu právnu normu. V bode 42 odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie nevysvetlil, čo v jeho ponímaní znamená elektronický podpis a vôbec
sa nevysporiadal s prvou vetou § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je písomná forma
právnehoúkonuzachovanáajvprípadee-mailu.Natotoustanoveniepoukazovalaajžalovanávduplike.
V bode 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že preddavkové platby je

potrebné chápať ako samostatný nárok odlišný od pohľadávky podľa vyúčtovacej faktúry. Tento záver
súdu prvej inštancie však nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený. Ide o nedokončenú úvahu súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, ako môže jedna povinnosť predstavovať pre veriteľa dve
rozdielne pohľadávky, keď dodávateľ plynu odberateľovi iba preúčtuje neuhradené preddavkové platby
do vyúčtovacej faktúry. Riadne odôvodnený nie je ani bod 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd
prvejinštancieuviedol,ženeuznávanámietkužalovanejonedoručenívyúčtovacejfaktúry,lebožalovaná

mala právnemu predchodcovi žalobcu oznámiť zmenu adresy pre doručovanie. Z takéhoto odôvodnenia
však vôbec nevyplýva, prečo súd prvej inštancie považuje za irelevantné, že žalovanej nebola táto
faktúra reálne doručená. Nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vychádzal z nejakej fikcie doručenia, či
uskutočnil nejaký výklad § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej alebo či celkovo
považovalzairelevantnédoručeniefaktúryaprečoneuznalargumentáciužalovanejoomeškaníveriteľa.

Súd prvej inštancie teda aj vzhľadom na argumentáciu žalovanej riadne nezdôvodnil, prečo by mala
žalovaná platiť úroky z omeškania od 01.09.2019 (podľa výroku č. I. dokonca od 01.09.2018), keď sa
jej táto faktúra dostala do dispozície až spolu s platobným rozkazom. Žalovaná je ako spotrebiteľ v
zmysle § 4 ods. 2 písm. v) a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od súdneho poplatku.
Za osobitný predpis v zmysle legislatívnej poznámky je potrebné považovať aj Občiansky zákonník

(viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 45/2012, zo dňa 24.06.2013). Toto zákonné
ustanovenie sa týka aj situácii, kedy sa spotrebiteľ v konaní bráni voči uplatneným nárokom obchodníka.
Žalovaná preto žiada, aby jej súd prvej inštancie nevyrubil poplatok za podanie odvolania. Okrem toho
u žalovanej existujú aj ďalšie dôvody pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 ods. 1 CSP.
Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozhodol nasledovne:I. Krajský

súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 zo dňa 24.07.2024 v časti
výroku č. I. o zaplatenie sumy 368,84 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
368,84 € od 01.09.2019 do zaplatenia mení tak, že žalobu zamieta.II. Krajský súd v Bratislave rozsudok
Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 zo dňa 24.07.2024 v časti výroku č. I. o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,84 € od 01.09.2018 do 31.08.2019 zrušuje a konanie v

tejto časti zastavuje.III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. alt. Krajský súd v Bratislave rozsudok
Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 zo dňa 24.07.2024 vo výroku č. I. zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

55. K odvolaniu žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 03.10.2024 doručené
súdu 04.10.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý celú argumentáciu žalovanej v predmetnom odvolaní
považuje za účelovú. Žalovaná spochybňuje riadne právne posúdenie prvostupňového súdu, ktorý v
rámci odôvodnenia rozsudku poukazuje na zákonné ustanovenia, na základe jej vlastnej interpretácie
právnych skutočností. Má za to, že žalovaná takto koná len s jedným cieľom, a to vyhnúť sa

plneniu povinností a zámerne predlžovať súdne konanie v dôsledku rozsiahlostí písomností. Odvolanie
žalovanej neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by preukázala vecnú nesprávnosť rozsudku. Žalobca
svojou argumentáciou použitou v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázal svoj uplatňovaný
nárok v plnom rozsahu, pričom tejto argumentácie sa v plnom rozsahu pridržiava. Odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozhodol v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil

ako vecne správne a aby v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP odvolanie žalovanej odmietol.
56. Žalovaná podala vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.11.2024 (odvolacia replika), v ktorom
uviedla. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 368,84 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,84 € od 01.09.2018 do
zaplatenia. Žalovaná výrok č. I. napadla včas odvolaním. Žalovaná v odvolaní uviedla viaceré odvolacie

dôvody, ktoré sú v odvolaní konkretizované. Žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k
odvolaniu žalovanej. Žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie o ďalších 15 dní a následne
dňa 04.10.2024 zaslal súdu úplne bezobsažné a všeobecne formulované vyjadrenie. Žalobca v tomto
vyjadreníuviedol,žeargumentáciužalovanejpovažujezaúčelovú,žežalovanápodľanehospochybňujeriadne právne posúdenie veci, a že jej jediným cieľom je vyhnúť sa plneniu povinností a zámerne
predlžovať súdne konanie v dôsledku rozsiahlosti písomností. Žalobca dokonca lakonicky uviedol,
že odvolanie žalovanej neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by preukázala vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku. Žalobca je presvedčený, že svojou argumentáciou preukázal v plnom rozsahu
uplatňovaný nárok a pridržiava sa svojej doterajšej argumentácie. Na záver žalobca navrhol, aby
odvolací súd na základe § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil, a aby na základe § 386 písm.
d) CSP odvolanie žalovanej odmietol. Žalovaná považuje vyjadrenie žalobcu za účelové a poukazuje na
jeho vágny obsah bez akejkoľvek vecnej argumentácie. Takéto vyjadrenie nie je adekvátnou odpoveďou

na odvolanie žalovanej, nejde o podanie vo veci samej a právny zástupca žalobcu pri jeho príprave
nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaná má podozrenie, že žalobca plánuje predniesť
podstatnú argumentáciu v odvolacom konaní až v odvolacej duplike, aby na jeho argumentáciu už
žalovaná nemohla odpovedať. Žalovaná sa v prvom rade vyjadrí k zjavnej nezmyselnosti odvolacieho
návrhu žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zároveň odmietol
odvolanie žalovanej. Je logicky vylúčené, aby odvolací súd odmietol odvolanie z dôvodu, že nemá

náležitosti podľa § 363 CSP a zároveň potvrdil napadnutý rozsudok. Odvolací súd odvolanie odmietne,
ak z neho nie je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sarozhodnutiepovažujezanesprávnealebočohosaodvolateľdomáha.Akodvolanieneobsahujejednu
z týchto obligatórnych obsahových náležitostí, tak odvolací súd nemôže uskutočniť meritórny prieskum
napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne. Ak odvolanie obsahuje všetky obligatórne obsahové

náležitosti, tak potom odvolací súd uskutoční meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancieanapadnutérozhodnutiebuďpotvrdí,zmeníalebozruší.Akbyodvolacísúdodmietolodvolanie
z dôvodu, že nemá obligatórne obsahové náležitosti, tak potom je vylúčené, aby napadnutý rozsudok
na základe podaného odvolania potvrdil. Odvolanie žalovanej jednoznačne spĺňa všetky obligatórne
obsahové náležitosti podľa § 363 CSP a žalovaná má právo na to, aby bolo riadne prejednané odvolacím

súdom. Žalovaná v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania riadne označila napadnutý
rozsudok spisovou značkou a dátumom vydania (na napadnutom rozsudku absentuje údaj o č. k.),
uviedla, že napadnutý rozsudok napáda v rozsahu výroku č. I., na úvod vymenovala všetky uplatnené
odvolacie dôvody a na záver uviedla aj odvolací návrh. Ak by takéto odvolanie nemalo spĺňať obsahové
náležitosti podľa § 363 CSP, tak potom je otázne, či by mohlo byť vôbec niekedy odvolanie prípustné.

Zo strany žalobcu ide o absolútnu argumentačnú svojvôľu. Žalovaná napadla rozsudok súdu prvej
inštancie odvolaním z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie svojim
procesným postupom porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tieto odvolacie dôvody sú následne konkretizované v jedenástich častiach odvolania podľa jednotlivých
vád napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP
žalovaná v časti I. uviedla, že tento odvolací dôvod je naplnený z dôvodu prekročenia žalobného
návrhu súdom prvej inštancie. Prekročenie žalobného návrhu je zrejmé z porovnania petitu návrhu na
vydanie platobného rozkazu a výroku č. I. napadnutého rozsudku, keďže žalobca si návrhom na vydanie

platobného rozkazu uplatnil úroky z omeškania od 01.09.2019 a súd prvej inštancie mu ich priznal od
01.09.2018. Prekročenie žalobného návrhu súdom je vždy zásadnou vadou rozhodnutia, ktorá napĺňa
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. V tomto prípade dokonca napadnutý výrok v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania nemá základ ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti
vyznieva úplne absurdne tvrdenie žalobcu, že podľa neho žalovaná v odvolaní neuviedla žiadnu

argumentáciu, ktorá by preukázala vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Je nepredstaviteľné,
aby odvolací súd potvrdil v plnom rozsahu výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie
prekročil žalobný návrh. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná konkretizovala v
časti XI., kde konkretizovala postup súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu princípu rovnosti
strán konania. Ďalej zdôvodnila porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces tým, že súd

prvej inštancie nerešpektoval spotrebiteľský charakter sporu, že porušil negatívnu dôkaznú teóriu, že
sa riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej, že napadnutý rozsudok v rozpore s
§ 220 ods. 2 CSP riadne neodôvodnil, a že ide o výsledok nedôslednosti a hľadania jednoduchého
riešenia pre zbavenie sa veci súdom prvej inštancie. Žalovaná konkrétne poukázala aj na skutočnosť,
že v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje právne posúdenie veci vo vzťahu k poplatku

za prerušenie dodávky plynu a na nedostatočné odôvodnenie v bode 50 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. V bode VII. odvolania ďalej žalovaná konkretizuje, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu
právnu normu, podľa ktorej mal žalobcovi vzniknúť takýto nárok, a že žalobca tento uplatnený nárok
ani riadne nesubstancoval. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, či malo ísť onáhradu škody, bezdôvodné obohatenie, poplatok na základe osobitného predpisu alebo o plnenie na
základe zmluvy. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaná konkretizovala v bode 26
odvolania, keď poukázala na bod 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie

uviedol, že mu žalovaná nepredložila e-mail zo dňa 16.01.2019. Tento listinný dôkaz bol však žalovanou
riadne označený v podanom odpore, bol súdu prvej inštancie predložený ako príloha odporu a v čase
rozhodovania súdu bol súčasťou súdneho spisu. Ak súd prvej inštancie napriek tomu uviedol, že ho
žalovaná nepredložila a úplne ho v súdnom spise prehliadol (nachádzal sa na opačnej strane listu), tak
jednoznačne došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaná konkretizovala vo viacerých častiach odvolania. V časti II.
odvolania žalovaná namieta nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadom dodávky plynu,
keď žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla na
odbernom mieste a ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal dodanie plynu, pričom poukazoval iba
na svoju vlastnú faktúru a súd prvej inštancie mu napriek tomu takýto nárok priznal. Aj tu žalovaná
namieta porušenie negatívnej dôkaznej teórie, keď súd prvej inštancie od žalovanej vyžadoval, aby

preukázala, že jej plyn nebol dodaný a na faktúru dodávateľa uplatnil v spotrebiteľskom spore akúsi
prezumpciu správnosti. V časti IV. odvolania žalovaná namieta, že súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav neaplikoval § 151 ods. 1 CSP, keď nepovažoval tvrdenia žalovanej, ktoré žalobca výslovne
nepoprel, za nesporné. Na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie žalovaná poukazuje aj v
časti VI. odvolania, kde žalovaná namieta, že ustanovenia obchodných podmienok, ktoré boli záväzné

iba na základe rozhodnutia ÚRSO, nepredstavujú dohodu o forme právnych úkonov, že z predmetných
obchodných podmienok dokonca vôbec nevyplýva nemožnosť zaslania žiadosti o ukončenie odberu
plynu dodávateľovi e -mailom, a že podľa čl. XII. ods. 3 a čl. XV. ods. 3 obchodných podmienok
bola žalovaná oprávnená zaslať právnemu predchodcovi žalobcu takúto žiadosť e-mailom a právny
predchodca žalobcu ju mal akceptovať. V bode IX. odvolania žalovaná namieta, že sa súd prvej inštancie

vôbecnezaoberalobsahomrozpisupoložiekvyúčtovacejfaktúryažalobcovipriznalajzjavnenedôvodné
stále mesačné platby za distribúciu plynu za obdobie po prerušení dodávky plynu. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaná konkretizovala v časti III. odvolania, kde s poukazom na § 101 a 103
Občianskeho zákonníka namieta, že súd prvej inštancie nevztiahol premlčanie aj na časť istiny vo výške
91,20 €, keďže v dôsledku neplatenia preddavkových platieb a následného vyúčtovania týchto súm vo

vyúčtovacej faktúre nevzniká dodávateľovi plynu nový nárok a nedochádza ani k pretrhnutiu pôvodnej
premlčacej lehoty (opakované vyúčtovanie tej istej dlžnej sumy nespôsobuje pretrhnutie premlčacej
lehoty). Nesprávne právne posúdenie veci žalovaná namieta aj v časti II. odvolania, kde sa vyjadruje
k interpretácii a aplikácii § 47 ods. 8 zákona o energetike a k otázke dôkazného bremena. V časti V.
odvolania žalovaná vyčerpávajúcim spôsobom napáda právne posúdenie veci ohľadom záveru súdu

prvej inštancie, že e-mail žalovanej nemožno považovať za platný právny úkon z dôvodu absencie
podpisu konajúcej osoby a namieta, že súd prvej inštancie vôbec nerozlišoval medzi absolútnou
a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je
konkretizovaný aj v časti VI. odvolania, kde žalovaná namieta, že súd prvej inštancie úplne opomenul §
46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V
časti VIII. odvolania žalovaná s poukazom na § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike namieta
svoju pasívnu vecnú legitimáciu, čo je tiež otázka právneho posúdenia veci. Právneho posúdenia
veci sa týka aj bod X. odvolania žalovanej, kde žalovaná namieta, že súd prvej inštancie žalobcovi

priznal úroky z omeškania za obdobie pred 08.12.2022 na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá pre spotrebiteľa stanovuje fikciu doručenia, keď pred týmto dátumom sa z objektívnych dôvodov
nemohla žalovaná dostať do omeškania. Z vyššie uvedeného zhrnutia uplatnených odvolacích dôvodov
je nepochybné, že odvolanie žalovanej má všetky obsahové náležitosti podľa § 363 CSP a odvolací
súd ho v žiadnom prípade nemôže odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP. Žalobca ani len neuviedol,

aké konkrétne obligatórne obsahové náležitosti by mali v odvolaní žalovanej absentovať. Takisto nie sú
splnené podmienky pre potvrdenie výroku č. I. napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože
tento rozsudok trpí zásadnými vadami. Žalobca prezentuje svoje subjektívne stanovisko, podľa ktorého
sachcekaždýžalovanýibavyhnúťsplneniusvojichzmluvnýchpovinnostíaaksavsúdnomkonaníbráni,
tak vždy ide len o účelové námietky. Takýto postoj žalobcu je pochopiteľný. Je však nepochopiteľné,

že sa s takýmto stanoviskom žalobcu stotožnil aj súd prvej inštancie, ktorý by mal byť nestranný a
takpovediac „nad vecou“. Pre súd prvej inštancie totiž išlo iba o jednoduché riešenie pre zbavenie sa
veci. Práve preto sa súd prvej inštancie úplne nekriticky stotožnil s argumentmi žalobcu a dokonca
mu umožnil dodatočne sa písomne vyjadriť. Nielenže súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh, aleide aj o priam ukážkový príklad justičného omylu v spore s ochranou slabšej strany, keď súd prvej
inštancie považoval za dostatočný dôkaz o dodaní plynu samotnú faktúru vystavenú dodávateľom a
namiesto toho, aby vyžadoval od dodávateľa preukázanie dodania plynu, tak vyžadoval od odberateľa

v postavení spotrebiteľa, aby preukázal, že mu plyn dodaný nebol. Takýto postup súdu prvej inštancie
pri vyvodzovaní skutkových záverov je neprípustný a v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Ide
o podobný nezmysel ako keby sa nejaký advokát domáhal zaplatenia odmeny za konkrétne úkony
právnej služby, pričom by žiadnym spôsobom nepreukázal, že dané úkony aj vykonal, súd by za
dostatočný dôkaz o vykonaní úkonov právnej služby považoval ním vystavenú faktúru a od jeho klienta

by vyžadoval, aby ten preukazoval, že mu právna služby dodaná nebola. Pri takomto prístupe súdu
prvej inštancie môže byť obchodník v spore so spotrebiteľom úspešný prakticky na základe akejkoľvek
faktúry. Ak obchodník vystaví faktúru, tak to ešte neznamená, že bol predmet fakturácie aj spotrebiteľovi
dodaný. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby na základe námietok žalovanej v konaní predložil potvrdenia
o fyzickom vykonaní odpočtov stavu plynomera na odbernom mieste vystavené prevádzkovateľom
distribučnej siete. Ak žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorým by mohla byť preukázaná dodávka

plynu do odberného miesta, tak súd prvej inštancie mal považovať dodanie plynu za nepreukázané a
žalobu mal zamietnuť. Existencia listinného dôkazu o odpočtoch stavu plynomera vyplýva priamo z §
57 ods. 7 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z. Ak bol žalobca v spore pasívny a namiesto navrhovania
relevantných dôkazov produkoval iba všeobecné tvrdenia o tom ako si žalovaná nesplnila svoju zmluvnú
povinnosť, tak táto jeho pasivita mala pre neho znamenať stratu sporu. Tvrdenie žalobcu, že do

odberného miesta dodal plyn, a že vyúčtované množstvo plynu skutočne zodpovedá odpočtom stavu
plynomera na odbernom mieste, nebolo žiadnym spôsobom v konaní preukázané. Ešte predtým ako
súd pristúpi k zisťovaniu skutkového stavu a následne k právnemu posúdeniu veci by mal najskôr
ustáliť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za relevantné a následne určiť, ktoré z relevantných skutkových
tvrdení považuje za sporné a nesporné. Toto v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje. Súd prvej

inštancie namiesto toho hneď pristúpil k skutkovému a právnemu posúdeniu veci. Hoci je prevažná časť
relevantnej právnej úpravy obsiahnutá v zákone o energetike, tak súd prvej inštancie sa takmer vôbec
nezaoberal jeho ustanoveniami, vôbec ich neinterpretoval a ani neaplikoval. Vo vzťahu k poplatku za
prerušenie dodávky plynu dokonca úplne absentuje právne posúdenie veci. Tvrdenie žalobcu, že súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na relevantné zákonné ustanovenia, je

preto zavádzajúce. Súd by nemal na zákonné ustanovenia iba poukazovať, ale by ich mal aj správne
interpretovať, správne aplikovať a vysvetliť, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu toho-
ktorého zákonného ustanovenia. Ak by platil výklad § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka prezentovaný
súdom prvej inštancie, tak by bol úplne znemožnený elektronický obchod. Záver súdu prvej inštancie,
že právny úkon uskutočnený prostredníctvom e-mailu je neplatný, lebo neobsahuje podpis žalovanej,

je úplne absurdný a je jednoznačne v rozpore so sociálnou realitou 21. storočia. Podpis konajúcej
osoby a ani zaručený elektronický podpis neobsahovali podobne ako dnes e-mailové správy ani
telegrafické a ďalekopisné správy a napriek tomu išlo v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka
o platné písomné právne úkony. Takýto nezmyselný a vyslovene účelový výklad §
40 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie iba nekriticky prevzal z vyjadrenia žalobcu

(tripliky) a zjavne sa nezamyslel nad možnými dôsledkami takéhoto výkladu pre bežný život väčšiny
občanov SR, ktorí si objednávajú cez internet tovary a služby alebo uzatvárajú a vypovedajú zmluvy
bez používania zaručeného elektronického podpisu. Súd prvej inštancie taktiež opomenul, že okrem
zaručeného elektronického podpisu existujú aj iné menej dokonalé formy elektronického podpisu. Súd
prvej inštancie dokonca ani riadne neustálil, čo je predmetom tohto konania, keď vôbec nevenoval

pozornosť rozpisu položiek vyúčtovacej faktúry, z ktorého vyplýva, že žalobca žalovanej okrem ceny
za údajne spotrebované množstvo plynu účtoval aj mesačné platby za distribúciu plynu, z ktorých časť
bola zjavne nedôvodná. Skutkové a právne posúdenie veci v napadnutom rozsudku je úplne povrchné
a prevažne je iba nekriticky prevzaté z podaní žalobcu. Pre napadnutý rozsudok je príznačné, že
prináša príliš jednoduché, strohé a neúplné odpovede na komplexné skutkové a právne otázky. Toto

nemožno v žiadnom prípade nazvať riadnym právnym posúdením veci. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovanej svedčí o tom, že žalobca nie je schopný vyvrátiť odvolaciu argumentáciu žalovanej, čím iba
sám dosvedčuje, že odvolanie je dôvodné. V opačnom prípade by predniesol relevantnú argumentáciu
k jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu sťažuje na
údajnú rozsiahlosť podaní žalovanej a obviňuje žalovanú z úmyselného predlžovania súdneho konania.

Žalovaná si dovolí uviesť, že je j odvolanie nie je rozsiahle, pretože v niektorých súdnych konaniach
podávajú odvolatelia podstatne rozsiahlejšie odvolania. Počet strán odvolania je na uvážení žalovanej
a jej právneho zástupcu. Jeho rozsah zodpovedá počtu vád napadnutého rozsudku a ich závažnosti.
Ak súd prvej inštancie príde s jednoduchými odpoveďami na nastolené skutkové a právne otázky, tak jesamozrejmé, že odvolateľ bude mať snahu komplexne odvolaciemu súdu vysvetliť danú problematiku a
odvolanie bude mať viac strán. Ak by sa súd prvej inštancie komplexne zaoberal predmetom konania tak
po skutkovej ako aj právnej stránke a nehľadal by iba jednoduché východisko pre zbavenie sa veci, tak

by žalovaná nemusela podávať takéto odvolanie, v ktorom identifikuje päť odvolacích dôvodov a väčšie
množstvo vád napadnutého rozsudku vrátane takej zásadnej vady, akou je prekročenia žalobného
návrhu. Ak niektorá zo strán vo svojich podaniach uvádza komplexné skutkové a právne závery, tak
spravidla to nevedie k predlžovaniu konania, ale k jeho urýchleniu. Žalovaná odmieta tvrdenia žalobcu,
že by mala mať nejakú snahu predlžovať toto súdne konanie. Toto súdne konanie nepredlžuje žalovaná,

aležalobca.Žalobca(resp.jehoprávnypredchodca)najskôrpodalnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu
na miestne nepríslušný súd, v dôsledku čoho muselo dôjsť k postúpeniu sporu, potom zaslal súdu prvej
inštancie vyjadrenie (tripliku) viac ako osem mesiacov po lehote, čím oddialil nariadenie pojednávania a
terazvodvolacomkonanížiadalopredĺženielehotynavyjadreniekodvolaniužalovanejoďalších15dní,
aby mohol vyhotoviť a zaslať súdu úplne bezobsažné a nezmyselné vyjadrenie v rozsahu jednej strany.
Túto žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie pritom odôvodňoval potrebou dôkladného preštudovania

odvolania žalovanej, potrebou konzultácie so svojim právnym zástupcom a svojimi internými procesmi.
Postup súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nesťažuje žalovaná, ale ho od začiatku sťažuje
žalobca. Žalobca dokonca vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie
preukázal svoj uplatňovaný nárok v plnom rozsahu. Ak je žalobca presvedčený o tom, že ním uplatnený
nárok preukázal v plnom rozsahu, tak potom nie je zrejmé, prečo nepodal odvolanie voči výroku č.

II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol. Už samotné tvrdenie
žalobcu, že argumentáciou preukázal svoj uplatňovaný nárok, je nezmyselné, pretože uplatňovaný
nárok sa nepreukazuje argumentáciou, ale skutkovými tvrdeniami a navrhovaním relevantných dôkazov.
Žalobcanenavrholžiadnyrelevantnýdôkaz,ktorýmbypreukázaldodanievyúčtovanéhomnožstvaplynu
do odberného miesta. Argumentácia je iba prostriedkom na presviedčanie súdu o svojich skutkových a

právnych záveroch a nemôže nahradiť skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy. Žalobca nemôže v konaní
úspešne argumentovať niečím, čo nepredložil (potvrdenie o odpočtoch stavu plynomera) a niečím, čo
nepreukázal (dodávka určitého množstva plynu do odberného miesta). Žalovaná si dovolí upozorniť
odvolací súd na skutočnosť, že súd prvej inštancie pokračuje v porušovaní jej práva na spravodlivý
súdny proces aj v odvolacom konaní. Kým žalobca mal na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej lehotu 30

dní, tak žalovanej súd prvej inštancie umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu v lehote 10 dní. Takýto
postup súdu prvej inštancie je porušením princípu rovnosti strán konania. Rovnosť strán konania v
zmysle čl. 6 základných zásad CSP je potrebné chápať ako tzv. funkčnú rovnosť spočívajúcu v takom
procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje
procesné oprávnenia. To sa prejavuje aj v rovnosti zbraní, kedy by každá zo strán mala mať rovnakú

mieru možností uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Takáto rovnaká miera
možností je prakticky vylúčená vtedy, ak má jedna zo strán nepomerne dlhšiu lehotu na vyjadrenie
ako druhá strana. Súd prvej inštancie tak opätovne svojim procesným postupom v konaní zvýhodnil
žalobcu a znevýhodnil žalovanú. Súd prvej inštancie ani nemal vyhovieť žiadosti žalobcu o predĺženie
lehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, lebo v nej žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody

pre predĺženie lehoty. Ak bola žalovaná schopná v 15-dňovej lehote pripraviť odvolanie s komplexnou
skutkovou a právnou argumentáciou, tak ani pre žalobcu by nemal byť problém zaujať k takémuto
odvolaniu stanovisko v 15-dňovej lehote stanovenej súdom. Žalovaná v plnom rozsahu poukazuje na
podané odvolanie a žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu.
57. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že v plnom rozsahu sa pridržiava skutočností

uvedených vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, pričom napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny. Naďalej je toho názoru, že v rámci odvolacej argumentácie neboli uvedené skutočnosti, ktoré
by spochybňovali vecnú správnosť predmetného rozsudku. S poukazom na uvedené žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

58. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
f/, h/ Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku)

a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

59. Vzhľadomnadôvodyodvolaniažalovanejbolopredmetomodvolaciehokonaniaposúdiť,čisúdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne
posúdil nárok žalobcu.

60. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol na základe podanej žaloby, odôvodnenej tým, že žalobca
(pôvodne innogy Slovensko s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809) sa žalobou
doručenou Okresnému súdu Senica dňa 07.03.2022 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 406,14
eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako odberateľ dňa 01.08.2013
uzavrela zmluvu o združenej dodávke plynu s dodávateľom innogy Slovensko, s.r.o. Podľa uzatvorenej

Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať plyn a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb.
Žalovaná sa zaviazala plyn a distribučné služby odoberať, pričom za dodávku plynu a za poskytnuté
distribučné služby sa zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny. Odberné miesto dodávky plynu a
poskytovania distribučných služieb bolo na adrese X. F. XX/XX, F. s POD kódom odberného miesta:
AKSPPDIS000120487407. Žalobca fakturoval žalovanej dodávku plynu, distribučné služby a ostatné

regulované poplatky podľa údajov o spotrebe plynu zistených na odbernom mieste odpočtom určeného
meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými
podmienkami. Zúčtovacie obdobie je vymedzené pravidelnými odpočtami určených meradiel. Žalobca
vykonával vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto.

61. Žalobca tvrdil, že žalovaná dňa 01.08.2013 uzatvorila zmluvu o združenej dodávke plynu s
dodávateľom innogy Slovensko, s.r.o., Hviezdoslavovo námiestie 13, Bratislava, IČO 44291809.
Okresný súd Senica uznesením č.k. 5Csp/10/2022-54, zo dňa 29.07.2022, rozhodol, že v konaní
pokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu. V odôvodnení uznesenia súd iba
uviedol, že z výpisu z Obchodného registra zistil, že žalobca - spoločnosť innogy Slovensko s.r.o., so

sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 44 291 809 zanikla v dôsledku zlúčenia s
tým, že právnym nástupcom sa stala spoločnosť Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská
31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767.

62. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

63. Vzhľadom k tomu, že žalobca zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo

pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda
kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené

právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.
j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd skúma aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. V danom prípade súd

prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neskúmal. V civilnom sporovom konaní sa rozlišuje
procesná legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom

súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o
ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.64. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní vôbec nezaoberal a iba uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s
obchodnou spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. Košice. Stranou v spore sa niekto môže

stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí , ak podá žalobu
( v takom prípade sa stáva žalobcom ) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba ( v takom prípade sa
stáva žalovaným ). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho , či je účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva , kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane

subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce , či a na základe čoho sa
určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotnoprávneho vzťahu ,
ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je . Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená ,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia ( žalobca ) nie je nositeľom
toho hmotno-právneho oprávnenia , o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide

naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný ), nie
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide ( porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo
192/2004 ).

65. Povinnosťou žalobcu , ktorý v žalobe tvrdil , že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou ako

odberateľom dňa 01.08.2013 zmluvu o združenej dodávke plynu s dodávateľom innogy Slovensko,
s.r.o., bolo preukázať svoje právne nástupníctvo v danej veci a zároveň vecnú legitimáciu k
uplatňovanému nároku. Podľa uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať plyn a
zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Tvrdenie žalobcu ,že dodanie a odobratie plnenia
preukazujú vystavené vyúčtovacie faktúry, v ktorých je uvedený rozpis fakturovanej sumy, právne

neobstojí. Bez predloženia príslušných dokladov, zostal žalobca len v rovine tvrdenia a preto námietka
žalovanej v podanom odvolaní o neunesení dôkazného bremena žalobcom k právnemu základu
predmetu sporu, od ktorého žalobca odvíja nárok je dovodna, Žalobca v podaní, ktoré bolo súdu
doručené dňa 29.2.2024 poukazuje na skutočnosť, že výlučne merania žalobcu majú relevanciu, s
poukazom na ustanovenie § 56 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.

z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s plynom, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva a podľa ktorého: „Vyúčtovanie odberu
plynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom
na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom
distribučnej siete.“ Žalovaná tak dôvodne v podanom odvolaní namietala, že žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že na odbernom mieste skutočne došlo k dodávke zemného plynu a ani to, že bol
zemný plyn skutočne dodaný v množstve, ktoré je uvedené v predmetnej faktúre. Žalovaná vyslovene
namietala, že žalobca nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu plynomera a
tieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca iba poukázal na § 56 ods. 3 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z.,
avšak k vyjadreniu nepripojil žiadny dôkaz o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla

na odbernom mieste. Žalovaná tiež dôvodne namietala záver súdu, že za dôkaz o spotrebe zemného
plynu považuje vyúčtovaciu faktúru. Takéto skutkové zistenie súdu prvej inštancie je nesprávne, pretože
vyúčtovaciu faktúru vystavil právny predchodca žalobcu. Samotná faktúra vystavená obchodníkom
(dodávateľom) nie je žiadnym relevantným dôkazom o tom, že skutočne došlo aj k dodaniu tovaru
alebo služby. Na preukázanie dodávky zemného plynu sa vyžaduje práve predloženie listinných dôkazov

o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla. Pokiaľ dodávateľ plynu odberateľovi iba
vyúčtuje cenu za spotrebovaný zemný plyn, ale nepreukáže aj skutočnú spotrebu zemného plynu,
tak vzniká priestor pre špekulácie zo strany dodávateľov plynu. Práve preto by nemal súd vychádzať
iba z faktúry. Pokiaľ súd považuje za dôkaz o spotrebe zemného plynu samotnú faktúru vystavenú
dodávateľom plynu, tak potom si môže dodávateľ plynu vyúčtovať prakticky akékoľvek množstvo

zemného plynu. Súd prvej inštancie nesprávne vychádza z prezumpcie správnosti vystavenej faktúry a
odmieta pripustiť, že spotrebované množstvo zemného plynu uvedené vo faktúre môže byť fiktívne.

66. Odvolací súd hodnotí rozhodnutie mestského súdu a tiež jeho odôvodnenie ako nepreskúmateľné.
Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

67. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

68. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

69. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné a
nezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti
s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť
záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných

skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a
to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie
dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje pádne hodnotenie dôkazov.

70. V odvolaní žalovaná dôvodne namietala, že rozsudok je nepreskúmateľný a samotné odôvodnenie
rozsudku je zmätočné, nedostatočné a neúplné a súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny
proces.

71. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné

práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť
v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať
presvedčivému odôvodneniu svojho záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd
zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je
tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Odôvodnenie záveru súdu musí byť jasné, zrozumiteľné a

dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez
toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné
odôvodnenie.Otakýtoprípadišloajvsúdenomspore,keďžesúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku
vôbec nereagoval na tvrdenie žalovanej, že žalobca svoj nárok nepreukázal, nepredložiť konkrétne
dôkazy, a neskúmal, v akom rozsahu a či je nárok žalobcu dôvodný, iba konštatoval, že predložené

faktúry sú dostatočným dôkazom k záveru o dôvodnosti žaloby. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej
inštancie nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal žalovanej
možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovedena všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti,
s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia.

72. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej

inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy, tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

73. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

74. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov
dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. V danom prípade
nepostačuje, aby žalobca len tvrdil skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok, ale
je potrebné predložiť dôkazy k tomu, aby mohol byť vo veci úspešný a zároveň je tiež povinný
preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci, vzhľadom na zistenie súdu, že v danej veci

došlo k právnemu nástupníctvu ohľadne uplatnenej pohľadávky. Výsledky vykonaného dokazovania
je nevyhnutné potom vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191
ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie
argumenty žalovanej, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich zákonných ustanovení a

potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

75. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

76. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).