Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/849/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206226
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1615206226.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou A. B. C., v právnej veci žalobcov: 1. D. E., nar.: 15.01.1952, F.

XXX/X, XXX XX E., 2. G. E., nar.: 11.04.1957, F. XXX/X, XXX XX E., 3. F. H., nar. XX.XX.XXXX, F.
XXXX/XX, XXX XX E., 4. I. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX E., všetci zast.: Mgr. Katarína
Berkešová, advokátka, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: J. F., nar.: 01.09.1958, F. XXX/
X, XXX XX E., zast. Mgr. Dušan Zatkalík, advokát, Ľudovíta Fullu 9/A, 841 05 Bratislava, o uloženie
povinnosti zdržať sa používania záhradnej pece, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť z d r ž a ť s a používania záhradnej pece nachádzajúcej
sa na pozemku s parc. č. XXXX/XX o výmere 575 m2 - záhrady, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX

vedenom pre okres Malacky, obec E., katastrálne územie E., na účely údenia potravín, a to s výnimkou
používania na údenie potravín v každom kalendárnom roku:

- po dobu druhého piatku v mesiaci február od 08,00 hod. do druhej soboty v mesiaci február do 20,00
hod.,
- po dobu druhého štvrtku v mesiaci apríl od 08,00 hod. do druhého piatku v mesiaci apríl do 20,00 hod. a
- po dobu druhého piatku v mesiaci november od 08,00 hod. do druhej soboty v mesiaci november do

20,00 hod.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobcu žalobcov z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa27.05.2015žalobcoviapožadovali,abysúdžalovanémuuložilpovinnosť
zdržať sa používania záhradnej pece (udiarne) nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXXX/XX o
výmere 575 m2 - záhrady, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres A., obec E.,

katastrálne územie E. (ďalej tiež len ako „Pozemok žalovaného“ a záhradná pec tiež len ako „Pec“ alebo
„Záhradná pec“), ktorá pri prevádzke nad mieru primeranú pomerom zasahuje dymom a pachom na
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., obci E., katastrálnom území E., zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako pozemok s parc. č. XXXX/XXX o výmere 357 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok
s parc. č. XXXX/XXX o výmere 138 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinného domu so
súpisným číslom XXX, postavená na pozemku s parc. č. XXXX/XXX (ďalej tiež len ako „Nehnuteľnosti
1“), ako aj na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., obci E., katastrálnom území E., zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok s parc. č. XXXX/XXX o výmere 88 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pozemok s parc. č. XXXX/XXX o výmere 116 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok s
parc.č.XXXX/XXXovýmere12m2-zastavanéplochyanádvoriaastavbarodinnéhodomusosúpisným
číslom XXXX, postavená na pozemku s parc. č. XXXX/XXX (ďalej tiež len ako „Nehnuteľnosti 2“).2. V odôvodnení žaloby bolo uvedené, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
Nehnuteľností 1, žalobkyňa v 3. rade je vlastníkom Nehnuteľností 2 a žalovaný je vlastníkom

nehnuteľností, ktoré susedia s Nehnuteľnosťami 2, nachádzajú sa v okrese A., obci E., katastrálnom
území E. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „C“ s parc. č. XXXX/X o
výmere 287 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere
575 m2 - záhrady a stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku s parc.
č. XXXX/X (ďalej ako „Nehnuteľnosti 3“). Žalobcovia v 1. a 2. rade bývajú v Nehnuteľnostiach 1, ktoré

susedia s Nehnuteľnosťami 2, kde býva ich dcéra – žalobkyňa v 3. rade s jej manželom – žalobcom v 4.
rade spolu s ich dvoma malými deťmi. Žalovaný si v roku 2006 postavil udiareň, na ktorej začal údiť pre
vlastnúpotrebu.Žalobcoviasichcelizachovaťdobrésusedskévzťahy,ajkeďúdenieimnebolopríjemné.
Nakoľko však žalovaný začal údiť na svojom pozemku oveľa častejšie, ako bolo ústne dohodnuté a
nestačil ústny pohovor na vyriešenie situácie, podal žalobca v 1. rade dňa 12.02.2007 návrh na zmier
(ďalejlen„Návrhnazmier“),vktoromnavrhovalpodmienky,priktorýchnebudemaťžiadnenámietkyvoči

údeniu, a to vybudovanie komínu, odvádzanie splaškov do žumpy a určenie dvoch dní údenia v týždni.
Žalovaný dva dni údenia v týždni nedodržiaval. Takisto žalobcovia požadovali, aby žalovaný žalobcom
vždy zavolal, keď bude údiť, čo žalovaný odmietol. Žalobcovia sa chceli dohodnúť hlavne pre zachovanie
dobrých susedských vzťahov a chceli, aby prestal údiť, lebo podmienky, za ktorých ich sused údil, boli
čímďalejneznesiteľnejšie.Vtenistýdeň12.02.2007podaltaktiežžalobcav1.radesťažnosťnaMestský

úrad v E., odbor životného prostredia (ďalej len „Sťažnosť 1“), ktorou sa domáhal prešetrenia a zaujatia
stanoviska podľa predpisov o ochrane životného prostredia, pretože žalobcovia mali pravidelne vyúdenú
obývačku, spálňu, detské izby aj dvor. Okrem toho mali zdravotné problémy respiračného alebo
zažívaciehocharakteru,boliobmedzovanívovetraníiziebotvorenímokien,tiežnemohlivyvešaťbielizeň
vonku, lebo hneď zasmradla. Nemohli sa zdržiavať na dvore, ani deti pustiť hrať sa na dvor. Žalobca v 1.

rade sa 10.04.2007 rozhodol napísať opätovnú sťažnosť, nakoľko na prvú sťažnosť nedostal odpoveď.
Tentoraz ju adresoval primátorovi E. (ďalej len „Sťažnosť 2“) a opísal v nej aj incident, ktorý sa stal medzi
ním a žalovaným dňa 08.04.2007 na Veľkonočnú nedeľu, pri ktorom tento hrubo osočoval žalobkyňu v
2. rade a v 3. rade a vyhrážal sa v podnapitom stave s nožom v ruke na hranici pozemku, kde v tom
čase nebol ešte ukončený plot, že žalobcov všetkých pozabíja, poškriabe autá a porozbíja okná, na

čo naňho zavolal žalobca v 1. rade mestskú políciu, ktorá však situáciu neriešila. Žalobca v 1. rade v
Sťažnosti 2 taktiež podotkol, že v prípade žalovaného sa nejedná o udiareň na súkromné účely, pretože
sa údi skoro každý deň a noc, žalovaný má v dome veľkovýrobu mäsiarskych výrobkov, ktorú pravidelne
prevádzkuje pre celé B.. Nemá ani vybavenie a podmienky, pretože po dvore behajú psy, hlodavce a je
tam veľký výskyt múch mäsiarok. Žalobca v 1. rade dňa 13.04.2007 podal podnet na Mestský úrad v E.

na preverenie podnikateľskej činnosti žalovaného. Dňa 17.04.2007 vydal Mestský úrad oznámenie o
vybavení sťažnosti (ďalej len „Oznámenie 1“), v ktorom konštatoval, že žalovaný dňa 19.02.2007 podal
na stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby - umiestnenie záhradnej pece na pevné palivo. Nakoľko
ide o malý zdroj znečistenia ovzdušia (ďalej tiež len „MZZO“), netreba stavebné povolenie. Pre stále
nevyriešenú situáciu sa žalobca v 1. rade rozhodol dňa 27.04.2007 podať oznámenie Mestu E., VŽP -

ochrana ovzdušia (ďalej len „Oznámenie 2“), ktorým Návrh na zmier definitívne zrušil a kde žiadal, aby
sa postupovalo podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia (ďalej len „zákon o ovzduší“), nakoľko
sa nejedná o záhradnú pec, ale o udiareň, v ktorej sa neprestajne údi. Žalobcovia dňa 23.07.2007
podali opakovanú sťažnosť na Mestský úrad v E., odbor výstavby a životného prostredia (ďalej len
„Sťažnosť 3“). V tejto Sťažnosti 3 žalobcovia žiadali o vysvetlenie pojmu záhradná pec, ďalej žiadali

o kópiu stavebného a kolaudačného rozhodnutia, kontrolu hygienikom a kontrolu stavby z odboru
životného prostredia. Taktiež žiadali o zastavenie činnosti žalovaného natrvalo. Odôvodnili to tým, že
nie je vybudovaný žiaden septik a používaná voda tečie von na pole pred domami, pričom sa z nej
kotia muchy a tiež je v dôsledku toho zvýšený výskyt hlodavcov. Na peci je síce vybudovaný komín,
ale cez neho prechádza minimálne množstvo dymu, pretože dym vychádza zospodu stavby, a zároveň

táto stavba nemá dostatočné základy, aby bol na nej vybudovaný taký vysoký komín. Na Sťažnosť 3
Mestský úrad odpovedal informáciou o priebehu konania zo dňa 31.08.2007 (ďalej len „Odpoveď 2“), kde
oznámil výsledok prešetrenia prevádzky záhradnej pece, ktoré začalo dňa 26.07.2007. V oznámení bolo
uvedené, že žalovaný mal vydané povolenie na umiestnenie drobnej stavby, povolenie na umiestnenie
MZZO a taktiež súhlas na prevádzku MZZO, nakoľko splnil požiadavky zabezpečenia rozptylu emisii

znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 6 vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z., v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Vyhláška“). V spomínanej Vyhláške sú určené emisné limity pre znečisťujúce látky
v zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy, avšak úrad uviedol, že nedisponuje technickými
prostriedkami na meranie, a preto požiadal o stanovisko Ministerstvo životného prostredia Slovenskejrepubliky (ďalej len „MŽP“), odbor ochrany životného prostredia, ktoré ešte nebolo vydané. Žalobcovia
nesúhlasili s Odpoveďou 2, a preto podali dňa 10.09.2007 odvolanie voči priebehu konania na Obvodný
úrad životného prostredia v A. a taktiež na MŽP, sekciu kvality životného prostredia. Po podaní výzvy

na doplnenie údajov o MZZO žalovaným zo dňa 17.09.2007 a po ústnom pojednávaní konanom dňa
26.10.2007 na Mestskom úrade, vydal Mestský úrad dňa 31.12.2007 Stanovisko k Sťažnosti 3 na
znečisťovanie ovzdušia prevádzkou záhradnej pece (ďalej len „Stanovisko“). V Stanovisku bolo zistené,
že MZZO spĺňa podmienky zabezpečenia rozptylu emisii znečisťujúcich látok uvedených vo Vyhláške.
Podľa stanoviska MŽP je neaktuálne posudzovať malý zdroj z hľadiska dodržiavania emisných limitov.

Keďže nedošlo v opakovaných konaniach medzi dotknutými stranami k žiadnej dohode, odporučil úrad
riešenie pomocou iných kompetentných orgánov, prípadne cestou občianskoprávneho konania. Žalobca
v 1. rade a žalovaný sa dňa 27.05.2007 zúčastnili ústneho konania, kde žalobca v 1. rade žiadal v zmysle
§ 5 Občianskeho zákonníka uložiť žalovanému zákaz činnosti - údenia. Dňa 09.06.2009 vydal Mestský
úrad rozhodnutie č.j: K. (ďalej len „Rozhodnutie 1“), ktorým uložil nápravné opatrenie v súlade s § 27
ods. 1 Zákona o ovzduší súvisiace s prevádzkovaním MZZO, v rámci drobnej stavby záhradnej pece na

pevnépalivo-drevonapozemkup.č.XXXX/XXvk.ú.E.prežalovaného,kdemubolovrámciprevádzky
MZZO zakázané používať záhradnú pec na údenie potravín. Uvádzalo sa tam, že prevádzkovateľ síce
predložil technickú správu, z ktorej vyplývalo, že môže ísť o udiareň, ale až po vydaní rozhodnutia o
súhlase s užívaním záhradnej pece, čiže bola len zaevidovaná a tiež že žalovaný nepoužíva predmetný
zdroj v súlade s vydaným rozhodnutím Mestského úradu zo dňa 03.07.2007. Podľa § 20 ods. 1 písm.

a) zákona o ovzduší je prevádzkovateľ povinný prevádzkovať MZZO v súlade s podmienkami určenými
obcou, a taktiež podľa § 20 ods. 1 písm. c) je povinný vykonať opatrenia na nápravu uložené obcou. V
zákonom ustanovenej lehote podal žalovaný odvolanie na Obvodný úrad životného prostredia v A., na
základe ktorého bolo dňa 24.08.2009 vydané rozhodnutie (ďalej len „Rozhodnutie 2“), ktorým odvolací
orgán rozhodol o zrušení a vrátení veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne bolo začaté nové konanie na prvostupňovom orgáne. Dňa 28.09.2009 žalobcovia podali
návrh na vydanie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu v
zmysle § 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“), v ktorom
žiadali vydanie opatrenia spočívajúceho v zákaze prevádzkovať záhradnú pec na údenie až do doby,
kým sa o predmetnej veci nerozhodne. Mestský úrad návrhu vyhovel a dňa 30.10.2009 rozhodol o

vydaní predbežného opatrenia (ďalej len „Rozhodnutie 3“), ktorým zakázal žalovanému používať na
Pozemku žalovaného Záhradnú pec s okamžitou platnosťou odo dna doručenia rozhodnutia až do
doby konečného právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnuté bolo 02.11.2009, kedy mesto
E. vydalo rozhodnutie o uložení opatrenia na nápravu (ďalej len „Rozhodnutie 4“), a to že v súlade
s § 27 ods. 1 Zákona o ovzduší v rámci prevádzky MZZO sa zakazuje používať záhradnú pec na

údenie potravín. Napriek zákazu prevádzkovania záhradnej pece žalovaný opäť v roku 2011 začal údiť.
V marci žalobcovia privolali mestskú políciu, avšak žalovaný sa odvolával, že povolenie už má. Na
základe tejto informácie podali žalobcovia dňa 30.03.2011 podnet na Mestský úrad, v ktorom požadovali
o prekontrolovanie zákazu údenia. Žalobcom bola doručená odpoveď z Mestského úradu zo dňa
26.04.2011, že prebieha konanie na Krajskom súde a Rozhodnutie 4 nenadobudlo právoplatnosť. Dňa

18.10.2011 vydal Obvodný úrad životného prostredia v A. (ďalej len „OÚŽP v A.“) rozhodnutie (ďalej
len „Rozhodnutie 5“), ktorým Rozhodnutie 4 na odvolanie žalovaného zrušuje s tým, že pojmy uvedené
v odôvodnení Rozhodnutia 4 zákon o ovzduší neobsahuje. Podľa zrušujúceho rozhodnutia je Záhradná
pec prevádzkovaná v súlade s platnou legislatívou a na jej zhotovenie boli vydané všetky potrebné
povolenia. Žalobcovia v tejto súvislosti namietli nehodnoverné preukázanie tvrdení v rozhodnutí a tiež že

pred vydaním rozhodnutia nebola vykonaná ďalšia obhliadka a neboli vypočutí žalobcovia. Žalobcovia
podali dňa 12.04.2012 na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v L. (ďalej len „RÚZ“) sťažnosť,
v ktorej sa dovolávali ochrany verejného zdravia a preskúmania predmetného stavu. Rozhodnutie 5
bolo doručené Mestskému úradu dňa 21.10.2011 a nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011. Nakoľko
nebolo žalobcom v rozpore so zákonom doručené, nemohli podať riadny opravný prostriedok v zákonom

stanovenej lehote. Žalobcovia sa dovolávali svojich práv podaním žiadosti o zrušenie rozhodnutia OÚŽP
dňa 18.07.2012 (ďalej len „Žiadosť o zrušenie rozhodnutia“) na Inšpektorát životného prostredia v L.
(ďalej len „IŽPB v L.“). Odpoveď poslal IŽPB dňa 21.09.2012, pričom odporučil obrátiť sa na príslušný
Krajský úrad životného prostredia v L., ktorý je nadriadeným orgánom OÚŽP, nakoľko IŽPB nemá na
zrušenierozhodnutiakompetencie.Keďžesituáciaostalanezmenená,dňa28.06.2013podaližalobcovia

opäť na Mestský úrad v E. žiadosť ohľadom obťažovania a ohrozovania práv suseda, pretože žalovaný
sústavne údil aj v tropických horúčavách. Vyjadrenie k žiadosti Mestského úradu zo dňa 26.09.2013
(ďalej len „Vyjadrenie k žiadosti“), bolo len zhodnotením možného postupu podľa zákona o ovzduší.
Žalobcovia sa veľakrát snažili formou rozhovoru vyriešiť problém priamo so žalovaným, dožadovali sapomoci aj cez Mestskú políciu alebo primátorov E. v roku 2013, 2014 i v roku 2015. Problém však trvá už
9 rokov a žalovaný údi skoro každý deň, aj v noci, a to aj za veľkých horúčav. Žalovaný v Nehnuteľnosti 3
aninebýva,prídevečerokolo21:00-24:00,keďrozkúriaodíde.Vybudovanáudiareňjeveľkýchrozmerov

a zaberá podstatnú časť dvora žalovaného. Žalovaný má pritom povolenie na záhradnú pec, s ktorou
táto udiareň nemá nič spoločné. Sústavne obťažuje svojich susedov - žalobcovia majú stále vydymený
celý dom. Na preukázanie údenia priložili fotografie, na ktorých je vidieť žalovaného dvor s udiarňou,
ako aj dym, ktorý všetkým znepríjemňuje život a vplýva na ich zdravie. Žalobcovia v 2. a v 3. rade a
taktiež synovia I. H. a M. H. majú diagnostikovanú astmu, okrem toho trpia častými infekciami horných

dýchacích ciest a sú vedení v pľúcnej ambulancii. Žalobcovia sú presvedčení, že miera vypúšťania plynu
je pre ľudské zdravie škodlivá. Žalobcovia sa snažili vždy pristupovať priateľskou cestou, ale žalovaný
nemal záujem o rozhovor, bol arogantný a nedalo sa s ním na ničom dohodnúť. Žalobcom neostávalo
nič iné ako sa obrátiť na mesto E.. Mestský úrad im nedokázal pomôcť, nakoľko viacnásobné odpovede
na podania žalobcov boli v prospech žalovaného a vo svojom poslednom Vyjadrení k žiadosti odporučil
obrátiť sa na súd. V lete roku 2014 o pol jedenástej večer žalobcovia navštívili bývalého primátora mesta

E., pána A. N. E., nakoľko žalovaný údil v nočných tropických horúčavách 37 °C a žalobcovia a ich malé
deti mali vydymené izby, lebo predtým ako išli spať, neúdil, okná boli otvorené. Až keď sa začali dusiť,
kašlať, skoro otrávené dymom, žalobcovia zistili, čo sa deje v noci a privolali aj Mestskú políciu, ktorá
nebola ochotná zastaviť nadmerné dymenie s poukazom na vydané povolenie. Dom a izby žalobcovia
nemohli vyvetrať od dymu. Žalovaný odišiel z Nehnuteľnosti 3 domov a dýchať čistý vzduch v dome,

kde býva na A. ulici. Primátor mesta následne zavolal žalovanému, ktorý mu odpovedal slovami, že
príde to zahasiť až po 01:30 hod. a nech skapú a dym nech ide na moslima. Pretože situácia bola
neznesiteľná a neriešiteľná v danej chvíli, vzhľadom na čas a zadymené ovzdušie, deti a žalobcovia sa
museli v noci presunúť spať k rodine. Žalovaný pravidelne údi niekoľkokrát do týždňa, aj cez víkendy,
v neskorých nočných hodinách, čo sa dá v tme ťažko zdokumentovať fotografiami a kamerami. Ani

kompetentné kontrolné úrady nepracujú v noci. Posledné mesiace 2015 žalovaný zaúča do svojich
praktík v údení aj svojho syna J. F. F., ktorý bol 15.05.2015 na danom pozemku žalovaného a následne
nato sa v nočných hodinách cca po 22:00 hod. začalo veľmi dymiť resp. údiť, čo bolo zdokumentované
kamerou a fotografiami. Žalobcovia poukázali na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.1993 sp. zn. 5Cdo 117/93, ktorý vymedzuje, čo treba rozumieť

pod pojmami „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“. Uviedli, že keďže
žalovaný nepoužíva záhradnú pec pre vlastnú potrebu, ale ako udiareň a údi skoro každý deň a tým
vypúšťa dym, ktorý žalobcom znepríjemňuje život, jednoznačne nejde o mieru primeranú pomerom. Zo
skutkového stavu opísaného v žalobe podľa žalobcov vyplýva, že žalovaný neobmedzeným užívaním
záhradnej pece - udiarne zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov a koná v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko ohrozuje zdravie nielen žalobcov v 1. až 4. rade, ale aj zdravie maloletých detí žalobcov
v 3. a 4. rade takmer dennodenne.

3. Žalobcovia spolu so žalobou podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby
súd do skončenia konania vo veci samej zakázal žalovanému používať jeho záhradnú pec (udiareň)

nachádzajúcu sa na Nehnuteľnosti 3. Uznesením č.k. 6C/849/2015-59 zo dňa 26.06.2015 súd návrh
žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, na odvolanie žalobcov však Krajský súd
v Bratislave uznesením č.k. 7Co/561/2015-81 zo dňa 13.10.2015 zamietajúce uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalovanému zakázal do právoplatného skončenia konania vo veci samej jeho
záhradnú pec používať.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcov neuznáva ani čiastočne, považuje
ho za nedôvodný, šikanózny, vykonštruovaný a nemajúci oporu v platnej právnej úprave. Záhradná pec
bola postavená plne v súlade s právnymi predpismi. Spor je vyústením susedských sporov zo strany
žalobcov, najmä žalobcu v 1. rade, ktorému žalovaný roky údil potraviny a nikdy za to nepýtal odplatu.

Žalovaný približne od roku 1970 do 2000 na svojom pozemku v starej, teraz už neexistujúcej záhradnej
peci – udiarni varil pre zvieratá a údieval potraviny, čo je v tejto lokalite bežné. Ide o starú časť E. na
jej konci, kde sú iba rodinné domy a záhrady. Plechová udiareň vtedy patrila starému otcovi žalovaného
a táto nemala žiaden komín. Keď pán E. kúpil pozemok susediaci s pozemkom žalovaného, bola na
ňom tiež záhradná pec, a to pec, ktorá je predmetom tohto sporu. Pán E. pre ňu nemal využitie, tak ju

daroval svojmu susedovi, ktorý ju opravil, sfunkčnil, používal a pravidelne údil pre svoju potrebu i pre
pána E.. Tento stav trval približne v období rokov 2003-2006 a nikomu nevadil, pričom v tom období
pec nemala žiaden komín. V roku 2007 začal pán E. stavať na svojom pozemku rodinný dom, pričom
nechcel dodržať predpísané vzdialenosti medzi susedmi a požiadal žalovaného, aby mu umožnil stavaťna hranici s jeho pozemkom a umiestniť okná na stranu k žalovanému, ako aj na dom spraviť strechu,
ktorá bude o 45 cm presahovať na pozemok žalovaného. Žalovaný súhlasil s tým, že sa strany dohodli
na tom, že žalobca svoj pozemok oplotí, čo do dnešného dňa nie je úplne dokončené a že bude tiež

súhlasiť s tým, aby žalovaný používal svoju záhradnú pec pod podmienkou, že žalovaný k nej dobuduje
komín. Žalovaný svoju časť dohody dodržal a záhradnú pec dostaval v zmysle projektovej dokumentácie
a v súlade s povolením Mesta E.. Zo strany žalobcu v 1. rade jeho prísľuby neboli zrealizované (oplotenie
nie je dokončené), keďže mal však už dostavané, začal sa bezdôvodne sťažovať na žalovaného. Toto
bolo umocnené aj tým, že žalovaný viackrát vytýkal žalobcovi v 1. rade, že vypúšťa svoju žumpu

priamo hadicou cez cestu do priľahlého poľa, medzi stranami boli spory aj týkajúce sa vody na ceste či
kamery na nehnuteľnostiach žalovaného. Každá nehnuteľnosť v okolí, vrátane nehnuteľností žalobcov,
má komín na tuhé palivo, ktorý sa aj reálne využíva. Záhradná pec má komín minimálne na úrovni
komínov ostatných nehnuteľností a komín žalobcov dokonca prevyšuje. Z predmetnej záhradnej pece
nemôže byť viac dymu, popolčeka či iného znečistenia ako pri prevádzkovaní krbu ktoréhokoľvek zo
susedov. Žalovaný nijako práva žalobcov neobmedzuje, naopak, títo sústavnými urážkami, ohováraním

a sťažnosťami šikanóznym spôsobom obmedzujú žalovaného. Žalovaný záhradnú pec určite nepoužíva
nad rámec vymedzený platnými právnymi predpismi, teda nad mieru primeranú pomerom. Predmetná
záhradná pec slúži na prípravu potravín, stravy pre psa a iné zvieratá, pričom od počiatku bola na takýto
spôsob aj navrhnutá a postavená. Nie je možné od žalovaného požadovať úplné nepoužívanie jeho
pece, do ktorej investoval finančné prostriedky, aby bola čo najmenej obťažujúca pre jeho okolie a ktorá

spĺňa všetky platné požiadavky na jej prevádzku. Žalobcovia nie sú ochotní tolerovať to, čo robia aj
oni sami, prípadne, čo je a bolo bežné v danej lokalite. Žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný pec
využíval neprimerane alebo že by prekračoval stanovené limity viažuce sa na znečisťovanie ovzdušia.
Zdravotné problémy žalobcov a ich rodinných príslušníkov nemajú súvis s používaním záhradnej pece
a v okolí sú podobní a aj oveľa väčší znečisťovatelia ovzdušia ako žalovaný (ostatní susedia, diaľnica,

Volkswagen). Tvrdenia žalobcov o veľkovýrobe mäsa zo strany žalovaného sú žalobcami vymyslené.
Žalovaný záhradnú pec používa na svoje súkromné aktivity, nie na podnikanie či zárobkovú činnosť.
Taktiež nie je pravdou, že by záhradná pec bola veľkých rozmerov a zaberala podstatnú časť dvora,
keďže je postavená v súlade s projektom a má maximálne rozmery 2 metre na šírku a 1,4 metra na hĺbku,
teda zaberá plochu max. 2,8 m2, čo je 0,3248 % z plochy výmer parciel žalovaného. Výška komína

záhradnej pece je 9 metrov a pec je vzdialená od okolitých stavieb viac ako 10 metrov, od plotu žalobcov
je vzdialená približne 11 metrov. Žalovaný žiada žalobu v celosti zamietnuť.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade v replike uviedli, že žalovaný na adrese F. XXX/X K. E. nebýva, keďže býva
spolu so svojou rodinou na A. ulici. Na F. chodí len zapáliť záhradnú pec a strpčovať život žalobcom.

Žaloba bola postavená na tom, že žalovaný žalobcov vyúdzoval v neúnosnom rozsahu po celý rok. Od
leta 2015, kedy mu bol udelený zákaz, je medzi stranami pokoj, takže medzi nimi žiadne spory nie sú
ažalobcomskutočnevadílentendymzúdenia.Žalobcoviv1.radežalovanýdlhérokyneúdil,vminulosti
mu vyúdil maximálne dvakrát, aj to ešte koncom 90-tych rokov. Žalovaný mal v roku 1970 dvanásť rokov
a na danom mieste žili jeho starí rodičia. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa na F. nasťahovali v roku 1981 a ich

susedmi boli starí rodičia žalovaného. Stará udiareň vtedy na pozemkoch bola, jednalo sa o drevenú
zvnútra oplechovanú búdku vo veľkosti klasického suchého záchoda. Vtedy bola z času na čas, asi dva-
až trikrát do roka zabíjačka, kedy sa údilo, pričom to vždy bolo v zime. To žalobcom nevadilo, pretože
to bolo v zime a nie často. V minulosti bola E. dedinou, kde ľudia chovali prasce a hydinu, dnes je
však už mestom a považuje sa za predmestie L.. Dnes už nie je pravdou ani, že by F. bola poslednou

ulicou v E. a bez ohľadu na to tu žijú tu majúci také isté práva ako ľudia v centre. Údenie začalo byť
problémom až v roku 2005, a to nie pre stavbu domu dcéry žalobcu v 1. rade, ale preto, že žalovaný
začal údiť vo veľkom všetkým svojim kamarátom na rôzne podujatia, do prevádzok a obchodov. Vyslúžil
si aj prezývku „Údenár“. Žalovaný si pec vybavil bez súhlasu susedov. Oplotenie zo strany žalobkyne v 3.
rade je riadne dobudované a funkčné. Komíny, ktoré spomína žalovaný, že sa nachádzajú na domoch

v okolí, nekúria v lete a nesmradia údením mäsa, z ktorého napáchne všetko prádlo a celý dom zvonku
i zvnútra. Žalobcovia o rozhodnutí zo dňa 03.07.2007 nevedeli, toto bolo vydané len žalovanému, a preto
sa nemohli proti nemu odvolať. V rozhodnutí sa však ani nepíše o údení, čo znamená že pec nebola
pre tieto účely vybudovaná alebo žalovaný zavádzal úrady. Pri kontrolách Okresného úradu či z hygieny
a ochrany ovzdušia bolo všetko v poriadku, pretože kontrola sa ohlásila dopredu a žalovaný zatiaľ vyčistil

dvor a odpratal všetky dôkazy, navyše v peci zapálil len jedno polienko. Žalobcom v 1. a 2. rade nezáleží
na tom, či žalovaný údi pre podnikateľské účely alebo pre súkromné, vadí im dym a smrad a žiadajú
vydať definitívny zákaz používania záhradnej pece.6. Žalobcovia v 3. a 4. rade v replike uviedli, že sa so žalovaným snažili ústne i písomne spor vyriešiť
mimosúdne, žalovaný však iniciatívu žalobkyne v 3. rade odmietal, údil rôzne dni bez ohľadu na
akékoľvek potreby žalobcov a údenie zintenzívňoval. Obdobie rokov 1970 až 2000 je pre tento spor

irelevantné, avšak žalobcovia v 1. a 2. rade sa na danú ulicu nasťahovali až v roku 1981, žalobkyňa
v 3. rade na nej vyrastala a so žalobcom v 4. rade začali stavať dom v roku 2002. Aktuálne problémy
medzi stranami nastali v roku 2007, a to v dôsledku správania žalovaného, ktorý nad primeranú mieru
obťažoval žalobcov neustálym údením. Údenie v predmetnej lokalite v rozpore s tvrdeniami žalovaného
nie je bežné. F. ulica je v štandardnej lokalite, kde sa aj podľa žalovaného nachádzajú rodinné domy

a záhrady. Miera primeraná pomerom bola v posudzovanom prípade prekročená neustálym údením
žalovaného. Žalovaný zavádza ohľadom obsahu dohody so žalobcom v 1. rade. Žalovaným spomínaná
dohoda bola iniciovaná žalobkyňou v 3. rade a jej obsahom bola úprava vzťahov medzi susedmi,
kde žalobkyňa v 3. rade navrhovala údiť v konkrétne dni v týždni počas letného a zimného obdobia.
Tiež navrhla, aby v prípade, že žalovaný bude potrebovať údiť v iné dni, aby telefonicky kontaktoval
žalobkyňu v 3. rade. Na strane druhej mal žalovaný súhlasiť, aby strecha na dome žalobkyne v 3.

rade mohla presahovať cca 45 cm nad pozemok žalovaného. Túto dohodu však žalovaný odignoroval.
Tvrdenie žalovaného, že jeho údenie v roku 2003 až 2006 nikomu nevadilo, je nepravdivé, pretože
žalovaný si udiareň postavil až v roku 2006. Vo vzťahu k povoleniam udeleným žalovanému uviedli
žalobcovia v 3. a 4. rade, že z týchto rozhodnutí vôbec nevyplýva, či je údenie primerané pomerom
alebo nie, rozhodnutie o tom náleží do právomoci súdu. K rozhodnutiu č. K. zo dňa 16.03.2007 sa vo

svojom rozhodnutí zo dňa 09.06.2009 vyjadrilo aj mesto E., kde uviedlo, že žalovaný pec nepoužíva
v súlade s vydaným rozhodnutím č. K., keďže zdroj označený ako „záhradná pec na tuhé palivo“ využíva
takmer výlučne na údenie mäsa, a to v pomerne častých, nepravidelných intervaloch aj niekoľkokrát
do týždňa. Žalovaný nepredložil žiadne podklady, z ktorých by vyplývalo, že sa záhradná pec môže
používať na údenie. Pokiaľ ide o komíny na domoch v okolí domov žalobcov, poukázali žalobcovia v 3.

a 4. rade na skutočnosť, že používanie komínov počas zimného obdobia na kúrenie, z čoho potom
vyplýva aj dymenie, je spoločnosťou akceptovateľné. Nie je však akceptovateľné a štandardné, keď
niekto kúri a intenzívne dymí takmer každý deň aj v noci aj v letnom období, kedy sa väčšina ľudí
zdržuje vonku, suší tu bielizeň či oddychuje v záhrade. Takéto správanie nie je právom aprobované,
čoho dôsledkom je zakotvenie ochrany susedských vzťahov do ust. § 127 Občianskeho zákonníka.

Výška komína na záhradnej peci je irelevantná, pretože pohyb dymu z komína je ovplyvnený prúdením
vzduchu, teplotou, hustotou dymu a pod. Dym z komína pece žalovaného obťažuje okrem žalobcov aj
iné osoby, ako vyplýva zo žiadosti o zrušenie rozhodnutia OÚŽP v A. zo dňa 18.07.2012, ku ktorej sa
pripojila aj rodina K. s bydliskom na F. X v E.. Že je dym z pece obťažujúci, potvrdzuje konkludentne
aj žalovaný, ktorý vždy po zapálení udiarne z daného miesta odíde. V súvislosti s prevádzkou udiarne

žalovaným dochádza v dôsledku odkladania mäsiarskych prepraviek na mieste k zvýšenému výskytu
psov, hlodavcov a múch mäsiarok. Zákazom používať pec sa zlepší kvalita života v okolí aj z tohto
pohľadu. Záhradná pec žalovaným nie je používaná na občasnú prípravu jedla pre žalovaného, ale je
využívaná takmer každý deň aj v noci na údenie potravín pre tretie osoby ako v zime, tak i v letnom
období. Žalovaný okrem už uvedeného zapálil 25.12.2006 kotlinu, čím obťažoval žalobcov aj počas

sviatku. Správanie žalovaného voči jeho susedom je šikanózne a bezohľadné a jeho tvrdenia vo
vyjadrení k žalobe sa nezakladajú na pravde. Rozhodnutie č. K. zo dňa 09.06.2009 potvrdzuje, že
žalovaný v žiadosti o povolenie umiestnenia malého zdroja znečisťovania neuviedol, že záhradnú
pec plánuje využívať na údenie, správny orgán tak pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podkladov
nezodpovedajúcich skutočnosti. Neustálym prevádzkovaním záhradnej pece a jej využívaním na údenie

dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu žalobcov a ich detí, a to najmä v oblasti respiračných
ochorení a ochorení zažívacieho traktu. Mestská polícia v E. potvrdila, že dochádza k nadmernému
zadymovaniu okolia zo súkromnej udiarne, ako aj že žalovaný na mieste nebol zastihnuteľný. Žalovaný
mäso neúdi len pre svoju potrebu, ale vo veľkom rozsahu, čo vyplýva tiež z predložených fotografií, na
ktorých je zachytených 8, resp. 16 kusov mäsiarskych prepraviek, niektoré označené „I. mäsokombinát“.

Najednejzfotografiípredloženýchžalobcamijezachytenáajosobavmäsiarskomkabáte,ktorádoniesla
na Vianoce 2011 prepravky s mäsom, ktoré následne žalovaný údil počas Vianoc. Správanie žalovaného
je neakceptovateľné a robí výkon vlastníckeho práva žalobcov zásadne obtiažnym a mimoriadne
nepríjemným.

7. Žalovaný v duplike poukázal na skutočnosť, že z vyjadrení žalobcov je zrejmá ich nevraživosť
vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný chce len využívať svoje zákonné právo užívať svoju vec, ktorú
riadne postavil v súlade s právnymi predpismi a neobťažuje ňou nad mieru primeranú pomerom
susedov. Na pozemku žalovaného bola udiareň dlhé roky predtým, pričom po jej zhorení žalovanývybudoval záhradnú pec, ktorú postupne zdokonaľoval tak, aby čo najmenej obťažovala susedov,
čo ho stálo nemalé finančné prostriedky. Základ záhradnej pece pochádza od žalobcov, pretože oni
ešte v roku 2003 mali ošípané, z ktorých im ich sused údil produkty. K peci bola riadne zhotovená

produktová dokumentácia, prebehlo konanie, počas ktorého susedia dali ústny súhlas s jeho stavbou,
pec bola riadne schválená a odskúšaná. Žalovaný sa snažil so susedmi vychádzať korektne a nerobil
im problémy, keď chceli stavať dom, ktorého strecha zasahovala nad jeho pozemok. Za to mu oni
sľúbili, že môže údiť. Záhradná pec neslúži len na údenie, ale aj na prípravu pokrmov – grilovanie
a varenie potravy pre zvieratá, ktorú žalovaný používa aj preto, že v jeho nehnuteľnosti nie je

zavedený plyn. Na podkladanie do záhradnej pece sa používa výhradne drevo, najmä buk, prípadne
z ovocných stromov. Žalobcovia nevhodnosť zariadenia a obťažovanie susedov nepreukázali. Obyčajná
nespokojnosť susedov s riadnym a zákonným využívaním práva žalovaného nemôže byť podkladom
na rozhodnutie o zákaze využívania jeho vlastníckeho práva. Pec bola postavená za účelom kúrenia
a prípravy pokrmov a na tento účel ju aj žalovaný využíval až do vydania zákazu. Už pri budovaní pece
sa bral ohľad na susedov, preto bolo potrebné realizovať projektovú dokumentáciu a celé to stálo nemalé

prostriedky. Celá situácia je podľa žalovaného len vyústením susedskej nevraživosti zo strany žalobcov,
najmä žalobcu v 1. rade.

8. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, na ktorých dostali strany možnosť vyjadriť svoje
stanoviská a kde bolo vykonané tiež nimi navrhované dokazovanie. Na pojednávaní dňa 24.10.2019

predniesol žalovaný svoje stanovisko k prípadnej dohode so žalobcami s tým, že navrhol, že by pec
používal raz v mesiaci, a to v období od októbra do apríla, na čo žalobkyňa v 3. rade namietla,
že i použitie pece raz do mesiaca je život ohrozujúce. Ani minulé dohody uzavreté so žalovaným
neviedli k odstráneniu sporov, pretože žalovaný nedodržiaval v dohodách určené dni na údenie
a údil aj nad rámec dohodnutého. Deti žalobkyne v 3. rade narodené v rokoch 2006 a 2010 trpia

respiračnými chorobami a konanie žalovaného zhoršuje ich zdravotný stav. Žalobcovia si v dôsledku
údenia žalovaného nemohli ani posedieť s návštevami, keďže boli obťažovaní dymom. Deti majú od
zákazu údenia zlepšený zdravotný stav a nie sú odkázané na používanie inhalátorov a sprejov na
dýchanie.ŽalovanývdomenaF.riadnenebývaabývausvojejmanželkynaA.ulicivE..Dosvojhodomu
na F. chodí zabezpečovať činnosť pece, ktorú zapáli, nechá ju bez dozoru a z domu odíde. Viackrát sa

stalo, že večer žalobcovia v 3. a 4. rade volali políciu, napr. o 00:30 hod. v noci a polícia žalovaného
nenašla v dome. Žalobcovia následne zobudili primátora, ktorý žalovaného našiel v dome na A. ulici a aj
s policajtmi prišli do domu na F., kde žalovaný vo svojom dome odmietol na príkaz policajtov pec uhasiť
a uviedol im, že ju uhasí až o dve hodiny v noci, pretože v peci mal naložené veci na údenie. Žalobcovia
preto nesúhlasia do žiadnou dohodou, pretože v danom prípade nejde o bežnú pec na údenie mäsa

pre vlastnú spotrebu, ale ide o veľkokapacitné údenie, kde produkty z tejto pece sa distribuujú ďalším
osobám a takáto pec nie je malým zdrojom znečistenia, ako je deklarované žalovaným a z toho dôvodu
nemôže byť umiestnená v obytnej časti mesta. Žalovaný vo vzťahu k otázke, kde býva, uviedol, že býva
sám denne v dome na F., jeho manželka žije a býva na A. O. K. E. spolu s ich dvoma spoločnými deťmi.

9. Na ďalšom pojednávaní dňa 21.11.2019 strany zotrvali na svojich návrhoch a stanoviskách. Žalovaný
poprel tvrdenia žalobcov, že by sa voči nim správal neprimerane, prípadne že by sa dopustil akéhokoľvek
skutku, ktorý by zakladal spáchanie trestného činu alebo priestupku. Žalovaný tiež nevykonával a ani
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ako to žalobcovia tvrdia, len v primeranej miere využíva svoje
vlastnícke právo užívať svoju vec – záhradnú pec. Žalovaný má za to, že používanie záhradnej pece

neprekračuje stanovené limity na znečistenie ovzdušia a žalobcovia takéto prekročenie limitov či miery
obvyklej ani nepreukázali. Umiestnenie záhradnej pece je v dostatočnej vzdialenosti od domu žalobcov
a pec má komín vyšší, ako je výška komínov okolitých domov.

10. Na pojednávaní dňa 03.11.2025 súd vypočul žalobcu v 1. rade, ktorý k veci uviedol, že ich žalovaný

obťažuje dymom, znečisťuje im ovzdušie dymom, prachom a popolčekom, nehovoriac o znečistení
okolia krvou a muchami mäsiarkami. So žalovaným sa to spočiatku snažili vyriešiť slušne, nebolo to
však možné z dôvodu vulgárneho správania žalovaného voči nim. Žalovaný pec používal aj pri vysokých
teplotách, aj cez sviatky, nebolo možné vetrať a často pálil neznáme veci, ktoré zapáchali. Raz tam údil
mäso uložené celkovo približne v 200 debničkách, preto je úplne jasné, že to nebolo pre jeho osobnú

potrebu. V dyme, ktorý vypúšťa do ovzdušia, sú karcinogénne látky, ktoré žalobcom škodia. Žalovaný
pritom býva na A., kde má rodinný dom. Žalovaný tú pec postavil 19 – 20 rokov dozadu a od začiatku ju
používal spôsobom, ktorý žalobcom vadil. Žalovaný podľa žalobcu v 1. rade údil ryby aj mäso celému
B., čo žalobcovi v 1. rade potvrdili aj rybári, že tam nosili údiť ryby. Zo začiatku nebolo to údenie takéčasté, ale potom sa rozbehol a začal údiť aj každý deň a aj po nociach, na čo bolo žalobcovi v 1. rade
povedané, že si má zatvoriť okno a nevetrať. Žalobcovia to riešili aj s mestskou políciou či so starostom,
ktorého v noci zobudili. Dom žalobcu v 1. rade je teraz druhý od žalovaného domu a hneď vedľa neho je

dom dcéry žalobcu v 1. rade, ktorý si tam postavili, keďže tam bola taká väčšia záhradka. Napriek tomu,
že nie je hneď vedľa tak celý dom žalobcu v 1. rade zapáchal vždy, keď žalovaný údil. Pec má podľa
žalobcu v 1. rade asi 4 m na dĺžku, 2 m na šírku a do výšky asi 2,5 m. Pôvodne mala len taký menší
komín a žalobcovia žiadali o jeho zvýšenie, čomu žalovaný vyhovel, avšak na vrch komína umiestnil
takú striešku resp. ihlan, ktorý spôsobuje, že dym idúci hore je zrazený naspäť na domy žalobcov a do

dvora. Žalovaný súhlas žalobcov so stavbou pece nežiadal. Podľa žalobcu v 1. rade sa do pece zmestí
tak 200 kg mäsa či klobás v závislosti od ich rozmiestnenia. Sám rozmer tej pece svedčí o tom, že nie je
určená na vyúdenie jedného kurčaťa. Pokiaľ ide o proces údenia, tento podľa žalobcu v 1. rade vyžaduje
aj tri dni, ak sa chce dobre vyúdiť mäso. Na klobásy stačí aj do 8 hodín. Veľmi záleží na tom, aké drevo
sa používa, keďže z niektorých druhov ide veľmi ťažký a smradľavý dym a žalovaný práve s týmto údil.
V čase, keď žalovaný údil, bolo vidieť, ako keby bola vonku hmla. Žalobcovi v 1. rade to spôsobovalo

ťažkosti aj pri dýchaní, ten dym im vnikal aj do domu, mali to tam zadymené. Aj v noci sa zobudil na
škriabanie v krku z dymu. Manželka žalobcu v 1. rade má astmu, ktorá sa prejavuje dusením, a musí
pravidelne chodiť na liečenia a používať aj rôzne spreje. Tá astma ju začala trápiť 5 až 10 rokov po tom,
čo sa nasťahovali do toho domu, čo bolo asi v roku 1980. Jej stav sa zhoršil, keď udiareň išla na plné
obrátky. Žalovaný dvakrát vyúdil mäso a klobásy aj žalobcovi v 1. rade. Pokiaľ ide o to, či žalovaný údil

aj pre tretie osoby, uviedol žalobca v 1. rade, že tam viackrát videl jedno pezinské auto a vykladali tam
debničky a veľké tašky, po troch dňoch od doručenia ktorých začal žalovaný údiť, preto žalobca v 1. rade
vyvodil, že aj keď obsah debničiek a tašiek nevidel, muselo sa jednať o mäso. Takýchto aut tam videl
viac pri viacerých príležitostiach, ale nezapisoval si jednotlivé ŠPZ.

11. Súd na rovnakom pojednávaní vypočul aj žalobkyňu v 3. rade, ktorá k veci uviedla, že v rodičovskom
dome bývala s jej rodičmi a so sestrami a vždy si myslela, že majú dobré susedské vzťahy. V roku
2002 začala stavať a žalovaný začal byť doslova neznesiteľný v tom, ako začal žalobcom zasahovať do
životov. Žalovaný pec vystaval na základe súhlasu mesta, žalobcovia však o ničom nevedeli, nebolo im
ani doručené žiadne rozhodnutie. Viackrát sa so žalovaným pokúšali dohodnúť, ale nebolo to možné,

ani už žiadne uzavreté dohody nedodržiaval. Udiarne, ktoré sa používajú pre reštauračné zariadenia, sú
o veľkosti možno pultíka pre výsluch svedkov, ale to, čo tam má postavené žalovaný, je jedna obrovská
udiareň, kde sa zmestí kvantum mäsa. V povolení mal napísané, že to má používať na pečenie, údenie
a grilovanie pre vlastnú potrebu, on však údil produkty iných ľudí vo veľkých množstvách, a to či už
mäso, ryby, vo dne, v noci aj pri vysokých letných teplotách. Raz musela žalobkyňa v 3. rade deti doslova

zobrať z domu, lebo mali horné poschodie celé zadymené a začali od dymu kašlať. Vtedy boli zobudiť aj
starostu, aby sa prišiel na to pozrieť a pomohol im. Žalobkyňa v 3. rade v dome žije s jej dvoma deťmi,
ktoré obidve sú astmatici rovnako ako jej mamina a ona. Dokonca už je sledovaný v pľúcnej ambulancii
aj manžel žalobkyne v 3. rade, ktorý je od mora a nikdy takéto problémy nemal. Mladší syn bol ako
bábätko vážne chorý a vtedy bolo prísne zakázané, aby sa zdržiaval v takomto škodlivom prostredí.

Zdravotný stav rodiny sa zlepšil po tom, čo bolo žalovanému zakázané pec používať, ale stále musia
brať lieky. E. je teraz veľkým mestom a nie je normálne, aby žalobkyňa v 3. rade musela mať hneď
vedľa domu nachádzajúceho sa v hustej zástavbe rodinných domov takúto pec a aby bola vystavovaná
jej škodlivému vplyvu. Tu sa nejednalo o údenie raz - dvakrát do roka, ako je bežné na dedine, že
ľudia urobia zabíjačku pred Veľkou nocou a pred Vianocami. Tu sa jednalo o neustále údenie. Keď išla

žalobkyňa v 3. rade za žalovaným a chcela sa s ním dohodnúť, tento povedal, že jej strecha zasahuje
do jeho pozemku a tiež majú na jeho stranu orientované nepriehľadné svetlíky. Žalobkyňa sa spýtala,
či chce tieto veci odstrániť, ale nakoniec sa dohodli tak, že keby tam on niekedy staval, tak mu spraví
rovnaký ústupok. On vtedy chcel, aby súhlasila s používaním pece na údenie a žalobkyňa v 3. rade
mu vtedy podpísala súhlasy, ale on jej ten papier vytrhol a ona ho ani oficiálne nemá. Zdá sa jej, že

tam boli dohodnuté podmienky na údenie v zmysle uvedených konkrétnych dní, ale ani tieto žalovaný
nedodržiaval. Žalobkyňa v 3. rade nemohla počas používania jeho pece vetrať, vyvešať si vonku prádlo,
dokonca ani pobývať v záhrade, pretože ich z nej vydymil. Okrem dymu išli z toho smeru aj osy. Z izby
syna žalobkyne v 3. rade je priamy výhľad na komín danej pece. Fotografia z toho je aj v spise, rovnako
majúnafotenéajdebničkyadrevovyužívanénaúdenie.Celúvecriešiliažsoštyrmistarostami,zktorých

všetci dali žalobcom za pravdu, ale nepomohli im. Žalovaný zničil žalobcom 20 rokov života s tým, čomu
ich vystavoval. Žalobcovia o samotnej stavbe pece nevedeli, nikdy ich nikto nevyzval na vyjadrenie.
Zrazu sa tam vo veľkom začalo údiť a oni až následne začali so žalovaným a s políciou riešiť, čo sa
deje. Až potom jej bolo predložené rozhodnutie, že to má vlastne žalovaný povolené. Nikto by s týmnemal problém, keby sa jednalo o občasné údenie či grilovanie. Tu je však v obytnej zóne umiestnená
pec monštruóznych rozmerov a žalovaný tam ani nebýva. S nadmerným údením sa začalo v septembri
2007 a trvalo to neustále, okrem období, keď mal žalovaný zakázané pec používať. Najprv ju používal

v menších dávkach a potom viac a viac. Vo veľkom množstve sa údilo pred Vianocami, cez Vianoce,
Silvester, okolo Veľkej noci aj po nej a tiež v lete. Tu sa nejedná o normálne grilovanie, kde si človek
urobí mäso a o pár hodín oheň zhasne, ale viacero dní hustého dymu cez deň aj v noci bez prestávky.
Tým, že tam žalovaný nebýva a chodil aj do roboty, tak si nakládol do pece veľké množstvo dreva,
aby mu ten dym vydržal, kým znova príde. Ten dym prenikal žalobcom aj cez strechu do podkrovia,

oni nevedeli ani vyvetrať. Žalobkyňa v 3. rade nepovažuje za primerané, aby takýto spôsob využívania
pece bol povolený hoci len raz či dvakrát do roka. Keď žalovaný naloží pec, vznikne v okolí štipľavý
dusivý dym, ktorý štípe v očiach a človeka dusí podobne, ako keď na niekoho ide dym pri opekačke,
kde každý vie, že sa to nedá dýchať. Žalobcovia veľakrát videli rôzne tretie osoby vrátane rybárov alebo
rôznych prevádzok, čo si tam nosili veci na údenie. Tá pec fungovala tak často, že prakticky ani nestíhala
vychladnúť. Keď skončil jeden údiaci cyklus, o tri dni začínal ďalší. Dym počas údenia zasahoval celý

dom žalobcov v 3. a 4. rade, dom žalobcov v 1. a 2. rade, ulicu a išiel aj k ďalším susedom, ale tí sa
k tejto veci nechceli vyjadrovať. Najviac zasahuje žalobcov, keďže sú najbližšie a akoby v ceste toho
dymu, zadymí to vždy dom, strechu aj dvor. Nedá sa to ani ovplyvniť, niekedy fúka, niekedy je zvýšený
či znížený tlak a dymu sa nedá ujsť.

12. Napokon súd na pojednávaní dňa 03.11.2025 vypočul žalovaného, ktorý k veci uviedol, že pec
vystaval do aktuálnej podoby v roku 2007 s tým, že celá vec začala tak, že im v roku 1992 zhorela
predchádzajúca drevená udiareň. Sused žalobca v 1. rade za žalovaným prišiel asi v roku 1993-1994
a povedal, že mu dá elektroskriňu, ktorú si žalovaný upravil a začal v nej údiť. Žalobca v 1. rade vtedy
choval prasatá a oni sa spolu kamarátili, tak žalovaný potom po zabíjačkách v tej udiarni žalobcovi

v 1. rade údil. Toto bolo asi v období 1994 až 2000. Žalovaný to celé obmuroval v roku 2007, keď si
tam žalobkyňa v 3. rade postavila dom. Tento začala stavať v roku 2002, skolaudovala ho v roku 2006
a oni sa dohodli, že si môže dom postaviť priamo na hranici pozemkov a žalovaný za to môže v peci
údiť. Žalovaný to vtedy obmuroval a vybudoval ten komín, ktorý má vyššiu výšku ako komín na dome
žalobkyne v 3. rade. Žalovanému to kontrolovali aj zo životného prostredia a všetko bolo v poriadku.

Pec sa už 10 rokov nevyužíva a už by sa ani nedala znova začať používať. Na tú pec mal aj stavebné
povolenie aj kolaudačné rozhodnutie, všetko tam je v súlade so zákonom. Na otázku, aká bola pohnútka
žalovaného k stavbe pece, či ju staval pre osobnú potrebu, uviedol žalovaný, že v prvom rade údil pre
suseda, ktorý mu dal tú elektroskriňu, ktorú žalovaný upravil na údenie a práve preto má tá pec takéto
rozmery. Pre žalobcu v 1. rade od roku 2007 už neúdil vôbec. Predtým počnúc rokom 1992 to bolo

však aj niekoľkokrát do roka, keďže choval svine a nemal nikdy len jednu. Na otázku, komu údil po roku
2007 a ako často, uviedol žalovaný, že je to už dosť veľa rokov dozadu, tak si to presne nepamätá. Údil
príležitostne, keď niekto za žalovaným prišiel, tak mu vyúdil. Klobásky sú vyúdené za 8 hodín a mäso
za 24 hodín, viac ten proces nikdy netrval. 200 kg mäsa tam nikdy neúdil, to by sa tam ani nezmestilo.
Na otázku, aké množstvo výrobkov z vlastnej udiarne spotreboval žalovaný pre seba, uviedol žalovaný,

že keď mu nejaký zákazník alebo kamarát dal niečo, nejaký kus mäsa alebo klobásku, tak to zjedli. Na
otázku, koľkokrát do roka si žalovaný údil vlastné mäso, uviedol žalovaný, že si pre seba nepotreboval
údiť,keďžemukamarátivždydali.Naúdeniepoužívalžalovanýrôznedrevo,najviaczovocnýchstromov
ako čerešňa, slivka, ale používal aj bukové drevo a olšu, ktorá podľa neho veľmi pekne vonia, ale
tej mal málo. Údenie prebiehalo pod jeho dohľadom, veď samé sa to nezapáli. Na otázku, či by po

zrušení neodkladného opatrenia začal žalovaný znova údiť, uviedol žalovaný, že pec by musela prejsť
rekonštrukciou, menovite by sa museli vybudovať nové kotlíky vo vnútornom priestore pece, a ak by
bol zrušený zákaz, tak by tie povolenia mohol preniesť na syna, žalovaný by už v údení nepokračoval.
Na otázku, či vie, na aké účely mu bolo povolené pec užívať a či ju užíval týmto spôsobom, uviedol
žalovaný, že pec mu bola povolená na pečenie, grilovanie a príležitostné údenie. Používal to pre jeho

kamarátov a pre seba. Pokiaľ ide o chov zvierat, žalovaný chová len sliepky. Aktuálne dom žalovaného
na F. rekonštruuje syn žalovaného, na ktorého je dom vlastnícky prevedený, a to aj s pozemkom, avšak
bez pece. Pec žalovaný považuje za samostatnú stavbu, ktorá nemá s prevodom domu nič spoločné.

13. Súd okrem dokazovania výsluchmi strán sporu vykonal dňa 05.11.2025 ohliadku miesta, ktorá začala

pred rodinným domom na adrese F. XXX/X K. E.. Pri obhliadke zistil, že na F. ulicu sa motorovým
vozidlom odbočuje doľava z hlavnej cesty vedúcej cez E. z L. smerom na A.. Rodinný dom č. X je na
ľavej strane F. ulice v smere od hlavnej cesty druhý v poradí, hneď za ním sa na ulici po ľavej strane
nachádza dom č. XX. Po pravej strane F. ulice sa nachádzajú nezastavané pozemky používané zrejmena poľnohospodárske účely. Na pozemku prináležiacom k rodinnému domu č. X sa v čase obhliadky
nachádzal stavebný materiál, priamo oproti vstupnej bráne bola umiestnená záhradná pec, o ktorú bolo
opreté okno. Pec bola v danom čase zjavne nepoužívaná, dvor okolo nej bol zarastený. Vedľa pozemku,

na ktorom sa nachádzala pec, sa nachádzal ešte jeden pozemok s vysadeným viničom a vedľa neho
sa nachádzal rodinný dom a oplotenie žalobcov v 3. a 4. rade. Podľa udania žalovaného sú hranice
jeho pozemku až za hospodárskymi budovami, ktoré sa nachádzajú vedľa záhradnej pece a patrí mu aj
vedľajší pozemok s vysadeným viničom. Pec pozostáva z vnútornej časti, o ktorej žalovaný uviedol, že
sa jedná o tú elektroskriňu uvádzanú pri výsluchu. Táto je toho času privarená a ukotvená a nedá sa z

celého objektu vybrať. Okolo tejto skrine je obmurovanie do výšky cca 2,5 m. Z prednej strany pece sú v
hornej časti plechové dvierka a z hornej strany je stavba ukončená prestrešením, z ktorého stredu sa týči
komín ukončený kovovou strieškou. Z pohľadu na pec je zrejmé, že komín pece presahuje výškou komín
stavieb rodinného domu č. 2 a 3A. Stavba záhradnej pece je spojená so zemou pevným základom.
Priamonahranicipozemkovstránsporujemurovanéoplotenie,hneďvedľaktoréhosanachádzabalkón,
o ktorom žalobkyňa v 3. rade uviedla, že sa jedná o balkón z izby jej syna. Zo strany od žalovaného sa na

rodinnom dome žalobkyne v 3. rade nachádzajú dve okná a jeden svetlík, všetko z nepriehľadného skla.

14. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a fotografiami predloženými stranami sporu:
Výpis z LV č. XXXX k.úz. Stupava, Výpis z LV č. XXXX k. úz. E., Výpis z LV č. XXXX k. úz. E.,
Výpis z LV č. XXXX k. úz. E., List žalobcu v 1. rade adresovaný Mestskému úradu E. z 12.02.2007,

Návrh na zmier z 12.02.2007, Lis žalobcu v 1. rade Mestskému úradu E. z 10.04.2007, Oznámenie
o vybavení sťažnosti zn. N./543 z 17.04.2007, Oznámenie žalobcu 1 Mestu E. z 27.04.2007, Oznámenie
– odpoveď z 16.05.2007, Opakovaná sťažnosť adresovaná MÚ E. z 23.07.2007, Informácia o priebehu
konania č. K. z 31.08.2007, Odvolanie sa voči priebehu konania z 10.09.2007 adresované MŽP SR
a OÚ ŽP, Stanovisko k sťažnosti na znečisťovanie ovzdušia prevádzkou záhradnej pece z 31.12.2007,

Zápisnica z ústneho konania z 27.05.2009, Rozhodnutie Mesta E. č. K. z 09.06.2009, Rozhodnutie
OÚ ŽP v A. č. G. z 24.08.2009, Návrh na vydanie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému
zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5 Obč. zák. z 28.09.2009, Rozhodnutie Mesta E. č. K.
z 30.10.2009, Rozhodnutie Mesta E. č. K. z 02.11.2009, List prekontrolovanie zákazu údenia – pán
F. z 30.03.2011, Odpoveď na list zo dňa 30.03.2011 z 26.04.2011, Rozhodnutie OÚ ŽP v A. č. OÚ

P. z 18.10.2011, Sťažnosť z 12.04.2012, Žiadosť o zrušenie rozhodnutia OÚ ŽP v A. z 18.07.2012,
Žiadosť o zrušenie rozhodnutia OÚ ŽP v A. z 21.09.2012, List obťažovanie a ohrozovanie práv
suseda z 28.06.2013, Vyjadrenie k žiadosti zn. 8629/2013 z 26.09.2013, Lekárska správa žalobkyne
v 3. rade z 01.04.2015, Lekárska správa žalobcu v 4.rade z 16.08.2006, Lekárska správa H. M.
z 10.04.2015, Fotodokumentácia č.l. 79-80, Projekt skutočného vyhotovenia záhradná pec z septembra

2007, Rozhodnutie Mesta E. č. K. z 16.03.2007, Rozhodnutie Mesta E. č. K. z 03.07.2007, Potvrdenie
o preskúšaní komína z 27.06.2007, Stanovisko k sťažnosti na znečisťovanie ovzdušia prevádzkou
záhradnej pece z 31.12.2007, Rozhodnutie OÚ v A. č. XXX/XXXX/XXXX z 21.09.2007, Fotografia č.l.
106, Potvrdenie Mestskej polície E. z 04.09.2009, Fotografia č.l. 130, Dokument vzájomná ústretovosť
susedov z 01.07.2006, Návrh na zmier z 12.02.2007, Súhlas a povolenie z 13.10.2006, Fotografie č.l.

155 – 158, Súbor fotografií prílohová obálka č.l. 159 a 168- 169, 172-173, ako aj fotografie v prílohovej
obálke č.l. 74.

15. Uznesením č.k. 6C/849/2015-186 zo dňa 10.07.2021 súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym
znalcom z odboru poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia, odvetvie: odhad škôd v životnom

prostredí, ochrana prírody a krajiny, čistota ovzdušia, ktorého úlohou bolo zistiť mieru znečistenia
ovzdušia prevádzkou predmetnej pece a dopadu na životné prostredie. Znalec dostal za úlohu za
maximálneho výkonu záhradnej pece a úplného naplnenia pece mäsiarskymi výrobkami zmerať
a vyhodnotiť množstvo škodlivých látok produkovaných pri takejto činnosti záhradnej pece, ďalej
namerané hodnoty posúdiť a vyhodnotiť dopad produkcie týchto škodlivých látok na životné prostredie,

hlavne ich dopad na život a zdravie ľudí žijúcich na susedných nehnuteľnostiach, t.j. na nehnuteľnostiach
vovlastníctvežalobcov.Znalecmaltiežuviesť,čijeprevádzkovaniezáhradnejpecevsúladespredpismi
o ochrane životného ovzdušia. Súdu bol dňa 16.05.2025 doručený znalecký posudok č. X/XXXX,
z ktorého vyplýva, že znalec nesplnil jemu zadané úlohy. V znaleckom posudku zhrnul skutkový stav
veci, vyplývajúci zo súdneho spisu a z v ňom obsiahnutých listinných dôkazov a k prvej zadanej úlohe

všeobecne uviedol, že dym vznikajúci pri údení potravín je komplexná zmes chemických látok, ktorých
zloženie závisí od typu dreva, spôsobu údenia, teploty a množstva kyslíka počas horenia. Dym z údenia
je chemicky bohatá a zložitá zmes, ktorá má pozitívne senzorické a konzervačné účinky, no zároveň
môže obsahovať zdraviu škodlivé látky. Zloženie dymu možno kontrolovať výberom dreva, spôsobomúdenia a technológiou. Chemické zloženie dymu určuje druh paliva (drevo), podmienky údenia (teplota,
čas, vlhkosť, prietok/prúdenie vzduchu) a následná úprava dymu. Medzi hlavné zložky dymu patrí viac
ako 400 identifikovaných prchavých látok, vrátane 48 kyselín, 22 alkoholov, 131 karboxylových zlúčenín,

22 esterov, 46 furánov, 16 laktónov, 75 fenolov a 50 ďalších rôznych zlúčenín. Najviac zastúpenou
zložkou dymu je vodná para (82,4 %), decht (4,8 %), reziduá (4,2 %), extrakty z aktivovaného uhlia (4,1
%), kyselina octová a kyseliny s väčšou molekulovou hmotností (1,7 %), metanol (1,0 %), ketóny (0,7
%), aldehydy vyššej molekulovej hmotnosti (0,6 %), kyselina mravčia (0,4 %), formaldehyd (0,1 %) a
fenoly (0,1 %). Pri sledovaní a určení množstva a zloženia vyprodukovaného dymu je potrebné vykonať

veľké množstvo meraní a analytických zistení. V tejto súvislosti by bolo potrebné vykonať kvalitatívnu
aj kvantitatívnu analýzu dymu vznikajúceho pri procese údenia (niekoľko desiatok až stoviek zlúčenín),
kde kvalitatívna analýza slúži na určenie prítomnosti niektorého sledovaného parametra v ovzduší,
a kvantitatívna analýza na stanovenie presného množstva (teda koľko tam danej látky je), vyjadreného
v nejakej jednotke. Znalec v posudku uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť žiadnu spoločnosť,
ktorá by zabezpečila odber a kvantitatívnu analýzu dymu z udiarne, pričom z hľadiska preukaznosti

by bolo potrebné zabezpečiť odber a analýzu vzoriek vzduchu permanentne po dobu min. 7 dní,
zabezpečiť mobilný automatický merací vozík s meteostanicou aspoň na dvoch rôznych stanovištiach,
zabezpečiť merací interval 24 hod. aspoň 7 dní po sebe, a to aspoň raz mesačne. Žiadne znalcom
oslovené spoločnosti nevedeli zabezpečiť odber, analýzu a vyhodnotenie požadovaných parametrov,
resp. jedna z oslovených spoločností predložila privysokú cenovú ponuku, aj to len obmedzenú na

zistenie niekoľkých parametrov. Znalec ďalej uviedol, že je všeobecne známe, že stúpanie dymovej
vlečky (dymu) z komína je fyzikálny jav, ktorý je ovplyvňovaný najmä poveternostnými a klimatickými
podmienkami. Ide najmä o smer a rýchlosť vetra, vlhkosť vzduchu, atmosférický tlak. Dym z komína
môže v prípade inverzie klesať smerom nadol, resp. sa držať v horizontálnej polohe. Takto môže
dochádzať k tomu, že sa dym drží nad miestom jeho vzniku, resp. klesá k zemi. V prípade, ak je to

spojené s bezvetrím, tak sa môže hromadiť vo dvoroch, obciach a tým môže spôsobovať zadymenie
v neprimeranej obťažujúcej miere. Aj v prípade silného nadzemného prúdenia vzduchu môže vietor
„zraziť“ dym k zemi a spôsobovať tak nadmerné zadymenie. Tento jav je však vzhľadom na prúdenie
vzduchu krátkodobý, nakoľko prúdiace vzdušné masy odnášajú aj dym. V takýchto prípadoch sa dym
môže dostávať aj do interiérov cez otvorené okná a dvere a môže obťažovať obyvateľov, môže sa

prípadne usádzať na stenách interiérov a vybavení, a to najmä ak obsahuje sadze, decht, resp. iné
emisie vznikajúce pri spaľovaní. Podobne pri rozkurovaní tuhým palivom dochádza k zvýšenej produkcii
dymu po dobu, kým sa nedosiahne optimálna teplota horenia a prevádzková teplota vykurovacieho
zariadenia. Ide však o krátkodobú produkciu zvýšeného množstva dymu, čomu sa pri spaľovaní
palivového dreva nedá zabrániť. Jednorazové meranie požadovaných parametrov by bolo vzhľadom na

veľkýpočetpremenných(tlakvzduchu,poveternostnépodmienky,prúdenievzduchu,vlhkosť,aleajdruh
avlhkosťdreva,množstvoaprípravaúdenéhomateriálu,...)nepreukaznéanevyhodnotiteľné.Naostatok
treba mať podľa znalca na zreteli skutočnosť, že limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a kritické
úrovne na ochranu vegetácie, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho
ovzdušia pre znečisťujúce látky v zmysle zákona o ovzduší majú stanovenú hodnotu z vyššie uvedených

zistených zlúčenín len pre benzén a PAU. Teda kvalitu ovzdušia (podľa § 5 odseku 4 zákona o ovzduší)
by bolo možné považovať za dobrú, ak by úroveň znečistenia ovzdušia bola nižšia ako limitná hodnota
alebo cieľová hodnota len z hľadiska obsahu benzénu a PAU. Ostatné cudzorodé látky v ovzduší nie je
možné porovnať so žiadnou limitnou hodnotou. To však nemení nič na skutočnosti, že ich prítomnosť
v ovzduší nie je žiaduca, obyčajne netvoria jeho prirodzenú súčasť a sú jednoznačne antropogénneho

pôvodu a zhoršujú jeho kvalitu vo vzťahu k životnému prostrediu, ochrane zdravia ľudí, vegetácii,
zvieratám. Na posúdenie presnej miery primeraného obvyklého zadymovania, resp. miery zadymovania
neprimeraného charakteru, ktoré možno považovať za obťažovanie, nie sú stanovené žiadne exaktné
fyzikálne a chemické kritériá pre ich množstvo a kvalitu, ktoré by bolo možné meraním a porovnaním
s legislatívne stanovenou maximálnou hodnotou vyhodnotiť. Vzhľadom k tomu, že znalec nedisponuje

potrebnými analytickými prístrojmi a zariadeniami na odber a následnú analýzu dymu, dopracoval sa len
k jednej relevantnej cenovej ponuke, ktorá však vie zabezpečiť len určitý segment chemických faktorov
(stanovenia benzénu, toluénu, etylbenzénu, xylénu a ovzduší pomocou automatického vzorkovača
za cca 120 tis. CZK bez DPH) a ani finančnými prostriedkami na zabezpečenie takéhoto odberu,
nebola vzorka dymu odobraná. Vzhľadom k tomu, že nebolo odberom stanovené kvalitatívne zastúpenie

jednotlivých zlúčenín v ovzduší, nebolo možné stanoviť ekologickú ujmu, resp. majetkovú škodu na
životnom prostredí, ako ani dopad látok z dymu na životné prostredie. Zodpovedanie otázky miery
vplyvu chemických látok na zdravie človeka, resp. posúdenie stupňa ohrozenia nebezpečenstvom smrti
alebo ťažkej ujmy na zdraví je v kompetencii znalca z odboru toxikológia, resp. iného medicínskehoodboru. Vo vzťahu k otázke, či je prevádzkovanie záhradnej pece v súlade s predpismi o ochrane
životného prostredia citoval znalec z jednotlivých listinných dôkazov v súdnom spise a uviedol, že na
základe uvedeného je predpoklad, že prevádzkovanie záhradnej pece je v súlade s predpismi o ochrane

životného prostredia, súčasne však dodal, že táto kompetencia znalcovi neprináleží.

16. V záverečnej reči žalobcovia okrem už zhora uvedených argumentov poukázali na skutočnosť,
že žalovaný skutočnosti uvedené v žalobe vyslovene bagatelizoval, považoval ich za nepravdivé a
obhajoval sa neexistujúcou dohodou so žalobcom v 1. rade, uvádzal že ide o šikanózne konanie zo

strany žalobcov. Všetky tvrdenia žalovaného ale boli vyvrátené ním samým, keď doslova vyhlásil, že
neúdil pre seba, ale len pre svojich zákazníkov, čím sa prakticky priznal k neoprávnenému podnikaniu.
Uvedené bolo potvrdené aj fotografiami veľkého množstva prepraviek mäsa na pozemku žalovaného.
Z jeho výsluchu pred súdom vyplynulo, že vôbec nemá záujem údiť pre seba, hoci z rozhodnutia
povoľujúceho danú vec vyplýva, že je povolené užívať ju len pre vlastnú potrebu. Že žalovaný nechával
udiareň bez dozoru vyplýva tiež zo záznamu bývalého primátora mesta Stupavy zo dňa 31.03.2007. Z

ohliadky na mieste vyplynulo, že inkriminovaná pec je zanedbaná a hrdzavá a aj sám žalovaný uviedol,
že nie je schopná prevádzky a vyžaduje inováciu. Naopak z výsluchov žalobcov v 1. a 3. rade bolo
preukázané, akým spôsobom ich žalovaný obmedzoval pri výkone vlastníckeho práva. Všetky tvrdenia
žalobcov ohľadne pece by podľa nich boli potvrdené znaleckým posudkom, avšak nie je vinou žalobcov,
že posudok nebol vypracovaný v zákonom požadovanej kvalite. Žalobcovia majú za to, že v konaní

uniesli dôkazne bremeno pre svoje tvrdenia, a teda pre svoju súdnu ochranu. Bolo tiež preukázané, že
žalovaný pec používal v rozpore so zákonom, neúdil pre svoju potrebu, naopak pre cudzích ľudí, ktorí
vo vzťahu k danej peci nemajú žiadny právny vzťah. Zároveň je potrebné zmieniť, že za odstránenie
pece žiadal od žalobcov neprimeranú finančnú sumu, ktorú odmietol špecifikovať, rovnako odmietol,
ak by odstránenie pece zabezpečili sami žalobcovia. Je zrejmé, že v konaní bolo preukázané, že

zo strany žalovaného dochádza dlhodobo k porušovaniu Ústavou garantovaného práva na priaznivé
životné prostredie, ako aj k porušovaniu Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a ustanovenia §
127 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcom.

17. Žalovaný v záverečnej reči taktiež zotrval na svojom zhora špecifikovanom stanovisku a zdôraznil,

že ako vlastník záhradnej pece má legitímne právo na jej užívanie. Pec bola postavená s vedomím
žalobcov, ktorí dávali k jej výstavbe pripomienky a preto muselo prebehnúť stavebné a kolaudačné
konanie. Napokon žalobcovia o výstavbe pece museli vedieť, keďže plechová skriňa, ktorá je súčasťou
udiarne, pochádza od žalobcov. K peci je riadna dokumentácia, bolo vydané stavebné povolenie
i kolaudačné rozhodnutie. Funkčne bola postavená tak, aby jej prevádzka pri používaní neobmedzovala

susedov nad mieru obvyklú pomerom. Preto nie je na mieste úplný zákaz jej používania. Podľa
žalovaného nie je na mieste regulovať používanie pece za účelom pečenia a grilovania v rozsahu
do cca 2 hodín. Istú reguláciu žalovaný pripúšťa maximálne na účely údenia, a to len na jesenné
a zimné mesiace. Keďže pec bola postavená riadne a legálne za účinnej účasti žalobcov, žalobcovia dali
súhlas na užívanie pece výmenou za súhlas so zriadením stavby na hranici pozemkov a úplný zákaz

používania pece by bol neprimeraný, neproporčný a v rozpore s vlastníckym právom, požiadal žalovaný
o zamietnutie žaloby, alternatívne o reguláciu len údenia v peci na dobu jesenných a zimných mesiacov
s tým, že jej krátkodobé používanie na pečenie a grilovanie nebude podliehať žiadnej regulácii.

18. Po vykonanom dokazovaní a vypočutí strán sporu súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam,

ktoré právne posúdil tak, ako je uvedené nižšie.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
Nehnuteľností 1, žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností 2 a žalovaný je vlastníkom
záhradnej pece postavenej na pozemku s parc.č. Q. XXXX/XX – záhrada o výmere 575 m2

(Pozemok žalovaného), zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. E., okres A.. Zvyšok
Nehnuteľností 3 previedol žalovaný v priebehu konania na svojho syna.

20. Listom „Sťažnosť“ zo dňa 12.02.2007 sa žalobca v 1. rade spolu so svojou manželkou a dcérami
obrátil na Mestský úrad v E. s tým, že sa sťažujú na odbor životného prostredia na sústavné údenie

na susednom pozemku žalovaného v E.. V sťažnosti uviedli, že sa pokúšali situáciu riešiť pohovorom,
avšak neúspešne. Žalovaný v uvedenej nehnuteľnosti nebýva, ale pravidelne tam údi, nechá žalobcom
zadymené ovzdušie plné nepríjemných pachov a odíde domov na A. ulicu. Znášajú to už druhý rok, preto
sa rozhodli vec riešiť podaním sťažnosti. Nemôžu vetrať svoje príbytky, nemôžu dať dieťa na čerstvývzduch, nemôžu si ani vyvešať prádlo na dvor. Žiadali vec prešetriť a zaujať stanovisko podľa predpisov
o ochrane životného prostredia. Sťažnosť bola na Mestský úrad doručená dňa 14.02.2007. V rovnaký
deň doručil žalobca v 1. rade na Mestský úrad v E., odbor životného prostredia, aj list nadpísaný „Návrh

na zmier“, v zmysle ktorého ak by žalovaný na udiarni vybudoval komín, odvádzal splašky do žumpy
a na údenie si určil dva dni údenia mimo víkendu, nemal by žalobca v 1. rade námietky voči údeniu.

21. Dňa 16.03.2007 vydalo mesto E. rozhodnutie č.j. K., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2007
a ktorým mesto na základe žiadosti žalovaného zo dňa 19.02.2007 udelilo súhlas v súlade s § 22

ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší s umiestnením nového malého zdroja znečisťovania ovzdušia v
rámci stavby záhradnej pece na pevné palivo - drevo na pozemku p. č. XXXX/XX k. ú. E. takto: 1
ks alternatívny zdroj tepla „záhradná pec“, ktorá bude umiestnená v zmysle predložených materiálov
pripojených k žiadosti o drobnú stavbu; odvod spalín z pece bude riešený zaústeným dymovodom
do komínového telesa, vedeného nad úrovňou terénu vo výške + 7,200 m; zaústenie dymovodu do
komína a jeho vyústenie nad úrovňou terénu bude realizované v súlade s podmienkami zabezpečenia

rozptylu emisií znečisťujúcich látok, vypúšťaných z výduchov zariadení na spaľovanie palív, vrátane
rešpektovania požiadaviek na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje,
uvedených v prílohe č. 6 vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z., v znení neskorších predpisov; komín
pre odvod odpadových plynov bude riešený v súlade s požiadavkami vyhlášky Ministerstva vnútra
SR č. 95/2004, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a požiadavky protipožiarnej bezpečnosti

pri inštalácii a prevádzkovaní lokálnych palivových spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a
pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov. Predmetná pec ako zdroj tepelnej energie v rámci
stavby záhradnej pece na pevné palivo - drevo, bola v rozhodnutí kategorizovaná ako nový malý
zdroj znečisťovania ovzdušia. Súhlas s výstavbou malého zdroja znečisťovania ovzdušia s použitím
vykurovacieho média drevo mesto podmienilo tým, že miesto umiestnenia pece a vyústenia odvodu

znečisťujúcich látok bude realizované v súlade s predloženou dokumentáciou, platnou legislatívou
a súhlasom mesta, komín bolo odporúčané opatriť lapačom iskier, pred podaním žiadosti o súhlas
na uvedenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia do prevádzky bolo nutné preukázať na konaní
zabezpečenie rozptylu znečisťujúcich látok v súlade s podmienkami pre zabezpečovanie rozptylu emisií
znečisťujúcich látok, predloženou projektovou dokumentáciou a rozhodnutím mesta. V rozhodnutí bolo

uvedené, že k žiadosti o súhlas na uvedenie MZZO do prevádzky - pece mal žiadateľ doložiť a) doklad
o vybudovaní pece a komína odbornou osobou, b) certifikát použitých materiálov na komín, c) fotokópiu
tohto rozhodnutia, d) potvrdenie odborného pracovníka - revízneho technika ku komínovému telesu pre
odvod odpadových plynov zo zariadenia na spaľovanie pevného paliva dreva v súlade s vyhláškou MV
SR č. 95/2004 Z. z.

22. Dňa 10.04.2007 sa žalobca v 1. rade opätovne obrátil na Mestský úrad v E., resp. na primátora R.
J. L., ktorého požiadal o zaujatie stanoviska k sťažnosti podanej dňa 14.02.2007, keďže na ňu nedostal
odpoveď a nebolo prijaté žiadne opatrenie na ochranu životného prostredia a spolunažívania susedov.
Uviedol, že po podaní sťažnosti boli niekoľkokrát ústne prerokovať riešenie a predkladali ďalšie návrhy,

ale vždy boli od pani R. M. odsunutí, aby vydržali, že sa to vyrieši. V sťažnosti ďalej žalobca v 1. rade
popísal incident medzi susedmi z Veľkonočnej nedele 2007 a z 25.12.2006, ako aj správanie mestského
policajta, ktorý bol privolaný na Veľkonočnú nedeľu k riešeniu konfliktu. Uviedol tiež, že podľa jeho
informácií si žalovaný v čase podania prvej sťažnosti podal žiadosť na stavený odbor na vybudovanie
udiarne, ktorá mu pravdepodobne bola odsúhlasená, pretože ju začal stavať 06.04.2007, a to bez

vedomia žalobcov. Žalobcovia by akceptovali, ak by si niekto doma robil zabíjačku dvakrát do roka,
avšak toto nie je udiareň na súkromné účely, keďže žalovaný údi každý deň a každú noc. Žaloba v 1.
rade poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný nemá vybudovaný septik, čo taktiež žiadal riešiť, keďže
splašky najprv vypúšťal priamo na ulicu, následne podkopal rúru cez cestu a vypúšťa ich na priľahlé pole.

23. Z Oznámenia o vybavení sťažnosti č. N./XXX zo dňa 17.04.2007 súd zistil, že Mestský úrad E.
oznámil žalobcovi v 1. rade, že dňa 19.02.2007 podal žalovaný na stavebný úrad ohlásenie drobnej
stavby - umiestnenie záhradnej pece na pevné palivo. Keďže splnil všetky zákonné podmienky, mesto
E. mu vydalo rozhodnutie č. K. zo dňa 13.03.2007, v ktorom mu určilo podmienky výstavby a uvedenia
zariadenia do prevádzky. Úrad tiež uviedol, že žalovaný po zrealizovaní záhradnej pece musí stavebný

úrad požiadať o uvedenie pece ako malého zdroja znečisťovania ovzdušia v zmysle zákona č. 478/2002
Z.z. do prevádzky.24. Dňa 04.05.2007 doručil žalobca v 1. rade na Mestský úrad E. Oznámenie zo dňa 27.04.2007, kde
uviedol, že definitívne ruší navrhovaný zmier a žiada, aby mesto postupovalo podľa zákona o ovzduší
a činnosť žalovaného ukončila. Nejedná sa o záhradnú pec, ale o udiareň, v ktorej sa neprestajne a bez

dozoru údi a objekt nie je ani zabezpečený proti požiaru. Do 27.04.2007 žalovaný nevybudoval ani
žalobcami žiadaný komín, ani žumpu a žalobcovia uvedeného dňa museli opäť privolať mestskú políciu
pre neznesiteľný zápach a dym. Dňa 27.03.2007 oznámil žalovaný žalobkyni v 3. rade, že návrh na
zmier neprijíma a bude si údiť, kedy bude chcieť.

25. Dňa 16.05.2007 oznámil Mestský úrad E. žalobcovi v 1. rade, že žalovanému bolo zakázané údiť
v starej udiarni, kým si nepostaví novú, na čo mu bol daný súhlas rozhodnutím č. K. zo dňa 16.03.2007.
Údenie v novovybudovanej udiarni mu mesto povolí až po zrealizovaní podmienok stanovených v tomto
rozhodnutí. Pracovníkmi mesta bola vykonaná kontrola v dňoch 11.05.2007 a 16.05.2007 a nebolo
zistené, že by žalovaný údil ani vykonával inú činnosť znečisťujúcu životné prostredie.

26. Dňa 27.06.2007 bolo vyhotovené Potvrdenie o preskúšaní komína č. XXX/XXXX K. A., z ktorého
vyplýva, že záhradná pec na pevné palivo umiestnená na nádvorí na F. ulici č. XXX/X v E. s montovaným
oceľovýmkomínomopriemere200x200mmmákomínadymovod,ktorývyhovujezhľadiskabezpečnej
a spoľahlivej prevádzky. Žiadne nedostatky neboli odborne spôsobilou osobou zistené.

27. Mesto E. vydalo dňa 03.07.2007 rozhodnutie č.j. K., ktorým udelilo žalovanému súhlas s uvedením
nového malého zdroja znečisťovania ovzdušia do prevádzky v rámci drobnej stavby záhradnej pece na
pevné palivo – drevo na pozemku č. XXXX/XX v k.ú. E.. Mesto určilo pre prevádzkovanie pece ako
malého zdroja znečisťovania podmienky v zmysle povinnosti zabezpečiť prostredníctvom oprávnenej
osoby na predmetnom tepelnom zariadení, jeho dymovode a komíne vykonávanie pravidelných

odborných prehliadok, skúšok a revízií v súlade s vyhláškou MVSR č. 95/2004 Z.z. a odporučených
STN. V rozhodnutí sa uvádza, že bolo vydané na základe predloženého potvrdenia o preskúšaní komína
a na základe vykonanej obhliadky zo dňa 02.07.2007.

28. Dňa 23.07.2007 žalobcovia v 1. a 2. rade s dcérami Mestský úrad E. požiadali o vysvetlenie, čo je

záhradná pec a aké kritériá má spĺňať, aby neohrozovala životné prostredie vo svojom okolí. Rovnako
požiadali o zaslanie kópie stavebného a kolaudačného rozhodnutia, kontrolu hygienikom a kontrolu
zo stavebného úradu. Žalovaný podľa nich dňa 16.07.2007 sprevádzkoval svoju záhradnú pec, ktorú
spustil do prevádzky asi o 18,00 hod. Údil celú noc a doobeda 17.07.2007, a to pri vonkajších tropických
teplotách, ktoré neumožňujú spať pri otvorenom okne. Cez pomerne vysoký komín vybudovaný na peci

prechádza minimálne množstvo dymu, keďže jeho väčšina odchádza spod strechy komína, čo je vlastne
rovnaký stav ako bol pred vybudovaním pece. Súčasne sa nejedná o dym zo záhradného grilovania, ale
o ťažký dym z údenia, pričom žalovaný prevádzkuje čiernu udiareň nie svojej rodine, ale známym, ktorí
následne výrobky predávajú vo svojich prevádzkach. Žalobcovia žiadali zastaviť túto činnosť žalovaného
natrvalo. Opätovne bolo poukázané na nevybudovaný septik a odvádzanie splaškovej vody na priľahlé

polia.

29. Dňa 31.08.2007 Mestský úrad E. odpovedal žalobkyni v 2. rade, že na základe jej sťažnosti sa
dňa 26.07.2007 začalo prešetrenie prevádzky záhradnej pece žalovaného. Mestský úrad podotkol,
že realizácia stavby záhradnej pece nepožaduje súhlas vlastníkov okolitých pozemkov ani hygienickú

kontrolu. Keďže Mestský úrad nedisponuje technickými prostriedkami na meranie koncentrácií emisií vo
vonkajšom prostredí, požiadal o stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR.

30. Dňa 10.09.2007 spísala žalobkyňa v 2. rade Odvolanie sa proti priebehu konania adresované
Ministerstvu životného prostredia SR v súvislosti s jej sťažnosťou Mestskému úradu v E. zo dňa

23.07.2007. Uviedla, že jej požiadavkám Mestský úrad nevyhovel a poukázala na skutočnosť, že
záhradná pec nebola skolaudovaná a žalovaný ju používal na údenie minimálne raz do týždňa. Ďalej
v podaní uviedla argumenty už uvádzané v zhora uvedených sťažnostiach a Mestskému úradu vyčítala
konanie v tejto veci ako zaujaté v prospech žalovaného. Žalobcovia nemajú námietky proti údeniu
dvakrát do roka pri zabíjačke, ale namietajú proti takto intenzívnemu údeniu pre potreby tretích osôb.

Rovnako formulované Odvolanie sa proti priebehu konania datované 10.09.2007 podala žalobkyňa v 2.
rade tiež na Obvodný úrad životného prostredia.31. V septembri 2007 bol vypracovaný v konaní žalovaným predložený Projekt skutočného vyhotovenia
„Záhradná pec“, spracovaný IPO-STAV R. J. L. so sídlom B. XXX/XX, E., z ktorého vyplýva, že majiteľom
záhradnej pece je žalovaný a táto je postavená na pozemku č. XXXX/XX. Technická správa uvádza, že

predmetná stavba sa nachádza vo dvore rodinného domu a je určená na grilovanie, pečenie a údenie
potravín pre majiteľa. Priestor ohniska a priestor roštov pre uloženie a tepelné spracovanie potravín je v
oceľovej uzavretej skrini s dvierkami k ohnišťu a roštom. Táto oceľová skriňa je z troch strán obmurovaná
betónovými stenami o hrúbke 150 mm. Z čelnej strany sú osadené ďalšie oceľové dvierka, ktoré bránia
úniku dymu mimo priestor pece. Odvedenie dymu je cez dymovú komoru do komína. Komín je oceľový

o priemere 200 mm. Celková výška komína je 6,5 m nad konštrukciu pece. Celková výška stavby
spolu s komínom je 9,0 m. Výkon pece je závislý od veľkosti ohniska a druhu použitého paliva. Táto
pec posudzujúc podľa veľkosti ohniska môže dosiahnuť výkon až 20 kW. Avšak účel pece, na ktorý je
postavená, predpokladá použitie výkonu max. do 2,0 kW, pretože potraviny v peci tepelne upravované,
pri vyššom tepelnom výkone by sa znehodnotili. Úprava potravín sa vykonáva len na veľmi miernom
ohni, mnohokrát stačí len uhlíková pahreba. Na tepelnú úpravu potravín sú vhodné len niektoré druhy

drevín. Prevádzkovateľ bude používať listnaté dreviny, a to buk, hrab, osika, a ovocné dreviny čerešňa,
višňa, slivka. Navrhovaná stavba v zmysle technickej správy svojim charakterom prevádzky nebude
negatívne vplývať na okolité životné prostredie, pretože výška komína je na úrovni hrebeňov striech
okolitej obytnej zástavby, čím je zabezpečený rozptyl emisií vypúšťaných do ovzdušia. Pokiaľ ide o
protipožiarne zabezpečenie stavby, ohnisko je v uzavretom priestore oceľovej skrine. Okolité rodinné

domysúvovzdialenostiväčšejako10metrov,ztýchtodôvodovniejepožiarnerizikovočitýmtostavbám.

32.MestskýúradE.vydaldňa31.12.2007Stanoviskoksťažnostinaznečisťovanieovzdušiaprevádzkou
záhradnej pece, adresované žalobkyni v 2. rade i žalovanému. V Stanovisku uviedol, že na základe
sťažnosti žalobkyne v 2. rade dôkladne prešetril doklady a niekoľkokrát vykonal miestnu ohliadku, po

čomdospelkzáveru,žemalýzdrojznečisťovaniaovzdušiažalovaného(záhradnápec)spĺňapodmienky
rozptylu emisií znečisťujúcich látok podľa vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z., pričom podľa stanoviska
MŽP SR je neaktuálne posudzovať malý zdroj z hľadiska dodržiavania emisných limitov. Nakoľko medzi
dotknutými nedošlo na opakovaných stretnutiach k žiadnej dohode a snaha orgánu štátnej správy
o kompromis bola bezvýsledná, prípadné ďalšie výhrady voči prevádzkovaniu pece je potrebné riešiť

cestou iných kompetentných orgánov (RÚVZ, RVS), prípadne cestou príslušného súdu.

33. Zo Zápisnice z ústneho konania zo dňa 27.05.2009 súd zistil, že v Stupave bolo uvedeného dňa
realizované ústne konanie za účelom riešenia sporu za údenie medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným,
ktorého sa okrem žalovaného a žalobcu v 1. rade zúčastnil primátor E., prednostka a referent odd.

životného prostredia a za stranu žalobcu tiež pán. K.. V časti „Zistený skutkový stav“ je uvedené, že sa
jedná o dlhoročný spor o údenie, záhradná pec sa využíva častejšie ako je pre susedov únosné. Žalobca
v 1. rade je absolútne proti údeniu, nebude ho tolerovať ani raz, keďže ho obťažuje dym a prach a žiada
podľa § 5 Občianskeho zákonníka uložiť zákaz činnosti – údenia.

34. Mesto E. vydalo dňa 09.06.2009 pod č. K. rozhodnutie o uložení nápravného opatrenia v súlade
s ust. § 27 ods. 1 zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998
Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (ďalej len „zákon o ovzduší“), v súvislosti s prevádzkovaním
malého zdroja znečisťovania ovzdušia v rámci drobnej stavy záhradnej pece na pevné palivo – drevo
na pozemku s parc.č. XXXX/XX v k.ú. E. pre investora: žalovaného, a to tak, že v rámci prevádzky

malého zdroja znečisťovania ovzdušia obec zakázala používať záhradnú pec na údenie potravín, a to
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí bolo uvedené, že predmetná záhradná pec na
tuhé palivo ako alternatívny zdroj tepla bola začlenená ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia, pričom
využitie malého zdroja bolo v rozhodnutí o jej povolení deklarované ako „záhradná pec na tuhé palivo“.
Prevádzkovateľ pece síce predložil technickú správu, z ktorej vyplývalo, že môže ísť o udiareň, ale táto

bola priložená až po vydaní rozhodnutia o súhlase s užívaním záhradnej pece, teda už v rozhodnutí
nemohla byť akceptovaná, len zaevidovaná. V zmysle rozhodnutia prevádzkovateľ od uvedenia do
prevádzky užíval a užíva tento malý zdroj znečisťovania ovzdušia takmer výlučne na údenie mäsa,
a to v pomerne častých a nepravidelných intervaloch aj niekoľko dní do týždňa, na základe čoho boli
podané sťažnosti na neúmerné zadymovanie, a to zo strany pána E. a pani H.. Šetrením na tvári

miesta a správnym konaním bolo zaznamenané a potvrdené, že prevádzkovateľ neužíva predmetný
zdroj v súlade s vydaným rozhodnutím MsÚ E. zo dňa 03.07.2007. Produkciou dymu z udiarne skutočne
dochádza k zásahu do pokojného stavu sťažovateľov, čo sa nepodarilo vyriešiť zmierovacími konaniami.
Správny orgán napokon poukázal na ust. § 20 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o ovzduší.35. Obvodný úrad životného prostredia v A. vydal dňa 24.08.2009 rozhodnutie č. G. v odvolacom
konaní proti rozhodnutiu Mesta E. č.j. K. zo dňa 09.06.2009, ktorým boli uložené opatrenia na

nápravu za porušenie zákona o ovzduší žalovanému, a toto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
orgán ochrany ovzdušia povolil malý zdroj znečisťovania ovzdušia na základe žiadosti a aj vo výroku
napadnutého rozhodnutia č. K. zo dňa 09.06.2009 sa uvádza, že príslušným orgánom štátnej správy
ochrany ovzdušia bol rozhodnutím VŽP 812/2007 zo dňa 16.03.2007 vydaný súhlas na výstavbu

záhradnej pece na pevné palivo ako alternatívneho zdroja tepla. Vo výroku napadnutého rozhodnutia
mesto Stupava neuvádza, ustanovenie ktorého zákona je v súvislosti s prevádzkovaním predmetného
zdroja porušované, pričom opatrenia na nápravu ukladá v súlade s § 34 ods. 1 písm. h) zákona o
ovzduší. Podľa tohto ustanovenia ale môže obec nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky
MZZO za podmienok ustanovených § 38 ods. 10 zákona o ovzduší. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ovzduší,
citovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia, obec uloží opatrenia na nápravu prevádzkovateľovi,

ktorý neplní povinnosti ustanovené zákonom o ovzduší, v rámci kompetencií podľa § 34 ods. 1 písm. f)
uvedeného zákona. Ak sa MZZO prevádzkuje bez súhlasu podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o ovzduší,
obec nariadi zastavenie prevádzky podľa § 27 ods. 4 zákona o ovzduší. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia mesto E. uvádza, že „šetrením na tvári miesta a správnym konaním bolo zaznamenané a
potvrdené, že prevádzkovateľ neužíva predmetný zdroj v súlade s vydaným rozhodnutím MsÚ E. zo

dňa 03.07.2007“, v predloženom spisovom materiáli ale neboli odvolaciemu orgánu predložené žiadne
podklady k uvedenému šetreniu (zvolanie ústneho pojednávanie vo veci uloženia nápravných opatrení,
záznamy o vykonaných úkonoch ani vyjadrenia účastníkov konania), a teda nie je jasné, na základe
akých šetrení mesto E. uložilo opatrenia na nápravu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je tiež
jasne formulované a uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol

správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ani neuviedol ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán nenariadil v predmetnej veci ústne
pojednávanie, na ktorom by účastníci konania uplatnili svoje pripomienky a námety, nedal účastníkom
konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia.

Odvolací orgán tiež vytkol prvostupňovému orgánu, že nepostupoval v súlade s § 56 a § 57 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, keď sa nezaoberal obsahom podaného
odvolania a nepostupoval pri odstúpení odvolania podľa cit. ustanovení správneho poriadku. V danom
prípade sa prvostupňový orgán nezaoberal vecou tak, ako mu ukladajú príslušné ustanovenia zákona
o ovzduší a správneho poriadku.

36.ZpotvrdeniaMestskejpolícieE.zodňa04.09.2009súdzistil,žedňa03.09.2009o22.30hod.oznámil
žalobca v 1. rade, že v susednom dvore žalovaný nadmerne zadymuje okolie zo súkromnej udiarne,
čo bolo na mieste preverené hliadkou o 22.50 hod., pričom žalovaný nebol zastihnuteľný. S uvedenou
skutočnosťou (zadymovaním) boli hliadky oboznámené už viackrát.

37. Dňa 29.09.2009 podali žalobcovia na mesto E. návrh na vydanie predbežného opatrenia na ochranu
proti zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka, v ktorom navrhli, aby
mesto vydalo predbežné opatrenie, ktorým dočasne upraví právne vzťahy k danej veci, a to z dôvodov
už uvedených zhora v ich ostatných podaniach s tým, že nadmerné obťažovanie ich domácností dymom

z udiarne naďalej pokračuje.

38. Mesto E. vydalo dňa 30.10.2009 rozhodnutie č.j. K., ktorým s poukazom na zákon o obecnom
zriadení a ust. § 5 Občianskeho zákonníka zakázalo žalovanému používať na pozemku č. XXXX/XX
v k.ú. E. záhradnú pec, a to až do doby konečného právoplatného rozhodnutia, ktoré prebieha podľa

zákona o ochrane ovzdušia. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že na základe opakovaných
sťažností susedov – žalobcov v 1. a 3. rade mesto E. usúdilo, že predmetná záhradná pec sa
využíva najmä na údenie potravín, a to pre susedov v neúnosne častých intervaloch. Častým šetrením
a riešením sťažností (odkaz na záznam sledovaného obdobia od Mestskej polície v E.: 23.06.,
29.06., 12.07., 12.08., 03.09., 28.09.) na zadymovanie susedov bolo preukázané, že súčasný stav

možno charakterizovať ako zrejmý zásah do pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, lebo
obmedzuje ich pokojné užívanie obydlia a ohrozuje aj ich zdravie. Preto bolo nevyhnutné dočasne
zakázať používanie záhradnej pece, a to až do doby právoplatného rozhodnutia podľa zákona o ovzduší,ktoré je v štádiu vydávania nového rozhodnutia správneho orgánu o opatreniach na nápravu vo využití
záhradnej pece.

39. Mesto E. následne dňa 02.11.2009 vydalo rozhodnutie č.j. K., ktorým ako dotknutý orgán ochrany
životného prostredia uložilo opatrenie na nápravu v súlade s ust. § 27 zákona o ovzduší v súvislosti
s prevádzkovaním malého zdroja znečisťovania ovzdušia v rámci drobnej stavby záhradnej pece
na pevné palivo – drevo na pozemku č. XXXX/XX v k.ú. E. pre investora: žalovaného, a to tak,
že mu zakázalo záhradnú pec používať na údenie potravín, nakoľko predpokladaná štandardná

prevádzka záhradnej pece so zodpovedajúcim bežným znečistením ovzdušia ako malého zdroja
v rámci stacionárnych zdrojov znečistenia nie je v súlade so súčasným stavom – nadmerným údením.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia správny orgán uviedol, že záhradná pec na pevné palivo ako
alternatívny zdroj tepla bola začlenená podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o ovzduší ako malý zdroj
znečisťovania ovzdušia a bol vydaný súhlas na jeho výstavbu rozhodnutím č. VŽP 812/2007 zo dňa
16.03.2007 ako alternatívneho zdroja tepla mestom E.. Dodatočne po vydaní rozhodnutia v októbri 2007

doložil prevádzkovateľ nákres, z ktorého vyplývalo, že môže ísť o udiareň, ale táto zmena už nebola
v rozhodnutí ani v dodatku akceptovaná. Udiareň nie je v tejto kategorizácii malých zdrojov zahrnutá.
Listom zo dňa 28.06.2007 obdržalo mesto E. žiadosť stavebníka J. F. o vydanie súhlasu podľa § 22 ods.
1 písm. a) zákona o ovzduší s užívaním MZZO. Jednalo sa o nový malý zdroj znečisťovania ovzdušia,
na výstavbu ktorého bol vydaný súhlas orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia. Na základe vykonanej

miestnej ohliadky dňa 02.07.2007 v súlade so zákonom o ovzduší, vyhláškou MŽP SR č. 706/2002
Z. z. a vyhláškou MV SR č. 95/2004 Z. z., bol dňa 03.07.2007 vydaný súhlas formou rozhodnutia,
v rozsahu uvedenia nového malého zdroja znečisťovania ovzdušia do prevádzky. Správny orgán od
vydania tohto rozhodnutia dostal sťažnosti od vlastníkov susedných rodinných domov (p. E. s rodinou,
p. H. s rodinou) z ktorých vyplývalo, že prevádzka záhradnej pece sa využíva temer výlučne na údenie

mäsovýchvýrobkovadymvychádzajúcizkomínaudiarneichnadmieruobvyklúobťažuje.Záhradnápec
sanevyužívavsúladesvydanýmrozhodnutímakozdrojtepla,alenaúdeniemäsovýchvýrobkov,pričom
sa nevyužíva teplo, ale zvýšená produkcia dymu, čím je porušená povinnosť prevádzkovateľa podľa §
20 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší. V priloženom zozname od Mestskej polície E. je uvedená intenzita
údenia sledovaného obdobia. Od uvedenia do prevádzky až do dňa vydania rozhodnutia dostávajú

podobnou intenzitou telefonické sťažnosti predstavitelia samosprávy. Za účelom objektívneho zistenia
opodstatnenosť sťažností sa uskutočnilo niekoľko konaní, avšak sa zmier medzi účastníkmi nepodarilo
dosiahnuť. Nakoľko mesto E. pri výkone samosprávy utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, podľa § 27 ods. 1 zákona o ovzduší uložilo vykonať opatrenie na
nápravuauviesťdosúladuužívaniezáhradnejpecesvydanýmpovolenímtým,ževydalozákazužívania

záhradnej pece na údenie.

40. Listom zo dňa 30.03.2011 sa obrátili na Mesto E. žalobcovia v 1. a 3. rade s rodinami, pričom
požiadali o prešetrenie dodržiavania zákazu údenia zo strany žalovaného, ktorý podľa žalobcov začal
opätovne údiť, na čo boli vo februári a marci 2011 privolané aj hliadky Mestskej polície, ktorým žalovaný

uvádzal, že už má povolenie. Mesto E. odpovedalo žalobcom listom zo dňa 26.04.2011, kde žalobcov
upovedomilo,žerozhodnutieobceč.K.prešetrujúpríslušnéorgány,resp.prebiehakonanienaKrajskom
súde v Bratislave a teda nie je možné dodržiavanie zákazu údenia skontrolovať, pretože predmetné
rozhodnutie mesta nenadobudlo právoplatnosť.

41. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v A. č. G. bolo rozhodnutie Mesta E. č. K. zo
dňa 02.11.2009 zrušené v celom rozsahu. V odôvodnení odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že
žalovaný dňa 19.02.2007 doručil na Mestský úrad E. „Ohlásenie drobnej stavby“, v ktorom uviedol, že
záhradnú pec na pevné palivo bude využívať na grilovanie, pečenie a príležitostné údenie. Mesto E. v
oznámení k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 22.03.2007 nemalo námietky k uskutočneniu stavby pri

dodržaní podmienok orgánu miestnej štátnej ochrany ovzdušia. Mesto E. následne vydalo rozhodnutím
č. K. zo dňa 03.07.2007 súhlas s uvedením nového MZZO do prevádzky – záhradná pec na pevné
palivo ako alternatívny zdroj tepla umiestnená v súlade so súhlasom (rozhodnutie s umiestnením
nového MZZO, č.j.: K. zo dňa 16.03.2007), inštalovaná oprávnenou osobou, kategorizovaná podľa
§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 478/2002 Z. z. zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov, ako

malý zdroj znečisťovania ovzdušia. Odvolací orgán v rozhodnutí poukázal na fakt, že mesto E. v
citovanom rozhodnutí uviedlo, že stavebník splnil podmienky súhlasu a pre potreby vydania rozhodnutia
nauvedeniezdrojadotrvalejprevádzkypredložilpotvrdenieopreskúšaníkomínapreodvododpadových
plynov z pece č. 198/2007 zo dňa 27.06.2007 - K. A., revízny technik komínov a že mesto nazáklade opakovaných sťažností dvoch susedov vydalo rozhodnutie o uložení opatrení na nápravu č.
K. zo dňa 02.11.2009 v ktorom uvádza, že „predpokladaná štandardná prevádzka záhradnej pece
so zodpovedajúcim bežným znečistením ovzdušia ako malého zdroja v rámci stacionárnych zdrojov

znečistenia nie je v súlade so súčasným stavom nadmerným údením“. V zákone o ovzduší však podľa
odvolacieho orgánu nie sú uvedené pojmy: predpokladaná štandardná prevádzka, bežné znečisťovanie,
nadmerné údenie. Záhradná pec na pevné palivo ako alternatívny zdroj tepla (grilovanie, pečenie a
príležitostné údenie) umiestnená na parc. č. XXXX/XX, k. ú. E. bola zhotovená a prevádzkovaná v
súlade s platnou legislatívou, bola zhotovená po vydaní všetkých potrebných súhlasných rozhodnutí

a vyjadrení pre jej stavbu a prevádzku. Rozhodnutie o uložení opatrení na nápravu bolo vydané na
základe sťažností dvoch susedov na majiteľa prevádzkovanej pece a nie z dôvodu prevádzkovania
malého zdroja znečisťovania ovzdušia v rozpore s platnými právnymi ustanoveniami na úseku ochrany
ovzdušia. Preto odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil.

42. Sťažnosťou zo dňa 12.04.2012 sa žalobcovia obrátili na Regionálny úrad verejného zdravotníctva

L. a z identických dôvodov, ako boli už zhora uvedené požiadali o preskúmanie ich sťažnosti a uloženie
takých opatrení na nápravu, aby mohli so svojimi rodinami žiť vo svojich domoch a netrpieť na úkor
ich zdravia. Dodali, že nemajú nič proti tomu, ak sa v záhradnej peci pečie alebo griluje, pretože
to nie je činnosť trvajúca viac hodín a ani sprievodné javy tejto činnosti ako dym nie sú výrazného
charakteru. Naproti tomu proces údenia trvá niekoľko hodín, prípadne aj dní a husté zadymenie je

výrazným sprievodným javom tejto činnosti.

43. Listom zo dňa 18.07.2012 sa žalobcovia obrátili na Inšpektorát životného prostredia L., ktorý žiadali
o prešetrenie rozhodnutia č.j. G. vydaného dňa 18.10.2011 Obvodným úradom životného prostredia
v A. (rozhodnutie, ktoré zrušilo rozhodnutie Mesta E. č. K. zo dňa 02.11.2009). Uviedli, že od decembra

2011 do júla 2012 žalovaný intenzívne údil na plné obrátky vo dne i v noci, k čomu bola okrem iného
dňa 12.12.2011 zavolaná Mestská polícia. Popísali okolnosti vydania oboch rozhodnutí, ako aj ich
námietky proti nim. V záhlaví i zápätí listu boli ako pisatelia označení žalobcovia v 1.-4. rade a C.
a A. K., avšak list predložený súdu bol podpísaný len žalobkyňou v 3. rade. Dňa 21.09.2012 vyhotovila
Slovenská inšpekcia životného prostredia vyjadrenie k Žiadosti žalobcov o zrušenie rozhodnutia, kde

ich upovedomila, že na taký postup, ako navrhujú, nemá kompetencie, a odporučila im obrátiť sa na
Krajský úrad životného prostredia.

44. Listom zo dňa 28.06.2013 sa žalobcovia v 1. a 3. rade a C. K. (list však ňou nebol podpísaný) obrátili
naMestskýúradE.,nakontrolóramesta,mestskézastupiteľstvoakomisiunaochranuverejnéhozáujmu

a opätovne požadovali zakročiť proti žalovanému a jeho obťažovaniu dymom nad mieru primeranú
pomerom, a to s poukazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

45. Mesto E. žalobcom odpovedalo Vyjadrením k žiadosti zo dňa 26.09.2013, kde zhrnulo postup
žalobcov, žalovaného i zúčastnených správnych orgánov vo veci sporu ohľadom údenia v záhradnej

peci žalovaného a špecifikovalo jednotlivé vydané rozhodnutia správnych orgánov v tejto súvislosti,
vrátane stručného odôvodnenia. Mesto zdôvodnilo, z akých dôvodov nemohlo pristúpiť k uloženiu
pokuty žalovanému, ďalej uviedlo, že vykonaná kontrola zameraná na neoprávnené podnikanie
žalovaného nezistila žiadne porušenie zákona. Mesto postupovalo podľa § 5 Občianskeho zákonníka
a žalovanému zakázalo predbežným opatrením používať záhradnú pec, toto rozhodnutie však stratilo

účinky rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v A. č. G. z 18.10.2011, ktorým sa
právoplatne rozhodlo v konaní podľa zákona o ovzduší. Podľa názoru mesta je možné situáciu riešiť
podaním návrhu podľa § 127 Občianskeho zákonníka na príslušný súd, ktorý sa bude zaoberať
primeranosťou (intenzitou) konania žalovaného a intenzitou produkcie imisií. V súčasnosti totiž mesto
nemá vedomosť o tom, že by pec ako malá zdroj znečisťovania ovzdušia bola postavená bez dodržania

technických podmienok jej riadneho prevedenia, preto sa spornou javí skôr intenzita mnohosť činnosti
prevádzkovateľa zdroja.

46. Z lekárskych správ na č.l. 76-78 vyplýva, že žalobkyňa v 3. rade je sledovaná a liečená v ambulancii
klinickej imunológie a alergológie, jej deti sú sledované v pľúcnej ambulancii.

47. Na fotografiách na č.l. 79-80 (vo farebnom prevedení na č.l. 156) je zachytené väčšie množstvo
debničiek na Nehnuteľnostiach 3 v blízkosti Záhradnej pece. Na fotografii č.l. 157 je zachytený pohľad
z balkóna izby syna žalobcov v 3. a 4. rade na záhradnú pec. Na fotografiách v prílohovej obálke nač.l. 159, ako aj na č.l. 168-169 je zachytená situácia na mieste, umiestnenie rodinných domov strán,
oplotenie medzi pozemkami žalobkyne v 3. a žalobcu v 4. rade a Nehnuteľnosťami 3, ako aj niekoľko
pohľadov z rôznych strán na komín záhradnej pece. Na jednej z fotografií je zachytená osoba mužského

pohlavia nastupujúca do automobilu s malackou poznávacou značkou, o ktorej žalobcovia tvrdia, že má
mäsiarsky kabát, čo však súdu z predloženej fotografie nevyplýva (na fotografii je vidno, že osoba má
kabát / bundu tmavej farby s nápisom na hrudi).

48. Žalovaný súdu predložil rozhodnutie Obvodného úradu v A., odboru všeobecnej vnútornej správy č.

XXX/XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2007, ktorým bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalovaný
tým, že sa mal v čase okolo 15.00 hod. v meste E. na F. ulici č. X dňa 08.04.2007 bezdôvodne vyhrážať,
nadávať a urážať oznamovateľku C. E., a to z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané, pretože medzi výpoveďami svedkov a obvineného boli značné
rozpory a išlo súčasne o vyjadrenia rodinných príslušníkov, čo správnemu orgánu znemožnilo objektívne

posúdiť celý skutok.

49. Žalovaný doložil do súdneho spisu aj listinu nadpísanú ako „Vzájomná ústretovosť susedov“,
podpísanú žalobkyňou v 3. rade, podľa ktorej sa mali žalobkyňa v 3. rade a žalovaný dohodnúť v záujme
zachovania dobrých susedských vzťahov, že žalobkyňa v 3. rade si so súhlasom žalovaného môže

postaviť svoju novostavbu rodinného domu tak, že jej strecha bude zasahovať cca 45 cm nad pozemok
žalovaného a že bude mať tri presvetľovacie okná so zrnitým sklom na strane žalovaného. Žalovaný
tiež žalobkyni v 3. rade povolil všetky nutné práce z jeho strany pozemku, ako je omietka, zadebnenie
strechy, vymurovanie nového oplotenia. Za to žalobkyňa v 3. rade udelila súhlas, že ak bude rodina
žalovaného na svojom pozemku plánovať a stavať rodinný dom, bude tolerovať rovnaké požiadavky

z ich strany. Na základe dohody podpísanej žalobkyňou v 3. rade a žalovaným dňa 13.10.2006 udelil
žalovaný žalobkyni v 3. rade súhlas so vstupom, postavením a zložením lešenia na jeho pozemku,
s uskutočnením fasádnych omietok na susediacej strane rodinného domu, s urobením nového oplotenia
na hranici pozemku s tým, že následne je nutné upratať pracovné miesto a zabrániť poškodeniu viniča.

50. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

51. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

52. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

53.Vustanovení§127Občianskehozákonníkasúupravenésusedsképráva,ktoréobmedzujúvlastníka

pri výkone jeho vlastníckeho práva z hľadiska dopadu výkonu jeho práv na tretie osoby. Občiansky
zákonník totiž vychádza pri úprave susedských práv zo zásady, že ochrana poskytovaná právam
vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka
druhej veci, a to tiež s poukazom na všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej výkon
vlastníckeho práva nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv alebo oprávnených záujmov iných

osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vlastník veci, a teda aj vlastník susediacej nehnuteľnosti
(pozemku alebo stavby) sa s poukazom na uvedené musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, kde konanie spočívajúce
v obťažovaní nebráni ani neohrozuje vlastný výkon práva, ale robí ho obťažným alebo nepríjemným.
Ohrozeným susedom môže byť fyzická aj právnická osoba a nemusí ísť len o bezprostredných susedov,

ktorí majú spoločnú hranicu, ale každého v širšom okolí, pokiaľ niekto výkonom svojho vlastníckeho
práva zasahuje do chránených práv tejto osoby. V prípade obťažovania platí, že zákon neposkytuje
ochranu pri každom obťažovaní, ale vyžaduje, aby toto obťažovanie dosiahlo intenzitu nad mieru
primeranú pomerom. Zásahy spojené s bežným užívaním vecí (hnuteľných ako aj nehnuteľných), ktorétúto mieru nepresahujú, je povinný vlastník susednej nehnuteľnosti strpieť. Obťažovanie nad mieru
primeranú pomerom určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte
prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym

pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (R 72/1994). Otázku
posudzovania, či ide v konkrétnom prípade o prekročenie miery primeranej pomerom, je potrebné
posudzovať vždy podľa okolností konkrétneho prípadu, stupeň intenzity prenikania imisií sa bude
posudzovať odlišne na dedinách, na samote, v mestách, kde bude mať z hľadiska posudzovania takýto
zásah rôznu intenzitu. Pri posudzovaní intenzity obťažovania nie je nevyhnutné, aby prekračovalo limity

stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom. Právne významným obťažovaním môže byť aj
také obťažovanie, ktoré síce neprekračuje limity stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom,
ale prekračuje mieru obvyklú v danom mieste, a to s prihliadnutím k miere danej doby v iných obdobných
miestach. Miera primeraná pomerom je však prekročená vždy, ak je obťažovanie nad limit stanovený
právnym predpisom, a to bez ohľadu na to, či je obťažovanie v mieste alebo pri určitom druhu činnosti
obvyklé. Pri rozhodovaní o tom, či vlastník susediaceho pozemku sa má určitého výkonu vlastníckeho

práva zdržať alebo naopak, či má niečo strpieť, treba tiež zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho práva
v súlade s platnými predpismi (napr. zdravotnými, stavebnými, vodohospodárskymi). Ak sa vytýkaný
výkon vlastníckeho práva opiera o povolenie, ktoré bolo vlastníkovi vydané príslušným orgánom, bude
namieste považovať tento výkon vlastníckeho práva za opodstatnený a vždy skúmať, či žalovaný
neprekročil rozsah oprávnení uvedených v povolení.

54. Žalobcovia sa v konaní domáhali zásahu súdu proti konaniu žalovaného, o ktorom tvrdili, že
ich nad mieru primeranú pomerom obťažuje, a to najmä dymom, pachom a popolčekom plynúcim
z údenia v jeho Záhradnej peci a žalovanému požadovali uložiť úplný zákaz použitia jeho Záhradnej
pece. Z dokazovania vykonaného pred súdom plynie, že žalobcovia sa už od roku 2007 domáhali

opakovane ochrany na Mestskom úrade v E., neskôr aj na Ministerstve životného prostredia, na
Regionálnom úrade verejného zdravotníctva L. a na Inšpektoráte životného prostredia L., avšak po
všetkých prebehnuvších správnych konaniach správne orgány odkázali žalobcov na podanie susedskej
žaloby na príslušnom súde, keďže uviedli, že žalovaný pri prevádzke záhradnej pece na pevné palivo
neporušuje žiadne jeho verejnoprávne povinnosti. Záhradná pec bola riadne vybudovaná a uvedená

do prevádzky a žalovaný pri jej prevádzke dodržiava povinnosti stanovené predpismi v oblasti ochrany
ovzdušia. Konaním žalovaného nedošlo k porušeniu stavebných predpisov, predpisov o ochrane
životného prostredia ani predpisov v oblasti živnostenského podnikania. Žalobcovia napokon v konaní
ani netvrdili, že by prevádzka Záhradnej pece žalovaného bola v rozpore s verejnoprávnymi predpismi,
či že by porušovala limity stanovené právnymi predpismi, ale svoju žalobu postavili na tom, že prevádzka

Záhradnej pece žalovaným, hoci v súlade s verejným právom, zasahuje nad mieru primeranú pomerom
neakceptovateľným spôsobom do práv žalobcov na pokojné užívanie ich Nehnuteľností 1 a 2. Tým,
že žalovaný využíva Záhradnú pec na údenie vo veľkom rozsahu, zadymuje nehnuteľnosti žalobcov
a výrazne ich obťažuje zápachom zo zapáleného dreva. Žalovaný v rámci procesnej obrany rozsah
ním vykonávanej činnosti údenia v Záhradnej peci nijako nerozporoval, teda nepopieral, že údil až

do vydania neodkladného opatrenia zo strany odvolacieho súdu (s výnimkou obdobia, keď to mal
zakázané rozhodnutím správneho orgánu) v značnom rozsahu, aj niekoľkokrát do týždňa, cez deň aj
v noci, počas všetkých ročných období vrátane obdobia leta. Tieto tvrdenia žalobcov sú koniec koncov
podložené i veľkým množstvom ich sťažností adresovaných Mestskému úradu E. a tiež potvrdením od
Mestskej polície E., ktorá bola niekoľkokrát privolaná k prípadu nadmerného zadymenia domov žalobcov

údením v Záhradnej peci žalovaného, pričom opakované volanie Mestskej polície k zadymeniu vyplýva
aj z rozhodnutí mesta Stupava č. K. zo dňa 30.10.2009 a 02.11.2009. Hoci druhé z rozhodnutí mesta
bolo neskôr na základe podaného odvolania zrušené, vyplýva z neho mestom zistený skutkový stav, totiž
že žalovaný Záhradnú pec uvedenú do prevádzky so súhlasom mesta ako malého zdroja znečisťovania
ovzdušia využíva nadmerne na údenie potravín, čo je spojené so zvýšenou produkciou dymu. Rovnaké

skutkové závery plynú aj zo skoršieho rozhodnutia mesta E. č. K., ktoré uvádza, že prevádzkovateľ
od uvedenia do prevádzky užíval a užíva tento malý zdroj znečisťovania ovzdušia takmer výlučne na
údenie mäsa, a to v pomerne častých a nepravidelných intervaloch aj niekoľko dní do týždňa. Žalovaný
sa v konaní bránil tým, že pec vybudoval v súlade so všetkými právnymi predpismi a že jej komín svojou
výškou presahuje komíny okolitých nehnuteľností, čo podľa neho zaručuje dostatočný rozptyl dymu do

okolia bez nadmerného obťažovania žalobcov. Skutočnosť, že Záhradná pec je postavená a užívaná
v súlade so všetkými aplikovateľnými predpismi, je podľa názoru súdu dostatočne preukázaná dokladmi
tvoriacimisúčasťsúdnehospisu,vrátanerozhodnutísprávnychorgánov,ktoréprišlikrovnakémuzáveru.
Skutočnosť, že stavba pece neporušuje právne predpisy má však na rozhodnutie súdu vo veci lenobmedzený vplyv. Platí totiž, že ak by záhradná pec porušovala limity stanovené právnymi predpismi
alebo by porušovala podmienky žalovanému vydaného povolenia, bola by miera primeraná pomerom
porušená jej používaním bez ďalšieho. Avšak aj v prípade, ak tieto limity a podmienky porušené stavbou

a užívaním pece nie sú a k zásahu do verejnoprávnych povinností prevádzkovateľa neprišlo, musí súd
vkonanískúmať,čiprevádzkapecenapriektomuneobťažujenadmieruprimeranúpomeromobyvateľov
susediacich nehnuteľností – žalobcov a nezasahuje pritom do ich subjektívnych práv.

55. Súd v rámci zisťovania okolností podstatných pre jeho rozhodnutie zistil, že Záhradná pec bola

v aktuálnej podobe vybudovaná a uvedená do prevádzky v roku 2007. Postavená je na záhrade
rodinného domu v súčasnosti vo vlastníctve syna žalovaného (pozemok, na ktorom je Záhradná pec,
je však stále vo vlastníctve žalovaného). Nachádza sa v hustej zástavbe rodinných domov, kde zo
všetkých strán záhradu rodinného domu č. 2 obklopujú iné rodinné domy a ich dvory. Ulica F. v E. sa
nachádza na konci mesta E. a je zastavaná iba z jednej strany a z druhej strany ulice sú polia, ale
súčasne sa stále jedná o územie určené aj využívané na trvalé bývanie občanov. Z obhliadky na mieste

i z fotografií v súdnom spise vyplýva, že pec sa nachádza v tesnej blízkosti domu žalobcov v 3. a 4.
rade, niekoľko metrov od okien a balkónov spální. Súd aj z výsluchov žalobcov v 1. a 3. rade a tiež
z vykonaného dokazovania listinami (menovite všetkými zhora uvedenými sťažnosťami a žiadosťami
o poskytnutie ochrany ich právam, ako aj rozhodnutiami mesta E., z ktorých vyplýva zistený skutkový
stav spočívajúci v nadmernom údení) mal za preukázané, že žalovaný v ním vlastnenej Záhradnej peci

údi častejšie a vo väčšom rozsahu, než je primerané pomerom. Sami žalobcovia uvádzali, že by im
nevadilo údenie párkrát do roka spojené napríklad so zabíjačkou, ale údenie vo veľkom rozsahu zo
strany žalovaného im výrazne zasahuje do života a znemožňuje užívanie ich nehnuteľností na pokojné
bývanie. Ich domy v čase údenia nie je možné vetrať, nie je možné na dvore sušiť bielizeň, dokonca
je nepríjemné sa tam z dôvodu dymu a zápachu vôbec pohybovať a tráviť tam čas. S poukazom na

uvedené je nutné rozhodnutím súdu regulovať používanie Záhradnej pece zo strany žalovaného tak,
aby nebola používaná nad mieru primeranú pomerom.

56. Podľa názoru súdu nie je nutné a nie je ani na mieste žalovaného limitovať v užívaní Záhradnej
pece na pečenie, varenie a grilovanie, keďže tu nebol ani zo strany žalobcov tvrdený akýkoľvek exces

vužívaníčiužzčasovéhoalebomnožstevnéhohľadiska.ŽalovanýmprevádzkovanéúdenievZáhradnej
peci sa však vyznačuje vyšším množstvom dymu, ktorý musí byť z povahy veci produkovaný pecou
po dlhšiu dobu za účelom dosiahnutia žiadaného efektu na takto spracúvanom produkte. Že žalovaný
v Záhradnej peci údil vo veľkom rozsahu, má súd za preukázané, ako je aj vyššie uvedené, z výsluchov
žalobcov v 1. a 3. rade, zo skutočnosti, že žalovaný fakt údenia ani jeho rozsahu nespochybňoval (svoju

obranu zameral na skutočnosť, že pec používa v súlade s vydanými povoleniami a na skutočnosť,
že komín pece prevyšuje okolité nehnuteľnosti). Rovnako však bolo nadmerné údenie žalovaného
preukázanésťažnosťamižalobcov,ktorýmbolozostranymestaE.ajviackrátvyhovené.Vtejtosúvislosti
je bez relevancie, že rozhodnutia mesta E. z 09.06.2009 a z 02.11.2009 boli v odvolacom konaní
zrušené, keďže k takému zrušeniu došlo s poukazom na nedostatok kompetencií mesta rozhodnúť

o obmedzení údenia z ním uvádzaných dôvodov (nadmerné zadymovanie susedov), keď odvolací
správny orgán poukazoval na skutočnosť, že mesto sa malo obmedziť výhradne na skúmanie, či je taká
pec prevádzkovaná v súlade s vydanými povoleniami a predpismi vzťahujúcimi sa na prevádzkovanie
malého zdroja znečistenia ovzdušia. Aj keď teda mesto nemalo na ním vydané rozhodnutia príslušnú
kompetenciu, pre účely tohto súdneho konania, keďže za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť

k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, súd
vychádzal aj zo skutkových zistení mesta Stupava v ním vedených konaniach, z ktorých jasne vyplýva
nadmerné údenie v peci i niekoľkokrát do týždňa.

57. Posúdenie miery využívania záhradnej pece na údenie, ktorá by bola primeraná, je individuálne a je

závislé od konkrétnych okolností zistených v tomto spore. Ako bolo vyššie uvedené, pec sa nachádza
v zástavbe rodinných domov slúžiacich na trvalé bývanie ľudí, a to v pomerne tesnej blízkosti domu
žalobkyne v 3. a žalobcu v 4. rade. Ako vyplýva i zo znaleckého posudku predloženého v konaní,
stúpanie dymovej vlečky (dymu) z komína je fyzikálny jav, ktorý je ovplyvňovaný najmä poveternostnými
a klimatickými podmienkami. Ide najmä o smer a rýchlosť vetra, vlhkosť vzduchu, atmosférický tlak. Dym

z komína môže v prípade inverzie klesať smerom nadol, resp. sa držať v horizontálnej polohe. Takto
môže dochádzať k tomu, že sa dym drží nad miestom jeho vzniku, resp. klesá k zemi. V prípade, ak je
to spojené s bezvetrím, tak sa môže hromadiť vo dvoroch, obciach a tým môže spôsobovať zadymenie
v neprimeranej obťažujúcej miere. Aj v prípade silného nadzemného prúdenia vzduchu môže vietor„zraziť“ dym k zemi a spôsobovať tak nadmerné zadymenie. Súd má za to, že aj v takýchto prípadoch
je každý sused povinný tolerovať využitie záhradnej pece na údenie, pokiaľ sa takáto činnosť deje
len niekoľkokrát do roka a po presne vymedzený čas. Stupava je síce mestom, akýmsi predmestím

hlavného mesta, v danej lokalite však historicky obyvatelia chovali a dodnes niektorí chovajú domáce
zvieratá i na mäso a výrobky z neho. Je preto prirodzené, ak niektorí z nich, ktorí majú na to vytvorené
podmienky, očakávajú, že im bude tolerované údenie výrobkov z ich zvierat aspoň niekoľkokrát do roka.
Z vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného vyplynulo, že najviac údenie mäsa žalovanému trvá
24 hodín, údenie klobás trvá do 8 hodín. Žalobca v 1. rade v tejto súvislosti uvádzal, že údenie susedovi

trvá aj tri dni, súd však pre účely rozhodnutia vychádzal z vyhlásenia žalovaného, ktorý reálne údenie
v Záhradnej peci bude vykonávať. Preto mu povolil údenie tri razy do roka vždy po dobu dvoch dní,
pričom v dvoch prípadoch povolil údenie i počas soboty, a to vždy od rána prvého dňa do večera druhého
dňa. Takto bude žalovanému umožnené si naplánovať údenie tak, aby mohol celý proces prebehnúť bez
prerušení a súčasne bude možné sa zo strany žalobcov na taký proces pripraviť. Údenie pre vlastnú
potrebu vo väčšom rozsahu podľa názoru súdu nie je možné zo strany susedov tolerovať.

58. Keďže žalobcovia žiadali žalovanému zakázať používať pec úplne, musel súd ich žalobu vo zvyšnej
časti zamietnuť. Takémuto návrhu žalobcov na uloženie úplného zákazu užívania pece nebolo možné
vyhovieť, pretože, ako už bolo vyššie uvedené, užívanie veci nemožno jej vlastníkovi zakázať, pokiaľ
takým užívaním nad mieru primeranú pomerom neobťažuje iného. V danej lokalite, keďže ide síce

o mesto, ale súčasne s prvkami dedinského života spojeného i s chovom zvierat a pestovaním rastlín,
musí byť tolerovateľné aj zabíjanie a údenie mäsa viackrát do roka, pričom s poukazom na okolnosti veci
považujesúdzaprimeranépoužitetrirazydoroka.Grilovanie,pečenieavarenievpeciponechalsúdbez
obmedzenia, keďže tu nebolo v konaní tvrdené, že by sa žalovaný dopúšťal akéhokoľvek nadmerného
používania pece týmito činnosťami na úkor práv susedov. Susedské vzťahy v dôsledku samotného

stretu susediacich pozemkov prirodzene vyžadujú istú mieru tolerancie, čo sa týka spolunažívania
a súd poukazuje aj na vyjadrenia samotných žalobcov napríklad v ich podaniach na Mestský úrad E. či
vo vyjadreniach určených súdu, kde žalobcovia uvádzali, že by nemali problém akceptovať zabíjačku
spojenú s údením raz či dvakrát do roka (Žiadosť žalobcu Mestskému úradu E. z 10.04.2007, Odvolanie
sa proti priebehu konania žalobkyňou v 2. rade zo dňa 10.09.2007, vyjadrenie žalobkyne v 3. rade pri

jej výsluchu). Aj z týchto vyjadrení potom súd vyhádzal pri rozhodovaní o tom, aká by za danej situácie
a na danom mieste mala byť stanovená miera pomerom primeraná a súd aj preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

59. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu žalobcovia výmenou za súhlas

s vybudovaním stavby žalobkyne v 3. rade na hranici pozemkov a so strechou presahujúcou na
pozemok žalovaného odsúhlasili používanie pece na údenie bez obmedzení, taký záver z vykonaného
dokazovania nevyplýva. Žalobcovia od počiatku tvrdili, že si žalovaný pec vybudoval bez ich súhlasu,
žiadosti o súhlas mesta s jej zriadením a uvedením do prevádzky podal bez ich vedomia a aj konanie
o nich prebehlo bez ich účasti. Preto nebolo možné pri rozhodovaní zohľadniť túto skutočnosť a súd

vychádzal z toho, že žalobcovia súhlas žalovanému na neobmedzené údenie neudelili. Oni samotní
potom v rámci konania tvrdili, že sa so žalovaným viackrát pokúšali dohodnúť na podmienkach, za
ktorých by bolo údenie nimi akceptovateľné, žalovaný však také dohody buď odmietal alebo sa nimi
vôbec neriadil. Preto bolo nutné vychádzať z toho, že prevádzka pece prebiehala bez súhlasu žalobcov.
Ani žalovaným predložené písomné dohody so žalobkyňou v 3. rade neobsahovali žiadne ustanovenia

týkajúce sa záhradnej pece či jej používania.

60. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

61. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval súd zásadu úspechu v spore podľa
§ 255 C.s.p. Žalobcovia boli v konaní sčasti úspešní, pretože ich susedskej žalobe podľa § 127

ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo vyhovené a žalovanému bolo obmedzené právo používať jeho
Záhradnú pec. Súčasne však z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť ich žalobe v celom
požadovanom rozsahu a pokiaľ išlo o zákaz užívať pec aj v bežnej miere (na varenie a grilovanie
bez obmedzení, na údenie trikrát do roka) musela byť žaloba žalobcov súdom zamietnutá. Vzhľadomna čiastočný úspech v konaní dosiahnutý ako žalobcami, tak i žalovaným, dospel súd k záveru, že
spravodlivé bude rozhodnúť v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že na náhradu trov konania nemá
právo žiadna zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).