Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Vargová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204269
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124204269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/
XXX, D. E. C., zastúpenej advokátom: JUDr. Andrej Terem, Karadžičova 8/A, Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 44 564 201, proti žalovaným: 1/ Queen Capital s.r.o., Nové sady 988/2, Staré Brno, Brno,
Česká republika, IČO: 10 761 497, 2/ F. D. G., nar. XX. XX. XXXX, E. H. XXXX/XX, C. - A., zastúpená
advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, Palánok 3, Nitra, IČO: 36 110 787, o zaplatenie sumy 30.000,- eur,
v konaní o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 06. 02. 2025, v znení doplnenia zo dňa 24. 02.
2025, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/32/2024-77 zo dňa 27. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej v 2. rade zo dňa 06. 02. 2025, doplnené podaním zo dňa 24. 02. 2025,
o d m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, ktorú sú povinní žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom rozhodol,

že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 30.000,- eur, a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni
proti žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % a o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou

žalobou domáhala toho, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj žalovaní) povinnosť zaplatiť
jej spoločne a nerozdielne istinu 30.000,- eur, čo odôvodnila tým, že na základe zmluvy o zverení
finančných prostriedkov do správy za účelom ich spoločného investovania zo dňa 14. 03. 2022 (ďalej
aj zmluva) zverila žalovanému v 1. rade finančné prostriedky v uvedenej sume, ktorú poukázala na
jeho účet dňa 15. 03. 2022. Žalovaný v l. rade investoval finančné prostriedky do AXE Capital Group
SE bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne. Dňa 05. 08. 2023 Mestský súd Košice vyhlásil na
majetok spoločnosti AXE Capital Group SE, IČO 52 005 666, Štúrova 27, Košice, konkurz pod sp.

zn. 43K/12/2023. Žalobkyňa sa o svojej strate dozvedela až po vyhlásení konkurzu. Bola toho názoru,
že rozhodným právom je právo Českej republiky aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade
prostredníctvom žalovanej v 2. rade vykonával podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky bez
toho, aby mal na to oprávnenie od príslušných orgánov dohľadu. Žalovaný v 1. rade na území Slovenskejrepubliky nemá zriadenú žiadnu organizačnú zložku a ani nie je vedený v príslušnom zozname orgánu
výkonu dohľadu - Národnej banky Slovenska ako zahraničný subjekt podliehajúci dohľadu Národnej
banky Slovenska. Podnikanie, resp. činnosť žalovaného v 1. rade spĺňa znaky kolektívneho investovania

(= peňažné prostriedky boli od žalobkyne získané za účelom ich spoločného investovania a ako potvrdila
žalovaná v 2. rade aj od iných osôb). Národná banka Slovenska sama na svojej stránke upozorňovala
na to, že spoločnosť AXE Capital Group SE nepodlieha jej dohľadu, nemá udelené žiadne povolenie na
výkon činnosti v oblasti finančného trhu na Slovensku a nie je zapísaná v žiadnom registri. Žalovaná v
2. rade je osoba, ktorá na výkon investícií má osobitné znalosti a schopnosti v oblasti investícií, ktoré

však neuplatnila, nakoľko na stiahnutie investície zo spoločnosti AXE Capital Group SE za vyše 15
mesiacov od vydania upozornenia Národnou bankou Slovenska až do vyhlásenia konkurzu na túto
spoločnosť neurobila nič. Žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaná v 2. rade konala nedbalo a v rozpore
s ust. § 2901 a § 2912 občanského zákoníku a poukázala na potrebu aplikácie ust. § 1400 a nasl.
občanského zákoníka na danú vec. Ďalej v žalobe uviedla, že sú splnené všetky podmienky na náhradu
škody, pretože škoda v rozsahu celej investície by nenastala, ak by žalovaný v 1. rade sám alebo

prostredníctvom žalovanej v 2. rade vykonali investície ako registrovaný subjekt alebo ohlásený subjekt
finančného trhu na území Slovenskej republiky.

3. Žalovaný v 1. rade (právnická osoba) sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa ust. §

116 ods. 2 CSP, pretože sa súdu nepodarilo doručiť žalobu na adresu sídla evidovaného v Obchodnom
rejstříku Českej republiky. Žalovanej v 2. rade (fyzická osoba) súd doručoval žalobu s prílohami do
elektronickej schránky v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon
o eGovernmente alebo zákon č. 305/2013 Z. z.), pričom žaloba jej bola doručená fikciou doručenia

uplynutím úložnej lehoty podľa ust. § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o eGovernmente v platnom a účinnom
znení. K doručovaniu žalovanej v 2. rade súd uviedol, že v prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú
schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje
v takom prípade ustanoveniami zákona o e-Governmente, konkrétne ust. § 29 až § 34 tohto zákona,
ktorý v časti o elektronickom doručovaní má špeciálny charakter k ustanoveniam zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) o doručovaní. Povinnosť
doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany či iného
subjektu. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za účasti právneho zástupcu žalobkyne a v

neprítomnosti žalovaných, pričom na takýto postup mal podľa ust. § 180 CSP splnené procesné
podmienky, nakoľko žalovaní svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali odročiť pojednávanie. Na
základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinami predloženými žalobkyňou, ktoré tvoria
obsah súdneho spisu, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4.1 Medzi žalobkyňou ako investorom a žalovaným v 1. rade ako správcom (ktorého konateľom je
žalovaná v 2. rade) bola dňa 14. 03. 2022 uzatvorená zmluva o zverení finančných prostriedkov do
správy za účelom ich spoločného investovania, a to podľa ust. § 1746 ods. 2 zákona č. 89/2012
Sb. občianskeho zákonníka. Z detailu transakcie žalobkyne zo dňa 15. 03. 2022 vyplýva odoslanie
peňažných prostriedkov v sume 30.000,- eur na účet žalovaného v 1. rade uvedený v záhlaví zmluvy.

Podľa výpisu z obchodního rejstříku vedeného Krajským soudem v Brně, oddíl C, vložka 122702, je
predmetom činnosti žalovaného v 1. rade správa majetku, pričom jediným spoločníkom a konateľom je
žalovaná v 2. rade.

4.2 Národná banka Slovenska dňa 19. 04. 2022 upozornila na aktivity spoločnosti Axe Capital Group SE,

ktorá ponúka možnosť investovať prostredníctvom webových stránok. Činnosť spoločnosti v súčasnosti
nepodlieha dohľadu NBS, spoločnosť nemá udelené žiadne povolenie NBS na výkon činnosti v oblasti
finančného trhu na Slovensku a nie je zapísaná v žiadnom registri vedenom NBS. Finančné prostriedky
investované prostredníctvom tejto spoločnosti nie sú kryté Fondom ochrany vkladov ani Garančným
fondom investícií.

4.3 Na základe uznesenia Mestského súdu Košice pod sp. zn. 43K/12/2023 zo dňa 31. 07. 2023,
uverejneného v Obchodnom vestníku pod č. 149/2023 (dátum vydania 04. 08. 2023) bol vyhlásenýkonkurz na spoločnosť Axe Capital Group SE a zároveň bol ustanovený správca konkurznej podstaty,
pričom veritelia boli vyzvaní, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu podstaty prihláškami.

4.4 Z odpovede žalovanej v 2. rade zo dňa 20. 03. 2024 právnemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, že
žalobkyňa bola oboznámená na možné riziká z hľadiska obchodovania na finančných trhoch a bola
taktiež oboznámená s podmienkami, ktoré tvoria súčasť podpísanej zmluvy. Peniaze si nenechala pre
vlastnú spotrebu, ale ich riadne investovala ako konateľka obchodnej spoločnosti. Na spoločnosť Axe
CapitalGroupSEbolviacakorokodinvestovaniafinančnýchprostriedkovžalobkynevyhlásenýkonkurz,

čo žalovaná v 2. rade nemohla predpokladať ani pri najlepšom vedomí a svedomí. Pohľadávky klientov,
ako aj žalobkyne, žalovaná v 2. rade uplatnila v konkurznom konaní.

4.5 Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície zo dňa 04. 07.
2024 vyplýva, že vyšetrovateľka podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietla trestné
oznámenie žalobkyne vo veci podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného podnikania podľa ust.

§ 251 ods. 1, 3 Trestného zákona a podozrenia zo spáchania zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 3
písm. a/ Trestného zákona. Žalovaná v 2. rade, ktorá bola vypočutá vo veci, uviedla, že sumu 20.000,-
eur investovala na základe zmluvy opísanej do spoločnosti Axe Capital Group SE, a to dňa 29. 03. 2022
a sumu 10.000,- eur použila v zmysle článku III. bod 3 písm. e/ na úhradu daní v Českej republike,
úhradu právnych a účtovných služieb poskytovaných pre žalovaného v 1. rade.

5. Nakoľko v uvedenej sporovej veci vystupuje žalovaný v 1. rade, ktorý má sídlo mimo územia
Slovenskej republiky, jedná sa o spor s cudzím, t. j. s medzinárodným prvkom, bolo potrebné aplikovať
nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj nariadenie Brusel I bis)

a súd prvej inštancie konštatoval, že bola splnená podmienka jeho teritoriálnej pôsobnosti (má byť
aplikované v členských štátoch Európskej únie) ako i podmienka časovej pôsobnosti tohto nariadenia
(spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch členských štátoch do platnosti). Žalobkyňa
ako i žalovaná v 2. rade sú občanmi Slovenskej republiky a žalovaný v 1. rade je právnickou osobou
založenou podľa cudzieho práva so sídlom na území členského štátu Európskej únie. Keďže v danej

veci bola zmluva uzavretá na Slovensku, ale žalovaný v 1. rade (ako spoločnosť zriadená podľa
právnych predpisov iného členského štátu) investoval finančné prostriedky získané od žalobkyne ďalej
do slovenskej spoločnosti (Axe Capital Group SE), podľa názoru súdu prvej inštancie má vo veci
právomoc rozhodnúť slovenský súd, keďže minimálne je miesto faktického plnenia práve miesto v
Slovenskej republike. Ak by aj právomoc nemohla byť určená podľa článku 7 bod 1 písm. a/ nariadenie

Brusel I bis, túto by mohol súd určiť podľa článku 7 bod 1 písm. b/ tohto nariadenia, podľa ktorého
na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby
poskytli alebo mali poskytnúť. Keďže služby boli poskytnuté na území Slovenskej republiky, je právomoc
slovenského súdu daná.

6. Po ustálení právomoci sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, aké právo je potrebné vo veci
aplikovať, t. j., aké je rozhodné právo, pričom postupoval podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Európskeho
parlamentuaRady(ES)č.593/2008zo17.júna2008orozhodnompráveprezmluvnézáväzky(RímI),v
zmysle ktorého sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Zmluva uzavretá

medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade preukázateľne obsahovala voľbu práva, ktorá je obsiahnutá
v 6. bode článku XII. (záverečné ustanovenia). Takáto voľba bola urobená výslovne a zreteľne, pretože
žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu podľa ust. § 1746 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb.
občianskeho zákonníka a v predmetnom bode sa dohodli, že ostatné otázky neupravené uzavretou
zmluvou sa riadia občianskym zákonníkom - t. j. kódexom, ktorý bol označený aj v úvode zmluvy.

Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobkyne, je právny poriadok
Českej republiky, a to zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník. Aplikácia právnych predpisov (ust. § 37c
ods. 1 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom v znení neskorších predpisov
a Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach), na ktoré odkazoval právny zástupca žalobkyne, nebola možná,

čo súd prvej inštancie aj zdôvodnil (15. bod odôvodnenia jeho rozsudku)

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoj rozsudok zdôvodnil citáciou ust. § 1409, § 1432, § 2901,
§ 2912, § 2914 zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník (ďalej aj občanský zákoník).8. Konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili zmluvu o zverení finančných prostriedkov
do správy za účelom ich spoločného investovania, a to podľa § 1746 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb.

občanského zákoníka, ktorá zmluva je v zmysle predmetného ustanovenia nepomenovanou zmluvou.
Predloženou listinou (výpis z účtu) bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému v 1. rade
titulom predmetnej zmluvy sumu 30.000,- eur na jeho účet dňa 15. 03. 2022, a to za účelom správy
týchto finančných prostriedkov a ďalšieho spoločného investovania. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v
konaní nečinní, nespochybnili skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, napriek skutočnosti, že

od doručenia žaloby s prílohami žalovanej v 2. rade (konateľka žalovaného v 1. rade) uplynulo do
rozhodnutia súdu 6 mesiacov. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Nitra
zo dňa 04. 07. 2024 je zrejmé, že žalovaná v 2. rade použila predmetné peňažné prostriedky tak, že
sumu 20.000,- eur investovala podľa jej vyjadrenia do spoločnosti Axe Capital Group SE a zvyšnú
časť, t. j. 10.000,- eur použila na úhradu daní v Českej republike, úhradu právnych a účtovných služieb
poskytovaných pre žalovaného v 1. rade. Informačná kampaň Národnej banky Slovenska vystríhala

pred činnosťou spoločnosti Axe Capital Group SE, ktorá nepodliehala jej dohľadu, a to prostredníctvom
upozornenia na webovom sídle dňa 19. 04. 2022 (dôkaz na č. l. 16 súdneho spisu). Na túto spoločnosť
bol uznesením Mestského súdu Košice pod sp. zn. 43K/12/2023 zo dňa 31. 07. 2023 (zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 04. 08. 2023 pod č. 149/2023) vyhlásený konkurz. Uvedené skutočnosti neboli
sporné, žalovaní ich nepopreli.

9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody v sume 30.000,- eur. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu (aj v českom právnom poriadku) je: 1. protiprávne konanie (porušenie
určitejpovinnosti)škodcu,2.vznikškody,3.príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonanímavzniknutou
škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu,

hoci aj z nedbanlivosti.

9.1 Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je práve protiprávny úkon. V predmetnom spore bol
podľa názoru súdu prvej inštancie tento predpoklad splnený a porušenie právnej povinnosti spočívalo v
neoprávnenom podnikaní žalovaného v 1. rade na území Slovenskej republiky, ktorým preukázateľne

bolo kolektívne investovanie, čo rezultovalo aj z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade. Kolektívnym investovaním je podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie
peňažných prostriedkov od investorov s cieľom investovať ich v súlade s určenou investičnou
politikou v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené. Ak sa peňažné prostriedky
zhromažďujú od verejnosti, možno kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu

rozloženia rizika. Kolektívne investovanie možno vykonávať len vytváraním tuzemských subjektov
kolektívneho investovania alebo zhromažďovaním peňažných prostriedkov prostredníctvom ponuky
cenných papierov alebo majetkových účastí v zahraničných subjektoch kolektívneho investovania. Aj
podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je Národná banka Slovenska povinná vykonávať

dohľad aj nad zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, pričom v zmysle ust. § 28, resp. ust. §
28a zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní mala mať žalovaná v 2. rade pre žalovaného v 1.
rade platné povolenie od Národnej banky Slovenska. Ak by aj nemusela mať povolenie, mala disponovať
minimálne oznámením, ktoré bola povinná adresovať Národnej banke Slovenska v zmysle ust. § 62
zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní. Okrem toho, že žalovaný v 1. rade (ktorý konal

prostredníctvomžalovanejv2.rade)porušilsvojuzákonnúpovinnosť-maťplatnépovolenieodNárodnej
banky Slovenska (resp. povinnosť realizovať písomné oznámenie) ako i svoju zmluvnú povinnosť (4. bod
článkuIX.predmetnejzmluvyzodňa14.03.2022),atokonaťspotrebnoumierouodbornejstarostlivosti.
Pokiaľ Národná banka Slovenska upozorňovala na činnosť spoločnosti Axe Capital Group SE, a to v
krátkej dobe po vykonaní investície, mal žalovaný v 1. rade prostredníctvom žalovanej v 2. rade urobiť

všetky potrebné úkony smerujúce k ochrane investície žalobkyne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal i zmluvnú povinnosť žalovaného v 1. rade, a to povinnosť vykonávať diverzifikáciu investičných
nástrojov, teda rozložiť investície do rôznych finančných nástrojov, čo však takisto žalovaní nerealizovali,
pretože sumu 20.000,- eur priamo investovali len do jednej spoločnosti. Aj v tejto časti súd vzhliadol
ďalšie porušenie zmluvnej povinnosti, pretože žalovaný v 1. rade bol povinný konať s potrebnou mierou

odbornej starostlivosti, t. j. bol povinný diverzifikovať investičné riziko tak, aby investoval prípadne do
viacerých subjektov alebo prostredníctvom viacerých investičných nástrojov. Žalovaný v 1. rade tak
postupoval aj v rozpore s ust. § 1411 občanského zákoníka, keď svoju pôsobnosť nevykonával so
starostlivosťou riadneho hospodára.9.2 Z výsluchu žalovanej v 2. rade pred vyšetrovateľkou vyplynulo, že sumu 10.000,- eur použila na
platenie právnych a účtovných služieb súvisiacich s činnosťou žalovaného v 1. rade a na úhradu daní

v Českej republike, čo je rozpore s uzavretou zmluvou, pretože úhrada sumy 10.000,- eur bola podľa
názoru súdu realizovaná pre potreby žalovaného v 1. rade a nie na realizáciu ďalších úkonov v súvislosti
so správou spoločného portfólia.

9.3 Výšku škody žalobkyňa odôvodňovala tým, že žalovaný v 1. rade prostredníctvom žalovanej v 2.

rade v plnom rozsahu investoval peňažné prostriedky žalobkyne (30.000,- eur) do spoločnosti, na ktorej
majetok bol vyhlásený konkurz. Táto suma predstavuje zároveň aj výšku investície žalobkyne, ktorú
uhradila žalovanému v 1. rade na základe zmluvy. Podľa názoru súdu, výška škody bola v konaní
rovnako preukázaná, pretože žalobkyňa požaduje od žalovaných v 1. a 2. rade len to, čo zverila
do správy žalovaného v 1. rade, t. j. peňažné prostriedky, ktoré mali byť investované. Predmetná
škoda tak predstavuje zmenšenie majetkových hodnôt žalobkyne, ktoré preukázateľne zverila do správy

žalovaného v 1. rade za účelom ďalšej investície.

9.4 V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi
porušením zákonných ako i zmluvných povinností zo strany žalovaných a škodou, ktorá vznikla
v žalobkyni v sume 30.000,- eur. Príčinnú súvislosť vzhliadol predovšetkým v tom, že žalovaná v 2.

rade, ako konateľka žalovaného v 1. rade, nevykonala žiadne úkony smerujúce k ochrane investícií
žalobkyne, pretože napriek upozorneniu zo strany Národnej banky Slovenska (necelý mesiac po
realizovaní investície) nepodnikla žiadne úkony, ktoré by riziko straty finančných prostriedkov buď
zmenšilo alebo úplne eliminovalo, rovnako opomenula vykonávať diverzifikáciu investičných nástrojov,
na čo sa zmluvne zaviazala, následkom čoho žalobkyňa prišla o investíciu v sume 20.000,- eur. Pokiaľ

žalovaná v 2. rade v podaní adresovanom právnemu zástupcovi žalobkyne tvrdila, že ani pri najlepšom
vedomí a svedomí nemohla predpokladať vyhlásenie konkurzu na spoločnosť Axe Capital Group SE,
k tomu súd prvej inštancie uviedol, že pri najlepšom vedomí a svedomí bolo povinnosťou žalovaného
v 1. rade (konajúceho prostredníctvom žalovanej v 2. rade) jednak sledovať upozornenia Národnej
banky Slovenska na podozrivé subjekty na finančnom trhu, pričom sa mohol jednoducho vyhnúť

neprimeranému riziku a porušeniu zmluvných povinností, keďže na to, aby investície z podozrivého
subjektu stiahol, mal viac ako 6 mesiacov. Takéto konanie nie je možné považovať za konanie riadneho
hospodára, pričom nejde ani o konanie s odbornou starostlivosťou, ktorú od žalovaného v 1. rade bolo
možné spravodlivo požadovať, vzhľadom na to, že sa minimálne na to zaviazal v zmluve.

9.5 Podľa názoru súdu, žaloba bola podaná dôvodne, preto uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby spoločne
a nerozdielne zaplatili žalobkyni sumu 30.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože
neboldôvodnaurčeniedlhšejlehotynaplnenie.Vsúvislostisospoločnouzodpovednosťoužalovanýchv
1. a 2. rade súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo/1319/2022
zo dňa 14. 12. 2022, v ktorom posudzoval ust. § 2914 občanského zákoníku, ktorý upravuje priamu

zodpovednosť tzv. pomocníka. Pomocníkom je v zmysle tohto ustanovenia napr. zamestnanec, zmluvný
dodávateľ alebo práve konateľ spoločnosti (žalovaná v 2. rade bola jediným konateľom a spoločníkom
žalovaného v 1. rade). Najvyšší súd ČR urobil záver, podľa ktorého pomocník zodpovedá za škodu
priamo tretej osobe spoločne s hlavnou osobou (spoločnosťou), len pokiaľ je pri výkone svojej činnosti
nezávislý (čo bol aj uvedený prípad). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa

českého práva, je možné zaviazať na náhradu škody aj konateľa a spoločnosť spoločne a nerozdielne.

10.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1a§262ods.1CSPtak,žeúspešnejžalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), ktorú náhradu sú povinní jej zaplatiť
žalovaní spoločne a nerozdielne. Zároveň súd nevzhliadol žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa

podľa ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, a to po
právoplatnosti rozsudku.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v 1. rade odvolanie zo dňa 06. 01. 2025
v elektronickej podobe bez autorizácie, a to proti všetkým jeho výrokom. Uviedol, že predmetný rozsudok

mu bol doručený dňa 23. 12. 2024 a odôvodnenie odvolania zašle súdu do 15 dní. Odvolanie bolo
doručené súdu prvej inštancie dňa 06. 01. 2025.12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v 2. rade odvolanie (identické s odvolaním
žalovaného v 1. rade) zo dňa 06. 01. 2025 v elektronickej podobe bez autorizácie, a to proti všetkým jeho
výrokom. Uviedla, že predmetný rozsudok jej bol doručený dňa 23. 12. 2024 a odôvodnenie odvolania

zašle súdu do 15 dní. Odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 06. 01. 2025.

13. Dňa 06. 02. 2025 boli súdu prvej inštancie doručené identické odvolania žalovaného v 1. rade
ažalovanejv2.radezodňa06.02.2025včeskomjazyku,atovelektronickejpodobe,obesozaručeným
elektronickým podpisom žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na identický text týchto odvolaní zo dňa 06. 02.

2025, odvolací súd ďalej uvádza obsah len jedného odvolania (poznámka odvolacieho súdu).

13.1 Žalovaná v 2. rade odmietla tvrdenia, že nejednala so starostlivosťou riadneho hospodára, keď
investovala finančné prostriedky do spoločnosti AXE Capital Group SE dňa 29. 03. 2022, pretože
správa NBS bola vydaná až 19. 04. 2022. Uviedla, že ona a jej spoločnosť neboli jediným subjektom,
ktorý v marci 2022 do tejto spoločnosti investoval. Vo vyhlásení spoločnosti bolo jasne definované,

že investičná činnosť ďalej pokračuje a všetky investované prostriedky budú nielen zhodnotené, ale aj
riadne vyplatené. Diverzifikáciu portfólia realizovala, ale v rámci štruktúry jej spoločnosti riadenej podľa
§ 15, prostriedky od investorskej základne jej spoločnosti Queen Capital s.r.o. vyberala na jeden zberný
účet a podstatou investície bolo tzv. spoločné investovanie, a preto tvrdenia, že finančné prostriedky
žalobkyne použila bez správneho úsudku sú nepravdivé.

13.2 Nie je pravdou, že nie je registrovaná v rámci Slovenskej republiky, pretože ako finančný poradca
je riadne registrovaná v NBS. Skutočnosť, že spoločnosť Queen Capital s.r.o. je riadne registrovaná
v Českej republike ju riadne oprávňuje v rámci voľného obchodu a služieb na území Európskej únie
vykonávať činnosť na území ktoréhokoľvek štátu tejto únie.

13.3 Tvrdenie žalobkyne, že žalovaní nekonali so starostlivosťou riadneho hospodára, že po vyhlásení
NBS nijako nekonali v záujme, aby celkom alebo čiastočne znížili stratu investovaných finančných
prostriedkov do spoločnosti AXE Capital Group SE, sa nezakladá na pravde, čo sú pripravení aj dokázať.

13.4 Súd správne uviedol, že pri policajnom vyšetrovaní nebolo preukázané trestnoprávne konanie,
pretože ani skutočnosť, že do investície išla suma 20.000,- eur a suma 10.000,- eur bola použitá na
chod spoločnosti, je v súlade s podmienkami, za ktorých je spoločnosť Queen Capital s.r.o. v Českej
republike založená, pretože finančné prostriedky zverené na účet spoločnosti môžu byť požité len za
účelom investície, ako je to dohodnuté v zmluve s investorom, alebo za účelom prevádzkového chodu

spoločnosti, čo bolo splnené.

13.5 Nevzhliadajú príčinnú súvislosť medzi porušením zákonných a zmluvných povinností a škodou,
ktorá vznikla v sume 30.000,- eur, pretože splnili všetky povinnosti spojené s prihláškou do konkurzného
konania,tentopostupbolsprávnyaspoločnosťQueenCapitals.r.o.satakdostaladodruhotnejplatobnej

neschopnosti, nie však v príčinnej súvislosti s konaním jej štatutárneho zástupcu, ale v dôsledku úpadku
spoločnosti AXE Capital Group SE.

13.6 Spoločnosť Queen Capital s.r.o. je od druhej polovice roku v jednaní so strategickým investorom,
ktorý by za účelom „ozdravenia“ spoločnosti do nej investoval finančné prostriedky v takom objeme,

aby ich následná cielená investícia do nehnuteľností na území České republiky a výnos z nej v časovej
osi do štyroch rokov pokryl všetky záväzky vyplývajúce z doterajšej investorskej základne spoločnosti.

13.7 Spoločnosť Queen Capital s.r.o., resp. jej štatutárny zástupca by nejednali so starostlivosťou
riadnehohospodára,pokiaľbyuprednostnilijedného,čiviacveriteľovoprotiostatným.Takátoskutočnosť

nenastala najmä preto, že nebol vyplatený nikto z doterajšej investorskej základne.

14. Na základe výzvy boli súdu prvej inštancie dňa 24. 02. 2025 doručené odvolania žalovaného v
1. rade a žalovanej v 2. rade zo dňa 24. 02. 2025 v českom jazyku a v elektronickej podobe so
zaručeným elektronickým podpisom žalovanej v 2. rade, ktoré sú obsahovo totožné s ich odvolaniami

zo dňa 06. 02. 2025, preto na tomto mieste odvolací súd nebude uvádzať ich obsah. V závere týchto
odvolaní zo dňa 24. 02. 2025 žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade uviedli, že pokiaľ sa budú môcť
zúčastniť pojednávania, splnia si svoju dôkaznú povinnosť a unesú aj dôkazné bremeno a na základe
týchto skutočností bude zrejmé, že sú v práve a podaná žaloba je celkom bezdôvodná. Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2. rade zhodne v odvolaniach zo dňa 24. 02. 2025 navrhli, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27. 11. 2024 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. K odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade (ďalej aj žalovaní) podala žalobkyňa vyjadrenie zo dňa
27. 03. 2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že žalovaní nijako nevyvrátili jej
tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie, svoje tvrdenia nepodložili dôkazmi a nezúčastnili sa ani
nariadených pojednávaní. Žalovaní rezignovali a z tohto dôvodu zmeškali možnosť preukázať svoje
tvrdeniavrámciprincípukoncentráciekonaniavzmysleust.§153a§154Civilnéhosporovéhoporiadku.

Nemá byť potom ani povinnosťou súdu, aby sa zaoberal tvrdeniami žalovaných, ktoré nepodložili
žiadnymi dôkazmi.

15.1 Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovaných v odvolaniach. Podstatou ich zlyhania a nekonania
so starostlivosťou riadneho hospodára (a de facto aj bez akcentu na tento princíp) je, že nekonali ani
po vydaní správy NBS. Odhliadnuc od toho, že v mene žalovaného v 1. rade konala žalovaná v 2. rade,

žalovaný v 1. rade mal a mohol aj prostredníctvom iných osôb, pri zabezpečení elementárnej opatrnosti,
vykonať opatrenia voči AXE Capital Group SE na to, aby investícia žalobkyne nebola zmarená. Žalovaná
v 2. rade, ktorá mala mať znalosti o reáliách na finančnom trhu, v tejto veci neurobila nič ani do času
vyhláseniakonkurzu.Tvrdeniažalovanýchsúnepravdivéanevyvrátili,ževčaseodvydaniaupozornenia
NBS až po vyhlásenie konkurzu na AXE Capital Group SE neurobili vo veci nič.

15.2 Žalovaní sa chcú vyviniť argumentom podania prihlášky do konkurzu. Žalobkyňa je však toho
názoru, že škoda v rozsahu jej celej investície by nenastala, ak by žalovaný v 1. rade sám alebo
prostredníctvom žalovanej v 2. rade vykonávali investície ako registrovaný alebo ohlásený subjekt
finančného trhu na území Slovenskej republiky a takú investíciu by zároveň vykonávali buď do

subjektov podliehajúcich regulácii na finančnom trhu alebo minimálne v súlade s požiadavkami odbornej
starostlivosti a diverzifikáciou rizika (= nie celú investíciu do jedného subjektu). Podaniu prihlášky do
konkurzu malo primárne predchádzať aktívne konanie žalovaných počnúc identifikovaním bezpečných
vs. rizikových investícií a v prípade, ak sa investícia preukázala ako riziková neskôr, tak vynaložením
všetkého úsilia, aby znížili riziko straty investície pre žalobkyňu. Žalovaní úplne rezignovali na ochranu

peňažných prostriedkov žalobkyne, tie ľahkovážne investovali, ignorovali varovanie NBS a vlastne sa
len nečinne pozerali na neúspech AXE Capital Group SE.

15.3 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27. 11. 2024
a priznal jej proti žalovaným nárok na náhradu trov konania, ktorú sú povinní žalovaní zaplatiť spoločne

a nerozdielne v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

16. Žalovaná v 2. rade podala vyjadrenie zo dňa 09. 04. 2025 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, v ktorom sa pridržiavala skutočností uvádzaných v odôvodnení odvolania zo dňa 24. 02.

2025. Uviedla, že žalovaný v 1. rade je riadne registrovaný v Českej republike a oprávnený na
vykonávanie činnosti v rámci obchodu a služieb. Žalovaná v 2. rade konala v dobrej viere a s
odbornou starostlivosťou, túto skutočnosť žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyvrátila,
nepreukázala ani predpokladané skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu škody, a to
porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti a nie to ešte vznik škody a príčinnú súvislosť medzi

vznikom škody a porušením povinnosti. V tejto súvislosti žalovaná v 2. rade poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 4Cob 214/2018 zo dňa 05. 12. 2019.

16.1 Ďalej uviedla, že konala s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v záujme žalobkyne. Trestné
oznámenie žalobkyne bolo voči žalovanej v 2. rade odmietnuté a orgány činné v trestnom konaní nezistili

také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali neodbornému, či podvodnému konaniu z jej strany. Žalovaná v 2.
rade je taktiež zapísaná ako subjekt finančného trhu, nad ktorými vykonáva dozor NBS, čo ju oprávňuje
podnikať v tejto oblasti. Tento záver bol dôvodom na odmietnutie trestného oznámenia.

16.2 Bola toho názoru, že nebola riadne posúdená jej pasívna vecná legitimácia. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, táto skutočnosť nie je sporná ani medzi stranami sporu, že žalovaný v 1.
rade konal prostredníctvom štatutárneho orgánu, a to žalovanej v 2. rade. Pasívna vecná legitimácia
v súdnom konaní znamená, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorej sa v konaní
rozhoduje. Žalovaný je teda subjektom, proti ktorému môže byť uplatnený nárok vyplývajúci z hmotnéhopráva.Akžalobcapodážalobuprotiosobe,ktorániejenositeľomtakejtopovinnosti,súdžalobuzamietne
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V uvedenom prípade označuje žalobkyňa v žalobe
žalovanú v 2. rade ako fyzickú osobu, ktorej dáva na ťarchu konanie právnickej osoby. Takéto označenie

strán sporu sa premietlo aj do rozsudku a je dôvodné naň hľadieť ako na priečiace sa zákonu.

16.3 V konaní pred súdom prvej inštancie neboli zo strany žalobkyne predložené také dôkazy, ktoré by
podporovali jej tvrdenia v rozsahu potrebnom k meritórnemu rozhodnutiu, ktoré zaväzuje žalovaných k
splneniu povinnosti. Takéto dôkazy žalobkyňa ani nenavrhla.

16.4 Civilné sporové konanie by malo byť ovládané najmä zásadou kontradiktórnosti a rovnosti
účastníkov, ktoré v tomto konaní považuje žalovaná v 2. rade za opomenuté. Žalovanej v 2. rade bolo
znemožnené právo uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Z objektívne daných dôvodov sa nemohla zúčastniť pojednávania, ktoré bolo
vytýčené na deň 27. 11. 2024. Nakoľko sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, nemožno považovať

za správny postup uprednostnenie zásady hospodárnosti pred výsluchom strán sporu, ústnosti a
bezprostrednosti.

16.5 Žalovaná v 2. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanej v 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, alternatívne aby odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (ust.
§ 379 a § 380 CSP) a po zistení, že odvolania podali strany, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté
(ust. § 359 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať, ani
doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem (ust. § 385 CSP), dospel k záveru,
že vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 1. rade bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a odvolanie žalovanej v 2. rade bolo potrebné podľa ust.
§ 386 písm. a/ CSP odmietnuť ako oneskorene podané.

17.1 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 03. 12. 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

18. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

18.1 Podľa § 105 ods. 1, 2, 3 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu.
Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd

na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú
po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho
orgánu.

18.2 Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na
doručovanie, doručuje súd písomnosti
a/ fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,

b/ právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

18. 3 Podľa § 109 ods. 1 CSP, za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola
adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.18.4 Podľa § 111 ods. 1, 2, 3 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,

ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých
to nariadi súd.
Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

18.5 Podľa § 125 ods. 1, 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva.

18.6 Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18.7 Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18.8 Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18.9 Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.

18.10 Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18.11 Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18.12 Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

18.13 Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

18.14 Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.18.15 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18.16 Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu.

18.17 Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

18.18. Podľa § 384 ods. 1, 2, 3 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich
nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

18.19 Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a/ bolo podané oneskorene.

18.20 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal splnením procesných podmienok na prejednanie podaných
odvolaní zo strany žalovaných v 1. a 2. rade (ďalej aj žalovaní). Zaoberal sa tou skutočnosťou, či podané

odvolania boli podané v zákonnej 15 dňovej lehote na podanie odvolania.

19.1 Z obsahu spisu vyplynulo, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému v 1. rade doručovaný
na adresu jeho sídla (Nové Sady 988/2, Brno, Česká republika) zapísanú v obchodnom registri vedenom
príslušným súdom v Českej republike, pričom zásielka s rozsudkom sa vrátila súdu dňa 27. 01. 2025

s poznámkou doručujúceho orgánu „nevyžádáno“. S poukazom na ust. § 111 ods. 3 CSP sa potom
takáto zásielka považovala za doručenú dňom jej vrátenia súdu, t. j. dňom 27. 01. 2025 a od 28. 01. 2025
začala žalovanému v 1. rade plynúť 15 dňová odvolacia lehota na podanie odvolania proti rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorá uplynula dňa 11. 02. 2025. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie zo dňa 06.
02. 2025 v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu jeho štatutárnou zástupkyňou

(žalovanou v 2. rade), ktoré bolo v uvedený deň i doručené súdu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
v 1. rade podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote a na tejto skutočnosti nič nemení ani podanie
odvolania žalovaným v 1. rade zo dňa 06. 01. 2025 (č. l. 90 súdneho spisu) v elektronickej podobe bez
autorizácie a bez uvedenia dôvodov, v ktorom žalovaný v 1. rade uviedol, že rozsudok mu bol doručený
dňa23.12.2024.Odvolacísúdmuselvychádzaťzostavuvyplývajúcehozosúdnehospisuanieztvrdení

žalovaného v 1. rade v jeho odvolaní zo dňa 06. 01. 2025, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

19.2 Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalovanej v 2. rade dňa 23. 12. 2024 (doručenka
pripojená k rozsudku) do elektronickej schránky a lehota na podanie odvolania jej potom začala
plynúť dňa 24. 12. 2024 a uplynula dňa 07. 01. 2025. Odvolanie (bez autorizácie) proti nemu podala

v elektronickej podobe mailom doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 01. 2025 bez uvedenia dôvodov
s tým, že dôvody odvolania doplní v lehote 15 dní. S poukazom na ust. § 125 ods. 2 CSP bolo
povinnosťou žalovanej v 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie (ktoré sa považuje za podanie
vo veci samej) podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.
Vzákonomstanovenejlehotetakžalovanáv2.radeneurobila,apretosanatotojejodvolanieneprihliada
a súd ju správne ani nevyzýval na dodatočné doručenie odvolania. Žalovaná v 2. rade podala proti

rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 06. 02. 2025 v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 06. 02. 2025 a ktoré doplnila v podaní
zo dňa 24. 02. 2025. Je nesporné, že žalovaná v 2. rade odvolanie podala po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty na podanie odvolania, a preto bolo potrebné jej odvolanie zo dňa 06. 02. 2025 v znení
doplnenia zo dňa 24. 02. 2025 ako oneskorene podané podľa ust. § 386 písm. a/ CSP odmietnuť a

dôvodmi jej odvolania sa odvolací súd už nemohol zaoberať.

19.3 Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že odvolanie žalovaného v 1. rade zo dňa 06. 01.
2025 bolo podané ešte predtým ako mu bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený (fikciou doručenia sa
tak stalo dňa 27. 01. 2025) a odvolanie žalovanej v 2. rade zo dňa 06. 01. 2025 bolo podané v zákonom
stanovenej lehote na podanie odvolania. Obidve tieto odvolania boli však na súd podané v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a žalovaní ich v zákonom stanovenej lehote, t. j.
do desiatich dní (ust. § 125 ods. 2 CSP) nedoručili v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu. Na takéto podania odvolací súd nemohol prihliadať, v dôsledku
čoho sa nimi ani nezaoberal, resp. o nich nerozhodoval.

20. Odvolanie bolo teda v zákonom stanovenej lehote podané len jedným z dvoch žalovaných (a to
žalovaným v 1. rade, nakoľko žalovaná v 2. rade podala odvolanie oneskorene), ktorým bola uložená
povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, pričom má odkladný účinok aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade,
ktorá podala odvolanie oneskorene; povinnosťou odvolacieho súdu je v takomto prípade preskúmať
celý rozsudok súdu prvej inštancie (R 41/2004). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, i napriek tomu,

že žalovaná v 2. rade podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie oneskorene a odvolací
súd jej odvolanie z vyššie uvedených dôvodov odmietol, v zmysle ust. § 379 písm. b/ CSP ide o
nerozlučné spoločenstvo, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu spoločne
a nerozdielne, v dôsledku čoho odvolací súd preskúmal celý rozsudok súdu prvej inštancie.

21. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní odmietol tvrdenie žalobkyne, že nejednal so starostlivosťou
riadneho hospodára a poprel žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu tvrdiac, že z jeho strany neboli
porušené zákonné, ani zmluvné povinnosti, a teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením
povinností a škodou, ktorá vznikla v sume 30.000,- eur.

22. V ust. § 383 CSP je vyjadrená zásada, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej
inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej
apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavujú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje
alebo doplní. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd
môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej
inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v ust. § 366 CSP,
keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie

dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Opravný
prostriedok s právom novôt povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, čo znamená,
že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok;
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je
v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou
stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

23. V preskúmavanom prípade ale nedošlo k naplneniu podmienok pre doplnenie, prípadne pre
zopakovanie dokazovania tak, ako je to predpokladané vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach,a preto tvrdenia uvádzané žalovaným v 1. rade v jeho odvolaní odvolací súd musel posúdiť ako
neprípustné novoty, ktorými sa nemohol zaoberať.

24. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný v 1. rade, ale ani žalovaná v 2. rade sa k žalobe písomne
nevyjadrili a nepredložili žiadne prostriedky procesnej obrany. Žalovanému v 1. rade bola žaloba spolu
s prílohami, jej doplnením, poučením o procesných právach a povinnostiach (s tým, že k zasielanej
žalobe sa môže vyjadriť v určenej lehote a ak uplatnený nárok neuzná v celom rozsahu, nech vo
vyjadrení uvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a označí

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení) zasielaná doporučene s doručenkou na adresu jeho sídla
vČeskejrepublike.Zásielkasavrátilasúduprvejinštanciedňa06.06.2024akonevyžiadaná(poznámka
doručovacieho orgánu). Rovnaká zásielka bola zasielaná i žalovanej v 2. rade do vlastných rúk do
jej elektronickej schránky, ktorá si ju prevzala dňa 22. 05. 2024. Žalovaný v 1. rade, ani žalovaná
v 2. rade žiadnym spôsobom nereagovali a v konaní zostali nečinní. Následne bola žaloba spolu
s prílohami, jej doplnením, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie

doručovaná žalovanému v 1. rade i oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
s tým, že zásielku si môže prevziať v informačnom centre súdu prvej inštancie v pracovných dňoch
v tam určenom čase. Žalovaný v 1. rade však žiadnym spôsobom nereagoval ani na takýto spôsob
doručovaniazásielky.Vďalšompriebehukonaniabolžalovanýv1.radezadresysvojhosídlapredvolaný
na termín pojednávania 16. 10. 2024 a 27. 11. 2024 doporučene s doručenkou, pričom obidve zásielky

sa opätovne vrátili súdu ako nevyžiadané (poznámka doručovacieho orgánu). Rovnako tak (dňa 27. 01.
2025) sa vrátila súdu prvej inštancie i zásielka s rozsudkom. Žalovanej v 2. rade bolo predvolanie na
termín pojednávania 16. 10. 2024 a 27. 11. 2024 doručované do vlastných rúk elektronickou formou,
pričom tieto zásielky jej boli doručené dňa 30. 08. 2024 a 07. 11. 2024 a pojednávaní sa nezúčastnila
bez ospravedlnenia a bez toho, aby príp. požiadala o odročenie pojednávania. Na pojednávaní dňa 27.

11. 2024 súd prvej inštancie vo veci vyhlásil rozsudok a žalovaná v 2. rade dňa 28. 11. 2024 kontaktovala
súdnu kanceláriu (úradný záznam na č. l. 76 súdneho spisu) s tým, že po nazretí do elektronickej stránky
zistila, že vo veci bol nariadený termín pojednávania dňa 27. 11. 2024 a po oznámení, že vo veci bolo
rozhodné, žiadala zaslať rozsudok do elektronickej schránky, v čom jej bolo vyhovené.

25. K vyššie uvedenému doručovaniu zásielok žalovanému v 1. rade odvolací súd uvádza, že tieto
zásielky sa dňom vrátenia súdu prvej inštancie považovali podľa ust. § 111 ods. 3 v spojení s ust. § 106
ods. 1 písm. b/ CSP za doručené na základe tzv. fikcie doručenia, aj keď sa adresát o tom nedozvedel
a nijakým spôsobom na tieto zásielky nereagoval.

26. Z podaného odvolania žalovaného v 1. rade nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý sa v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie nevyjadril, resp. nemohol vyjadriť a prostriedky procesnej obrany
(uvádzané až v odvolaní) uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že
zásielky adresované žalovanému v 1. rade na adresu jeho sídla v Českej republike sa súdu vracali ako
nevyžiadané a dňom vrátenia súdu sa považovali za doručené, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že žalovaná v 2. rade, je konateľkou žalovaného v 1. rade
a táto si všetky zásielky súdu preberala. Z uvedeného vyplýva, že i žalovaný v 1. rade bol oboznámený
s predmetom konania prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu (žalovanej v 2. rade), ale napriek
tomu žiadnym spôsobom nereagoval. Nakoľko žalovaný v 1. rade zostal v konaní nečinný, súd prvej
inštancie postupoval v súlade so zákonom, ustálil skutkový stav na základe tvrdení žalobkyne a ňou

predložených listinných dôkazov, ktoré súd dôvodne považoval za nesporné, pretože neboli žalovaným
v 1. rade popreté (ust. § 151 ods. 1 CSP). Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam a žalobe žalobkyne vyhovel.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade (rovnako

ako žalovaná v 2. rade) mal možnosť všetky prostriedky procesnej obrany uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie a keďže tak vlastnou vinou neurobil, nie je možné zaoberať sa ním uvádzanými
novými tvrdeniami v odvolacom konaní. Keďže tu neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania
v odvolacom konaní (žalovaný v 1. rade v odvolaní ani žiadne dôkazy nenavrhol), bolo treba vychádzať
zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje

napr. na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5MCdo 4/2007, v ktorom
tento súd konštatoval, že: „Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez
viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v
procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, kedy účastník konania nemoholbez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z
procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným
uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre

účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.“

28. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ

ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Rovnako sa stotožnil
i s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia,
tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto odvolací súd za použitia ust. § 387 ods. 1
CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý
žalovaný v 1. rade argumentačne ani nenapadol.

29. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech,
priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorú
sú povinní žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne.

30. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust.
§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.