Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207031
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123207031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., narodená XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XXX, C., 2. A. E., narodený X.XX.XXXX, bytom F. F. XXXX/XX, G., obaja zastúpení:
JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, proti žalovanej: A. D., narodená
XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., zastúpená: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava,
o neplatnosť závetu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 31C/63/2023-131
zo dňa 21. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom sa p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že závet poručiteľky H. E., I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v G., datovaný dňa 17.11.2020, podpísaný poručiteľkou a
svedkami A. K. C. a I. L., je neplatný, výrokom II. rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 34, § 35 od. 1, 2,
§ 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 40 ods. 1, § 476 ods. 1, 3, 3, § 476b, § 476c, § 476e, § 476f, § 477, § 479, §
480 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že poručiteľka zomrela dňa X.X.XXXX, pričom
po nej prebiehalo dedičské konanie vedené JUDr. Ľubicou Zaťkovou ako súdnou komisárkou a v
tomto dedičskom konaní boli žalobcovia ako zákonní dedičia odkázaní na podanie určovacej žaloby

v prejednávanej veci. Poručiteľka zanechala závet, ktorý predložila dňa 23.9.2022 žalovaná, je napísaný
na čistom papieri formátu A4, podľa vyhlásenia účastníčky A. D. nie je písaný vlastnou rukou poručiteľky,
písala ho A. D., podľa vyhlásenia A. D. dátum závetu napísala vlastnou rukou poručiteľka a vlastnou
rukou ho poručiteľka podpísala dňa 17.11.2020, pod podpisom poručiteľky je napísané 1. svedok:
A. K. C. a pod tým podpis, 2. svedok: I. L. a pod tým podpis. Textové znenie závetu je: “Ja
dolupodpísaná H. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G., E. XX, r.č. XXXXXXXXX, plne si uvedomujem
závažnosť tohto rozhodnutia. Týmto ustanovujem po smrti môjho manžela, ktorý zosnul X.XX.XXXX,

za dedičku môjho celého podielu na nehnuteľnom majetku moju dcéru A. D., bytom G., D. XX, r.č.
XXXXXXXXXX. Tento závet je spísaný s mojim súhlasom, slobodne a bez donútenia.” Nebolo sporným,
že poručiteľka nevyhotovila žiadnu listinu o vydedení žalobcov, ktorí ako jej potomkovia predstavujú jej
neopomenuteľných dedičov, že žalobcovia sa realtívnej neplatnosti dovolali ešte v dedičskom konaní.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nepovažoval formu závetu v zmysle § 476b
Občianskeho zákonníka za nesprávne zvolenú a závet z hľadiska formálneho nepovažoval za neplatný,

keď boli dodržané všetky náležitosti podľa uvedeného ustanovenia, keď poručiteľka závet nesporne
sama podpísala, pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavila, že listina obsahuje jej
poslednú vôľu a na závet sa podpísali aj samotní svedkovia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
závet je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný absolútne pre jeho nezrozumiteľnosť a
obsahovú neurčitosť v časti označenia majetku, o ktorom má pojednávať. Obsahové znenie závetu

vzbudzuje objektívne pochybnosti o tom, aký konkrétny majetok má na jeho základe žalovaná ako
závetný dedič nadobudnúť a tieto pochybnosti sa nepodarilo odstrániť ani v konaní uskutočneným
dokazovaním a výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obsahové znenie závetu je
všeobecne neurčitým a po jeho jednoduchom prečítaní nie je jednoznačným, aký konkrétny majetok
má byť podľa neho predmetom dedenia. Textové znenie závetu je veľmi špecifické tým, že spomína
smrť manžela poručiteľky (“po smrti môjho manžela, ktorý zosnul X.XX.XXXX ustanovujem za dedičku

môjho celého podielu na nehnuteľnom majetku moju dcéru…”), ktorá časť nie je bežným obsahom
závetov. Keďže takýto odkaz na úmrtie inej osoby nebýva bežným obsahom závetov (či ich vzorov
na internete), nie je pravdepodobné, že by uvedenie smrti manžela poručiteľky bolo v texte iba
náhodným prvkom bez významu. Následné označenie odkazovaného majetku v podobe “celého podielu
poručiteľky na nehnuteľnom majetku” potom prirodzene evokuje významovú väzbu na počiatok vety

tak, že predmetom dedičstva podľa závetu má byť podiel poručiteľky na majetku zosnulého manžela
po jeho smrti, t. j. jej dedičský podiel. Takéto významové vyhodnotenie samotného textu závetu bolo
pre súd prvej inštancie záverom nielen gramatického ale i logického výkladu obsahu tohto právneho
úkonu. Nedávalo by totiž žiaden zmysel spomínať v závete po poručiteľke jej zosnulého manžela a
nespájať s týmto odkazom žiaden význam. Rovnako samotné slovné spojenie “podielu na nehnuteľnom

majetku” (namiesto bežne používaného spojenia v závetoch “všetok majetok, celý majetok”) poukazuje
na definovanie odkazovaného majetku iba v rozsahu určitej časti nehnuteľného majetku poručiteľky,
pričom vo svetle vyššie spomenutého má zrejmý význam práve v spojení s úmrtím manžela poručiteľky
a budúcim dedičským “podielom” na jeho nehnuteľnom majetku po jeho smrti.
Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že sa nepodarilo preukázať ani určitú konkrétnu vôľu

poručiteľky a neurčitosť prejavu vôle poručiteľky v závete sa nepodarilo odstrániť. Závet bol zhotovovaný
nie dlho po smrti manžela poručiteľky a ešte pred dedičským konaním po jej manželovi, v ktorom
napokon i fakticky došlo k tomu, že poručiteľka ako ustupujúca dedička prenechala bez nároku na
výplatu svoj podiel na dome ako i ostatnom nehnuteľnom majetku po jej manželovi práve žalovanej.
Súdu prvej inštancie sa potom javilo ako pravdepodobné a logické práve to, že poručiteľka zhotovila

závet, ktorým chcela preklenúť obdobie do času dedičského konania po jej manželovi a za tým účelom
zhotovila závet s takýmto konkrétnym znením, v ktorom spomínala smrť svojho manžela a podiel na
nehnuteľnom majetku. Ak by bola poručiteľka presvedčená o tom, že už bol závetom odkázaný všetok
jej (podstatný) majetok, nemalo by konanie poručiteľky, ktorá ešte v júli 2022 riešila otázku, kedy pôjdu
spísať veci (závet) k notárovi, praktický význam. Význam by malo takéto konanie práve vtedy, ak si

bola poručiteľka vedomá, že závet zo dňa 17.11.2020 pokrýval iba jej podiel po zomrelom manželovi,
ktorý bol vyriešený v dedičskom konaní po ňom a následne by chcela naložiť novým závetom spísaným
u notára so svojím ostatným majetkom. Neexistencii vôle poručiteľky odkázať závetom žalovanej celý
svoj majetok nasvedčuje i to, že svoje ostatné deti ako neopomenuteľných dedičov nesporne nikdy
nevydedila.

Súd prvej inštancie v konaní nemal za preukázanú konkrétnu vôľu poručiteľky ohľadne majetku,
ktorého sa mal týkať závet zo dňa 17.11.2020, keď v konaní bolo vyslovených už len zo strany
žalovanou navrhnutých svedkov viacero formátov vôle poručiteľky. Pri samotných svedkoch žalovanej
a žalovanej, ktorí boli účastní podpisovania závetu, sú nezrovnalosti ohľadne toho, čo konkrétne
poručiteľka uvádzala, že má byť predmetom závetu, teda akú vôľu pred nimi verbálne formulovala.

Existenciu inej vôle poručiteľky naopak tvrdili v konaní žalobcovia, pričom to preukazovali ich výsluchmi,
pri ktorých neboli zistené vzájomné rozpory, či ich rozpornosť s pôvodnými skutkovými tvrdeniami
žalobcov. Vyjadrenia poručiteľky nasvedčovali tomu, že svoje dedičstvo nemala za vyriešené v prospech
žalovanej, čo spochybňuje žalovanou tvrdenú vôľu poručiteľky pri spísaní závetu. Rovnako nebolo podľa
súdu prvej inštancie úplne vysvetliteľným, že poručiteľka podľa výsluchu svedkyne L. nespisovala závet

v roku 2020 pred notárom, lebo “mala pocit, že jej deti sledujú všetky údaje ohľadne katastra a toto by
zistili”, pričom o uvedenej skutočnosti rovnako vypovedala samotná žalovaná a svedok C. D., na druhú
stranu následne v roku 2022 už i poručiteľka sama chcela podľa výsluchu žalovanej ísť spísať závet
k notárovi, čo sa však nakoniec nerealizovalo. Za uvedenej situácie sa potom súdu prvej inštancie javilonepravdepodobné, že ak by poručiteľka skutočne mala vôľu majetok, či celý dom prenechať žalovanej,
že by tento krok neurobila ešte za svojho života a neuistila sa, že všetko je tak, ako chce. Bez ohľadu
na jednotlivé verbálne formulácie poručiteľky pri spisovaní závetu, táto zjavne priebežne verbalizovala

niečo iné (inú vôľu) pred žalovanou a svedkami a niečo iné pred žalobcami.
Zo všetkých spomenutých pochybností a rôznych protichodných vyjadrení strán i svedkov o skutočnej
vôli poručiteľky, kde súčasne celkové okolnosti veci nenasvedčovali danosti vôle poručiteľky tvrdenej
v konaní žalovanou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že konkrétna vôľa poručiteľky nemôže byť
odvodzovaná priamo iba z jej jednotlivých vyjadrení v určitom okamihu, ktoré mohli byť ovplyvnené

práve spomenutou motiváciou neublížiť žiadnemu z rodinných príslušníkov, keď súčasne vôľa žalovanej
nebola ani preukázaná v žiadnej konkrétnej podobe. Súd prvej inštancie tak v situácii pretrvávajúcich
pochybností o konkrétnej skutočnej vôli poručiteľky nemohol túto nepreukázanú vôľu použiť na
odstránenie pochybností o obsahu závetu v časti určenia majetku, ktorého sa závet týka a v tejto časti
zostal tak závet napriek vykonanému dokazovaniu neurčitým, pripúšťajúcim viaceré možné výklady,
pričom zo samotného textového znenia závetu bez preukázania jasnej vôle poručiteľky nebolo možné

nijakým jednoznačným spôsobom výkladu ustáliť, že by sa mal vzťahovať i na majetok, ktorý je aktuálne
predmetom dedičstva po poručiteľke. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nie je určitý vo vzťahu
k označeniu majetku, ktorého sa má týkať, teda je pre neurčitosť neplatný.

5. Vzhľadom na úplný úspech žalobcov v spore súd prvej inštancie žalobcom priznal voči žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
súd prvej inštancie náležite nezohľadnil všetky vykonané dôkazy, ergo v tomto smere neodôvodnil ani

napadnutý rozsudok, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím má
konanie aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní uviedla, že s
rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, nepovažuje ho ani za správne a ani zákonné. Formulácie
„po smrti zosnulého manžela“ a „pre prípad smrti manžela“ sú diametrálne odlišné, nie je prípustná

ich zameniteľnosť a teda je vylúčené, aby obstála argumentácia žalobcov, ktorú prevzal aj súd prvej
inštancie, že závet mal predstavovať právny úkon pre prípad smrti manžela poručiteľky. Ani zo závetu
nevyplýva, že by mal byť predmetom dedenia podiel na majetku zosnulého manžela poručiteľky,
poručiteľka mala jednoznačnú vôľu, aby celý jej podiel na nehnuteľnom majetku zdedila žalovaná.
Poručiteľka nebola ani v čase smrti svojho manžela a ani následne výlučnou vlastníčkou nehnuteľného

majetku, teda nemohla nakladať pre prípad svojej smrti s nehnuteľnosťami ako celkami ale iba so svojim
podielom. Ak by tomu tak bolo, závet by bol býval predložený v rámci dedičského konania po otcovi
strán sporu, k čomu neprišlo, pretože sa dedenia po ňom netýkal. Súd prvej inštancie veľmi selektívne
z vykonaných dôkazov extrahoval časti, ktoré svojvoľne vyhodnotil v prospech neplatnosti závetu a
iné dôkazy opomenul, najmä komplexne ich vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil. Ak sa osoby

prítomné v deň podpisu závetu pri poručiteľke vyjadrili k tomu, že závet zachycuje vôľu poručiteľky,
aby bola dedičkou pre prípad jej smrti žalovaná, nie je potrebné a ani dôvodné vychádzať zo žiadnych
domnienok o ostatných účelových tvrdeniach žalobcov. Jednoznačne a bez pochybností bolo vôľou
poručiteľky, aby dedičkou po nej bola žalovaná. Ak v konkrétny deň za prítomnosti konkrétnych osôb
prišlo k spísaniu a podpísaniu závetu s prejavom vôle poručiteľky, iné priania poručiteľky zákonne

nepretavené do poslednej vôle nemajú relevanciu. Záväzujúci a právne relevantný je závet ako prejav
vôle v náležitej písomnej forme, bez ohľadu na tvrdené verbálne formulácie poručiteľky. Hypotézy súdu
prvej inštancie o tom, že poručiteľka súčasne mohla chcieť závet vedome a cielene naformulovať, resp.
súhlasiť s naformulovaním závetu práve a iba spôsobom, akým je naformulovaný, ktorý nesporne bola
ochotnápodpísať,nemôžuobstáť.Závetporučiteľkybolurobenýslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne.

Žalobcovia ako deti poručiteľky nerešpektujú poslednú vôľu svojej matky a súčasne nezohľadňujú ani
to, že sa na sklonku života starala o poručiteľku žalovaná sama, so sporadickou pomocou žalobcu
v 2. rade a úplne bez výpomoci žalobkyne v 1. rade. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí závet poručiteľky H. E., I. J., narodenej X.XX.XXXX,
zomrelej X.X.XXXX E. G., datovaný dňa 17.11.2020, podpísaný poručiteľkou a svedkami A. K. C. a I.

L. za relatívne neplatný, a to v časti, ktorou sa žalobcom ako plnoletým potomkom nedostalo závetom
aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie zistil správne
skutkový stav, na tento správne aplikoval právo a svoje rozhodnutie právne korektne, presvedčivo
a zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolanie žalovanej nie je riadne zdôvodnené, absentuje určité, zrozumiteľné

a vecné zdôvodnenie odvolacích dôvodov. Odvolanie žalovanej je v celom rozsahu nedôvodné.
Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že svoje
odvolanie riadne zdôvodnila a odvolanie obsahuje všetky náležitosti podľa § 363 Civilného sporového

poriadku, odvolanie spĺňa štandard predpokladaný právnym predpisom. Žalobcovia vo vyjadrení
konštatovali skutočnosť, že vôľou poručiteľky bolo, aby dedičkou po nej bola žalovaná. Týmto žalobcovia
uznali, že nebolo sporné, že dedičkou po poručiteľke má byť žalovaná. Žalovaná zotrvala na svojom
o odvolacom návrhu.

9. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Vo

vyjadreníuviedli,žežalovanánesprávneinterpretujevyjadreniežalobcovkodvolaniuatýmajnesprávne
vníma podstatu sporu, a to dôvod určenia absolútnej neplatnosti závetu. Predmetom sporu nie je a ani
nebolo určenie absolútnej neplatnosti závetu pre nezrozumiteľnosť/neurčitosť označenia žalovanej ako
závetnej dedičky v texte listiny závetu ale pre nezrozumiteľnosť/neurčitosť označenia majetku, ktorého
sa má závet týkať. Žalobcovia zotrvali na svojom odvolacom návrhu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku).

11. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na určenie neplatnosti závetu poručiteľky H. E., I. J.,
narodenej X.XX.XXXX, zomrelej X.X.XXXX E. G., datovaný dňa 17.11.2020, podpísaný poručiteľkou
a svedkami A. K. C. a I. L. (ďalej aj „sporný závet“). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu

neurčitosti a nezrozumiteľnosti závetu v časti určenia majetku, ktorý má byť predmetom dedenia, pričom
ani pomocou výkladu právneho úkonu sa mu nepodarilo odstrániť túto nejasnosť. Žalovaná nesúhlasila
s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní namietala, že závet nie je nezrozumiteľný
a v konaní bola preukázaná skutočná vôľa poručiteľky, aby dedičkou jej podielu na nehnuteľnom majetku
bola žalovaná. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania

posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec
správne právne posúdil.

12. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného

sporového poriadku.

13. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne

pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

14. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že tento odvolací dôvod dopadá pod akékoľvek pochybeniev procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že žalovaná výslovne v odvolaní uviedla, že súd
prvejinštancienáležitenezohľadnilvšetkyvykonanédôkazy,ergovtomtosmereneodôvodnilnapadnutý
rozsudok, čím má konanie aj iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zakladá odvolací

dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku. Nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je bezpochyby porušením práva na spravodlivý
proces a zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.
Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov spôsobuje bezpochyby vadu v skutkových zisteniach
súdu a zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaná si zjavne zamieňa inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v podobe odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
d) Civilného sporového poriadku s porušením práva na spravodlivý proces a so skutkovými vadami
rozhodnutia v podobe odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného
sporového poriadku. Odvolací dôvod uvádzaný žalovanou podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d)

Civilného sporového poriadku nie je potom daný.

18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací

súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanej. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:20. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo namietanie, že napadnutý rozsudok neobsahuje
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok

trpí skutkovými vadami, nakoľko súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil.

21. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní

vychádzal.

22. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými

námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre

dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery podrobne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancienestotožňuje,ešteneznamená,žezáveryvňomobsiahnuténiesúsprávne.Súdprvejinštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

24. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

25. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.26. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd má
povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej

požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
súdu prvej inštancie.

27. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Okrem toho je potrebné dodržať osobitné náležitosti uvedené v ustanovení
§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Náležitosti závetu sa týkajú: a) osoby závetcu (§ 8 ods.
1 Občianskeho zákonníka), b) vôle závetcu (§ 37 Občianskeho zákonníka) a jeho prejavu (§ 35
Občianskeho zákonníka), c) predmetu závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka), d)

formy listiny, na ktorej je obsah závetu zachytený, e) obsahu závetu. Pojmom závet možno označiť
jednostranný prejav vôle fyzickej osoby (poručiteľa), ktorým určuje kto a v akom rozsahu sa má stať
dedičom po jeho smrti. Ak spĺňa listina obsahujúca závet zákonné náležitosti, treba ju posúdiť podľa jej
obsahu.Podstatnéje,abyvyjadrovalaposlednúvôľuporučiteľa,jejoznačenieniejerelevantné.Nazávet
ako prejav vôle sa vzťahujú požiadavky zákona, od zachovania ktorých závisí platnosť právneho úkonu.

Závet musí spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení § 35, § 37, § 38, § 39 a § 40 Občianskeho
zákonníka, to znamená, že musí byť urobený slobodne, určite, zrozumiteľne. Zriaďovateľ musí byť na
tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho robiť v duševnej poruche. Závet nesmie svojím obsahom alebo
účelom odporovať zákonu, obchádzať zákon alebo sa priečiť dobrým mravom a musí byť zriadený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon, ako aj špecifické podmienky podľa ustanovení § 476 a § 479 Občianskeho

zákonníka.

28. Závet je jednostranným právnym úkonom, ktorým poručiteľ rozhoduje o svojom majetku pre
prípad svojej smrti. Pri výklade a posudzovaní závetu treba vychádzať zo všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka); pritom treba dbať

na to, aby v medziach napadnutého textu závetu bola zistená a splnená skutočná vôľa zriaďovateľa
závetu. Z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné na platný prejav vôle
závetcu, aby tento prejav bol určitý a zrozumiteľný. Znenie závetu musí byť formulované tak, aby z neho
vyplýval určitý a zrozumiteľný prejav vôle závetcu, koho chce stanoviť za dediča a čo má tomuto dedičovi
z dedičstva pripadnúť. Prejav vôle by sa považoval za neurčitý, ak ani výkladom vôle závetcu nemožno

zistiť jeho skutočný obsah. Pritom platí výkladové pravidlo, že v prípade pochybností sa má prijať taký
výklad, pri ktorom môže nakladanie poručiteľa s majetkom obstáť a ktoré dedičské právo závetcu čo
najmenej obmedzuje. Zákon neustanovuje, ako má byť v závete vyjadrené označenie konkrétnych
dedičov, určenie dedičských podielov, či vymedzenie majetku, ktorého sa týka. Ak vzniknú pochybnosti
o obsahu právneho úkonu (závetu) z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti, je potrebné pokúsiť

sa pomocou výkladu právneho úkonu o odstránenie takej nejasnosti a vedľa znenia textu listiny zisťovať
všetky okolnosti, za ktorých bol prejav vôle poručiteľa urobený, ak je možné z nich vyvodiť skutočnú
vôľu poručiteľa.

29. „Pre posúdenie prejavu vôle poručiteľa obsiahnutého v závete, sú rozhodujúce okolnosti, za ktorých

bol závet vyhotovený, t. j. stav v čase, keď robil závet o svojom majetku (R 9/1978).“

30. „Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná.

Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje,
avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je
objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkonje určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžo 17/2007 z 12. decembra 2007).“

31. „Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle
toho, kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol
právny úkon určený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 281/2005 z 1. júna 2006).“

32. Ako prvé žalovaná v odvolaní vyjadrovala nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie o tom, že závet

je neurčitý a nezrozumiteľný v časti označenia majetku, ktorý by mala žalovaná ako závetná dedička
nadobudnúť. Podľa žalovanej zo samotného textu závetu jednoznačne vyplýva vôľa poručiteľky, aby
celý jej podiel na nehnuteľnom majetku zdedila žalovaná. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu - závetu
súd prvej inštancie podrobil najskôr gramatickému výkladu (z hľadiska možného výkladu jednotlivých
pojmom) a logickému výkladu (z hľadiska nadväznosti použitých pojmom) v súlade s interpretačnými
pravidlami výkladu vôle účastníka formulovanými v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie veľmi detailne a precízne vysvetlil svoje závery o neurčitosti a nezrozumiteľnosti
závetu vo vymedzení majetku, o ktorom sa koná a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 23. bez potreby ho opakovať. Nie je možné
prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s ňou tvrdenou
skutočnosťou, že obsahové znenie závetu nevzbudzuje objektívne pochybnosti o tom, aký konkrétny

majetok má žalovaná ako závetný dedič nadobudnúť.

33. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že obsah závetu nie je určitý a zrozumiteľný v časti
označenia majetku, ktorý by mala žalovaná ako závetná dedička nadobudnúť, správne sa pri výklade
právneho úkonu koncentroval ďalej na prejav vôle konajúceho, teda poručiteľky, a to v súlade

s výkladovými pravidlami obsiahnutými v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie na základe rozsiahleho dokazovania sa pokúsil zistiť skutočnú vôľu poručiteľky v okamihu,
kedy právny úkon urobila. Celkové zhodnotenie všetkých rozhodujúcich okolností sprevádzajúcich vznik
právneho úkonu, ktoré viedli súd prvej inštancie k názoru, že sa nepodarilo odstrániť vady prejavu vôle
poručiteľky, súd prvej inštancie rozsiahlo, presvedčivo a dôkladne objasnil v odsekoch 24., 25., 26.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s týmito závermi súdu
prvej inštancie a poukazuje na ne. Neopodstatnenou je potom i odvolacia námietka žalovanej, že bola
jednoznačne preukázaná vôľa poručiteľky, aby dedičkou po nej bola žalovaná.

34. Žalovaná namietala závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zisťovaniu skutočnej vôle poručiteľky,

keď uvádzala, že súd prvej inštancie si selektívne z vykonaných dôkazov extrahoval časti, ktoré
svojvoľne vyhodnotil v prospech neplatnosti závetu a iné dôkazy opomenul, pričom poukazovala na
výpoveďsvedkyneL.,svedkaD.anesúhlasilashodnotenímvýpovedesvedkaC..Čosatýkahodnotenia
výpovede svedkov C., D. a L. odvolací súd najskôr poukazuje na to, že svedok vypovedá v civilnom
sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu,

teda čo bezprostredne vnímal. Pri dôkaze výpovede svedka súd hodnotí vierohodnosť výpovede s
prihliadnutímktomu,akýmásvedokvzťahkstranámsporuakprejednávanejveci,akájejehorozumová
a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá,
vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (presvedčivosť, istota,
plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe

hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im
odporuje, poprípade, či sa vzájomne doplňujú. Súd prvej inštancie sa dôsledne venoval hodnoteniu
týchto svedeckých výpovedí v nadväznosti na iné skutkové zistenia súdu prvej inštancie získané
v procese dokazovania a svoje úvahy v procese hodnotenia dôkazov primerane vysvetlil v odseku 26.
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Je potrebné odvolacím súdom konštatovať,

že súd prvej inštancie pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí kládol dôraz na okolnosť, ako boli
svedkoviaosobnezúčastnenískutočností,oktorýchvypovedalvoväzbenavzájomnúsúvislosťudalostí,
na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov, teda do akej miery boli tieto výpovede
svedkov súladné s inými dôkazmi, či im odporujú, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú, pričom súd
prvej inštancie svedecké výpovede nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými

dôkazmi vykonanými v prejednávanej sporovej veci. Odvolací súd konštatuje, že hodnotenie týchto
svedeckých výpovedí vykonaných súdom prvej inštancie bolo primerané a odvolací súd v zmysle
odvolacích dôvodov žalovanej nevidel dôvod pre konštatovanie eklektického a neopodstatnenéhovýberu dôkazov smerujúceho k jednostrannému záveru, ako namietala v odvolaní žalovaná. Odvolací
súd neprihliadol k námietke žalovanej o svojvoľnom hodnotení dôkazov v prospech neplatnosti závetu.

35. Za právne nevýznamné sú odvolacie námietky žalovanej poukazujúce na morálnu stránku veci a
žalobcov,ktorínezohľadňujú,žesanasklonkuživotaoporučiteľkustaralažalovaná,keďžetátookolnosť
by mohla mať význam iba v prípade vydedenia (z dôvodu neprejavovania záujmu o poručiteľku alebo
neposkytnutia poručiteľke potrebne pomoci), ku ktorému v danom prípade nedošlo. Rovnako je právne
nevýznamná odvolacia námietka žalovanej o tom, že sa žalobcovia po smrti poručiteľky nepodieľajú

na údržbe a financovaní danej nehnuteľnosti, keďže v okolnostiach prejednávaného prípadu sú pre
posúdenie prejavu vôle poručiteľky rozhodné okolnosti, za ktorých bol závet spísaný (teda nie tie, ktoré
nastali po smrti poručiteľky).

36. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok

pre aplikáciu ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený
skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sporný závet je absolútne neplatný z dôvodu neurčitosti
v časti vymedzenia majetku a túto nejasnosť sa nepodarilo odstrániť ani pomocou výkladových
pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závery súdu prvej inštancie

o absolútnej neplatnosti sporného závetu v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so
zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len
konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa v celom rozsahu
stotožniť. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť,
resp. odstrániť. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

37. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovanej s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,

II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I.
ÚS 140/2017). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd prvej inštancie a

robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku žalobcov. Odvolacie
námietkyžalovanejohľadnenesprávnychskutkovýchzisteníaprávnychzáverovkonštatovanýchsúdom
prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

38. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie

sú naplnené.

39. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

40. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaná v odvolaní

neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaná žiadnym relevantným spôsobom
správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv.zásady úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti), nie je jej odvolanie dôvodné.

41.Zuvedenéhovyplýva,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmsúdprvejinštanciežalobe
v celom rozsahu vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

42. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §

262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešným žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).