Rozsudok – Exekúcia a výkon rozhodnutí… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202375
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623202375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, A., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 313 35 004, zastúpený: KUBINEC & PARTNERS
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti
žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX E. F., zastúpenej: JUDr. Jozefom Veselým,
advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26C/9/2023-267 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, podanú dňa 29.06.2023, ktorou sa žalobca
domáhali určenia neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi - Zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 17.08.2020, zapísanej do katastra nehnuteľností pod č. G./2020 dňa 17.09.2020 v prospech
žalovanej ako právo doživotného užívania nehnuteľností parc. č. 288, 289 a stavba rodinný dom súp.
č. 5 na parc. č. 288, evidovaných na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš.

2.1. Žaloba je odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 4 06 a
stavebnomúvereč.1305746705zodňa22.12.2003(ZmluvaoúvereI), ktorú žalobcauzavrelsrodičmi
žalovanej H. F. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. X/XX, XXX XX E. F.,
týmto rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver vo výške 9.427,00 Eur. Za účelom zabezpečenia
tejto pohľadávky bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 22.12.2003, na základe ktorej bolo zriadené
záložné právo na nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. E. F..

2.2. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 9 08 a stavebnom úvere č. 1305746 1
07 zo dňa 17.12.2008 (Zmluva o úvere II), ktorú žalobca uzavrel s rodičmi žalovanej poskytol žalobca
medziúver vo výške 58.090,36 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere
bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 17.12.2008, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo,
zapísané vkladom V 2487/2008 na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. E. F..
2.3. Nakoľko si dlžníci- rodičia žalovanej, neplnili zmluvné povinnosti splácať úver, vyhlásil žalobca
mimoriadnu splatnosť úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere I. dňa 22.08.2016 a následne mimoriadnu

splatnosť úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere II dňa 19.09.2016. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh
vyplývajúci zo Zmluvy o úvere I, čo do dôvodu a výšky. Keďže dlžníci aj napriek výzvam dlh vyplývajúci
zo Zmluvy o úvere II neuhradili, uplatnil si žalobca svoj nárok žalobou o zaplatenie 60.185,34 Eur,
ktorej Okresný súd Veľký Krtíš vyhovel rozsudkom sp. zn. 12Csp/189/2018 – 145 zo dňa 13.06.2019, vspojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25Co/4/2019 - 178 zo dňa 26.11.2019,
právoplatný dňa 16.12.2019 a vykonateľný dňa 20.12.2019.
2.4.Dňa17.08.2020bolozriadenéknehnuteľnostivovlastníctvezáložnýchdlžníkovžalobcu,evidovanej

na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. E. F. vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti
v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov a blízkou osobou v zmysle ustanovenia § 116.
Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno bolo zapísané vkladom V- 1298/2020 dňa 17.09.2020.
2.5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol
na majetok dlžníka - B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX E. F. vyhlásený konkurz.

Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku MS SR č. 250/2021 pod č. K071237 dňa 30.12.2021.
Žalobca si do konkurzného konania ako veriteľ prihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I
ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou por. č. 1 a pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II ako
zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 2.

3.1. V konkurznom konaní bola znaleckým posudkom č. 72/2023 dňa 05.06.2023 stanovená všeobecná

hodnota nehnuteľnosti na sumu vo výške 123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota
vecného bremena ako závady, ktorá znižuje hodnotu nehnuteľnosti vo výške 22 358,95 Eur. Zriadené
vecné bremeno znižuje hodnotu nehnuteľnosti, t. j. majetok dlžníkov, z ktorého by mohli byť pohľadávky
žalobcu uspokojené a preto Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, ktorá bola
uzatvorená medzi žalovanou a dlžníkmi žalobcu, napĺňa všetky znaky odporovateľného právneho

úkonu.
3.2. Je nepochybné, že žalobca má voči rodičom žalovanej ako dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku,
pričom jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 166h ods.
1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní. Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa
17.08.2020 bola uzatvorená medzi blízkymi osobami a preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť

právnym úkonom svojho veriteľa, nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú druhou stranou osoby
blízke dlžníkovi, kedy sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. O úmysel ukrátiť veriteľa ide
aj vtedy, keď dlžník veriteľa vedel, alebo bol uzrozumený, že právnym úkonom, ktorý žalobca odporuje,
môže ukrátiť veriteľa. Motív alebo pohnútka dlžníka nie sú pre posúdenie rozhodujúce.
3.3. Tvrdenia žalovanej, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom doopatrovania rodičov a teda

vyplýva z rodinných vzťahov, považuje žalobca za účelové, tendenčné a hrubo poškodzujúce žalobcu
ako veriteľa. Žalobca má za to, že dlžník svojím konaním vedel, že zriadením vecného bremena dôjde
k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníkov, nakoľko musel mať vedomosť, že na nehnuteľnostiach viazne
záložné právo v prospech žalobcu. Dlžníci žalobcu museli predpokladať, že nehnuteľnosť zaťažená
vecným bremenom - právom doživotného užívania bude ťažko predajná. Žiaden rozumne zmýšľajúci

záujemca by takúto nehnuteľnosť nekúpil. Záložné zmluvy na nehnuteľnú vec uzavreté medzi žalobcom
a rodičmi žalovanej zo dňa 22.12.2003 (bod 7.) a zo dňa 17.12.2008 (bod 4. čl. III.) určujú, že záložca,
t.j. dlžníci, nie sú oprávnení bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa na nehnuteľnosti zriadiť
žiadne iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to až do úplného zaplatenia pohľadávky vrátane
úrokov. Žalobca svojím dlžníkom písomný súhlas na zriadenie vecného bremena nedal. Vecné bremeno

zostáva aj po výkone záložného práva zachované a pôsobí voči nadobúdateľovi (vydražiteľovi). Jeho
existencia,najmäakjezriadenénevýhodne,môžezaurčitýchokolnostíspôsobiť,žesažiadnyzáujemca
o kúpu zálohu nenájde. Prípadné speňaženie zálohu dosiahnuteľné na dražbe je nižšie, ako keby
záloh nebol zaťažený vecným bremenom. Pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe vecné bremeno
ovplyvňuje výpočet minimálne prípustného najnižšieho podania podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ak je všeobecná hodnota vecného bremena vysoká, môže to spôsobiť,
že záloh po zriadení vecného bremena nemožno vydražiť za takú cenu, aká prichádzala do úvahy pred
vznikom vecného bremena.

4.1. Nehnuteľnosti na ktoré bolo zriadené sporné vecné bremeno, spadajú do BSM, pričom ako prvý

bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu u B. C. a teda prvý, ktorý má oprávnenie predávať alebo
speňažovať tento majetok, je správca konkurznej podstaty úpadkyne a dlžníčky pani B. C.. Je zrejmé,
že dňa 08. 11. 2023 sa dražba konala a bola neúspešná. Predmetom tohto sporu je odporovateľnosť
právneho úkonu. Je bezpredmetné, či došlo k vydraženiu nehnuteľnosti alebo nedošlo k vydraženiu
nehnuteľnosti, poprípade, či bude nasledovať ďalšia dražba, pretože predmetom sporu je otázka, či

právny úkon, ktorým je zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania, je spôsobilým, aspoň
čo i len čiastočne zmariť alebo znížiť uspokojenie samotného veriteľa.
4.2. Či je právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, záväzne rozhoduje súd v konaní proti osobe,
ktorá mala z takéhoto úkonu prospech. Výsledkom úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívnaneúčinnosť právneho úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa. Odporovaný úkon ostáva naďalej platným
a voči subjektom odlišným od veriteľa aj účinným. Jeho špecifická vada nespočíva vo forme ani obsahu
právneho úkonu, ale v jeho hospodárskom následku, ktorý poškodzuje veriteľa.

4.3. Žalobca eviduje voči dlžníkom H. F. C. a B. C., vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je prihlásená síce
do konkurzu vo výške 82.000,- Eur, avšak úroky z omeškania naďalej rastú, keďže ide o pohľadávku,
ktorá je konkurzom nedotknutá a zabezpečená záložným právom.

5. Z uvedených dôvodov žalobca požaduje určenie neúčinnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena

zo dňa 17.08.2020, nakoľko týmto právnym úkonom reálne došlo k zníženiu majetku dlžníkov. Poprel
tvrdenie žalovanej, že podmienkou úspešnosti žaloby je preukázanie ukrátenia veriteľa až následkom
predaja nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že pri určení zmenšenia majetku dlžníkov nie je určujúce len
scudzenie nehnuteľnosti. Je potrebné skúmať, či právny úkon, ktorým bolo vecné bremeno zriadené,
je v čase podania žaloby spôsobilým ukrátiť veriteľa a je jedno, či to bolo na dražbe, ktorá už bola
vykonaná dňa 08. 11. 2023 alebo tu bude nasledujúca dražba, pretože skutočnosť, že na dražených

nehnuteľnostiach vecné bremeno viazne, hodnotu nehnuteľností znižuje a znižuje aj možnosť veriteľa
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky.

6.1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 26C/9/2023-172 zo dňa 23. novembra 2024 žalobe vyhovel.
V dôsledku odvolania žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16Co/45/2024-239 zo

dňa 27. marca 2025 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6.2. V odôvodnení odvolací súd ustálil, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby
s poukazom na ustanovenie § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Tiež krajský súd ustálil, že žaloba bola
podaná včas, teda do troch rokov podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
6.3. V ďalšom konaní sa mal okresný súd vysporiadať s obranou žalovanej, že k ukráteniu pri uspokojení

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce v dôsledku vecného bremena zmenšila
hodnota majetku dlžníka, avšak dlžníkov majetok postačuje na riadne uspokojenie pohľadávky veriteľa.
Urobí teda záver, či a na základe čoho žalobca skutočne preukazuje, že jeho pohľadávka v čase vydania
súdneho rozhodnutia, prevyšuje hodnotu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom.
6.4. Súčasne sa musí súd prvej inštancie vysporiadať so zásadnou otázkou, aký účel má vyslovenie

neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, keď vecné bremeno
bude aj naďalej ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia žalobcu.

7.1. Žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, s tým, že je potrebné prihliadať na všetky súvisiace okolnosti
žalobou napádaného odporovaného úkonu, keďže žalovanou prezentovaný názor vychádza z tzv.

reštriktívneho princípu, ktorý nezohľadňuje to, či sa veriteľ dokáže rovnako dobre, efektívne a rýchlo
uspokojiť s transformovaného majetku. Ukrátenie je zhoršenie veriteľovho postavenia a oddialenie, či
sťaženie exekučného uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
7.2. Treba vychádzať nielen z matematického porovnania hodnoty majetku pred a po úkone ale
prihliadať aj na rýchlosť a spôsob uspokojenia veriteľovej pohľadávky a podobne. Žalobca sa ako veriteľ

môže podľa § 42a Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Vprávnejúpravetakniejevýslovneuvedené,kedydochádzakukráteniuveriteľaapretojepodľanázoru
žalobcu potrebné vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu nazerať aj na to, či k ukráteniu
veriteľa môže dôjsť aj k situácii, keď sa majetok dlžníka nezmenší, resp. nezmenší do takej miery, že

nepostačuje už na úhradu veriteľovej pohľadávky, ale dôjde k zmene jeho skladby vecným bremenom
doživotného užívania a bývania v prospech osoby v produktívnom veku.
7.3. Nie je v konečnom dôsledku významné, či hodnota zaťaženej nehnuteľnosti síce klesla, avšak
zodpovedá hodnote žalobcovej pohľadávky, ale je nutné prihliadať na to, že žalobca sa v dôsledku
odporovaného právneho úkonu nemôže uspokojiť z majetku svojho dlžníka rovnako dobre, ako by sa

mohol uspokojiť pred ukracujúcim právnym úkonom, teda pred zriadením vecného bremena. Ide teda
o to, že uspokojenie žalobcu bude v dôsledku vykonaného odporovaného právneho úkonu vysoko
pravdepodobne bezvýsledné alebo minimálne sťažené. V tejto súvislosti žalobca poukazuje napríklad
na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. 11. 2014 sp. zn. 23Co/374/2013. Ak však súd zotrváva
na striktne matematickom porovnaní hodnoty zálohu a dotknutej nehnuteľnosti, tak hodnota zálohu bola

znaleckýmposudkomstanovenánasumupôvodne123.000,-Eur,vzmyslenovéhoznaleckéhoposudku
je to suma 125.000,- Eur, avšak treba teda prihliadať aj na všeobecnú hodnotu práv a závad, ktorá bola
vyčíslená v novom znaleckom posudku na 24.230 Eur.7.4. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 166h Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať
sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku. Oddlžením zostáva teda nedotknuté právo žalobcu v rozsahu svojej pôvodnej
pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia. V dôsledku toho, že dlžníčka
B. C. využila možnosť oddlženia, je potrebné prihliadať aj na zníženie potenciálnej hodnoty majetku
vzhľadom na to, že ak by došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, tak bude potrebné uspokojiť aj nárok na
odmenu správcu, ktorá v prípade, ak by bol výťažok zo speňaženia 100.000,- Eur, by bola minimálne v

sume cca 16.000,- Eur s DPH. Tak isto je potrebné prihliadať na ďalšie pohľadávky proti podstate, ako
je odmena notára, poplatky spojené s registráciou v notárskom centrálnom registri dražieb a podobne.
Je teda zrejmé, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti vzťahujúce sa k majetku, ktorý je objektom
odporovaného právneho úkonu ako aj k tomu, že tento majetok tvorí oddelenú podstatu, v dôsledku
oddlženia pani B. C., k speňaženiu tejto nehnuteľnosti môže dôjsť len na základe ustanovení Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. V dôsledku tohto právny úkon zriadenia vecného bremena jednoznačne

ukráti žalobcu ako veriteľa.
7.5. Čo sa týka účelu podania odporovacej žaloby, žalobca poukazuje na ustanovenie § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bude môcť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľnýmprávnymúkonomušlozdlžníkovhomajetku,aktonebudemožné,máprávonanáhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, pričom aj v zmysle dvoch znaleckých posudkov je možné

jednoznačne vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena a toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku.
7.6. Žalobca navrhol, aby súd požiadal správcu konkurznej podstaty dlžníčky B. C. o vyčíslenie
súčasných nákladov ako aj ďalších predpokladaných nákladov súvisiacich so speňažovaním majetku
zapísaného do príslušnej oddelenej podstaty dlžníčky B. C..

8. Žalovaná uvádzala, že od narodenia býva v predmetnom rodinnom dome, má dobrý vzťah so svojimi
rodičmi a nebolo jej úmyslom žiadnym spôsobom znižovať hodnotu nehnuteľnosti. Spoločne s rodičmi
tento dom vybudovali. Stále tam žije, o rodičov sa stará, pretože sú starší ľudia. Vedela, že tam do konca
života bude, pretože nemá žiadneho partnera, nemá kam v podstate ísť. Vedela o tom, že rodičia majú
uzatvorenú zmluvu o pôžičke zo Stavebnej sporiteľne. Tiež vedela to, že si úver budú splácať a že keď

raz odídu z tohto sveta, že jej tú nehnuteľnosť darujú. V čase, keď sa uzatvárala zmluva o zriadení
vecného bremena, tak sa nijakým spôsobom neinformovala za tým účelom, aby si overila, či sú tam aj
nejaké záložné práva. Neprikladala tomu význam. V čase uzavretia zmluvy mala 38 rokov. Všetci traja
spoločne sa podieľajú na úhrade energií za dom. Okrem týchto výdavkov v podstate ona ešte nakupuje
aj stravu, keďže otec je dôchodca, čiže sa podieľa ešte aj takouto formou na spoločnej domácnosti.

Matka má tiež zdravotné problémy, takže ona sa musí starať aj o zvieratá a o záhradu. Pokiaľ sa týka
jej vzdelania, tak má ukončenú obchodnú akadémiu, stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pracuje ako
pomocná sila v kuchyni a tiež aj rozváža jedlá.. Podľa jej názoru vecné bremeno spočíva v tom, že tam
môže bývať a môže sa starať o svojich rodičov. Pokiaľ by tam boli nejakí noví majitelia, tak oni by boli
v nájme a nejakým spôsobom by sa s nimi potom dohodli.

9.1. Okresný súd zistil, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 4 06 a stavebnom
úvere č. 1305746 7 05 zo dňa 22.12.2003 (Zmluva o úvere I) uzatvorenej medzi žalobcom rodičmi
žalovanej H. F. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. X/XX, XXX XX
E. F. poskytol žalobca medziúver č. 1305746 4 06 vo výške 9.427,00 Eur. Za účelom zabezpečenia

pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 22.12.2003 a
zriadené záložné právo zapísané na liste vlastníctva na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č.
XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288, ktoré sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov v podiele 1/1- ina k celku. Na základe Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 1305746 9 08 a stavebnom úvere č. 1305746 1 07 zo dňa 17.12.2008 ( Zmluva o úvere II)

uzatvorenej medzi žalobcom a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver č. 1305746 9 08 vo výške
58.090,36 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená
Záložná zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 17.12.2008. a bolo zriadené
záložné právo na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc.
č. 288. Žalobca uplatnil mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvy o úvere I. dňa 22.08.2016 a následne

zo Zmluvy o úvere II dňa 19.09.2016.
9.2.Dlžnícidňa14.10.2016uznalidlhvyplývajúcizoZmluvyoúvereI,čododôvoduavýšky,vyčíslenýku
dňu13.09.2016vovýške2.212,86Eur,vrátanepríslušenstva,ktorýmje4,7%úrokzosumy2.080,01Eur
od 14.09.2016 až do zaplatenia a 3 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 aždo zaplatenia. Pohľadávku zo Zmluvy o úvere II žalobca uplatnil žalobou na Okresnom súde Veľký Krtíš,
ktorý dňa 13.06.2019 , ktorý žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 60.185,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58.155,87 Eur od 20.09.2016

až do zaplatenia a to rozsudkom sp.zn. 12Csp/189/2018 - 145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.25Co/4/2019-178zodňa26.11.2019,právoplatnýdňa16.12.2019avykonateľný
dňa 20.12.2019.
9.3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2OdK/474/2021 bol na
majetok dlžníka - B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom D. X/XX, XXX XX E. F. vyhlásený konkurz a žalobca si

ako veriteľ prihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I a pohľadávku zo Zmluvy o úvere II.
9.4. Z výpisu z Obchodného vestníka MS SR č. 231/2022 zo dňa 07.11.2022 vyplýva, že aj na dlžníka
žalobcu Ing. Karola Šedaja bol vyhlásený konkurz po vyhlásení konkurzu na B. C..
9.5. Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020 (v znení Dodatku č. 1 zo dňa
14.09.2020) bolo zriadené na zabezpečené nehnuteľnosti vecné bremeno - právo doživotného užívania
nehnuteľností na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na

parc. č. 288, v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov žalobcu. Na liste vlastníctva č. XX, pre kat.
úz. a obec Malý Krtíš bolo predmetné vecné bremeno zapísané vkladom V- 1298/2020 dňa 17.09.2020.
9.6. Znaleckým posudkom č. 72/2023 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností H. E. F. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností LV č. XX, pre kat. úz. a obec
Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288 na sumu vo výške 123.000,00 Eur,

a stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľností a to
na sumu vo výške 22.358,95 Eur. Znaleckým posudkom č. 169/2024 vypracovaným znalcom v odbore
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností H. E. F. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností
LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288 na
sumu vo výške 125.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota

závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľností a to na sumu vo výške 24.230,30 Eur.

10.1. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že u blízkych osôb ako nadobúdateľov
sporného majetku dlžníka Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa poznali. Blízka osoba môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým,

že zákonnú domnienku vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný sústrediť na svoje
úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane
dlžníka.
10.2. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,

ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto
odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka
zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku.
10.3. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že

veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak,
akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/21/2022 zo dňa
27.06.2023). Rozhodnutie súdu, ktorým je odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje základ na
to, že veriteľ sa môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného
proti dlžníkovi domáhať nariadenia alebo vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným

(právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe,
s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
10.4. S poukazom na ustanovenie § 166h zákona č. 7/2005 z. z, sa žalobca môže domáhať v rozsahu
svojej pôvodnej pohľadávky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo,
vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

11.1. Okresný súd mal urobiť záver, či žalobca v čase vyhlásenia rozsudku má voči dlžníkom H. F. C. a B.
C. vymáhateľnú pohľadávku titulom uzavretých zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere, ktorá prevyšuje
hodnotu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom zriadeným dlžníkmi v prospech žalovanej.
11.2. Vychádzal zo zistenia, že v konkurznom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

2OdK/474/2021 bol na majetok dlžníka - B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX E. F.
vyhlásený konkurz, zverejnený v Obchodnom vestníku MS SR č. 250/2021 pod č. záznamu K071237
dňa 30.12.2021. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok správcu konkurznej podstaty LegesRecovery, k.s., so sídlom Banská Bystrica zo dňa 22.06.2022 vyplýva, že žalobca si ako veriteľ prihlásil
do konkurzného konania pohľadávku vyplývajúce zo Zmluvy o úvere I a zo Zmluvy o úvere II.
11.3. V Zmluve o úvere I istina predstavuje sumu 2.188,01 Eur, zmluvný úrok vo výške 4,7 % ročne

zo sumy 2.080,01 Eur od 14.06.2016 až do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 857,34
Eur), 3 % ročne úrok z omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia (ku dňu
vyhlásenia rozsudku vo výške 579,60 Eur). Zo Zmluvy o úvere II istina predstavuje sumu 58.155,87
Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 58.155, 87 Eur od 20.09.2016 až do zaplatenia (ku dňu
vyhlásenia rozsudku vo výške 25.453,15 Eur). Vynaložené náklady na vymáhanie vo výške 5.640,47

Eur pozostávajú z nákladov na dražbu vo výške 2.029,47 Eur a trov konania vo výške 3.611,- Eur. Spolu
teda preukázaná pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 92.874,44 Eur
(2.188,01 Eur + 857,34 Eur, + 579,60 Eur + 58.155,87 Eur + 25.453,15 Eur + 5.640,47 Eur).
11.4. V zmysle znaleckého posudku č. 169/2024 hodnota sporných nehnuteľností, ku ktorým bolo
zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej, je vo výške 125.000,- Eur, pričom všeobecná hodnota
vecného bremena bola stanovená na sumu 24.230,30 Eur. Po odpočítaní hodnoty vecného bremena

hodnota sporných nehnuteľností predstavuje sumu 100.769,70 Eur, čo postačuje na uspokojenie
pohľadávky žalobcu v aktuálnej výške 92.874,44 Eur, preto nemožno konštatovať, že by spornou
zmluvou o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov do
takej miery, ktorá ohrozila aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku.
11.5. Súd neprihliadol na argumentáciu žalobcu, že jeho pohľadávka neustále rastie v dôsledku

zmluvného úroku a úrokov z omeškania a tiež, že sporné nehnuteľnosti sú aktuálne speňažované
správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní dlžníčky B. C., kde v prípade úspešnej dražby bude
potrebné uspokojiť nárok správcu na jeho odmenu zo získaného výťažku z dražby a uhradiť ostatné
náklady a poplatky súvisiace s dražbou.

12.1. Okresný súd ďalej posudzoval, že vyslovenie neúčinnosti vecného bremena môže mať
význam pre žalobcu len za predpokladu, že tým žalobca dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky.
V predmetnom spore bolo zmluvou zriadené v prospech žalovanej vecné bremeno spočívajúce v
práve doživotného užívania sporných nehnuteľností žalovanou bezodplatne. Krajsky súd v zrušujúcom
uznesení skonštatoval (bod 18.2), že podstata odporovacej žaloby spočíva v tom, že dotknutý veriteľ

má právo na peňažnú protihodnotu, odplatu, ktorá unikla z majetku dlžníka v prospech oprávneného z
vecného bremena.
12.2. V danom prípade vyslovenie neúčinnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, nemá pre žalobcu
žiadny význam, keďže vecné bremeno by aj po vyslovení neúčinnosti naďalej zaťažovalo sporné
nehnuteľnosti a bude ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia pohľadávky

žalobcu. Ostalo by v platnosti medzi žalovanou ako osobu oprávnenou z vecného bremena a bude
pôsobiť voči každému, kto nehnuteľnosti nadobudne od žalobcových dlžníkov.
12.3. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, s tým že vyslovenie
neúčinnosti daného právneho úkonu má pre neho význam v tom smere, že keďže nie je možné
požadovať uspokojenie jeho pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku

(z dôvodu objektívneho charakteru odporovaného právneho úkonu), mal by po vyslovení neúčinnosti
právneho úkonu možnosť sa domáhať náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (v danom
prípade žalovaná), pričom v zmysle predloženého znaleckého posudku je možné vyčísliť hodnotu
zriadeného vecného bremena. Žalobcom uvedené ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka
je možné aplikovať len na právne úkony, ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok

dlžníkov a tento už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, pripadne ak z iných dôvodov
jeho zexekvovanie nie je možné. V danom prípade sa však jednalo o bezodplatné zriadenie vecného
bremena, pričom bolo krajským súdom skonštatované, že len v prípade ak by bolo vecné bremeno
zriadené odplatne, nárok veriteľa by mohol byť uspokojený do výšky odplaty, ktorá bola uhradená za
zriadenie vecného bremena aj v prípade, ak by bol už nárok uspokojený, t. j. ak bola už táto odplata

spotrebovaná (§ 42a ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd potom žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

13.1. Proti rozsudku podal včas odvolanie z 15. 08. 2025 žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP – súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP – konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP – súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP – rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13.2. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, na základe čoho posudzuje súd podmienku

ukrátenia veriteľa tzv. reštriktívnym prístupom bez zohľadnenia iného ukrátenia veriteľa, spočívajúceho
v sťažení, resp. spomalení jeho uspokojenia. Žalobca je toho názoru, že na ukrátenie veriteľa v zmysle
inštitútu odporovacej žaloby je potrebné nazerať aj cez samotné zhoršenie jeho postavenia v tom
zmysle, že právnym úkonom, voči ktorému smeruje odporovacia žaloba došlo k oddialeniu, či sťaženiu
exekučného uspokojenia jeho pohľadávky. Nie je žiaduce vychádzať len z matematického porovnania

hodnoty majetku pred a po právnom úkone, ale je potrebné v celkovom hodnotení prihliadať na všetky
s uspokojením súvisiace aspekty.
13.3. Právna úprava výslovne neupravuje, čo sa považuje, resp. nepovažuje za ukrátenie veriteľa, preto
jepodľanázoružalobcuúlohousúduposúdiťaprihliadnuťajnašpecifickéokolnostikonkrétnehoprípadu
a skúmať, či k ukráteniu veriteľa mohlo realizáciou právneho úkonu dôjsť aj v situácii, keď sa majetok
dlžníka síce nezmenší do takej miery, že nepostačuje na úhradu veriteľovej pohľadávky, ale dôjde k

zmene jeho skladby, resp. štruktúry. K zmene skladby majetku dlžníkovho majetku došlo aj v konkrétnom
prípade, kedy z dôvodu právneho úkonu – zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo síce k prevodu
nehnuteľnostiinémuvlastníkovi,alekzaťaženiunehnuteľnostivecnýmbremenomvprospechžalovanej,
ktorá je osobou v produktívnom veku a aj s prihliadnutím na to, že ide o vecné bremeno, ktoré pôsobí aj
voči prípadnému novému vlastníkovi nehnuteľnosti tento právny úkon spôsobuje faktickú nepredajnosť

dotknutých nehnuteľností. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na aspekt ukrátenia
veriteľa spočívajúci v tom, že po realizácii odporovaného právneho úkonu sa veriteľ nemôže uspokojiť v
rovnakej kvalite, ako by sa mohol v prípade disponovania zálohom v podobe nehnuteľnosti nezaťaženej
vecným bremenom.
13.4. V rámci riešenia tejto otázky súd prvej inštancie prezentuje výpočet spočívajúci na jednej strane v

stanovení hodnoty dotknutých nehnuteľností, a to na základe Znaleckého posudku č. 169/2024 na sumu
125.000,00 Eur (po zaokrúhlení – v zmysle znaleckého posudku 124.880,06 Eur), a zároveň s určením
všeobecnej hodnoty zriadeného vecného bremena vo výške 24.230,30 Eur. Hodnota dotknutých
nehnuteľností je po odpočítaní vecného bremena 100.649,76 Eur. Ďalej vo svojom Rozsudku súd
vyčísluje pohľadávku žalobcu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia spolu v sume 92.874,44 Eur.

13.5. Žalobca argumentoval tým, že napriek hodnote zálohu vyplývajúcej zo znaleckého posudku
je potrebné prihliadať na skutočnosti súvisiace s prebiehajúcim konkurzným konaním na majetok
dlžníčky – B. C., a to najmä na náklady konkurzu, odmenu správcovi, a pod. Žalobca teda poukazuje
na to, že súd prvej inštancie v rámci posudzovania, či hodnota žalobcovej pohľadávky prevyšuje
hodnotu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom neprihliadal na prebiehajúce konkurzné konanie

iniciované dlžníčkou, o ktorom musela mať vedomosť aj žalovaná v postavení blízkej osoby. Ak by
sa nehnuteľnosť v rámci konkurzného konania speňažila za sumu stanovenú znaleckým posudkom,
výťažok z predaja bude znížený o náklady spojené so speňažením majetku, ako aj o odmenu správcu. Aj
tieto náklady spojené so speňažením majetku dlžníka majú jednoznačne dopad na rozsah uspokojenia
pohľadávky žalobcu. Žalobca navrhol na pojednávaní vykonať dôkaz – vyčíslenie súčasných nákladov

konkurzu voči oddelenej podstate, ako aj ďalšie predpokladané náklady súvisiace so speňažením
majetkuzapísanéhodopríslušnejoddelenejkonkurznejpodstaty.Súdtakýtonávrhžalobcunadoplnenie
dokazovania nevykonal z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca v tejto súvislosti
však poukazuje na to, že strany neboli vyzývané na vyjadrenie sa k obsahu uznesenia odvolacieho
súdu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovanej bolo umožnené predložiť v konaní dôkaz

– znalecký posudok č. 169/2024 vypracovaný ku dňu 17.12.2024, ktorý mohol byť rovnako predložený
skôr ako dňa 16.06.2025, a ktorý bol doručovaný žalobcovi až na pojednávaní konanom dňa 19.06.2025,
pričom pri prostriedkoch procesnej obrany žalovanej sudcovská koncentrácia aplikovaná nebola, čím
podľa žalobcu došlo k porušeniu rovnosti strán konania. Tento dôkaz predložený žalovanou bol tým
dôkazom, z ktorého v konečnom dôsledku vychádzal súd prvej inštancie pri zisťovaní výšky možného

ukrátenia.
13.6. Žalobca poukazuje na to, že pri zohľadňovaní napr. výšky odmeny správcu, ktorá objektívne zníži
potenciálnu hodnotu, ktorá by prislúchala žalobcovi, ide o skutočnosť, ktorú netreba v zmysle § 186 CSP
osobitne dokazovať, keďže súd v rámci sporu jednoznačne ustálil a prijal hodnotu nehnuteľnosti určenú
znaleckým posudkom ako hodnotu, za ktorú sa nehnuteľnosť speňaží a neprihliadal na zníženie tejto

sumy v dôsledku ďalších súvisiacich skutočností, je potom možné jednoznačne stanoviť napr. odmenu
správcu v zmysle § 22 ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 Vyhlášky. Aj v čase vyhlásenia rozsudku boli
objektívne náklady konkurzu v takom rozsahu, že by znížili hodnotu nehnuteľnosti na hodnotu nižšiu
ako je žalobcova zabezpečená pohľadávka, na preukázanie čoho slúžil práve dôkaz, ktorého vykonanienavrhol žalobca. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na skutočnosti známe a existujúce v čase vyhlásenia
rozsudku tak, ako to tvrdí v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa žalobcu nemožno odôvodňovať
neprihliadnutie na tieto skutočnosti tým, že v čase vyhlásenia rozsudku neexistovali náklady konkurzu v

takom rozsahu, v akom by znížili hodnotu dotknutého majetku oproti žalobcovej pohľadávke.
13.7. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že prípadné vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu
– zriadenia vecného bremena nemá pre žalobcu žiadny význam. Žalobca v konaní poukázal na §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je možné požadovať uspokojenie veriteľovej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku – čo objektívne z dôvodu

charakteru odporovaného právneho úkonu možné nie je, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto
mal z takéhoto úkonu prospech. Aj napriek tomu, že bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, je
jednoznačne stanovená znaleckým posudkom výška náhrady, ktorú by potenciálne žalobca mohol
požadovať od žalovanej ako osoby, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech. Odôvodnenie súdu,
že je možné dotknuté ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka aplikovať len na právne úkony,
ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníkov a tento už neexistuje alebo bol

prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov jeho zexekvovanie nie je možné, považuje
žalobca za nedostatočné, keďže súd ním nevysvetľuje prečo danú právnu normu interpretuje týmto
spôsobom. Odborná literatúra – Komentár k Občianskemu zákonníku od Števčeka a kol. k dotknutému
ustanoveniu uvádza, že pokiaľ majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti
právneho úkonu exekučne postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z

inýchdôvodovniejejehozexekvovaniemožné,možnoviesťexekúciuajnainýmajetokadresátaodporu,
avšak iba do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho
úkonu. Ak súd prvej inštancie trval na tom, že dotknuté ustanovenie neupravuje prejednávanú situáciu a
nie je ho možné aplikovať, jeho povinnosťou bola aplikácia čl. 4 Civilného sporového poriadku, keďže je
nepochybné, že zákonodarca mal záujem ustanoveniami, ktoré umožňujú veriteľovi odporovať právnym

úkonom, ktoré ho ukracujú, zabezpečiť veriteľovi účinnú ochranu pred takýmito úkonmi a zabezpečiť tak
spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľa.
13.8. Vo všeobecnosti žalobcovi nie je zrejmý dôvod skúmania tzv. materiálneho účelu žaloby zo
strany súdu, keďže prípadné uplatňovanie náhrady voči žalovanej by bolo predmetom samostatného
súdneho prieskumu vzhľadom na to, že v tomto konaní sa žalobca nedomáhal povinnosti žalovanej

poskytnúť žalobcovi náhradu v hodnote vecného bremena, určenej znaleckým posudkom formulovaním
eventuálneho petitu. V tomto konaní je preto irelevantné skúmanie materiálneho účelu žaloby o to
viac, že absencia materiálneho účelu žaloby nebola vytýkaná zo strany žalovaného, čím opätovne
dochádza k porušeniu zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania. Skúmanie materiálneho účelu
žaloby by ad absurdum v konaniach o zaplatenie voči žalovaným, ktorí objektívne nie sú schopní

splniť svoju potenciálnu povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, resp. v prípadoch, kedy by žalobca
nemal k dispozícii spôsoby vymoženia svojej pohľadávky, spôsobovalo z tohto dôvodu odmietnutie
poskytnutia súdnej ochrany z dôvodu konštatovania, že žaloba „nemá pre žalobcu žiadny význam“ tak,
ako to konštatoval súd prvej inštancie v napádanom rozsudku. Skúmanie materiálneho účelu žaloby
sa žalobcovi javí ako odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany uplatnenému právu pre konštatovanú

„bezvýznamnosť“.
13.9. Nedodržiavanie zmluvných povinností v rámci zmluvy o zriadení záložného práva vo vzťahu k
záložnému veriteľovi spôsobuje, že záložný veriteľ nemá k dispozícii účinné prostriedky obrany, keďže
súd v tomto konaní skonštatoval, že odporovacia žaloba nedisponuje materiálnym účelom a v zmysle
§ 151i Občianskeho zákonníka takýto právny úkon, ktorým sa znižuje hodnota zálohu je platný, avšak

záložným veriteľom odporovateľný. Žalobca poukazuje teda na to, že súd zaujal v rámci posudzovania
konkrétnej veci prílišný formalistický prístup k interpretácii dotknutých ustanovení, v dôsledku ktorého
došlokodopretiuúčinnejochranyukrátenéhoveriteľa,ktorájezmyslomaúčelomdotknutýchustanovení
§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.
13.10. Konanie dlžníkov spolu v súčinnosti žalovanej ako blízkej osoby môže vykazovať známky

zneužitia práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Napriek uvedenému súd v konaní vôbec neprihliadal
na namietané skutočnosti a odôvodnenie rozsudku pôsobí nekonzistentne, pričom súd prvej inštancie
opakovane konštatuje nutnú záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak náležite nevyhodnocuje a
nevysvetľuje vlastnú interpretáciu právnych noriem.
13.11. Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozhodol tak, že určuje,

že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, zapísaná do katastra nehnuteľností pod č.
V 1298/2020 dňa 17.09.2020, ktorou bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej spočívajúce
v práve doživotného užívania k nehnuteľnostiam s parc. č. 288, 289, stavba rodinného domu so súp.
číslom 5 na parc. č. 288, evidované na LV č. XX, pre kat. úz. E. F., obec: Malý Krtíš, okres: Veľký Krtíš, jevoči žalobcovi neúčinná, a zároveň, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
13.12. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že vo svojom formálnom vyjadrení žalovaná

žiadnym spôsobom nereaguje na odvolacie dôvody žalobcu.

14.1. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21.08.2025 uviedla, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol
podstatný právny názor vo veci samej, kde bolo povinnosťou okresného súdu vyporiadať sa s obranou
žalovanej, že k ukráteniu pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť ak sa síce v

dôsledku vecného bremena zmenšila hodnota majetku dlžníka, avšak dlžníkov majetok postačuje na
riadne uspokojenie pohľadávky. Takisto bolo uložené súdu vysporiadať sa so zásadnou otázkou, aký
účel má vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne,
keď vecné bremeno bude aj naďalej ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia
žalobcu.
14.2.Vosvojomodvolanížalobcaopakujeuvádza,ženesúhlasísprávnymnázoromsúduprvejinštancie

a spochybňuje odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalovaná považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za zákonné a správne a odôvodnenie rozhodnutie za úplné a vyčerpávajúce, pričom zo záverov súdu
je zrejmé, že sa vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie, vykonal potrebné
dôkazy. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
(§385ods.1acontr.CSP),viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1CSP)arozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

16.1. Podľa § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom;

je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
16.2. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo

patria určitej osobe.
16.3. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

16.4. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
16.5. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
16.6. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

17.1. Okresný súd založil rozhodnutie na zistení, že po odpočítaní hodnoty vecného bremena zostáva
hodnota sporných nehnuteľností v sume 100.769,70 Eur, čo je postačujúce vzhľadom na to, že aktuálna

výška pohľadávky žalobcu je v sume 92.874,44 Eur, preto nemožno konštatovať, že by spornou zmluvou
o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov do takej miery,
ktorá ohrozila aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku.
17.2. Ďalej rozhodnutie založil na závere, že ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa
ktorého by mal žalobca po vyslovení neúčinnosti právneho úkonu možnosť sa domáhať náhrady voči

žalovanej, pričom v zmysle predloženého znaleckého posudku je možné vyčísliť hodnotu zriadeného
vecného bremena), je možné aplikovať len na právne úkony, ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok dlžníkov a tento už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, pripadne akz iných dôvodov jeho zexekvovanie nie je možné, čo nebol posudzovaný prípad zriadenia vecného
bremena pre žalovanú.

18. Žalobca v podstate dôvodnosť svojej žaloby argumentuje tým, že na základe dvoch znaleckých
posudkov je možné jednoznačne vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena a toho, čo ušlo
z dlžníkovho majetku. Aj napriek tomu, že bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, znaleckým
posudkom je stanovená výška náhrady, ktorú by potenciálne žalobca mohol požadovať od žalovanej
ako osoby, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech. Zákonodarca mal záujem ustanoveniami,

ktoré umožňujú veriteľovi odporovať právnym úkonom, ktoré ho ukracujú, zabezpečiť veriteľovi účinnú
ochranu pred takýmito úkonmi a zabezpečiť tak spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
veriteľa.

19. Žalobca poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku od C. a kol., ktorý uvádza, že pokiaľ
majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu exekučne

postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov nie je
jeho zexekvovanie možné, možno viesť exekúciu aj na iný majetok adresáta odporu, avšak iba do
výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu. K tomuto
komentáru odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci žiadny z uvádzaných prípadov nenastal, čo
správne konštatoval aj okresný súd.

20. Ak by bolo za zriadenie vecného bremena dohodnutá odplata, tak na základe žaloby o neúčinnosť
právneho úkonu by žalobca do výšky tejto odplaty za zriadenie vecného bremena mohol uspokojiť svoju
pohľadávku bez ohľadu na výsledok dražby. Dotknutý žalobca by mohol vymáhať ukrátenie vo výške
reálnej odplaty za zriadenie vecného bremena, ale ani v tom prípade by nemuselo ísť o hodnotu,

ktorá zriadením vecného bremena unikla, lebo túto hodnotu neurčuje ocenenie hodnoty nehnuteľností
a vecného bremena pre potreby ich speňaženia, ale reálna suma (výťažok speňaženia), ktorá
bude vyplatená po úhrade nákladov veriteľovi (žalobcovi) na uspokojenie jeho pohľadávky. Tvrdenie
žalobcu, že pri posúdenia ukrátenia veriteľa súd aplikoval tzv. reštriktívny prístup bez zohľadnenia
iného ukrátenia veriteľa, spočívajúceho v sťažení, resp. spomalení jeho uspokojenia neobstojí pretože

rozhodujúci je výťažok speňaženia, ktorý nemusí zodpovedať oceneniu premetu zálohu aj v prípade, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom.

21.1. Žalobca je (záložný a obligačný veriteľ) a odporovateľnosti (zriadenia vecného bremena bývania)
sa domáha voči oprávnenej z vecného bremena, ktorá je dcérou záložných a súčasne zmluvných

dlžníkov.
21.2. Na uspokojenia budúcej pohľadávky má veriteľ rôzne zabezpečovacie právne nástroje a pokiaľ
neskôr zistí, že záložné právo nevedie k uspokojeniu pohľadávky musí to, čo uniklo z dlžníkovho
majetku riadne preukázať. Žalobca v podstate argumentuje iba hodnotou nehnuteľnosti, ktorá je
zaťažená vecným bremenom. Nepreukázal tvrdenie, že sa v dôsledku odporovaného právneho úkonu

nemôže uspokojiť z majetku svojho dlžníka rovnako dobre, ako by sa mohol uspokojiť pred ukracujúcim
právnym úkonom, teda pred zriadením vecného bremena.

22. V posudzovanej veci je potrebné vysporiadať sa s otázkou, aký účel má vyslovenie neúčinnosti
právnehoúkonu,ktorýmbolozriadenévecnébremenobezodplatne,keďvecnébremenobudeajnaďalej

(popri iných dôvodoch účasti záujemcov o dražbu) ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru
uspokojenia žalobcu. Miera ukrátenia (resp. uspokojenia) žalobcu teda nemôže byť preukázaná len
skutkovým tvrdením o neúspešnosti už vykonanej dražby alebo tvrdením, že v budúcnosti sa na dražbe
dosiahne nižší výťažok zo speňaženia, ale náklady speňaženia budú narastať.

23.1. Odporovateľnosť je právny nástroj následného postihu dotknutého žalobcu. Neúčinnosť je na
prospech iba tomu veriteľovi, ktorý sa neúčinnosti dovolal. Pojmovo sa dosiahne relatívna neplatnosť
právneho úkonu na strane žalovanej, ktorá je oprávnenou z vecného bremena.
23.2. Vecné bremeno bývania nie je prevoditeľné na inú osobu, čiže osobnú služobnosť nemožno
scudziť.

23.3. Exekúciu na vecné bremeno - osobnú služobnosť nemožno vykonať. Už len z toho dôvodu žalobca
nepreukazuje, čo ušlo z majetku jeho dlžníkov.24.1. V zásade by teda mohol veriteľ žalovať iba odplatu za zriadenie vecného bremena, ktorú by
mala oprávnená z vecného bremena plniť povinným z vecného bremena, ak by odplata bola
dohodnutá alebo by prichádzala do úvahy. V posudzovanej veci ide o navzájom o osoby blízke, ktoré aj

doteraz žili v spoločnej domácnosti, preto nie je možné vyvodiť žiadne ukrátenie, ktoré by bolo spojené
s bezodplatnosťou.
24.2.Žalobca nepreukazuje,ževecnýmbremenomrodičovvočidcéredošlokjejzvýhodneniuakoiného
veriteľa, t. j. že by nejaká pohľadávka žalovanej proti jej rodičom konkurovala pohľadávke žalobcu.

25.1. Nie je možné iba na základe znaleckého posudku, ktorým je pre účely speňaženia v určitom
čase vyčíslená aktuálna hodnotu vecného bremena posúdiť, akú náhradu môže veriteľ požadovať od
oprávnenej z vecného bremena. Vyčíslenie hodnoty toho, čo ušlo z pôvodnej, či predpokladanej hodnoty
nehnuteľnosti, zaťaženej vecným bremenom, nie je možné stotožňovať s jeho ocenením odborným
znaleckým posudkom pre potreby ocenenia a ďalšieho postupu na dražbe.
25.2. Peňažná náhrada toho čo ušlo, je limitovaná výškou prospechu žalovanej, voči ktorej sa

neúčinnosti dotknutý veriteľ dovoláva, nie hodnotou nehnuteľnosti a výťažku jej speňaženia, ktorou je
zabezpečená pohľadávka dotknutého veriteľa (žalobcu).
25.3. Pokiaľ je dražba možná s vecným bremenom, tak iba predpoklad nižšej výťažnosti speňaženia
nepreukazuje ukrátenie veriteľa, lebo je bežná neúspešnosť dražby alebo nižšia výťažnosť speňaženia
aj u nehnuteľností nezaťažených právom tretích osôb. Žalobca tvrdí, ale ničím nepreukazuje budúcu

neúspešnosť dražby. Preto ani na základe výťažku speňaženia nebude známe, akú peňažnú náhradu
môže veriteľ požadovať od žalovanej podľa §42b ods.4 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti treba
uviesť, že odporovacia žaloba neslúži na to, ako previesť povinnosť uhradiť neuspokojený zostatok
záväzku žalobcu voči jeho dlžníkom na žalovanú. Taká povinnosť na žalovanú neprechádza. Ak by
žalobca tvrdil, že z dôvodu existencie vecného bremena došlo k zmarenia dražby, musel by žalobca

nároky preukazovať v konaní o náhradu škody.
25.4. Obdobne ,v prípade vyslovenia neúčinnosti záložného práva sa obligačný veriteľ domôže
iba výťažku speňaženia zálohu, t. j. dosiahne iba to, že výťažok speňaženia nebude vyplatený
žalovanému záložnémuveriteľovi,aletomuto veriteľovi, ktorýsaneúčinnostidovolal.Povinnosťuhradiť
neuspokojený zostatok záväzku z dôvodu nízkej výťažnosti speňaženia zálohu bez ďalšieho z dlžníka

na inú osobu neprechádza.
25.5. Nehnuteľnosť sa dá speňažiť aj s vecným bremenom a navyše, vydražiteľ sa môže vždy domáhať
vypratania nehnuteľností a voči osobe oprávnenej z vecného bremena aj jeho zrušenia.

26.1. Odvolací súd uzatvára, že žalobca je veriteľ, ktorý vedie výkon rozhodnutia na uspokojenie svojej

splatnej peňažnej pohľadávky (jeho obligační a záložní dlžníci sú v konkurze), ale nepreukázal, aké
plnenie chce voči žalovanej, ako oprávnenej z vecného bremena uplatniť, ako a z čoho sa chce na
žalovanej uspokojiť. Na základe hypotetickej otázky, že ak je všeobecná hodnota vecného bremena
vysoká, môže to spôsobiť, že záloh po zriadení vecného bremena nemožno vydražiť za takú cenu, aká
prichádzala do úvahy pred vznikom vecného bremena, nie je možné žalobe vyhovieť.

26.2. Ak chce žalobca požadovať peňažnú hodnotu bremena, potom by mohlo dôjsť k uspokojeniu
veriteľa skôr, ako by plnil dlžník, čo môže byť právna prekážka, lebo záložné právo má akcesorickú
povahu k obligačnému záväzku.
26.3. Žalobcovi sa môže dostať dvojité plnenie tým, že bude uspokojený zo speňaženia zálohu aj
peňažný plnením od žalovanej.

26.4. V podstate sa veriteľ neúčinnosťou bezodplatného vecného bremena môže domôcť iba ušlej
odplaty (ceny) vecného bremena, ktorá je však pochybná vzhľadom na blízky rodinný vzťah, lebo
žalovaná oprávnená z vecného bremena je dcérou žalobcových dlžníkov. Žalobca môže požadovať
to, čo neúčinným úkonom ušlo. Pretože speňažením zálohu vecné bremeno nezaniká, hodnota
toho, čo ušlo sa nedá zistiť, resp. nemožno stotožňovať ako rozdiel medzi cenou určenou podľa

znaleckého posudku alebo neuspokojenej časti zostatku obligačného záväzku, pretože žalovaná nie
je spoludlžníkom.

27. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu
a na vec sa vzťahujúcich právnych dôvodov, preto ho odvolací súd potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto je žalobca povinný zaplatiť žalovanejnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške
trov.

29. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.

1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.