Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 19C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200451
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824200451.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNámestovosudkyňouMgr.AndreouNovotnouvsporežalobkýň:1/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

s trvalým pobytom C. XX, bývajúca na adrese: D. E. F., G. XX, 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom C. XX, bývajúca na adrese: D. E. F., G. XX, obe žalobkyne právne zastúpené: JUDr. Peter
Kuzma, advokát, so sídlom Svidník, Duklianska 642/8 a žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o náhradu
nemajetkovej ujmy pre každú zo žalobkýň vo výške 20.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti ohľadne zaplatenia sumy 5.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy pre každú
zo žalobkýň z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 12.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 12.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

V. Súd p r i z n á v a žalobkyniam 1/, 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 14.02.2024 sa žalobkyne 1/, 2/ (ďalej aj ako
„žalobkyne“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti pôvodnému žalovanému 1/ H. G., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XXX a terajšiemu žalovanému ako pôvodnému žalovanému 2/ (ďalej
aj ako „žalovaní“) domáhali spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 20.000,- eur pre každú zo žalobkýň
titulom náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s úmrtím ich brata G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel

dňa XX.XX.XXXX, ako aj náhrady trov tohto konania.

2. Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/10/2023-424
zo dňa 23.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2023, súd schválil dohodu o vine a treste
medzi prokurátorom, obhajcom a žalovaným 1/ ako obvineným, v zmysle ktorej t.č. už odsúdený
žalovaný 1/ bol uznaný vinným, že dňa 26.02.2022 v čase okolo 00.09 hod. v obci D. J. viedol
osobné motorové vozidlo zn. G. I. K.: J. v smere do mesta J. G. po rýchlostnej ceste R3, kedy

v km 3,700 z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam - tma a hmla,
pri rýchlosti 80 - 87 km/h, s dohľadnosťou do cca 20 metrov, ktorej zodpovedá primeraná rýchlosť
30 - 38 km/h, nesprávnej techniky jazdy, neskorej reakcie pri spozorovaní zapnutých stretávacích
a výstražných svetiel vozidla odťahovej služby zn. L. M. H. EČV: J. stojaceho v protismere, prešiels vozidlom vpravo mimo vozovku na krajnicu a ľavou časťou svojho vozidla zachytil ľavú časť
odťahového vozidla a následne tam stojaceho G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel akútny krvný
výron pod tvrdým mozgovým obalom, čelovo spánkovo temeno záhlavnej oblasti vpravo - SDH

subdurálny hematóm, krvný výron nad tvrdým mozgovým obalom temeno spánkovej oblasti vľavo -
EDH epidurálny hematóm, pomliaždenie a krvný výron mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo,
známky zvýšeného vnútrolebečného tlaku s vtlačením mozgu pod šiator lebky vpravo na podklade
opuchu mozgu (kónus mozgu), poúrazový opuch mozgu s mozočkovým kužeľom, zlomeninu spánkovej
kosti vľavo so zasahovaním do strednej jamy lebečnej spodiny až na krídlový výbežok klinovej kosti

vľavo, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu vľavo, tri tržné rany spánkovo temennej oblasti hlavy vľavo
a tržnú ranu na prednej strane ľavého predkolenia, pričom mozgovo lebečné poranenie bolo v priamej
príčinnej súvislosti s rozvojom následných komplikácií a v určitom časovom odstupe viedlo k rozvoju
následných komplikácií - centrálnej mozgovej smrti, zápalu mozgových obalov a opuchu mozgu, ktoré
boli bezprostrednou príčinou smrti G. B. dňa 30.04.2022, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa

zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení
s § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom súd žalobkyňu 1/ ako poškodenú odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces. Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2022 zo dňa 28.04.2022,
vypracovaného N. O. P., znalcom v odbore Cestná doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave, na
strane 39, 40 znaleckého posudku vyplýva, že: „Chodec sa nachádzal na krajnici za vozidlom L., kadiaľ

by vodiť vozidla G. nemal jazdiť. Chodec nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť.“. Žalovaný 1/ má
teda 100 % podiel viny na usmrtení G. B.. Vzhľadom na mimoriadne silné a blízke rodinné a citové
väzby zomretého G. B. a jeho dvoch pozostalých sestier (žalobkýň), vzhľadom na skutočnosť, že žili
v spoločnej domácnosti, taktiež vzhľadom na skutočnosť, že usmrtený G. B. bol mladý perspektívny
človek, ktorého celá budúcnosť, prínos spoločnosti, ale predovšetkým citový a rodinný prínos jeho dvom

pozostalým sestrám, pre ktoré bol po zažitých extrémne náročných životných skúsenostiach v detstve
jedinou zostávajúcou rodinou, vznikla žalobkyniam brutálna citová ujma zo straty ich brata G. B..
Konanie žalovaného 1/ spôsobilo obzvlášť závažnú citovú ujmu žalobkyniam zo straty najbližšej osoby.
Násilné pretrhnutie väzieb členov mimoriadne súdržného a citovo viazaného rodinného vzťahu stratou
blízkej osoby je konaním, ktoré nesie znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných

práv pozostalých členov rodiny. Žalobkyne zaslali návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 22.01.2024
žalovanému 1/ i žalovanému 2/, ktorý bol obom žalovaným doručený dňa 26.01.2024. Žalovaný 1/
odpoveďou zo dňa 05.02.2024 odmietol pristúpiť na uzavretie mimosúdnej dohody. Žalovaný 2/ do dňa
podania žaloby na uvedený návrh nereagoval.

3. Ako prílohy žaloby žalobkyne doručili nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 2T/10/2023-424 zo dňa 23.05.2023, vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, Návrh
na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 22.01.2024 adresovaný obom žalovaným, vrátane podacích lístkov
ohľadne odoslania tohto návrhu žalovaným a správ ohľadne doručenia týchto zásielok žalovaným a
Odpoveď žalovaného 1/ na uvedený návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 05.02.2024. Ako ďalšie

prostriedky procesného útoku žalobkyne v žalobe navrhli vykonať výsluch oboch žalobkýň. Zároveň
navrhli oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/10/2023, ktorý navrhli pripojiť
a v rámci neho osobitne oboznámiť sa aj so znaleckým posudkom č. 23/2022 zo dňa 28.04.2022
vypracovaným N. O. P., znalcom v odbore Cestná doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave a
so znaleckým posudkom č. 88/2022 zo dňa 20.11.2022 vypracovaným L. O. O., znalcom v odbore

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia.

4. K podanej žalobe sa žalovaný 2/ vyjadril podaním urobeným e-mailom dňa 14.03.2024, ktoré
bolo následne dňa 20.03.2024 doručené v listinnej podobe. Uviedol, že žalobkyňami uplatnené
sumy každej z nich po 20.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy sa mu javia ako značne

neprimerané, neodôvodnené a nepreukázané. Zároveň tvrdenia žalobkýň uvádzané v žalobe považuje
za stručné a nedostatočné pre priznanie uplatneného nároku. Žalovaný 2/ uviedol, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy si v danom prípade uplatnili sestry nebohého G. B., ktoré možno
považovať za širšie príbuzenstvo zomrelého, ktorému sa podľa rozsiahlej judikatúry vo veciach náhrady
nemajetkovej ujmy takýto nárok ani nepriznáva. Žalobkyne len stručným tvrdením, že s nebohým

bratom G. B. žili v spoločnej domácnosti a mali blízke vzťahy, nepreukázali rozhodujúce skutočnosti
pre priznanie uplatneného nároku. Uvedené vyjadrenia žalobkýň zostali len v polohe tvrdení bez
akéhokoľvek preukázania tvrdených skutočností. Žalobkyne a nebohý G. B. majú rovnaké priezvisko,
ich rodinné väzby však nie sú preukázané žiadnymi listinami (napr. rodné listy, osvedčenie o dedičstve).Rovnako tvrdenie, že žili v spoločnej domácnosti, nie je preukázané žiadnou listinou (napr. nájomná
zmluva, list vlastníctva) a napokon ani prípadná blízkosť ich vzťahov nie je preukázaná žiadnymi
spoločnými fotografiami a podobne. Dôkazné bremeno preukázať opodstatnenosť nároku pritom

zaťažuje žalobkyne. Samotná výpoveď žalobkýň bez ďalšieho dokazovania je na preukázanie nároku
nedostatočná, keďže žalobkyne vypovedajú v pozícii strany sporu. Žalovaný 2/ uviedol, že náhrada
nemajetkovej ujmy neprináleží rozsiahlemu okruhu príbuzenstva, preto takýto nárok pre žalobkyne,
ako sestry zomrelého, absolútne odmieta. Žalovaný 2/ poukázal na zákon o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi. Uviedol, že Národná banka Slovenska pripravila návrh novely

Občianskeho zákonníka, podľa ktorej najbližší príbuzní, ako je manžel, manželka, dieťa a rodič, by mali
nárok na odškodné vo výške 20-násobku minimálnej mzdy platnej v deň usmrtenia, čo by v danom
prípade predstavovalo sumu vo výške 12.920,- eur (20 x 646,- eur). Zatiaľ sa síce jedná len o akúsi
úvahu o možnej budúcej právnej úprave, avšak v súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na
skutočnosť, že aj štátnej orgány majú snahu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zakotviť rádovo
v nižšej sume, než je suma uplatňovaná žalobkyňami a tiež predpokladajú priznať náhradu nemajetkovej

ujmy len najbližším príbuzným, ako je manžel, manželka, dieťa a rodič. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, ktoré ako
najbližších príbuzných postihnutej fyzickej osoby pre založenie práva domáhať sa ochrany osobnosti
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade ochrany integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti
(tzv. postmortálna ochrana) považuje manžela a deti a ak ich niet, rodičov. Žalovaný 2/ ďalej poukázal

na ust. § 15 Občianskeho zákonníka a v tej súvislosti na aktuálny rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp.zn. 6C/73/2022 zo dňa 25.08.2023, podľa ktorého nebol priznaný takýto nárok žalobcom
- vnukom nebohej. Podľa žalovaného 2/ teda nie je na strane žalobkýň aktívna vecná legitimácia,
pretože nejde v zmysle rozhodovacej praxe súdov o blízke osoby vo vzťahu k ich zomrelému bratovi,
ktoré by boli oprávnené domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný 2/ ďalej namietol aj výšku

žalobkyňami uplatnenej nemajetkovej ujmy. Uviedol, že výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje
na základe voľnej úvahy, ktorá nemôže byť svojvôľou, pričom treba mať na zreteli súčasne požiadavku
primeraného zadosťučinenia, ktoré má zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, ale
aj požiadavku proporcionality, čo znamená, že výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom
bezdôvodného obohatenia. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to

ako na závažnosť vzniknutej ujmy, tak aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Pri určení výšky
peňažnej satisfakcie je ďalej potrebné zohľadniť aj ďalšie okolnosti ako na strane pozostalého, tak na
strane pôvodcu zásahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/894/2018). V tejto súvislosti
je preto potrebné nazerať na predmetný spor aj vo vzťahu k osobe žalovaného 1/ a zohľadniť dopad tejto
udalostidojehoduševnejsféry.Tiežjepotrebnéskúmaťajmajetkovépomerypôvodcuzásahu,prípadne

prihliadnuť aj na mieru zavinenia, resp. spoluzavinenia usmrtenej osoby. Nie je úmyslom žalovaného
2/ zľahčovať úmrtie G. B. a vzniknutú situáciu, ale pre spravodlivé posúdenie výšky nemajetkovej
ujmy považuje za potrebné zaoberať sa intenzitou vzťahu žalobkýň so zomrelým G. B.. Iný je totižto
zásah do nemajetkových práv pri úmrtí rodiča s nezaopatrenými maloletými deťmi a iný je zásah do
nemajetkových práv pri úmrtí dospelého súrodenca. Taktiež je potrebné uviesť, že žalobkyne sú dospelé

a zrejme samostatné osoby, pričom nebolo preukázané a ani tvrdené, že by boli na zomrelom nejakým
spôsobom závislé, resp. odkázané. V tejto súvislosti žalovaný 2/ poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo/894/2018 a tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/21/2020.
K otázke proporcionality náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ďalej žalovaný 2/ poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/24/2020. Žalovaný 2/ uviedol, že žalovaný

1/ bol za svoje konanie uznaný vinným zo spáchania nedbanlivostného trestného činu usmrtenia.
Zároveň zdôraznil, že pôvodcom zásahu bol v danom prípade žalovaný 1/, ktorý bol v trestnom
konaní odsúdený na trest domáceho väzenia a boli mu uložené ďalšie povinnosti a obmedzenia.
Samotné odsúdenie páchateľa na nepodmienečný trest je v danom prípade pre pozostalých istou
satisfakciou, pretože v obdobných konaniach je takéto odsúdenie páchateľa skôr výnimočné, keďže

mnohé obdobné prípady končia zvyčajne pre páchateľov podmienečným trestom. Ďalej žalovaný
2/ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/24/2020, podľa ktorého:
„Rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy nie je pokusom finančne ohodnotiť ľudský život. Teda
účelom prisúdenia peňazí nie je v takomto prípade nahradenie straty nebohého príbuzného.“. Žalovaný
2/ ďalej poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobných sporoch: rozhodnutia Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 25Co/214/2016 (priznaná suma manželovi 10.000,- eur, plnoletému synovi v spoločnej
domácnosti 9.000,- eur a plnoletým synom mimo spoločnej domácnosti 4.000,- eur a 5.000,- eur), sp.zn.
6Co/609/2014 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/523/2015 (priznaná suma
plnoletým deťom 4.500,- eur), sp.zn. 23Co/256/2016 (priznaná suma manželovi 10.000,- eur a plnoletýmdcéram 7.500,- eur a 8.000,- eur), rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/337/2016 v spojení
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/206/2017 (priznaná suma plnoletým deťom 7.500,-
eur), sp.zn. 10Co/566/2015 (priznaná suma po 8.000,- eur), rozhodnutie Okresného súdu Prievidza

sp.zn. 11C/126/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/674/2015
(priznaná suma plnoletému synovi 7.000,- eur a plnoletej dcére 4.500,- eur), rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 9Co/256/2013 zo dňa 12.09.2013 (priznaná suma maloletým deťom 10.000,- eur
a 13.000,- eur), rozhodnutia Okresného súdu Martin sp.zn. 5C/189/2010 (priznaná suma manželovi
a trom deťom po 6.000,- eur), sp.zn. 5C/312/2014 (priznaná suma manželke a dvom deťom po 5.000,-

eur), rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/121/2016 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/143/2017 (priznaná suma za smrť matky 6.000,- eur), rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/66/2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Rimavská
Sobota sp.zn. 12C/49/2018 (priznaná suma za smrť manžela 3.200,- eur) a rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Cdo/131/2018 (priznaná suma za smrť otca 5.000,- eur a za smrť starého otca 3.000,-
eur). S poukazom na uvedené rozhodnutia súdov v obdobných veciach je zrejmé, že rozhodovacia

prax súdov vyšších súdnych autorít je v rámci priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v rádovo nižších
sumách, než je žalobkyňami uplatnená náhrada. Žalovaný 2/ tiež poukázal na Čl. 2 ods. 2 Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)avtejtosúvislostiajnauznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS
99/2018 zo dňa 09.02.2018. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že hoci výšku peňažného zadosťučinenia určuje
súd voľnou úvahou, treba mať súčasne na zreteli požiadavku primeraného zadosťučinenia, ktoré má

zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, ale aj požiadavku proporcionality, čo znamená,
že výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia. Výška nemajetkovej
ujmy má plniť výchovný a nie je likvidačný účel. Je pravdou, že v prípade nemajetkovej ujmy zákon
presne nedefinuje, v akej výške môže byť, resp. by mala byť nemajetková ujma priznávaná, keďže sa
musí vychádzať z individuálnych okolností každej prejednávanej veci. Avšak ako pomocné kritérium

pri určení konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy môžu poslúžiť iné právne predpisy, ktoré upravujú
odškodňovanie osôb. Takýmto predpisom je napr. zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov,
ktorý v ust. § 12 ods. 2 uvádza: „Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného
činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťnásobku
sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu

trestnéhočinu.“.Vust.§13tohtozákonasaďalejuvádza:„Celkovásumaodškodneniaposkytnutápodľa
tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.“. Pritom je však potrebné zdôrazniť, že
takýmto spôsobom sa vyčísľuje maximálne finančné odškodnenie v prípade úmyselného trestného činu,
pričom v danom prípade nemožno hovoriť o úmyselnom, ale o nedbanlivostnom trestnom čine. Uvedené

teda môže poslúžiť ako pomocné kritérium v prípade preukázania základu nároku, teda pri určení
konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z., ktoré upravuje limit pre výšku nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom tak, že výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi s odkazom na ustanovenia zákona č.

274/2017 Z.z.. Tieto právne predpisy teda môžu slúžiť súdu ako určité merítko pre určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy s využitím analógie práva, keďže Občiansky zákonník, ktorý upravuje náhradu
nemajetkovej ujmy, neupravuje konkrétnu výšku náhrady v peniazoch. Uvedený postup potvrdzujú
napr. aj rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/424/2017 zo dňa 13.06.2019 a sp.zn.
12Co/24/2020 a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/56/2019.

5. Ako prílohu vyjadrenia k žalobe žalovaný 2/ súdu doručil listinu - poistku č. XXX XXX XXXX/
XXXXXzodňa14.02.2022ohľadnepovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ H. G. zn. G. I. K.: J.. Ako prostriedky procesnej obrany
žalovaný 2/ navrhol vykonať výsluch žalovaného 1/ za účelom preukázania jeho majetkových pomerov,

ako aj oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/10/2023, ktorý (rovnako ako
žalobkyne) navrhol pripojiť.

6. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
tunajšiemu súdu elektronicky dňa 18.03.2024. Uviedol, že nepopiera skutočnosť, že bol rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/10/2023-424 odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v spojení s ust. § 138 písm. b) Trestného zákona. Uvedomuje
si následok spôsobený svojím konaním, ku skutku, z ktorého bol obvinený a za ktorý bol následne
odsúdený, sa priznal a svoje konanie oľutoval. Taktiež si je plne vedomý, že nijakým spôsobom nezvrátispôsobenýnásledokaprenehosamotnéhotátoudalosťvýraznenegatívnymspôsobomzasiahladojeho
života. Žalobkyne si v danom prípade uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu usmrtenia
blízkejosobykaždávovýške20.000,-eur,pričomvýškutejtonemajetkovejujmyodôvodňujúmimoriadne

silnými a blízkymi rodinnými väzbami zomretého G. B. a žalobkýň. Podľa ním zistených informácii však
vzťahy medzi žalobkyňami a ich zomretým bratom G. B. neboli také silné a dobré, ako žalobkyne opísali
v žalobe. Po dopravnej nehode kontaktoval L. A., vtedajšiu priateľku G. B., ktorá mu povedala, že G.
B. nemal moc dobré vzťahy so sestrami a mal byť z bytu, v ktorom s nimi žil do času, kým nežil s L.
A., vyhodený. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že v žalobe nie sú dostatočne uvedené dôvody žalobkýň vo

vzťahu k výške nimi uplatnenej nemajetkovej ujmy. Výška tejto nemajetkovej ujmy nie je podľa neho
dostatočne odôvodnená. Zároveň však uvádza, že hneď ako zistil telefonický kontakt na žalobkyňu 1/
túto telefonicky kontaktoval. V úvode telefonátu sa jej ospravedlnil a vyjadril ľútosť. Zároveň ju požiadal,
aby mu uviedla, aké mali pozostalí po G. B. náklady spojené s pohrebom. Žalobkyňa 1/ mu len uviedla,
že sa poradí s rodinou. Zhruba za týždeň ju znova telefonicky kontaktoval, no žalobkyňa 1/ mu viac
telefón už nezodvihla. Doručila mu len dňa 21.11.2022 SMS správu, v ktorej mu uviedla, že vec bude

riešiť prostredníctvom súdu. Napriek tomu, že sa viac so žalobkyňou neskontaktoval, dňa 09.02.2023
jej uhradil na jej adresu sumu 3.250,- eur, ktorú si uplatnila ako náklady spojené s pohrebom v trestnom
konaní počas jej výsluchu. Snažil sa teda aspoň takouto formou pomôcť žalobkyniam, ktoré mali so
smrťou ich brata G. B. zrejme výdaje v takejto výške, hoci mu nepreukázali doklady preukazujúce výšku
týchto nákladov. Ďalej uviedol, že je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že motorové vozidlo,

ktoré v čase vzniku škody viedol, bolo poistené na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/. Je preto toho názoru, že nárok uplatnený
žalobkyňami je plne likvidný z uzatvoreného poistenia. Škodová udalosť bola žalovaným 1/ nahlásená
žalovanému 2/ pod č. XXXXXXXXXX. Z tohto dôvodu reagoval prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na list od právneho zástupcu žalobkýň listom zo dňa 05.02.2024, kde uviedol, aby bol nárok

žalobkýň uplatnený u žalovaného 2/. Ďalej uviedol, že napriek závažnosti následku, ktorý bol spôsobený
jeho konaním, má za to, že požadovaná výška nemajetkovej ujmy žalobkyňami je neprimerane vysoká.
Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súdov SR v obdobných prípadoch, kedy spáchaním prečinu
usmrtenia bola spôsobená smrť blízkej osoby - súrodenca, súd za primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy považoval nižšiu sumu ako sumu, ktorej zaplatenia sa domáhajú žalobkyne. V danom prípade

ide o špecifické právo žalobkýň (ako poškodených) na výplatu plnenia za poisteného pri škode, pričom
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (druhej komory) zo dňa 20.10.2013 týkajúci sa poistenia
nemajetkovej ujmy vo veci C-22/2012 vo veci H. E. proti V. K. a spol., kde súdny dvor EÚ konštatoval, že
čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS zo dňa 24.04.1982 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly

plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. I. ods. 1, 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS zo dňa
30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenené a doplnené Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/14/ES zo dňa 11.05.2005 a čl. I. prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/
EHS zo dňa 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám usmrteným pri dopravnej nehode, ak jej
náhradu na základe zodpovednosti poistenia za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore
vo veci samej. V uvedenom prípade ide o škodu na zdraví a náhradu nákladov pri usmrtení, kde škodou

je nielen majetková, ale aj nemajetková ujma. Má za to, že v danej situácii je pojem škoda nutné vykladať
tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, keďže účelom poistenia za škodu je pokryť z poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov náhradu ujmy v najširšom význame slova a
nerozlišovať medzi pojmami škoda a ujma. Uvedené konštatoval tiež Krajský súd v Prešove uznesením
sp.zn. 6Co/127/2010 zo dňa 28.10.2013. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti zároveň poukázal na § 4 ods. 1, 2

písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na existenciu poistného vzťahu má byť preto
predmetný nárok krytý z povinného zmluvného poistenia. Napokon žalovaný 1/ uviedol, že zo žaloby
nie je napokon ani zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia sa žalobkyne voči žalovaným
domáhajú zaplatenia celkovej sumy 40.000,- eur.

7. Ako prílohy vyjadrenia k žalobe žalovaný 1/ súdu doručil nasledovné listiny: ústrižok poštového
poukazu ohľadne zaplatenia sumy 3.250,- eur žalovaným 1/ pre žalobkyňu 1/ a prepis SMS správy
od žalobkyne 1/ pre žalovaného 1/ zo dňa 21.11.2022. Ako prostriedky procesnej obrany žalovaný 1/
navrhol vykonať výsluch strán sporu.8.Vovyjadrenížalobkýňkvyjadreniamžalovanýchkžalobe(tzv.replikažalobkýň),doručenejtunajšiemu
súdu elektronicky dňa 05.04.2024, žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že
podľa nich boli ich skutkové tvrdenia v žalobe uvedené úplne a pravdivo. Uviedli, že svoj nárok zakladajú

na skutočnostiach, že medzi nimi a ich nebohým bratom G. B. boli silné a blízke rodinné a citové
väzby z dôvodu extrémne náročných (mimoriadne negatívnych) zažitých skúseností v detstve, ktoré
trojicu súrodencov o.i. spájali na ceste ich ťažkým životom. Ako bolo uvedené už v žalobe, neb.
G. B. mal pre pozostalé žalobkyne mimoriadny rodinný a citový prínos, keďže bol jediným chlapom
v zostávajúcej rodine, ktorý bol remeselne zručný (elektrikár s výučným listom dorábajúci si maturitu),

prispievajúci v tom čase študujúcim sestrám a čiastočne aj ich živiacim príjmom z brigád. Náhlou
stratou spôsobenou protiprávnym konaním žalovaného 1/ H. G. spočívajúcim v usmrtení nebohého G.
B. v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, bez možnosti G. B. akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť jeho usmrtenie (čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 23/2022 zo dňa
28.04.2022vkonanívedenomnaOkresnomsúdeDolnýKubínpodsp.zn.2T/10/2023),došloknáhlemu,
nečakanémuanásilnémupretrhnutiusilnýchrodinnýchacitovýchväziebosôb,ktoréspoluzdieľaliväzby

sociálne, morálne, citové, kultúrne, rodinné, náboženské a vôbec každodenné aktivity, ale aj ťaživý
osud, a tým k zásahu do ich rodinného a súkromného života. Pokiaľ ide o výšku náhrady požadovanej
nemajetkovej ujmy, žalobkyne vychádzali z ust. § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení per analogiam, kde z individuálnych
okolností prípadu vyhodnotili žalobkyne spôsobenú citovú ujmu a zásah do rodinného a súkromného

života, ktoré finančne ani nie je možné úplne objektívne vyčísliť, na sumu 20.000,- eur pre každú zo
žalobkýň.
9. Ako prílohy repliky žalobkyne doručili nasledovné listinné dôkazy: rodné listy žalobkýň a G. B.,
nájomná zmluva zo dňa 19.01.2021 a 10 ks fotografií.
10. Vo vyjadrení žalovaného 2/ k replike žalobkýň (tzv. duplika žalovaného 2/), doručenej tunajšiemu

súdu dňa 22.04.2024, žalovaný 2/ ďalej uviedol, že nemá záujem bagatelizovať ujmu, ktorá žalobkyniam
vznikla v dôsledku smrti ich brata G. B., avšak napriek tomu zotrváva na svojej doterajšej argumentácii
a tvrdeniach, že tvrdenia žalobkýň o ich emocionálnych útrapách sú zatiaľ stále v rovine všeobecných
tvrdení. Zároveň zotrváva na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň,
ktorou je potrebné prioritne sa zaoberať. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalobkyne, aby preukázali

opodstatnenosť ich uplatneného nároku. Žalovaný 2/ opätovne poukázal na zákon o obetiach trestných
činov, tiež opätovne poukázal na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo obdobných sporoch, ktoré
rozhodnutia konkretizoval vo vyjadrení k žalobe, pričom z týchto rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňami
uplatňovaná suma náhrady nemajetkovej ujmy je značne neprimeraná. Žalobu žalobkýň preto žiadal
naďalej v celom rozsahu zamietnuť.

11. Keďže v priebehu ďalšieho konania žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 05.04.2024 zobrali žalobu v časti uplatneného nároku voči
žalovanému1/späť,tunajšísúduznesenímč.k.19C/16/2024-103zodňa02.09.2024postupujúcpodľa§
145 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému 1/ zastavil a zároveň priznal žalovanému 1/ proti žalobkyniam
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

19.09.2024.
12. Na pojednávaní dňa 25.06.2025 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na
podanej žalobe. Uviedli, že náhrady nemajetkovej ujmy sa voči žalovanému (pôvodne žalovaný 2/)
domáhajú z dôvodu, že došlo k zásahu do ich osobnostných práv tým, že došlo zo strany žalovaného 1/
síce k nedbalostnému usmrteniu ich brata G. B., za ktorý skutok bol žalovaný 1/ odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/10/2023-424 zo dňa 23.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
v ten istý deň. Žalobkyne ďalej ohľadne svojho uplatneného nároku poukazujú na čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň na § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uvedeným protiprávnym konaním žalovaného 1/ tak došlo k pretrhaniu rodinných a citových väzieb
žalobkýň vo vzťahu k ich zomretému bratovi G. B.. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkýň

ďalej doplnil nasledovné skutkové tvrdenia žalobkýň: Žalobkyne spolu s G. B. boli deťmi v úplnej
rodine, kde však matka žalobkýň a nebohého G. B. pila a nestarala sa o nich, zanedbávala ich. Otec
týchto troch súrodencov ich bil, ba priam týral, hoci to trestnoprávne nebolo riešené. Nestaral sa vôbec
o rodinu, až sa napokon rodičia rozviedli. Títo traja súrodenci vplyvom vyslovene zlých rodičov skončili
v detskom domove, čo bolo približne v rokoch 2014 - 2016. Následne sa z detského domova vrátili

paradoxnenaspäťkmatke,pričomzanedbávanieapriamažzneužívanierodičovskýchprávapovinností
pokračovalo naďalej. Súrodenci neskôr boli roztrhnutí, oddelení od seba, prechádzali medzi rôznymi
rodinnými príslušníkmi, pričom v septembri 2020 ich ujo vyhodil z domu. Následne sa žalobkyňa 1/
skontaktovala s občianskym združením Úsmev ako dar a hľadala sociálnu a životnú pomoc s cieľomspojiť všetkých troch súrodencov, ktorí celý čas prežívali tento negatívny život. Toto občianske združenie
Úsmev ako dar žalobkyni 1/ pomohlo, našlo jej sociálne bývanie v D. E. F., o čom žalobkyne predložili
nájomnú zmluvu. Súrodencov sa podarilo spojiť a dokonca prebiehalo konanie o zverenie žalobkyne

2/ do náhradnej osobnej starostlivosti žalobkyne 1/. Pri tomto všetkom bol nebohý G. B. tak povediac
jediným chlapom v domácnosti, bol vyučený elektrikár, mal dohodnuté s riaditeľom školy, že bude chodiť
na brigády. Jednoducho z dôvodu, aby pomohol uživiť dve sestry. Nebohý G. B. prispieval vďaka týmto
brigádam do ich spoločného rodinného rozpočtu. Ale hlavne bol súrodencom, ktorý pomáhal emočne,
psychicky, sociálne, jednoducho rodinne sestrám. Títo súrodenci chceli prekonať svoj ťažký život, ktorý

prežívali spoločne a v ktorom si boli nápomocní, chceli začať odznova, čo bolo prerušené práve násilnou
smrťou G. B.. Táto náhla strata tak blízkeho súrodenca, s ktorým to laicky povedané ťahali spoločne
celý život, spôsobila vážny zásah do emočnej a psychickej sféry, do rodinného života a vôbec do
prežívania obidvoch žalobkýň. Po smrti brata G. B. museli žalobkyne využiť aj psychologickú pomoc.
Jeho smrťou došlo k náhlemu, nečakanému a násilnému pretrhnutiu sociálnych, morálnych, citových,
kultúrnych, ba dokonca aj náboženských väzieb s týmto bratom. Aktuálne žalobkyne aj napriek tomu,

že už nepotrebujú pravidelnú psychologickú pomoc, prežívajú smútok nielen pri všetkých sviatkoch,
ktoré trávili spolu a počas ktorých sa tešili zo vzájomnej blízkosti aj napriek nepriazni osudu, ale aj pri
bežných súrodeneckých debatách a srandičkách, ktoré medzi súrodencami sú úplne bežnou súčasťou.
Z uvedeného dôvodu si nárokujú určitú kompenzáciu za toto násilné zničenie ich rodinného života. Na
uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkýň zároveň predložil 1 ks DVD (založené v prílohovej

obálke na č.l. 155 spisu), pričom uviedol, že na tomto DVD sa nachádzajú dve videá, a to jedno
komerčné, ktoré bolo natočené občianskym združením Úsmev ako dar, pričom z tohto videa je zrejmý
ich spoločný život. Druhé video je rodinným videom z Vianoc 2021, ktoré boli poslednými Vianocami pred
smrťou G. B.. Ďalej predložil fotokópiu Potvrdenia o psychologickom sprevádzaní žalobkýň vystavené
psychológom občianskeho združenia Úsmev ako dar dňa 15.04.2024 (založené na č.l. 156 spisu).

13. Žalobkyňa 1/, ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 25.06.2025, vo výpovedi uviedla, že ich
život bol skutočne náročný. Ich rodičia boli alkoholici. Otec bol aj tyran, bil najmä ich matku. Obaja
ich zanedbávali. Často nemali ani čo jesť. Potom sa ich rodičia nakoniec rozviedli a žili len s matkou.
Tá sa však o nich nestarala, stále pila. Matka od nich niekoľkokrát opakovane odišla. Istý čas žili aj
s ich babkou, ale ani to nebolo dobré, lebo súžitie s ňou bolo pre nich veľmi náročné, dávala im ťažké

psychické tresty a bila najmä G., pretože tento sa podobal na ich otca. Žili častokrát bez elektriky a bez
jedla. Do školy to mali 8 kilometrov pešo, takže jej súrodenci aj často vynechávali školu. Potom ich
zobrala sociálka. Pamätá si, že ich s bratom G. zobrali priamo zo školy a išli do detského domova. Majú
ešte najmladšieho brata P., ktorý je od nej o takmer 9 rokov mladší. Keď ich ich matka prvýkrát opustila,
bol ešte bábätko a všetka starostlivosť o neho aj o mladšiu sestru prešla na ňu a na brata G., ktorý bol

odo nej len o rok mladší. Po čase sa z detského domova vrátili naspäť domov, s čím im pomohol ich ujo.
Potom žili opätovne s matkou a babkou. Matka sa o nich naďalej nestarala. Obe s babkou pili. Babka
sa ako tak snažila o nich starať. Babka potom od nich odišla. Zostali teda s matkou. Tá stratila robotu,
vypli im aj elektriku. Žili teda v takýchto pomeroch. Potom ich zasa matka opustila. Chvíľu sa o nich
opäť starala matka. Následne už ona dosiahla plnoletosť. Z tohto dôvodu ju však vyhodili z domu, kde

všetci žili, pretože tento dom vlastnícky patril ich ujovi. Chvíľu žila v G. na internáte. Potom sa jej podarilo
cez Úsmev ako dar vybaviť sociálny byt v D. E. F. a tam sa všetci traja nasťahovali, čo bolo niekedy
v rokoch 2019 - 2020. Najmladší brat P. išiel bývať k babke. Ona si sestru zobrala do náhradnej osobnej
starostlivosti. Konečne sa im podarilo splniť si sen. Bývali všetci traja spolu v byte a konečne v kľude,
ktorý dovtedy nemali. Vytvorili si teda spolu bezpečný domov, ktorý dovtedy nemali. V tom čase už bol

aj brat G. plnoletý. Pomáhal im aj finančne, lebo pracoval v D. E. F. ako elektrikár. V tom čase ešte aj
študoval, pretože si dorábal maturitu. V osudný deň dňa 25.02.2022 bol tu na C. so známymi. Mal tu aj
priateľku, čo bol však len krátky asi mesačný vzťah. Pokazilo sa mu niečo na aute, a tak jeho auto prišla
v noci odtiahnuť odťahovka. Z tohto dôvodu bol vtedy na danom mieste. Bol tu teda úplne náhodou so
známymi. Jeho smrť ukončila toto ich súžitie. M. G. bol pre nich všetkých taká radosť. Rád vtipkoval. Už

sa to nedá nijako nahradiť. Bol pre nich veľká emočná podpora. M. G. jej pomáhal aj so starostlivosťou
o ich sestru, ktorú mala už v tom čase v náhradnej osobnej starostlivosti. Brat v ich spoločnej domácnosti
vždy pomohol s opravou vecí, ktoré sa im doma pokazili. Bol totižto vyučený elektrikár, a tak doma
veci poopravoval. Brat ešte pokračoval v maturitnom štúdiu formou denného štúdia, ale privyrábal si
rôznymi brigádami a takýmto spôsobom im finančne vypomáhal. Aj ona mala v letnom období brigádu.

O tragickej udalosti brata sa dozvedeli od babky, pretože to boli oznámiť policajti na adrese ich trvalého
pobytu C. XX, kde vtedy bývala babka. Ona potom obvolávala nemocnice, aby zistila, kde vlastne je
brat hospitalizovaný. Keď sa dovolala do nemocnice, kde ležal, oznámili jej, že je to sním veľmi kritické.
Potom jej bolo doporučené psychologičkou, aby sa išli s ním rozlúčiť. Prvýkrát, keď za ním prišli, ich priňom nechali asi len 1 minútu. Brat mal hlavu celú obviazanú, oko pomliaždené, žil len na prístrojoch.
Po nejakom čase ho potom previezli do nemocnice do D. E. F., aby ho mali bližšie. Navštevovali ho tam
pravidelne. Dokonca pri ich poslednej návšteve sa jej zdalo, že to bude s ním lepšie. Vnímal aj hudbu,

ktorú mu púšťali. Potom ale dňa XX.XX.XXXX zomrel. Pre ňu to boli všetko hrozné pocity, úzkosť v hrudi,
nespavosť. Potom úplné prázdno. Ani dodnes sa s jeho smrťou nezmierili. Ona so sestrou a najmladším
bratom stále bývajú v uvedenom byte v D. E. F.. Najmladší brat s nimi býva už 2 roky, ale ešte jej nebol
oficiálne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, pretože ich babka s tým nesúhlasila. Plánuje si
však podať návrh na jeho zverenie. Ona v súčasnosti študuje v 4. ročníku Q. R. Q. S., odbor T. Q..

Jej príjem predstavuje sociálne štipendium. Mala aj teraz jednu neoficiálnu brigádu, kde robila online
administratívu pre jednu známu. Sestra už je v súčasnosti plnoletá, ale ešte stále študuje na strednej
odbornej škole, takže jej náhradná osobná starostlivosť o ňu trvá. Keď bývali spoločne s bratom G., on
jej pomohol aj v tom smere, že sa postaral o vtedy ešte maloletú sestru, kým ona bola na internáte na
vysokej škole. Po jeho smrti už potom musela dennodenne z vysokej školy dochádzať domov, pretože
nemohla nechať doma samú v tom čase maloletú sestru.

14. Žalobkyňa 2/, ktorá bola vypočutá taktiež na pojednávaní dňa 25.06.2025, vo výpovedi uviedla, že
sa plne pridržiava výpovede jej sestry, teda žalobkyne 1/. Oni s bratom G. žili istý čas v D. spoločne s ich
matkou a jej frajerom. Matkin frajer tam mal totižto dom, tak tam nejakú dobu s nimi žili. Sestra vtedy
bola už na internáte na strednej škole v G.. Ich spolužitie s bratom vtedy vyzeralo tak, že sa museli sami
o všetko postarať. Ich matka s frajerom im nekupovali ani stravu. Povedali im, že si musia na ňu zarobiť

brigádami. Brat v tom čase už chodieval na rôzne brigády a privyrábal si. Oni s bratom sa aj starali
o všetko v dome, teda o varenie, pranie a upratovanie. Brat sa aj staral o záhradu. Toto ich spolužitie
ich vtedy veľmi zblížilo. Brat jej pomáhal aj s učením, nakupoval pre nich jedlo. Pamätá si, že aj pripravil
domácu výživu z jabĺk zo záhrady, ktorá im veľmi chutila. Brat bol od nej o tri roky starší, bol jej v tom čase
v podstate otcom. Hrávali spolu rôzne spoločenské hry. Bolo im spolu dobre. Potom neskôr spoločne aj

so sestrou žili v pridelenom byte v D. E. F.. O nehode brata sa dozvedeli tak, ako vypovedala sestra. Po
jeho nehode to bolo pre nich veľmi smutné obdobie. Brata i ona chodila navštevovať do nemocnice, keď
ho previezli do D. E. F.. Bolo to hrozné. Brat mal celú hlavu pomliaždenú. Všade mal len hadičky, pretože
prijímal len tekutú stravu. Aj správa o jeho smrti bola pre nich veľmi ťažká. Aj ona má v srdci odvtedy
prázdno. Brat bol veľmi obľúbený. Bol srdečný a milý, všetci ho mali radi. Bol tiež pracovitý a vždy

nápomocný. Keď si uvedomí, že už nie je medzi nami, je to strašné. Nemôžem tomu ani uveriť, že už tu
nie je. Brat im pomáhal po každej stránke. Pomáhal im aj finančne. Chodil na brigádu k jednému pánovi
u ktorého mal aj prísľub práce po ukončení štúdia. Brat bol taký vtipkár. Podpichovali sa navzájom. Radi
sa zabávali, on púšťal pesničky, na ktoré tancovali. Boli spolu šťastní. Ako súrodenci spolu žili súdržne.
Najmä potom v byte v D. E. F. im bolo spolu dobre. Celé to ukončila jeho tragická smrť. Brat im strašne

chýba. Vždy bol voči nim dvom s bratom, ako mladším súrodencom, taký ochranársky. Keď mu povedali,
že sa im niekto vysmieva alebo ubližuje im, hneď sa ich išiel zastať.
15. Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu predložili ako prílohy
ich písomných vyjadrení - listiny uvedené v bodoch 3., 5., 7. a 9. odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej
s listinou doručenou žalobkyňami prostredníctvom ich právneho zástupcu tunajšiemu súdu elektronicky

dňa 11.08.2025 - Sociálna správa občianskeho združenia Úsmev ako dar zo dňa 02.08.2025 a s listinou
predloženou právnym zástupcom žalobkýň na pojednávaní dňa 22.10.2025 - Potvrdenie Centra pre
deti a rodiny D. E. F. zo dňa 20.10.2025. Ďalej sa súd oboznámil aj so spisom vtedajšieho Okresného
súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/10/2023, z neho najmä s rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
2T/10/2023-424 zo dňa 23.05.2023, ďalej so znaleckým posudkom č. 23/2022 zo dňa 28.04.2022,

vypracovaným N. O. P., znalcom v odbore Cestná doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave
a znaleckým posudkom č. 88/2022 zo dňa 20.11.2022 vypracovaným L. O. O., znalcom v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia.
16. Súd na pojednávaní dňa 22.10.2025 ďalej na návrh žalobkýň vypočul aj svedkyňu L. L. D.,
špecializovaného poradcu občianskeho združenia Úsmev ako dar, pobočka G.. Skutočnosť, že táto

svedkyňa bude napokon súdom vypočutá, súd s poukazom na § 197 ods. 1 prvá veta za bodkočiarkou
CSP prípisom zo dňa 10.10.2025 oznámil žalovanému, pričom žalovanému bolo toto oznámenie
doručené dňa 10.10.2025. Svedkyňa L. L. D. vo výpovedi uviedla, že ona už dlhodobo pracuje ako
špecializovaný sociálny poradca v organizácii Úsmev ako dar na pobočke v G.. Rodinu žalobkýň
spoznala v septembri 2020. Vtedy do ich pobočky prišla triedna učiteľka A., ktorá v tom čase študovala

v maturitnom ročníku na strednej T. F. G., pričom táto triedna učiteľka ich požiadala o pomoc, pretože A.
nemala kde bývať. Postupne sa dozvedeli o všetkých súrodencoch, že sa o nich matka nedostatočne
stará a že v podstate nemajú kde bývať. A. hneď prichýlili, vybavili jej bývanie v zariadení D. E. v O.. Tam
A. prebývala v ich kancelárii pár mesiacov, pretože iný priestor pre ňu vtedy nemali. Postupne nadviazalikomunikáciu s jej ďalšími súrodencami, teda sestrou H. a bratom G.. Začal sa teda proces stretnutia
s celou rodinou. Títo traja súrodenci majú ešte najmladšieho brata P., ktorý v tom čase býval u svojej
starej matky z matkinej strany. Snažili sa nájsť pre týchto mladých ľudí bývanie, teda byt, čo však nebolo

ľahké, pretože málokto je ochotný poskytnúť bývanie trom mladým ľuďom. Ich organizácia disponuje
projektom Dostupné sociálne bývanie, ktorým zabezpečujú bývanie v bytoch pre ľudí, ktorí si to nemôžu
dovoliť. Takýmto spôsobom sa im podarilo získať v lete 2021 aj byt pre A., H. a G. v D. E. F.. Jednalo
sa o dvojizbový byt na G. S. F. D. E. F.. Nasťahovali sa tam všetci traja zhruba v tom istom čase. G.
dovtedy žil v katastrofálnych podmienkach u svojej matky v D.. Najmenší P. vtedy zostal bývať u svojej

starej matky v C.. Do uvedeného bytu sa teda všetci traja A., H. a G. nasťahovali a začali tam spolu žiť
ako rodina. Boli neskutočne šťastní. To si ani neviete predstaviť, čím všetkým si oni prešli. Ako sa každý
sám za seba pretĺkal životom a potom sa konečne stretli v tomto byte. Veľmi sa tešili. G. bol taký pilier
celej ich rodiny. Mal takú výnimočnú vlastnosť, že sa vedel s ľahkosťou pozerať aj na vážne situácie.
Toto im všetkým veľmi pomáhalo. G. už mal v tom čase skončenú školu, vyučil sa za elektrikára a začal
si dorábať maturitu. Mával rôzne brigády, často ho na tieto brigády volali, pretože bol veľmi šikovný. Bol

v podstate jediným zdrojom príjmu pre celú rodinu. A. ešte študovala a H. ešte nebola plnoletá. Ich vzťah
bol neskutočný. G. bol vzorom aj pre malého P.. P. ho aj v súčasnosti veľmi spomína a chce byť ako
on. Chce sa tiež vyučiť za elektrikára. G. mal v sebe také neskutočné čaro. V iných rodinách to býva
mama, ktorá je vždy nápomocná pre celú rodinu. A v tejto ich rodine to bol práve G., ktorý vedel pomôcť
všetkým, keď to bolo potrebné. Oni traja ako rodina sa konečne stretli v danom byte a akoby sa úplne

ozdravili po tom všetkom, čím si v živote prešli. V súčasnosti majú dievčatá veľké problémy, odkedy G.
odišiel. Akoby stratili stabilitu v živote. Úplne ich to zlomilo. Vypočutá svedkyňa ďalej uviedla, že A., H.
a G. mali v živote časté straty. Každá jedna strata, i tá najmenšia, ich v ich živote veľmi traumatizovala.
Jednalo sa o straty bezpečia, rodiny, rodinnej pohody, lásky, celkovo straty základných potrieb. Traumy
z týchto strát tieto deti nemali ako spracovať, čo ich ďalej veľmi traumatizovalo. Po tom, ako sa tieto

deti stretli spoločne v jednom byte, ich to úplne ozdravilo. Bol to proces, ktorý samozrejme istú dobu
prebiehal, ale bolo to viditeľné. Oni traja sa v predmetnom byte spojili ako rodina. Bol to pre nich nový
začiatok. Oni sami to aj tak popisovali, že je rodina konečne pokope, že urobili hrubú čiaru a idú žiť akoby
odznova. G. bol pre obe dievčatá prínosom pre ich každodenný život aj v tom, že vedel aj zložitejšie
situácie v živote odľahčiť. Týmto pomáhal aj obom sestrám. D. A. sa v nedávnej dobe vyjadrila, že G.

bol jej akoby kamarátom a zároveň aj otcom. G. samozrejme pomáhal doma aj fyzicky. Napríklad varil.
Tiež aj v kuse niečo majstroval. Napríklad si pamätá, že v tom čase boli boom tzv. led pásky, ktoré G.
montoval rôzne po byte, aby mali pekne. Ona ich rodinu sprevádzala aj v čase predmetnej nehody.
Pamätá si, že jej vtedy na druhý deň volala ráno A., že nevie nájsť, kde je G.. Vedela, že sa stalo niečo
zlé, pretože telefonovali jej babke, že mal nehodu, ale nevedela, v ktorej nemocnici je, preto jej pomáhali

nájsť nemocnicu, v ktorej G. ležal. Potom následne A. potrebovala aj psychologickú pomoc. Aj s týmto
jej pomáhali. No, bolo to veľmi ťažké obdobie. Dievčatá chodili často za G. do nemocnice do J. G.. Bolo
to však pre nich veľmi ďaleko. Aj preto sa aj ich organizácia trochu pričinila o to, že sa urobil prevoz G.
do nemocnice do D. E. F., aby to mali dievčatá za ním bližšie. Dievčatá jej vždy popisovali, ako G. hýbe
rukou, ako mu idú slzy. Dievčatá mali nádej do poslednej chvíle, že bude nažive. Dokonca deň pred

jeho smrťou jej popisovali, ako začal hýbať nohou. Preto jeho smrť na druhý deň bola pre nich veľmi
nečakaná a bolestivá. Aj pre ňu samú je veľmi ťažké o tom hovoriť, pretože to s dievčatami prežívala. D.
G. dievčatá utrpeli veľkú ujmu, a to nielen emocionálnu, keďže stratili stabilitu v rodine, ale aj finančnú,
keďže G. bol veľkým finančným prínosom do rodiny. Aj v súčasnosti ich organizácia Úsmev ako dar
stále sprevádza sestry B. a aj ich najmladšieho brata P., ktorý už dva roky býva u dievčat, pričom A.

požiadala na súde o jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. P. má v súčasnosti 15 rokov.
Vždy, keď majú nejaký problém, ona im s ním pomáha. Teraz aktuálne hľadala čeľustného ortopéda pre
P., keďže v D. E. F. sú všetci obsadení. Aj s týmto problémom sa im budú snažiť pomôcť aj finančne.
Pred pár mesiacmi zasa pomáhali H. s problémami ohľadne šikany na škole. Osobne si myslí, že keby
žil G., tento problém by bol vyriešil on sám. Ich aktuálna finančná situácia je taká, že A. má príspevok

vo výške 248,- eur za náhradnú osobnú starostlivosť za H., potom má 60,- eur rodinné prídavky na H.
a 60,- eur rodinné prídavky na P.. Okrem toho H. chodí upratovať sprchy, WC a šatne v nejakom fitku,
kde si zarobí od 100,- do 200,- eur mesačne podľa odpracovaných hodín. Aj A. si privyrábala rôznymi
brigádami, avšak tento školský rok končí vysokú školu, bude promovať, a tak sa chce v súčasnosti viacej
sústrediť na štúdium. Emocionálne rozpoloženie A. a H. v dôsledku straty G. je aj v súčasnosti veľmi zlé.

Hocikedy plačú. Väčšinou nechcú o tom ani moc hovoriť. Vypočutá svedkyňa ďalej uviedla, že prácu
sociálnej pracovníčky v organizácii Úsmev ako dar robí 25 rokov. Dostala aj ocenenie od ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny ako Sociálny čin roka, a to práve za túto rodinu, čo bolo myslí, že v roku 2021.
Vtedy ešte G. žil.17. Súd napokon na pojednávaní dňa 22.10.2025 vykonal dokazovanie aj prehratím žalobkyňami
predloženého DVD, na ktorom boli zachytené dve videonahrávky, a to jednak videonahrávka z Vianoc
2021 a jednak komerčná videonahrávka natočená občianskym združením Úsmev ako dar.

18. Keďže žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred vyhlásením rozsudku podaním
doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 01.12.2025 zobrali žalobu späť v časti ohľadne zaplatenia
sumy 5.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy pre každú zo žalobkýň, súd konanie v tejto časti
postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keďže žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby
vyslovil súhlas podaním doručeným tunajšiemu súdu osobne dňa 04.12.2025 (výrok I. tohto rozsudku).

19. Predmetom konania, nedotknutom vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby, tak zostal nárok
žalobkýň na náhradu nemajetkovej ujmy pre každú z nich vo výške 15.000,- eur.
20. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
21. Bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/10/2023-424 zo dňa 23.05.2023
súd schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom, obhajcom a pôvodným žalovaným 1/ ako
obvineným, v zmysle ktorej bol pôvodný žalovaný 1/ H. G. uznaný vinným, že dňa 26.02.2022 v čase

okolo 00.09 hod. v obci D. J. viedol osobné motorové vozidlo zn. G. I. K.: J. v smere do mesta J. G.
po rýchlostnej ceste R3, kedy v km 3,700 z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy poveternostným
podmienkam - tma a hmla, pri rýchlosti 80 - 87 km/h, s dohľadnosťou do cca 20 metrov, ktorej
zodpovedá primeraná rýchlosť 30 - 38 km/h, nesprávnej techniky jazdy, neskorej reakcie pri spozorovaní
zapnutých stretávacích a výstražných svetiel vozidla odťahovej služby zn. L. M. H. EČV: J. stojaceho

v protismere, prešiel s vozidlom vpravo mimo vozovku na krajnicu a ľavou časťou svojho vozidla zachytil
ľavú časť odťahového vozidla a následne tam stojaceho G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel akútny
krvný výron pod tvrdým mozgovým obalom, čelovo spánkovo temeno záhlavnej oblasti vpravo - SDH
subdurálny hematóm, krvný výron nad tvrdým mozgovým obalom temeno spánkovej oblasti vľavo -
EDH epidurálny hematóm, pomliaždenie a krvný výron mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo,

známky zvýšeného vnútrolebečného tlaku s vtlačením mozgu pod šiator lebky vpravo na podklade
opuchu mozgu (kónus mozgu), poúrazový opuch mozgu s mozočkovým kužeľom, zlomeninu spánkovej
kosti vľavo so zasahovaním do strednej jamy lebečnej spodiny až na krídlový výbežok klinovej kosti
vľavo, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu vľavo, tri tržné rany spánkovo temennej oblasti hlavy vľavo
a tržnú ranu na prednej strane ľavého predkolenia, pričom mozgovo lebečné poranenie bolo v priamej

príčinnej súvislosti s rozvojom následných komplikácií a v určitom časovom odstupe viedlo k rozvoju
následných komplikácií - centrálnej mozgovej smrti, zápalu mozgových obalov a opuchu mozgu, ktoré
boli bezprostrednou príčinou jeho smrti dňa 30.04.2022, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s

§ 138 písm. h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest domáceho väzenia vo výmere 2 roky a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, pričom súd žalobkyňu 1/
ako poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.05.2023.
22. Ďalej bolo zistené, že motorové vozidlo zn. G. I. K.: J., ktorým bola spôsobená uvedená dopravná

nehoda, bolo v čase nehody zmluvne poistené u žalovaného (pôvodne žalovaný 2/) - povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - Poistka číslo: XXX XXX
XXXX/XXXXX, pričom uvedená dopravná nehoda bola žalovanému ako poisťovni riadne ohlásená.
23. Tiež bolo zistené, že žalobkyne sú vo vzťahu ku G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel v priamej
príčinnej súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou dňa 30.04.2022, sestrami, a to žalobkyňa 1/ staršou

sestrou (staršia od G. o 1 rok) a žalobkyňa 2/ mladšou sestrou (mladšia od G. o 2 roky).
24. Žalobkyne si teda podanou žalobou uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený
zásah do ich súkromia (v dôsledku straty ich brata G. B., ktorý zomrel následkom uvedenej dopravnej
nehody zavinenej pôvodným žalovaným 1/) každá, po čiastočnom späťvzatí žaloby, vo výške 15.000,-
eur.

25. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“),
každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
26. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
27. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
28. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následkytýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
29. Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 01.03.2000 sp.zn. II ÚS 517/99 (aplikovateľného aj v
podmienkach slovenskej právnej úpravy) interpretoval obsah práva na ochranu súkromia, poukazujúc
na rozhodnutia Európskej komisie a Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúce sa interpretácie

a aplikácie čl. 8 ods. 1 Dohovoru (prípady Niemetz, Keegan, Berrehab). Podľa právneho názoru
vysloveného v tomto náleze rešpektovanie súkromného života musí do určitej miery zahŕňať aj právo
na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami - súčasťou súkromného života je tiež
rodinný život, zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými.
30. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ust. § 11 Občianskeho zákonníka chráni v rámci práva na
súkromie aj právo na rodinný život. Z tohto dôvodu súd na prvom mieste skúmal, či zo strany pôvodného

žalovaného 1/ H. G. došlo k neoprávnenému zásahu do tohto práva žalobkýň, ako aj, či vzniknutá ujma
(strata brata G.) je v príčinnej súvislosti s týmto zásahom, pričom dospel k záveru, že tomu tak je.
Je nepochybné, že strata blízkeho človeka, ktorým brat G. pre žalobkyne nepochybne bol, spôsobila
pozostalým žalobkyniam ujmu, pretože smrťou tejto blízkej osoby (brata) žalobkyne stratili možnosť
ďalšieho budovania rodinného života spoločne s ním a zároveň prišli o možnosť rozvíjania vzájomných

súrodeneckých vzťahov, ktoré boli dovtedy veľmi súdržné, čo vyplynulo nielen z výsluchu samotných
žalobkýň, ale aj z výsluchu svedkyne L. L. D., ktorá ako sociálna pracovníčka občianskeho združenia
Úsmev ako dar, pobočka G. túto rodinu od septembra 2020 sprevádzala. Uvedená ujma bola pritom
vyvolanásmrťouichbrataG.,ktoránastalavpríčinnejsúvislostisoskutkom,ktoréhosadopustilpôvodný
žalovaný 1/ a za ktorý bol odsúdený. Tento skutok má pritom povahu neoprávneného zásahu, aký má

na mysli ust. § 13 Občianskeho zákonníka.

31. Pokiaľ žalovaný (pôvodne žalovaný 2/) namietal, že žalobkyne ako sestry zomrelého G. B. nie sú
najbližšími rodinnými príslušníkmi, s daným názorom sa súd nestotožnil. Je totižto potrebné uviesť, že
vzťahy v rámci jednotlivých rodín sú vždy individuálne a jedinečné, a preto nie je možné bez ďalšieho

konštatovať, že súrodenec nie je najbližší rodinný príslušník. Tak tomu ostatne bolo aj v tomto prípade,
keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že uvedené osoby (žalobkyne a ich brat G.
B.) boli slobodné, bezdetné a ich rodičia o nich nielenže neprejavovali skutočný záujem, ale dokonca
boli z ich strany v minulosti vystavené násilnému a alkoholickému správaniu, v dôsledku čoho sa tieto
deti sami, vyslovene vďaka svojej vzájomne súdržnosti, „pretĺkali“ životom, pričom po istý čas boli

umiestnené aj v detskom domove. Za týchto okolností preto súd nemal pochybnosti o tom, že žalobkyne
ako sestry zomrelého G. boli skutočne s G. najbližšími rodinnými príslušníkmi. S uvedeným záverom
ostatnekorešpondujeajskutočnosť,žeodleta2021spoločnebývalivbytevD.E.F.(totobývanieimbolo
zabezpečené zo strany občianskeho združenia Úsmev ako dar), trávili spolu čas (vrátane posledných
spoločných Vianoc 2021), vzájomne si pomáhali a podporovali sa (aj po finančnej stránke najmä zo

strany G., ktorý už bol vyučený ako elektrikár a privyrábal si rôznymi brigádami). Uvedené opäť vyplynulo
nielen z výsluchov žalobkýň a svedkyne L. L. D., ale aj z nájomnej zmluvy zo dňa 19.01.2021 (kde ako
nájomcadvojizbovéhobytuč.XXE.G.S.U.XXF.D.E.F.spoločnesožalobkyňamivystupovalajichbrat
G.) a napokon aj z prehratého videa z Vianoc 2021. S ohľadom na uvedené je preto možné konštatovať,
že žalobkyne a ich brat G. B. boli skutočne najbližšími rodinnými príslušníkmi. Takýto záver je napokon

aj v súlade s ust. § 116 ods. 1 pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, ktorý definuje osobu blízku
ako príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela. To znamená, že aj zákonodarca stavia na tú istú
úroveň nielen osoby v priamom rade a manžela, ale takisto aj súrodenca. Týmto je teda zároveň daná
aktívna vecná legitimácia žalobkýň v tomto spore, ktorú namietal žalovaný (pôvodne žalovaný 2/).

32. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, či je žalovaný (pôvodne žalovaný 2/) v spore pasívne vecne
legitimovaný, pričom dospel k záveru, že tomu tak je, keďže motorové vozidlo zn. G. I. K.: J., ktoré viedol
H. G. a ktorým bola spôsobená predmetná nehoda, bolo v čase nehody zmluvne poistené u žalovaného
(ako to vyplýva aj z bodu 22. odôvodnenia tohto rozsudku).

33. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, toto zákonné ustanovenie
za určitých podmienok poskytuje možnosť priznať fyzickej osobe zadosťučinenie v peniazoch, ktorého
hranicu nevymedzuje. Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu.
Súd je povinný vychádzať z okolností, za ktorých k ujme došlo, ako aj zo závažnosti vzniknutej ujmy, sprihliadnutím k sledovanému cieľu, t.j. primerane s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,
zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Z uvedeného
vyplýva, že aj pri určení výšky relutárnej satisfakcie musí byť zohľadnená predovšetkým satisfakčná

funkcia priznávanej peňažnej sumy, ktorá má zaistiť zmiernenie nemajetkovej ujmy vzniknutej na
osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
rozhodujúca úvaha súdu, ktorá samotná podlieha hodnoteniu. Zákonom stanovenými kritériami sú
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu do osobnostných práv fyzickej osoby
došlo.

34. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nastolené otázky súvisiace s posúdením
primeranosti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch boli riešené napríklad v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených pod sp.zn. 4Cdo/139/2011, 7Cdo/215/2020, 7Cdo/73/2021,
R 3/2022, R 29/2001.

35. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2012 sp.zn. 4Cdo/139/2011 vyplýva, že ,,pre určenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve
kritéria: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho
trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia a ďalej veľmi široko chápané
okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pričom vždy musia

byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne,
napríklad, aký je podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyusťujúcej do
neoprávneného zásahu. Druhé kritérium a to okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovené
zámerne veľmi všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe,
tak k osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila, napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného

zásahu len o určitú ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel. Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení
konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na
tomto mieste dostáva veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuť na
najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Osobné
amajetkovépomeryškodcunemajúpriamyvplyvnapriznanúvýškunemajetkovejujmy.Súdmusípritom

však vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne
hľadiská. Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou
navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu.
V danom prípade bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť blízkej osoby (dcéry) rodičom
každému z nich vo výške 15 000 eur a súrodencom každému z nich vo výške 2 000 eur, zohľadnením

straty dieťaťa, ktorá je pre rodiča vždy mimoriadnym zásahom do jeho súkromného a rodinného života.
Ďalej spolužitie v spoločnej domácnosti, poskytovanie vzájomnej starostlivosti, blízky citový vzťah, lebo
sa jednalo o dcéru, ktorá bola hybnou silou ich domácnosti“.

36. V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2022 sp.zn. 7Cdo/215/2020 k otázke stanovenia

kritérií pre rozhodovaciu súdnu prax najvyšší súd poukázal na to, že ,,stanovenie kritérií nie je celkom
možné v podmienkach samotného dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Jadro
nastoleného problému je možné primárne riešiť skôr v oblasti zákonodarnej činnosti zmenou zákona,
ako prostredníctvom súdno-aplikačnej praxe (m.m. sp.zn. 7Cdo/204/2018)“.

37. V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp.zn. 7Cdo73/2021 k otázke výšky
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, najvyšší súd uviedol, že ,,je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej konkrétnej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej
ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo

pre iné prípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je zo širších hľadísk to, aby sa vyriešením
niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia
prax dovolacieho súdu, je na mieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky,
akou je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky

náhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a
nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej
nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť“.38. V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2022 sp.zn. 7Cdo/252/2021, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 najvyšší

súd prijatím judikátu pod R 3/2022 v znení v prvej vety judikoval ,,právo na náhradu nemajetkovej
ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej
usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného
zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“.

39. Napokon z prijatého judikátu R 29/2001 vyplýva právna veta v znení: „Samotná závažnosť ujmy
vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným
kritériom pre určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky musí súd prihliadať aj
na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby
postihnutej, ako aj u osoby, ktorý neoprávnený zásah spôsobila“.

40.Pokiaľžalovaný(pôvodnežalovaný2)eštenamietal,žežalobkynesúplnoletéasamostatnéosoby,aj
túto námietku považoval súd za nedôvodnú. Náhrada nemajetkovej ujmy totižto plní satisfakčnú funkciu,
zmyslom ktorej je zaistenie zmiernenia nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnosti postihnutej fyzickej
osoby. G. B. mal v čase nehody 19 rokov, žalobkyňa 1/ mala v tom čase 20 rokov a žalobkyňa 2/

dokonca 17 rokov, takže ešte ani nebola plnoletá. Všetky tri osoby (súrodenci) tak boli v uvedenom
čase vo veľmi mladom veku, kedy majú (resp. mali v prípade G.) prakticky celý život iba pred sebou,
takže o to bolestivejšie ich musela uvedená tragédia zasiahnuť. Ak teda žalovaný argumentoval
vekom žalobkýň, táto jeho námietka nebola dôvodná, pretože žalobkyňa 2/ nebola v čase nehody ani
plnoletá, ale predovšetkým schopnosť postarať sa o seba nebola vo vzťahu k uplatnenému nároku ani

úplne relevantná, keďže žalobkyne požadujú náhradu nemajetkovej ujmy za tragickú smrť ich brata
predovšetkým z dôvodu, že medzi nimi existovalo veľmi silné súrodenecké puto, ktoré bolo v dôsledku
uvedenej nehody navždy pretrhnuté.

41. Obrana žalovaného (pôvodne žalovaný 2/) ďalej spočívala v tom, že žalobkyňami požadovaná

náhrada nemajetkovej ujmy (po čiastočnom späťvzatí žaloby pre každú z nich vo výške 15.000,- eur) je
s ohľadom na okolnosti daného prípadu a ustálenú rozhodovaciu prax neprimerane vysoká.

42. Po zvážení všetkých okolností daného prípadu súd napokon výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre
každú zo žalobkýň ustálil na sumu 12.000,- eur, ktorú považoval za primeranú. Podľa názoru súdu

takáto suma ani neodôvodnene a ani neprimerane neobohacuje žalobkyne, a to práve s ohľadom
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zohľadňuje pritom
stratu ich brata G., ako najbližšej osoby, s ktorým ich spájalo veľmi silné súrodenecké puto, čo sa
ostatne prejavilo aj v tom, že na prahu dospelosti bývali spoločne v prenajatom byte v D. E. F., kde
si boli jeden druhému vzájomnou oporou. V situácii, kedy sa oprávnene domnievali, že sa ich životy

začali uberať správnym smerom (po zažitých negatívnych skúsenostiach z detstva, kedy sa museli
sami, bez podpory rodičov, doslova pretĺkať životom) prišla uvedená tragická nehoda, ktorá zásadne
negatívnym spôsobom ovplyvnila ich životy. Danú blízkosť ostatne preukazuje aj fakt, že to boli práve
žalobkyne, ktoré usilovali o to, aby bol ich brat G. po nehode premiestnený z nemocnice v J. G. do
nemocnice do D. E. F., kde ho mohli častejšie navštevovať. To sa im ostatne aj podarilo, ale zakrátko

došlo k rozvoju závažných zdravotných komplikácií G. (centrálnej mozgovej smrti, zápalu mozgových
obalov a opuchu mozgu), ktoré dňa 30.04.2022 viedli k jeho úmrtiu. Súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/10/2023-424 zo dňa 23.05.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.05.2023, z ktorého vyplýva, že pôvodný žalovaný 1/ H. G. spáchal uvedený
čin závažnejším spôsobom konania, t.j. porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, nakoľko

neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam (tme a hmle), keď pri rýchlosti 80 - 87 km/h
sdohľadnosťoudocca20metrovmalviesťmotorovévozidloprimeranourýchlosťou30-38km/h,pričom
nesprávnou technikou jazdy a neskorou reakciou pri spozorovaní zapnutých stretávacích a výstražných
svetiel vozidla odťahovej služby prešiel s vozidlom vpravo mimo vozovku na krajnicu a ľavou časťou
svojho vozidla zachytil ľavú časť odťahového vozidla a následne tam stojacieho G. B.. Zo záverov

znaleckého posudku č. 23/2022 zo dňa 28.04.2022, vypracovaného N. O. P., znalcom v odbore Cestná
doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave, súčasne vyplynulo, že G. B. nemal možnosť dopravnej
nehode zabrániť, a teda že pôvodný žalovaný 1/ tak mal 100 %-ný podiel viny na usmrtení G. B.. Preto
v danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Pri zohľadnenívýšky požadovanej náhrady súd súčasne zohľadnil aj to, že zo strany pôvodného žalovaného 1/ išlo
o nedbanlivostné konanie, pričom zobral do úvahy aj fakt, že pôvodný žalovaný 1/ dobrovoľne uhradil
dňa 09.02.2023 poštovou poukážkou na adresu žalobkyne 1/ sumu 3.250,- eur ako náklady spojené

s pohrebom G. B. (doklad založený v spise na č.l. 45). Preto súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre
každú zo žalobkýň ustálil na sumu 12.000,- eur, pričom vo zvyšnej časti, prevyšujúcej túto výšku, žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
43. Pokiaľ žalovaný odkazoval na príslušnú judikatúru, súd v súlade s uznesením Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.06.2021 sp.zn. 7Cdo/73/2021 uvádza, že výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je

vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej konkrétnej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o
priznanínáhradynemajetkovejujmyjezaloženénariešeníčistoindividuálnychotázok,ktorénemôžebyť
považované za pravidlo pre iné prípady. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na
určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je preto potrebné postupovať vždy diferencovane v každom
konkrétnom prípade a nezotrvávať na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci

určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy,
keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť.

44. Navyše je ešte potrebné zdôrazniť aj to, že súdy aktuálne aj s ohľadom na meniacu sa hospodársku,
spoločenskú situáciu a narastajúcu infláciu priznávajú vyššie sumy náhrady nemajetkovej ujmy.

Konkrétne ide napríklad o rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/36/2022-163 zo dňa 19.04.2023
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/125/2023, kde súd priznal
manželke 25.000,- eur, plnoletému synovi 20.000,- eur a maloletej dcére 25.000,- eur alebo o
rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 27C/80/2022-202 zo dňa 19.02.2024 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/72/2024 zo dňa 02.04.2025, kde súd priznal synovi

15.000,- eur alebo rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 49C/35/2023-222 zo dňa 25.01.2024 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/137/2024 zo dňa 25.03.2025, kde súd
priznal piatim plnoletým deťom 16.000,- eur, 15.000,- eur, 13.000,- eur a dvom po 10.000,- eur.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256

ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyniam proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 75 %. Čo
sa týka žalobou uplatneného nároku - nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, v takomto type sporu nie
je možné aplikovať výlučne princíp úspechu vo veci, keďže výška takéhoto plnenia závisela od úvahy
súdu (sudcovské právo), takže žalobkyne boli ohľadne tohto nároku plne úspešné, hoci im súd namiesto
požadovaných (po čiastočnom späťvzatí žaloby) pre každú po 15.000,- eur priznal každej po 12.000,-

eur. Keďže však žalobkyne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.12.2025 zobrali žalobu späť
každá v časti ohľadne zaplatenia sumy 5.000,- eur (pôvodne požadovali totižto každá po 20.000,- eur),
v tejto časti žalobkyne procesne zavinili zastavenie konania. Preto súd matematicky vyčíslil úspech
žalobkýň na 75 % a a ich neúspech na 25 %, z čoho vychádza čistý úspech žalobkýň v rozsahu 50 %,
ktorý im súd priznal. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.