Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39T/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719010354
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1719010354.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinok,samosudcomMarekomMikulčíkom,vtrestnejveciobžalovanéhoK.G.,stíhaného

pre prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21. januára 2025 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Obžalovaný: K. G., X.. XX. E. XXXX Y. L., V. L. C. L. XXXX/XA, M. D., V.. Č.. X. X. H.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 01.06.2012 v Pezinku uzatvoril so zástupcom spol. Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
Kežmarok, Hlavné námestie č. 12 J. J. Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, v ktorej sa
v bode 1.1 za účelom riadneho plnenia povinností klienta zmluvné strany dohodli na zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, na základe predmetnej zmluvy mu za účelom
zakúpenia osobného motorového vozidla zn. Volvo S60 1.6 D2 DRIVe Summum, rok výroby 2011, VIN:
T. O. M. spol. Consumer Finance Holding, a.s. poskytla prostredníctvom J. J. finančnú hotovosť vo

výške 11.450,- €, ktorú si ponechal, pričom kúpu predmetného motorového vozidla vôbec nerealizoval
a k Zmluve a Zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012 predložil kúpnu zmluvu č.
XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012, čím spôsobil spol. Consumer Finance Holding, a.s. škodu vo výške
11.450,- €,

teda

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru

a spôsobil mu tak malú škodu,

čím spáchal

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť)
mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Consumer
Finance Holding, a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO 35923130, spôsobenú škodu

vo výške 11.450,- €.

o d ô v o d n e n i e :

1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného K. G. (ďalej len „obžalovaný“), na tunajšom
súde dňa 10. septembra 2019 obžalobu pod číslom Pv 7/17/1107-32 (ďalej len „obžaloba“), pričom
skutok obžalovaného právne kvalifikovala ako zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek
3 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom ku dňu spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť

na tom skutkovom základe, že: „obvinený K. G. dňa 01.06.2012 v Pezinku uzatvoril so zástupcom spol.
Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12 J. J. Zmluvu a Zmluvu o
zabezpečeníč.120123107,vktorejsavbode1.1zaúčelomriadnehoplneniapovinnostíklientazmluvné
strany dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, na základe
predmetnej zmluvy mu za účelom zakúpenia osobného motorového vozidla zn. Volvo S60 1.6 D2 DRIVe

Summum, rok výroby 2011, VIN: T. O. M. spol. Consumer Finance Holding, a.s. poskytla finančnú
hotovosť vo výške 22.900,-€, pri podpise zmluvy zaplatil počiatočnú platbu vo výške 11.450,-€, ostatnú
finančnú hotovosť vo výške 11.450,-€, si ponechal, pričom kúpu predmetného motorového vozidla vôbec
nerealizoval a k Zmluve a Zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012 predložil fiktívnu
kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012, čím spôsobil spol. Consumer Finance Holding, a.s.

škodu vo výške 11.450,-€ “.

2 Nakoľko už v prípravnom konaní bolo zistené, že obžalovaný sa trestnému stíhaniu vyhýba pobytom v
cudzine na neznámom mieste, viedlo sa proti obžalovanému trestné konanie proti ušlému, tak v štádiu
prípravného konania, ako i v štádiu konania pred súdom.

3 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom prokurátor predniesol obžalobu v súlade s
písomne podanou.

4 Obhajca ušlého obžalovaného následne na hlavnom podaní zaujal k prednesenej obžalobe toto

stanovisko: „Podľa nášho názoru neprišlo vôbec k spáchaniu trestného činu a obžalovaný by mal byť
spod obžaloby oslobodený. Poukazujem na to, že aj poškodený potvrdil, že mu obžalovaný mal vyplatiť
sumu 11.450,- €, takúto sumu mu aj vyplatil a zároveň obžalovaný od poškodeného prijal sumu 11.450,-
€, teda v závere dňa boli obaja na nule a poškodenému žiadna škoda nevznikla. Nevidíme tu žiaden
úmyselzostranyobžalovaného,dopustiťsaodzačiatkupodvodunapoškodenom,nakoľkovyšetrovanie

preukázalo, že obžalovaný mal reálny úmysel auto kúpiť a celý vzťah zrealizovať.“.

5 Rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/40/2019 zo dňa 20. apríla 2023 bol obžalovaný
podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby.

6 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3To/128/2023 zo dňa 11. júna 2024 zrušil odvolaním
prokurátora napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

K dokazovaniu

7 Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J. J., C. D. C. U. J., ďalej
prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov J. J., U. J. C. P. B., ako aj prečítaním listinných dôkazov: č.l.
167-169 - zmluva a zmluva o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 1. 6. 2012; č.l. 170 - kúpna zmluva

č. XXXXXXXXX zo dňa 1. 6. 2012; č.l. 171 - protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom
ku kúpnej zmluve č. 120123107; č.l. 172-173 - osvedčenie o evidencii časť II. (technický preukaz
TA163573); č.l. 176 - odborný certifikát; č.l. 177 - dohoda o platbách;č.l. 180 - záznam o rokovaní; č.l. 188
- návrh poistenia; č.l. 190 - vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky; č.l. 212 - výpis z ústrednej evidencie
priestupkov; č.l. 426 - odpis registra trestov.8 Svedok J. J. na hlavnom pojednávaní spontánne vypovedal takto: „Je to už dlhšia doba a ja môžem
uviesť len to, čo si pamätám. Prišiel za mnou pán G., že bude kupovať nejaké auto, myslím, že to bolo
Volvo a že na to auto potrebuje vybaviť leasing. Ja som vtedy pracoval ako sprostredkovateľ leasingu pre

spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. Pán G. za mnou prišiel už s papiermi, ktoré boli potrebné
pre vybavenie leasingu, tým mám na mysli technický preukaz od vozidla a splnomocnenie, že môže
uzatvárať leasingovú zmluvu.“.

9 Svedok J. J.F. pri výsluchu vedenom prokurátorom následne spôsob, akým prišlo k vyplateniu

finančných prostriedkov z leasingu opísal tak, že toto si vážne nepamätá, ako to presne bolo. Vie,
že vtedy museli dodržiavať leasingové postupy, ktoré mali predpísané a že celú leasingovú zmluvu
schvaľovalnejakýpánzospoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.(ďalejtiežlen„CFH“). Naotázku,
či v bežnej praxi posielala leasingová spoločnosť peniaze na účet žiadateľom odpovedal svedok tak, že
sa mu zdá, že sa tam dávalo nejaké číslo účtu, kde majú prísť peniaze.

10 Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná svedkovi jeho výpoveď zo dňa 22. 5.
2018 z č.l. 194-196 spisu, v ktorej svedok uviedol, že v minulosti pracoval pre spol. Consumer Finance
Holding a.s.. Pán G. ho oslovil niekedy v roku 2012, že si vyhliadol auto a chce ho kúpiť na leasing. Išlo
o automobil zn. Volvo S60. Vtedy to fungovalo tak, že bolo treba priniesť technický preukaz, občiansky
preukaz a podklady o príjme. Potom sa spísala žiadosť, ktorá bola elektronicky zaslaná do spol. CFH a

totožnosť sa overovala cez číslo uvedené v zmluve. Bolo to číslo p. G.. Leasing bol schválený. Bol pri
tom ked' p. G. bol kontaktovaný zo spol. CFH. Po schválení mu vytlačil zmluvy, ktoré podpísali a poslal
na centrálu. Ďalší postup bol taký, že jemu bola na účet zaslaná polovička z požadovanej časti úveru a
druhá polovička bola zarátaná ako akontácia. Robilo sa to tak, že peniaze vybral a p. G. mu podpísal
potvrdenie o prijatí týchto peňazí, ktoré mu odovzdal. G. následne s týmito peniazmi išiel zakúpiť auto.

To mu tvrdil. Upozornil ho, že do 30 dní musí zaslat' nový technický preukaz do leasingovky, kde mala
byť ako vlastník vozidla uvedená leasingovka. Potom už s G. nebol v kontakte a ani leasingovka ho
nekontaktovala.

11 Svedok J. následne na hlavnom pojednávaní uviedol, že takto vtedy vypovedal a na tejto výpovedi

môže len zotrvať.

12 Svedok C. D. na hlavnom pojednávaní spontánne vypovedal takto: „Ja môžem uviesť to, čo si
pamätám a to, že K. chcel kúpiť nejaké auto, ktoré našiel v júni 2012 na inzertnom portáli. Ja som bol
s K. to auto osobne pozrieť na takej pumpe v Prievidzi, K. sa vtedy dohodol s predávajúcim, že od

neho auto kúpi, ale hovoril mu, že si musí na to vybaviť úver. Vtedy sa aj s predávajúcim dohodol na
tom, že mu predávajúci poskytne kópiu technického preukazu, ktorý bol potrebný na vybavenie úveru.
Ja nemôžem nič povedať o tom, aký bol skutočný úmysel K., lebo on asi dva týždne na to zmizol. Ja
som sa bol potom na to auto pozrieť ešte raz, pracoval som vtedy pre takú spoločnosť, ktorá robila
obhliadky vozidiel, viem, že som to vozidlo obhliadal, či je v poriadku. Ja som taktiež na vlastné oči videl

tú fotokópiu technického preukazu od vozidla, alebo to mohlo byť aj tak, že si K. vtedy technický preukaz
odfotil do svojho fotoaparátu na mobile.“.

13 Na doplňujúce otázky samosudcu k okolnostiam zmiznutia obžalovaného svedok D. uviedol, že
poznal K. G. i jeho ženu a celú rodinu môže uviesť, že celá rodina odišla niekam preč, odišli úplne

bez stopy, pričom zo Slovenskej republiky zmizli zo dňa na deň, asi v polovici júna 2012, pričom tieto
okolnosti vyšli najavo už počas vyšetrovania.

14 Svedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný K. G., bol klientom spoločnosti
Consumer Finance Holding, avšak nič bližšie ku skutku si ona s odstupom času už nepamätá. Na

návrh prokurátora bola svedkyni prečítaná zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného z 15. 2. 2013,
obsahujúca jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej svedkyňa uviedla, že dňa 01.06.2012 bola
uzatvorená zmluva medzi spol. Consumer Finance Holding a.s. a klientom K. G. v spoločnosti J. J..
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na kúpu ojazdeného motorového vozidla zn. Volvo v kúpnej
cene 22 900,-€. Priamo pri uzatvorení zmluvy bola uhradená počiatočná platba vo výške 11 450,-€ a

vzhľadom k tomu, že K. G. bol už dlhodobý klient, nemusel už doložiť daňové priznanie, stačilo, že
údaje o výške príjmov a výdavkov uviedol na tlačivo zmluvy. Zároveň uhradil aj počiatočnú platbu a
doplatok kúpnej ceny sa klient zaviazal uhradiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 312,51,-€.
Podľa ustanovení o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dohodli, že spoločnosť ConsumerFinance Holding a.s. bude zapísaná v evidenciách ODI PZ a tiež v osvedčení o evidencii ako vlastník
predmetu financovania a klient ako držiteľ predmetu financovania. Zápis mal klient vykonať do 21 dní od
podpisu zmluvy. Ani po výzvach spol. Consumer Finance Holding a.s. sa nezapísal na ODI ako vlastník

a prestal uhrádzať splátky, bol pravidelne vyrozumený o neplatení, na čo však nereagoval žiadnym
spôsobom a zmluva bola ku 24.9.2012 ukončená z dôvodu neplatenia. Na záver uviedla, že J. J. bol
oprávnený podpisovať zmluvy v mene CFH a bol sprostredkovateľom zmluvy o zastúpení. J. J. mal
oprávnenie aj na preberanie počiatočnej platby.

15 Svedkyňa na hlavnom pojednávaní následne uviedla, že táto jej a výpoveď je určite pravdivá, keď
vypovedala v prípravnom konaní, mala k dispozícii všetky podklady, takže to, čo vtedy uviedla, je
pravdou.

16 Na doplňujúce otázky obhajkyne a samosudcu svedkyňa J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že J.
J. pôsobil ako sprostredkovateľ pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. a podľa jej názoru,

určite mal v tej dobe právomoc podpisovať za spoločnosť zmluvy. Nevedela si spomenúť, komu uhradil
50% akontáciu K. G., nakoľko ona nebola pri uzatváraní tejto zmluvy. Uviedla všeobecný postup, ktorý
bol taký, že klient uhrádzal počiatočnú akontáciu vždy priamo sprostredkovateľovi zmluvy, pričom takto
to malo byť aj v tomto prípade, t. j., že obžalovaný mal akontáciu uhradiť sprostredkovateľovi J. J..

17 Zo zápisnice o výsluchu svedka P. B. zo dňa 23. 8. 2018 z č.l. 208-210 vyplýva, že tento svedok
pri svojom výsluchu uviedol, že jeho svokra C. F. bola v roku 2012 vlastníčkou vozidla zn. Volvo S60.
Rozhodla sa ho predať a jeho ako zaťa požiadala o sprostredkovanie predaja vozidla. Na tento účel
mu vystavila splnomocnenie. Potom dal vozidlo do inzerátu na autobazár.eu. Asi v máji mu telefonoval

nejaký pán, uviedol, že chce kúpiť Volvo, dohodli si stretnutie ohľadom obhliadky a pár dní po telefonáte
sa stretli na OMV pumpe v Prievidzi, pričom došli dvaja páni. Jeden sa predstavil ako záujemca a druhý
ako pracovník spol. Cardetect aby skontroloval vozidlo. Záujemca mu povedal, že chce auto kúpiť na
leasing a druhý povedal, že robí pre leasingovku kontrolóra. Po kontrole mu záujemca povedal, že si
musí vybaviť' leasing a príde pre auto. Požiadal ho, aby mu mailom poslal kópiu technického preukazu

Volva z dôvodu prípravy leasingovej zmluvy. Vyzeral ako seriózny záujemca o auto, tak súhlasil a poslal
mu kópiu technického preukazu. Záujemca mu tiež povedal, že má doma Volvo, ktoré chce predať a
cenu získanú predajom použije na zaplatenie akontácie leasingu na zakúpenie vozidla od jeho svokry.
Uviedol, že už má aj kupca a čaká kedy si auto bude môcť prevziať a vyplatiť. Pri odchode povedal,
že sa ozve keď bude mat' vybavené všetky veci na kúpu vozidla od jeho svokry. Asi po 2 týždňoch sa

ozval a povedal, že o to mrzí, ale že sa mu nepodarilo predať jeho auto a nemá dostatok peňazí na
kúpu vozidla. Tiež povedal, že má už aj peniaze od leasingovky a tieto bude musieť leasingovke vrátiť.
Ešte mu povedal, že ide na dovolenku a počas nej nechá svoje auto v bazáre, s tým, že ak by sa auto
predalo, tak by kúpil vozidlo jeho svokry. Od vtedy sa záujemca viac neozval a on to celé pokladal za
neúspešný obchod. Po nejakom čase sa mu ozvali zo spoločnosti, ktorej bola postúpená pohľadávka

leasingovky CFH, lebo leasingovke nebola zaplatená druhá splátka za vozidlo Volvo, ktoré patrilo jeho
svokre. Potom si spomenul na tých dvoch pánov. Žiadnu zmluvu s nikým nepodpisoval ani on, ani jeho
svokra, pričom auto v tom čase bolo ešte stále doma.

18Zozmluvyazmluvyozabezpečeníč.XXXXXXXXXzodňa1.6.2012 na č.l.167-169vyplýva,žeideo
typovúformulárovúzmluvupoužívanúspoločnosťouCFHprizmluvnýchvzťahochsjejklientmi.Klientom
je podnikateľský subjekt K. G. RU-DEX. Predávajúcim je C. F. zastúpená sprostredkovateľom J. J..
Sprostredkovateľom je J. J.. Predmetom financovania je ojazdené motorové vozidlo zn. Volvo S60 1.6
D2 DRIVe Summum, rok výroby 2011, VIN: T V spôsobe financovania sa uvádza výška splátky 312,54

€, počet splátok 60, dátum prvej splátky 16.06.2012, termín konečnej splatnosti 05/2017. V ďalších
ustanoveniach zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
predmetu financovania, a to za účelom zabezpečenia splnenia povinností klienta. Klient vyhlasuje, že
je výlučným vlastníkom predmetu financovania, resp. že predmet financovania nadobudne do svojho
vlastníctva, pričom vlastnícke právo k nemu prechádza z klienta na CFH okamihom nadobudnutia

vlastníckeho práva klientom v súlade s kúpnou zmluvou. Ako miesto a dátum vyhotovenia zmluvy je na
jej tretej strane uvedené „V 1.6.2012 dňa 01.06.2012-09:31:00“. Na tretej strane sa tiež nachádzajú
odtlačky pečiatok a vlastnoručné podpisy klienta -K. G. RU-DEX a zástupcu CFH - J. J..19 Z kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 1. 6. 2012 na č.l. 170 vyplýva, že kupujúcim je K. G.
RU-DEX. Predávajúcim je C. F. zastúpená sprostredkovateľom J. J.. Predávajúci v nej vyhlasuje, že

je vlastníkom ojazdeného motorového vozidla zn. Volvo S60 1.6 D2 DRIVe Summum, rok výroby
2011, VIN: T.. Predávajúci sa zmluvou zaväzuje toto vozidlo predať kupujúcemu a kupujúci sa zaväzuje
vozidlo prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu vo výške 22.900,- €. Predávajúci vyhlasuje, že momentom
podpísania zmluvy a protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla odovzdá kupujúcemu vozidlo a týmto
momentom na kupujúceho prechádzajú všetky práva a povinnosti prináležiace vlastníkovi, okrem práva

vlastníckeho, ktoré nadobúda úplným zaplatením kúpnej ceny. Dohodnutá kúpna bude podľa zmluvy
uhradená nasledovne: a) záloha na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 11.450,- € bude uhradená pri
podpise kúpnej zmluvy a jej prevzatie predávajúci svojim podpisom potvrdzuje; b) doplatok kúpnej
ceny vo výške 11.450,- € bude predávajúcemu doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí pôžičky
spoločnosťou CFH. Kupujúci v zmluve ďalej prehlasuje, že časť finančných prostriedkov určených na
kúpu získa poskytnutím účelovej finančnej pôžičky a že najneskôr do 10 dní odo dňa odovzdania vozidla

na vlastné náklady zabezpečí zmenu v osobe držiteľa vozidla v technickom preukaze. Predávajúci sa
zaväzuje odovzdať kupujúcemu doklady podľa priloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla.
Ako miesto a dátum vyhotovenia zmluvy je na nej uvedené „V Modra dňa 01.06.2012-09:31:00“. Na
zmluve sa tiež nachádzajú odtlačky pečiatok a vlastnoručné podpisy kupujúceho -K. G. RU-DEX a
predávajúceho - J. J.. Prílohou zmluvy je protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla.

20 Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom ku kúpnej zmluve č. XXXXXXXXX na
č.l. 171 vyplýva, že sa jedná o predtlačený formulár. Týka sa ojazdeného motorového vozidla zn. Volvo
S60 1.6 D2 DRIVe Summum, rok výroby 2011, VIN: T.. Predávajúci v ňom zakrúžkovaním príslušných
možností kupujúceho neupozorňuje na žiadne vady vozidla. Kupujúci v ňom zakrúžkovaním príslušných

možností potvrdzuje, že spolu s vozidlom preberá servisnú knižku. V dolnej časti formulára sa nachádza
vlastnoručný podpis kupujúceho -K. G. odtlačok pečiatky a vlastnoručný podpis predávajúceho - J. J..

21 Obžalovaný G. doposiaľ nebol nikdy súdom trestaný, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii

22 Vina je otázka skutková. Vina musí byť obžalovanému v konaní pred súdom preukázaná bez
akýchkoľvek rozumných pochybností. Dôkazné bremeno pri preukazovaní viny obžalovaného pred

súdom ťaží prokurátora zastupujúceho podanú obžalobu.

23 Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd v intenciách pokynov odvolacieho súdu znova
vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom
vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k tomu záveru, že prokurátorovi sa podarilo preukázať to,
že skutok uvedený v obžalobe sa stal, aj keď nie celkom tak, ako to tvrdila skutková veta obžaloby,
nakoľko vykonaným dokazovaním vôbec nebola potvrdená pravdivosť skutkovej vety obžaloby v
tom, že obžalovanému „ spol. Consumer Finance Holding, a.s. poskytla finančnú hotovosť vo výške

22.900,-€, pri podpise zmluvy zaplatil počiatočnú platbu vo výške 11.450,-€,“. To čo sa prokurátorovi v
posudzovanom prípade podarilo preukázať bol následok skutku v tej podobe, že spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. bola spôsobená škoda vo výške 11.450,-€. V intenciách pokynov odvolacieho
súdu preto súd prvého stupňa skutkovú vetu obžaloby upravil a premietol do nej výsledky dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní, pričom dospel k záveru, že totožnosť skutku v danej veci zostala

zachovaná, nakoľko konaním obžalovaného bol spôsobený totožný následok skutku (spôsobenie škody
vo výške 11.450,-€). Po úprave skutkovej vety bolo možné prijať i ten záver, že skutok je trestným činom
a z vykonaného dokazovania vyplynula i ucelená reťaz dôkazov nasvedčujúcich tomu záveru, že to bol
práve obžalovaný, ktorý od počiatku konal v priamom úmysle obohatiť sa na úkor poškodeného.

24 Z výpovedí svedkov i z listinných dôkazov vie súd prísť k tomu záveru, že obžalovaný patril medzi
stálych klientov poškodenej spoločnosti CFH, (ako uvádzala svedkyňa J.), v máji 2012 prejavil záujem
o kúpu ojazdeného vozidla zn. Volvo S60 vo vlastníctve C. F. za kúpnu cenu vo výške 22.900,-€
(ako uvádzali svedkovia D., J. C. B.), pričom jeho kúpu mal čiastočne financovať z vlastných zdrojov( z kúpnej ceny utŕženej za predaj svojho vozidla) a čiastočne zo zdrojov poskytnutých mu CFH (ako
uvádzali listinné dôkazy i svedok Zvalo). CFH však nikdy obžalovanému neposkytla finančnú hotovosť
vo výške 22.900,-€, pri podpise zmluvy a obžalovaný nikdy nezaplatil počiatočnú platbu vo výške

11.450,-€. CFH totiž poskytla finančné prostriedky vo výške 11.450,- svedkovi J. J., ktorý ich mal ako
zástupca predávajúcej Anny Koreňovej tejto aj odovzdať (ako uvádza kúpna zmluva), pričom svedok
J.F. ich v rozpore s dojednaniami kúpnej zmluvy predávajúcej nikdy neodovzdal, ale odovzdal ich
obžalovanému (ako uviedol svedok J.).

25 Z vykonaného dokazovania súd zistil , že obžalovaný vybavovanie úveru z poškodenej spoločnosti
CFH riešil cez J. J., ktorý pre túto spoločnosť pracoval v pozícii sprostredkovateľa. Potom, čo boli
spoločnosti predložené potrebné podklady a overená totožnosť klienta, došlo k schváleniu úveru.
Zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
a obžalovaným vyplýva, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny Predmetu
financovania A (uvedený v zmluve) vo výške 11.450,-€. Dohodnutá kúpna cena je v zmluve uvedená

22.900,-€. Ďalej je v zmluve v časti Spôsob financovanie rozpísané, o aké čiastky sa poskytnutý úver
navyšuje, aké položky sú v ňom zahrnuté a ako boli stanovené splátky. Zo spomenutej zmluvy teda
vôbec nevyplýva, že by výška úveru predstavovala čiastku 22.900,-€. Tak ako to zhodne uvádzajú vo
svojich výpovediach J. J. C. H.. U. J., práve čiastka 11.450,-€ bola poslaná na účet sprostredkovateľa J.
J., ktorý túto čiastku obžalovanému odovzdal. Podľa výpovede svedkyne Mgr. U. J., mala byť akontácia

vo výške 11.450,-€ klientom zaplatená priamo sprostredkovateľovi.

26 Na tomto súd prvého stupňa považuje za potrebné uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného. Obhajoba tvrdila, že podľa jej názoru neprišlo vôbec k spáchaniu trestného činu
a obžalovaný by mal byť spod obžaloby oslobodený. Dôvodila pritom tým, že aj poškodený potvrdil,

že mu obžalovaný mal vyplatiť sumu 11.450,- €, takúto sumu mu aj vyplatil a zároveň obžalovaný od
poškodeného prijal sumu 11.450,- €, teda v závere dňa boli obaja na nule a poškodenému žiadna škoda
nevznikla.

27 Takéto obhajobné tvrdenia však považuje tunajší súd za celkom zjavne nenáležité a je toho názoru,

že vznikli buď (v lepšom prípade) v dôsledku nepochopenia skutkového stavu zo strany obhajcu ušlého
obžalovaného, alebo (v horšom prípade) v snahe zavádzať súd nepravdivými tvrdeniami.

28 Svedok J. J., zhodne vo všetkých svojich výpovediach zotrváva na tom, že čiastku zaslanú
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 11.450,-€ odovzdal obžalovanému. Nikdy

nevypovedal o tom, že by obžalovaný vyplatil nejakú čiastku jemu. Štandardný postup pri poskytovaní
úveru bol podľa svedka taký, že kupujúci vyplatí predávajúcemu akontáciu dohodnutú zmluvne a
spoločnosť poskytujúca úver doplatí predávajúcemu zvyšok kúpnej ceny. Tento spôsob vyplýva aj z
článku V. kúpnej zmluvy podpísanej obžalovaným. Podľa svedka J. obžalovaný sa zaviazal odovzdať
predávajúcemu obe čiastky (akontáciu z vlastných prostriedkov a tiež vyplatený úver), preto mu peniaze

poskytol.

29 Vykonané dokazovanie teda jednoznačne preukázalo, že škoda vo výške 11.450,- € poškodenému
vznikla. CFH totiž poskytla finančné prostriedky na uhradenie kúpnej ceny svojmu sprostredkovateľovi

-svedkovi J. J., pričom svedok J. mal od obžalovaného pri normálnom postupe zinkasovať počiatočnú
platbu vo výške 11.450,- € a nie s použitím účtovného triku sumu vo výške 11.450,-€ odovzdať
obžalovanému. Svedok J. mal v súlade s dojednaniami kúpnej zmluvy odovzdať peniaze predávajúcej.
Vo vzťahu poškodený- obžalovaný matematicky teda neboli „na nule“ , ako sa to mylne domnieva
obhajoba, ale bol tam mínus 11.450,- € v neprospech CFH.

30 Ani ďalšie obhajobné tvrdenie : „Nevidíme tu žiaden úmysel zo strany obžalovaného, dopustiť sa od
začiatku podvodu na poškodenom, nakoľko vyšetrovanie preukázalo, že obžalovaný mal reálny úmysel
auto kúpiť a celý vzťah zrealizovať.“, neobstojí v kontexte opätovného hodnotenia vykonaných dôkazov
v ich vzájomných súvislostiach. Práve naopak, po zohľadnení krokov, ktoré obžalovaný preukázateľne

realizoval, možno skonštatovať, že obžalovaný potreboval predložiť kúpnu zmluvu len na to, aby
sa mu podarilo uskutočniť jeho predstavy o získaní peňazí a následnom opustení Slovenska, ktoré
obžalovaný veľmi jednoznačne formuloval pred svedkom C. D., ktorý to vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní dostatočne autenticky reprodukoval.31 V posudzovanej trestnej veci bolo jednoznačne preukázané, že ku kúpe vozidla od predávajúcej C.
F. obžalovaným K. G. vôbec nedošlo. Tento záver platí napriek tomu, že obžalovaný podpísal kúpnu

zmluvu, ktorej predmetom bolo práve vozidlo vo vlastníctve C. F. a uzavrel so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. aj zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver, za účelom financovania kúpy
vozidla. Úver vo výške 11.450,-€ mu bol prostredníctvom J. J. vyplatený.

32 Obžalovaný potom, čo si bol vozidlo zn. Volvo S60 v Prievidzi prezrieť, komunikoval so svedkom P. B.,

ktorý bol vlastníčkou splnomocnený na úkony súvisiace s predajom jej auta a vyžiadal si od neho kópiu
technického preukazu, s odstupom niekoľkých dní tomuto svedkovi oznámil, že vozidlo kúpiť nemôže,
nakoľko svoje pôvodné auto nepredal a nemá teda dostatok peňazí na kúpu. Svedkovi oznámil, že už
má aj vybavený úver, ktorý bude musieť vrátiť.

33 Tieto dôvody obžalovaný svedkovi B. oznámil aj napriek tomu, že dňa 01.06.2012 uzavrel ako

kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcou C. F. zastúpenou J. J., pričom predmetom kúpy bolo vozidlo
zn. Volvo S60 1.6 D2 DRIVE Summum, rok výroby 2011, VIN: T. O. M.. Súčasne treba zdôrazniť, že
spisový materiál neobsahuje jediný dôkaz o tom, že by svedok J. J. bol osobou oprávnenou konať v
mene vlastníčky vozidla a takúto zmluvu uzavrieť. Rovnako nie je možné z ničoho vyvodzovať, že by
obžalovaný disponoval nejakými novými informáciami, na podklade ktorých by mohol predpokladať,

že takto uzavretá zmluva je skutočne vyjadrením jeho vôle predmet kúpy nadobudnúť. Obžalovaný
na podklade informácií, ktorými preukázateľne v momente podpisu zmluvy disponoval, nemohol
predpokladať, že si uzavretím takejto zmluvy kupuje auto, ktoré si predtým vyhliadol. Z toho, čo o pár
dní povedal svedkovi B., je zrejmé, že si bol vedomý, že k predaju nedošlo. Uzavretie takejto zmluvy
spolu s podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla, ktoré sa v tom čase nachádzalo v dispozícii

inej osoby na mieste vzdialenom cca 150km od miesta, kde sa protokol spisoval, je však nutné posúdiť z
pohľadu splnenia podmienok pre poskytnutie úveru vo výške polovice kúpnej ceny, teda toho, čo mohol
obžalovaný podpisom zmluvy získať.

34 Vychádzajúc z čl. 1.2 Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, predpokladom plnenia obsahu tohto

záväzkového vzťahu, je vlastníctvo k predmetu financovania, ktoré sa dá dosiahnuť len uzavretím
zmluvy, ktorá vyvoláva právne účinky. V tomto prípade by sa tak stalo uzavretím zmluvy s vlastníčkou
vozidla, prípadne s osobou, ktorú ona na tento úkon splnomocnila, zaplatením zálohy (akontácie) vo
výške 50% kúpnej ceny obžalovaným pri podpise zmluvy a následným doplatením 50% kúpnej ceny
z poskytnutého úveru. K takejto situácii však v posudzovanej veci nedošlo. Práve naopak, obžalovaný

po podpise kúpnej zmluvy, zmluvy o zabezpečení, protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla, prevzatí
hotovosti vo výške 11.450,-€, ktoré mal vyplatiť predávajúcej za vozidlo (spolu s čiastkou, ktorú
predstavovala akontáciu), náhle v polovici júna 2012 odcestoval na neznáme miesto do cudziny a
doposiaľ sa nevrátil. K splácaniu poskytnutého úveru vôbec nedošlo, takisto nebol úver vrátený, ako to
obžalovaný oznamoval svedkovi B..

35 Z uvedeného konania obžalovaného tak možno celkom jasne vyvodiť jeho priamy úmysel vylákať
od poškodenej spoločnosti CFH úver tým, že ju uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru.

36 Z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona platí, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (§ 2 ods. 1 Tr. zák.).

37 Dňa 11. marca 2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Z.z.“) vyhlásený
zákonNárodnejrady Slovenskej republiky č. 40/2024 z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej tiež len „novela Trestného zákona“).

38 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ÚS SR“ ) nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 28. februára
2024 rozhodol tak, že návrhy oprávnených subjektov prijíma na ďalšie konanie a v celom rozsahu,
pozastavuje účinnosť článku I,, článku Il bod 39, článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4a článku XVII novely Trestného zákona. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti ÚS SR
nevyhovel.

39 ÚS SR nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 3. júla 2024, vyhláseným v Z.z. dňa 6.augusta 2024, rozhodol
tak, že ustanovenia článku I bod 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5 článku II bod 134 v časti
týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII bodu 7 novely Trestného zákona nie sú v súlade s článkom
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia článku II bodu 4 v časti slov „a 6", bod 38 v časti

slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku 6" a bod 39 novely Trestného zákona
nie sú v súlade s článkom 1 ods.. 1 a článkom 2 ods.. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti
návrhom nevyhovel.

40 Už v procese schvaľovanie novely Trestného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky, či neskôr,
v dobe medzi nadobudnutím platnosti zákona a nadobudnutím účinnosti zákona, bola novela Trestného

zákona predmetom kritiky laickej i odbornej verejnosti, pričom jej kritici poukazovali na to, že novela
Trestného zákona je priaznivejšia pre páchateľov majetkových trestných činov, najmä s ohľadom na
kombináciu zníženia trestných sadzieb, zvýšenia súm škody a skrátenia doby premlčania trestného
stíhania.

41 Trestný zákon v znení účinnom od 6. augusta 2024 ustanovuje :

§ 222 Úverový podvod
(1) Kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Škoda § 125
(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur.

Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú
rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako
majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň
škoda malá.

42 Je nepochybné, že posudzovanie trestnosti činu a ukladanie trestu podľa Trestného zákona v
súčasnosti účinnom znení je pre obžalovaného priaznivejšie, než posudzovanie trestnosti činu a
ukladanietrestupodľaTrestnéhozákonavzneníúčinnomkudňuspáchaniaskutku,nakoľkospôsobenie
škody vo výške 11.450,- € v súvislosti s vylákaním úveru od poškodenej spoločnosti CFH tým, že ju

uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru sankcionoval Trestný zákon v
znení účinnom do 30. septembra 2012 trestom odňatia slobody v trvaní tri roky až desať rokov.

43 Súd preto konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a spôsobil mu tak malú škodu. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu súd vyhodnotil konanie
obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko tento chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

44 Pozisteníformálnychznakov trestného činu-prečinu,skúmalsúdajmateriálnustránku-materiálny
znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom
vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť
vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor

druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe
dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda
stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku
popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy amieryzavinenia.Tietovšetky rozhodnéskutočnostivosvojomsúhrnepreukazujútakýstupeňzávažnosti
činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste
45 Súd bol pri úvahách o druhu a výmere trestu viazaný všeobecnými zásadami ukladania sankcií
uvedenými v ustanovení § 33a Trestného zákona. V zmysle týchto zásad páchateľovi nemožno uložiť
kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa
ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu

páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu
výnosov z trestnej činnosti. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada
aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

46 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

47 Posúdenie primeranosti trestania prešlo vývojom, ktorý bol ovplyvnený spoločenskými zmenami a
chápaním účelu trestu. K trestaniu v teórii trestného práva sa pristupovalo a stále pristupuje rôzne.

Najstarší prístup vychádza z retributívnych teórií založených na myšlienke trestá sa, pretože bolo
spáchanézlo.Trestsaukladá,pretožesihopáchateľzaslúži.Účelomtrestujepodľatýchtoteóriíodplata.
Ak spáchaním trestného činu vzniklo zlo, ktoré narušilo spoločenský poriadok, je nevyhnutné uložiť trest,
ktorý toto narušenie vyrovná, a tým dôjde k navráteniu spoločenského poriadku do pôvodného stavu.
Trest je tak odplatou spoločnosti za spáchané zlo a slúži na uzmierenie páchateľa so spoločnosťou.

48 Ako reakcia na negatívne dôsledky, ktoré pri trestaní spôsobovala teória odplaty, sa vytvorili
utilitárne teórie trestania. Sú založené na myšlienke, podľa ktorej sa trestá preto, aby nebolo páchané
zlo. Tieto teórie považujú za nemorálne, aby bolo zlo oplácané zlom. Trest má slúžiť dosiahnutiu
spoločenskéhocieľa.Zamedziťväčšiemuzlu,ktorébyinakvzniklo,akbytrestneboluložený.Tietoteórie

zdôrazňujú potrebu odstrašenia páchateľa a potencionálnych páchateľov (individuálna a generálna
prevencia), elimináciu páchateľa tým, že sa mu odoberú prostriedky na spáchanie trestného činu,
nápravu (rehabilitáciu) páchateľa a nápravu vzťahu medzi páchateľom a poškodeným odčinením ujmy
poškodenému (restorácia). Vyústením je zlúčenie retributívnych a utilitárnych teórií, ktoré sú spojené s
moderným právnym štátom. Spájajú sa pozitívne a odstraňujú negatívne následky oboch teórií s tým,

že účelom trestania má byť odplata, prevencia a náprava páchateľa.

49 Trestná sankcia musí byť úmerná a rozumná, teda len v miere nevyhnutnej pre splnenie účelu trestu.
Ako vyplýva z § 34 ods. 1 Trestného zákona, trestné právo vychádza najmä z utilitárnych (relatívnych)
teórií trestania. Účelom trestu je ochrana spoločnosti, izolácia páchateľa (eliminačná teória), náprava

páchateľa (nápravná teória), generálna prevencia (odstrašujúca teória) a individuálna prevencia, trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona priamo
nevyplýva odvetný účel trestu, je však z povahy veci integrálnou súčasťou spôsobu ochrany spoločnosti
pred páchateľom trestného činu, a to zabránením mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ako aj súčasťou
individuálnej a generálnej prevencie s nevyhnutným momentom represívneho odstrašenia. V takej

súvislosti je zároveň relevantné rozlíšenie trestnoprávnych sankcií na tresty a ochranné opatrenia (§ 31
Trestného zákona), aj keď prvok ujmy na osobnej slobode alebo majetku je prítomný aj pri ochrannom
opatrení. Zmyslom aplikácie noriem trestného práva je aj dosiahnutie účelu trestu. Individuálna a
generálna prevencia vyjadrujú prostriedky na dosiahnutie účelu. Individuálnou prevenciou sa sleduje to,
aby uloženie trestu odradilo páchateľa od opakovania trestnej činnosti. Generálna prevencia spočíva

vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných. Disproporcie vo vzájomnom vzťahu medzi generálnou a
individuálnou prevenciou môžu viesť k nesprávnemu výchovnému pôsobeniu trestu vtedy, keď uložený
trest nepovažuje za správny (spravodlivý) ani spoločnosť, ani páchateľ, a to najmä vtedy, ak je trest
neprimerane mierny alebo, naopak, neprimerane prísny. Ak trestanie nie je účinné, stráca svoj zmysela stáva sa len prostriedkom bezúčelnej represie, ktorá na mieru kriminality - protiprávneho konania
zasahujúceho do základných práv a slobôd - nemá žiadny vplyv. Jedine spravodlivé a včasné uloženie
trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

50 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z

veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

51 Pri určovaní druhu a výmery trestu teda súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného
zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd prihliadal aj na to, že páchateľ trestného činu získal
trestným činom majetkový prospech. . Súd prihliadal aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

52 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že
u ušlého obžalovaného, ktorý získal trestným činom majetkový prospech, neboli zistené jeho aktuálne
majetkové a osobné pomery a teda mu nemožno ukladať zákonodarcom preferovaný trest, ktorým by
ho postihol na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom dospel k záveru, že
uloženie peňažného trestu v danom prípade ( u ušlého obžalovaného) neprichádza do úvahy. Nakoľko

ani uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne v podobe trestu povinnej práce, či domáceho
väzenia v danom prípade ( u ušlého obžalovaného) neprichádzalo do úvahy, súd dospel k záveru , že
u obžalovaného najlepšie splní účel trestu práve trest odňatia slobody, pretože takýto trest dostatočne
zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie

obžalovaného spoločnosťou.

53 Pri určovaní výmery trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť ( § 36 písm. j/ Tr. zák) , a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Žiadne priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil.

54 V rámci trestnej sadzby stanovenej § 222 ods. 1 Trestného zákona prichádzalo do úvahy potrestanie
obžalovaného odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. S prihliadnutím na zistený pomer a mieru
závažnosti prevažujúcich poľahčujúcich okolností, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v

dolnej polovici zákonom stanoveného rozpätia vo výmere 12 mesiacov, nakoľko mal za to, že takáto
výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna i
preventívna.

55 Súd s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nikdy nebol trestne stíhaný, ani odsúdený,

dospel k záveru, že u obžalovaného boli splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona a preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

56 Následne sa súd zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri podmienečnom
odklade výkonu trestu odňatia slobody určiť, pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v

§ 50 ods. 1 Trestného zákona na 1 rok až 5 rokov, bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť na
dolnej hranici uvedeného rozpätia, t.j. v trvaní 1 rok, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude
vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne individuálne preventívna.K výroku o náhrade škody

57 S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), v
ktorom sa rozhoduje len o takých nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené riadne a včas.
Riadne znamená, že boli uplatnené čo do dôvodu a výšky a včas znamená, že boli uplatnené najneskôr
do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Len o takýchto nárokoch súd rozhoduje v

meritórnom rozhodnutí.

58 Súd poškodenej právnickej osobe, u ktorej výška riadne a včas uplatneného nároku na náhradu
škodu vyplynula z vykonaného dokazovania, priznal nárok na náhradu škody.

59 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.