Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204578
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425204578.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXXX/
XX C., D. E. proti odporcovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXXX/XX C., D. E. o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o nariadenie neodkladného opatrenia určením preberania maloletých detí medzi
navrhovateľkou a odporcom prostredníctvom tretej osoby z a s t a v u j e .

II. V zastavujúcej časti súd odporcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III.Súdneodkladnýmopatrenímukladáodporcovi,abysanepribližovalknavrhovateľkenavzdialenosť
kratšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom
konaní, v správnom konaní, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť navrhovateľky a odporcu na

týchto úkonoch a s výnimkou účasti navrhovateľky a odporcu pri odovzdávaní a preberaní maloletých
detí B.: B., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX.

IV. V zostávajúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

VI. Súd p o u č u j e odporcu, že je oprávnený podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude
vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení

s upresňujúcim podaním domáhala, aby :
I. Súd neodkladným opatrením uložil odporcovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou,
alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľku, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, čiastočne s výnimkou správ alebo oznámení, týkajúcich
sa maloletých detí: B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u navrhovateľky, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, a to odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia,
II. Súd neodkladným opatrením uložil odporcovi, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov
nepribližoval k navrhovateľke, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená, a to odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia,
III. Súd neodkladným opatrením určil preberanie maloletých detí medzi navrhovateľkou a odporcom
prostredníctvom tretej osoby.1.2 Navrhovateľka poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých mala byť v partnerskom vzťahu
s odporcom od roku 2009, od roku 2017 v manželstve a majú mať spoločne dve maloleté detí B.: B.
B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX. V posledných rokoch sa u odporcu mali prejavovať

žiarlivostné sklony, agresívne správanie vedúce aj do fyzického napádania, čo malo vyústiť do
ukončenia manželstva v rozvodovom konaní na Okresnom súde Nové Zámky dňa 29.09.2025. Z dôvodu
obáv však správanie odporcu navrhovateľka na polícii nehlásila. Po rozvode manželstva ju odporca
má sledovať, pod zámienkami vyhľadávať jej spoločnosť, nadávať jej; dokonca si mal prezrieť jej
facebookový účet. Napokon dňa 18.11.2025 v neskorých večerných hodinách mal v meste Nové Zámky

fyzicky napadnúť jej známeho tromi údermi do hlavy.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli navrhovateľkou pripojené listiny, a to lekárske
potvrdenie, potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky, žiadosť o rozvod manželstva, rozsudok
tunajšieho súdu 16P/132/2025-52 zo dňa 29. septembra 2025.

3.1.1 FNsP Nové Zámky, chirurgická ambulancia v lekárskom potvrdení zo dňa 18.11.2025 uvádza
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy a stav po úraze hlavy, pretože pacient – G. H., bol napadnutý,
dostal tri údery do hlavy vľavo, v bezvedomí nebol, nezvracal. Odporučený bol domáci kľudový režim,
dostatok tekutín a sledovanie neurologického stavu.

3.1.2 Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky v potvrdení zo dňa 18.11.2025 stanovilo, že G. H. podal
oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vo veci fyzického napadnutia zo strany B. B..

3.2.1 Navrhovateľka doručila dňa 26.08.2025 žiadosť o rozvod manželstva s odporcom,

keď označila vzájomnú dohodu oboch manželov na pristúpenie k rozvodu manželstva a za dôvod
vymedzila časté nezhody vedúce k oddelenej domácnosti a výchove detí.

3.2.2 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 16P/132/2025-52 zo dňa 29. septembra
2025 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené, schválená bola dohoda rodičov, v zmysle

ktorej sa maloleté deti B.: B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX zverili do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého B. vo výške 230,- eur
mesačne a na maloletú F. vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 20. teho dňa, toho ktorého mesiaca,
vopred k rukám matky. Ďalej bolo stanovené, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok a napokon súčasťou rozsudku bola aj rodičovská dohoda, v zmysle ktorej účastníci nežiadali

upraviť styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode.
4. Súd si zabezpečil správy Okresného úradu Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy,
Mestskej polície Nové Zámky, mesta Nové Zámky a pripojil spisy Okresného súdu Nové Zámky
16P/112/2025, 16P/132/2025, z ktorých súd zistil nasledovné.

5.1 Okresný úrad Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy listom zo dňa 04.12.2025 uviedol,
že neeviduje priestupkové spisy týkajúce sa účastníkov, teda navrhovateľky a odporcu.

5.2 Mestská polícia Nové Zámky zaslala dňa 09.12.2025 odpoveď, podľa ktorej v období od 01.01.2020
až doteraz nezasahovala pri nezhodách navrhovateľky a odporcu, a teda neeviduje pri týchto osobách

zákrok hliadok mestskej polície.

5.3 Mesto Nové Zámky listom zo dňa 09.12.2025 predložilo súdu správu o povesti
odporcu. Na jej základe konštatovalo, že menovaný je rozvedený, má dve deti a v meste Nové Zámky
doteraz nebol riešený pre správny delikt.

5.4 Dňa 16.06.2025 bola Okresnému súdu Nové Zámky doručená žiadosť – návrh navrhovateľky A.
B. proti odporcovi B. B. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým
deťom B.: B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka poukázala, okrem iného, na
agresívne správanie manžela vedúce k fyzickým útokom, čo sa malo zhoršiť ešte po narodení maloletej

F. B.. Zdôraznila jeho výbušnú povahu a fyzické násilie, ktoré malo viesť k zlomeniu dvoch prstov,
k modrinám na rukách a na nohách, pričom k útokom malo dôjsť aj pred deťmi. Mala mu navrhovať
terapiu, avšak bezvýsledne. Konanie bolo vedené pod spisovou značkou 16P/112/2025. Uznesením
Okresného súdu Nové Zámky 16P/112/2025-38 zo dňa 29. júla 2025, právoplatné 22.08.2025, bolorozvodové konanie zastavené, pretože navrhovateľka svoj návrh vzala späť podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 22.07.2025.

5.5 Dňa 26.08.2025 bola Okresnému súdu Nové Zámky doručená žiadosť – návrh navrhovateľky
A. B. proti odporcovi B. B. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom B.: B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka poukázala na
vzájomnú dohodu manželov o rozvode manželstva, na časté nezhody, oddelenú domácnosť a výchovu
detí. Konanie bolo vedené pod spisovou značkou 16P/132/2025. Rozsudkom Okresného súdu Nové

Zámky 16P/132/2025-52 zo dňa 29. septembra 2025, právoplatný dňa 07.10.2025, bolo manželstvo
navrhovateľky a odporcu rozvedené, schválená bola dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté deti
B.: B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX zverili do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého B. vo výške 230,- eur mesačne a na maloletú F. vo
výške 200,- eur mesačne, vždy do 20. teho dňa, toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky. Ďalej bolo
stanovené, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a napokon súčasťou

rozsudku bola aj rodičovská dohoda, v zmysle ktorej účastníci nežiadali upraviť styk otca s maloletými
deťmi na čas po rozvode. Uvedenému rozsudku predchádzalo pojednávanie, pričom v zápisnici zo dňa
29.09.2025 navrhovateľka zdôraznila výbušnosť, náladovosť a nevyspytateľnosť manžela, keď situácia
sa mala zhoršiť po narodení maloletej F. B.. Počas manželstva mala byť manželom i fyzicky napádaná,
dokonca aj za prítomností detí. Navrhovanú terapiu manžel mal odmietnuť, a preto iniciovala prvé

rozvodové konanie. Späťvzatím návrhu prvého rozvodového konania sa snažila dať manželovi šancu,
no bezvýsledne. Okrem toho dňa 23.08.2025 malo medzi manželmi dôjsť ku konfliktu, a pritom mala
byť objektom fyzického útoku manžela, lekársku pomoc v konečnom dôsledku nevyhľadala, pretože sa
ho mala báť. Rovnaká situácia sa mala opakovať aj dňa 22.09.2025, kedy ju dokonca mal naháňať
autom po meste. Už nasledujúci deň sa však navrhovateľka aj s maloletými deťmi mala od manžela

odsťahovať k svojej matke. V tomto rozvodovom konaní manžel mal za to, že v manželstve nezhody
sú, avšak popieral, že by ju fyzicky napádal. Naopak, mala ho provokovať a vyhrážať sa mu, že ho dá
zavrieť do basy.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) neodkladné opatrenie môže súd

nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písmeno g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita, alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

7. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná

podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladnáochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom

vo veci samej.
Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a
patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane
osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho
bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek

formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými
je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe
ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku,
ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku

preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia

a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené
alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok
alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development

a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,
pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom

prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita
je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť,

pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením
násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný,
avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú
ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania

moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo

narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek
tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou
formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia vblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy
do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred
nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.

Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná
sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,
prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť
ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným

správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.

8. Súd sa v prvom rade zaoberal čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľka sa totiž domáhala nariadiť neodkladné opatrenie aj určením preberania maloletých detí
medzi ňou a bývalým manželom prostredníctvom tretej osoby. Dňa 04.12.2025 však svoj návrh v tejto

časti vzala späť a súd preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
k § 256 ods. 1 CSP, pretože v tejto časti navrhovateľka zavinila zastavenie konania späťvzatím návrhu
bez uvedenia vážneho dôvodu. V konečnom dôsledku ale odporcovi nárok na náhradu trov konania

priznaný nebol, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

10. V zostávajúcej časti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia proti odporcovi je dôvodný sčasti. Súd poukazuje na skutkový stav uvedený v predchádzajúcej
častiodôvodneniaavstručnostiopakuje,ženavrhovateľkanavrhovanéhoneodkladnéhoopatreniamusí

osvedčiť základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pritom nie je potrebné dbať na
formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie.

11. Vo vyhovujúcej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd postupoval podľa § 325 ods.

1, 2 písmeno h) C.s.p., pričom boli splnené všetky nasledovné čiastkové predpoklady:
- osvedčila sa existencia právneho vzťahu medzi stranami,
- osvedčila sa naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov,
- navrhovanéneodkladnéopatrenievovyhovujúcejčastiposkytujepotrebnúochranuzhľadiskaprincípu
efektívnosti,

- neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, sa nevytvára ireverzibilný (nenávratný) stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť
neodkladným opatrením.
Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z

tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní
sa fyzického násilia odporcu voči nej. Stanovisko odporcu je v zásade protichodné a tak došlo k
potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Správy Mestskej polície Nové Zámky,
mesta Nové Zámky a Okresného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej vnútornej správy ( body
5.1, 5.2, 5.3, ) neosvedčujú násilné správanie sa odporcu voči navrhovateľke. Na druhej strane

navrhovateľka predložením lekárskej správy zo dňa 18.11.2025 a potvrdenie Obvodného oddelenia PZ
Nové Zámky zo dňa 18.11.2025 ( body 3.1.1 a 3.1.2 ), skutočnosťami uvedenými v jej návrhu na
rozvod manželstva zo dňa 12.06.2025 (konanie tunajšieho súdu 16P/112/2025) a predovšetkým svojou
výpoveďou na pojednávaní dňa 29.09.2025 v rozvodovom konaní účastníkov vedenom na tunajšom
súde pod spisovou značkou 16P/132/2025, osvedčila existenciu agresívneho správania sa odporcu voči

nej. Výsledkom týchto úvah je, že odporca môže riešiť vypätejšie situácie násilným správaním a až
s dodatočným uvedomením si celkových dôsledkov. Vyššie označené dôkazy, keďže ide o konanie z
procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení
§ 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že odporca je vo vzťahu k navrhovateľkedôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť jej telesnú integritu. Navrhovateľka v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v
dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a nárok

je osvedčený tým, že sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Odôvodnenie
potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na
strane odporcu hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma, čo v konaní pred súdom preukázané bolo.
Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu
práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva

zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v
podobe bezodkladnej úpravy pomerov. Záverom tak súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný navrhovateľkou v tejto časti dôvodne s tým, že spod uloženej povinnosti odporcu
nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov sú vyňaté prípady priblíženia
sa pri civilných súdnych konaniach, trestných konaniach a správnych konaniach, aby sa tým umožnilo
stranám ocitnúť sa spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ak tam budú spoločne

predvolaní a zároveň je vyňatý prípad priblíženia sa pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí B.: B.,
nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, pretože strany uzatvorili ústnu dohodu o úprave styku odporcu
(otca) s uvedenými maloletými deťmi, ktorá nepodlieha schváleniu súdu podľa Zákona o rodine a pre
súd je nepredstaviteľné, aby pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí sa ich rodičia nachádzali od
seba vo vzdialenosti minimálne 50 metrov.

12. Vo vzťahu k navrhovateľkou navrhovanému zákazu kontaktovania podľa § 325 ods. 2 písmeno g)
CSP, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v tejto časti dôvodný.
V zmysle tohto ustanovenia sa môže strane uložiť neodkladným opatrením najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala

osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. Na to,
aby bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti, musia byť
bezpodmienečne splnené všetky predpoklady uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto uznesenia, a teda
musia byť splnené tieto čiastkové predpoklady:
- osvedčila sa existencia právneho vzťahu medzi stranami,

- osvedčila sa naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov,
- navrhovanéneodkladnéopatrenievovyhovujúcejčastiposkytujepotrebnúochranuzhľadiskaprincípu
efektívnosti,
- neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, sa nevytvára ireverzibilný (nenávratný) stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť
neodkladným opatrením.
V súdenej veci navrhovateľka neosvedčila naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov. Navrhovateľka mala možnosť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere
predložiť listinné dôkazy osvedčujúce, že odporca jej zasiela nevhodné emaily, SMS správy, chaty, a to

predložením výpisov tejto komunikácie. Pokiaľ by jej volal opakovane, prípadne v nočných hodinách
alebo skorých ranných hodinách, navrhovateľke nič nebránilo predložiť súdu rozpis telefonických
hovorov. To isté platí aj v prípade, ak by komunikácia bola písomná, prípadne vykonávaná inými
prostriedkami. Aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka udáva, že odporca
sa jej začiatku mesiaca november zrejme cez notebook prihlásil na jej facebookový účet a pozrel si

komunikáciu so známymi a rodinou, čo jej mal následne vyčítať; nie je však jasné, či výčitky sa mali
vykonať v ústnej forme alebo v písomnej forme, elektronickej forme, alebo telefonicky, pretože túto
skutočnosť navrhovateľka neosvedčila vôbec žiadnym spôsobom. Výsledkom uvedených úvah súdu
je, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nebol podaný dôvodne, a preto bolo
potrebné ho zamietnuť.

13. Na záver súd udáva, že Civilný sporový poriadok zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej,
teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania
žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor

alebosituáciu,ktorújepotrebnéupraviť,čímneodkladnéopatreniekonzumujevecsamu(stávasavecou
samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie vo
vyhovujúcej časti časovo neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci
samej. Zároveň súd ani nepoučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danomprípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto
neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní

sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd
preto poučil odporcu iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za
predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 2 CSP a žiadnej

zo strán nebolo priznané právo na náhradu trov konania, pretože obe strany mali v konaní len čiastočný
úspech. Navrhovateľka mala úspech v časti, v ktorej sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
odporcovi uložením zákazu priblíženia podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP, odporca mal úspech v časti,
v ktorej sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu komunikácie
podľa § 325 ods. 2 písmeno g) CSP.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.