Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100567
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Ľudovít
Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50 120 671, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 720 716 7242 0 zo
dňa 31.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 720 716 7242 0 zo dňa 26. februára 2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie 1“) prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi od 18. októbra 2020
invalidný dôchodok v sume 339,50 EUR mesačne. Nárok na invalidný dôchodok žalobcovi vznikol 21.
septembra 2018, priznaný mu bol od 18. októbra 2020 a následne bol zvýšený od 01. januára 2021 na

sumu 348,40 EUR mesačne, od 01. januára 2022 na sumu 353,00 EUR mesačne, od 01. januára 2023
na sumu 394,70 EUR mesačne a od 01. júla 2023 na sumu 436,60 EUR mesačne.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia 1 správny orgán uviedol, že žalobca bol uznaný za
invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou a to na základe lekárskej správy - odborného posudku o invalidite zo dňa
20.11.2023.

3. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov
a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 21.09.2018, žalobca
získal 10 879 dní, t. j. 29 rokov a 294 dní, obdobia dôchodkového poistenia, získanie ďalšieho obdobia
dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Na dôchodkové účely sa ako obdobie dôchodkového
poistenia nehodnotila v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období od 01.01.2001
do 31.12.2003, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Na dôchodkové účely sa
nehodnotilo ani obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2003, nakoľko
uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.4. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné
podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu tento nárok vznikol a to podľa § 70 ods. 1 zákona o

sociálnompoistenídňa21.09.2018.Podľa§80zákonaosociálnompoistenívšakbolinvalidnýdôchodok
žalobcovi priznaný až od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca alebo nemocenského priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, to
znamená od 18. októbra 2020.

5. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému
sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku,
aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Prvostupňový správny orgán uviedol podrobný výpočet sumy invalidného dôchodku a jednotlivých
činiteľov ovplyvňujúcich jeho výšku s tým, že priemerný osobný mzdový bod je 0,9559, obdobie

dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím je 46,0137 rokov, aktuálna dôchodková hodnota
13,6361 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená posudkovým lekárom bola
55 %. Suma invalidného dôchodku tak predstavuje 329,90 EUR mesačne. Táto suma bola žalobcovi
následne valorizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení v zmysle výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia 1 postupne až na sumu 436,60 EUR mesačne.

6. Ďalším rozhodnutím č. 720 716 7242 0 zo dňa 26. februára 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie
2“) prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4, § 293fzg, § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom
poistení sumu invalidného dôchodku žalobcovi zvýšil od 01. augusta 2023 na 537,90 EUR mesačne
asúčasnepodľa§82,§293gbods.1a§293gcods.1zákonaosociálnompoistenímusumuinvalidného

dôchodku od 01. januára 2024 zvýšil na 557,30 EUR mesačne.

7. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia 2 správny orgán konštatoval, že Sociálna poisťovňa je
povinná preskúmať invaliditu poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 01.08.2023
a trvá aj po 31.07.2023 a to v znení zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.08.2023 a rozhodnúť

o sume invalidného dôchodku. Konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u žalobcu od 01.08.2023 podľa predpisov účinných od 01.08.2023 je 60 %, pričom zdravotný stav
žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom a jeho výsledok je zaznamenaný v Lekárskej správe
- odbornom posudku o invalidite zo dňa 20.11.2023. Prvostupňový správny orgán uviedol spôsob
výpočtu sumy invalidného dôchodku - priemerný osobný mzdový bod 0,9559 x 46,0137 rokov obdobia

dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 16,4764 x 60 %
= 434,90 EUR mesačne. Uviedol tiež, ako bola táto suma zvýšená podľa príslušných ustanovení zákona
o sociálnom poistení na sumu 537,90 EUR mesačne a následne valorizovaná od 01.01.2024 na sumu
557,30EURmesačneapoukázalnato,ženároknainvalidnýdôchodokžalobcovivznikolod21.09.2018.

8.Protiprvostupňovémurozhodnutiu1aprvostupňovémurozhodnutiu2podalžalobcavzákonnejlehote
odvolanie, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nesprávne určenie rozhodujúceho zdravotného
postihnutia. Za svoje rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobca považuje stav po infarkte myokardu.
Žiadal, aby bolo za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie stav po infarkte myokardu

s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení, maximálna záťaž 50 W – NYHA III s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 60 do 80 %. Nedostatočnosť zistenia
skutkového stavu videl žalobca v tom, že posudkový lekár nevykonal žiadne funkčné vyšetrenia
uvádzané v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži,
angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie a pod.), ani nezabezpečil ich vykonanie. Namietal

tiež, že prvostupňové rozhodnutia neobsahujú preskúmateľné vecné dôvody, resp. že posudkový lekár
nedal žalobcovi preskúmateľnú odpoveď na to, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil
iné, než ktoré uviedol žalobca.

9. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného

odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 720 716 7242 0 zo dňa 31.05.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie 1
a prvostupňové rozhodnutie 2 potvrdil.10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 20.11.2023 bol žalobca
uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % a s dátumom

vzniku invalidity od 21.09.2018, so zvýšením od 01. augusta 2023 na 60 %. Nakoľko v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a dátum vzniku invalidity, na základe podaného odvolania bol znova posúdený jeho zdravotný stav a
to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín dňa 09.04.2024,
ktorý nezmenil pôvodný posudkový záver, odvolaniu nevyhovel a predložil kompletný posudkový spis

posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Ten
posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 28.05.2024. Následne odvolací orgán citoval závery posudkového
lekára ústredia žalovanej.

11. Odvolací orgán zhrnul, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil VAS
LS chrbtice riešený operačne dňa 21.09.2018 bez paréz, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č.

461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (účinnej do 31. júla 2023), od 21. septembra 2018 do 31.
júla 2023 zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, stavy po úrazoch chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu,

ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % -
45 %). Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch posudkový lekár zvýšil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10
%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak u žalobcu predstavuje 55 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár určil od 21. septembra

2018.

12. Ďalej odvolací orgán zhrnul, že v súvislosti so zmenou právnej úpravy prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení, účinnej od 01. augusta 2023, je rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa
posudkového lekára naďalej VAS LS chrbtice riešený operačne dňa 21.09.2018 bez paréz (kód dg.

M51), ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úrazoch chrbtice, písmena
b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s
podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 30 % - 50 %). Za iné zdravotné postihnutia uvedené v
diagnostických záveroch posudkový lekár zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u žalobcu podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, takže celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 01. augusta 2023 je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dátum vzniku invalidity bol určený od 21. septembra 2018.

13. Odvolací orgán následne skonštatoval, že žalobca je invalidný, pretože jeho miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Odvolací orgán tiež konštatoval, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 55 % od 21.09.2018 a v súvislosti so zmenou právnej úpravy

prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01.08.2023 už nie 55 %, ale 60 % a keďže
nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený
predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume,
podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu bolo podľa odvolacieho orgánu
rozhodnuté prvostupňovými rozhodnutiami správne, v súlade so zákonom o sociálnom poistení. V

závere odvolací orgán poukázal na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske
znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu
boli podľa odvolacieho orgánu dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho

poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi,
ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch
sa zhodujú. Vo vzťahu k výpočtu sumy invalidného dôchodku odvolací orgán poukázal na § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že sumu a výpočet invalidného dôchodku žalobca
nenamietal.

Správna žaloba, žalobné body

14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
a navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a tiež zaviazať žalovanú

povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. V správnej žalobe žalobca tiež požiadal
o nariadenie pojednávania vo veci.

15. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uvádzal, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné
najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, tiež preto, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v

rozporesadministratívnymispismialebovnichnemáoporu,zistenieskutkovéhostavuorgánomverejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej a napokon aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia a k nemu priloženého posudku zo dňa 28.05.2024
nevyplýva, či posudok vyhotovil posudkový lekár, pretože chýba označenia lekára menom, priezviskom,
podpisom a pečiatkou zdravotníckeho pracovníka a teda osoba lekára, ktorá tento posudok vyhotovila,
nie je identifikovaná a nie je možné zistiť, či spĺňa podmienky na výkon lekárskej posudkovej činnosti.
Žalobca namietal, že postup žalovanej (jej pracovníka) je tak zmätočný a nepreskúmateľný, keďže

posudok o invalidite nevyhotovil posudkový lekár. Keďže nie je možné overiť osobu, ktorá posudzovala
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu a
vypracovala odborný lekársky posudok, podľa žalobcu nie je možné prihliadať na jeho obsah. Žalobca
zároveň vyjadril pochybnosti o nezaujatosti a odbornosti neznámej osoby, ktorá lekársky posudok
tvoriaci prílohu napadnutého rozhodnutia vyhotovila. Podľa žalobcu, ak nie je možné z rozhodujúceho

dôkazu zistiť meno, priezvisko a odbornosť osoby, ktorá posudok vypracovala, nemá žiaden účastník
konania (ani žalobca) možnosť zistiť potrebné údaje na preverenie zákonného postupu žalovanej a
žalovaná môže ex post uviesť meno a priezvisko osoby a doložiť potvrdenie o odbornosti osoby, ktorá
prípadné podmienky spĺňa, ale ktorá v skutočnosti lekársky posudok nevyhotovila, a preto uvedené
je podľa žalobcu nezhojiteľnou vadou konania, ktorá spôsobuje bez iného nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

17. Žalobca tiež namietal, že jeho návrhy a vyjadrenia pracovníci žalovanej odmietli zaznamenať
a doplniť na ich základe dokazovanie s tým, že žalovaná nemá právomoc zisťovať skutkový stav
doplnením potrebných vyšetrení a že žalobca sa môže na svojich lekárov sťažovať na VÚC.

18. Ďalej žalobca namietal, že v predmetnej veci bolo potrebné pre presné a úplné zistenie stavu veci
vykonať vyšetrenia, a to echokardiografiu v pokoji a po záťaži, angiografiu, flebografiu, rádionuklidové
vyšetrenie, ktoré však v danej veci neboli vykonané napriek návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania.
Podľa žalobcu tiež žalovaná mala prizvať k lekárskej posudkovej činnosti praktického lekára a lekára

so špecializáciou. Podľa napadnutého rozhodnutia však zákonná norma vyšetrenie nevyžaduje a
posudkový lekár iba posudzuje zdravotnú dokumentáciu. Podľa žalobcu, ale nie je zrejmé, o čo sa
opiera právny názor žalovanej, že funkčné vyšetrenia žalovaný nezisťuje, prípadne ich nevykonáva
posudkový lekár, prípadne ním prizvaní lekári (ak nemá odbornosť), alebo nenariadi ich vykonanie,
obzvlášť v spojení s tým, že zdravotná dokumentácia opísaná v prílohe napadnutého rozhodnutia

neobsahuje žiadne zhodnotenie zostávajúcej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Keďže toto posúdenie nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie, tak ho podľa žalobcu musí vykonať niekto
iný, t.j. napríklad „pisateľ prílohy napadnutého rozhodnutia“, ktorý však žiadne funkčné vyšetrenia a
posúdenie nevykonal z dôvodu, že podľa žalovanej to zákonná norma nevyžaduje. Žalovaná tak podľa

názoru žalobcu v danej veci nezisťovala skutočnosti, ktoré podľa zákona pre rozhodnutie v danej veci
zisťovať mala.19. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná v danej veci síce zistila nové zdravotné postihnutie žalobcu a
to hypertenziu III, avšak toto pre účely posudkovej činnosti nehodnotila z dôvodu, že tento zistený stav
netrvá dlhšie ako 1 rok. Právna norma však neuvádza, že tento stav má pred jeho hodnotením trvať

dlhšie ako 1 rok, ale uvádza, že má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok, t.j. k tomu, aby
hožalovanánehodnotila,jepotrebnézistenie,žetentostavnebudepodľapoznatkovlekárskejvedytrvať
dlhšie ako 1 rok. K takémuto zisteniu však podľa argumentácie žalobcu žalovaná nedospela, žiadnymi
poznatkami lekárskej vedy v danej veci sa nezaoberala (keďže žiaden lekár s príslušnou odbornosťou
v danej veci nerobil posudkovú činnosť) a žiadne poznatky pre potreby prijatia záveru o neposudzovaní

tohto nepriaznivého zdravotného stavu pre toto konanie v napadnutom rozhodnutí neuviedla.

20. Žalobca poukázal na ústavou garantované právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie
v prípade taxatívne vymedzených sociálnych udalostí. Namietal, že žalovaná v konaní postupuje
svojvoľne, nerešpektuje zákony a riadne nezistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci.
Žalobca uviedol, že má právo poznať dôvody, prečo sa v jeho veci nevykonali ním navrhnuté dôkazy

a prečo sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré skutočne existujú a ktoré on pociťuje ako
rozhodujúce a ktoré sú rozhodujúce aj v zmysle gradácie obsiahnutej v prílohe č. 4 zákona o sociálnom
poistení.

21. Podľa žalobcu sa žalovaná v danej veci v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vecne

nevysporiadala s obsahom všetkých relevantných odvolacích bodov, respektíve relevantnými
skutočnosťami pre rozhodnutie v danej veci. Žalobca namietal, že nedostal od žalovanej riadne
odpovede na konkrétne námietky, ku konkrétnym námietkam sa žalovaná podľa jeho názoru buď
nevyjadrila, alebo sa vyjadrila spôsobom, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

22. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu
zamietol ako nedôvodnú a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Zároveň uviedla, že nežiada
správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

23. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa
28.05.2024, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, s dátumom vzniku invalidity od 21.09.2018 a v

súvislosti so zmenou právnej úpravy prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01.08.2023
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 55 %, ale je 60 %.

24. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil VAS LS chrbtice riešený
operačne dňa 21.09.2018 bez paréz, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení

(účinnej do 31.07.2023), od 21.09.2018 do 31.07.2023 zaradené do kapitoly XV- choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 -
stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné zdravotné postihnutia žalobcovi zvýšil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
a teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola určená na 55%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár určil od 21.09.2018,
ktorý to dátum je medicínsky odôvodnený.

25. V súvislosti so zmenou právnej úpravy prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení od 01.08.2023
je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii
chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy

nervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosťsvalovéhokorzetuchrbtaspodstatnýmobmedzenímcelkovej
výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50 % (z rozpätia 30 % -50 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil mieru poklesuschopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, teda celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 55 %, ale 60 %, s dátumom zmeny od 01.08.2023.

26. Námietku žalobcu, že z odborného lekárskeho posudku zo dňa 28.05.2024 nevyplýva, kto tento
posudok v skutočnosti vyhotovil, nakoľko chýba označenie lekára menom, priezviskom, podpisom a
pečiatkouzdravotníckehopracovníka,žalovanýoznačilzaprávneirelevantnú,nakoľkoodbornýlekársky
posudok je prílohou rozhodnutia žalovanej a je jeho nedeliteľnou súčasťou, preto nie je potrebné,
aby bol podpísaný, pričom napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ustanovenia § 209 ods.

6 zákona o sociálnom poistení, t. j. v napadnutom rozhodnutí je uvedené, ktorá organizačná zložka
žalovanej rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na
rozhodnutí je odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej
osoby. V napadnutom rozhodnutí je konkretizované, že odborný lekársky posudok zo dňa 28.05.2024
vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne. Odborný
lekársky posudok nie je rozhodnutím, ale podkladom pre rozhodnutie, pre ktorý zákon o sociálnom

poistení nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou
tak, ako sa to vyžaduje pri samotnom rozhodnutí.

27. Pochybnosti žalobcu o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu ako aj o odbornosti
posudkového lekára, ktorý odborný lekársky posudok vyhotovil, označila žalovaná za nedôvodné,

vyvolané subjektívnym presvedčením žalobcu, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových
zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaná poukazovala na to, že výkon
posudkového lekárstva je regulovaný viacerými právnymi predpismi, medzi inými aj zákonom č.

578/2004 Z. z. a poukazovala na jeho § 7a ods. 1. Konštatovala, že na to, aby mohol lekár vykonávať
profesiu posudkového lekára, musí mať nielen ukončené vysokoškolské štúdium, avšak musí mať aj
atestáciu z odboru posudkového lekárstva, ktorú je možné získať len úspešným ukončením trojročného
špecializačného štúdia. Toto špecializačné štúdium nadväzuje na špecializáciu v špecializačnom odbore
podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z.. V súvislosti so spochybňovaním

objektívnosti posudkového lekára žalovanej zo strany žalobcu, žalovaná poukazovala na judikát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 9/2005 - 1So/109/2003, v zmysle ktorého akékoľvek
spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viesť k porušeniu
princípov právneho štátu.

28. Žalovaná uzavrela, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a
nepreskúmateľnosťou, odborný lekársky posudok, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre
rozhodnutie, je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom,
ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Predložené lekárske správy a zdravotná dokumentácia
boli podľa žalovanej riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej

posudkovej činnosti posudkového lekára. Z posudku je podľa žalovanej zrejmé, z akých podkladov
posudkový lekár vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce a posudok je odôvodnený
takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára a nevzbudzujú
odôvodnenépochybnostiojehosprávnosti.Žalovanásatakpridržiavalaskutkovýchaprávnychdôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti a zákonnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

29. Vo svojej replike žalobca k vyjadreniu žalovanej o tom, že odborný lekársky posudok je prílohou
napadnutého rozhodnutia a je jeho nedeliteľnou súčasťou, preto nie je potrebné, aby bol podpísaný,

namietal, že predpísanou náležitosťou napadnutého rozhodnutia nie je príloha, t. j. príloha nemôže byť
nedeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia a žalovaná nemôže pripájať žiadne prílohy, inak by bol
uvedený spôsob konania uvedený v zákone. K vyjadreniu žalovanej o tom, že odborný lekársky posudok
nie je rozhodnutím, ale podkladom pre rozhodnutie a preto sa nevyžaduje, aby bol podpísaný, žalobca
uviedol, že skutočnosť, aby bolo overiteľné, kto odborný lekársky posudok vypracoval, je dané povahou

tohto podkladu (nevyhnutnosťou overiť odbornosť tejto osoby) a vyplýva z princípu transparentnosti.
Fakt, že žalovaná posiela odborný lekársky posudok až spolu s napadnutým rozhodnutím je podľa
žalobcu nesprávny, v rozpore s princípom transparentnosti, účastník konania by mal mať možnosť
dozvedieť sa o jeho obsahu už v prebiehajúcom konaní a nie až po jeho skončení. Žalobca tiežnamietal, že žalovaná, ktorá má spis vo svojej dispozícii, môže do spisu kedykoľvek voľne dokladať
a odstraňovať z neho dokumenty a účastník konania sa o tom nedozvie (slušnosť a odbornosť sa
neprezumuje). Ďalej v replike žalobca uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o odbornosti osoby, ktorá

spísala odborný lekársky posudok, žiada súd, aby v rámci edičnej povinnosti zaviazal žalovanú na
predloženie dokladov o tom, že táto osoba spĺňa zákonom požadovanú odbornosť. Pokiaľ žalovaná vo
vyjadreníksprávnejžalobecitovalazjudikátuNajvyššiehosúduSRč.R9/2005-1So/109/2003,žalobca
namietal, že citované slovné spojenie, ktoré uviedla žalovaná, sa v predmetnom rozsudku nevyskytuje.
Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovanej v jej vyjadrení o tom, že skutkový stav bol riadne zistený, žalobca

namietal, že v predmetnej veci bolo potrebné pre presné a úplné zistenie stavu veci vykonať vyšetrenia
žalobcu a to echokardiografiu v pokoji a po záťaži, angiografiu, flebografiu, rádionuklidové vyšetrenie,
ktoré ale vykonané neboli napriek návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania. V závere žalobca
namietal, že žalovaná vedome ohýba právne normy, podklady rozhodnutia a prispôsobuje si stav tak,
aby z jeho záverov plynulo, že nemôže žalobcovi priznať invalidný dôchodok vo výške, v ktorej mu podľa
zákona o sociálnom poistení patrí. Záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

podľa žalobcu nemá oporu v podkladoch rozhodnutia a je prejavom svojvôle žalovanej a vyjadril vo
všeobecnosti pochybnosti o kvalite prístupu žalovanej k vybavovaniu žiadostí o invalidný dôchodok a o
kvalite obsahu rozhodnutí v obdobných veciach s tým, že nie každý žiadateľ je schopný a ochotný sa
domáhať svojich práv na správnom súde.

30. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 07.10.2024,
dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom na žiadosť žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa

uskutočnilo dňa 17.12.2025.

32. Žalobca sa na pojednávaní v celom rozsahu pridŕžal svojich písomných podaní doručených súdu,
žalobných bodov a argumentácie v nich uvedených. Uvádzal, že nakoľko je lekársky posudok v konaní
kľúčovým dôkazom, je potrebné, aby bol vyhotovený na to odborne spôsobilou osobou, pričom namietal,

že lekársky posudok v jeho veci nevyhotovil lekár s príslušnou odbornosťou. Poukázal na povinnosť
žalovanej v zmysle § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení postupovať tak, aby presne a úplne zistila
skutočný stav veci a na všeobecné posudkové hľadisko uvedené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom
poistení a namietal nevykonanie funkčných vyšetrení posudkovým lekárom. Namietal opomenutie
diagnózy hypertenzia III. stupňa a absenciu zdôvodnenia, prečo by tento stav nemal trvať dlhšie

ako jeden rok. Naďalej zastával názor, že posudkový lekár mal k posudzovaniu zdravotného stavu
žalobcu prizvať príslušných lekárov. Zotrval na petite svojej správnej žaloby. K návrhom na vykonanie
dokazovania uviedol, že nepožaduje ďalej vykonať výsluch žalobcu, tak ako bolo navrhované v správnej
žalobe, navrhoval však, aby súd vykonal výsluch pracovníka žalovanej, ktorý vypracoval posudok zo
dňa 28.05.2024. Tiež žiadal výsluch kardiológov, ktorých mená však nevedel označiť a tieto podľa

potreby označí do desiatich dní. Pokiaľ ide o návrh uvádzaný v replike žalobcu na doloženie dokladov
o odbornosti posudkového lekára, ktorý spísal posudok, na tomto už ďalej netrval.

33. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe, ako aj na
správnosti napadnutého rozhodnutia. Trvala na tom, že odborný posudok posudkového lekára, ktorý

bol vypracovaný 28.05.2024, je úplný, jasný a zreteľný. Je presne uvedené, prečo hypertenzia tretieho
stupňa nebola posúdená, nakoľko ten zdravotný stav netrval rok, prvýkrát sa zobrazuje až 30.01.2024.
Žalovaná trvala na správnosti obsahu a záverov odborného posudku vypracovaného posudkovým
lekárom. Uviedla, že posudok vypracovaný 28. mája 2024 je vypracovaný posudkovým lekárom
s príslušnou atestáciou, nakoľko inak by do zamestnania posudkového lekára sociálnej poisťovne

nemohol byť ani prijatý. Žalovaná trvala na všetkých svojich doterajších právnych argumentáciách a
žiadala, aby súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaná nemala žiadne návrhy na doplnenie
či vykonanie dokazovania.34. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

35. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

36. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

37. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

39. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

40. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

41. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

42. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

43.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré

je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

44. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

45. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.46.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

47. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

48. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

49. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a o zvýšení invalidného dôchodku.

50. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 20.11.2023, doručenou

žalovanej dňa 27.11.2023, si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od
21.09.2018.

51.Vkonanížalobcanamietalpredovšetkýmchýbajúceúdaje,ktorébyidentifikovaliosobuposudkového
lekára, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite zo dňa 28.05.2024 (t. j. meno, priezvisko, podpis

a pečiatka zdravotníckeho pracovníka) a vyjadroval pochybnosti o tom, či táto osoba spĺňa kritériá
nezaujatosti a odbornosti, resp. spochybňoval, či vôbec odborný posudok o invalidite bol vyhotovený
posudkovým lekárom. Ďalej žalobca namietal nevykonanie vyšetrení (echokardiografia v pokoji a po
záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie) posudkovým lekárom, čo podľa žalobcu
malo za následok nedostatočné zistenie stavu veci. Namietal aj nezohľadnenie nového zdravotného

postihnutia žalobcu a to hypertenzia III a nezohľadnenie zdravotného postihnutia, ktoré žalobca pociťuje
ako rozhodujúce (ochorenie srdca po infarkte myokardu).

52. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré

súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej

činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok

vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

53. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám

posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.54. Po preskúmaní lekárskej správy a k nej pripojeného odborného lekárskeho posudku zo dňa
28.05.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia v danej veci, správny súd dospel

k záveru, že tento spĺňa vyššie uvedené kritériá.

55. V lekárskom posudku boli uvedené lekárske správy, ktoré boli podkladom pre prijatie záverov
posudkového lekára, ktoré to lekárske správy sa nachádzajú v administratívnom spise. Posudkový
lekár zohľadnil ochorenia žalobcu vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ a určil, že rozhodujúcim

ochorením žalobcu, tak v období od vzniku invalidity (21.09.2018) do 31.07.2023, ako aj v období od
01.08.2023, je VAS LS chrbtice riešený operačne dňa 21.09.2018 bez paréz, ochorenie podľa prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového aparátu,
oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a
medzistavcovýchplatničiek,stavypoúrazechrbtice,písmenab)-častorecidivujúceprejavynervovéhoa
svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti

organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v období od
21.09.2018 do 31.07.2023 45 % a v období od 01.08.2023 50 %, čo v oboch prípadoch predstavuje
hornú hranicu ochoreniu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia.

56. Pokiaľ žalobca za svoje rozhodujúce zdravotné postihnutie považuje stav po infarkte myokardu,

správny súd opakovane zdôrazňuje, že určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia vyžaduje
medicínske znalosti, ktorými sudcovia správneho súdu (rovnako ako žalobca) nedisponujú a teda
správny súd nie je oprávnený sám určovať, ktoré z ochorení žalobcu má byť určené ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie. Správny súd len preskúmava, či posudkový lekár jednotlivé ochorenia žalobcu
zohľadnil a či odôvodnil, prečo zvolil práve to, ktoré zvolil. V danom prípade má správny súd za to, že

záver posudkového lekára ohľadom určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia bol v odbornom
posudku o invalidite náležite odôvodnený. Posudkový lekár uviedol, že žalobca mal medicínsky bolesti
chrbtice vo viacerých etážach operované medzi rokmi 2018 až 2022 pre degeneratívne zmeny a hernie
platničiek, v pooperačnom priebehu je striedavo prítomný iritačný syndróm, nie sú prítomné parézy
periférnych nervov, hybnosť je len terminálne obmedzená. Takémuto stavu podľa posudkového lekára

zodpovedá posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia v kapitole XV, oddiel E, položka
4, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Uvedená horná hranica podľa prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení predstavovala v znení účinnom do 31.07.2023 45 % a v znení účinnom od
01.08.2023 50 %. V oboch prípadoch posudkový lekár rešpektoval túto hornú hranicu. Posudkový lekár
tiež odôvodnil, že posúdenie vo vyššej položke (kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. c) prílohy č. 4

zákona o sociálnom poistení) nie je opodstatnené, nakoľko žalobca nemá parézy (ochrnutia) periférnych
nervových štruktúr a nemá poruchu vylučovania moču a stolice z útlaku nižších sakrálnych koreňov.
Posudkový lekár tak medicínsky odôvodnil, prečo nie je možné rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudzovať podľa iného písmena konkrétnej kapitoly prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a takýto
záverposudkovéholekárajeplnesúladnýsozákonom,keďžeochoreniezaradenédokapitolyXV,oddiel

E, položka 4, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení je definované ako „stavy po operácii
chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, s nepriaznivým reziduálnym funkčným
nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie
zvieračov“. Keďže zo žiadnej lekárskej správy žalobcu nevyplýva, že by mal parézy, poruchu zvieračov či
inézostavovpopisovanýchvkapitoleXV,oddielE,položka4,písmenoc)prílohyč.4zákonaosociálnom

poistení, záver posudkového lekára o zaradení žalobcovho ochorenia chrbtice pod konkrétnu položku
nevykazuje žiadne diskrepancie, práve naopak - má oporu v zdravotnej dokumentácii žalobcu.

57. Súčasne posudkový lekár odôvodnil aj skutočnosť, prečo iné ochorenie žalobcu vyplývajúce z jeho
zdravotnej dokumentácie, neurčil za rozhodujúce zdravotné postihnutie. V tomto smere posudkový lekár

uviedol, že žalobca „má aj ďalšie ochorenia, z nich ischemická choroba srdca po prekonanom infarkte
myokardu 31.01.2023 bola riešená opakovanými operáciami ciev – stentami v dobe od februára do
júna 2023. Funkčný stav srdca bol overený opakovane ECHOKG a ergometriou, pričom neboli zistené
závažné patológie a kardiológ stav uzavrel funkčne ako NYHA II. a CCS II., nakoľko pravdepodobne
prekonal aj embóliu arteria pulmonalis. Takýto stav zodpovedá posúdeniu v kapitole IX, A, položke 1b)

s mierou poklesu maximálne na 45 %, príp. v kapitole IX, A, položke 4b) tiež maximálne na 45 %, čo
je menej ako rozhodujúce postihnutie. V žiadnom prípade stav nezodpovedá kapitole IX, A, položke
1c) ako NYHA III., čo žiada vo svojom odvolaní, nakoľko takúto klasifikáciu neudáva Stredoslovenský
ústav srdcových a cievnych chorôb v náleze 24.06.2023, ani ambulantný kardiológ, internista, resp.praktický lekár. Ďalej má stredne ťažkú bronchiálnu astmu zodpovedajúcu kapitole VIII, B, v položke 3c)
označovanú ako stredne ťažkú, čo zodpovedá miere poklesu nanajvýš na 45 %. Ostatné ochorenia sú
ešte menej posudkovo významné, dosahujúce nižšie miery poklesu.“

58. K citovanému správny súd dodáva, že tieto závery posudkového lekára korešpondujú s lekárskymi
správami žalobcu nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Z lekárskej prepúšťacej správy,
vyhotovenej Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb, a.s. dňa 24.06.2023, vyplýva
diagnostický záver „koronárna choroba srdca so sy AP CCS II, NYHA II“. Je tak zrejmé z uvedeného,

že posudkový lekár ústredia žalovanej odôvodnil, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu
neurčil ochorenie srdca po prekonanom infarkte myokardu a dostačujúcim spôsobom špecifikoval, do
ktorejkategórieochorenívzmysleprílohyč.4kzákonuosociálnompoisteníbyochoreniesrdcaspadalo,
s akou maximálnou prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom táto
bola nižšia ako pri ochorení, ktoré posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu.

59. V zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Určuje sa teda podľa toho zdravotného postihnutia z diagnostikovaných ochorení žalobcu,
ktorému v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení prislúcha najvyššia miera poklesu schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosť.Hocižalobcamôžesubjektívnevnímaťsvojeochoreniesrdcaakoto,ktoré
ho v živote najviac obmedzuje, avšak zo záverov uvedených v odbornom posudku o invalidite zo dňa
28.05.2024, ktoré korešpondujú so znením prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, jasne vyplýva, že
ochoreniu chrbtice u žalobcu prislúcha vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
ako tá, ktorá by prislúchala ochoreniu srdca.

60. Posudkový lekár sa pritom zaoberal aj tým, prečo ochorenie srdca žalobcu nemôže spadať do
položky, ktorej by prislúchala vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny
súd poukazuje na to, že v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, tak ako to uvádzal aj
posudkový lekár v odbornom posudku v invalidite, ochoreniu spadajúcemu do kapitoly IX, oddielu A,

položky 1, písm. b) označovanému ako „Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba
srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických
ochoreniach a iné, s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4 – 5 km/h, stredne
ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75 W – NYHA II“, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť maximálne 45 % a vyššia miera poklesu je možná až v prípadoch, keď sa jedná o

stav NYHA III alebo NYHA IV.. V kapitole IX, oddiele A, položke 4, písm. b) ochoreniu označovanému
ako „Angína pectoris (funkčné štádiá podľa NYHA a CCS), II. štádium (bolesť len pri väčšej námahe),
CCS II.“, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne 45 %. Vyššia
miera poklesu je možná len pri stavoch označovaných ako CCS III. a CCS IV.

61. Posudkový lekár teda náležite svoj záver odôvodnil, keď uviedol, že u žalobcu sa nejedná o stav
NYHA III (obdobne sa nejedná ani o stav CCS III), nakoľko takáto diagnóza nevyplýva zo žiadnej
z lekárskych správ žalobcu a takýto stav neurčil ani praktický lekár, ani internista, ani ambulantný
kardiológ, ani Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Správny súd poukazuje na to,
že lekárska správa žalobcu od Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. zo dňa

24.06.2023 nepochybne korešponduje so záverom posudkového lekára obsiahnutým v posudku zo dňa
28.05.2024, keď určuje diagnózu ochorenie srdca ako stav CCS II, NYHA II. Zo žiadnej inej lekárskej
správy obsiahnutej v zdravotnej dokumentácii žalobcu nevyplýva, že by ochorenie srdca žalobcu malo
byť posudzované ako stav NYHA III, resp. CCS III, prípadne vyššie. Záver posudkového lekára sa tak
opiera o lekárske správy žalobcu a nemožno ho vnímať ako arbitrárny.

62. Ako uviedol aj posudkový lekár a ako to vyplýva aj z ustanovenia § 71 ods. 7 zákona o
sociálnom poistení, v prípade viacerých ochorení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú. Posudkový lekár však množstvo a závažnosť ostatných
ochorení žalobcu taktiež zohľadnil a podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení určenú mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcovi zvýšil
ešte o 10 %, čo predstavuje maximálnu zákonom povolenú hranicu zvýšenia pre ostatné zdravotné
postihnutia.63. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa určenia
rozhodujúcehozdravotnéhopostihnutiaastýmspojenejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť za neopodstatnené, vyvolané len subjektívnym nesúhlasom žalobcu so závermi posudkového

lekára.

64. Pokiaľ žalobca namietal, že posudkový lekár nezohľadnil jeho ochorenie hypertenzia III, správny
súd poukazuje na to, že hypertenzia III. stupňa bola u žalobcu, tak ako to napokon konštatoval aj
posudkový lekár ústredia žalovanej v posudku zo dňa 28.05.2024, po prvýkrát diagnostikovaná v

lekárskej správe zo dňa 30.01.2024. V tejto súvislosti posudkový lekár v posudku zo dňa 28.05.2024
uviedol, že „Posudzovaný poučený o spôsobe a výsledku posúdenia, čo komentuje opakovanými
vlastnými názormi, preto odporučené nové vyšetrenia s konzultáciami u odborných lekárov. To sa týka
aj novo doloženej diagnózy hypertenzia III., ktorá je prvýkrát dokumentovaná v zozname diagnóz u
internistu dňa 30.01.2024, ktorá nemôže byť zhodnotená v dnešný deň, nakoľko nespĺňa charakter
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by mal na účely invalidity trvať minimálne jeden rok.

Predtým v nálezoch internistu zo dňa 24.09.2021, 22.07.2022 a 04.08.2023 nie je hypertenzia vôbec
klasifikovaná, alebo v zozname chýba a určite nie je označená ako III. stupňa.“

65. Z citovaného vyplýva, že posudkový lekár ústredia žalovanej neopomenul skutočnosť, že žalobcovi
bola novo-diagnostikovaná hypertenzia III. stupňa, avšak konštatoval, vzhľadom na to, že išlo o novú

diagnózu a odborný posudok o invalidite bol vyhotovený necelé štyri mesiace po prvom diagnostikovaní
tejto choroby, že ju zatiaľ nie je možné posudzovať na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 71 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako

jeden rok. Hypertenzia tretieho stupňa bola u žalobcu novo-diagnostikovaným ochorením, ktorú ešte
nebolo v čase vyhotovovania odborného posudku o invalidite vzhľadom na krátkosť časového odstupu
možné vnímať ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

66. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti namietal, že právna norma neuvádza, že tento stav má pred jeho

hodnotenímtrvaťdlhšieakojedenrok,aleuvádza,žemápodľapoznatkovlekárskejvedytrvaťdlhšieako
jeden rok, správny súd konštatuje, že posudkový lekár nemôže svoje závery opierať o hypotézy o tom, či
uvedenýstavvprípadežalobcubudetrvaťdlhodoboalebosajednálenostavakútnehoresp.dočasného
charakteru. Nakoľko v predchádzajúcich lekárskych správach nebola diagnóza hypertenzia III. stupňa u
žalobcu uvádzaná a táto bola prvýkrát diagnostikovaná až dňa 30.01.2024, záver posudkového lekára o

tom, že uvedené ochorenie v čase vyhotovovania lekárskeho posudku ešte nespĺňa charakter dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, správny súd vyhodnotil ako logický. Stav hypertenzia (na rozdiel od
niektorých iných zdravotných postihnutí ako napr. strata končatiny) môže byť tak dočasného ako aj
trvalého, resp. dlhodobého charakteru, avšak to nemožno vopred posúdiť. Námietky žalobcu tak správny
súd vyhodnotil ako neopodstatnené.

67. Pokiaľ žalobca namietal, že posudkový lekár nevykonal žalobcom uvádzané vyšetrenia
(echokardiografiu v pokoji a po záťaži, angiografiu, flebografiu a rádionuklidové vyšetrenie), správny súd
uvádza,žeposudkovýlekárpriposudzovanízdravotnéhostavužiadateľaoinvalidnýdôchodokspravidla
vychádza z písomnej zdravotnej dokumentácie, prípadne posudzuje zdravotný stav aj v prítomnosti

tejto osoby, avšak nie je úlohou posudkového lekára vykonávať funkčné vyšetrenia ako napríklad
echokardiografiu a iné, ktoré žalobca menoval, ani nie je povinný tieto vyšetrenia, v prípade, že boli
odbornými lekármi vykonané, opakovať.

68. Je zrejmé, že žalobca ním namietané vyšetrenia prevzal z textu všeobecného posudkového hľadiska

kapitolyIX–chorobypohybovejsústavy,prílohyč.4zákonaosociálnompoistení.Vuvedenejkapitolesa
ako všeobecné posudkové hľadisko totiž uvádza, že: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji
a po záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie a pod.).“

69. V tejto súvislosti však správny súd konštatuje, že pokiaľ sa v časti nazývanej všeobecné
posudkové hľadisko, uvádzanej v príslušnej kapitole prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, uvádza, z
akých funkčných vyšetrení sa má pri posudzovaní zdravotného stavu fyzickej osoby vychádzať, ide len
o príkladný výpočet týchto vyšetrení a neznamená to automaticky, že sa majú všetky aj vykonať, nakoľkoich rozsah sa pri jednotlivých položkách danej kapitoly môže aj líšiť. Už tým, že v závere všeobecného
posudkového hľadiska sa uvádza „a pod.“, je zrejmé, že všeobecné posudkové hľadisko má byť len
akousi inštruktážou pre posudkových lekárov, na výsledky ktorých vyšetrení, ktoré boli u konkrétnej

osoby z daného zoznamu vykonané jej odbornými lekármi a sú uvádzané v jej zdravotnej dokumentácii,
máprihliadaťprizaraďovaníkonkrétnehoochoreniapodkonkrétnupoložkuresp.určovanímierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Neznamená to, že posudkový lekár má uvedené vyšetrenia
(nie to ešte všetky) vykonávať.

70. Správny súd poukazuje aj na to, že vyšetrenia ako napr. echokardiografia boli žalobcovi vykonávané
jeho odborným lekárom, čo vyplýva aj z lekárskych správ a samotného posudku posudkového lekára,
ktorý v odôvodnení svojho posudku poukazuje na to, že funkčný stav srdca bol u žalobcu opakovane
overený ECHOKG a ergometriou. Správny súd tak konštatuje, že žalobcovi boli vykonávané príslušné
funkčné vyšetrenia a v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom z výsledkov týchto vyšetrení
vychádzal aj posudkový lekár, pričom z nich neboli zistené závažné patológie a kardiológ stav uzavrel

funkčne ako NYHA II, CCS II. Námietky žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia stavu veci tým, že
posudkový lekár nevykonal funkčné vyšetrenia navrhované žalobcom, tak správny súd vyhodnotil tiež
ako neopodstatnené.

71. Pokiaľ žalobca namietal, že z odborného posudku o invalidite, ktorý tvoril prílohu napadnutého

rozhodnutia, nevyplývajú údaje identifikujúce konkrétneho posudkového lekára, ktorý vypracoval
posudok, správny súd uvádza, že odborný posudok o invalidite je len súčasťou lekárskej správy, ktorá
je výsledkom posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. V administratívnom spise
sa nachádza lekárska správa zo dňa 28. mája 2024, ktorej súčasťou je predmetný odborný posudok
o invalidite, ktorého znenie je zhodné s tým, ktoré bolo doručované žalobcovi spolu s napadnutým

rozhodnutím. Správny súd konštatuje, že žalobca bol prítomný na ústnom pojednávaní dňa 28.05.2024.
Posúdenie zdravotného stavu žalobcu tak posudkovým lekárom pobočky, ako aj posudkovým lekárom
ústredia žalovanej, bolo vykonané v prítomnosti žalobcu. Lekársku správu, zápisnicu o ústnom
pojednávaní zo dňa 28.05.2024 (z posudzovania zdravotného stavu žalobcu) žalobca aj vlastnoručne
podpísal, dokonca vlastnou rukou do nej doplnil aj svoje nesúhlasné stanovisko s výsledkom posúdenia

a s vedením konania. Žalobca, keďže bol osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu
posudkovým lekárom ústredia žalovanej (rovnako ako posudkovým lekárom pobočky), tak mal možnosť
oboznámiť sa s osobou tohto posudkového lekára, ktorý vykonával posúdenie jeho zdravotného
stavu. Týmto posudkovým lekárom ústredia žalovanej bol podľa lekárskej správy nachádzajúcej sa
v administratívnom spise E. B. F.. V prípade, že žalobca mal záujem zistiť presné meno posudkového

lekára,moholtakurobiťpriamoosobnepočasústnehopojednávania(posudzovaniazdravotnéhostavu),
alebo následne v priebehu konania nahliadnutím do administratívneho spisu. Lekárska správa, ktorá
bola výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobcu a ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia,obsahujeidentifikáciuposudkovéholekára,jehomenoapriezvisko,rovnakotakjehopodpis
a odtlačok pečiatky. Správny súd konštatuje, že z predmetnej lekárskej správy, zápisnice o ústnom

pojednávaní, nevyplýva, že by žalobca vzniesol akékoľvek námietky, či uviedol akékoľvek pochybnosti,
týkajúce sa osoby posudkového lekára ani jeho odbornosti a žiadne takéto námietky neformuloval ani v
časti, kde vlastnou rukou dopísal svoje výhrady voči posúdeniu jeho zdravotného stavu. Pokiaľ žalobca
mal pochybnosti o tom, či osoba, ktorá ho vyšetrovala, je skutočne posudkovým lekárom, resp. o akú
osobu ide, prípadne mienil vzniesť námietku zaujatosti posudkového lekára, mal možnosť tieto výhrady

vzniesť už pri ústnom pojednávaní, čo však neurobil. Odborný posudok o invalidite je len súčasťou
lekárskej správy zo dňa 28.05.2024 a tento samostatne nemusí uvádzať meno priezvisko, či obsahovať
podpis a odtlačok pečiatky posudkového lekára, nakoľko tieto údaje sú v lekárskej správe obsiahnuté.

72. Pochybnosti žalobcu ohľadom absencie odbornosti posudkového lekára ako aj pochybností o tom,

či žalovaná môže do spisu dopĺňať, respektíve z neho odstraňovať dokumenty, sú len všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych skutočností, na základe ktorých by žalobca uvedené namietal,
preto na takto všeobecne formulované argumenty nemôže správny súd reagovať. Správny súd
z obsahu spisov ani z vyjadrení žalobcu nezistil žiadny konkrétny dôvod, ktorý by spochybňoval
odbornosť posudkového lekára. Za takýto dôvod nemožno považovať len subjektívny nesúhlas žalobcu

s výsledkom posúdenia jeho zdravotného stavu. Námietky žalobcu ohľadom chýbajúcich údajov o osobe
posudkového lekára ústredia žalovanej, ktorý vyhotovil odborný posudok o invalidite, ktorý bol prílohou
napadnutého rozhodnutia, preto správny súd vyhodnotil ako neopodstatnené.73. K námietke žalobcu o tom, že zo zákona nevyplýva, že prílohou napadnutého rozhodnutia má
byť nejaká príloha a namietal tak vyjadrenie žalovanej o tom, že nedeliteľnou prílohou napadnutého
rozhodnutia je odborný posudok o invalidite, správny súd uvádza, že sa nejedná o žiadne pochybenie,

ktoré by malo za následok, resp. ktoré by bolo spôsobilé, ukrátiť žalobcu na jeho právach, ak mu
žalovaná spolu s napadnutým rozhodnutím doručí (bez toho, že by jej to zákon výslovne ukladal) aj
odborný posudok o invalidite, ktorý bol nie jediným, ale predsa podstatným, podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia. Práve naopak, žalobca tak má možnosť podrobne sa s obsahom posudku
oboznámiť.

74.Knámietkežalobcuotom,žeoboznámeniesasobsahomlekárskehoposudkubymalobyťžalobcovi
umožnené skôr, než pri vydávaní rozhodnutia orgánu verejnej správy, správny súd uvádza, že žalobcove
práva ako účastníka konania sú upravené v príslušným právnych predpisoch a žalobca mal možnosť aj
v priebehu konania sa oboznámiť so všetkými podkladmi napadnutého rozhodnutia (vrátane odborného
posudku o invalidite) aj skôr a to nazretím do administratívneho spisu. Pokiaľ žalobca toto svoje právo

nevyužil, nespôsobuje to nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani to nemá za následok ukrátenie
žalobcu na jeho právach (žalobcovi jeho právo odopreté nebolo, on ho len aktívne nevyužil).

75. K námietke žalobcu o tom, že posudkový lekár mal k posúdeniu zdravotného stavu prizvať aj
praktického lekára a lekára so špecializáciou, správny súd uvádza, že podľa § 153 ods. 8 zákona

o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s
praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár
sociálnehopoisteniaústrediamôžeposúdiťdlhodobonepriaznivýzdravotnýstavpoistencavprítomnosti
prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o možnosť posudkového lekára prizvať si príslušného odborníka, ak to

považuje za potrebné, prípadne v spolupráci s praktickým lekárom si zadovážiť podklady potrebné
pre vyhotovenie lekárskeho posudku. Predmetné zákonné ustanovenie však neukladá, aby v každom
jednotlivom prípade posudkový lekár uvedených lekárov k posudzovaniu zdravotného stavu osobne
prizýval. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu ako nedôvodnú.

76. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala so
všetkými relevantnými skutočnosťami a námietkami, resp. že žalobca od žalovanej nedostal riadne
odpovede na konkrétne námietky, správny súd dospel k záveru, že v napadnutom rozhodnutí sa
žalovaná so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a podstatnými skutočnosťami vysporiadala. Aj
v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, nie je úlohou orgánov verejnej

správy a súdov dať odpoveď na každý argument účastníka konania, ale má sa vyjadriť k podstatným
argumentom, aby jeho rozhodnutie nebolo arbitrárne. Správny súd tiež poznamenáva, že žalobca
nijako v správnej žalobe nešpecifikoval, na ktorú konkrétnu svoju odvolaciu námietku nedostal od
žalovanej v napadnutom rozhodnutí odpoveď, teda s ktorými konkrétnymi argumentmi či skutočnosťami
sa žalovaná podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala. Svoju žalobnú námietku

žalobca vyjadril len vo všeobecnej rovine a správny súd na takúto nekonkrétnu námietku nemôže
náležite a konkrétne reagovať. Napokon, právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia
nemožno stotožňovať s právom na rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.

77. K námietkam účastníkov konania vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. R 9/2005 – sp. zn.

1So/109/2003, správny súd uvádza, že pri svojom právnom posúdení tejto veci vychádzal z príslušnej
právnej úpravy a rešpektoval pritom aj ustálenú či záväznú judikatúru vyšších súdnych inštancií.
Otázka právneho posúdenia prináleží správnemu súdu bez ohľadu na právne posúdenie veci zo strany
účastníkov konania.

78. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že odborný posudok o invalidite spĺňa požadované
kritériá, je zrozumiteľný, jasný, úplný a presvedčivý. Posudkový lekár neopomenul žiadne z ochorení
žalobcu, ani žiadnu relevantnú lekársku správu a ak niektoré ochorenie neposudzoval, uviedol na to
konkrétny dôvod súladný so zákonnou normou. Posudkový lekár sa vyjadril ku všetkým relevantným
skutočnostiam medicínskeho charakteru, lekárske posudky tak posudkového lekára pobočky žalovanej

ako aj posudkového lekára ústredia žalovanej sú bez rozporov (vnútorne aj navzájom). Lekársky
posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, má oporu v zdravotnej
dokumentácii žalobcu (korešponduje s lekárskymi žalobcu). Napadnuté rozhodnutie tiež spĺňa zákonom
predpísané náležitosti podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Lekársky posudok ako ajnapadnuté rozhodnutie sú tak preskúmateľné a vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu veci,
stav, ktorý orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia, korešponduje s obsahom
administratívneho spisu a vec bola aj správne právne posúdená.

79. K návrhom na dokazovanie správny súd uvádza, že žalobca tieto ustálil v priebehu konania
tak, že navrhoval, aby súd vykonal len výsluch pracovníka žalovanej, ktorý vypracoval posudok
zo dňa 28.05.2024 a tiež žiadal výsluch kardiológov, ktorých mená však nevedel označiť. Správny
súd poukazuje na skutočnosť, že správne súdy spravidla nie sú súdmi skutkovými, v konaniach

o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, avšak nie
sú oprávnené nanovo zisťovať skutkový stav, ktorý bol zisťovaný už v rámci administratívneho konania.
V administratívnom konaní žalobca mal možnosť, dokonca aj povinnosť podľa § 196 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení, navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. V zmysle § 135 ods. 1 SSP
v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia

orgánu verejnej správy. Nielenže tak nie je úlohou, ale ani oprávnením, správneho súdu v rámci súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia vykonávať dôkazy za účelom dodatočného zisťovania skutkového
stavu veci, ktoré žalobca v administratívnom konaní nenavrhoval. Z uvedeného dôvodu správny súd
žalobcom navrhované dôkazy zamietol.

80. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

81. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Keďže žaloba žalobcu bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu
správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny
súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len
vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).