Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200039
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8525200039.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomC.XXX/XX,XXXXXD.A.,právnezast.:JUDr.SlavomírFirment,advokát,sosídlom17.novembra
14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D. A., 2. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., o vypratanie

nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 5C/3/2025 – 81 zo dňa 19.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o trovách konania

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že cit.: „I. Súd konanie zastavuje. II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni
trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia. III. Súd vracia žalobkyni časť zaplateného súdneho poplatku vo
výške 80,- eur a ukladá Slovenskej pošte, a.s., prevádzkovateľovi systému, IČO: 36 631 124, so sídlom

Partizánskacesta9,97599BanskáBystrica,abytentopoplatokvrátilažalobkyni:A.B.,nar.XX.X.XXXX,
bytomC.XXX/XX,XXXXXD.A.,vlehotedo30dníoddoručeniaprávoplatnéhoodpisutohtouznesenia.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, §
257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 11 ods. 3, 4 a 6
písm. b) a ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a o poplatku

za výpis z registra trestov.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. D. A., obec D. A., G. D. A., a to parcely registra
„C“ č. XXXX/X o výmere 24 m2 , druh pozemku orná pôda, parcely registra „C“ č. XXXX/XX o výmere
250 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 107

m2 , ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a zároveň požadovala nahradiť trovy konania. Podanie
žaloby odôvodnila tým, že žalovaní, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov,
začali v minulosti, bez právneho dôvodu, užívať aj vyššie uvedené susediace pozemky žalobkyne,
postavili si oplotenie, rôzne dočasné stavby, naviezli na ne kamenivo, urobili terénne úpravy, a to
bez akéhokoľvek súhlasu pôvodných vlastníkov. Uviedla, že opakovane sa pokúšala o mimosúdne
vyriešenie sporu. Pred podaním žaloby stanovila žalovaným termín na vypratanie časti pozemku do

31.8.2024 a časti pozemku do 15.11.2024 a oznámila im, že inak bude spor riešiť súdnou cestou.
Žalovaní v stanovenom termíne nehnuteľnosť nevypratali a neuviedli do pôvodného stavu.4. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že žalovaní vypratali a odstránili všetko, čo v žalobe
požadovala, preto berie žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň požiadala o vrátenie alikvotnej časti

zaplateného súdneho poplatku a priznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu voči
žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko plnením (vyprataním pozemkov) v zmysle žalobného návrhu, žalovaní
procesne zavinili zastavenie konania.

5. V predmetnej veci sa žalovaní domáhali aplikácie ustanovenia § 257 CSP, pričom existencia

dôvodov hodných osobitného zreteľa má spočívať v ich vysokom veku a nepriaznivom zdravotnom
stave. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaných ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikácie
ustanovenia § 257 CSP uviedla, že s argumentami žalovaných nesúhlasí, práve oni svojím správaním
spôsobili zastavenie konania, a preto by jej mal súd priznať voči žalovaným náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu
trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho
zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho
výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd teda nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnej praxi. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn. 3MCdo/46/2012) ustanovenie §

257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj

účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov,
pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej
nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (I. ÚS 118/2017, I. ÚS 269/2018).

7. Strana, ktorá sa domáha aplikovania výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách
konania, v zásade musí nielen tvrdiť, ale aj preukazovať, že na jej strane nastali okolnosti hodné
osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ktoré sa týkajú
sociálnych pomerov strany dovolávajúcej sa aplikácie výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní
o trovách konania, sú mnohokrát pre druhú stranu mimo možnosti jej poznania a okamžitej reakcie, preto

v tomto prípade informačný deficit žalobkyne týkajúci sa majetkových pomerov žalovaných je povinná
preklenúť tvrdením a zároveň preukázaním takých okolností strana domáhajúca sa aplikácie výnimky.
(K tomuto porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2024 zo dňa 27.8.2024, zverejnené
v Zbierke rozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 27/2024).

8. Žalovaní za dôvod hodný osobitného zreteľa považujú svoj vysoký vek. V tejto súvislosti súd
konštatuje, že samotný vek strany sporu však nemôže byť automaticky považovaný za dôvod hodný
osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie nároku na náhradu trov konania, keďže ide o
objektívnu okolnosť na strane žalovaných. Zároveň súd poukazuje na to, že ak by vo všetkých konaniach
postupoval podľa argumentov žalovaných (vysoký vek sporovej strany), znamenalo by to neuloženie

povinnosti nahradiť trovy konania vždy, ak je stranou konania osoba vyššieho veku, čo súd považuje
za neakceptovateľné. Je pravdou, že pri úvahe o aplikácii ustanovenia § 257 CSP zvažuje súd osobné,
sociálne, ako aj majetkové pomery strán sporu, avšak len samotný argument, že žalovaní poberajú
starobný dôchodok, nemožno sám o sebe považovať za preukázanie ich nepriaznivých majetkových
pomerov bez toho, aby svoje majetkové pomery akýmkoľvek spôsobom preukázali. Zo spisu nijak

nevyplýva, že by finančné a majetkové pomery žalovaných boli tak kritické, že by objektívne neboli
schopní uhradiť trovy konania protistrany, resp. že by sa v dôsledku toho mali dostať do neprijateľne
nepriaznivej sociálnej situácie (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/57/2025 zo
dňa 20.5.2025, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/31/2019 zo dňa 17.7.2019).9. V prejednávanej veci tvrdenia žalovaných o ich nepriaznivých osobných, sociálnych a majetkových
pomeroch ostali len v rovine tvrdení, bez ich podloženia relevantnými dôkazmi (napr. rozhodnutie o

výške starobného dôchodku, špecifikácia výdavkov a nákladov na domácnosť, na lieky, na zdravotnícke
pomôcky a pod.) V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, na ktorí obaja žalovaní poukazovali,
súd konštatuje, že z obsahu spisu (lekárske potvrdenia) síce vyplýva, že žalovaná v 2. rade trpí vážnym
ochorením,čojenepochybneveľmizávažnáskutočnosť,avšaktátosamaosebeniejeokolnosťou,ktorú
by v zmysle ust. § 257 CSP bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre (čiastočné,

resp. úplné) nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 245/2020 zo dňa 9.6.2020).

10. Vzhľadom na uvedené preto súd vyhodnotil, že v danej veci žalovaní nepreukázali, že na ich strane
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd
preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Pri

zastaveníkonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,či,apokiaľ
áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr
vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania

sa žalovaných po podaní žaloby, ktorí v celom rozsahu postupovali v zmysle žalobnej požiadavky,
teda splnili to, čoho sa domáhala žalobkyňa. Zastavenie konania teda preukázateľne procesne zavinili
žalovaní, a preto nárok na náhradu trov konania v konaní patrí žalobkyni.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo konanie zastavené pred prvým pojednávaním, súd v súlade s

citovanými zákonným ustanoveniami rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 80,- eur
(zaplatený súdny poplatok 90,- eur - 10,- eur /krátenie súdneho poplatku podľa § 11 ods. 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov/).

12. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania podali odvolanie žalovaní v 1. a 2.

rade. Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s nasledujúcimi skutočnosťami:
Žalobkyni železnice Slovenskej republiky umožnili vytvoriť parcely na železničnom násype za
pozemkami žalovaných. Tieto nové parcely boli zamerané nie podľa pôvodného geometrického plánu
z roku 1971, ale podľa dočasných oplotení, kde boli výbehy pre sliepky a pletivo proti líškam. Otázka
na súd znie, či je zákonné robiť takéto veci s majetkom štátu za účelom vydierania, poškodenia

a obohatenia. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou pozemkov v júni 2024 a následne ich ponúkla na predaj
žalovaným za sumu 10.000 eur a keď odmietli kúpu, následne sa dožadovala vypratania pozemku. Preto
považujú za sporné tvrdenia žalobkyne, že dlhoročne užívali jej majetok, nakoľko sa stala vlastníčkou
až v roku 2024.

13. Stavbu záhradného domčeka, ktorá zasahovala do pozemku žalobkyne, odstránili po dohode so
železnicami, keďže do doby, kým sa stala vlastníčkou pozemku žalobkyňa, pozemok patril im a nikomu
dané stavby nevadili. Vyššie uvedenými tvrdeniami žalovaní poukázali na špekulatívny charakter žaloby,
keďže počas súdneho konania žalobkyňa odpredala predmetné pozemky znovu do vlastníctva železníc
Slovenskej republiky.

14. Vo veci náhrady trov konania mali žalovaní za to, že nie sú povinní platiť žalobkyni, lebo oni sú tí, ktorí
boli jej konaním poškodení finančne a zdravotne. Neskoré odstránenie stavby dôvodia najmä tým, že
sú osoby staršieho veku, tzn. 73 a 76 rokov a žalovaná je k tomu invalidná osoba odkázaná na opateru.
Z tohto dôvodu žiadajú súd o prehodnotenie a zváženie okolností prípadu, najmä žiadajú zohľadniť

nepriaznivý zdravotný stav žalovanej. Na základe týchto skutočností žalovaní žiadali, aby odvolací súd
rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania neprizná.

15. Odvolanie bolo zaslané na vedomie protistrane.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúcev zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vypratania nehnuteľností, ktoré bez právneho dôvodu
užívali žalovaní. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby z dôvodu vypratania predmetnej
nehnuteľnosti žalovanými, konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal
voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie
konania procesne zavinili žalovaní.

18. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa

posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zavinenie
však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti,
ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a

dôsledkom je vznik trov protistrany (sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem procesné zavinenie je tak potrebné
vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre.

20.Odvolacísúdkonštatuje,žeprirozhodovaníonáhradetrovsporovéhokonania,ktorébolozastavené,
je potrebné, aby súd rozhodujúci o trovách zastaveného konania, vychádzal zo zásady zodpovednosti

za zavinenie alebo náhodu, a pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného práva, ale z práva procesného, je potrebné otázku zavinenia posudzovať z procesného
hľadiska.

21. V prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, v

zásade platí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy
konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP protistrane. Uvedené neplatí v situácii, ak bolo preukázané, že
dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval v zavinenom
správaní žalovaného (napr. splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby). Od uvedeného je však
potrebné odlišovať aj situáciu, ak dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral

žalobu späť, spočíval buď v zavinenom správaní sa oboch strán sporu alebo v objektívnej skutočnosti,
ktoré strany sporu nemohli ovplyvniť. V takomto prípade súd rozhodne, že stranám sa nárok na náhradu
trov konania nepriznáva, nakoľko nemožno pričítať jednoznačne zodpovednosť na zastavení konania
ani jednej strane.

22. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. V prípadoch, keď nastane situácia, že by niektorej zo strán sporu vzniklo právo na náhradu trov
konania, možno ešte pristúpiť k skúmaniu, či na danú situáciu možno aplikovať výnimku podľa § 257

CSP, ktorá je vyjadrením toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom a moderovať tak mieru priznaného nároku
náhrady trov konania.

24. V prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu plnenia žalovaných

(vypratanie nehnuteľností) po podaní žaloby. Z procesného (objektívneho) hľadiska nezavinila
zastavenie konania, keďže podala dôvodnú žalobu.

25. Žalovaní k otázke náhrady trov konania a k preukázaniu výnimočných okolností podľa § 257 CSP
poukázali na svoj nepriaznivý zdravotný stav a lekárske potvrdenia, ktoré predložili do konania.

26. Okrem toho žalovaní namietali, že žalobkyňa podala žalobu špekulatívne, že vlastníčkou pozemkov
sa stala až v roku 2024, že pozemky im ponúkla na predaj za 10.000,- eur a v priebehu konania tieto
pozemky predala späť železniciam.27. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalovaných, z predložených lekárskych potvrdení vyplýva, že žalovaný
v septembri 2024 ochorel na herpes zoster, čo si vyžadovalo dlhšiu liečbu a žalovaná dlhodobo trpí

reumatologickým ochorením. V tomto kontexte sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie o tom, že len nepriaznivý zdravotný stav strany sporu nie je dôvodom pre aplikáciu odklonu od
zásady zodpovednosti za zavinenie. Z tohto poznatku nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že náhrada
trov konania žalobkyni by žalovaných neprimerane a tvrdo zaťažila. Hoci súd prvej inštancie na uvedené
skutočnosti (inými slovami) poukázal v napadnutom uznesení, žalovaní ani do odvolacieho konania

nepredložili dôkazy o tom, že ich nepriaznivý zdravotný stav v spojení s nevýhodnou finančnou situáciou
a sociálnymi pomermi, im bránia splniť súdom uloženú povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni.
Žalovaní nedeklarovali svoje príjmové a výdavkové pomery.

28. V súvislosti s námietkou žalovaných o tom, že žalobkyňa podala žalobu špekulatívne, odvolací súd
poukazuje na to, že každý, kto vlastní majetok, môže ním disponovať. Jedným zo spôsobov dispozície

s majetkom je aj jeho predaj. Ak teda žalovaní poukazovali na to, že žalobkyňa tento majetok predala
počas konania špekulatívne, pričom im ho predtým ponúkla na predaj za kúpnu cenu 10.000,- eur, ešte
nedokazuje nečestnosť žalobkyne pri podaní žaloby.

29. Je potrebné uviesť, že ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 neodôvodňuje
ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila, je lepšia ako u protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania
a jeho výsledok.

30. Pod dôvody hodné osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na
vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. V prejednávanej veci žiadne také
okolnosti zistené neboli. Takými okolnosťami nie je ani vysoký vek žalovaných.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa prejavovala snahu o mimosúdne vyriešenie, o čom
svedčí list doručený žalovanej dňa 26.01.2022, ponuka na odkúpenie časti pozemku doručená
žalovanému dňa 09.05.2023. Žalobkyňa tiež žalovaným poskytla lehotu na vypratanie časti pozemku do
dňa 31.08.2024 a ďalšej časti do dňa 15.11.2024. Napriek uplynutiu lehoty na vypratanie nehnuteľností

ešte pred podaním žaloby, zaslala žalovaným poslednú výzvu zo dňa 20.11.2024 a žalobu podala až
dňa 09.01.2025. Z toho plynie, že žalobkyňa poskytla žalovaným dostatočne dlhú lehotu na vypratanie
pozemkov.

32. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaní v 1. a 2. rade v konaní nepreukázali výnimočné okolnosti

a dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by v otázke náhrady trov konania
opodstatňovali odklon od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

33. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní neboli žalovaní úspešní, a preto im náhrada trov tohto konania nepatrí.
V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ale tej bolo odvolanie zaslané na vedomie, k odvolaniu
sa nevyjadrila, a teda žiadne preukázateľne trovy jej nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd žiadnej zo

strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).