Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6722204838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci manželka (navrhovateľka, matka): A. B.
C. (predtým A.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, D., zastúpená splnomocneným zástupcom:
AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930
a manžel (otec): A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. X, G. H. I., zastúpeného splnomocneným
zástupcom: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, o rozvod manželstva
aúpravupomerovmanželovkmaloletémudieťaťu:J.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpená
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako kolíznym opatrovníkom na čas

po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/160/2022-583 zo dňa 04.
decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom č. k. 8P/160/2022-583
zo dňa 04. decembra 2024 rozhodol tak, že
I. Súd manželstvo A. B. A. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa

XX.XX.XXXX vo D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Súd maloletú J. A., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky A. B. A. C., nar.
XX.XX.XXXX.
III. Otec maloletého dieťaťa A. A., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej J. A.,
nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 400 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode.

IV. Súd styk otca s maloletou neurčuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka (ďalej aj „matka“) sa návrhom doručeným dňa
21.11.2022 domáhala rozvodu manželstva s manželom (ďalej aj „otec“), zverenia dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti a uloženia otcovi povinnosti prispievať výživným v sume 400 eur mesačne s tým, že styk
otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 1 ods. 1, 2, § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, § 25

ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“).
1.3 Na základe zhodných skutkových tvrdení účastníkov konania mal preukázanú skutočnosť, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a manželianemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Pretože nikoho nemožno nútiť, aby zotrval
v manželstve proti jeho vôli, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
1.4 Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, obdobne ako v rozsudku

zo dňa 06.02.2024 č. k. 8P/161/2022-375 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14CoP/79/2024 z 19.09.2024 (právoplatný dňa 30.09.2024) maloletú zveril do starostlivosti matky aj
na čas po rozvode. Opätovne sa stotožnil s názorom vyjadreným v znaleckom posudku, názorom
kolízneho opatrovníka, ako aj matky, že je najvhodnejšie, aby aj v súčasnosti malo dieťa vytvorené
stabilné a rodinné prostredie u jedného z rodičov. Maloletá sa už dlhú dobu s otcom vôbec nestretáva,

a tak bolo jednoznačne dané, že je potrebné maloletú zveriť do výchovy a opatery matke.
1.5 Styk otca s maloletou súd neupravil ani v tomto konaní, nakoľko bolo uznesením č. k.
8P/160/2022-284 zo dňa 22.12.2023 neodkladným opatrením nariadené výchovné opatrenie, v zmysle
ktorého mali rodičia spolu s maloletým dieťaťom navštevovať odborné psychologické poradenstvo
za účelom zlepšenia komunikácie medzi maloletou a otcom. Zo správy kolízneho opatrovníka však
vyplývalo, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, nakoľko otec nebol vyňatý zo zákazu priblíženia sa

k matke, nepodal súdu ani návrh na začatie konania takéhoto konania a teda spolupráca nebola možná.
Z doteraz vykonaného dokazovania /tvrdení matky/, uznesení súdu a zo znaleckého posudku vyplývalo,
že na tento čas otec s maloletou sa nestýka, a to z dôvodu, že maloletá pre agresívne správanie otca
tohto odmieta a nechce sa s ním stretávať. Nakoľko k obnove ich vzťahu nedošlo postupným spôsobom,
ako to odporučila znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, nebolo možné na budovaní vzťahu otca

a maloletej pracovať vzhľadom na otcovu nečinnosť. Na tomto mieste však súd opätovne apeloval na
otca, aby v prípade, že má skutočný záujem na budovaní vzťahu s maloletou, sám vynaložil snahu,
ktorá by viedla k obnove vzťahu, resp. by viedla k tomu, aby maloletá nemala z otca strach a neboli by
stretnutia s otcom pre maloletú stresujúce. Nateraz však upraviť styk otca s maloletou nebolo možné.
1.6 Vo veci výživného súd poukázal na skutočnosť, že zo strany otca boli súdu predložené dôkazy,

ktoré preukazujú, že tento v súčasnej dobe nevlastní nehnuteľnosti vedené na LV č. XX – I. a LV č.
XXXX - A.). Označené spoločnosti (LKKH s.r.o., so sídlom Ladomerská Vieska 460, IČO: 46 955 631
– spoločnosť bola zrušená dňa 01.11.2022, Motorest Ladomer, s.r.o., so sídlom Ladomer 460, IČO:
53 094 930 /otec spoločník a konateľ/, RADA Consulting, s.r.o., so sídlom Nám. Matice Slovenskej 4,
Žiar nad Hronom, IČO: 50 013 416 /otec spoločník a konateľ/, RADA Montage, s.r.o., so sídlom Nám.

Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, IČO: 46 388 664 /otec spoločník a konateľ/) nevykazujú žiadny
obrat ani zisk, nemajú žiadny majetok (nehnuteľnosti boli predané v dobrovoľných dražbách), resp.
majetok podlieha exekúcii. Otec vo vyjadrení uviedol, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba
v spoločnosti EatGreen so sídlom v Kokave nad Rimavicou s mesačným príjmom cca 900 eur. Súdu
však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie preukazovali, resp. ktoré by preukazovali

jeho skutočný príjem. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplývalo, že otec je poberateľom invalidného
dôchodku v sume 561,70 eur, z ktorého sú vykonávané zrážky mesačne v sume 169,90 eur. Okrem
maloletej má otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči synovi vo výške 150 eur. Jednoznačne boli
preukázané náklady na maloletú matkou vo výške 803 eur mesačne (strava v škole 10 eur, strava
doma 160 eur, drogéria a hygiena 50 eur, cvičenie zdravý chrbát 12 eur, pohybové hry 6 eur, jazda

na koni 100 eur, oblečenie a obuv 90 eur, náklady na bývanie 120 eur, domácnosť 10 eur, poistenie
35 eur, hračky a iné voľnočasové aktivity 50 eur, mimoriadne výdavky 50 eur), ktoré sú vzhľadom aj
na jej zdravotný stav a záujmové krúžky pomerne vysoké. Na tomto mieste súd poukázal na rozsudok
OkresnéhosúduZvolenč.k.8P/161/2022-375zodňa06.02.2024vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Žiline sp. zn. 14CoP/79/2024 zo dňa 19.09.2024, ktorým súd v konaní o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu určil na maloletú výživné v zmysle § 63 ods. 1 Zákona
o rodine v sume 400 eur mesačne. Od právoplatnosti tohto rozhodnutia (30.09.20245) a rozhodnutia
o rozvode a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu nedošlo k zmene pomerov na strane otca,
pričom uplynuli necelé 3 mesiace, nakoľko v tomto konaní bolo rozhodnuté dňa 04.12.2024. Matka
v poslednom vyjadrení zo dňa 10.10.2024 uviedla, že otec aj v súčasnej dobe pracuje na Slovensku

a v Nemecku, o čom súdu predložila čestné vyhlásenia A. J., A. B. (č. l. 447 p.v., 448, 448 p.v.).
Z týchto vyplýva, že otec im ponúkal prácu v Bratislave a v Nemecku. Otec tieto tvrdenia matky nijakým
spôsobom nevyvrátil, resp. nepreukázal svoje tvrdenia. Súd poukázal na odôvodnenie rozsudku č. k.
8P/161/2022-375 zo dňa 06.02.2024 (bod 50. posledný odsek), kde zvýraznil aj rozporné vyjadrenia
otca ohľadom výšky výživného počas konania (raz uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 300 eur

mesačne, a potom inokedy, bez akéhokoľvek odôvodnenia tvrdil, že môže platiť 100 eur, resp. 150 eur).
Otecužbolajvkonaní oúpraverodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejsp.zn.8P/160/2022poučený
a uzrozumený s tým, že v prípade, ak on takéto dôkazy, z ktorých by súd mohol vychádzať pri určovaní
výšky výživného, nepredloží, je možné použitie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda, ak si nesplní takútopovinnosť, predpokladá sa, že výška priemerného mesačného zárobku predstavuje 20-násobok sumy
životnéhominima(Životnéminimumjeurčovanévsúčasnostipodľa§2písm.a/zákonač.601/2003Z.z.
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o životnom minime“), ktoré

je vo výške 268,88 eur, čo znamená, že 20-násobok z tejto sumy je 5.377 eur). Na základe uvedeného
teda súd o výživnom rozhodol opätovne tak, že určil výživné v rovnakej výške 400 eur považujúc ho za
primerané s poukazom na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
1.7 O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo
dňa 17.01.2025 a to do výroku III.
2.1 Podľa otca pre postup súdu rozhodnúť o výške výživného podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine
a teda z prezumovaného, nie zisteného/preukázaného príjmu neexistoval dôvod. Priznal však, že určitý
čas tomuto konaniu nevenoval dostatočnú pozornosť. Chybou bolo aj to, že sa príliš spoľahol na rady

advokáta, ktorý ho zastupoval v konaní o určenie rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu.
Sumu 400 eur mesačne, ktorú mu súd uložil platiť – aplikujúc právnu domnienku podľa § 63 ods. 1
Zákona o rodine však nie je schopný platiť. Preto potom, čo sa oboznámil s obsahom rozhodnutia
v konaní o určenie rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu za účelom preukázania svojho
príjmu súdu predložil listinné dôkazy.

2.2 Ďalej otec uviedol, že v minulosti bol finančne zabezpečený. Pracoval v Nemecku a hoci išlo
o manuálnu prácu, bola veľmi dobre platená. Peniaze, ktoré zarobil, investoval na Slovensku do kúpy
a rekonštrukcie nehnuteľností, konkrétne Motorestu Ladomer a Motorestu Bartošová Lehôtka. Podnikal
prostredníctvom viacerých obchodných spoločností, z ktorých vyčnievala jedna. Spoločnosť RADA
Montage s.r.o., IČO: 46 388 664 v predcovidovom období dosahovala úctyhodný ročný obrat viac

ako 1.500.000 eur a zisk viac ako 100.000 eur. Covidové obdobie bolo pre jeho podnikanie kritické.
Nehnuteľnosti a ich rekonštrukciu podporne financoval prostredníctvom bankových úverov. Štát ich
v prevádzke reštaurácií príliš dlho obmedzoval, banky žiadali platiť splátky úverov a v určitom momente
to prestalo byť udržateľné. Podnikanie bol nútený ukončiť, banky pristúpili k nútenému vymáhaniu
úverových pohľadávok. Žiadnu zo skutočností súd prvej inštancie nespochybnil. On preukázal, že

spoločnosti, v ktorých má majetkovú účasť, nevykonávajú žiadnu činnosť, nevykazujú obrat, zisk, ich
majetok bol vydražený alebo podlieha exekúcii. Taktiež aj to, že exekúcie sú vedené aj proti nemu, keďže
bol ručiteľom záväzkov obchodných spoločností. Preukázal podanie návrhu na oddlženie. Rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.12.2024 sp. zn. 3OdK/447/2024, ktoré bolo zverejnené
v obchodnom vestníku dňa 27.12.2024, súd na jeho majetok vyhlásil konkurz a rozhodol o oddlžení.

Z registra úpadcov vyplýva, že v súpise majetku žiadny zapísaný nie je. Ďalej otec uviedol, že je
poberateľom invalidného dôchodku v sume 561,70 eur mesačne, z ktorého sú vykonávané exekučné
zrážky vo výške 169,90 eur. Má dlh na výživnom na čas do rozvodu, oddlženie na zrážky nebude mať
žiadny vplyv. Naďalej platí, že pracuje pre spoločnosť EatGreen so sídlom Rovienka 4 v Kokave nad
Rimavicou, z čoho mu ešte v decembri plynul mesačný príjem vo výške cca 900 eur netto, v súčasnosti

cca 700 eur netto. Vypomáhal so zapojením novej linky, aktuálne s elektroinštaláciou, ide o prácu ad
hoc. S touto spoločnosťou nemá uzatvorený písomný kontrakt, skrátka, sú voči nemu vedené exekúcie
a on musí prežiť. Veril, že toto vysvetlenie súd prvej inštancie dokáže prijať, pretože je racionálne. Súd
mu nič neuviedol, k ničomu ho nevyzval, paradoxne však práve nedostatočným nepreukázaním príjmu
od tejto spoločnosti zdôvodnil postup podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa otca súd pri hodnotení

dôkazov postupoval v rozpore s účelom zásady voľného hodnotenia dôkazov, príliš veľkú dôkaznú silu
prisúdil jednej konkrétnej skutočnosti, ktorej takúto dôkaznú silu objektívne prisúdiť nemožno, na druhej
strane množstvu ďalších dôkazov neprisúdil žiadnu dôkaznú silu.
2.3 Nesúhlasil tiež so závermi súdu prvej inštancie v otázke (ne)spolupráce pri preukazovaní príjmu,
alebo, že by súdu neumožnil sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistiť

skutočnosti potrebné na rozhodnutie. Listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že podnikal a že
z podnikania v súčasnosti nemá žiadny príjem. Dostatočne preukázal, že je predĺžený a platobne
neschopný. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/447/2024 pochybnosti v tomto
smere vylučuje. Nič z uvedeného súd prvej inštancie nezohľadnil, vyčíta mu však, že nepreukázal svoje
príjmy, ktoré nemá (neexistujú). Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu

neexistenciu určitej skutočnosti pretože je to objektívne nemožné. Otec potvrdil, že A. J. a A. B. skutočne
oslovil v súvislosti s prácou v Nemecku, ide o dávnych spolupracovníkov a obidvaja toto odmietli. To
však neznamená, že koná špekulatívne, alebo že zamlčal svoje príjmy. Do Nemecka chce vycestovať,
ak sa mu táto možnosť naskytne.2.4 Vytýkal preto súdu, že vzhľadom na uvedené hmotnoprávne predpoklady pre použitie domnienky
podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine neboli naplnené, súd vec nesprávne právne posúdil. Nekoná
špekulatívne, nemá príjmy z inej než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmov, ktoré by súdu

nepreukázal alebo zamlčal. Jeho príjem pozostáva z invalidného dôchodku a práce pre spoločnosť
EatGreen. Po vykonaní zrážok mu ostane cca 1.000 eur ako ktorý mesiac. Uviedol tiež, že býva u svojej
matky v rodinnom dome č. X obec E. F.. S matkou dieťaťa boli vlastníci rodinného domu vo D., podiel
ktorého jej ako manželke bezodplatne previedol (daroval). Dozvedel sa, že ho nedávno predala za sumu
400.000 eur. Bývanie jeho a matky dieťaťa dosť dobre ilustruje rozdiel životnej úrovne. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že súd nemá vedomosť o príjme matky, zistiť ho nepovažoval za nevyhnutné a ani
zistiť životnú úroveň matky. Súd preto rozdielne pristupoval k otcovi a matke, čím porušil zásadu rovnosti
strán.
2.5 Ďalej otec uviedol, že za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné
vo vyššej výške, než sú preukázané náklady na dieťa. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných
mesačných nákladov na dieťa je potrebné zohľadniť mieru, ktorou sú rodičia povinní tieto náklady

plniť v závislosti od možností, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého rodiča. Vychádzajúc
z bežných nákladov na starostlivosť, sumu 350 eur považuje za primeranú na pokrytie životných potrieb
osemročnéhodievčatka.Natýchtonákladochsachcepodieľaťsumou180eur.Pokiaľsamatkasvyššou
životnou úrovňou na nákladoch maloletej podieľa vo zvyšku, považuje to za spravodlivé usporiadanie
vzťahov k dnešnému dňu. Podľa otca, matka vyčíslila neprimerané výdavky na dcéru v sume 803

eur mesačne, ktoré nepreukázala. Súd ich bez akéhokoľvek zdôvodnenia nekriticky prijal. Opäť ide
o arbitrárny procesný postup. Mesačné výdavky vo výške 800 eur nemá ani otec, ani matka. Ak má
osemročné dieťa požívať životnú úroveň rodičov, nemôže byť vyššia ako životná úroveň rodičov.
2.6 Podľa otca nie je v napadnutom rozsudku zohľadnený stav v čase jeho vyhlásenia, súd nevychádzal
zo skutočných (preukázaných) príjmov rodičov. Príjem matky a jej majetkové pomery nezisťoval vôbec.

Nevysvetlil, ako posúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, rozsudok je veľmi
nepresvedčivý a nepreskúmateľný.
2.7 Na záver otec uviedol, že dňa 22.08.2019 utrpel vážny úraz chrbtice, pričom rok po tejto udalosti bol
práceneschopný, ďalší polrok absolvoval rehabilitáciu. Následne mu bola diagnostikovaná manifestná
osteoporóza (rednutie kostí). Podstupuje liečbu pre riziko ďalšej zlomeniny, má zakázané vykonávať

náročnú fyzickú prácu, čo je dôvod jeho čiastočnej invalidity. Úraz chrbtice sa mu stal v Nemecku
ako prenášal bremená. Prácu, ktorú vykonával, objektívne ďalej vykonávať nemôže, nemôže ju ďalej
vykonávať v Nemecku, ani na Slovensku. Súd skrátka musí vnímať rozdiel medzi poctivou a nepoctivou
činnosťou, medzi špekulatívnym zámerom a poctivou prácou a on celý život pracoval poctivo.
2.8 Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok
v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
180 eur mesačne.
3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 17.02.2025 uviedla, že
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho celosti za správne a stotožňuje sa s ním. Výška

výživného určená rozsudkom v sume 400 eur mesačne zodpovedá sume výživného určenej na základe
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/161/2022-375 zo dňa 06.02.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.09.2024 sp. zn. 14CoP/79/2024, právoplatného dňa 30.09.2024,
ktorým bolo určené výživné na maloletú v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas
do rozvodu manželstva. V plnom rozsahu poukazuje preto na odôvodnenie obidvoch vyššie uvedených

rozhodnutí.
3.1 Ďalej uviedla, že súd rozhodol o výživnom na čas po rozvode manželstva po 2 mesiacoch od
právoplatnosti posledného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné na maloletú, pričom na strane otca
nedošlokpreukázaniuzmenypomerov,ktorábyzatakkrátkeobdobieodôvodňovalazníženievýživného
na maloletú a otec zostal naďalej neaktívny a nespolupracujúci vo veci preukazovania pomerov na

jeho strane. Deň pred pojednávaním otec zaslal súdu podanie, ktorým doložil do konania vo veci
samej len doklady za účelom preukázania záväzkov spoločnosti. V predložených výpisoch z finstat.sk
sa nachádza informácia len ohľadom dlhov predmetných spoločností bez informácií o ich majetku, či
zisku a obratoch týchto spoločností. Pokiaľ otec v rámci odvolania uvádza, že tieto doklady predložil
za účelom preukázania svojho príjmu tak ako je podľa nej možné vyhodnotiť príjem spoločnosti otca

pri predložení dokladov preukazujúcich len záväzky. Trvala preto na tom, že zo strany otca nedošlo
k preukázaniu jeho príjmov nielen zo závislej činnosti, ale ani z príjmov z inej, než závislej činnosti. Otec
v konaní nedoložil ani len daňové priznanie, či účtovné závierky spoločností za rok 2023, ani len výpisy
z finstat.sk, z ktorých by vyplývali tržby týchto spoločností. Pokiaľ právny zástupca otca uvádzal, že odnikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti považovala
matka za potrebné poukázať na to, že je možné spravodlivo požadovať od otca, aby predložil relevantné
dôkazy o tom, či spoločnosti, v ktorých tento figuruje ako spoločník, majú tržby a dosahujú zisk a predložil

zmluvy, na základe ktorých spoločnosti príjem dosahujú. Takéto doklady však zo strany otca, napriek
uloženej povinnosti zo strany súdu, neboli predložené. Otec pritom mohol doložiť aj výpis z finstat.sk,
kde sa nachádza aj informácia o tržbách, čo však neurobil. Rovnako v danom prípade išlo o špekulatívne
a účelové konanie zo strany otca. Za nepravdivé považovala matka, že spoločnosti, v ktorým má otec
majetkovú účasť, nevykonávajú žiadnu činnosť, nevykazujú obrat a nedosahujú zisk. Uvedené by bolo

preukázané, ak by otec predložil posledné daňové priznanie a účtovnú závierku spoločnosti, čo sa však
nestalo. Pasivita otca v tomto smere bola dostatočne preukázaná.
3.2 Podľa matky, skutočnosť, že otec podal návrh na oddlženie a že súd rozhodol o jeho oddlžení
však neznamená, že otec nemá príjem a nemá schopnosti a možnosti príjem dosahovať. Vo veci
oddlženia otca je ešte len konkurz, pričom konkurzný správca dňa 10.01.2025 vo vestníku č. 6/2025
podal oznámenie o konkurze – zn. K001473.

3.3 Zároveň samotný otec v rámci svojho odvolania uviedol, že dosahoval zisk viac ako 100.000 eur
ročne, a teda, že potencionalita jeho príjmu v rámci podnikateľskej činnosti je vyššia ako fikcia príjmu,
z ktorej súd pri určovaní výživného vychádzal.
3.4 Matka považovala za potrebné poukázať aj na to, že podnikateľská činnosť otca v rámci
jeho spoločností sa netýka len pohostinskej činnosti, ktorú tento označil ako neúspešnú a vedúcu

k predaju motorestov. V rámci spoločností vykonával aj iné druhy podnikateľskej činnosti. Dokonca
v septembri 2022 pribudol v spoločnosti RADA Consulting s.r.o. nový predmet podnikania, a to „Výroba
elektromotorov, rozvádzačov, káblov a batérií“. Prostredníctvom tejto spoločnosti podniká od roku 2015
a prostredníctvom spoločnosti RADA Montage s.r.o. od roku 2011 a predmet podnikania spočíva
v rôznych predmetoch podnikania, napr. výrobe technických zariadení či stavbárskych prácach. Podľa

matky už v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8P/161/2022 súd konštatoval, že otec je konateľom a majiteľom
a to hlavne spoločnosti RADA Montage s.r.o. a RADA Consulting s.r.o. a z toho vyplýva, že by
prostredníctvom týchto spoločnosti aj mohol zamestnávať resp. sprostredkovávať prácu pre iné osoby.
Tu poukázala na vyjadrenie otca, ktorý aj v rámci svojho odvolania potvrdil, že oslovuje iné osoby za
účelomprácevzahraničí.Ďalejotecpreukázal,žejeschopnýpracovaťadosahovaťpríjemajnazáklade

svojho tvrdenia, že aj po predaji naďalej prevádzkoval Motorest Ladomer. Zároveň v konaní nepredložil
doklady na preukázanie príjmov z prevádzkovania tohto motorestu. Ak príjem nepoberal, tak je zjavné,
že sa dobrovoľne vzdával príjmu.
3.5 Matka tiež poukázala na uvedenie otca, že vykonáva prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba
– obchodné meno A. A., IČO: 44 399 405, miesto podnikania XXX XX G. H. I., E. F. X pre spoločnosť

EatGreen. Zároveň uviedol, že nemá príjmy z inej než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu,
ktoré by súdu nepreukázal. Otec je teda podľa svojho vyjadrenia samostatne zárobkovo činná osoba,
t. j. podniká na základe živnostenského oprávnenia, a teda má príjmy z inej než závislej činnosti,
podliehajúce dani z príjmu a tieto príjmy nijako nepreukázal. Postoj otca, že súd mu v súvislosti s príjmom
zo spoločnosti EatGreen nič neuviedol a na nič ho nevyzval, je v rozpore s postupom súdu v konaní,

kedy bol otec opakovane vyzývaný na preukázanie akýchkoľvek príjmových a majetkových pomerov
a v tomto smere opakovane poučený zo strany súdu. Následne sa otec nechal aj právne zastúpiť,
a teda povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a príjmov mu musela byť známa.
V konečnom dôsledku otec od posledného rozhodnutia súdu vo veci výživného dosahuje podľa svojich
tvrdení ďalší príjem, a to ako samostatne zárobkovo činná osoba s tvrdeným príjmom vo výške 900 eur

mesačne.
3.6 Pokiaľ otec v odvolaní poukázal na úraz chrbtice, práceneschopnosť, rehabilitácie, diagnostikovanie
osteoporózy a čiastočnú invaliditu, tak tieto skutočnosti nastali pred podaním jej návrhu a boli súdu
prvej inštancie aj odvolaciemu súdu známe v konaní o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu,
pričom súd určil výživné v sume 400 eur na maloleté dieťa. Nenastala preto žiadna zmena pomerov

týkajúca sa zdravotného stavu otca. Ďalej matka uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
otec napríklad v mesiacoch august, september, október 2022 dosahoval príjem vo výške 1.850 eur popri
poberaní invalidného dôchodku vo výške 561,70 eur a okrem toho bol aj konateľom a spoločníkom
v troch spoločnostiach (t. j. po všetkých ním uvedených diagnostikovaných zdravotných problémoch,
ktoré ho majú obmedzovať v pracovnej činnosti). Pokiaľ otec poukázal na riziko ďalšej zlomeniny

z dôvodu vysokého BMD a zákaz vykonávať náročnú prácu, z predloženej ambulantnej správy je zjavné,
že porovnateľné BMD mal otec aj v rokoch 2021, 2022, 2023, pričom pracovnú činnosť nemal limitovanú.
Zároveň sa otec neobáva šoférovať ťažkú motorku, ktorú účelovo napísal na svoju matku, čím sa snaží
zakryť svoj majetok. Tvrdenie otca, že prácu, ktorú vykonával, objektívne nemôže ďalej vykonávať anina Slovensku ani v Nemecku, je ďalej v rozpore aj s tým, že v rámci svojho odvolania potvrdil, že oslovil
A. J. a A. B. v súvislosti s prácou v Nemecku a rovnako potvrdil, že chce do Nemecka vycestovať.
Z uvedeného tvrdenia je preukázané, že jeho zdravotný stav, v súvislosti s ktorým poberá invalidný

dôchodok, ho nijako neobmedzuje vo výkone pracovnej či podnikateľskej činnosti, a to ani v minulosti
a ani aktuálne. Je teda zjavné, že otec, bez ohľadu na zdravotný stav, vykonával pracovnú činnosť
v Nemecku a dosahoval príjem, ktorý súdu účelovo nepreukázal.
3.7 Za nepravdivé považovala matka tvrdenie otca, že súd nemá vedomosť o jej príjme a zistiť ho
nepovažoval za nevyhnutné a že došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a súd tak pristupoval k otcovi

a matke rozdielne. Zo samotného odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva, že matka dňa 11.10.2024
doručila súdu doklady preukazujúce jej príjmy, ako aj výdavky, vynaložené na starostlivosť o maloletú.
V predmetnom podaní bola doložená aj jej výplatná páska za obdobie september 2024 u nového
zamestnávateľa. V predchádzajúcom období bola nezamestnaná a poberala dávky v nezamestnanosti.
Súd vykonával lustráciu 30.09.2024, keďže matka bola zamestnaná u nového zamestnávateľa od
02.09.2024, preto z výpisu tento príjem nevyplýval. Rovnako mal súd za preukázané, že matka už nie

je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej s maloletou býva, nakoľko bola nútená predať nehnuteľnosť na
základe upomienok o dražbe pre nesplácanie úveru zo strany otca. Uvedené bolo preukázané z ústnych
ako aj písomných vyhlásení matky aj s doložením čestného vyhlásenia nového vlastníka nehnuteľností
o každomesačných úhradách splátok hypotekárneho úveru, ktorý otec v rozpore s realitou potvrdil, že
hradí (bod 23. a 27. rozsudku Okresného súdu sp. zn. 8P/161/2022 a bod 13. rozsudku Krajského súdu

Žilina sp. zn. 14CoP/79/2024).
3.8 Ďalej matka uviedla, že ako špekulatívne sa javí aj konanie otca za účelom predĺženia konania keď
požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 16.10.2024 z dôvodu svojho zdravotného
stavu s tým, že sa chce zúčastniť pojednávania. Na ďalšom pojednávaní dňa 04.12.2024 sa zúčastnil len
jeho právny zástupca, otec na pojednávanie neprišiel a dôvody jeho neúčasti bolo potrebné dodatočne

zisťovať a týmito dôvodmi boli jeho pracovné povinnosti. Samotný otec teda nemal záujem na účasti
na pojednávaní.
3.9 Tvrdenia otca, že súdom boli bez akéhokoľvek zdôvodnenia nekriticky prijaté výdavky na strane
maloletej dcéry sú podľa matky v rozpore s vykonaným dokazovaním a odôvodnením súdneho
rozhodnutia. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že náklady na maloletú boli

jednoznačne preukázané. Otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na výkone starostlivosti o maloletú
a všetka starostlivosť a výchova maloletej je zabezpečovaná výhradne ňou, ktorá si týmto plní
vyživovaciu povinnosť k maloletej. Od otca nie je možné očakávať, že by si plnil vyživovaciu povinnosť
k maloletej inak, či už priamou úhradou jej potrieb, zakupovaním vecí, či starostlivosťou.
3.10Spoukazomnavyššieuvedenésohľadomnavyjadreniasaotcavpredmetnomkonaní,niejepodľa

matky možné považovať jeho tvrdenie, že nie je schopný platiť výživné vo výške 400 eur, za pravdivé.
Otec sa v konaní vyjadril, že spláca úver vo výške 860 eur mesačne a internet v dome vo výške 70 eur
mesačne. Bolo preukázané, že aj v tejto veci otec klame, tieto úhrady nerealizuje, a teda má k dispozícii
finančné prostriedky na úhradu výživného v sume 400 eur mesačne, a to ešte v čase, keď nemal ďalší
príjem zo spoločnosti EatGreen. Z tvrdení otca zároveň vyplýva, že má príjem a zdroje príjmov, ku ktorým

nevie/nechce predložiť dôkazy a zarába finančné prostriedky bez písomných kontraktov. Z uvedeného
dôvodu je teda otázne, či otcov príjem z EatGreen je len v sume 900 eur mesačne, resp. či nemá aj iné
zdroje príjmu, ktoré účelovo neuviedol, keďže je preukázané, že je v jeho schopnostiach a možnostiach
dosahovať príjem.
3.11 Ďalej matka poukázala na to, že otec sa v priebehu konania vyjadril, že súhlasí s určením

výživného v sume 300 eur mesačne, čo je zaznamenané v úradnom zázname zo dňa 23.05.2023.
Tiež sa vyjadril (úradný záznam ÚPSVaR zo dňa 03.11.2023), že navrhuje určiť výživné v sume
150 eur mesačne. Takéto výživné navrhoval určiť aj v priebehu konania v rámci svojho písomného
podania, ako aj ústne. Okrem toho, ako bolo v konaní aj preukázané, otec v niektoré mesiace zasielal
na výživu maloletej sumu 100 eur, niektoré 150 eur. V odvolaní voči rozsudku v konaní vo veci

úpravy práv a povinností na čas do rozvodu navrhoval určenie výživného vo výške 70 eur mesačne.
Aktuálne otec navrhuje určenie výživného na maloletú v sume 180 eur mesačne pričom súhlasil
s výživným v sume 300 eur, keď tvrdil, že poberá len invalidný dôchodok a v podnikateľskej činnosti
prostredníctvom spoločností sa mu nedarí. Aktuálne otec deklaruje ešte ďalší príjem nad rozsah
invalidného dôchodku a podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločností a navrhuje určenie nižšieho

výživného. Nekonzistentnosť vyjadrení a prednesených návrhov zo strany otca vo veci výživného
na maloletú vzbudzuje dostatočné pochybnosti o dôveryhodnosti jeho tvrdení, ako aj dôkazov ním
predložených, vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti. S poukazom na kroky a konanie otca, ktorý
od začiatku konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností robilkroky smerujúce k dražbe majetku spoločností či oddlženia, je v prípade posudzovania jeho možností
a schopností potrebné vziať do úvahy aj princíp potencionality jeho príjmu.
3.12 S poukazom na uvedené matka navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti

výroku II. (K. III. – poznámka odvolacieho súdu) o výživnom s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

4. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 17.03.2025 nesúhlasil s vyjadrením
matky zo dňa 17.02.2025 nakoľko obsahuje množstvo takých skutočností, ktoré sú neaktuálne.

4.1 Uviedol, že v obchodnom registri je stále vedený ako konateľ a spoločník spoločností Motorest
Ladomer s.r.o., RADA Consulting s.r.o. a RADA Montage s.r.o. Trval na tom, že ide o spoločnosti,
ktoré nevykazujú žiadnu obchodnú činnosť, nemajú zriadené sídlo alebo prevádzku, sú predĺžené alebo
platobne neschopné, sú exekvované, ich majetok bol speňažený v dobrovoľných dražbách. O týchto
skutočnostiach nemal pochybnosti ani súd prvej inštancie.
4.2 Pokiaľ matka vo vyjadrení uvádzala, že nepredložil účtovné závierky o hospodárení menovaných

spoločností, tak pokiaľ sa jedná o hospodárenie menovaných spoločností, predložil dokumentáciu o ich
úverovom zaťažení, o speňažovaní majetku v dobrovoľných dražbách, o dlhoch, ktoré spoločnosti
evidujú voči verejnoprávnym inštitúciám a o exekúciách vedených na majetok spoločností. Uvedené
považuje za dostačujúce za účelom preukázania, že obchodnú činnosť nevykonávajú. Pokiaľ mu matka
vytýka nepredloženie účtovných závierok, hoci sú uložené vo verejne dostupných registroch, pripojil

tieto k tomuto podaniu. Nejde o aktuálne účtovné závierky, účtovníctvo spoločností vedené nie je,
bez prostriedkov ho nie je možné viesť. Podľa názoru otca možno uzavrieť, že z účasti na podnikaní
menovaných spoločností nemá žiadny príjem. V minulosti pritom išlo o zdroj jeho/ich spoločného
príjmu. Iný príjem nikdy nemal. Návrh na oddlženie bol nútený podať, aby sa postavil na nohy. Pre
vysvetlenie, bol ručiteľom za záväzky menovaných spoločností, ktoré zostali nezaplatené. Bežný život,

keď na každom bankovom účte má vedenú exekúciu, je z dlhodobého hľadiska vylúčený. V súčasnosti
nie je zamestnaný. Je poberateľom invalidného dôchodku v sume 561,70 eur mesačne. Má zníženú
schopnosť pracovať o 55 %, čo je objektívna skutočnosť, ktorú konštatoval posudkový lekár. Hoci matka
spochybňuje vplyv jeho zranenia na jeho schopnosť pracovať, ide o jej subjektívne vyjadrenia bez
reálneho základu.

4.3 Ďalej otec uviedol, že od 16.09.2024 má ohlásenú živnosť, ktorú vykonáva pod obchodným menom
A. A. s miestom podnikania E. F. X, XXX XX G. H. I., IČO: 44 399 405. Prvé faktúry za prácu vystavil
v tomto kalendárnom roku práve pre spoločnosť Eatgreen. Doposiaľ pre túto spoločnosť pracoval ad
hoc, príjem by však už mal mať charakter pravidelného. Prvú faktúru vo výške 1.700 eur vystavil za svoju
činnosť do mesiaca január, druhú faktúru vo výške 500 eur vystavil za svoju činnosť v mesiaci február.

Iné faktúry nevystavil. Tento kalendárny rok bude prvý, za ktorý bude môcť byť zohľadnený jeho príjem
zo závislej činnosti. Pokiaľ matka vo vyjadrení zdôraznila nutnosť brať do úvahy potencionálny príjem,
tak s tým súhlasí. Skutočne sa mu v minulosti darilo, bol vlastníkom hodnotného majetku. Jeho príjem
v súčasnosti vrátane invalidného dôchodku je cca 1.000 eur až 1.500 eur a je objektívne preukázaný.
4.4 Ďalej otec uviedol, že dôkazná situácia v konaní o výživnom na čas do rozvodu a dôkazná situácia

v tomto konaní je odlišná. Predložil dostatočné množstvo dôkazov o príjme a svojich majetkových
pomeroch pre také rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo skutočného, nie fikciou prezumovaného
príjmu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na čas do rozvodu objektívne nie je schopný plniť.
Bol aj trestne stíhaný pre neplnenie vyživovacej povinnosti, dlžné výživné zaplatil z poskytnutej pôžičky
od príbuzného. Zároveň pripojil zápisnicu o hlavnom pojednávaní obsahujúcu jeho výsluch a výsluch

matky z trestného konania, z ktorých vyplývajú skutočnosti významné aj pre toto súdne konanie.
4.5 Na záver otec požiadal odvolací súd o rozhodnutie v zmysle navrhnutého petitu a prihovárajúc sa
o skorý zásah zo strany súdu pretože situácia je pomerne kritická.

5. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 28.03.2025 uviedla, že nie je

možné sa stotožniť s tvrdením, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie predložil množstvo dôkazov
osvojompríjmeamajetkovýchpomeroch,abymoholsúdvychádzaťzinéhoakoprezumovanéhopríjmu.
V priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie otec totiž dostatočným spôsobom nepreukázal,
že nedosahuje príjem a nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné relevantne zhodnotiť
jeho príjem z inej ako závislej činnosti. K tvrdeniu otca, že predložením dokumentácie o záväzkoch

spoločnosti je dostatočne preukázané, že spoločnosti obchodnú činnosť nevykonávajú, matka uviedla,
že to, že spoločnosť má záväzky, nepreukazuje to, že spoločnosť nemá aj príjmy a za účelom ich
zhodnotenia otec, napriek dopytu, súdu nepredložil žiadne doklady. Otec až v odvolacom konaní
predložil účtovné závierky spoločností, v ktorých je konateľom a spoločníkom. Naďalej však doposiaľnepredložil daňové priznania spoločností a ani len výpisy z finstat.sk, z ktorých by boli zjavné aj tržby
spoločnosti. Pokiaľ by tak otec urobil preukázal by súdu, že napriek dlhom a nedoplatkom sú minimálne
spoločnosti RADA Consulting s.r.o. a Motorest Ladomer s.r.o. v zisku v rozpore s tvrdeniami otca. Aj

uvedené konanie otca a rozpor v jeho tvrdeniach a predložených dôkazoch preukazuje, že z jeho strany
ide o účelové konanie s cieľom navodiť dojem, že nie je v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť
voči maloletej. Otec v odvolaní proti rozsudku ešte uviedol, že spoločnosti, v ktorých má majetkovú účasť
nevykonávajú žiadnu činnosť, nevykazujú obrat, zisk. Pokiaľ otec uvádza, že spoločnosti nevykonávajú
obchodnú činnosť tak ako je možné, že spoločnosť RADA Consulting s.r.o. za rok 2023 mala len

krátkodobé pohľadávky vo výške 109.230 eur a výnosy z hospodárskej činnosti sú vo výške 501.293
eur. Všetky tieto čísla zachytené v účtovnej závierke spoločnosti RADA Consulting s.r.o. preukazujú
naopak jej obchodnú činnosť v rozpore s tvrdeniami otca v podaní. V konečnom dôsledku spoločnosť
Motorest Ladomer s.r.o. a spoločnosť RADA Consulting s.r.o. boli v roku 2023 obe v zisku, pričom ide
o celkový zisk vo výške 22.904 eur. Fakt, že otec nepredložil relevantné doklady na preukázanie svojej
podnikateľskej činnosti a príjmov, neumožnil vyhodnotiť ani len predpokladaný príjem otca z inej ako

závislej činnosti s ohľadom na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to s poukazom na vysoké
náklady na hospodársku činnosť napr. v spoločnosti RADA Consulting s.r.o. najmä na služby (účtovná
skupina 51). Otec bol pritom vyzvaný aj na predloženie zmlúv na externé služby čo nedoložil. V tejto
súvislosti bolo podľa matky potrebné preukázať, že vydražené nehnuteľnosti – Motorest Ladomer aj
Motorest Zlatý strom (Zlatý potok) boli vo vlastníctve spoločnosti RADA Montage s.r.o. a otec len vo

vzťahu k tejto spoločnosti predložil zmluvy o úveroch. Argument otca, že účtovníctvo spoločnosti vedené
nie je, lebo bez prostriedkov to nie je možné, neobstojí. Je povinnosťou podnikateľa viesť účtovníctvo
čohosiotecmusíbyťvedomý,pričommádokoncaživnostenskéoprávnenienačinnosťpodnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov, čo v konečnom dôsledku znamená, že by svoje účtovníctvo
mal zvládnuť viesť aj sám. Podanie „nulového“ daňového priznania spoločnosti RADA Montage s.r.o.

podľa matky nepreukazuje tvrdenia otca o nevykonávaní obchodnej činnosti spoločnosti, ale je len
dôkazomotom,žeotecdodaňovéhopriznaniazarok2023neuviedolžiadneinformácieohľadomsvojich
príjmov a záväzkov. Rovnako tak aj nevedenie účtovníctva za rok 2024. Ďalej matka uviedla, že konanie
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode
začalo v roku 2022. Otec vo vyjadrení zo dňa 29.03.2023 uvádzal, že má existenčné problémy, že toho

času je situácia v gastro priemysle ťažká. Toto tvrdenie je v rozpore s následne predloženými účtovnými
závierkami za rok 2023. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa predloženej účtovnej závierky boli zisky
spoločnosti Motorest Ladomer s.r.o. za rok 2022 minimálne trojnásobne vyššie (38.582 eur) ako zisky,
ktoré uviedol otec, že spoločnosť dosahovala v roku 2021 (12.828 eur), čo naopak preukazuje pozitívny
vývoj ohľadom činnosti spoločnosti. Matka mala za to, že názor otca, že z účasti na podnikaní nemá

žiaden príjem je v danom prípade irelevantný, podstatné je nekonanie, nespolupráca otca v predmetnom
konaní a zahmlievanie jeho príjmov, možností a schopností a aktuálne aj predloženie dôkazov, ktoré
preukazujú opak týchto tvrdení otca.
5.1 Rovnako poukázala na rozpornosť tvrdení otca vo vyjadrení, že nie je zamestnaný a následne
uvádza, že tento rok bude môcť byť prvýkrát zohľadnený jeho príjem zo závislej činnosti. Vystáva teda

otázka či má mať otec ešte ďalší príjem a to zo závislej činnosti, ktorý neuviedol. Zároveň je klamlivé aj
tvrdenie otca, že tento rok bude prvý, kedy bude môcť byť zohľadnený jeho príjem zo závislej činnosti,
keďže otec bol v minulosti aj v zamestnaneckom pomere vo svojich spoločnostiach, a teda poberal
príjem zo závislej činnosti aj v spoločnosti RADA Montage s.r.o. aj RADA Consulting s.r.o. čo vyplývalo
aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako aj z potvrdení založených v spise.

5.2 Podľa matky sa podnikateľská činnosť otca nevzťahovala nikdy výlučne na prevádzkovanie
motorestov. Opakovane teda uvádza, že všetky predmetné spoločnosti majú široký predmet podnikania,
ktorým sa otec venoval pred podnikaním v gastro odvetví a venuje sa im aj naďalej. Ona v konaní
predložila čestné vyhlásenia osôb, ktoré preukazujú, že otec aj naďalej podniká na Slovensku
aj v Nemecku a ponúka iným osobám, aby pre neho pracovali čo otec nijako nespochybnil.

5.3 Tvrdenie otca, že dôkazná situácia v konaní o výživnom na čas po rozvode manželstva je odlišná
pretože predložil v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočné množstvo dôkazov o príjme a svojich
majetkových pomeroch nie je pravdivé. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou prostredníctvom
spoločností otec nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie jeho príjmov. V tomto konaní preukázal
len ďalší zdroj príjmu zo živnostenského podnikania, a teda dôkazná situácia je taká, že otec má oproti

predchádzajúcemu konaniu príjem ešte vyšší.
5.4 Pokiaľ ide o podnikanie otca prostredníctvom živnostenského oprávnenia, buď otec nevie koľko
v skutočnosti zarába alebo si sumy ako aj prípadné faktúry uspôsobuje podľa potreby. Vo vyjadrení zo
dňa 03.12.2024 totiž uviedol, že pracuje pre spoločnosť EatGreen a má príjem vo výške 900 eur netto.V odvolaní zo dňa 17.01.2025 uviedol, že ešte v decembri mu plynul mesačný príjem vo výške 900 eur
netto,vsúčasnosticca700eurnetto.Vpodanízodňa17.03.2025uvádza,žejehomesačnýpríjemmôže
byť, vrátane jeho invalidného dôchodku cca 1.000 eur – 1.500 eur. Podľa matky pokiaľ ide o spoluprácu

otca so spoločnosťou EatGreen s.r.o. ide zjavne o dlhšiu spoluprácu otca s predmetnou spoločnosťou
o čom svedčí aj jeho účasť v televíznom programe Jama Levova (v tmavomodrej polokošeli s okuliarmi),
kde sa táto spoločnosť prezentovala pracími pásikmi Cleanly pričom v televízii bola táto epizóda
odvysielaná už 05.09.2024. Ako dôkaz matka predložila screenshot z epizódy Jama Levova.
5.5 Ďalej matka uviedla, že otec nepredložil žiadne faktúry za obdobie minulého kalendárneho roka,

pričom už na začiatku decembra uvádzal čistý príjem 900 eur mesačne. Tieto finančné prostriedky
mu teda museli byť vyplatené a otázne je či v ním uvedenej výške, na základe čoho a akou formou.
Otec predložil až faktúru vystavenú v mesiaci január a následne v mesiaci február. Zároveň tento
preukázal, že len z činnosti pre túto spoločnosť môže dosahovať príjem 1.700 eur mesačne. Uvedené
však predstavuje ďalší nový príjem otca, ktorý nemal v čase konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Z čestných prehlásení ňou predložených

vyplýva, že otec naďalej podniká aj prostredníctvom svojich spoločností. V tejto súvislosti matka dala
do pozornosti odvolaciemu súdu aj skutočnosť, že otec rozšíril svoj predmet podnikania na základe
živnostenského oprávnenia a od 13.01.2025 mu vzniklo oprávnenie aj na nasledovné predmety
podnikania: - výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových
výrobkov, - sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu služieb a výroby, - prípravné práce k realizácii

stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Ako dôkaz predložila
informatívny výpis zo živnostenského registra. Uvedené podľa matky preukazuje jej tvrdenia, že otec
vykonáva naďalej podnikateľskú činnosť aj v súvislosti s prácami, ktoré by nemal zjavne realizovať
s ohľadom na svoj zdravotný stav. Toto tvrdenie uviedol otec aj vo vyjadrení zo dňa 17.03.2025, že
matka spochybňuje vplyv zranenia na schopnosť otca pracovať pričom ide o jej subjektívne vyjadrenie

bez reálneho základu. Jej tvrdenia však potvrdzuje konanie otca, ktorý si rozširuje predmet svojej
podnikateľskej činnosti o práce, na ktoré by malo mať vplyv jeho zranenie a oslovuje na prácu aj iných
(čestné prehlásenia).
5.6 Ďalej matka opätovne poukázala aj na skutočnosť, že otec jazdí na novej motorke o čom predložila
dôkaz, ktorú si mal zakúpiť, avšak nie je vedený ako jej vlastník. Vlastníkom je jeho matka, ktorá nemá

oprávnenie na jej vedenie, pričom podľa informácií otca je dôchodkyňa a poberá len dôchodok čo tento
nijako nevyvrátil, teda tento má finančné prostriedky, avšak koná tak, aby tieto neboli evidované, resp.
aby nebol evidovaný ako vlastník majetku.
5.7 Tvrdenie otca, že nie je objektívne schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej v súdom
určenej výške a navrhuje určiť výživné v sume 180 eur, je v konečnom dôsledku aj tvrdenie v rozpore

s jeho predchádzajúcim súhlasom, že bude platiť výživné vo výške 300 eur.
5.8 Pokiaľ otec nalieha na skoré rozhodnutie súdu, z dôvodu, že jeho situácia je pomerne kritická, tak
je podľa matky potrebné uviesť, že otec sa nezaoberal kritickou situáciou na strane úhrady potrieb
maloletého dieťaťa, na ktorého výživu má v prvom rade prispievať, keď jej niektoré mesiace nezaslal
výživné vôbec a niektoré mesiace len výživné v nevyhnutnej miere. Mala za to, že je povinnosťou otca

plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a tá má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
Vyjadrila presvedčenie o tom, že otec je schopný si vyživovaciu povinnosť k maloletej plniť v súdom
určenej výške, avšak robí kroky preto, aby tak robiť nemusel.
5.9 Nezrovnalosti v tvrdeniach otca, neustále zmeny tvrdení a postojov, nepredkladanie dôkazov,
nespolupráca so súdom, nepredloženie dôkazov v súlade s výzvami súdu, dostatočným spôsobom

spochybňujú hodnovernosť otca o tom, že nemá aj iný zdroj a výšku príjmu ako deklaruje súdu, ktorý nie
je „zdokladovateľný“. Zároveň bolo preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať
mnohonásobne vyšší príjem ako deklaruje a odôvodňuje správnosť použitia fikcie prezumovaného
príjmu.

6. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 16.05.2025 reagoval na dupliku
matky zo dňa 28.03.2025 tým, že táto spoločnosť RADA Montage s.r.o. vykresľuje ako hodnotnú, resp.
je presvedčená, že má z hospodárenia tejto spoločnosti príjem. On však uvádza, že ide o exekvovanú
spoločnosť a pripája výpis z registra exekúcii, ktorých je proti spoločnosti aktuálne vedených minimálne
šesť a tento výpis teda bez ďalšieho vyvracia jej tvrdenia. Ako dôkaz predložil výpis z registra exekúcií.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP,
§ 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP a contrario) a bez viazanosti
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu

vo výroku III. a súvisiacom výroku V. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Ostatné výroky
odvolaním nenapadnuté ostali nedotknuté.

8. V predmetnej veci okresný súd rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.),
maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), otcovi

uložil povinnosť prispievať výživným (výrok III.), styk otca s maloletou neurčil (výrok IV.) a rozhodol
o trovách konania (výrok V.).

9. Otec odvolaním napadol rozsudok okresného súdu do výroku III. týkajúcom sa určenia výživného na
čas po rozvode manželstva účastníkov konania.

10. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak
na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených
potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou okolností,

ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov alebo
dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona
o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých
pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.

12. Maloleté dieťa je osobu oprávnenou z výživného a je odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým
spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej
forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho

ohrozenia oprávneného dieťaťa – ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom
vyživovacej povinnosti je zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia
žili spolu a riadne sa o dieťa starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca
v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný
spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria

a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane
oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti
a majetkové pomery.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku ako aj konania, ktorého

jeho vydaniu predchádzalo sa stotožňuje s rozhodnutím súdu o určení výživného na čas po rozvode
manželstva účastníkov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
v akceptovateľom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Zdieľa aj jeho právny záver o určení výživného
v rovnakej výške ako v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2024) vzhľadom na ustálenie výšky príjmu

otca za použitia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a preto s konštatovaním toho, že nedošlo k zmene
pomerov na jeho strane.

14. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietke otca, ktorý v odvolaní v prvom
rade namietal, že neexistoval dôvod na postup súdu keď o výške výživného rozhodol podľa § 63 ods.

1 Zákona o rodine vychádzajúc z prezumovaného, nie zo zisteného/preukázaného príjmu odvolací súd
uvádza nasledovné:15. Vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, otca, ktorého
súd prvej inštancie zaviazal na platenie výživného aplikujúc ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné
poukázať na to, že zavedenie právnej domnienky uvedenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine bolo práve

iniciované problémami vyskytujúcimi sa v praxi pri preukazovaní, respektíve neochote preukazovania
príjmov rodičmi, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine
predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného. Vymenúva
tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: 1/ povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej
činnosti, 2/ povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3/

povinnosťumožniťsúdusprístupnenímúdajovchránenýchpodľaosobitnéhopredpisuzistenieajďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie
príjmov povinného má nastúpiť, ,,ak si rodič nesplní túto povinnosť". Z gramatického výkladu (je povinný
preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o
jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže
urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená

domnienka bola stanovená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu
treba aplikovať ustanovenie zákona o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim
výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri
zhodnotení všetkých hľadísk pri určovaní výšky výživného určí konkrétnu výšku. Je potrebné zvýrazniť,
že súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených

povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

16. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to právnu vetu
uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29. septembra 2022, podľa ktorej ...,,Vo veciach
výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o

rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď rodič nepredloží súdu podklady
na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú
povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale nepreukáže celý svoj skutočný
príjem" a záver vyslovený v odseku 21.1. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2CdoR/3/2023 zo dňa 29.06.2023,
že ...,,Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa

nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. V súlade s týmito právami dieťaťa
Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. V zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine platí, že rodič,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov

chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si
rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima".

17. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že otec bol vyzvaný, aby sa v určenej lehote vyjadril

k návrhu na začatie konania, ktorá výzva mu bola doručená dňa 24.01.2023 a na ktorú nereagoval.
Na pojednávaní dňa 15.02.2023 bol otec prítomný a súd mu uložil doručiť doklady, ktoré sa týkajú
majetkových pomerov jeho spoločností najmä podaných daňových priznaní, ďalej jeho zdravotného
stavu, najmä čo sa týka posúdenia nároku na invalidný dôchodok, ďalšie prognózy vzťahujúce sa na
vývoj zdravotného stavu ohľadom úrazu nohy a tiež možnosti ďalšieho vykonávania práva. Otec bol

výzvou z 24.02.2023 vyzvaný na predloženie označených listín do 10 dní (č.l. 161 spisu), výzva mu
bola doručená dňa 03.03.2023. Ďalšou výzvou z 21.03.023 bol vyzvaný o predloženie označených
listín (č.l. 164 spisu). Vo vyjadrení zo dňa 23.03.2023 (k veci sp. zn. 37P/161/2022 o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode - čl. 168 spisu) otec pripojil LV
č. XXX a LV č. XXXX. Na pojednávaní dňa 04.04.2023 bol otec prítomný. Bolo vyhlásené uznesenie,

ktorým bolo uložené otcovi do 15 dní doručiť doklady na ktoré bol vyzvaný výzvou z 21.03.2023 a to
zoznam majetku ako fyzickej osoby, výpisy z účtov v bankách SR za posledných 12 mesiacov, výpisy
z účtu v bankách spoločnosti Ladomer..., daňové priznanie týchto spoločností, účtovné závierky, zoznam
majetku spoločností, zmluvy na dodávateľské služby a faktúry za dodávky služieb pre spoločnosti,
ktorých bol spoločníkom a konateľom Na pojednávaní dňa 17.05.2023 bol otec prítomný. Uviedol, že

súdu predkladá výpisy z L., z ktorých vyplýva, že jeho spoločnosti sú v mínuse, teda tie motoresty, má
tu ešte aj ďalšie množstvo dôkazov, súdu to nedodal skôr, lebo strašne veľa dlží účtovnej kancelárii.
Okresný súd vyzval otca, aby súdu v lehote 3 dní doručil tie doklady, ktoré súdu chce doložiť. Na
deň 16.10.2024 bolo určené pojednávanie. Predvolanie bolo doručené splnomocnenému zástupcoviotca dňa 19.09.2024. Predvolanie bolo odročené kvôli zdravotnému stavu otca na deň 04.12.2024.
Súd vykonal šetrenie ohľadom nadobudnutia motocykla užívajúceho otcom (č.l. 462 spisu). Otec
predvolanie prevzal dňa 24.10.2024. Na zastupovanie splnomocnil nového zástupcu dňa 29.11.2024

prostredníctvom ktorého sa vyjadril podaním zo dňa 03.12.2024 (č.l. 480 spisu). Pripojil listiny (zmluvy
o úveroch, záložnom práve a výpisy LV). Na pojednávanie dňa 04.12.2024 sa otec neustanovil, bol
prítomný jeho splnomocnený zástupca.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia mal odvolací súd za to, že okresný súc správne aplikoval

právnu domnienku ohľadom výšky príjmu otca vyjadrenú v ust. 63 ods. 1 Zákona o rodine. Skutočnosti
uvedené v bode 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia totiž dostatočne preukazujú, že súd viacerými
výzvami umožnil otcovi ako podnikajúcemu cez spoločnosti s ručením obmedzením doložiť potrebné
doklady s ohľadom na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (účtovanie majetku, záväzkov, nákladov,
výnosov, výdavkov a príjmov v účtovných knihách a účtovných závierkach). V priebehu celého konania
otec nepredložil podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a neozrejmil súdu všetky skutočnosti

potrebné na rozhodnutie. Jeho správanie tak bolo pasívne. Ani po rozhodnutí súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva vo veci sp. zn. 37P/161/2022, svoje
konanie otec nenapravil. Listiny, ktoré boli tiež neúplné, pričom otec od 16.09.2024 začal vykonávať
aj živnostenskú činnosť, predložil deň pred určeným pojednávaním (04.12.2024) a na pojednávanie sa
neustanovil. Z toho dôvodu ak okresný súd pristúpil k aplikácii ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine neurobil

tak bez náležitého odôvodnenia.

19. Aj vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu nedošlo k podstatnej zmene pomerov od
rozhodnutia okresného súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.09.2024 a ktorý v rozhodnutí zo dňa 06.02.2024 tiež pristúpil k aplikácii ust. § 63

ods. 1 Zákona o rodine, do rozhodnutia okresného súdu v tejto veci upravujúcej pomery účastníkov na
čas po rozvode (04.12.2024).

20. K námietke otca ohľadom oddlženia jeho osoby a to po rozhodnutí okresného súdu odvolací súd
uvádza, že oddlženie (osobný bankrot) nemá priamy vplyv na výšku výživného a nezbavuje rodiča

povinnostihoplatiť.Súdpriurčovanívýškyvýživnéhoprimárnezohľadňujeschopnostiamožnostirodiča,
nie jeho dlhy. Samotné vyhlásenie bankrotu nie je automaticky podstatnou zmenou pomerov.

21. Čo sa týka výdavkov dieťaťa podľa odvolacieho súdu otec v konaní pred okresným súdom ako aj
v odvolaní namietal tieto len všeobecne.

22. Poukazovanie otca na nezistenie príjmu a majetkových pomerov matky nie je dôvodné. Z obsahu
spisu vyplýva, že matka bola zamestnaná u Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej
Bystrici (č.l. 194 spisu) od 18.07.2022 do júna 2024 s príjmom brutto 1.200 eur. Od 07-08/2024 bola
nezamestnaná, poberala dávku nezamestnanosti v sume 791,10 eur. Od 02.09.2024 bola zamestnaná

a jej čistý mesačný príjem za september 2024 predstavoval sumu 1.261 eur (č.l. 424 p.v., 425 spisu).
Z vyjadrenia matky (č.l. 422 spisu) vyplýva aj to, že názov spoločnosti v ktorej pracuje neuvádza
kvôli obave, že ju otec svojím konaním pripraví o prácu a príjem. Tiež uviedla, že aktuálne je už len
vlastníčkou bytu vedeného na LV č. XXXX. Čo sa týka matky odvolací súd dodáva aj to, že táto si plní
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vzhľadom na jeho vek aj výkonom osobnej starostlivosti

a zabezpečovaním bývania.

23. S ohľadom na uvedené výška výživného určená okresným súdom zohľadňuje zákonné kritériá
a z toho dôvodu rozsudok okresného súdu vo výroku III. ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku
V. o trovách konania, ktorý je súladný s ust. § 52 CMP ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58
ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).