Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124334461
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124334461.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Mgr. Martinou Rusnákovou, v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. F., zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Gdovin, so sídlom Brestovská 2841/112, Humenné, proti žalovanému: Agro VIHORLAT,
družstvo, so sídlom Na Troskách 1635/3, Banská Bystrica, IČO: 31 713 238, zast. JUDr. Ivan Heger,
advokát so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica, o zaplatenie 6.248,15 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.229,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.819,49 Eur od 01.06.2024
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni sa p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2024 domáhala zaplatenia 6.248,15 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila ako prenajímateľka so žalovaným ako

nájomcom dňa XX.XX.XXXX Nájomnú zmluvu č. G. (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok
prenajímateľa prenechať do užívania nájomcovi poľnohospodárske pozemky v jeho vlastníctve, pričom
jednotlivé pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely na týchto pozemkoch boli špecifikované v prílohe,
ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 09.02.2022 do
31.12.2027, dohodnuté ročné nájomné bolo vo výške 70 Eur za jeden hektár (čl. V ods. 1 zmluvy).
Nájomca bol zaviazaný dohodnuté ročné nájomné zaplatiť vždy k 15.temu decembru príslušného
kalendárneho roka, a to na účet prenajímateľa. Nájomca sa zaviazal zaplatiť celé nájomné aj za rok

2022. Podľa čl. VI ods. 1 zmluvy bol nájomca v prípade omeškania s platením nájomného povinný
zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Podľa čl. VIII ods. 2
písm. d) zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade ak nájomca neuhradil riadne a včas čo i len jedno
splatné nájomné má prenajímateľ právo od zmluvy odstúpiť aj pred uplynutím dohodnutej doby nájmu,
pričom písomná výzva prenajímateľa sa nevyžaduje. Podľa prílohy č. 1 k zmluve predstavovalo ročné
nájomné za rok 2022 sumu 4.491,44 Eur. Keďže v roku 2022 došlo u žalobkyne k zmene vlastníckych,
resp. spoluvlastníckych pomerov k poľnohospodárskej pôde v katastri mesta G. a obce B. E. F., bol

dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu podpísaný dodatok k zmluve, kde došlo k zmene výmery
poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobkyne a tým k zmene nájomného za rok 2023 na sumu
4.410,15 Eur. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť nájomné za rok 2023 nesplnil, preto mu žalobkyňa dňa
28.05.2024 zaslala podanie označené ako „Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G.“, ktoré žalovanýprevzal dňa 30.05.2024. V zmysle čl. VIII ods. 5 zmluvy sa zmluva zrušuje doručením písomného
odstúpenia od zmluvy nájomcovi (dňa 30.05.2024). V odstúpení zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného
na zaplatenie nájomného za rok 2023 aj alikvotnej časti nájomného od 01.01.2024 do 30.05.2024.

Žalovaný nájomné ani sčasti nezaplatil, preto žalobkyňa zaslala dňa 10.06.2024 predžalobnú výzvu
– pokus o zmier, kde žalovaného opätovne vyzvala na zaplatenie nájomného za rok 2023 vo výške
4.410,15 Eur a alikvotnej časti nájomného za rok 2024 vo výške 1.838 Eur, do 10 dní od doručenia
výzvy. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 12.06.2024, na výzvu nereagoval a nájomné nezaplatil. Žalobkyňa
platne odstúpila od zmluvy, ktorá sa tak od začiatku zrušila. Keďže došlo k zrušeniu zmluvy, žalovaný

ako nájomca sa na úkor žalobkyne obohatil, nakoľko užíval poľnohospodársku pôdu v jej vlastníctve bez
právneho dôvodu a preto je povinný zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške dohodnutého nájomného
za rok 2023 a za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024.

2. K žalobe žalobkyňa priložila Nájomnú zmluvu č. G. spolu s prílohou č. 1, Dodatok č. G./1 k nájomnej
zmluve č. G., Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G. zo dňa 04.02.2022 s podacím lístkom a doručenkou,

Pokus o zmier s podacím lístkom a doručenkou.

3. Podaním zo dňa 17.07.2024 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a domáhala sa voči
žalovanému zaplatenia sumy 6.248,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia, a náhrady

trov konania.

4. Žalovanývovyjadreníkžalobepoprelskutkovéaprávnetvrdeniažalobkyneadôvodnosťuplatnených
nárokov. Neuznal nárok žalobkyne čo do dôvodu a výšky. Žalovaný namietal skutočné užívanie
nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom nájmu. Keď odstúpením od zmluvy zanikol prípadný predtým

existujúcipredmetnájmuazáväzokjehoužívania.Žalovanýnamietolrozsahbezdôvodnéhoobohatenia,
ku ktorému môže dôjsť len skutočným užívaním cudzej veci a odôvodnenie výpočtu bezdôvodného
obohatenia. Zánikom zmluvy od počiatku zaniká aj dohoda o výške nájomného. Výšku bezdôvodného
obohatenia nemožno posudzovať neexistujúcou dohodou o výške nájomného, ale výškou stanovenou
podľa zákona, teda obvyklou výškou náhrady za užívanie tejto veci. Vzhľadom na to, že predmetom

užívania veci sú poľnohospodárske pozemky, vzťahuje sa na užívanie predmetných nehnuteľností
zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“). Výšku náhrady
za prípadné bezdôvodné obohatenie je potrebné stanoviť výškou obvyklého nájomného, ktorá sa
stanovuje v zmysle Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania
evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného. V zmysle zverejnených údajov sa stanovila výška
obvyklého nájomného pre k.ú. B. E. F. pre rok 2022 vo výške 32,80 Eur, pre rok 2023 vo výške
35,14 Eur bez rozdielu druhu pozemku. V prípade preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia
v plnom rozsahu, by tak mala žalobkyňa nárok len na istinu vo výške 2.976,20 Eur. Taktiež žalovaný

namietal správnosť výpočtu uplatňovaného nároku za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024 (151
dní). Žalobkyňa si uplatňuje sumu 1.838 Eur, ktorú odvodzuje od dohodnutého ročného nájomného
vo výške 4.410,15 Eur (výška denného nájomného je 12,083 Eur). Pri uplatňovanom nároku 151 Eur
je výška nájomného 1.824,53 Eur, nie 1.838 Eur. Na vznik bezdôvodného obohatenia je potrebné
skutočné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalovaný uviedol, že na základe výstupu z agro

programu skeagis, ktorý kombinuje záznamy z katastra a informácie z geopriestorovej žiadosti zo
systému gsaa prevádzkovaného Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorý slúži na uplatňovanie
agrodotácií podľa skutočného užívania pôdy, bolo zistené, že nehnuteľnosti, za ktoré si uplatňuje
žalobkyňa nárok na bezdôvodné obohatenie v rozsahu výmery 8.318,89 m2 neužíval žalovaný, ale
osoby uvedené v priloženom prehľade. Žalovaný namietal postup, keď žalobca si v pôvodnom návrhu

(žalobe) uplatnil úroky z omeškania nad zákonné limity, ktoré následne po výzve súdu upravil, čo malo
spôsobiť procesný neúspech žalovaného (mysliac asi žalobcu) z dôvodu jeho zavinenia na zastavení
v predmetnom rozsahu. Žalovaný ďalej namietal zákonnosť príslušenstva aj z dôvodu momentu,
od ktorého má príslušenstvo plynúť. Bezdôvodné obohatenie mohlo najskôr vzniknúť momentom
zániku pôvodného právneho titulu, teda 30.05.2024. Nakoľko k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť

odstúpením od zmluvy, pričom v predžalobnej výzve bola požiadavka na zaplatenie dlžného nájomného
(nie bezdôvodného obohatenia), žalovaný bol prvýkrát vyzvaný k úhrade bezdôvodného obohatenia až
doručením žaloby v tomto konaní, teda dňa 17.08.2024. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.5. K vyjadreniu žalovaný pripojil Obvyklú výšku nájomného za rok 2022 pre k.ú. B. E. F. z Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, obvyklú výšku nájomného za rok 2023 pre
k.ú. B. E. F. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, výstup z programu

Skeagis.

6. Žalobkyňa v replike k námietke žalovaného o tom, že pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy nikdy,
resp. v takom rozsahu neužíval, uviedla, že tá je irelevantná a ide len o účelovú obranu žalovaného.
Žalobkyňa spochybnila listinu „výstup z agro programu skeagis“, nakoľko nie je zrejmé, či ide o oficiálny

doklad, resp. výpis zo systému prevádzkovaného nejakým štátnym subjektom a osvedčuje pravdivosť
a úplnosť údajov v ňom uvedených. Okrem toho podľa čl. III ods. 1 zmluvy je nájomca oprávnený dať
prenajatú vec do podnájmu (v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z.). Žalovaný počas trvania
zmluvy nikdy nenamietal, že mu nie je umožnené užívať poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve
žalobcu. O tom, že námietky sú len účelové, svedčí aj fakt, že nájomné za rok 2022 žalovaný riadne
uhradil v celej výške 4.491,44 Eur a rovnako tak platil dohodnuté nájomné za rok 2020 a 2021. Tým,

že žalobkyňa umožnila žalovanému v zmysle zmluvy užívať ňou vlastnenú pôdu (bez ohľadu na to, či
ju žalovaný skutočne aj užíval), splnila si svoju zmluvnú povinnosť na rozdiel od žalovaného, ktorý si
povinnosť platiť dohodnuté nájomné nesplnil. Na daný právny vzťah by sa malo použiť ust. § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový prospech plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, v danom prípade odstúpením žalobkyne od zmluvy. Výška majetkové

prospechu žalovaného zodpovedá dohodnutej výške ročného nájomného v sume 4.410,15 Eur za rok
2023 ako aj pomernej časti v sume 1.831 Eur za rok 2024. K príslušenstvu pohľadávky uviedla, že
podľa čl. VI zmluvy má nájomca okrem úrokov z omeškania nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,1 % denne z dlžnej sumy nájomného. Žalobkyňa si uplatňuje len úrok z omeškania v zákonom
stanovenej výške. Moment, kedy sa dostal žalovaný do omeškania so zaplatením pohľadávky, je deň

nasledujúci po 15.12. kalendárneho roka, kedy sa malo platiť nájomné, teda 16.12.2023 za rok 2023, čo
sa týka roku 2024, je vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené dňa 30.05.2024,
dátum 31.05.2024. V písomnom odstúpení od zmluvy bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie nájomného za
rok 2023 a za pomernú časť roku 2024, pritom nie je právne významné, či žalobkyňa vyzvala žalovaného
na zaplatenie dlžného nájomného alebo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

7. K replike žalobkyňa pripojila ako dôkaz výpis z účtu žalobkyne o platbe vo výške 2.065,37 Eur
sdátumomzúčtovania01.04.2022sdetailomplatby–B.A.2020- nájom,výpiszúčtužalobkyneoplatbe
vo výške 2.065,37 Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022 s detailom platby – B. A. 2021 - nájom, výpis
z účtu žalobkyne o platbe vo výške 4.491,44 Eur s dátumom zúčtovania 15.12.2022 s detailom platby

– B. A. - náj. pôdy 2022.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň: 09.10.2024, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobkyne
a žalovaného. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, domáhal sa bezdôvodného
obohatenia vo výške nájomného, na ktorom sa obe strany dohodli. Žalovaný nikdy nenamietal

skutočnosť, že nemôže užívať pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy a v zmysle zmluvy ich mohol
prenajať. Dôkaz o tom, že pozemky užíval je, že zaplatil žalobkyni nájomné v plnej výške za rok 2022.
Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie a nikdy neuviedol, že pôdu neužíval. Žalovaným predložený dôkaz
nie je hodnoverným dôkazom o neužívaní, ale svedčí o tom, ktorý subjekt požiadal o agrodotácie od
poľnohospodárskej platobnej agentúry a tento dôkaz nemá nič spoločné s reálnym užívaním. Žalobkyňa

odstúpila od zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX podaním zo dňa 27.05.2024, ale žalovaný výšku celého
nájomného v zmysle tejto zrušenej zmluvy vyplatil žalobkyni za rok 2022, ale za rok 2023 sa tomu bráni
napriek tomu, že uzatvoril dodatok k zmluve, a to dňa 01.01.2023. Žalovaný poľnohospodársku pôdu
žalobkyne riadne užíval, resp. mal a mohol užívať.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že považuje za sporné užívanie nájmu za obdobie, za ktoré si

žalobkyňa uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia. To, že žalovaný zaplatil nájomné za rok 2022
nepreukazuje užívanie predmetu nájmu za rok 2023 a 2024. Poukázal na dôkazy, konkrétne žiadosť
zo systému GSAA, z ktorej vyplýva, že na časť predmetu nájmu brali dotácie tretie osoby. Výšku
bezdôvodného obohatenia nemožno stotožniť s výškou nájomného, ale táto vychádza zo zákona, ktorý
hovorí o obvyklej výške náhrady za užívanie veci. Predložil súdu obvyklú výšku nájomného za rok 2022

a 2023 za užívanie pozemkov aj tabuľku, ktorou žalovaný vypočítal obvyklé nájomné za rok 2023 a 2024
(v Snine za rok 2023 je za užívanie 1.927,44 Eur a za rok 2024 – 810,15 Eur; v Belej nad Cirochou
za rok 2023 - 39,55 Eur a za rok 2024 – 15,17 Eur). Celková suma za obdobie za všetky pozemky
spolu predstavuje sumu 2.792,31 Eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako celok, nakoľko nebolopreukázané užívanie pôdy za uplatňované obdobie. Uvedenú výšku uviedol len ako výpočet pre prípad,
že by žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala užívanie predmetu nájmu zo strany žalovaného
aj v danom období. Pritom stále mal za to, že žalovaný pôdu v G. a ani v B. E. F. neužíval v roku

2023 a 2024, pretože na túto pôdu dostali dotácie aj iné osoby. Pokiaľ sa malo jednať o bezdôvodné
obohatenie, tu sa vyžaduje skutočné užívanie danej veci. A práve tam je rozdiel oproti nájomnej zmluve,
kde vlastne je povinnosť platiť nájomné bez ohľadu na to, či sa vec užíva alebo nie, platí sa zásadne
len za tú možnosť vec užívať. Rozdiel medzi plnením z nájomnej zmluvy a plnením z bezdôvodného
obohatenia je ten, že pri bezdôvodnom obohatení je nutné preukázať reálne skutočné užívanie veci,

nielen možnosť vec užívať. Pokiaľ by súd dospel k tomu názoru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovaného mal za to, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobkyňa uplatňuje, je
v rozpore s hmotným právom a má predstavovať maximálne sumu, ktorú uviedol.

9. Rozsudkom č. k. 3C/44/2024-99 zo dňa 04.11.2024 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 2.840,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy

2.840,55 Eur od 18.08.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok
I.), vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov rozhodol tak, že
žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,08 %, o výške ktorej rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (výrok III.). Proti rozsudku
podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

10. Uznesením sp. zn. 14Co/29/2025-167 zo dňa 10.06.2025 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I.), odvolanie
žalobkyne proti výroku I. rozsudku odmietol (výrok II.). V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia,

že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom z dôvodu, že pri odôvodnení rozsudku nepostupoval v súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň v zásade
správne žalobkyňa namietala, že v prípade existencie nájomnej zmluvy a jej zániku z dôvodu odstúpenia

od zmluvy výška bezdôvodného obohatenia má zodpovedať peňažnej čiastke, ktorú by nájomca za
obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Odvolací súd po oboznámení sa s
obsahom spisu poznamenal, že pokiaľ žalobkyňa tiež uvádzala, že súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, treba považovať aj túto odvolaciu námietku za dôvodnú. Súd nevykonal ani dôkaz

listinami v súlade s ustanovením § 204 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či a ako súd
vyhodnotil zmluvu uzavretú stranami sporu zo dňa 04.02.2025 vrátane jej dodatku, a to vo vzťahu k
otázke právneho posúdenia v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka berúc do úvahy, že žalobkyňa
písomne odstúpila od predmetnej zmluvy a jej dodatku, keď podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak. Nie je z odôvodnenia súdu zrejmé, na základe akého právneho posúdenia,
pri zistení akého skutkového stavu dospel súd k záveru, že nájomná zmluva vrátane dodatku sa
zrušuje s účinkami od začiatku, keď súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dohodou
zmluvných strán berúc do úvahy čl. VIII. bod 1 písm. a/, bod 2 písm. d/, bod 4, bod 5. Krajský súd
ďalej uviedol, že právna kvalifikácia je vecou súdu a súd je povinný skúmať, či tvrdené skutočnosti

možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je právne významné, či žalobkyňa vyzvala
žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného alebo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia, ale
podstatné je, že bol žalovaný vyzvaný preukázateľne na zaplatenie dlžného nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy. V ďalšom konaní pritom súd prvej inštancie bude dôsledne postupovať v

zmysle § 181 a § 182 CSP, dôkazy listinami vykoná v súlade s ustanovením § 204 CSP a rozhodnutie
odôvodní tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Pre náležité
právne posúdenie bude rozhodujúce posúdiť, či sa jedná o nárok z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, alebo o iný nárok (berúc do úvahy, že zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka skončenie nájmu odstúpením od zmluvy inak ako

od začiatku). Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiada so všetkými
listinnými dôkazmi, zároveň vyhodnotí, či všetky listiny, ktoré strany sporu doložili do súdneho spisu
možno považovať za listiny, ktoré sú dôkazom v konaní. S prihliadnutím na zistený skutkový stav po
riadnom vykonaní dokazovania súd ustáli - uvedie aký skutkový stav z jednotlivých dôkazov zistil amal za preukázaný, a následne vykoná náležité právne posúdenie, pričom rozhodnutie súd odôvodní
postupom podľa § 220 ods. 2 CSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.06.2025.

11. Súd výzvou zo dňa 14.07.2025 vyzval strany sporu, aby v lehote 15 dní uviedli rozhodujúce
skutočnosti, prípadne navrhli a predložili dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu
prvej inštancie nejavili významnými, resp. tieto dôkazy označili, ak ich bez svojej viny nemôžu predložiť
súdu, ak to považujú za potrebné.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa z dôvodu uvedeného
v čl. VIII bod 2 písm. d) zmluvy a v súlade s čl. VIII bod 4 zmluvy odstúpila od zmluvy. Vzhľadom
na to, že žalovaný vo svojich tvrdeniach neuvádzal a ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že na
prenajatých pozemkoch založil nejakú úrodu, platným odstúpením od zmluvy sa zmluva na základe
dohody zmluvných strán zrušila ku dňu 30.05.2024 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy nájomcom).
Teda nedošlo k zrušeniu zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc) ako to v odôvodnení svojho rozsudku

uviedolsúdprvejinštancie.Zuvedenýchdôvodovpretonejdeonárokztitulubezdôvodnéhoobohatenia,
ale o nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného vo výške 70 Eur za jeden hektár užívanej
výmery pozemku, čo za rok 2023 predstavuje sumu 4.410,15 Eur a za obdobie od 01.01.2024 do
30.05.2024 alikvotnú časť nájomného 1.838 Eur. Pokiaľ by súd nárok posudzoval ako právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobkyňa poukázala na ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To

znamená, že má dôjsť k navráteniu do predošlého stavu, že sa má napr. vrátiť to, čo bolo prijaté,
odcudzenéaleboináčnadobudnuté.Akniejedobremožnáreštitúcia,trebaposkytnúťpeňažnúnáhradu,
ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura. V konaní bolo spoľahlivo
preukázané, že žalovaný na základe platne uzavretej zmluvy mal právo užívať poľnohospodársku pôdu
vo vlastníctve žalobkyne na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Výška bezdôvodného

obohatenia teda zodpovedá peňažnej čiastke, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
plniť podľa zmluvy. Pokiaľ by hypoteticky došlo k prípadu, že obe strany sporu si už vzájomne plnili,
t.j. žalobkyňa by získala dohodnuté nájomné a žalovaný užíval cudzí pozemok, pričom následne
by z akéhokoľvek právneho dôvodu bola zmluva vyhlásená za neplanú alebo by bola zrušená ex
tunc, zmluvné strany by si museli vrátiť všetko čo podľa nej dostali. Pokiaľ sa výška náhrady má

odvodzovať od prospechu, ktorý získal žalovaný plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol,
malo by sa vychádzať predovšetkým z výšky nájmu, ktorý bol dohodnutý podľa následne zrušenej
zmluvy, resp. by sa malo vychádzať z tzv. „Jednotnej platby na plochu“ – tzv. SAPS. Platba SAPS je
plošná platba odviazaná od produkcie na žiadateľom nahlásené hektáre ornej pôdy, trvalých trávnych
porastov, trvalých pasienkov alebo trvalých plodín. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky vo svojom Vestníku každoročne zverejňuje výšku SAPS, pričom oznámením
zo dňa 28.11.2022 predstavovala v roku 2022 sumu 113,07 Eur za 1 ha obhospodarovanej pôdy.
Napriek uvedenému si žalobkyňa uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške pôvodne
dohodnutého nájomného. Skutočnosť, že žalovaný súhlasil s nájomným vo výške 70 Eur za 1 ha
poľnohospodárskej pôdy svedčí o tom, že bol schopný nájomné v tejto výške platiť a pritom mu nájom

pozemkov musel prinášať ekonomický profit. Žalovaný riadne uhradil dohodnuté nájomné za celý rok
2022, pričom zmluva bola podpísaná až dňa 04.02.2022. Tým, že žalovaný podpísal zmluvu aj dodatok
súhlasil s dohodnutou výškou nájomného a musel si byť vedomý, že z výnosov z poľnohospodárskej
výroby ako aj z poskytnutých tzv. agrodotácií bude nielen schopný nájomné v uvedenej výške zaplatiť,
ale získa obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobkyne aj zisk.

13. Žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril.

14. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 07.10.2025 oznámila, že netrvá na výsluchu strán sporu
a od vykonania tohto dôkazu výslovne upúšťa. Zároveň súdu predložila dôkaz – Vestník Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ročník LIV čiastka 24.

15. Súd nariadil pojednávanie na deň: 26.11.2025, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobkyne
a žalovaného. Právny zástupca žalobkyne odkázal na písomné vyjadrenie zo dňa 16.07.2025. Súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil názor, že sa nejedná

o bezdôvodné obohatenie, ale že ide o nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného vo
výške 70 Eur za 1 ha prenajatej pôdy. Pokiaľ by súd mal iný názor, poukázal na to, že by mohlo
dôjsť aj k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v tom, že žalovaný mal právo užívať pôdu vo
vlastníctve žalobkyne, za ktorú neplatil. Krajský súd sa taktiež vysporiadal s otázkou začatia plynutiaomeškania žalovaného s platením nájomného. Nesporné je, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
zmluvy a jej dodatku. Neobstojí procesná obrana žalovaného, že nemohol pozemky, resp. ich časť
užívať pre neúčelnosť, pretože ich užívali iné subjekty. Žalovaný nikdy počas platnosti zmluvy túto

skutočnosť nevytkol, neodstúpil od zmluvy, nežiadal zmenu zmluvy. Stotožnil sa s právnym názorom
krajského súdu, že pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré bolo doručené 30.05.2024 z dôvodu
neplatenia nájomného s poukazom na čl. 8 ods. 5 zmluvy, zmluva zanikla alebo sa zrušila doručením
písomného odstúpenia nájomcu od zmluvy, nie spätne. Uplatnený nárok je nárok na zaplatenie zmluvne
dohodnutého nájomného vo výške 70 Eur ročne a za 1 ha pôdy a preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel

vrátane úroku z omeškania priznal žalobkyni nárok trov konania.
Právny zástupca žalovaného odkázal na predchádzajúce vyjadrenia. Čo sa týka merita veci poukázal
na to, že časť predmetu nájmu žalovaný nikdy nemohol užívať, nakoľko túto časť užívali iné tretie osoby,
to bolo doložené výpisom z programu Skeagis, z ktorého vyplýva, že minimálne na časť predmetu
nájmu poberali dotácie iné subjekty ako žalovaný, takisto časť pozemkov prenajatých sa nachádzala
v prenajatom bloku iných užívateľov bez možnosti prístupu žalovaného. Jednalo sa o pozemky, ktoré boli

tvarovo alebo veľkostne neupotrebiteľné na dohodnutý účel nájmu, teda poľnohospodárskych činností.
Čo sa týka dotácii, tieto nepredstavujú žiadne bezdôvodné obohatenie a žiadnym spôsobom nekorelujú
s nájomným, či dokonca s akýmkoľvek ziskom. Dotácie nie sú kompenzáciou nájomného, ale slúžia
na vykrývanie strát užívateľov poľnohospodárskych pozemkov, ktorí by inak nevedeli ani na takýchto
pozemkoch hospodáriť, pretože by boli v strate. Dotácie sú využívané najmä na pokrytie nákladov, či

už personálnych alebo materiálnych. Žalovaný nemá žiadny vzťah s tretími osobami, ktoré poberajú
dotácienačasťpredmetunájmu,anižiadnypríjemztejtočastipredmetunájmuužívaniatretímiosobami.
Odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od počiatku, v tomto smere poukázal na str. 4 podanej žaloby.
Túto skutočnosť nerozporoval, nebola sporná, až následne začala žalobkyňa tvrdiť iné skutočnosti. Viac
ako 8.000 m2 predmetu nájmu žalovaný nikdy užívať nemohol a ani neužíval, keďže tieto parcely boli

užívané inými subjektmi. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepodnikol žiadne kroky k náprave, tu
poukázal na konanie – žalovaný neplatil nájomné (v súlade s § 671 Občianskeho zákonníka, § 5 zákona
č. 504/2003 Z. z.). Pokiaľ žalobkyni nejaký nárok vznikol, je to nárok z bezdôvodného obohatenia, a to
vo výške obvyklého nájomného, ktorého výšku súdu žalovaný doložil. Žiadal žalobu zamietnuť.

16. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými žalobkyňou k žalobe ako
aj predloženými stranami sporu v priebehu konania: nájomná zmluva č. G. s prílohou č.1 k nájomnej
zmluve č. G. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6-10 spisu); dodatok č. G./1 k nájomnej zmluve č. G. (č.l. 11-18
p.v.); odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G. zo dňa XX.XX.XXXX s podacím lístkom a doručenkou (č.l.
19 -20 spisu); pokus o zmier zo dňa 06.06.2024 s podacím lístkom a doručenkou (č.l. 21-21 p.v. spisu);

obvyklávýškanájomnéhozarok2022prek.ú.B.E.F.zMinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidieka
Slovenskej republiky (č.l. 66 spisu); obvyklá výška nájomného za rok 2023 pre k.ú. B. E. F. z Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (č.l. 67 spisu); výstup z programu Skeagis (č.l.
68-68 p.v. spisu); výpis z účtu žalobcu o platbe vo výške 2.065,37 Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022
s detailom platby – B. A. 2020 - nájom (č.l. 75 spisu); výpis z účtu žalobcu o platbe vo výške 2.065,37

Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022 s detailom platby – B. A. 2021 - nájom (č.l. 76 spisu); výpis z účtu
žalobcu o platbe vo výške 4.491,44 Eur s dátumom zúčtovania 15.12.2022 s detailom platby – B. A. -
náj. pôdy 2022 (č.l. 77 spisu); obvyklá výška nájomného za rok 2022 pre k.ú. B. E. F. H. G. z Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (č.l. 92 spisu); obvyklá výška nájomného za
rok 2023 pre k.ú. B. E. F. H. G. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

(č.l. 93 spisu); obvyklé nájomné 2023 a 2024 (č.l. 94 spisu); vestník Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ročník LIV, 29. november 2022, čiastka 24 (č.l. 198-199 p.v.
spisu).

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

18. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

19. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.20. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

21. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

22. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., je výška úrokov z omeškania o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon
neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

29. Podľa § 10 ods. 4 prvá veta zákona č. 504/2003 Z. z., nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do
podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

30. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

31. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

33. Súd mal na základe vykonaného dokazovania z predloženej zmluvy preukázané, že žalobkyňa

ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu č.
G., predmetom ktorej bolo užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktorých výlučným vlastníkom
je prenajímateľ v podieloch uvedených v prílohe nájomnej zmluvy. Výmera prenajatej pôdy sa mala
aktualizovať pri zmene vlastníckych vzťahov počas prenájmu len formou písomnej prílohy k zmluve.
Účelom nájmu bolo užívanie prenajímaných pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní

podniku. V zmluve bolo dohodnuté, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu v zmysle
§ 10 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní od 09.02.2022
do 31.12.2027 (čl. IV. zmluvy). Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že ročné nájomné za prenajaté
pozemky bolo určené dohodou zmluvných strán vo výške 70 Eur za hektár užívanej výmery podielua nájomca sa zaviazal platiť ročné nájomné k 15.12. kalendárneho roka, za ten ktorý bežný kalendárny
rok. Zároveň sa nájomca zaviazal uhradiť ročné nájomné v celej výške aj za rok 2022 (čl. V body 1 a 2
zmluvy). Uzatvorenie zmluvy medzi stranami nebolo sporné.

34. Z prílohy č. 1 k zmluve mal súd preukázané, že prenajímateľ bol vlastníkom resp. spoluvlastníkom
pozemkov v k.ú. G. H. B. E. F. a celková výška nájomného za rok (rozumej rok 2022 – pozn. súdu)
predstavovala sumu 4.491,44 Eur.

35. Dodatkom č. G./1 k zmluve uzatvoreným dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou ako prenajímateľom
a žalovaným ako nájomcom došlo na základe zmien vlastníctva prenajímateľa v katastri nehnuteľností,
resp. vydania poľnohospodárskej pôdy do užívania k zmene prílohy k zmluve. Uvedeným dodatkom bola
zmenená celková dojednaná výška nájomného za 1 rok na sumu 4.410,15 Eur.

36. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila nárok na zaplatenie sumy 6.248,15 Eur, ktorá mala predstavovať

bezdôvodné obohatenie vo výške dohodnutého nájomného za rok 2023 ako aj pomernej časti roku 2024,
t.j. od 01.01.2024 do 30.05.2024, keď žalovaný predmetné nájomné za rok 2023 nezaplatil v lehote
splatnosti a žalobkyňa mala z uvedeného dôvodu odstúpiť od zmluvy.

37. Odstúpenie od zmluvy predstavuje spôsob jej zrušenia prostredníctvom jednostranného prejavu

vôle tej zmluvnej strany, ktorá je na to oprávnená na základe zmluvy alebo zákona. Podmienkou
odstúpenia od zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v § 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy sa teda môže zakladať buď na zákone (ktorý ho
v konkrétnom prípade aj situácii pripúšťa) alebo na zmluve, ak bolo odstúpenie vyhradené jednej
príp. obom stranám. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka má dispozitívnu povahu. Účastníkom

právneho vzťahu tak dáva možnosť odvrátiť dohodou dôsledky vyplývajúce inak zo zákonnej úpravy.
To sa týka tak možnosti založiť za zmluvne dohodnutých podmienok možnosť odstúpenia od zmluvy na
základe dohody, tak možnosti modifikovať zákonné dôsledky spojené s dátumom, ku ktorému sa zmluva
v dôsledku odstúpenia ruší.

38. Súd mal zo zmluvy za preukázané, že zmluvné strany si v nej dojednali možnosť odstúpenia
vyhradenú tak pre nájomcu (čl. VIII bod 3 zmluvy) ako aj pre prenajímateľa (čl. VIII bod 2 zmluvy).
Ako jeden z dôvodov pre ktoré môže prenajímateľ od zmluvy odstúpiť aj pred uplynutím dohodnutého
času nájmu strany v čl. VIII bod 2 písm. d) zmluvy dojednali situáciu, ak nájomca neuhradil riadne
a včas čo i len jedno splatné nájomné (písomná výzva prenajímateľa sa nevyžaduje). Zmluvné strany sa

v zmluve dohodli, že odstúpenie od zmluvy ktoroukoľvek zmluvou stranou musí byť písomné a zaslané
doporučene na adresu druhej zmluvnej strany. V odstúpení musí byť uvedený dôvod odstúpenia, keď
účinným dôvodom odstúpenia môžu byť len dôvody odstúpenia uvedené v zákone alebo dohodnuté
v zmluve (čl. VIII bod 4 zmluvy). Nájom sa potom skončí odstúpením od zmluvy z dôvodov uvedených vo
všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo dohodnutých v zmluve (čl. VIII bod 1 písm. c) zmluvy).

39. Listom zo dňa 27.05.2024 (označeným ako „Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G. zo dňa
XX.XX.XXXX“) žalobkyňa ako prenajímateľ podľa čl. VIII bod 2 písm. d) zmluvy odstúpila od zmluvy,
nakoľko nájomca nezaplatil splatné nájomné za rok 2023 v lehote splatnosti k 15.12.2023. Žalobkyňa
v odstúpení poukázala na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na čl. VIII bod 2 písm. d) a bod

5 zmluvy. Zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného ako nájomcu, aby upustil od užívania nehnuteľností,
ktoré boli predmetom zmluvy. Taktiež vyzvala nájomcu k úhrade dlžného nájomného za rok 2023
ako aj alikvotnej časti výšky nájomného za rok 2024. Z podacieho lístka a doručenky (č.l. 19pv –
20 spisu) súdu vyplynulo, že odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 30.05.2024 v súlade s čl. X
zmluvy na adresu žalovaného uvedenú v čl. I zmluvy. Súd mal vzhľadom na uvedené preukázané,

že odstúpením žalobkyne ako prenajímateľa od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvného záväzkového
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným založeného zmluvou. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť
okamihom jeho doručenia žalovanému, teda dňa 30.05.2024.

40. Pokiaľ ide o časový moment zániku práv a povinností účastníkov zmluvy, z ustanovenia § 48 ods.

2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva sa zrušuje od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany
nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase zrušenia zmluvy. Súd mal pritom z článku VIII. bod 5 zmluvy
za preukázané, že zmluvné strany si v zmluve výslovne dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy
zo strany prenajímateľa sa zmluva zrušuje po zbere úrody, pokiaľ bola založená nájomcom, ak úrodanájomcom založená nebola, zmluva sa zrušuje doručením písomného odstúpenia od zmluvy nájomcovi.
Žalovaný ani napriek tvrdeniu žalobkyne (vo vyjadrení zo dňa 16.07.2025) o tom, že vo svojich
doterajších tvrdeniach neuvádzal a ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že na prenajatých pozemkoch

založilnejakúúrodu,sakuvedenémunijakonevyjadril.Súdtedanemalvkonanítvrdenéanipreukázané,
že by nájomca úrodu založil a teda ustálil, že zmluva sa zrušila dňom 30.05.2024, teda doručením
písomného odstúpenia od zmluvy nájomcovi. Vzhľadom na uvedené potom plnenie poskytnuté pred
zrušením takejto zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov
nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia. Hoci je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala

zaplateniasumy6.248,15Eurspríslušenstvomztitulubezdôvodnéhoobohatenia,súd(takakozdôraznil
aj odvolací súd v bode 9 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia) uvádza, že civilné sporové konanie je
ovládané zásadou iura novit curia – súd právo pozná, pričom strany sporu nie sú povinné uplatnený
nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať z dôvodu, že právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd
ustálil, že nárok žalobkyne je nárokom na zaplatenie dlžného nájomného.

41. K výške uplatneného nároku žalobkyne súd uvádza, že z predloženého dodatku k zmluve zo
dňa 01.01.2023 mal preukázané, že výška nájomného za rok prestavovala sumu 4.410,15 Eur, ďalšie
následné zmeny výšky nájomného súdu neboli predložené ani stranami tvrdené. Keďže žalobkyňa si
žalobou uplatnila nárok na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2023 a za časť roku 2024, konkrétne od
01.01.2024do30.05.2024(dodoručeniaodstúpeniaodzmluvy),súdpoprepočítanízaviazalžalovaného

na zaplatenie dlžného nájomného v zmluvne dohodnutej výške za uvedené obdobie, a to v celkovej
sume 6.229,64 Eur, pozostávajúcej z dlžného nájomného za rok 2023 vo výške 4.410,15 Eur a z dlžného
nájomného za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024 vo výške 1.819,49 Eur (pri počte dní v roku 2024
– 366 dní a počte dní príslušného žalovaného obdobia - 151 dní).

42. K argumentu žalovaného o tom, že tento nemohol pozemky (príp. ich časť), ktorých prenájom bol
predmetom zmluvy užívať súd uvádza, že zo spisu nemal preukázané, že by žalovaný žalobkyňu na
prípadnú nemožnosť užívania upozornil, príp. vzhľadom na toto svoje tvrdenie žiadal o zmenu zmluvy,
príp. od zmluvy odstúpil a pod. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o tom, že práve z neplatenia nájomného
mala byť žalobkyni zjavná skutočnosť, že žalovaný pozemky nemohol užívať, toto súd považuje za

účelové, keď nájom končí vo vymedzených prípadoch. Zároveň aj s poukazom na čl. VI zmluvy žalovaný
si musel byť vedomý následkov neplatenia nájomného (príp. omeškania s platením nájomného) a súdu
sa javí ako nelogické to, aby žalovaný bez toho, aby žalobkyňu na takúto ním v konaní tvrdenú
skutočnosť upozornil, len prestal platiť nájomné najmä s ohľadom aj na dohodnuté „sankcie“, ktoré
sú s neplatením nájomného spojené (čl. VI zmluvy – právo na úroky z omeškania, právo na zmluvnú

pokutu). Súd na dôvažok ešte odkazuje na samotné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 09.10.2024, cit. „A práve tam je rozdiel oproti nájomnej zmluve, kde vlastne je
povinnosť platiť nájomné bez ohľadu na to, či sa vec užíva alebo nie, platí sa zásadne len za tú možnosť
vec užívať. Rozdiel medzi plnením z nájomnej zmluvy a plnením z bezdôvodného obohatenia je ten,
že pri bezdôvodnom obohatení je nutné preukázať reálne skutočné užívanie veci, nielen možnosť vec

užívať.“, s ktorým sa súd stotožňuje.

43. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do
zaplatenia, súd poukazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na čl. VI bod 1 zmluvy, kde si

zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného mal prenajímateľ právo
naúrokyzomeškaniapodľaosobitnéhopredpisu.Vovzťahukuplatnenémunárokunazaplatenieúrokov
z omeškania (aj v súlade s názorom odvolacieho súdu) nie je právne významné, či žalobkyňa vyzvala
žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní
je naopak podstatné to, že žalovaný bol preukázateľne vyzvaný na zaplatenie dlžného nájomného

za užívanie poľnohospodárskej pôdy, a to už v samotnom odstúpení od zmluvy. Keďže žalovaný
ako nájomca nezaplatil nájomné za rok 2023, ktorého splatnosť nastala dňom 15.12.2023 (uvedené
vyplynulo z čl. V bod 2 zmluvy), a ani nájomné za časť roku 2024, na ktorého zaplatenie ho žalobkyňa
vyzvala v odstúpení od zmluvy zo dňa 27.05.2024, doručenom žalovanému dňa 30.05.2024, súd
zaviazalžalovanéhonazaplatenieúrokuzomeškania9,50%ročnezosumy4.410,15Eurod16.12.2023

do zaplatenia, zo sumy 1.819,49 Eur od 01.06.2024 do zaplatenia v súlade s § 563 Občianskeho
zákonníka. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.44. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáhala zaplatenia sumy 6.248,15 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia, po čiastočnom

späťvzatí v uplatnenej výške úrokov z omeškania (podanie žalobkyne zo dňa 17.07.2024) pred
doručením žaloby žalovanému sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 6.248,15 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 1.838
Eur od 31.05.2024 do zaplatenia. Súd vzhľadom na závery vykonaného dokazovania považoval nárok
žalobkyne za dôvodný vo výške 6.229,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo

sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.819,49 Eur od 01.06.2024 do zaplatenia,
z uvedeného dôvodu súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, a žalobkyni,
ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom
na pomer jej úspechu a neúspechu (97,4 % - 2,6 %) v rozsahu 94,8 %, o výške ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

52. Záverom súd len pre úplnosť k poukazu žalovaného na nesprávny postup, keď žalobkyňa si
v pôvodnom návrhu (žalobe) uplatnila úroky z omeškania nad zákonné limity, ktoré následne po
výzve súdu upravila (žalobkyňa požiadala v zmysle § 139 CSP o zmenu žaloby), čo malo spôsobiť
procesný neúspech žalovaného (mysliac asi žalobkyňu – pozn. súdu) z dôvodu jej zavinenia na
zastavení v predmetnom rozsahu, uvádza, že keďže žaloba bola vzatá späť (v časti) pred jej doručením

žalovanému podľa § 145 ods. 3 CSP, o zastavení konania v tejto časti súd nerozhodoval. Zároveň
však súd vo výroku o náhrade trov konania zohľadnil, že po späťvzatí žaloby v časti konal už len o
zvyšku pôvodne uplatneného nároku, keď pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu v konaní zohľadnil
čiastočný neúspech žalobkyne v časti pôvodne uplatneného úroku z omeškania, keď súd pre účely
tohto výpočtu kapitalizoval uplatnený a priznaný úrok z omeškania ku dňu vydania tohto rozhodnutia

(t.j. k 17.12.2025).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.
z. (Exekučný poriadok).