Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125375987
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6125375987.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v spore žalobcu Pomoc motoristom,

s.r.o., IČO: 50 247 026, so sídlom v Žiline, Pekná ul.č. 30/36, právne zastúpeného ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Tolstého ul.č. 1201/20, proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova ul.č. 4, v konaní o zaplatenie 665,11 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 665,11 € spolu so 7,15 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 665,11 € od 18.6.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 26.8.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy vo výške 665,11 € so 7,15% úrokom z omeškania zo sumy 665,11 € od 18.6.2025 do
zaplatenia. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 05.02.2025 došlo v Trenčíne k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola

poškodená A. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 165/2025 zo dňa 03.04.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 3.4.2025 do 12.5.2025 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo
z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým

vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho
nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru
č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 06.06.2025 na sumu 1450,23 € s DPH za 40 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju

budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.05.2025 vznikla voči žalovanémupohľadávka vo výške 1450,23 € s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 03.06.2025 poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 785,12 €. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné
plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol
žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo
forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti
užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom

žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla
vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S
poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 17.06.2025
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 02.06.2025 podľa

oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom
domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 665,11 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7,15 % ročne od 18.06.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Vo svojej žalobe žalobca ďalej uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych

sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je
práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry

a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn.
8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa

dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového

vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby

bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,

predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); bolo poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže tie
náklady boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové
vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s

poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu
ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností
ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny názor a závery

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp.
zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn.
3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti
poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do
omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím

zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný.
Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona
o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi
vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
Vo svojom písomnom podaní (replike) žalobca uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za

nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani
právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky.
Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch,
vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany
však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti
žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov

v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším
poisťovniam.
Žalovaný v odpore namieta, že Nájomná zmluva zo dňa 03.04.2025 bola uzatvorená na vopred
dojednaný čas do12.05.2025, čím spochybňuje účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla,
keďže poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené. Vo vzťahu k

námietkam žalovaného žalobca uviedol, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri
odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia,
ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by
nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v
rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na

základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje
pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal.
V ďalšom je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko
oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná,
preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení

nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v
zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom
dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi
ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného
pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia

jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom
neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy
takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške

nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude
poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa
totovozidlobudenachádzaťvautoservise,tedapoakéčasovéobdobiebudepoškodenýreálnevylúčený
z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na
nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v podanom

odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla
s poukazom na nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Na základe toho považuje
za účelný nájom náhradného vozidla len za obdobie 21 dní. K tejto námietke žalobca uviedol, že
pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa jeho názoru rozhodujúce,
že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje

motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní
nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať
z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež
zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť,
že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale

zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje
vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. Žalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti zaúčelomvčasnéhoaokamžitéhouplatnenianárokunanáhraduškodyvsúvislostisoškodovouudalosťou,
a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké
špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise

C. – D. E., s. r. o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre
model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové
vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom
pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali
byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia

za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo
sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom
vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený
ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol
svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Predmetný
krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis

mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od
žalovaného. Poškodený ukončil prenájom náhradného vozidla dňa 12.05.2025, t.j. v ten istý deň, ako
žalovaný vystavil a doručil krycí list autoservisu - dňa 12.05.2025. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť,
že autoservis vystavil faktúru za opravu poškodeného vozidla dňa 12.05.2025, čo svedčí o promptnosti
ukončenia nájmu náhradného vozidla k uvedenému dátumu.

Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej
dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v

autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného
vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané
autoservisom. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku
ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a

svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za
opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného
motorovéhovozidlamoholbyťvdeňvystaveniafaktúryukončený.Pretojepotrebnépovažovaťzaúčelnú
dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho
vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený

nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V tejto súvislosti poukázal na aktuálny
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023.
Rovnako poukázal na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku
poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu
zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného

plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu
nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie
nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového

vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne
vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie
vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca podotýka, že ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia
krycieho listu poisťovňou boli prekonané rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje žalovaný. Vo vzťahu
k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla uviedli aktuálne Rozsudky Krajského súdu
v Žiline, a to zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a 11Co/88/2023 a zo dňa 25.06.2024 sp. zn.

9Co/162/2023, či Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, ako
aj stotožňujúci sa názor Ústavného súdu Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu vyslovený v
jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniuopravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale
aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla
predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. V

súvislosti s trvaním samotnej opravy žalobca poukázal na to, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá
by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od
mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé

od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a
vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho
vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný.
Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v
servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému

bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje
motorové vozidlo. Z písomného vyjadrenia autoservisu C. – D. E., s.r.o., ktorý opravu vykonával,
vyplýva, že poškodené vozidlo B. D. bolo do servisu prijaté dňa 18.02.2025, po vykonaní obhliadky
dňa 18.02.2025 boli objednané náhradné diely dodané dňa 09.05.2025. Po dodaní náhradných dielov
prebehla oprava v štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisných technikov a to s ohľadom

na jej rozsah a technickú náročnosť a nebola autoservisom umelo predlžovaná. V tejto súvislosti
poukázal na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.:
14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého
„dobu opravy poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť,
preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu

nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového
vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ V danej veci je preto relevantné, že
poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 03.04.2025 do 12.05.2025, t. j. 40 dní, nachádzalo
v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto
období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol

predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných
prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený
z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného

vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť
požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu
škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal

opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho
vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach v
súčasnosti žalobca označil za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie označený nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to konkrétne
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7Co/51/2024, Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/77/2023, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024, sp. zn.
9Co/107/2023. V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s obranou

žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke
(§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v
danomtypezáväzkovo-právnychvzťahov.Jepotrebnémaťnapamäti,žeokremprípadov,keďvzájomná
podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnychvzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by
naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej
obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny

opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis,
ktorýtakéto(bežnejobchodnejpraxi)zodpovedajúcedojednanievrámcizmluvnéhovzťahuneuplatňuje.
V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti
(§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda
nenavyšovala). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti

medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/94/2021
zo dňa 27.10.2021 a závery v ňom uvedené, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odklon od
uvedených záverov je zdôvodnený neskorším Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34

zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom
náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.
Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla dal žalobca do pozornosti aj
Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023, no najmä aktuálny Rozsudok

Krajského súdu v Žiline, a to zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 6Co/77/2024, ktorý vychádza z totožného
skutkového stavu ako je v tomto prípade, pričom vo svojom rozhodnutí argumentoval nasledovne:
„Vychádzajúczvyššieuvedenéhopodľanázoruodvolaciehosúdujepotomexistenciapríčinnejsúvislosti
medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 19.04.2022) a vznikom súvisiacej
škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do realizácie úhrady

žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.“
Žalobca tiež poukázal na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2025, sp.
zn. 14Co/6/2025, ktorý vychádza z totožného skutkového stavu ako je v tomto prípade a v ktorom
Krajský súd v Bratislave konštatoval nasledovné: „Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového
vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je preto potrebné vychádzať predovšetkým zo

skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných
súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od
31.01.2024 a nachádzalo sa v ňom aj dňa 26.03.2024, kedy síce poškodený ukončil nájom náhradného
motorového vozidla, avšak zo strany autoservisu v daný deň ešte nedošlo k vydaniu motorového
vozidla; z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že autoservis vydáva opravované vozidlo

až po predložení krycieho listu (potvrdenie vystavené autoservisom dňa 26.03.2024). Rovnako tak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že krycí list bol vydaný žalovanou až dňa 16.04.2024. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou
nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po
ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto je možné

dospieť k záveru, že náklady za nájom náhradného vozidla boli po celú túto dobu vynaložené účelne.“
Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho
motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému
doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do
dispozičnejsférypoškodenéhoaodpadápotrebaaúčelužívanianáhradnéhomotorovéhovozidla.Nieje

relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného
preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený,
a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie
(účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania
vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené

vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou. V
tejto súvislosti žalobca poukázal aj na aktuálny Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, v ktorom bola podaná ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/143/2024. Ústavný súd v uvedenom Náleze konštatoval „že účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje len s rozsahom poškodenia alebo
zničenia vozidla, ale aj s primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil na elimináciu škodového
následku (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). ... Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III.ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému
spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide
totižoskutočnosťobjektívnejnemožnostiužívaťsvojevlastnémotorovévozidlo,ktorámáprestanovenie

relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny
význam.Napodkladeuvedenéhopotomústavnýsúdustálil,žedobuodzapožičanianáhradnéhovozidla
do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s

tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K Obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022

a III. ÚS 476/2024)“
Žalobca tiež poukázal na aktuálny Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp.
zn. III. ÚS 322/2025-31, v ktorom Ústavný súd vyhovel ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.02.2025, sp. zn.: 42Cob/131/2023 a konštatoval, že bolo porušené
základné právo na súdnu ochranu a jeho právo spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd uvedené

rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, potvrdil účelnosť nákladov na prenájom náhradného
vozidla až do vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne a zároveň uviedol, že Krajský súd v
Banskej Bystrici nesprávne rozdelil dôkazné bremeno, tým že žalobcu zaťažil dôkazným bremenom
o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Ústavný súd taktiež
poukázal na bežnú obchodnú prax autoservisov a žalovaných poisťovní, pričom označil za neudržateľnú

argumentáciu krajského súdu spočívajúcu v jednostrannom časovom obmedzení účelnosti nákladov na
prenájom vozidla po ukončení opravy.
Žalovaný v podanom odpore poukázal okrem iného na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa záverov ktorých považuje obchodný model žalobcu a
jeho podnikateľskú činnosť za parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto argumenty žalobca vyhodnotil ako účelové a
špekulatívne. V celom rozsahu odmietol, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom
zmluvnom poistení. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné
služby, podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý
im bol vnútený dopravnou nehodou. Žalobca uviedol, že nie je v jeho záujme, a podľa jeho názoru, ani

v záujme autoservisu, aby opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo
dlhšie ako je nevyhnutné. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové
vozidlá, tzn. akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je
povinný dodržiavať lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac
vozidiel, tzn. že pre autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo

odovzdať, aby mohol do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy. Poškodený má taktiež
záujem na čo možno najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla, za týmto účelom si tiež zvolil
autorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného. S užívaním požičaného vozidla sú
spojené viaceré povinnosti, medzi nimi i povinnosť nahradiť škodu autopožičovni, ktorej sa v prípade
vedenia motorových vozidiel nie vždy dá predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou

nehodou, v dôsledku ktorej si náhradné vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo. Pokiaľ
žalovaný poukazuje na akési stanovisko NBS, predmetný dôkaz nemá podľa jeho názoru nijakú právnu
relevanciu v tomto alebo iných súdnych konaniach.

2. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril dňa 19.9.2025 vo svojom odpore, kedy uviedol, že poškodený si

dal opraviť poškodené motorové vozidlo v autoservise C. - D. E., s.r.o. so sídlom F. XXX/XX, Partizánske.
Zaopravupoškodenéhomotorovéhovozidlabolazostranyautoservisuvystavenáfaktúrač.XXXXXXXX
zo dňa 12.5.2025. Poškodený uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla Zmluvu
o nájme č. 165/2025 zo dňa 3.4.2025 na vopred stanovené obdobie odo dňa 3.4.2025 do 12.5.2025.
Touto zmluvou si poškodený prenajal od žalobcu náhradné vozidlo za sumu 35,- € na deň s poplatkom

za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- €. Žalobca vystavil poškodenému (v zmysle vyššie
uvedenej zmluvy) faktúru č. XXXXXXXXXX dňa 22.5.2025 za prenájom motorového vozidla v sume
1450,23 € s DPH. Následne poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2025 postúpil
pohľadávku vo výške 1450,23 € na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 2.6.2025 oznámil poškodenému,že dňa 2.6.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na účet žalobcu uhradil žalovaný poistné plnenie
v sume 785,12 €, predstavujúce rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla v sume
1450,23 € a neprimeranými nákladmi za náhradné vozidlo v sume 665,11 €. Žalovaným bolo primerané

plnenie určené na 21 dní, pričom priznaná doba nájmu zohľadňovala kalkuláciu nákladov na opravu a
rozsah potrebných prác. Konkrétne dĺžku doby nevyhnutnú na opravu poškodeného vozidla žalovaný
stanovil na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla, vykalkulovaných nákladov na
opravu licenčným kalkulačným programom . Na základe rozsahu poškodenia vozidla a dostupnosti
dielcov potrebných na opravu vozidla žalovaný časovú náročnosť opravy stanovil v rozsahu 21 dní, v

ktorých sú zarátané aj prestoje a presuny medzi jednotlivými pracoviskami. V nadväznosti na vyššie
opísaný skutkový stav žalovaný uviedol, že problematiku povinného zmluvné poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon č. 381/2001 Z. z."). Z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovňa

za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody špecifikované
v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., za ktoré zodpovedná poistený. Žalovaný poukazuje
na to, že dôkazy na podporu svojich tvrdení o účelnosti a nevyhnutnosti zapožičania motorového
vozidla, je povinný v konaní predložiť žalobca. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal účelnosť
a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla za obdobie dlhšie ako bolo priznané

žalovaným v zmysle kalkulácie, ktorú predložil autoservis opravujúci motorové vozidlo. Žalovaný k
tvrdeniam žalobcu v žalobe uviedol, že nijako nerozporuje rozsah vzniknutých škôd na motorovom
vozidle,avšakspoukazomnaustálenúrozhodovaciupraxsúdovjepodľanehoneprimerané,abyoprava
motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného
vozidla poškodenému. Žalovaný uviedol, že plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť poškodenému

náhradu za použitie náhradného motorového vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola
určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Z tohto dôvodu žalovaný
priznal žalobcovi náhradu len za 21 dní trvania prenájmu náhradného vozidla. Skutočnosť, že bola
potrebná oprava poškodeného vozidla, nie je v rozpore s faktom, že táto oprava trvala nepomerne
dlho. Opravné úkony boli autoservisom určené v trvaní 6,1 hodiny. Aj pri zohľadnení dôb obstarania

náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla, je 40 dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo
vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalobca teda
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje v otázke preukázania nadmerne dlhej dĺžky opravy, ktorá
sa následne odzrkadlila aj v dĺžke prenájmu náhradného motorového vozidla. Bremeno zodpovednosti

za takýto postup servisu následne nemôže byť presunuté na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť
nijako nevedel ovplyvniť. Na základe primeranej dĺžky opravy vozidla a zaobstaranie náhradných dielov,
pri zohľadnení technologických postupov udávaných výrobcom pre daný typ vozidiel, čas potrebný
na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, žalovaný riadne priznal a uhradil
žalobcovi náklady za nájom náhradného vozidla za obdobie 21 dní trvania prenájmu. Žalobcom

predložená faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla nepreukazuje uplatnený nárok a nie je
ju možné bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným zmluvným
poistením. Faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom vo faktúre
nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi
poškodený resp. v tomto prípade žalobca.

V súvislosti s vynaložením nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný poukázal
na judikát R 7/92, v ktorom sa uvádza, že z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné skúmať, či
a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu
skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byť náklady
len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla,

zodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.
zn. IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.2.2018, ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania
nákladov na odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
a parazitovania na tomto systéme zo strany tretích osôb, pričom v tejto súvislostí uviedol: „Systém
povinného ručení slouží k ochrane poškozených při dopravních nehodách a jeho prostřednictvím mají

být likvidovaný náklady vynaložené na odstránení vzniklé ujmy (materiálni a imateriální). Tento systém
primárnechránipoškozené,potažmoiviníkynehôd,kterínáslednénemusíhraditškodyzcelazvlastních
finančnich prostredkú. Nelze však připustit, aby byly účelovým navyšovánim nakladú na odstraňovaníškôd čerpaný finanční prostředky, které by pri poctivém jednaní čerpaný nebyly, což by nakonec mohlo
jít k uži všech pojistníkú (nejen podnikatelú v oboru pojišťovnictví), neboť "povinné ručení by podrazilo"
Žalovaný tiež uviedol, že vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla zaujala svoj postoj aj

Národná banka Slovenska v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného
uvádza, že: „Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky
zapožičanianáhradnéhovozidla,pričomNárodnábankaSlovenskazastávaprávnynázor,žepoškodený
má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového
vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného

vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej
značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných
náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedeného má podľa Národnej banky Slovenska poškodený nárok na
náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla po splnení nevyhnutnosti a účelnosti
zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti s kategóriou zapožičaného náhradného vozidla,
s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla."

Dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu, počas ktorej mal autoservis
vozidlo opraviť zohľadňujúc čas určený výrobcom vozidla. Z vyššie uvedených dôvodov považuje
žalovaný nárok žalobcu, uplatňovaný v tomto súdnom konaní voči žalovanému, v celom rozsahu za
nedôvodný.
Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že má za to, že forma, akou žalobca uzatvára nájomné zmluvy

na prenájom náhradného vozidla nie je v súlade so zákonom. Prejav vôle vyjadrený v zmluve má
byť zrozumiteľný, jasný a určitý. Pokiaľ žalobca uzatvára s nájomcami nájomnú zmluvu tak, že pri jej
uzatvorení nie je známa, ani žiadnym spôsobom určiteľná doba nájmu, táto zmluva nie je dostatočne
určitá a ako taká je neplatná. Priznanie žalobcu, že zmluvu uzatvára bez udania dĺžky doby nájmu,
ani bez spôsobu jej určenia, potvrdzuje, že žalobca ako nájomca nekoná v súlade so zákonom už v

takej základnej veci ako je platné uzatvorenie nájomnej zmluvy s nájomcom vozidla. Dôvody žalobcu
uvádzané vo vyjadrení nemožno považovať za prijateľné a relevantné. Vzhľadom na uvedené má
žalovaný za to, že konanie žalobcu je od počiatku účelové v snahe získať čo najväčší majetkový
prospech od žalovaného. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by poškodený, t.j. nájomca vozidla
neočakával preplatenie nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla od žalovaného, pristupoval

by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy omnoho obozretnejšie a od prenajímateľa by žiadal, aby nájomná
zmluva bola určitá, jasná a zrozumiteľná. Žalovaný považuje konanie žalobcu za zákon obchádzajúce
a preukazujúce snahu o čo najvyšší zisk na úkor žalovaného bez právneho dôvodu. Sám žalobca v
podaní uvádza, že „doba nájomného pomeru môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového
obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym

dátumom neurčitému, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť..." Žalovaný podotýka, že žalobca takto
formulovanú zmluvu nemá. Žalobca naopak obchádza zákon tak, že uzatvorenú zmluvu následne
dopĺňa so spätnou účinnosťou, čo sa, podľa názoru žalovaného prieči zásadám jasnosti, určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobcu poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, v zmysle ktorého: „poškodený je oprávnený vybrať

si servis/opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/
servisu práve všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla.
Poškodený následne keď si zvolí servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo nesie
riziko, že mu nebude práve z dôvodu dlho trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená
náhrada za prenájom náhradného vozidla, pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy

poškodeného vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu
v žiadnom prípade byť prenesené, objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom
servise, konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné,
keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom
ovplyvniť. Práve žalobca pri výbere servisu tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu

zvážiť a vybrať servis, ktorý vykoná opravu poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť
sa na prednostnom vybavení opravy."
Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/54/2022 zo dňa 11.7.2023,
ktorýjednoznačnekonštatoval,že:„zaopravuaúčelnosťprevažnezodpovedásamotnýautoservis,ktorý
opravu realizoval a zároveň na základe plnomocenstva sa zaviazal zastupovať poškodeného, ktorému

vykonával opravu, voči poisťovni pri likvidácii poistného plnenia." Poškodený (právny predchodca
žalobcu) sa však voči konaniu, resp. nekonaniu autoservisu môže brániť v osobitnom súdnom konaní.
Nadruhejstranezmluvnývzťahtýkajúcisaopravypoškodenéhomotorovéhovozidlajevýlučnevzťahom
medzi poškodeným a autoservisom, ktorý poškodené motorové vozidlo opravoval, do tohto vzťahu nemážalovaný ako poisťovňa ako zasiahnuť a preto je tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mal dĺžku opravy
namietať voči servisu účelové a zavádzajúce.
Žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť neúmerne dlhej doby nájmu

náhradného vozidla. Je pravdou, že poškodený nemá povinnosť obiehať autoservisy a zisťovať servis,
v ktorom bude vykonaná oprava v najkratšom čase, ale na druhej strane by bolo nespravodlivé žiadať
od žalovaného, aby preplácal nájom náhradného vozidla za dobu, kedy vozidlo bolo v servise neúčelne
a nebolo opravované.
Žalovanýnemôžebyťpostihovanýzaneschopnosťautoservisuzabezpečiťopravuvozidlavprimeranom

čase či už z dôvodov na strane menežmentu plánovania opráv v servise, alebo z dôvodu
poddimenzovanosti personálnych či technických kapacít, resp. z iných dôvodov, ktoré žalovaný
nezavinil. Žalobca predložil vyjadrenie autoservisu, ktorý opravoval poškodené motorové vozidlo,
kde servis uvádza, že obhliadka bola vykonaná dňa 18.2.2025, náhradné diely boli objednané dňa
20.2.2025 a dodané boli 9.5.2025. Ako vyplýva z fotografií poškodeného vozidla ako aj z dotazníka pre
poškodeného, poškodené motorové vozidlo bolo plne pojazdné, poškodený, podľa vlastného vyjadrenia

na ňom po škodovej udalosti najazdil 825 km. Je absurdné, aby bol priznaný nájom náhradného vozidla
za 40 dní, pri skutočnosti, že plne pojazdné vozidlo stálo bez vykonávania akýchkoľvek opráv v servise
od 3.4.2025 až do 9.5.2025, kedy boli dodané náhradné diely. Opravené vozidlo bolo poškodenému
odovzdané dňa 12.5.2025, t.j. 4 dni po dodaní náhradných dielov, teda je nepochybné, že oprava
skutočne trvala maximálne štyri dni. Nemožno považovať za spravodlivé priznať žalobcovi nájom za

40 dní opravy vozidla, keď sám žalobca predložil dôkaz, že plne prevádzkyschopné vozidlo stálo vyše
mesiaca v autoservise bez toho, aby na ňom boli vykonávané akékoľvek opravy. Žalobca vo svojom
podaní uvádza, že v danej veci je relevantné ako dlho bolo poškodené vozidlo v oprave. Žalovaný
toto tvrdenie nerozporuje, ale pre konanie je podstatné, ako dlho bolo vozidlo v servise z dôvodu jeho
skutočnej opravy a toto žalobca nepreukázal. Naopak žalovaný riadne vysvetlil, z akého dôvodu priznal

potrebný rozsah skutočnej dĺžky trvania opravy v trvaní 21 dní, čo je nepomerne dlhý čas, ako skutočne
trvala oprava vozidla. V zmysle kalkulácie opravy vozidla žalovaný určil ako potrebnú dĺžku opravy v
trvaní 6,1 hodiny. Žalovaný nepopiera potrebu dodržania technologických postupov a potrebu času na
objednanienáhradnýchdielov,avšakjenemysliteľné,abyopravavozidlavdĺžke6,1hodiny,t.j.vrozsahu
jedného pracovného dňa trvala skoro šesť týždňov, obzvlášť keď bol autoservis schopný opraviť vozidlo

do štyroch dní po dodaní náhradných dielov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nárok žalobcu v
celom rozsahu neuznal, a preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu
na náhradu trov konania.

3. Súd dňa 15.12.2025 v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku verejne vyhlásil rozsudok

bez nariadenia pojednávania v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, a
to na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom
spise, a to najmä zmluva o nájme č. 165/2025 zo dňa 3.4.2025 spolu s protokolom o prenájme, čestné

prehlásenie poškodeného zo dňa 22.5.2025, potvrdenie autoservisu o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla zo dňa 12.5.2025, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2025, zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 22.5.2025, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2025, uplatnenie si náhrady škody
zo dňa 22.5.2025, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.6.2025, potvrdenie Tatrabanky, a.s. o platbe
zo dňa 3.6.2025, kalkulácia z č.l. 23-25, list NBS zo dňa 11.3.2019 adresovaný MIPA RACING, s.r.o.,

vyjadrenie ALTERIA MOTOR, s.r.o. zo dňa 30.3.2022, vyjadrenie MD-Bavaria Žilina, s.r.o. zo dňa
2.11.2021, vyjadrenie C. D. zo dňa 30.3.2022, vyjadrenie C. D. plus, s.r.o. zo dňa 29.7.2025, krycí list
zo dňa 12.5.2025, faktúra č. XXXXXXX, fotografia z č.l. 58, dotazník pre poškodeného z č.l. 59 a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 5.2.2025 došlo k škodovej udalosti na motorovom
vozidle zn. B. D., EČV: G., ktorého držiteľom bola v tom čase poškodená A. B.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
V dôsledku tejto škodovej udalosti poškodená užívala náhradné vozidlo zn. KIA Ceed, AT EČV: G.
XXXXX, a to formou prenájmu náhradného vozidla na základe zmluvy o nájme č. XXX/XXXX zo dňa

3.4.2025, uzavretej so žalobcom. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 3.4.2025 do 12.5.2025 za
zmluvné nájomné v sume 35,- € s DPH / deň s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla 50,-
€. Nájomné bolo poškodenému vyčíslené faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2025, splatnou dňa
6.6.2025, a to za 40 dní nájmu náhradného vozidla po 35,- € s DPH / deň a bol vyúčtovaný aj dohodnutýpoplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50,- € t.j. spolu vo výške 1.450,23 €. Poškodený
uzatvoril so žalobcom dňa 22.5.2025 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti spôsobenej motorovým vozidlom zn. B. G. z titulu

náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému
žalobca v sume 1.450,23 € s DPH. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované listom zo dňa
22.5.2025. Následne si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody z takto postúpenej pohľadávky
a žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 02.06.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie
v sume 785,12 € zodpovedajúcej nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 21 dní (vrátane

poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla). Nad tento rozsah žalovaný plnenie nepriznal majúc za to, že
tento nezodpovedná technologickým postupom udávaným výrobcom, času na objednanie náhradných
dielov, času potrebnému na presun vozidla medzi pracoviskami. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej
preukázané, že poškodené motorové vozidlo zn. Opel Corsa, EČV: G. bolo prevzaté do autoservisu C.
– D. plus, s.r.o. dňa 3.4.2025, jeho oprava bola ukončená dňa 12.5.2025 a po doručení krycieho listu zo
strany žalovaného dňa 12.5.2025 bolo vozidlo totožného dňa odovzdané jeho držiteľovi. Z vyjadrenia

servisu C. – D. plus, s.r.o. zo dňa 29.7.2025 mal súd preukázané, že poškodené vozidlo bolo do servisu
prijaté dňa 3.4.2025; náhradné diely boli servisom zabezpečované ešte pred prijatím poškodeného
vozidla do servisu, dodané boli dňa 9.5.2025. Oprava bola vykonaná v štandardnom režime s ohľadom
na kapacitu servisných technikov a nebola zo strany servisu nijako umelo predlžovaná. Dĺžku opravy
teda považovali za štandardnú a adekvátnu s ohľadom na jej rozsah a technickú náročnosť. Oprava bola

ukončená dňa 12.5.2025 vystavením faktúry. Dňa 12.5.2025 bol vydaný krycí list poisťovne škodcu.

5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

6. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

7. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

8. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

9. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v

poistnej zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

12. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

14. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo

proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

18. Súd v prvom rade zaoberal aktívnou a pasívnou legitimáciou sporových strán, nakoľko túto
žalovaný namietal. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie súd konštatuje, že súd mal preukázané
postúpenie pohľadávky titulom náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
z poškodeného voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu, a to zmluvou o postúpení zo dňa 22.5.2025,

v dôsledku čoho prijal záver o aktívnej legitimácii žalobcu v tomto konaní. Je toho názoru, že aj samotný
žalovaný v konečnom dôsledku považuje žalobcu za aktívne legitimovaného, nakoľko mu poukázal
časť poistného plnenia. Predmetom tejto žaloby je práve tá časť uplatňovaného poistného plnenia,
ktorú žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť. Súd je toho názoru, že v prejednávanom prípade išlo o
odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu

fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na
náhradu škody, ktorý bol postúpený, a preto žiadny rozpor so zákonom nezistil. Nakoľko predmetom
žaloby je časť poistného plnenia, ktorú si žalobca uplatnil u žalovaného a tento mu ju nevyplatil, je daná
ajpasívnavecnálegitimáciažalovaného,ktorýjusvojímpostupom(listomzodňa2.6.2025)anásledným
konaním (ktoré vyplýva z č.l. 12 – potvrdenie banky o poukázaní sumy vo výške 785,12 € zo strany

žalovaného žalobcovi) rovnako potvrdil. Ak žalovaný je povinný zaplatiť účelne vynaložené náklady na
prenájom náhradného vozidla ako poisťovateľ, je potom daná jeho pasívna vecná legitimácia nielen voči
osobe poškodeného ale samozrejme aj voči osobe, na ktorú bol nárok poškodeného platne postúpený.
Súd tak konštatuje, že je daná tak aktívna ako aj pasívna vecná legitimácia sporových strán.

19. Podanou žalobou sa žalobca, ako postupník pohľadávky, domáha proti žalovanému plnenia
na náhradu škody podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá bola postupcovi pohľadávky
spôsobená, resp. vyvolaná, osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, resp. motorového
vozidla. F. podľa tvrdení žalobcu spočívala v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku úhrady
nájomného za používanie náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného vozidla, resp.

do doby jeho prevzatia v autoservise. Žalovaný ako poisťovateľ škodcu uznal dôvodnosť tohto nároku
iba čiastočne v rozsahu 21 dní trvania nájmu (čo riadne splnil), a neuznal v trvaní ďalších 19 dní (čo je
predmetom sporu). Dôvodom takéhoto postupu žalovaného bolo, ako vyplýva z podaného odporu, žepoškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie
objektívnych skutočností na strane príslušného autoservisu.

20. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom smere, že škodou v prejednávanom prípade sú účelne
vynaložené náklady v dôsledku úhrady nájomného za používanie náhradného motorového vozidla,
nakoľkonastranepoškodenéhodochádzakzmenšeniujehomajetkuvdôsledkuúhradytýchtonákladov.
V tomto smere je nutné zdôrazniť, že pokiaľ ide o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla,
táto otázka už bola ustálená judikatúrou Ústavného súdu SR tak, že poisťovateľ je povinný náhradu

poskytnúť v rozsahu, v ktorom boli náklady vynaložené nutne a účelne. Otázka, či náklady za nájom
náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí na posúdení konkrétnych okolností prípadu. V zmysle
ďalej uvedenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR však nevyhnutná doba opravy poškodeného
vozidla takouto významnou okolnosťou nie je (napr. nález ÚS SR III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025 a
I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025). Práve v uvedenom náleze I. ÚS 291/2025 bola predmetom ústavnej
sťažnostiidentickásituáciaakovtuposudzovanejveciazásadnouotázkoubolapráveprimeranosťdoby

trvaniaopravypoškodenéhovozidlavservise.Rovnakoakotu,takajvdanejvecipreukazovalažalovaná
svoje tvrdenie o primeranosti kratšej doby opravy okrem iného odborným stanoviskom. Odvolací súd
v danej veci prijal záver, že doba opravy poškodeného vozidla v servise (65 dní) bola skutočne
neprimeraná, konštatoval preukázanie primeranosti kratšej doby opravy (44 dní), a iba v rozsahu tejto
kratšej doby opravy považoval za dôvodný nájom náhradného vozidla. Ústavný súd sa s názorom

odvolacieho súdu v danej veci nestotožnil a s odkazom na svoje rozhodnutia vo veciach III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024 uviedol, že: „Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku tam vymedzené závery
nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla
považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to
na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré

boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v
protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného
motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj
primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne
pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla“. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025 je pri posudzovaní dôvodnosti trvania nájmu náhradného vozidla
ďalej zrejmé, že je nesprávne, považovať za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla,
zistenú okrem iného na podklade odborného vyjadrenia. A contrario, otázka, aká doba je nevyhnutná
na opravu poškodeného vozidla, je z hľadiska dôvodnosti používania náhradného vozidla nepodstatná,
teda bezvýznamná. V zmysle záverov Ústavného súdu SR vyplývajúcich z odkazovaných rozhodnutí

nie sú preto pre posúdenie dôvodnosti nájmu náhradného vozidla rozhodujúce okolnosti týkajúce sa
trvania opravy poškodeného vozidla v servise a nájom náhradného vozidla je dôvodný až do času, pokiaľ
nebude poškodené vozidlo zo servisu vydané poškodenému ako opravené. Akokoľvek dlho bude oprava
poškodeného vozidla v servise trvať, a akýmkoľvek dôvodom bude trvanie tejto opravy spôsobené,
bude celý čas trvania opravy poškodeného vozidla dôvodný nájom náhradného vozidla, až do času

vydania opraveného vozidla poškodenému. Vzhľadom na bezvýznamnosť otázky času nevyhnutnej
opravy poškodeného vozidla v servise konštatovanú citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR, je
preto nutné konštatovať, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady za
prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní od 3.4.2025 do 12.5.2025. Toto obdobie zahŕňa celú
dobu trvania opravy (zotrvania) poškodeného motorového vozidla v servise a nie je významné, či táto

doba bola dlhšia, než doba nevyhnutná na vykonanie opravy poškodenia.

21. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
785,12 € je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 665,11 € uplatnená
dôvodne. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je

žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.

22. Čo sa týka úrokov z omeškania je možné prijať záver, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom,

dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného popri poistnom plnení požadovať aj úroky
z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia
povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci
ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia
si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by

nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného
zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase.
Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne
posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve
poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať

stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si
uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.
j.od18.6.2025.Poistnéšetrenieboloukončenédňa2.6.2025,odnasledujúcehodňazačalažalovanému
plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula
dňa 17.6.2025. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po
uplynutí lehoty na plnenie - od 18.6.2025, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky

z omeškania. Súd preto žalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania
o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania t.j. vo
výške 7,15% ročne. Právo na úroky z omeškania tak, ako ich súd priznal korešponduje aj s názorom,
vysloveným v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 309/2020.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania,

a to tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).