Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/177/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209935
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209935.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B. C.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému
TUreality, s. r. o., so sídlom Hálkova 2761/33, 010 01 Žilina, IČO: 44 314 205, zast. JUDr. Lenka
Maďarová, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692,
o zaplatenie 5.000 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenie istiny vo výške 5.000 EUR zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR
od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v časti zaplatenia istiny voči žalovanému v rozsahu
100 %, a to za úkony zrealizované do pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti zaplatenia príslušenstva voči žalobkyni
v rozsahu 18 %, a to za úkony zrealizované od pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX (vrátane), o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX (návrh na vydanie platobného rozkazu) domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ponúkal na svojom webovom sídle pre občanov aj pozemok na
výstavburodinnéhodomu,ktorúpracovníkžalovaného-realitnýmakléržalovanéhobolžalobkyniukázať
na mieste samom, pričom uviedol, že ako ďalšiu službu pomôžu žalobkyni aj so sprostredkovaním
výstavby rodinného domu na pozemku.

1.2. Žalobkyňa následne podľa pokynov realitných maklérov manželov A. bezhotovostne uhradila na
v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“) uvedené bankové účty

platby v celkovej sume 92.220 EUR. Dňa X.X.XXXX sumu 5.000 EUR. Dňa X.X.XXXX sumu 50.000
EUR a sumu 25.320 EUR a dňa X.X.XXXX sumu 11.900 EUR. Žalovaný tak na svoj bankový účet (IBAN
D.) prijal od žalobkyne sumu 5.000 EUR, ktorú žalobkyňa bezhotovostne previedla zo svojho účtu.1.3. Zo strany žalovaného a ani zo strany "developera", ktorého žalobkyni "sprostredkoval" žalovaný,
teda mala podľa dohody sprostredkovať predaj nehnuteľností, nedošlo. Hoci sa žalobkyňa opakovane
dobromyseľne pokúšala vec mimosúdne vyriešiť osobne, telefonicky, či písomne, nedošlo ani k vydaniu

prijatého plnenia a to napriek opakovaným výzvam žalobkyne a písomným urgenciám voči žalovanému.
Žalobkyňa sa až v mesiaci F. XXXX z vyšetrovacieho spisu Polície Slovenskej republiky - Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v E., odbor kriminálnej polície, ktorý bol žalobkyni sprístupnený na
naštudovanie na základe pokynu Okresnej prokuratúry E. na nahliadnutie ako poškodenej osobe v
trestnom konaní dozvedela, že platba 5.000 EUR bola pripísaná priamo na bankový účet žalovaného.

1.4. Žalovaná si teda podanou žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške
5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do zaplatenia
a nahradenie trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom

uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti,
rovnako ani s tým spojené príslušenstvo – úroky z omeškania, trovy konania, ktorých vznik zavinil
žalobca podaním nedôvodnej žaloby.

2.1. Žalovaný voči žalobkyni neeviduje žiadny záväzok a skutočnosti ňou uvádzané sú účelovo

nekompletné v snahe získať plnenie od žalovaného, namiesto od subjektu, s ktorým má žalobkyňa
zmluvný vzťah – s developerom: G. G. H. D., I.: XX XXX XXX (ďalej aj ako „Developer“).

2.2. Žalobkyňa v žalobe úmyselne neuvádza názov Developera, s ktorým uzatvorila rezervačné zmluvy,
hoci s príloh k žalobe jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa má právny vzťah s Developerom, nie so

žalovaným. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu J. K. zo dňa X.X.XXXX, kde pod Názov účtu je:
G. G. H. D., ktorý žalobkyňa preškrtla a nahradil ho TUreality. Uvedené potvrdzuje aj listina Okresného
riaditeľstva PZ OKP E. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa dňa X.X.XXXX uzavrela
s Developerom Zmluvu, ktorej predmetom mal byť predaj pozemku a výstavba rodinného domu v obci
L. ako aj rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosť, na základe ktorej žalobkyňa zaslala plnenie v celkovej

výške 80.320 EUR a dňa X.X.XXXX sumu 11.900 EUR.

2.3. Ak je však v zmluvách s Developerom uvedená odmena a pri nej číslo účtu žalovaného, uhradením
sumy v Zmluve uvedenej dochádza k plneniu v prospech Developera, nie v prospech žalovaného.

2.4. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že na žalovaného číslo účtu uhradila dňa X.X.XXXX sumu 5.000 EUR, tak
žalovaný túto sumu priradil k úhrade odmeny za sprostredkovanie na základe Mandátnej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX, ktorú má žalovaný uzatvorenú s Developerom ako mandantom (ďalej aj ako „Mandátna
zmluva“).Nejdetakoplatbuprijatúodžalobkyne,aleideoplatbuzostranyDevelopera.Pokiaľžalobkyňa
uhradila sumu 5.000 EUR, túto uhradila ako odmenu pre Developera a splnila si tak zmluvné povinnosti

voči nemu, nie voči žalovanému. Dôkazom, že žalobkyňa sumu 5.000 EUR uhrádzala v prospech
Developera je aj samotné tvrdenie žalobkyne v žalobe, kde uvádza, že až v F. XXXX, tzn. po viac ako
1,5 roku od podpisu zmlúv s Developerom dňa X.X.XXXX, sa dozvedela, že sumu 5.000 EUR uhradila
na bankový účet patriaci žalovanému.

3. Žalobkyňa v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedla, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
vznikol práve spôsobom a formou tak ako to bolo uvedené v žalobe (Žalovaný ponúkal na svojom
webovom sídle sprostredkovanie predaja nehnuteľností a preto bol žalobkyňou kontaktovaný. Následne
žalobkyňa komunikovala všetky korky so žalovaným, vykonala obhliadku a podpísala zmluvnú
dokumentáciu s Developerom, za prítomnosti žalovaného. Žalobkyňa konala presne podľa pokynov

žalovaného (jeho realitných maklérov). Žalovaný objektívne nesprostredkoval pre žalobkyňu ako
zákazníčku a spotrebiteľku prezentované služby, no najmä nákup Nehnuteľnosti, ktoré žalovaný na
svojom webovom sídle inzeroval.

3.1. V tejto veci ide jednoznačne o právny záväzkový vzťah sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej

podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) medzi žalujúcou stranou sporu a žalovanou stranou sporu, v E.,
v pobočke žalovanej na ulici A. XX (ďalej aj ako „Sprostredkovateľská zmluva“) a nejde o nejaký iný
právny vzťah s nejakým iným subjektom práva.3.2. Zmluva o sprostredkovaní, či sprostredkovateľská zmluva je v zmysle platnej právnej
úpravy takzvanou obstarávateľskou zmluvou a ide o zmluvu odplatnú. Záujemca sa zaväzuje

sprostredkovateľovi poskytnúť za obstaranie určitej príležitosti uzavrieť zmluvný vzťah, alebo za
sprostredkovanie uzatvorenia zmluvného vzťahu odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa. Podstatnými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú vymedzenie predmetu
zmluvy (sprostredkovanie - zaobstaranie, zabezpečenie) a odmena. Ide o taký typ zmluvy, ktorý je
postavený na konsenze - konsenzuálny kontrakt a uzatvorením zmluvy sa rozumie dohoda zmluvných

strán o podstatných náležitostiach zmluvy, čo sú predmet sprostredkovania a cena. Občiansky
zákonník nevyžaduje pre uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy písomnú formu. Sprostredkovateľská
zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená ústne o obsahu, ktorý zmluvné strany v podstate ani
nespochybňujú a totožne tak nie je spochybnené, že zo strany sprostredkovateľa nedošlo k naplneniu
obsahu zmluvy, keďže príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu nezrealizoval a dokonca žalovaný svojim
aktívnym konaním prispel a umožnila, aby bola podpísaná medzi jeho klientom realitnej kancelárie –

žalobkyňou a tretím subjektom - Developerom (s ktorým mal uzatvorenú Mandátnu zmluvu).

3.3. V Zmluve boli uvedené len účty na ktoré bolo potrebné poukázať peňažné plnenie, no finančné
prostriedky vo výške 5.000 EUR predstavujúce vyžadovanú odmenu realitnou kanceláriou a žalovaným
v tomto spore, neboli poskytnuté na základe písomnej Zmluvy, ale boli poskytnuté na základe

samostatného právneho zmluvného záväzkového vzťahu Sprostredkovateľskej zmluvy.

3.4. Žalobkyňa napokon uviedla, že samotné hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku žalobou
je vecou súdu, pričom citovala ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ustanovenia a tzv. všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka)

a zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 Občianskeho
zákonníka).

4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) namietol, že medzi stranami sporu existuje spotrebiteľsky´
vzťah - medzi stranami sporu nevznikla Sprostredkovateľská zmluva, ani písomná ani ústna. Namietol

aplikáciu § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka o sprostredkovateľskej zmluve medzi stranami sporu,
nakoľko takáto zmluva medzi stranami nebolo uzatvorená ani ústne ani písomne, tzn. neexistuje žiadna
dohoda o podstatných náležitostiach takejto zmluvy. Žalovaný pre žalobkyňu nesprostredkoval ani
predaj nehnuteľností ani zabezpečenie výstavby rodinného domu.

4.1. Žalovaný pracoval pre Developera, s ktorým má uzatvorenú písomnú Mandátnu zmluvu, podľa
ktorej ponúkal projekt tejto spoločnosti za odmenu vo výške 5.000 EUR za každého klienta. Províziu
mal dohodnutú s Developerom, nie so žalobcom. So žalobkyňou nemal dohodnutú žiadnu odmenu ani
plnenie žiadnych povinností voči nemu. Žalobkyňa má zmluvný vzťah len s Developerom ako budúcim
predávajúcim podľa Zmluvy.

4.2. Žalobca ako budúci kupujúci mal s Developerom ako budúcim predávajúcim uzatvorenú Zmluvu,
podľa ktorej vykonal úhrady, tzn. sumu 5.000 EUR uhradil žalobca ako prvú časť kúpnej ceny, nie ako
odmenu pre žalovaného.

5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5.1. Na Pojednávaní (XX.X.XXXX) súd vykonal výsluch žalobkyne.

5.2. Následne Pojednávanie odročil na deň XX.XX.XXXX, a to za účelom doplnenia dokazovania
výsluchom matky žalobkyne a ďalších navrhnutých svedkov (I. A. a M. A.).

6. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný doručil súdu podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na

Pojednávaní, požiadal o jeho odročenie a uviedol svoje stanovisko k príslušenstvu pohľadávky a k
trovám konania (ďalej aj ako „Ospravedlnenie“).

6.1. Ospravedlnenie bolo doručené deň pred Pojednávaním.6.2. V Ospravedlnení žalovaný uviedol, že nemá záujem o vedenie súdneho konania, a preto dňa
XX.XX.XXXX uhradil žalobkyni žalovanú sumu vo výške 5.000 EUR formou okamžitej platby.

6.3. Ďalej uviedol, že má záujem uhradiť žalobkyni aj príslušenstvo a trovy právneho zastúpenia, ale
v tomto rozsahu prebiehajú vzájomné komunikácie medzi advokátmi strán sporu, nakoľko je spor o
dátume omeškania. Žalobkyňa uvádza dátum XX.X.XXXX, hoci v jej Predžalobnej výzve na plnenie zo
dňa X.XX.XXXX (ďalej aj ako „Predžalobná výzva“) uviedla termín požadovanej úhrady do X.XX.XXXX.

Preto žalovaný má za to, že sa do omeškania dostal dňa X.XX.XXXX. Do podania Predžalobnej
výzvy žalobkyňa ani nemala vedomosť, že plnila sumu 5.000 EUR na účet žalovaného, nakoľko plnila
v prospech Developera, s ktorým mala uzatvorenú Zmluvu. Preto sa žalovaný nemohol dostať do
omeškania dňa XX.XX.XXXX ako uvádza žalobkyňa.

6.4. Žalovaný navrhol zrušiť Pojednávanie a odročiť ho na iný termín, do ktorého strany sporu vyriešia

otázkupríslušenstvaanáslednežalobkyňazoberiežalobuspäťstým,žesúdnebudemusieťrozhodovať
o trovách konania.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené súd zrušil Pojednávanie a informoval o tomto rozhodnutí procesné
strany. Následne vyzval žalobkyňu aby uviedla, či došlo k úhrade istiny nároku, ktorý si uplatňuje v tomto

konaní, a v prípade, že áno, tak nech uvedie, či trvá na podanej žalobe v tejto časti. Taktiež vyzval
žalovaného aby uviedol, či uznáva nárok uplatnený žalobkyňou v časti istiny.

8. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala podaním doručeným dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla:

8.1. Na žalobe v časti istiny ďalej netrvá a zobrala žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5.000 EUR
späť.

8.2. Na zvyšnej časti žaloby, teda na príslušenstve trvá, a to v znení žaloby. Žalovaný uhradil istinu
dňa XX.XX.XXXX a teda v omeškaní bol do dňa XX.XX.XXXX. Z listinného dôkazu (export pohybu),

ktorý predložil žalovaný (ďalej aj ako „Potvrdenie o úhrade“) vyplýva – vrátenie rezervačnej zálohy zo
dňa X.X.XXXX, teda žalovaný, znali veci, mal a mohol vrátiť žalobkyni ako spotrebiteľke od nej prijaté
bezdôvodne prijaté peňažné plnenie do troch dní, teda do dňa X.X.XXXX a do omeškania sa preto
žalovaný dostal dňa XX.X.XXXX. Žalovaný jej nevrátil bezdôvodne prijaté peňažné plnenie a svojim
konaním jej nielen spôsobil peňažnú škodu, ale aj zavinil toto konanie a vznik trov konania. Žalobkyňa

navrhla aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,50 % ročne zo
sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a nahradiť trovy konania.

9. Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním doručeným dňa X.XX.XXXX, v ktorom uviedol:

9.1. Žalovaný nárok žalobkyne neuznáva, ale tento uhradil v celom rozsahu z dôvodu, že pre zachovanie
dobrého mena na realitnom trhu nemá záujem o súdny spor.

9.2. Žalovaný mal pôvodne záujem čiastočne sanovať aj príslušenstvo pohľadávky žalobkyne, ale pre
správanie jej advokáta, ktorý si uplatňuje náhradu za 7 úkonov právnej služby (každý za 180,93 EUR

+ režijný paušál) a úroky z omeškania v rozpore so skutočnosťou a nezmyselne trvá na vedení sporu
aj po úhrade istiny, žalovaný svoj ústretový krok berie späť a považuje konanie právneho zástupcu
žalobkyne za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namieta príslušenstvo ako také v celom
rozsahu. V rámci svojho prvotné záujmu kompletne ukončiť spor žalovaný upozornil žalobkyňu na ňou
nesprávnydátum,odktoréhosiuplatňujepríslušenstvo–úrokyzomeškania,nakoľkotentojevrozpores

dôkazmi, ktoré predložila súdu. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 5.000 EUR dňa X.X.XXXX
ako zálohu na kúpnu cenu v prospech Developera na základe Zmluvy, tzn. žalovaný bol len platobným
miestom pre Developera a žalobkyňa aj do poznámky uviedla k názvu účtu: G. G. H. D., tzn. keď
plnila 5.000 EUR jej vôľou bolo plniť v prospech Developera. Žalovaný ani nebol zmluvnou stranou
Zmluvy medzi žalobkyňou a Developerom, tzn. nemal možnosť ovplyvniť skutočnosť kto uviedol číslo

účtu žalovaného do Zmluvy. Predžalobnou výzvou žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej vrátil sumu
5.000 EUR v lehote do X.XX.XXXX. Žalovaný tak aj keby sa dostal do omeškania, čo popiera, mohlo tak
k tomu dôjsť najskôr dňa X.XX.XXXX, nie dňa XX.X.XXXX ako si uplatnila žalobkyňa. Preto žalovaný
navrhol konanie v časti o príslušenstvo ako nedôvodné zamietnuť. V prípade, že súd dôjde k záveru, žežalobkyni vznikol nárok na príslušenstvo, toto navrhol priznať v zákonnej výške 8,5 % ročne zo sumy
5.000 EUR od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

9.3. Pokiaľ ide o trovy konania, ich vznik zavinila žalobkyňa podaním nedôvodnej a najmä
zmätočnej, nesúrodej žaloby a podaniami právneho zástupcu, ktoré nespĺňajú podmienku účelnosti a
hospodárnosti. Žalovaný navrhol súdu, aby buď podľa svojho moderačného práva, uvedeného v § 257
CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu výnimočnosti situácie
(žalovaný po začatí konaní, potom čo súd predbežne žalobu žalobkyne posúdil ako nedôvodnú, uhradil

žalovanú sumu, aby ukončil súdny spor, bez ohľadu na dôvodnosť/nedôvodnosť žaloby) alebo aby podľa
§ 256 CSP žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorých
vznik zavinila žalobkyňa.

10. Zastavenie konania v časti.

10.1. Podľa § 144 CSP je žalobca oprávnený vziať žalobu späť, pričom v zmysle § 146 ods. 1 CSP
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie, tak sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada.

10.2. Tak ako uvádza súd vyššie (bod 8.1. odôvodnenia tohto rozsudku), podaním doručeným dňa

XX.XX.XXXX žalobkyňa mimo iného zobral žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5.000 EUR späť, a
to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil časť dlžnej sumy.

10.3. V tomto prípade došlo k späťvzatiu časti žaloby až po tom, čo sa začalo pojednávanie, a teda
je potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Späťvzatie časti žaloby žalobkyňou spĺňa všetky

zákonné požiadavky a žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil (nevyjadril výslovný nesúhlas so späťvzatím
a ani neuviedol žiadne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že so späťvzatím nesúhlasí).

10.4. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem súd teda procesným postupom podľa
§ 145 ods. 2 CSP konanie v predmetnej časti zastavil a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí

vo veci samej (týmto rozsudkom), tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

11. Následne súd pokračoval v odročenom Pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX).

11.1. Žalobkyňa na ňom uviedla, že v Predžalobnej výzve bol formulovaná výzva „aby žalovaný plnil do

dňa X.X.XXXX“ z toho dôvodu, že je datovaná k X.XX.XXXX a aby to bolo uhradené v krátkej lehote,
tak nemohli posunúť do toho času, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Keď robila Predžalobnú
výzvu, tak logicky nemohol vrátiť, či to majú vrátiť o dva roky skôr ako im tá výzva príde.

11.2. Ďalej uviedla, že vo vzťahu k skutočností, kedy podľa nej nastala splatnosť príslušenstva a na

základe akého právneho titulu, tak ide o to právne posúdenie. Podľa nej išlo o bezdôvodné obohatenie
a to znamená, že to bezdôvodné obohatenie nastalo vtedy, keď oni to prijali, a preto je v žalobe uvedené
o 3 dni po tom, čo to prijali, aby mali priestor na to.

12. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti istiny, a na to nadväzujúceho zastavenia konania v predmetnej

časti, predmetom sporu ostalo len príslušenstvo uplatnenej pohľadávky v podobe úrokov z omeškania.
Z uvedeného dôvodu, a najmä z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, sa súd ďalej
zaoberal len týmto nárokom, vo vzťahu ku ktorému potom zisťoval skutkový stav a právne posúdenie.

13. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, výsluchu žalobkyne a vykonaného dokazovania

listinnými dôkazným prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový
stav.

13.1. V zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd tieto skutočností za
nesporné:

- Dňa X.X.XXXX uzatvorila žalobkyňa s Developerom Zmluvu.
- Dňa X.X.XXXX žalobkyňa uhradila na bankový účet žalovaného (IBAN D.), ktorý bol uvedený v Zmluve,
sumu v celkovej výške 5.000 EUR.- Žalobkyňa sa v mesiaci F. XXXX dozvedela, že platba vo výške 5.000 EUR bola pripísaná priamo na
bankový účet žalovaného.
- Žalovaný dňa XX.XX.XXXX uhradil žalobkyni žalovanú sumu vo výške 5.000 EUR.

13.2. Súd v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval
za nesporné aj tieto skutočností:

- Žalobkyňa Predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na vydanie sumy 5.000 EUR, a to v lehote do
X.XX.XXXX, pričom túto výzvu žalovaný prevzal.

13.3. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že 5.000 EUR poslala na účet, ktorý ako vyšetrovala polícia, tak
patril žalovanému. Žalovaný žalobkyni nepovedal o tom poplatku, že je to pre neho.

13.4. Z výpisu z účtu J. K. zo dňa X.XX.XXXX (podrobnosti transakcie) vyplýva, že žalobkyňa dňa
X.X.XXXX poukázala sumu vo výške 5.000 EUR na bankový účet IBAN: D. s uvedením názvu účtu: „G.
G. H. D.“, ktorý je preškrtnutý a ručne dopísaná poznámka „TU Real.“.

13.5. Z Predžalobnej výzvy vyplýva, že žalobkyňa dňa X.XX.XXXX vyzvala žalovaného na vydanie sumy
5.000 EUR, ktorú mal prijať bez právneho titulu, a to v lehote ihneď, najneskôr do X.XX.XXXX.

14. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu
vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 517 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 563 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho zákonníka, (-) §
420 Občianskeho zákonníka, (-) § 424 Občianskeho zákonníka a (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády
87/1995“).

15. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

16. Keďže z dôvodu späťvzatia žaloby v časti istiny, a na to nadväzujúceho zastavenia konania v
predmetnej časti, predmetom sporu ostalo len príslušenstvo uplatnenej pohľadávky v podobe úrokov

z omeškania, tak sa súd ďalej najmä z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania zaoberal
len týmto nárokom.

17. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia

veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (Uznesenie
NS SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX).

18. Žalobkyňa v rámci toho konania svoj nárok na vrátenie sumy 5.000 EUR odvodzovala pôvodne
titulom Sprostredkovateľskej zmluvy, neskôr uviedla, že samotné hmotnoprávne posúdenie uplatneného
nároku žalobou je vecou súdu, pričom citovala ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka) a ustanovenia a tzv. všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho
zákonníka) a zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424

Občianskeho zákonníka). V ďalších svojich podaniach a prednesoch uviedla, že „žalovaný mohol vrátiť
žalobkyni od nej prijaté bezdôvodne prijaté peňažné plnenie“ a „tak nemohli posunúť do toho času, kedy
došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Napokon na Pojednávaní (XX.XX.XXXX) uviedla, že podľa nej išlo
o bezdôvodné obohatenie.19. Žalovaný ako dôvod uhradenia žalovanej pohľadávky v časti istiny uviedol „pre zachovanie dobrého
mena na realitnom trhu nemá záujem o súdny spor“. Žalovaný taktiež uviedol, že mal záujem uhradiť aj

príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (úroky z omeškania), avšak tento prezentovaný zámer zmenil po
tom, čo medzi stranami ostal spor ohľadom splatnosti pohľadávky.

20. Súd odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k úhrade pohľadávky považuje vo svetle vyššie
uvedeného (dôvod splnenia si žalovanej povinnosti a procesný vývoj spôsobom, že uhradím, avšak

keď nesúhlasíš, tak budem trvať na neodôvodnenosti) za účelové a tendenčné. Uvedený dôvod
„nesúhlasím s uplatneným nárokom, avšak z dôvodu ochrany dobrého mena ho splním“ súd nepovažuje
za relevantný.

21. Súd tak ďalej vychádzal zo záveru, že uplatnený nárok na vrátenie sumy 5.000 EUR je dôvodný. Súd
vtomtosmerepotomnepovažovalzaúčelnéahospodárnezisťovaťskutkovýstavvovzťahukprávnemu

titulu uplatnenej pohľadávky a v týchto otázkach aj vykonávať dokazovanie, a to z dôvodov uvedených
nižšie (totožný okamih splatnosti aj pri odlišnom právnom posúdení dôvodnosti pohľadávky).

22. Relevantná judikatúra a právna teória k omeškaniu:

22.1. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22.2. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

22.3. Omeškanie dlžníka (mora debitoris) je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne
a včas. Dôraz vo vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý bol v záväzku
dohodnutý t. j. dobu splatnosti. Doba splatnosti sa riadi hmotným právom, ak nie je dohodnutá, vyplýva
z právneho predpisu. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi,
ktorý sa ocitne v omeškaním, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom
dlhu. Úroky z omeškania v súkromnom práve sú príslušenstvom pohľadávky a vedľajším akcesorickým
peňažným záväzkovým vzťahom. Právny osud hlavnej veci zdieľa aj jeho príslušenstvo. Základnou
podmienkou vzniku dlžníkovho omeškania je splatnosť dlhu – hlavného záväzku, istiny. Právo na úroky

z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným
plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Doba omeškania je časový interval
ohraničený vznikom až do zániku tohto práva, ktorý môže byť kvantifikovaný podľa dní, týždňov, rokov
alebo inou časovou jednotkou, alebo ich kombináciou. Omeškanie je objektívny delikt, ide o protiprávny
stav, vyvolaný dlžníkom.

22.4. Čas splnenia dlhu je jedným zo základných prvkov obsahu záväzku a pokiaľ nie je vopred daný,
musí byť k dispozícii spôsob na jeho určenie. Akékoľvek plnenie dlžníka je vždy nevyhnutne realizované
v určitom čase, na základe čoho možno vymedziť, či ide o plnenie predčasné, včasné alebo omeškané.

22.5. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v občianskom
zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak
nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom
splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu odporcovi (žalovanému)

(Uznesenie NS SR č. k. XXXXX X/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX).

22.6. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Keďže v OZ pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia §78 OZ (teraz § 563) vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho
veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie
považovať žalobu; pravdaže, dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci

po podaní žaloby na súde, ale deň, po doručení tejto žaloby žalovanému. Pokiaľ žalobca vo svojom
návrhu uplatňuje nárok na úroky od neskoršieho termínu, treba mu dať potrebné poučenie. To platí aj o
tzv. postihových (regresných) nárokoch poisťovne (N. XX/XXXX).

23. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by bol právny titul uplatnenej pohľadávky

(vrátenie sumy 5.000 EUR) súdom posúdený ako: (-) bezdôvodné obohatenie, tak by sa žalovaný dostal
do omeškania prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o jeho vydanie požiadaný; (-) náhrada škody, tak by
sa žalovaný dostal do omeškania prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o splnenie požiadaný a (-) vrátenie
odmeny poskytnutej na základe Sprostredkovateľskej zmluvy, tak by sa žalovaný dostal do omeškania
prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o vrátenie odmeny požiadaný.

24. Možno teda prijať záver, že bez ohľadu na niektorý z možných právnych titulov žalovanej pohľadávky
(vrátenie sumy 5.000 EUR), tak v každej z alternatív by sa žalovaný dostal do omeškania prvý deň po
tom, čo bol žalobkyňou o vrátenie sumy požiadaný.

25. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že žalobkyňa Predžalobnou výzvou požiadala

(„vyzvala“) žalovaného o vrátenie („vydanie“) sumy 5.000 EUR najneskôr do X.XX.XXXX.

26. Argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k formulácií v Predžalobnej výzve spôsobom „aby žalovaný plnil
do dňa X.X.XXXX“ nepovažoval súd za dôvodnú. Vo všeobecnosti pritom platí, a v právnej praxi sa to
bežne aplikuje, že ak sa žiada plnenie splatné v minulosti, tak sa dlžník výzve k dňu vyhotovenia výzvy,

avšakpožadujesaúhradapohľadávkyspríslušenstvom,naktorémáveriteľnárokužzprechádzajúceho
obdobia. Predmetnú argumentáciu žalobkyne tak súd považuje za účelovú a nedôvodnú. Žalobkyňa
mohla v Predžalobnej výzva požadovať od žalovaného vrátenie sumy spolu s príslušenstvom, tak ako
špecifikovala v žalobnom petite, teda sumu vo výške 5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do zaplatenia.

27. Zároveň sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že do podania Predžalobnej výzvy žalobkyňa
ani nemala vedomosť, že plnila sumu 5.000 EUR na účet žalovaného, nakoľko sa to dozvedela až
z vyšetrovacieho spisu v mesiaci F. XXXX. Žalobkyňa tak nemohla o vrátenie sumy požiadať pred týmto
okamihom. Do uvedeného okamihu bola žalobkyňa v tom presvedčení, že Developerovi plnila titulom

Zmluvy.

28. Právo na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s
riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Medzi stranami
pritom nebolo sporné, že žalovaný zaplatil istinu dňa XX.XX.XXXX, a teda v omeškaní bol do dňa

XX.XX.XXXX.

29. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania
s vrátením sumy vo výške 5.000 EUR odo dňa X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

30. Výška úrokov z omeškania vyplýva z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády 87/1995, keď platí, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. K dňu X.XX.XXXX bola základná úroková sadzba vo výške 3,65 % (pozn. sadzba bola
platná k dňu XX.X.XXXX, od ktorého si žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania v žalobe, bola vo výške

3,50 %). Žalobkyňa tak má nárok na úroky z omeškania vo výške 8,65 %, avšak vzhľadom na limitáciu
súdu vo vzťahu k žalobnému návrhu jej súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,50 %.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd považoval žalobu v časti príslušenstva za dôvodnú
v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR odo dňa X.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX, ktoré aj žalobkyni priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti uplatnených úrokov z omeškania potom žalobu zamietol.32. Korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle
primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne
konkretizovanú a podloženú argumentáciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

I.. J. XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX). Ďalej podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (I.. O. XX/XX). Povinnosťou

všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (I.. O. XXX/XX). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v
žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd (I. O. XXX/XX). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé (I. O. XXX/XX, I. O. XXX/XX, I. O. XXX/XX) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/

X/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP a 256 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu
v spore a zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie.

33.1. Na účely rozhodnutia o trovách konania súd posudzoval rozdielne súdne konanie do okamihu
späťvzatia žaloby v časti istiny. Do tohto okamihu bola predmetom konania pohľadávka spolu
s príslušenstvom, pričom po späťvzatí žaloby v časti istiny zostalo predmetom konania len príslušenstvo
v podobe úrokov z omeškania.

33.2. K späťvzatiu časti žaloby došlo podaním žalobkyne doručeným dňa XX.XX.XXXX, po ktorom
nasledovalo Pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX. Týmto „úkonom právnej pomoci“ tak sú
diferencoval konania v časti keď sa rozhodovalo o celom uplatnenom nároku a potom v časti keď sa
rozhodovalo len o príslušenstve.

33.3. O trovách konania vzniknutých do Pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol podľa
zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Žalobkyňa vzala žalobu v časti istiny späť z dôvodu, že
žalovaný si po podaní žaloby splnil svoju povinnosť, a teda žaloba bola vzatá v predmetnej časti späť
pre správanie sa žalovaného.

33.4. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu,
ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a
vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. V zmysle takto uvedeného ma
tak potom žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý mú

súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

33.5. O trovách konania vzniknutých po Pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX (vrátane) súd rozhodol
podľa zásady pomerného úspechu v spore.

33.6. Žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX
do XX.XX.XXXX, čo pri ich kapitalizácií predstavuje sumu vo výške 1.077,05 EUR. Súd priznal žalobkyni
úroky z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 5.000 EUR od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo pri ich
kapitalizácií predstavuje sumu vo výške 440,14 EUR. Úspech žalovaného v časti príslušenstva tak
predstavoval 59 % a jeho neúspech 41 %, a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v predmetnej časti v rozsahu 18 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý
mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.33.7. Na doplnenie súd uvádza, že na aplikáciu § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), tak ako navrhoval žalovaný, neidentifikoval
dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri aplikácií § 257 CSP pritom musí ísť o celkom výnimočný prípad.

Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom
konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

33.8. Zastavenie konania v časti istiny a následne pokračovanie sporu ohľadom príslušenstva, bolo

výsledkom výlučného konania strán sporu. To, že žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením
žalovaného ohľadom úrokov z omeškania (bez ohľadu na to, že sa neskôr ukázalo ako správne),
nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady pomerného úspechu, tak ako uvádza
vyššie.

33.9. Ani spor medzi stranami ohľadom počtu a dôvodnosti úkonov právnej pomoci nemožno
subsumovať pod dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko súd vo týmto rozsudkom rozhodol o nároku
na náhradu trov konania.

33.10. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. V tomto
rozhodnutí zároveň vyšší súdny úradník bude posudzovať, ktoré trovy konania spĺňajú predpoklady
v zmysle § 251 CSP (trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva). V prípade pretrvávania sporu
medzi stranami ohľadom trov advokáta, je prípustná proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom

sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.