Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122476974
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122476974.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. B. XXXX/X, E., 2/ F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/X, E., zastúpených spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s. r. o., so sídlom Konventná 7/625, Bratislava, IČO: 47
256460,protižalovanému:Druhádeveloperská,s.r.o.,sosídlomNarcisová2201/19,Topoľčany,IČO:44

290021,zastúpenémuJUDr.StanislavomJakubčíkom,advokátomsosídlomTrenčianska57,Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 31 782 761, o zaplatenie sumy 29.960 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-4Csp/27/2023-293 zo dňa 26.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v I. výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom1/a2/sumu20.873,27euras5%ročnýmúrokomzomeškaniaod22.11.2022dozaplateniado
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V II. výroku v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.815,08
eura a v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.873,27 eura od 03.11.2022
do 21.11.2022 súd žalobu zamietol. Výrokom III. v časti o zaplatenie istiny v sume 7.203,73 eura a v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 67,92 eura konanie zastavil. Výrokom IV. priznal žalobcom nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39,34%. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
na ustanovenia § 37 ods. 1, § 52, § 451, § 458, § 544, § 545, § 631, § 633 ods. 1, § 642 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou od žalovaného domáhali zaplatenia
sumy 28.077 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 03.11.2022 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej

pokuty v sume 1.883 eur z dôvodu, že so žalovaným ako zhotoviteľom uzavreli dňa 15.03.2021 zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bola stavba montovaného rodinného domu Podbranč. Žalovaný sa zaviazal
dielo dokončiť za cenu 112.015 eur, ktorá vyplýva zo zmluvy o dielo a prílohy č. 1 položkového rozpočtu
do 24 týždňov od zahájenia montáže. Žalobcovia sa podľa zmluvy zaviazali cenu za zhotovenie diela
zaplatiť dohodnutými zálohovými platbami a v čl. XVIII boli v zmluve dohodnuté sankčné postihy s tým,
že sankčný postih za omeškanie zhotoviteľa je 0,01% za každý započítaný deň predĺženia lehoty zo

zostatkovej ceny diela. Podľa zmluvy o dielo žalovaný priebežne vystavoval žalobcom zálohové faktúry
(č. l. 16, 20 – 22, 24), na základe ktorých žalobcovia zaplatili žalovanému zálohové platby spolu vo výške
89.600 eur (č. l. 23, 25). V priebehu realizácie diela však žalobcovia zistili množstvo nedostatkov v
kvalite stavebných prác a nedodržanie technických noriem a technologických postupov, v dôsledku čoho
zo strany žalobcov došlo k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 13.10.2022 doručeným žalovanému dňa
02.11.2022.Žalovanýdodňaúčinnostiodstúpeniaodzmluvyodielozrealizovallenčasťstavebnýchprác

a dodávok stavebného materiálu. Prijatie finančných prostriedkov vo výške 89.600 eur nespochybňuje,avšak sporným zostáva rozsah vád a rozsah prác, ktoré neboli žalovaným zrealizované, hoci boli
žalobcami zaplatené.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov na zaplatenie sumy
20.873,27 eura s príslušenstvom je podaná dôvodne (žalobcovia sa pôvodne domáhali zaplatenia
sumy 28.077 eur, avšak v časti o zaplatenie sumy 7.203,73 eura zobrali žalobu späť) a v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodná nie je. Je nesporné, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo
podľa Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola výstavba montovaného rodinného domu za sumu

112.015 eur v termíne špecifikovanom v čl. V. Zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcami a žalovaným
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V priebehu realizácie montáže zo
strany žalobcov došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo a v dôsledku toho si žalobcovia uplatnili najskôr
vrátenie sumy 28.077 eur z titulu rozdielu na zálohových platbách nimi už uhradených a hodnotou
prác a materiálov realizovaných žalovaným, pričom po vypracovaní rozpočtu týchto prác žalobcovia
upravilisvojužalobuapožadovalizaplateniesumy20.873,27eura.Uvedenúsumupreukázalirozpočtom

vypracovaným rozpočtárkou F. H., pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo
na strane žalovaného plnením žalobcov z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný síce vzniesol
výhrady voči rozpočtu predloženému žalobcami, podľa neho vykonal aj práce naviac v sume 10.445,30
eura, avšak tieto svoje výhrady nepodporil žiadnymi dôkazmi, a teda súd pri rozhodovaní o nároku
žalobcov vychádzal z predloženého rozpočtu. V priebehu konania žalovaný navrhoval vykonanie

znaleckého dokazovania, avšak po predložení rozpočtu žalobcami na výzvu súdu oznámil, že súkromný
znalecký posudok ohľadne vykonaných prác nepredloží a berie späť svoj návrh na ustanovenie znalca
súdom. Keďže žalovaný nepredložil znalecký posudok a ani nežiadal vykonať dokazovanie znalcom
ustanoveným súdom a tým žiadnym spôsobom nezdokladoval svoje tvrdenie, že práce vykonal v oveľa
väčšom rozsahu ako bolo ocenené rozpočtom, a zároveň vykonal práce naviac, tak súd nepovažoval

jeho skutkové tvrdenia za preukázané. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcom bezdôvodné obohatenie v sume 20.873,27 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od
22.11.2022dozaplatenia,keďžežalovanýsadostaldoomeškaniasvydanímbezdôvodnéhoobohatenia
na základe výzvy žalobcov zo dňa 09.11.2022, ktorú prevzal dňa 14.11.2022 a v lehote 7 dní výzve
žalobcov nevyhovel. Keďže žalobcovia požadovali úroky z omeškania už od 03.11.2022, tak súd ich

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 20.873,27 eura od 03.11.2022 do 21.11.2022 ako
nedôvodný zamietol. V časti o zaplatenie istiny v sume 7.203,73 eura žalobcovia zobrali svoju žalobu
späť a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v tejto časti konanie zastavil.

4. Ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.815,08 eura súd uviedol, že dojednanie zmluvných
strán v časti o zmluvnej pokute (čl. XVIII bod 18.1. zmluvy o dielo) nebolo dostatočne určité a
zrozumiteľné tak, aby ho bolo možné považovať za platný právny úkon. Z uvedeného dôvodu
nepovažoval súd nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný a žalobu v tejto časti
zamietol.

5. Náhradu trov konania súd pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, keďže
žalobcovia mali úspech vo výške 69,67% (bolo im priznaných 20.873,27 eura z celkovej sumy 29.960
eur) a žalovaný vo výške 30,33%. Čistý úspech žalobcov tak predstavuje 39,34% (69,67% - 30,33%)
a v takom rozsahu im súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

6. Proti výrokom I. a IV. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/
CSP. Namietal, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nedostatočne sa vysporiadal

s opisom rozhodujúcich skutočností z jeho strany, a tým dospel k nesprávny skutkovým zisteniam. Je
nezrozumiteľné, ako prvoinštančný súd pristúpil k záveru, že jeho skutkové tvrdenia neboli v konaní
dostatočne preukázané, keďže v rámci konania boli predložené viaceré listinné dôkazy preukazujúce
pravdivosť jeho tvrdení, písomné vyjadrenia, ústne prednesy na pojednávaní, avšak súd rozhodol len
na základe dôkazu predloženého žalobcami. Namietal, že prvoinštančný súd nemohol priznať žalobcom

nárok vo výške 20.873,27 eura, keďže nenadobudol plnú vedomosť o cene vykonaných prác, a tak
nesprávne dospel k skutkovým zisteniam z dôvodu zohľadnenia rozpočtu vyhotoveného F. H., ktorý
nebol súčasťou zmluvy o dielo, neboli v ňom zohľadnené práce naviac, nebol ako rozpočet zmluvnými
stranami odsúhlasený, a preto nie je pre zmluvné strany ani záväzný. Súd tak nemohol vychádzať z tohodôkazu ako primárneho zdroja informácii, ktorý by mal objektívne zhodnotiť celkovú cenu prác, ktoré na
stavbe vykonal. Nie je pravdou, že svoje tvrdenia náležite nepreukázal. V rámci prvoinštačného konania
predložil viacero relevantných listinných dôkazov, vrátane dohodnutého krycieho listu rozpočtu zo dňa

01.03.2021 a krycieho listu čerpania zo dňa 15.11.2021, preukazujúcich výšku ceny za jednotlivé práce.
Má pochybnosti o postupe súdu pri hodnotení dôkazov, keďže v odôvodnení rozsudku nie je žiadna
zmienka o týchto listinách. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.
zn. 3Cdo/305/2008 a 1Obdo/5/2012.

7. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú
dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutých výrokoch I. a IV. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výrokoch II. a III. nadobudlo rozhodnutie
z dôvodu nepodania odvolania právoplatnosť.

9. Odvolací súd po oboznámení sa obsahu spisu zistil, že žalobcovia so žalovaným uzatvorili dňa

15.03.2021 zmluvu o dielo, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zhotoviť
montovaný rodinný dom v obci Podbranč a žalobcovia sa zaviazali zaplatiť cenu za zhotovenie diela
formou zálohových platieb. Je nesporné, že žalobcovia zaplatili formou zálohových platieb žalovanému
sumu 89.600 eur a vyzvali žalovaného na odstránenie vád diela, ktoré žalovaný v stanovenej lehote
neodstránil. Následne žalobcovia listom zo dňa 13.10.2022 odstúpili od zmluvy a od žalovaného

požadovali titulom bezdôvodného obohatenia zaplatenie sumy 20.873,27 eura spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 1.815,08 eura a úrokmi z omeškania. Vychádzali pri tom z rozpočtu vypracovaného F.
A. H., ktorá vykonané práce ohodnotila sumou 68.726,73 eura a celkom nezrealizované práce sumou
20.873,27 eura. Žalovaný mal proti takto vypočítanej cene vykonaných prác výhrady, namietal, že
pri určení sumy vykonaných prác je potrebné vychádzať z krycieho listu rozpočtu a nie zo systému

Cenkros, ktorý použila F. H.. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil práve výpočet F. H. a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 20.873,27 eura spolu s príslušenstvom, ktorú považoval
za bezdôvodné obohatenie.

10. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy

odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľnemôžeichvýsledokpoužiťinak,anahradiťmuúčelnevynaloženénáklady.Podľaods.2tohto
ustanovenia objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas
hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej
lehote.

11. Vyššie uvedené ustanovenia upravujú rozdielne dôsledky odstúpenia od zmluvy. Odsek 1 citovaného
ustanovenia dáva objednávateľovi možnosť odstúpiť od zmluvy bez dôvodu. V prípade odstúpenia od
zmluvy bez uvedenia dôvodu nasledujú dôsledky uvedené vo vete za bodkočiarkou, podľa ktorej je
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ

nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Ak však odstupuje
objednávateľ od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ (pre neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľom),
nemožno zhotoviteľovi priznať plnenie, ktoré predstavuje pomernú časť ceny diela, a pre vyporiadanie
strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka. Naopak
ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy o dielo je ustanovením

špeciálnym, ktoré vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2053/2000).

12. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo/4820/2008 sa pre nároky vzniknuté odstúpením od zmluvy
podľa § 642 ods. 2 OZ neuplatní spôsob vyporiadania podľa ustanovenia § 642 ods. 1 OZ. V odôvodnení

dovolacísúduviedol,žeustanovenia§642ods.1OZsapreposúdenievýškybezdôvodnéhoobohatenia
v prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ neuplatnia. Ide totiž o osobitné ustanovenia
upravujúce vyporiadanie strán zmluvy o dielo v prípade, kedy objednávateľ od zmluvy odstúpi bez
udania dôvodu, t. j. aj v prípade, keď zhotoviteľ plnil riadne a včas. Uvedené ustanovenie chráni záujemzhotoviteľa, ktorý zrušenie zmluvy nespôsobil, a preto má právo na zaplatenie pomernej časti ceny
diela, ktorá pripadá na práce už vykonané, ak nemôže ich výsledok použiť inak, a na zaplatenie
účelne vynaložených nákladov. Ak však odstupuje objednávateľ od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ, t.

j. pre neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľom, ide o kvalitatívne neporovnateľné situácie, a preto
nemožnozhotoviteľovipriznaťplnenie,ktorépredstavujepomernúčasťcenydiela,atostýmdôsledkom,
že pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenie § 457 a § 458 OZ. Obdobne
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo/1917/2012, 32Cdo/3740/2013, 33Odo/639/2006.

13. Zohľadniac vyššie uvedenú teóriu ako aj judikatúru súdov bolo v danom prípade potrebné si
prioritne ujasniť, či žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo bez udania dôvodu podľa § 642 ods. 1
OZ alebo podľa ods. 2 pre neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľa. Odstúpenie od zmluvy podľa
toho ktorého ustanovenia má totiž rozdielne dôsledky na vyporiadanie zmluvných strán. Odôvodnenie
súdu prvej inštancie obsiahnuté v bodoch 16. a 17. napadnutého rozsudku považoval odvolací súd
za zmätočné z dôvodu, že súd v odôvodnení uviedol, že „Žalobcovia svoje odstúpenie od zmluvy

zdôvodnili tým, že v stavebných prácach realizovaných žalovaným zistili množstvo nedostatkov ohľadne
kvality ako aj nedodržiavanie technických noriem a postupov a rozpor rozostavanej stavby s projektovou
dokumentáciou. Je nesporné, že žalobcovia od zmluvy odstúpili ešte pred zhotovením diela, pričom
na odstúpenie od zmluvy podľa zákona nemuseli uvádzať ani žiadne dôvody, avšak ich povinnosťou
bolo zaplatiť žalovanému ako zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na práce už vykonané.“ Na jednej strane

súd tvrdí, že žalobcovia odstúpili z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovaného, teda podľa §
642 ods. 2 OZ, avšak v rozpore s tým odvíja iné dôsledky odstúpenia od zmluvy ako z uvedeného
ustanovenia vyplývajú, keď v druhej vete uvádza, že žalobcovia ani nemuseli uviesť žiadny dôvod
odstúpenia, avšak mali žalovanému zaplatiť sumu pripadajúcu na už vykonané práce. V bode 17.
odôvodnenia rovnako uviedol, že „Povinnosťou žalobcov bolo zaplatiť žalovanému sumu pripadajúcu

na práce už vykonané do odstúpenia od zmluvy o dielo a z ich strany na základe dovtedy platnej zmluvy
došlo k vyplateniu záloh vo výške 89.600 eur, avšak práce vykonané žalovaným boli ocenené na nižšiu
sumu, a to na 68.726,73 eura.“

14. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, ak objednávateľ odstúpil od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ (pre

neplneniezmluvnýchpovinnostízhotoviteľom),nemožnozhotoviteľovipriznaťplnenie,ktorépredstavuje
pomernú časť ceny diela, a pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia § 457 a §
458Občianskehozákonníka.Ustanovenie§642ods.1OZoodstúpeníodzmluvyodielojeustanovením
špeciálnym, ktoré vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia.

15. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia treba mať na zreteli, že výška peňažnej náhrady za
vykonané dielo sa neodvíja od predpokladanej ceny poskytovaného plnenia, pretože táto cena obvykle
nezodpovedá výške majetkového prospechu získaného objednávateľom. Pri určení jej výšky je tak
potrebné prihliadnuť k nákladom, ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia v danom
mieste a čase, k eventuálnym nedostatkom plnenia atď. V uznesení sp. zn. 28Cdo 3369/2013 zo dňa

11. februára 2014 sa Najvyšší súd Českej republiky pri zvažovaní spôsobu, ktorý by najlepšie postihoval
hodnotu na základe neplatnej či zrušenej zmluvy nadobudnutého nepeňažného prospechu, opakovane
priklonil ku kritériu ceny obvyklej, teda ceny, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený na
nadobudnutie daného - porovnateľného plnenia vynaložiť (podobne rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 23Cdo 2601/2008 zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 29Odo 805/2001 zo dňa 27. novembra 2002,

sp. zn. 23Odo 954/2006 zo dňa 29. januára 2009, sp. zn. 30Cdo 5086/2009 zo dňa 30. novembra 2011,
sp. zn. 29Odo 622/2002 zo dňa 19.03.2023.

16. Najvyšší súd už skôr vo svojej rozhodovacej praxi vyjadril názor, že ustanovenia § 458 ods. 1
OZ, ktoré stanovujú pre prípady bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výkonoch povinnosť

obohateného poskytnúť peňažnú náhradu, nemožno vykladať tak, že peňažná náhrada zodpovedá
výške plnenia, ktoré by bol obohatený povinný poskytnúť v prípade platne uzatvorenej zmluvy, ale
pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vyjsť z obvyklej ceny vynakladanej v
danom mieste a čase za služby toho istého druhu. Nemožno pritom vylúčiť, že takto stanovená výška
plnenia bude zodpovedať sume predpokladanej neplatnou zmluvou, tento záver však možno urobiť

iba, ak dospeje súd po zodpovedajúcom hodnotení k záveru, že trhová hodnota poskytnutej služby,
a teda aj výška získaného obohatenia, zodpovedá aj cene dohodnutej. (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
28Cdo/2562/2010).17. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo/2973/2013 „Pri určení výšky peňažnej náhrady, ktorá
má predstavovať ekvivalent majetkového prospechu nadobudnutého ako bezdôvodné obohatenie, je
potrebné vychádzať z ceny, ktorá je v danom mieste a čase obvyklá, ktorú je možné pokladať za

objektívne kritérium vyhovujúce zákonným požiadavkám. Hoci nemožno vylúčiť, že táto cena môže
zodpovedať cene uvedenej v neplatnosťou postihnutej zmluve, žiada si takýto záver náležitú oporu vo
skutkových zisteniach aj právnym hodnotením.

18. Rozlišovaním medzi bezdôvodným obohatením a vynaložením nákladov na plnenie sa zaoberal NS

ČR v rozhodnutí sp. zn. 32Cdo/3740/2013, ktorý uviedol, že „Je nutné rozlišovať medzi nákladmi, ktoré
oprávnený vynaložil na plnenie, ktoré predstavuje bezdôvodné obohatenie, a majetkovým prospechom,
o ktorý sa povinný na úkor oprávneného obohatil, s tým, že obe hodnoty sú obvykle rozdielne (najmä
v prípadoch bezdôvodného obohatenia pri vykonávaní diela). Výraz „obvykle“ treba pritom chápať
tak, že ani táto judikatúra nevylučuje (hoci v ojedinelých prípadoch) situáciu, keď obe hodnoty budú
ekvivalentné. V takom prípade má dôvod odstúpenia vplyv iba na právne dôsledky odstúpenia.“

19. Po ujasnení si ustanovenia (§ 642 ods. 1 alebo 2), podľa ktorého došlo zo strany žalobcov k
odstúpeniu od zmluvy o dielo, sa súd môže zaoberať dôsledkami a spôsobom vyporiadania medzi
zhotoviteľom a objednávateľom. Pokiaľ bude mať súd za to, že k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodov
stanovených v § 642 ods. 2 OZ, pri vyporiadaní strán bude potrebné postupovať podľa všeobecných

ustanovení § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka a pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia
bude potrebné vychádzať z obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za služby toho istého
druhu. Medzi stranami zároveň nemôže byť sporné, ktoré práce boli ku dňu odstúpenia od zmluvy
vykonané.

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nemohol nadobudnúť plnú vedomosť o cene vykonaných
prác, keď vychádzal z rozpočtu vyhotoveného F. H., v ktorom neboli zohľadnené práce naviac, nebol
súčasťouzmluvyodieloanebolakorozpočetzmluvnýmistranamiodsúhlasený.Jepravdou,žežalovaný
v priebehu konania voči rozpočtu vyhotoveného F. H. vzniesol viaceré námietky (podanie z 28.11.2023),
s ktorými sa súd v odôvodnení nijako nevysporiadal, nezdôvodnil prečo považoval rozpočet vyhotovený

podľa programu Cenkros, napriek vzneseným námietkam žalovaného, za dostatočný. Žalovaný tiež
namietal, že rozpočet nezohľadnil ani práce vykonané naviac, ktoré by v prípade vyporiadania podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení mali byť taktiež zohľadnené.

21. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Podľa § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. Odstúpením od zmluvy o dielo zo strany žalobcov bola zmluva zrušená s účinkami „od začiatku“ (ex
tunc). V právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva rovnaký stav, ako keby k zmluve vôbec nedošlo.
Zrušenie zmluvy s účinkami „od začiatku“ znamená nielen to, že zmluva stráca svoje právne účinky ale
taktiež, že neposkytuje základ pre právne vzťahy účastníkov. Medzi stranami zmluvy o dielo sa zrušenie
zmluvy „od začiatku“ prejavuje najmä tým, že sa obnovujú ich práva a povinnosti v tej podobe, v akej

ich mali k predmetu zmluvy pred jej uzavretím (teda obnovuje sa „pôvodný stav“). Ak bolo na základe
takto zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol (§ 451 ods. 2 OZ), a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie záležalo vo
výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná náhrada. Bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, komu sa na

úkor druhého dostali majetkové hodnoty, ktoré sa prejavili zvýšením jeho aktív či znížením pasív, a to
napr. aj plnením bez právneho dôvodu. Povinná osoba v rámci reštitučnej povinnosti musí vydať všetky
majetkovéhodnotynadobudnutébezdôvodnýmobohatenímsa.Základnýmpravidlomvydaniapredmetu
bezdôvodného obohatenia z hľadiska rozsahu tohto vydania je, že obohatením sa rozumie peniazmi
vyjadriteľná výška majetkového prospechu podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.

23. Posudzovanie výšky bezdôvodného obohatenia vyplývajúce z trhovej hodnoty diela (rozostavanej
stavby) v čase odstúpenia od zmluvy je odbornou otázkou. Cena vykonaného diela má byť v konaní
preukázaná a s určitosťou ustálená. Ak na posúdenie skutkového stavu súd potrebuje odbornévedomosti je možné využiť postup podľa § 206, prípadne § 207 a nasl. Z dikcie § 206 vyplýva,
že odborné vyjadrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré
treba odborné znalosti. Odborné znalosti môžeme charakterizovať ako také vedomosti, na získanie

ktorých je potrebná určitá odborná znalosť (najčastejšie získaná štúdiom) alebo odborná skúsenosť.
Odborné znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Nie je vylúčené,
že konajúci sudca potrebnými znalosťami disponuje, avšak aj napriek tomu si bude musieť vyžiadať
odborné vyjadrenie od nezávislej osoby. Strany sa majú možnosť vyjadriť k odbornému vyjadreniu,
ako aj k osobe, ktorá ho predložila. Z § 206 vyplýva, že odborné vyjadrenie bude súd vyžadovať na

posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Pri znaleckom posudku je potrebné, aby na
posúdenie skutočností boli potrebné vedecké poznatky a zároveň pre zložitosť postupu nepostačuje
odborné vyjadrenie (§ 207 ods. 1). Z § 206 a 207 teda vyplýva, že definičným kritériom bude
odbornosť, resp. vedeckosť. Na základe uvedeného je potrebné pripustiť taký výklad, že odborné
vyjadrenie si súd vyžiada v prípade, ak posudzované odborné otázky nie sú zložité. Súd tieto okolnosti
zvažuje sám osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. V prípade, že bude toho názoru, že pre

zložitosť posudzovaných odborných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie, bude potrebné vychádzať
zo znaleckého posudku znalca alebo znaleckého ústavu. Rozlišujúcim kritériom bude preto zložitosť
posudzovaných odborných otázok (Komentár beck-online k § 206 CSP).

24. Zároveň platí, že strana má jednak povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť. Následky

spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý
tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto

dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. V danom prípade sú žalobcovia tí,
ktorí sa domáhajú bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktorého výšku sú povinní
hodnoverne preukázať, ak chcú byť v konaní úspešní.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,

a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne po vyhodnotení všetkých skutočností
vyplývajúcich zo spisu posúdi nárok žalobcov uplatňovaný v konaní. Svoje rozhodnutie odôvodní tak,
aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí

súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).