Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100080
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100080.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: CRAT, s.r.o., so sídlom Kragujevská 1, 010 01 Žilina, IČO: 50 487 698, právne
zastúpený : Burian & partners, s.r.o, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102972558/2023 zo
dňa 24.11.2023 a rozhodnutia žalovaného č.: 102972690/2023 zo dňa 24.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102972558/2023 zo dňa 24. novembra

2023 z a m i e t a.

II. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102972690/2023 zo dňa 24. novembra
2023 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.UžalobcubolavykonanáDaňovýmúradomŽilina(ďalejajlen„správcadane“)daňovákontrolanadani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2020 až december 2020. Daňová
kontrola bola začatá dňa 29.06.2022 v deň určený v Oznámení o daňovej kontrole č. 101615249/2022
zo dňa 31.05.2022. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100375157/2023
zo dňa 23.01.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 08.02.2023 spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, čím bola daňová kontrola ukončená. Daňová
kontrola bola ukončená s nálezom (nepriznanie uplatňovaných nárokov) za zdaňovacie obdobia apríl

2020, máj 2020, júl 2020, august 2020, október 2020 a november 2020. Žalobca sa k protokolu z
daňovej kontroly vyjadril prostredníctvom podania doručeného dňa 21.03.2023, zaevidovaného pod ev.
č. 6/05120408/2023. Pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 06.06.2023, o priebehu ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101441054/2023, ktorého sa za žalobcu zúčastnil právny zástupca.

Zdaňovacie obdobie október 2020

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101461959/2023 zo dňa 07.06.2023
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane
v sume 6 340,- € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2020.

3. Žalobca si v zdaňovacom období október 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej
spoločnosťou Engler Corp. s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - Rača, IČO : 36 793 001
(ďalej len „Engler Corp. s.r.o.“) - faktúra č. 20102905 zo dňa 29.10.2020 za programovanie, prípravu
webhostingu, Autocloud, pomocné práce a prípravu vzdialených hot spotov v cene 38 040,-€, z toho
základ dane 31 700,- € a DPH 6 340,-€. Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č. 20102905.

Zdaňovacie obdobie november 2020

4. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101464183/2023 zo dňa 07.06.2023
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 17 431,80 € na DPH
za zdaňovacie obdobie november 2020.

5. Žalobca si v zdaňovacom období november 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr
vystavených spoločnosťou Engler Corp. s.r.o.:
- faktúra č. 20112601 zo dňa 26.11.2020 za spracovanie získaných údajov do formátu pre spracovanie
v analytickom SW – MediaOffice v cene 33 673,20 €, z toho základ dane 28 061,- € a DPH 5 612,-€.

Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č. 200112601;
- faktúra č. 20113002 zo dňa 30.11.2020 za spracovanie získaných údajov do formátu pre spracovanie
v analytickom SW – MediaOffice v cene 30 717,60 €, z toho základ dane 25 598,- € a DPH 5 119,60 €.
Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č. 20113002;
- faktúra č. 20113003 zo dňa 30.11.2020 za externý manažment a riadenie projektu v cene 40 200,-

€, z toho základ dane 33 500,- € a DPH 6 700,-€. Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní
č. 20113003.

Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane

6. Na základe výziev správcu dane žalobca uviedol, že ku vzniku obchodnej spolupráce došlo tak,
že túto spoločnosť žalobcovi predstavila spoločnosť DITIS, a.s. prostredníctvom pána A. B. C., s ktorým
žalobca spolupracoval na rôznych zákazkách už viac ako 4 roky. Pán C. dal na túto spoločnosť pozitívne
referencie o kvalite a spoľahlivosti dodať potrebné programovacie činnosti. Obchodná spolupráca
mala prebiehať na diaľku prostredníctvom komunikačných prostriedkov, a to vzhľadom na situáciu

spojenú s ochorením COVID-19. Žalobca uviedol, že v sídle tejto spoločnosti nebol, za žalobcu
komunikoval konateľ alebo asistentka, pričom žalobca si nevedel spomenúť na to, kto komunikoval
za dodávateľa. Komunikácia mala prebiehať prevažne na diaľku, cez internet na serveri, cez rôzne
sociálne siete a dostupné komunikačné prostriedky. Žalobca odkázal na uzatvorenú Rámcovú zmluvu
a uviedol, že dodávateľa si preveril prostredníctvom verejne dostupných oficiálnych informácií a najmä

prostredníctvom pozitívnych referencií. Ďalej žalobca uviedol, že plnenia boli pravdepodobné dodané
spoločnosti Starmedia Co, s.r.o. a PS digital, s.r.o. Predmetom mali byť grafické webové práce a rôzne
sociálne programovacie systémy. Pre spoločnosť, pre ktorú sa realizovala zákazka, sa pripravil cloud
anatomtocloude bolirealizovanévšetkypráceakomunikácia.Uvedenáspoločnosťžalobcovidodávala
aj administratívne práce k žiadostiam pre Envirofond. Ceny boli dohodnuté na základe hodinovej sadzby

poskytnutejslužby/jednouosobou,pričomuvedenécenynatrhusapohybujúvrozmedzí280,-€ až610,-
€ /jednu osobu. Mal byť predstavený manažér spoločnosti, ktorému cez sociálne siete a elektronickú
komunikáciu mali byť zasielané požiadavky, dodávateľ mal byť spájaný cez server na komunikáciu
priamo s klientmi žalobcu a všetko fungovalo elektronicky, zákazníci boli spokojní so službami, prevzali
preberacie protokoly a nedošlo k žiadnej reklamácii. Spoločnosť dodávateľa žalobca nikdy nekontroloval

a nerobil menný zoznam ľudí, ktorí pracovali na jednotlivých pracovných pozíciách. Žalobca mal
obchodnoprávny vzťah s dodávateľom a bolo vecou dodávateľa, ako si zabezpečil plnenie záväzkov.
Zákazníci boli spokojní a žalobca nikdy nepotreboval riešiť kto konkrétne činnosti robí. Žalobca si
preveroval dodávateľa cez verejne dostupné zdroje a odporúčala mu tohto dodávateľa aj spoločnosť,
s ktorou dlhodobo spolupracuje. Nepotreboval robiť žiadne ďalšie overenie, nakoľko práce boli dodané

k spokojnosti zákazníkov.

7. Správca dane poukázal na žalobcom predloženú Rámcovú kúpnu zmluvu č. 002/2020, uzavretú
medzi žalobcom a spoločnosťou Engler Corp. s.r.o. dňa 24.03.2020. Správca dane uviedol, že zmluvaje uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou dodávateľa Engler Corp. s.r.o.
ako kupujúcim, pričom podľa predložených faktúr je to naopak a predávajúcim je dodávateľ Engler
Corp. s.r.o. a kupujúcim t.j. odberateľom je spoločnosť žalobcu. Správca dane poukázal aj na zistené

rozporymedziRámcovoukúpnouzmluvou,Protokolmioodovzdaníavýpoveďoužalobcu.Správcadane
poukázal na bod 2.3. kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že objednávky na odber tovaru, služby sa musia
zadávať osobne na prevádzke predávajúceho len v pracovných dňoch počas pracovnej doby v písomnej
forme alebo doručením písomnej objednávky poštou, kuriérom, faxom, telefonicky alebo e-mailom
na ktorúkoľvek e-mailovú adresu obchodníka predávajúceho alebo na adresu [email protected]. Správca

dane poukázal na to, že podľa predloženej zmluvy je predávajúci t.j. dodávateľ žalobca, aj e-mailová
adresa je [email protected], podľa výpovede žalobcu komunikovali výhradne na sociálnych sieťach
a objednávky neboli predložené. Ďalej správca dane poukázal na bod 3. 4. zmluvy, v zmysle ktorého
sa predávajúci zaväzuje dodať tovar, službu v dohodnutom termíne, množstve, kvalite, vyhotovení
a obale a na dohodnuté miesto určené kupujúcim, prípadne jeho daním k dispozícii na prevádzke
predávajúceho alebo daním k dispozícii na prevádzke dodávateľa kupujúceho. Správca dane v tejto

súvislosti poukázal na to, že aj v tejto súvislosti došlo k zámene postavenia predávajúceho a kupujúceho.
Podľa predloženej zmluvy je predávajúci žalobca, podľa výpovede žalobcu s obchodným partnerom mali
komunikovať výhradne na diaľku, nikdy sa osobne nestretli, žalobca nikdy nebol na sídle spoločnosti
a rokovania mali prebiehať virtuálne, na diaľku. Správca dane poukázal aj na bod 4.2. kúpnej
zmluvy s tým, že kúpna cena za tovar, službu je splatná na základe vystavených faktúr v súlade

s dodacím listom, preberacím protokolom, ktorý je potvrdený kupujúcim a majú v ňom byť uvedené
všetky náležitosti súvisiace s dodávaním tovaru, služby - názov a množstvo tovaru, služby, kód tovaru,
termín a miesto dodania tovaru, služby, určenie osoby oprávnenej za kupujúceho prevziať tovar, službu
alebo na základe zálohovej faktúry vopred, pred dodaním. V tejto súvislosti správca dane opätovne
poukázal na to, že ide o zámenu postavenia predávajúceho a kupujúceho v predloženej zmluve, keď

podľa protokolov o odovzdaní je žalobca kupujúci t.j. odberateľ a aj podľa predložených faktúr je
žalobca kupujúci t.j. odberateľ. Na predloženom protokole o odovzdaní nie sú uvedené všetky náležitosti
súvisiace s predloženými službami, ktoré požaduje zmluva a nie je tam uvedená ani osoba oprávnená
za kupujúceho prevziať služby tak, ako to bolo dohodnuté v rámcovej zmluve. Žalobca nevedel uviesť
kto za spoločnosť dodávateľa fakturované práce vykonal.

8.Správcadanezistil,žespoločnosťdodávateľapodávadaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobia
roka 2020, pričom z týchto daňových priznaní správca dane zistil, že dodávateľ pri vysokých obratoch
priznáva nízku daňovú povinnosť. Spoločnosť podala poslednú účtovnú závierku za rok 2018 a vykazuje
záporné vlastné imanie, ide o spoločnosť v predĺžení, ktorá vykazuje záporný stav vlastného imania.

9. Správca dane ďalej predvolaním č. 1000844442/2020 zo dňa 17.01.2022 predvolal na výsluch
svedka – D. E., Nemecko – konateľa spoločnosti Engler Corp. s.r.o. na ústne pojednávanie dňa
01.03.2022. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“.
Správca dane konštatoval, že uvedená osoba je občanom Nemecka, teda nie je možné požiadať

príslušný útvar PZ o predvedenie. Následne bola zaslaná Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
100341876/2020 zo dňa 01.03.2022 za účelom vypočutia svedka D. E.. Na základe uvedenej žiadosti
bola dňa 13.05.2022 doručená Odpoveď č. 200745/2022, v ktorej bolo uvedené, že osoba s menom D.
E. sa nenachádza v nemeckej databáze.

10. Ďalej správca dane zistil, že majiteľom účtu, ktorý bol uvedený na faktúrach, bola spoločnosť BI&A
s.r.o. a disponentom na uvedenom účte bola osoba A. F., ktorý bol disponentom aj na účtoch uvedených
na dodávateľských faktúrach od iných dodávateľov žalobcu.

11. Správca dane poukázal aj na to, že u dodávateľa Engler Corp. s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola

a za dodávateľa sa k správcovi dane v deň začatia daňovej kontroly nikto nedostavil, ani neboli
predložené potrebné doklady. Bolo preverované aj sídlo dodávateľa na adrese Karpatské námestie
10, Bratislava a bolo zistené, že na tejto adrese má dodávateľ aktivovanú službu Registračné sídlo –
Štandard, ktorá bola platná od 04.03.2020 do 03.03.2021. Na výzvy na predloženie dokladov spoločnosť
nereagovala a napriek uvedenej aktivovanej službe spoločnosť na adrese sídla zásielky nepreberala.

Spoločnosť nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňové priznanie k dani z príjmov právnických
osôb, ani účtovné výkazy, nepodala Hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2020 a nepreukázalo sa, že
by mala majetok a zamestnancov, teda nemala personálne a materiálno-technické predpoklady na
uskutočnenieobchodov.Podľasprávcudanežalobcaobstarávalrovnakúslužbuajodreálnefungujúcichdodávateľov, teda žalobca mohol službu nadobudnúť od týchto dodávateľov a nie od nekontaktných
a pochybných dodávateľov.

12. Správca dane zhrnul, že žalobca si nespomínal na podrobnosti týkajúce sa komunikácie
s dodávateľom, nevedel uviesť kto konkrétne činnosti za dodávateľa vykonával, nepredložil objednávku,
nevedel špecifikovať fakturované služby, nepredložil súpis prác ani iný dôkaz na preukázanie
dodania fakturovaných služieb, nepredložil dokumenty o odsúhlasení, špecifikácie, objednávky a
ani dokumentáciu, ktorá sa uvádza v preberacích protokoloch v súvislosti s rozsahom prebranej

služby, nevedel kto za dodávateľa práce odovzdával, nemal vedomosti o preverovaných obchodoch,
nevedel kto a na akých prostriedkoch tieto práce vykonával, v predložených protokoloch je uvedené
„Rozsah prebranej stavby“, pričom fakturované boli programátorské služby, žalobca nikdy nebol
v sídle spoločnosti dodávateľa. Správca dane poukázal aj na chaos v predložených dokladoch,
keď z predloženej zmluvy vyplývajú nezrovnalosti, keďže žalobca je v postavení predávajúceho
a dodávateľ je na strane kupujúceho, preberacie protokoly sú všeobecné a nie sú v nich špecifikované

fakturované služby, ani v nich nie je obsiahnutý súpis odovzdávaných prác. Podľa správcu dane
žalobcanepredložilžiadendôkaz,ktorýbynasvedčovaltomu,žesdodávateľomskutočnespolupracoval
a že služby realizovala spoločnosť uvedená na preverovaných faktúrach. Vo faktúrach nie sú
špecifikované fakturované služby, ani počet hodín, ani počet osôb, ani cena na hodinu, prípadne
na osobu. Taktiež v protokole o odovzdaní nie sú konkrétne údaje týkajúce sa fakturovaných služieb, a to

ani v rámcovej zmluve. Správca dane zdôraznil, že zmluva je právny dokument, v ktorom sú stanovené
podmienky obchodu, práva a povinnosti zmluvných strán a proces uzatvárania obchodných zmlúv je
právny úkon, ktorý sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorými sú oferta a akceptácia,
preto je neprípustné, aby v zmluve boli tak zásadné chyby ako je označenie zmluvných strán.

13. Správca dane konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane s tým,
že nebolo preukázané reálne dodanie služieb, nebolo preukázané, že by dodávateľovi vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) z titulu dodania zdaniteľných plnení, na základe čoho nevzniklo
ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie

§ 51 ods. 1 písm. a) a § 74 Zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného

14. Rozhodnutím č. 102972558/2023 zo dňa 24.11.2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku

potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101461959/2023 zo dňa 07.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2020.
(Predmet prieskumu v konaní sp. zn. 3Sf/8/2024.)

15. Rozhodnutím č. 102972690/2023 zo dňa 24.11.2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku

potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101464183/2023 zo dňa 07.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2020.
(Predmet prieskumu v konaní sp. zn. 3Sf/10/2024.)

16. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že žalobca predložil faktúry, protokoly o odovzdaní

a Rámcovú kúpnu zmluvu. Predmetné doklady podľa žalovaného ale nešpecifikovali o aké práce
a projekty ide, v podkladoch sa neuvádza rozsah služieb a ani časové rozpätie, za ktoré boli fakturované
činnosti vykonané, pričom faktúra neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona
o DPH, pretože absentuje druh a rozsah dodanej služby. Na faktúre je uvedené len množstvo 1
ks, čo ale nereflektuje rozsah dodaných služieb. Z dokladov nie je zrejmá žiadna špecifikácia prác,

nie je možné určiť skutočnú dĺžku trvania prác. Predložený protokol je všeobecný, nekonkretizuje
a nešpecifikuje služby, ich rozsah ani dĺžku trvania, neobsahuje súpis vykonaných prác a len kopíruje
predmet fakturácie na faktúre. Bankový účet nie účtom dodávateľa, rámcová zmluva je rozporuplná,
pretože obsahuje viaceré nezrovnalosti, napríklad opačné označenie zmluvných strán, uvedenie e-
mailovej adresy žalobcu za stranu predávajúceho. Objednávky žalobca napriek výzve nepredložil,

zmluva pojednáva aj o tovare, hoci predmetom dodania boli len služby, protokol o odovzdaní neobsahuje
náležitosti súvisiace s preverovanými službami, žalobca sa nevyjadril kto zmluvu vypracoval a kto a kde
ju podpísal.17. Žalovaný uviedol, že hodnovernosť realizácie zdaniteľných plnení nepotvrdili ani vyjadrenia žalobcu,
ktoré boli všeobecné a nekonkrétne. Žalobca neoznačil žiadnu osobu, s ktorou by komunikoval, nevedel
fakturované práce špecifikovať, iba odkázal na protokoly, ktoré žiadne bližšie špecifikácie činností

neobsahujú. Nemal žiadne vedomosti o preverovaných obchodoch, nevedel kto mal činnosti zrealizovať,
nevedel sa vyjadriť k objednaniu, priebehu, rozsahu a ani odovzdaniu prác. Komunikoval výhradne
na diaľku, virtuálne, o čom nepredložil žiaden dôkaz.

18. Podľa žalovaného sám žalobca bol jednou zo zmluvných strán obchodných vzťahov, preto mohol

disponovať ďalšími dôkazmi a dokladmi na preukázanie reálnosti konkrétneho obchodného prípadu
medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Deklarovaný dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou, ktorá
nepredložila doklady, na adrese sídla sa nenachádza a ani nepreberá zásielky. Ide o spoločnosť
v úpadku, ktorá už za rok 2019 a ďalšie roky nepodala ročnú účtovnú závierku, nezamestnáva žiadnych
zamestnancov, nemá materiálno-technické vybavenie a z dôvodu opakovaného neplnenia daňových
povinností jej bola z úradnej moci zrušená registrácia na DPH. Konateľom tejto spoločnosti je D. E.,

ktorý je tiež nekontaktný. Ide o zahraničnú osobu nenachádzajúcu sa v nemeckých databázach, ktorá
nepotvrdila vierohodnosť posudzovaných faktúr ani ich vystavenie.

19. Podľa žalovaného správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní služieb
prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Žalobca neobjasnil preverované obchody a spoluprácu,

nevedel označiť žiadne konkrétne osoby, s ktorými za dodávateľa jednal a komunikoval. Nevedel
ani špecifikovať konkrétne činnosti, ktoré fakturované služby zahrňovali, nevedel v akých priestoroch
a na aký zariadeniach sa mali práce vykonávať, nepredložil ani objednávku, ktorá by preukázala u
koho si služby objednal. Žalobca síce zdôvodňoval, že predložený protokol o odovzdaní je typizovaný
a že chybou asistentky neboli v tomto prípade odstránené možnosti, ktoré sa na tento prípad nehodili,

ale nevedel sa vyjadriť kto konkrétne a kde za spoločnosť dodávateľa fakturované práce odovzdával.
Žalobca sám neuviedol, čo bolo vlastne predmetom fakturácie, tvrdil, že komunikácia bola výhradne
virtuálna, ale nepredložil o tom žiaden dôkaz. Deklarovaný dodávateľ nepotvrdil vierohodnosť pôvodu
faktúr, ide o nekontaktnú spoločnosť.

20. Podľa žalovaného správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť dokladov predložených
žalobcom a tým aj reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom. Správca dane
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov výzvou zo dňa 26.08.2022, ale žalobca nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali obchodnú spoluprácu s dodávateľom.

21. K odvolacím námietkam týkajúcim sa výsluchu konateľa spoločnosti dodávateľa D. E. žalovaný
uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné aj z toho titulu, že žalobca sa vôbec nevyjadril, a ani nepredložil
dôkaz o tom, že by s touto osobou za dodávateľa niekedy komunikoval. Správca dane dodržal procesný
postup v súlade s Daňovým poriadkom a využil všetky jemu dostupné zákonné možnosti za účelom
zabezpečenia svedeckej výpovede D. E., ktoré sú riadne prevzatými dôkazmi v administratívnom spise.

Táto osoba bola predvolaná a z dôvodu, že má evidovaný trvalý pobyt v Nemecku, mimo územia
Slovenskej republiky, nebolo ju možné predviesť príslušným útvarom PZ SR. Správca dane preto podal
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom vypočutia tejto osoby. Z odpovede nemeckej
finančnej správy bolo zistené, že takáto osoba sa v databázach Nemecka nenachádza, a preto ju nebolo
možné vypočuť.

22. Za nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku, ktorou žalobca žiadal, aby bola dotazovaná
spoločnosť BI&A s.r.o. resp. vypočutý jej zástupca. O tejto spoločnosti bolo správcom dane
zistené, že v roku 2020 bola majiteľom bankového účtu uvedeného na dodávateľských faktúrach
spoločnosti Engler Corp. s.r.o. Táto námietka je podľa žalovaného nekonkrétna a všeobecná a žalobca

neodôvodňuje, prečo by bolo potrebné získať tento dôkaz, keď majiteľ účtu nie je priamym dodávateľom
ani subdodávateľom žalobcu. Spoločnosť BI&A s.r.o. v preverovaných obdobiach roka 2020 nebola
platiteľom DPH z dôvodu, že nevykonávala alebo prestala vykonávať podnikanie podľa § 3 Zákona
o DPH a dňa 28.02.2019 jej bola z úradnej moci ukončená registrácia na DPH. Správca dane
zistenia v súvislosti s touto spoločnosťou vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prihliadal na všetko,

čo pri správe daní vyšlo najavo v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

23. Podľa žalovaného na základe správcom dane zistených skutočností spočívajúcich
v nezrovnalostiach predložených dokladov, v zistených rozporoch medzi rámcovou zmluvou, protokolomo odovzdaní a vyjadreniami žalobcu, ktoré boli všeobecné, nekonkrétne, s ohľadom na komunikáciu
na diaľku s pochybným a neovereným obchodným partnerom, bez akýchkoľvek záruk a identifikovania
konkrétnych osôb, vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom dodávateľa

uvedeného na faktúre. Pochybnosti správcu dane boli dôvodné a dostatočne intenzívne a mali
za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý ale za účelom odstránenia pochybností
nepredložil žiadne relevantné dôkazy o uskutočnení fakturovaných prác.

24. Vo vzťahu k poukazu na judikatúru vyšších súdnych autorít žalovaný uviedol,

že okrem nepreukázania skutočného dodania služby a vzniku daňovej povinnosti z deklarovaného
dodania ako hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane u žalobcu, sa žalovaný stotožňuje so závermi
správcu dane o tom, že neboli splnené ani formálne podmienky, ktorými je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH existencia faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami.

25. Pokiaľ žalobca navrhoval vypočuť konateľov odberateľov, tak podľa žalovaného je toto vypočutie

bezpredmetné,pretožeodberatelianebolispochybnení.Akžalobcaposkytolslužbysvojimodberateľom,
nie je možné konštatovať, že ich poskytol deklarovaný dodávateľ, pretože žalobca túto skutočnosť
nepreukázal.

26. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nenesie zodpovednosť za nekontaktnosť svojho dodávateľa,

tak žalovaný súhlasil s tým, že žalobca nenesie zodpovednosť za povinnosti inej spoločnosti, ale pri
svojej podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich obchodných partnerov má byť obozretný. Bolo
preukázané, že osoba podpísaná na preberacom protokole ako „Engler“ je nekontaktnou a neznámou
osobou. Pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia resp. neunesenie dôkazného bremena sa
týkajú vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, na ktorý mal žalobca nepochybne dosah

a na ktorý sa viaže aj požiadavka k obozretnosti žalobcu ako podnikateľského subjektu, u ktorého sa
pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s tým spojená
ivedomosťorizikáchztohoplynúcichvdaňovomkonaní(jednásaodôkaznú núdzu).Bolonažalobcovi,
aby si zaobstaral hodnoverné a relevantné doklady a aby aj v daňovom konaní vyvinul procesnú
aktivitu a predložil také dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane odstránil. Žalobca s výnimkou

faktúr (bez rozsahu a špecifikácie služieb), spochybnenej rámcovej zmluvy a protokolov o odovzdaní,
nepredložil ďalšie dôkazy, preto nemožno konštatovať, že by uniesol dôkazné bremeno.

27. Žalovaný ešte poukázal na to, že v tomto prípade správca dane neuznanie odpočítania dane
dôvodilnielenskutočnosťamizistenýminastranedodávateľa,aleajnespoluprácoužalobcusosprávcom

dane - neposkytnutie konkrétnejších informácií o fakturovaných obchodoch, nešpecifikovanie služieb,
neoznačením osoby, s ktorou žalobca komunikoval, neobjasnenie osôb, ktoré mali za dodávateľa
práce vykonať, nepreukázanie okolností ohľadom odovzdania a preberania prác, či predkladanie
rozporuplných dokladov.

28. Podľa žalovaného rozhodnutie správcu dane obsahuje odôvodnenie v súlade s ustanovením § 63
ods. 5 Daňového poriadku, správca dane sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol úvahy
ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Záver
správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivokonštatovať,že žalobcovislužbynedodaldeklarovanýdodávateľ,pričomžalobcaneuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočet DPH.

Správne žaloby - žalobné body

29. Žalobca podal samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie

uvedených rozhodnutí žalovaného. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102972558/2023 dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2020, bolo
vedené pod sp. zn. 3Sf/8/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102972690/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2020, bolo
vedené pod sp. zn. 3Sf/10/2024. Uznesením sp. zn. 3Sf/8/2024 zo dňa 05.08.2025 správny súd spojil
na spoločné konanie uvedené veci vedené pod sp. zn. 3Sf/8/2024 a sp. zn. 3Sf/10/2024 s tým, že ďalej
budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 3Sf/8/2024. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo a právne súvisia,
preto je hospodárne a efektívne ich spojenie na spoločné konanie.

30. Žalobca v správnych žalobách poukázal na zásadu zákonnosti s tým, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale súčasne sú povinné zachovávať práva
a oprávnené záujmy daňových subjektov. Konaním daňových orgánov bol žalobca ukrátený na svojich
právach, nakoľko podľa žalobcu žalovaný nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom.

31. Z preskúmavaných rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že daňové orgány opreli svoje závery
prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry
vplyvu žalobcu, a teda nie do jeho zodpovednosti. Žalobca poukázal na to, že mu nemožno pričítať
naťarchunekontaktnosťdodávateľovanapriektomujevodôvodnenírozhodnutiapoužitáargumentácia,
že dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou, nepredložil doklady, na adrese sídla je neznámy

a nespolupracuje so správcom dane, ide o spoločnosť v úpadku, ktorá nepodala účtovné závierky
za rok 2019 a nasledujúce roky, a pod. Žalobca namietal, že uvedené skutočnosti nemôže žiadnym
spôsobom ovplyvniť a ani nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne
zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že sa títo stanú v budúcnosti pre správcu dane
nekontaktní. Podľa žalobcu nemožnosť overenia určitej skutočnosti u iného subjektu nie je dôkazom

o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo, ale má to za následok len to, že nebolo možné túto skutočnosť
ani potvrdiť ani vyvrátiť a správny orgán preto nemôže na takúto skutočnosť prihliadať ako na dôkaz
spochybňujúci dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom.

32. Žalobca ďalej uviedol, že si spoločnosť dodávateľa overil všetkými dostupnými prostriedkami

prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne, internetovej stránky finstat, v
obchodnom registri, ale nemal a nemá objektívne zákonné možnosti preverovať konkrétne fyzické
osoby za dodávateľa. Spoločnosť dodávateľa bola v období roka 2020 registrovaná ako platca DPH,
preto žalobca nemohol nadobudnúť pochybnosti o dodávateľovi. Taktiež nemá prístup k dokladom,
zmluvám a účtovníctvu svojich obchodných partnerov a nemá možnosť ich kontrolovať. Takýto postup

by bol popretím konkurenčného podnikateľského prostredia, resp. ide aj o informácie, ktoré sú
chránené daňovým tajomstvom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorých dôkazné bremeno, v záujme
ústavne súladného výkladu, nemožno extenzívne vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho
preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Ďalej žalobca poukázal na závery

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010,
sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých vyplýva,
že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť a objasnenie všetkých
otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť
daňového subjektu. Nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali

výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Preto
podľa žalobcu správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Žalobca ďalej poukázal
na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 k otázke
rozloženia dôkazného bremena. Ďalej poukázal na závery v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 259/2022 o tom, že nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej

dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby, nemožno bez opory v zákone pričítať
na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu.

33. Žalobca poukazoval na argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej bolo konštatované, že ak by si
overil svojho obchodného partnera na verejne dostupných stránkach na internete, minimálne by zistil,

že dodávateľ je spoločnosťou, ktorá nedosahuje zisky, je v úpadku, jej záväzky presahujú celkovú
výšku majetku, dlhodobo vykazuje stratu a účtovné závierky už za rok 2019 neboli podané. Žalobca
uviedol, že v kontrolovanom období nemal možnosť objektívne zistiť akúkoľvek vedomosť o neplnení
si zákonných povinností zo strany dodávateľa. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30.03.2022, v zmysle ktorých je požiadavka

na preukázanie vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu v súlade s právom
EÚ a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, avšak
pri tejto požiadavke nemožno zájsť tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosťuskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho
kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane. Žalobca poukázal na závery nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 259/2022, v zmysle ktorých nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v

reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť, a každá transakcia musí byť posudzovaná sama
osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi
udalosťami. Žalobca namietal, že nekontaktnosť dodávateľa by síce mohla komplikovať jeho dôkaznú
situáciu, avšak sama osebe nepostačuje na vyvrátenie tvrdenia, že dodanie zdaniteľného plnenia bolo

realizované tak, ako je to na predložených dokumentoch uvedené a môže byť len indíciou a nie
konečnou dôvodnou pochybnosťou správcu dane, pričom musí byť vyvážená inými dôkazmi. Daňové
orgány neuviedli aké konkrétne dôkazy prevažujúce všetky žalobcom uvedené dôkazy mali vyvrátiť
ich vypovedaciu schopnosť o tom, že skutočne došlo k dodaniu zdaniteľného plnenia deklarovaným
dodávateľom. Daňové orgány zakladajú rozhodnutia iba na ich pochybnostiach a takýto postup je
nesprávny, nemajúci oporu v zákone.

34. Pokiaľ daňové orgány poukazovali na nedostatky predloženej rámcovej zmluvy, tak podľa žalobcu je
zrejmé, že ide iba o chyby v písaní, existencia ktorých nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu a tieto
skutočnosti sú irelevantné a nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH.

35. Žalobca ďalej namietal závery žalovaného, keď tento poukazoval na to, že dodávateľ nezamestnáva
žiadnych zamestnancov a nemal materiálno-technické vybavenie. V tejto súvislosti žalobca poukazoval
na to, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa môžu za určitých okolností
predstavovať indíciu k ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto
skutočnosť nie je sama osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií, nakoľko

u dodávateľa môžu nastať rôzne situácie, napr. nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých
spolupracovníkov bez zmluvného základu, zapojenie rodinných príslušníkov a pod. a tieto skutočnosti
sú mimo kontrolovaného daňového subjektu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022).
Podľa žalobcu žalovaný za hlavné dôkazy, na základe ktorých zakladá svoje závery, považuje
skutočnosti a pochybnosti v prostredí dodávateľa, avšak tieto skutočnosti nemožno prenášať na žalobcu

bez preukázania dôkazných prostriedkov, ktoré by utvrdzovali v názore správcu dane, ktoré by tvrdenia
žalobcu vyvracali a ktoré by boli získané v súlade so zákonom. Podľa žalobcu on poskytol správcovi
dane potrebnú súčinnosť a všetky písomné podklady, ktoré preukazovali formálne splnenie podmienok
na priznanie práva na odpočet dane. Žalovaný videl relevantnú pochybnosť o neunesení dôkazného
bremena najmä v nekontaktnosti dodávateľa a v nemožnosti overiť pravdivosť deklarovaného dodania

zdaniteľného plnenia. Takéto skutočnosti sú ale nepostačujúce pre konštatovanie dôvodnej pochybnosti
ouskutočnenízdaniteľnéhoplneniatak,akotobolodeklarovanénapredloženýchpísomnýchdokladoch,
pričom ani samotná skutočnosť, že dodávateľ nemal personálne, materiálne či technické vybavenie
na uskutočnenie zdaniteľných plnení nestačí na založenie dôvodnej pochybnosti. Žalovaný tak svoje
závery nezakladá na žiadnom dôkaze, ktorý by vyvracal dôkazy predložené žalobcom, ale iba na svojich

pochybnostiach, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu.

36. Žalobca ďalej poukazoval na to, že mal uzatvorený právny vzťah výlučne s dodávateľom a nie s jeho
subdodávateľmi a skutočnosť ako uskutočnenie služieb zabezpečil dodávateľ nie je starosťou žalobcu,
nakoľko zasahovanie do obchodných záležitostí dodávateľa by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou

a zmyslom podnikania vôbec.

37. Podľa žalobcu predvolaním, resp. predvedením svedka D. E. by boli odstránené pochybnosti
správcu dane. Žalobca namietal, že mu nemôže byť pričítaná na ťarchu neschopnosť príslušných
štátnych orgánov zabezpečiť výsluch svedka a ďalej, že jemu ako daňovému subjektu neprináležia v

zmysle zákona také možnosti ako správcovi dane, aby bol oprávnený určitými spôsobmi donútiť svedka,
aby sa dostavil na daňový úrad a vypovedal. Správca dane má oprávnenia, ale vedome ich nevyužíva.
Správca dane síce tvrdí, že svedkov predvolal a požiadal o ich predvedenie, avšak ak mal pochybnosti
o zdaniteľných plneniach, mal využiť svoje oprávnenia v zmysle Daňového poriadku a uvedené osoby
na výsluch predvolať opätovne resp. požiadať o ich predvedenie. V prípade, že by správca dane

zabezpečilvýsluchsvedkov,takzvýsluchusvedkovbybolizistenédôkazy,ktorýmibydošlokobjasneniu
a preukázaniu zdaniteľných plnení. Daňové orgány tak vlastnou nečinnosťou znemožnili žalobcovi
preukázanie, resp. potvrdenie skutočnosti, že zdaniteľné plnenie bolo reálne dodané.38. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval
a ktoré preukazujú reálnosť plnení na základe faktúr a vyčerpal tak vlastne dôkazné bremeno.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR o tom,

že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Podľa žalobcu žalovaný
pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré ale netvorili
dôkazné bremeno žalobcu a na základe ktorých bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, čím na žalobcu
boli prenesené nedostatky iného daňového subjektu. Podľa žalobcu on uniesol svoje dôkazné
bremeno a daňové orgány relevantným spôsobom jeho dôkazy nevyvrátili a svoje pochybnosti založili

iba na skutočnostiach na strane dodávateľa, ktoré žalobca nedokázal ovplyvniť a nemá zákonné
možnostinavyvrátenietakýchtopochybností.Takýtopostupdaňovýchorgánovjevrozporesjudikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (závery rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C - 285/11 a závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010). Zo strany
žalobcu ale nedošlo k podvodnému konaniu a ani mu to nebolo preukázané.

39.Žalobcanamietal,žedaňovéorgányneprimeranezasiahlidojehoprávanapokojnéužívaniemajetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd
a ďalej, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a bola
neprimerane obmedzená jeho sloboda podnikania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Ide o neprimeraný
zásah do právnej istoty žalobcu s tým, že žalobca poukázal na postoj Európskeho súdu pre ľudské

práva v súvislosti s platením daní do štátneho rozpočtu, pri ktorom musí byť zachovaná spravodlivá
rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a povinnosťou chrániť základné práva
jednotlivca.

40. Žalobca ďalej poukazoval na to, že už počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poukazoval

na judikatúru, ktorú podľa neho bolo možné analogicky použiť, nakoľko právny výklad je integrálnou
súčasťou procesu aplikácie práva, a to nielen počas súdneho konania ale v každom konkrétnom
prípade, v ktorom je právo uplatňované. Žalobca zopakoval argumentáciu o tom, že daňové orgány
svoje závery opreli výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, ktoré ale nepatria do jeho
sféru vplyvu. Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako

neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva, i keď z uvedeného žalovaný
vychádzal. Žalobca poukazoval na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, konkrétne
na rozhodnutia : sp. zn. 5Sžf/17/2015 vo vzťahu k tomu, že nekomunikovanie dodávateľa so správcom
dane nemožno pripísať na ťarchu daňového subjektu; sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf 49
2010 vo vzťahu k tomu, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné

objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane
podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu; sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010 vo vzťahu k tomu,
že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna a že nemožno pre daňový subjekt vyvodiť
dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov;
sp. zn. 3Sžf/82/2007 vo vzťahu k tomu, že ak majú správne orgány pochybnosti o uskutočnenom

obchode,avšakibapochybnosti,podozrenie,tietosamiosebeniesúspôsobilévyvrátiťdôkaznúsituáciu
a v prípade pochybností je na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Podľa žalobcu aj
z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že rovnaké alebo analogické situácie je potrebné
riešiť obdobne a v tomto prípade nebol postup daňových orgánov v súlade s uvedenou ustálenou
rozhodovacou praxou súdov.

41. Žalobca v ďalšej časti správnych žalôb opätovne poukázal na závery judikatúry Ústavného súdu
SR týkajúce sa prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt s tým, že prenos dôkazného bremena
na daňový subjekt nemôže byť neúmerný a neprimerané dôkazné bremeno sa môže prejaviť v tom, že je
daňový subjekt zaťažovaný predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie

rozhodujúcichskutočností,alebopožadovanímpreukazovaniatakéhookruhuskutočností,ktorénetvoria
dôkazné bremeno daňového subjektu. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si
vopred stanovil cieľ nepriznať žalobcovi nárok na odpočet, čomu prispôsobil celú svoju argumentáciu
a vedome svoju argumentáciu v rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech
žalobcu a ktoré spochybňovali obchodných partnerov žalobcu, a úmyselne nezohľadnil skutočnosti

v prospech žalobcu.

42. Žalobca ešte poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C - 610/19 Vikingo), v zmysle ktorej daňovému subjektu nemožno odmietnuť odpočítanie dane lenz toho dôvodu, že nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom
subdodávateľských subjektov, resp. tieto subjekty stotožniť, k čomu ale podľa žalobcu vedú závery
daňových orgánov v tejto veci.

43. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy
získané počas daňového konania. Žalobca jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich
vykonanie dodávateľom, čo bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadrením samotného
kontrolovaného daňového subjektu. Keďže služby boli reálne vykonané a tieto žalobca ďalej fakturoval

svojmu odberateľovi, bola splnená podmienka na odpočítanie dane – reálne plnenie a existencia
priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami Dôkazné bremeno žalobcu bolo vyčerpané.
Nepostačuje, že daňové orgány dospeli k záveru, že dodávateľ nemohol určitú dodávku zrealizovať,
ale musí byť ustálené, že dodávka skutočne nebola zrealizovaná (nikým). Pokiaľ samotná existencia
zdaniteľného plnenia nie je daňovými orgánmi spochybňovaná, teda nie je spochybňované samotné
zdaniteľné plnenie, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že práce neboli dodané spoločnosťou uvedenou

na faktúre. Práce musel žalobca od niekoho získať a potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo
byť uskutočnené a dodané spoločnosťou, od ktorej si to objednal a ktorá vystavila predmetnú faktúru.
Žalovaný nepredložil nijaký dôkaz opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracal a svoje zamietajúce
rozhodnutie opiera iba o svoje pochybnosti. Odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu a dôkazmi, ktoré sú v spise obsiahnuté, a so svedeckými výpoveďami. Žalovaný

nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a následne spolu vo vzájomnej súvislosti, ale bral do úvahy
iba niektoré z dôkazov a na iné neprihliadol. Takýto postup je v rozpore so zásadou zákonnosti
výkonu daňovej kontroly a má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorým došlo k ukráteniu
na právach žalobcu. Daňové orgány spochybnili dôkazy predložené žalobcom iba svojím hodnotiacim
úsudkom a žalovaný nedôsledne hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia.

44. Žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
a zároveň v nich nemá oporu, a že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V petite
správnych žalôb žalobca navrhol zrušenie rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane,
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

45. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zopakoval skutkové zistenia a právne závery, ktoré
sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Ďalej uviedol, že skutočnosti zistené o priamom dodávateľovi
nezahŕňajú len skutočnosti, ktoré nastali až ex post a za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť, ako
napríklad nekontaktnosť, nepredloženie dokladov, ale aj také, ktoré žalobca mal možnosť v rámci

svojej kompetencie zistiť a preveriť v rozhodnom čase, kedy uzatváral daný obchod. Predovšetkým
ide o skutočnosť, že spoločnosť dodávateľa nedosahuje zisky a je v úpadku, spoločnosť dlhodobo
vykazuje stratu a už za rok 2019 nepodala účtovnú závierku. Nie je preto dôvod prihliadať na žalobnú
námietku, v ktorej sa uvádza, že žalobca si pred uzatvorením zmluvy overil dodávateľa všetkými
dostupnými prostriedkami. Napriek tomu, že si žalobca túto spoločnosť mal overiť, rozhodol sa vstúpiť

do obchodného vzťahu s neznámym obchodným partnerom, za čo v konečnom dôsledku nesie
zodpovednosť. Žalobca je povinný zabezpečiť vierohodnosť faktúry, pretože faktúra musí zodpovedať
skutočnému plneniu a preukázať, že služby deklarované na faktúre dodal práve dodávateľ, ktorý je
na nej uvedený. Žalobca musí byť schopný nielen dokladmi ale aj inými dôkazmi preukázať, že došlo
kfakturovanýmslužbámtýmspôsobom,akýmtvrdí,avýkonprávanebolvrozporesozásadoupoctivého

obchodného styku, obzvlášť ak správca dane relevantne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť údajov
v dokladoch predložených žalobcom.

46. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď obmedzil žalobcovi právo na odpočet
DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, kedy konštatoval porušenie § 49 ods. 1

v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z dôvodu nesplnenia konkretizovaných
formálnych požiadaviek v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH. Správca dane preukázateľne
spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom,
právo na odpočítanie dane bolo zamietnuté z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu – Zákonao DPH a nie z dôvodu, že v dodávateľskom reťazci došlo k nezákonnosti alebo k podvodnému
konaniu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého boli získané dôkazy, ktoré
spochybnili vierohodnosť sporných faktúr. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní

fakturovaných služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa a tieto pochybnosti boli dostatočne
intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho neuniesol a pochybnosti
správcu dane nevyvrátil. Daňové orgány nevyvodili zodpovednosť žalobcu za konanie subdodávateľa,
alerelevantnebolspochybnenývzťahmedzižalobcomajehododávateľom.Správcadanenevyvodzoval
zodpovednosť žalobcu za nezákonné a účelové konanie iných subjektov v reťazci a požadoval dôkazy

a vysvetlenia, ktoré boli vo sfére vplyvu žalobcu.

47. Žalobca neobjasnil preverované obchody a spoluprácu, nevedel označiť žiadne konkrétne osoby,
sktorýmizadodávateľajednalakomunikoval,nevedelšpecifikovaťkonkrétnečinnosti,ktoréfakturované
služby zahrňovali, nevedel v akých priestoroch a na akých zariadeniach sa mali práce vykonávať,
nepredložil napr. objednávku, ktorá by preukazovala, u koho si služby objednal. Žalobca neuviedol,

čo bolo vlastne predmetom fakturácie a pritom tvrdil, že komunikácia bola výhradne virtuálna, na diaľku
(čo nepreukázal), bez osobného kontaktu alebo návštevy sídla dodávateľa. Dodávateľ je nekontaktnou
a nesúčinnou spoločnosťou, bez personálnych a materiálno-technických možností, pričom konateľ
spoločnosti je neznámy, a teda ani preverením u dodávateľa sa nepotvrdilo dodanie služieb.

48. Žalovaný ešte poukázal na nezrovnalosti v písomných dokladoch predložených žalobcom s tým,
že tieto boli všeobecné, nekonkrétne, komunikované na diaľku s pochybným a neovereným obchodným
partnerom, bez akýchkoľvek záruk a identifikovania konkrétnych osôb, čím vznikli dôvodné pochybnosti
o dodaní služieb prostredníctvom dodávateľa uvedeného na faktúre, v dôsledku čoho sa dôkazné
bremeno presunulo späť na žalobcu.

49. Žalovaný vyjadril súhlas s argumentáciou žalobcu, že žalobca nenesie zodpovednosť za povinnosti
inej spoločnosti, avšak podľa žalovaného pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich
obchodných partnerov mal byť obozretný. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca
neoznačil osobu, s ktorou za dodávateľa jednal a osoba podpísaná na protokole ako „Engler“ je

nekontaktnou a neznámou osobou. Pochybnosti sa týkali žalobcu a jeho priameho dodávateľa, teda
vzťahu, na ktorý mal žalobca nepochybne dosah, a na ktorý sa viaže i požiadavka obozretnosti žalobcu
ako podnikateľského subjektu. Bolo na žalobcovi, aby si zaobstaral hodnoverné a relevantné doklady
a aby aj v daňovom konaní vyvinul procesnú aktivitu a predložil také dôkazy, ktorými by pochybnosti
správcu dane odstránil. Žalobca s výnimkou faktúr, spochybnenej rámcovej zmluvy a protokolov

o odovzdaní nepredložil ďalšie dôkazy, preto nemožno konštatovať, že uniesol dôkazné bremeno.

50. Podľa žalovaného správca dane relevantne spochybnil dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom
pre žalobcu tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, pričom bolo požadované len preukázanie
priameho deklarovaného dodávateľa služieb. Počas výkonu daňovej kontroly bolo od žalobcu

vyžadovanésplneniedôkaznejpovinnostivsúlades§24ods.1a45ods.2písm.c),d),e)ag)Daňového
poriadku a na žalobcu nebolo prenášané neobmedzené dôkazné bremeno.

51.Knámietketýkajúcejsanevypočutiasvedkažalovanýuviedol,žezostranyžalobcuneboliposkytnuté
dôkazy preukazujúce e-mailovú alebo inú komunikáciu s konateľom dodávateľa D. E.. Žalobca nevedel

označiť osobu, s ktorou za dodávateľa ohľadom obchodných záležitostí komunikoval. Správca dane
dodržal procesný postup a využil všetky jemu dostupné zákonné možnosti za účelom zabezpečenia
svedeckej výpovede D. E.. Táto osoba bola predvolaná a z dôvodu, že má evidovaný trvalý pobyt v
Nemecku, nebolo možné ju dať predviesť príslušným útvarom Policajného zboru SR. Správca dane
následne požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a nemeckou finančnou správou bolo oznámené,

že takáto osoba sa nenachádza v databáze Nemecka a z tohto dôvodu ju nebolo možné vypočuť.

52. Správca dane Výzvou č. 102382680/2022 zo dňa 26.08.2022 vyzval žalobcu na splnenie procesnej
povinnosti a predloženie dôkazov, ktoré by obnovili dôveryhodnosť spochybnených transakcií. Žalobca
na výzvu reagoval, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by obchodnú spoluprácu preukazovali, neoznačil

žiadnu osobu, s ktorou za dodávateľa komunikoval, tvrdil, že komunikácia prebiehala virtuálne,
cez internet, rôzne sociálne siete a dostupné komunikačné prostriedky, ale nijakým spôsobom to
nepreukázal. Daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a iných podaniach, ako aj skutočnosti,na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný, pričom medzi tieto skutočnosti patrí aj preukázanie
reálnosti dodania služieb platiteľom, ktorý vystavil faktúru. Žalobca neodstránil dôvodné pochybnosti
ani vo vyjadrení k Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v daňovej kontrole č. 102814068/2022

zo dňa 17.10.2022, v ktorom správca dane jednoznačne zadefinoval svoje pochybnosti o reálnom
uskutočnení služieb deklarovaným dodávateľom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

53. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu
SR týkajúcu sa podvodného konania, tak podľa žalovaného je na tento prípad nepoužiteľná,

pretože žalobcovi bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej
podmienky zakladajúcej právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo
preukázané dodanie služby dodávateľom na priamom stupni obchodu, ako aj nesplnenie formálnej
podmienky v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a to existencia faktúry so zákonom
predpísanými náležitosťami podľa § 74 ods. 1 Zákona o DPH, keď žalobca predložil faktúru
bez podrobnejšieho vymedzenia druhu a rozsahu dodanej služby. Správca dane postupoval počas

daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s § 3 Daňového poriadku a tiež v súlade s Ústavou
SR.

54. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, tak podľa žalovaného
v priebehu konania nenavrhol ani nešpecifikoval aké objektívne dôkazy mal správca dane vykonať.

Podľa žalovaného bol skutkový stav správcom dane zistený dostatočne a má oporu v dôkazoch
obsiahnutých v administratívnom spise. Žalovaný pripustil, že z dôkazného hľadiska nie je jednoduché
hodnoverným spôsobom doložiť obsah i rozsah poskytnutých programovacích služieb, pokiaľ si žalobca
nevedie spoľahlivú dokumentáciu. Za nedostatok dôkazov o poskytnutých službách, ktoré neboli
žalobcomspoľahlivopreukázanéapriviedlihododôkaznejnúdze,nesiealezodpovednosťžalobcaanie

správca dane. Podľa žalovaného rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi predpismi, sú založené
na základe preukázaného skutkového stavu a sú v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu
SR a Súdneho dvora EÚ. Na základe uvedenej argumentácie preto žalovaný navrhol, aby správny súd
správne žaloby žalobcu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

55. Účastníci konania nežiadali na prejednanie vecí nariadiť pojednávanie a ani správny súd nevzhliadol
inýdôvodnanariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1SSP.Správnysúdpretorozhodnutievoveciach
verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 10.12.2025. Oznámenie

o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od
02.12.2025 do 11.12.2025.

56. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im
predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu

a z dôvodov podaných správnych žalôb (134 SSP), a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu nie
sú dôvodné, preto ich s poukazom na § 190 SSP zamietol.

57. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH; Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby; (1) Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo

nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň
odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

58. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; Odpočítanie dane platiteľom(1) Právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; Uplatnenie práva na odpočítanie dane (1) Právo na odpočítanie

dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

60. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo

služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane
splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje
úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ

napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane
zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH
sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

61. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie:
(1) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od
dane),
(2) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,

(3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

62. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :

(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

63. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :

(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

64. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

65. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet

dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok
tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu
práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek
vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že

hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

66. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie

dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre
posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe
ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel
a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca); (2) preukázať objektívne
skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu); (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

67. Z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie vyplýva, že daňové orgány sú oprávnené nepriznať právo
na odpočítanie DPH aj v prípade, ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli
reálne dodané, v prípade ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli dodané

osobou uvedenou na faktúre (ale len v prípade, ak sa nepreukáže, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba,
alebo ak s ohľadom na všetky skutkové okolnosti veci nie je zrejmé, že dodávateľ musel mať postavenie
platiteľa dane resp. bol zdaniteľnou osobou alebo osobou podliehajúcou dani) a tiež v prípade, ak sa
nepreukáže/spochybní, že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej
činnosti. Ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.

68. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o
preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, osobitne ak nie
je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby. Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či

subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen
EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci G. H., C-324/11 zo dňa 6. septembra

2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64;
obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).

69. Žalobca v podaných správnych žalobách vychádza z nesprávneho predpokladu, že daňové orgány

nespochybnili materiálnu existenciu plnenia - dodanie služieb. Je pravdou, že rozhodnutia daňových
orgánov obsahujú na niektorých miestach aj také formulácie, na základe ktorých by sa mohlo javiť,
že dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane je nesplnenie v poradí prvej hmotnoprávnej
podmienky na odpočet DPH, a to, že nie je sporná existencia materiálneho plnenia - služby, ale je
sporné, že službu dodal práve dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúre. Z celého kontextu rozhodnutí je

ale zrejmé, že nebola preukázaná aj samotná materiálna existencia plnenia - dodanie služieb, nakoľko
daňové orgány žalobcovi vytýkali, že žalobca nevedel ani konkrétne uviesť, aké konkrétne služby boli
fakturované, a ani na faktúrach a odovzdávacích protokoloch nie sú konkrétne tieto služby popísané.
Žalobca v podaných správnych žalobách nenamieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánovz toho dôvodu, že by boli kumulované dva dôvody pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočet DPH alebo že by rozhodnutia daňových orgánov obsahovali zmätočnú a navzájom si
odporujúcu argumentáciu. Podľa správneho súdu z celého kontextu rozhodnutí nie je sporné, že nebola

preukázaná samotná materiálna existencia plnenia, teda žalobca nepreukázal splnenie v poradí druhej
hmotnoprávnejpodmienkynaodpočetDPH,atožepredmetnéplneniefaktickyexistujeanejdeofiktívne
plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia).

70. Z ustálených záverov judikatúry vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné

povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno

konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09).

71. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,

presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).

72. V prejednávaných veciach si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa,
predmetom ktorých malo byť dodanie služieb. Na preukázanie dodania služieb žalobca predložil faktúry,
Rámcovú kúpnu zmluvu a Protokoly o odovzdaní. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom
mal byť založený Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 24.03.2020, ktorá by mala byť základným

dokumentom regulujúcim obchodnoprávny vzťah žalobcu a jeho dodávateľa a na základe ktorej aj došlo
k vyhotoveniu faktúr. Je logická argumentácia daňových orgánov, pokiaľ poukazujú na to, že pochybnosti
o reálnom dodaní prác vyplývajú zo samotnej rámcovej kúpnej zmluvy, keď táto ako základný
dokument regulujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom, upravuje v podstate iný
právny vzťah, v ktorom žalobca nie je kupujúcim ale predávajúcim, a naopak dodávateľ nie je

predávajúcimalekupujúcim. Pokiaľtedaoznačeniezmluvnýchstránvzákladnomzmluvnomdokumente
je opačné ako postavenie vyplývajúce z predložených faktúr, ide o relevantné pochybnosti. Ďalej je
potrebnéprisvedčiťdaňovýmorgánomajvtomsmere,žesamotnéfaktúrynevymedzujúpredmetplnenia
dostatočne určito a dostatočne určito nie je predmet plnenia vymedzený ani v odovzdávacom protokole,
kde je uvedený len rovnaký text ako vo faktúre. V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) Zákona

o DPH platí, že platiteľ si môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona
o DPH vtedy, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Náležitosti obsahu faktúry vymedzuje
Zákon o DPH v ust. § 74 a jednou z povinných náležitostí faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona
o DPH je aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V predložených
faktúrach sú služby, ktoré mali byť predmetom dodania, vymedzené len veľmi všeobecne a nekonkrétne

a ani z odovzdávacích protokolov, ktoré navyše obsahujú aj ustanovenia nevzťahujúce sa k predmetu
dodania, nie je zrejmé, čo malo byť predmetom dodania. Žalobca argumentoval, že služby mali byť
dodané pre spoločnosti Starmedia Co, s.r.o. a PS digital, s.r.o. Žalobca ale ani v daňovom konaní
a ani v správnej žalobe konkrétne neobjasňuje, čo malo byť predmetom dodania, o aké konkrétne
služby a v akom množstve sa malo jednať. Zároveň je potrebné prisvedčiť argumentácii daňových

orgánov, keď ako podstatnú skutočnosť vo vzťahu k vzneseniu pochybností uviedli aj to, že žalobca
nepreukázal nijakú komunikáciu s dodávateľom, nepredložil objednávky, nevedel uviesť osobu, s ktorou
za dodávateľa komunikoval, neobjasnil ani začiatok spolupráce s dodávateľom.73. Žalobca má pravdu, pokiaľ tvrdí, že samotná nekontaktnosť dodávateľa a prípadne aj neplnenie
povinností zo strany dodávateľa (nepodávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb
a pod.), ako aj nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov na dodanie plnenia, sú okolnosti, ktoré

sa týkajú dodávateľa a sú mimo sféry vplyvu žalobcu. V prejednávanej veci ale boli identifikované
správcom dane aj iné podstatné skutkové zistenia, ktoré zakladajú pochybnosti správcu dane, a to
predovšetkým nezrovnalosti v dokumentoch, ktoré žalobca predložil, ako aj nedostatočná identifikácia
predmetu dodania. Nemožno opomenúť označenie zmluvných strán v rámcovej kúpnej zmluve, ktoré
nezodpovedá faktúre, všeobecne koncipovaný odovzdávací protokol s nedostatkami (ustanovenia,

ktoré sa nevzťahujú k predmetu dodania), a napokon aj skutočnosti, že samotný odovzdávací protokol
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú vyslovené v rámcovej kúpnej zmluve, taktiež aj skutočnosť,
že žalobca nepredložil objednávky a nevedel konkretizovať ani osobu, s ktorou za dodávateľa pri
objednaní služieb komunikoval. Sám žalobca konkrétne nepopisuje predmet dodania a ani rozhodujúce
okolnosti spolupráce od objednania služieb po ich dodanie a ich následné použitie pre svojich
odberateľov, neobjasňuje ani okolnosti uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy.

74. Z vyššie uvedených záverov judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na odpočet DPH možno
odoprieť aj pre porušenie formálnych podmienok vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť
predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené. V prejednávanej veci
nebola preukázaná reálnosť dodania - nepreukázalo sa čo konkrétne mal dodávateľ, ktorý vystavil

faktúru, pre žalobcu a v akom konkrétnom rozsahu dodať, teda dôvodom pre neuznanie práva
na odpočet DPH je nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH (neexistencia plnenia). Je
potrebné ale súhlasiť s daňovými orgánmi, ako to bolo uvedené vyššie, že predložené faktúry taktiež
dostatočne neidentifikujú predmet dodania. Tento nedostatok formálnych obsahových náležitostí faktúry
len umocňuje záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH, nakoľko

aj zo samotných faktúr nie je dostatočne zrejmé, čo malo byť predmetom dodania a predmet dodania
nie je dostatočne identifikovaný ani v ďalších dokumentoch predložených žalobcom. V prejednávaných
veciach nejde o takú situáciu, keď by závery daňových orgánov boli postavené len na porušení
formálnych podmienok pre odpočet DPH a malo by to za následok aj nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočet DPH.

75. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nebol zaťažovaný neprimeraným dôkazným bremenom,
pretože správca dane od neho žiadal predložiť len dôkazy týkajúce sa vzťahu žalobcu a jeho
priameho dodávateľa. Pokiaľ žalobca poukazuje na judikatúru vyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva,
že daňovému subjektu nemožno pričítať na ťarchu skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, s ktorými

nebol v priamom obchodnom vzťahu (napr. o subdodávateľoch dodávateľa), závery tejto judikatúry nie
sú aplikovateľné na prejednávané veci. V prejednávaných veciach nebol zistený reťazec, v ktorom mala
byť služba dodaná, teda neboli tu žiadne zistenia vo vzťahu k subdodávateľom priameho dodávateľa
žalobcu.

76. Je pravdou, že žalobca nemusel mať vedomosti o tom, ktoré konkrétne osoby u dodávateľa sa
mali podieľať na realizácii plnenia, ani o tom, na akých prostriedkoch a prípadne v akých priestoroch
mal dodávateľ tieto plnenia zabezpečovať. V tomto smere by nebolo možné pričítať žalobcovi
dôkaznú núdzu a na argumentáciu daňových orgánov uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach
v tomto smere nemožno prihliadať. Tento čiastkový nedostatok odôvodnenia rozhodnutí daňových

orgánov ale nie je spôsobilý privodiť záver o neudržateľnosti právneho posúdenia veci, ku ktorému
daňové orgány dospeli. Daňové orgány identifikovali aj iné už vyššie uvedené pochybnosti, ktoré
dostatočne odôvodňujú záver o spochybnení reálneho dodania služieb. Predovšetkým ide o nedostatky
v žalobcom predložených dokladoch. Žalobca predložil faktúry, na základe ktorých si uplatňuje
odpočítanie dane, pričom pre splnenie podmienok na odpočítanie dane sa vyžaduje aj preukázanie

reálneho plnenia - dodanie služieb. Žalobca nevedel konkrétne vymedziť predmet dodania, predložil
dokumentáciu, ktorá je zmätočná, nevedel v podstate nič uviesť o svojom obchodnom partnerovi,
o osobách, s ktorými komunikoval a ktorým zadával objednávky. Skutočnosti o hospodárení dodávateľa
žalobca mohol zistiť z verejne dostupných databáz.

77. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedostatok v postupe správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu,
keď nebol ako svedok vypočutý konateľ dodávateľa D. E., tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať
na to, že z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správca dane D. E. predvolal na výsluch
predvolaním č.100084442/2022 zo dňa 17.01.2022, ktoré nebolo tejto osobe doručené a zásielka savrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Daňové orgány vysvetlili, že išlo o osobu s trvalým pobytom
mimo územia Slovenskej republiky, a preto ju nebolo možné predviesť prostredníctvom príslušného
útvaru PZ SR. Správca dane pristúpil k podaniu Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č.

100341876/2022 zo dňa 01.03.2022, ktorou žiadal vypočutie tejto osoby nemeckú finančnú správu. Dňa
13.05.2022 bola správcovi dane doručená Odpoveď č. 200745/2022, v ktorej bolo uvedené, že subjekt
D. E. nie je v databázach v Nemecku vedený. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane vyčerpal
pri zabezpečení výsluchu tejto osoby všetky možnosti, ktoré zakotvuje Daňový poriadok a žalobné
námietky žalobcu nereagujú na argumentáciu uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach, keď daňové

orgány vysvetlili, že táto osoba nemohla byť predvedená a bola podaná aj žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií so záverom, že takáto osoba nebola identifikovaná. V tomto smere potom obstojí
aj záver daňových orgánov, že žalobca nedostatočne preukázal dodanie služieb a dodanie služieb sa
nepotvrdilo ani preverovaním u dodávateľa žalobcu. Nejde o pričítanie nekontaktnosti na zodpovednosť
a ťarchu žalobcu, ale o prijatie záveru, že pochybnosti správcu dane sa nepodarilo odstrániť ani
preverovaním u dodávateľa žalobcu. Navyše je potrebné uznať argumentáciu daňových orgánov,

že žalobca pri popisovaní svojho zmluvného vzťahu s dodávateľom Engler Corp. s.r.o. túto osobu nijako
nespomínal, hoci táto osoba mala podpisovať Rámcovú kúpnu zmluvu (teda možno predpokladať, že
s touto osobou komunikoval) a z vyjadrení žalobcu ani nevyplýva, že by s touto osobou komunikoval
pri zadávaní objednávok. Správca dane len preveruje tvrdenia daňového subjektu a nie je jeho úlohou
vykonávať dokazovanie do vtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu.

78.Navyšeksamotnýmsvedeckýmvýpovediamsprávnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesvedectvá
ako subjektívne výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne
skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo
svojom rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá

bez ďalšieho relevantného a objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

79. V súvislosti s unesením dôkazného bremena vo vzťahu k dodaniu služieb správny súd poukazuje aj
na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2023 zo dňa 21.02.2025 :

Ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, po
dlhší časový úsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom
zachyteným na hmotnom substráte, musí si daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie
penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia, vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä
formu poskytovania takýchto služieb (osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb

participujúcich na poskytovaní onoho plnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním
jednotlivých úkonov plnenia, aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti
odpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou

80. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že mal sledovať obstarávacie a výrobné procesy u

svojho dodávateľa. Správny súd uznal, že žalobcovi nemožno pričítať na ťarchu, že nevedel,
ktoré konkrétne osoby, na akých prostriedkoch a v akých priestoroch sa mali podieľať na dodaní
služieb. Za podstatné ale správny súd považuje to, že žalobca nič konkrétne o svojom dodávateľovi
neuviedol, nepodpísal ani konkrétne okolnosti uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy, nevedel identifikovať
žiadne osoby za dodávateľa a ani konkrétne nepopísal predmet dodania, pričom predložená

dokumentácia bola zmätočná a neúplná. V rozhodnutiach daňových orgánov nie je obsiahnutá žiadna
argumentácia o prípadných subdodávateľoch dodávateľa žalobcu, preto nie je zrejmé, ako by mohli
byť žalobcovi prečítané na zodpovednosť skutočnosti o subdodávateľoch dodávateľa. Pochybnosti,
ktoré v prejednávaných veciach vyslovil správca dane, boli dostatočné a boli podložené dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Na spochybnenie postačovali samotné nedostatky

v písomných dodatkoch predložených žalobcom. Nešlo len o chyby v písaní v dokumentoch
predložených žalobcom, ale išlo o podstatné vady definujúce zmluvný vzťah žalobcu a jeho priameho
dodávateľa.

81. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP a contrario.

82. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP

v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.