Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Cb/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201331
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123201331.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudcomMgr.FilipomGrznárikom,vsporežalobcu:ITALMARE,s.r.o.,sídloPreseľany

474, 956 12 Preseľany, IČO: 44 478 194, zastúpený advokátskou kanceláriou: CONSU L s.r.o., sídlo
Gajova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C., zastúpený advokátom: JUDr. Viktor Mlynek, sídlo Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109
538, o zaplatenie 229.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 229.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 %
ročne zo sumy 229.000,- eur od 02.11.2022 do zaplatenia.

II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet sporu

1. Žalobca sa žalobou (po pripustení jej zmeny uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 23.02.2024,
obsiahnutým na str. 3 zápisnice o pojednávaní z 23.02.2024) domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 229.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
229.000,- eur od 02.11.2022 do zaplatenia.

2. Žalobu v mene žalobcu podala A. D. ako spoločníčka žalobcu, vyvodzujúc svoju aktívnu vecnú
legitimáciu z § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka o uplatňovaní tam vymedzených nárokov v mene
spoločnosti spoločníkom.

3. Žalobca skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok v písomnej fáze konania,
t. j. žalobe, vyjadrení z 16.06.2023, žalobnej replike z 15.08.2023 a zmene žaloby zo 17.10.2023
nasledovne:

3.1. Žalovaný je konateľom a spoločníkom žalobcu. Ako konateľ žalobcu si žalovaný dňa 13.10.2022
previedol z firemného účtu žalobcu na svoj súkromný účet vedený vo E. F. G. (skr. „VÚB“) sumu vo
výške 235.000,- eur. Do poznámky uviedol, že sa jedná o vyplatenie dividend a ochranu finančných
prostriedkov pred druhým konateľom. Neskôr z tejto sumy sumu 6.000,- eur vrátil späť na účet žalobcu.
Žalobca následne zaslal žalovanému dňa 24.10.2022 výzvu na vrátenie uvedeného peňažného plnenia,
keďže žalobca nerozhodol o žiadnom rozdelení alebo vyplatení ziskov z minulých období, a teda

žalovaný previedol predmetné peňažné prostriedky v rozpore so zákonom. Čo sa týka údajnej ochrany
finančnýchprostriedkovpreddruhýmkonateľom–p.D.–jetoprávetentokonateľ,ktorýkonásodbornou
starostlivosťou. Spoločníci sa nikdy nedohodli na ďalšom rozdelení zisku mimo toho, ktorý bol naposledy
vyplatený v roku 2018 za rok 2017.3.2. Žalobca sa preto (po pripustení zmeny žaloby, keď najskôr sa na uvedenom skutkovom základe
z dôvodu poplatkovej povinnosti za podanú žalobu domáhal vrátenia len časti prevedenej sumy, a to

30.000,- eur) domáha žalobou vrátenia sumy 229.000,- eur (keďže 6.000,- eur žalovaný z prevedenej
sumy 235.000,- eur vrátil na bankový účet žalobcu), ktoré peňažné plnenie si vyplatil žalovaný ako
konateľ žalobcu v rozpore so zákonom, a preto je povinný ho podľa § 122 ods. 3 a 4, § 123 ods. 2
Obchodného zákonníka vrátiť.

3.3. Žalobca uviedol, že rozhodnutiami jeho valného zhromaždenia bolo rozhodnuté o vyplatení ziskov
z minulých rokov, a to za roky 2013 až 2017, pričom všetky tieto boli žalovanému ako spoločníkovi
žalobcu vyplatené, a to v dňoch 10.11.2017 v sume 33.684,53 eura, 10.11.2017 v sume 42.150,48 eura,
07.12.2017 v sume 15.000,- eur, 05.12.2017 v sume 24.314,67 eura, 19.12.2017 v sume 10.232,36
eura, 15.01.2018 v sume 24.000,- eur, 16.03.2018 v sume 15.000,- eur a 31.01.2018 v sume 15.000,-
eur. O žiadnom inom rozdelení zisku valné zhromaždenie žalobcu nikdy nerozhodlo.

3.4. Žalobca poukázal v súvislosti so žalobou uplatneným nárokom v prejednávanej veci aj na to, že
žalovaný si už v minulosti, a to v dňoch 08.09.2019, 09.09.2019 a 10.09.2019 previedol z firemného
účtu žalobcu celkovo 148.000,- eur na svoj súkromný účet. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu túto
sumu nevrátil, podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný a proti ktorému

následne podal žalovaný odpor. Následne o tomto spore rozhodol Okresný súd Nitra rozsudkom č.
k. 30Cb/48/2019 – 174 z 25.09.2020, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 128.000,-
eur (keďže sumu 20.000,- eur žalovaný neskôr vrátil), ktorý odôvodnil tým, že spoločníci žalobcu si
podiel na zisku za minulé obdobia vyplatili a žalovaný nemá právny dôvod na vyplatenie si preddavku
na podiel na zisku či podielu na zisku z minulých rokov. Tento rozsudok Okresného súdu Nitra bol

potvrdený Krajským súdom v Nitre. Na základe tohto exekučného titulu bola vedená exekúcia, ktorá
bola po vymožení nároku dňa 18.07.2023 ukončená. Napriek uvedenému dňa 13.10.2022 opätovne
neoprávnene uskutočnil prevod finančných prostriedkov na svoj súkromný bankový účet z firemného
účtu žalobcu.

4. K žalobe a žalobou uplatnenému nároku sa vyjadril žalovaný, a to vo vyjadrení k žalobe z 15.06.2023
(urobenom vo forme podaného odporu proti vo veci vydanému platobnému rozkazu, ktorý bol podaním
odporu podľa § 267 ods. 4 CSP zrušený).

4.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu si uplatňuje

(v tom čase) sumu 30.000,- eur, keďže raz poukazuje na sumu 148.000,- eur, potom 235.000,-
eur a žaluje sumu 30.000,- eur. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by bola práve p. D. tým konateľom
žalobcu, ktorý koná s odbornou starostlivosťou. Žalovaný uzavrel, že neexistuje právny dôvod na
uplatnenie si žalovanej sumy (v čase podania vyjadrenia vo výške 30.000,- eur) žalobcom a nie je
ani dostatočne preukázaný. Podstatnú časť vyjadrenia žalovaného tvorilo vyjadrenie sa k tvrdeným

prevodom finančných prostriedkov uskutočnených dňa 08.09.2019, 09.09.2019 a 10.09.2019 (pri
ktorých prevodoch finančných prostriedkov – na rozdiel od prevodu finančných prostriedkov dňa
13.10.2022, ktorý je predmetom prejednávanej veci – bola uvedená poznámka „acconto dividendi“,
z čoho je zrejmé, že pokiaľ sa vyjadruje žalovaný v odpore k pojmu „acconto dividendi“, vyjadruje
sa k prevodom finančných prostriedkov, z ktorých žalobca v prejednávanej veci nevyvodzuje žalobou

uplatnený nárok), ktoré však nie sú predmetom tohto súdneho konania, a preto súd túto argumentáciu
žalovaného na tomto mieste, sledujúc zásadu hospodárnosti konania, neuvádza.

5. Súd už na tomto mieste pre úplnosť uvádza, že sa stotožnil s časťou odporu žalovaného, v ktorom
žalovaný v podstate namieta nezrozumiteľnosť podanej žaloby, keďže aj podľa súdu žalobca v žalobe

nedostatočne zrozumiteľne a určito uviedol súvis medzi konaním vedeným na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 30Cb/48/2019, prevodom finančných prostriedkov dňa 13.10.2022 a žalobným návrhom, ktorý
nezodpovedal výške žalovaným nevrátených finančných prostriedkov, prevedených dňa 13.10.2022.
Tátovadažalobyvšakbolaajbezvýzvysúduodstránená,keďžebezprostrednepopodaníodporu,abez
výzvy súdu, žalobca vo vyjadrení z 16.06.2023 už určito a zrozumiteľne doplnil, z ktorého skutkového

základu vyvodzuje svoj žalobný návrh, aj to, že v danom čase sa nedomáhal vrátenia celej prevedenej
sumy, pričom ako uviedol následne v zmene žaloby zo 17.10.2023, bolo tomu tak z dôvodu poplatkovej
povinnosti a rovnako ozrejmil poukaz na konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 30Cb/48/2019. Toto doplnenie zopakoval aj v žalobnej replike z 15.08.2023, urobenej na výzvusúdu. Toto doplnenie súd v prejednávanej veci priamo zohľadnil z dôvodu zachovania zrozumiteľnosti
a výstižnosti odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) už v tejto časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej
uvádza čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil.

6. Napriek tomu, že uvedené vyjadrenie žalobcu z 16.06.2023 ako aj jeho žalobná replika z 15.08.2023
boli žalovanému súdom doručené ako prílohy uznesenia, ktorým súd žalovanému podľa § 167 ods. 4
CSP umožnil vyjadriť sa k nim v lehote 15 dní, žalovaný procesné právo vyjadriť sa k nim nevyužil, čo
je vo výlučnej procesnej dispozícii ale i zodpovednosti žalovaného.

II. Prejednanie veci na pojednávaní
a relevantné procesnoprávne skutočnosti

7. Žalobca po podaní odporu žalovaného proti vo veci vydanému platobnému rozkazu v podaní zo

16.06.2023 podal procesný návrh, aby súd odmietol odpor ako vecne neodôvodnený. Žalobca však
na predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 27.10.2023 po daní predbežného právneho posúdenia
k tomuto procesnému návrhu už ďalej na svojom procesnom návrhu na odmietnutie odporu ako vecne
neodôvodnenéhonetrval,pretosúdužbližšievodôvodnenítohtorozsudkuneodôvodňuje,prečopodaný
odpor vyhodnotil ako vecne odôvodnený, s následkom zrušenia vydaného platobného rozkazu podľa §

267 ods. 4 CSP zo zákona.

8. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil po predbežnom prejednaní sporu, konanom dňa 27.10.2023, na
prejednanie veci samej pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 23.02.2024, na ktorom súd rozhodol týmto
rozsudkom.

8.1.Žalobcazotrvalnasvojichvyjadreniachobsiahnutýchvpísomnýchpodaniach,pričomnavýzvusúdu
podľa § 150 ods. 2 CSP uviedol, že žalovaný mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu, z ktorého
vykonal prevod sumy 235.000,- eur dňa 13.10.2022, ako konateľ žalobcu. V záverečnej reči žalobca
poukázal na to, že žalovaný predmetnú sumu previedol bez právneho dôvodu – rozhodnutia žalobcu

o rozdelení zisku.

8.2. Žalovaný taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, obsiahnutých v odpore a urobených na
predbežnom prejednaní sporu, pričom na výzvu súdu podľa § 150 ods. 2 CSP aby uviedol, akým titulom
mal žalovaný dispozičné oprávnenie k bankovému účtu, z ktorého vykonal prevod sumy 235.000,- eur

dňa 13.10.2022, sa nevyjadril. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že predmetná suma bola vyplatená
titulom nevyplateného podielu na zisku za predchádzajúce obdobie.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými sporovými stranami (vykonané listinné
dôkazy sú obsahom uznesenia o vykonaní dokazovania listinami, vyhlásenom na pojednávaní,

zachytenom v zápisnici o pojednávaní z 23.02.2024) a úplným výpisom žalobcu z obchodného registra.

10. Rozhodné skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe nesporných skutkových tvrdení,
o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods.
2 CSP) a vykonaného dokazovania, uvádza súd v nasledovnej časti odôvodnenia rozsudku (spolu

s vyhodnotením vykonaného dokazovania).

III. Rozhodné skutkové okolnosti
a právne posúdenie veci

11. Predmetom konania je žalobou o splnenie povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP) uplatnený nárok žalobcu
na vrátenie zostatku finančných prostriedkov vo výške 229.000,- eur, ktoré mal žalovaný, ktorý je
konateľom a spoločníkom žalobcu, protiprávne previesť na svoj súkromný bankový účet.

12. Súd rozhodnutie o žalobe založil primárne na nasledovných hmotnoprávnych ustanoveniach
právnych predpisov:12.1. Podľa § 123 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (inak aj len „Obchodný zákonník“
alebo „ObZ“), spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným
vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

12.2. Podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka, podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito
ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne
konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

12.3.Podľa§125ods.1písm.b)Obchodnéhozákonníka,valnézhromaždeniespoločníkovjenajvyšším
orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: (b/) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky
a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

12.4. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú

povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

12.5. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

12.6. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali

uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s
právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

12.7. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (a/) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou

spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

12.8. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

12.9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

12.10. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

12.11. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.12.12. Podľa § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“), (1) sadzba
úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému

dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (3) Ak
veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

13.Súdúvodomtejtočastiodôvodneniarozsudkuvprvomradepripomína,žeslovensképrocesnéprávo
je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), ktorá jednak znamená, že žalobca nie je povinný
uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu a jednak, že ak aj žalobca
uplatnený nárok právne kvalifikuje, súd tým nie je viazaný a je povinný sám subsumovať (podradiť)
sporovými stranami tvrdené a súdom zistené skutkové okolnosti pod určitú aplikovateľnú právnu normu.

14. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s právnou formou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej
štatutárnym orgánom (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka) sú dvaja konatelia, a to A. D. a žalovaný.
A. D. a žalovaný sú súčasne spoločníkmi žalobcu (nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – úplný
výpis žalobcu z obchodného registra).

15. Predmetom sporu, ako to súd už uviedol v I. časti odôvodnenia tohto rozsudku, vychádzajúc zo
skutkových tvrdení žalobcu a žalobného návrhu (v znení po pripustení zmeny žaloby), keď žalobou
uplatnený nárok, ktorým je súd viazaný, je tvorený nielen žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami (judikát R 14/2021), je nárok žalobcu na vrátenie zostatku finančnej sumy,
ktorú mal žalovaný neoprávnene (teda bez rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku

a nedôvodne poukazujúc na ochranu prevedených finančných prostriedkov pred konateľkou A. D.)
previesť z firemného bankového účtu žalobcu na svoj súkromný bankový účet dňa 13.10.2022, a ktorý
zostatok tvorí 229.000,- eur (keď žalovaný sumu 6.000,- eur z celkovo prevedenej sumy 235.000,- eur
neskôr žalobcovi vrátil).

16. Vo vzťahu k uvedenému súd v prvom rade uvádza, že medzi sporovými stranami nebolo sporné (keď
žalovaný nepoprel relevantné skutkové tvrdenia žalobcu), v súlade s čím bolo aj vykonané dokazovanie
(listinným dôkazom – potvrdením o bankovom prevode z 13.10.2022 na č. l. 30), že žalovaný dňa
13.10.2022 previedol z bankového účtu žalobcu (ako majiteľ účtu je uvedený na potvrdení žalobca)
na svoj súkromný bankový účet sumu 235.000,- eur (ako príjemca je uvedený na potvrdení žalovaný),

pričom do informácie pre príjemcu uviedol „ochrana finančných prostriedkov pred podozrením zo
sprenevery spoločníka A. D. + dividendy 201“. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný
následne sumu 6.000,- eur vrátil na predmetný bankový účet žalobcu.

17. Za účelom právneho posúdenia tohto žalobou uplatneného nároku súd na pojednávaní požiadal

sporové strany podľa § 150 ods. 2 CSP o doplnenie skutkových tvrdení, z ktorých vyplynulo, že
žalovaný mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu žalobcu ku dňu uvedenému prevodu finančných
prostriedkov – 13.10.2022 na základe toho, že je konateľom žalobcu (body 8.1. až 8.2. odôvodnenia).
Súd ustálil uvedené skutkové zistenie, podstatné pre jeho meritórne rozhodnutie i právne posúdenie
žalobou uplatneného nároku, na základe skutkového tvrdenia uvedeného na predmetnú výzvu súdu

len žalobcom, keďže žalovaný sa k danej výslovnej výzve adresovanej aj jemu nevyjadril a súčasne
nepoprel predmetné skutkové tvrdenie žalobcu, pričom sa týkalo samotného konania žalovaného. Teda,
zo strany žalovaného nedošlo k popretiu predmetného skutkového tvrdenia žalobcu podľa § 151 CSP,
čo malo za následok, že dané skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, a tým je zhodným tvrdením
v zmysle § 186 ods. 2 CSP, čo umožňuje súdu brať ho za základ ustálenia daného skutkového zistenia,

keďže súd nemá dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti. K uvedenému súd pre úplnosť dopĺňa, že
aj podľa doktríny civilného procesu, s ktorou sa súd stotožňuje, nezistiac legitímny dôvod na zaujatie
odlišnéhoprávnehonázoru,pojem„nespornétvrdenia“použitýv§151apojem„zhodnétvrdenia“použitý
v § 186 ods. 2 CSP sú významovo totožné (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 –

inak len „Komentár k CSP“, § 151). Odlišný výklad by bol v rozpore s účelom predmetných právnych
noriem (teda ich teleologickým výkladom), ako aj ich logickým a systematickým výkladom, pretože by
znamenal, že skutkové tvrdenie, ktoré protistrana účinne podľa § 151 CSP nepoprela, by síce podľa
§ 151 CSP bolo nesporné, avšak pri absencii uvedenia totožného skutkového tvrdenia protistranou bynapriektomupodľa§186ods.2CSPnemohlobyťpodkladomskutkovéhozisteniasúdubezvykonaného
dokazovania v danom smere, ku ktorému následku zákonodarca v ustanoveniach § 151 CSP v spojení
s § 186 ods. 2 CSP celkom zjavne, vychádzajúc z princípov, ktorými je v súčasnosti ovládané civilné

sporové konanie, nesmeroval.

18. Na základe uvedených skutkových zistení, ustálených jednak na základe nesporných skutkových
tvrdení sporových strán, o ktorých pravdivosti nemá súd dôvodné pochybnosti, ako aj vykonaného
dokazovania, súd žalobou uplatnený nárok právne posudzuje ako nárok na náhradu škody proti

konateľovi spoločnosti spôsobenú porušením jeho povinnosti (vymedzenej žalobcom ako nezákonného
prevodu finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu dňa 13.10.2022) podľa § 135a ods. 2
Obchodného zákonníka. Súd takto právne posudzoval žalobou uplatnený nárok vzhľadom na skutkové
zistenie súdu o tom, že žalovaný, ktorý je konateľom a spoločníkom žalobcu, daný prevod finančných
prostriedkov dňa 13.10.2022 vykonal ako konateľ žalobcu, keďže práve ako konateľ (a nie spoločník)
mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu žalobcu, ktorého je konateľom. Súd pre úplnosť dopĺňa,

že v nadväznosti na uvedené skutkové zistenie, ktoré ustálil na základe výzvy súdu sporovým stranám
na pojednávaní podľa § 150 ods. 2 CSP na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových
tvrdení, sporové strany na predmetnom pojednávaní upozornil aj na doplnenie predbežného právneho
posúdenia veci, inak daného už na predbežnom prejednaní sporu, pričom sporové strany už nevyužili na
pojednávaní na toto doplnenie predbežného právneho posúdenia veci o aplikácii § 135a Obchodného

zákonníka reagovať vyjadrením.

19. Žalobu v prejednávanej veci v mene žalobcu – spoločnosti s ručením obmedzeným podala A. D.,
ktorá je spoločníkom i konateľom žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie žalobou
uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovaného pri

výkonepôsobnostikonateľasúduvádza,žeA.D.bolaajeaktívnevecnelegitimovanánapodaniežaloby
v mene žalobcu, a to nielen ako konateľ žalobcu oprávnený konať samostatne v jeho mene (§ 133 ods. 1
Obchodnéhozákonníka),aleajakospoločníkžalobcu,keďžeuplatnenýnárokjenárokomspoločnostina
náhradu škody voči konateľovi a pred podaním tejto žaloby A. D. ako spoločníčkou žalobcu spoločnosť
predmetný nárok neuplatňovala.

20. Súd ďalej vzhľadom na predmetné právne posúdenie žalobou uplatneného nároku ďalej uvádza, že
vzťah medzi žalobcom (spoločnosťou s ručením obmedzeným) a žalovaným (konateľom žalobcu, keď
titulom výkonu funkcie konateľa disponoval s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalobcu) sa pri
uplatnení nároku spoločnosti ako žalobcu na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa

ako žalovaného spravuje podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodným zákonníkom, keďže podľa uvedeného
ustanovenia je vzťah medzi konateľom a spoločnosťou vždy obchodno-záväzkovým vzťahom.

21. Inštitút zodpovednosti konateľa za škodu je upravený primárne v § 135a Obchodného zákonníka
(ods. 2 až 5), podľa ktorého pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili

spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom
zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Keďže vzťah
medzi konateľom a spoločnosťou je podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom, zodpovednosť konateľa za škodu sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

22. Z uvedenej aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú
škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti.
Zodpovednosť za škodu konateľa sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia
zodpovednosti konateľa za škodu uvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135a ods.

2, 3, 4, 5 sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za škodu konateľa a len v prípade, ak toto
ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti
všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody podľa § 373 a nasl.

23. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v § 135a Obchodného zákonníka o predpokladoch vzniku

zodpovednosti konateľa za škodu sa na tieto aplikuje všeobecná úprava inštitútu zodpovednosti za
škodu, obsiahnutá v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa na vznik zodpovednosti
konateľa za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie troch základných predpokladov: 1. vznik škody, 2.
porušenie povinnosti, 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.24. Vo vzťahu k týmto predpokladom vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je však nutné poukázať
na osobitnú úpravu zodpovednosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu spôsobenú

porušením jeho povinnosti, vyplývajúcu z § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, v ktorom Obchodný
zákonník zaviedol osobitné predpoklady a dôvody, pri preukázaní ktorých konatelia nezodpovedajú
za škodu, resp. sa zbavia svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti. Konštrukcia tejto
zodpovednosti konateľa za škodu vychádzajúca zo znenia § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka je
založená na prezumpcii porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,

že koná v záujme spoločnosti. Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči konateľovi bude
preukazovať vznik škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti konateľa, pričom porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na
konateľovi, ktorý musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade
so záujmami spoločnosti (totožne doktrína obchodného práva – napr. Patakyová, M. a kol. Obchodný

zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022 – inak len „Komentár k ObZ“, § 135a).

25.Obchodnýzákonníksúčasnev§135aods.2príkladomvymenúvatiepovinnosti,priporušeníktorých
vzniká konateľovi zodpovednosť za škodu. Na prvom mieste Obchodný zákonník stanovuje, že konatelia
zodpovedajú za škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto

zákonom. Do úvahy pripadá napríklad vyplatenie podielu na zisku spoločníkov v rozpore § 123 ods.
2 a § 179 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, vyplatenie úrokov z vkladov do spoločnosti, vyplatenie
preddavkov na podiel na zisku, vrátenie vkladu spoločníkovi za trvania spoločnosti v rozpore s § 123 ods.
3 a § 67j Obchodného zákonníka, vrátenie plnení nahradzujúcich vlastné zdroje počas krízy spoločnosti
(§ 67a až 67i Obchodného zákonníka) a podobne. Zodpovednosť konateľa môže vzhľadom na len

demonštratívny výpočet porušenia povinností konateľa v § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka vzniknúť
aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka. Podľa § 135a ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka je daná zodpovednosť konateľov
zaškoduvprípadeakéhokoľvekporušeniapovinnosti,ktoréjezverenédoichpôsobnosti,t.j.bezohľadu
na to, či ide o porušenie povinnosti uvedených v § 135a ods. 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka

alebo či ide o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľov.

26. Vychádzajúc z týchto právnych záverov, súd najskôr skúmal naplnenie tých kumulatívnych
podmienok vzniku zodpovednosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu spôsobenú
porušením svojich povinností, vo vzťahu ku ktorým je dôkazné bremeno na žalobcovi – spoločnosti.

27. Ako súd už uviedol, podmienkami vzniku zodpovednosti konateľa za škodu podľa § 135a ods. 2 a 3
vspojenís§757a§373Obchodnéhozákonníka,vovzťahukuktorýmjedôkaznébremenonažalobcovi,
je (1.) vznik škody a (2.) preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom škody.
Samotné porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v

záujme spoločnosti, ako posledná 3. kumulatívna podmienka vzniku zodpovednosti konateľa za škodu
sa pritom podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka prezumuje a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý
musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami
spoločnosti.

28. Vychádzajúc z dlhodobo ustálenej judikatúry, škodu možno vymedziť ako ujmu, ktorá sa prejavuje
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi
a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, či už vo forme naturálnej reštitúcie alebo
v peniazoch (stanovisko NS ČR Rc 55/71, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 7 roku 1971).

29. Vznik škody, ako ujmy prejavenej v majetkovej sfére žalobcu, bol v prejednávanej veci preukázaný,
a to najmä listinným dôkazom – potvrdením o bankovom prevode z 13.01.2022 (č. l. 30), na základe
ktorého súd v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami sporových strán zistil, že žalovaný dňa
13.10.2022 previedol z bankového účtu žalobcu na svoj súkromný bankový účet sumu 235.000,- eur,
z ktorej následne 6.000,- eur vrátil na bankový účet žalobcu. Teda, žalobcom tvrdeným protiprávnym

konaním žalovaného spočívajúcim v uvedenom prevode finančných prostriedkov, ktorý prevod žalovaný
uskutočnil v rámci výkonu pôsobnosti konateľa, keďže práve ako konateľ mal dispozičné oprávnenie
k bankovému účtu žalobcu, nastala v majetkovej sfére žalobcu ujma vo výške 229.000,- eur(zodpovedajúca výške prevedených finančných prostriedkov znížená o sumu, ktorú následne žalovaný
vrátil na bankový účet žalobcu).

30. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušením povinností a vznikom škody, aj
táto podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného konateľa za škodu spôsobenú porušením svojich
povinností bola v prejednávanej veci preukázaná, a to primárne už uvedeným listinným dôkazom –
potvrdením o bankovom prevode z 13.10.2022 v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami sporových
strán (bod 16. odôvodnenia), keďže k už preukázanej škode vo výške 229.000,- eur na majetku žalobcu

došlo práve a výlučne konaním žalovaného, v ktorom žalobca vzhliada porušenie povinností žalovaného
ako konateľa žalobcu, teda uskutočnením predmetného bankového prevodu dňa 13.10.2022. V tejto
súvislosti pritom súd opakovane poukazuje na to, že skutkové zistenia o tom, že žalovaný ako konateľ
uskutočnil predmetný prevod finančných prostriedkov dňa 13.10.2022 súd ustálil aj na základe toho, že
tieto skutkové tvrdenia žalovaný podľa § 151 CSP nepoprel. Keďže bez existencie predmetného konania
žalovaného ako konateľa – zrealizovania bankového prevodu dňa 13.10.2022, ktorý uskutočnil žalovaný

práve na základe dispozičného oprávnenia k bankovému účtu žalobcu, čo v konaní žalovaný nepoprel,
by predmetná škoda v majetkovej sfére žalobcu nenastala, je daná príčinná súvislosť medzi v § 135a
ods. 3 Obchodného zákonníka prezumovaným a žalobcom tvrdeným porušením povinností žalovaného
ako konateľa žalobcu spočívajúcim v predmetnom prevode finančných prostriedkov a vznikom škody
žalobcu.

31. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa žalobcu za škodu
spôsobenú porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti je porušenie povinnosti konateľa.
Súd v tejto súvislosti opakuje, že konštrukcia inštitútu zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú
spoločnosti porušením svojich povinností v § 135a ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka je založená na

prezumpcii tohto porušenia povinnosti, teda toto porušenie povinnosti sa predpokladá a je na žalovanom
konateľovi spoločnosti dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že pri výkone pôsobnosti konateľa
postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti alebo že vykonával
uznesenie valného zhromaždenia, ktoré nie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou
alebo stanovami alebo išlo o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

32. Teda, keďže v prejednávanej veci žalobca svoj žalobou uplatnený nárok vyvodzoval z tvrdeného
protiprávnehokonaniažalovaného,spočívajúcehovbankovomprevodeuskutočnenomdňa13.10.2022,
ktorý, ako súd už opakovane uviedol, uskutočnil žalovaný pri výkone pôsobnosti konateľa žalobcu,
keďže práve titulom toho, že bol konateľom žalobcu (a nie spoločníkom), mal dispozičné oprávnenie

k bankovému účtu žalobcu, podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka sa prezumuje, že pri tomto
výkone pôsobnosti konateľa, spočívajúcom v zrealizovaní daného bankového prevodu, žalovaný porušil
svoje povinnosti a bolo preto na ňom dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu liberačných dôvodov,
v prípade ktorých preukázania by nezodpovedal za škodu ako konateľ žalobcu podľa § 135a ods. 2
Obchodného zákonníka.

33. Žalovaný v konaní v záverečnej reči uviedol, že bankový prevod dňa 13.10.2022 vykonal titulom
vyplatenia podielu na zisku za predchádzajúce obdobia, ktoré nešpecifikoval.

34. Nárok spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na podiel zo zisku upravuje ako jedno

zmajetkovýchprávspoločníkovObchodnýzákonníkv§123stým,žepodielnaziskuvyplatenývrozpore
s ustanoveniami Obchodného zákonníka sú spoločníci podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka
povinní vrátiť spoločnosti.

35. Rozhodnutie o rozdelení zisku patrí podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka do výlučnej

zákonom stanovenej obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré po schválení ročnej účtovnej
závierky môže rozhodnúť, či sa dosiahnutý zisk rozdelí, a ak áno, v akej výške sa vyplatí spoločníkom
(Komentár k ObZ, § 125). Vzhľadom na uvedené, bez rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení
zisku podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka nemôže byť vyplatený spoločníkom podiel na
zisku. O zasadnutí valného zhromaždenia sa obligatórne vyhotovuje podľa § 127a ods. 3 Obchodného

zákonníka zápisnica.

36. Ak bez rozhodnutia valného zhromaždenia konateľ spoločnosti, ktorý má z titulu aj výkonu tejto
funkcie dispozičné oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti,vyplatí spoločníkovi (vrátane seba, ak je konateľ súčasne spoločníkom spoločnosti) podiel na zisku
bez príslušného rozhodnutia valného zhromaždenia, ide o plnenie poskytnuté v rozpore s Obchodným
zákonníkom (vykladajúc systematicky § 125 ods. 1 písm. b/ s § 123 Obchodného zákonníka), ktoré

Obchodný zákonník v § 135a ods. 2 písm. a) demonštratívne uvádza ako jedno z porušení povinností
konateľa.

37. Aj vzhľadom na uvedené bolo preto na žalovanom, ak tvrdil aj v záverečnej reči, že bankový
prevod z 13.10.2022, ktorý uskutočnil žalovaný ako konateľ žalobcu a ktorým previedol sebe ako

spoločníkovi na svoj súkromný bankový účet sumu 235.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená titulom
podielu na zisku za predchádzajúce obdobia, aby toto tvrdenie vierohodne preukázal. V tejto súvislosti
rovnako súd však poukazuje na to, že samotné skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že uvedený
bankový prevod uskutočnil žalovaný za účelom vyplatenia si ako spoločníkovi žalobcu podielu na zisku
za predchádzajúce obdobia, nie je substancované, ale len abstraktné, keď žalovaný vôbec neuvádza,
za aké predchádzajúce obdobie mal byť daným bankovým prevodom vyplatený podiel na zisku.

38. Rovnako vzhľadom na vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky vyplácania podielu na
zisku spoločníkovi s ručením obmedzeným žalovaný neuniesol ani len bremeno tvrdenia, keď ani
len netvrdil, že by daný bankový prevod podielu na zisku dňa 13.10.2022 vychádzal z rozhodnutia
valného zhromaždenia žalobcu podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka o rozdelení zisku.

V prípade absencie takéhoto rozhodnutia nebol žalovaný ako konateľ žalobcu oprávnený previesť sebe
ako spoločníkovi titulom vyplatenia podielu na zisku časť finančných prostriedkov na bankovom účte
žalobcu na svoj súkromný bankový účet.

39. Záver o nesubstancovanosti predmetného skutkového tvrdenia žalovaného, obsiahnutého

v záverečnej reči, pritom v prejednávanej veci vychádza aj z tej skutočnosti, že žalobca vo vyjadrení
k žalobe, ku ktorej sa na výzvu súdu žalovaný nevyjadril, uviedol, že rozhodnutiami valného
zhromaždenia žalobcu bolo rozhodnuté o vyplatení ziskov z minulých rokov, a to za roky 2013 až
2017, pričom všetky tieto boli žalovanému ako spoločníkovi žalobcu vyplatené, a to v dňoch 10.11.2017
v sume 33.684,53 eura, 10.11.2017 v sume 42.150,48 eura, 07.12.2017 v sume 15.000,- eur, 05.12.2017

vsume24.314,67eura,19.12.2017vsume10.232,36eura,15.01.2018vsume24.000,-eur,16.03.2018
v sume 15.000,- eur a 31.01.2018 v sume 15.000,- eur, čo žalobca preukázal aj listinnými dôkazmi, a to
potvrdeniami o bankovom prevode (č. l. 15 – 17, 33 – 40) týchto súm z bankového účtu žalobcu na
bankový účet žalovaného (totožný s tým, na ktorý uskutočnil dňa 13.10.2022 bankový prevod, ktorý je
predmetomtohtokonania).Súčasnežalobcavtejtosúvislostiuviedol,žeožiadnominomrozdelenízisku

valné zhromaždenie žalobcu nikdy nerozhodlo. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu pritom žalovaný podľa
§ 151 CSP nepoprel, a to tak v žalobnej duplike, keď túto ani nepodal a rovnako tak ani na predbežnom
prejednaní sporu či pojednávaní, v dôsledku čoho sa tieto skutkové tvrdenia žalobcu považujú za
nesporné a keďže súd vo vzťahu k nim nenadobudol žiadne pochybnosti o pravdivosti, prevzal ich podľa
§ 186 ods. 2 CSP ako skutkové zistenia súdu.

40. Uvedené je následne relevantné aj pre posúdenie jediného návrhu na vykonanie dokazovania,
na ktorom žalovaný zotrval (keď návrhy na vykonanie dokazovania, uvedené vo vyjadrení k žalobe,
a to výsluch žalobcu a výsluch žalovaného, zobral späť na predbežnom prejednaní sporu, keď vo
vzťahu k nim uviedol, že na nich ďalej netrvá), a to na výsluch svedka – D. A., ktorá je účtovníčkou

splnomocnenou žalovaným. Žalovaný tento návrh na vykonanie dokazovania urobil až na predbežnom
prejednaní sporu, na ktorom vo vzťahu k nemu uviedol, že ho navrhuje za účelom vyjadrenia sa
k predmetnému prevodu, ktorý je predmetom tohto konania, z účtovného hľadiska, keďže vzhľadom na
nekonanie valného zhromaždenia je otázny aj dôvod vyplácania si peňazí druhou spoločníčkou žalobcu.

41. Hoci vo vzťahu k tomuto jedinému návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania sú splnené
podmienky neprihliadania daň z dôvodu naplnenia podmienok sudcovskej koncentrácie konania podľa
§ 153 ods. 2 CSP, keďže žalovaný na predbežnom prejednaní sporu, pri urobení tohto návrhu, ani len
netvrdil(aotoviacnepreukázal),žehomoholurobiťužskôr,akbyžalovanýkonalstarostlivosozreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania, teda osobitne v písomnej fáze konania podľa § 167 CSP, ktorá

je primárne na robenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (vrátane podávania návrhov
na vykonanie dôkazov) určená. Odhliadnuc od uvedeného však súd rovnako uvádza, že na vykonanie
tohto dôkazu, vzhľadom na žalovaným vymedzený predmet výsluchu a najmä odôvodnenie tohto návrhu
na vykonanie dokazovania urobené na predbežnom prejednaní sporu, by neboli splnené podmienky,dovodené judikatúrou a doktrínou v súvislosti s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov podľa § 185 ods. 1 CSP vykoná, keďže uvedený dôkaz by sa týkal skutočností nerozhodných
a právne bezvýznamných a skutočností už zistenej. Uvedené súd odôvodňuje tým, že ako vyplýva z už

vyššie uvedeného, v dôsledku nepopretia relevantných skutkových tvrdení žalovaným súd skutkovo
ustálil, že s výnimkou tých rozhodnutí valného zhromaždenia žalobcu o rozdelení zisku, na základe
ktorých boli uskutočnené bankové prevody finančných prostriedkov označené v žalobnej replike,
žiadne iné rozhodnutie valného zhromaždenia o rozdelení zisku žalobca neprijal, čo napokon dokonca
samotný žalovaný potvrdil v rámci odôvodnenia návrhu na vykonanie výsluchu svedkyne D. A., keď

uviedol, že keďže sa nekonalo valné zhromaždenie, je otázny aj dôvod vyplácania si peňazí druhou
spoločníčkou. Bez rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku podľa § 125 ods. 1 písm. b)
Obchodného zákonníka nemôže spoločnosť, v mene ktorej konajú konatelia ako jej štatutárny orgán,
vyplatiť spoločníkom žiadny podiel na zisku podľa § 123 Obchodného zákonníka, čo explicitne vyplýva
aj z § 135a ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, v ktorom je vyplatenie plnenia spoločníkovi
konateľom spoločnosti v rozpore s Obchodným zákonníkom (§ 125 ods. 1 písm. b/ Obchodného

zákonníka nevynímajúc) stanovené ako jeden z demonštratívnych príkladov porušenia povinností
konateľa pri výkone svojej pôsobnosti. Ak preto súd už na základe žalovaným nepopretých skutkových
tvrdení žalobcu skutkovo ustálil, že vo vzťahu k bankovému prevodu uskutočnenému žalovaným dňa
13.10.2022, ktoré je podľa tvrdení žalovaného obsiahnutých v záverečnej reči vyplatením podielu na
zisku, nerozhodlo valné zhromaždenie žalobcu o rozdelení zisku, v ktorom rozhodnutí by mal uvedený

prevod finančných prostriedkov právny základ, sú pre meritórne rozhodnutie sporu právne bezvýznamné
účtovné okolnosti daného prevodu, ku ktorým navrhol žalovaný daný dôkaz. Rovnako pokiaľ bol
daný dôkaz navrhovaný k dôvodu vyplácania si finančných prostriedkov druhou spoločníčkou žalobcu,
tento nesúvisí so žalobou uplatneným nárokom, keďže tento sa týka výlučne prevodu finančných
prostriedkov uskutočnených žalovaným ako konateľom žalobcu dňa 13.10.2022 a nie abstraktného

vyplácania finančných prostriedkov druhou spoločníčkou žalobcu. Na okraj vo vzťahu k vyhodnocovaniu
vykonaného dokazovania v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP pritom
súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že žalovaný ani hodnoverne nevysvetlil, ak na jednej
strane tvrdil, že mal právny dôvod na uskutočnenie predmetného bankového prevodu dňa 13.10.2022
spočívajúci vo vyplatení podielu zo zisku, prečo potom časť takto prevedenej sumy vrátil na bankový

účet žalobcu.

42. V nadväznosti na uvedené súd uzatvára, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu, že neporušil svoju povinnosť konateľa pri uskutočnení bankového prevodu dňa
13.10.2022 z bankového účtu žalobcu na svoj súkromný bankový účet vo výške 235.000,- eur, keď jediný

dôkaz, ktorý v konaní navrhol vykonať, ak by aj boli splnené podmienky prihliadania naň v dôsledku
neaplikácie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP, sa mal týkať skutočností právne
bezvýznamných a naviac súd už na základe nepopretých skutkových tvrdení žalovaného skutkovo
ustálil, že valné zhromaždenie žalobcu rozhodlo len o rozdelení zisku, ktorý už bol aj žalovanému
vyplatený, naposledy v roku 2018, a teda absentuje rozhodnutie valného zhromaždenia žalobcu

o rozdelení zisku, ktoré by bolo právnym základom žalovaným uskutočneného bankového prevodu dňa
13.10.2022. Hoci žalovaný v záverečnej reči tvrdil len, že právnym základom predmetného bankového
prevodu žalovaným malo byť vyplatenie podielu na zisku z minulých (nekonkretizovaných) období,
vzhľadom na znenie informácie pre príjemcu, uvedenej v potvrdení o bankovom prevode dňa 13.10.2022
súd uvádza, že žalovaný v konaní netvrdil a o to viac ani nepreukázal, že by dôvodom predmetného

bankového prevodu bol akýkoľvek iný dôvod než v záverečnej reči tvrdené nevyplatenie podielov na
zisku z minulých rokov.

43. Žalovaný však nielenže v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vyvráteniu Obchodným
zákonníkom prezumovanému porušeniu povinnosti konateľa, ale súd mal toto porušenie povinnosti aj

jednoznačne preukázané. Keďže, ako súd uviedol, dospel k skutkovému zisteniu o absencii rozhodnutia
valného zhromaždenia žalobcu o rozdelení zisku, ktoré by bolo právnym základom žalovaným
uskutočneného bankového prevodu dňa 13.10.2022, nebol žalovaný ako konateľ žalobcu, z ktorého
výkonu funkcie mu prislúchalo dispozičné oprávnenie k bankovému účtu žalobcu, oprávnený vyplatiť
sebe ako spoločníkovi žalobcu dňa 13.10.2022 žiadny podiel na zisku, keďže nebolo preukázané, že

o tom rozhodlo valné zhromaždenie žalobcu podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka.
Poskytnutie plnenia hoci aj sebe, avšak ako spoločníkovi, je priamo Obchodným zákonníkom v §
135a ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka demonštratívne vymedzené ako porušenie povinností
konateľa pri výkone svojej pôsobnosti. V rovine obiter dictum súd pre úplnosť dopĺňa, že u žalovanéhoby aj v prípade, ak by nebol konateľom žalobcu, ktorý uskutočnil prevod finančných prostriedkov dňa
13.10.2022, bol daný právny dôvod vrátenia týchto finančných prostriedkov aj na samostatnom právnom
základe povinnosti spoločníkov vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s Obchodným

zákonníkom, stanovenom v § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka. Keďže v prejednávanej veci samotný
prevod predmetných finančných uskutočnil žalovaný ako konateľ, titulom výkonu ktorej funkcie mal
dispozičné oprávnenie k bankovému účtu žalobcu, má v prejednávanej veci prednosť uplatnenie nároku
z náhrady škody, vo vzťahu ku ktorému sú nároky z bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení
bez právneho dôvodu v pomere subsidiarity.

44. Aj posledná z troch kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa
žalobcu za porušenie povinnosti – vyplatenia plnenia sebe ako spoločníkovi žalobcu bankovým
prevodom dňa 13.10.2022 vo výške 235.000,- eur v rozpore s Obchodným zákonníkom, a to porušenie
povinnosti konateľa, je preto v prejednávanej veci splnená.

45. Keďže sú v prejednávanej veci naplnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného
ako konateľa žalobcu za porušenie povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je žalobou uplatnený
nárok v rozsahu istiny dôvodný, a žalovaný je preto povinný podľa § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 229.000,- eur (keď sumu 6.000,- eur žalovaný
z prevedenej sumy vo výške 235.000,- eur neskôr vrátil, čo nebolo sporné).

46. Splatnosť tohto deliktuálneho záväzku spočívajúceho v nahradení škody nebola medzi sporovými
stranami dohodnutá, preto sa naň aplikuje § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mohol
žalobca požadovať dané plnenie kedykoľvek po vzniku nároku naň. Žalobca žalovaného na nahradenie
uvedenej škody vyzval, a teda požiadal o plnenie listom z 25.10.2022, v ktorom mu určil lehotu 2

dní na jeho vydanie. Od uplynutia tejto lehoty žalobca odvodzoval v žalobnom návrhu uvedený prvý
deň omeškania žalovaného, ako to na výzvu súdu žalobca uviedol na predbežnom prejednaní sporu.
Prvým takto stanoveným dňom omeškania bol 02.11.2022. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že žalovaný
substancovane podľa § 151 CSP nepoprel predmetné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu doručil
uvedenú výzvu na nahradenie škody a že prvým dňom omeškania po uplynutí vo výzve na nahradenie

škody určenej lehoty bol 02.11.2022, preto ich súd za splnenia podmienok stanovených v § 186 ods. 2
CSP zobral za podklad svojich skutkových zistení relevantných pre posúdenie nároku žalobcu na úrok
z omeškania (predmetom dokazovania by sa uvedené skutkové tvrdenia stali len v prípade ich účinného
popretia žalovaným, čím by sa stali spornými). Rovnako nebolo sporné, že žalovaný v liste z 25.10.2022
určenej lehote a ani neskôr žalobcovi žalovanú škodu vo výške 229.000,- eur nenahradil.

47. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, preto má žalobca podľa § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. v § 1
ods. 1 a 3, podľa ktorých sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem

percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania a daný spôsob určenia úrokov z omeškania je nutné použiť počas
celej doby omeškania. Aplikujúc uvedené v prejednávanej veci, žalobca má nárok na úrok z omeškania
od 02.11.2022 do 01.05.2023 vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy, od 02.05.2023 do 01.11.2023 vo
výške 11,50 % ročne z dlžnej sumy a od 02.11.2023 do zaplatenia vo výške 12,50 % ročne z dlžnej

sumy. Žalobca si však žalobou uplatnil úrok z omeškania od 02.11.2023 do zaplatenia vo výške 10 %
ročne z dlžnej sumy, čo je v období omeškania od 02.05.2023 menej než je jeho zákonný nárok. Súd,
viazaný žalobným návrhom, keď nemôže prisúdiť viac (§ 216 ods. 1 CSP), priznal preto žalobcovi podľa
§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 21/2023 Z. z. nárok na úrok
z omeškania zo žalovanej sumy 229.000,- eura od 02.11.2022 do zaplatenia vo výške 10 % ročne. Aj

v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania je teda žaloba žalobcu dôvodná.

48. Žaloba žalobcu je tak dôvodná čo do uplatneného nároku na istinu ako aj na príslušenstvo (úroky
z omeškania), teda v celom rozsahu.

49.Záveromsúdnaokrajdopĺňa,žečosatýkaargumentáciažalovanéhouvedenejvovyjadreníkžalobe
k prevodom finančných prostriedkov uskutočnených v dňoch 08.09.2019, 09.09.2019 a 10.09.2019,
tak o týchto bolo už právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
30Cb/48/2019.50. Keďže je žalobca v celom rozsahu žalobného návrhu (v znení po pripustení jeho zmeny) dôvodná,
súd jej týmto rozsudkom (v I. výroku) v celom rozsahu vyhovel.

IV. Trovy konania

51. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový

poriadok“ alebo „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto

rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.

54. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému
(keď žalobe žalobcu proti žalovanému bolo týmto rozsudkom v celom rozsahu vyhovené), žalobca má
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

55. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

56.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 6
ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. m/ CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu
podľa Exekučného poriadku (§ 48 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).