Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117211506
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Trubianska

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1117211506.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Kristínou Trubianskou, v spore žalobcu: 1st

restructuring, k. s., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 50 151 959, správca úpadcu V. W., nar.
XX.XX.XXXX,bytomX.I.H.XX,Z.,včastipetitu1a2,V.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.H.XX,Z.,včasti
petitu 3 a 4, proti žalovaným: 1/ V.. R. E., W. XXXX/XB, Z., 2/ Okenica & Co. s. r. o., so sídlom Pražská
11, Bratislava, IČO: 36 866 512, právne zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, za účasti intervenienta na strane žalovaného 2/:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne
zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o

náhradu škody, ochranu osobnosti a primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I Súd žalobu zamieta.
II Súd priznáva žalovanej 1/, žalovanému 2/ a intervenientovi na strane žalovaného 2/ nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.05.2017, opravenou a doplnenou
podaním zo dňa 10.02.2020, podaním zo dňa 17.06.2020 a podaním zo dňa 24.08.2020, sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 187.500,- eur, a to do 3 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia (petit I.), žalovanému 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi škodu vo výške 36.656,- eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
(petit II.), žalovanému 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi za spôsobenú
nemajetkovú ujmu 125.500,- eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (petit III.) a
určil, že konaním žalovaného 1/ a 2/ bolo spoločne a nerozdielne porušené základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (petit IV.).
1.1 Žalobca žalobu doplnenú podaním zo dňa 10.02.2020, podaním zo dňa 17.06.2020 a podaním

zo dňa 24.08.2020, odôvodnil tým, že dňa 08.08.2009 podal žalobu na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Z., Správa katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej len „Nehnuteľnosť“), pričom mu súd v predmetnom konaní dňa
06.05.2011 uznesením sp. zn. 9C 381/2009 ustanovil zástupcu z radov advokátov, žalovaného 2/.
Zastupovaním bola poverená žalovaná 1/, prokuristka advokátskej kancelárie. Žalobca dňa 06.01.2015
prekonal infarkt myokardu, bol hospitalizovaný v Č.H. Z. a v Českej republike sa nachádzal do
20.02.2015. Dňa 23.01.2015, počas neprítomnosti žalobcu, súd rozhodol rozsudkom tak, že návrh

žalobcu zamietol, okrem iného z dôvodov námietky žalovaných, že po trojmesačnej prekluzívnej lehote
súd nemôže prejednávať neplatnosť dražby. Žalobca sa po prepustení z nemocnice dňa 14.02.2015
dohodol so žalovanou 1/, že vypracuje odvolanie, ktoré podá keď jej bude doručený rozsudok s
poukazom, že v tomto prípade mal dať súd prednosť dohovoru v zmysle čl. 154c a zaoberať saneplatnosťou dražby aj po uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko okolnosti prípadu boli hodné osobitného
zreteľa, pretože k prechodu vlastníckych práv došlo počas žalobcovej dlhodobej neprítomnosti na
Slovensku (11.06.2001 - 13.10.2005). Žalobca žalovanú 1/ niekoľkokrát urgoval, aby zistila, prečo

rozsudok mešká, pričom ona ho ubezpečovala, že rozsudok ešte neobdržala a nemá sa „strachovať“,
odvolanie má pripravené, len čo ho obdrží odvolanie podá. Advokátska kancelária prevzala rozsudok,
ale odvolanie nepodala, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2015. Žalobca sa o uvedenej
skutočnosti dozvedel nahliadnutím do spisu 05.05.2015, rozsudok mu nebol doručený. Žalobca z
opatrnosti podal žalobu v dvojročnej subjektívnej lehote, aj keď je názoru, že táto mu uplynie až dňom

doručenia rozsudku.
1.2 Žalovaná 1/ zabudla podať odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.
9C/381/2009-281 zo dňa 23.01.2015 (ďalej len „Rozsudok“), žalobcovi nechcela telefonicky oznámiť
príčinu opomenutia podať odvolanie, následne mu na osobnom stretnutí mala klamať, že asistentka -
zamestnankyňa žalovaného 2/ zabudla rozsudok na stole a neodovzdala ho, a tak žalovaná 1/ zmeškala
lehotu a nepodala odvolanie, čo neskôr tvrdila aj pred policajným vyšetrovateľom. Žalovaná 1/ žalobcovi

tvrdila,žeurobíďalšieopravnéúkony,akožiadosťoodpusteniezmeškanejlehoty,dovolanienaNajvyšší
súd SR a pôjdu až do Štrasburgu. Podľa žalobcu nesie žalovaná 1/ väčšiu zodpovednosť za neurobený
úkon, nakoľko tak ako sa dohodla so žalobcom na osobnom stretnutí, mohla podať opravný úkon, návrh
na odpustenie zmeškanej lehoty, čo neurobila, ako aj ďalšie opravné úkony - dovolanie na Najvyšší
súd, mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, sťažnosť na ústavný súd s možnosťou domáhať

sa porušenia práv pred medzinárodným súdom v Štrasburgu. Žalovaný 2/ nesie rovnakú zodpovednosť,
nakoľko bol konateľom spoločnosti a nevykonával dostatočne obozretne kontrolnú činnosť tak, aby
sa nemohlo stať, že pracovníčka zabudla na poštu, ktorá bola doručená na stole a nechala ju tam
ležať až do doby, keď žalovaný zistil už právoplatnosť rozsudku, proti ktorému sa už nedalo odvolať. Z
uvedených dôvodov sa žalobca domnieva, že žalovaní zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne.

Nezodpovedným konaním, resp. nepodaním odvolania a ostatných opravných úkonov došlo k porušeniu
povinnosti pri výkone advokácie - žalobca má za to, že to bol úmysel, aby sa nedovolal spravodlivosti.
1.3 Dňa 11.06.2015 podal žalobca trestné oznámenie, nakoľko mal podozrenie, že išlo o vopred
pripravenú schému, aby nemohol získať jeho rodinný dom v hodnote 14 mil. Sk ako ho predávala
realitná kancelária. Dňa 22.06.2015 podal žalobca Podnet na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti a

náhradu vzniknutej škody na Slovenskú advokátsku komoru (ďalej len „SAK“). Keďže žalovaná 1/ žiaden
zo sľúbených úkonov neurobila, podal žalobca dňa 29.06.2015 sám žiadosť o odpustenie zmeškanej
lehoty, pričom táto bola odmietnutá, lebo nevedel, že musí byť priložené aj odvolanie. Žalovaná 1/
podala odvolanie proti zamietnutiu žalobcovej žiadosti a žalobcovi ďalej tvrdila, že podá ďalšie opravné
prostriedky. Dňa 22.10.2015 bolo žalobcovi doručené uznesenie vyšetrovateľa CVS: T.-XXXX/X-O.-Z.-

XXXX-K. zo dňa 24.09.2015, podľa ktorého bola vec odovzdaná na disciplinárne konanie SAK, nakoľko
došlo k disciplinárnemu previneniu porušením povinnosti advokáta v zmysle zákona o advokácii. Dňa
02.02.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie od predsedu revíznej komisie SAV ( pozn.: zrejmá
chyba v písaní, správne malo byť SAK), že sťažnosť na postup advokátov bola prerokovaná a predseda
revíznej komisie podal návrhy na začatie disciplinárneho konania. Žalobca dňa 11.05.2016 zaslal do

SAV (pozn.: zrejmá chyba v písaní, správne malo byť SAK) Doplnenie k sťažnosti na postup advokátov,
v ktorom podrobnejšie vysvetlil skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že išlo o úmyselné konanie podľa vopred
pripravenej schémy. Dňa 27.01.2017 žalobca po osobnej návšteve SAV (pozn.: zrejmá chyba v písaní,
správne malo byť SAK) podal žiadosť o zúčastnenie sa na pojednávaní, aby mohol senátu osobe
vysvetliť okolnosti nasvedčujúce tomu, že išlo o „spiknutie“ proti jeho osobe a požiadal o mimoriadny

spôsob vypočutia žalovanej 1/ a jej asistentky, ktorá nebola vypočutá políciou.
1.4 Žalobca v súvislosti so zodpovednosťou advokáta za škodu spôsobenú klientovi poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009, ako aj ustanovenie § 26
ods. 1 v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o advokácii“) a skutočnosť, že limit poistného plnenia pre prípad zodpovednosti za škodu má
„advokátska spoločnosť“ vo výške 1.500.000,- eur.
1.5 Na odôvodnenie petitu I. žalobca uviedol, že prejednávanie samotnej zmeškanej lehoty pre podanie
odvolania proti rozsudku, ktorým bola žaloba odmietnutá nie je jediným dôvodom, ale premlčanie nároku
žalobcu na vydanie nehnuteľnosti rodinného domu, čím dochádza k výraznému oslabeniu subjektívneho

práva žalobcu v prípade úspešnosti v odvolacom konaní. Vznik škody je hodnota prejednávanej veci,
rodinného domu, najmenej vo výške najmenšieho podania 6.000.000,- Sk v procese nezákonnej
dobrovoľnej dražby v zmysle zápisnice o vykonaní dražby.1.6 Na odôvodnenie petitu II. žalobca uviedol, že premlčanie nároku žalobcu na vydanie alebo
náhradu škody za stratu hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v rodinnom dome, čím dochádza k
zásadnému oslabeniu jeho subjektívneho práva v prípade úspešnosti v odvolacom konaní. Vznik škody

je hodnota hnuteľného majetku, ktorý sa stratil a nebol predmetom dražby, najmenej vo výške uznesenia
vyšetrovateľa CVS: T.-XXX/OVK-Z.-XXXX zo dňa 12.06.2008, ktorý ho vyčíslil na cca 1.237.250,- Sk.
1.7 Ku nemajetkovej ujme uplatnenej petitom III. žalobca uviedol, že došlo k porušeniu jeho
osobnostných práv tým, že žalovaní nesplnili a zanedbali svoje povinnosti, ktoré vyplývali z právneho
vzťahuzastúpeniaklientaadvokátompriposkytovaníprávnejpomoci.Nemajetkováujmanastalatým,že

mu to spôsobilo psychickú traumu v zložitej životnej situácii po prekonaní infarktu myokardu, psychické
problémy, nespavosť, a nenapraviteľné nevýhody, ktoré viedli až k rozvráteniu rodinných vzťahov,
rozvodu manželstva a odlúčenia detí od rodičov a napokon nepriznanie vyživovacej povinnosti manželky
vzhľadom na žalobcov nízky dôchodok. Nemajetkovú ujmu podľa utrpenia vyčíslil na 4.000.000,- Sk.
1.8 Žalobca má za to, že príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiaca s výkonom advokácie
a vznikom škody je v tom, že neúspech žalobcu ako klienta je dôsledkom porušenia povinnosti

advokáta v súvislosti s výkonom advokáta, nakoľko keby nedošlo k tomuto porušeniu mohol byť v
odvolacom konaní úspešný alebo využitím ďalších opravných prostriedkov až po ESĽP v Štrasburgu
a nestratil by rodinný dom vo výške najmenej vyvolávacej ceny na dražbe vo výške 6.000.000,-
Sk. Týmto konaním nespravodlivý rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a žalobca
stratil možnosť podať odvolanie. Žalobca má za to, že išlo minimálne o konanie v rozpore s dobrými

mravmi. Podľa žalobcu okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný rafinovaný zločin v súvislosti s
tzv. dobrovoľnou dražbou a v tomto prípade neplatí 3-mesačná prekluzívna lehota na preskúmavanie
zákonnosti dražby súdom a žalobca by bol na 99 % v odvolacom konaní úspešný. V súvislosti s
prípadnou obranou žalovaných, že odvolanie by bolo neúspešné, žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 20/2011, podľa ktorého nedošlo k prevodu

vlastníckych práv prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nakoľko návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby
podal nevlastník, čo zákon nepripúšťa. To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v
lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť
nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu
dražby. Žalobca má za to, že dobrovoľná dražba na návrh nevlastníka je neplatná, došlo k nezákonnému

obohateniu, čo je trestný čin, pričom uvedené je aj žalobcov prípad. V žalobcovom prípade malo ísť
podľa žalobcu o identickú situáciu nakoľko navrhovateľ dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila počas
jeho dlhodobej neprítomnosti na Slovensku, nebol vlastníkom nehnuteľnosti a niekto v mene žalobcu
podpísal povinnú zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby, teda dobrovoľná dražba sa uskutočnila bez
vedomia žalobcu na návrh nevlastníka. Žalobca má za to, že jeho odvolanie by bolo úspešné, uviedol, že

tým preukazuje aj škodu vo výške rodinného domu a bezdomovectva, čo sa rovná subtílnemu mučeniu,
nakoľkodošlokrozvodumanželstva,žalobcasastalbezdomovcom,utrpelpoškodeniezdraviainfarktom
myokardu a ďalšie a ďalšie nenapraviteľné nevýhody v rámci ochrany osobnosti (účasť na voľbách za
starostu, na prezidenta SR), to všetko malo vplyv zavinený žalovanými.

2. Žalobca predložil súdu nasledujúce listinné dôkazy: Návrh na určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Z., Správa katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/381/2009-62
zo dňa 06.05.2011, Fotodokumentácia z nemocnice, Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.
k. 9C/381/2009-281 zo dňa 23.01.2015, Podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania viacerých

trestných činov zo dňa 11.06.2015, Uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS: T.-XXXX/X-O.-Z.-XXXX K. zo
dňa 24.09.2015, Podnet na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti a náhradu vzniknutej škody zo dňa
22.06.2015, Oznámenie sp. zn. 197/1790/2015 zo dňa 22.01.2016, Doplnenie k sťažnosti na postup
advokátov zo dňa 11.05.2016, Žiadosť o zúčastnenie sa na pojednávaní zo dňa 27.01.2017, Žiadosť
o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci zo dňa 16.01.2017, Žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty a

Žiadosť o obnovu konania zo dňa 28.04.2017, Uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS: T.-XXX/OVK-Z.-XXXX
zo dňa 12.06.2008, Sťažnosť na postup vyšetrovateľa - žiadosť o obnovu konania zo dňa 30.04.2017,
Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/381-281 zo dňa 23.01.2015.

3. Súd lustráciou zistil, že dňa 22.05.2018 bolo v Obchodnom vestníku pod č. 97/2018 zverejnené

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoKR/89/2017 zo dňa 15.05.2018, ktorým Krajský súd
v Bratislave zmenil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4K/4/2017-120
zo dňa 21.06.2017 tak, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: V. W., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom
X. H. XX, XXX XX Z., štátny občan SR. Vzhľadom na uvedené súd vyzval správcu úpadcu ako ajsamotnéhoúpadcu,abysavlehote30dníoddoručeniavýzvyvyjadrili,čivzmysleustanovenia§47ods.
4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii navrhujú pokračovanie v predmetnom konaní ex
lege prerušenom v dôsledku na žalobcu vyhláseného konkurzu. Úpadca ako aj správca úpadcu navrhli

pokračovanie v konaní, žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.01.2021 a správca úpadcu podaním
doručeným súdu dňa 04.02.2021.

4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2021 doručenom súdu dňa 15.06.2021 namietala
svoju pasívnu legitimáciu a poukázala na to, že žalobca tvrdí, že údajne nekonaním aj žalovanej 1/

malo dôjsť na strane žalobcu k vzniku škody a pod., pričom žalovaná 1/ mala túto škodu spôsobiť ako
prokurista a splnomocnený právny zástupca žalovaného 2/. Aj napriek uvedenému tvrdeniu žalobca
označil ako žalovanú 1/ fyzickú osobu s trvalým pobytom na žalobcom uvedenej adrese. Zohľadňujúc
uvedené je zrejmé, že žalovaná 1/ nemá v konaní pasívnu legitimáciu, a preto žiadala žalobu voči
žalovanej 1/ zamietnuť.
4.1Žalovaná1/ďalejpoukázala,žežalobcasinesplnilpovinnosťtvrdeniaapredloženiadôkazov.Žaloba

trpí vadami, a to tak v popísaní skutkového stavu veci, ako aj právnej stránke veci, je nezrozumiteľná,
zmätočná, nedôvodná, pričom žalobca neúplne a nepravdivo opísal skutočnosti, o ktoré opiera svoj
nárok a tieto účelovo prispôsobil. Žalobca síce uviedol, že žaluje žalovaných na náhradu škody, tiež za
porušenie ochrany jeho osobnosti, no neuviedol dostatočné tvrdenia, tieto neodôvodnil a nepreukázal.
Žalovaná 1/ mala za to, že argumentácia žalobcu neobstojí, žalobu je potrebné odmietnuť alebo

zamietnuť, príp. sú vo veci splnené podmienky na postup podľa § 138 CSP.
4.2 Žalovaná 1/ v plnom rozsahu poprela tvrdenia žalobcu a uviedla, že žalobca podal dňa 11.08.2009
na Okresnom súde Bratislava IV žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 9C/381/2009. Rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/381/2009-62 zo dňa 06.05.2011 bol žalobcovi ustanovený právny

zástupca - žalovaný 2/, ktorého bola žalovaná 1/ zároveň prokuristom, a ktorý žalovanú 1/ substitučne
poveril na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Dňa 23.01.2015 bol Okresným súdom Bratislava IV
vydaný rozsudok č. k. 9C/381/2009-281, ktorým súd žalobu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 17.04.2021. Predmetný rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 23.01.2015,
ktoré sa konalo bez prítomnosti žalobcu, a to aj napriek tomu, že právny zástupca W.. L. B. N.,

vtedy advokátska koncipientka substitučne poverená žalovanou 1/, žiadala o odročenie pojednávania z
dôvodu, že žalobca sa ho nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť, pričom trval na svojej prítomnosti.
O výsledku pojednávania, ako aj o samotnom rozhodnutí súdu žalovaná 1/ žalobcu riadne informovala.
Žalovaná očakávala doručenie rozsudku a bola pripravená podať proti nemu odvolanie. Od 01.03.2015
žalovaná 1/ ako advokátka zmenila sídlo advokátskej kancelárie na adresu E. XX, Z. a od tohto momentu

sa nezdržiavala v priestoroch žalovaného 2/, ani do nich nevstupovala, pričom o doručovanej pošte
žalovanému 2/ mala vedomosť výlučne na základe informácie poskytnutej jej žalovaným 2/, resp.
asistentkou žalovaného 2/. Žalovaná 1/ bola v tomto čase vedená ako prokuristka žalovaného 2/, jej
funkcia bola však len formálna, pričom dohoda medzi žalovanými bola, že žalovaná 1/ bude tejto funkcie
zbavená. Od vyhlásenia rozsudku dňa 23.01.2015 uplynul dlhší čas, z dôvodu ktorého sa žalovaná 1/ z

dôvodu opatrnosti informovala e-mailom dňa 16.03.2015 u žalovaného 2/, či nebol predmetný rozsudok
ešte stále žalovanému 2/ doručený. Žalovaný 2/ zaslal žalovanej 1/ informáciu, že predmetný rozsudok
zatiaľ nebol doručený a zaslal pokyn svojej asistentke, aby na uvedené dozrela. O uvedenej skutočnosti
spolužalovaníkomunikovaliajtelefonicky.Dňa20.04.2015asistentkažalovaného2/zaslalažalovanej1/
e-mail, v ktorom sa dopytovala, či bolo vo veci žalobcu podané odvolanie proti predmetnému rozsudku.

Žalovaná 1/ na uvedený dopyt reagovala tak, že do tohto dňa nemala ani len informáciu o tom, že by mal
byť predmetný rozsudok už doručený, týmto nedisponovala, a tak nemala objektívny dôvod odvolanie
podávať. Na základe následnej komunikácie so žalovaným 2/ sa žalovaná 1/ dozvedela, že predmetný
rozsudok vo veci žalobcu bol žalovanému 2/ doručený ešte dňa 26.03.2015. Až na základe takto
získaných informácií žalovaná 1/ zistila, že lehota na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku

bola zmeškaná.
4.3 Uvedenú situáciu žalovaní riešili so žalobcom na osobnom stretnutí, ktoré bolo plánované po
20.05.2015 s tým, že na tomto sa so žalobcom dohodnú na ďalšom postupe. Žalobca požadoval
od žalovaného 2/ finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur (v telefonickom rozhovore požadoval
3.000,- eur) s tým, že v opačnom prípade podá návrh na disciplinárne konania na SAK a zároveň podá

aj trestné oznámenie. Posledná komunikácia medzi žalobcom a žalovanou 1/ prebehla dňa 03.06.2015,
od kedy žalobca žalovanú 1/ viac nekontaktoval. Žalobca podal na žalovanú 1/ trestné oznámenie
aj návrh na začatie disciplinárneho konania. Zo žalobcom predloženého uznesenia vyšetrovateľa PZ
vyplýva, že žalovaná 1/ sa nedopustila žiadneho trestného činu. Žalovaná 1/ so žalobcom komunikovalaa neporušila žiadnu zo svojich právnych povinností (vyplývajúcu zo stavovských predpisov, či všeobecne
záväzných právnych predpisov SR). Žalovaná 1/ poukázala na rozhodnutie VII. Disciplinárneho senátu
Disciplinárnej komisie SAK sp. zn.: X. O.. - X/XX:XXXX/XXXX/C zo dňa 14.03.2017, z ktorého je

bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že disciplinárny senát mal za to, že k zmeškaniu lehoty na podanie
odvolania došlo z dôvodu nedostatočnej práce v kancelárii žalovaného 2/ a z toho vyplývajúcej
nevedomosti jednotlivých členov advokátskej kancelárie ako aj žalovanej 1/ o doručení rozhodnutia,
a tým pádom k nepodaniu odvolania. Zároveň nemôže za zlú organizáciu práce u žalovaného 2/
niesť zodpovednosť žalovaná 1/, a vzhľadom na uvedené konštatoval disciplinárny senát, že konanie

žalovanej 1/ nie je porušením stavovských predpisov a tým aj disciplinárnym previnením. Žalovaná 1/ má
za to, že je zrejmé, že neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, nedopustila sa spáchania trestného činu,
či disciplinárneho previnenia. Žalovaná 1/ má za to, že v uvedenom prípade nie sú naplnené zákonné
predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za škodu (resp. ujmu), nakoľko je zrejmé a preukázané, že na
strane žalovanej 1/ nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, pričom v tejto súvislosti poukazuje
na závery z trestného ako aj disciplinárneho konania.

4.4 Tvrdenie žalobcu, že na jeho strane malo dôjsť ku škode/ujme, ktorú aj vyčíslil, a to z dôvodu,
že žalovanou 1/, príp. žalovaným 2/, nebolo podané odvolanie, je absurdné a rovnako absurdné je aj
tvrdenie žalobcu, že by bol v odvolacom konaní na 99 % úspešný. Žalovaná 1/ uviedla, že žalobca podal
okrem iného aj žalobu o vydanie nehnuteľnosti, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 18C/59/2007, neskôr na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Co/127/2009 a na

Najvyššom súde SR (na základe dovolania žalobcu) pod sp. zn. 7Cdo/34/2011, pričom v predmetnom
konaní bol návrh žalobcu o vydanie Nehnuteľnosti právoplatne zamietnutý. V danom spore sa jednalo
o totožné nehnuteľnosti ako v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/381/2009, v ktorom nebolo podané
odvolanie. V súvislosti so žalobcom predpokladaným a tvrdeným úspechom 99 % žalovaná 1/ dodáva,
že v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít právoplatné rozhodnutie o žalobe na

vydanie vecí tvorí prekážku veci rozhodnutej, pričom poukázala napr. na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/115/2012.
4.5 Pre ustálenie, či došlo k vzniku škody, je potrebné preukázanie porušenia právnej povinnosti,
v dôsledku ktorej došlo k zmenšeniu majetku (resp. ujme) na strane poškodeného, pričom žalobca
nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovanou 1/ a tým aj vznik škody (či ujmy) na strane žalobcu.

V danom prípade nie sú dané podmienky pre samotný vznik škody, a tak nie je vôbec relevantné hovoriť
o jej výške. Tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda/ujma vo výške 6.000.000,- Sk, vo výške 1.237.250,-
Sk a vo výške 4.000.000,- Sk, nemajú oporu v skutkovom stave a nie sú ničím preukázané. Tvrdenie
žalobcu, že by bol úspešný v odvolacom konaní nepreukazuje vznik škody, či ujmy na strane žalobcu
a rovnako ani jej výšku. Je zrejmé, že ani suma uvedená v zápisnici o dražbe (6.000.000,- Sk) nie je

dôkaz na preukázanie vzniku škody, či jej výšky. Uvedené platí aj vo vzťahu k sume 1.237.250,- Sk,
ktorú žalobca použil vychádzajúc z uznesenia vyšetrovateľa PZ. Suma 4.000.000,- Sk, ktorú si žalobca
uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy je rovnako ničím nepodložená, neodôvodnená a nepreukázaná.
K výške škody/ujmy zároveň žalovaná 1/ uviedla, že sumy uvedené žalobcom nekorešpondujú s jeho
návrhom na rozhodnutie súdu, v ktorom uvádza sumy, ktoré ani po prepočte na euro týmto sumám

nezodpovedajú.
4.6 Ak by žalobcovi aj bola vznikla škoda, nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom tejto škody
a konaním žalovanej 1/. Keďže žalovaná 1/ neporušila žiadnu svoju právnu povinnosť, nemohlo ani
dôjsť v dôsledku jej (ne)konania ku škode na strane žalobcu. Žalobca vznik škody nepreukázal, nakoľko
nie je zrejmé, že by bol po podaní odvolania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV

úspešný. Nepodanie odvolania nezaložilo automaticky vznik zodpovednosti za škodu žalovanej 1/,
pretože existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať,
pričom žalovaná 1/ v tejto súvislosti poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
4Co/479/2013.
4.7 Žalovaná má za to, že ak by aj súd považoval žalovanú 1/ za pasívne legitimovanú v danej veci,

žalobu žalobcu je potrebné v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal porušenie žiadnej právnej povinnosti žalovanou 1/, ktorým by došlo ku škode, či ujme na
strane žalobcu, a tým by bola daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej 1/ a prípadnou škodou.

5. Žalovaná 1/ predložila súdu nasledujúce dôkazy: Vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 13.07.2015 spolu

s prílohami, Rozhodnutie VII. Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie SAK sp. zn. X. O..-X/
XX:XXXX/XXXX/C zo dňa 14.03.2017.6. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2021, doručeným súdu dňa 24.06.2021,
vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu na náhradu škody žiadanej žalobcom petitom
I. a II. jeho žaloby. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody uvedený v petite I. a II. od

skutočnosti, že žalovaný 2/ v tom čase konajúci prostredníctvom žalovanej 1/ ako prokuristky a
substitučne splnomocnenej advokátky, v rozpore s pokynom a záujmami žalobcu, nepodali odvolanie
proti Rozsudku. Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudol Rozsudok právoplatnosť
dňa 17.04.2015, čím mala žalobcovi údajne vzniknúť škoda, ktorú si uplatňuje v predmetnom konaní.
Právoplatnosť rozsudku bola vyznačená dňa 28.04.2015. Žalobca sa podľa jeho vlastného vyjadrenia

dozvedel o nepodaní odvolania a nadobudnutí právoplatnosti Rozsudku dňa 05.05.2015. V tento deň sa
žalobca osobne dostavil do Informačného centra Okresného súdu Bratislava IV, nahliadol do súdneho
spisu a vyhotovil z neho fotokópiu Rozsudku, ktorý bol už v tom čase právoplatný a právoplatnosť na
ňom bola riadne vyznačená. Žalovaný 2/ poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 106 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), podľa ktorého sa právo na náhradu
škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Je nesporné, že žalobca sa dozvedel o nepodaní odvolania a nadobudnutí právoplatnosti Rozsudku
dňa 05.05.2015 a týmto dňom mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu škody voči žalovaným súdnou cestou. Žalobcovi subjektívna premlčacia doba uplynula dňa
05.05.2017, pričom tento deň v danom roku pripadol na piatok. Žalobca žalobu doručil konajúcemu súdu
dňa 09.05.2017, t. j. po uplynutí subjektívnej (hmotnoprávnej) premlčacej lehoty.

6.1 Žalovaný 2/ v súvislosti so žalobcom uplatnenou škodou v dôsledku straty hnuteľného majetku
poukázal na skutočnosť, že predmetný hnuteľný majetok sa stratil a nebol ani predmetom dražby, pričom
práve dražba mala mať za následok stratu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti. O odcudzení hnuteľného
majetku žalobca vedel už v roku 2008, čo vyplýva aj z Uznesenia OR PZ v Z. R., ČVS: T.-XXX/OVK-Z.-
XXXX zo dňa 12.06.2008. V zmysle dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že tento už v roku 2008

zistil, že mu mala byť spôsobená škoda. Vzhľadom na uplynutý čas sa žalovaný 2/ dôvodne domnieva,
že ak by žalovaný 2/ porušením svojich právnych povinností spôsobil žalobcovi škodu na hmotnom
hnuteľnom majetku v roku 2008, k čomu celkom zjavne nedošlo a opak netvrdí ani žalobca, že tento
nárok žalobcu na náhradu škody bol premlčaný už pred prípravou žaloby vo veci samej. V prípade, ak
by sa súd nestotožnil s uvedeným argumentom žalovaného 2/ a prihliadol na tvrdenia žalobcu, ktorými

sa snažil prepojiť vznik škody na hnuteľných veciach s nepodaním odvolania voči Rozsudku, žalovaný
2/ zastáva názor, že najneskorší možný dátum začatia plynutia premlčacej doby je v tomto prípade deň,
kedy sa žalobca dozvedel o nepodaní odvolania a správoplatnení Rozsudku, pričom aj v tomto prípade
by bol nárok žalobcu na náhradu škody za stratu hnuteľného majetku premlčaný dňom 05.05.2017.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný 2/ za to, že nárok žalobcu na náhradu škody za stratu Nehnuteľnosti

ako aj stratu hnuteľných vecí je premlčaný.
6.2 Žalovaný 2/ neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalobca sa v konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava IV pod sp. zn.: 9C/381/2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti,
z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti dobrovoľnej dražby Nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 07.01.2011
požiadal žalobca o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov z dôvodu svojej nemajetnosti.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k.: 9C/381/2009-62, zo dňa 06.05.2011, bol žalobcovi
ustanovený zástupca z radov advokátov - žalovaný 2/. V mene žalovaného 2/ predmetný spor
riešila prokuristka a substitučne splnomocnená advokátka, žalovaná 1/. Dňa 23.01.2015 Okresný súd
Bratislava IV vyhlásil na pojednávaní Rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok
bol žalovanému 2/ doručený dňa 26.03.2015, pričom v dôsledku administratívnej chyby zamestnankyne

žalovaného 2/, tento nebol preposlaný žalovanej 1/. V dôsledku tejto skutočnosti lehota na podanie
odvolania proti predmetnému Rozsudku márne uplynula a Rozsudok nadobudol dňa 17.04.2015
právoplatnosť. Žalovaná 1/ sa spojila so žalobcom a dohodli sa na ďalšom postupe, pričom žalobca
jednoznačne prejavil nevôľu v ďalšom zastupovaní jeho osoby žalovanými. Žalovaná 1/ na žiadosť
žalobcu pripravila odvolanie proti Rozsudku a toto mu aj poslala e-mailom dňa 11.05.2015 so žiadosťou

o jeho pokyn ohľadom podania tohto odvolania. Žalobca vo svojom e-maile zo dňa 12.05.2015 výslovne
uviedol, že nemá záujem na pokračovaní právneho zastupovania žalovanými, požiada o zrušenie
ustanovenia žalovaného 2/ za právneho zástupcu a odvolanie podá sám spoločne aj s návrhom na
odpustenie zmeškania lehoty na podanie tohto odvolania z dôvodov jeho zlého zdravotného stavu.
6.3 Žalobca podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie proti Rozsudku až dňa

30.06.2015, pričom v rámci tohto podania požiadal o zrušenie ustanovenia žalovaného 2/ za právneho
zástupcu a uviedol, že o nadobudnutí právoplatnosti Rozsudku sa dozvedel dňa 05.05.2015 pri
nahliadnutí do súdneho spisu. Žalobca k svojmu návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie
proti Rozsudku nepriložil odvolanie, aj napriek tomu, že toto mal v čase podania tejto žiadostipreukázateľne pripravené a doručené zo strany žalovanej 1/. Predmetný návrh Žalobcu bol Uznesením
Okresného súdu Bratislava IV, č. k.: 9C/381/2009-343, zo dňa 24.08.2015 zamietnutý, pričom žalovaný
2/ poukázal na to, že konajúci súd v odôvodnení na str. 4 podotkol, že prekážka, pre ktorú žalobca

nemohol podať odvolanie bola odstránená najneskôr dňa 05.05.2015, kedy sa žalobca preukázateľne
oboznámil s Rozsudkom. Po odstránení prekážky pre ktorú žalobca nemohol podať odvolanie, tak
žalobcovi začala plynúť lehota 15 dní na podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty a k tomuto
návrhu bolo potrebné pripojiť aj zmeškaný úkon - odvolanie, pričom žalobca uvedenú prekluzívnu lehotu
zmeškal a navyše k svojmu návrhu nepripojil ani zmeškaný úkon. Nakoľko žalobca preukázateľne

oznámilžalovanej1/,ženemázáujemoposkytovanieďalšíchprávnychslužiebžalovanýmiaobaprávne
úkony vykoná on sám, zodpovedá za následné zamietnutie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty
výlučne žalobca.
6.4 Žalovaný 2/ uviedol, že žalobca sa vo viacerých konaniach neúspešne domáhal zvratu straty
vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, na základe rovnakých tvrdení ako v predmetnom konaní o určenie
vlastníckeho práva. V žiadnom z týchto ďalších konaní žalobcu žalovaný 2/ právne nezastupoval.

Žalovaný 2/ má z verejne dostupných zdrojov vedomosť, že neúspech žalobcu bol v týchto konaniach
odvodený od skutočnosti, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa možno domáhať iba v samostatnom
konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom období, pričom návrh

na začatie takéhoto konania možno na súd podať v prekluzívnej lehote 3 mesiacov odo dňa konania
dobrovoľnej dražby, inak tento nárok zaniká. Pre predmetný spor o náhradu škody je podľa žalovaného
2/ najpodstatnejšia skutočnosť, že žalobca takéto súdne konanie, teda konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražby aj inicioval, avšak sám dobrovoľne vzal svoju žalobu späť a toto konanie bolo zastavené.
Uvedenékonaniebolo,podľainformáciidostupnýchžalovanému2/,vedenéOkresnýmsúdomBratislava

I pod sp. zn.: 14C/114/2006.
6.5 Žalovaný 2/ nepopiera, že odvolanie proti Rozsudku v zákonom stanovenej lehote podané
nebolo, ale odmieta tvrdenia žalobcu o úmyselnom komplote zosnovanom proti žalobcovi, aby mu bolo
zabránené podať odvolanie a domôcť sa tak svojho údajného práva, prípadne mu zabrániť v kandidatúre
do verejných funkcií. Došlo k nešťastnému administratívnemu pochybeniu, keď zamestnankyňa

žalovaného 2/ neposlala žalovanej 1/ Rozsudok hneď po jeho doručení a lehota na podanie odvolania
márne uplynula. Osobitne pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú škodu na hnuteľných veciach, k vzniku tejto
škody muselo dôjsť zrejme medzi realizáciou dobrovoľnej dražby (rok 2005) a začatím trestného
konania, v ktorom bolo vydané žalobcom citované uznesenie ČVS: T. XXX/OVK Z. - XXXX zo dňa
12.6.2008. Ak teda aj žalobcovi vznikol z titulu tejto škody nárok na jej náhradu, nie je možné, aby

tento nárok vznikol na základe nepodania odvolania voči Rozsudku žalovanými v roku 2015. Napokon
ani samotný žalobca netvrdí, že by sa žalovaný 2/ dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého
došlo k strate hnuteľných vecí, ktoré podľa žalobcu nemali byť predmetom dobrovoľnej dražby. Žalobca
vznik ani výšku škody nijakým spôsobom nepreukázal. V súlade s Notárskou zápisnicou č. I. XXX/
XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2005, spísanou notárkou V.. W. B., ktorou bol

osvedčený priebeh dražby, je zrejmé, že pred jej konaním bol vyhotovený znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný znalcom R.. W. L., ktorý Nehnuteľnosť ohodnotil na sumu 3.000.000,- Sk z dôvodu, že
táto je opustená, v schátralom a neobývateľnom stave s nutnou rekonštrukciou, bez ktorej nie je možné
realizovať účel bývania. Čo sa týka škody na hnuteľných veciach, rozsah a hodnota týchto hnuteľných
vecí bola v Uznesení OR PZ v Z. R., ČVS: T.-XXX/OVK-Z.-XXXX, zo dňa 12.06.2008 uvedená výlučne

na základe oznámenia a vyčíslenia hodnoty žalobcom a žalobca žiadnym spôsobom v predmetnom
súdnom konaní nepreukázal, že by sa v danom čase uvedené hnuteľné veci v Nehnuteľnosti nachádzali
a už vôbec nepreukázal ich skutočnú hodnotu v danom čase, teda prípadnú škodu. Samotná skutočnosť,
že na základe oznámenia žalobcu došlo k začatiu trestného stíhania v predmetnej veci nezakladá jeho
nároknanáhraduškodyaanizodpovednosťžalovaného2/zavznikprípadnejškody.Žalovaný2/totožne

ako žalovaná 1/ poukázal na skutočnosť, že výška škody a nemajetkovej ujmy uplatnená žalobcom v
slovenských korunách, nekorešponduje s výškou škody a nemajetkovej ujmy vyčíslenej žalobcom po
prepočte na menu euro.
6.6 Nehnuteľnosť žalobcu bola vydražená na dobrovoľnej dražbe dňa 11.03.2005, pričom vlastnícke
právo na vydražiteľa prešlo ku dňu príklepu. Teda týmto dňom žalobca prišiel o svoje vlastnícke právo

k Nehnuteľnosti. Konanie o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti a ostatné súdne konania boli
žalobcominiciovanézdôvodu,žetentoužnebolvlastníkomNehnuteľnosti.Žalobcaakojedinýargument
v každom súdnom konaní, aj konaní o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, uvádzal neplatnosť
dobrovoľnej dražby. Teda je zrejmé, že ak by aj vznikla žalobcovi škoda titulom straty Nehnuteľnosti, akosám uvádza v žalobe, tak dôvodom vzniku tejto škody by mohla byť jedine neplatná dobrovoľná dražba,
pretože na jej základe žalobca stratil svoje vlastnícke právo. Ak by teda týmto titulom vznikla žalobcovi
škoda, nemôže za ňu zodpovedať žalovaný 2/, ktorý sa stal právnym zástupcom žalobcu takmer o

6 rokov neskôr. Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi konaním, resp. opomenutím žalovaného 2/ a
prípadným vznikom škody na hnuteľných veciach žalobcu, nakoľko predmetom súdneho konania, v
ktorom bol žalovaný 2/ právnym zástupcom žalobcu, bolo určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti.
Naviac v súlade s Uznesením OR PZ v Z. R., ČVS: T.-XXX/OVK-Z.-XXXX, zo dňa 12.06.2008 mali byť
hnuteľné veci odcudzené z rodinného domu na ulici X. H. č. XX v Z. neznámym páchateľ v období

od 21.06.2001 do 07.02.2005 v presne nezistenom čase, a teda k tvrdenému vzniku škody Žalobcu
došlo opätovne približne 6 rokov predtým, ako došlo k ustanoveniu žalovaného 2/ za právneho zástupcu
žalobcu. V uvedenej súvislosti žalovaný 2/ poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.
15C/70/2011 zo dňa 11.04.2013, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
4Co/479/2013 zo dňa 08.10.2014.
6.7 K argumentácii žalobcu, že v odvolacom konaní by bol úspešný, pričom jeho neúspech v spore

o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti je výlučne dôsledkom porušenia povinnosti žalovaných,
žalovaný 2/ uviedol, že konanie, ktoré predchádzalo Rozsudku, prebiehalo v rozpore s § 83 OSP
(litispendencia) a následne aj v rozpore s § 159 ods. 3 OSP (res iudicata). Žalobca si na všeobecnom
súde uplatnil žalobu o vydanie nehnuteľnosti, ohľadne ktorej bolo konané Okresným súdom Bratislava
IV pod sp. zn.: 18C/59/2007, neskôr v odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp.

zn.: 7Co/127/2009 a následne i v dovolacom konaní na základe podaného dovolania žalobcom na
Najvyššom súde SR pod sp. zn.: 7Cdo/34/2011. Uplatnený nárok žalobcu bol súdmi všetkých stupňov
právoplatne zamietnutý. V danom spore sa jednalo o tie isté nehnuteľnosti, o aké sa jednalo aj v
konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.: 9C/381/2009. Niet pochýb, že konanie
vedené pod sp. zn.: 18C/59/2007 sa začalo skôr ako konanie o určenie vlastníctva vedené pod sp.

zn.: 9C/381/2009. Je tiež zrejmé, že konanie vo veci žaloby na plnenie bolo právoplatne skončené
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/127/2009 zo dňa 10.3.2010, teda počas priebehu
konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (sp. zn.: 9C/381/2009). Pokiaľ ide o litispendenciu
judikatúra súdov stabilizovane konštatuje, že podľa právnej teórie určovacia žaloba nie je prekážkou
litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. To

znamená, že ak by konanie o určovacej žalobe začalo skôr, ako konanie o vypratanie, určovacia žaloba
by nebola prekážkou litispendencie pre neskôr podanú žalobu o plnenie (o vypratanie). Na druhej strane,
konanie o žalobe na plnenie, v danom prípade konanie o vypratanie, zakladá prekážku litispendencie pre
určovaciu žalobu (kladnú či zápornú), pokiaľ ide o rovnaké subjektívne právo, nakoľko v rámci neho sa
riešiprejudiciálnaotázka,ktorábybolazákladnouotázkouajvkonaníourčovacejžalobe(napr.platnosť,

resp. neplatnosť právneho vzťahu) (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/140/2013).
Ohľadnom res iudicata žalovaný 2/ poukazuje na obdobné závery súdnej praxe, a to, že právoplatné
rozhodnutie o žalobe na vydanie veci tvorí prekážku veci rozhodnutej v konaní o určovacej žalobe
(napr. Uznesenie NS SR, sp. zn.: 5 Cdo/115/ 2012). S ohľadom na uvedený právny stav je zrejmé, že
konanie o určovacej žalobe, v ktorom žalovaní nepodali odvolanie voči Rozsudku nemalo od svojho

počiatku prebiehať, a to pre prekážku litispendencie a následne pre prekážku res iudicata. Ak by aj
žalovaní podali odvolanie voči Rozsudku, odvolací súd by v súlade s § 221 ods. 1 písm. d) a ods. 2
OSP nemal inú možnosť ako konanie o určenie vlastníctva zastaviť. Odvolanie zo strany žalovaných
voči Rozsudku nebolo spôsobilé privodiť také rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého by
bol žalobca právoplatne určený ako vlastník žalovanej nehnuteľnosti. Medzi nepodaním odvolania voči

Rozsudku a tým, že odvolací súd nepriznal Žalobcovi vlastníctvo nehnuteľností preto nie je príčinná
súvislosť. Z odôvodnenia Rozsudku je zrejmé, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že súd v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže posudzovať otázku platnosti resp. neplatnosti
dobrovoľnej dražby ani ako predbežnú otázku, nakoľko túto otázku možno skúmať a platne vyriešiť iba
v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom návrh na začatie takéhoto konania možno na

súdpodaťvprekluzívnejlehote3mesiacovododňakonaniadobrovoľnejdražby,inaktentonárokzaniká.
K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súdu SR v rámci žaloby žalobcu o vydanie nehnuteľnosti (sp.
zn.: 7Cdo/34/2011). Ak by aj prejednaniu odvolania voči Rozsudku nebránila prekážka rozsúdenej veci,
podanie odvolania proti Rozsudku by neviedlo k zvratu v predmetnom spore a teda odvolací súd by v
žiadnom nerozhodol tak, že by Rozsudok zmenil a určil žalobcu ako vlastníka Nehnuteľnosti.

6.8 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012,
na ktoré sa odvoláva žalobca, nijako nemení popísanú situáciu, v zmysle ktorej odvolací súd nemohol
prejednať odvolanie voči Rozsudku z dôvodu prekážky res iudicata. Z predmetného uznesenia NS
SR žalobca navyše vyvodzuje mylný záver, že pri aplikácii tohto rozhodnutia na jeho prípad, by bol vodvolacom konaní úspešný. V konaní, o ktorom bolo rozhodnuté uvedeným uznesením išlo o absolútne
odlišnú skutkovú a právnu situáciu. Vo vyššie uvedenom prípade a veci žalobcu existuje zásadný rozdiel
- žalobca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy na Nehnuteľnosť bol jej vlastníkom a toto záložné právo

bolo riadne zapísané na liste vlastníctva ako to vyplýva z dôkazov predložených samotným žalobcom
v tomto konaní.
6.9 Žalovaný 2/ poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 19C/181/2009, zo
dňa 26.01.2011, vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu. V tomto konaní sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, na základe ktorej sa dobrovoľná dražba na vydraženie

Nehnuteľnosti žalobcu konala. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Napriek uvedenému nedostatku sa súd zaoberal aj argumentáciou žalobcu
smerujúcou k neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a dospel k záveru, že zmluva aj spolu s návrhom
na vykonanie dražby obsahujú všetky podstatné náležitosti, samotný žalobca mal vedomosť o tom, pre
akú pohľadávku bola dražba uskutočnená, neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi
je vylúčená a navrhovateľ dražby bol oprávnený vystupovať ako jej navrhovateľ. V zmysle uvedeného

je nesporné, že príčinou neúspechu žalobcu v spore nebolo porušenie povinnosti žalovaného 2/, ale
samotná skutková, právna ako aj procesná situácia v prípade žalobcu.
6.10 K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jeho
osobnostných práv žalovaný 2/ uviedol, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaní
neoprávnene zasiahli do ktorejkoľvek zložky jeho osobnosti v zmysle § 11 OZ. Žalovaní pritom zastávajú

názor, že nepodanie odvolania voči rozsudku zo strany advokáta nezakladá v žiadnom prípade zásah
do osobnostných práv klienta. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné
charakterizovať ako závažnú nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 2 OZ. Žalovaný 2/ zásadne odmieta
tvrdenia, že jeho prípadným opomenutím podať odvolanie proti Rozsudku by mohol akýmkoľvek
spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a už vôbec nemôže niesť zodpovednosť za

rozpad jeho manželstva, bezdomovectvo žalobcu alebo jeho poškodenie zdravia. Žalobca dokonca
sám vyvracia svoje tvrdenia keď uvádza, že dňa 06.01.2015 prekonal infarkt myokardu, teda ešte pred
vynesením samotného Rozsudku. Žalobca nepreukázal žiaden zásah do osobnostných práv žalovaným
2/ a teda nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi jemu vzniknutou ujmou a akýmkoľvek konaním
žalovaného 2/.

6.11 Žalovaný 2/ má za to, že žaloba je nedôvodná a ničím nepodložená. Žalobca ani viacnásobným
doplnením svojej žaloby nepreukázal existenciu škody/nemajetkovej ujmy, jej prípadnú výšku, existenciu
neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv a už vôbec nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
konaním, resp. opomenutím žalovaného 2/ a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Žalobca nedokázal
uniesť dôkazné bremeno, ktoré v predmetnom konaní zaťažuje výlučne jeho, ako stranu sporu, ktorá

uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť a priznať
mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný 2/ predložil súdu nasledujúce dôkazy: Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k.
9C/381/2009-343 zo dňa 24.08.2015, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/381/2009-369

zo dňa 22.10.2015, Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C/70/2011 zo dňa 11.04.2013,
RozsudokKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4Co/479/2013zodňa08.10.2014,UznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 116/2012 zo dňa 01.08.2012, e-mailová komunikácia medzi
žalobcom a žalovanou 1/ zo dňa 11.-12.05.2015, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7 Cdo 34/2011 zo dňa 22.02.2012, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS

54/2013-28 zo dňa 31.01.2013, Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp zn. 199C/181/2009 zo dňa
26.01.2011, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2011 zo dňa 13.03.2012, Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 317/2013-23 zo dňa 06.06.2013, kópia Notárskej
zápisnice č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2005 napísanej notárkou V..
W. B..

8. V prípade, ak to súd bude považovať za potrebné, navrhol žalovaný 2/ pripojiť súdny spis pôvodného
konania o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti ako dôkaz v tomto konaní.

9. Intervenient na strane žalovaného 2/ doručil súdu dňa 09.09.2021 oznámenie o vstupe do konania,

pričom ako dôvod vstupu do súdneho konania uviedol jeho právny záujem na výsledku sporu, keďže
žalovaný 2/ je od 14.01.2010 kontinuálne poistený u intervenienta pre prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú výkonom advokácie, a to na základe poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X a poistnej
zmluvy č. XXX/XXXXXX-X. Intervenient k žalobou uplatnenému nároku uviedol, že tento považuje zaneopodstatnený, žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.
9.1 Intervenient nad rámec argumentácie žalovaného 2/ uviedol, že konštatovanie vzniku škody je

podmienené premisou, že ak by advokát svoju povinnosť neporušil a podal by odvolanie proti Rozsudku,
odvolací súd by odvolanie neodmietol, meritórne by ho prejednal a Rozsudok by zmenil tak, že žalobe
vyhovie; prípadne by Rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s takými
inštrukciami, ktoré by ho zaväzovali vec opätovne právne posúdiť, a to v prospech žalobcu a žalobca
by bol na základe rozhodnutia v konaní sp. zn. 9C/381/2009 zapísaný do katastra nehnuteľností ako

výlučný vlastník Nehnuteľnosti. Daný záver možno označiť iba za hypotetický a súd v regresnom
konaní proti advokátovi nemôže z takéhoto predpokladu vychádzať bez toho, aby sám predbežne
posúdil dôvodnosť odvolania z hľadiska všetkých kritérií. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 161/2009 zo dňa 25.11.2010. Pri posudzovaní
predbežnej otázky, či by pri riadnom postupe žalobca uspel v konaní pred odvolacím súdom je nutné
prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca platnosť dražby nespochybnil zákonným spôsobom (§ 21 ods. 2

zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), pričom na uvedené poukázal aj súd v odôvodnení
Rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Na podporenie svojej argumentácie ohľadom možnosti
napadnúť neplatnosť dobrovoľnej dražby výlučne v civilnom súdnom konaní, ktoré začalo podaním
návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.
poukázal intervenient na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010 zo dňa 16.12.2010 a

rozhodnutia Ústavného súdu SR (III. ÚS 448/2010, IV. ÚS 54/2013). Intervenient má za to, že platnosť
dražby nebola relevantne spochybnená, a preto musí súd v inom konaní definitívne vychádzať z toho, že
dražba je platná a legitímnym vlastníkom nehnuteľnosti je vydražiteľ. Totožne so žalovaným 2/ poukázal
na skutočnosť, že uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2012 sp. zn. 2 M Cdo 20/2011 nie je
možné aplikovať, nakoľko ide o odlišnú skutkovú a právnu situáciu.

9.2 Intervenient obdobne ako žalovaná 1/ a žalovaný 2/ poukázal na nesúlad výšky škody vyčíslenej
v slovenských korunách s jej následným prepočtom na eurá. Navyše, podľa žalobcu škoda mala
zodpovedať hodnote rodinného domu, ktorú sám bez ďalšieho vyčíslil na sumu 6.000.000,- Sk, pričom
intervenient uviedol, že cena dosiahnutá vydražením bola trikrát nižšia než hodnota určená žalobcom
(1.800.000,- Sk, t. j. 59.749,05 eur). Intervenient ďalej namietal nepreukázanie vzniku škody žalobcom

ako aj absenciu príčinnej súvislosti medzi nepodaním odvolania a potenciálnym vznikom škody a pripojil
sa k námietke premlčania, ktorú vo svojom podaní vzniesol žalovaný 2/, nakoľko má za to, že právo na
náhradu škody sa premlčalo najneskôr dňa 05.05.2017.
9.3 Žalobca v konaní nepreukázal, že by odvolací súd vyhovel odvolaniu a žalobca by tak docielil
zmenu zápisu na príslušnom liste vlastníctva, a preto nemožno uvažovať o akomkoľvek zásahu

do osobnostných práv žalobcu. Žalobca sa navyše vyjadril k tvrdenému zásahu do jeho práva na
ochranu osobnosti iba paušálne (údajné psychické problémy, rozvrátenie rodinných vzťahov) bez
bližšej špecifikácie skutkových okolností a označenia dôkazov. V súvislosti so žalobcom navrhovaným
petitom IV. intervenient poukázal na nemožnosť priznať rozsudkom nároky, ktorých judikovanie
právny poriadok nepripúšťa, nakoľko súd má v rámci svojej činnosti taxatívne vymedzený rozsah

právomoci a mocenských nástrojov, ktoré môže aplikovať iba na ochranu zákonom výslovne priznaných
subjektívnych práv.

10. Intervenient predložil súdu nasledujúce dôkazy: Potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú výkonom advokácie pre rok 2015, Bulletin slovenskej advokácie č. 11/2011 (str. 18-19).

11. Žalobca v podaní zo dňa 04.10.2021 doručenom súdu dňa 18.10.2021 zotrval na tvrdeniach
uvedených v žalobe, ako aj dodržaní dvojročnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby.

12.Žalovaný2/vduplikezodňa04.03.2022ažalovaná1/vduplikezodňa18.03.2022zotrvalinasvojich

tvrdeniachuvedenýchvichvyjadreníkžalobeavplnomrozsahusastotožnilisvyjadrenímintervenienta.

13. Súd vyhovel návrhu žalovaného 2/ na pripojenie spisu z archívu sp. zn. 9C/381/2009 vedeného
na OS BA I v vo veci žalobcu proti žalovanému 1/ X. K. a žalovanému 2/ Dražobná spoločnosť,
a.s. a žalovanému 3/ W. H. o určenie vlastníckeho práva. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie bolo

právoplatne skončené na súde prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/381/2009-281 zo dňa 23.01.2015
tak, že súd žalobu žalobcu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.04.2015. Z
obsahu pripojeného spisu a aj z vyjadrenia strán sporu považoval súd za nesporné, že uznesením
č. k. 9C/381/2009-62 zo dňa 06.05.2011 bol žalobcovi ustanovený žalovaný 2/ za zástupcu z radovadvokátov. Ďalej je nepochybné, že substitučnou plnou mocou zo dňa 05.09.2011 žalovaný 2/
splnomocnil V.. R. E., ako advokátku zapísanú v zozname SAK pod č. XXXX a súčasne prokuristku na
zastupovanie v tomto konaní v celom rozsahu. Zo zápisnice o priebehu pojednávania zo dňa 23.01.2015

vyplýva, že žalovaná 1/ splnomocnila na zastupovanie na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku advokátsku koncipientku. Z doručenky vyplýva, že rozsudok bol žalovanému 2/ doručený dňa
26.03.2015. Lehota na podanie odvolania im tak uplynula 10.04.2015. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca
bol dňa 05.05.2015 nazrieť do spisu, pričom si vyžiadal fotokópiu rozsudku. Dňa 30.06.2015 podal
žalobcanasúdnávrhnaodpustenie,vráteniezmeškanejlehotyprepodanieodvolaniaprotirozsudkuOS

BAIVč.k.9C/381/2009-281zodňa23.01.2015,oktoromsúdrozhodoluznesenímč.k.9C/381/2009-343
zo dňa 24.08.2015 tak, že predmetný návrh zamietol. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie,
o ktorom rozhodol KS v BA uznesením sp. zn. 4Co/173/2016-380 zo dňa 24.07.2018 tak, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
13.1 Súd preštudovaním spisu zistil, že žalobca inicioval viacero konaní, ktorých právny základ nároku,
resp. opis skutkového stavu je totožný s konaním 9C/381/2009. Konkrétne ide o nasledovné konania:

konanie č. 14C/114/2006 o určenie neplatnosti dražby vedené na OS BA I - v konaní vzal žalobca
návrh späť. Konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o vykonaní dražby vedené na
OS BA I, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom OS BA I č.k. 19C/181/09-153 zo dňa 26.01.2011 vo
veci žalobcu proti žalovanému 1. X. K., žalovanému 2. Dražobná spoločnosť, žaloba bola zamietnutá.
KS BA rozsudkom 8Co/151/2011-192 zo dňa 13.03.2012 - rozsudok OS BA I potvrdil. Ďalšie konanie

bolo o vydanie nehnuteľnosti, vedené na OS BA IV, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom OS BA IV
č.k. 18C/59/2007-241 zo dňa 31.03.2009 vo veci žalobcu proti žalovanému 1. W. H., žalovanému 2.
Dražobná spoločnosť, a.s. tak, že žaloba bola zamietnutá. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS BA
sp. zn, 7Co/127/09-zo dňa 10.03.2010 dovolanie žalobcu bolo NS SR uznesením sp. zn. 7Cdo/34/2011
zo dňa 22.02.2012 odmietnuté.

13.2 Predmetom všetkých týchto konaní bola snaha žalobcu o zvrátenie právneho stavu, ktorý nastal
dražbou konanou dňa 11.03.2005, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. N. O.,
obec Z. - m.č. N. O., okres Z. R., zapísaná na LV XXX vedenom Katastrálnym úradom Z., Správa katastra
pre hl. mesto SR Bratislava, pracovisko Z. R.: pozemok p.č. XXXX, o výmere 283m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria a stavba RD s.č. XXX na p.č. XXXX. Najnižšie podanie bolo určené na

6.000.000,- Sk pričom cena dosiahnutá vydražením bola vo výške 1.800.000,- Sk, vydražiteľom sa stal
X. K.. Uvedené vyplýva z Notárskej zápisnice I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2005.

14. Z rozhodnutia SAK sp. zn. X. O..-X/XX:XXXX/XXXX/C zo dňa 14.03.2017 bola žalovaná 1/
oslobodená spod návrhu na začatie disciplinárneho konania za skutok, že ako substitučný právny

zástupca na základe substitučnej plnej moci zo dňa 05.09.2011 udelenej poverujúcim advokátom,
spoločnosťou Okenica, Šula & company, ktorý bol ustanovený ako zástupca žalobcu vo veci vedenej
na MS BA IV pod sp. zn. 9C/381/2009 neinformovala o doručení rozsudku tohto súdu vo veci samej
zo dňa 23.01.2015 a nepodala proti nemu odvolanie, čím sa mala dopustiť disciplinárneho previnenia
podľa §56 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z., pretože porušila povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení

§18 ods.1 prvá veta, v §18 ods.2 prvá veta ako §20 ods.3 druhá veta advokátskeho poriadku SAK a v
§20 ods.4 písm. b) druhá veta Advokátskeho poriadku pretože skutok nie je disciplinárnym previnením.
Disciplinárny senát uzavrel, že preskúmal konanie disciplinárne obvinenej z hľadiska toho, či táto svojim
konaním neporušila niektoré z ust. §20 Advokátskeho poriadku. Z uvedených ustanovení vyplýva, že
zodpovednosť voči klientovi znáša advokát a pokiaľ tento substitúciou poverí ďalšieho advokáta, je

povinný ho informovať o všetkých podstatných náležitostiach, v zásade ho písomne informovať a ústne
ho môže poveriť iba vtedy, ak by vec nezniesla odklad. Disciplinárny senát vychádzal z výpovedí
konateľov AK Okenica, Šula & Company, s.r.o., W.. Š. a V.. T., pričom z výpovedi W.. Š., ktorý priznal
zavinenie, vyplýva, že sekretárka založila rozhodnutie 1.st. súdu a nepostúpila ho ani im ako advokátom,
ani disciplinárne obvinenej, s ktorou mali dohodnuté, že vypracuje pre nich odvolanie, nakoľko bola znalá

veci. K zmeškaniu lehoty na podanie opravného prostriedku došlo z dôvodu nedostatočnej organizácie
práce v uvedenej AK a z toho dôvodu aj nevedomosti jednotlivých členov AK, resp. substituujúceho
advokáta o doručení rozhodnutia a tým pádom aj k nepodaniu opravného prostriedku. Za zlú organizáciu
práce v predmetnej AK však nemôže niesť zodpovednosť substituujúci advokát, ale len členovia
uvedenej advokátskej kancelárie.

15. Po právnej stránke vyhodnotil súd vec nasledovne:
Podľa ust. § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa ust. § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 32 ods.2 OZ ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa ust. § 18 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Ods.2 ďalej upravuje, že advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Ods. 5 ďalej upravuje, že odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou

starostlivosťou.
Podľa ust. § 26 ods.1 Zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Ods. 2 tohto ustanovenia ďalej upravuje, že koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú
klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči
advokátovi nie je tým dotknutá.
Ods. 4 tohto ustanovenia ďalej upravuje, že ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví
zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého

úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Z vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že k porušeniu povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou došlo zo strany žalovaného 2/ tým, že nepodal včas odvolanie proti rozsudku v konaní
sp. zn. 9C/381/2009. Žalovaný 2/ túto skutočnosť ani nerozporoval, táto vyplýva aj z rozhodnutia
disciplinárnej komisie SAK, ktoré predložila žalovaná 1/ v zmysle ktorého za zlú organizáciu práce v AK

žalovaného 2/ nemôže niesť zodpovednosť substituujúci advokát, ale len členovia uvedenej advokátskej
kancelárie.

17. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/
v konaní. Súd považuje túto námietku za dôvodnú. Vzťah poverujúceho advokáta a substituenta sa

spravuje v prvom rade ust. § 31 a nasl. OZ. Žalovaná 1/ bola splnomocnená na celé konanie ako
substituujúca advokátka, poverujúcou advokátskou kanceláriou bol žalovaný 2/. Podľa ust. §32 ods.2
OZ splnomocnenec koná v medziach a v rámci dohody o plnomocenstve, práva a povinnosti z konania
splnomocnenca s treťou osobou vznikajú priamo splnomocniteľovi (princíp pričítania konania zástupcuv prospech zastúpeného). Princíp pričítania vychádza z toho, že následky právneho úkonu zástupcu
(splnomocnenca) sa neprejavia v jeho právnej sfére, ale v právnej sfére zastúpeného (splnomocniteľa),
ktorý právne účinky konania zástupcu nemôže odmietnuť, ak zástupca konal v rozsahu udeleného

plnomocenstva. Uvedené v neposlednom rade vyplýva aj z § 20 Advokátskeho poriadku za riadne
obstaranie substitúcie zodpovedá klientovi ním splnomocnený advokát. Splnomocnenému advokátovi
zodpovedá za riadne obstaranie veci ním substitúciou poverený advokát. Naviac z rozhodnutia SAK sp.
zn. X. O..-X/XX:XXXX/XXXX/C zo dňa 14.03.2017 bola žalovaná 1/ oslobodená spod návrhu na začatie
disciplinárneho konania za skutok, že ako substitučný právny zástupca na základe substitučnej plnej

moci zo dňa 05.09.2011 udelenej poverujúcim advokátom, spoločnosťou Okenica, Šula & Company,
ktorý bol ustanovený ako zástupca žalobcu vo veci vedenej na MS BA IV pod sp. zn. 9C/381/2009
neinformovala o doručení rozsudku tohto súdu vo veci samej zo dňa 23.01.2015 a nepodala proti nemu
odvolanie, čím sa mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z.,
z dôvodu, že k zmeškaniu lehoty na podanie opravného prostriedku došlo z dôvodu nedostatočnej
organizácie práce v uvedenej AK a z toho dôvodu aj nevedomosti jednotlivých členov AK, resp.

substituujúceho advokáta o doručení rozhodnutia a tým pádom aj k nepodaniu opravného prostriedku.
Za zlú organizáciu práce v predmetnej AK však nemôže niesť zodpovednosť substituujúci advokát, ale
len členovia uvedenej advokátskej kancelárie. Z toho dôvodu súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovanej 1/ vo vzťahu k nej žalobu zamietol.

18. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ ohľadne premlčania nároku uplatneného žalobcom súd
uvádza, že námietku považuje za nedôvodnú v časti uplatnenej škody v sume 187.500,- eur. Žalobca
sa preukázateľne dozvedel o pochybení žalovaného 2/ dňa 05.05.2015, kedy bol nahliadnuť do spisu
a vyžiadal si fotokópiu predmetného rozsudku. Žaloba ako vyplýva z pečiatky Slovenskej pošty, a.s.
na obálke bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 05.05.2017, teda v lehote. V zmysle ust. § 121

ods.5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými
prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Pokiaľ žalobca odovzdal žalobu 05.05.2017 na
poštovú prepravu, urobil tak posledný deň subjektívnej lehoty na uplatnenie jeho nároku na náhradu
škody.

19. Súd sa tak zaoberal samotným základom žaloby a to škodou v sume 187.500,- eur ako si ju vyčíslil
žalobca. Predmetná suma má predstavovať hodnotu rodinného domu, pričom suma mala byť v zmysle
najmenšieho podania na dražbe v sume 6.000.000,- Sk. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožňuje
s právnym konštruktom žalobcu ohľadne vzniknutej škody. Súd musí konštatovať splnenie základného

predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody a tým je porušenie povinnosti spočívajúce v
nepodaní odvolania v zákonom určenej lehote ako riadneho opravného prostriedku proti rozsudku,
avšak v tomto prípade by ani podanie odvolania automaticky nemuselo znamenať zvrat v konaní a
žalobcov úspech. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou intervenienta na
strane žalovaného 2/ ohľadne potreby zrekonštruovať potenciálny priebeh odvolacieho konania. Súd

prvej inštancie v žiadnom prípade nemôže nahrádzať ani prejudikovať, ako by dopadlo rozhodnutie
odvolacieho súdu, prípadne ďalších súdov, na ktoré by sa žalobca obrátil. Poukazuje na rozhodnutie
odvolacieho súdu KS BA sp. zn. 4Co/479/2013 zo dňa 08.10.2014.
19.1 V súvislosti s uplatnením náhrady škody zákon vždy vyžaduje splnenie 3 predpokladov a
to: porušenie zákonnej povinnosti súvisiacej s výkonom advokácie, vznik škody a kauzálny nexus

medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Zavinenie sa v tomto
prípade nepožaduje, nakoľko zákon o advokácii zakladá objektívnu zodpovednosť advokáta za škodu
spôsobenú klientovi. Zákon o advokácii však pripúšťa možnosť liberácie advokáta z tejto zodpovednosti
za predpokladu, že advokát preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od neho žiadať.

19.2 V prejednávanom prípade súd konštatuje, že z troch zákonom požadovaných kumulatívnych
predpokladov na uplatnenie nároku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom absentujú 2
požiadavky, a to: vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou
s výkonom advokácie a vznikom škody. Kauzálny nexus znamená, že medzi porušením právnej
povinnosti a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný.

Atribútom príčinnej súvislosti je priame pôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
predchádza následku a vyvoláva ho. Nepodanie odvolania (aj keď ide o porušenie právnej povinnosti)
nezakladá automaticky vznik zodpovednosti za škodu. Existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne
preukázaná a nemožno ju len predpokladať. Naviac škoda vyčíslená žalobcom v žiadnom prípadenekorešponduje s jeho číselnými vyjadreniami, kedy uvádza, že dom mal hodnotu najnižšieho podania
6.000.000.- Sk pričom z notárskej zápisnice vyplýva že sa vydražil za sumu 1.800.000,- Sk a z podania
jedného z jeho posledných vlastníkov W. H. zo dňa 20.11.2012, ktoré bolo realizované v konaní

9C/381/2009 vyplynulo, že dom bol dávno zbúraný a na jeho mieste stojí nová stavba, teda ani v
čase vedenia predmetného konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už neexistovala
nehnuteľnosť, určenia vlastníckeho práva ku ktorej sa žalobca v tom čase domáhal.

20.Vovzťahukuškodevsume36.656,-eur,ktorámalavzniknúťakoškodazastratuhnuteľnéhomajetku

nachádzajúceho sa v rodinnom dome v zmysle uznesenia vyšetrovateľa ČVS: T.-XXX/OVK-Z.-XXXX
zo dňa 12.06.2008 súd považuje námietku premlčania za dôvodnú, naviac tu úplne absentuje pasívna
vecná legitimácia žalovaného 2/. Podľa uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 12.06.2008 malo v období od
21.06.2001 do 07.02.2005 v presne nezistenom čase z rodinného domu na ulici X. H. č. XX v Z. a
nezisteným spôsobom dôjsť k odcudzeniu série hnuteľných vecí v celkovej sume 1.237.250,- Sk. Vo
vzťahu k tejto škode nie je žalovaný 2/ pasívne vecne legitimovaný, predmetný súbor hnuteľných vecí

nebol predmetom konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, naviac žalobca sa o škode
dozvedel preukázateľne najneskôr v roku 2008 kedy došlo k začatiu trestného stíhania na neznámeho
páchateľa a nárok tak súd považuje za v celom rozsahu premlčaný.

21. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 125.500,- eur, ktorú

odôvodnil zásahom do jeho osobnostných práv tým, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ nesplnili a zanedbali
svoje povinnosti, ktoré vyplývali z právneho vzťahu zastúpenia klienta advokátom pri poskytovaní
právnej pomoci pričom nemajetková ujma nastala tým, že mu to spôsobilo psychickú traumu v zložitej
životnej situácii po prekonaní infarktu myokardu, psychické problémy, nespavosť a nenapraviteľné
nevýhody, ktoré viedli až k rozvráteniu rodinných vzťahov, rozvodu manželstva a odlúčenia detí od

rodičov a napokon nepriznanie vyživovacej povinnosti manželky vzhľadom na žalobcov nízky dôchodok
súd uvádza, že celý nárok považuje za jednak nepreukázaný a za nedôvodný v celom rozsahu.
Nemajetkovú ujmu podľa utrpenia vyčíslil na 4.000.000,- Sk, pričom po konverzii dosiahol sumu
125.500,-tedanižšiu,akovtextežalobnéhonávrhu.Súdkonštatuje,ževtejtočastikonaniakonalpriamo
so žalobcom, nakoľko v zmysle recentnej judikatúry NS SR sp. zn. 9Cdo/46/2022 zo dňa 28.02.2023

súdne konanie, v ktorom žalobca uplatňuje právo na ochranu svojej osobnosti a domáha sa priznania
náhrady nemajetkovej ujmy, nie je v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR takým konaním, ktoré sa týka majetku
podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a preto tu ani nedochádza k jeho zákonnému prerušeniu.

22. Žalobca vyvodil svoj nárok z ustanovení o ochrane osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ.

22.1 Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Občiansky zákonník v
ustanovení § 13 neposkytuje ochranu osobnosti fyzickej osoby proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu
naosobnostifyzickejosobyzhľadiskajejpostaveniavspoločnosti.Ideokonanieprotiosobnejamravnej
integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana

k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
22.2 Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania
zasahujúceho do osobnosti: objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo

najmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.06.2011 sp. zn. 2 Cdo 79/2011).
22.3 Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo

porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len
samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.

22.4 Peňažné zadosťučinenie môže priznať len súd svojím rozhodnutím. Peňažné zadosťučinenie má
miesto len v prípade, ak sú splnené kumulatívne podmienky:
a) morálne zadosťučinenie nie je v konkrétnom prípade postačujúce ab) neoprávneným zásahom došlo k značnému zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v
spoločnosti v značnej miere.
Peňažné zadosťučinenie prichádza do úvahy len vtedy, ak vzniknutú ujmu nemožno zmierniť

prostredníctvom žiadnej formy morálneho zadosťučinenia. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy
súdu.Prirozhodovaníonáhradenemajetkovejujmypodľaust.§13ods.2OZmusímaťsúdpreukázané,
že sú tu okolnosti dokladajúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ,
a to z hľadiska trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi na postavenie v rodine
a spoločnosti.

23. Žalobca sa v konaní nedomáhal morálneho zadosťučinenia, ale požadoval rovno peňažné
zadosťučinenie v sume 125.500,- eur. Súd nemal splnený základný predpoklad na uplatnenie žalobcom
vzneseného nároku, a tým je zásah do osobnosti, nakoľko žalobca na preukázanie ním tvrdených
skutočností nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a jeho tvrdenia tak zostali len v čisto teoretickej
nepreukázanej rovine. Pokiaľ argumentoval tým, že mal psychickú traumu v zložitej situácii po

prekonaní inkfartu myokardu na tento bol preukázateľne operovaný začiatkom roka 2015, teda ešte
pred pochybením žalovaného 2/ podať odvolanie proti rozsudku, pokiaľ argumentuje nenapraviteľnými
nevýhodami, ktoré viedli až k rozvráteniu rodinných vzťahov, k rozvodu manželstva a odlúčeniu detí
od rodičov a napokon nepriznaniu vyživovacej povinnosti manželky tu súd uvádza, že z iného konania,
konkrétne z rozsudku KS BA sp. zn. 5Co/71/2019-311 zo dňa 21.05.2019 vo veci ochrany osobnosti

voči jeho bývalej manželke je mu známe, okrem iného aj to že Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom
sp. zn. 4C/180/2013-180 zo dňa 20.09.2016 rozviedol manželstvo žalobcu s jeho manželkou. Krajský
súd v Bratislave, rozsudkom sp. zn. 3Co/63/2017-331 zo dňa 15.03.2018 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2018. Odvolací súd sa stotožnil so
zistením súdu prvého stupňa, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k rozpadu manželstva

došlo v dôsledku životných ťažkostí súvisiacich s neúspechom v podnikaní, finančnými problémami,
neschopnosťou dohodnúť sa a robiť kompromisy a prenášaním viny za rozvrat manželstva na druhého.
Z uvedeného je zrejmé, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu (bývalými manželmi) sú už dlhodobo
hlboko rozvrátené, v dôsledku čoho je zrejmá a citeľná mimoriadna animozita strán sporu, ktorá vyústila
aj do podanej žaloby žalobcu na ochranu osobnosti voči žalovanej. Z uvedeného teda vyplýva, že k

rozvratu vzťahov medzi manželmi a v rodine nedošlo z dôvodu pochybenia žalovaného 2/, ale tieto mali
hlbšie a podstatne staršie príčiny, ak súd vezme do úvahy skutočnosť, že návrh na rozvod manželstva
bol podaný v roku 2013.
23.1 Na druhej strane musí súd ešte dodať, že sa nestotožnil ani s argumentáciou právneho zástupcu
žalovaného 2/ ohľadne zodpovednosti advokáta alebo advokátskej kancelárie za spôsobenú škodu, v

zmysle ktorej zákon o advokácii nemá vlastné ustanovenie, na základe ktorého by v prípade porušenia
povinnosti advokátom bolo možné vyvodiť nárok na nemajetkovú ujmu, a nie je teda oprávnený domáhať
sa iných nárokov ako nárokov na náhradu škody. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ zákon o
advokácii neumožňuje advokáta žalovať za zásah do osobnosti, stále je tu základný zákonný rámec a
tým je Občiansky zákonník a príslušné ustanovenia § 11 až 13 OZ, ktorý je plne aplikovateľný aj na

advokátov. Advokát nie je vyňatý z pôsobnosti Občianskeho zákonníka pre prípad sporov vyplývajúcich
z ochrany osobnosti, platí to všeobecne pre všetky právnické profesie, preto v tejto časti súd považuje
argumentáciu žalovaného 2/ za nedôvodnú.

24. Vo vzťahu k poslednému uplatnenému petitu, teda určeniu, že konaním žalovaného 1/ a 2/ bolo

spoločne a nerozdielne porušené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky súd uvádza, že v zmysle ust. § 137 CSP je v rámci civilného procesu možné
podať zákonom stanovený typ konkrétnej žaloby, pričom základné členenie je na žaloby na plnenie,
žaloby určovacie a iné žaloby v ust. § 137 neurčené, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu (napríklad
žaloba vlastníka stavby o zriadenie vecného bremena). Súd tak vždy posudzuje konkrétny zákonom

prípustný typ žaloby pre určité konanie, ktoré pre žalobcom vznesený nárok zákon predpokladá a
požaduje. Žalobný návrh je obligatórnou súčasťou žaloby, jeho absencia, neurčitosť, nezrozumiteľnosť,
neúplnosť je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby (§129 CSP).
K odmietnutiu žaloby nie je na mieste vtedy, ak je petit síce nesprávne formulovaný, avšak ak je pri
posúdenívšetkýchsúvislostízrejmé,čohosažalobcasledujeačosanímsleduje.Súdjeviazanýpetitom

po obsahovej stránke. Nie je však viazaný jeho formuláciou. Súd vo výroku nemusí uviesť doslovné
znenie žalobného návrhu, ktoré v žalobe použil žalobca. Súd uvádza, že určenie že konaním advokátov
- teda žalovanej 1/ a žalovaného 2/ došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu je žalobou o
určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, avšak nie je prípustnou žalobou, uvedenážaloba nemá žiadnu oporu v procesnom práve v CSP - v ktorom posudzovať tento typ žaloby na základe
opisu skutkového stavu jednoducho civilnému súdu neprináleží, ale ani v hmotnom práve, kde žiadny
osobitný predpis takýto výrok nepredpokladá. Tu je na mieste zdôrazniť aj správnosť argumentácie

žalovaného 2/, v zmysle ktorej základné práva a slobody v ústave sú priznávané jednotlivcom voči štátu,
to znamená, že iba štát môže porušiť právo na spravodlivý proces, nie súkromná osoba vo vzájomnom
súkromnoprávnom vzťahu.

25. Súd vo vzťahu k žalovanej 1/ zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd pri prvom petite zamietol žalobu ako nedôvodnú, pri druhom
petite z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ a z dôvodne vznesenej námietky
premlčania, pri petite č. 3 považuje súd nárok za nedôvodný a nepreukázaný a pri štvrtom petite ide o
neprípustný druh žaloby. Vo výsledku tak žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd úspešnej žalovanej

1/, žalovanému 2/ a intervenientovi na strane žalovaného 2/ priznal plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 CSP./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 CSP./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 CSP/

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 CSP/Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 CSP./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.