Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/109/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200405
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200405.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a

členovsenátuJUDr.JozefaTimekaaJUDr.ZuzanyŠirokej,vprávnejvecižalobkyne:KornéliaDimičová,
s miestom podnikania Majzonovo námestie 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 393 507, právne zastúpená:
slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 246
634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 145062/2021 zo dňa 7. apríla
2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyni daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za január až december 2017, o výsledku ktorej zhotovil protokol č.
101463921/2019 zo dňa 14. júna 2019 (ďalej len „protokol“). Na základe výsledkov kontroly vydal
správca dane dňa 7. júla 2020 rozhodnutie č. 101135402/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),

ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 v sume 15535,69 eur.

2. Daňová kontrola DPH bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“), na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100676559/2018 zo dňa 6. apríla 2018,
rozšírenábolaozdaňovacieobdobiafebruáraždecember2016vzmysle§46ods.4daňovéhoporiadku,
oznámením o rozšírení daňovej kontroly č. 101202628/2018 zo dňa 20. júna 2018. Daňová kontrola

bola začatá dňa 9. mája 2018.

3. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že žalobkyňa si v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnila právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 05061702 zo dňa 31.
mája 2017, vystavenej v celkovej sume 84 000 eur, z toho základ dane v sume 70 000 eur a DPH v sume
14 000 eur za dodané reklamné služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 4.
januára 2017. Faktúru vystavila spoločnosť AKYS, s. r. o., so sídlom Zámocka 30, 811 01 Bratislava,

IČO: 45 709 351 (ďalej len „AKYS, s. r. o.“).

4. Správca dane za účelom preverenia dodania fakturovaných služieb, požiadal dožiadaním zo dňa
21. júna 2018 miestne príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti o preverenie, či spoločnosťdodávateľskú faktúru vystavila, kto ju podpísal, čo bolo predmetom fakturácie, či bola daň z faktúry
priznaná a odvedená, akým spôsobom bol uzatvorený obchodný vzťah a kto za spoločnosti ho
uzatvoril. Správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o poskytnutie všetkých informácií,

získaných v súvislosti s preverovaným obchodným vzťahom. Z odpovede na dožiadanie, ktorá bola
správcovi dane doručená dňa 13. augusta 2018 vyplynulo, že správca dane za účelom preverenia
požadovaných skutočností vyzval predvolaním zo dňa 11. júla 2018 k podaniu svedeckej výpovede
Miroslava Kučeru, konateľa spoločnosti AKYS, s. r. o., ktorý si predvolanie neprevzal. Pán Miroslav
Kučera pri ústnom pojednávaní konanom dňa 8. augusta 2018 (telefonická a e-mailová komunikácia) za

účelom podania svedeckej výpovede, za účasti splnomocneného zástupcu žalobkyne, v odpovediach
na otázky správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101529237/2018/9104401/Iva uviedol,
že nakoľko spoločnosť nemala na vykonávanie reklamných činností zamestnancov a ani materiálne
vybavenie, reklamné a marketingové služby komplexne zabezpečovala subdodávateľským spôsobom
spoločnosť PETAS, spol. s r. o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
35 912 341 (ďalej len „PETAS, spol. s r. o.“), ktorú zastupoval Peter Jagerčík, a to v zmysle uzatvorenej

zmluvy o obchodnej spolupráci. Pán Miroslav Kučera nepredložil správcovi dane na preukázanie svojho
vyjadrenia žiadne doklady a dôkazy z dôvodu, že boli dňa 4. marca 2018 zaistené Kriminálnym úradom
finančnej správy. Správca dane zistil, že spoločnosť PETAS, spol. s r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia a
od 22. februára 2018 sa stala jej právnym nástupcom spoločnosť SLOVAKIA TRANSPORT SERVICE,
s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 981 540 (ďalej len „SLOVAKIA

TRANSPORT SERVICE, s.r.o.“).

5. Správca dane na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti Miroslava Kučeru požiadal miestne
príslušného správcu dane dožiadaním zo dňa 1. októbra 2018 o poskytnutie fotokópií vystavených
faktúr, kníh vystavených a prijatých faktúr, hlavnej knihy, faktúr prijatých od spoločnosti PETAS spol. s

r. o. a evidencie DPH. Správcovi dane bola dňa 6. novembra 2018 doručená odpoveď na dožiadanie,
ktorej prílohou boli fotokópie faktúr vystavených spoločnosťou AKYS, s. r. o. pre žalobkyňu, Zmluva o
poskytovaní reklamných služieb zo dňa 4. januára 2017 a jej dodatky č. 1, č. 2 a č. 3, hlavná kniha,
evidencia DPH a kniha dodávateľských a odberateľských faktúr.

6.Správcadanezpredloženýchdokladovzistil,žespoločnosťAKYS,s.r.o.nakúpilareklamnéslužbyod
spoločnosti PETAS, spol. s r. o. Správca dane na základe zistených skutočností požiadal dožiadaním zo
dňa 21. júna 2018 Daňový úrad Trenčín, ako miestne príslušného správcu dane spoločnosti SLOVAKIA
TRANSPORT SERVICE, s.r.o. o preverenie, či spoločnosť disponuje účtovnou evidenciou spoločnosti
PETAS, spol. s r. o. za kontrolované zdaňovacie obdobie, a tiež o zabezpečenie všetkých informácií

súvisiacich s obchodnou činnosťou spoločnosti PETAS, spol. s r. o. a jeho obchodného vzťahu so
spoločnosťou AKYS, s. r. o. Z odpovede na dožiadanie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 24.
júla 2018 vyplynulo, že správca dane vykonal na adrese sídla spoločnosti SLOVAKIA TRANSPORT
SERVICE, s.r.o. miestne zisťovanie pri ktorom zistil, že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza.
Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť nemala zamestnancov a ani majetok, posledné daňové

priznanie na dani z príjmov právnickej osoby podala za zdaňovacie obdobie roka 2016 a ku dňu 31. júla
2014 jej bola ukončená registrácia k DPH. Ján Kochan, ktorý bol konateľom spoločnosti v období od
17. februára 2014 do 29. marca 2018 vo svojom vyjadrení uviedol, že o skutočnosti, že bol konateľom
spoločnosti nemá vedomosť, prišiel za ním istý pán, ktorý mu dal podpísať doklady, o aké doklady sa
jednalouviesťnevedel.Ďalejuviedol,žežiadnedokladyspoločnostinemá,žiadnučinnosťzaspoločnosť

nevykonával, iba podpisoval doklady. K sídlu spoločnosti sa vyjadriť nevedel, na konanie, za spoločnosť
nepoveril žiadnu osobu. Správca dane ďalej zistil, že majiteľ nehnuteľnosti neudelil spoločnosti súhlas
na zápis nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti.

7. Správca dane v ďalšom konaní vyzval predvolaním zo dňa 19. novembra 2018 k podaniu svedeckej

výpovede Petra Jagerčíka, bývalého konateľa spoločnosti PETAS, spol. s r. o., ktorý svoje neúčasť
na ústnom pojednávaní ospravedlnil predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré
doručil správcovi dane dňa 19. decembra 2018. Správca dane za účelom zabezpečenia svedeckej
výpovede požiadal dožiadaním zo dňa 19. decembra 2018 Daňový úrad Košice o predvedenie Petra
Jagerčíka za účelom zabezpečenia svedeckej výpovede. Z odpovede na dožiadanie, ktorá bola

správcovi dane doručená dňa 28. januára 2019 vyplynulo, že Peter Jagerčík pri svojom vyjadrení
potvrdil, že bol konateľom spoločnosti PETAS, spol. s r. o., ktorej hlavným predmetom činnosti bolo
sprostredkovanie reklamy a marketingu, spoločnosť nemala zamestnancov, mala virtuálne sídlo, svoju
podnikateľskú činnosť vykonávala na celom území Slovenskej republiky, faktúry vystavoval a podpisovalosobne a taktiež osobne podával daňové priznania k DPH. Ďalej uviedol, že konateľa spoločnosti AKYS,
s. r. o. poznal, obchodný vzťah nadviazali v roku 2016, uviedol služby, ktoré boli spoločnosti AKYS,
s. r. o. poskytnuté, pričom spoločnosť PETAS, spol. s r. o. nerealizovala dodávku služieb priamo, ale

boli zrealizované dodávateľským spôsobom, a to výhradnými dodávateľmi spoločnosti, spoločnosťou
GASS, s.r.o., so sídlom Panská 18, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 292 322
(ďalej len „GASS, s.r.o.“) a neskôr Bright Industry s. r. o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 47 469 927 (ďalej len „Bright Industry s. r. o.“) K službám boli vypracované
dokumentácie o zrealizovaní pravosti obchodu, zmluvy, fotodokumentácia, CD nosiče a tzv. hodnotiace

správy. Konateľ spoločnosti nepredložil správcovi dane na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy z
dôvodu, že ich odovzdal pri prevode obchodného podielu, ktorý bol riešený cez právnych zástupcov, v
zmysle odovzdávacieho protokolu novému konateľovi, zástupcovi nástupníckej spoločnosti SLOVAKIA
TRANSPORT SERVICE, s.r.o. Peter Jagerčík potvrdil, že žalobkyňu poznal, obchodoval však výlučne
so spoločnosťou AKYS, s. r. o.

8. Správca dane na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti PETAS, spol. s r. o., že výhradným
dodávateľom služieb pre spoločnosť bola spoločnosť GASS, s.r.o., ktorá zanikla dňa 10. augusta 2017,
pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť PADAVAN, s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, 915
01 Nové Mesto nad Váhom a spoločnosť Bright Industry s. r. o., požiadal Daňový úrad Bratislava
o zabezpečenie svedeckej výpovede bývalého konateľa uvedených spoločností Pavla Ledeckého.

Pavel Ledecký poskytol správcovi dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobie január až december 2017, vykonanej v spoločnosti AKYS, s. r. o. vyjadrenie, v ktorom potvrdil
vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v oblasti reklamy (nákup a predaj reklamných práv), pričom
vystavovaniefaktúravedenieúčtovníctvazabezpečovalosobne,spoločnostimalivirtuálnesídlo,označil
dodávateľov spoločnosti, s ktorými komunikoval osobne alebo e-mailom, a tiež identifikoval akcie, na

ktorých zabezpečoval reklamné služby. Ďalej uviedol, že spoločnosť nebola organizátorom podujatí,
na ktorých zabezpečoval reklamné služby, jediným odberateľom jeho služieb bola spoločnosť PETAS,
spol. s r. o. na základe zmluvy, ktorej predmetom boli reklamné práva a zabezpečovanie reklamných
priestorov.

9. Správca dane oboznámil žalobkyňu so zistenými skutočnosťami vo výzve na predloženie dôkazov
č. 101121948/2019 zo dňa 14. mája 2019, ktorou zároveň vyzval žalobkyňu na predloženie dôkazov.
Správca dane na základe zistených skutočností vyslovil záver, že v priebehu dokazovania vykonaného v
priebehu daňovej kontroly dodávateľská spoločnosť AKYS, s. r. o. nepreukázala, že jej z dodania služieb
vznikla daňová povinnosť, čím nebol u žalobkyni preukázaný vznik práva na odpočítanie dane v sume

14 000 eur.

10. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov taktiež zistil, že žalobkyňa si v
kontrolovanom zdaňovacom období uplatnila právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č.
2017116 zo dňa 31. mája 2017 v celkovej sume 9 216,90 eur, základ dane v sume 7 680,75 eur a

DPH v sume 1 536,15 eur, za dodané baliace služby. Faktúry vystavila spoločnosť OP Servis s.r.o., so
sídlom Ľaliová 12, 976 31 Vlkanová, IČO 46 367 501, (ďalej „ OP Servis s.r.o.“). Správca dane zistil,
že spoločnosť bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 27. februára 2018 a jej právnym
nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská
8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904 (ďalej len „JT COMPANY INVEST s.

r. o.“), ktorej konateľom bol občan Rumunskej republiky Marinel Marian Ciuci.

11. Správca dane za účelom preverenia dodania služby spoločnosťou JT COMPANY INVEST s. r.
o. požiadal dožiadaním 101302049/2018 zo dňa 9. júla 2018 miestne príslušného správcu dane o
preverenie, či spoločnosť JT COMPANY INVEST s. r. o. vykonáva ekonomickú činnosť, či má k dispozícii

faktúry vystavené spoločnosťou OP Servis s.r.o., ktoré boli podrobne uvedené v dožiadaní. Z odpovede
na dožiadanie, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 8. augusta 2018 vyplynulo, že zásielky zaslané
správcom dane na adresu sídla spoločnosti JT COMPANY INVEST s. r. o. sa vracajú s poznámkou
pošty „adresát neznámy“, spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, sídlo spoločnosti je neaktívne,
nakoľko poskytovateľ virtuálneho sídla vypovedal zmluvu z dôvodu neplatenia nájmu zo strany nájomcu.

Z odpovede ďalej vyplynulo, že konateľom spoločnosti je občan Rumunska, spoločnosti bola ku dňu
17. februára 2017 zrušená registrácia pre DPH. Správca dane z uvedených dôvodov nemal možnosť
informácie požadované v dožiadaní preveriť a dodanie služby spoločnosťou JT COMPANY INVEST s.
r. o. (právny nástupca spoločnosti OP Servis s.r.o.) potvrdiť.12. Správca dane v ďalšom konaní za účelom preverenia zdaniteľných obchodov, zaslal bývalému
konateľovi spoločnosti OP Servis s.r.o. predvolanie na výsluch svedka zo dňa 9. mája 2019, ktoré

mu bolo doručené dňa 17. mája 2019. Upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 9. mája 2019, bolo
žalobkyni doručené dňa 10. mája 2019. Správca dane uskutočnil dňa 3. júna 2019 ústne pojednávanie
s bývalým konateľom spoločnosti OP Servis s.r.o., ktorý sa v odpovediach na otázky správcu dane do
zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101334169/2019 vyjadril k personálnemu (zamestnanci spoločnosti
mali trvalý pracovný pomer) a materiálno - technickému vybaveniu spoločnosti, popísal priebeh dodania

služby (popísal, o aké služby sa jednalo (baliace služby pečiva) a kde boli vykonané t. j. prevádzka
PEKÁREŇ NELA), potvrdil vystavenie faktúr pre žalobkyňu, priznanie a odvedenie DPH a tiež úhradu
faktúr bankovým prevodom. K preprave sa vyjadril, že sa uskutočnila z Bratislavy do Nových Zámkov.
Zo svedeckej výpovede ďalej vyplynulo, že svedok odpovedal na kladené otázky žalobkyne. Správca
dane na základe zistených skutočností vyslovil záver, že v priebehu dokazovania vykonaného v priebehu
daňovejkontrolydodávateľskáspoločnosťOPServiss.r.o.nepreukázala,žejejzdodaniaslužiebvznikla

daňová povinnosť, čím nebol preukázaný u žalobkyni vznik práva na odpočítanie dane v sume 1 536,15
eur.

13. Správca dane na základe uvedených skutočností vyslovil vo svojom rozhodnutí záver, že zdaniteľné
plnenie sa neuskutočnilo tak, ako je deklarované predloženými dodávateľskými faktúrami od spoločností

AKYS, s. r. o. a OP Servis s.r.o., nakoľko v priebehu dokazovania vykonaného v priebehu daňovej
kontroly neboli získané dôkazy, ktoré by preukazovali reálnosť dodania služby podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v
nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH.

14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa odvolanie. Žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že jednoznačne nesúhlasí so zisteniami správcu dane a v plnom rozsahu ich rozporuje, nakoľko
správca dane predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil, nedostatočne sa vysporiadal s predloženými
dôkazmi a postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH a daňového poriadku. Žalobkyňa taktiež
vyslovila názor, že správca dane prekročil svoje právomoci a porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Ďalej uviedla, že správca dane sa nezaoberal návrhmi, dôkazmi, pripomienkami a námietkami
predloženými žalobkyňou. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 145062/2021 zo dňa 7. apríla 2021 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) k námietkam žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa svoje námietky bližšie
nekonkretizovala, ale ich uviedla len vo všeobecnej rovine, nemohol zaujať relevantné stanovisko a
rozviedol ich taktiež len vo všeobecnej rovine.

II. Správna žaloba

15. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania.

16. V odôvodnení žalobkyňa uviedla, že jednoznačne nesúhlasí so zisteniami správcu dane a v plnom
rozsahu ich rozporuje, nakoľko správca dane nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nedostatočne sa
vysporiadal s predloženými dôkazmi a postupoval v rozpore so zákonom o DPH a daňovým poriadkom,

pričom správca dane svojim postupom porušil § 24 daňového poriadku tým, že nezabezpečil všetky
dostupné dôkazy potrebné pre spoľahlivé zistenie stavu vecí.

17. Žalobkyňa ďalej uviedla, že mohla predložiť len také dôkazy, ktoré bolo možné od nej rozumne
očakávať. Žalobkyňa predložila nielen dôkazy účtovného charakteru, ale i hmotné a digitálne dôkazy o

uskutočnení zdaniteľného plnenia. Viac dôkazov nebolo možné v technických a zákonných možnostiach
žalobkyne predložiť. Správca dane však trval na povinnosti žalobkyne dokázať neurčitým okruhom
dôkazov, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je deklarované v účtovných dokladoch
a podporných dokladoch predložených k daňovej kontrole. Správca dane bol povinný ustáliť okruh
dôkazov, o ktoré žiada, najmä, ak sa jedná o daňové doklady, resp. musel uviesť, aké ďalšie doklady

požaduje (napr. internú komunikáciu medzi pracovníkmi, označenie osôb poverených viesť prípad za
účelom ich výsluchu, alebo dodacie listy, či iné hmotné dôkazy). Správca dane nikdy neuviedol, že
by žalobkyňa nedodala požadované doklady, alebo že by nejaké doklady správcovi dane chýbali. Zuvedeného vyplýva, že po hmotnoprávnej stránke si žalobkyňa splnila svoje formálne a dokumentačné
záväzky voči správcovi dane.

18. Žalobkyňa si je vedomá, že dôkazné bremeno o splnení podmienok na odpočítanie DPH zaťažuje
daňový subjekt, avšak toto dôkazné bremeno nie je absolútne a rozsah požadovaných dôkazov musí
vychádzať z bežného chodu obchodnej činnosti podnikateľského subjektu. Správca dane je teda
oprávnenýpožadovaťibatakýrozsahdokumentovnapreukázanierealizáciezdaniteľnéhoplnenia,ktorý
jebežnedostupnýuväčšinypodnikateľskýchsubjektov.Žalobkyňapreukázaladodanieslužiebatovarov

prostredníctvom zmlúv, objednávok, došlých faktúr, svedeckých výpovedí a ďalšími listinnými dokladmi,
pričom ďalšie navrhnuté dôkazné prostriedky boli zo strany správcu dane zamietnuté. Pokiaľ daňový
subjekt preukáže dodanie služby prostredníctvom objednávky, faktúry a dodacieho listu, prípadne
fotodokumentácie, nie je od neho možno spravodlivo vyžadovať ďalšie dokumenty, nakoľko ďalšie
sprievodné dokumenty sa v takomto prípade ani nevyhotovujú. Nie sú potrebné z dôvodu účtovnej
evidencie ani z akýchkoľvek právnych aspektov. Správca dane taktiež vyvodil pre žalobkyňu nepriaznivé

následky z toho, že v prípade dodávateľa OP Servis s.r.o. došlo k prevodu spoločnosti na nekontaktnú
osobu, avšak túto skutočnosť nevedela žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobkyňa má za to, že
správca dane na ňu preniesol dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný
daňový subjekt, nakoľko vyžadovaná dokumentácia sa v obchodných vzťahoch vôbec nevyskytuje.
Žalobkyňa v rámci daňovej kontroly predložila všetky bežne dostupné dokumenty, ktorými preukázala

reálnosť jednotlivých zdaniteľných plnení a tiež skutočnosti, že ich dodali jednotliví dodávatelia, ktorí sú
uvedení na faktúrach, dodacích listoch a obdobných dokumentoch.

19. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky
predpokladané zákonom, nakoľko nevychádza zo správne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu,

pričom žalovaný zároveň predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa tiež uviedla, že došlo
k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, čo nie je len nedodržaním
poriadkovej procesnej lehoty, ale ide o nedodržanie lehoty, ktorá limituje ukončenie vyrubovacieho
konania ako osobitného daňového konania, resp. ako záverečnej fázy daňového konania a teda ide o
porušenie lehoty zákonnej, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti

poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010.
Uvedené rozhodnutie sa týkalo lehoty na ukončenie daňovej kontroly, avšak analogicky ho je podľa
žalobkyne možné aplikovať na ďalšiu fázu daňového konania, t. j. na vyrubovacie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a právo
na náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.

21. K zneniu § 24 daňového poriadku a k predkladaniu dôkazov žalovaný uviedol, že správca dane a ani

žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že žalobkyňa predložila správcovi dane za účelom preukázania
skutočností, ktoré boli predmetom daňovej kontroly všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Ku konaniu
správcu dane, ktorý podľa vyjadrenia žalobkyne trval na predložení ďalších dôkazov žalovaný uvádza,
že správca dane vyzval žalobkyňu, aby v prípade, že má k dispozícii ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali
kontrolované skutočnosti, tieto predložila. K povinnosti správcu dane, týkajúcej sa ustálenia okruhu

dôkazov, ktoré vyžaduje predložiť žalovaný uvádza, že správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v
rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať daňový subjekt, aké doklady
alebo dôkazy má predložiť, aby mu bolo možné uznať právo na odpočítanie DPH. K námietke žalobkyne,
že si svoju dôkaznú povinnosť splnila, žalovaný uvádza, že tým, že žalobkyňa predložila správcovi dane
doklady, ktorými deklarovala vznik práva na odpočítanie dane, ešte nie je preukázaná opodstatnenosť

a preukázateľnosť uplatneného práva. Aby bol vznik práva na odpočítanie dane preukázaný, musí ho
vedieť preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov aj jeho obchodný
partner, v prípade, že bolo dodanie služieb realizované subdodávateľským spôsobom, musia vedieť
dodanie služieb preukázať aj subdodávateľské spoločnosti. Žalovaný ďalej uvádza, že skutočnosť, že
dodanie služieb je preukázané iba vyjadrením zástupcov dodávateľských, resp. subdodávateľských

spoločnosti, taktiež nemožno považovať za preukázané dodanie služieb, pretože vyjadrenie o niečom,
čo nie je žiadnym iným spôsobom preukázané, nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz.22. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane vykonával dokazovanie takým spôsobom
a v takom rozsahu, ktorý mu umožnil preveriť realizáciu obchodných prípadov tak u žalobcu, ako aj u
jehopriamychobchodnýchpartnerov(dodávatelia),atiežvsubdodávateľskýchspoločnostiach.Správca

dane pri zabezpečovaní dôkazov prihliadal na výpovednú hodnotu dôkazov. Svedecké výpovede
zamestnancov dodávateľských spoločností bez predloženia ďalších dôkazov nie je možné považovať
za také dôkazy, ktoré by preukázali že služby boli skutočne zrealizované vo fakturovanom rozsahu,
a práve osobou uvedenou na predložených faktúrach, ako dodávateľ. K námietke žalobkyne, že
správca dane napriek tomu, že disponoval osobnými údajmi zamestnancov dodávateľskej spoločnosti

ich nepredvolal k podaniu svedeckej výpovede žalovaný uvádza, že skutočnosť, že žalobkyňa predložila
správcovi dane registračné listy zamestnancov dodávateľskej spoločnosti, zo sociálnej poisťovne a
zdravotných poisťovní, nie je dôkazom o tom, že služby boli skutočne dodané uvedenou spoločnosťou.
K zabezpečeniu svedeckých výpovedí zamestnancov dodávateľskej spoločnosti žalovaný uviedol, že
správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a je v
jeho právomoci posúdiť rozsah a vypovedaciu schopnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správca

dane skúmal súvislosť navrhovaného dôkazu k už vykonanému dokazovaniu, t. j. jeho schopnosti
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania, resp. skúmal, či navrhovaný dôkaz môže lepšie
ozrejmiť skúmaný skutkový stav. Svedkovia by možno svojimi výpoveďami potvrdili vykonanie služieb
v prospech žalobcu, ale svoje vyjadrenia by nepreukázali listinnými dôkazmi. Svedeckými výpoveďami
sa v priebehu dokazovania v daňovom konaní overuje existencia deklarovaných obchodných prípadov,

ktoré musia byť preukázané listinnými dokladmi.

23. K neprevereniu kontrolných výkazov dodávateľských spoločností žalovaný uvádza, že kontrolné
výkazy obsahujú informácie o uskutočnených dodaniach tovarov a služieb. Uvedené informácie, tak
ako aj informácie, vyplývajúce z podaného daňového priznania, alebo účtovnej evidencie je potrebné

preveriť. Správca dane na základe skutočností zistených v dodávateľských, resp. subdodávateľských
spoločnostiach nepovažoval za potrebné preverovať predložené kontrolné výkazy. Žalovaný opakovane
uvádza, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré má už správca dane v priebehu konania k dispozícii.

24. K námietke žalobkyne, že správca dane nezistil skutkový stav spoľahlivo žalovaný uvádza, že
správca dane vykonal za účelom zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu dokazovanie v takom
rozsahu, aby bolo možné vysloviť záver, že nebolo preukázané, že deklarované služby boli dodané v

rozsahu a práve osobou, uvedenou na predložených faktúrach ako dodávateľ.

25. K namietanému porušeniu zásady rýchlosti a hospodárnosti konania žalovaný uvádza, že z konania
správcu dane namietané skutočnosti nevyplývajú. K namietanému porušeniu zásady zákonnosti tým, že
správca dane v rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa nepriamo zodpovedá za svojich obchodných partnerov

žalovaný uvádza, že s vyjadrením správcu dane súhlasí. Bolo výlučne na rozhodnutí žalobkyne, koho
si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner, resp. jeho dodávatelia
nepreukážu realizáciu obchodných prípadov predložením relevantných, správcom dane overiteľných
dôkazov, dostáva za žalobkyňa do dôkaznej núdze, nakoľko realizácia obchodného prípadu sa hodnotí
ako nepreukázaná. K namietanej zásade súčinnosti žalovaný opakovane uvádza, že správca dane

skúmal súvislosť navrhovaného dôkazu k už vykonanému dokazovaniu, t. j. jeho schopnosti zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania, resp. skúmal, či navrhovaný dôkaz môže lepšie
ozrejmiť skúmaný skutkový stav a dospel k záveru, že vykonaním navrhovaných svedeckých výpovedí a
preverením kontrolných výkazov dodávateľských spoločností, by nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli
mať na už zistený skutkový stav, podstatný vplyv. K namietanej zásade voľného hodnotenia dôkazov,

na základe žalobkyňou uvedených zásad žalovaný uvádza, že nepochybuje, že žalobkyňa obchodné
vzťahy so svojimi dodávateľmi uzatvorila dobrovoľne. Nakoľko obchodný vzťah je dvojstranný právny
akt, musia jeho realizáciu preukázať predložením dokladov a dôkazov aj obchodní partneri žalobkyne.
Dodávateľské spoločnosti si túto povinnosť voči správcovi dane nesplnili a dodanie fakturovaných
služieb nepreukázali.

26. Správca dane za účelom zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu hodnotil dôkazy, ktoré boli
predložené v priebehu daňovej kontroly žalobkyňou alebo jej obchodnými partnermi, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska pravdivosti a preukaznej hodnoty. Správcadane vykonal za účelom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne učenie dane
všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no
napriek tomu nebolo preukázané, že žalobkyni dodali služby spoločnosti, deklarované na predložených

dokladoch, ako dodávatelia. K namietanej nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaný
uvádza, že správca dane hodnotil predložené a získané dôkazy v nadväznosti na ustanovenia zákona
o DPH tak, ako to vyplýva z rozhodnutia. Správca dane vydal rozhodnutie v súlade s platnými právnymi
predpismi, pričom rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje § 63 daňového
poriadku.

27. Žalovaný ďalej poukázal na výsledok daňovej kontroly DPH vykonanej u spoločnosti AKYS, s. r.
o., po ktorej bolo na základe vykonaného preverovania dokazovania neuznané právo na odpočítanie
dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou PETAS, spol. s r. o., ktorá spoločnosti AKYS,
s. r. o. dodala služby, a ktoré boli následne v zmysle vystavených faktúr, dodané žalobkyni. Spoločnosti
PETAS, spol. s r. o. dodali služby spoločnosti GASS, s.r.o. a Bright Industry s. r. o. Z dokazovania

správcu dane ďalej vyplynulo, že služby, ktoré boli spoločnosti AKYS, s. r. o. poskytnuté, neboli
zrealizované spoločnosťou PETAS, spol. s r. o. priamo, ale boli zrealizované dodávateľským spôsobom,
atovýhradnýmidodávateľmispoločnosti,spoločnosťouGASS,s.r.o.aneskôrBrightIndustrys.r.o.Tieto
spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by dodanie služieb v prospech žalobkyne
preukázali. Žalovaný uvedené skutočnosti uvádza z dôvodu poukázania na rozsiahle dokazovanie,

vykonané správcom dane za účelom preverenia skutočností deklarovaných žalobkyňou. Predloženie
účtovných dokladov (faktúr, dodacích listov, a pod.) je jednou z podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane, nie je to však dôkazom o tom, že dodanie služieb bolo zrealizované v rozsahu a práve
osobou, uvedenou na dokladoch ako dodávateľ.

28. Správca dane vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil,
že dodanie služieb tak, ako ho deklarovala na predložených faktúrach žalobkyňa, preukázané nebolo. K
dôkaznému bremenu žalovaný uvádza, že dôkazné bremeno je primárne na strane daňového subjektu,
ktorý musí vedieť preukázať, že si svoje práva uplatňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok,
čo znamená, že musí vedieť preukázať, že dodávateľovi vznikla z dodania tovaru alebo služby daňová

povinnosť,adaňovémusubjektuprávonaodpočítaniedane.Kdôkaznémubremenusprávcudane,ktoré
správca dane podľa názoru žalobkyne neuniesol žalovaný uvádza, že dôkazná povinnosť správcu dane
je ustanovená v § 24 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane preukazuje skutočnosti
o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly je
preverovať skutočnosti deklarované na predložených dokladoch a nie primárne vyhľadávať dôkazy v

prospech daňového subjektu, na preukázanie ním tvrdených skutočností.

29. K dodávateľskej spoločnosti OP Servis s.r.o. žalovaný uvádza, že správca dane na základe zistení,
týkajúcich sa dodávateľskej spoločnosti a jej právneho nástupcu vyslovil záver, že nakoľko dodávateľská
spoločnosť, resp. jej právny nástupca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by dodanie

služby v prospech žalobkyne preukázali, nie je možné vysloviť záver, že dodávateľská spoločnosť
fakturované služby žalobkyni skutočne aj dodala, a že jej z dodania služieb vznikla daňová povinnosť.
Tým nebolo ani preukázané, že žalobkyni vzniklo právo na odpočítanie dane.

30. K námietke žalobkyne, týkajúcej skutkových okolností žalovaný uvádza, že správca dane vykonal

v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dokazovanie, na základe výsledkov ktorého
vyslovil záver, že dodanie služieb, deklarovaných na predložených účtovných dokladoch v rozsahu
a práve spoločnosťami, uvedenými ako dodávatelia, nebolo preukázané. Správca dane v rozhodnutí
uviedol všetky úkony, ktoré za účelom preverenia skutočností vyplývajúcich z predložených listinných
dôkazov vykonal, zistené skutočnosti vyhodnotil a k vyjadreniu žalobkyne k zisteným skutočnostiam,

ako aj k nevykonaniu navrhovaných dôkazov, zaujal stanovisko. K namietanému právnemu posúdeniu
veci žalovaný uvádza, že správca dane zistené skutočnosti odôvodnil v nadväznosti na ustanovenia
daňového poriadku a zákona o DPH, pričom zistené skutočnosti hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. Žalovaný vyslovuje názor, že rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu zisteného v

takom rozsahu, ktorý je postačujúci pre vydanie rozhodnutia vo veci, pričom rozhodnutie striktne spĺňa
požiadavky ustanovené v § 63 ods. 5 daňového poriadku.31. K námietke žalobkyne ohľadom nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že
správca dane pred uplynutím trojmesačnej lehoty na vydanie rozhodnutia požiadal druhostupňový orgán
o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom v žiadosti uviedol dôvody, pre ktoré žiada lehotu na

vydanie rozhodnutia predĺžiť. Druhostupňový orgán žiadosti správcu dane vyhovel a lehotu na vydanie
rozhodnutia správcovi dane predĺžil o tri mesiace. Správca dane pred uplynutím predĺženej lehoty
opakovane predložil druhostupňovému orgánu žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia,
druhostupňový orgán žiadosti správcu dane opakovane vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia
predĺžil o tri mesiace. Správca dane informoval žalobkyňu o opakovanom predĺžení lehoty na vydanie

rozhodnutia pri ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo v priebehu opakovanej predĺženej lehoty.
Pretože žalovaný, ako druhostupňový orgán, predĺžil správcovi dane lehotu na vydanie rozhodnutia
opakovane, správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v lehote ustanovenej v oznámení
druhostupňového orgánu. K námietke žalobkyne, že ju správca dane o predĺženej lehote upovedomil
až pri ústnom pojednávaní, čím došlo k závažnému porušeniu daňového poriadku žalovaný uvádza,
že správca dane svoju žiadosť o opakované predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom

konaní odôvodnil vykonaním ďalších úkonov, potrebných pre správne posúdenie zistených skutočností.
Je na úvahe správcu dane, aké úkony v priebehu vyrubovacieho konania v predĺženej lehote za účelom
zistenia oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane vykoná. K vyjadreniu žalobkyne, že pokiaľ
by zákonodarca mal v úmysle umožniť správcovi dane opakovane predĺžiť už predĺženú lehotu, výslovne
by túto skutočnosť v zákone uviedol žalovaný uvádza, že zo znenia § 68 ods. 3 posledná veta daňového

poriadkuvyplýva,žeakvzhľadomnamimoriadnuzložitosťprípadu,inézávažnéokolnostialeboosobitnú
povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím
na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Zo znenia citovaného
ustanovenia nevyplýva, že druhostupňový orgán nemôže predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní, v zložitých prípadoch, opakovane.

IV. Replika žalobkyne

32. Žalobkyňa v replike zo dňa 10. marca 2022 zotrvala na rozsahu a dôvodoch žaloby. Zopakovala, že
daňový subjekt môže predložiť len také dôkazy, ktoré je možné od neho rozumne očakávať. Považuje

za pochopiteľné, že nedisponuje dokladmi, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov a ich účtovníctva.
Z tohto vyplýva, že žalovaný síce považuje predložené dôkazy za nedostatočné, ale zároveň dôkazy,
ktoré by boli dostačujúce, boli povinné predložiť iné subjekty. Žalobkyňa zároveň považuje postup
žalovaného v oblasti zadefinovania prenesenia dôkazného bremena za natoľko všeobecný, že následné
vyvodenie záveru, že žalobkyňa nedokázala preukázať uskutočnenie zdaniteľných transakcií, ktoré boli

predmetom daňovej kontroly, je nepreskúmateľné a zmätočné. Okrem toho žalovaný bez zákonného
dôvodu prenáša na žalobkyňu dôkazné bremeno, ktorého preukázaním je zaťažený tretí subjekt, resp.
subjekty.

33. K tvrdeniu žalovaného, že zo znenia ustanovení daňového poriadku nevyplýva, že druhostupňový

orgán nemôže opakovane v zložitých prípadoch predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní, žalobkyňa uvádza, že to tvrdenie žalovaného nemá oporu v daňovom poriadku, ani v právnej
teórii. Výklad ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku žalovaným je dokonca v rozpore aj s ústavne
zakotveným princípom podľa ktorého štátne orgány, môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Treba zdôrazniť, že daňová kontrola predstavuje zásah

do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, preto je dôležité, aby v jej priebehu bola
dodržaná zásada proporcionality a účelnosti. Podľa žalobkyne z logického výkladu Ústavy Slovenskej
republiky v spojitosti s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že ak by
žalovaný bol oprávnený opakovane predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní,
muselo by toto oprávnenie žalovaného byť zadefinované v príslušnom ustanovení, čo podľa názoru

žalobkyne evidentne nie je. Žalovaný teda pri predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní postupoval svojvoľne a nezákonne.

34. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

35. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo inýchpodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

37. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

38. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

39. Podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

43. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre

a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 11S/109/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-11S/109/2021.

44. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP rozhodol vo
veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 10. decembra 2025, keďže boli

splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,

preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc
zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby.46. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní

splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobkyne na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia
(služby) v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017 od dodávateľov AKYS s. r. o. a OP Servis
s.r.o., preveriť či sú napadnuté rozhodnutia dostatočne a presvedčivo odôvodnené a vydané v zákonom
stanovenej lehote.

47. Na úvod správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v rámci daňového konania je nevyhnutné
rozlišovať medzi (I) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH, (II) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (III) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (IV) odopretím
nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

48. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (I) aby daňový
subjektnárokujúcisiodpočetbolzdaniteľnouosobou,(II)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávona
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (III) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení(čl.168písm.a)smerniceRadyč.2006/112/ES,aleajrozhodnutiaSDEÚvoveciSenatexGmbH,

C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod
24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178
písm. a) smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,

bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo
medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita
dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD
EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

49. Správny súd na základe rozhodnutí daňových orgánov konštatuje, že dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobkyne bolo neunesenie dôkazného bremena
žalobkyne vo vzťahu k preukázaniu, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili práve dotknutými
spoločnosťami, teda osobami uvedenými na sporných faktúrach, a deklarovaným spôsobom. Bolo teda

spochybnené splnenie materiálnej, resp. hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane, a to
dodanie služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby, t. j. so statusom platiteľa dane podľa zákona o
DPH (z materiálneho hľadiska).

50. K namietanému neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu správny súd poukazuje

na skutočnosť, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Dôvodom na prenos dôkazného bremena
na daňový subjekt však nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti
predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,
ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je

naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si
odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bola žalobkyňa následne povinná pochybnosti správcu dane
vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnila.

51. Správny súd zdôrazňuje, že na splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet
dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo
prijaté od platiteľa DPH. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,
nepostačujeprevzniknárokunaodpočetdanelensamotnáexistenciadokladu,hocibyobsahovalvšetky

formálne náležitosti.

52. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti,
avšak nemal povinnosť žalobkyni napovedať, akým spôsobom má okrem predložených daňovýchdokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného
plnenia. Bolo na žalobkyni, aby predložila dôkazy potvrdzujúce, že plnenia skutočne prijala tak, ako
to deklarovala. Správca dane nemá povinnosť inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi

by mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní
služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane, ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane
preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobkyňou,
možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných

dôkazov správcom dane. Napokon je potrebné dodať, že konkrétne skutkové okolnosti preverovaných
zdaniteľných plnení predsa nemôžu byť známe správcovi dane, ale musia byť známe práve žalobkyni, a
preto ona jediná je spôsobilá rozpoznať okruh dôkazov, ktorými by mohla preukázať v konaní relevantné
konkrétne skutkové okolnosti osvetľujúce dodanie preverovaných služieb dodávateľmi uvedenými na
faktúrach.

53. Správny súd teda konštatuje, že má za nepochybne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného
plnenia nedošlo, resp. žalobkyňa vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému plneniu neuniesla dôkazné
bremeno. Ak si teda žalobkyňa nárokovala odpočítanie DPH na základe takto neexistujúceho plnenia,
právo na odpočítanie DPH jej vôbec nevzniklo, keďže fakticky nebolo žiadne zdaniteľné plnenie ani
uskutočnené.

54. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia správny súd uvádza, že znenie
§ 68 ods. 3 daňového poriadku umožňuje, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné
okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť v lehote troch mesiacov, primerane
predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia pred jej uplynutím, a to na základe písomného odôvodnenia.

O tomto rozhoduje druhostupňový orgán a správca dane musí o tejto skutočnosti upovedomiť dotknutý
daňovýsubjekt.Príslušnáprávnaúpravavšaknijakoneobmedzujetzv.početpredĺženílehotynavydanie
rozhodnutia,akvzhľadomnamimoriadnuzložitosťprípadu,inézávažnéokolnostialeboosobitnúpovahu
prípadu nemožno vydať rozhodnutie ani už v raz predĺženej lehote. Bolo aj v záujme žalobkyne, aby
v rámci vyrubovacieho konania boli náležite zistené všetky skutočnosti ovplyvňujúce jeho výsledok.

Z toho dôvodu správny súd túto námietku žalobkyne považoval za nedôvodnú, pretože rozhodnutie
správca dane vydal v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku.

55. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, sú vecne správne, a preto žalobu ako

nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a)

SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 v spojení s § 493e SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.