Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-12Cpr/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202651
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:0018202651.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom,v spore žalobcu: Slovenský

odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, so sídlom: Bajkalská 29/B, 821 01 Bratislava, IČO:
00 683 949, právne zastúpeného: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka, so sídlom Rožňavská 22, 821
04 Bratislava, proti žalovanej V. Č., I.: XX.XX.XXXX, Z.: Š. X, XXX XX Z., zastúpenej: advokátskou
kanceláriou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, 821 09
Bratislava, IČO: 36 662 291 o zaplatenie 2.678,23 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2018 domáha od žalovanej zaplatenia suma 2.678,23
eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná so žalobcom uzavrela pracovnú zmluvu zo dňa
02.07.2012, na základe ktorej pracovala u žalovaného na pozícii odborného referenta pre ekonomiku.
Žalovaná tiež dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.07.2012 prevzala zodpovednosť za zverené
hodnoty a ceniny. Žalobca poukázal na článok I. predmetnej dohody, podľa ktorého: „predmetom tejto
dohody je prevzatie hmotnej zodpovednosti zamestnanca v plnom rozsahu za zverené financie v
hotovosti a iné ceniny a hodnoty, ktoré ste povinná zúčtovať.“ . a článok III. predmetnej dohody, podľa

ktorého: „Zamestnanec je povinný na požiadanie zamestnávateľa zúčtovať vyššie uvedené zverené
hodnoty a v prípade schodku (manka), ako aj v prípade ich straty, poškodenia a zničenia uhradiť
vzniknutú škodu v plnej výške.“ Žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť aj za peniaze v hotovosti a
iné ceniny nachádzajúce sa v trezore žalobcu. Žalovaná sa zaviazala urobiť všetko, aby bolo zabránené
strate, alebo poškodeniu zverených financií v hotovosti, cenín a hodnôt a vykonať všetky predpísané
opatreniakichúschoveabezpečnosti.Žalobcadňa30.11.2016podaltrestnéoznámeniepreodcudzenie
z kancelárie žalobcu č. 816 na 8. poschodí v sídle žalobcu stravných lístkov a pokladničky s hotovosťou,

pričom bola spôsobená škoda vo výške 2.873,79 eur. Z toho škoda vzniknutá žalobcovi predstavuje
sumu 2.678,23 eur, ktorá pozostáva z hodnoty 742 gastrolískov v hodnote 3,60 eur, teda celkovej
hodnote 2.671,20 eur a hotovosti vo výške 180,- CZK (7,03 eur). Tieto odcudzené ceniny a hotovosti
sa nachádzali v uzamknutej plechovej skrini, v ktorej bola uzamknutá pokladňa. Trestné konanie bolo
prerušené z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej
osobe. Žalobca prerokoval vzniknutú škodu na škodovej komisii, ktorej záverom bolo poukázanie na
hmotnú zodpovednosť žalovanej. Žalobca preukazuje vznik škody inventúrnym súpisom.

2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná ho neupozorňovala na to, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky. Žalobca tiež žalovanú upozorňoval na nedostatok, že ak išla na toaletu, nechávala
kľúčezvonkudveríatiežobálku,doktorejvložiladruhévyhotoveniekľúčovneopečiatkovala,nevykonalažiadne väčšie opatrenie. Žalobca má za to, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaná, pokiaľ
nepreukáže, že k vzniku škody došlo bez jej zavinenia, čo žalovaná napriek príležitosti nepreukázala.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 19.06.2018, proti ktorému žalovaná podala včas
odpor s vecným odôvodnením. Žalovaná v odpore zo dňa 19.07.2018 uviedla, že krátko po svojom
nástupe uložila do trezoru hotovosť, pričom v septembri 2012 zistila schodok v počte gastrolístkov
za prítomnosti žalobcu. Tieto boli uložené v zabezpečenom trezore. Schodok žalovaná uhradila z
vlastných prostriedkov. Žalovaná opakovane oznámila skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného

činu krádeže, dokonca aj z vlastnej peňaženky, na čo žalobcu upozornila. Kľúče od kancelárie, kde
sa nachádzal trezor boli k dispozícii na vrátnici a tiež ich mala aj ďalšia osoba, ktorá mala svoje
pracovisko v tejto kancelárii. Nemožno definovať, koľko osôb si vyhotovilo kópie kľúčov. Nakoľko
ceniny boli v minulosti odcudzené z uzamknutého trezoru, je zrejmé, že kľúčami disponovala aj ďalšia
osoba. Žalovaný napriek upozorneniam nevykonal žiadne opatrenia. Až v júni 2013 dostala žalovaná
inú kanceláriu (č. 816), ale zabezpečenie nového pracoviska bolo ešte na nižšej úrovni. Žalovaná

poukazovala na ustanovenie § 177 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom do dňa
30.04.2017 (tj. znenie účinné ku dňu vzniku škody žalobcovi) (ďalej len „Zákonník práce“) tvrdiac,
že ak by žalobca postupoval v intenciách tohto ustanovenia, ku krádeži dňa 29.11.2016 by nebolo
došlo. Žalobca po predchádzajúcich krádežiach neurobil žiadne opatrenia, napríklad výmenu zámku,
alebo výmenu mreží, ani nezabránil vstupu osôb podozrivých z krádeže vstupu do kancelárie. Naviac

v kancelárii č. 816 sa od júna 2013 ceniny nenachádzali v trezore, ale v plechovej skrinke určenej
na úschovu dokumentov uzamknutej obyčajným zámkom. Až po krádeži dňa 29.11.2016 bol prístup
do kancelária č. 816 obmedzený, boli vymenené vložky od dverí a kľúčmi disponovala iba žalovaná
a predseda žalobcu. Žalovaná poukázala na to, že ak žalobca odvodzuje svoj nárok z dohody o
hmotnej zodpovednosti, predmetom hmotnej zodpovednosti podľa obsahu dohody je len obsah trezoru

žalobcu na O. X O. Z.. Ku krádeží ale došlo na inom pracovisku v kancelárii č. 816 z plechovej
skrinky uzamknutej obyčajným zámkom, na čo sa dohoda o hmotnej zodpovednosti nevzťahovala.
Žalobca nikdy nevykonal so žalovanou inventarizáciu. Žalovaná poukázala na to, že ihneď po zistení
krádeže spoločne s R.. X. B. podala trestné oznámenie. Za škodu nezodpovedá, keďže táto vznikla
zavineným konaním tretích osôb. Žalovaná nemohla riadne hospodáriť so zverenými hodnotami, keďže

žalobca opomenul prijať vhodné podmienky, aby sa zabránilo opakovaným stratám. Žalovaná poukázala
na nedostatočné zabezpečenie, resp. nevykonané opatrenia, napríklad mreže na dverách, kamerový
systém, bezpečnostné dvere, existencia ktorých by mohla zabrániť vzniku škody. Podobný názor
vyjadrilaajškodovákomisiavprotokolez24.03.2017.Žalobcasitiežnesplnilpovinnostipodľa§191ods.
2, 4 Zákonníka práce prerokovať škodu so žalovanou do jedného mesiaca odkedy sa o škode dozvedel

a prerokovať požadovanú náhradu škody so zástupcami zamestnancov. Žalovaný sa o škode a jej výške
dozvedel na základe inventúrneho súpisu zo dňa 29.11.2016. Prerokovanie nároku na náhradu škody
bráni žalobcovi úspešne uplatniť nárok na súde.

4. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 04.09.2018. Žalobca v tomto

podaní poukázal na to, že neeviduje žiadne písomné upozornenia žalovanej na nevyhovujúci stav
pracoviska. Žalovaná neoznamovala žalovanému ani žiadne krádeže, ani požiadavky na lepšiu ochranu
majetku. Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá zo žalovanou je platná a vyvinenie žalovanej a
jeho preukázanie zaťažuje žalovanú. Jediný kľúč od trezoru mala žalovaná. Nie je pravdou, že by kľúč
od kancelárie bol voľne prístupný. Cudzí človek by musel prejsť vrátnicou, kde je nepretržite strážna

služba a tam sa zaevidovať. Následne musí prejsť cez zamknuté dvere, aby sa dostal ku kancelárii,
ktorá má byť tiež zamknutá a v nej sa nachádzal trezor, ktorý mal byť tiež zamknutý. Žalovaná nechávala
kanceláriu odomknutú a dokonca kľúče nechávala v zámku otvorených dverí. Žalobca za uvedené
žalovanú viac krát napomenul. Do kancelárie s trezorom by sa bolo možné dostať pomocou náhradného
kľúča, ktorý bol na vrátnici, ale tento by cudzej osobe nebol vydaný a o vydaní sa spisoval záznam.

Žalovaná nechávala kľúče v šuflíku pracovného stola, alebo v otvorených dverách. Je preto absurdná
jej požiadavka, aby žalobca vykonal opatrenia na ochranu majetku. Zodpovednosť žalovanej a jej vina
sa prezumuje, pričom žalobca určil plechovú uzamykateľnú skrinku v kancelárii č. 816 ako trezor a
kľúčmi disponovala iba žalovaná. Tvrdenia žalovanej o neprerokovaní škody sú účelové. Žalobca ešte
v deň vzniku škody túto prerokoval so žalovanou, o čom svedčí aj zápis z oznámenia o strate na Úrade

SOZ ZaSS z 29.11.2016. Nevykonanie inventarizácie umožňuje zamestnancovi odstúpenie od dohody
o hmotnej zodpovednosti, ale nezbavuje ho viny. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zbavuje žalobcu
povinnosti preukazovať zavinenie žalovanej. Dôkazné bremeno sa presúva na žalovanú, ktorá sa zbaví
zodpovednosti ak preukáže, že ku škode došlo bez jej zavinenia. Neprerokovanie nároku na náhraduškody podľa § 191 Zákonníka práce nebráni uplatneniu tohto nároku na súde, ale má vplyv na jeho
splatnosť, ktorá nastane do troch dní odo dňa, keď návrh na začatie súdneho konania bol zamestnancovi
doručený. Nedodržanie lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody nie je sankcionované a už

vôbec sa nejedná o prekluzívnu lehotu. K prerokovaniu nároku žalobcu naviac došlo dňa 29.11.2016.
Žalobca tiež predkladá súdu zápis z prerokovania straty cenností na Úrade SOZ ZaSS so zástupcami
zamestnancov zo dňa 21.12.2016, čo vyvracia tvrdenia žalovanej, že nedošlo k prerokovaniu nároku na
náhradu škody so zástupcami zamestnancov. Na list žalovanej zo dňa 13.12.2017 nemožno prihliadať
ako na dôkaz preukazujúci skutkový stav veci, tento je podľa žalovaného účelový.

5.Žalovanásakvyjadreniužalobcuvyjadrilapísomnýmpodanímz26.02.2019.Žalovanávtomtopodaní
uviedla, že nie je pravdou, že by žalobcovi neoznamovala požiadavky na zlepšenie ochrany majetku.
Žalobcu opakovane upozorňovala o nevyhovujúcom stave a opakovaných krádežiach a žalobca vždy
reagoval, že nie sú peniaze, aby sa kancelária zabezpečila trezorom alebo bezpečnostnými dverami.
Žalovaná má za to, že kľúčmi od trezoru musela vzhľadom na opakované krádeže disponovať aj

ďalšia osoba. Až po krádeži disponoval kľúčmi od kancelárie č. 816 iba žalobca a žalovaná. Dovtedy
boli voľne zavesené na vrátnici, kde si ich vyzdvihla napríklad upratovačka a nechávala vo dverách
až do dokončenia upratovania, bez prítomnosti zamestnancov. Nie je pravdou, že by sa na vrátnici
evidovali návštevy. Krádeže na pracovisku neboli ojedinelé a okradnutí boli aj čelní predstavitelia
žalobcu. Plechová skrinka v kancelárii č. 816 v žiadnom prípade nespĺňala náležitosti trezora. Žalovaná

súčasne spochybňuje hodnovernosť zápisu z prerokovania straty cenností na Úrade SOZ ZaSS so
zástupcami zamestnancov z 21.12.2016 ako listinného dôkazu (č.l. 80), nakoľko tento osvedčuje
aj skutočnosti, ktoré sa v čase jeho údajného spísania ešte nestali, ale stali sa až 09.01.2017.
Naviac príslušnosť odborového orgánu definuje článok 36 písm. b) stanov žalobcu tak, že týmto je
Výbor základnej odborovej organizácie, alternatívne členská schôdza, ak je členov odborov menej

ako 20. Rokovania z 21.12.2016, kde sa prezieravo osvedčujú skutočnosti zo dňa 09.01.2017, sa
nezúčastnili členovia Výboru základnej odborovej organizácie. Predloženie zápisu z prerokovania straty
cenností považuje žalovaná za zavádzanie súdu. Žalovaná tiež uviedla, že ak žalobca neeviduje žiadne
písomné upozornenie žalovanej na potrebu prijatia opatrení na ochranu majetku, nepopiera tým tvrdenie
žalovanej, že žalobcu upozornila ústne. Tvrdenia o upozorneniach žalovanej ústnou formou sú tak medzi

stranami nesporné. Napriek ústnym upozorneniam žalobca neprijal žiadne opatrenia.

6. Súd vec následne prejednal vec na nariadených pojednávaniach, kde boli vypočutí svedkovia
navrhovaní sporovými stranami a vykonané dokazovanie a zároveň strany predniesli prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

7. Okrem rekapitulácie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strany v konaní uviedli aj
nové argumenty, pričom žalovaná namietala samotnú platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti zo
dňa 02.07.2017, keďže podľa jej názoru nie je možné dojednať zodpovednosť so spätnou účinnosťou
odo dňa 01.07.2017. V zmysle textu tejto dohody žalovaná tiež nemala povinnosť upozorniť žalobcu

v prípade ohrozenia zverených financií v písomnej forme. Znenie dohody o hmotnej zodpovednosti
vytvoril žalobca, nie žalovaná. Žalobca na pojednávaní tiež uviedol, že žalovaná mala zapožičať kľúč od
kancelárie tretej osobe v čase, kedy išla na dovolenku, a to za účelom polievania kvetov, čo sa žalobca
dozvedel až neskôr. Žalobca nechce nikoho konkrétneho obviniť, ale mohla byť vyhotovená kópia kľúčov
a nebyť tejto skutočnosti, možno by tento spor neprebiehal. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu poprela,

tvrdila, že kľúče od kancelárie nikdy tretej osobe nepožičala a toto nevyplýva ani zo žiadneho dôkazu.

8. Predseda žalobcu v rámci svojho výsluchu dňa 10.06.2022 o.i. uviedol, že žalobkyňa disponovala
kľúčmi od kancelárie sama. Druhé kľúče boli na vrátnici a vydali sa na základe podpisu do knihy výdajov
kľúčov. Kovovú skrinku, kde sa nachádzali hlavne stravné lístky, si vybrala sama žalovaná a považovala

ju za dostatočnú ochranu. K odcudzeniu došlo podľa oznámenia žalovanej bez známok násilia. Žalovaná
neupozorňovala na nedostatočné zabezpečenie, považovala ho spoločne so žalobcom za dostatočné.
Po vzniku škody sa vec riešila na polícii a bola ustanovená škodová komisia. Žalobca prijal opatrenia
zabraňujúce výdaju kľúča z vrátnice a tiež tam upratovačka upratovala iba za prítomnosti žalovanej.
Dovtedy mala upratovačka kľúč z vrátnice. Predtým došlo aj k drobným krádežiam, vrátane stravných

lístkov.

X. M. R.. B. vo svojom výsluchu dňa 10.06.2022 o.i. uviedla, že bola so žalovanou nahlásiť krádež na
polícii a bola aj v škodovej komisii, ktorú dňa 01.12.2016 určil predseda žalobcu. Zasadnutí škodovejkomisie sa žalovaná nikdy nezúčastnila. Svedkyni bola v práci tiež odcudzená hotovosť vo výške 100,-
eur. V práci mal každý kľúč od svojej kancelárie a náhradné kľúče boli na vrátnici. Pri vydaní kľúčov z
vrátnice sa to zapisovala do knihy, kde sa podpisovala osoba, ktorej boli kľúče vydané.

10. Svedkyňa V.. W. Y. vo svojom výsluchu dňa 14.10.2022 uviedla, že ku krádežiam na pracovisku
dochádzalo opakovane a žalobca sa bezdôvodne spoliehal na to, že už k ním dochádzať nebude.
Pôvodné zabezpečenie kancelárie hospodárky bolo také, že na dverách boli mreže a v kancelárii trezor.
Bolo vylúčené, aby sa tam niekto cudzí dostal. Mreže boli odstránené pri rekonštrukcii a neboli naspäť

nasadené. Je otázka na žalobcu, prečo bola žalovaná presťahovaná do nezabezpečenej kancelárie. V
minulosti vznikali škody, kedy chýbali stravné lístky, čo vyriešil štatutár žalobcu uhradením z vlastných
prostriedkov namiesto prijatia potrebných opatrení. Ak žalobca tvrdí, že škodu prerokoval so zástupcami
zamestnancov, iba zavádza súd. Príslušnosť odborového orgánu definuje článok 36 písm. b) stanov
žalobcu tak, že týmto je Výbor základnej odborovej organizácie, alternatívne členská schôdza, ak je
členovodborovmenejako20.Svedkyňatiežuviedla,žekaždýmalkľúčeodsvojejkancelárieanáhradné

kľúče boli na vrátnici, pričom ich požičanie sa ručne zapisovalo do pracovného zošita. Upratovačka kľúče
nechávala všetky vo dverách a postupne upratovala kancelárie, pričom ak bola v jednej z kancelárií,
do kancelárie žalovanej sa ktokoľvek mohol nepozorovane dostať. Svedkyňa má vedomosť o tom, že
žalobca na predchádzajúce krádeže reagoval tak, že vyzval zamestnancov, aby si zamykali kancelárie a
dávali pozor. Zamestnanci žalobcu upozorňovali ústne a bolo to na pracovných poradách. Svedkyňa tiež

uviedla, že odborová organizácia mala 12 členov, škoda mala byť prerokovaná s členskou schôdzou,
ktorá je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina, teda 7 členov. Na zápise na č.l. 80
sú podpísané tri osoby.

11. Svedkyňa L. N. vo svojom výsluchu dňa 14.10.2022 uviedla, že má vedomosť o krádeži stravných

lístkov hospodárky p. K.. Svedkyňa najskôr pracovala ako organizačný pracovník a sedela v kancelárii
na 6. poschodí, neskôr bola presadená do kancelárie hospodárky p. K., kde boli mrežované dvere a
zabudovaný trezor - pancierový. Neskôr sa mreže odstránili a trezor v kancelárii zostal. Žalovaná bola
pred škodovou udalosťou presadená do inej kancelárie, kde trezor nebol, bola jej zakúpená iba plechová
skrinka a dvere boli obyčajné, bez mreží a neboli bezpečnostné. Svedkyňa má vedomosť o tom, že bol

okradnutý aj pán M. a pani B.. Kľúče od kancelárií boli umiestnené na vrátnici, kde sa robila evidencia
o zapožičaní kľúčov.

12. Žalovaná v rámci svojho výsluchu dňa 14.10.2022 uviedla o.i., že u žalobcu pracovala na pozícii
hospodárky,pôvodnevkanceláriič.814na8.poschodísp.K.,kdebolbezpečnostnýtrezor,alevčasejej

nástupu do práce sa na dverách už nenachádzali bezpečnostné mreže. Dvere tiež neboli bezpečnostné,
boli to obyčajné dvere. Žalovaná prevzala agendu po p. K., ale nebola vykonaná inventarizácia, boli
jej odovzdané stravné lístky a hotovosť do ruky. Začiatkom augusta 2012 prevzala hotovosť vo výške
3.890,- eur a túto uložila do trezoru. O dva dni zistila, po dohode s p. M., že hotovosť vyberie a vloží do
banky, že chýba 400-800 eur. Myslela si, že kľúč od trezoru má len ona, ale v septembri 2012 zistila, že

niektoré obálky uložené v trezore boli tenšie, pričom ona s nimi nič nerobila. O tomto informovala p. M. a
škodu zaplatila zo svojho. Bolo evidentné, že okrem nej musí mať ešte niekto kľúče od trezoru. P. M. pre
nedostatok peňazí žalobcu vymenil jeden z dvoch kľúčov od trezoru, teda dal sa otvoriť iba súčasným
použitím dvoch kľúčov. Potom už ku krádežiam z trezoru nedošlo. Chcela aj namontovať skrytú kameru,
ale bez súhlasu žalobcu to nemohla urobiť. V mesiaci jún 2013 bola žalovaná presťahovaná do inej

kancelárie č. 816, pričom p. M. na žiadosť žalobkyne o presťahovanie trezora do tejto kancelárie uviedol,
že trezor je ťažký a zabudovaný a bolo by náročné ho presťahovať. Namiesto trezoru dostala iba
plechovú skrinku. Opakovane upozorňovala W.. M., že zo zamestnancov niekto kradne. Tvrdenie, že
plechovú skrinku si vyberala sama nie je úplne pravda, mohla konať len v rámci svojich kompetencií.
Dňa 28.11.2016 bola v práci dlhšie, do 17:30. Pred odchodom skontrolovala hotovosť a ceniny a riadne

uzamkla plechovú skrinku. Nasledujúci deň pred 11:00 využila čas a skontrolovala plechovú skrinku,
pričom zistila, že v nej chýbajú stravné lístky a hotovosť. Svedkom toho bol IT pracovník. Oznámila to B..
M.anásledneprišlidvajapolicajti,ktorísausmialinadtým,žetunieježiadnezabezpečenie.Nasledujúci
deň išli vec oznámiť na polícii. Žalovaná sa dozvedela až zo zápisnice z výkonného výboru, že má
byť voči nej vymáhaná náhrada škody. Nikdy nebola volaná na podanie vysvetlenia, preto výkonnému

výboru situáciu vysvetlila listom. Jediné opatrenie, ktoré W.. M. urobil, bola výmena zámku na kancelárii
č. 816. Žalovaná ďalej vykonávala svoju prácu a dňa 18.05.2017 jej bolo predložené uznanie dlhu, ktoré
odmietla podpísať. Výpoveď žalovaná dala až vtedy, keď sa dozvedela, že žalobca na ňu podal na súd
návrh na vydanie platobného rozkazu.13. Pred pojednávaním nariadeným na termín 03.11.2025 za účelom prednesu záverečných rečí strany
sporu doručili súdu záverečné reči v písomnom vyhotovení.

14. Žalobca v rámci svojej záverečnej reči najmä rekapituloval svoju argumentáciu obsiahnutú v
samotnej žalobe a následných podaniach a prednesoch. Žalobca najmä poprel tvrdenie žalobkyne,
že kľúč od jej kancelárie bol pre kohokoľvek voľne prístupný, pretože tento bol na vrátnici, kde bola
strážna služba a bolo potrebné sa tam zaevidovať. Bola to žalovaná, ktorá nechávala svoju kanceláriu

odomknutú a kľúče nechávala v zámku. Druhé kľúče od kancelárie žalovanej bolo možné na vrátnici
vydať proti podpisu, čo potvrdili vo svojej výpovedi R.. B. a tiež štatutár žalobcu, ktorý tiež potvrdil, že
kľúč od plechovej skrinky s hotovosťou a ceninami mala iba žalovaná. Žalobca tiež poukázal na zápis
z prerokovania straty cenností na Úrade SOZ ZaSS so zástupcami zamestnancov zo dňa 21.12.2016,
čo má vyvracať tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca neprerokoval škodu so zástupcami zamestnancov.
Tvrdenia žalovanej o tom, že škoda s ňou nebola prerokovaná vyvrátil žalobca tým, že predložil zápis

z oznámenia o strate na Úrade SOZ ZaSS zo dňa 29.11.2016. Naviac nedodržanie mesačnej lehoty
na prerokovanie náhrady škody so zamestnancom alebo neprerokovanie náhrady škody so zástupcami
zamestnancov nemá vplyv na existenciu a vymáhateľnosť nároku žalobcu.

15. Žalovaná v rámci svojej záverečnej reči poukázala najmä na to, že žalobca mal vedomosť

o existencii krádeží na pracovisku a neprijal potrebné bezpečnostné opatrenia. Tiež poukázala na
to, že fotografia otvorenej kancelárie s kľúčmi vo dverách nepreukazuje bežnú prax žalobkyne, že
tieto dvere nechávala pravidelne takto otvorené. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
takto nechávala otvorené dvere aj upratovačka. Upozornenia zamestnancov na krádeže nemožno
považovať za prijatie bezpečnostných opatrení. Možnosť zamestnancov vyberať si kancelárske potreby

neznamená, že by si žalobkyňa mohla vybrať trezor do kancelárie, keďže nešlo o kancelársku potrebu.
Žalovaná prevzala zodpovednosť za obsah trezoru, ktorý neexistoval. Žalovaná poukázala tiež na
rokovanie škodovej komisie, ktorá v rámci bezpečnostných opatrení odporúčala do kancelárie žalovanej
kúpiť trezor, pričom kľúč od trezoru by mala mať výlučne zamestnankyňa. Žalobca bol opakovane
upozorňovaný, že na pracovisku sa kradne, žalobca tento stav neriešil a spoliehal sa, že sa ďalej

kradnúť nebude. Namiesto prijatia opatrení sám žalobca uhradil vzniknuté škody. Tiež zo svedeckých
výpovedí vyplynulo, že na vrátnici sa nachádzali kľúče od kancelárií, ktoré bolo možné si vyžiadať
a zapísať to do zošita. Kľúče si upratovačka brávala, pričom ich zastrčila do dverí kancelárií a tieto
postupneupratovala.Tátopraxbolažalobcoviznámaažalobcajunepoprel.Počasupratovaniasatakdo
kancelárie žalovanej mohol nepozorovane dostať ktokoľvek. Žalovaná sa zbaví zodpovednosti napriek

podpísanej dohode o hmotnej zodpovednosti, ak preukáže, že ku škode došlo bez jej zavinenia. V
ostatnom žalovaná predovšetkým rekapitulovala svoju argumentáciu obsiahnutú už v predchádzajúcich
písomných podaniach. V doplnení záverečnej reči (č.l. 303) žalobkyňa doplnila argumentáciu o tvrdenia,
že voči žalobkyni nie je možné vyvodzovať ani všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu,
nakoľko neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca v konaní nepreukázal

žiadne protiprávne konanie žalovanej. Žalovanej nebolo zo strany žalobcu nikdy vytknuté žiadne
protiprávne konanie ani porušovanie povinností v súvislosti s plnením pracovných úloh. Tiež nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi (neexistujúcim) protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody
a rovnako ani zavinenie žalovanej.

16. K žalobe a písomným podaniam žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: zápisnica o trestnom
oznámení z 30.11.2016 (č.l. 6), uznesenie o prerušení trestného stíhania z 05.03.2017 (č.l. 9), dohoda
o hmotnej zodpovednosti z 02.07.2012 (č.l. 10, 13), pracovná zmluva z 02.07.2012 (č.l. 11), dohoda o
zmene pracovnej zmluvy z 10.10.2012 (č.l. 12), dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 02.05.2014 (č.l.
12), dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 31.01.2018 (č.l. 13), protokol z rokovaní škodovej komisie (č.l.

15), zápis z oznámenia o strate na Úrade SOZ ZaSS z 29.11.2016 (č.l. 78), zápis z prerokovania straty
cenností na Úrade SOZ ZaSS so zástupcami zamestnancov z 21.12.2016 (č.l. 80), čestné prehlásenie
z 30.05.2022 (č.l. 206), čestné prehlásenie z 13.04.2022 (č.l. 207), čestné prehlásenie o likvidácii
evidencie zapožičaných kľúčov zo dňa 12.10.2022 (č.l. 229), fotodokumentácia (č.l. 230 - totožná na č.l.
54 a 55 predložená žalovanou), zápisnica č. 17/2012 z pracovnej porady zo dňa 21.11.2012 (č.l. 232),

zápisnica č. 7/2015 z pracovnej porady zo dňa 01.06.2015 (č.l. 233), zápisnica č. 6/2013 z pracovnej
poradyzodňa10.06.2013(č.l.233),zápisnicač.6/2012zpracovnejporadyzodňa23.03.2012(č.l.234).17. Žalovaná predložila ako listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení: e-mailová správa z 30.01.2018
(č.l. 44), list žalovanej z 13.12.2017 (č.l. 46), fotodokumentácia (č.l. 52), protokol z rokovaní škodovej
komisie (č.l. 57), stanovy žalovaného (č.l. 107).

18. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“)Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré skutočnosti sú
medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná. Až po vykonaní

dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne posúdi a
rozhodne vo veci samej. Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené prakticky
výlučne na sporné otázky medzi stranami. Otázky, o ktorých medzi stranami nie je spornosť, spravidla
nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada rýchlosti a
hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia § 150 a 151 CSP upravujú procesnú

povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť skutkové tvrdenia
protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí sporová strana uviesť
vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové tvrdenia protistrany
bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. Nesplnenie procesných povinností účinne poprieť tvrdenia
protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za nesporné.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s tvrdeniami strán, s obsahom stranami predložených
listinných dôkazov, výsluchom sporových strán a svedkov, tak ako bolo uvedené vyššie, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

22. Žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody, ktorá vznikla dňa 29.11.2016
odcudzením stravných lístkov a valutovej hotovosti z plechovej skrinky zverenej žalovanej a ktorá sa
nachádzala v priestoroch žalovaného na 8. poschodí v kancelárii č. 816. Skoda vzniknutá žalobcovi
predstavuje sumu 2.678,23 eur, ktorá pozostáva z hodnoty 742 gastrolískov v hodnote 3,60 eur, teda
celkovej hodnote 2.671,20 eur a hotovosti vo výške 180,- CZK (7,03 eur). Žalobca svoj nárok oprel o

existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalobca a žalovaná uzavreli dňa 02.07.2012. V čase
podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti z 02.07.2012 boli ceniny a hotovosť uzamknuté v trezore
v kancelárii č. 814, ktorá bola pridelená žalovanej. K zmene došlo v júni 2013, kedy bola žalovanej
pridelená kancelária č. 816. Táto kancelária nebola vybavená trezorom a na požiadavky žalovanej,
aby bol trezor presťahovaný do jej novej kancelárie, resp. aby táto bola vybavená trezorom, odpovedal

žalobca žalovanej tak, že na vybavenie kancelárie trezorom žalobca nedisponuje dostatočnými
prostriedkami a presťahovanie ťažkého a zabudovaného trezoru je náročné. Hotovosť a ceniny od tejto
doby neboli uzamknuté v trezore, ale v plechovej skrinke, pričom práve z tejto boli dňa 29.11.2016
odcudzené. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné a boli tiež preukázané výpoveďami,
najmä výpoveďou žalovanej a výpoveďou JUDr. Y., pričom žalobca tieto skutočnosti v konaní ani

nespochybňoval. Sporným medzi stranami zostala otázka výkladu pojmu „trezor“, teda či možno
plechovú skrinku zverenú žalovanej považovať za trezor, keď žalovaná tvrdila, že trezor bol iba v jej
predošlej kancelárii č. 814 a v kancelárii č. 816 už trezor nemala a teda ku krádeži nedošlo z trezoru, za
obsah ktorého žalovaná zodpovedala, ale na druhej strane žalobca tvrdil, že plechovú skrinku žalobca
určil ako trezor.

23. V konaní nebolo sporným ani to, že dňa 30.11.2016 bola krádež hotovosti a cenín oznámená polícii
trestným oznámením, pričom bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo následne prerušené z dôvodu, že
neboli zistené skutočnosti oprávňujúce viesť trestné konanie voči konkrétnej osobe.

24. Významné najmä z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovanej za škodu (pre prípad, ak by
žalovaná nezodpovedala podľa dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.07.2012) bolo tvrdenie
žalobcu, že žalovaná nedodržiavala riadne bezpečnostné opatrenia, keď ponechávala svoju kanceláriu
odomknutú a kľúče nechávala v zámku vo dverách. Toto tvrdenie bolo však medzi stranami sporným,keď žalovaná uvedené tvrdenie poprela, pričom žalobca ho preukazoval najmä výpoveďou štatutára
žalobcu, na druhej strane žalovaná ho vyvracala výpoveďou žalovanej. Výpoveď štatutára žalobcu a
žalovanejsúzhľadiskadôkaznejsilyrovnocennýmiapretoskutočnostivyplývajúcezvýpovedeštatutára

žalobcu nemožno bez ďalšieho považovať za preukázané, ak z výpovede žalovanej vyplynul presný
opak. Ani fotodokumentácia otvorených dverí nepreukazuje sporné tvrdenie žalobcu, keďže z tejto nie
je zrejmé, kedy a za akých okolností bola táto fotodokumentácia vyhotovená. Naviac z vykonaného
dokazovania (výpovedí) vyplynulo, že aj upratovačka ponechávala kľúče od kancelárií zastrčené vo
dverách a postupne upratovala kancelárie, kedy bolo možné nepozorovane kanceláriu žalovanej otvoriť

a vstúpiť do nej. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že žalovaná nechávala
svoju kanceláriu voľne dostupnú nechávaním otvorených dverí a kľúčov zastrčených v zámku. Tiež
bolo sporným aj tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná mala zapožičať kľúče od kancelárie tretej osobe
za účelom polievania kvetov počas jej neprítomnosti z dôvodu čerpania dovolenky. Toto tvrdenie
žalobca ničím nepreukázal, pričom žalovaná ho striktne poprela, teda ostalo taktiež nepreukázaným a
nepodloženým tvrdením žalobcu.

25. V konaní žiadnou stranou nebolo tvrdené, že by ku krádeží hotovosti a stravných lístkov dňa
29.11.2016 došlo priamym konaním žalovanej. Nesporným medzi stranami teda bolo, že ku škode na
strane žalobcu došlo konaním neznámej osoby, ktorá sa dopustila trestného činu krádeže, pričom v
rámci trestného konania nebola osoba páchateľa zistená.

26. Žalovaná tiež v konaní konzistentne tvrdila a bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami, že
na pracovisku žalobcu opakovane došlo ku krádežiam, pričom žalobcu na to žalovaná, (ale aj iní
zamestnanci) upozorňovala ústne. Žalobca uvedené tvrdenia žalovanej nepoprel, iba tvrdil, že žalovaná
mu nikdy nedoručila upozornenie na potrebu prijatia bezpečnostných opatrení v písomnej forme, čo však

nevyvracia,žetakétoupozorneniaboližalobcoviadresovanéústnouformou.Medzistranamitedanebolo
sporným, že na pracovisku žalobcu došlo v minulosti opakovane ku krádežiam a tiež ani to, že žalovaná
žalobcu na potrebu prijatia bezpečnostných opatrení ústne upozornila. Osobitne súd poukazuje na to,
že nebolo sporným ani to, že žalovaná žiadala žalobcu o vybavenie svojej novej kancelárie č. 816, kde
žalovaná pracovala od júna 2013 a kde aj došlo dňa 29.11.2016 ku krádeži, bezpečnostným trezorom,

avšak žalobca jej kanceláriu bezpečnostným trezorom nevybavil s poukazom na skutočnosť, že na to
nie sú finančné prostriedky, trezor je ťažký, zabudovaný v inej kancelárii (č. 814) a jeho presťahovanie
by bolo náročné. Uvedené vyplynulo z výpovede žalovanej, pričom žalobca tieto skutočnosti výslovne
nepoprel.

27. Medzi stranami bolo tiež sporným, či si žalobca splnil povinnosť prerokovať náhradu škody
so zástupcami zamestnancov. Žalobca splnenie predmetnej povinnosti preukazoval zápisom z
prerokovania straty cenností na Úrade SOZ ZaSS so zástupcami zamestnancov zo dňa 21.12.2016, čo
má vyvracať tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca neprerokoval škodu so zástupcami zamestnancov.
Žalovaná na druhej strane tvrdila, že uvedený zápis z prerokovania straty cenností na Úrade SOZ ZaSS

so zástupcami zamestnancov z 21.12.2016 je nehodnoverný, nakoľko tento osvedčuje aj skutočnosti,
ktoré sa v čase jeho údajného spísania ešte nestali, ale stali sa až 09.01.2017. Naviac príslušnosť
odborového orgánu definuje článok 36 písm. b) stanov žalobcu tak, že týmto je Výbor základnej
odborovej organizácie, alternatívne členská schôdza, ak je členov odborov menej ako 20. K účinnému
prerokovaniu preto nedošlo. Žalobca v ďalšom priebehu konania neuviedol žiadnu podrobnejšiu

argumentáciu ohľadom zápisu z prerokovania straty cenností na Úrade SOZ ZaSS so zástupcami
zamestnancov zo dňa 21.12.2016, najmä bližšie v rámci svojich skutkových tvrdení neobjasnil, akú
funkciu mali osoby podpísané na tomto zápise, ani nepredložil žiadne dôkazy ohľadom skutočnosti,
ktorý subjekt sa považoval za zástupcu zamestnancov žalobcu, iba odkazoval na zápis z prerokovania
straty cenností na Úrade SOZ ZaSS so zástupcami zamestnancov zo dňa 21.12.2016 so všeobecnou

interpretáciou jeho obsahu, že k prerokovaniu náhrady škody so zástupcami zamestnancov došlo.

28. Súd z hľadiska hmotnoprávneho aplikoval nasledovné relevantné ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov.

29. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.30. Podľa § 177 ods. 2 Zákonníka práce Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený
vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo
odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole

sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

31. Podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť
vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný
zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým

vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec
zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

32. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

33. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

34. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

35. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

36. Podľa § 191 ods. 2, 4 Zákonníka práce Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady
s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so

zástupcami zamestnancov.

37. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalovanému tým,
že dňa 29.11.2016 došlo z kancelárie č. 816 z plechovej skrinky nezistenou osobou k odcudzeniu
hotovosti - valút a zároveň stravných lístkov, čím žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 2.678,23 eur,

ktorá pozostáva z hodnoty 742 gastrolískov v hodnote 3,60 eur, teda celkovej hodnote 2.671,20 eur a
hotovosti vo výške 180,- CZK (7,03 eur). Žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku v konaní konzistentne
uvádzal, že náhrady škody sa od žalovanej domáha na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zo
dňa 02.07.2013, na základe ktorej žalovaná prevzala zodpovednosť za zverené ceniny a hotovosť.

38. Vo všeobecnosti je zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi upravená v
§ 179 ods. 1 Zákonníka práce, pričom táto je založená na zavinenom protiprávnom konaní zamestnanca
pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s ním, ktorým zamestnávateľovi vznikne škoda. Z uvedenej
zákonnej dikcie vyplývajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorými
sú (1) protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s ním, (2) vznik škody, (3)

príčinná súvislosť medzi uvedeným konaním zamestnanca a uvedeným vznikom škody a (4) zavinenie.
V prípade zodpovednosti zamestnanca za schodok na základe dohody o hmotnej zodpovednosti (§ 182
a nasl. Zákonníka práce) musia byť tieto predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu naplnené
v rovnakom rozsahu, avšak znenie zákonných ustanovení presúva dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať zavinenie zo zamestnávateľa na zamestnanca, ktorý sa zbaví zodpovednosti

preukázaním, že ku škode došlo bez jeho zavinenia. Zodpovednosť zamestnanca za schodok podľa
ustanovenia § 182 a nasl. Zákonníka práce teda nie je objektívnou zodpovednosťou zamestnanca,
ale ide taktiež o zodpovednosť za zavinené protiprávne konanie, avšak na rozdiel od všeobecnejzodpovednosti zamestnanca sa v tomto prípade zavinenie zamestnanca prezumuje a dôkazné bremeno
týkajúce sa zavinenia (resp. v tomto prípade jeho vyvrátenia) spočíva na zamestnancovi.

39. Vo vzťahu k dohode o hmotnej zodpovednosti súd uvádza, že tak ako aj pri iných súkromnoprávnych
záväzkových vzťahoch, aj v jej prípade sa uplatňuje zásada zmluvnej slobody a autonómie vôle
zmluvných strán, teda pre obsah a interpretáciu záväzkových právnych vzťahoch je podstatná dohoda
zmluvných strán, najmä to, ako je zachytená na hmotnom substráte.

40. V prejednávanej veci súd preto považoval za primárne potrebné vyriešiť otázku, či žalovaná
zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi v celkovej výške 2.678,23 eur v súlade s dohodou o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 02.07.2013 (č.l. 10 súdneho spisu). Medzi stranami nebolo sporné, že strany
sporu takúto dohodu podpísali, ani nebol sporný jej obsah. Súd v tomto smere poukazuje na to, že
v článku II. predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti si žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa
ako zamestnanec bližšie špecifikovali, za ktoré zverené hodnoty žalovaná prebrala zodpovednosť,

pričom sa malo jednať o „zverené peniaze v hotovosti a iné ceniny a hodnoty nachádzajúce sa v
trezore Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb na O. Č.. X, v Bratislave“.
Zmluvné strany výslovne limitovali predmet dohody tak, že zverené hodnoty, za ktoré žalovaná prebrala
zodpovednosť sa musia nachádzať „v trezore“. Výkladom a contrario možno preto dospieť k záveru, že
dohoda o hmotnej zodpovednosti sa nevzťahovala na žalovanej zverené peniaze, ceniny a iné hodnoty,

ktoré sa nachádzali mimo trezoru.

41. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla a ktorej náhradu si od
žalovanejvtomtokonaníuplatňuje,nevzniklaodcudzenímcenín,peňazíaniinýchvecíztrezoružalobcu.
Hoci právna úprava bližšie nedefinuje, čo je potrebné rozumieť pod pojmom trezor, súd má za to, že vo

všeobecnosti je v spoločnosti akceptovaný názor, že pod trezorom sa rozumie bezpečnostná schránka,
spravidla pancierová, ktorá je navrhnutá tak, aby odolala mechanickému poškodeniu, ohňu a násilnému
otvoreniu nepovolanou osobou a musí poskytovať vysokú úroveň zabezpečenia pre uschované veci.
Medzistranaminebolosporné,žežalovanáprinástupedozamestnaniakžalobcovivroku2012pôvodne
pracovala v kancelárii č. 814, ktorá bola vybavená zabudovaným trezorom. Zo svedeckých výpovedí

vyplynulo, že táto kancelária bola pôvodne vybavená aj bezpečnostnými mrežami, ktoré ale boli ešte
pred nástupom žalovanej do zamestnania odstránené. Žalovaný teda pôvodne v čase nástupu žalovanej
do zamestnania mal zabezpečené bezpečnostné opatrenia na ochranu majetku - hotovosti a cenín tým,
že tieto boli uschované v trezore. V júni 2013 bola ale žalovanej pridelená nová kancelária (č. 816), v
ktorej sa už trezor nenachádzal.

42. Tvrdenia žalobcu, že za trezor označil plechovú skrinku, považoval súd za účelové, nakoľko žalobca
ich začal tvrdiť v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, kde žalovaná uviedla, že
k odcudzeniu stravných lístkov a hotovosti nedošlo z trezoru, ale z obyčajnej plechovej skrinky na
uchovávanie dokumentov. Žalobca si podľa názoru súdu zjavne až na základe žalovanou vznesených

prostriedkov procesnej obrany uvedomil, že dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.07.2012 je
limitovaná iba na žalovanej zverené hodnoty nachádzajúce sa v trezore, a preto začal v priebehu
konania účelovo tvrdiť, že plechová skrinka nachádzajúca sa v kancelárii žalovanej č. 816 je trezorom.
Stranám ale v čase podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti z 02.07.2012, kedy žalovaná pracovala
v kancelárii č. 814 vybavenej zabudovaným bezpečnostným trezorom, muselo byť zrejmé, že trezorom

podľa dohody o hmotnej zodpovednosti z 02.07.2012 sa rozumie práve tento trezor nachádzajúci sa v
tejto kancelárii č. 814. V kancelárii č. 816, z ktorej došlo dňa 29.11.2016 k odcudzeniu stravných lístkov
a valutovej hotovosti, sa však takýto ani žiaden obdobný trezor nenachádzal, ale k odcudzeniu došlo
z uzamykateľnej plechovej skrinky, ktorú však podľa názoru súdu nie je možné považovať za trezor,
obzvlášť s prihliadnutím na to, čo sporové strany celkovej zjavne mysleli pod pojmom „trezor“ v čase

podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.07.2012, kedy bol v kancelárii žalovanej č. 814
zabudovaný bezpečnostný trezor slúžiaci na uchovávanie cenín a hotovosti.

43. Z hľadiska aplikovateľnosti ustanovení § 182 a nasl. Zákonníka práce, teda zodpovednosť žalovanej
za schodok na zverených hodnotách, súd podporne poukazuje aj na zásadu in dubio pro operario, teda

potrebu v prípade pochybností uplatniť výklad v prospech zamestnanca (pozri napr. rozsudku NS SR
spis. zn. 5Cdo/24/2019). Zamestnanec je v pracovnoprávnych vzťahoch slabšou stranou a v prípade
pochybnostíjenamiesteuprednostniťtakývýklad,ktorýjevprospechzamestnanca.Obzvlášťvprípade,
ak sa jedná o výklad obsahu právneho úkonu, ktorého text vytvoril zamestnávateľ. Medzi stranami bolov konaní sporným, či plechovú skrinku nachádzajúcu sa v kancelárii č. 816 v sídle žalobcu je možné
považovať za „trezor“. Súd nad rámec záverov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku,
podľa ktorých plechovú skrinku nemožno považovať za trezor podľa článku II. dohody o hmotnej

zodpovednosti zo dňa 02.07.2012, poukazuje aj na to, že ak existovala spornosť medzi žalobcom a
žalovanou ohľadom výkladu obsahu pojmu „trezor“, je potrebné prijať taký z možných výkladov, ktorý je
na prospech žalovanej ako zamestnanca, keďže táto je slabšou stranou v pracovnoprávnych vzťahoch.
Obzvlášť v prípade, ak dôjde k výkladovej nejasnosti ohľadom pojmu použitého v dohode o hmotnej
zodpovednosti,ktorúvypracovalžalobcaakozamestnávateľjenamiesteuchýliťsakvýkladuvprospech

žalovanej ako zamestnanca. Súd aj vzhľadom na uvedené podporne vyjadruje názor, že plechovú
skrinku nachádzajúcu sa v kancelárii č. 816 v sídle žalobcu nie je možné považovať za „trezor“ tak, ako
to je uvedené v článku II. dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.07.2012.

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nie
je možné aplikovať osobitné ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti zamestnanca za schodok na

zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce,
keďže žalobca si v konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá by vznikla ako schodok na
žalovanej zverených hodnotách nachádzajúcich sa v „trezore“. Žalobcovi vznikla škodu na hodnotách
nachádzajúcich sa mimo trezoru a preto sa na takúto škodu dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa
02.07.2012 uzavretá medzi sporovými stranami nevzťahuje.

45. Skutočnosť, že zamestnanec nezodpovedá zamestnávateľovi za schodok podľa § 182 a nasl.
Zákonníka práce však ešte neznamená, že zamestnanec nemôže zodpovedať zamestnávateľovi za
škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 a nasl. Zákonníka
práce. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú tu totožné, ako v prípade zodpovednosti

zamestnancazaschodoknazverenýchhodnotách,avšakvprípadevšeobecnejzodpovednostizaškodu
zaťažuje žalobcu ako zamestnávateľa naviac aj dôkazné bremeno vo vzťahu k zavineniu žalovanej ako
zamestnanca. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne, teda absencia čo
i len jedného predpokladu vylučuje vznik zodpovednosti za škodu.

46.Vnadväznostinaskúmanie,čižalovanázodpovedázaškoduspôsobenúžalobcovipodľaustanovení
o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu (§ 179 a nasl. Zákonníka práce) má súd za to, že
žalobca v konaní síce preukázal, resp. medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi škoda vznikla vo
výške, ako si ju uplatnil podanou žalobou v tunajšom konaní, avšak žiaden z ostatných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu žalobca nepreukázal, teda nepreukázal protiprávne konanie žalovanej

priplnenípracovnýchúlohalebovsúvislostisnimi,príčinnúsúvislosťmedzijejkonanímavznikomškody
a ani zavinenie na jej strane. Súd poukazuje predovšetkým na medzi stranami nespornú skutočnosť,
že ku vzniku škody došlo konaním osoby, ktorej totožnosť nie je známa a túto sa nepodarilo zistiť
ani v trestnom konaní, ktoré bolo začaté na základe oznámenia žalovanej podaného spoločne s jej
kolegyňou dňa 30.11.2016. Trestné konanie bolo v tomto prípade prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo

zistiť skutočnosti umožňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Škodu teda žalobcovi
nepochybne spôsobila neznáma osoba - páchateľ, ktorej totožnosť nie je súdu doposiaľ známa. Žiadna
sporová strana v konaní netvrdila, že by škoda bola žalobcovi spôsobená priamym konaním žalovanej.
Žalobca síce v priebehu konania tvrdil skutočnosti, ktorými mienil podporiť tvrdenia o protiprávnom
konanížalovanejazavinenívminimálnenedbanlivostnejforme,avšaktvrdeniažalobcuostalispornýmia

žalobca ich dostatočným spôsobom nepreukázal. Ide predovšetkým o tvrdenia o tom, že žalovaná bežne
opúšťala svoju kanceláriu a nechávala ju odomknutú ako aj tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala požičať
kľúč od svojej kancelárie nešpecifikovanej tretej osobe za účelom polievania kvetov v čase neprítomnosti
žalovanej na pracovisku počas čerpania dovolenky. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaná poprela, pričom
žalobca ich dostatočným spôsobom nepreukázal. O pravdivosti tvrdení žalobcu nesvedčia ani fotografie

predložené žalobcom ako aj žalovanou (č.l. 54 a 230), nakoľko z týchto fotografií nie je zrejmé,
kedy boli vyhotovené, kým, či bola v danom momente žalovaná prítomná v kancelárii, alebo či nešlo
o situáciu, kedy kancelárie boli upratované upratovačkou, ktorá podľa svedeckých výpovedí bežne
upratovala kancelárie tak, že do dverí jednotlivých kancelárií zastrčila kľúče a postupne kancelárie
upratovala. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané ani zavinenie

žalovanej za vzniknutú škodu (minimálne formou nedbanlivosti) a ani jej protiprávne konanie pri plnení
pracovných úloh alebo v súvislosti s ním. Absencia protiprávneho konania z povahy veci vylučuje aj
existenciu príčinnej súvislosti, pretože nemôže existovať vzťah príčiny a následku medzi neexistujúcou
skutočnosťou (protiprávnym konaním) a vznikom škody. Súd preto dospel k záveru, že na stranežalovanej neboli naplnené ani predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa §
179 a nasl. Zákonníka práce.

47. Hoci už aj vyššie uvedené závery súdu sú dostatočné na to, aby bola žaloba zamietnutá ako
nedôvodná, súd podporne poukazuje aj na to, že nielen zamestnanec má podľa § 178 ods. 2 Zákonníka
práce prevenčnú povinnosť vo vzťahu k ochrane majetku zamestnávateľa, tj. povinnosť upozorniť
vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu (upozornenie postačuje podľa znenia § 178 ods. 2 Zákonníka
práce v ústnej forme) a zakročiť na odvrátenie hroziacej škody, ale aj zamestnávateľ má prevenčnú

povinnosť podľa § 179 ods. 1 a 2 zabezpečiť také podmienky, aby mohli zamestnanci riadne plniť
svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a urobiť opatrenia na odstránenie
nedostatkov a tiež vykonávať na pracovisku kontrolu vecí vnášaných na pracovisko a vynášaných z
pracoviska. Žalobkyňa v priebehu celého konania konzistentne tvrdila a bolo preukázané aj svedeckými
výpoveďami, že na pracovisku žalobcu opakovane došlo ku krádežiam. Žalobkyňa tiež tvrdila, že
žalobcu na to opakovane upozorňovala v ústnej forme, ale žalobca neprijal žiadne opatrenia na

zvýšenie bezpečnosti, iba upozornil zamestnancov na potrebu zvýšenej ostražitosti a spoliehal sa, že
k ďalších krádežiam nedôjde. Žalobca uvedené tvrdenia žalovanej nepoprel, iba tvrdil, že žalovaná
mu nikdy nedoručila upozornenie na potrebu prijatia bezpečnostných opatrení v písomnej forme, čo
však nevyvracia tvrdenie žalobkyne, že takéto upozornenia boli žalobcovi adresované ústnou formou.
Ústna forma je pritom postačujúcou formou upozornenia o hroziacej škode v zmysle § 178 ods. 2

Zákonníka práce. Medzi stranami teda nebolo sporným, že na pracovisku žalobcu došlo v minulosti
opakovane ku krádežiam a tiež ani to, že žalovaná žalobcu na potrebu prijatia bezpečnostných opatrení
ústne upozornila. Takéto upozornenia neadresovala žalobcovi len žalovaná, ale aj iní zamestnanci,
čo potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi svedkyňa V.. Y.. Osobitne súd poukazuje na to, že nebolo
sporným ani to, že žalovaná žiadala žalobcu o vybavenie svojej novej kancelárie č. 816, kde žalovaná

pracovala od júna 2013 a kde aj došlo dňa 29.11.2016 ku krádeži, bezpečnostným trezorom, avšak
žalobca jej kanceláriu bezpečnostným trezorom nevybavil s poukazom na to, že na to nie sú finančné
prostriedky, trezor je ťažký, zabudovaný v inej kancelárii (č. 814) a jeho presťahovanie by bolo
náročné. Uvedené vyplynulo z výpovede žalovanej, pričom žalobca tieto skutočnosti výslovne nepoprel.
Naviac v konaní bolo svedeckými výpoveďami ako aj výpoveďami sporových strán preukázané aj

to, že kľúč od kancelárie žalovanej bolo možné si vyžiadať z vrátnice, kde sa vypožičanie kľúčov
evidovalo k evidenčnej knihe/zošite. Žalobca bol súdom vyzvaný v závere pojednávania zo dňa
10.06.2022, aby knihu výdaja kľúčov predložil súdu a žalovanej, avšak uvedené neurobil. Hoci žalobca
následne poukázal na to, že predmetnú knihu z objektívnych dôvodov predložiť nemohol, keďže ňou
nedisponoval a táto bola zlikvidovaná, jeho tvrdenie môže byť pravdivé, ale zároveň jeho postup

môže byť aj účelový v snahe zabrániť objasneniu skutočností, ktoré osoby a kedy mali k dispozícii
kľúč od kancelárie žalovanej. Žalobca podľa názoru súdu neprijal do dňa krádeže, tj. do 29.11.2016
potrebné bezpečnostné opatrenia na ochranu svojho majetku, ani majetku svojich zamestnancov v
situácii, kedy na pracovisku došlo k opakovaným krádežiam, čo bolo jeho povinnosťou. Za takéto
opatrenia nie je možné považovať iba upozornenie zamestnancov na potrebu zvýšenej ostražitosti.

Neprijatie potrebných bezpečnostných opatrení zo strany zamestnávateľa je pritom podľa súdnej praxe
okolnosťou, ktorá vylučuje zodpovednosť zamestnanca za škodu a zakladá zavinenie zamestnávateľa
aj v prípade zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách (porovn. napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 30.07.2025, sp. zn. 6CdoPr/11/2024). O to viac bude potom v takýchto prípadoch vylúčená
všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce.

48. Na vyššie uvedených záveroch súdu už nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, či si žalovaný riadne
splnil svoju povinnosť prerokovať škodu so žalovanou v lehote 1 kalendárneho mesiaca alebo či si
splnil povinnosť prerokovať vzniknutú škodu so zástupcami zamestnancov (povinnosti podľa § 191
ods. 2 a 4 Zákonníka práce), čo boli skutočnosti medzi stranami sporné. Ani ak by žalobca uniesol vo

vzťahu k svojim tvrdeniam dôkazné bremeno, nič by to nemenilo na vyššie uvedených záveroch súdu o
tom, že u žalovanej neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Súd sa preto bližšie
už nezaoberal týmito skutočnosťami, ktoré nie sú spôsobilé nič zmeniť na právnych záveroch súdu
o tom, že žaloba je nedôvodná a bolo potrebné ju zamietnuť. Rovnaký právny názor súd zastáva ku
skutočnosti, či došlo k vykonaniu inventarizácie pri nástupe žalovanej do zamestnania a pri preradení na

iné pracovisko (do inej kancelárie) podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce. Vo všeobecnosti nevykonanie
inventarizácie nezbavuje zamestnanca zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ale iba
umožňuje zamestnancovi odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti a zároveň sťažuje procesnú
situáciu zamestnávateľa, ktorý je vznik škody a jej výšku povinný preukazovať inými dôkaznýmiprostriedkami. Skutočnosť, či bola alebo nebola vykonaná inventarizácia však nič nemení na tom, že na
strane žalovanej neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, tak ako bolo odôvodnené
vyššie a žaloba je preto nedôvodná. Súd z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník..

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní
plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.