Rozsudok · Zodpovednosť za škodu · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124211915
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124211915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

ErikaTischlerováaJUDr.PeterDuman,vprávnejvecižalobcu:ČSOBPoisťovňa,a.s.,sosídlomŽiškova
11, Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners, s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 239
921, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter
Nyilfa, so sídlom Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, IČO: 42 299 071, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: UNIQA pojištovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Praha 6 – Vokovice,
Česká republika, IČ: 492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s.,

pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava – Petržalka,
IČO: 53 812 948, zastúpeného advokátskou kanceláriou: CLS Čavojský & Partners, s. r. o., so sídlom
Zochova 6 – 8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 18.406,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/6/2024-178 zo dňa 10. septembra
2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a každému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobca je povinný náhradu trov
konania zaplatiť žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného a o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku; výrokom III. intervenientovi na strane žalovaného priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobca je povinný náhradu trov konania
zaplatiť intervenientovi na strane žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu intervenienta na

strane žalovaného a o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 420a ods. 2, § 645, § 813 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 132 ods. 1, 2 a § 149, § 150 a § 151 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne súd argumentoval
tým, že žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy domáhal na tom základe, že dňa 09.02.2022 došlo k
poistnej udalosti, pri ktorej bol poškodený majetok poisteného poškodeného, ktorému bolo vyplatené

poistné plnenie v sume 18.406,77 eura - náhrada škody, pričom šetrením sa zistilo, že voda vytiekla
z bojlera, ktorý namontoval žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti v marci 2022 a v čase
vzniku poistnej udalosti sa na dodané dielo vzťahovala záručná doba. Súd mal za to, že bolo nesporné,
že ku škode došlo, sporné bolo v akom rozsahu a akým spôsobom. Žalobca dôvodil, že v dôsledkuzavinenia žalovaného a v príčinnej súvislosti s tým, došlo ku škode na strane poškodeného, ktorú
žalobca poškodenému na základe poistného vzťahu zaplatil, preto žiada o zaplatenie toho, čo plnil
poškodenému, pretože toto právo na neho prešlo. Súd mal za to, že bolo nesporné, že žalobcom

bola vyplatená výška v žalovanej sume, avšak sporné boli jednotlivé čiastkové plnenia, pre absenciu
skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca tvrdil, že k vytečeniu vody z bojlera došlo zlomením súčiastky,
ktorú namontoval pri montovaní bojlera žalovaný, v rámci jeho podnikateľskej a prevádzkovej činnosti,
keď k vzniku škody došlo počas záručnej doby a nesie tak zodpovednosť za vadu súčiastky, aj za
vniknutú škodu. Na žalobcu prešlo právo z vyplateného poistného plnenia poškodenému (§ 813 OZ),

z vadného diela v záručnej lehote (§ 645 OZ), ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného pri výkone
jeho podnikateľskej činnosti, o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného (§ 420a ods.
2 OZ). Súd však mal za to, že hoci sa žalobca domáha plnenia, ktoré mal vyplatiť poškodenému na
základezmluvyopoistení,žalobcavžalobe,aleanivpriebehukonania,reagujúcnapodaniažalovaného
a intervenienta a ani po predbežnom právnom posúdení veci, neuviedol chýbajúce podstatné a
rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe, pretože len v prípade uvedenia týchto

podstatných a rozhodujúcich skutočností je možné potom skúmať, či boli naplnené podmienky pre
poistné plnenie, v akom rozsahu a na základe akého právneho titulu žalobca plnil poškodenému s tým,
že v žalobe mali byť uvedené rozhodujúce skutočnosti aj čo do rozpisu vyplateného poistenia tak, aby
tieto skutkové tvrdenia mohol súd porovnať s dôkazmi, ktoré nenahrádzajú uvedené skutkové okolnosti
v žalobe. Súd poukázal na to, že sa nestačí odvolávať na obsah listinných dôkazov, kde boli rozpisy

poistného plnenia, ale tieto musia byť súčasťou žaloby. Ak skutkové tvrdenia chýbajú, nie je možné
dostatočne ich ani popierať, lebo nie je čo popierať, čo platí pre všetky žalobcom uvádzané prípadné
právne tituly, o ktorých žalobca tvrdí, že na základe nich plnil poškodenému. Ak je to vada materiálu,
musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať existenciu vady materiálu. Ak je to prevádzková činnosť, musí tvrdiť
skutkovo,akouformouprevádzkovejčinnostidošlokuvznikuškody.Akjetozozárukymusípreukázať,či

k vzniku škodovej udalosti došlo v rámci záruky z pohľadu vyhodnoteniu príčin škodovej udalosti, nielen
z časového pohľadu, že sa tak stalo v záručnej lehote (avšak v tom prípade je sporná aktívna legitimácia
žalobcu a na to nadväzujúca pasívna legitimácia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi), pretože v takomto
prípade nedochádza k preneseniu tohto práva zo strany poškodeného na žalobcu. Ak žalobca vyplatil
určité plnenie poškodenému, zo žaloby musí byť zrejmé, z akých konkrétnych čiastkových nárokov, na

základe akých konkrétnych poškodení a podľa akých konkrétnych zmluvných dojedaní s poškodeným
jednotlivé čiastkové plnenia boli poskytnuté. Rozpis a teda špecifikácia sumy vyplatenej poškodenému,
ktorú si žalobca žalobou uplatňuje, musí byť tak určitá a zrozumiteľná, aby ju bolo možné skontrolovať
a porovnať s obsahom listinných dôkazov. Listinné dôkazy nemajú nahrádzať túto povinnosť tvrdenia
ale preukazovať to, čo sa v žalobe tvrdí. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade tomu tak nie

je, a preto nemôže nastúpiť ani účinná procesná obrana a procesný útok žalovaného a intervenienta,
pretoženiejezrejmé,čobyvlastnemalipopierať.Žalobcanapojednávanínavrholvypočuťpoškodeného
stým,žetentobysamalvyjadriťkuvznikuškody,krozsahupoškodenia,resp.kokolnostiampoškodenia
závitu, resp. kotla. Súd však tento návrh nevykonal, pretože ho nepripustil, nakoľko úlohou svedka
nie je nahrádzať povinnosť žalobcu uvádzať a tvrdiť podstatné skutočnosti, ale potvrdiť rozhodujúce

skutočnosti a podstatné okolnosti, ktoré žalobca v žalobe uvedie. Ak žalobca tvrdí, že zodpovednosť
žalovaného je daná z viacerých rôznych právnych titulov, je potrebné, aby ku každému z nich tvrdil a
uviedol podstatné a rozhodujúce skutočnosti podľa toho, ktorý druh zodpovednosti tvrdí a uplatňuje.
Žalobca v danom prípade uvedené nedoplnil ani ako reakciu na vyjadrenia žalovaného a intervenienta,
ktorí sa v tomto smere bránili. Preto žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, čím neumožnil žalovanému a

intervenientovi na strane žalovaného účinne sa brániť. Nakoľko žalobca v žalobe neuviedol podstatné
a rozhodujúce tvrdenia a skutočnosti, súd nevykonal vyhodnotenie jednotlivých predložených listinných
dôkazov, pretože nemôže hodnotiť tieto listinné dôkazy, keď nie je zrejmé, aké tvrdenia a skutočnosti
sa nimi preukazujú. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vec by sa mala posudzovať ako
odvodenáodspotrebiteľskejzmluvymedzipoškodenýmažalovaným,pretožežalobcasinárokuplatňuje

zo zmluvy o poistení majetku, ktorú má uzavretú s poškodeným. Na základe uvedeného súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore v celom rozsahu úspešným
žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného, priznal vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, tedaže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhované
dôkazy, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že výrok o trovách
konania napáda ako závislý výrok, ktorý má podklad vo výroku vo veci samej. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie
neobjektívne a arbitrárne pristúpil k vyhodnoteniu skutkového stavu veci. Primárnym cieľom právnej

úpravy náhrady škody je ochrana poškodeného, ktorému má byť nahradená škoda. Montáž bojlera
predstavuje zmluvu o dielo medzi žalovaným a poškodeným. V zmysle ustanovení § 631 a nasl. OZ za
použitý materiál zodpovedá zhotoviteľ diela, ak nie je preukázané, že upozornil na prípadné nedostatky.
Ďalej žalobca poukázal na znenie ust. § 645 ods. 1, 2 a § 420a ods. 2 OZ a dôvodil, že na žalobcu prešiel
regresný nárok od pôvodného poškodeného, ktorý mal vo vzťahu k žalovanému postavenie spotrebiteľa
(nepodnikateľa). Pôvodný poškodený nemal možnosť ovplyvniť spôsob vykonania diela zo strany

žalovaného a s ohľadom na postavenie pôvodného poškodeného je potrebné preukázať opak, inak platí
výklad pre poškodeného priaznivejší. Súd svojím postupom odoprel žalobcovi práva, ktoré mu prináležia
na základe prechodu nároku z pôvodného poškodeného. Právne závery súdu, že na žalobcu tieto
práva neprechádzajú, nabáda k tomu, aby poistiteľ odoprel plnenie svojmu poistenému s odôvodnením,
že pôvodný poškodený má väčší rozsah práv ako poisťovateľ. Žalobca (ani poškodený) nemôže byť

sankcionovaný za včasné plnenie podľa poistnej zmluvy. Účelom poistnej zmluvy je pritom zvýšiť
ochranu pôvodného poškodeného a nie vnášať do právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom
právnu neistotu ohľadom rozsahu práv poškodeného. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane
uvádza potrebu teleologického výkladu právnych noriem (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
15/2014 zo dňa 28.04.2014). Napadnutý rozsudok možno považovať za nedostatočne odôvodnený (a

teda zmätočný), pretože neobsahuje dostatočné a logicky udržateľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
súd ignoroval objektívnu zodpovednosť žalovaného na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je vadou
zakladajúcou v zmysle § 420 písm. f) CSP dôvodnosť dovolania. Právo na istú kvalitu súdneho konania,
ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov. Súd je povinný presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť
(§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Uvedené nebolo v danom prípade vykonané, čím prišlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalobca ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté relevantné dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom postup súdu prvej inštancie vykazuje také vážne

procesné nedostatky, že ním došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a k
účelovému zamietnutiu žaloby. Procesným následkom opomenutia zo strany žalobcu, je konštatovanie
nedôvodnosti žaloby a jej zamietnutie, a to z dôvodu údajnej nedostatočnosti skutkových tvrdení žalobcu
vo vzťahu k uplatnenému nároku s odkazom na aplikáciu § 132 ods. 1 CSP. Z podaní žalobcu je však
zrejmé, že vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti, čo napokon sumarizuje

samotný súd v bodoch 15 až 17 rozhodnutia, kde vymedzuje, aké tvrdenia zo strany žalobcu boli
uvedené. Súd teda pristúpil k nesprávnej aplikácii/výkladu procesných noriem, keďže ustanovenie
§ 132 CSP, na ktoré súd odkazuje, vymedzuje náležitosti žaloby. Súd pritom pokračoval v konaní
po tom, ako došlo k podaniu odporu v upomínacom konaní. Preto je zarážajúce, že súd zamietol
žalobu s odkazom na aplikáciu § 132 CSP, ktoré sa vzhľadom na procesné štádium a existenciu

upomínacieho konania nemá ako aplikovať. Spôsob uplatnenia nároku a rozsah predložených dôkazov
bol determinovaný samotným upomínacím konaním a tiež písomným uznaním dlhu. Žalobca už pri
podaní žaloby splnil náležitosti vyžadované zákonom o upomínacom konaní (§ 1 ods. 1, § 3 ods. 4
Zákona o upomínacom konaní), čo potvrdzuje vydanie platobného rozkazu Okresným súdom Banská
Bystrica. Všetky okolnosti uvádzané žalobcom od počiatku a po celú dobu konania smerovali výhradne

k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie. Samotný súd na jednej strane konštatuje
a sumarizuje, aké tvrdenia a skutočnosti strany sporu uviedli, avšak zo strany súdu nedošlo k postupu
predpokladanému v § 171 CSP. Najzávažnejším procesným pochybením súdu bolo, že nevykonal
dôkazy, predložené žalobcom, a to nielen výsluchom pôvodného poškodeného, ale všetky dôkazypredložené žalobcom. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý
je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože
takýmto postupom jednak sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v

neunesení jej dôkazného bremena, a tiež sa tým súd neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu. Nevykonaním dôkazov prišlo k zásahu do základného práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Záver všeobecného súdu o nevykonaní žalobcom
navrhovaných dôkazov je zjavne neodôvodnený a svojvoľný. Tu žalobca poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 100/2018, resp. sp. zn. 5Cdo 202/2018. Postupu súdu prvej inštancie

chýba akákoľvek predchádzajúca racionálna úvaha, ktorá by vychádzala z priebehu konania a stavu
dokazovania. Nevykonaním navrhnutých dôkazov bol žalobca ako strana sporu postavený do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní. Súd svojím postupom v skutočnosti nepripustil žiaden
dôkaz predložený žalobcom, čo predstavuje postup, ktorým je žalobca znevýhodnený a je mu odňaté
jeho právo na súdnu ochranu.

6. Pokiaľ ide o svoje dôkazné bremeno, žalobca zdôraznil, že žalovaný vykonal dodanie diela ako
podnikateľský subjekt v rámci svojej prevádzkovej činnosti, čo jednoznačne determinovalo skutkové
tvrdenia žalobcu, ako aj navrhovaný rozsah dokazovania. Právna domnienka objektívnej zodpovednosti
nepredstavuje procesný inštitút, ale nástroj práva hmotného. Ide teda o normovanie procesného
vzťahu súdu k vyvrátiteľným právnym domnienkam uvedeným v hmotnom práve. Skutočnosti, ktoré sú

prezumované v hypotéze právnej normy ako vyvrátiteľná domnienka, má súd za preukázané, pokiaľ
sporové strany v konaní túto domnienku nevyvrátia svojim procesným postupom. Ak teda v konaní
takýmto postupom vyjde najavo opak vyvrátiteľnej domnienky, je súd oprávnený prikloniť sa k opaku,
ktorý pôvodne hypotéza hmotnoprávneho ustanovenia nepredpokladala. Sudca je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia; konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať

logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania, čo však v danom prípade zo strany súdu
nie je splnené. Žalobca poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 340/2012, sp. zn. III. ÚS 311/07 a sp. zn. IV. ÚS 296/09 a rozhodnutie Európskeho súdu
vo veci Vetrenko v. Moldavsko a dôvodil, že súd sa nevysporiadal s podstatnými okolnosťami prípadu
a argumentmi žalobcu.

7. K doručenému odvolaniu žalobcu podal intervenient na strane žalovaného písomné vyjadrenie
vktoromuviedol,žesúdprvejinštancievosvojomrozsudkukonštatoval,žežalobcaneuviedolchýbajúce
podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe; zo žaloby musí vyplývať,
v akom rozsahu, prečo a na základe akého titulu žalobca plnil poškodenému, pretože len v prípade

uvedenia týchto podstatných a rozhodujúcich skutočností je možné následne skúmať, či boli naplnené
podmienky na poistné plnenie, v akom rozsahu a na základe akého právneho titulu s tým, že v žalobe
by mali byť uvedené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vyplateného poistenia tak, aby tieto skutkové
tvrdenia bolo možné porovnať s dôkazmi, ktoré nenahrádzajú uvedené skutkové okolnosti v žalobe.
Ďalej súd uviedol, že zo strany žalobcu nebol regresný nárok dostatočne preukázaný, pričom súd

prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že podľa § 132 ods. 1 CSP je v súdnom konaní povinnosťou
žalobcu označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, ktoré je potrebné označiť presne a úplne tak, aby
ich súd mohol vykonať. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že bolo povinnosťou
žalobcu pravdivo uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy; úlohou žalobcom navrhnutého svedka

(ako dôkaz v konaní) nie je nahrádzať povinnosť žalobcu uvádzať a tvrdiť podstatné skutočnosti, ale
potvrdiť rozhodujúce skutočnosti a podstatné okolnosti, ktoré žalobca v žalobe uvedie, teda svedkom
nemožno nahrádzať absenciu týchto tvrdení v žalobe. Súd uviedol, že v prípade, ak žalobca tvrdí, že sa
jedná o vadu materiálu, alebo nárok vyplývajúci zo záruky, musí preukázať, či k vzniku škodovej udalosti
došlo v rámci záruky z pohľadu vyhodnotenia príčin škodovej udalosti, resp. tvrdiť a preukázať existenciu

vady materiálu nielen z časového pohľadu, že sa tak stalo v záručnej lehote; a ak je to prevádzková
činnosť, musí tvrdiť skutkovo, akou formou prevádzkovej činnosti došlo k vzniku škody, avšak pokiaľ by
išlo o takúto zodpovednosť, potom je sporná aktívna legitimácia žalobcu a na to nadväzujúca pasívna
legitimácia žalovaného v tomto konaní vo vzťahu k žalobcovi, pretože v takomto prípade nedochádza k
preneseniu tohto práva zo strany poškodeného na žalobcu. Súd mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo

k preukázaniu podstatných skutočností, a teda neuniesol dôkazné bremeno k tomuto uplatnenému
nároku; žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, čím neumožnil žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného účinne sa brániť. Z odvolania žalobcu nie je intervenientovi na strane žalovaného zrejmé, z
akého dôvodu žalobca napáda výroky II. a III. rozsudku týkajúce sa trov konania, nakoľko v podanomodvolaní neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré považuje tieto výroky za nesprávne. Intervenient považuje
napadnutý rozsudok za vecne správny; súd prvej inštancie sa v rozsudku v dostatočnom rozsahu
vysporiadal s argumentáciou strán sporu a dal odpovede na najzásadnejšie body procesného útoku a

procesnej obrany strán sporu. V dostatočnom rozsahu (a správne) sa vysporiadal aj s predloženými
dôkazmi. Žalobca v konaní síce tvrdil, ale nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu
akejkoľvek povinnosti a vzniku škody spočívajúcej v prevádzkovej činnosti; uvedené ostalo v rovine
(nepreukázaných) skutkových tvrdení žalobcu. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, aké vady/nedostatky
vytýka rozsudku vo vzťahu k výroku I. Dôvody, ktorými žalobca v odvolaní argumentuje (neúplné zistenie

skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností a nesprávne právne posúdenie veci) sú vo vzťahu k uplatnenému nároku, jeho posúdeniu,
ako aj vo vzťahu k zdôvodneniu rozsudku, nepodstatné.

8. Žalobca uplatnené nároky v rámci konania pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom
nepreukázal (t. j. nenavrhol dôkazy, ktoré by mali preukázať jeho skutkové tvrdenia). Žalobca neuniesol

nielen bremeno dôkazné, ale ani bremeno tvrdenia, teda v žalobe neuviedol rozhodné skutkové tvrdenia,
žaloba je v tomto smere nedostatočná, odkazy na pripojené listiny sú zo zákona neprípustné, pričom
aj keby sa na ne prihliadlo, tak zo samotných príloh opätovne nevyplýva to, čo tvrdí žalobca v žalobe
a v odvolaní, t. j. že ním predložené dokumenty preukazujú vynaloženie výdavkov v priamej príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, a nepreukazujú ani to, že tieto výdavky boli skutočne vynaložené zo

strany žalobcu. Z podaní žalobcu nie je zrejmé a preukázané, ako došlo k vzniku škodovej udalosti, na
základe ktorej žalobca svojmu poistenému plnil a na základe ktorej si uplatňuje svoj regresný nárok,
akého protiprávneho konania sa mal žalovaný vo vzťahu k žalobcovmu poistenému dopustiť a ako
ani to, že k vzniku škodovej udalosti došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škodovej udalosti pritom musí

byť jasne a jednoznačne preukázaná, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje žalobcu. Z
podaní žalobcu nebolo zrejmé, ktorej zodpovednosti sa dovoláva (v dôsledku čoho je žaloba zmätočná),
a čím danú zodpovednosť skutkovo odôvodňuje a preukazuje (v dôsledku čoho je žaloba neurčitá).
Súbežné uplatňovanie regresného nároku z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti (§
415 OZ) a z dôvodu spôsobenia škody inému prevádzkovou činnosťou (§ 420a OZ) je vylúčené (pod

zodpovednosť podľa ustanovenia § 420a OZ nemožno radiť prípady, ktoré je možné posúdiť podľa iných
ustanovení o zodpovednosti za škodu). Rovnako žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný dovolávať
sa zodpovednosti za vady výrobku (uvedené oprávnenie svedčí len žalobcovmu poistenému, aj to
nie voči žalovanému). Uvedeným argumentuje žalobca aj v rámci podaného odvolania, pričom súd
prvej inštancie v samotnom rozsudku konštatoval, že v prípade uplatňovania zodpovednosti za vady

alebo nároku vyplývajúceho zo záruky, nie je daná jednak jeho aktívna vecná legitimácia, ako ani
pasívnavecnálegitimáciažalovaného.Nejdepretoonesprávneprávneposúdeniezostranykonajúceho
súdu, ale o zmätočne uplatňovaný nárok zo strany žalobcu. Najväčšie obsahové nedostatky vykazujú
podania žalobcu vo vzťahu k vymedzeniu (údajného) protiprávneho konania žalovaného. Žalobca vo
svojich podaniach poukazuje na rôzne druhy zodpovedností, pričom (s ohľadom na absenciu skutkových

tvrdení) nie je zrejmé, akého z naznačených protiprávnych konaní sa mal žalovaný dopustiť. Nie je
chybou súdu, ak nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ak ten v rámci konania prakticky žiadne
nepredložil/nenavrhol. Zo strany žalobcu absentovala procesná aktivita, a to i napriek tomu, že k
nej bol zo strany súdu vyzvaný. Neobstojí preto odvolací dôvod žalobcu spočívajúci v nevykonaní
navrhnutých dôkazov, ak z jeho strany k ich návrhu ani nedošlo. Žalobca v priebehu konania pred

súdom prvej inštancie nepredkladal dôkazy, svoje tvrdenia dôkazmi nepreukazoval, preto nie je zrejmé,
prečo žalobca ako odvolací dôvod uvádza nevykonanie navrhnutých dôkazov, keď jediný dôkaz, ktorý
v konaní označil, bol práve výsluch jeho poisteného. Súčasne intervenient na strane žalovaného
uvádza, že nie je povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v konaní. Z rozsudku vyplýva
skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom bolo jeho povinnosťou v konaní tvrdiť a

preukázať rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému (domnelému) regresnému nároku, pričom
až následne by vznikla žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného povinnosť tieto skutkové
tvrdenia popierať. S ohľadom na uvedené je rozsudok vecne správny, zrozumiteľne a dostatočne
odôvodnený. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vykonal všetky dôkazy nevyhnutne
potrebné na správne zistenie skutkového stavu veci, v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej

a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom.

9. K odvolaniu žalobcovi voči výroku III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal intervenientovi na
strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, intervenient uviedol,že trovy konania, ktoré boli priznané intervenientovi súdom prvej inštancie sú opodstatnené, nakoľko mu
vznikli z dôvodu realizácie procesnej obrany v tomto konaní, ako aj účasťou na pojednávaní, teda mu
nárok na náhradu trov konania svedčí. Na základe uvedeného intervenient navrhoval, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal intervenientovi na strane žalovaného
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. K vyjadreniu intervenienta podal žalobca písomné vyjadrenie (replika) v ktorom uviedol, že žalobca
namieta, že súd prvej inštancie neobjektívne a arbitrárne pristúpil k vyhodnoteniu skutkového stavu

veci, pričom napadnuté rozhodnutie vykazuje rozsiahle vady ohľadom zisteného skutkového stavu a
súd tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi vykonávať jeho práva v takom rozsahu,
že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Montáž bojlera medzi žalovaným a poškodeným
predstavuje zmluvu o dielo v zmysle ustanovení § 631 a nasl. OZ, pričom za kvalitu a bezpečnosť
vykonania zodpovedá zhotoviteľ. V tomto konkrétnom prípade však zhotoviteľ (žalovaný) nesplnil svoje
povinnosti riadne, pretože inštalácia bojlera mala vady, ktoré sa prejavili v podobe následnej škody –

vytopenia nehnuteľnosti. Na základe § 645 ods. 1 OZ je zhotoviteľ zodpovedá za vady diela existujúce
pri jeho prevzatí, ako aj za tie, ktoré sa vyskytnú počas záručnej doby. Ust. § 645 ods. 2 OZ špecifikuje
povinnosti zhotoviteľa v prípade, že objednávateľ dodá materiál alebo poskytne pokyny, ktoré môžu
spôsobiť vady diela. V takých prípadoch je zhotoviteľ povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnosť
materiálu alebo pokynov. Ak tak neurobí, zodpovedá za vzniknuté vady rovnako, ako keby materiál alebo

pokyny sám poskytol. Neexistuje dôkaz, že by žalovaný upozornil na akékoľvek nedostatky súvisiace
s materiálom alebo montážou, preto je zhotoviteľ plne zodpovedný za vady diela a za škody, ktoré z
týchto vád vznikli. Skutočnosť, že došlo k vytopeniu, priamo poukazuje na chybu pri montáži, ktorá spadá
pod zodpovednosť žalovaného. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil právnu
situáciu týkajúcu sa prechodu práv z pôvodného poškodeného na žalobcu. Podľa poistných podmienok

a v zmysle ustálených právnych princípov prechádza na poisťovateľa (žalobcu) právo na náhradu
škody voči tretej osobe (v tomto prípade žalovanému) vo chvíli, keď poistiteľ plní poškodenému poistné
plnenie. Toto vyplýva z princípu subrogácie, ktorý je základom poistného práva. Inak by vznikla absurdná
situácia, keď by poistiteľ nemohol uplatniť nárok na náhradu škody, napriek tomu, že poistné plnenie
poškodenému poskytol. V čase, keď zhotoviteľ garantuje vlastnosti dodaného diela, je tiež zodpovedný

za škody, ktoré sú spôsobené vadami diela. V prípade predmetného bojlera bola zistená chyba, ktorá
viedla až k vytopeniu nehnuteľnosti. Táto škoda má priamu príčinnú súvislosť s konaním žalovaného pri
vykonávaní montáže. Právny názor, že zhotoviteľ je zodpovedný za vady vykonanej zákazky, zahŕňa aj
zodpovednosť za následky týchto vád, pokiaľ nepreukáže, že upozornil objednávateľa na možné riziká.
Vzhľadom na to, že žalovaný takéto upozornenie neposkytol, je povinný nahradiť spôsobenú škodu.

Postup súdu, ktorý odoprel žalobcovi práva vyplývajúce z prechodu nárokov, nielenže narúša princíp
rovnosti strán v konaní, ale tiež vytvára nežiaduce precedensy. Ak by boli závery súdu prvej inštancie
prijaté, mohlo by to viesť k situáciám, kde poistiteľ odmietne plnenie s odôvodnením, že jeho práva
voči tretím osobám sú obmedzené alebo neexistujúce. Takýto prístup by bol v rozpore so záujmami
poistených osôb, ktoré očakávajú, že poistné plnenie pokryje ich škody bez ohľadu na ďalšie právne

vzťahy.

11. Žalobca nesúhlasí s akoukoľvek argumentáciou, ktorá by viedla k jeho sankcionovaniu za včasné
a riadne splnenie povinností podľa poistnej zmluvy. Žalobca ako poisťovateľ postupoval v súlade s
poistnouzmluvou,keďpoškodenémuposkytolpoistnéplnenie.Akbybolsankcionovanýzatentopostup,

znamenalo by to popretie základných princípov poistného práva a narušenie právnej istoty. Žalobca
poukazoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 210/2011 zo dňa 31.01.2013, publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod R 59/2014, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že
žalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou vozidla, žalobkyňa uhradila poisťovateľovi z poistného garančného fondu tú časť

poistného plnenia vyplateného na základe zmluvy o poistení majetku (havarijného poistenia vozidla),
ktorá zodpovedala výške náhrady škody, za ktorú škodca zodpovedal. V tomto smere treba dať za
pravdu dovolateľke, že došlo k tzv. zákonnej cessii podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou
poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného na náhradu škody a mal právo na poistné plnenie z poistného
garančného fondu (§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.). Žalobkyni tak vzniklo nie právo na náhradu

škody proti žalovanému, ale právo na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 veta prvá zákona
č. 381/2001 Z.z.) dňom, kedy poisťovateľovi majetkového poistenia vyplatila poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedala osoba bez poistenia zodpovednosti
(t.j. žalovaný). Poisťovateľ, ktorý takto vstúpil do práv poškodeného, získal právo na priame plneniez poistného garančného fondu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že – v dôsledku už spomenutej
zákonnej cesie – má žalobkyňa aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov
z poistného garančného fondu proti žalovanému. Žalobkyňa sa okamihom, v ktorom vyplatila poistné

plnenie zmluvnej poisťovni žalovaného, stala v danej veci aktívne legitimovanou titulom práva na
náhradu toho, čo plnila za osobu bez poistenia zodpovednosti (teda nie titulom náhrady škody). Z
vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní sa opodstatnene namieta, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci súdmi nižších stupňov. Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvéhostupňanaďalšiekonanievzmysleustanovenia§243bods.2vetaprvá,ods.3O.s.p.“Nažalobcu
ako poisťovateľa pri poskytnutí peňažného (poistného) plnenia teda prechádzajú všetky súvisiace práva
poškodeného, nielen právo na náhradu škody. Súd preto pochybil, keď sa vôbec nezaoberal ostatnými
právami pôvodného poškodeného, nakoľko tieto práva v žiadnom prípade nezanikli plnením žalobcu.

12. Pokiaľ intervenient ďalej poukazuje na nedostatočne špecifikované tvrdenia žalobcu, tak žalobca

uvádza, že postup súdu vykazuje také vážne procesné nedostatky, že ním došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces a k účelovému zamietnutiu žaloby. Procesným následkom
opomenutia zo strany žalobcu je konštatovanie nedôvodnosti žaloby a jej zamietnutie, a to z dôvodu
údajnej nedostatočnosti skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku s odkazom na
aplikáciu § 132 ods. 1 CSP. Žalobca však vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol rozhodujúce

skutočnosti, čo v konečnom dôsledku sumarizuje samotný súd, keď vymedzuje, aké tvrdenia zo strany
žalobcu boli súdu uvedené. Súd však pristúpil k nesprávnej aplikácii/výkladu procesných noriem, keďže
ustanovenie § 132 CSP, na ktoré súd odkazuje, vymedzuje náležitosti žaloby, avšak súd pokračoval
v konaní po tom, ako došlo k podaniu odporu v upomínacom konaní. Je preto zarážajúce, že súd
zamietol žalobu s odkazom na aplikáciu § 132 CSP, ktoré sa vzhľadom na procesné štádium a

existenciuupomínaciehokonanianemáakoaplikovať.Spôsobuplatnenianárokuarozsahpredložených
dôkazov bol determinovaným samotným upomínacím konaním a tiež písomným uznaním dlhu. Žalobca
už pri podaní žaloby splnil náležitosti vyžadované zákonom o upomínacom konaní, čo potvrdzuje
vydanieplatobnéhorozkazuOkresnýmsúdomBanskáBystrica.Všetkyokolnostiuvádzanéžalobcomod
počiatku a po celú dobu konania smerovali výhradne k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažné

plnenie. Samotný súd na jednej strane konštatuje a sumarizuje, aké tvrdenia a skutočnosti strany
sporu uviedli, avšak zo strany súdu nedošlo k postupu predpokladanému v § 171 CSP. Najzávažnejším
procesným pochybením súdu bolo, že nevykonal dôkazy predložené žalobcom, keďže podľa názoru
súdu ich nemal dôvod vykonávať, ktorý záver súdu je zjavne neodôvodnený a svojvoľný. Nevykonaním
navrhnutých dôkazov bol žalobca ako strana sporu postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície

ako druhá strana v konaní. Žalovaný vykonal dodanie diela ako podnikateľský subjekt v rámci svojej
prevádzkovej činnosti, čo jednoznačne determinovalo skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj navrhovaný
rozsah dokazovania. Právna domnienka objektívnej zodpovednosti nepredstavuje procesný inštitút, ale
nástroj práva hmotného. Konajúci súd sa však nevysporiadal s podstatnými okolnosťami prípadu a
argumentmi žalobcu. Žalobca preto zotrval na návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalobcu podal aj žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok považuje
v celom rozsahu za vecne správny a riadne odôvodnený. Súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal
so všetkými právnymi argumentmi strán a samotný rozsudok je aj riadne odôvodnený, z ktorého

je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu vo veci samej. Samotné odvolanie, ako aj
žalobu, považuje žalovaný za zmätočné a neurčité. Žalobca ani v podanom odvolaní jednoznačne a
bezpochyby neuviedol, na základe akej skutkovej podstaty si uplatnil žalobný nárok, pričom to neurobil
ani na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie. Žalobca v
podanom odvolaní, rovnako ako v žalobe, odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom

zodpovednostizavadydiela.PoužitieustanoveníObčianskehozákonníkaozodpovednostizavadydiela
však v danej veci je neopodstatnené. Okrem toho v prípade zodpovednosti za vady diela by bola sporná
aj aktívna legitimácia žalobcu, ako na to súd správne poukázal. Žalobca v podanom odvolaní opätovne
poukázal na ust. § 420a OZ a zároveň uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie ignoroval
objektívnu zodpovednosť žalovaného na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou

činnosťou.Žalobcavšakanivsamotnomodvolaníbližšieneuviedol,nazákladektorejskutkovejpodstaty
si nárok uplatňuje (skutková podstata nebola uvedená ani v žalobe) a ani bližšie neodôvodnil, v čom vidí
prevádzkovú činnosť žalovaného. Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v podanom
odvolaní neuviedol žiadnu právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné činnosť žalovanéhopovažovať za prevádzkovú činnosť. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, z ktorého
dôvodu je rozhodnutie súdu vecne správne. Žalovaný v celom rozsahu súhlasí s právnym záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca vo veci samej neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu, z

ktorého dôvodu žaloba bola neopodstatnená. Žalovaný sa tiež v celom rozsahu sa pripája k vyjadreniu
intervenienta na strane žalovaného, právne závery súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedol, že naďalej
namieta najmä to, že súd pri hodnotení skutkového stavu postupoval neobjektívne, arbitrárne a dôkazy
vyhodnotil v rozpore s procesnými predpismi a relevantnou judikatúrou spôsobom, že v konečnom
dôsledku nesprávne, respektíve vôbec, neaplikoval hmotnoprávne ustanovenia, ktoré sa bezprostredne
dotýkajú posudzovaného sporu. Základný spor sa týka zodpovednosti za škodu, respektíve za vadné
vykonanie diela (inštalácie bojlera) zo strany žalovaného a následných majetkových dôsledkov. Keďže

pôvodný poškodený previedol regresný nárok na žalobcu, žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady
škody z titulu regresu od žalovaného, pričom právny základ žalobou uplatneného nároku jednoznačne
vychádza zo zodpovednosti zhotoviteľa (zmluva o dielo) a tiež z možnej objektívnej zodpovednosti
na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Napadnutý rozsudok je
nedostatočne odôvodnený, pričom súd prvej inštancie nedostatočne skúmal skutkový stav, opomenul

vypočuť kľúčových svedkov (vrátane poškodeného), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a neaplikoval príslušné ustanovenia hmotného práva. Pôvodný poškodený pritom vo vzťahu
k žalovanému vystupoval v pozícii spotrebiteľa, preto dôkazné bremeno o prípadných nedostatkoch
pokynov objednávateľa alebo nevhodnosti materiálu sa v zmysle § 645 OZ presúva na zhotoviteľa,
ak sám nepreukáže, že na ne včas a dostatočne upozornil. Súd túto okolnosť dostatočne neskúmal

a v dôsledku toho poprel zmysel zvýšenej ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch. Základný
skutkový stav vyplýva z dvoch kľúčových okolností: (a) existencia zmluvy o dielo medzi poškodeným
(vystupujúcim ako objednávateľ) a žalovaným (zhotoviteľom), ktorá spočívala v odbornej montáži, resp.
inštalácii bojlera; (b) vznik škody v dôsledku vadnej montáže, resp. chybného materiálu bojlera, na
základe ktorej bol vznesený regresný nárok voči žalovanému. Podľa § 631 a nasl. OZ sa zmluvou o

dielo zhotoviteľ zaväzuje vykonať určitú prácu (vyhotoviť určitú vec alebo ju opraviť, prípadne upraviť) a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jej vykonanie. Inštalácia bojlera je typickým prípadom zmluvy
o dielo, kde zhotoviteľom je osoba (prípadne podnikateľ), ktorá má odborné vedomosti a zručnosti
na inštaláciu konkrétneho zariadenia. Zodpovednosť za vady diela, vrátane materiálu, ktorý bol pri
realizácii použitý, spočíva na zhotoviteľovi v zmysle § 645 OZ, ak tento nepreukáže, že na prípadné

nedostatky včas upozornil. Podľa § 645 ods. 2 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky,
ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak
objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Vychádzajúc z tejto
normy zhotoviteľ nesie osobitné dôkazné bremeno – ak mu bol poskytnutý materiál, ktorý považuje za
nevhodný alebo chybný, mal a musel na tento stav objednávateľa upozorniť. Ak tak neurobí, následky

vyplývajúce z chybnosti materiálu nesie výhradne on. Z pohľadu žalobcu a pôvodného poškodeného
je podstatné najmä to, že poškodený bol v danom právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa. Nemal
odborné znalosti a spoliehal sa na profesionalitu žalovaného – dodávateľa diela. Navyše poškodený
reálne nemohol nijakým spôsobom revidovať odborné postupy pri inštalácii, pretože nebol v stave
posúdiťbezpečnostné,technickéčikvalitatívnevlastnostiinštalovanéhobojlera.Vtakomtoprípadetreba

prihliadaťnaosobitnúzákonnúochranuposkytovanúspotrebiteľovi.Zdôvodutejtospotrebiteľskejroviny
je navyše dôležité pripomenúť, že ak vzniknú pochybnosti o výklade príslušných ustanovení, malo by
sa aplikovať pravidlo výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa. Aj judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie zdôrazňuje, že zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ovplyvňuje aj dôkazné bremeno. Napadnutý
rozsudok je postihnutý nedostatkom odôvodnenia, ktorý zapríčiňuje jeho zmätočnosť. Súd nevenoval

žiadnu pozornosť objektívnej zodpovednosti žalovaného z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou (resp. z titulu zhotoviteľskej zodpovednosti za dielo). V dôsledku ignorovania
objektívnej zodpovednosti žalovaného, prameniacej z jeho postavenia zhotoviteľa diela, pri ktorého
inštalácii došlo k vade a následnej škode, je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Súd nespomína
(alebo len okrajovo) príslušné ustanovenia OZ o zmluve o dielo a ich dopad na povinnosť žalovaného.

Tým narušil základný zmysel a funkciu súdneho rozhodnutia, ktorým má byť jasný a presvedčivý výklad
skutkového stavu a právneho posúdenia. Právo na spravodlivý proces predpokladá, že vyhodnotenie
skutkového stavu musí byť riadne, presvedčivé, nediskriminačné a v súlade s hmotnoprávnou úpravou
i procesnými pravidlami, a to tak, aby nebola prítomná svojvôľa. Nedostatok odôvodnenia ohľadomobjektívnej zodpovednosti je natoľko závažný, že sám osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku. Súd opomenul predovšetkým vypočuť pôvodného poškodeného, a to napriek tomu, že tento
dôkaz bol zo strany žalobcu navrhnutý a neodporuje žiadnemu procesnému ustanoveniu. Výsluch

poškodeného mohol priniesť ďalšie relevantné skutkové poznatky o tom, ako došlo k samotnej inštalácii,
ako bola dojednaná cena, či mu žalovaný oznamoval nejaké nevhodnosti materiálu alebo iné prekážky
a pod. Skutočnosť, že súd výsluch odmietol vykonať len preto, že ho nepovažoval za potrebný, je
chybná. Ak navrhovaný dôkaz má zjavné predpoklady prispieť k objasneniu spornej právne významnej
skutočnosti, súd je povinný takýto dôkaz vykonať alebo veľmi zrozumiteľne odôvodniť, prečo tak

neurobí. Nevykonanie výsluchu poškodeného predstavuje odopretie možnosti získať komplexnejší
obraz o skutkovom stave a popiera princíp kontradiktórnosti. Ak je jednou z rozhodujúcich otázok,
či bol poškodený upozornený na možné nedostatky, ide o skutkový jav, ktorý najlepšie objasní
priamo poškodený ako ten, ktorému malo byť toto upozornenie adresované. Podobne aj iné dôkazy,
ktoré žalobca predložil alebo navrhol, súd nevyhodnotil ako relevantné, hoci z hľadiska zmluvnej
zodpovednosti a škody mohli byť zásadné. Rozhodnutie súdu preto pôsobí arbitrárne a neobjektívne.

Žalobca podmienky v zmysle § 1 ods. 1 a § 3 ods. 4 Zákona o upomínacom konaní preukázal a splnil, o
čom svedčí vydanie platobného rozkazu, súčasne predložil dostatok listinných dôkazov (faktúry, uznanie
dlhu a ďalšie listiny) a uviedol podstatné skutkové okolnosti. V takto nastavenom procesnom rámci nie
je namieste kritizovať, že v žalobe chýbali ďalšie rozširujúce skutočnosti, keďže zákon o upomínacom
konaní nepožaduje takúto mieru detailu, ako § 132 CSP pri klasickej žalobe. Argumentácia súdu, ktorá

sa sústreďuje výlučne na posúdenie, či návrh žalobcu zodpovedal formálnym náležitostiam žaloby podľa
§ 132 CSP, ignoruje procesný stav po podaní odporu. V okamihu, keď sa konanie stalo sporovým, bolo
plne legitímne, aby žalobca – ak to súd považoval za nevyhnutné – doplnil relevantné tvrdenia a dôkazy.
To sa i stalo, žalobca navrhol dôkazy a uvádzal ďalšie skutkové súvislosti, ktoré však súd následne
nevyhodnotil alebo sa s nimi dostatočne nevysporiadal. Úplné zamietnutie žaloby s poukazom na to, že

formálne nenapĺňala náležitosti § 132 CSP, je preto prejavom nesprávnej aplikácie procesných noriem,
keďže bolo nutné prihliadnuť na špecifiká konania, ktoré začínalo v režime zákona o upomínacom
konaní a prešlo do klasického sporového konania. Žalobca počas celého konania predkladal listinné
dôkazy a snažil sa preukázať vzniknutú škodu, súvislosť s inštaláciou bojlera aj to, že poškodený ako
laický objednávateľ mal právo spoliehať sa na odbornosť žalovaného. Súd napriek tomu kľúčové dôkazy

(vrátane svedeckého výsluchu) neuznal za potrebné. Ide o neodôvodnenú rezignáciu na zisťovanie
rozhodujúcich skutkových okolností. Výsledkom je, že súd dospel k záveru o zamietnutí žaloby, ktorý
sa opiera o neúplne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu procesných predpisov. Tým došlo
k faktickému popretiu právnej ochrany žalobcu. Žalobca zdôrazňuje aj potrebu logickej, funkčnej a
teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov, ktorú uvádza napr. Ústavný súd SR v rozhodnutí III.

ÚS 104/2022. Súd, ktorý vykonáva dokazovanie, musí pri hodnotení dôkazov zachovať vnútornú logiku
v odôvodnení a zamerať sa na to, aby konečný záver nebol v zjavnom rozpore so zistenými faktami.
V prejednávanej veci však súd nevykonal kľúčové dôkazy, ignoroval svedeckú výpoveď poškodeného,
nezohľadnil listinné dôkazy podporujúce argumentáciu žalobcu a nedospel k záverom, ktoré by boli
podložené úplným a korektným zistením skutkového stavu. Súd sa nevysporiadal s právnou relevanciou

objektívnej zodpovednosti na strane žalovaného, neuviedol jasné dôvody, pre ktoré by sa nesmel
aplikovať § 645 OZ (t. j. zodpovednosť za vady materiálu pri zmluve o dielo) a celkovo nebol schopný
presvedčivo vysvetliť, prečo daný spor rozhodol v neprospech žalobcu. Súd staval zamietnutie žaloby
na tvrdení, že neboli splnené náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, hoci predmetný spor začal v režime
upomínacieho konania a zákon o upomínacom konaní stanovuje odlišné (zjednodušené) požiadavky pre

podanie návrhu. Následnú transformáciu na sporové konanie mal súd primerane zohľadniť a v prípade
potreby vyzvať žalobcu na doplnenie ďalších informácií, ak to považoval za nevyhnutné. V dôsledku
nesprávneho vedenia dôkazného konania došlo k potlačeniu zásady rovnosti zbraní, keďže žalobca
nemal možnosť preukázať svoje tvrdenia a relevantné dôkazy neboli súdom vykonané. Predmetný
spor nespočíva v umelo konštruovaných nárokoch voči žalovanému, ale v skutočnej škode vzniknutej

v dôsledku vadnej montáže alebo nevhodného materiálu pri inštalácii bojlera, za ktorú žalovaný ako
zhotoviteľ diela podľa zákona zodpovedá. Ak by sa súd venoval dôkladnému posúdeniu skutočného
stavu, dal by priestor svedeckému vypočutiu poškodeného a iným dôkazom, musel by logicky dospieť
k záveru o zodpovednosti žalovaného

15. K odvolacej replike žalobcu a k vyjadreniu žalovaného podal intervenient na strane žalovaného
písomnévyjadrenie(duplika),vktoromuviedol,žepodstatnýmnedostatkomžaloby(akoajnasledujúcich
úkonov žalobcu v konaní) bola ich neurčitosť a absencia rozhodujúcich skutkových tvrdení vo vzťahu k
uplatnenému nároku. Na tento nedostatok bolo zo strany žalovaného, ako aj intervenienta poukazovanépočas celého konania. Žalobca tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia neuviedol ani na pojednávaní dňa
10.9.2024. Nakoľko žaloba žalobcu vykazovala obsahové nedostatky, nevznikla povinnosť žalovanému
(ani intervenientovi na strane žalovaného) popierať skutkové tvrdenia žalobcu, keďže rozhodujúce

skutkové tvrdenia neboli žalobcom uvedené, nemal žalovaný, resp. intervenient na strane žalovaného,
aké skutkové tvrdenia popierať. Nie je úlohou žalovaného, resp. intervenienta na strane žalovaného
hádať, na akom skutkovom a právnom základe sa žalobca domáha uplatneného nároku, z čoho tento
nárok vyvodzuje a čím ho odôvodňuje. K žalobe/replike pripojené (resp. v týchto podaniach aspoň
označené) dôkazy nenahrádzajú povinnosť žalobcu uviesť v tých podaniach rozhodujúce skutkové

tvrdenia (tzn. absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení v podaní strany sporu nie je možné nahradiť
odkazom na hoc aj pripojený dôkaz). Opačný prístup by bol popretím ustanovenia § 132 ods. 2
CSP, z ktorého vyplýva povinnosť strany sporu uvádzať jej relevantné skutkové tvrdenia vo vzťahu
k jej procesnému útoku/procesnej obrane priamo v podaniach vo veci samej. Ak žalobca namieta,
že rozhodujúce skutkové tvrdenia vyplývajú (a súčasne sú preukazované) pripojenými/označenými
dôkazmi, takáto argumentácia je nesprávna. Dôkazy označené/pripojené k podaniu strany sporu vo

veci samej (v prípade žalobcu žaloba a replika) slúžia výlučne na preukazovanie explicitne uvádzaných
skutkových tvrdení tej-ktorej strany sporu v jej podaniach vo veci samej. Pokiaľ strana sporu (v
tomto prípade žalobca) žiadne relevantné skutkové tvrdenia v podaniach vo veci samej neuvádza,
je právne irelevantné, či pripojila/označila dôkazy na preukázanie týchto (absentujúcich) skutkových
tvrdení, nakoľko za daných okolností nie je čo týmito dôkazmi preukazovať (dôkazmi sa preukazujú

v podaniach uvádzané skutkové tvrdenia). Ak žalobca namieta, že súd nevykonal ním označené
dôkazy (v dôsledku čoho pochybil), potom platí, že postupoval správne, nakoľko v dôsledku absencie
rozhodujúcich skutkových tvrdení v jeho podaniach nebolo čo týmito dôkazmi preukazovať. Žalobca
si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, a preto bola jeho žaloba súdom prvej inštancie v celom rozsahu
zamietnutá (skúmanie splnenia dôkaznej povinnosti sa vzhľadom na nesplnenie povinnosti tvrdenia zo

strany žalobcu nevyhodnocovalo). Intervenient poukazuje aj na zmätočnosť podaní samotného žalobcu,
z ktorých nie je zrejmé, na základe čoho sa žalobca uplatneného regresného nároku domáha (tzn. čo
bolo právnym základom vzniku tohto nároku vo vzťahu pôvodný veriteľ – žalovaný). Žalobca striedavo
poukazuje na rôzne (protichodné) ustanovenia platného práva, z ktorých vyvodzuje právny základ pre
pôvodný právny vzťah medzi svojim poisteným a žalovaným (t.j. žalobca poukazuje na zodpovednosť

za vady výrobku, na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, a pod). V dôsledku
nedostatku relevantných skutkových tvrdení bol takýto procesný útok žalobcu nezrozumiteľný. Ak
sa žalobca svoju zmätočnú argumentáciu v prvoinštančnom konaní pokúša bližšie ozrejmiť/rozviť v
odvolacej replike, tak na tento účel odvolacie konanie neslúži; súčasne sa nejedná o novoty. Vzhľadom
na pasivitu samotného žalobcu v prvoinštančnom konaní, súd vec správne právne posúdil, správne

sa vysporiadal s procesným útokom a procesnou obranou strán sporu, správne vyhodnotil predložené
dôkazy, ako aj potrebu ich (ne)vykonania, vec dostatočne zrozumiteľne odôvodnil, pričom ozrejmil, na
základe akej úvahy dospel k svojmu záveru. Intervenient na strane žalovaného preto považuje žalobcom
napadnutý rozsudok za vecne správny, a teda žalobcom podané odvolanie za nedôvodné. Zároveň sa
intervenient na strane žalovaného stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalovaného podaného k odvolaniu

žalobcu a k tomuto sa v celom rozsahu pripája. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

16. K vyjadreniu intervenienta podal žalobca písomné vyjadrenie (triplika), v ktorom uviedol, že naďalej
namieta, že súd prvej inštancie pri hodnotení skutkového stavu konania postupoval neobjektívne,
arbitrárne a dôkazy vyhodnotil v rozpore s procesnými predpismi a relevantnou judikatúrou takým

spôsobom, že v konečnom dôsledku nesprávne, respektíve vôbec, neaplikoval hmotnoprávne
ustanovenia, ktoré sa bezprostredne dotýkajú posudzovaného sporu. Tvrdenie intervenienta, že žalobca
v konaní nevedel dostatočne preukázať rozhodujúce skutočnosti je neakceptovateľné, nakoľko už v
samotnej žalobe bola podrobne vysvetlená povaha nároku, jeho skutkový základ, ako aj navrhnuté
relevantné dôkazy. Je preto nesprávne tvrdiť, že žalobca nevedel, čo je predmetom sporu a že

nepredložil dostatočný počet dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle zmluvy o dielo má
zhotoviteľ, ktorý dielo vyhotovuje, povinnosť postupovať odborne, s náležitou starostlivosťou a podľa
pokynov objednávateľa, pokiaľ tieto nie sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi alebo s
odbornými štandardmi a je povinný upozorniť objednávateľa na akékoľvek nevhodnosti materiálu,
postupu, či iných podmienok, ktoré môžu viesť k neskorším vadám diela alebo k vzniku škody. Ak tak

zhotoviteľneurobí,nesiezavadyčiškodyzodpovednosť.Výhradaintervenienta,žežalobcanepreukázal
príčinnú súvislosť medzi vadnou montážou a vznikom škody, je nepodložená, nakoľko žalobca túto
podmienku jednoznačne naplnil prostredníctvom viacerých dôkazov, z ktorých vyplýva, že bojler bol
namontovaný nesprávne a toto pochybenie následne vyústilo do úniku vody či iného poškodenia,ktoré viedlo k škode na majetku pôvodného poškodeného. Intervenient sa snaží minimalizovať
mieru zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu a spochybniť oprávnenosť regresného nároku
žalobcu voči žalovanému. Podľa intervenienta údajne pôvodnému poškodenému ani nevznikol právny

nárok na náhradu škody voči žalovanému, a teda ani nemohlo dôjsť k postúpeniu tohto nároku na
žalobcu (poisťovateľa). Takéto tvrdenie je v rozpore so všeobecnými zásadami občianskeho práva a s
ustanoveniami OZ, ktoré upravujú subrogáciu (prechod práv) z pôvodne poškodeného na poisťovateľa
potom,čopoisťovateľplnízpoistnejzmluvy.Vprípade,akmápoistenývočitretejosobe(tužalovanému)
nárok na náhradu škody, tento nárok prechádza na poisťovateľa v rozsahu, v akom poisťovateľ plnil. Ak

by teda neexistovala súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, poistený by už v počiatku
nemal nárok na náhradu škody voči žalovanému. Avšak, vzhľadom na to, že došlo k poistnej udalosti
a poisťovateľ (žalobca) poskytol poistenému poistné plnenie, je zrejmé, že skutkový a právny základ
nároku proti žalovanému existuje. Tvrdenie intervenienta, že takýto nárok neexistoval, teda neobstojí.

17. Súd prvej inštancie nevykonal kľúčové dôkazy, ignoroval svedeckú výpoveď poškodeného,

nezohľadnil listinné dôkazy podporujúce argumentáciu žalobcu a nedospel k záverom, ktoré by boli
podložené úplným a korektným zistením skutkového stavu. Súd sa nevysporiadal s právnou relevanciou
objektívnej zodpovednosti na strane žalovaného, neuviedol jasné dôvody, pre ktoré by sa nesmel
aplikovať § 645 OZ (t. j. zodpovednosť za vady materiálu pri zmluve o dielo), a celkovo nebol schopný
presvedčivo vysvetliť, prečo daný spor rozhodol v neprospech žalobcu. Súd staval zamietnutie žaloby

na tvrdení, že neboli splnené náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, hoci predmetný spor začal v režime
upomínacieho konania, teda súd mal v prípade potreby vyzvať žalobcu na doplnenie ďalších informácií,
ak to považoval za nevyhnutné. Došlo k potlačeniu zásady rovnosti zbraní, keďže žalobca nemal
možnosťpreukázaťsvojetvrdeniaarelevantnédôkazynebolisúdomvykonané.Predmetnýsporspočíva
v skutočnej škode vzniknutej v dôsledku vadnej montáže alebo nevhodného materiálu pri inštalácii

bojlera, za ktorú žalovaný ako zhotoviteľ diela podľa zákona zodpovedá. Žalobca preto navrhuje, aby
odvolací súd potvrdil oprávnenosť regresného nároku žalobcu voči žalovanému a súčasne konštatoval,
že skutkový stav bol žalobcom dostatočne preukázaný a zaviazal súd prvej inštancie vykonať všetky
relevantné dôkazy. S ohľadom na počet pochybení možno konštatovať, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýproces,pretožalobcatrvalnatom,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Ďalšie vyjadrenia strany, ani intervenient v odvolacom konaní nepodali.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,

e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu na
zaplatenie sumy 18.406,77 eura ako subrogačného nároku poistiteľa (§ 813 OZ) na náhradu škody
voči škodcovi poškodeného v celom rozsahu zamietol dôvodiac, že žalobca predovšetkým neuniesol

bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o uvedenie v danej veci podstatných a rozhodujúcich skutočností, a to
v akom rozsahu a na základe akého právneho titulu žalobca plnil poškodenému, či boli naplnené
podmienky pre poistné plnenie, tiež skutkové tvrdenia ohľadom rozpisu vyplateného plnenia, ako aj
skutkovo náležite neopísal tituly, na základe ktorých si nárok voči žalovanému ako škodcovi uplatňuje,teda ak ku škode malo dôjsť prevádzkovou činnosťou, mal žalobca skutkovo tvrdiť, akou formou
prevádzkovej činnosti došlo k vzniku škody; ak to malo byť vadou materiálu, mal žalobca tvrdiť
a preukázať vadu materiálu; ak si nárok uplatňuje v rámci záruky, mal uviesť skutočnosti podstatné pre

vyhodnotenie príčin danej škodovej udalosti k záruke. Súd dôvodil, že pokiaľ ide o vyplatené plnenie
poškodenému, mal žalobca uviesť, na základe akých konkrétnych poškodení, z akých konkrétnych
čiastkových nárokov a podľa akých zmluvných dojednaní s poškodeným, boli žalobcom poškodenému
tieto čiastkové plnenia poskytnuté, teda mal uviesť rozpis a špecifikáciu vyplatenej sumy. Súd uviedol,
že hoci bolo v konaní nesporné, že ku škode došlo, sporné bolo v akom rozsahu a akým spôsobom. Súd

tiež uviedol, že hoci bolo nesporné, že čiastka 18.406,77 eur bola poškodenému vyplatená, v konaní
absentovali skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom jednotlivých čiastkových plnení, z ktorých táto suma
pozostávala. Súd poukázal na to, že žalobca má žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 1, 2 CSP). Žalobca však
uvádzallentoľko,žeškodanamajetkupoškodenéhovzniklavdôsledkuvytopeniadomuvodouzbojlera,
ktorý v rámci zmluvy o dielo zapojil žalovaný v rámci jeho podnikateľskej a prevádzkovej činnosti, pričom

k vzniku škody došlo počas záručnej doby a vytečeniu vody z bojlera došlo zlomením súčiastky, ktorú
namontovalžalovaný,ktorýtaknesiezodpovednosťzavadusúčiastky,akoajzavzniknutúškodu.Okrem
uvedeného žalobca v žalobe neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré nemožno
nahradiť odkazom na predložené listiny, pretože listinné dôkazy, ako aj iné navrhnuté dôkazy, ako
výsluch svedka, nemajú nahrádzať povinnosť tvrdenia, ale majú preukazovať to, čo sa v žalobe tvrdí.

Výsluch svedka – poškodeného, žalobca pritom navrhoval za účelom, aby sa tento vyjadril k vzniku
škody, rozsahu škody, k okolnostiam poškodenia závitu, resp. kotla, avšak súd uviedol, že úlohou svedka
nie je nahrádzať povinnosť žalobcu tvrdiť podstatné skutočnosti, ale iba potvrdiť podstatné okolnosti
uvedené žalobcom v žalobe. Preto súd výsluch tohto svedka nepripustil. Súd uzavrel, že žalobca v spore
neuniesol bremeno tvrdenia a pokiaľ poukazoval na spotrebiteľský charakter sporu vzhľadom na povahu

vzťahu medzi poškodeným a žalovaným zo zmluvy o dielo, tak súd uzavrel, že o spotrebiteľský spor sa
tu nejedná, pretože žalobca si nárok uplatňuje na základe zmluvy o poistení majetku s poškodeným.

21. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny,
pretože súd vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal žalobcom

navrhnuté dôkazy a porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Uvádzal, že si uplatňuje regresný
nárok, ktorý na neho prešiel od pôvodného poškodeného, ktorý mal voči žalovanému nárok na náhradu
škody, lebo montáž bojlera predstavuje zmluvu o dielo (spotrebiteľskú) medzi žalovaným a poškodeným,
žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za použitý materiál (§ 631 a nasl. OZ) a za vady zhotovenej veci
a dodaného materiálu (§ 645 ods. 1, 2 OZ), pričom škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou

žalovaného (§ 420a ods. 2 OZ), teda ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného. Súd nesprávne
žalobu zamietol pre nedostatok skutkových tvrdení žalobcu s odkazom na ust. § 132 CSP, žalobca mal
za to, že vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti, pričom pôvodne uplatnil
nárok v upomínacom konaní, pričom súd nepostupoval podľa ust. § 171 CSP. Súd nevykonal dôkazy
spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, najmä výsluch poškodeného, ale tiež všetky

dôkazy označené žalobcom. Skutkové tvrdenia žalobcu pritom determinovalo to, že žalovaný dodal
dielo ako podnikateľský subjekt v rámci svojej prevádzkovej činnosti, teda sa jedná o jeho objektívnu
zodpovednosť. Odôvodnenie rozhodnutia je pritom nedostatočné, pretože súd sa v ňom nevysporiadal
s podstatnými okolnosťami prípadu a argumentmi žalobcu.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol predovšetkým
z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia žalobcom, keď dospel k záveru, že žalobca v spore
neuviedol dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom uplatneného regresného nároku voči
tvrdenému škodcovi, keď svoj nárok opísal len tak, že si uplatňuje peňažnú náhradu za vyplatené
poistné plnenie poškodenému, ktorého dom bol vytopený vodou z bojlera, ktorý na základe zmluvy o

dielo namontoval u poškodeného žalovaný, v rámci jeho podnikateľskej a teda aj prevádzkovej činnosti,
pričom ku škodovej udalosti došlo v záručnej dobe, zlomením súčiastky, ktorú namontoval žalovaný,
nesúci tak zodpovednosť za vadu súčiastky, ako aj za vzniknutú škodu.

23. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ako aj zásadou koncentrácie konania

(procesná zodpovednosť strán za včasné vykonanie procesných úkonov), pričom Civilný sporový
poriadok v ust. § 132 žalobcovi ukladá výslovnú povinnosť uviesť už v samotnej žalobe, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom uplatneného nároku. Pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností predstavuje pritom samostatný základ žaloby. Žalobca má teda zrozumiteľnea určito opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých
má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo
dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra považuje za rozhodujúce skutočnosti také údaje, ktoré

sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí
v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to
v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby,
ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po

skutkovej stránke. Zákon pritom výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností, nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Civilné sporové konanie je tiež ovládané zásadou iura novit
curia (právo pozná súd), teda žalobca nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, pretože právna
kvalifikácia je vecou súdu. Aj v zmysle § 149 CSP sú základnými prostriedkami procesného útoku
žalobcu predovšetkým jeho vlastné skutkové tvrdenia. Až na základe existujúcich skutkových tvrdení
žalobcu súd posúdi, ktoré z ním navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

24. Civilný sporový poriadok ďalej tiež v ust. § 150 upravuje povinnosť sporových strán pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Predmetné ustanovenie
zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu
zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným

bremenom, je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné
a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví
v meritórnom rozhodnutí veci.

25. Povinnosť strany sporu, osobitne žalobcu, tvrdiť, má v civilnom sporovom konaní zásadný význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). V sporovom konaní je totiž
súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy,
teda rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods.
2 CSP) a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má síce možnosť vyzvať

strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), avšak tento materiálny korektív nemôže
nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť.

26. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda
kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť

skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Predmetom
skutkových tvrdení sú tak právne skutočnosti, teda skutočnosti označené určitou právnou normou v jej
hypotéze (skutkovej podstate). Každý má teda tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku (žalobca) alebo zánik jeho povinnosti (žalovaný). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia, zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

27. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, pričom predloženie skutkových
tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a § 154 CSP). Skutkové tvrdenia
sú pritom obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu (písomné podania, ústne prednesy).
Z hľadiska zásady koncentrácie konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia žalobcu boli

obsiahnuté predovšetkým v podanej žalobe, resp. vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe.
Na neskôr predložené skutkové tvrdenia súd nemusí prihliadnuť. Rozhodujúce skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe (§ 132 ods. 1 CSP) majú osobitný význam, spolu so žalobným návrhom tvoria obsah
žaloby, ktorý je teda determinovaný celkovou súdržnosťou skutkového deja, ktorý žalobca uvádza.

28. Strana sporu je v zmysle príkazu v zákone (§ 150 CSP) povinná predložiť skutkové tvrdenia
predovšetkým pravdivo a úplne, teda nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Porušenie
povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru sporu. Ďalej je strana povinná uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutočnosti, teda uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate
hmotnoprávnej normy, t. j. skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany

v spore. Hmotné právo teda určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. V právnej teórii
sa táto povinnosť označuje tiež ako povinnosť tvrdiť substancovane, t. j. uviesť tvrdenia relevantné
z hľadiska hmotného práva. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné
subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkomporušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť, je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Súd nemá
čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa ani nedá substancovane
poprieť.

29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v žalobe žalobca svoj nárok opísal stručne, a to tak, že
ako poisťovateľ budovy a domácnosti poškodeného na základe poistnej zmluvy, vyplatil poškodenému
poistné plnenie (náhradu škody) vo výške 18.406,77 eura za poistnú udalosť dňa 09.08.2022, pri ktorej
došlo k rozsiahlemu poškodeniu majetku poškodeného v dôsledku vytopenia domácnosti, k čomu došlo

tak, že voda vytiekla z bojlera, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 415 a § 420a ods. 2 OZ)
namontoval žalovaný v marci 2022, na základe zmluvy o dielo, pričom k vzniku škody došlo v záručnej
dobe (§ 645 OZ) a vyplatením poistného plnenia poškodenému, prešlo na žalobcu ako poistiteľa (§ 813
ods. 1 OZ) právo na náhradu škody voči žalovanému. Na týchto skutkových tvrdeniach zotrval v priebehu
celého konania, až na základe obrany žalovaného v odpore, že príčinou vytečenia vody bolo, že praskol
závit spoja do bojlera, žalobca doplnil, že žalovaný zodpovedá za použitý materiál a na záverečnom

pojednávaní žalobca uviedol, že príčinou vzniku škody bol únik vody z prívodu vody z kotla do bojlera,
kedy po prasknutí závitu voda zaliala jednotlivé miestnosti domácnosti podľa predložených listín, pričom
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s vadným plnením.

30. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že takéto skutkové tvrdenie žalobcu je

prílišvšeobecné,pretožesamotnáokolnosť,žesižalobcauplatňujeakopoisťovateľnárokvočiškodcovi,
ho nezbavuje povinnosti všetky predpoklady nároku na náhradu škody uplatňovanej voči domnelému
škodcovi najskôr náležite opísať. Postihový nárok poisťovateľa podľa § 813 OZ ako taký, nie je nárokom
z nového právneho dôvodu, ale ide o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody na
poisťovateľa (tzv. subrogačný postih). Pri aplikácii ust. § 813 OZ je súčasne potrebné prihliadať na obsah

poistného vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným, pretože uvedené ustanovenie stanovuje väzbu
vzniku škody na poistnú udalosť. Žalobca v konaní predovšetkým neopísal skutočnosti potvrdzujúce,
že poistné plnenie bolo poškodenému poskytnuté v zmysle príslušných ustanovení poistnej zmluvy, t.
j. že boli splnené podmienky pre plnenie napr. z poistenia majetku, domu, domácnosti poškodeného
podľa uzavretej poistnej zmluvy, ktorú okolnosť intervenient rozporoval. Poskytnutím poistného plnenia

poškodenému (v zmysle poistnej zmluvy), prechádza na poisťovateľa právo na náhradu škody voči
tomu, kto ju poistenému spôsobil, podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu, pričom
rozhodujúcim je to, že vznikla škoda a škodca za ňu zodpovedá, keď toto právo môže vzniknúť pri
rôznych skutkových situáciách, preto pre právne posúdenie nároku na náhradu škody je rozhodujúce
určiť (žalobcom tvrdiť) skutočnosť, ktorá bola príčinou vzniku škody, na základe čoho možno aplikovať

príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody (t. j. všeobecná zodpovednosť za škodu
podľa § 420 OZ, alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou § 420a OZ, či
zodpovednosť za iný druh škody).

31. Podstatným je, že len samotná skutočnosť, že žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie sama

o sebe na priznanie nároku voči označenému škodcovi nestačí, ale žalobca, na ktorého v zmysle ust.
§ 813 OZ prešiel nárok poškodeného na náhradu škody voči škodcovi, je povinný preukázať (teda
najskôr tvrdiť) všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to podľa toho, o aký druh zodpovednosti sa
jedná. V konaní pritom bolo nesporné, že ku škode na majetku poškodeného došlo a že žalobca vyplatil
poškodenému poistné plnenie 18.406,77 eura, avšak ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom

rozhodnutí, v konaní bolo sporné, či boli vôbec splnené podmienky na poistné plnenie, akým spôsobom
ku škode došlo (čo spôsobilo prasknutie závitu), v akom rozsahu ku škode došlo, z akých čiastkových
plnení pozostávala celková výška uplatnenej škody, či príčinou vzniku škody bola vada žalovaným
použitého materiálu, prípadne vada montáže, aké boli okolnosti poškodenia závitu, prípadne akou
formou prevádzkovej činnosti žalovaného podľa žalobcu škoda vznikla, resp. či bola škoda spôsobená

konaním tretej osoby. Žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného totiž nárok žalobcu neuznávali,
žalovaný sa bránil v podanom odpore tým, že závit spojky, ktorý bol poškodený, sa nachádzal na
voľne dostupnom mieste, že k jeho poškodeniu mohlo dôjsť pri dokončovacích stavebných prácach,
pretože žalovaný bojler namontoval v marci 2022, bojler bol odskúšaný a až do augusta fungoval
správne; a bránili sa tiež tým, že namontovanie bojlera nespadá pod zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou žalovaného. V priebehu konania žalovaný v podaní z 18.03.2024 poprel aj
žalobcom uplatnený rozsah a výšku škody a poukazoval tiež na to, že žalobca najskôr poškodenému
listom zo dňa 22.09.2022 oznámil likvidáciu poistnej udalosti a vyplatenie poistného plnenia vo výške
11.673,09 eura, avšak následne výzvou z 02.02.2023 si voči žalovanému uplatnil sumu až 18.406,77eura (listiny na č. l. 29 a 30 spisu). Žalobca na obranu žalovaného a intervenienta v spore nereagoval,
hoci títo poukazovali na nedostatok skutkových tvrdení žalobcu a do svojej obrany prevzal iba tvrdenie
žalovaného o tom, že ku škode došlo v dôsledku prasknutia závitu na prívode vody do bojlera.

32. Žalobca poukazujúc na objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu majúcu byť podľa neho
spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného (§ 420a ods. 2 OZ), však v celom priebehu konania
neopísal, v čom konkrétne spočívala škoda na majetku poškodeného, v akom konkrétnom rozsahu bola
spôsobená,vakejvýškavzniklašpecifikácioujejpoložiek,tedaneuviedolskutkovétvrdeniaodôvodnosti

uplatnenej výšky škody práve v sume 18.406,77 eura. Vznik a výšku škody je pritom žalobca povinný
preukazovať aj v prípade objektívnej zodpovednosti škodcu. Rovnako žalobca neuviedol vôbec žiadne
skutkové tvrdenia ohľadom príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (prasknutím závitu na prívode
vody do bojlera) a vzniknutou škodou. Podstatné totiž je, že odškodnené môže byť iba také poškodenie
majetku,ktorénastalovpriamomdôsledkudanejškodovejudalostianemožnoodškodňovaťpoškodenie
majetku, ktoré má pôvod v iných okolnostiach. Navyše žalovaný poprel, že by príčinou prasknutia spojky

bol vadný materiál, bránil sa tým, že k jeho poškodeniu došlo pri dokončovacích prácach v dome
poškodeného. Žalobca na to žiadne skutkové tvrdenia ohľadom vady materiálu použitého žalovaným pri
zhotovení diela, či vadnej montáže neposkytol.

33. Uvedenie rozhodujúcich skutkových tvrdení ohľadom okolností vzniku škody zo strany žalobcu, je

pritom podstatné pre relevantné právne posúdenie nároku na náhradu škody, t. j. pod ktoré konkrétne
hmotnoprávne ustanovenie je možné predmetný nárok subsumovať. V tomto smere bolo preto zo strany
žalobcu potrebné konkretizovať skutočnosť, ktorá mala byť príčinou škody. Žalobca však najskôr ako
príčinu vzniku škody uviedol len toľko, že voda vytiekla z bojlera a žalovaný zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou, následne (na poslednom pojednávaní) upresnil, že príčinou škody

bol únik vody z kotla do bojlera, po prasknutí závitu. Žalobca uvádzal, že žalovaný zodpovedá za vadný
materiál, poukazoval na objektívnu zodpovednosť žalovaného spôsobenú prevádzkovou činnosťou,
avšak neuviedol, v čom konkrétne mala v danom prípade spočívať prevádzková činnosť žalovaného.

34. Je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že žalovaný bojler namontoval, ešte bez ďalšieho

neznamená, že zodpovedá za vytečenie vody z bojlera, keďže škoda mohla byť spôsobená aj
poškodeným bojlera samotným poisteným, alebo treťou osobou. Žalobca však okrem stručnej obrany
spočívajúcej v tom, že žalovaný použil vadný materiál, neuviedol žiadne skutočnosti ohľadom toho,
prečo príčinou prasknutia závitu mala byť práve vadnosť materiálu použitého zhotoviteľom, presná
príčina vzniku škodovej udalosti nebola zo strany žalobcu konkrétne ozrejmená, teda či k vytečeniu vody

z bojlera došlo v dôsledku nesprávnej montáže, alebo v dôsledku vady použitého materiálu/výrobku/
súčiastky, alebo ako konkrétne.

35. Zo strany žalobcu ďalej chýba uvedenie rozhodujúcich skutočností, aký konkrétny majetok
poisteného bol poškodený, v akom rozsahu, ako bol opravený, resp. nahradený inou vecou a či

vôbec, resp. akékoľvek skutkové tvrdenia ohľadom relevantnosti uplatnenej výšky škody. Absentujú
tiež skutkové tvrdenia ohľadom príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného, resp.
vytečením vody z bojlera vznikom práve tejto konkrétnej škody. Žalobca neuviedol ani žiadne
skutkové tvrdenia ohľadom toho, že boli splnené podmienky poskytnutia poistného plnenia uzavretej
poistnej zmluvy poškodenému. Pretože žalobca všetky tieto podstatné skutočnosti netvrdil, nemali

žalovaný a intervenient ani aké skutkové tvrdenia popierať, pričom v konaní neustále poukazovali na
nedostatočnosť skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorý ich napriek tomu nedoplnil.

36. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci vzhľadom na vyššie uvedené, ani nebolo nevyhnutné,
aby súd prvej inštancie v zmysle § 150 ods. 2 CSP vyzýval žalobcu na doplnenie týchto podstatných

skutkových tvrdení, pretože jednak žalovaný a intervenient v celom konaní na nedostatok tvrdení
žalobcu opakovane poukazovali a jednak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.09.2024 v rámci
predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že zo strany žalobcu chýbajú podstatné a rozhodujúce
skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe, a teda že žalobca nesplnil ohľadom relevantných
okolností bremeno tvrdenia. Žalobca na toto poučenie súdu doplnením relevantných skutkových tvrdení

nereagoval, avšak navrhol vykonať výsluch svedka, aby sa tento vyjadril k vzniku škody, rozsahu
poškodenia a okolnostiam poškodenia závitu.37. Žalobca v predmetnom konaní sám neuvádza čo konkrétne (a tiež kedy presne) sa stalo, teda ako
došlo k poškodeniu závitu, k existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného,
resp. poškodením závitu a vznikom škody, k rozsahu poškodenia majetku poisteného v dôsledku tejto

udalosti, ako ani k výške škody. V danom prípade pritom bolo dôvodné od žalobcu požadovať aby poznal
skutkové detaily predmetnej škodovej udalosti, nakoľko bola šetrená jeho likvidátorom.

38. Dokazovaním v sporovom konaní sa preukazuje, čo strany tvrdili, a nezisťuje sa ním, čo strany
netvrdili. Dokazovanie dôkaznými prostriedkami ako výsluch svedka, či listinami súd vykoná vtedy, ak

tieto dôkazné prostriedky slúžia na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností, teda dokazovanie
týmitodôkaznýmiprostriedkamisanevykonáva,akžalobcanajskôrpodstatnéskutočnosti(ktorésamajú
dôkazmi iba potvrdiť) netvrdí. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že iba súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). To znamená, že súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré strana
sporu navrhla vykonať. Pokiaľ strana navrhne súdu dôkaz, je povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto
dôkazom majú preukázať, teda musí byť zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie

je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 262/2009).

39. V predmetnej právnej veci súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom poškodeného, ani žalobcom
predloženýmilistinaminevykonal,pretožesprávnepoukázalnato,žetýmitodôkaznýmiprostriedkamisa

majú iba overovať skutočnosti tvrdené žalobcom. Listinné dôkazy ani výsluch svedka nemajú nahrádzať
žalobcovu povinnosť tvrdenia. Teda pokiaľ sám žalobca nič netvrdil o okolnostiach poškodenia závitu,
ani k vzniku škody a rozsahu poškodenia, či príčinnej súvislosti, nebolo možné tieto skutočnosti zisťovať
dokazovaním. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ dokazovanie
výsluchom svedka, či predloženými listinami nepripustil a jeho postupom nedošlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces, pretože žalobca predovšetkým sám neuniesol bremeno tvrdenia v spore.

40. Tu neobstojí ani obrana žalobcu, že na predmetné konanie sa malo nahliadať ako na spotrebiteľský
spor, keďže zmluva o dielo medzi poškodeným a žalovaným mala byť zmluvou spotrebiteľskou. Je
možné, že poškodený mal na základe danej zmluvy o dielo postavenie spotrebiteľa (ani tu žalobca

neposkytol rozhodujúce skutkové tvrdenia, aby bolo možné posúdiť, či zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ,
alebo ako podnikateľ), avšak žalobca si v tomto konaní uplatňuje postihový nárok poisťovateľa podľa §
813 OZ, v rámci ktorého je povinný tvrdiť základné skutkové okolnosti k predpokladom zodpovednosti
za škodu voči osobe, ktorá podľa neho má za škodu zodpovedať.

41. Len samotná okolnosť, že ku škode došlo v záručnej dobe neznamená, že za škodu bez ďalšieho
zodpovedá zhotoviteľ. Žalobca napokon v spore dôvodil (pojednávanie dňa 10.09.2024), že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného. Odhliadnuc od toho, že žalovaný v konaní
rozporoval kedy a ako došlo k poškodeniu závitu, bez konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu ostali aj
ďalšie predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik, rozsah a výška škody a príčinná

súvislosť, ktoré predpoklady musia byť preukazované aj v prípade prípadnej objektívnej zodpovednosti
za škodu.

42. Z hľadiska relevantného právneho posúdenia, sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že vzhľadom na
to, že žalobca napokon ustálil, že príčinou vzniku škody malo byť prasknutie závitu namontovaného

žalovaným v rámci zmluvy o dielo v záručnej dobe, tak je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť za vady
a zodpovednosť za škodu sú založené na rozdielnych predpokladoch vzniku zodpovednosti, a preto
sa navzájom odlišujú. Cieľom zodpovednosti za vady je dosiahnuť, aby nadobúdateľ zo záväzkového
právneho vzťahu dostal plnenie bez vád (tu oprava prívodu vody do bojlera). Cieľom zodpovednosti
za škodu je nahradiť poškodenému majetkovú ujmu (poškodenie domácnosti), ktorá vznikla porušením

právnej povinnosti, alebo inej právom uznanej skutočnosti. Vadné plnenie teda môže nadobúdateľovi
spôsobiť aj majetkovú ujmu, preto v zmysle § 510 OZ má nadobúdateľ výslovne upravené právo, aby
sa okrem nároku zo zodpovednosti za vady mohol domáhať aj odškodnenia majetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla v dôsledku vadného plnenia.

43. V prípade zmluvy o dielo, ak zhotoviteľ poruší svoju povinnosť zhotoviť vec riadne (§ 633 OZ)
a vadnosť zhotovenej veci je príčinou vzniku škody, zodpovedá zhotoviteľ za túto škodu podľa ust. § 420
OZ (pozri R 4/1981, resp. Rc 34/2004). Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu spočíva v takom prípade v dodaní vadnej veci (diela), v dôsledkučoho môže vzniknúť škoda. Predpokladom pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je teda
preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti dodať dielo bez vád, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi
vadným plnením a vznikom škody, ako aj zavinenie zodpovedného subjektu. Aj podnikateľ v prípade

porušenia zmluvnej povinnosti zhotoviť dielo bez vád, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku
tohto vadného plnenia podľa § 420 OZ, t. j. za svoje zavinené protiprávne konanie (porovnaj napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1619/2007 z 16.06.2009). Žalobca mal za to, že montáž
bojlera v dome poškodeného, mala spadať pod škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa §
420a ods. 2 OZ, ktorá predstavuje osobitný druh objektívnej zodpovednosti za škodu. Predpokladom

zodpovednosti podľa § 420a ods. 1, 2 OZ nie je protiprávny úkon, ani zavinenie zodpovednej osoby, ale
určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou,
resp. jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. Poškodený v prípade tejto zodpovednosti nemusí preukazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná
činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke

a ktorá je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, pričom spravidla ide o činnosť, ktorá predstavuje
predmet činnosti právnickej osoby (napr. prevádzka zimného štadióna, prevádza teplárne, prevádzka
čistiarne odevov a pod.). Pod právny režim ustanovenia § 420a OZ nemožno podradiť prípady, keď
zodpovedný subjekt za škodu zodpovedá podľa iných zákonných ustanovení (napr. § 415, alebo § 420
OZ). Nie každá činnosť podnikateľa má prevádzkový charakter, preto nie každý podnikateľ zodpovedá

podľa § 420a OZ (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 932/2004 z 27.04.2006).
Podnikateľská činnosť má prevádzkový charakter, ak je vykonávaná prevádzkovo. Škoda vyvolaná
prevádzkovou činnosťou je totiž dôsledkom špecifického charakteru určitej prevádzky. Žalobca však
v danom prípade neposkytol skutkové tvrdenia, o akú formu prevádzkovej činnosti sa podľa jeho názoru
v prípade žalovaného pre uplatnenie objektívnej zodpovednosti podľa § 420a OZ malo jednať.

44. Avšak aj v prípade objektívnej zodpovednosti musí byť bezpečne preukázaný, teda predovšetkým
tvrdený vznik, rozsah a výška škody a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody.
Objektívna zodpovednosť neznamená zodpovednosť za každých okolností, ale vzniká iba vtedy, ak sú
splnené všetky jej zákonné podmienky (porovnaj Najvyšší súd ČR sp. zn. 25 Cdo 1200/2007). Príčinná

súvislosť sa nepredpokladá a v tomto smere ide o otázku skutkových zistení. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť naisto preukázaná. Samotná pravdepodobnosť, že škoda mohla vzniknúť tvrdeným
spôsobom nepostačuje. Bremeno tvrdenia znáša žalobca. Právne posúdenie príčinnej súvislosti spočíva
v stanovení, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť jej existencia zisťovaná.

45. Žalobca tvrdil, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti namontoval bojler v domácnosti
poškodeného a že prasknutím závitu na prívode vody do bojlera došlo k zatopeniu domácnosti
poisteného. Podľa žalobcu teda vadným plnením zmluvnej povinnosti žalovaného voči poistenému,
a to buď použitím vadného materiálu (za ktorý zodpovedá zhotoviteľ diela - § 631 OZ), alebo vadnou
montážou, ktorá škoda sa odškodňuje v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej

povinnosti podľa § 420 OZ a nie ako škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou podľa § 420a
OZ, pretože škoda mala byť spôsobená vecou predanou a namontovanou u objednávateľa, keď po
namontovaní bojlera v dome objednávateľa a po jeho ďalšom užívaní objednávateľom, už nemožno
hovoriť o prevádzkovej činnosti zhotoviteľa, ale o škode spôsobenej vadou namontovanej veci, teda
o škodu majúcu byť spôsobenú porušením právnej povinnosti dodať a namontovať vec bez vád.

46. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd v danej veci k záveru, že súd prvej inštancie
vec správne skutkovo aj právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol
bremeno tvrdenia ohľadom oprávnenosti svojho subrogačného nároku voči žalovanému, majúcemu byť
zodpovednému za škodu na majetku poisteného, pretože nielen v žalobe (§ 132 ods. 1, 2 CSP), ale ani

v ďalšom konaní neuviedol úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 155
ods. 1 CSP), hoci bol o tejto skutočnosti súdom prvej inštancie postupom podľa § 181 ods. 2 CSP na
pojednávaní poučený a hoci bola táto okolnosť namietaná v rámci obrany žalovaného a intervenienta.
Žalobca predovšetkým neuviedol relevantné skutkové tvrdenia ohľadom opodstatnenosti poskytnutého
poistného plnenia na základe uzavretej poistnej zmluvy, ohľadom okolností príčin škodovej udalosti,

vzniku, rozsahu a výške spôsobenej škody, ako ani príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou
a konkrétnou vzniknutou škodou. Túto svoju povinnosť uvádzať relevantné skutkové tvrdenia sa snažil
obísť poukazom na objektívnu zodpovednosť žalovaného, avšak aj v tom prípade by bol povinný
tvrdiť relevantné skutočnosti ohľadom predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, pretože lensamotné poskytnutie poistného plnenia poistenému neznamená automatický nárok na náhradu škody
voči domnelému škodcovi; resp. žalobca poukazoval na predložené listinné dôkazy, ktoré však v žalobe
ani vo svojich iných podaniach či prednesoch pred súdom neopísal, neuviedol, čo má z predložených

listín vyplývať a navrhoval výsluch svedka, z ktorého výpovede následne mali byť zistené skutočnosti
ohľadom vzniku a rozsahu škody a okolnosti poškodenia závitu, avšak ktoré skutočnosti mal v prvom
rade tvrdiť sám žalobca a navrhnutými dôkaznými prostriedkami mali byť skutočnosti tvrdené žalobcom
len preukazované. Neunesenie bremena tvrdenia bolo dôvodným pre zamietnutie žaloby žalobcu
v celom rozsahu.

47. Argumentácia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie,
nesprávnomprávnomposúdeníveci,nevykonanídokazovania,čiporušeníprávažalobcunaspravodlivý
proces tak vzhľadom na uvedené neobstojí. Nebolo dôvodným skúmať, či žalovaný poučil poškodeného
ako spotrebiteľa o vadnosti materiálu, resp. ho upozornil na vadnosť pokynov v zmysle § 645 OZ
(na čo poukazoval žalobca v odvolaní), pretože predmetom sporu nebol nárok zo zodpovednosti za

vady, ale na náhradu škody. Súd tiež neuviedol záver, že právne nároky poškodeného na žalobcu
neprechádzajú, ako žalobca chybne dôvodí v odvolaní; ani súd nenabáda k tomu, aby poisťovateľ
odoprel poistenému poistné plnenie, súd iba vyžaduje splnenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu na
preukázanie dôvodnosti ním uplatneného subrogačného nároku. Pokiaľ žalobca dôvodí, že v danom
procesnom štádiu súd prvej inštancie nemal aplikovať § 132 CSP, pretože žalobca uplatnil nárok

pôvodne v upomínacom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, tak je podstatné uviesť, že
súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia o podstatných a relevantných
okolnostiach prípadu, keď prvýkrát je povinnosť uviesť pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
uloženážalobcovivžalobevust.§132ods.1,2CSP.Avšakžalobcasipovinnosťtvrdenianesplnilnielen
v žalobe, ale ani neskôr v spore, a to ani po poučení súdom podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní.

Okolnosť, že bol vo veci vydaný platobný rozkaz neznamená, že žalobca bude v spore úspešný. Žaloba
žalobcu spĺňala náležitosti podania podľa § 123 CSP a § 127 CSP, avšak pre rozhodnutie vo veci
samej v nej absentovali relevantné skutkové tvrdenia v zmysle príslušnej hmotnoprávnej normy, ako
bolo uvedené vyššie. Nebolo tiež dôvodné, aby súd prvej inštancie postupoval podľa § 171 CSP, čo
žalobca nesprávne namietal v odvolaní, nakoľko predbežné prejednanie sporu je fakultatívne.

48. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné považovať ani za arbitrárne, či nedostatočne
odôvodnené, nevyporiadajúce sa s okolnosťami prípadu a argumentmi žalobcu, pretože súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco opísal rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy a normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery i primerane vysvetlil. Prvoinštančný
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkou pre vec relevantnou
argumentáciou sporových strán (tu v podobe neunesenia bremena tvrdenia žalobcom). Z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220 ods.
2 CSP.

49. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny, vrátane vecne správnych
závislých výrokov II. a III. o trovách konania, odvolacími dôvodmi žalobcu osobitne nenapadnutých,
s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovanémuaintervenientovinastranežalovanéhopriznalkaždémuprotineúspešnémužalobcovinárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025