Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201398
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121201398.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Evy Mészárosovej a
členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: FARDOUS
PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, zn. správcu: S1752, Bratislava, Skalná č. 7622/9,
správca konkurznej podstaty úpadcu Remord, s.r.o. v konkurze, Bratislava, Karpatské námestie č.
10A, IČO: 47 957 239, zastúpený JUDr. Mgr. Radoslav Baran, PhD., advokát, Skalná č. 7622/9,

proti žalovanému: F. zastúpený JUDr. Ján Tóth, advokát, Bratislava, Záhradnícka č. 151, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV
(vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 22. marca 2021, č. k. 3 C 10/2021-102, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 22. marca
2021, č. k. 3 C 10/2021-102, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, vedených Okresným úradom
I., katastrálny odbor, obec C. D., katastrálne územie K. D., zapísaných na LV č. XXXX, a to parc. reg.
„C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2; parc. reg. „C“, parc.

č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/
X, druh pozemku záhrada o výmere 841 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2; parc. reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2; stavba - rodinný dom so súpisným
č. XXXX, postavený na parc. č. XX/X; vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, v prospech Remord

s.r.o., so sídlom Karpatské nám. č. 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 957 239, ktorého správcom je
FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381,
zn. správcu S1752. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, § 344 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 44 ods. 1, § 47 ods. 5
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „ZKR“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa ako správca konkurznej podstaty, oprávnený konať
v mene úpadcu, zabezpečovacím opatrením domáha ochrany a zabezpečenia
peňažnej pohľadávky ako veriteľ, potenciálne oprávnený v exekučnom konaní. Súd mal za to, že
žalobca dostatočne osvedčil existenciu ním uvádzanej peňažnej pohľadávky, a to dokladmi o poukázaní
sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti s výzvou
žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj podaním návrhu

na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy. Súd konštatoval,
že žalobca osvedčil aj obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že nanehnuteľnostiach žalovaného vedených na LV č. XXXX sú vyznačené tri aktuálne plomby, a to V-XXX/
XXXX, V-XXX/XXXX a Z-XXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaný v súčasnosti vykonáva
so svojím majetkom takú dispozíciu, ktorá odôvodňuje obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie.

Uvedené svedčí o konaní žalovaného nepriaznivo ovplyvňujúcom jeho majetkové pomery, z ktorých by
mohla byť uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že
ním navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimerane nezaťaží a ani nezasiahne do práv a právom
chránených záujmov žalovaného, keďže toto sa viaže k inej jeho nehnuteľnosti.

2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Dôvodil, že návrh žalobcu bol zapísaný do nesprávneho súdneho registra občianskoprávnych
vecí „C“ (hoci zjavne ide o spor vyvolaný konkurzom a/alebo súvisiaci s
konkurzom,apretomalbyťzapísanýdosúdnehoregistra„Cbi“),vdôsledkučohoonávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia rozhodoval nepríslušný súd, pokiaľ o veci nerozhodoval konkurzný súd; vo
veci tak nerozhodoval zákonný sudca. Žalovaný preto vzniesol námietku nepríslušnosti súdu. Odvolanie

proti uzneseniu odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.); súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p.); konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.); súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm.f/C.s.p.);zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.). Poukázal na to, že sudca, ktorému bola pridelená prejednávaná vec, je podľa Rozvrhu práce

sudcom občianskoprávneho úseku a rozhoduje veci patriace do súdneho registra občianskoprávnych
vecí. Žalobcom v predmetnej veci je konkurzný správca a svoje práva (vrátane procesných) i nároky
si odvádza z konkurznoprávnej úpravy (najmä zo ZKR a zákona č.
8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec
patrí do súdneho registra obchodných vecí, konkrétne do súdneho registra „Cbi“, do ktorého sa zapisujú

návrhy v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom. O veci rozhodol nesprávne obsadený
súd, pridelený sudca nie je zákonným sudcom. V tejto súvislosti poukázal na Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal,
že z ustanovenia § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,

nevyplýva, že námietku zapísania veci do nesprávne určeného súdneho registra by nemal mať účastník
súdneho konania, ani to, že takúto námietku (reklamáciu) by bol oprávnený vznášať iba taxatívne určený
okruh subjektov. Podľa odvolateľa, ak by sa predmetné ustanovenie § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č.
543/2005 Z. z. malo vzťahovať i na žalovaného účastníka, má za to, že takáto norma je contra legem aj
contra constitutionem a je tu daný dôvod pre to, aby súd začal konanie podľa Čl. 144 ods. 2 Ústavy, t.j.

aby podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm.
b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.
2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nedoručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia spolu s prílohami, čím mu znemožnil relevantne reagovať, uplatňovať svoje procesné práva
a brániť sa voči napadnutému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie tak porušením princípu rovnosti strán,
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.
2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že v prvom výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol
neopomenuteľnú skutočnosť a to, akú konkrétnu pohľadávku súdom zriaďované záložné právo

zabezpečuje. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia (t. j. jedinej jeho právne záväznej časti)
nemožno identifikovať pohľadávku - predmet zabezpečenia. Výrok napadnutého rozhodnutia je preto
nepreskúmateľný, neurčitý a zároveň vadný, keďže reálne nezabezpečuje žiadnu konkrétnu (presne
určenú) pohľadávku žalobcu ani úpadcu. Podľa žalovaného v posudzovanej veci mal súd prvej inštancie
určiť vo výrokovej časti aj súdne konanie, v ktorom sa sporná pohľadávka zo strany žalobcu uplatňuje,

aby nedošlo k jej zámene. Bez presného určenia spornej peňažnej pohľadávky a konania, v ktorom sa
uplatňuje, hrozí reálne riziko, že napadnuté rozhodnutie by mohlo zabezpečovať aj také pohľadávky,
ktoré neboli nikdy v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označené a ktoré by sa nemuseli
bezprostredne vzťahovať ani k žalobcom označenému súdnemu konaniu.2.4. Odvolateľ poukázal na to, že pri nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým súd zriadil záložné právo
(zapísané na LV č. XXXX, v Okrese: I., v Obci: C. D., v katastrálnom území K. D.), súd nezistil
a ani nekonštatoval existenciu absolútne žiadnych úkonov, resp. dispozície zo strany žalovaného

s týmto jeho majetkom. Vo vzťahu k tomuto majetku preto neexistuje žiadne riziko zo zmarenia
exekúcie. Podľa žalovaného je vadou v konaní, ak súd prvej inštancie neskúmal existenciu ďalšieho
majetku žalovaného a obmedzil sa iba na nehnuteľnosti žalovaného nedotknuté návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území C. D.. Pokiaľ ide o prevod
týchto nehnuteľností, žalovaný uviedol, že tieto sa rozhodol darovať ako svadobný dar mladomanželom,

jeho otcovi s manželkou (manželstvo uzatvorené dňa 12.12.2020). Vzhľadom na vianočné sviatky, ako
aj na pandemickú situáciu nebolo možné darovaciu zmluvu (V-XXX/XXXX)
uzatvoriť ihneď po svadbe, a to aj vzhľadom na potrebu overiť podpis darcu (žalovaného). K uzatvoreniu
darovacej zmluvy tak došlo až začiatkom februára 2021, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva bol
Katastrálnemu odboru Okresného úradu I. doručený dňa 4.2.2021. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
nekonal s úmyslom ani s cieľom vyviesť majetok zo svojho vlastníctva preto, aby zmaril či ohrozil budúcu

exekúciu. Žalovaný nevedel a vedieť ani nemohol o tom, že žalobca či úpadca voči nemu evidujú
akúkoľvek pohľadávku, nakoľko žalovaný nebol nikdy vyzvaný na jej zaplatenie. Zároveň z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 37 Up 139/2021 až dňa 10.2.2021, teda potom, ako žalovaný darovaciu zmluvu uzatvoril
a potom, ako bol správe katastra doručený návrh na vklad. Je preto zrejmé, že žalovaný v rozhodnom

čase ani nevedel o tom, že žalobca nejakú pohľadávku voči nemu eviduje, resp. uplatňuje. Odvolateľ
poukázal aj na to, že dňa 1.3.2021 bol jeho otcovi doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 27 Up 95/2021, podľa ktorého žalobca žaluje otca žalovaného o zaplatenie 898.707,90
€ s príslušenstvom. Bolo by preto nelogické, aby žalovaný s nižšou spornou pohľadávkou prevádzal svoj
majetok na iného dlžníka, totožného veriteľa s vyššou spornou pohľadávkou. Odvolateľ ďalej dôvodil,

že súd prvej inštancie mal za osvedčené, že právny predchodca úpadcu zaplatil žalovanému spornú
pohľadávku dňa 24.1.2017, pričom ide o nárok, ktorý vznikol, podľa žalobcu, titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný je však presvedčený, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ním označenej
pohľadávky a takýto nárok žalobcu popiera v celom rozsahu. Sporná pohľadávka vo výške 197.582,80
€ s príslušenstvom je podľa žalobcu premlčaná, právo na zaplatenie spornej pohľadávky sa premlčalo

uplynutím dňa 24.1.2019. Ak žalobca podal návrh Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.2.2021,
potom tak postupoval po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania nároku
(spornej pohľadávky vo výške 197.582,80 € s príslušenstvom) uplatneného žalobcom v konaní pred
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 a na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 3 C 10/2021. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol alebo, aby uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vo veci rozhodoval
nesprávne obsadený súd. Dôvodil, že žalobca (správca) iba uplatňuje nárok úpadcu, ktorý vznikol

pred vyhlásením konkurzu. Nejde o spor, ktorý je vyvolaný konkurzom, či súvisí s konkurzom úpadcu,
ktorými spormi sú incidenčné spory podľa § 32 ods. 9 ZKR, excidančné spory podľa § 78 ZKR, či
spory týkajúce sa uplatnenia odporového práva podľa § 57 ZKR a nasl. Poukázal
na to, že neuplatnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR, ktorá skutočnosť
by odôvodňovala rozhodovanie o tomto návrhu konkurzným súdom priamo v konkurznom konaní

úpadcu. Keďže žalobcom uplatnený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je štandardným
občianskoprávnym konaním, má žalobca za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne
a námietka nepríslušnosti súdu je nedôvodná. Vo veci rozhodoval zákonný sudca, oprávnený vec
meritórne prejednať a rozhodnúť. Z obsahu podaného odvolania navyše nevyplýva,
ktorý zo žalovaným vymenovaných odvolacích dôvodov majú tieto skutočnosti odôvodňovať. Pokiaľ

žalovaný namietal, že mu súd nedoručil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, čím podstatným
spôsobom porušil jeho práva a oprávnené záujmy, žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie postupoval
zákonom predvídaným spôsobom v súlade s ustanovením § 331 ods. 1 prvá veta C.s.p. Podľa žalobcu
rovnako nemôže obstáť návrh žalovaného na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky
na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade § 152 ods. 9 prvá

veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, takýto návrh je nedôvodný a
navyše vôbec nie je odôvodnený relevantnými skutočnosťami, nespĺňa podmienky pre podanie takéhoto
návrhu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom v rámci svojho odvolania neodôvodnil
všeobecné odvolacie dôvody uvedené v úvode jeho podania, ktoré bez ďalšej špecifikácie nemôžuobstáť ako odvolacie dôvody pre podanie odvolania. Nie je úlohou odvolacieho súdu si samostatne
a svojvoľne vyhodnocovať dôvodnosť akéhokoľvek odvolacieho dôvodu. Poukázal na to, že žalovaný
nevyvrátil tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky, ktorá je predmetom samostatného konania a

ktorej existencia bola súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčená, a to najmä dokladmi o
poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti
s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a najmä jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy.
Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37 Up/139/2021, zo dňa 26.2.2021, súd

rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 197.582,80 € s príslušenstvom. Uvedené skutočnosti
žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil. Poukázal aj na to, že žalovaný netvrdí a
nekonkretizuje hodnotu majetku, ktorú by mal mať a ktorá by mala postačovať na úhradu jeho záväzku.
Dôvodil, že tvrdenie, že nežiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, ktorých sa žalovaný zbavoval,
neosvedčuje bez ďalšieho neodôvodnenosť podaného návrhu. Námietku premlčania považoval za
nedôvodnú, poukázal na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa žalobcu na strane žalovaného

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo sám potvrdil vo svojej odpovedi žalobcovi listom zo dňa
8.2.2021, ktorého existencia bezdôvodného obohatenia a dôvody sú predmetom skúmania
príslušného súdu čo do merita veci. Poukázal aj na to, že žalovaný skutočnosť, že predmetné finančné
prostriedky dostal, nepoprel. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zotrval na tom, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces tým, že mu spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nedoručil aj
návrh na jeho nariadenie, v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to, že
predmetom konania v prejednávanom prípade nie je zaplatenie pohľadávky, preto nie je potrebné, aby

sa vyjadroval k nároku, ktorý v prebiehajúcom konaní nie je uplatňovaný.
Existenciu pohľadávky, ktorá sa stala predmetom konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 37 Up 139/2021 dostatočne poprel tým, že dňa 25.3.2021 voči platobnému rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 26.2.2021 podal odôvodnený odpor, čím sa predmetný platobný rozkaz
ex lege zrušil. Žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania sa dozvedel, že na Okresnom súde

Bratislava I proti nemu prebieha ďalšie konanie, iniciované žalobcom pod sp. zn. 2 Cbi 2/2021, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie 197.582,80 € s príslušenstvom (teda o zaplatenie totožnej
sumy). Uvedené znamená, že žalobca si predmetnú sumu uplatňuje duplicitne (2x), pričom konajúce
súdy zámerne zavádza, čím zneužíva svoje procesné práva (Čl. 5 C.s.p.). Odvolaciemu súdu navrhol,
aby si ako dôkaz pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 Cbi 2/2021. Poukázal na to, že sám

žalobca si je vedomý toho, že žalovaný má i ďalší majetok, ktorý sa však rozhodol nezahrnúť do svojho
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To znamená, že skutočným účelom návrhu žalobcu
nanariadeniezabezpečovaciehoopatreniabolovytvoriťprostredníctvomsúdnehorozhodnutianátlakna
žalovaného a tento rozšíriť i na ďalšie osoby. Keďže predmetom konania v prejednávanej je nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, podľa žalovaného nie je potrebné vyjadrovať sa k samotnej pohľadávke,

resp. k jej premlčaniu. Žalovaný zotrval na svojom odvolaní a odvolacom návrhu v ňom obsiahnutom.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca majúc za to, že boli splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zotrval v tvrdení, že žalovaný žiadnym spôsobom v rámci
odvolania neodôvodnil všeobecné odvolacie dôvody uvedené v úvode jeho podania, ktoré

bez ďalšej špecifikácie nemôžu obstáť ako odvolacie dôvody pre podanie odvolania. Poukázal na to,
že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky, ktorá je predmetom samostatného
konania a ktorej existencia bola súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčená, a to najmä
dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80 € na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu,
v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 11.1.2021 a najmä jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021,

ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej
sumy. Ide o pohľadávku žalobcu, na ktorej zabezpečenie slúži predmetné zabezpečovacie
opatrenie.Podľažalobcunemôžemubyťnaťarchu,akvkonaníuviedolaoznačilmajetok,oktoromzistil,
že patrí žalovanému, a tento môže postačovať na úhradu záväzku žalovaného, pre prípad ohrozenia
vedenia exekučného konania žalobcu na majetok žalovaného. Žalobca nemá vedomosť o všetkom

majetku žalovaného a je výlučne v jeho dispozícii, aby navrhol, ku ktorému majetku žalovaného žiada
zriadiť zabezpečovacie opatrenie. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca poukázal na
ustanovenie § 107 ods. 2 veta za čiarkou Občianskeho zákona, túto považuje za nedôvodnú, na strane
žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo sám potvrdil vo svojej odpovedi žalobcovi listomzo dňa 8.2.2021. Opätovne poukázal na to, že žalovaný neuviedol dôvod, z akého titulu predmetné
finančné prostriedky dostal, túto skutočnosť však nepoprel. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 2 Cbi 2/2021, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, nebráni rozhodovaniu

a prejednaniu veci vedenej pod sp. zn. 3 C 10/2021. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech, preto
napadnutéuzneseniezmenil(§388C.s.p.)anávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazamietol.
Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 2 Cdo
47/2022, uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 307/2020,

ZNaU ÚS 68/2020, v ktorom ústavný súd nepovažoval za náležité, aby v konaní o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia bola posudzovaná námietka premlčania. Dovolací súd sa s týmto rozhodnutím
ústavného súdu stotožnil. Dôvodil, že vzhľadom k legislatívnemu prepojeniu (§ 344 C.s.p.) a veľmi
podobnému charakteru konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s konaním o zriadení
zabezpečovacieho opatrenia možno povedať, že tieto tézy rovnako platia aj na rozhodnutie, ktoré je

predmetom dovolacieho prieskumu. Vzhľadom na obsah právnej úpravy nie je žiadny dôvod, ktorý
by v tomto diferencoval rozdiel medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Miera
zisťovania skutkových okolností aj účel týchto opatrení sú si podobné. V oboch prípadoch má byť „aspoň
preukázaná existencia nároku“, na ochranu ktorého by bolo vhodné príslušné opatrenie nariadiť alebo
zriadiť. Najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu, že posudzoval námietku premlčania a na jej základe

dospel k záveru o nenaplnení podmienok zriadenia zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby došlo k
posúdeniu ďalších právnych otázok s týmto záverom spojených, a to bez vykonania zodpovedajúceho
dokazovania, ktoré sa v konaní o zabezpečovacom opatrení nevykonáva. Pritom
o námietke premlčania meritórne rozhodnuté nebolo. Už toto samotné prekročenie medzí skúmania a
rozhodovania pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia je vážnym porušením zákonom stanoveného

procesného postupu zo strany odvolacieho súdu a prekročením jeho pôsobnosti pri rozhodovaní v
zmysle ustanovenia § 343 C.s.p.

8. Po vrátení veci dovolacím súdom odvolací súd, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu,
vysloveného v uznesení sp. zn. 2 Cdo 47/2022, zo dňa 29.10.2024, opätovne preskúmal vec podľa §

380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§
387 C.s.p.).

9. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné

právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2).
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (3).

10. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je príslušný okresný súd (2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3).

12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnymrozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku

voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na
predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s ustanovením § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho

záložného práva.

15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové

pomery (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 144/97;
zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

16. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,

hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

17. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada

tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať
zásadu a požiadavku proporcionality.

18.1. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) odvolateľ v odvolaní namietal, že v
konaní bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, keďže v prejednávanej veci sa jedná o spor,
ktorý súvisí konkurzom (ZKR), preto mala byť vec zapísaná, v súlade s Rozvrhom práce Okresného
súdu Bratislava I. na rok 2021, do registra Cbi a nie do registra C, vec teda bola zapísaná do

nesprávneho súdneho registra. Následne sudca rozhodujúci civilnoprávnu agendu, ktorý rozhodol o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci, nie je zákonným sudcom. Predmetom
konania v prejednávanej veci je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dôvodom návrhu na jeho
nariadenie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz (úpadcu),voči žalovanému. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že konanie v prejednávanej veci
súvisí s konkurzom, keďže ide o zabezpečenie pohľadávky úpadcu voči žalovanému ako dlžníkovi,
prejednávaná vec mala byť preto zapísaná do registra Cbi Okresného súdu Bratislava I.

18.2. K námietke nezákonného sudcu odvolací súd uvádza nasledovné. Základné právo na zákonného
sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného
rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania,
že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel,
ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak,

aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody
a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04). Rozhodovanie veci zákonným
sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu
(IV. ÚS 345/09); (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 577/2015-16, zo
dňa 10.9.2015). Z uvedeného vyplýva, že iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom
vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle Čl. 48 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
18.3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol súdu doručený a uznesenie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia bolo vydané za účinnosti C.s.p. v znení do 30.5.2023, preto odvolací súd
odvolacie námietky týkajúce sa zákonného sudcu posudzoval podľa C.s.p. účinného do 30.5.2023.
Podľa § 12 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje

inak. Z uvedeného ustanovenia v spojení s § 324 ods. 2 a § 344 C.s.p. vyplýva, že na rozhodnutie o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vecne príslušný okresný súd. Podľa § 13 C.s.p.
na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené
inak. V prejednávanej veci ide o zabezpečenie pohľadávky a predmetom konania vo veci samej je
pohľadávka, preto miestne príslušným na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je súd podľa sídla

žalovaného (§ 13 C.s.p.), teda Okresný súd Bratislava I. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia tak rozhodoval vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Ako odvolací súd
uviedol vyššie, prejednávaná vec súvisí s konkurzom, vec mala byť preto podľa Rozvrhu práce
Okresného súdu Bratislava I na rok 2021, bodu 2. Zásady pre prideľovanie vecí zákonnému sudcovi
na obchodnom úseku, ods. 4, podľa ktorého sa do registra Cbi zapisujú návrhy v sporoch vyvolaných

konkurzom a reštrukturalizáciou alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
zapísaná do registra Cbi. Odvolací súd však zároveň poukazuje na to, že podľa uvedeného rozvrhu
práce, bodu 3. Spoločné zásady pre občianskoprávny, trestný a obchodný úsek, ods. 9, reklamáciu
voči zapísaniu veci do príslušného súdneho oddelenia môže vzniesť vyšší súdny úradník a sudca,
ktorému takto zapísaná vec prislúcha na vybavenie podľa rozvrhu práce do 30 dní od nápadu veci na

súd. V neodkladných opatreniach v odd. C, Cb, P a vo veciach dožiadaní cudzích orgánov je možné
vzniesť reklamáciu do 5 pracovných dní od nápadu veci na súd u predsedu súdu alebo podpredsedu
povereného zastupovaním predsedu súdu. Ak teda vyšší súdny úradník alebo sudca nepodal v lehote
určenej rozvrhom práce reklamáciu voči zapísaniu veci do príslušného registra, vec dokončí sudca podľa
pôvodného pridelenia. Uvedená úprava korešponduje s úpravou obsiahnutou vo vyhláške Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresnésúdy,krajskésúdy,Špecializovanýtrestnýsúdavojenskésúdy(§152ods.9).Vprejednávanom
prípade, ak sudca v lehote určenej Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2021 neuplatnil,
v súvislosti s nesprávnym zápisom predmetnej veci do registra C reklamáciu, je zákonným sudcom
v súlade s pravidlami určenými rozvrhom práce. Námietku nezákonného sudcu rozhodujúceho v

prejednávanom prípade preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
18.4. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že v súvislosti s § 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č.
543/2005 Z. z. je dôvod na to, aby súd začal konanie podľa Čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. aby podal návrh
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy o súlade
§ 152 ods. 9 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými

zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, odvolací súd uvádza, že s názorom
odvolateľa nesúhlasí. V ustanovení § 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. je definovaný
predmet a účel tejto zákonnej úpravy a to tak, že táto vyhláška s cieľom podporiť spravodlivý súdny
proces vykonaný v primeranej lehote a zjednotiť postup súdov pri vybavovaní súdnej agendy a agendy

správy súdu upravuje a) základné pravidlá a zásady vnútornej organizácie súdu a
jednotlivých organizačných útvarov súdu vrátane organizácie práce, úloh zamestnancov súdu pri výkone
súdnictva a pri správe súdu, b) náhradu nevyhnutných výdavkov osobám, ktoré sa zúčastňujú na konaní,
c)niektorépostupysúdovprivybavovaníobčianskoprávnychvecíatrestnoprávnychvecívrátanevýkonuniektorých rozhodnutí v týchto konaniach, d) postup notára v konaní o dedičstve, v konaní o umorenie
listiny a pri vykonávaní úkonov v konaniach vo veciach notárskych úschov, e) výkon administratívnych
a kancelárskych prác na súde pri výkone súdnictva a správe súdu. Z uvedeného vyplýva, že predmetná

zákonná úprava neurčuje pravidlá postupu účastníkov súdneho konania, tie sú upravené v Civilnom
sporovom poriadku, Civilnom mimosporovom poriadku, resp. Správnom súdnom poriadku. Preto podľa
odvolacieho súdu nie je daný dôvod na žalovaným navrhovaný postup.

19. Odvolateľ v odvolaní poprel nárok žalobcu na pohľadávku (rovnako ju poprel aj v liste zo dňa

8.2.2021, č. l. 23 spisu), zabezpečenia ktorej sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalobca
domáha, vo vzťahu k nej uplatnil aj námietku premlčania. Vychádzal z toho, že žalobca sa v upomínacom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37 Up 139/2021 domáha zaplatenia
dotknutej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a poukázal na to, že súd prvej
inštancie mal za osvedčené, že právny predchodca úpadcu zaplatil žalovanému spornú pohľadávku dňa
24.1.2017. S prihliadnutím na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa, podľa žalovaného,

právo na zaplatenie spornej pohľadávky premlčalo uplynutím dňa 24.1.2019, žalobca podal návrh na
Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 10.2.2021, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

20. Vychádzajúc zo zistenia skutkové stavu súdom prvej inštancie (body 3.1. až 3.7. odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie), súc viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom,

odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil
existenciu ním uvádzanej peňažnej pohľadávky a to dokladmi o poukázaní sumy vo výške 197.582,80,-
€ na účet žalovaného právnym predchodcom úpadcu, v spojitosti s výzvou žalobcu žalovanému zo dňa
11.1.2021 a jeho odpoveďou zo dňa 8.2.2021, ako aj podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní na zaplatenie uvedenej sumy. Rovnako odvolací súd dospel k záveru, že žalobca

osvedčil aj obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že na nehnuteľnostiach
žalovaného vedených na LV č. XXXX (č. l. spisu 11) sú vyznačené tri aktuálne plomby, a to V-XXX/
XXXX, V-XXX/XXXX a Z-XXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaný v súčasnosti vykonáva so svojím
majetkom takú dispozíciu, ktorá odôvodňuje obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie. Uvedené
svedčí o konaní žalovaného nepriaznivo ovplyvňujúcom jeho majetkové pomery, z ktorých by

mohla byť uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že
ním navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimerane nezaťaží a ani nezasiahne do práv a
právom chránených záujmov žalovaného, nakoľko toto sa viaže k inej jeho nehnuteľnosti.

21. Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie jeho práv tým, že mu, spolu s uznesením o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia, nebol doručený aj návrh na jeho nariadenie, odvolací súd uvádza, že
nedoručenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému spolu s uznesením o
jeho nariadení, bolo zo strany súdu prvej inštancie nerešpektovaním ustanovenia § 331 ods. 1 C.s.p.,
avšak uvedený postup súdu prvej inštancie nemá, podľa názoru odvolacieho súdu, vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v prejednávanom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 387 C.s.p. potvrdiť, a to aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal procesne
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

C.s.p.).

23. O trovách konania odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3,
§ 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods.

2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX
pre okres I., obec C. D., katastrálne územie K. D., zistil, že parcely č. XX/X, XX/X, XX/

X, XX/X, XX/X, XX/X boli pri obnove katastrálneho operátu prečíslované na parcely č. XX, XX, XX, XX,
XX a XX, s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p., pri rozhodovaní mal za rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).