Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200655
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223200655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa (manžela): A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XX, E., zastúpeného: KASANOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so
sídlom Drotárska cesta 7757/64, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 56 417 004 a manželky navrhovateľa: A.
F.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XXXXX/XX,E.,aktuálnebydliskoG.XXXX,orozvodmanželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,
Ádorská 1, Dunajská Streda, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 13.02.2025, č.k. 14P/22/2023-682, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II., III., IV. a v závislom výroku V. o trovách
konania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:
- rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzavreté 23.08.2008, zapísané v Knihe manželstiev
matričného úradu Liptovský Mikuláš, zväzok 24, ročník 2008, str. 51, pod poradovým číslom 101 ( výrok

I.),
- maloletú H. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti matky s tým, že
oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zveril obom rodičom ( výrok II.),
-otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne,
vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku ( výrok
III.),
- styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny piatok

od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa bude v mieste
bydliska matky ( výrok IV.),
- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu ( výrok V.),
- výrokom VI. deklaroval, že znalkyňa Mgr. Irena Korimová, evidenčné číslo znalca: 915830, miesto
výkonu činnosti: Palatínova 4, Komárno, má voči obom rodičom maloletého dieťaťa nárok na odmenu
a náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100%.

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 19 ods.1, § 23 ods.1,2,3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon
o rodine“), dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok pre
rozvod manželstva. Vykonaným dokazovaním (vrátane výsluchov účastníkov ) zistil, že manžel sa zospoločnej domácnosti odsťahoval vo februári 2023, kedy už v tom čase existoval dlhodobý rozvrat
vzťahov manželov. Zhodnotiac vykonané dokazovanie konštatoval, že v manželstve účastníkov existuje
hlboký a kvalifikovaný rozvrat v ich vzťahoch, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva, pričom manžel

v manželstve ďalej nechce zotrvať. Manželka navrhovateľa síce v priebehu konania tvrdila, že chce
obnoviť manželstvo, avšak zároveň počas celého konania znevažovala svojho manžela, vytýkala mu
opustenie domácnosti, nedokázala mu odpustiť a reálne s ním skutočne žiť v manželstve. Podľa názoru
súdu prvej inštancie manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom, pričom za príčinu
rozvratu vzťahov medzi manželmi identifikoval vzájomné citové ochladenie medzi manželmi, dlhodobé

neriešenie ani bežných manželských problémov, odmietanie budovať budúcnosť manželstva a strata
dôvery? prirodzeným dôslednom takéhoto spolužitia bolo to, že sa manželia vzájomne odcudzili. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo účastníkov už neplní svoj spoločenský
účel a toto výrokom I. rozhodnutia rozviedol.

3. Výroky II., III. a IV. týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po

rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods.1,2,4,5,6, § 25 ods.1, § 28 ods.1,2, § 62
ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o splnení predpokladov pre zverenie
maloletej H. do osobnej starostlivosti matky, s ktorou formou starostlivosti otec na ostatnom pojednávaní
súdu súhlasil a ustúpil od svojho návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Súd prvej inštancie preto v rozhodnutí zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým,

že obaja rodičia budú maloletú zastupovať o spravovať jej majetok. V tejto súvislosti zdôraznil, že
právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o
právachdieťaťa,jezásadnekoncipovanánarovnoprávnompostaveníobochrodičov(§28ods.2Zákona
o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek
nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské

práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre
so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,
fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným

alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zvážil aj
prejavenú vôľu maloletej s ohľadom na jej vek, rozumovú a emocionálnu vyspelosť a po zohľadnení
subjektívneho faktoru na strane maloletej (aktuálne viac inklinuje k matke a otca odmieta) ustálil, že
forma osobnej starostlivosti matky je aktuálne v prospech maloletej.

4. Vo vzťahu k posudzovaniu výživného povinného rodiča (matka navrhovala určiť výživné vo výške
1 500 eur mesačne, otec navrhol určiť výživné vo výške 350 eur mesačne) súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených
potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy
limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného

je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka

v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom
prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej

alebo športovej činnosti prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné
vzdelávaniedieťaťa.Preurčenievýškyvyživovacejpovinnostijetaksmerodajnáživotnáúroveňkaždého
z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého
svojho rodiča.

5. Pokiaľ ide o náklady maloletej prezentované matkou súd prvej inštancie konštatoval, že uvádzané
mesačné výdavky na domácu stravu na dieťa 700 eur, oblečenie, krúžky, okuliare, bývanie sú evidentne
prehnané a nadpriemerné. Takéto výdavky matka neosvedčila a nepreukázala, a tieto značne prevyšujú
možnosti a schopnosti matky, ale aj odôvodnené potreby dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti výdavkovmaloletého dieťaťa mal preukázané, že maloletá sa od prerušenia spolužitia rodičov nachádza v osobnej
starostlivosti matky, otec na výživu svojej dcéry plnil (sumou 400 eur mesačne od apríla 2024). Maloletá
má t.č. 12 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy, je zdravá, má len bežné choroby a má

rozsiahle mimoškolské aktivity. Konštatoval, že na dieťa v tomto veku je primeraný mesačný výdavok
na stravu vo výške 200 eur (matka netvrdila a ani nepreukázala, že by mala maloletá nejaké špeciálne
potreby odôvodňujúce uvádzaný výdavok 700 eur), na oblečenie a obuv dieťaťu v jej veku je primeraný
výdavok vo výške 100 eur, na hygienu 20 eur, na školskú stravu podľa predpísaných poplatkov suma
vo výške 12 eur mesačne; ZRPŠ, fond, družina 8,30 eur (ročne cca 100 eur), na školu v prírode 9,20 eur

(ročne 110 eur), na knihy, učebnice 6,70 eur (ročne 80 eur), na tašku a školské potreby 8,30 eur (ročne
100 eur), na okuliare 11,70 eur (ročne 140 eur), na dentálnu hygienu a zubné ošetrenie 8,30 eur (ročne
100 eur), na očné vyšetrenie 8,30 eur (ročne 100 eur), na krúžky - flauta, tanečná, výtvarná 40 eur (3 x
80 eur polročne), na telefón 30 eur. Spolu tieto náklady predstavujú sumu 463 eur mesačne. Pokiaľ ide
o režijné náklady na dvojčlennú domácnosť, tieto podľa matky spočívajú vo výdavkoch na elektrinu 200
eur mesačne, komunálny odpad 30 eur ročne, internet a TV 80 eur mesačne, stočné 15 eur mesačne,

alarm 15 eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že zálohové platby na elektrinu boli vo výške 70 eur
pri trojčlennej domácnosti, na komunálny odpad 53 eur ročne, na stočné 35,10 eur kvartálne. Čo sa
týka internetu a TV matkou uvádzané výdavky otec dôvodne rozporoval, keďže tieto aj zo skúsenosti
súdu sú v priemere cca do 30 eur mesačne. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že pri dvojčlennej
domácnosti alikvótna časť režijných nákladov pripadá na maloletú mesačne vo výške 160 eur. Bežné

cestovné aj zo skúsenosti súdu, hoc aj s dochádzaním z G. do E. a späť vychádza časť pripadajúca na
maloleté vo výške 50 eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil bežné mesačné výdavky
na odôvodnené potreby maloletej vo výške 673 eur. K ostatným nákladom uvádzaným matkou (v roku
2023 doučovanie slovenského jazyka a matematiky v celkovej sume 600 eur, výdavky na plávanie, na
ortopedické potreby vo výške 240 eur) uviedol, že tieto a ani ostatné údajné výdavky maloletej nemohol

uznať ako dôvodné, nakoľko ich matka žiadnym spôsobom nepreukázala (ani neosvedčila), hoc bola
niekoľkonásobne vyzvaná na ich preukázanie.

6. Pokiaľ ide o pomery povinného otca súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že otec
dosahuje v spoločnosti I. D., J. a I. K. D. , J.. čistý mesačný príjem vo výške 4 985 eur. Z doložených

listín vyplynul čistý mesačný príjem matky za obdobie od 04/2023 do 08/2023 vo výške 1 047,73
eur, za obdobie od 07/2023 do 10/2023 vo výške 1 032,30 eur, za obdobie od 01/2024 do 02/2024 v
priemere vo výške 897,89 eur , za obdobie od 07/2023 do 02/2024 v priemere vo výške 1 075,80 eur. Zo
zaobstaraných listov vlastníctva zistil, že manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu v kat. území
E. -L. (kde býva otec) a rodinného domu v G., v ktorom býva matka spoločne s maloletou. Matka

je ďalej výlučnou vlastníčkou rodinného domu v kat. území B., ktorý nadobudla darovacou zmluvou
z 29.09.2022. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia následne zdôraznil, že výživné sa určuje
najmä s ohľadom na oprávnené náklady maloletej, t.j. tak, aby dieťa malo svoje potreby zabezpečené.
Podľa „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom
spravodlivosti SR výživné pri jednej vyživovacej povinnosti predstavuje pre 12 ročné dieťa 22% z čistého

príjmu povinného rodiča. Výsledky metodiky však nie sú záväzné a pri určovaní výživného súd môže
zohľadniť aj iné právne alebo skutkovo významné okolnosti. Pri zohľadnení príjmu otca a ustálených
odôvodnených potrieb maloletej súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou
400 eur mesačne, ktoré mal za korešpondujúce so zákonnými kritériami pre určenie výživného. Pri
rozhodovaní zohľadnil, že v čase od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia sa fakticky o dieťa

osobne starala matka, otec sa s maloletou nedokázal stretávať ani iným spôsobom participovať na jej
výžive, a to najmä z dôvodov na strane matky, ktorá rolu otca značne znevažuje, a to aj pred maloletou.
V tomto rozhodnom období matka s maloletou zostala bývať v rodinnom dome vo vlastníctve oboch
rodičov, s čím otec súhlasil a prejavil v tomto smere rodičovskú zodpovednosť, aby maloletá zostala
bývať v domácom prostredí do času stabilizácie situácie medzi rodičmi. Otec bol počas celého konania

ochotnýsapodieľaťajnaďalšíchvýdavkochmaloletej,vtomtosmerehovšakmatkaneinformovalaaani
neodôvodnila opodstatnenosť výdavkov na dieťa. Splatnosť vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie
určil v prvej tretine mesiaca, pričom výživné sa platí podľa Zákona o rodine na mesiac vopred. Platobným
miestom je matka maloletej, ktorá zabezpečuje uspokojovanie jej bežných každodenných potrieb, a do
starostlivosti ktorej je maloletá zverená.

7. Vzhľadom na veľmi obmedzenú komunikáciu medzi rodičmi maloletej, a tiež v súlade s odporúčaním
znalkyne, súd prvej inštancie výrokom IV. určil styk otca s maloletou aspoň v nevyhnutnej miere, a to
v zmysle ostatného určenia podľa nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané uznesenímzo dňa 24.08.2023, č.k. 14P/132/2023-28 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
29.11.2023, č.k. 12CoP/160/2023-78.

8.O trovách konania rozhodol výrokom V. v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. Výrokom VI. napokon
s prihliadnutím na v konaní nariadené znalecké dokazovanie rozhodol o nároku znalkyne na znalečné
s tým, že o konečnej výške znalečného rozhodne samostatným uznesením.

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhujúc, aby odvolací súd podľa §

388 C.s.p. rozhodol tak, že návrh na rozvod manželstva zamieta a žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, manžel jej doposiaľ
nevysvetlil, prečo spravil takýto závažný čin a čo ho k tomu viedlo. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd
nariadil manželskú terapiu, a aby jej manžel do očí povedal, prečo nebol šťastný. Pokiaľ ide o určenie
výživného, pomer určený súdom pri platení výživného 60 % otec - 40 % matka je iba stroho určený a

je nespravodlivý. Posledného pojednávania dňa 13.02.2025 sa nezúčastnila v dôsledku chyby v zápise
termínu. Výdavky dieťaťa zdokladovala jednak listinnými dôkazmi v spise, pričom súd si existenciu a
výšku výdavkov overoval aj počas výsluchu dcéry na súdnom pojednávaní. Na súde vysvetlila postoj
k tomu, aby zdokladovala výdavky tým, že odfotí a prinesie každý jeden blok, pričom sa obrátila aj na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede s podaním, ako postupovať pri zdokladovaní

nákladov. Namietla, že súd si bez akýchkoľvek dôkazov osvojil tvrdenia otca, že výdavky ňou uvádzané
nie sú efektívne vynakladané a dcéra vlastne nič nepotrebuje. Pokiaľ otec tvrdí, že mala disponovať
sumou 40 000 eur, toto nie je pravdou. Od 3/2023 má založený nový účet v banke, na ktorý jej pravidelne
chodí jej štátnozamestnanecký plat, pri opustení rodiny otec zablokoval jej prístup k rodinným úsporám
na účte v M., na ktorý jej bola v danom čase zasielaná aj mzda. Dobrovoľné výživné otec poslal

na jej účet iba v mesiacoch marec až máj 2023 v sume 400 eur mesačne, následne ponechal celú
starostlivosť na ňu, v dôsledku čoho bola nútená podať návrh na neodkladné opatrenie. Súdu predložila
doklad o kúpe dvoch okuliarov, z ktorých jedny sa používajú za účelom denného použitia a druhé
sa používajú vonku (ich cena je v sume 350 eur). Otec zarážajúco rozporoval náklady na internet a
televíziu aj keď je dcéra vo veku, kedy je prioritou pre ňu mať prístup na internet a k televízii. Vo vzťahu k

príjmom otca uviedla, že otec je aj členom dozornej rady jedného z dvoch zamestnávateľov a podľa jej
vedomosti má za takúto činnosť príjem, ktorý v konaní nebol zistený. Pokiaľ ide o náklady na drogériu,
maloletá je vo veku, kedy treba viac prať, a kedy už začala používať produkty na vlasy a iné kozmetické
prostriedky. Otec sa nikdy nezaoberal krúžkami dieťaťa, pričom náklady na ne sa postupne navyšujú.
Pokiaľ otec v konaní tvrdil, že nemá problém zaplatiť väčšie nákupy, táto skutočnosť sa neodrazila vo

výške určeného výživného. Náklady na elektrickú energiu sú vyššie z dôvodu, že zálohová platba bola
nastavená nízko, pričom v dome nie je zavedený plyn a vykuruje sa elektrinou. Pokiaľ ide o náklad
30 eur na telefón, táto cena nie je premrštená, dcéra nemá najdrahší program, ktorú sumu navyšuje
splátka za telefón. Manželka ďalej odkázala na popis udalostí, ktoré predchádzali opusteniu spoločnej
domácnosti manželom a nasledujúce obdobie, kedy bola nútená si kúpiť auto, zaplatiť si kondičné jazdy.

Pri určovaní výživného súd neprihliadol ani na skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili jej
a dcérino prežívanie, na neľútostný spôsob, ako ju a dcéru manžel opustil. Súd prvej inštancie pri
určovaní výživného nezohľadnil jej vysoké náklady na dovolenku, na detský tábor, na školu v prírode,
a ani skutočnosť, že dcéra mala zaplatený program v poliklinike Procare (ktorý už zaplatený nemá).
Suma mesačného vreckového 60 eur je pre dieťa minimálnou sumou, a to vzhľadom na jej náklady.

Manželka ďalej namietla nezohľadnenie nákladov za kúpu skrine pre maloleté dieťa, ani náklady na
opravu domácnosti , ako bolo odstránenie osieho hniezda, oprava čerpadla, resp. práčky. Pokiaľ ide o jej
povinnosť zabezpečiť výživné pre dcéru, neporušila žiadne povinnosti, lebo po polroku uvedomenia si
zlého zaobchádzania a po precitnutí z prvotného šoku a obrovskej traumy , podala bezodkladne návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Manžel v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu manželky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru je odvolanie manželky podané voči výroku I, výlučne
formálneho charakteru. Manželka ho opakovane a často osočovala, znevažovala, fyzicky napádala
aj pred dcérou, bola agresívna a vulgárna, čo predvádzala aj počas konania pred súdom. Nebola

ochotná nijakým spôsobom ochotná reflektovať či už odporúčania súdu, alebo na pojednávaniach
prítomného kolízneho opatrovníka. Počas znaleckého dokazovania sa jej nenávistné prejavy voči nemu
jednoznačne prejavovali, pričom boli zachytené aj zo strany znalkyne v znaleckom posudku. Vzťah
medzi manželmi je roky nenávistný, čo predstavovalo extrémne toxické prostredie pre výchovu maloletejH.. Samotný rozvod manželstva je v najlepšom záujme všetkých členov rodiny pre zachovanie ich
fyzického, psychického i duševného zdravia. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku o výživnom, matka síce
v texte odvolania namieta postup súdu pri určení výživného na čas po rozvode, no z jej odvolania

nie je zrejmé, čoho sa pred odvolacím súdom domáha. K matkou uvádzanému nesprávnemu zisteniu
skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie otec uviedol, že matka v konaní neuposlúchla jediný
pokyn súdu prvej inštancie, na žiadnom z pojednávaní nepredložila listinné dôkazy preukazujúce ňou
tvrdenéskutočnostiohľadomvýškyodôvodnenýchadôvodnýchvýdavkovmaloletej.Počasdokazovania
musel súd prvej inštancie v zásade vychádzať z jeho tvrdení, ktoré aj pred súdom preukazoval,

keďže o výdavkoch dcéry bol do odchodu zo spoločnej domácnosti riadne informovaný, a tieto počas
vedenia spoločnej domácnosti aj riadne hradil. Matka vystupovala nekonštruktívne, výšku jednotlivých
výdavkov odhadovala, uvádzala niekoľkonásobne vyššie hodnoty výdavkov oproti reálnemu stavu,
niektoré z výdavkov maloletej (napr. návštevy ortopédov) si doslova vymýšľala. Matka nezostala bez
finančných prostriedkov ako tvrdí vo svojom odvolaní, býva s dcérou v rodinnom dome v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a má tak aj prostredníctvom bývania zabezpečenú rovnakú životnú úroveň

ako on v byte na D. I. N. E.. Keďže sú obidve nehnuteľnosti bez zaťaženia hypotékou či úverom,
ich hodnoty budú po rozvode predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a matka sa stane vlastníčkou minimálne jednej z týchto nehnuteľností? okrem toho je matka
aj vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu v obci B.. Matka i napriek tomu, že namieta výšku
súdom vyhodnotených odôvodnených výdavkov na maloletú, ani k odvolaniu nepripojila jediný listinný

dôkaz, ktorým by preukázala výšku odôvodnených výdavkov dcéry. Manžel uviedol, že k požiadavkám
manželky sa postavil korektne, opakovane jej navrhol, že niektoré z mimoriadnych výdavkov dcéry
bude radiť nad rámec výživného v plnej výške v momente, keď takéto výdavky. V prípade, kedy
matka komunikovala pred súdom potrebu zakúpenia školskej tašky, túto školskú tašku dieťaťu obratom
zakúpil a doniesol, reakcia matky bola opäť pohŕdajúca, odmietajúca a obviňujúca. Matka za celé

konanie nepredložila jediný listinný dôkaz o platbe za elektrickú energiu vo výške 200 eur mesačne,
rovnako nepreukázala ňou uvádzané vysoké náklady na dovolenky s dcérou , ktoré naviac prezentovala
v situácii, keď mu nebolo umožnené s dcérou stráviť počas prázdnin akýkoľvek čas. Matka pred
súdom tvrdila, že do domu, ktorý bol v čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti riadne zariadený,
zakúpila skriňu Rolldor, vymenila dvere, chladničku, ktoré súd nezohľadnil. Ak by takéto výdavky reálne

vynaložila, nebol by pre ňu problém súdu doklad o zakúpení týchto vecí aj reálne preukázať. Otec ďalej
zdôraznil, že matka ani v odvolaní neuviedla aká je podľa nej výška mesačných výdavkov maloletej
H., v čom pri svojich výpočtoch urobil súd prvej inštancie chybu a v akej výške výpočtu. Pokiaľ ide o
jeho príjmy, jeho príjmom je len príjem zo zamestnania, ktorý opakovane preukazoval a v konaní aj
aktualizoval. K ostatným tvrdeniam matky otec napokon uviedol, že matke ponúkal bývanie v byte na D.

I. N. E., keďže si uvedomoval denno - dennú potrebu dochádzania matky s dcérou do E., toto riešenie
však matka odmietla, trvala na tom, že bude s dcérou bývať v rodinnom dome v G., čo rešpektoval.
Maloletá je vedená k nenávisti k otcovi, k odmietaniu jeho osoby, pred dieťaťom matka jeho rolu otca
znevažuje, doslova z neho robí iba osobu na financovanie jej požiadaviek, bez akejkoľvek slušnosti a
bazálnej úcty vedie dcéru k odmietaniu jeho osoby, čím maloletú významným spôsobom traumatizuje

a neumožňuje jej tráviť čas s otcom.

11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky písomne nevyjadril.

12. Manžel v písomnom podaní zo dňa 24.10.2025 oznámil, že na základe záverov znaleckého

dokazovania požiadal uloženie výchovného opatrenia obidvom rodičom, keďže situácia v rodine
bola pre maloletú H. neznesiteľná. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 07.08.2025,
č.k. 14P/18/2025-63 v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 21.08.2025, č.k. 14P/18/2025-75
(právoplatného dňa 23.09.2025) uložil výchovné opatrenie obom rodičom, ktoré spočíva v podrobení
sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu, najmä za účelom zlepšenia

komunikácie medzi oboma rodičmi ohľadne maloletej a akceptovania role druhého rodiča , pričom
rodičia sa aktuálne uloženému výchovnému opatreniu podrobujú. Keďže matka odmietala rešpektovať
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.11.2024, č.k. 14P/158/2023-120 o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a odmietala mu
umožňovať realizáciu styku s maloletou počas párneho kalendárneho týždňa v čase od piatku od 17:00

hod.do nedele do 17:00 hod., bol nútený obrátiť sa na vykonávací súd so svojím návrhom na nariadenie
výkonu rozhodnutia. Pod vplyvom uvedených konaní a prebiehajúceho výchovného opatrenia sa začal
postupne stretávať s dcérou, aktuálne každý druhý (párny) kalendárny víkend , dcéra s ním strávila
jeden víkend v auguste, septembri a aj v októbri, nad rámec týchto stykov sa s dcérou stretol aj počaspracovnéhotýždňa(bezprespania).Dcéraknemuprichádzasveľkýmmnožstvomšpinavéhooblečenia,
ktoré jej matka nabalí na opratie z dôvodu údajne pokazenej práčky, takže s dcérou značnú časť trávia
praním nabalených vecí. Kontakt s dcérou napriek niekoľko mesačnému odlúčeniu prebieha pozitívne,

postupne si k sebe našli cestu a dokážu spolu stráviť príjemné chvíle podľa potrieb a želaní H.. Mnohé
zo stykov sa však nerealizujú z dôvodu trávenia času matky s dcérou na rôznych dovolenkách, z
ktorých dôvodov maloletá vymeškáva aj dochádzku v škole. Matka aj naďalej nakladá s finančnými
prostriedkami nehospodárne, na jednej strane nehradí stravu dcéry v škole (v Edupage sa objavujú
nedoplatky, ktoré následne uhrádza otec), na strane druhej dcéru vodí na časté dovolenky, napr.

v roku 2025 na 4 zahraničné dovolenky v čase školského vyučovania. Otec oznámil, že dcére nad
rámec výživného uhrádza rôzne iné potreby a výdavky, napr. 02.05. 2025 ročný poplatok za program
komplexnej zdravotnej starostlivosti v Procare vo výške 225 eur, 18.05.2025 185 eur škola v prírode,
21.05.2025 114 eur za zubné ošetrenie maloletej, v 1. polroku 2025 a 9/2025 dcére zakúpil oblečenie,
obuv, ruksak a pár iných drobnosti v hodnote cca 100 eur a školské potreby v hodnote cca 40 eur,
naďalej uhrádza niektoré platby za dom v G. , napr. stočné, poplatok za komunálny odpad, keďže tieto

platby matka odmieta hradiť, s nákladom 200 eur zorganizoval 04.10.2025 oslavu narodenín H. s jej
kamarátkami zo školy, 06.10.2025 uhradil 66 eur za dioptrické okuliare, v auguste 2025 zriadil maloletej
detský účet v O. E. a posiela jej mesačne vreckové v sume 30 eur, keďže matka opakovane nehradí
poplatky za stravu v škole a z Edupage dostáva otec informácie o týchto nedoplatkoch s upozornením
na možnosť nevydania stravy dcére, v 1 polroku 2025 uhradil stravné v sumárnej výške 56,70 eur a v

septembri 2025 vo výške 46,23 eur.

13. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia

podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania manželky dospel k nasledovným záverom.

14. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

16. K manželkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje,

že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani

inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k
záveru,žeuvedenýodvolacídôvodniejenaplnený,keďže rozhodnutiusúduprvejinštancie, vzťahujúce
sa k preskúmavaným výrokom I. – IV. nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,

ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. K námietke manželky, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom
konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vo vzťahu k výrokom I. – IV. vyvodil
správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.

18. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťna zdôrazneniesprávnosti napadnutéhorozhodnutiaďalšie
dôvody.

19. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd po skutkovej a právnej stránke

stotožnil s podstatnými dôvodmi rozhodnutia, vzťahujúcich sa k manželkou napadnutému výroku
I., predstavujúceho právny základ pre rozhodnutie o úprave pomerov manželov k ich maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, v ktorom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov a vo
vzťahu k tomuto výroku v rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce
pri rozhodovaní o rozvode manželstva podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal

i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie.
Odvolacím prieskumom vo vzťahu k výroku I. rozhodnutia nebola zistená existencia nesprávneho
procesnéhopostupusúduprvejinštancie,ktorýmbymanželkeznemožnil,abyuskutočňovalajejpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani, že jeho rozhodnutie, ktorým
rozviedol manželstvo účastníkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už

nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

21. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,

môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení
hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva a svoju úvahu dostatočne vysvetlil v bode
32 rozhodnutia, na ktorý odvolací súd v plnej miere poukazuje. Je s ním v zhode v tom, že

zistené skutkové okolnosti danej veci (existencia dlhodobého manželského konfliktu, manželia od
februára 2023 nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú od roku 2022,
nezdieľajú žiadne spoločné aktivity, na strane manželky agresívne, útočné a vulgárne vyjadrovanie sa
a chovanie sa k manželovi, a to aj v prítomnosti maloletej dcéry), nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť
o kvalifikovanom rozvrate manželstva, ktorého ďalšie trvanie potom nemôže byť a ani nie je v záujme

maloletej dcéry H. narodenej z manželstva. Vykonaným dokazovaním zistená kvalita vzájomného
vzťahu manželov, charakterizovaného výrazným vzájomným antagonizmom , na strane manželky bez
pochybností identifikované správanie sa voči manželovi s výraznými prvkami nepriateľstva, agresivity,
degradácie, neúcty, obviňovania, dlhodobé odcudzenie manželov, absencia akéhokoľvek vzájomnéhosprávania sa manželov indikujúceho možnosť prípadného obnovenia manželského spolunažívania,
je nepochybným znakom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom
takéto manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. Odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna pochybnosť týkajúca
sa existencie vážneho partnerského konfliktu, pričom v tomto smere sú bez akéhokoľvek významu
námietky manželky produkované v odvolaní o potrebe „ manželskej terapie, aby jej manžel povedal
do očí, prečo nebol šťastný “, Odvolací súd plne prisvedčuje záveru prvoinštančného súdu, ktorý za
príčinu rozvratu medzi manželmi zadefinoval citové ochladenie medzi manželmi , dlhodobé neriešenie

ani bežných manželských problémov, odmietanie budovať budúcnosť manželstva a strata dôvery,
ktoré v tomto prípade naviac ubližuje maloletému dieťaťu narodenému z manželstva. Vychádzajúc
z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho
rozvrat je trvalého charakteru a minimálne zo strany manžela (vychádzajúc z jeho nemenného
postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a aj vo vyjadrení sa k odvolaniu) jednoznačne
a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania . V tejto súvislosti

považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo
prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý
je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).
Pokiaľ v danej veci neboli vykonaným dokazovaním v spolužití manželov od roku 2023 zistené
(ani len v náznakoch) žiadne prvky vzájomného citového vzťahu, vzájomnej intímnej blízkosti,

pomoci a podpory, vzájomnej zhody manželov pri trávení spoločných aktivít v širšom sociálnom
kontakte, resp. v kruhu najbližšej rodiny, tieto skutočnosti, posudzované v kontexte medzi manželmi
nespornými zisteniami o existencii dlhodobých partnerských nezhôd, o rozpade spoločnej domácnosti
v roku 2023, spoločného nehospodárenia, netrávenia spoločného času, absencie efektívnej a najmä
slušnej komunikácie zo strany manželky, bez akýchkoľvek pochybností smerujú k záveru, že úvaha

o dlhodobom a trvalom rozvrate manželstva , ku ktorej dospel súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí, je skutkovo plne podložená.

23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

24. Ako podstatnú okolnosť ďalej zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva (ktoré je návrhovým
konaním) je zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po
rozvode (§ 100 C.m.p.), ktoré je svojim charakterom konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých,
ktoré je možné začať aj bez návrhu , v ktorých prípadoch nie je súd rozsahom odvolania viazaný

a môže prekročiť návrh účastníka aj v odvolacom konaní. Pokiaľ je odvolaním napadnutý výrok
o rozvode manželstva (a tento nenadobudne právoplatnosť) nie je možné, aby nastala právoplatnosť
ktoréhokoľvek z výrokov upravujúcich pomery manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré
sú výrokmi závislými od výroku o rozvode manželstva. Uvedené odvolací súd zdôrazňuje v nadväznosti
na skutočnosť, že manželka v podanom odvolaní vo vzťahu ku spojenému konaniu o úprave pomerov

rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode odvolacími dôvodmi napadla výlučne výrok III., v ktorom
súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloleté dieťa na čas po rozvode. Poukazujúc na uvedené,
odvolací súd musel podrobiť odvolaciemu prieskumu všetky výroky týkajúce sa úpravy pomerov rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. výroky II., III. a IV., označujúc v ďalšom texte rozhodnutia
účastníkov konania (rodičov maloletých detí) výlučne ako matka a otec.

25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Za vecne a právne správny považuje odvolací súd výrok II., ktorým súd prvej inštancie maloletú
H. C. na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti matky s tým, že oprávnenie zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok zveril obom rodičom (voči ktorému nesmerovali žiadne odvolacie

dôvody ). Má za to, že prijatým rozhodnutím súd prvej inštancie v otázke do starostlivosti ktorého
rodiča má byť maloleté dieťa na čas po rozvode zverené, správne akceptoval zhodu rodičov v tejto
otázke v čase vyhlásenia rozhodnutia , ale súčasne v kontexte preskúmavania záujmu maloletého
dieťaťa prihliadal i na závery v konaní nariadeného znaleckého dokazovania a prejavenú vôľu maloletej.
Pokiaľ ide o zverenie oprávnenia zastupovať maloletú H. a spravovať jej majetok obom rodičom treba

uviesť, že rodičovské práva a povinnosti upravuje § 28 Zákona o rodine ako súhrn práv a povinností,
ktoré patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu, vrátane práva a povinnosti dieťa vychovávať,
spravovať jeho majetok a zastupovať ho (§ 31, § 32 Zákona o rodine). Len výnimočne môže nastať
situácia, ktorou dôjde k prelomeniu zásady, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom
súčasne, a to v prípade, ak jeden z rodičov nežije, nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, bol mu pozastavený výkon
rodičovských práv a povinností, alebo jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a
povinností. V takýchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len
druhý rodič sám. Zohľadňujúc obsah spisu odvolací súd konštatuje, že hore uvedené skutočnosti
stanovené zákonom v posudzovanom konaní zistené neboli, dôsledkom čoho je úvaha o vecnej

a právnej správnosti rozhodnutia aj v tejto časti.

36. K preskúmavanému výroku III. o výživnom uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných

potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom
na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide
o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1

C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak,
aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,
ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná
úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa , môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na

stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,
plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj
vecnými plneniami.

37. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje za vecne a právne správne aj

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III., v ktorom uložil otcovi povinnosť, počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia, prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400 eur mesačne, a to vždy do 10-eho
dňa v mesiaci, k rukám matky . Má za to, že skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie
a ktoré dostatočne uviedol v ods. 6 – 15, 44 – 61 odôvodnenia rozhodnutia a ich právne posúdenie je
správne. Zhoduje sa s ním čo do ustálenia druhu a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa

v celkovej sume 673 eur mesačne, pri ktorých sa súd prvej inštancie v rozhodnutí podrobne zaoberal
ich dôvodnosťou a výškou a súčasne sa vyporiadal s podstatnou argumentáciou účastníkov. V prípade
oboch rodičov sa dostatočne zaoberal ich majetkovými a príjmovými pomermi a správne ustálil aj
výšku ich priemerného čistého mesačného príjmu, kedy vychádzal z doložených mzdových listov,
pričom na strane otca nezistil ďalší iný príjem (ako namieta matka v odvolaní). Vo vzťahu k životnej

úrovni otca správne identifikoval jeho v porovnaní s príjmom matky výrazne vyšší mesačný príjem, ktorý
však bolo nutné vyvažovať so zisteniami o priaznivejších majetkových pomeroch matky, ktorá okrem
dvoch nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bytu v E. a rodinného
domu v G.), je od roku 2022 vlastníčkou rodinného domu v kat. území B.. V rozhodnutí zrozumiteľným
a korektným spôsobom napokon vysvetlil, na základe akých skutočností dospel k úvahe o výške

výživného určeného na sumu 400 eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
zvýrazniť, že matka na maloleté dieťa (so súhlasom otca) poberá jednak rodinné prídavky (60
eur mesačne) a na maloletú si uplatňuje aj daňový bonus (100 eur mesačne). Uvedené znamená,
že miera , ktorou sa na mesačných nákladoch maloletého dieťaťa podieľajú rodičia predstavuje (pri
určení súdom prvej inštancie určeného výživného 400 eur) pomer 400 eur otec a matka 273 eur.

Keďže však matka potreby maloletej hradí aj sumou rodinného prídavku, t.j. štátnou sociálnou dávkou,
ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa
(viď napr. právne závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 65/2018, rozhodnutia NS SR sp.zn.
6 Cdo 192/2018), jej faktický podiel na mesačných nákladoch maloletého dieťaťa predstavuje sumu

213 eur.

38. K námietkam matky o nesprávnom určení výšky odôvodnených nákladov maloletej dcéry, resp.
nákladovsúvisiacichsužívanímrodinnéhodomuvG.zdôrazňuje,že prirozhodovaníourčenívýživného
rodičov k maloletým deťom je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je

mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených
záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie
výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j.
k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a
rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace

sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár
zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť však
dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných
povinností(povinnostitvrdeniaprávnerelevantnýchskutočnostíadôkaznejpovinnosti).Odvolacísúd po
odvolacom prieskume danej veci konštatuje, že matka bola v konaní, aj napriek opakovaným výzvam

súdu prvej inštancie na doloženie dokladov preukazujúcich náklady maloletého dieťaťa nečinná (tieto
nepredložila ani súčasne s podaným odvolaním). Za daného stavu potom súd prvej inštancie správne
vychádzal pri nákladoch maloletej na obuv, oblečenie, stravu, hygienické potreby, mimoškolské aktivity,
optické pomôcky, zdravotná starostlivosť, telefón, dopravu do a zo školy, zo všeobecných poznatkovo cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri
porovnateľnej životnej úrovni rodičov (keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami maloletého
dieťaťa) pri ich súčasnom vyvažovaní s nákladmi dieťaťa, ktoré v konaní prezentoval otec . Pri pasivite

matky, pri ustaľovaní nákladov na bývanie v rodinnom dome v G. potom opodstatnene vychádzal
z listinných dokladov doložených otcom. Pre úplnosť je treba uviesť, že celkové náklady maloletého
dieťaťa ustálené vo výške 673 eur mesačne sa v kontexte zistených skutkových okolností danej veci
javia plne zodpovedajúce potrebám maloletého dieťaťa vo veku aktuálne 13 rokov, ktoré nemá závažné
zdravotné obmedzenia, resp. iné špeciálne potreby.

39. Matke v nadväznosti na použitú odvolaciu argumentáciu vzťahujúcu sa k určeniu výživného dáva do
pozornosti,že MetodikaMinisterstvaspravodlivostiSRprevýpočetvýživného(naktorúmatkaodkazuje)
má len odporúčací charakter, nie je pre súd záväzná a nezbavuje ho ani povinnosti dôsledne sa
zaoberať a preskúmavať hmotnoprávne skutočnosti podstatné pre zmenu právoplatného rozhodnutia
o výživnom. Zdôrazňuje, že závery súdu pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej
povinnosti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v

konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého
rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby nielen rozhodovacia prax, ale ani činnosť orgánu
štátnej správy súdov , priznávala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií,
posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo žiadanému
výsledku konania o výživnom voči dieťaťu odkázaného výživou na rodičoch . Určenie konkrétnej

výšky výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových
okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb detí, zárobkových možností,
schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov, prípadne z existencie podstatnej
zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu
môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad (viď napr.

právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa
25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017). Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie sa uvedenými kritériami pri určení výživného v rozhodnutí dôsledne zaoberal a ním
prijaté závery sú v otázke výživného plne udržateľné a skutkovo a právne odôvodnené.
40. K odvolacím námietkam matky týkajúcich sa spoločného hospodárenia rodičov pred odchodom

zo spoločnej domácnosti, jej hospodárenia a výdavkov spadajúcim do obdobia rokov 2023-2024
treba uviesť, že rozhodnutie o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu, vrátane rozhodnutia
o výživnom, je naviazané na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva (v tomto prípade po odvolaní
matky rozsudok o rozvode manželstva doposiaľ nie je právoplatný a nadobudne právoplatnosť až
riadnym doručením rozhodnutia odvolacieho súdu). Uvedené znamená, že matkou uvádzané obdobie,

v ktorom nemal otec riadne finančne spoluparticipovať na odôvodnených potrebách maloletej, nemá
žiaden podstatný význam pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode.
41 Odvolaciemu súdu nedá v danej veci nepoznamenať, že poukaz súdu prvej inštancie na ochotu
otca podieľať sa na mimoriadnych výdavkoch maloletého dieťaťa nad rámec výživného bol správny.

Za v záujme maloletej preto (bez potreby dopĺňania dokazovania v odvolacom konaní) hodnotí stav,
kedy sa otec po rozhodnutí súdu prvej inštancie reálne na mimoriadnych výdavkoch maloletého dieťaťa
spolupodieľa, resp. ich uhrádza sám.

42.Pokiaľ ide o výrok IV. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie styk otca s maloletou upravil na

každý párny piatok od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa
bude v mieste bydliska matky, úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je
rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho,
konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli

riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4
Listiny základných práv a slobôd . V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom
oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho
výchove , s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov . Ak je rozhodnutím súdu
zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov , potom musí byť dieťaťu umožnené

stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený,
s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a
potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia
doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšomzáujmedieťaťa,pričomodchýlkymusiabyťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímneho
záujmu.

43. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou H.
vychádzal z hore uvedených uvedených zásad, pri súčasnom rešpektovaní podstatných zistení
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania (ktorého súčasťou boli i závery nariadeného znaleckého
dokazovania), že styk maloletej s otcom sa dlhodobo nerealizuje, tento je ovplyvnený vnímaním otca
maloletou, ich vzájomný vzťah je narušený, maloletá odmietala stretávanie a kontakt s otcom.

Pokiaľ súd prvej inštancie v otázke rozsahu styku otca s maloletou rozhodol prijatým spôsobom, jeho
rozhodnutie je možné zadefinovať ako rozhodnutie v najlepšom záujme maloletej H., v ktorej prípade
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie určiť širší rozsah styku sa javilo kontraproduktívne. Aj keď
výrok súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom matka nenapadla žiadnymi
odvolacími dôvodmi treba uviesť, že práve rozhodnutie súdu prvej inštancie upravujúce styk otca
s dieťaťom a zároveň aj citlivý prístup otca, vytvorili priestor pre postupné obnovovanie vzájomného

vzťahu medzi otcom a maloletou H., ku ktorému podľa informácii otca dochádza.

44.V nadväznosti na uvedené odvolací súd výroky II., III., IV. a závislý výrok V. o trovách konania
ako vecne a právne správne podľa § 387 ods.2 C.s.p. potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 , § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).