Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Spv/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106487
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: MAY MEDIA,
s.r.o., so sídlom Údernícka 2/B, 851 01 Bratislava 5, IČO: 46 902 597, právne zastúpený: Studio
Legale, s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 811 874, proti žalovanému: Predseda
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 70-2021/II-52-2023 zo dňa
19.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1.Prihláškaobrazovejochrannejznámky,č.spisuPOZ70-2021,protiktorejnámietkyvadministratívnom
konanísmerovali,bolapodanádňa14.januára2021prihlasovateľom(ďalejaj,,žalobcom“)MAYMEDIA,
s. r. o., Údernícka 2/B, 851 01 Bratislava, a zverejnená vo vestníku úradu 24. februára 2021 pre tovary
„farby na fúzy a brady; vosky na fúzy; laky na vlasy; vlasové kondicionéry; farby na vlasy“ v triede 3,
„kadernícke pláštenky; pracovné plášte; košele; vesty; kabáty; bundy; tričká; pokrývky hlavy; čiapky;

baretky; nohavice“ v triede 25 a pre služby „kadernícke salóny; salóny krásy; implantovanie vlasov;
depilácia voskom; prenájom kaderníckych prístrojov“ v triede 44 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb.
2. Namietateľ, Parfums Christian Dior, 33, Avenue Hoche F-75008, Paríž, Francúzsko, je majiteľom
medzinárodnej slovnej ochrannej známky č. 1218251 „SAUVAGE“, platnej na území EÚ, s právom
prednosti od 13. januára 2014, zapísanej pre tovary ,,bleaching preparations and other substances for
laundry use; cleaning, polishing, degreasing and abrasive preparations; perfumery products, particularly

perfumes, toilet water, eau de Cologne, essential oils; cosmetic products, cosmetic products for face
and body care, particularly creams, serums, oils, hair lotions; dentifrices; depilatories; make-up products,
make-up products particularly for the eyes, lips, face; make-up removing products; lipstick; beauty
masks; deodorants for personal use; perfumed body, bath and shower gels, milks; soaps; shaving
products; preservatives for leather (polishes); creams for leather“ [bieliace prípravky a iné výrobky na
pranie; čistiace, leštiace, odmasťovacie a abrazívne prípravky; voňavkárske výrobky, najmä parfumy,
toaletná voda, kolínske vody, éterické oleje; kozmetické výrobky, kozmetické výrobky na starostlivosť

o tvár a telo, najmä krémy, séra, oleje, vlasové vody; prípravky na čistenie zubov; depilačné prípravky;
líčidlá, líčidlá najmä na oči, pery, tvár; odličovacie prípravky; rúž; kozmetické masky; deodoranty na
osobné použitie; parfumované telové, kúpeľové a sprchové gély, mlieka; mydlá; výrobky na holenie;konzervačné prípravky na kožu (leštidlá); krémy na kožu] v triede 3 medzinárodného triedenia tovarov
a služieb.
3. Úrad priemyselného vlastníctva SR, vo veci námietok namietateľa Parfums Christian Dior, 33, Avenue

Hoche F-75008 Paris, Francúzsko proti zápisu označenia „Savage Barber“ do registra ochranných
známok, prihláseného 14. januára 2021 prihlasovateľom MAY MEDIA, s. r. o. (žalobcom) pod číslom
spisu POZ 70-2021 a zverejneného vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
14. januára 2021, vydal rozhodnutie č. POZ 70-2021/N-13-2022 zo dňa 11. februára 2022 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že námietkam sa vyhovuje a prihláška ochrannej

známky „Savage Barber“, číslo spisu POZ 70-2021, sa zamieta pre všetky tovary a služby v triedach
3 a 44 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Prihláška ochrannej známky zostáva v konaní pre
tovary v triede 25 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. POZ 70-2021/N-13-2022 zo dňa 11. februára 2022 žalobca
v zákonom stanovenej lehote podal rozklad. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky vydal rozhodnutie č. POZ 70-2021/II-52-2023 zo dňa 19. októbra 2023 (ďalej aj

„napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o rozklade žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 7 písm. a) bod 2. zákona č. 506/2009
Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie č.
POZ 70-2021/N-13-2022 zo dňa 11. februára 2022 potvrdil.

5. Žalovaný v zhode s orgánom verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutí uzavreli, že
medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny vo
vzťahu k nárokovaným tovarom a službám prihláseného označenia, ktorých sa podané námietky týkali,
a ktoré boli posúdené ako zhodné alebo podobné s tovarmi staršej ochrannej známky, čím boli splnené
podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie námietok podľa § 7 písm. a) bod 2. zákona o ochranných

známkach.

Správna žaloba a žalobné body
6. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. Žalobca si zároveň uplatnil

nárok na náhradu trov konania.
7. V odôvodnení správnej žaloby žalobca hneď v úvode konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného
rozhodnutia nasledovne - žalobca skonštatoval, že prvostupňový orgán síce deklaroval potrebu hodnotiť
podobnosť označení podľa celkového dojmu, ktorý vyvolávajú u bežného spotrebiteľa, no túto zásadu
v samotnom hodnotení nedodržal. Poukázal na to, že hoci úrad konštatoval absolútnu dominanciu

obrazového prvku v prihlasovanom označení, tento záver sa nijako neodrazil v následnom posúdení
celkového dojmu a pravdepodobnosti zámeny.
8. Žalobca namietal, že úrad posúdil označenia ako len nízko podobné vo všetkých troch aspektoch –
vizuálnom, fonetickom aj sémantickom. Tvrdil, že v prípade spotrebiteľov bez znalosti cudzieho jazyka
nebolo možné označenia vôbec porovnať po sémantickej stránke, čo však úrad nezohľadnil primerane.

9. Ďalej žalobca namietal, že úrad pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny nesprávne aplikoval zásadu
vzájomnej previazanosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou tovarov a služieb. Podľa žalobcu
prvostupňový orgán postupoval v rozpore so svojimi vlastnými zisteniami, keď nezohľadnil, že služby
v triede 44 vyhodnotil ako len nízko podobné s tovarmi v triede 3 namietanej ochrannej známky. Tým
podľa žalobcu dospel k nesprávnemu záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny.

10. Žalobca ďalej uvádzal, že prvostupňový orgán posúdil porovnávané označenia aj prihlasované
služby len ako podobné v nižšej miere, a preto nebolo namieste konštatovať existenciu
pravdepodobnostizámeny.Zdôraznil,ženebolazistenážiadnavysokámierapodobnosti,ktorábymohla
kompenzovať nízku mieru podobnosti medzi označeniami alebo medzi tovarmi a službami v triedach
3 a 44.

11. Žalobca namietal, že úrad zároveň konštatoval užšiu spotrebiteľskú verejnosť s priemernou mierou
pozornosti a iba priemernú rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky, čím nebol prítomný
žiadny faktor, ktorý by mohol odôvodniť pravdepodobnosť zámeny pri označeniach podobných len v
nízkej miere.
12. Ďalej poukazoval na vnútorný rozpor v odôvodnení rozhodnutia – hoci prvostupňový orgán uviedol,

že pri posudzovaní celkového dojmu má byť zohľadnený dominantný obrazový prvok prihlasovaného
označenia, tento záver následne vôbec nezohľadnil pri hodnotení celkového dojmu a pravdepodobnosti
zámeny.13. Podľa žalobcu tak závery prvostupňového orgánu – nízka miera podobnosti označení a
tovarov, priemerná rozlišovacia spôsobilosť staršej známky a priemerná pozornosť spotrebiteľa –
neodôvodňovali konštatovanie pravdepodobnosti zámeny pre služby v triede 44.

14.Žalobcaargumentoval,žeprvostupňovýorgánnesprávnezaložilsvojezáveryopodobnostioznačení
výlučne na zhodných alebo veľmi podobných slovných prvkoch, konkrétne na porovnaní prvého
slovného prvku prihlasovaného označenia s jediným slovným prvkom staršej ochrannej známky. Takýto
postup bol podľa žalobcu v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci C-251/95 Sabel,
ktorá vyžaduje hodnotenie celkového dojmu označení.

15. Žalobca namietal, že úrad napriek vlastnému konštatovaniu, podľa ktorého pri prihlasovanom
označení dominoval obrazový prvok, tento prvok pri posudzovaní celkového dojmu úplne opomenul a
zameral sa len na slovnú časť označenia. Tým podľa žalobcu nezohľadnil, že vizuálny vnem spotrebiteľa
je zásadne ovplyvnený dominantným obrazovým prvkom, ktorý v staršej ochrannej známke vôbec nemal
protipól.
16. Žalobca tvrdil, že celkový dojem porovnávaných označení bol preto úplne odlišný, a to aj

napriek čiastočnej podobnosti slovných prvkov SAUVAGE a SAVAGE BARBER INC 2019. Podľa
neho prvostupňový orgán vyhodnotil podobnosť označení aj pravdepodobnosť zámeny v rozpore so
svojimi vlastnými zisteniami, čím nesprávne dospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny a
neopodstatnene námietkam vyhovel.
17. Žalobca vyslovil, že odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu podobnosti

tovarov a služieb, podobnosti označení a hodnotenia pravdepodobnosti zámeny, avšak jeho závery boli
čiastočne v rozpore so zisteniami prvostupňového orgánu.
18. Pokiaľ ide o podobnosť tovarov a služieb, žalobca poukazoval, že odvolací orgán síce súhlasil so
záverom prvostupňového orgánu o ich podobnosti, no táto bola oboma orgánmi vyhodnotená len ako
nízka. Žalobca zároveň zdôraznil, že aj nástroj na posudzovanie podobnosti tovarov a služieb, ktorý

je prevádzkovaný Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo „EUIPO“ potvrdzuje nízku mieru
podobnosti medzi tovarom „kozmetika“ v triede 3 a „službami salónov krásy“ v triede 44.
19.Včastitýkajúcejsapodobnostioznačenížalobcanamietal,žeodvolacíorgánichposúdilakovizuálne
podobné v nižšej miere, foneticky podobné a sémanticky nepodobné, pričom len čiastočne uznal možnú
sémantickú podobnosť pre spotrebiteľov so znalosťou cudzieho jazyka.

20. Najzásadnejšiu námietku žalobca smeroval proti určeniu relevantnej verejnosti. Tvrdil, že odvolací
orgán sa bez akéhokoľvek odôvodnenia odchýlil od záverov prvostupňového orgánu, keď určil
relevantnú verejnosť ako širokú spotrebiteľskú verejnosť s nižším až priemerným stupňom pozornosti.
Žalobca namietal, že odvolací orgán nezohľadnil, že rozklad sa týkal len služieb v triede 44, ktoré
nevyužíva široká verejnosť, ale užšia skupina spotrebiteľov s priemerným stupňom pozornosti, ako

správne konštatoval prvostupňový orgán.
21. Žalobca skonštatoval, že odvolací orgán pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny nesprávne
vychádzal zo zistení, podľa ktorých boli označenia podobné v nižšej miere z vizuálneho hľadiska,
podobné z fonetického hľadiska a nepodobné zo sémantického hľadiska, pričom túto podobnosť
odôvodnil výlučne prítomnosťou podobného slovného prvku Savage/SAUVAGE. Takýto prístup bol

podľa žalobcu v rozpore so zásadami stanovenými v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-251/95
Sabel, ktorý vyžaduje hodnotenie celkového dojmu označení.
22. Žalobca namietal, že odvolací orgán nesprávne posúdil slovný prvok BARBER ako prvok bez
rozlišovacej spôsobilosti, hoci ide o cudzí výraz, ktorý nie je pre bežného slovenského spotrebiteľa
samozrejmý a ktorý by preto mal určitú rozlišovaciu schopnosť.

23. Ďalej žalobca poukazoval, že žalovaný nepreskúmal a ani sa nevysporiadal s rozporom v rozhodnutí
prvostupňového orgánu, ktorý síce konštatoval dominanciu obrazového prvku v prihlasovanom
označení, no tento prvok pri posudzovaní celkového dojmu a pravdepodobnosti zámeny úplne
opomenul. Odvolací orgán sa uspokojil len so všeobecným tvrdením, že spotrebiteľ zvyčajne vníma
najmä slovné prvky, čo však v tomto prípade nebolo podľa žalobcu aplikovateľné vzhľadom na výraznú

vizuálnu dominanciu obrazového prvku.
24. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutie EUIPO v skutkovo podobnom prípade,
z ktorého vyplývalo, že pri rovnakom stupni podobnosti označení a tovarov či služieb EUIPO dospelo
k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny, keď správne aplikovalo zásady vyplývajúce z
rozhodnutí Canon a Limoncello.

25. Žalobca mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia EUIPO v skutkovo obdobnom prípade bolo
plne aplikovateľné aj na posudzovanú vec. Poukazoval, že podľa EUIPO vizuálne odlišnosti medzi
označeniami môžu byť rozhodujúce, ak sú zreteľné a nie sú vyvážené žiadnou sémantickou
podobnosťou. Citoval aj judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. MESSI/MASSI, Picaro, Zirh, Mobilix,Maxigesic, LUBELSKA/Lubeca), z ktorej vyplývalo, že výrazné koncepčné rozdiely môžu neutralizovať
aj existujúce vizuálne či fonetické podobnosti.
26. Žalobca zdôrazňoval, že pre zistenie pravdepodobnosti zámeny nestačilo preukázať akýkoľvek

stupeň podobnosti, ale musela byť taká, že by spotrebiteľ mohol považovať tovary alebo služby
za pochádzajúce od rovnakého alebo prepojeného podniku. Keďže označenia v danom prípade
neboli sémanticky podobné, a vizuálna aj fonetická podobnosť bola len čiastočná, nemohla vzniknúť
pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti.
27. V závere správnej žaloby žalobca uvádzal, že správne orgány vybočili z rámca zákonom povolenej

voľnej správnej úvahy, keď nesprávne a v rozpore so svojimi vlastnými zisteniami, ako aj so zásadami
vyplývajúcimi z rozhodnutí Canon, Puma/Sabel a Limoncello, posúdili celkový dojem označení ako
podobný a nesprávne dospeli k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k službám v
triede 44.

Vyjadrenie žalovaného ku správnej žalobe žalobcu

28. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu zo dňa 27. marca 2024 uviedol, že
sa s dôvodmi podanej žaloby nestotožnil a trval na tom, že druhostupňové rozhodnutie bolo správne,
riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Uvádzal, že skutkový stav zistil spoľahlivo v súlade s § 3 ods.
5 správneho poriadku, postupoval podľa zákona o ochranných známkach a relevantných právnych
predpisov a rozhodol na základe predložených podaní účastníkov konania.

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení vysvetlil, že hoci žalobca ako žalovaného označil predsedu Úradu
priemyselného vlastníctva SR, pasívna legitimácia patrila samotnému úradu ako ústrednému orgánu
štátnej správy, v mene ktorého predseda konal. Aktívnu legitimáciu žalobcu nespochybňoval, avšak
žalovaný nepochopil jeho odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR v časti o ukrátení na subjektívnych
právach, keďže napadnuté rozhodnutia podľa žalovaného právne postavenie žalobcu nezmenili.

30. Žalovaný poznamenal, že predmetom súdneho prieskumu bolo výlučne druhostupňové rozhodnutie,
nie rozhodnutie prvostupňové. Podľa jeho názoru žalobca smeroval podstatnú časť argumentácie proti
prvostupňovému rozhodnutiu, hoci táto bola už v rámci rozkladu riadne posúdená a vysporiadaná v
druhostupňovom rozhodnutí.
31. Žalovaný ďalej tvrdil, že žaloba bola nepresvedčivá a trpela nedostatkom právneho odôvodnenia,

keďže žalobca neoznačil konkrétne ustanovenia zákona, ktoré mali byť napadnutým rozhodnutím
porušené. Poukázal na judikatúru Ústavného a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej absencia konkrétnych
právnych dôvodov znemožňuje vecné preskúmanie žaloby.
32.Napokonuviedol,žežalobcavpetitežiadalzrušenieobochrozhodnutí,nobezuvedeniakonkrétnych
skutkových a právnych dôvodov, ktoré by tento návrh odôvodňovali. Žalovaný preto považoval žalobu za

nedôvodný pokus spochybniť jeho postup, pričom zdôraznil, že pri rozhodovaní postupoval v medziach
zákonom povolenej správnej úvahy a svoje závery riadne a logicky odôvodnil.
33. Žalovaný upozornil, že tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe boli iba opakovaním jeho
predchádzajúcich argumentov, ktoré už počas konania o námietkach viackrát prezentoval. Zdôrazňoval,
že všetkými týmito argumentmi sa už zaoberal, riadne ich posúdil a zohľadnil pri svojom rozhodovaní.

Podľažalovanéhosamotnýnesúhlasžalobcusozáverminapadnutýchrozhodnutínemoholbyťdôkazom
nezákonnosti postupu ani dôvodom na spochybnenie ich zákonnosti.
34. Žalovaný skonštatoval, že podmienkou námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a) bod 2 zákona o
ochranných známkach bola existencia zhodnosti alebo podobnosti kolíznych označení. Zdôraznil, že
prvostupňový aj druhostupňový orgán zhodne dospeli k záveru o nižšej vizuálnej podobnosti označení

a o fonetickej podobnosti v závislosti od znalosti anglického či francúzskeho jazyka spotrebiteľom.
Zo sémantického hľadiska boli označenia pre priemerného spotrebiteľa vyhodnotené ako nepodobné,
avšak v prípade znalosti významu slov „Savage“ a „Sauvage“ ako čiastočne sémanticky podobné.
35. Žalovaný doplnil, že sémantická nepodobnosť bola spôsobená najmä prítomnosťou slovného
prvku Barber a obrazových prvkov v prihlasovanom označení, ktoré podľa neho nemali rozlišovaciu

spôsobilosť. Z tohto dôvodu nepovažoval uvedené rozdiely za také, ktoré by mohli ovplyvniť celkové
posúdenie pravdepodobnosti zámeny označení.
36. Žalovaný mal za to, že pri posudzovaní podobnosti tovarov a služieb kolíznych označení
prvostupňový aj druhostupňový orgán zohľadnili všetky relevantné okolnosti vrátane povahy, určenia,
účelu, distribučných kanálov a vzťahu tovarov či služieb. Dospeli k záveru, že tovary prihláseného

označenia v triede 3 boli zhodné so širšou kategóriou kozmetických výrobkov staršej známky. Služby v
triede 44 vyhodnotili ako súvisiace a podobné s týmito tovarmi, keďže pri ich poskytovaní sa používajú
kozmetické výrobky zo staršej známky.37. Síce žalobca poukázal na posúdenie podobnosti podľa nástroja EUIPO, ktorý vyhodnotil podobnosť
len ako nízku, no žalovaný zdôraznil, že tieto výsledky nie sú právne záväzné. Poukázal tiež na rozdielnu
povahu služieb a tovarov, avšak zdôraznil, že trhová prax potvrdila úzky vzťah medzi nimi, napríklad

predaj kozmetiky v kaderníckych salónoch. Žalovaný preto považoval námietku žalobcu za nesúhlas a
potvrdil správnosť svojho posúdenia o podobnosti tovarov a služieb, ktoré riadne odôvodnil.
38. Žalovaný uviedol, že posúdenie relevantnej verejnosti a jej stupňa pozornosti vychádzalo z
komplexného hodnotenia tovarov a služieb nárokovaných v triedach 3 a 44 medzinárodného triedenia.
Zdôraznil, že pozornosť spotrebiteľa pri týchto tovaroch a službách môže variovať od nižšej až po

priemernú. V prípade tovarov v triede 3, ktoré zahŕňali kozmetické výrobky ako farby, vosky, laky na
vlasy, fúzy a bradu, išlo o produkty každodennej spotreby, ktoré si spotrebitelia kupujú bežne a preto sa
očakával nižší až priemerný stupeň ich pozornosti pri výbere.
39. Čo sa týka služieb v triede 44, teda kaderníckych salónov, salónov krásy, implantovania vlasov,
depilácieaprenájmukaderníckychprístrojov,žalovanýzdôraznil,žeideoslužby,ktorésúpomernečasto
využívané širokou verejnosťou – či už ide o jednorazové alebo pravidelné návštevy. Preto nepripúšťal,

že by tieto služby využívala len úzka skupina spotrebiteľov, a teda relevantnou verejnosťou bola podľa
neho širšia spotrebiteľská skupina.
40. Žalovaný taktiež poznamenal, že žalobcova námietka o nízkom využívaní služieb v triede 44 a tým
aj o nevhodnosti zaradenia relevantnej verejnosti bola neopodstatnená, pretože posúdenie pozornosti
spotrebiteľov vychádzalo z reálneho hodnotenia ich spotrebných návykov a spôsobu využívania

príslušnýchtovarovaslužieb.Ztohodôvodupovažovalžalobcovevýhradyzabezpredmetnéazdôraznil,
že jeho závery boli primerane a správne odôvodnené s ohľadom na všetky relevantné okolnosti prípadu.
41. Žalovaný dal do pozornosti, že slovný prvok „Barber“ v prihlásenom označení je bežne známy a
používaný výraz na slovenskom trhu, označujúci pánskeho kaderníka alebo holiča, pričom holičstvá sú
často označované ako „Barber shopy“. Nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že slovo „Barber“

nie je bežné a má len čiastočnú rozlišovaciu spôsobilosť. Žalovaný zdôraznil, že „Barber“ pochádza zo
základnej anglickej slovnej zásoby a význam je relevantnému spotrebiteľovi známy, pričom zastaraný
slovenský výraz „barbier“ tento význam potvrdzuje. Vzhľadom na to považoval „Barber“ za opisný prvok
bez rozlišovacej spôsobilosti, ktorý nemohol prispievať k odlíšeniu prihláseného označenia od kolíznych.
42. Žalovaný dospel k záveru, že pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršou

ochrannou známkou bola reálna aj pri priemernej pozornosti spotrebiteľa. Zdôraznil, že pri nižšej
pozornosti spotrebiteľa by pravdepodobnosť zámeny bola ešte vyššia. Uviedol, že pri posudzovaní
pravdepodobnosti zámeny dodržal všetky zásady, zvážil zhodnosť a podobnosť tovarov a služieb,
podobnosť označení, rozlišovaciu spôsobilosť prvkov, ako aj relevantnú verejnosť a jej pozornosť.
Poukázal, že nesúhlas žalobcu s výsledkom posúdenia neznamenal nezákonný postup zo strany

žalovaného.
43. Žalovaný považoval argument žalobcu o rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-251/95
zanerelevantný,keďžežalobcaneuviedolkonkrétnepochybenia.Žalovanýtvrdil,žepostupovalvsúlade
so závermi tohto rozhodnutia, pričom zohľadnil špecifiká posudzovaného prípadu a platné zákonné
ustanovenia. K poukazu na rozhodnutie EUIPO vo veci B 3 079 878 žalovaný uviedol, že každý prípad

sa posudzuje individuálne a závery z iného konania nemožno automaticky aplikovať. Zdôraznil, že
predmetné označenia v inom prípade neboli zhodné ani podobné, a preto tieto závery neboli pre jeho
rozhodnutie relevantné. Žalovaný tiež pripomenul, že sa riadil zákonom o ochranných známkach a nie
je viazaný rozhodnutiami iných úradov.
44. Záverom žalovaný konštatoval, že úrad na prvom aj druhom stupni riadne a logicky odôvodnil

rozhodnutia, pričom zohľadnil všetky podstatné skutočnosti vedúce k zamietnutiu prihlášky ochrannej
známky č. POZ 70-2021. Napadnuté rozhodnutie vydal v súlade s platnými právnymi predpismi a na
základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Argumenty žalobcu, ktoré sa snažili spochybniť závery
žalovaného, považoval za nerelevantné a neopodstatnené. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby
súd žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zamietol.

45. Žalobca nevyužil právo podať repliku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
46. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe správnej žaloby v
režime § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”) zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je v súlade
so zákonom, preto správnu žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo
veci bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadeniepojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu oznámené dňa od 11.11.2025 do 19.12.2025.

47. Správny súd uvádza, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,

v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemôže žalobné body sám
dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívnych spisov, či napadnutých rozhodnutí. Správny
súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých
rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.
48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. POZ 70-2021/II-52-2023 zo dňa 19. októbra

2023 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o rozklade
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. č. POZ 70-2021/N-13-2022 zo dňa 11. februára 2022 tak,
že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov v spojení s § 7 písm. a) bod 2. zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení
neskorších predpisov rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie č. POZ 70-2021/N-13-2022 zo dňa 11.

februára 2022 potvrdil.
49. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetom porovnania bolo prihlásené obrazové označenie
vyhotovené v zlatej farbe, tvorené dvomi slovnými prvkami „Savage“ a „Barber“ v štylizovanom type
písma, pod ktorými je umiestnený slovný prvok „INC“ spolu s číselným údajom označujúcim rok 2019.
Prihlásené označenie pozostáva tiež z obrazového prvku v tvare lebky s fúzmi a bradou, pričom napravo

od lebky je umiestnená britva na holenie a naľavo svetelný pútač. V prípade staršej ochrannej známky
ide o slovnú ochrannú známku, ktorá je tvorená jediným slovným prvkom „SAUVAGE“. V súvislosti so
staršou ochrannou známkou je potrebné uviesť, že predmetom jej ochrany je slovo ako také, a preto
nie je rozhodujúce, či je znázornené veľkým alebo malým písmom. V prípade porovnania prihláseného
označenia a staršej ochrannej známky z vizuálneho hľadiska žalovaný uviedol, že obidve označenia

pozostávajú z podobných slovných prvkov „Savage“ vs. „SAUVAGE“, ktorý je zároveň jediným prvkom
staršej ochrannej známky. Uvedené slovné prvky sa od seba líšia len vo vynechaní samohlásky „u“ v
prihlásenom označení a čiastočne tiež tým, že slovo „Savage“ v prihlásenom označení je znázornené v
úprave. Táto sa však zásadnejším spôsobom neodlišuje od štandardného tlačeného písma. Prihlásené
označenie je na rozdiel od staršej ochrannej známky tvorené aj ďalšími slovnými a obrazovými prvkami

ako bolo uvedené skôr pri opise označení. V tejto súvislosti možno poznamenať, že slovný prvok „INC“
a číselný údaj „2019“ v prihlásenom označení sú, vzhľadom na svoju veľkosť v porovnaní so slovným
spojením „Savage Barber“ a vyobrazením lebky s fúzmi a bradou, oveľa menej výrazné. V prihlásenom
označení je naviac použitá zlatá farba a jeho slovné prvky „Savage“ a „Barber“ sú vyobrazené v určitej
grafickej úprave. Orgán rozhodujúci o rozklade zastáva názor, že vzhľadom na prítomnosť podobných

slovných prvkov v kolíznych označeniach „Savage“ vs. „SAUVAGE“, napriek uvedeným odlišnostiam
porovnávaných označení, je ich vizuálnu podobnosť, aj keď v nižšej miere, potrebné pripustiť. Čo sa týka
fonetického porovnania prihláseného označenia a staršej ochrannej známky, žalovaný skonštatoval, že
nie je sporné, že porovnávané označenia budú reprodukované na základe ich slovných prvkov, pričom
je nepravdepodobné, že by spotrebitelia v prípade prihláseného označenia vyslovovali slovný prvok

„INC“ a číselný údaj 2019, a to vzhľadom na ich veľkosť. Porovnávané označenia budú priemerným
spotrebiteľom reprodukované ako „savage barber“ vs. „sauvage“. Pokiaľ bude spotrebiteľ ovládať
anglický, príp. francúzsky jazyk, porovnávané označenia podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade
budú vyslovené buď ako „savidž barber“ vs. „savidž“, resp. ako „sováž barber“ vs. „sováž“, teda
výslovnosťou v jednom z týchto jazykov. Vzhľadom na uvedené je tak podľa orgánu rozhodujúceho o

rozklade potrebné konštatovať, že prihlásené označenie a staršia ochranná známka sú z fonetického
hľadiska podobné. V súvislosti s porovnaním prihláseného označenia a staršej ochrannej známky zo
sémantického hľadiska, žalovaný skonštatoval, že pri sémantickom vnímaní označení spotrebiteľom
je dôležité, či prvky tvoriace porovnávané označenia majú pre neho konkrétny význam. Pokiaľ ide o
slovné prvky „Savage“ vs. „SAUVAGE“ v kolíznych označeniach, priemerný spotrebiteľ pravdepodobne

nebude poznať ich význam, a to s ohľadom na skutočnosť, že nejde o slová zo základnej slovnej
zásoby anglického, resp. francúzskeho jazyka. Prihlásené označenie zároveň pozostáva jednak zo
slovného prvku „Barber“, ktorý je používaný v hovorovej reči vo význame „holič“, ako aj z obrazových
prvkov (z lebky so zvýraznenými fúzmi a bradou, britvy na holenie a svetelného pútača typickéhopre „barber shopy“), ktoré podporujú význam slovného prvku „Barber“. Slovnému prvku „INC“ v
prihlásenomoznačenípodľaorgánurozhodujúcehoorozkladenepriradípriemernýslovenskýspotrebiteľ
žiadny význam, prípadne tento môže byť vnímaný ako skratka slova „incorporated“, ktoré označuje

právnu formu zahraničnej spoločnosti, a pokiaľ ide o číselný údaj 2019, tento bude vnímaný ako
označenie roku. V uvedenom prípade je potrebné kolízne označenia zo sémantického hľadiska podľa
orgánu rozhodujúceho o rozklade považovať za nepodobné. Ak spotrebiteľ bude poznať význam
slovných prvkov „Savage“/„SAUVAGE“, je potrebné kolíznym označeniam priznať čiastočnú sémantickú
podobnosť. Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny bolo potrebné vyhodnotiť

relevantnú spotrebiteľskú verejnosť s ohľadom na charakter kolíznych tovarov a služieb, pričom, ako
správne uviedol prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí, priemerný spotrebiteľ sa má považovať
za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, pričom miera jeho pozornosti sa
môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov či služieb. Žalovaný zastáva názor, že
príslušnú skupinu verejnosti tvorí vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám v triedach 3 a 44
medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré predstavujú rôzne farby, laky a vosky na vlasy, fúzy

a bradu, ako aj kadernícke služby, implantovanie vlasov a prenájom kaderníckych prístrojov, široká
spotrebiteľská verejnosť s nižším až priemerným stupňom pozornosti. V rámci celkového hodnotenia
pravdepodobnosti zámeny je popri okolnostiach, akými sú miera podobnosti kolíznych tovarov a
služieb, miera podobnosti porovnávaných označení či stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa,
potrebné zobrať do úvahy aj rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky, ako aj rozlišovaciu

spôsobilosť prvkov prihláseného označenia. Vo všeobecnosti totiž platí, že prvkom s nízkou rozlišovacou
spôsobilosťoualebobezrozlišovacejspôsobilostispotrebiteliavenujúnižšiupozornosťakodištinktívnym
prvkom, prostredníctvom ktorých dokážu identifikovať obchodný pôvod tovarov alebo služieb. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že slovné prvky porovnávaných označení „SAUVAGE“ vs. „Savage“
predstavujú vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám prvky s priemernou rozlišovacou spôsobilosťou,

pretože priamo neopisujú žiadnu z ich vlastností. Pokiaľ ide o slovný prvok prihláseného označenia
„Barber“, tento je potrebné považovať za prvok bez rozlišovacej spôsobilosti, pretože priamo opisuje
druh služieb a zároveň tovarov poskytovaných v spojitosti s kolíznymi službami. Prvky „INC“ a „2019“
budú tiež vnímané ako informatívne, a teda spotrebiteľ im nebude venovať pozornosť pri určovaní
obchodného pôvodu tovarov a služieb. Pokiaľ ide o celkové zhodnotenie pravdepodobnosti zámeny,

žalovaný skonštatoval, že pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršou ochrannou
známkou je na strane spotrebiteľa vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré boli posúdené ako zhodné
alebo podobné, reálna. Porovnávané označenia boli vyhodnotené ako podobné z fonetického hľadiska
a podobné v nižšej miere z vizuálneho hľadiska. Pokiaľ ide o sémantické hľadisko, prihlásené
označenie a staršia ochranná známka boli vyhodnotené ako nepodobné, príp. ak spotrebiteľ bude

poznať význam slovných prvkov „Savage/SAUVAGE“, ktorými sú porovnávané označenia tvorené, je
potrebné kolíznym označeniam priznať čiastočnú sémantickú podobnosť. Zistená podobnosť kolíznych
označení zo všetkých troch hľadísk je pritom založená na prítomnosti podobného slovného prvku
„Savage/SAUVAGE“ v porovnávaných označeniach, ktorý má vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám
priemernú rozlišovaciu spôsobilosť a je zároveň jediným prvkom staršej ochrannej známky. Rozdiel

v uvedených slovných prvkoch spočívajúci vo vynechaní samohlásky „u“ v prihlásenom označení si
priemerný spotrebiteľ nemusí všimnúť a nemusí si tento rozdiel uchovať v pamäti. Pokiaľ ide o slovný
prvok „Barber“ v prihlásenom označení, keďže tento nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu ku
kolíznym tovarom a službám, spotrebiteľ sa podľa neho nebude na trhu orientovať. Obrazové prvky,
ktorými je prihlásené označenie tvorené, nedokážu podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade zabrániť

zámene porovnávaných označení, vzhľadom na to, že len podporujú význam slovného prvku „Barber“,
pričom v prípade, že označenia obsahujú slovný aj obrazový prvok, spotrebiteľ bude prednostne vnímať
slovné prvky, pomocou ktorých na označenia odkazuje. Čo sa týka slovného prvku „INC“ a číselného
údaju 2019, tieto rovnako, vzhľadom skutočnosť, že sú prvkami informatívneho charakteru, nebudú
prispievať k odlíšeniu porovnávaných označení. Vzhľadom na uvedené orgán rozhodujúci o rozklade

konštatuje, že medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť
zámeny v zmysle § 7 písm. a) bod 2. zákona o ochranných známkach vo vzťahu ku všetkým tovarom
a službám prihláseného označenia, ktorých sa podané námietky týkali a ktoré boli posúdené ako
zhodné alebo podobné s tovarmi staršej ochrannej známky. Pokiaľ ide o argument prihlasovateľa, že
slovo „divoký“, či už v anglickej verzii „savage“ alebo francúzskej verzii „sauvage“, nebude možné už

takmer vôbec použiť v súvislosti s kolíznymi tovarmi a službami, orgán rozhodujúci o rozklade uvádza
nasledujúce.Aksubjektjemajiteľomstaršiehopráva(vpreskúmavanomprípadenamietateľjemajiteľom
staršej ochrannej známky), v prípade, že by jeho staršie právo mohlo byť ohrozené alebo poškodené
zápisomneskoršiehooznačeniadoregistraochrannýchznámok,jeoprávnenýsiuplatniťochranusvojhopráva. Zároveň samotná skutočnosť, že namietateľ bol v predmetnom námietkovom konaní úspešný,
neznamená, že slovo „savage“/„sauvage“ nemôže byť súčasťou inej ochrannej známky.
50. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32
až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
51. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ochranných známkach úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania
a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.
52. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ochranných známkach ak tento zákon neustanovuje inak, proti

rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný
rozklad má odkladný účinok.
53. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochranných známkach pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho
rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach
spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.
54. Podľa § 31 ods. 4 zákona o ochranných známkach ak úrad v konaní o námietkach zistí, že zápisu

označenia do registra bráni niektorý z dôvodov uplatnených podľa § 7, prihlášku zamietne. Ak sa dôvody
na zamietnutie prihlášky týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre
tieto tovary alebo služby.
55. Podľa § 7 písm. a) bod 2. zákona o ochranných známkach označenie sa nezapíše do registra na
základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej

známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti
alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú,
existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj
pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
56. Na úvod správny súd považuje za potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy

regulujúce konanie pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je
teda zverené zákonné zmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia
ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody
zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do
registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl.

4 smernice 2015/2436/EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu
a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych
dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v
smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú
výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do

registra, a správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny
dvor EÚ, prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho
konania. Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie
na zistený skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci
(pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody

sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a
zároveňjesúčasťoudôvodupodpísm.a)ods.1citovanéhoustanovenia].Napriektomu,podľajudikatúry
Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý
od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).

57. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od
počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen
odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä
umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi
zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu

orientáciunatrhuatvorbujehorozhodnutiaovýberevhodnejspotrebiteľskejstratégie.SlovamiSúdneho
dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb
spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať
tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22;
C-39/97,bod28).Nato,abyochrannáznámkamohlaplniťsvojupodstatnúúlohuvsystémenenarušenej

hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby
označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich
kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom aslužbám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú
tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia [C-363/99, bod 34 a tam citovaná
judikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu

objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia,
ktorémábyťzapísanéakoochrannáznámka.Napokonpriposudzovanírozlišovacejspôsobilostinesmie
chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré
označenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť.
Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001

znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis
žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo
túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov [pozri rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/
ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia
spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo
službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou

verejnosti [pozri rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených
pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu
spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť
základnú funkciu ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná
známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom

nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber,
ak sa ukáže ako negatívna [rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL),
T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri tiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT),
T-471/07,EU:T:2009:328,bod14acitovanújudikatúru,az13.marca2024,QualityFirst/EUIPO(MORE-
BIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Ďalším významným

rozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent-
und Markenamt, kde súdny dvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti
ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého
zápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti

a okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky.
V prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na
zvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo
význam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je
potrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú

vnímané relevantnou skupinou verejnosti.

58. Žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho
hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia
natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre

ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne
ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho
výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou
orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb

iných osôb. Správny súd si tiež dovoľuje poukázať aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č.
j. 7 As 35/2011 - 246 ve věci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit
relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem.
Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí
označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek

plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…)
Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se
žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných
vlastností jejich vlastního zboží“.

59. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Ak naopak
cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia
spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný
spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčnéhooznačenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej
skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť
s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať

pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a
široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa
nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na
ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo
služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako

ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod
zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého
zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré
sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú
predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo
služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49

až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej
známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a
aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a
preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v
bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor

tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho
zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50;
C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu
označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako
opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo

označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako
označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či
označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k
životnémuprostrediuanezaťažujúho(T-328/11,bod45).Zuvedenéhovyplýva,žeoznačeniemáopisný
charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami,

ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z
vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný
charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka
zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie
tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd

podporne poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo
dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“,
nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu
spôsobilosť.

60. V prejednávanom prípade dospeli orgány verejnej správy k záveru súladnému so zákonom, keď
uzavreli, že celkové zhodnotenie pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení s poukazom na
závery týkajúce sa porovnania prihláseného označenia a staršej ochrannej známky z jednotlivých
hľadísk, s ohľadom na závery posúdenia zhodnosti a podobnosti kolíznych tovarov a služieb, ako aj
berúc do úvahy, že pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou

je na strane spotrebiteľa aj pri priemernej pozornosti reálna, a teda ak spotrebiteľ bude výberu
kolíznych tovarov a služieb venovať len nižšiu pozornosť, pravdepodobnosť zámeny tovarov a služieb
označených prihlásených označením a staršou ochrannou známkou bude ešte vyššia. V tejto
súvislosti správny súd uvádza, že v administratívnom konaní boli dodržané všetky zásady posudzovania
pravdepodobnosti zámeny, boli posúdené všetky relevantné okolnosti, t.j. zhodnosť, miera podobnosti

kolíznych tovarov a služieb, miera podobnosti porovnávaných označení, stupeň pozornosti priemerného
spotrebiteľa a rozlišovacia spôsobilosť jednotlivých prvkov posudzovaných označení. Pokiaľ ide o záver
už prvostupňového orgánu o zhodnosti kolíznych tovarov v triede 3, tento nebol žalobcom ani v podanom
rozklade spochybnený. Čo sa týka porovnania služieb prihláseného označenia nárokovaných v triede
44 medzinárodného triedenia tovarov a služieb s tovarmi staršej ochrannej známky. Toto porovnanie

žalobca v už podanom rozklade ako aj v správnej žalobe namietal , avšak neuviedol žiadne konkrétne
argumenty týkajúce sa posúdenia ich podobnosti s tovarmi staršej ochrannej známky. Podľa názoru
správneho súdu z administratívneho konania vyplynulo, že služby prihláseného označenia nárokované
v triede 44 predstavujú služby, pri ktorých sa používajú tovary, pre ktoré je v triede 3 zapísaná staršiaochranná známka, teda v predmetnom prípade ide o súvisiace tovary a služby, je potrebné súhlasiť so
záverom prvostupňového orgánu o ich podobnosti.

61. Správny súd záverom poukazuje na to, že zákon o ochranných známkach upravuje práva
a povinnosti správneho orgánu a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Aj
z dôvodovej správy k zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „ustanovenie § 52 zákona
o ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa
striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti

konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania
podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie
upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží
zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd
podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011,
ktorého závery o dokazovaní v konaní pred úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej

právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle
ktorých „účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len
skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže

byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom,
aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k
veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať
nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť
a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie

pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom
nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej
výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné
výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“.

62. Vzhľadom na uvedené správny súd správnu žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú.
63. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny
súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.

64. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.