Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214315
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7515214315.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov Mgr.

Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XX, E., právne zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20,
Košice, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, D., právne
zastúpenéhoJUDr.KarinBenčJuhásovou,advokátkousosídlomHúskova19,Košicevkonaníourčenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. H. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, o odvolaní matky, otca a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k.

39C/685/2015 – 1067 zo dňa 24.10.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice č.
k. K2-39C/685/2015 – 1354 zo dňa 27.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zverení maloletého, o povinnosti otca a maloletého podrobiť sa
asistovanému styku.

III. Mení rozsudok vo výrokoch o náhrade trov konania štátu tak, že štátu náhradu trov konania
nepriznáva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie otcovstva k maloletému B. H. a úprava výkonu rodičovských práv
a povinností. V priebehu konania Okresný súd Košice II rozsudkom z 8.6.2017 č.k. 39C 685/2015-228

v spojení s opravným uznesením z 15.8.2017 č.k. 39C 685/2015-253 určil, že A. F. je otcom mal. B.
H. a zveril ho do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávneného ho zastupovať a spravovať jeho
záležitosti v bežných veciach, otca zaviazal prispievať na jeho výživu 180 eur mesačne, určil dlžné a
upravil styk otca s dieťaťom. Otca dieťaťa zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 371,92 eur a súdny
poplatok vo výške 66 eur v mesačných splátkach po 10 eur od právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok a zaviazal ho nahradiť trovy konania matke v plnej výške. V prevyšujúcej časti
návrh zamietol. V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7CoP/157/2018-325 zo

dňa29.1.2019zrušilrozsudokvnapadnutýchvýrokochourčenívýživného,odlžnomvýživnom,oúprave
styku, o trovách štátu, o povinnosti otca zaplatiť súdny poplatok, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti, ako aj o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Výroky rozsudku o určení otcovstva, zverení maloletého do osobnejstarostlivosti matky a zastupovaní dieťaťa neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, takže
neboli predmetom ďalšieho konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Následne Okresný súd Košice II, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

ZverujemaloletéhoB.H.C.nar.XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ktoráhobudezastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. H. C. sumou 130 € mesačne počnúc
dňom 30.5.2015 do 31.8.2018, sumou 150 € mesačne počnúc dňom 1.9.2018 do 31.8.2021 a sumou
180 € mesačne počnúc dňom 1.9.2021 do budúcna a to do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred

k rukám matky.

Dlžné výživné vo výške 5.070,78 € j e otec maloletého p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od doručenia
rozsudku k rukám matky.
U k l a d á otcovi a maloletému B. H. p o v i n n o s ť podrobiť sa asistovanému styku v Centre pre deti a

rodiny Nižná Kamenica každý piatok v kalendárnom roku od 17.00 hod. do 19.00 hod. Matka maloletého
j e p o v i n n á v tomto čase zabezpečiť účasť maloletého B. H. na asistovanom styku s otcom.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Š t á t má voči matke a otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania vo výške 371,92 €.

Matka j e p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 185,96 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

Otec j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 185,96 € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 4, § 25 ods. 2, §

26, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku („ďalej len CMP“).

4. Súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa

a schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Výživné určil za tri obdobia a to od jeho
narodenia od 30.5.2015 do 31.8.2018, od 1.9.2018, teda od doby, kedy nastúpil do materskej školy do
31.8.2021 a od 1.9.2021, teda od nástupu na základnú školu. O styku rozhodol v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/161/2022-146 zo dňa 7.9.2022. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V súlade s § 57 CMP

rozhodol o náhrade trov štátu za vykonané znalecké dokazovanie a zaviazal oboch rodičov na náhradu
trov konania štátu rovnakým dielom.

5. Následne súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom doplnil odvolaním napadnutý rozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. 39C/685/2015-1067 zo dňa 24.10.2022 ďalšími výrokmi tak, že otec je

oprávnený stretávať sa s mal. B. H. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 11.00 hod.
do 17.00 hod. za prítomnosti matky, s tým že otec dieťa v stanovenom čase prevezme od matky pred
dverami jej bytu a po ukončení styku dieťa odovzdá matke pred dverami jej bytu. Matka je povinná
dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať otcovi pred dverami jej bytu a
po ukončení styku dieťa od otca prevziať pred dverami jej bytu a je oprávnená byť pri styku prítomná.

Súd prvej inštancie v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že asistovaný styk nepriniesol žiadaný
efekt, súd preto do budúcna nenariadil asistovaný styk. Takisto neprichádzalo do úvahy ani neupravovať
styk otca so synom, keďže by to mohlo viesť k tomu, že styk by realizovaný nebol vôbec, keďže v otázke
styku rodičia majú úplne protichodné názory, nevedia sa zhodnúť ani na spôsobe, ani na rozsahu styku.Nariadenie znaleckého dokazovania by jednak predĺžilo trvanie sporu a jednak predlžovalo obdobie
nestretávania sa otca so synom, pričom práve naopak úprava styku zabezpečí podporu a rozvíjanie
ich vzájomného vzťahu. Styk otca so synom súd upravil so zohľadnením odporúčania kolízneho

opatrovníkavprítomnostimatky.Prihliadolnato,žemaloletýnemásotcomvytvorenýžiadnyvzťah, otec
sa s maloletým nestretol vôbec od marca 2023. Aj z asistovaných stretnutí maloletého s otcom za účasti
psychológa vyplynulo, že maloletý reagoval nervózne, podráždene a v strachu, bol v napätí a v strese,
čo uviedla aj právna zástupkyňa otca na pojednávaní, preto je nevyhnutná prítomnosť matky pri styku
do času, pokiaľ sa nezlepší vzťah mal. B. s otcom. Dieťa pre svoj vyvážený osobnostný rozvoj potrebuje

kontakt s oboma rodičmi, a pre svoje ďalšie fungovanie potrebuje vzor - model správania ako matky,
tak aj otca. Je aj v záujme matky, aby sa vytvoril resp. prehĺbil vzťah otca so synom prostredníctvom
upraveného stretávania. Súd pri takto upravenom styku rešpektoval aj právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citovéväzby,ktorémávytvorenékmatkeaabsentujúresp.súnanízkejúrovnikotcovi,vývinovépotreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pokiaľ má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej

starostlivosti povinnosť podieľať sa na výžive dieťaťa, t.j. platiť výživné, na druhej strane tomu má
zodpovedať aj jeho právo, a taktiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Vyššie uvedené právo otca a syna súd zabezpečil prostredníctvom
úpravy styku. Pri úprave frekvencií stretnutí vychádzal z toho, že otec a syn sa už dlhšiu dobu nestretli,

nekomunikovali spolu, a vytvorenie resp. obnovenie vzťahu medzi nimi vzhľadom na uplynutie dlhého
času, kedy maloletý nemal kontakt s otcom si vyžaduje postupnosť, trpezlivosť a citlivý prístup, aby si
na pravidelný styk s otcom zvykol, nebolo to pre neho zaťažujúce a stresujúce, neohrozovalo ďalší
psychickýacitovývývin avnímalstykajsotcomakoprirodzenúsúčasťživota,doktoréhopatriaobidvaja
rodičia, t.j. nielen matka, ale aj otec. Do budúcna, ak dôjde k zlepšeniu vzťahov medzi otcom a synom je

možnosť zmeny rozhodnutia o styku, či už vo vzťahu k intenzite stretnutí, ako aj v prítomnosti iných osôb
pri styku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 1, ods. 4, § 25 ods. 2, § 26 zákona o rodine,
§ 110 CMP, § 225 CSP.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka, otec a kolízny opatrovník.

7. Kolízny opatrovník podal odvolanie proti výroku o styku napadnutého rozsudku. Podľa kolízneho

opatrovníka je spolupráca s odborníkom žiadúca za účelom úpravy vzťahov medzi rodičmi, medzi otcom
a maloletým, zlepšenia rodičovskej komunikácie, eliminácie napätia a posilňovania vzťahu syna k otcovi
postupnými krokmi za pomoci psychológa.

8. Otec maloletého podal odvolanie proti výroku o úprave styku otca s maloletým synom v zmysle ust. §

365písm.f),písm.h)zákonač.160/2015Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP).Namieta,žesúd
prvej inštancie pri úprave styku s maloletým postupoval neprofesionálne, pretože po viac ako siedmich
rokov súdneho konania sa stotožnil s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/161/2022-146
zodňa7.9.2022.Zdôraznil,že kstretávaniusmaloletýmsynomnedochádzazdôvodovnastranematky,
ktorá úmyselne stretnutia otca so synom marí a maloletého vo vzťahu k otcovi negatívne ovplyvňuje.

Matka vystavuje maloletého syna konfliktu lojality, pri stretnutiach otca so synom do týchto neoprávnene
zasahuje. Považuje za nemysliteľné, aby aj naďalej bol jeho styk s maloletým synom upravený len na 8
hodín mesačne v Centre pre deti a rodiny I. E. bez akéhokoľvek časového obmedzenia a bez akejkoľvek
ďalšej kontinentálnej úpravy styku so synom, bez prítomnosti iných osôb a v širšom rozsahu. Súd prvej
inštancie podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil najlepší záujem maloletého dieťaťa, pretože mu

bezdôvodneodoprelprávonavýchovu,starostlivosťastretávaniesasotcom.Otecnavrhol,abyodvolací
súd upravil stretávanie otca so synom každý piatok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. v neprítomnosti
matky pod dohľadom odborného subjektu a to Centra pre deti a rodiny po dobu troch mesiacov odo
dňa právoplatnosti rozsudku, pričom matka je povinná v tomto čase zabezpečiť účasť maloletého syna
na asistovanom styku s otcom; po uplynutí doby troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý

piatok v párnom kalendárnom týždni v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom
kalendárnom týždni v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. v neprítomnosti matky, pričom otec prevezme
maloletého pred začiatkom styku v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ho po skončení styku
matke odovzdá.9. Matka maloletého podala odvolanie proti výrokom o výživnom, dlžnom výživnom, trovách konania
a trovách štátu napadnutého rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd uložil otcovi prispievať na výživu

maloletého B. H. sumou 250 eur za obdobie od 30.05.2015 do 31.08.2021 a sumou 300 eur od
01.09.2021 do budúcna a dlžné výživné uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od doručenia
rozsudku; uložil otcovi povinnosť nahradiť matke trovy konania vo výške 100%; vyslovil, že štát má voči
otcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 371,92 eur; uložil otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy
konania vo výške 371,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Matka svoje odvolanie odôvodnila

tým že súd prvej inštancie svojim postupom porušil jej právo na spravodlivý proces vo vzťahu k jej
právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, zároveň súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. O celkovej zmätočnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a o nesústredenom
postupe súdu svedčí fakt, že napadnuté rozhodnutie vo svojom prvom výroku obsahuje výrok o zverení
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s právom dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. O zverení

dieťaťa do jej osobnej starostlivosti bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 39
C/685/2015 - 228 zo dňa 08.06.2017, tento výrok nebol napadnutý odvolaním a stal sa právoplatným.
Súd prvej inštancie mechanicky v odôvodnení stručne zhrnul doterajší priebeh konania, uviedol čoho
sa jednotliví účastníci konania domáhali a následne citoval paragrafové znenie právnych predpisov. V
bodoch 29. a 30. odôvodnenia súd prvej inštancie vypočítava len vybrané príjmy a výdavky rodičov,

v bodoch 31. a 32. odôvodnenia opisuje ustanovenia zákona bez akejkoľvek úvahy, len uvádza ako
rozhodol o výške výživného v jednotlivých obdobiach odôvodnenia je len numerickým výpočtom dlžného
výživného s odôvodnením jeho splatnosti. K styku v bode 34. odôvodnenia sa opätovne len veľmi
stroho vyjadril a výroky o trovách. Bod 33. neodôvodnil vôbec. Dokonca odôvodnenie v bode 37. je
nesprávne, lebo matka už súdny poplatok zaplatila a žiada, aby súd zaviazal otca k jeho náhrade v

rámci priznanej náhrady trov tohto konania. Súd prvej inštancie nemenoval aké dokazovanie vykonal,
čo mal za preukázané, vzťah jednotlivých vo veci vykonaných dôkazov, neuvádzal žiadne teoretické
úvahy a výklady. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na otázky nastolené v konaní, ktoré mali pre
vec podstatný význam objasňujúc skutkový a právny základ rozhodnutia. K napadnutým výrokom
o výživnom, matka ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nepostupoval zákonným spôsobom, lebo pri

určovaní výživného opomenul základné východiská zákona pri určení výživného na maloleté dieťa.
Na strane otca ako povinného rodiča je potrebné vyhodnotiť nielen skutočné osobné, majetkové a
zárobkové pomery, ale v záujme ochrany maloletého dieťaťa je potrebné v danom prípade aplikovať na
pomery otca princíp potenciality jeho príjmov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je absolútne
zrejmé z akých oprávnených potrieb dieťaťa súd vychádzal, aké dokazovanie v tejto veci vykonal. Nie je

zároveň zrejmé ako sa súd vysporiadal s jej námietkami prezentovanými priebehu konania na súde prvej
inštancie vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým pomerom otca. Súd prvej inštancie riadne a zákonne
nevyhodnotil ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, pretože sa obmedzil iba na posúdenie
jeho preukázaného príjmu bez toho, aby posúdil celkovú jeho životnú úroveň, stav jeho majetku a jeho
mesačné výdavky. Súdu predložila aj dôkazy o čistom príjme otca z predaja automobilov, vo výške

prevyšujúcej sumu 11 000 eur, s čím sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Matka vo svojom
odvolaní napadla aj výrok rozsudku, ktorým súd uložil matke a otcovi povinnosť nahradiť trovy štátu
konania každému vo výške 185,96 eur. Zo skutkových okolností prezentovaných na začiatku konania a v
samotnom návrhu na začatie konania je zjavné, že neboli dané dôvody na to, aby otec mal pochybnosti
o svojom otcovstve. Úplne zmätočne vyznieva aj bod 37. odôvodnenia rozsudku, kedy súd konštatuje,

že nezaviazal rodičov na úhradu súdneho poplatku, nakoľko sú obaja oslobodení. Matka uhradila spolu
s návrhom súdny poplatok vo výške 66 eur, teda nie je zrejmé čo súd týmto ustanovením mienil.

10.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,ževsúdnomkonaníhodnoverneaspoľahlivopreukázal,
že dlhoročne pracuje pre zamestnávateľa Mesto Košice na pracovnej pozícii mestský policajt v zmennej

prevádzke. Táto pracovná pozícia zodpovedá jeho vzdelaniu a jeho pracovným skúsenostiam, pričom
jeho mzda sa v závislosti od počtu odpracovaných rokov pravidelne zvyšuje. Podotkol, že od narodenia
maloletého B. H. nebol nikdy nezamestnaný, nepoberal dávku v hmotnej núdzi, ale nepretržite riadne
pracoval pre vyššie uvedeného zamestnávateľa v pracovnom pomere. V súdnom konaní spoľahlivo
a hodnoverne preukázal svoju životnú úroveň, zdokladoval svoje príjmy aj svoje výdavky za obdobie

siedmich rokov. Podľa jeho názoru matka vedome a úmyselne zavádzala súd o výške svojich príjmov,
pretože matkou deklarované výdavky vysoko prevyšovali jej príjmy, pričom matka bola schopná tieto
prezentované výdavky zabezpečovať dlhodobo. Je vlastníkom jednej nehnuteľnosti a to jednoizbového
bytu v Košiciach, nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Splácahypotekárny úver, ktorý si zobral v súvislosti s kúpou jednoizbového bytu vo výške 63 750 eur, spotrebný
úver vo výške 5500 eur a spotrebný úver vo výške 3750 eur, ktoré bol nútený si zobrať vzhľadom k
tomu, že hypotekárny úver bol poskytnutý len vo výške 80% hodnoty nehnuteľnosti a on nedisponoval

voľnými finančnými prostriedkami vo výške 20%. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec je vlastníkom
druhej nehnuteľnosti v Bratislave – Vrakuni, uviedol, že túto nehnuteľnosť nevlastní. Ozrejmil, že zdedil
spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť nijako nevyužíval,
svoj spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti previedol na iného podielového spoluvlastníka a
finančnú odplatu použil na zariadenie jednoizbového bytu v Košiciach a na úhradu dlžného výživného

na maloletého vo výške 5070,78 eur, ktoré už uhradil k rukám matky v zmysle rozsudku. Taktiež sa
dôrazne ohradil voči tvrdeniu matky, že mal získať sumu 11 000 eur s predajom automobilov. V súdnom
konaní uviedol, že žiadnej takejto činnosti sa nevenuje, dokonca ani sám motorové vozidlo nevlastní.
Uviedol, že bežné výživné na maloletého syna pravidelne uhrádza od marca 2017 a tiež uhradil dlžné
výživné zmysle vyhláseného rozsudku. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol správne, pokiaľ
uložil povinnosť nahradiť trovy štátu aj matke, pretože v konečnom dôsledku konanie matky viedlo k

odôvodneným pochybnostiam otca o otcovstve, a teda by nebolo spravodlivé, ak by otec bol povinný
nahradiť matke trovy konania a súčasne, aby trovy konania vzniknuté štátu znášal výlučne on. Otec
zotrval na podanom odvolaní, pričom navrhol, aby odvolací súd výrok týkajúci sa výživného, dlžného
výživného náhrady trov konania a povinnosti matky uhradiť štátu trovy konania ako vecne správne
potvrdil.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a k odvolaniu matky konštatoval, že maloletý nemá
problém v kontakte s otcom, je však nevyhnutné, aby mal otec dispozícii ďalšiu odbornú asistenciu,
keď mimo takéhoto prostredia nemá príležitosť prekonať počiatočné odmietanie syna. V otázke určenia
výživného na maloletého odporúča rozhodnúť na základe dôkazných materiálov s poukazom na najlepší

záujem maloletého dieťaťa.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom podľa ustanovenia § 387
CSP, zrušenie rozsudku vo výrokoch o zverení maloletého a o povinnosti otca a maloletého podrobiť

sa asistovanému styku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP, a zmenu rozsudku vo výrokoch
o náhrade trov štátu podľa § 388 CSP.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam účastníkov konania odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na
súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však
nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS
50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že

súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných
právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolomožné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že
by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania
vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon

je, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení
rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca
čiastočnú potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku
neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala

možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku,
v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho konania v dôsledku odvolania podaného matkou, otcom ako
aj kolíznym opatrovníkom sú výroky rozsudku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,

ovýživnom,dlžnomvýživnom,úpravestykuasistovanouformou,otrováchkonaniaavýrokyopovinnosti
nahradiť trovy konania štátu. Dopĺňací rozsudok nebol napadnutý odvolaním.

15. Primárne sa odvolací súd zaoberal námietkou matky, že o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti
bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 39 C/685/2015 - 228 zo dňa

08.06.2017. Uvedená námietka je dôvodná, keďže nepochybne uvedeným rozsudkom bolo rozhodnuté
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o jej oprávnení ho zastupovať a spravovaní
jeho záležitostí v bežných veciach. Výroky uvedeného rozsudku o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky a zastupovaní dieťaťa neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto
ani nemôžu byť predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou

matky o zmätočnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a o nesústredenom postupe súdu vo vzťahu
k uvedenému výroku, z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil predmetný výrok ako nadbytočný.

16. V kontexte uplatnených odvolacích námietok matky vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného, skúmal odvolací súd

primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti, ako
aj určenie dlžného výživného. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva naďalej
výška vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu mal. syna sumou 130 eur mesačne od 30.5.2015 do 31.8.2018, sumou 150 eur mesačne
od 1.9.2018 do 31.8.2021 a sumou 180 eur mesačne od 1.9.2021 do budúcna. Matka s rozhodnutím

súdu nesúhlasí. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané
ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine. V jeho zmysle by výživného malo reflektovať odôvodnené potreby
dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

17. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie a obsahu spisu vyplývajú nasledujúce
závery. Osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovala od jeho narodenia matka, otec sa na starostlivosti
o dieťa podieľal uhrádzaním výživného a stretávaním sa s dieťaťom, aj keď v tomto smere dochádzalo
k nezhodám s matkou dieťaťa a jeho stretávanie s dieťaťom bolo sporadické a nedostatočné pre rozvoj
a upevnenie ich vzájomného vzťahu. Matka s otcom maloletého po narodení syna spoločnú domácnosť

nikdy nezdieľali. Matka s maloletým synom a maloletou dcérou (pochádzajúcej z iného vzťahu) býva
v 3 izbovom byte v jej vlastníctve. Konanie bolo začaté dňa 24.7.2015, preto sa majetkové pomery
rodičov a odôvodené potreby maloletého postupne menili. V čase podania návrhu bol maloletý B. H.
vo veku necelých dvoch mesiacov, matka maloletého bola na materskej dovolenke a poberala dávky
v materstve vo výške 26,41 eur na deň. Od januára 2016 poberala rodičovský príspevok a prídavky na

dve nezaopatrené deti. Okrem maloletého B. H. má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej dcére J. B.
pochádzajúcej z jej predchádzajúceho manželstva, ktorá je v jej osobnej starostlivosti, pričom výživné
bolo na dcéru určené vo výške 300 eur mesačne. Matka pracuje ako lektorka anglického jazyka, jej
čistý mesačný príjem z tejto činnosti predstavoval v roku 2015 sumu 1188,27 eur, v roku 2016 sumu
869,81 eur. Od 1.11.2002 sa zamestnala v Strednej odbornej škole železničnej 1.11.2020 do 31.8.2021

na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 50% pracovného času, od 1.9.2021 na plný pracovný úväzok.
Jej príjem z tohto pracovného pomeru za rok 2020 ( mesiace november a december) bol vo výške 944,05
eur, za rok 2021 v priemere 539,78 eur mesačne, za rok 2022 v priemere 539,76 eur mesačne. Matka
poberala pandemickú OČR za obdobie od 9.3.2020 do 20.9.2020 a to za mesiace marec a apríl 2020spolu vo výške 447,90 eur, za mesiac máj 2020 vo výške 267 eur, za jún 2020 vo výške 258 eur, za júl
2020 vo výške 267 eur, za august 2020 vo výške 267 eur, za september 2020 vo výške 172 eur. Maloletý
syn bol v celodennej osobnej starostlivosti matky, prijímal náhradnú mliečnu stravu, za ktorú matka

uhrádzala 80 eur mesačne, pričom postupne prijímal bežnú pevnú stravu, kde matka uvádzala náklady
vovýške50eurmesačne.Ďalšievýdavkyspojenésostarostlivosťouomaloletéhobolivýdavkynanákup
plienok 40 eur mesačne, ostatné potreby ako šampón, vlhčené obrúsky, púder a krém na zapareniny
vo výške 4 eur mesačne. Ďalej matka uvádzal náklady na opakovanú úhradu očkovacej vakcíny po 12
eur, na liečbu mykózy v ústnej dutine 3,50 eur, liečbu vlasovej dermatitídy 8 eur, vitamínové kvapky 5,30

eur, na tíšenie bolesti pri prerezávaní zubov vo výške 10 eur, vitamínové doplnky 5,30 eur. Po dovŕšení
jedného roku veku dieťaťa bol s jeho stravovaním spojený aj nákup bežného mlieka vo výške 25 eur
mesačne a ostatnej bežnej pevnej stravy vo výške vo výške 70 eur mesačne. Nákup oblečenia pre dieťa
matka vyčíslila od 50 do 60 eur mesačne a nákup hračiek alebo iných potrieb na rozvoj osobnosti vo
výške 15 eur mesačne. V období od októbra do decembra 2016 matka s maloletým synom absolvovala
pohybovo tanečnú aktivitu organizovanú na miestnej ZUŠ s poplatkom 45 eur. Náklady na sociálnu

interakciu syna vyčíslila na 25 eur mesačne. Maloletý B. H. nastúpil od septembra 2018 do materskej
školy, čím došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého a to predovšetkým v platbe za materskú školu
vo výške 40 eur mesačne, zvýšených výdavkov na oblečenie a jednorazových výdavkov spojených
s návštevou materskej školy maloletým. Maloletý B. H. nastúpil od 1.9.2021 do súkromnej základnej
školy Didactitus v Košiciach. S nástupom maloletého do základnej školy došlo k zvýšeniu výdavkov na

maloletého syna spojených so stravovaním, obliekaním, úhradou školného, školských potrieb, trávením
voľného času a celkového rozvoja osobnosti dieťaťa. Náklady na stravu uvádzala matka vo výške 150
eur mesačne, vrátane stravy v škole, oblečenie a obuv 80-100 eur, športová prípravka 22 eur, lego
4 eur, 50 eur vybavenie a potreby pre dieťa (ľadové korčule, kolieskové korčule, chrániče, prilba,
bicykel, písací stôl, školská taška, písacie potreby a podobne), 30 eur nálady spojené s dovolenkou,

prázdninami, výletmi, 20 eur úspory pre maloletého, školné 80 eur, doprava do školy a na krúžky 15
eur. Otec maloletého v čase podania návrhu býval v podnájme, kde uhrádzal nájomné 175,-eur. Ďalšie
mesačné náklady uvádzal telefón a internet 37,99 eur, poistka za škodu spôsobenú zamestnávateľovi 3
eur, životná poistka 18,67 eur, strava 305 eur, ošatenie 35 eur, hygienické potreby 9 eur, čistiace potreby
7 eur, strihanie 2 krát v mesiaci 8 eur, fyzická a kondičná príprava potrebná do zamestnania 18 eur,

vitamíny 7 eur, cestovné 17 eur. Priemerné mesačné výdavky boli za rok 2015 vo výške 641,13 eur,
za rok 2016 vo výške 686,74 eur, za rok 2017 vo výške 881,04 eur, za rok 2018 vo výške 881,16 eur,
za rok 2019 vo výške 892,17 eur, za rok 2020 vo výške 1.380,08 eur a za rok 2021 vo výške 1.339,60
eur. Otec maloletého sa stal v januári 2021 vlastníkom 1 - izbového bytu. Spláca hypotekárny úver
v súvislosti s kúpou jednoizbového bytu vo výške 63 750 eur, spotrebný úver vo výške 5500 eur a

spotrebný úver vo výške 3750 eur, vzhľadom k tomu, že hypotekárny úver bol poskytnutý len vo výške
80% hodnoty nehnuteľnosti a on nedisponoval voľnými finančnými prostriedkami vo výške 20%. Otec od
narodenia maloletého syna až doposiaľ pracuje pre zamestnávateľa Mesto Košice na pracovnej pozícii
mestský policajt. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie roka 2015 vo výške 874,80 eur,
roka 2016 vo výške 758,71 eur, v roku 2017 vo výške 798,72 eur, v roku 2018 vo výške 862,84 eur,

v roku 2019 vo výške 1063,11 eur, v roku 2020 vo výške 1047,74 eur, v roku 2021 vo výške 1145,74
eur, v roku 2022 (od januára do júla) vo výške 1044,36 eur. Zároveň mal uzavretú dohodu o pracovnej
činnosti v spoločnosti S.E.C. Company, a.s. Košice za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 s čistým
mesačným príjmom 65,16 eur a od 17.9.2020 do 28.2.2021 s mesačným čistým príjmom vo výške 67,43
eur, čo vyplynulo z potvrdenia o príjme z predmetnej spoločnosti. Otec mal ešte v období od 1.3.2021

do 30.9.2021 uzavretú dohodu o pracovnej činnosti ako pracovník bezpečnostnej služby v spoločnosti
Special Service Internacional Sk s.r.o., Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom 51,23 eur.
Za toto obdobie mal čistú mzdu vo výške 358,59 eur.

18. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa ma určiť konkrétna výška výživného. Na strane dieťaťa sú to oprávnene
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma
mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola

určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb.
Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa
vyskytnú. Pri skúmaní maloletých potrieb oprávnených detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom
výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre
všestranný vývoj detí, teda aj potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.

19. Mesačné výdavky maloletého syna podľa vyčíslenia matky predstavujú 405,-eur mesačne za
obdobie od narodenia maloletého do augusta 2018, vo výške 500 eur za obdobie od 1.9.2018 do
augusta 2021 a vo výške 590 eur za obdobie od 1.9.2021. Odvolací súd túto sumu považuje v určitých
položkách za sčasti nedôvodnú a to predovšetkým vo výdavkoch na doučovanie z anglického jazyka,

keďže matka je lektorkou anglického jazyka, tiež návštevy súkromnej základnej školy, na čom sa mali
obaja rodičia dohodnúť, keďže sú s tým spojené zvýšené výdavky a ide o podstatnú vec týkajúcu sa
dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne jeho rodičov,
pričom majetkovo lepšie zabezpečený rodič ovplyvňuje vyššiu životnú úroveň dieťaťa. Z uvedeného
hľadiska, pri zhodnotení životnej úrovne oboch rodičov v čase do nástupu maloletého na predprimárne
vzdelávanie, nemožno za odôvodnený výdavok považovať výdavok vo výške 25 eur mesačne na

sociálnu interakciu dieťaťa, ak si matka zároveň uplatňuje výdavok vo výške 30 eur na dovolenky, výlety,
prázdniny. Odôvodnené potreby mal. syna špecifikované matkou v konaní teda odvolací súd považuje
v určitých položkách za sčasti nadhodnotené v porovnaní s odôvodnenými potrebami mal. detí v tom
istom veku. Na druhej strane odvolací súd predpokladá výdavky matky pohybujúce sa na úrovni cca 250
eur – 350 eur mesačne na mal. syna, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, výdavky

v súvislosti s voľnočasovými aktivitami dieťaťa a ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd tak vo
vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého považuje súdom prvej inštancie určenú sumu, ktorou sa
má podieľať otec na výžive syna za primeranú, zohľadňujúc aj prídavok na dieťa v sume 60 eur v
súčasnosti, ktorým štát prispieva matke na výchovu a výživu dieťaťa a tiež podiel matky na výživnom.
Časť nákladov maloletého môže byť pokrytá rodinnými prídavkami, ktorá poberá matka. Prídavok na

dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým
rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi
alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo
ich doplatok) sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného

na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto
zdrojov, čo však zohľadňuje odvolací súd. Časť z pravidelných odôvodnených potrieb maloletého
by mohla a aj mala byť uspokojovaná z prídavkov na maloletého. Po odpočítaní tejto sumy by z titulu
výdavkov na maloletú mali uhrádzať jej rodičia. Následne treba konštatovať, že pri výživnom zo strany
otca určeným súdom prvej inštancie (130 eur od 30.5.2015 do 31.8.2018, 150 eur mesačne od 1.9.2018

do 31.8.2021 a 180 eur mesačne od 1.9.2021 do budúcna), výživnom zo strany matky a prídavkoch
na dieťa, je súdom určené výživné postačujúce na výživu maloletého vzhľadom na jeho odôvodnené
výdavky a potreby a zároveň zodpovedajúce matkou preukázaným výdavkom, ktoré aj odvolací súd
považuje v niektorých položkách za nadhodnotené a nedôvodné.

20. Osobne sa o maloletého stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať
do úvahy v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti, no nemožno
opomenúť fakt, že matka vo výkone starostlivosti otcovi bráni. Na druhej strane je teda nevyhnutné
zohľadniť skutočnosť, že otec má výrazný záujem na podieľaní sa na starostlivosti o syna, avšak matka
so stretávaním nesúhlasí a žiada, aby otec sa v podstate podieľal na starostlivosti o syna iba výživným,

a na druhej strane sa s ním nestretával alebo len v minimálnom rozsahu. Uvedené odvolací súd nemôže
nechať bez povšimnutia a nemôže konštatovať, že je to v súlade so záujmom dieťaťa.

21. Odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, kedy pri určení vyživovacej povinnosti
stanovil vyživovaciu povinnosť v troch obdobiach v závislosti od odôvodnených potrieb maloletého

dieťaťa, ktoré sú samozrejme rozdielne pri batoľati a pri dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu
a následne základnú školu. Nástup dieťaťa na predprimárne vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku
sú už dlhodobo aj v judikatúre súdov považované za významné medzníky ovplyvňujúce výšku
vyživovacej povinnosti. Maloleté dieťa je vo veku 9 rokov, pričom výživné bolo určované od jeho
narodenia. Svojou výchovou a výživou je prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia

povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami.

22. Odvolacie námietky sa týkajú aj skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností otca
vo vzťahu k správnosti záveru prispievať na výživu maloletého v súdom určenej výške. Pokiaľ ide oschopnosti a možnosti povinného rodiča, tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú s nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri

posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové)
pomery dané napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými
skúsenosťami.

23. Zo skutočného stavu veci zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Otec od

narodenia maloletého syna až doposiaľ pracuje pre zamestnávateľa Mesto Košice na pracovnej pozícii
mestský policajt. Príjem otca bol v roku 2015 vo výške 874,80 eur, v roku 2016 vo výške 758,71 eur,
v roku 2017 vo výške 798,72 eur, v roku 2018 vo výške 862,84 eur, v roku 2019 vo výške 1099,63
eur, v roku 2020 vo výške 1096,11 eur, v roku 2021 vo výške 1196,66 eur, v roku 2022 (od januára
do júla) vo výške 1044,36 eur. Zároveň mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti S.E.C.
Company, a.s. Košice za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 s čistým mesačným príjmom 65,16 eur a

od 17.9.2020 do 28.2.2021 s mesačným čistým príjmom vo výške 67,43 eur, čo vyplynulo z potvrdenia
o príjme z predmetnej spoločnosti. Otec mal ešte v období od 1.3.2021 do 30.9.2021 uzavretú dohodu
o pracovnej činnosti ako pracovník bezpečnostnej služby v spoločnosti Special Service Internacional Sk
s.r.o., Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom 51,23 eur. Za toto obdobie mal čistú mzdu
vo výške 358,59 eur. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru

ohľadne príjmov, a teda jeho schopností a možností.

24. Vo vzťahu k príjmom a výdavkom matky odvolací súd nepovažoval za relevantné pre rozhodovanie
o určenie výživného, nakoľko v konaní bolo preukázané, že matka si riadne plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečením

zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Okrem toho matka v konaní preukázala
a vysvetlila svoje výdavky, preto odvolací súd nevidel dôvod podrobnejšie sa nimi zaoberať. Odvolací
súd reflektuje príjem matky, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, vedie
spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletému varí, perie, čím si de facto plní
vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne.

25. Odvolací súd súčasne konštatuje, že v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko

úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť
výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie pred
ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb, či potrieb ostatných príbuzných.

26. Matka vo svojom odvolaní namietala, že súd pri určení vyživovacej povinnosti otca mal vychádzať
z jeho potenciálneho príjmu, aký by mohol dosahovať vzhľadom na svoje vzdelanie, vek a možnosti
uplatnenia sa na trhu prácu, prípadne možnosť vykonávať aj prácu v zahraničí. Odvolací súd k tomu
uvádza, že je samozrejmé, že pri určení vyživovacej povinnosti na nezaopatrené dieťa vychádza

súd z posúdenia celkovej majetkovej a príjmovej situácie povinného rodiča, ak však povinný riadne
pracuje, má stabilný príjem, nie je dôvod vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti z jeho možného
potencionálneho príjmu. Príjem otca je dostatočný na určenie vyživovacej povinnosti zabezpečujúcej
spolu s vkladom matky úhradu všetkých nákladov potrebných v starostlivosti o dieťa. Tak ako to vyplýva
zustanovenia§62ods.2Zákonaorodine,dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnesvojichrodičov.

V reálnom svete starostlivosti o dieťa to znamená že životná úroveň dieťaťa sa priamo odvíja od životnej
úrovne rodičov. Nie je možné nastaviť výdavky maloletého dieťaťa tak, aby prevyšovali majetkové
a príjmové schopnosti rodičov, pričom následne vyvíjať tlak na rodičov na dosahovanie, čo najväčšieho
príjmu za účelom uspokojenia potrieb dieťaťa, ktoré reálne nezodpovedajú životnej úrovne rodičov,
ale ich vysoko prevyšujú. Tým samozrejme odvolací súd nechce povedať to, aby povinnosťou rodičov

nebolo konať v najlepšom záujme ich detí, avšak v prejednávanom prípade pri zistenom dlhodobom
a stabilnom príjme otca, nie je dôvodné, ani spravodlivé vychádzať z potenciálneho príjmu otca, pri jeho
zistenom riadnom príjme.27. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom
štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie

je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň
nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a
zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované
rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý
je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé

vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej
dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o
dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností
rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové

kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky.

28. Pri veku maloletých detí 0 - 5 rokov a pri vyživovacej povinnosti k jednému maloletému dieťaťu
je tzv. tabuľkové výživné určené 18% z čistého príjmu povinného rodiča, a pri veku maloletého 6 -9

rokov vo výške 20% z čistého príjmu rodiča. Súdom určené výživné na maloletého za jednotlivé obdobia
zodpovedá vyššie uvedeným pravidlám pre určenie výživného tzv. tabuľkovému výživnému, ktoré
nemožno preberať automaticky matematickým výpočtom, ale je potrebné zohľadniť aj individuálnosť
každého prípadu. Pri určení vyživovacej povinnosti bolo potrebné zobrať do úvahy aj výšku vyživovacej
povinnosti určenú odporcovi rozsudkom Okresného súd Košice- okolie č. k. 14C/1/2015-1852 zo dňa

20.7.2016 výživu navrhovateľky (matky maloletého) sumou 30 eur mesačne od 7.1.2015 do 7.1.2017,
povinnosť jednorazovo prispieť matke maloletého z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom sumou vo výške 392,54 a sumu 777,61 eur z titulu sumy potrebnej na
zabezpečenie výživy dieťaťa, po dobu počas ktorej by matke maloletého patrila materská dovolenka.
Aj keď ide o titulom iné druhy vyživovacích povinností, súd na nich musí prihliadať pri posudzovaní

celkových povinných výdavkov otca maloletého.

29. V konaní nebolo preukázané, že by otec nevyvíjal snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja
príjmu tak, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Odvolací súd pri určení výživného
nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov. Takto určené výživné zohľadňuje

všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre dieťa. Uvedená suma však pokryje
iba časť odôvodnených potrieb maloletého s tým, že zvyšná časť bude pokrytá prídavkami na dieťa,
a zvyšok z výživného od matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť
a každý z nich je povinný prispievať podľa svojich schopností a možností. Určená výška výživného
postupne zohľadňuje vek ako aj potreby maloletého dieťa, zohľadňuje mieru osobnej starostlivosti

o maloletého zo strany oboch rodičov a zodpovedá príjmovým a majetkovým pomerov povinného otca.

30. Vo vzťahu k argumentácii otca, že súd mal určiť výživné odo dňa podania návrhu matkou a nie
od narodenia maloletého, pretože matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre
priznanie spätného výživného, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia je nedôvodná. Maloletý syn

sa narodil dňa XX.X.XXXX, pričom matka návrh na začatie konania podala dňa 24.7.2015, teda necelé
dvamesiaceodnarodeniamaloletéhosyna.Vzhľadomnanovovzniknutúsituáciumatky,kedysamusela
sama starať o novonarodené dieťaťa, ako aj jej potrebu si po pôrode oddýchnuť a nastaviť nový režim
v domácnosti je doba necelých dvoch mesiacov plne akceptovateľná na podanie takéhoto návrhu.

31. Odvolací súd sa však nestotožnil s výrokom napadnutého rozsudku pokiaľ ide o uloženie povinnosti
otca a maloletého podrobiť sa asistovanému styku v Centre pre deti a rodiny I. E. každý piatok v
kalendárnom roku od 17.00 hod. do 19.00 hod., čomu zodpovedá povinnosť matky v tomto čase
zabezpečiťúčasťmaloletéhoB.H.naasistovanomstykusotcom.Tentovýrokpovažovalodvolacísúdza
nadbytočný, nakoľko dopĺňacím rozsudkom súd upravil stretávanie otca so synom každý nepárny týždeň

v kalendárnom roku v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a proti dopĺňaciemu
rozsudku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým synom nebolo podané odvolanie. Asistovaný styk
nepriniesol žiadaný efekt, maloletý syn je už vo veku 9 rokov a je potrebné, aby stretávanie otca so
synomprebiehaloprirodzene,beznutnejprítomnostiinýchosôb(pracovníkovCentra),lenzaprítomnostimatky, ak to bude pre psychickú pohodu syna nutné. Odvolací súd z uvedených dôvodov má za to, že
asistovaný styk vzhľadom na nadchádzajúci výrok o úprave styku dopĺňacím rozsudkom už zjavne nie
je namieste, uloženie takejto povinnosti je nadbytočné, preto odvolací súd tento výrok zrušil.

32. Matka podala odvolanie aj voči výrokom o trovách štátu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách štátu
odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že z koncepcie Civilného mimosporového
poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré
vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním a v ktorých je aplikácia CSP vylúčená.

Znamená to, že CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP,
pričomsajednáajoúpravunáhradytrovvmimosporovýchkonaniach.Vmimosporovýchkonaniachplatí
vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v
ustanovení § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti
s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel

od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP
neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu, je potrebné
v súlade s citovaným článkom 3 ods. 1 Základných princípov CMP na náhradu trov štátu, ktoré platil
v konaní aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu
najbližšie posudzovanej právnej veci. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak

zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát ( napr. § 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne
súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov (primerane § 49 ods. 2 CMP). Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny
korektív vyplývajúci z § 55 CMP a teda posúdiť, vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby
trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci, alebo len niektorí/ý z nich.

33. Svoje rozhodnutie o náhrade trov štátu súd prvej inštancie odôvodnil tak, že v súlade s ust. §
57 CMP súd rozhodol o náhrade trov štátu vo výške 371,92 eur, ktoré boli vyplatené znalkyni K. H.
F. na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 39C/685/2015-140 zo dňa 6.12.2016 za vypracovanie
znaleckého posudku zo štátnych prostriedkov prostredníctvom Okresného súdu Košice II a s úd zaviazal

obidvoch rodičov na náhradu trov štátu rovným dielom, keďže účastníci konania sa nevedeli dohodnúť
na otcovstve k maloletému dieťaťu a znalecký posudok bol v prospech obidvoch.

34. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 39C/385/2015-118 zo dňa 7.9.2016
nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru genetiky, K. H. F., a to analýzou DNA, uznesením č.

k. 39C/685/2015-92 zo dňa 21.3.2016 priznal otcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením
č. k. 39C/685/2015-116 zo dňa 7.9.2016 priznal matke oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvej
inštancie v uznesení o ustanovení znalkyne neuložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na
trovy znaleckého dokazovania.

35. Podľa § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

36. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

37. Podľa § 49 ods. 2 CMP súd môže účastníkovi, u ktorého nie sú splnené podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd
o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

38. V kontexte vyššie uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu vo vzťahu k náhrade
trov štátu vzniknuté v dôsledku znaleckého dokazovania. O nároku štátu na náhradu trov konania
rozhodol súd v napadnutom rozsudku, teda v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predtým, ako
dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku, uloží súd účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu.

Súd nemôže takúto povinnosť uložiť účastníkovi, u ktorého sú splnené podmienky na oslobodenie od
súdneho poplatku. Podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku sa skúmajú v intenciách § 254
CSP. Súd pri uložení tejto povinnosti skúma, či vzhľadom na pomery účastníka nespĺňa predpoklady
na oslobodenie od súdneho poplatku. Táto konštrukcia vychádza z toho, že väčšina konaní v režimeCivilného mimosporového poriadku spĺňa podmienky vecného oslobodenia od súdneho poplatku.
O uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu rozhoduje súd vo forme uznesenia, ktorým
zároveň nariaďuje znalecké dokazovanie. V prípade ak účastník nespĺňa predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, súd pri rozhodovaní, komu uloží zložiť preddavok na trovy dôkazu posudzuje
to, kto daný dôkaz navrhol, v koho záujem je vykonanie tohto dôkazu, hoci taký dôkaz nenavrhol, kto
uvádzal skutočnosti na ktorých preukázanie má byť daný dôkaz vykonaný. Odvolací súd v súvislosti
s odvolacou námietkou matky vo vzťahu k trovám štátu mal preukázané, že súdom prvej inštancie bolo
obom účastníkom konania priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v čase pred nariadením

znaleckého dokazovania. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd za spravodlivé rozhodnúť tak,
že náhradu trov konania štátu nepriznáva, preto zmenil rozsudok vo výrokoch o náhrade trov konania
štátu a štátu náhradu trov konania nepriznal.

39. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch
o určení výživného, o určení dlžného výživného, ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim

z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, keďže odvolacie námietky matky nespochybnili vecnú správnosť
rozsudku v týchto jeho napadnutých častiach. Zároveň odvolací súd rozsudok zrušil v časti napadnutých
výrokoch o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a jeho zastupovaní a o povinnosti otca
a maloletého podrobiť sa asistovanému styku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP a zmenil
rozsudok vo výrokoch o náhrade trov štátu podľa § 388 CSP.

40. Matka v odvolaní žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 100% voči otcovi. Matka
argumentovala tým, že otcovi maloletého svoje tehotenstvo oznámila s tým, že on je otec dieťaťa. Už
na začiatku jej tehotenstva sa rozišli, pričom otec maloletého jej mal povedať, aby išla na potrat. Počas
celého tehotenstva, ani po narodení maloletého syna sa o ňu, ani o syna nezaujímal. Otec maloletého

uviedol, že s matkou mali 7 ročný vzťah, ktorý bol často prerušovaný ich rozchodu na dobu niekoľko
týždňov, mesiacov, dokonca aj po dobu trištvrte roka. On mal pochybnosti o tom, či je otcom dieťaťa,
preto trval na genetických testoch, keďže matka dieťaťa mala počas ich prerušovaného vzťahu milenca.
Matka danú skutočnosť poprela, doplnila však, že je pravdou, že od daného muža dostala kvety, ako aj
iné dary. Odvolací súd tu uvádza, že v konaní o určenie otcovstva je prelomené generálne pravidlo, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Potrebné je zdôrazniť, že pre priznanie nároku
na náhradu trov konania nepostačuje, že trovy konania vznikli. K uvedenému zákonnému predpokladu
musí pristúpiť ďalšia požiadavka, a to, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom
danú skutočnosť musí súd skúmať ex offo. V danom prípade boli zo strany otca podrobne a rozumne
vysvetlené dôvody pre ktoré nepristúpil k určeniu otcovstva súhlasným vyjadrením rodičov, ale trval na

vykonaní genetických testov v súdnom konaní. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného náhradu
trov konania nepriznal, pretože to s ohľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za spravodlivé.

41. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody podľa § 396 ods. 2 CSP žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).