Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522200264
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3522200264.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. D., obaja
zastúpení: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti
žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6,
821 08 Bratislava, zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038. so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 3/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G.

XXX/X, XXX XX B. C. D., o neplatnosť dražby a záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba č. XXX/XXXX vykonaná dňa 24.11.2021 dražobníkom (žalovaný 2/)
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. H. B. – rodinný dom so súp. č. XXX na parcele
C-KN č. 1 na pozemky parc. C-KN č. 1/1 a č. 1 - je neplatná.

II. Žalobcom sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100%.

III. Žalobcom sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

IV. Žalobcom sa voči žalovanému 3/ náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.01.2022 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobcovia 1/ a 2/ pôvodne domáhali
zrušenia uznesenia dražobníka o príklepe a určenia neplatnosti dražby, určenia, že na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa k. ú. H. B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXX postavená

na parcele reg. „C“ č. 1/2, druh stavby – rodinný dom, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok parc. reg.
„C“ č. 1/1 vo výmere 477 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok
parc. reg. „C“ č. 1/2 vo výmere 134 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1,
neviazne záložné právo zmluvne zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom;
určenia neplatnosti záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam; uloženia zákazu žalovanému 2/
vykonať dražbu k uvedeným nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnili tým, že podávajú odvolanie proti
rozhodnutiu o príklepe dražobníka v prospech vydražiteľa vo veci dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX

zo dňa 24.11.2021, ktorý prebehol v 1. kole dražby dňa 24.11.2021 žalovaným 2/ za vydraženú sumu
62.000,- EUR žalovaným 3/ z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky dražby patriace žalobcom
a tým malo dôjsť k vadám a porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, čím sa domáhali zrušenia rozhodnutia o príklepe. V uvedenej dražbeneboli dodržané zákonné termíny, včasnosť lehôt oznámenia o dražbe a jej doplnkov, došlo k porušeniu
zákona na ochranu osobných údajov a zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaným 2/ zverejnením mien
dlžníkov na plotoch, dverách a iných verejných miestach. Dražby konanej dňa 24.11.2021 sa žalobcovia

nemohli zúčastniť, žalobca 1/ bol mimo okresu F. I. F. E. a žalobca 2/ bol hospitalizovaný v C.. Dražobná
vyhláška im nebola doručená, s dražbou nikdy žalobcovia nesúhlasili. Dražba sa nemala konať, nakoľko
prebiehalo odvolacie konanie v neskončenej veci vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 4C/27/2021, preto sa malo od vykonania dražby upustiť. Dražiteľ nepoučil žalobcov o postupe
dražby, nedal im možnosť odvolať sa proti znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovanému A. J.

H., ev. č. XXXXXX, zo dňa 27.07.2021, žalobcovia nedostali možnosť proti nemu podať námietky.
Žalobcovia mali snahu dohodnúť sa s navrhovateľom dražby, avšak neúspešne. Čiastka požadovaná
žalovaným 1/ je vyššia ako by mala v skutočnosti byť, nakoľko tento nevzal do úvahy úhrady žalobcov po
zosplatnení úveru. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011
a zmluvy o zriadení záložného práva z toho istého dňa, poskytol právny predchodca žalovaného 1/
žalobcom úvery vo výške 53.500,- EUR a 32.100,- EUR, zabezpečené zriadením záložného práva

a ktorým zabezpečovali pohľadávku vo výške 49.665,19 EUR k 16.11.2017. Z dôvodu nesplácania
úveru žalobcami a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov došlo k realizácii dobrovoľnej dražby na
nehnuteľný majetok žalobcov. Žalobcovia tiež žiadali určenie neúčinnosti a neplatnosti záložného práva
azdržaniesazáložnéhoprávazdôvodu,žežalobcomhrozilaabolabyspôsobenázávažnáujma,pričom
žalovaný 1/ podľa nich nevyčerpal všetky ostatné možnosti uspokojenia pohľadávky pred uplatnením

záložného práva. Podľa žalobcov je znalecký posudok značne podhodnotený. Cena úverov je v rozpore
s dobrými mravmi. Zmluvy boli formulárové bez možnosti individuálneho dojednania. Navrhujú, aby
súd riešil neplatnosť záložnej zmluvy ako predbežnú otázku. Zmluvné podmienky boli zjavne neurčité
a nezrozumiteľné v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok prípustnosť súdnej kontroly. Namietajú
vecnú legitimáciu žalovaných, nakoľko má ísť o pohľadávku nespôsobilú na postúpenie – toto žalovaný

nepreukázal. Dražobník porušil zákonné ustanovenia, je teda naplnený predpoklad neplatnosti dražby.

2. Dňa 04.02.2022 žalobcovia doplnili žalobu a petit zmenili tak, že žiadali výrokom určiť neplatnosť
dražby, pričom spochybnili platnosť záložnej zmluvy. Tvrdili, že konaním dražby došlo k zásahu do ich
vlastníckeho práva a práva na spravodlivý proces, pričom dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom

č. 527/2002 Z. z., žalovaným 2/ boli porušené predpisy na ochranu osobných údajov a spotrebiteľa a
dražobná vyhláška im nebola doručená. Vzniesli námietku premlčania a namietali, že odstúpením od
úverovej zmluvy (vyhlásením mimoriadnej splatnosti) zanikla aj záložná zmluva. Uviedli, že v dome mali
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt a že pre neplatnosť príklepu nemohlo dôjsť k zániku ich vlastníckeho
práva.

3. Dňa 20.01.2023 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že proti rozhodnutiu o príklepe
zákon nepripúšťa odvolanie, keďže prípadná neplatnosť dobrovoľnej dražby má účinky ex tunc podľa
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Zdôraznil, že záložný veriteľ môže vykonať záložné právo aj
pre pohľadávku, o ktorej sa vedie neskočené súdne konanie, a nemá povinnosť upustiť od výkonu

záložného práva z dôvodu prebiehajúceho sporu. Tvrdil, že podmienky platného postúpenia pohľadávky
boli splnené, keďže žalobcovia boli v omeškaní dlhšie než 90 dní a boli opakovane vyzvaní na úhradu.
Namietol tvrdenia žalobcov o neuznaní ich úhrad, keďže ich nešpecifikovali. Uviedol, že žalobcovia
sami preukázali doručenie výziev, a ich pochybnosti o postavení žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby
považuje za účelové. Tvrdil, že záložná zmluva spĺňa zákonné náležitosti, neobsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky a ani prípadná neplatnosť jednotlivých ustanovení by nespôsobila absolútnu
neplatnosť celej zmluvy. K oceňovaniu predmetu dražby uviedol, že znalec nehnuteľnosť neobhliadol pre
nesprístupnenie zo strany žalobcov, a tí sa preto nemôžu dovolávať námietok voči znaleckému posudku.
Miestokonaniadražbybolopodľanehoprimeranéavydraženásumanepokrývalacelújehopohľadávku.
Žalobu označil za neurčitú, všeobecnú a neindividualizovanú, pričom žalobcovia nepreukázali, že by

porušenie zákona malo za následok zásah do ich práv.

4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení uviedol, že petit žaloby je nejasný a žaloba nepreukazuje, čo presne
žalobcovia požadujú. Namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Tvrdí, že dražba prebehla riadne, bez
vád a v súlade so zákonom; ako vydražiteľ uhradil celú cenu, stal sa vlastníkom a katastrálny zápis bol

vykonaný. Predmetný dom je dlhodobo neobývaný, chátra a nie je spôsobilý na bývanie; žalobcovia dom
neužívali, preto nedošlo k zásahu do ich práva na obydlie. Doložil aj stav elektromera 0.5. Dňa 02.02.2023 podal žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uviedol,
žekonanieourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbyjeosobitnýmtypomkonaniasostriktnestanovenými
podmienkami podľa § 21 ods. 2 ZoDD. Neplatnosť dražby možno vysloviť výlučne z dôvodu porušenia

ustanovení ZoDD, pričom toto porušenie musí žalobcu reálne zasiahnuť na jeho právach a mať vplyv na
výsledok dražby. Žalovaný 2/ preto považuje za právne irelevantné všetky námietky, ktoré sa netýkajú
porušenia ZoDD. Zároveň poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcov, pričom žalobu označil za
chaotickú a nekonzistentnú. K tvrdeniam žalobcov o nedodržaní lehôt podľa § 12 ods. 4 a 5, § 13 a § 17
ods.3a5ZoDD,akoajonedoručeníoznámeniaodražbeaznaleckéhoposudku,žalovaný2/uviedol,že

všetky zákonom požadované písomnosti boli žalobcom riadne zaslané na adresy ich trvalého pobytu aj
na adresu K. XX. ZoDD mu ukladá povinnosť písomnosti zaslať, nie zabezpečiť ich fyzické prevzatie. Pri
doručovaní preto platí fikcia doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný 2/ preto považuje tieto námietky
za nepravdivé. Tvrdenie žalobcov o porušení zákona o ochrane osobných údajov vylepovaním ich mien
na verejných miestach označil žalovaný 2/ za nepodložené; žiadna z verejne vyvesených listín osobné
údaje žalobcov neobsahovala. Zároveň upozornil, že podľa § 21 ods. 2 ZoDD nemožno určiť neplatnosť

dražby z dôvodu porušenia iných právnych predpisov. K námietkam týkajúcim sa platnosti záložnej a
úverovejzmluvyžalovaný2/uviedol,žeplatnosťzáložnejzmluvybolaužprávoplatnepotvrdenávkonaní
vedenom pod sp. zn. 10Csp/19/2018. Námietky neprijateľných zmluvných podmienok, spochybnenia
výšky pohľadávky či údajného porušenia § 7 ods. 2 ZoDD nepovažuje za relevantné pre konanie podľa
§ 21 ods. 2 ZoDD, keďže nejde o porušenia ZoDD ovplyvňujúce priebeh alebo výsledok dražby. Výška

zabezpečenej pohľadávky je významná až pri rozvrhu výťažku (§ 32 ZoDD, § 151ma OZ), nie pri
samotnom vydražení predmetu dražby. Ak majú žalobcovia za to, že im vznikla škoda v súvislosti s
vyhlásením podľa § 7 ods. 2 ZoDD, majú postupovať prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa
§ 33 ods. 2 ZoDD, nie návrhom na neplatnosť dražby. Žalovaný 2/ tiež odmietol tvrdenia o neplatnosti
postúpenia pohľadávky a o premlčaní, keďže žalobcovia neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia

ani dôkazy. Upozornil, že nejde o spor so slabšou stranou podľa § 290 až 323 CSP. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalobcov, že dražba nemala prebehnúť pre prebiehajúce súdne konania (sp. zn. 4C/27/2021,
5Csp/34/2020, 5C/44/2019, 10Csp/19/2018), žalovaný 2/ zdôraznil, že ZoDD takúto prekážku nepozná
a dražbu bolo možné vykonať, keďže mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie zakazujúce realizáciu
dražby. Námietky týkajúce sa údajného porušenia poučovacích povinností označil za nedôvodné,

keďže ZoDD dražobníkovi neukladá povinnosť poučovať vlastníka predmetu dražby. K tvrdeniam o
zásahu do práva na obydlie uviedol, že žalobcovia v predmete dražby nebývali a mali tam len trvalý
pobyt; právo na obydlie nie je viazané na konkrétnu nehnuteľnosť. Argumentácia žalobcov by viedla
k faktickému paralyzovaniu záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu. K tvrdenému nepomeru
medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky žalovaný 2/ uviedol, že samotná istina pohľadávky

bola 45 725,44 EUR, pričom znalecká hodnota bola 59 900 EUR; o hrubom nepomere preto nemožno
hovoriť. Podľa žalovaného 2/ bol znalecký posudok riadne vypracovaný znalcom zapísaným v zozname
ministerstva a dražobník nie je oprávnený ani povinný preverovať jeho vecné závery.

6. Na pojednávaní súdu dňa 04.10.2023 žalobcovia okrem iného vzniesli námietku premlčania výkonu

záložného práva. Navrhli, aby sú rozhodol v zmysle petitu, ktorý je formulovaný v podaní zo dňa
03.02.2022, čím došlo k zmene žalobného petitu, pričom o pôvodnej žalobe nežiadajú rozhodnúť.
Predmetom sporu je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a neplatnosť záložnej zmluvy, ktoré mienili
žalobcovia od počiatku sporu.

7. Tunajší súd rozsudkom č. k. NM-7C/3/2022 – 344 zo dňa 21. februára 2024 rozhodol tak, že žalobu
zamietol, žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a žalovanému 3/
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 230 CSP, keď konštatoval, že o určení neplatnosti
záložnej zmluvy už právoplatne rozhodol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom, č. k.

10Csp/19/2018-116 zo dňa 14.11.2019, ktorý bol potvrdený ako vecne správny rozsudkom Krajského
súduvTrenčíne,č.k.6CoCsp/12/2020-165zodňa29.06.2020.Vuvedenomkonanísúdžalobužalobcov
o určenie, že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo a určenie neplatnosti právneho úkonu - záložnej
zmluvy zamietol a toto konanie zakladá prekážku skôr rozhodnutej veci - res iudicata, a preto súd v
súladesustanovením§230CSPnemôževtejtoveciopätovnekonať,prejednávaťjuarozhodovaťonej.

V predmetnom konaní súd podrobil obsah záložnej zmluvy kontrole a konštatoval, že táto spĺňa zákonné
náležitostianakoľkonebolasplatenáistinapohľadávky,nemohlozaniknúťzáložnéprávospoukazomna
znenie záložnej zmluvy. Odvolací súd v danej veci zároveň konštatoval, že predaj zálohu na dobrovoľnej
dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách za splnenia zákonných podmienok jezákonným oprávnením veriteľa, dokonca favorizovaným pred inými spôsobmi výkonu záložného práva.
Záložná zmluva teda bola podrobená súdnej kontrole v právoplatne skončenom súdnom konaní, a
preto neobstojí tvrdenie žalobcov o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zamietnutie žaloby v časti

o určenie neplatnosti dražby súd odôvodnil ustanovením § 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie konštatoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
žalobcovdošloplatneavsúladesprávnymipredpismi,keďmedzistranaminebolosporné,žežalobcovia
boli v omeškaní so splatením svojho dlhu voči právnemu predchodcovi žalovaného 1/, žalovaný 1/ v
konaní preukázal, že jeho právny predchodca ich písomne vyzval na zaplatenie dlhu listom zo dňa

27.09.2017. Keďže žalobcovia svoj dlh nezaplatili, došlo k mimoriadnemu (predčasnému) zosplatneniu
celého zvyšku pohľadávky, o čom ich informoval právny predchodca žalovaného 1/ listom. Súd prvej
inštancie v bode 28. rozsudku konštatoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa
10.10.2017 a následne v bode 32. rozsudku uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
dňa 23.10.2017, pričom podľa názoru súdu, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedeného
úveru (v rozsudku nie je uvedená žiadna špecifikácia úveru, jeho číslo, kto a kedy zmluvu uzatvoril)

došlo v súlade s právnymi predpismi. Pokiaľ žalobcovia namietali ohodnotenie nehnuteľnosti - rodinného
domu, súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia neumožnili vykonanie
obhliadky draženej nehnuteľnosti, preto v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR v uznesení, sp.
zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03.10.2013, určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby nehnuteľnosti, ktorej cena bola určená v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona

o dobrovoľných dražbách. K vznesenej námietke premlčania výkonu záložného práva súd poukázal na
ustanovenie § 100 ods. 2 a § 105 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých dochádza k premlčaniu
každého majetkového práva, okrem vlastníckeho práva, v trojročnej premlčacej lehote, záložné právo sa
nepremlčí skôr, ako dôjde k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. Žalobcovia sa už v konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín (predtým Nové Mesto nad Váhom) pod sp. zn. 10Csp/19/2018

domáhali určenia neplatnosti záložného práva žalobou doručenou na súd dňa 19.04.2018, a preto
počas tohto konania premlčacia lehota spočívala, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v
uvedenom konaní, t. j. do dňa 14.09.2020. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky bolo doručené
žalobcom dňa 03.11.2017, k oznámeniu o začatí výkonu dobrovoľnej dražby došlo dňa 13.05.2021
(doručené žalobcom 14.06.2021), premlčacia doba preto s ohľadom na jej spočívanie počas konania

10Csp/19/2018 neuplynula a právo sa nepremlčalo. Vznesenú námietku
premlčania výkonu záložného práva z uvedených dôvodov súd posúdil ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú
súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcov, že predmetná dražená nehnuteľnosť - rodinný dom, je ich
obydlímapožívaztohodôvoduústavougarantovanéprávonanedotknuteľnosť.Žalobcoviapoukazovali
na rozhodnutie ESD vo veci C-598/21 zo dňa 09.11.2023, ktoré rozhodnutie podľa súdu nie je v

danej veci aplikovateľné z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali, že rodinný dom je ich obydlím, nie
je v ňom zriadený odber plynu, nie je vykázaný odber vody a ani obec B. C. D. nemá poznatky o
tom, že žalobcovia v nehnuteľnosti bývali. Keďže súd nezistil ani žiadne porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách a ani námietky žalobcov nesmerujú k porušeniu konkrétneho ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný 2/ ako dražobná spoločnosť doručoval oznámenie o

dobrovoľnej dražbe i znalecký posudok na známe adresy oboch žalobcov (na adresu trvalého pobytu z
evidencie obyvateľov) v lehote 30 dní pred konaním dražby, čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť,
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

8. Žalobcovia podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v zákonnej lehote a žiadali, aby

odvolací súd rozsudok zmenil a určil neplatnosť dražby, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie. Tvrdia, že konanie bolo zaťažené vadami podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP. Namietajú, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatňovať ich procesné práva,
skutkovézisteniasúnesprávnearozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia.Žalobcovia
uviedli, že žalobou sa domáhali ochrany svojho práva na obydlie a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

predaným na dražbe. Namietajú, že súd nevzal do úvahy podstatnú časť ich argumentácie a dôkazov.
Tvrdia, že súd rozhodol ultra petitum, keď posudzoval aj neplatnosť záložnej zmluvy, hoci predmetom
konania bolo iba určenie neplatnosti dražby. Uviedli, že namietali neplatnosť mimoriadnej splatnosti
úveru, neplatnosť postúpenia pohľadávky a absenciu vecnej legitimácie žalovaného 1/ na výkon dražby.
Podľa nich súd neaplikoval § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách ani § 21 ods.

2 ZoDD, a nereflektoval ani rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 7CoCsp/17/2022-1217. Odôvodnenie
rozhodnutia považujú za arbitrárne a zmätočné. Zdôraznili tiež judikatúru ESĽP, Ústavného súdu SR
a stanovisko NS SR R 2/2016, podľa ktorých nedostatočné odôvodnenie zakladá porušenie práva na
spravodlivýprocesainúvadukonania.Žalobcoviapoukázalinato,žejednouznevyhnutnýchpodmienokvýkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou je pravdivé a presné písomné vyhlásenie navrhovateľa o
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky (§ 7 ods. 2 ZoDD). Tvrdia, že podmienky mimoriadnej splatnosti
úveru splnené neboli, keďže veriteľ nedodržal 15-dňovú lehotu podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ; listina

zo dňa 27.09.2017 stanovila lehotu len do 10.10.2017. Namietli aj to, že mimoriadna splatnosť nebola
vyhlásená do splatnosti nasledujúcej splátky (15.10.2017), čo podľa nich znamená, že úver bol v čase
dražby „živý“ a výkon záložného práva neprípustný. Oznámenie zo dňa 24.10.2017 podľa nich nie je
platným právnym úkonom ani pre absenciu identifikácie splátky, ku ktorej malo dôjsť k omeškaniu, čo je
podstatné aj pre začiatok plynutia premlčacej lehoty (KS Prešov, 6Co/26/2017). Žalobcovia nesúhlasia

s tým, že súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-598/21, podľa ktorého môže byť samotné dojednanie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
pri spotrebiteľskom úvere neprijateľnou podmienkou. Tvrdia, že zosplatnenie úveru pre dlh 2 029,64
EUR nebolo primerané vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti a dĺžku splatnosti úveru; preto bolo potrebné
skúmať proporcionalitu zásahu do ich práva na obydlie podľa čl. 7 Charty a zásadu dobrých mravov.
Zdôraznili,žepredmetnánehnuteľnosťjeichjedinýmobydlímavýkondražbybolpredčasnýajvzhľadom

na prebiehajúce konanie o zaplatenie pohľadávky (NM-5Csp/34/2020). Tvrdia, že svoje absentovanie
v dome od roku 2016 do 2021 riadne odôvodnili (starostlivosť o otca, obava z dražby). Predložili
viaceré dôkazy o tom, že v dome bývali a že ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, no súd k nim
neprihliadol (kolaudačné rozhodnutie, čestné vyhlásenia, potvrdenie obce). Popreli tvrdenie súdu, že
dom nebol spôsobilý na bývanie, pričom poukázali na kolaudačné rozhodnutie aj znalecký posudok z

27.07.2021. Namietali aj to, že cena nehnuteľnosti bola znalecky podhodnotená a výsledná vydražená
cena vyvoláva pochybnosti o transparentnosti konania. Tvrdia, že súd nezohľadnil relevantnú judikatúru
ohľadom mimoriadnej splatnosti a výkonu záložného práva a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, čím
je podľa nich rozsudok nesprávny, zmätočný a nepreskúmateľný. Následne namietali aj rozhodnutie o
trovách konania, keďže sú invalidní dôchodcovia bez majetku, zatiaľ čo žalovaní sú veľké spoločnosti.

Považujú za nehospodárne, aby právnická osoba s vlastným právnym oddelením využívala advokáta.
Namietajú, že súd neaplikoval § 257 CSP a priznal žalovaným 100 % náhradu trov.

9. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s námietkami žalobcov k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru z dôvodu, že tieto námietky predstavujú výlučne snahu o zbavenie sa zodpovednosti za splatenie
poskytnutého úveru. Poukázal na to, že je v prvom rade povinnosťou veriteľa vyčkať na márne uplynutie
15 dní po doručení výzvy na zosplatnenie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, pričom následné
závery žalobcov, že mohol zosplatniť úver len do splatnosti ďalšej splátky, je podľa neho
nesprávny a zosplatnenie by bolo neuskutočniteľné, keďže by tak došlo k objektívnej nemožnosti využiť

právo veriteľa zosplatniť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy. Výklad zákona, tak ako ho prezentujú
žalobcovia, podľa názoru žalovaného 1/, nemôže mať oporu v demokratickom a
právnom štáte. Zároveň zákon v žiadnom ustanovení ani len okrajovo neupravuje ako náležitosť podania
podľa ustanovenia § 565 OZ určenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť.
Absencia uvedenej náležitosti podľa žalovaného 1/ tak nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu

pre jeho neurčitosť, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemohlo v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR dôjsť pre inú splátku, než splátku splatnú dňa 15.07.2017. Argumentácia
žalobcov, ktorí podľa vlastného uváženia a prospechu vytvárajú osobitné podmienky pre platnosť
právnych úkonov, nemá oporu v zákone. Z dikcie ustanovenia § 53 ods. 9 OZ je zrejmé, že spotrebiteľ
musí byť upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a zároveň musí byť nepretržite v

trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok, pričom za splnenia týchto podmienok môže
veriteľ v budúcnosti v prípade, ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru, za splnenia podmienok podľa
§ 565 OZ do splatnosti ďalšej splátky úveru, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods. 9
OZ. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej
splátky úveru zo strany dlžníka, pričom táto skutočnosť nemá na splnenie podmienok podľa § 53 ods.

9 OZ žiadny vplyv, keďže upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a trojmesačné
omeškanie žalobcov sú naďalej zachované. Skutočnosť, že právo na zosplatnenie pohľadávky nie je
limitovanédosplatnostiďalšejsplátkyúveruodvyhotoveniaupozornenia,vyplýva ajzustálenej
judikatúry NS SR, pričom poukázal na uznesenia NS SR pod sp. zn. 1Cdo/123/2022 a 9Cdo/245/2022.
Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozpor s dobrými mravmi v danej veci, žalovaný 1/ má za to, že je to

práve konanie žalobcov, ktoré spočíva v ponechaní si poskytnutých finančných prostriedkov
bez snahy ich vrátenia, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa žalobcovia snažia spochybniť
legitímnosť samotného výkonu záložného práva, žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie Ústavného súduSR, č. k. PL.ÚS 23/14 a tiež aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/73/2022, v zmysle
ktorých ide o zákonný spôsob uplatnenia práva.

10. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K námietkam
žalobcov uvedeným v odvolaní poukázal na to, že žalobcovia neplatnosť záložnej zmluvy namietali už v
samotnejžalobe,tiežakojedenzdôvodovneplatnostidražbyuvádzalipráveneplatnosťzáložnejzmluvy,
a preto mal súd prvej inštancie povinnosť sa touto námietkou žalobcov zaoberať a ako predbežnú otázku

posúdiť platnosť záložnej zmluvy. Keďže táto otázka už bola prejudikovaná rozsudkom Okresného súdu
v Novom Meste nad Váhom, sp. zn. 10Csp/19/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 6CoCsp/12/2020, stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie, že z dôvodu prekážky
právoplatne rozsúdenej veci nemohol opätovne platnosť záložnej zmluvy posudzovať. Rozsudok
považuje za vecne a po právnej stránke správny, dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený. Zároveň
uviedol, že podľa platnej právnej úpravy boli pre vynesenie meritórneho rozhodnutia v

prejednávanej veci relevantné iba námietky týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21
zo dňa 09.11.2023 a namietali, že súd neprihliadol na nimi predložené dôkazy spolu so záverečnou
rečou, poukázal na to, že podľa jeho názoru, predmetný rozsudok v danej veci nie je aplikovateľný,
keďže žalobcovia nepreukázali, že dražená nehnuteľnosť je ich obydlím, ďalej uviedol, že žalobcami

predložené dôkazy súd nemohol akceptovať v súlade so sudcovskou koncentráciou konania, nakoľko
tieto neboli predložené riadne a včas, keď na pojednávaní dňa 04.10.2023 uložil súd stranám sporu
povinnosť predložiť dôkazy v lehote tridsiatich dní, na ďalšom pojednávaní konanom dňa 29.11.2023
sa strany sporu zhodne vyjadrili, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a žalobcovia až
podaním datovaným dňa 19.02.2024, teda 2 dni pred termínom pojednávania nariadeného na deň

21.02.2024 zaslali dôkazy, čo aj podľa názoru žalovaného 2/ bolo oneskorene a v zmysle § 153 ods.
1, 2 CSP súd na tieto dôkazy nemusel prihliadať. Žalovaný 2/ sa zároveň stotožnil s tým, že žalobcovia
nepreukázali, že predmet dražby bol ich obydlím, a preto predmetný rozsudok Európskeho súdneho
dvora, na ktorý žalobcovia poukazovali, nie je v danej veci aplikovateľný.

11. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. V
konaní žalobcovia nepreukázali porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, práve naopak, v konaní
bolo preukázané, že predmetný rodinný dom nikdy nebol obydlím žalobcov. Vzhľadom na zásadu
koncentrácie konania, správne súd neprihliadol na listinné dôkazy predložené žalobcami na ostatnom

pojednávaní. Zároveň žalovaný 3/ predložil doplnenie čestných prehlásení I. L. a I. I., z ktorých vyplýva,
že žalobcovia nikdy nebývali v dome, ktorý bol predmetom dražby. Preukazuje to aj potvrdenie Obce
K. zo dňa 03.05.2024, z ktorého vyplýva, že žalobcovia sa zdržiavajú v obci K. na s. č. XX, ktorý je v
súčasnosti vo vlastníctve M. I.. Túto nehnuteľnosť vlastnili rodičia žalobkyne 1/. M. I. (brat žalobkyne
1/) a rodina B. (žalobcovia) žila s nimi v spoločnej domácnosti a žijú tam stále. Dedičstvom prešla

nehnuteľnosť na M. I.. Žalobcovia boli síce formálne prihlásení k trvalému pobytu v B. C. D., v dome,
ktorý bol predmetom dražby, avšak ich skutočným bydliskom, a teda ich obydlím, v ktorom trvale bývali,
bola obec K..

12. V následnom písomnom vyjadrení žalobcov k vyjadreniam žalovaných 1/ až 3/ žalobcovia zotrvali

na odvolacích dôvodoch, opätovne poukázali na skutočnosť, že z listiny Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.09.2017 je nesporné, že veriteľ nedodržal 15
dňovú lehotu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Zároveň veriteľ neidentifikoval splátku, pre ktorú úver spoplatnil,
čo znamená, že daný úkon je neplatný pre neurčitosť a následne nie je možné jeho postúpenie
pre rozpor s § 17 zák. o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázali pritom

na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. K vyjadreniu
žalovaného 2/, ktorý poukazoval na sudcovskú koncentráciu konania uviedli, že v čase pojednávania
dňa 29.11.2023 ešte nedisponovali dôkazmi, ktoré predložili súdu až spolu so záverečnou
rečou a z toho dôvodu poukazovanie na zásadu sudcovskej koncentrácie je podľa ich názoru nenáležité.
Ďalej uviedli, že je pravdou, že sa zdržiavali na dvoch miestach - v B. C. D. a v K., kde sa zdržiavali

spočiatku z dôvodu starostlivosti o otca žalobkyne a následne po jeho smrti sa začali ich
finančné ťažkosti a tiež výkon záložného práva, čím bol narušený ich bežný život. Preto sa dohodli s
vlastníkom domu v obci K. pánom I., že dočasne sa môžu zdržiavať v jeho nehnuteľnosti.
Z dôvodu, že proces spätý s dobrovoľnou dražbou a súdnym konaním trvá už niekoľko rokov, vlastníkdomu už nemienil akceptovať bývanie v jeho rodinnom dome, a preto im zaslal výzvu na vypratanie
nehnuteľnosti. Žalobcovia, keďže k domu pána I. nemajú žiadne vlastnícke ani iné vecné alebo užívacie
právo, nemajú inú možnosť, iba nehnuteľnosť opustiť. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na to, že nemali

záujem úver splácať, uviedli, že sa viackrát pokúšali s veriteľom dohodnúť na zmene splácania úveru,
avšak neúspešne. Prioritou veriteľa bolo nehnuteľnosť vydražiť, avšak nehnuteľnosť je vydražená pod
cenu a obdržaná suma ani nepokrýva celú výšku dlhu. Žalobcovia tak nielenže nedobrovoľne prišli o
svoju jedinú nehnuteľnosť, ale sú stále ešte aj dlžníkmi z úveru. K vyjadreniu žalovaného 3/ žalobcovia
uviedli, že z listín predložených žalovaným vyplývajú práve ich tvrdenia, že sa zdržiavajú v obci

K., a to z vyššie uvedených dôvodov, tiež listiny od pána I. a pána L. nevyvracajú ich tvrdenia o tom, že
dražený rodinný dom bol obývateľný a oni v ňom žili.

13. K vyjadreniu žalobcov sa opätovne vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že sa pridržiava
všetkých predchádzajúcich podaní a nesúhlasí s tvrdením žalobcov týkajúcim sa nedodržania 15 dňovej
lehotypodľaustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníka.Kvyhláseniumimoriadnejsplatnostidošlo

podaním zo dňa 24.10.2017, výzvu pred zosplatnením si žalobcovia prevzali dňa
04.10.2017, a teda špekulácie o tom, že lehota mala plynúť len do 10.10.2017, odporujú objektívnemu
skutkovému stavu. Zároveň vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.012024, ktoré posudzovalo konkrétne podmienky zosplatnenia a
tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktoré sa odchyľujú od rozhodnutia, na ktoré poukazovali

žalobcovia.

14. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11Co/45/2024 - 416 zo
dňa 29. januára 2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že v danej veci vystupoval žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a

navrhovateľ dražby. Uzavretím záložnej zmluvy vzniká záložnému veriteľovi oprávnenie speňažiť záloh
dobrovoľnou dražbou aj bez exekučného titulu. Podľa § 7 ods. 2 a § 16 ods. 3 ZoDD je povinný vo
vyhlásení uviesť dôvod dražby a presnú špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky vrátane jej pravosti,
výšky a splatnosti. Ak žalobcovia namietajú, že úver nebol riadne zosplatnený, súd prvej inštancie
sa touto námietkou musí dôsledne zaoberať, pretože platnosť mimoriadnej splatnosti podmieňuje aj

platnosť postúpenia pohľadávky a prechodu záložného práva na žalovaného 1/. Keďže žalobcovia
sú spotrebitelia, súd je povinný im poskytnúť účinnú ochranu, čo zahŕňa aj preskúmanie základného
úverového vzťahu zabezpečeného záložným právom. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného
práva musia súdy ex offo skúmať úverovú zmluvu, najmä ak sú spochybnené neprijateľné zmluvné
podmienky (R 9Cdo/187/2022; 4Cdo/149/2020). Aktuálna judikatúra zároveň potvrdzuje dôvodnosť

námietky žalobcov týkajúcej sa neplatnosti zosplatnenia úveru pre neuvedenie konkrétnej splátky, ktorá
mala zosplatnenie vyvolať. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zdôraznil, že veriteľ
musí už vo výzve poskytnutej spotrebiteľovi v lehote najmenej 15 dní presne označiť tú splátku, pre
ktorú má byť úver predčasne zosplatnený. Súd prvej inštancie sa námietkami žalobcov nezaoberal a
nevykonal potrebné dokazovanie, hoci správne identifikoval, že ide o spotrebiteľský vzťah podliehajúci

zvýšenej ochrane. V konaniach týkajúcich sa práv zo spotrebiteľských úverov je súd povinný poskytnúť
spotrebiteľoviúčinnúochranuavsúladesjudikatúrouESĽP,ÚstavnéhosúduSRaNajvyššiehosúduSR
jasne a zrozumiteľne odôvodniť svoje rozhodnutie, vrátane vyporiadania sa s rozhodujúcimi argumentmi
strán. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže
súd prvej inštancie neujasnil predmet konania, neoboznámil predložené dôkazy a nevyporiadal sa s

podstatnými námietkami žalobcov, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Odvolací súd ho preto zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, povinný vyzvať strany na doplnenie tvrdení a dôkazov, vykonať a vyhodnotiť všetky
relevantné dôkazy, prípadne doplniť dokazovanie, komplexne sa vysporiadať so všetkými podstatnými
námietkami a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

15. Dňa 22.05.2025 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu vyjadrenie,
v ktorom uviedli, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-7C/3/2022 mu
bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11Co/45/2024 z 29.01.2025 a zotrváva
na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. K námietke nepreskúmateľnosti pôvodného rozsudku

uvádza, že výzvu z 27.09.2017 spolu s doručenkami súdu riadne predložil ako prílohu k vyjadreniu
doručenému 16.01.2023; na elektronickom portáli e-žaloby je zrejmé, že dôkazy boli súdu doručené.
Z opatrnosti ich predkladá opätovne. Žalovaný 1/ zásadne nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu,
podľa ktorého je veriteľ povinný vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorúmôže byť úver zosplatnený. Tvrdí, že takáto povinnosť nemá zákonnú oporu, keďže právna úprava
jednoznačne vyplýva z § 565 OZ (možnosť zosplatnenia najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky)
v spojení s § 53 ods. 9 OZ (možnosť zosplatnenia po uplynutí troch mesiacov omeškania). Ide o

právne posúdenie, nie skutkovú náležitosť právneho úkonu. Žalovaný 1/ namieta, že odvolací súd sa
nevysporiadal s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, ktoré výslovne
odmieta požiadavku na označenie konkrétnej splátky vo výzve alebo v úkone zosplatnenia. Citované
rozhodnutie konštatuje, že právo veriteľa na zosplatnenie sa obnovuje každou ďalšou nezaplatenou
splátkou a zákon neukladá povinnosť uviesť „rozhodnú splátku“. Splátka, ktorá spôsobila zosplatnenie,

je determinovateľná výlučne zo zákonných podmienok (splátka viac ako tri mesiace po splatnosti).
Žalovaný 1/ ďalej uvádza, že požiadavka odvolacieho súdu vedie k absurdným dôsledkom – spotrebiteľ
by sa mohol vyhnúť zosplatneniu úhradou jedinej splátky, hoci by bol stále v dlhodobom omeškaní (v
danom prípade 14 splátok). Takýto výklad je nelogický, odporuje § 53 ods. 9 OZ, princípom ochrany
veriteľa, ako aj judikatúre Súdneho dvora EÚ (C-598/21), ktorá odmieta zosplatnenie pre jedinú splátku
bezohľadunaproporcionalitu.Žalovaný1/poukazujenato,žezákonodarcanikdynezakotvilpožiadavku

označiť konkrétnu splátku, a to ani pri prijatí § 53 ods. 8 a 9 OZ, ani pri neskorších novelách. Naopak,
novela zákonom č. 254/2024 Z. z. účinná od 1.11.2024 koncepciu výslovného zosplatňovacieho úkonu
opustila a stanovila automatickú splatnosť dlhu po márnom uplynutí dodatočnej lehoty. Nová právna
úprava tak potvrdzuje, že rozhodujúce je upozornenie na sumu omeškania, nie uvedenie konkrétnej
splátky.Žalovaný1/zdôrazňuje,ževýzvyvpredmetnejveciuvádzalicelkovúsumuomeškanýchsplátok,

čo je pre spotrebiteľa dostatočné – priemerný spotrebiteľ pozná výšku splátky aj svoj stav omeškania.
Špecifikáciasplátkyneovplyvňujemožnosťodvrátiťzosplatnenie,keďžepodoručeníúkonuzosplatnenia
už spotrebiteľ nemôže jeho účinky zvrátiť. Žalovaný 1/ uvádza, že judikatúra súdov od roku 2008 do roku
2024 nikdy nevyžadovala, aby výzva alebo úkon zosplatnenia obsahovali označenie splátky. Zmena
výkladu v roku 2024 predstavuje zásadný zásah do právnej istoty veriteľov bez primeraného zvýšenia

ochrany spotrebiteľa. Rovnako poukazuje na to, že Najvyšší súd SR pri posudzovaní otázky premlčania
(R 29/2023; sp. zn. 7Cdo/268/2020) posudzoval obsah výziev, avšak nevyvodil povinnosť uviesť
konkrétnu splátku. Žalovaný 1/ tiež namieta, že požiadavka uviesť splátku je v rozpore s rozsudkom
Súdneho dvora EÚ C-598/21, ktorý vyžaduje proporcionalitu omeškania vzhľadom na celkovú výšku
úveru a dobu splácania; požiadavka odvolacieho súdu by nútila veriteľa zosplatňovať výlučne jednu

splátku, čo odporuje európskemu právu. Na praktickom príklade žalovaný 1/ demonštruje, že v bežnom
úverovom vzťahu by veriteľ nemohol presne určiť, ktorú splátku má uvádzať vo výzve, keďže pri
dlhodobom omeškaní a variabilných lehotách doručovania by sa rozhodná splátka medzi výzvou a
samotným zosplatnením menila. Takáto požiadavka je preto neuskutočniteľná a v praxi by nebola nikdy
splniteľná.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní,
vyjadreniami účastníkov a ďalším obsahom súdneho spisu, rešpektujúc záväzné závery odvolacieho
súdu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

17.Dňa24.11.2021sakonalo1.kolodobrovoľnejdražby,ktorejpredmetombolinehnuteľnostievidované
na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú H. B., obec B. C. D., okres F. I. F. E., a to parcely registra „C“ parc. č. 1/1,
výmera477m2,zastavanáplochaanádvorie,parc.č.1/2,výmera134m2,zastavanáplochaanádvorie,
stavba súp. č. XXX, na parcele č. 1/2, rodinný dom s príslušenstvom, ktoré boli vo vlastníctve žalobcov,
a ktoré vydražil žalovaný 3/ za cenu 62.000,- EUR. Odhad ceny nehnuteľnosti bol vykonaný na základe

znaleckého posudku A. J. H., znalca v odbore Staviteľstvom, odvetvie Odhad ceny nehnuteľností,
ev. č. XXXXXX, dňa 27.07.2021 v sume 59.900,- EUR. Dražobníkom bol žalovaný 2/. Dobrovoľná
dražba bola realizovaná výkonom záložného práva z titulu uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok medzi žalobcami ako záložcami a právnym predchodcom žalovaného
1/, Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004,

ako záložným veriteľom. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva (istiny úveru spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami
podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi s realizáciou záložného
práva a s vymáhaním pohľadávky) vzniknutej z úveru poskytnutého na základe Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere medzi žalobcami ako dlžníkmi a uvedeným právnym predchodcom

žalovaného 1/ ako veriteľom zo dňa 12.08.2011, na základe ktorej právny predchodca žalovaného 1/
poskytol žalobcom úver vo výške 53.500,- Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v splátkach vo výške
343,74 Eur mesačne. Žalobcovia predmetný úver riadne nesplácali. Z toho dôvodu právny predchodca
žalovaného písomne vyzval žalobcov na zaplatenie dlhu výzvou zo dňa 27.09.2017, a následne došlok vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalobcovia svoj dlh neuhradili. Dňa 03.11.2017
žalobcovia prevzali oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 23.10.2017. Veriteľ
(právny predchodca žalovaného 1/) pristúpil k uplatneniu záložného práva z dôvodu nezaplatenia

pohľadávky žalobcami a dňa 05.12.2017 žalobcovia prevzali oznámenie z začatí výkonu záložného
práva.

18. Súd konštatuje, že za nesporné skutkové tvrdenia považoval: vykonanie dražby, omeškanie
s platením úveru. Za sporné skutkové tvrdenia považoval: vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru, ohodnotenie nehnuteľnosti, premlčanie záložného práva, namietanie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, obydlie vydraženej nehnuteľnosti.

19. Súd v konaní vykonal nasledovné dôkazy: písomné podania strán a ich výpovede na pojednávaní
súdu, listiny pripojené k písomným podaniam Oznámenie o dražbe zn. 267/2021 zo dňa 12.10.2021,
Notárska zápisnica sp. zn. N 963/221, Nz 42946/2021, NCRIs 43894/2021 zo dňa 24.11.2021, Zmluva

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.08.2011, Zmluva o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok zo dňa 12.08.2011, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa
27.09.2017 s doručenkami, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.10.2017,
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.05.2021, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.
ú. H. B., Zmluva o postúpení pohľadávok č. 77/2020 s prílohou identifikujúcou predmetnú pohľadávku,

Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2020, príloha podania žalovaného 3/ zo
dňa 20.01.2023 – stav merných zariadení rodinného domu, Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A. J.
H. zo dňa 27.07.2021, návrh na vykonanie dražby zo dňa 18.06.2021 s podacím hárkom doručovania
žalobcom, Protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 23.07.2021 s podaním hárkom
doručovania žalobcom, montážny list Trenčianskych vodární a kanalizácií a.s., spisový materiál veci

vedenej na Okresnom súde Trenčín (predtým Nové Mesto nad Váhom) sp. zn. 10Csp/19/2018.

20. Podľa § 141 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak zmena žaloby nastala pred jej
doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby
okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

21. Súd v súlade s ustanovením § 141 CSP v konaní pokračoval a konal so zmeneným petitom
(žalobným návrhom) žalobcov, ktorý doručili súdu v podaní zo dňa 04.02.2022, pričom uvedené podanie
doručili súdu predtým, ako bola podaná žaloba doručovaná protistrane.

22. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

23. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 565 cit. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa § 151b cit. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou. V zmluve o zriadení záložného
práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadenízáložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva
o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o
zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby

kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

28. Podľa § 151c cit. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je
určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť
aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

29. Podľa § 151d ods. 4 cit. zák. záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu,
byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná
majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia
podmienky.

30. Podľa § 100 ods. 3 tretia veta cit. zák. záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

31. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie sú úver zabezpečený záložným právom k

nehnuteľnosti.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade
s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby

ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.

33. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, neplatnosť dražby nie je možné

vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie
inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj
osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

35. Podľa §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

36. V prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách, iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky), za predpokladu doručenia

predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie dlžníkovi a následného umožnenia 90 dňovej lehoty
na splnenie dlhu pred postúpením pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, pričom ich nedodržanie zákon sankcionuje neplatnosťoupostúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ. Písomná výzva banky dlžníkovi / klientovi v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách je teda faktickým úkonom, ktorého platnosť je nevyhnutnou podmienkou pre platnosť
postúpenia pohľadávky banky voči jej klientovi.

37. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 (odseky 12.2.
a12.3.):„Vsúvislostisúpravourežimustratyvýhodysplátokzákonodarcav§53ods.9OZzavádzanové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu
pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením

príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu

identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého

úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto
skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy“.

38. Súd ustálil, že predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX
vykonanej dňa 24.11.2021 dražobníkom, žalovaným 2/, na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX

prekatastrálneúzemieH.B.,ktorébolivovlastníctvežalobcov,atopodľa§21ods.2zákonač.527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) tak, ako to žiadali žalobcovia v podaní doručenom
súdu dňa 04.02.2022, pričom k tejto zmene petitu žaloby došlo pred jej doručením žalovaným, preto súd
o zmene žaloby nerozhodoval samostatným uznesením, ale postupoval podľa § 141 CSP.

39. Súd po zrušení svojho pôvodného rozhodnutia Krajským súdom v Trenčíne uznesením č. k.
11Co/45/2024 - 416 z 29.01.2025 konal znova vo veci a bol viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), najmä povinnosťou preskúmať spotrebiteľský charakter právneho vzťahu,
ex offo posúdiť platnosť mimoriadnej splatnosti úveru, vyhodnotiť jej dopad na pravdivosť vyhlásenia
navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 ZoDD, a náležite sa vyporiadať s judikatúrou Najvyššieho súdu

SR, osobitne s rozhodnutím sp. zn. 5Cdo/197/2022.

40. Zo zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX N. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011 má súd za preukázané,
že právny predchodca žalovaného 1/ poskytol žalobcom finančné prostriedky na účely bývania, pričom
záväzky žalobcov boli zabezpečené záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Ide nepochybne

o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Z listinných dôkazov (výzva z 27.09.2017, výzva
z 23.10.2017 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 24.10.2017) súd zistil, že banka
upozornila žalobcov na existenciu omeškania, avšak neoznačila konkrétnu splátku (mesiac, výšku,
dátum splatnosti), pre ktorej neuhradenie mala byť mimoriadna splatnosť uplatnená, a neposkytla
spotrebiteľom určité, konkrétne a individualizované 15-dňové upozornenie, ako to vyžaduje § 53 ods. 9

OZ. Následne bola pohľadávka banky postúpená na žalovaného 1/, ktorý vystupoval ako navrhovateľ
dražby a záložný veriteľ. Dražobník vykonal dobrovoľnú dražbu, pričom v dražobnej dokumentácii bolo
deklarované, že zabezpečená pohľadávka je splatná v celom rozsahu.

41. Súd zdôrazňuje, že v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských úverov je povinný poskytovať účinnú

súdnu ochranu slabšej strane, a to aj bez návrhu. Táto povinnosť vyplýva nielen z § 52 a nasl. OZ,
ale aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Výkon záložného
práva vedúci k strate obydlia spotrebiteľa predstavuje najzávažnejší zásah do jeho majetkovej sféry,
preto musí byť podložený striktne zákonným a transparentným postupom veriteľa.42. Podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ pri spotrebiteľskom úvere uplatniť právo
na mimoriadnu splatnosť len za splnenia kumulatívnych podmienok, medzi ktoré patrí predchádzajúce

písomné upozornenie spotrebiteľa, poskytnutie lehoty najmenej 15 dní a jednoznačná identifikácia
splátky, pre ktorú sa mimoriadna splatnosť uplatní. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/197/2022 výslovne zdôraznil, že veriteľ musí už vo výzve presne označiť tú splátku, pre ktorú
má byť úver predčasne zosplatnený; všeobecné konštatovanie omeškania alebo uvedenie celkovej
dlžnej sumy túto požiadavku nespĺňa. Tento záver sleduje cieľ, aby spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne

vedel, akým konkrétnym plnením môže zosplatneniu zabrániť. Ide o materiálnu podmienku ochrany
spotrebiteľa, nie o formalizmus. V prejednávanej veci žiadna z výziev ani samotné oznámenie
mimoriadnej splatnosti túto požiadavku nespĺňali. Súd preto konštatuje a uzatvára, že mimoriadna
splatnosť bola vyhlásená v rozpore so zákonom a je absolútne neplatná podľa § 39 OZ.

43. Súd sa výslovne zaoberal argumentáciou žalovaného 1/, ktorý poukazoval na rozhodnutie NS SR

sp. zn. 1Cdo/123/2022 a na novšiu legislatívu účinnú od 01.11.2024. K tomu súd uvádza, že rozhodujúci
je právny stav účinný v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (2017), judikatúra 1Cdo/123/2022
nevylučuje požiadavku určitého upozornenia, ale rieši odlišné skutkové okolnosti. Súd považuje právny
názor vyslovený v 5Cdo/197/2022 za špecificky aplikovateľný na spotrebiteľské zosplatnenie a v súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa podľa práva EÚ. Ako súd prvej inštancie je navyše viazaný záväzným

právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý výslovne na túto judikatúru odkázal.

44. Podľa § 7 ods. 2 ZoDD záložný veriteľ zodpovedá za pravdivosť vyhlásenia o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky. Ak mimoriadna splatnosť nenastala platne, pohľadávka nebola splatná v celom
rozsahu, ako to deklaroval navrhovateľ dražby. Takéto nepravdivé vyhlásenie predstavuje kvalifikované

porušenie ZoDD, ktoré má priamy vplyv na zákonnosť dražby, keďže umožnilo speňaženie celého
obydlia spotrebiteľa za situácie, keď zákonné predpoklady na takýto zásah splnené neboli. Súd preto
uzatvára, že sú splnené podmienky § 21 ods. 2 ZoDD, keďže došlo k porušeniu ustanovení ZoDD a
žalobcovia boli týmto porušením priamo dotknutí na svojich právach.

45. Ostatné námietky žalobcov (doručovanie, miesto dražby, znalecké ocenenie, ochrana osobných
údajov, paralelné konania) súd preskúmal, avšak nepovažoval ich za dôvodné alebo právne relevantné
preposúdenieneplatnostidražbypodľa§21ods.2ZoDD.Základneplatnostidražbyspočívavnesplnení
podmienok § 7 ZoDD. K doručovaniu znaleckého posudku a oznámenia o dražbe súd uvádza, že
ZoDD ukladá povinnosť tieto písomnosti zaslať, nevyžaduje sa preukázanie faktického prevzatia. Zo

spisu vyplýva, že dražobník listiny riadne zasielal na adresy žalobcov; a aj keď by si niektoré zásielky
neprevzali, neznamenalo by to porušenie ZoDD. Táto námietka nie je dôvodná. Čo sa týka miesta
konania, Trenčín (cca 30–33 km od nehnuteľnosti) je regionálne dostupné krajské mesto, v ktorého
obvode je predmetná nehnuteľnosť; nebol preukázaný neprimeraný dištanc ani zníženie účasti, ktoré
by mohlo mať vplyv na výťažok. Porušenie § 11 ZoDD súd v danom prípade nezistil. K znaleckému

oceneniu uvádza, že znalcovi nebola nehnuteľnosť sprístupnená, znalec postup zdôvodnil a posudok
formálne spĺňa náležitosti ZoDD. Námietky lacného ohodnotenia by sa v režime ZoDD typicky prejavili
v štádiu rozvrhu výťažku a zodpovednosti podľa § 33 ods. 2 ZoDD; samy osebe nevedú k automatickej
neplatnosti dražby, pokiaľ nejde o porušenie ZoDD majúce priamy vplyv na vydraženie. Tu je dôvod
neplatnosti dražby iný a zásadnejší (bod 16–18). Čo sa týka GDPR, resp. ochrany osobných údajov, aj

keby k pochybeniu došlo, § 21 ods. 2 ZoDD viaže neplatnosť na porušenia ZoDD (nie iných predpisov),
resp. na spochybnenie platnosti záložnej zmluvy. Táto námietka preto neobstojí ako dôvod neplatnosti
dražby. K námietke paralelne vedených sporov o plnenie alebo o neplatnosť zmlúv nie sú prekážkou
konania a vykonania dražby, pokiaľ nie je vydané rozhodnutie, ktorým sa dražba zakazuje (neodkladné
opatrenieapod.).Takérozhodnutiepreukázanénebolo.Knámietkepremlčaniavýkonuzáložnéhopráva

súd uvádza, že vzhľadom na to, že neplatnosť dražby založil na nepravdivosti vyhlásenia podľa § 7
ods. 2 ZoDD v dôsledku neplatnej mimoriadnej splatnosti, je posúdenie premlčania pre rozhodnutie
nadbytočné. Pri absencii platnej mimoriadnej splatnosti by bolo treba osobitne analyzovať, v akom
rozsahu a od ktorých dátumov sú jednotlivé splátky v omeškaní. Táto otázka by sa však typicky premietla
do rozvrhu výťažku a zodpovednosti podľa § 33 ZoDD, nie do platnosti dražby samej.

46. Súd sa v nadväznosti na záverečné reči právnych zástupcov strán považoval za potrebné doplniť
svoje odôvodnenie aj o výslovné vysporiadanie sa s ďalšími právnymi argumentmi, ktoré boli v konaní
uplatnené.47. Žalobcovia v záverečnej reči poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-598/21, ako aj na rozsudok vo veci C-351/23 zo dňa 24.06.2025, pričom z týchto rozhodnutí

vyvodzovali neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby. Súd uvádza, že uvedené rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vníma ako významné interpretačné východisko pri eurokonformnom výklade vnútroštátnej
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o zásadu proporcionality zásahu do práva
spotrebiteľa na obydlie a povinnosť zabezpečiť efektívnu súdnu ochranu. Zároveň však súd zdôrazňuje,
že v prejednávanej veci nezakladá svoj záver o neplatnosti dobrovoľnej dražby priamo na týchto

rozhodnutiach, ale na porušení kogentných ustanovení vnútroštátneho práva, konkrétne § 7 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v spojení s neplatnosťou vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Pokiaľ ide o rozsudok C-351/23, súd zároveň uvádza, že skutkové okolnosti tejto veci
nie sú úplne totožné so skutkovým stavom prejednávanej veci, keďže samotná existencia paralelných
súdnychkonaníbezprávoplatnenariadenéhoneodkladnéhoopatrenianepredstavujezákonnúprekážku
vykonania dobrovoľnej dražby. Rozhodujúcou skutočnosťou v tejto veci je to, že dražba bola vykonaná

na základe pohľadávky, ktorá nebola splatná v dôsledku neplatného zosplatnenia, a teda nespĺňala
zákonné predpoklady pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou.

48. Žalobcovia v konaní poukazovali aj na skutočnosť, že mimoriadna splatnosť úveru a následná
dobrovoľná dražba boli vykonané pre relatívne nízku sumu dlhu. Súd uvádza, že výška údajne

splatnej pohľadávky nie je v tomto konaní rozhodujúcim kritériom pre posúdenie platnosti dobrovoľnej
dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách neviaže platnosť dražby na pomer medzi výškou pohľadávky
a hodnotou predmetu dražby, ale na splnenie zákonných podmienok jej vykonania. Rozhodujúcim
dôvodom neplatnosti dražby v prejednávanej veci je skutočnosť, že navrhovateľ dražby deklaroval
splatnosť pohľadávky, ktorá v dôsledku neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti splatná nebola,

čo samo osebe zakladá rozpor s § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

49. Žalovaný 1/ v záverečnej reči namietal, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúca
sa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Súd
túto námietku považuje za nedôvodnú. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rieši otázku

určitosti a platnosti právneho úkonu zosplatnenia úveru, teda splnenie zákonných podmienok podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Naopak, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa zameriava
na primeranosť a proporcionalitu zásahu do práv spotrebiteľa. Ide teda o odlišné, avšak navzájom sa
dopĺňajúce roviny ochrany spotrebiteľa, nie o judikatúru, ktorá by si navzájom odporovala.

50. Žalovaný 1/ rade namietal, že poskytnutý úver bol osobitným bankovým produktom, medziúverom,
na ktorý sa podľa jeho názoru nemá vzťahovať režim § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd
uvádza, že ani osobitná povaha medziúveru nevylučuje jeho kvalifikáciu ako spotrebiteľského úveru.
Aj v prípade medziúveru existujú pravidelné peňažné plnenia zo strany spotrebiteľa (najmä úroky a
poplatky), ktorých neplnenie môže viesť k uplatneniu práva veriteľa na zosplatnenie. Ustanovenie §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na akýkoľvek spotrebiteľský úver, pri ktorom veriteľ
uplatňuje mimoriadnu splatnosť, a veriteľ nemôže obchádzať kogentnú ochranu spotrebiteľa poukazom
na osobitnú konštrukciu bankového produktu.

51. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na údajne nelogické alebo ekonomicky nevýhodné dôsledky

aplikácie spotrebiteľského práva, súd uvádza, že nie je oprávnený hodnotiť hospodársku účelnosť
zákonnej ochrany spotrebiteľa. Úlohou súdu je aplikovať platnú právnu úpravu a kogentné ustanovenia
spotrebiteľského práva, ktorých obsah a rozsah ochrany sú výsledkom legislatívnej činnosti
zákonodarcu.

52. Vyjadrenie žalovaného 3/ týkajúce sa osobných pomerov žalobkyne a jej predchádzajúcej profesijnej
činnosti, nemá právny význam pre posúdenie platnosti predmetnej dobrovoľnej dražby a súd ho preto
nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej.

53. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nové argumenty prednesené v záverečných rečiach

strán nemenia právne závery, ku ktorým súd dospel na základe vykonaného dokazovania, a neboli
spôsobilé spochybniť záver o neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby.

54. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 tak, že úspešným
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovanému

3/ náhradu trov nepriznal, keďže tento nebol pôvodcom porušenia ZoDD, vystupoval v procesnom
postavení vydražiteľa a nárok na ich náhradu si riadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).