Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/167/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201041
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6425201041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom,
dieťa rodičov – matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX E. B. F. a otec – A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX F. G., zastúpený právnou zástupkyňou: Mgr. et. Mgr.
Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu otca na
zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/55/2025-98 zo dňa 12. júna 2025

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/55/2025-98 zo dňa 12. júna 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd
návrh otca na zníženie výživného zamieta. II. Súd konanie v časti návrhu matky na zvýšenie výživného
zastavuje. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Dňa 05.05.2025 bol na Okresný súd Žiar nad Hronom doručený návrh otca maloletého A. zo dňa
24.04.2025 prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletého
A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- Eur na sumu 40,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na

3. Uznesením č. k. 25P/55/2025-29 zo dňa 15.05.2025 okresný súd ustanovil na zastupovanie
maloletéhovtomtokonaníkolíznehoopatrovníkaÚradpráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,
pracovisko Žiar nad Hronom.

4. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 04.06.2025 uviedol, že rozsudkom Okresného
súdu Lučenec, sp. zn. 12P/21/2019, právoplatným dňa 14.05.2019, bol mal. A. zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 40,- Eur mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 6P/157/2021 sa zvýšila vyživovacia povinnosť
otca na sumu 70,- Eur mesačne. Otec sa voči rozsudku odvolal a následne Krajský súd v Banskej
Bystrici, sp. zn. 13CoP/9/2023, právoplatným dňa 24.04.2023, vo svojom rozhodnutí rozsudok

Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.
23P/16/2023 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Otec sa voči rozhodnutiu odvolal
a následne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 14CoP/42/2024 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp. zn. 23P/16/2023 potvrdil. Sociálne šetrenie v domácnosti matky bolo realizované dňa 23.05.2025,na základe ktorého bolo zistené, že matka a mal. A. bývajú v 1-izbovom byte, ktorý je v osobnom
vlastníctve starej matky C. H., nar. XX.XX.XXXX. Matka vytvorila maloletému detskú izbu, ktorá ju stála
cca 900,- Eur. Naďalej je zamestnaná v novinovom stánku v E. B. F., jej mesačný príjem predstavuje

cca 800,- Eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. Výdavky uviedla nasledovné:
nájom 175,- Eur mesačne, TV, mobil, internet 50,- Eur, poistka na maloletého 26,- Eur, obedy v škole
40,- Eur ročne. Maloletý A. navštevuje X. ročník na základnej škole v E. B. F., má dobrý zdravotný
stav, prekonáva len bežné ochorenia a pravidelne neužíva žiadne lieky. Má diagnostikovanú narušenú
komunikačnú schopnosť, v dôsledku čoho má problémy v škole, navštevuje psychológa v Kremnici

jedenkrát ročne. Otec naďalej posiela výživné len vo výške 40,- Eur mesačne, ostatné jej dopláca úrad
formou náhradného výživného. V roku 2023 otec predal rodinný dom za 36.000,- Eur, pričom matke
dal 15.000,- Eur, ostatné mu zostalo. Maloletý bude od septembra 2025 navštevovať II. stupeň na
základnej škole, a preto bude požadovať zvýšenie vyživovacej povinnosti. Otec sa presťahoval do domu
(oproti bývalému domu), v ktorom vlastní 1/5. Maloletý chodí plávať, od 09.06.2025 do 13.06.2025
absolvuje školu v prírode, za čo matka hradila 210,- Eur. Otec sa s maloletým nestretáva, ale je s ním

v telefonickom kontakte, čo maloletého „extrémne“ ovplyvňuje, nakoľko ju otec pred dieťaťom ohovára.
Chodila s maloletým aj k psychologičke na úrad, cca 2-3 roky, ale to nepomohlo. Matka sa domnieva, že
otec si naďalej privyrába predajom nábytku. Otec má v súčasnosti už len jednu vyživovaciu povinnosť
a suma 40,- Eur, ktorú mesačne posiela matke je nedostatočná, vzhľadom na vek a potreby dieťaťa.
Opatrovník poukázal na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z roku 2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica z 24.04.2023, v ktorých sa okrem iného uvádzajú aj majetkové pomery
otca, a to, že otec bol vyplatený v rámci vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2023 sumou 15.000,- Eur, pričom naďalej vlastní osobné motorové vozidlo,
ako i nákladný príves. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého, a preto navrhol návrh otca v celom
rozsahu zamietnuť.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár v písomnej správe zo dňa 04.06.2025
uviedol, že otec maloletého obýva 2-izbový rodinný dom, ktorý mal v spoločnom vlastníctve s ďalšími
šiestimi majiteľmi. Dom, v ktorom býval predtým musel predať a časť zo získaných peňazí z predaja
domu investoval do rekonštrukcie rodinného domu, kde momentálne býva. Zistiť bytové podmienky

sa úradu nepodarilo, nakoľko pracovníčky úradu nepustil do vnútorných priestorov rodinného domu.
Nákladynadomácnosťuviedolvsume40,-Eurzaelektrickúenergiu,1000,-Eurnakúpudrevaa22,-Eur
internet a mobilný telefón. Je nezamestnaný, momentálne je práceneschopný. Poberá dávku v hmotnej
núdzi v sume 272,- Eur. S maloletým A. je v telefonickom kontakte dvakrát do týždňa, osobne ho
nenavštevuje zo zdravotných dôvodov. Výživné uhrádza pravidelne, ale nie v plnej výške ako mu bolo

určené 70,- Eur, prispieva len po 40,- Eur mesačne.

6. Okresný súd s poukazom na § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 26 Zákona o rodine, § 62

ods. 4 veta prvá ods. 5 Zákona o rodine, § 44 CMP, § 29 ods. 1 prvá a druhá veta CMP, § 29 ods.
2 CMP, § 29 ods. 3 CMP a vykonané dokazovanie , rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
jeho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že matka využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala svoj vzájomný
návrh na zvýšenie výživného pred začatím pojednávania späť, tak okresný súd konanie v tejto časti
zastavil, nakoľko nezistil dôvody, pre ktoré by mal v konaní pokračovať. Na strane maloletého dôjde

k zmene pomerov až od septembra 2025, a to nástupom na II. stupeň základnej školy.

7. Predmetom konania zostal návrh otca na zníženie výživného na maloletého A.. K zmene rozhodnutia
o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby,
alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité

pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či
sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej
povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.8. Zhodnotením skutkového stavu dospel okresný súd k právnemu názoru, že návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nie je dôvodný, keďže nedošlo na strane povinného
od posledných rozhodnutí súdu k takej zmene pomerov jeho zdravotného stavu, ktoré by ho vyradili

z pracovného procesu, resp. absolútne by ho obmedzili vo výkone práce, čo konštatoval i odvolací súd
v rozsudku sp. zn. 14CoP/42/2024.

9. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd zistené, že naposledy bolo o výživnom na maloleté
dieťa rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/16/2023-126 zo dňa

25.10.2023, kedy otec maloletého podal návrh na zníženie výživného zo sumy 70,- Eur mesačne na
sumu 40,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh na zníženie výživného v čase
predchádzajúceho rozhodovania odôvodňoval zmenou pomerov, ktorá nastala v súvislosti s jeho
zdravotným stavom, pre ktorý nemá možnosť sa zamestnať a dosahovať príjem, z ktorého by si plnil
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému A., teda zhodne aké dôvody uvádza aj v tomto konaní.
V čase predchádzajúceho rozhodovania mal okresný súd z predložených lekárskych správ preukázané,

že má otec problémy s krčnou chrbticou, cystou v predĺženej mieche, vertigo a iné diagnózy už dlhodobo
liečené v neurologickej ambulancii a v FBLR ambulancii a absolvuje rehabilitačnú liečbu, pričom u neho
nenastala výrazná zmena v jeho zdravotnom stave od posledného rozhodovania súdu o výživnom z roku
2022, kedy mu súd na návrh matky zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy 40,- Eur na
sumu 70,- Eur mesačne, počnúc dňom 18.08.2021 (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

6P/157/2021-199 zo dňa 26.10.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13CoP/9/2023-265 zo dňa 31.03.2023, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2023). Súd mal
už v čase predchádzajúceho rozhodovania o znížení výživného otca na maloleté dieťa preukázané, že
otec maloletého nepracoval ani v čase určenia zvýšeného výživného na maloletého v roku 2021, keď
ešte nemal závažné zdravotné problémy, keďže bol naposledy evidovaný ako nezamestnaný v období

od 30.04.2008 do 01.07.2018, kedy bol dňa 02.07.2018 vyradený na vlastnú žiadosť a od 01.02.2004
poberá pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi poberal vo výške 128,20 Eur, štátne sociálne
dávky nepoberal, čo okresný súd zistil zo správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 16.08.2022, zo spisu sp. zn.
6P/157/2021. V čase posledného rozhodovania o znížení výživného na maloletého otec poberal pomoc
v hmotnej núdzi vo výške 157,- Eur mesačne, čo okresný súd zistil z potvrdenia ÚPSVaR Lučenec zo

dňa 16.08.2023 (č.l. 37 spisu 23P/16/2023). Z potvrdenia ÚPSVaR Lučenec zo dňa 15.05.2025 mal
súd preukázané, že otec maloletého je od 01.10.2023 príjemcom v hmotnej núdzi mesačne vo výške
272,- Eur. Štátne sociálne dávky nepoberá a ani si nepodal žiadosť o ich výplatu. Pokiaľ otec poukázal
na to, že aktuálne je stále práceneschopný a odkázaný na sociálne dávky, súd konštatuje, že jeho
zdravotné problémy boli súdu už známe v čase posledných rozhodnutiach súdu. Rovnako sa u otca

nezmenili majetkové pomery, je stále ako v čase posledného rozhodovania podielovým spoluvlastníkom
pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XX v k. ú. I., ako aj podielovým spoluvlastníkom rodinného
domu evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I., obec F. G. v podiele 5/24. Tiež sa nezmenilo
jeho vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu zn. Seat Alhambra Van 7M/AUY/SG (rok výroby
2003), nákladného prívesu z roku 2015 v premávke a Škody 105L z roku 2012 v premávke. Okresný

súd mal za to, že u otca nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného na maloletého A., keďže zdravotné problémy, ktoré otec uvádza už boli známe v čase
posledného rozhodovania súdu, čo vyplýva z predložených lekárskych správ. Otec ani v tomto konaní
a ani v predchádzajúcom konaní nepreukázal, že zmeny jeho zdravotného stavu boli takého charakteru,
ktoré by ho vyradili z pracovného procesu, resp. absolútne by ho obmedzili vo výkone práce (viď

rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/42/2024 zo dňa 19.09.2024). Otec ani v súčasnosti nie
je poberateľom invalidného dôchodku a nepredložil ani dôkaz o tom, že by bol požiadal o jeho priznanie,
čo mal súd zistené zo správ o prešetrení pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že otec si vyživovaciu povinnosť

pravidelne neplní, výživné uhrádza len vo výške 40,- Eur a preto matka poberá od júna 2023 náhradné
výživné v sume 30,- Eur mesačne ako rozdiel medzi priznaným výživným súdom a vyplácaným výživným
otcom maloletého.

11. Matka maloletého mala v čase posledného rozhodovania čistý mesačný príjem za obdobie

posledných 12 mesiacov 627,58 Eur, bola a je zamestnaná v spoločnosti TOPPRES D.A., spol. s r.o.
Zvolenská cesta 13, 974 01 Banská Bystrica, v súčasnosti má čistý mesačný príjem cca 800,- Eur
mesačne, pracuje u toho istého zamestnávateľa ako v čase posledného rozhodovania o výživnom.
U matky sa ani jej majetkové pomery od posledného rozhodovania nezmenili, matka okrem mesačnéhopríjmu poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania v roku
2023 maloletý navštevoval 2. ročník základnej školy v Žiari nad Hronom, v súčasnosti navštevuje 4.
ročník na základnej škole v Žiari nad Hronom. Od septembra bude navštevovať II. stupeň na základnej

škole, kedy matka, podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, bude navrhovať zvýšenie vyživovacej
povinnosti, keďže nástupom na II. stupeň základnej školy dôjde k zmene pomerov na strane maloletého.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal v žiadnom prípade preukázané, že by na
strane otca došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej

povinnosti voči maloletému A., keďže nijakým spôsobom nepreukázal ani svoj nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý by mu znemožňoval zamestnať sa, resp. podnikať a dosahovať príjem, z ktorého by bol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, rovnako nepreukázal iný relevantný
dôvod, na ktorý by mal súd prihliadnuť vo vzťahu k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti s odôvodnením
zníženia jeho aktuálneho príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu. V rámci tohto konania zotrval na
tvrdeniach o svojom zlom zdravotnom stave v rozsahu ako to uvádzal v predchádzajúcom konaní.

Naviac okresný súd vlastnou činnosťou zistil, že otec maloletého bol uznaný vinným trestným rozkazom
vydaným Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/2/2024-178 zo dňa 10.01.2024, na základe
ktorého bol uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s určenou skúšobnou dobou na
18 mesiacov. Voči tomuto trestnému rozkazu podal odpor, o ktorom súd rozhodol dňa 10.06.2025 tak,

že okrem toho istého trestu uloženého trestným rozkazom bola otcovi ukladaná aj povinnosť zaplatiť
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané výživné v sume 1463,55 Eur. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP, § 57 CMP, § 58 CMP .

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec ( č. l. 109 spisu), ktorý žiadal, aby odvolací súd

postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie alebo aby postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrhu otca v plnom rozsahu vyhovie. Otec namietal, že okresný súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1, písm. b)

CSP; nesprávnych skutkových zistení podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 62 ods. 1 CMP; nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Základom návrhu na zníženie výživného bola
preukázaná zásadná zmena pomerov na strane otca, ktorú súd prvého stupňa nereflektoval, ignoroval
a nedostatočne vyhodnotil, a to i napriek vykonaným dôkazom. Otec citoval v odvolaní citoval § 389
ods. 1 CSP, § 388 CSP, § 365 ods. 1 CSP, § 62 ods. 1 CMP

Odvolací dôvod č. 1 § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Otec argumentoval porušením práva na spravodlivý
proces a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Podľa otca neobsahuje rozsudok dostatočné a
konkrétne odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, akým spôsobom sa súd vyrovnal s navrhnutými
dôkazmi, je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotlivé
dôkazy vyhodnotené a ktoré dôvody viedli k zamietnutiu návrhu. Súd sa nevyporiadal s lekárskou

dokumentáciou, ani s písomnými potvrdeniami o príjmoch, ktoré boli preukázateľne nižšie než zákonom
stanovená minimálna mzda, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť riadne sa brániť, keďže mu
nebolo umožnené zúčastniť sa na ďalšom dokazovaní, resp. doplniť dôkazy, ktoré boli navrhnuté.
Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať (okrem vyššie uvedeného) aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie v civilných veciach ustanovuje § 220 ods. 2 CSP. Aj podľa stabilizovanej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). V odôvodnení rozhodnutia
sa musí súd zaoberať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu

SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017, z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS
120/2020 z 21. januára 2021. Rozhodnutie je v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP nepreskúmateľné, čo
predstavuje závažný procesný nedostatok, ktorý znemožňuje účinnú obranu v ďalšom konaní. Európsky
súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že rozhodnutie súdu, ktoré neobsahuje odôvodnenierelevantnékpodstatnýmnámietkamúčastníkakonania,predstavujeporušeniečlánku6ods.1Dohovoru
(napr. rozsudok Hirvisaari v. Fínsko, č. 49684/99, § 30; alebo Tatishvili v. Rusko, č. 1509/02, § 58).
Podľa otca napadnutý rozsudok je z dôvodu nedostatku relevantného a vyčerpávajúceho odôvodnenia

nepreskúmateľný, čím napĺňa zákonný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nezohľadnenie
podstatných skutočností zistených z dokazovania a ich svojvoľné právne posúdenie vnášajú do
rozhodnutia prvostupňového súdu zmätočnosť a zároveň porušujú základné zásady spravodlivého
procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj § 3 CSP.

14. Otec v odvolaní uviedol, že dlhodobo trpí neurologickým ochorením – neuroboreliózou, ktoré
zásadne obmedzuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. K tomuto boli predložené odborné
lekárske stanoviská vrátane správy zo dňa 23.04.2025. Okresný súd však túto skutočnosť nezohľadnil,
resp. neuviedol dôvody, pre ktoré dôkaz považoval za nepresvedčivý. „Na margo toho opätovne
poukazujeme na sumár aktuálnych zdravotných problémov (diagnóz) na strane otca:

1. G93.0 – Benígna intrakraniálna hypertenzia (syndróm zvýšeného vnútrolebečného tlaku)
2. M50.1 – Cervikálna radikulopatia (krčná chrbtica s postihnutím nervových koreňov)
3. M53.0 – Cervikokraniálny syndróm
4. M53.1 – Cervikobrachiálny syndróm
5. H82 – Vertigo (závraty) pri poruchách vnútorného ucha

6. G54.9 – Lézia nervových koreňov a plexov, nešpecifikovaná
7. A69.29 – Lyme borrelióza – iná forma
8. D75.9 – Ostatné a nešpecifikované choroby krvi a krvotvorných orgánov
9. N – Liečba OAB (overactive bladder = hyperaktívny močový mechúr) a LUTS (lower urinary tract
symptoms = príznaky dolných močových ciest)

10. I10 – Arteriálna hypertenzia 1. stupňa (podľa ESH/ESC)
11. F43.2 – Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
12. F41.2 – Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha
13.Necitlivosť pri močení.
14.L85.3 – Xerosis cutis(suchosť kože)“. Klinický stav pacienta je výsledkom kombinácie:

degeneratívnych zmien krčnej chrbtice s neurologickými prejavmi (cervikokraniálny a cervikobrachiálny
syndróm), centrálneho neurologického postihnutia (pravdepodobne so súvisom s encefalopatiou a
boreliózou), pretrvávajúcich vestibulárnych symptómov (závraty), a infekčného (lymská borelióza) a
genetického faktora (chromozómová abnormalita). Okresný súd sa teda nijako nezaoberal preukázaným
zdravotným stavom otca, ktorý výrazne ovplyvňuje jeho schopnosť pracovať a zabezpečiť si pravidelný

príjem. Dlhodobo trpí chronickými bolesťami chrbtice, závratmi, bolesťami hlavy a ďalšími ťažkosťami.
V čase, keď žil s matkou mal. dieťaťa, táto bola priamym svedkom jeho bolestí, masírovala ho, natierala
konopnou masťou, videla, ako často musel brať lieky proti bolesti. Invalidný dôchodok otcovi zamietli
najmä, nie však výlučne, z dôvodu neodpracovaných rokov.

15. V odvolaní otec uviedol, že nemá príjem z práce, nepoberá dávku invalidného dôchodku. Jeho
jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 184 Eur + dočasný ochranný príspevok 272 Eur, ktorý nebude
vyplácaný dlhodobo. Výživné v pôvodnej výške 70 Eur predstavuje takmer polovicu jeho príjmu, čo je
v priamom rozpore so zásadou proporcionality (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd úplne abstrahoval
od zásady rovnosti medzi rodičmi pri prispievaní na výživu dieťaťa (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Na

strane matky totiž k podstatnej zmene pomerov tiež došlo – jej príjmy sú v porovnaní s príjmami otca
neporovnateľne vyššie. Okresný súd úplne ignoroval majetkové a finančné možnosti matky, ktorá tak,
ako aj otec získala 15.000 Eur z predaja rodinného domu. Matka tieto finančné prostriedky na rozdiel od
otca mal. dieťaťa však nemusela investovať do bývania. Matka býva v byte svojej matky, nemá výdavky
na bývanie, vlastní mobil za cca 1.000 Eur, dala si namontovať klimatizáciu do bytu, chodí na výlety,

bola počas pojednávania na exkluzívnej leteckej dovolenke v Albánsku, svojho syna na túto dovolenku
nezobrala, ale poslala ho do školy v prírode. V minulosti (cca v roku 2019) predala byt v I. (cca 17.000
Eur), auto Ford Transit (cca 2.000 – 3.000 Eur), a počas spoločného bývania, podľa vedomostí otca,
mala na účte okolo 10 000 Eur. Matka bráni otcovi v styku s mal. dieťaťom, môže ho vidieť iba dvakrát
týždenne, aj to nie vždy a cez sociálne siete vôbec. Raz to otec so synom urobili, ale keď to zistila matka,

hneď to zrušila. Keď si aj volajú (cez sociálne siete to bolo lepšie) tak sa otec snaží mal. dieťa aj niečo
naučiť, napríklad násobilka, vybrané slová, zemepis, angličtinu a iné veci, ktoré sú v jeho možnostiach
prostredníctvom telefonátu.16. V odvolaní otec namietal, že okresný súd sa v rozhodnutí opieral len o predpoklad, že si otec mohol
nájsť lepšie platené zamestnanie, prípadne pokračovať vo výkone predchádzajúcej činnosti. Takéto
tvrdenia ignorujú preukázané zdravotné obmedzenia a reálnu situáciu na trhu práce. Záver, že ide len

o „vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu“, je nepravdivý a ničím nepodložený.
Skutočnosť, že otec nepracuje, nie je dôsledkom jeho voľby, ale zdravotného stavu a objektívnej
nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť. „Zároveň súd neprihliadol ani na reálne majetkové a životné
pomery otca. Otec je vlastníkom 22-ročného motorového vozidla značky Seat Alhambra, ktoré je už
hrdzavé, avšak bez neho by sa nedostal ani len k lekárom. Otec má tiež starý prívesný vozík a podiel

v rodinnom dome, ktorý zdieľa s viacerými spoluvlastníkmi. V roku 2023 otec prišiel o rodinný dom, kde
celý život býval – musel ho predať, lebo si nemohol dovoliť odkúpiť podiel matky dieťaťa. Peniaze z
predaja (15.000 EUR) vložil do rekonštrukcie starého rodinného domu, aby mal vôbec kde bývať.“

17. V odvolaní otec uviedol, že bolo voči nemu začaté trestné konanie sp. zn. 4T/2/2024-178 pre prečin
zanedbaniapovinnejvýživy(§207TZ),právezdôvodujehonemožnostiplatiťvýživnévpôvodneurčenej

výške. Zníženie výživného na realistickú úroveň je preto nutné aj z dôvodu právnej istoty a zabránenia
ďalšiemu porušovaniu zákona, ktoré je nezavinene spôsobené okolnosťami na jeho strane. Navrhol, aby
súd odvolací rozhodol tak, že „zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 25P/55/2025-98
vo výroku I a rozhodol tak, že návrhu otca A. B. na zníženie výživného sa v celom rozsahu vyhovuje a
výživné sa znižuje na 40 EUR mesačne, počnúc dňom 24.04.2025.“

18. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že k uvedeným skutočnostiam
sa vyjadroval na pojednávaní dňa 12.6.2025, ako i v správe zo dňa 4.6.2025, zotrváva na svojom
písomnom a ústnom vyjadrení a sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.
25P/55/2025 zo dňa 12.6.2025.

19. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že súhlasí s rozhodnutím
okresného súdu. Prečo by mal na dieťa prispievať iba jeden rodič? Na dieťa by mali prispievať obidvaja
rodičia minimálne rovnakou mierou. V tomto prípade to nie je ani zďaleka tak. A otec ešte žiada znížiť
výživné z toho mála, čo prispieva. (čo má platiť a neplatí plnú výšku výživného). Ona platí úplne všetko

od narodenia syna. Dotyčný neprispieval finančne ani jedným eurom, keď žili v jednej domácnosti. On to
bral automaticky, že žena má všetko platiť. Bola jeho živá peňaženka. Musela živiť aj jeho a financovala
všetko, čo bolo treba na spoločné žitie. On si zo svojho príjmu platil elektriku cca 25 eur, výživné na
všetky jeho deti a pôžičky. Všetko ostatné bolo na nej. Ešte aj auto, ktoré si privlastňuje a jazdí na ňom,
platila z väčšej časti ona (stálo 4.200, on zaplatil 1.500 eur z auta, čo mal predtým, mimochodom tiež

ho dostal od jeho otcovej družky). Teraz bude hrať divadielka so svojím zdravotným stavom, robiť prieky
a znepríjemňovať jej život neustálymi vymyslenými obvineniami na polícii a sociálke. Ona sa o syna
stará najlepšie ako vie po všetkých stránkach, čo môžu potvrdiť aj škola, aj detská doktorka, ktoré tiež
musia vypisovať vyjadrenia na sociálku. Nepáči sa mu, že žije normálne a konečne po 13 rokoch si
dovolila ísť na dovolenku. Bola to jedna z najlacnejších dovoleniek. Odkiaľ zobral, že exkluzívna? Keby

aj bola, tak chodí do práce, zarobí si na ňu a už si potrebovala oddýchnuť. A. tam nešiel preto, lebo
už rok vopred mal zaplatenú zálohu do školy v prírode, do ktorej sa veľmi tešil. Otec mu ani jedným
eurom na ňu neprispel. Stála 210 eur + vreckové + veci + kufor. On ani netuší, koľko financií dieťa stojí.
Áno, predala v roku 2019 ford transit za 1.500 eur, lebo bol nepojazdný. Z toho v tom čase žila, pretože
nemala žiadny príjem. Byt, ktorý v tom čase akútne potrebovala predať, bol predaný za 10 tisíc eur,

ktoré investovala do záhradky, ktorú dodnes vlastní. Na rozdiel od neho vie všetko zdokladovať (príjmy
avýdavky).Otecnemážiadnyúčetzošpekulatívnychdôvodov,abymužiadnyexekútornemoholsiahnuť
na jeho financie, ktorých má dostatok z predaja domu. A aj jeho nezamestnanosť toľké roky má dôvod.
Keďže má toľko detí, tak nemôže mať väčší príjem, aby nemusel platiť vyššie výživné. V styku vôbec
nebráni, ako uvádza v spise. V minulosti, keď ešte nemusel hrať divadielko, chodil pre syna hocikedy,

kedy chcel. A vôbec s tým nemala problém. Posledné roky sa s ním vídaval iba cez letné prázdniny,
keď tam išla ona. A to ho ráno vyzdvihol a večer doviezol. Tak nech netvrdí, že mu bráni v stretávaní
sa so synom. Zabezpečuje komfort pre ich dieťa v maximálnej možnej miere, ktorá je v jej možnostiach.
Určite nesúhlasí so znížením výživného.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podanéodvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

22. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

23. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v súvislosti s návrhom otca dokazovanie zameral
predovšetkým na prípadnú zmenu pomerov u otca, matky, maloletého dieťaťa a na rast životných

nákladov. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 6P/157/2021, sa zvýšila vyživovacia
povinnosť otca na sumu 70,- Eur mesačne. Otec sa voči rozsudku odvolal a následne Krajský
súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 13CoP/9/2023, ppl. dňa 24.04.2023, vo svojom rozhodnutí rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.
23P/16/2023 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Otec sa voči rozhodnutiu odvolal

a následne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 14CoP/42/2024 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.
zn. 23P/16/2023 potvrdil. V rámci dokazovania najskôr správne, podľa odvolacieho súdu, okresný súd
skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky, maloletého,
a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného.

24. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové, nenávrhové
konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle § 78 Zákona o rodine,
v spojení s § 121 CMP, predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa
týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

25. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak

závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 6P/157/2021, ktorým sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na sumu
70,- Eur mesačne v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13CoP/9/2023,
ppl. dňa 24.04.2023, neobstojí. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 23P/16/2023
bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Otec sa voči rozhodnutiu odvolal a následne Krajský

súd v Žiline, sp. zn. 14CoP/42/2024 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 23P/16/2023
potvrdil. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania. Odvolací súd, v zhode s okresným
súdom konštatuje, že k takýmto kvalifikovaným zmenám pomerov nedošlo.26. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a

ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z

ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

27. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

28. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkov
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

29. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

30. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine ( § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal
východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká.

31. K svojim vyššie uvedeným záverom odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z článku 6 základných
princípov CMP, v spojitosti s § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom
postupujevsúčinnostisúčastníkmikonaniaajepovinnýnaúčelyzisteniaskutočnéhostavuvecivykonať
všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v
mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s

objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon
nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie
subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp.

zn. IV. ÚS 78/03, všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy
nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenia
skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť
zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákonaj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne
relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej
nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a

hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ
účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový
stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35
CMP.

32. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. V odvolaní otec uviedol, že dlhodobo trpí chronickými bolesťami chrbtice, závratmi, bolesťami
hlavy a ďalšími ťažkosťami, v čase, keď žil s matkou mal. dieťaťa, táto bola priamym svedkom jeho
bolestí, masírovala ho, natierala konopnou masťou, videla, ako často musel brať lieky proti bolesti.
V súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací súd uvádza, že ju citlivo vníma, avšak nemôže ju
vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov, keďže nepriaznivý zdravotný stav

bol konštatovaný už v predchádzajúcom rozhodnutí a v tomto konaní však nebolo preukázané, že by
prekážkou zamestnať sa bol zhoršený zdravotný stav otca. K uvedenému pristupuje i argumentácia
samotného otca, v zmysle ktorej „Invalidný dôchodok otcovi zamietli najmä, nie však výlučne z dôvodu
neodpracovaných rokov.“

34. Otec v odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred okresným súdom z dôvodov nedostatočného
vyhodnotenia jeho zdravotného stavu, všetkých diagnóz, jeho pomerov, ako i celkovej nedostatočnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, podľa
zistení odvolacieho súdu, však vyplývajú dostatočné pevné základy pre jeho rozhodnutie, ktoré si
odvolací súd osvojil, keďže zodpovedali obsahu spisového materiálu, vykonanému dokazovaniu,

v zmysle ktorého „naposledy bolo o výživnom na maloleté dieťa rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/16/2023-126 zo dňa 25.10.2023, kedy otec maloletého podal návrh
na zníženie výživného zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne, počnúc dňom podania
návrhu. Svoj návrh na zníženie výživného v čase predchádzajúceho rozhodovania odôvodňoval zmenou
pomerov, ktorá nastala v súvislosti s jeho zdravotným stavom, pre ktorý nemá možnosť sa zamestnať

a dosahovať príjem, z ktorého by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému A., teda zhodne
aké dôvody uvádza aj v tomto konaní. V čase predchádzajúceho rozhodovania mal súd z predložených
lekárskych správ preukázané, že má otec problémy s krčnou chrbticou, cystou v predĺženej mieche,
vertigo a iné diagnózy už dlhodobo liečené v neurologickej ambulancii a v FBLR ambulancii a absolvuje
rehabilitačnú liečbu, pričom u neho nenastala výrazná zmena v jeho zdravotnom stave od posledného

rozhodovania súdu o výživnom z roku 2022, kedy mu súd na návrh matky zvýšil vyživovaciu povinnosť
na maloletého A. zo sumy 40,- Eur na sumu 70,- Eur mesačne, počnúc dňom 18.08.2021 (rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/157/2021-199 zo dňa 26.10.2022, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/9/2023-265 zo dňa 31.03.2023, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 24.04.2023). Súd mal už v čase predchádzajúceho rozhodovania o znížení výživného

otca na maloleté dieťa preukázané, že otec maloletého nepracoval ani v čase určenia zvýšeného
výživnéhonamaloletéhovroku2021,keďeštenemalzávažnézdravotnéproblémy,keďžebolnaposledy
evidovanýakonezamestnanývobdobíod30.04.2008do01.07.2018,kedyboldňa02.07.2018vyradený
na vlastnú žiadosť a od 01.02.2004 poberá pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi poberal vo
výške 128,20 Eur, štátne sociálne dávky nepoberal, čo súd zistil zo správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa

16.08.2022, zo spisu sp. zn. 6P/157/2021. V čase posledného rozhodovania o znížení výživného na
maloletého otec poberal pomoc v hmotnej núdzi vo výške 157,- Eur mesačne, čo súd zistil z potvrdenia
ÚPSVaR Lučenec zo dňa 16.08.2023 (č.l. 37 spisu 23P/16/2023). Z potvrdenia ÚPSVaR Lučenec
zo dňa 15.05.2025 mal súd preukázané, že otec maloletého je od 01.10.2023 príjemcom v hmotnej
núdzi mesačne vo výške 272,- Eur. Štátne sociálne dávky nepoberá a ani si nepodal žiadosť o ich

výplatu. Pokiaľ otec poukázal na to, že aktuálne je stále práceneschopný a odkázaný na sociálne dávky,
súd konštatuje, že jeho zdravotné problémy boli súdu už známe v čase posledných rozhodnutiach
súdu. Rovnako sa u otca nezmenili majetkové pomery, je stále ako v čase posledného rozhodovania
podielovým spoluvlastníkom pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XX v k. ú. I. ako aj podielovýmspoluvlastníkom rodinného domu evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I., obec F. G. v podiele
5/24. Tiež sa nezmenilo jeho vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu zn. Seat Alhambra Van 7M/
AUY/SG (rok výroby 2003), nákladného prívesu z roku 2015 v premávke a Škody 105L z roku 2012

v premávke. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že u otca nenastala taká podstatná zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého A., keďže zdravotné problémy, ktoré
otec uvádza už boli známe v čase posledného rozhodovania súdu, čo vyplýva z predložených lekárskych
správ.Otecanivtomtokonaníaanivpredchádzajúcomkonanínepreukázal,žezmenyjehozdravotného
stavu boli takého charakteru, ktoré by ho vyradili z pracovného procesu, resp. absolútne by ho obmedzili

vo výkone práce (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/42/2024 zo dňa 19.09.2024).
Otec ani v súčasnosti nie je poberateľom invalidného dôchodku a nepredložil ani dôkaz o tom, že by bol
požiadal o jeho priznanie, čo mal súd zistené zo správ o prešetrení pomerov Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec.“ Odvolací súd uvádza, že vo vyvolanom odvolacom konaní nemal dôvod sa od
týchto záverov odkloniť.

35. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad
pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa
výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny

systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len
skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv účastníka, sama o sebe nezakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor
strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup

súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do
toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

36. V odvolaní otec uviedol, že „Na strane matky totiž k podstatnej zmene pomerov tiež došlo – jej príjmy

sú v porovnaní s príjmami otca neporovnateľne vyššie.“ V súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací
súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu ods. 22. , v ktorom
sa okresný súd vysporiadal i s príjmom matky a ani na základe porovnania príjmu matky, ktorá poskytuje
osobnú starostlivosť maloletému, s otcovým príjmom, nekonštatoval dôvody na zníženie výživného pre
mal. A.. Otec nielen podľa okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu nepreukázal, že by na jeho strane

došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletému A., keďže nijakým spôsobom nepreukázal taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by
mu znemožňoval zamestnať sa, resp. podnikať a dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný plniť si
vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, rovnako nepreukázal iný relevantný dôvod, na ktorý by
bolo potrebné prihliadnuť vo vzťahu k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti s odôvodnením zníženia jeho

aktuálneho príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Podľa odvolacieho súdu, a aj okresného súdu,
zotrval na tvrdeniach o svojom zlom zdravotnom stave v rozsahu, v akom to uvádzal v predchádzajúcom
konaní.

37. Pokiaľ otec v odvolaní namietal odňatie možnosti konať pre súdom, tak odvolací súd k ozrejmeniu,

čo je potrebné vnímať pod odňatím možnosti konať pred súdom uvádza, že „......Odňatím možnosti
konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné
tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v

dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej
skutočnosti,žezákonbližšievžiadnomzosvojichustanovenípojemodňatiemožnostikonaťpredsúdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených

záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 286/2012 zo dňa 07. marca
2013), ku ktorému však v konaní pred okresným súdom z otcom namietaných dôvodov rozhodne
nedošlo.38. Polemizovanie – nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania, osvedčovania
a právnym posúdením súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity
preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť

odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

39. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého A. odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

40. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

41. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti

okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu

a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na

okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov

konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

44. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.