Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353947
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123353947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO:
50 496 166, právne zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého
1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému
JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, sídlo kancelárie Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 174

856, o zaplatenie 369,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 56Cb/10/2024-121 zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 56Cb/10/2024-121 zo dňa 11. februára 2025 potvrdzuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 369,00
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 369,00 eur
od 21.03.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 369,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 369,00 eur od 21.03.2023
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým,
že dňa 31.10.2022 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť EU-AUFTRAG, so

sídlom Mihaľov 2498/34A, 085 01 Bardejov (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 123/2023 zo dňa 06.02.2023, na základe ktorej
žalobca prenajal poškodenému náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval
od 06.02.2023 do 14.02.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až
do ukončenia jeho opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu trvania nájmu poškodený

nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 1662023
na sumu 1.015,00 eur bez DPH za 9 dní. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradnéhovozidla na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom
náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Dňa 07.03.2023 žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 646,00 eur. Žalovaný poistné plnenie krátil nedôvodne.

Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia jemu ako postupníkovi v celosti, ktoré
mu bol povinný poskytnúť najneskôr do 20.03.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 03.03.2023 podľa
oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku

z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na závery Ústavného súdu SR vyslovené
v náleze sp. zn. III.ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, v ktorom sa ústavný súd zaoberal otázkou
povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne
podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“ alebo „zákon o PZP“).
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v spore platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietal, že náklady na
prenájom náhradného motorového vozidla sú v danom prípade neprimerané. Žalovaný preto poskytol
žalobcovi náhradu nákladov na použitie náhradného vozidla - poistné plnenie vo výške 646,00 eur za

zapožičanie náhradného vozidla na dobu 9 dní, pri počte najazdených 248 km. Cena denného prenájmu
priznaná vo výške 69,00 eur/deň bez DPH, je primeraná pre danú kategóriu vozidla v danom regióne.
Žalobcavšakvofaktúreč.1662023uvádzadennúsadzbuzaprenájomvozidlaBMWX1vovýške110,00
eur/deň bez DPH. V kontexte s § 4 ods. 2 zákona o PZP je žalovaný povinný nahradiť preukázané
účelne vynaložené náklady poškodeného, ktoré mu vznikli v dôsledku dopravnej nehody. V danej

súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015, v zmysle
ktorého skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje
náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom
náklady boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie (nájom) náhradnej veci zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol

žalobca vylúčený po určitú dobu.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu označil námietky žalovaného za nedôvodné. Pokiaľ žalovaný
namietal uplatnený nárok žalobcu s poukazom na výšku denného nájomného, ktorá je s poukazom
na cenníky iných požičovní motorových vozidiel vysoká, žalobca uviedol, že žalovaný účelovo skúmal
vzorkutrhusčonajnižšouvýškoudennéhonájomného,ktorábynasvedčovalajehotvrdeniam.Prieskum

trhu prostredníctvom internetu však nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri
určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla. Z cenníkov autopožičovní nie je totiž
zrejmé, čo všetko je v dennom nájomnom zahrnuté a či je uvádzaná cena finálna. Postup žalovaného
žalobca
označil za svojvoľný. Výška denného nájmu vozidla sa okrem iného odvíja aj od výbavy,

konkrétneho modelu a značky motorového vozidla s prihliadnutím na typ
a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný poukázal na cenu
nájomného v požičovniach: SA-CARS, RentAuto, Autopožičovňa Rai, Motor-Car, s.r.o. a MK
CAR, s.r.o. Ani jedna z týchto požičovní však nepôsobí v Prešove, hoci oprava motorového vozidla a
samotný nájom náhradného vozidla sa uskutočnili práve v tomto meste. Zároveň žalovaný nepreukázal,

že by bola cena nájmu v danej lokalite nižšia, ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve o nájme
náhradného vozidla. Okrem toho v niektorých cenníkoch označených žalovaným je vyčíslené nájomné
za autá, ktoré sú zaradené do nižšej triedy a nezodpovedajú parametrom, ktoré vykazovalo poškodené
vozidlo (napr. Autopožičovňa Rai a Motor-Car, s.r.o.). Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca
predložil do spisu prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v okrese Prešov v

danom čase - napr. motorové vozidlo BMW X1, ktoré bolo predmetom nájmu,
vo výške 152,00 eur/deň s DPH alebo motorové vozidlo Mercedes GLE, aké bolo poškodené, vo výške
230,00 eur/deň s DPH (City Rentals - pobočka Prešov). V ďalšej autopožičovni Autá pre každého -
pobočka Prešov bolo motorové vozidlo BMW X1 ponúkané za 158,00 eur/deň s DPH a motorové vozidlo
Mercedes GLE za 240,00 eur/deň s DPH. Z cenníka spoločnosti Best Rent Slovakia pôsobiacej v

Prešove vyplýva, že porovnateľné vozidlo, ako je poškodené vozidlo, je poskytované za 190,00 eur/deň
s DPH. Cenník spoločnosti Blackrent s pobočkou v Prešove taktiež ukazuje, že porovnateľné
motorové vozidlo sa tu prenajíma za 200,00 eur/deň s DPH. Vzhľadom na uvedené je žalobcom
účtovaná výška denného účtované nájomné teda neprekračuje cenu prenájmu obdobných vozidiel vdanom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo. Žalovaný teda pri určovaní ceny
prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo
však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky

bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, keďže zvyčajne nájomca vie uviesť, na ako
dlho si chce vozidlo prenajať. Žalobca si však fakturuje skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena
za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože doba nájmu sa odvíja od vykonania opravy
poškodeného vozidla a tak nevedia upraviť výšku denného nájomného.
5. Žalovaný v reakcii na toto vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca účelovo poukazuje na prehľad cien

denného nájmu, podľa jeho tvrdení porovnateľných vozidiel,
v rozpätí výlučne iba tých najvyšších. Zopakoval, že žalobcom uplatnená cena nájmu náhradného
vozidlavybočujezcenovéhopásmaporovnateľnýchvozidiel.Súčasnežalobcanepreukazujevýnimočné
okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady vyššej čiastky, než je obvyklá. Hoci žalobca namieta
internetové cenníky predložené žalovaným, on sám sa snaží predložením internetových cenníkov
preukázať svoje tvrdenia. Poškodené vozidlo možno typovo zaradiť do kategórie „vyššej triedy“ vozidiel,

t. j. porovnateľné náhradné vozidlo možno vyberať v tomto rozpätí triedy a nie len podľa „prestížnej“
značky. Žalovaný opätovne poukázal na cenníky porovnateľných motorových vozidiel v danom regióne
(Prešov), z ktorých vyplýva cena denného nájmu motorového vozidla v rozpätí od cca 60,00
eur, max. do 100,00 eur, čo potvrdzuje správnosť jeho výpočtu primeranej ceny nájomného. Navyše,
náklady na zapožičanie náhradného vozidla je potrebné považovať za neúčelné s ohľadom na

dennú výšku nájmu 110,00 eur bez DPH v pomere k priemernému počtu najazdených kilometrov s
týmto náhradným vozidlom (cca 28 km denne), kedy náklady na 1 km jazdy presahujú aj náklady na
využívanie taxislužby. V mieste pobytu poškodeného je cena za taxislužbu 1,00 eur/
km. Poškodený ako podnikateľský subjekt teda nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže potreby jeho
obchodnej spoločnosti mohli byť zabezpečené niektorou z taxislužieb podnikajúcich v danom mieste,

čo by predstavovalo len 1/4 nákladov v porovnaní s nájmom náhradného vozidla.
6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení zdôraznil, že zákon o PZP ani Obchodný zákonník
neupravujú vo vzťahu k poškodenému žiadnu povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov
poisťovne, hradiacej vzniknutú škodu. Poprel tvrdenie žalovaného, že by účelovo poukazoval na prehľad
cien denného nájmu výlučne v rozpätí najvyšších cien. Práve naopak, z predložených cenových ponúk

je zrejmé,
že porovnateľné motorové vozidlá sa prenajímajú v sumách i vyšších, ako bolo žalobcom dojednané
zmluvné nájomné. Žalobca predložil ďalšiu cenovú ponuku prenajímateľa AUTO Prestige, z ktorej
vyplýva základná sadzba denného nájomného za porovnateľné motorové vozidlo s vozidlom
poškodeného v sume od 220,10 eur s DPH. Aj z cenníka autopožičovne MK car vyplýva denné nájomné

za porovnateľné motorové vozidlá v sume od 164,00 eur bez DPH a od 158,00 eur bez
DPH. Prieskum trhu prostredníctvom internetových cenníkov nemožno považovať v celom rozsahu za
jediné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, keďže
pri dlhšom trvaní nájmu poskytujú niektoré požičovne zľavu z nájomného. Súčasne je nutné prihliadať
aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi

prenájmom na neurčitú dobu. Navyše cenu nájmu môžu ovplyvniť aj ďalšie faktory
ako model a výbava motorového vozidla, rok jeho výroby, počet najazdených kilometrov a pod. Okrem
toho niektoré požičovne požadujú pri nájme zloženie depozitu resp. zálohy. Rovnako argumentácia
žalovaného o neúčelnosti prenájmu náhradného vozidla s poukazom na počet najazdených kilometrov
a ceny taxislužieb nie je dôvodná. Pri dopravnej nehode sa nejedná o bežný, plánovaný nájom vozidla,

ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou inej osoby vystavený skutočnosti, že dôjde k
poškodeniu jeho vlastného motorového vozidla, v ktorého užívaní je obmedzený počas doby opravy v
autoservise. Pokiaľ niekto vlastní osobné motorové vozidlo, je úplne prirodzené a logické, že ho má za
účelom osobnej prepravy, prípadne na výkon podnikateľskej činnosti. Poškodením vozidla je výrazne
obmedzený

v bežnom fungovaní a preto samotné rozhodnutie či potrebuje náhradné vozidlo, je na zvážení
poškodeného. Žalovaný podsúva súdu prvej inštancie svoje domnienky bez relevantného právneho
základu ohľadom podnikania žalobcu, ktoré označuje za nepoctivé či v rozpore
s dobrými mravmi. Rovnako námietky žalovaného o prepojení a spolupráci s autoservisom nemajú
žiaden relevantný základ.

7. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že v súdenej veci medzi stranami
sporu zostalo sporné, či náklady na prenájom náhradného vozidla účtované žalobcom boli primerané a
tiež určenie ceny denného nájmu za náhradné vozidlovypočítané žalovaným. Cenové ponuky nájmu poskytnuté žalovaným zostali sporné, nakoľko tieto
nezodpovedajú lokalite a času opravy poškodeného motorového vozidla. Nebolo sporné, že požičovne:
SA-CARS, Rent Auto, Autopožičovňa Rai, Motor Car, MK Car nepôsobia v Prešove, kde sa

poškodené auto opravovalo a uskutočnil sa nájom motorového vozidla. Sporné boli aj cenové ponuky
predložené žalobcom a tiež, či žalobca (ne)konal v rozpore s dobrými mravmi.
8. Po právnej stránke prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods. 1, 3, §
443, § 524 Občianskeho zákonníka, § 364, § 630 zákona č. 513/1991 Zb. -Obchodný zákonník, § 1 ods.
1, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 151 CSP
a dospel k záveru, že krátená suma 369,00 eur (žalovaná istina) predstavuje náklady poškodeného,
ktoré majú nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
nájme dopravného prostriedku uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako
nájomcom. Tieto náklady by nevznikli v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti,
a teda existuje priama príčinná súvislosť medzi nutnosťou a účelnosťou vynaloženia nákladov na

predmetný nájom náhradného vozidla a škodovou udalosťou.
9. Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa poškodený so žalobcom dohodli na cene
nájmu vo výške 132,00 eur denne, pričom predmetom nájmu bolo motorové vozidlo BMW X1. Medzi
stranami bola sporná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo. Náhradné vozidlo je pritom o triedu
nižšie ako bolo poškodené vozidlo Mercedes Benz GLE 350, čo vylučuje, že by poškodený prenájmom

náhradného vozidla konal neúčelne.
10. Obidve strany sporu doložili do spisu cenníky nájomného z viacerých požičovní, z ktorých vyplýva,
že ceny nájomného v nich uvedené sú vyššie, ale aj nižšie ako suma nájomného dojednaná medzi
žalobcom a poškodeným. Nemožno však vychádzať
z aritmetického priemeru súm uvedených v jednotlivých cenníkoch, ale je nutné prihliadať na rôzne

skutočnosti, napr. z akého obdobia je cenník predložený, aká je výbava motorových vozidiel, ktorých sa
cenník týka, aký je rok výroby predmetných motorových vozidiel a čo všetko suma uvedená v cenníku
zahŕňa a hlavne, akej kategórie áut sa týka, prípadne, či sa týka konkrétne takého typu motorového
vozidla, aké bolo predmetom nájmu.
11. Z cenníkov nájomného predložených žalovaným, konajúci nemal preukázané akého časového

obdobia týkajú. Zároveň motorové vozidlá, ktoré sú v nich uvedené, nie sú totožné s tým, ktoré bolo
predmetom nájmu poškodeného a ani s vozidlom, ktoré bolo pri nehode poškodené. Z týchto cenníkov
nie je zrejmé, čo je zahrnuté v cene nájmu a ani
o aké konkrétne motorové vozidlá ide - rok výroby, výbava a pod. Zároveň okresný súd poukázal na
skutočnosť, že žalobca namietal, že ide o cenníky autopožičovní, ktoré ani nepôsobia v Prešove, teda

v mieste kde bolo náhradné vozidlo prenajaté, čo žalovaný nepoprel. Pokiaľ ide o cenník na č. l. 80-81
nie je v ňom uvedená cena nájmu náhradného vozidla (konkrétne BMW X1), ale je tam uvedená cena
nájmu poškodeného vozidla, ktorá predstavuje sumu 74,00 eur denne (pri nájme trvajúcom 8 až 11 dní).
Nie je však z neho zrejmé, čo všetko je zahrnuté v cene nájmu, aký je rok výroby predmetného vozidla,
jeho výbava ani ktorého obdobia sa týka.

12. Pokiaľ ide o cenník taxislužby, doložený do konania žalovaným, tento je pre rozhodnutie tohto sporu
irelevantný, nakoľko nemožno od poškodeného požadovať, aby zmenil svoj obvyklý spôsob života a aby
sa namiesto motorového vozidla sa prepravoval taxíkom.
13. Naproti tomu cenník doložený žalobcom bol cenník platný od 01.01.2023, a teda týka sa obdobia,
kedy si poškodený prenajal náhradné vozidlo. Vyplýva z neho i cena nájmu motorového vozidla BMW

X1, teda takého motorového vozidla, ako bolo náhradné vozidlo, pričom denné nájomné prestavuje
sumu 152,00 eur vrátane DPH a jedná sa o cenu nájmu v prípade, ak je motorové vozidlo prenajaté
1 až 10 dní. Nie je však z neho zrejmý rok výroby predmetného vozidla ani jeho výbava a ani to, či je
predmetná cena konečná, resp. čo je v nej zahrnuté (cenník spoločnosti Cityrentals). Pokiaľ ide o cenník
spoločnosti Autá pre každého, tento uvádza cenu nájmu motorového vozidla BMW X1, teda rovnakého

vozidla, ako bolo náhradné vozidlo, pričom výška nájmu je 158,22 eur denne. Cenník je vytlačený dňa
06.07.2023. Ide o nájomné v prípade, ak je motorové vozidlo prenajaté 1 až 10 dní. Ani v ňom nie je
uvedené, či je to konečná cena, čo všetko je v nej zahrnuté a ani rok výroby, či výbava motorového
vozidla. Žalobca doložil aj cenníky na č. l. 48-49, ktoré sa však týkajú iných motorových vozidiel. Ďalší
cenník motorového vozidla sa týka značky Mercedes GLE 350, teda rovnakého motorového vozidla, ako

bolo poškodené vozidlo. Z predmetného cenníka je zrejmé, že cena nájmu je 220,00 eur za deň a že sú
tam ešte ďalšie príplatky (miesto odovzdania a prevzatia, za autosedačku, ďalší vodič a pod.), ktoré za
istých podmienok musí nájomca zaplatiť. Žalobca k týmto cenníkom uviedol, že ide o spoločnosti, ktoré
pôsobia priamo v Prešove, čo rovnako žalovaný nenamietal.14. Podľa názoru okresného súdu poistnou udalosťou poškodenému vnútený určitý stav musel tento
riešiť zapožičaním si náhradného vozidla, preto náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú
nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Ich výška vyplýva

priamo zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Jedná sa o obvyklú cenu nájmu porovnateľného
vozidla, ktorá bola preukázaná vyššie uvedenými cenníkmi a ktorá bola v danom čase a mieste
primeraná s výškou nájomného účtovaným žalobcom. Naproti tomu žalovaný relevantným spôsobom
nepreukázal opodstatnenosť jeho námietky neprimeranosti denného nájomného.
15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že zapožičanie náhradného motorového vozidla je potrebné

považovať za neúčelné s ohľadom na dennú výšku nájmu 110,00 eur bez DPH
v pomere k priemernému počtu najazdených kilometrov týmto náhradným vozidlom (približne 28 km
denne), kedy náklady na 1 km jazdy presahujú aj náklady na využívanie taxislužby, okresný súd
prezentoval názor, že ani táto námietka nie je dôvodná. Ak poškodený najazdil denne okolo 28 km, je
zrejmé, že náhradné vozidlo potreboval. Nie je totiž možné od poškodeného požadovať, aby v
dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil zmenil obvyklý spôsob života a prepravoval sa taxíkom.

16. Okresný súd preto uzavrel, že nárok uplatnený žalobcom, pokiaľ ide o uplatnenú istinu, je dôvodný
a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu
omeškania 3 % + 5 percentuálnych bodov = 8 %) , a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, od 21.03.2023,
t. j. tak ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko na tieto mu vznikol nárok od nasledujúceho dňa plynúceho

od uplynutia 15 dní
odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené 03.03.2023), a to podľa § 11 ods.
7 zákona o PZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 309/2020. Vo vzťahu k
časti poistného plnenia vo výške 369,00 eur sa teda žalovaný dostal do omeškania.
Žalobca si však uplatnil svoj nárok u žalovaného 15.02.2023. K ukončeniu prešetrovania potrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie došlo 03.03.2023. Žalovaný bol
teda povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie do 18.03.2023 a pokiaľ ho v sume 369,00
eur neplnil, od 19.03.2023 (žalobca ich uplatnil
od 21.03.2023) sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi.
17. Ani s námietkou žalovaného, že na strane žalobcu ide o konanie nepoctivé a v rozpore

s dobrými mravmi, sa okresný súd nestotožnil. Mal za to, že žalobca koná ako podnikateľ v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti - pomáha poškodeným, ktorí v dôsledku škodovej udalosti nimi
nezavinenej stratili možnosť motorové vozidlo počas opravy užívať.
18. Zároveň okresný súd zamietol návrh žalovaného na výsluch konateľa poškodeného A. B., keďže
mal za to, že by to bolo neúčelné a nehospodárne s ohľadom na výšku predmetu konania

a tiež s ohľadom na čestné vyhlásenie tohto navrhnutého svedka, ktoré je súčasťou súdneho spisu
a vyplnený dotazník, ktorý predložil žalovaný a tiež z dôvodu neprítomnosti žalobcu na pojednávaní.
Navyše skutočnosti, ktoré by bolo možné výsluchom svedka zistiť, sú zrejmé z predložených listinných
dôkazov.
19. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a

úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom
rozsahu.

20. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ),
ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby odvolací súd žalobu žalobcu zamietol; alternatívne navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
21. Svoj opravný prostriedok žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu ako strane znemožnil,
abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlo kporušeniujehoprávana
spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP].
22. Žalovaný uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 22.02.2024 navrhoval výsluch konateľa
poškodeného na preukázanie podstatných skutočností ohľadne konkrétnych okolností nájmu
náhradného vozidla, najmä účelnosti a nutnosti nájmu. Tento dôkaz však súd prvej inštancie nevykonal

a v odôvodnení rozsudku tento svoj procesný postup vôbec nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces.23. Ďalej žalovaný namietal nedostatočné a chybné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
absentujú náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd vo svojom rozhodnutí
neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané a ktoré

za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil a ani sa
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie, odmietol
vykonaťžalovanýmnavrhovanédôkazybezzdôvodneniaavecnesprávneprávneposúdil.Odôvodnenie
je nepreskúmateľné. Táto vada konania je v zmysle judikatúry porušením základného práva účastníka
na spravodlivý proces.

24. Nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom spočíva v jeho výklade § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, ktorý
stanovuje rozsah náhrady, na ktorú má byť zodpovedný subjekt zaviazaný. Zároveň žalovaný namietal,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto spore, v dôsledku čoho jeho nárok uplatnený žalobou
ostal nepreukázaný. Konajúci súd nesprávne právne posúdil predložené dôkazy žalobcom, a to cenníky
na č. l. 43-45 a na č. l. 46-47 spisu z webových portálov C. a C.. Tieto webové portály sú fiktívnea

nie je možné si prostredníctvom nich objednať vozidlo. Oba tieto portály spája jeden vlastník MG tech
s.r.o., ktorý je správca serverov, spoločnosti uvádzané na predmetných webových portáloch neexistujú,
cenníky sú premrštené. Žalobcom predložené dôkazy preto neboli spôsobilé preukázať žalobcom
tvrdené skutočnosti.
25. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len

za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné, a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie
sú vynaložené nutne a účelne. Obvyklá cena prenájmu náhradného vozidla nie je akákoľvek suma,
ktorú prenajímateľ uvedie vo faktúre za prenájom náhradného vozidla, ale len suma, ktorá nevybočuje
z cenového priemeru, teda musí byť primeraná a účelne vynaložená.
26. Žalovaný poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka,

ktorou je viazaný aj poškodený. Pokiaľ si teda poškodený ako podnikateľský subjekt nepočínal pri
správe vlastného majetku s odbornou starostlivosťou a podpísal zmluvy s premrštenou sadzbou
denného nájomného, tak čiastku prevyšujúcu primeranú sadzbu nie je možné pričítať zodpovednému
subjektu.Nárokynapoškodenéhokladiezákonajštatutárnemuorgánuobchodnejspoločnostiprispráve
obchodného majetku spoločnosti, čo vyplýva z § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.

27. Navyše žalobcom účtované náklady na zapožičanie náhradného vozidla je potrebné považovať za
neúčelné s ohľadom na dennú výšku nájmu 110,00 eur bez DPH v pomere
k priemernému počtu najazdených kilometrov s týmto náhradným motorovým vozidlom (približne 28
km denne), kedy náklady na 1 km jazdy presahujú aj náklady na využívanie taxislužby - v mieste sídla
poškodeného je cena za taxislužbu l,00 eur/km. Využitie vozidla s osobným šoférom nemožno

totiž považovať za zmenu obvyklého spôsobu života v negatívnom slova zmysle,
ale práve naopak za zvýšenie jeho životného štandardu. Potreby poškodeného mohli byť zabezpečené
niektorou z taxislužieb podnikajúcich v danom mieste a poškodený by tak vynaložil len 1/4 nákladov
v porovnaní s nájmom náhradného vozidla.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil, a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy
odvolacieho konania.
29. Podľa jeho názoru okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal
spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán

sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami
žalobcom uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že okresný súd nevyhodnotil dôkazy podľa
predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Žalobca
v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, písomných podaniach a argumentácii v
tomto spore.

30. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal
do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len

riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou
a odstraňoval nepriaznivý stav.
31. Ani námietky žalovaného, čo sa týka nesprávneho posúdenia a nepreukázania uplatnenej ceny
denného nájomného ako nájomného obvyklého za náhradné vozidlo v danom čase a mieste,nepovažoval žalobca za dôvodné. V zmysle ustálenej judikatúry totiž poškodený nemá povinnosť
prenajať si najlacnejšie vozidlo či porovnávať ceny jednotlivých požičovní. Je podstatné iba to, či
výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu v danom mieste a

čase za porovnateľné vozidlo. Žalobca mal za to, že listinnými dôkazmi preukázal primeranosť výšky
fakturovaného denného nájomného (s poukazom na jednotlivé aspekty prenájmu – lokalita,
čas, kategórie vozidiel). Okrem toho žalovaný spolu s odvolaním predložil nové dôkazy. Nič mu však
nebránilo, aby ich predložil v štádiu prvoinštančného konania.
32. Neobstojí ani námietka žalovaného, že okresný súd sa nezaoberal ním navrhnutým výsluchom

konateľa poškodeného. Okresný súd v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne
uviedol, prečo tento dôkaz nevykonal.

33. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

34. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej, a
tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

35. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§

387 ods. 2 CSP).

36.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnaodvolaciuargumentáciuodvolateľa
formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na zodpovednosť

odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

37. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
prečo žalobe žalobcu vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných
dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu

ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie
podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd

nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaným okresným súdom, popísaný v odôvodnení jeho
rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu
je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého
„....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS
78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako ajodvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“.

38. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné, z
nasledovných dôvodov:

39. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v potrebnom rozsahu
uviedol, prečo žalobe vyhovel – vysvetlil, z akých dôvodov a akým spôsobom dospel k svojmu

rozhodnutiu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje jasné a logické argumenty, ktoré sú
konzistentné a navzájom si neodporujú. Súd prvej inštancie v ňom podrobne reagoval na rozhodujúce
argumenty sporových strán, t. j. osobitne z pohľadu odvolateľa je významné, prečo obranu žalovaného
k spornej otázke posudzovania primeranosti výšky denného nájomného považoval za nedôvodnú.
V nadväznosti na napadnuté rozhodnutie žalovaný mal možnosť skutkovo
aj právne argumentovať proti tomuto rozhodnutiu, čoho dôkazom je podané odvolanie. Odvolací súd

nezistil existenciu pochybenia v procesnom postupe okresného súdu, ktorého následkom je nesprávne
rozhodnutie vo veci, napadnuté rozhodnutie je zákonným spôsobom odôvodnené. Súčasne nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného, že okresný súd nezdôvodnil, prečo zamietol návrh
na vykonanie dôkazu výsluchom konateľa poškodeného na preukázanie účelnosti a nutnosti nájmu.
Okresný súd v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietnutie tohto dôkazu totiž podrobne

odôvodnil. Okrem tejto výhrady už žalovaný svoju námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
žiadnym spôsobom nekonkretizoval, tzn. neuviedol, s ktorou jeho argumentáciou sa okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal.

40. Ďalej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom spočívajúce v jeho

výklade § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych
autorít, ktorý stanovuje rozsah náhrady, na ktorú má byť zodpovedný subjekt zaviazaný.

41. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval

nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

42. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

43. V zmysle ustálenej judikatúry skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu
poškodeného (R 55/1971), resp. znehodnotenie majetkového stavu poškodeného (R 28/2007),
ale aj vyššie náklady vynaložené na vypožičanie osobného automobilu (R 7/1992). Odvolací
súd upriamuje pozornosť, že v zmysle judikátu R 7/1992 skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na

vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcu náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný uhradiť iba v rozsahu, v akom boli
nákladyvynaloženénutneaúčelnenavypožičanie-nájomnáhradnéhovozidla,ktorézodpovedávozidlu
zadržiavanému (v posudzovanom prípade poškodenému).

44. Zároveň odvolací súd východiskovo považuje za potrebné poukázať na samotný účel povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju
prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., ktorým je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými
následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou

udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy
vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo
poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného,
spočívajúcej

vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom
škodovejudalosti.Inakpovedané,práveinštitútpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil
postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedenéhoje potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po
dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný
súd SR už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného vozidla

je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Výška škody
nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 466/2024).

45. V posudzovanom prípade teda ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady
za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol donútený vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú
nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol
z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Náklady na nájom náhradného vozidla boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže tieto boli vynaložené v priamej príčinnej súvislosti

s poistnou udalosťou, následkom ktorej poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo
v čase, keď sa nachádzalo v autoservise. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že počas
tejto doby, zmení svoj životný štýl v tom smere,
že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, resp. využívať
taxislužbu, a preto mu nemožno vytýkať, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Dojednané

nájomné, vrátane poplatku za pristavenie vozidla, v zmysle zmluvy o prenájme dojednanej žalobcom a
poškodeným tak predstavuje skutočnú škodu.

46. Právne posúdenie veci v súvislosti so skutočnou škodou vyplýva z bodov 42. a 46. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie správne odkázal na súdnu prax uvedenú vyššie

(pozri body 43. až 44. rozhodnutia odvolacieho súdu).

47. Ďalej žalovaný vo svojom opravnom prostriedku namietal, že okresný súd nesprávne posúdil
predložené dôkazy žalobcom, a to cenníky na č. l. 43-45 a na č. l. 46-47 z webových portálov C. a C..
argumentujúc, že tieto webové portály sú podľa jeho názoru fiktívne a nie je možné si prostredníctvom

nich objednať vozidlo. Oba tieto portály vlastní MG tech s.r.o (správca serverov), spoločnosti uvádzané
na predmetných webových portáloch neexistujú, uvedené cenníky sú premrštené. K uvedenému treba
zdôrazniť, že právo tvrdiť a navrhovať dôkazy prislúcha strane sporu v priebehu konania na okresnom
súde; neskôr prezentované tvrdenia a dôkazy sa v zásade považujú za tzv. novoty, ktoré odvolací súd
môže pripustiť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP. Žiadne takéto okolnosti žalovaný v odvolaní

netvrdil, z čoho vyplýva, že túto svoju argumentáciu produkoval v tomto spore zjavne oneskorene. Ich
použitie v odvolacom konaní je preto neprípustné.

48. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov okresným súdom vo vzťahu
k fakturovanej cene prenájmu náhradného vozidla. Zotrval na svojom tvrdení, že táto nie je primeraná

a účelne vynaložená s poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka tvrdiac, že žalovaný mal za to, že si ako konateľ poškodeného (podnikateľ) nepočínal pri
správe vlastného majetku s odbornou starostlivosťou, keď podpísal zmluvu s výškou nájomného, ktorá
prevyšovala obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel. Predložené dôkazy boli okresným
súdom nesprávne posúdené.

49. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná
právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu
nezávislostisúdov.Tátozásada(čl.15ZákladnýchprincípovCSP,§191ods.1CSP)znamená,žezáver,

ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu, pričom konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a
teleologickú zhodu s priebehom konania. Okresný súd formuloval svoj záver k tejto spornej otázke
v bodoch č. 35. až 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva,
že pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokazovania vykonaného listinami, konkrétne zo

zmluvy o nájme náhradného vozidla a cenníkov predložených oboma stranami sporu.50. Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa poškodený so žalobcom dohodli na cene
nájmu za predmet nájmu (motorové vozidlo zn. BMW X1, hnedá metalíza) vo výške 132,00 eur/deň
s DPH.

51. Ak je poškodené vozidlo zn. Mercedes GLE 350 vozidlom vyššej triedy ako zapožičané vozidlo zn.
BMW X1, už len z tohto dôvodu nemožno uvažovať o nehospodárnosti a neúčelnosti prenájmu v zmysle
označenej nájomnej zmluvy. Žalobca prenájmom uvedeného vozidla nepochybne dosiahol zníženie
nákladov na prenájom náhradného vozidla oproti stavu, keď by došlo k prenájmu porovnateľného/
identického vozidla ako poškodeného vozidla.

52. Súčasne odvolací súd v zhode s okresným súdom zdôrazňuje, že pre účely stanovenia primeranosti
výšky prenájmu je relevantná obvyklá cena porovnateľného vozidla v danom mieste a čase, tzn.
je potrebné posudzovať cenu prenájmu náhradného vozidla na základe predložených internetových
cenníkov vo všetkých relevantných súvislostiach, ktorými sú čas a miesto zapožičania vozidla, kategória
a typ vozidla, rok výroby, výbava a v neposlednom rade aj, čo všetko uvedená cena zapožičania

zahŕňa, resp. či ide o cenu konečnú. Pokiaľ teda v cenníkoch sa tieto informácie v potrebnom rozsahu
nenachádzajú, porovnanie ceny nájmu uplatňovanej žalobcom s internetovými cenníkmi autopožičovní,
na ktoré odkazuje žalovaný, nie je možné riadne vykonať. Tieto cenníky preto nemožno zohľadniť
pre účely stanovenia primeranosti ceny nájmu náhradného vozidla. Navyše z pohľadu účelu PZP ani
nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si porovnával si ceny jednotlivých

požičovní či vyhľadával najlacnejšiu požičovňu.

53. Okresný súd tiež správne uzavrel, že nemožno od poškodeného požadovať, aby zmenil svoj
obvyklý spôsob života a namiesto motorového vozidla sa prepravoval taxíkom a takto znižoval náklady
žalovaného, nakoľko by to predstavovalo jeho neprimerané obmedzenie. V tejto súvislosti odvolací súd

dodáva, že z pohľadu porovnania použitia náhradného vozidla s taxislužbou predstavuje taxislužba
menej praktický či menej dostupný spôsob prepravy osôb. Taxislužbu je potrebné si vopred dojednať
na konkrétny čas, čo z hľadiska potrieb
a flexibility fyzickej osoby i podnikateľa nie je vždy možné. Taxislužba ani nemusí byť vždy dostupná
podľa želania a predstavy poškodeného, prípadne nie vždy je schopná reflektovať jeho momentálne

požiadavky. Tieto dôvody sú relevantné o to viac, že v danom prípade poškodeným je podnikateľský
subjekt, a teda je otázne, či by pri obvyklom spôsobe života poškodeného (osobného i pracovného) bola
taxislužba vôbec schopná zabezpečiť adekvátne všetky jeho požiadavky na prepravu.

54. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť a argumentáciou žalovaného, že konanie poškodeného

- podpísanie zmluvy o nájme s dojednanou sadzbou denného nájomného nebolo s odbornou
starostlivosťou,resp.žedošlokporušeniuprevenčnejpovinnostivzmysleust. §415Obchodného
zákonníka.

55. Neobstojí ani námietka žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal nárok uplatnený žalobou.

Žalovaný považoval za primeranú výšku nájomného výlučne ním poskytnuté poistné plnenie, čo však
podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v žiadnej právnej norme, v situácii, keď otázka primeranosti
výšky nájomného je podstatou tohto sporu. Žalobca svoje tvrdenie o výške nájomného obsiahnuté
v žalobe preukázal faktúrou. Uvedené žalovaný spochybnil už v odpore proti platobnému rozkazu
predložením cenníkov iných autopožičovní. Následne žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol vlastné

skutkové tvrdenia, ktorými účinne poprel tvrdenia protistrany, a súčasne predložil dôkazy. Poukázal
pritom na kritérium miesta a času zapožičania a tiež, že z cenníkov predložených žalovaným nie je
zrejmé, čo všetko bolo zahrnuté v cene autopožičovní. Okrem toho výška nájomného sa odvíja od
výbavy, modelu motorového vozidla s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného vozidla. Tým došlo
k presunu dôkazného bremena na žalovaného. Žalovaný však na prostriedky procesného útoku žalobcu

v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore relevantne nereagoval a následne len doložil do spisu
cenníky taxislužieb a ďalšie internetové ponuky autopožičovní nepostačujúce pre vykonanie porovnania
a preukázanie jeho skutkových tvrdení. Netreba totiž opomínať fakt, že ak strana ponúkne súdu tvrdenie
a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej

skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné a jeho následkom je
neúspech v spore.56. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP,
súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu

realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán,
ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až §
222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil.

57. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného
v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti meritórneho výroku I. ako vecne správny potvrdil.

58. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II.

napadnutého rozsudku o trovách konania na súde prvej inštancie, vo vzťahu
ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne
zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný v celom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

60. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).