Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/200/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205139
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205139.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. G. H. XXXX/XX, E.,
zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Dušan Slanina a spol., so sídlom Horné

Bašty 8943/25, Trnava, a otca: H. C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, E., zastúpený
splnomocnencom: AK Petrovič, s.r.o., Kollárova 566/32, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia
v konaní o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 112P/127/2025-35 zo dňa 09.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia o povinnosti matke odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 21P/77/2024 zamietol (výrok I.), ustanovil za
procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, za účelom
zastupovania maloletého dieťaťa v tomto konaní (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,
2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), §
2 ods. 1, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), § 36
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,ZoR“) a vecne tým, že nebola osvedčená potreba
nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom.

3. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 29.01.2025 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží matke povinnosť odovzdať maloletého do osobnej
starostlivosti otca, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenom pod
sp. zn. 21P/77/2024. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
31P/8/2019-115 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 27.05.2019, súd schválil rodičovskú dohodu,

ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal s účinnosťou od právoplatnosti
rozhodnutia platiť na výživu maloletého výživné v sume 190,- eur mesačne, a to vždy do 25. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny
týždeň v čase od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každú stredu v čase od 8:00 hod. do
18:00hod.,pričomsimaloletéhoprevezmevmiestebydliskamatkyatamhoposkončenístykuodovzdá.

S účinnosťou od 01.09.2019 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny
týždeňvčaseodsoboty8:00hod.donedeledo18:00hod.akaždýutorokastreduvčaseod7:30hod.do18:00hod.,pričomsimaloletéhoprevezmevmiestebydliskamatkyatamhoposkončenístykuodovzdá.
Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým 25.12. v čase od 8:00 hod. do
18:00 hod. a následne od 31.12. v čase od 8:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. Počas veľkonočných

sviatkov v čase od veľkého piatku od 8:00 hod. do veľkonočnej nedele do 18:00 hod. Pred Okresným
súdom Trnava je pod sp. zn. 21P/77/2024 vedené konanie na návrh matky o zmenu úpravy styku otca s
maloletýmaozvýšenievýživného.Súduskutočnilpojednávaniedňa18.12.2024stým,žeboloodročené
na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Situácia sa zhoršuje celkovo asi dva roky, ostatne
rapídne, prichádzajú nové udalosti, otec sa dozvedá nové skutočnosti a vzhľadom na dĺžku konania

vo veci samej je nutné domáhať sa úpravy pomerov neodkladným opatrením. Otec podal oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a týrania blízkej a zverenej osoby,
pričom za podozrivé osoby označil matku a krstného otca maloletého. Poukázal na to, že má dôvodné
podozrenie, že so starostlivosťou o maloletého nie je niečo v poriadku, dozvedel sa, že maloletý mal
vidieťsamovražduotcamatkynavlastnéoči.Maloletýsazačalzajakávať,pomočovať,chodízanedbaný,
mimohygienickýštandard,vauguste2024utrpelzranenieucha,ktorémumalspôsobiťC.D.,následkom

čoho má maloletý poškodený sluch. Tiež otec zistil (od maloletého), že ho bije jeho matka a tiež sa tak
maloletý vyjadril aj pred psychiatričkou. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,
odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania zo dňa 13.5.2025 ČVS: ORP-1361/1-VYS-TT-2024
bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. vec týkajúca sa podozrenia za spáchania zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odmietnutá, nakoľko nemal byť dôvod na začatie

trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Otec podal proti uvedenému sťažnosť, v
ktorej okrem vytýkaných procesných pochybení namieta aj nasledovné: maloletý bol po útoku (fackách
od krstného otca, ktorým je C. D.) ošetrený dňa 10.08.2024, o čom existuje lekársky nález a na ošetrení
bol krátko po útoku, t. j. nález je autentickým dôkazom, z nálezu z Urgentného príjmu FN Trnava zo
dňa 10.08.2024 vyplýva zhoršený sluch, čo si po útoku v lete 2024 všimla aj rodina oznamovateľa a tiež

aj učiteľka maloletého. Na sťažnosť otca bolo uvedené uznesenie Uznesením prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 11.06.2025 č. 1Pn 1297/24/2207-16 zrušené a bolo uložené vyšetrovateľovi
PZ, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a to s pokynom vydať uznesenie o začatí trestného stíhania,
maloletému ustanoviť opatrovníka, vypočuť maloletého za účasti psychológa a následne vypracovať k
maloletému znalecký posudok, tiež zabezpečiť odborné vyjadrenie k poškodeniu sluchu. Poukázal na

lekársky nález pedopsychiatričky C. I. J. zo dňa 18.06.2025. Objektívne konštatuje psychiatrička, že
maloletý sa ohľadom situácie s rodičmi vyjadruje obozretne, cenzuruje vlastné vyjadrenia, vyjadruje sa
o matke s obavami, že sa to matka dozvie, bojí sa následného trestu; odporúča pravidelný kontakt s
biologickým otcom, s ktorým má pozitívny vzťah, ktorého mužský vzor je v tomto období pre jeho vývoj
podstatný a aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z lekárskeho nálezu

pedopsychiatričky C. I. J. zo dňa 02.04.2025 vyplýva poukaz na správy odborníkov: logopedička C.
A. sa vyjadrila za častejší pobyt maloletého v starostlivosti otca, čo by mu prinieslo nové podnety, tiež
potrebný tréning komunikačných schopností, špeciálna pedagogička B. C. z Kliniky detskej psychiatrie
sa vyjadrila, že maloletému chýba pevné zázemie rodiny, k kresbe umiestnil maloletý seba do centra
záujmu ako vodcu a na druhé miesto postavil otca a až na tretie matku, odporúčanie pedopsychiatričky:

všestranná intenzívna stimulácia, dieťa potrebuje pre svoj ďalší priaznivý vývoj otcovský vzor, zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne sa otec domnieva, že procesným
opatrovníkom bol vykonaný pohovor s maloletým, pričom zápisnica nebola doručená do spisu vo veci
samej a preto otec predpokladá, že maloletý sa vyjadril, že si nepraje, aby bol jeho názor zverejnený.
Otec je presvedčený, že sa jedná o krajne nevhodné „výchovné metódy“, nesúhlasí s tým, aby bolo

používané na jeho synovi násilie, resp. iné formy trestania, maloletý sa matky bojí a vyjadruje sa o nej s
obavami pred následným trestom. Otec je presvedčený, že maloletý neprosperuje v starostlivosti matky
a jej výchovné prostredie nie je pre maloletého bezpečné. Napokon uvedené vyplýva aj z priložených
lekárskychnálezov.Okremuvedenéhomatkaomaloletomrozhodujesuverénne,nereflektujenapotreby
dieťaťa,najmäpotrebučonajrozsiahlejšiehoarovnocennéhokontaktusdruhýmrodičom(otcom).Matka

maloletého nepreberá osobne, nečaká ho, necháva ho varovať u rôznych osôb namiesto toho, aby
sa na starostlivosti o maloletého mohol podieľať jeho otec a matka nechráni maloletého od fyzického
násilia od krstného otca a detí v jeho domácnosti. Súčasne sa prevažne o maloletého osobne nestará,
maloletý sa veľmi často „varuje“ u rôznych otcovi neznámych osôb. Keďže trvalé bránenie matky v
adekvátnom rozšírení styku, resp. starostlivosti otca o maloletého je zrejmé o.i. aj z návrhu vo veci

samej v konaní pod sp. zn. 21P/77/2024 a keďže sa pomery od ostatného rozhodnutia súdu (za 6
rokov) zmenili, maloletý vtedy nemal ani dva roky, t. č. bude mať 8 rokov, je aj okrem uvedených veľmi
vážnych skutočností daná potreba akútneho zásahu súdu do pomerov účastníkov. Za zmenu pomerov
odôvodňujúcu potrebu okamžitej zmeny starostlivosti rodičov o maloletého je možné považovať vážnepodozrenia o nevhodnom zaobchádzaní matky s maloletým, fyzických trestoch matky na maloletom, bití
maloletého,násilí,ktoréjeneakceptovateľnévžiadnejforme,onedostatkuempatiematkykmaloletému,
ktorý sa necíti bezpečne, bojí sa následkov a trestov, zanedbávaní v smere hygieny a emočnej podpory,

napokon negácia role otca a vyčleňovanie otca zo života maloletého bránením v širšom, resp. čo
najširšom kontakte. Poukázal aj na dĺžku konania vo veci samej a na to, že maloletý je od poslednej
úpravy starostlivosti a styku starší o 6 rokov, v dôsledku čoho sa zmenili jeho potreby, je v jeho najlepšom
záujmezvereniemaloletéhodostarostlivostiotca,ktorýmaloletémuvieposkytnúťbezpečnéprostrediea
rodinné zázemie (býva spolu s rodičmi v dvojgeneračnom rodinnom dome), najmä chrániť maloletého od

pokračovaniavnevhodnomzaobchádzanímatkou,atonačas,kýmnedôjdekprávoplatnémuskončeniu
konania vo veci samej (č.k. 21P/77/2024). Pokiaľ sa nezačalo matkou riešiť predprimárne vzdelávanie,
maloletý fungoval v režime striedania rodičov do svojich 6 rokov veku.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako
navrhoval otec. Súd prvej inštancie poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že naliehavosť

dočasnej úpravy nebola preukázaná, život maloletého, zdravie, alebo priaznivý vývoj v súčasnosti nie sú
ohrozené alebo narušené. Uviedol, že otec sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania vo
veci samej vedenej na súde pod sp. zn. 21P/77/2024 z dôvodu, že má podozrenie o bití maloletého
matkou, švagrom matky, zanedbávaní hygieny a z dôvodu bránenia otcovi v širšom styku s maloletým.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka a otec nežijú v spoločnej domácnosti, pomery
účastníkov sú toho času upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/8/2019-115 zo dňa 22.05.2019
tak ako je uvedené vyššie. Zo spisu sp. zn. 21P/77/2024 súd zistil, že matka sa vo veci samej domáha
zvýšenia výživného na sumu 250,- eur mesačne a zmeny úpravy styku otca s maloletým tak, že otec
bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod

do nedele do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov 25.12 od 8:00 hod do 18:00 hod a od 31.12
od 8:00 hod do 01.01. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov od veľkého piatku od 8:00 hod
do nedele do 18:00 hod. Otec žiadnym dôkazom neosvedčil, že matka by sa mala dopustiť voči
maloletému týrania a neosvedčil ani skutočnosť, že bolesť ucha maloletého, s ktorou dňa 10.08.2024
navštívili lekára, bola následkom úderu do hlavy krstným otcom maloletého, s ktorým naviac maloletý

ani nežije v spoločnej domácnosti. Oznámenie otca o podozrení zo spáchania trestného činu, ani
zápisnica OR PZ Trnava zo dňa 21.03.2025, v ktorej otec doplnil trestné oznámenie, ani uznesenie
Okresnej prokuratúry Trnava č. 1Pn 1297/24/2207-16 zo dňa 11.06.2025 neosvedčujú otcom tvrdené
skutočnosti, že matka by mala maloletého biť spôsobom napĺňajúcim skutkovú podstatu trestného
činu a ani to, že zranenie ucha mal maloletému spôsobiť švagor matky. V náleze FN Trnava, ORL

urgentný príjem, zo dňa 10.08.2024 je síce uvedené, že maloletý pred 3 dňami dostal dve silné facky od
krstného otca, ale túto informáciu lekárovi uviedol otec. Uvedené dôkazy sú založené na výpovediach
a tvrdeniach samotného otca, nie svedkov. Zároveň k otcom tvrdenej udalosti, že maloletý mal dostať
dve silné facky od krstného otca dňa 08.08.2024, nedošlo v čase blízko predchádzajúcom podaniu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto absentuje časový súvis tejto udalosti s potrebou

bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Zo zvukového záznamu predloženého otcom vyplýva, že otec
maloletému kládol nátlakovo otázky, zväčša sugestívne, maloletý odpovedal neochotne a potichu, že
C. ho iba škrtil, mame to povedal a mama ho zbila po riti rukou. Niektoré odpovede maloletého boli
veľmi tiché a boli nezrozumiteľné pre šum na nahrávke. Súd prvej inštancie z listín ani z výsluchu
maloletého nevzhliadol žiadny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec má upravený styk s

maloletým súdnym rozhodnutím, tento sa realizuje a pomery medzi účastníkmi sú teda v tomto rozsahu
upravené a zastabilizované. Otec sám návrh na zmenu úpravy styku nepodal a striedavú osobnú
starostlivosť navrhol až vo vyjadrení k návrhu matky na zmenu úpravy styku v konaní vedenom pod sp.
zn. 21P/77/2024, ktoré návrhy rodičov budú predmetom konania vo veci samej. Maloletému zároveň
ustanovil kolízneho opatrovníka podľa pobytu maloletého, a to miestne príslušný Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Trnava, pričom návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka podaný nebol. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti výroku I. uznesenia o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti
matke odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec.

Uviedol, že súd prvej inštancie znevažuje prácu pedopsychiatričky a nekoná v záujme maloletého
dieťaťa. Maloletý je u C. J. dispenzarizovaný, maloletého sleduje, vyšetruje ho a je neprijateľné, aby
súd znevažoval prácu odborného lekára. Zdôraznil, že pedospychiatrička nevyvodila záver o tom, že
odporúča striedavú osobnú starostlivosť „iba“ z toho, že maloletý potrebuje mužský vzor, ale priamozo záveru lekárskeho nálezu vyplýva, že odporúča pravidelný kontakt s otcom, s ktorým má pozitívny
vzťah. Na základe opakovaného pozorovania a vyšetrenia maloletého konštatovala pozitívny vzťah, čiže
je tu prítomná (pozitívna) vzťahová väzba, ktorú súd nevzal do úvahy a zo záveru vyňal iba poukaz

na potrebu mužského vzoru. Považoval za zľahčovanie vážnych skutočností a protekciu matky, ak súd
na základe predložených dôkazov vyvodil záver, že nemal za osvedčené, že by bol maloletý ohrozený
na živote, zdraví. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvukovému záznamu z jeho
rozhovoru s maloletým, z ktorého okrem iného vyplynulo, že ho C. škrtil a keď to povedal mame, zbila
ho po riti rukou. Poukázal tiež na to, že o vykonanom rozhovore s maloletým na ÚPSVaR Trnava

vedomosť nemal. Za minimálne osvedčené považoval, že dieťa sa bojí svojej matky, že je bité, že sú voči
nemu vyvodzované nevhodné a nebezpečné „výchovné“ praktiky, že bude v trestnom konaní skúmané,
či prišlo k spáchaniu trestného činu, že dieťa má z pohľadu aktuálne realizovaného styku absolútny
deficit otca vo svojom živote. Poukázal na dĺžku súdneho konania, ktoré trvá od roku 2024, pričom bolo
nariadené zatiaľ len jedno pojednávanie. Maloletému je potrebné poskytnúť odporúčaný priestor na širší
kontakt s ním, čo maloletý nevyhnutne potrebuje a mal by na daný čas, keď by bol v starostlivosti otca,

právo byť v bezpečnom výchovnom prostredí. Mal za to, že s touto časťou návrhu sa súd nevyporiadal
a veľmi formálne uzatvoril svoje úvahy ohľadom akéhokoľvek modelu starostlivosti tak, že situácia
je zastabilizovaná rozsudkom z roku 2019. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že uloží matke povinnosť odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne,
aby zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch

(otec začínajúci v nepárnom týždni, matka v párnom), vždy v piatok o 15:00 hod., s odovzdávaním
v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom a rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Svoje stanovisko opiera aj o tvrdenia maloletého pri pohovore dňa 02.06.2025.

Zápisnica z pohovoru je súčasťou súdneho spisu v konaní vo veci samej pod sp. zn. 21P/77/2024, na
požiadanie maloletého nesmie byť sprístupnená rodičom. Tvrdenie otca, že nemal vedomosť o tom, že
sa má pohovor s maloletým konať, a že o tom vedela len matka nie sú pravdivé, nakoľko to bol práve
otec, ktorý požiadal o vykonanie pohovoru s maloletým ústne dňa 09.05.2025 a opakovane mailom dňa
15.05.2025. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúča odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že otec v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opiera svoje tvrdenia predovšetkým o podané trestné oznámenie, v ktorom uvádza údajnú
zanedbanú starostlivosť o maloletého, jeho zhoršený hygienický stav, pomočovanie, poškodenie

sluchu po údajnom fyzickom útoku a násilné správanie zo strany rodiny, u ktorej maloletý žije.
Tieto tvrdenia však neboli žiadnym spôsobom preukázané a otec k nim nepredložil ani nenavrhol
relevantné dôkazy. Naopak, dostupné podklady, vrátane správ zo školy, od obvodnej lekárky, odborných
pracovísk a zo strany ÚPSVaR, jednoznačne potvrdzujú, že starostlivosť o maloletého je riadna a bez
zistených nedostatkov. Otec navyše účelovo nepredložil uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo jeho

trestné oznámenie odmietnuté, pričom z ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní vyplýva
podozrenie z manipulácie maloletého zo strany otca. Samotné podanie trestného oznámenia, ani
opravné prostriedky v predprípravnom konaní, nemôžu osvedčovať pravdivosť tvrdení ani odôvodňovať
zásah do právoplatne upravených pomerov maloletého. Údajné fyzické napadnutie maloletého švagrom
nevyplýva z predložených lekárskych správ, ktoré opakovane konštatujú zápalové ochorenia ucha

bez známok poranenia následkom úderu. Stav maloletého je dlhodobo sledovaný a postupne sa
zlepšuje. Otec si musel byť vzhľadom na svoje odborné zameranie vedomý skutočných diagnostických
záverov, no napriek tomu prezentoval situáciu nepravdivo a účelovo, s cieľom získať procesnú výhodu
v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností a diskreditovať osobu, ktorá poskytovala rodine
pomoc. Z dostupných podkladov ďalej vyplýva, že otec vykonáva vyšetrenia maloletého opakovane

a bez vedomia druhého rodiča, nezasiela lekárske správy ani informácie o terapiách, komunikuje
agresívne, vyhrážavo a opakovane spochybňuje rodičovské kompetencie druhej strany. Maloletého
vystavuje psychickému tlaku, zhotovuje jeho zvukové nahrávky so sugestívnymi otázkami a používa
ich v konaniach, čo predstavuje neakceptovateľný zásah do jeho duševnej integrity a môže napĺňať
znaky viacerých trestných činov. Zo školských podkladov a hodnotení odborníkov vyplýva, že maloletý

sa cíti bezpečnejšie a stabilnejšie v prostredí, v ktorom v súčasnosti vyrastá, pričom u otca pociťuje
stres, neistotu a strach. Otec zároveň neposkytuje súčinnosť školskej psychologičke, nedodržiava
súdom určené časy styku, opakovane bez súhlasu vycestoval s maloletým do zahraničia, zabezpečoval
starostlivosť prostredníctvom tretích osôb a neplní si riadne vyživovaciu povinnosť. Zistené skutočnostineosvedčujú žiadne ohrozenie zdravia ani vývinu maloletého v súčasnom usporiadaní starostlivosti.
Naopak, dostupné dôkazy naznačujú, že zdrojom problémov je správanie otca, jeho konfliktný prístup a
zneužívanie dieťaťa v sporoch. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol ako účelový a nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne,
logicky a presvedčivo odôvodnené a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého, preto je namieste jeho
potvrdenie aj v odvolacom konaní.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že na podanom odvolaní v plnom rozsahu zotrváva a

odkazuje na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj samotného odvolania. Napadnuté
uznesenie považuje za nesprávne, diskriminačné, nezohľadňujúce a poškodzujúce najlepší záujem
maloletého. Vyjadrenie matky iba potvrdzuje, že vystupuje ako brániaci rodič, popiera jeho postavenie
a úlohu v živote dieťaťa a nevychádza z rovnoprávneho postavenia oboch rodičov pri podieľaní
sa na dôležitých otázkach maloletého. Tvrdí, že nepreukázal relevantné dôkazy v trestnej veci, čo
nie je pravda. Predložil všetky dôkazy, ktorými disponuje, pričom ďalšie dokazovanie prebieha na

pokyn prokuratúry v trestnom konaní. Matka o termíne vyšetrenia informovala oneskorene a úmyselne
nastavila prevzatie dieťaťa tak, aby bol vylúčený kontakt pred vyšetrením. Uznesenie, ktorým bolo
trestné oznámenie odmietnuté, nepredkladal z dôvodu, že bolo v celom rozsahu zrušené nadriadeným
orgánomakonezákonné,čosúduriadnepreukázanébolo.Opačnétvrdeniamatkysúnepravdivé.Matka
nepravdivo dezinterpretuje uznesenie prokuratúry a tvrdí, že má naznačovať manipuláciu dieťaťa z jeho

strany. Takéto závery z uznesenia nevyplývajú. Výslovne v ňom uvádza, že možné ovplyvňovanie sa má
skúmať zo strany ktoréhokoľvek rodiča, nie výlučne z jeho strany. Prekrúcanie obsahu rozhodnutia je
neprijateľné a spochybňuje hodnovernosť jej tvrdení. Za vážne považuje aj opakované a účelové krivé
obviňovaniejehoosoby,vrátanetvrdeníoúmyselnomkrivomobvineníčlenarodinymatky.Konalvýlučne
z dôvodu ochrany dieťaťa a jeho najlepšieho záujmu. Nikdy nepociťoval nevraživosť voči rodine matky.

Matke prekáža, že s dieťaťom absolvuje odborné vyšetrenia a terapie, najmä logopedickú starostlivosť.
Sama však s dieťaťom dlhodobo žiadne odborné intervencie neabsolvovala, čo je preukázané. Je
zrejmé,žejejvyhovujestagnáciaaleboregresvývinudieťaťa,ktoréchceponechaťvprostredíšpeciálnej
školy, namiesto podpory jeho začlenenia medzi zdravé deti. Matka aktívne zabránila pokračovaniu
logopedickej terapie tým, že terapeutke oznámila nesúhlas s vyšetreniami, čo viedlo k zrušeniu všetkých

terapií až do rozhodnutia súdu. Týmto vedome a sústavne bráni dieťaťu v progrese. Nejde o žiadne
duplicitné vyšetrenia, keďže ona s dieťaťom žiadne neabsolvuje. Čas, ktorý s dieťaťom trávi v rámci
dlhodobo neprimerane obmedzeného styku, využíva zmysluplne a v jeho prospech. Tvrdenia matky o
jeho údajnej osobnostnej nespôsobilosti a návrhy na ďalšiu redukciu styku sú nepodložené, škodlivé pre
dieťa a opätovne potvrdzujú jej postavenie brániaceho rodiča. Odborne je známe, že bránenie vzťahu

dieťaťa s druhým rodičom je nezdravé a škodlivé. Na jeho strane nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá
by takéto obmedzenia odôvodňovala. Účelové tvrdenia o páchaní rôznych trestných činov považuje za
snahu odviesť pozornosť od podstaty veci. Rovnako poukazuje na to, že samotná škola uviedla, že dieťa
by bolo schopné fungovať v bežnej škole s podporou odborného tímu, nad čím matka odmieta uvažovať,
čím dochádza k emočnej a sociálnej deprivácii dieťaťa. Naďalej je presvedčený, že zdravie a priaznivý

vývoj maloletého sú vážne ohrozené a narušené, a preto trvá na potrebe bezodkladného zásahu súdu
formou neodkladného opatrenia.

9. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že z predložených vyjadrení a dôkazov vyplýva,
že tvrdenia otca o zanedbávaní starostlivosti o maloletého a o fyzickom či psychickom ubližovaní

zo strany matky neboli preukázané ani v trestnom, ani v civilnom konaní. Uznesenie prokuratúry ani
rozhodnutia súdu nepotvrdzujú skutky tvrdené otcom ani dôvody na zmenu osobnej starostlivosti, tobôž
formou neodkladného opatrenia. Naopak, v trestnom konaní bola identifikovaná manipulácia maloletého
aj dôkazov zo strany otca. Prostredníctvom listinných dôkazov (správy školy, Centra detskej reči,
vyhodnotenia individuálnych intervencií, lekárske správy) preukázala riadnu a kontinuálnu starostlivosť

o maloletého. Lekárske správy predložené otcom nepotvrdili tvrdené fyzické napadnutie maloletého
švagrom matky; v časti stanovenej diagnózy ho priamo vyvrátili. Podanie trestného oznámenia voči
nej a jej švagrovi s časovým odstupom a bez medicínskeho potvrdenia poukazuje na úmyselné krivé
obvinenia s cieľom zlepšiť procesnú pozíciu otca. K otázke informovania o odborných vyšetreniach
bolo preukázané, že informovanie prebehlo vopred a v dostatočnom časovom predstihu. Maloletý

absolvoval vyšetrenie aj v sprievode otca, pričom časový rámec mu umožňoval intenzívny kontakt
pred vyšetrením. Komunikácia otca o týchto oznámeniach vykazovala paranoidné a konfrontačné
reakcie. Zároveň bolo zdokumentované, že otec opakovane zabezpečoval vyšetrenia bez jej vedomia
a vyzdvihoval maloletého zo školy bez ich koordinácie. Pomoc švagra nepredstavovala nahrádzanierodičovskej starostlivosti, ale podporu pri návrate na Slovensko v období psychickej záťaže vyvolanej
správaním otca. Vyspelé tvrdenia o nevraživosti voči švagrovi nie sú v súlade s načasovaním a obsahom
trestných oznámení ani s výsledkami odborných vyšetrení. Logopedická starostlivosť o maloletého

je systematicky zabezpečovaná prostredníctvom školy, kde je súčasťou vzdelávacieho procesu, a
prostredníctvom plánovaných odborných intervencií v Centre detskej reči. Tvrdenia o absencii odbornej
starostlivosti sú nepravdivé. Nesúhlas s ďalšími intervenciami mimo tohto systému vychádzal z dôvodov
odbornej koordinácie so školou, potreby vzájomnej informovanosti rodičov a zohľadnenia fyzickej záťaže
maloletého pri dlhom cestovaní, čo potvrdzujú aj správy predložené otcom. Obvinenia, že matka

nemá záujem o zlepšenie stavu maloletého alebo chce jeho regres, sú nelogické a nepodložené.
Súčasné komunikačné problémy medzi rodičmi vyplývajú z nepriateľského, nátlakového a obviňujúceho
prístupu otca, čo potvrdzuje aj predložená komunikácia a správy odborníkov. V zdravotnej oblasti
nebol nikdy diagnostikovaný „stav po údere“. ORL vyšetrenia boli realizované na základe opakovaných
ťažkostí maloletého a podľa odporúčaní lekárov. Odklad povinného očkovania bol dohodnutý s
pediatričkou vzhľadom na vývinové ťažkosti a otec bol o tomto postupe informovaný. Skutočnosť,

že otec tieto informácie získal až dodatočne, svedčí o jeho dlhodobom nezáujme o zdravotný stav
maloletého. Opakované podania na orgány sociálnoprávnej ochrany, tvrdenia o zanedbaní, špine a
úmyselnej regresii maloletého sa nepreukázali ani šetreniami príslušných orgánov. Celkový skutkový
stav nepreukazuje dôvody na zmenu osobnej starostlivosti, naopak potvrdzuje stabilnú, odbornými
dôkazmi podloženú jej osobnú starostlivosť o maloletého.

10. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec. Uviedol, že vyjadrenie procesného opatrovníka
zo dňa 04.08.2025 je všeobecné v tom, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a
jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, a že podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli

ohrozené práva účastníkov. Pridržiaval sa skutočností uvedených už v predchádzajúcich podaniach.

11. V rámci odvolacieho konania matka predložila Znalecký posudok č. 43/2025 znalca Mgr. Kataríny
Bielikovej v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbore kriminálnej polície Trnava, číslo
spisu ORP-1361/1-VYS-TT-2024 zo dňa 22.10.2025, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby (§ 208

ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d), § 138, § 20 Trestného zákona). Z jeho záveru vyplýva, že znalec
u maloletého nezistil znaky typické pre syndróm týraného alebo zanedbávaného dieťaťa. U maloletého
podľa znalca rezonuje snaha maloletého vyhovieť, najmä blízkym autoritám s cieľom vyhnúť sa konfliktu,
aj keď je to v rozpore s jeho prežívaním, pocitmi a názormi. K matke a C. D. má vytvorené emočne
pozitívne sýtené väzby, ktoré sú opätované.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho

boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

13. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči výroku I. uznesenia
súduprvejinštancieozamietnutíjehonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaouloženípovinnosti
matke odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti, resp. o zverení maloletého do rovnomernej

striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené pre nariadenie neodkladného opatrenia a
v napadnutom uznesení výstižne vyložil, z akých dôvodov návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol. Z uvedeného dôvodu bolo možné sa obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov
súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre celkovú úplnosť odvolací súd uvádza nasledovné:15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a

citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu

podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa).

21. Podľa § 28 ods. 1 a) až c), 2 a 3 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden

z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a
povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je
spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

22. Odvolací súd mal osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pomery účastníkov sú toho
času upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/8/2019-115 zo dňa 22.05.2019, ktorým
súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal
platiť na výživu maloletého výživné v sume 190,- eur mesačne, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k

rukám matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v čase od
soboty 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý utorok a stredu od 7:30 hod. do 18:00 hod., pričom si
maloletého prevezme v mieste bydliska matky a tam ho po skončení styku odovzdá. Počas vianočných
sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým 25.12. v čase od 8:00 hod. do 18:00 hod. a následneod 31.12. v čase od 8:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený
stretávať sa s maloletým v čase od veľkého piatku od 8:00 hod. do veľkonočnej nedele do 18:00 hod.
Matka sa v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 21P/77/2024 domáha zvýšenia výživného na sumu

250,- eur mesačne a zmeny úpravy styku otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým
stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod do nedele do 17:00 hod., počas
vianočných sviatkov 25.12 od 8:00 hod do 18:00 hod a od 31.12 od 8:00 hod do 01.01. do 18:00 hod.,
počas veľkonočných sviatkov od veľkého piatku od 8:00 hod do nedele do 18:00 hod. Zo zápisnice
z pojednávania dňa 18.12.2024 vyplýva, že otec trval na rozšírení jeho starostlivosti, mal záujem na

realizovaní striedavej osobnej starostlivosti. V konaní vo veci samej prebieha dokazovanie, t. j. ku dňu
tohto rozhodnutia dokazovanie nie je ukončené.

23. Podstatu odvolacích námietok otca tvorí jeho nespokojnosť so zamietnutím jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti matky odovzdať maloletého do jeho osobnej
starostlivosti, resp. tak ako navrhol v odvolaní, o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, so striedaním v týždňových intervaloch, keď súd prvej inštancie hodnotil jednotlivé dôkazy
diskriminačne, v rozpore so záujmom maloletého, ktorý uviedol alarmujúce skutočnosti vo vzťahu
k aktuálnemu výchovnému prostrediu matky, podporené lekárskymi správami, ktoré súd prvej inštancie
odignoroval a zároveň nerešpektoval odporúčania pedopsychiatričky C. J. na budovaní rovnocenného
vzťahu maloletého s oboma rodičmi a o významnej role otca ako mužského vzoru v živote maloletého.

Od posledného rozhodnutia uplynul podstatný čas, konanie o zmenu úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému je zdĺhavé a sú dané okolnosti na neodkladnú úpravu pomerov, spočívajúcu v rozšírení
aktuálneho podielu otca na starostlivosti o maloletého.

24. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného

opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo

rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6
M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré

posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného
opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv
maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu
hrozí závažná ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci

aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Významným atribútom, ktorý
sa uplatňuje v súvislosti s neodkladnými opatreniami je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a
zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia
dotknuté. Ide najmä o neodkladné opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj výkonu rodičovských práv a povinností,

kedy vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

25. Vychádzajúc z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu a odvolania
otca, ani odvolací súd nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to
neodkladným odovzdaním maloletého do osobnej starostlivosti otca, resp. jeho neodkladným zverením

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, tak ako to navrhol otec. Za podstatnú okolnosť odvolací
súd považuje rodičovskú dohodu o zverení maloletého do starostlivosti matky, s úpravou rozšíreného
styku otca s maloletým, schválenú súdom, ktorou je zabezpečené právo maloletého na výchovu zo
strany oboch rodičov, ako aj právo rodičov realizovať svoje rodičovské práva podieľať sa na výchove
a starostlivosti o maloletého. Vzhľadom na odstup času od schválenia tejto úpravy práv a povinností

k maloletému je namieste zisťovať skutočnosti smerujúce k záujmu maloletého na rovnomernej
starostlivosti a výchove zo strany rodičov. Nemožno však opomenúť, že inštitút neodkladného opatrenia
takémuto zámeru neslúži. Akýkoľvek okamžitý zásah do práv maloletého a rodičov vyžaduje osvedčenie
ohrozenia života, zdravia, či zdravého vývinu maloletého. Účelom neodkladného opatrenia nie jepostupné rozširovanie podielu starostlivosti druhého rodiča so zámerom zabezpečenia rovnomernej
starostlivosti, keď takýto zásah, bez osvedčenia ohrozenia maloletého, by bol v rozpore so zistením
skutočného stavu veci, ku ktorému nie je daný priestor v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

V tomto smere sú odporúčania pedopsychiatričky o potrebe rovnocennej starostlivosti o maloletého
a o role otca s dôrazom na pozitívne citové väzby otca s maloletým irelevantné vo vzťahu k osvedčeniu
skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Inak povedané, pozitívne väzby otca s maloletým
nie sú osvedčením ohrozenia života, zdravia, či vývinu maloletého v starostlivosti matky. Nebolo nijak
osvedčené, že by matka budovaniu vzťahu s maloletým bránila, resp., že by jej starostlivosť ohrozovala

zdravý vývin maloletého. Návrhom vo veci samej smerujúcim k zúženiu styku otca s maloletým matka
len realizuje svoje práva rodiča a túto skutočnosť nemožno vnímať ako snahu o izolovanie otca
od maloletého. Všetky tieto skutočnosti, vrátane námietok otca k starostlivosti matky sú aktuálne
predmetom dokazovania vo veci samej, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

26. Otec si v odvolaní protirečí, ak na jednej strane namieta osobnú starostlivosť matky, na strane druhej

eventuálne navrhol zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových
intervaloch. Pokiaľ bol sám presvedčený o škodlivom výchovnom vplyve matky, jeho odvolací návrh
nepodporujejehovlastnéobavy.Udalosť,ktorúpovažovalzaznepokojujúcusamalaodohraťvlete2024,
čo rovnako nijak nesvedčí návrhu otca na neodkladnú úpravu v zime 2025. Z lekárskej správy zo dňa
10.08.2024 navyše len vyplýva, že maloletý bol vyšetrený vo Fakultnej nemocnici Trnava za prítomnosti

otca z dôvodu bolesti ucha. Ani odvolací súd z nej nemá za osvedčené, že by maloletému malo
byť spôsobené fyzické násilie. Tvrdenia o fyzickom útoku na maloletého neboli lekárskym vyšetrením
potvrdené a ide výlučne o subjektívnu interpretáciu otca, ktorú prezentoval ošetrujúcemu lekárovi, avšak
táto nemá oporu v objektívnych medicínskych zisteniach.

27. Súd prvej inštancie sa podrobne venoval jednotlivým dôkazom, na ktoré poukázal otec, a to v
odsekoch 3, 17 až 23, 27 a 30 uznesenia. Otec priložil lekársky nález Fakultnej nemocnice Trnava,
ORL urgentný príjem zo dňa 10.08.2024, trestné oznámenie otca zo dňa 16.12.2024, zápisnicu OR
PZ Trnava o trestnom oznámení OR PZ Trnava zo dňa 21.03.2025, uznesenie Okresnej prokuratúry
Trnava č. 1Pn 1297/24/2207-16 zo dňa 11.6.2025, lekárske správy C. I. J., detskej psychiatričky, zo

dňa 02.04.2025 a zo dňa 18.06.2025, zvukový záznam a označil zápisnicu z pohovoru s maloletým.
Odvolací súd v danom prípade uvádza, že zo žiadnych dôkazov predložených otcom nevyplýva
potrebabezodkladnostinariadenianeodkladnéhoopatrenia.Zobsahusúdnehospisunevyplynulo,žeby
maloletýchodilzanedbaný,čibymalinéproblémy,naktoréotecpoukázal.VspráveC.K.L.z29.05.2025
(č. l. 32) sa uvádza, že známky zanedbania a týrania, či fyzického násilia u maloletého spozorované

neboli. Z obsahu súdneho spisu síce vyplýva, že u maloletého je možné spozorovať prvky agresivity (č. l.
30), avšak uvedené je pripisované situácii v rodine. Je pritom potrebné dodať, že otec je tiež rovnocenný
rodič ako matka a preto nemôže z danej situácie obviňovať len matku. Napokon, ani závery znaleckého
dokazovania v trestnej veci nijak neosvedčujú obavy otca, práve naopak, pozri odsek 11 vyššie.

28. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením zvukového záznamu vyhotoveného otcom s maloletým so
súdom prvej inštancie. K takto vyhotovenému záznamu je potrebné pristupovať obzvlášť obozretne,
pretože nie je zrejmé, aké udalosti predchádzali takémuto nahrávaniu, či bol maloletý, prechádzajúci
konfliktom svojich rodičov oboznámený o tom, že je nahrávaný a že tento zvukový záznam bude
sprístupnený, o to viac, že maloletý nesúhlasil so sprístupnením obsahu pohovoru s Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny rodičom. Maloletý je centrom záujmu pri rozhodovaní a je potrebné rešpektovať
jeho právo na vyjadrenie názoru v súlade s princípmi, na ktorých spočívajú procesné predpisy. Odvolací
súd sa oboznámil aj s obsahom pohovoru, ktorý vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dňa
02.06.2025, bez prítomnosti rodičov, rešpektujúc prianie maloletého na nesprístupnenie tohto záznamu
a konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že z obsahu nevyplynuli žiadne okolnosti svedčiace

ohrozeniu života, zdravia, či zdravého vývinu maloletého.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia prechádzajú výrazným konfliktom. Nezvládajú svoje rodičovské
práva a povinnosti tak, aby nezasahovali do práva maloletého na šťastné a pokojné detstvo. Najmä
po rozchode partnerov je pochopiteľné, že pociťujú vzájomné krivdy, výchovné metódy druhého rodiča

vnímajú kritickejšie, ale je nevyhnutné, aby tieto pocity dokázali hodnotiť z pohľadu záujmu maloletého
dieťaťa.Pokiaľmáoteczáujemnarealizovanístriedavejstarostlivosti,musísiuvedomiť,žekjejrealizácii
sa vyžaduje určitý stupeň komunikácie, tak ako správne v konaní uvádzal kolízny opatrovník. Rovnako
tak matka musí chápať rovnocennú úlohu otca v živote maloletého a podporovať budovanie tohtovzájomného vzťahu. V prvom rade je predovšetkým potrebné tento záujem prezentovať rešpektovaním
aktuálneho súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým a pravidelným platením výživného
zo strany otca. Zároveň je potrebné ponechať priestor súdu a poskytnúť mu súčinnosť pri zisťovaní

skutočného stavu vo vzťahu k návrhom rodičov s cieľom zistenia potreby zmeny úpravy výkonu práv
a povinnosti rodičov k maloletému tak, aby úprava zodpovedala jeho veku, špecifickým potrebám
z pohľadu jeho najlepšieho záujmu, tiež zohľadňovala správanie rodičov, ich vzájomnú komunikáciu,
rešpektovanie role druhého rodiča a snahu o riešenie ich vzájomných práv a povinností predovšetkým
na úrovni ich samotných ako rodičov, bez sebakritického osočovania druhého rodiča z ťažkostí,

ktoré prežíva maloletý, a to zavinením oboch rodičov. Preto, v súvislosti s napätými vzťahmi rodičov
maloletého je potrebné apelovať predovšetkým na nich oboch, aby uprednostnili záujem svojho syna
pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu
a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone
rodičovských práv a povinnosti rovnocenní.

30. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin
predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších
podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku
dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím
rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté

dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi.
V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie
a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča
s maloletým dieťaťom.

31. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ani odvolací súd nemá za osvedčené, že maloletému
dieťaťu hrozí ujma, ktorá mala byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to odovzdaním
maloletého do osobnej starostlivosti otca, resp. neodkladnou zmenou zverenia do striedavej osobnej
starostlivosti bez riadneho dokazovania, ktoré aktuálne prebieha vo veci samej. Keďže zákonné
podmienky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia neboli splnené, odvolaciemu súdu tak

nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

32. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

33. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a
o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o zmenu výkonu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 21P/77/2024, v ktorom

súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania o neodkladnom opatrení v súlade s § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).