Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200525
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200525.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, 080 01
Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s, Mlynské Nivy 1, Bratislava
829 90, IČO: 31 320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821
09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky číslo 1014548 zo dňa
26.06.2013 v článku VII Vyhlásenie klienta v znení : „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,

súhlasím s nimi, nemám k žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky číslo 1014548 zo dňa
26.06.2013 uvedená v článku VII Vyhlásenie klienta v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a úrokom
z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti splniť splátky riadne
a včas“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky číslo 1014548 zo dňa
26.06.2013 uvedená v článku VIII Zmluvné podmienky v časti 9 Poplatky, pokuty, úrok z omeškania,
bod 9.3 v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípadu, ak sa klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je
klient povinný zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj
splatnou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 26.
06. 2013 uzavrel Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 1014548 VS 6149144 (ďalej len „Zmluva“). Spoločnosť

ConsumerFinanceHolding,a.s.zanikladňa01.01.2018rozdelením,pričomjejprávnyminástupcamisa
stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., a spoločnosť VÚB Leasing, a.s. Z rozhodovacej praxe
súdovvyplýva,ževoveciachspotrebiteľskýchúverovjeprávnymnástupcomspoločnostiCFH,žalovaný.
Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárovýcharakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval len jeho údaje.
Jeho „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky
ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou

predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je
potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, uvedenú v článku VII. Vyhlásenie klienta, v znení: „Prehlasujem, že som sa pred
podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“

Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou
zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša
dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a
to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie
neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ

v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa
§ 53 ods. 2 OZ. K určeniu neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok, poukazuje priamo vo
vzťahu k žalovanému na rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 a
rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7Csp/241/2020, zo 14. 06. 2021; sp. zn. 8Csp/99/2023,
z 19. 12. 2023; sp. zn. 9Csp/99/2022, z 28. 11. 2022; sp. zn. 11Csp/21/2022, z 11.

05. 2022; sp. zn. 14Csp/29/2021, z 19. 07. 2022; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10. 10. 2023; sp. zn.
16Csp/26/2023, z 28. 09. 2023; 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16. 11. 2023;
sp. zn. 20Csp/173/2020, z 19. 03. 2021; sp. zn. 29Csp/82/2018, z 03. 04. 2019; rozsudok Okresného
súdu Humenné, sp. zn. 9Csp/253/2017, z 02. 07. 2018; rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn.
9Csp/24/2020, z 26. 04. 2022. Zmluva tiež obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v

článku VII. Vyhlásenie klienta, v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania
prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“
Zmluvnú pokutu si s právnym predchodcom žalovaného individuálne nedojednal. Táto bola včlenená
malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovaného, pričom ju
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poukazuje na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného

ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si
môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči nemu akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase
podpisu zmluvy si nemohol ani predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené
predpokladyneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienky.Oneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienky,priamo

vo vzťahu k žalovanému rozhodol Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 9Csp/8/2022, z 11. 04.
2022 a Okresný súd Bardejov, rozsudkom sp. zn. 5Csp/4/2022, zo dňa 17. 02. 2023. Zmluva obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v článku VIII. Zmluvné podmienky, v časti 9. Poplatky, pokuty,
úrok z omeškania, bod 9.3 v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v
prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po

dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň
sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Predmetná zmluvná podmienka umožňuje, aby mu žalovaný za
omeškanie, okrem zákonných úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú on vo formulárovej
zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel úver získať. Mal len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami
stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemal žiaden priestor. Z uvedených

dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to
predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo
vzťahu k žalovanému poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/29/2021, z 18. 07.
2023, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13CoCsp/44/2023, z 30. 01. 2024; rozsudky

Okresného súdu Prešov: sp. zn. 8Csp/109/2023, z 20.2.2024; sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29. 01. 2024;
sp. zn. 19Csp/35/2022, z 10. 10. 2023; sp. zn. 16Csp/16/2022, z 07. 06. 2022; sp. zn. 29Csp/137/2018,
z 01. 04. 2019 a rozsudok sp. zn. 32Csp/217/2017, z 14. 12. 2018. O neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky rozhodol priamo aj Krajský súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 18Co/107/2017, z
09. 05. 2018. K posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, poukazuje

na publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu,
že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie
je záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, zapredpokladu obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu
požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
SR.“ K procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola

judikovaná, poukazuje na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.:
„Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre
ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže
zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už

na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v
rozpore so zákonom.“ Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch,
keď žalobu podá spotrebiteľ. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva z dôvodu
verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana
spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/
EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v spojení s jeho

záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom
predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo
výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa,
ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že
porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie

podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR
6Cdo/27/2018 zo dňa 28. 03. 2019.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru tu ide len o umelo vykonštruovaný
súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských práv a absolútne sa vymyká

intenciám ochrany spotrebiteľa. Po splatení úveru nemôže existovať akýkoľvek, nieto ešte naliehavý
záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. V danom prípade bola zmluva uzatvorená ešte
v roku 2013. Žalobca po 11 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda viacero zmluvných podmienok,
ktoré voči nemu ani vôbec neboli aplikované. Zároveň právna úprava v tom čase takéto zmluvné
podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) a ani teraz dané zmluvné podmienky

nepovažuje za neprijateľné. Žalobca sa teda domáha domnelej ochrany svojich spotrebiteľských práv
z podmietok, ktoré voči nemu neboli nikdy použité a zároveň v čase, keď od uzatvorenia zmluvy
uplynulo 11 rokov, pričom k splateniu úveru žalobcu došlo pred viac ako 10 rokmi pred podaním žaloby.
Žaloba podaná 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu nie je podľa názoru žalovaného v záujme
ochrany spotrebiteľa, ale výlučne obchodnou príležitosťou jeho právneho zástupcu, čo dokresľuje

formát hromadenia čo najviac žalôb (určovacie žaloby nasledované žalobami na plnenie primeraného
finančného zadosťučinenia) s uplatnením náhrady trov z každého žalobného petitu osobitne. Nemožno
opomenúť ani to, že aj pri aplikácii najdlhšej 10-ročnej premlčacej lehoty sú uplatňované práva žalobcu
premlčané.Navyšejerozpornésozásadouprávnejistotyzasahovaniedoprávnychvzťahovukončených
pred 10 a viac rokmi – práve kvôli ochrane právnej istoty sa aplikujú v zásade na všetky majetkové

práva premlčacie lehoty. Z vyššie uvedených dôvodov by súd po zhodnotení skutkového stavu nemal
takejto žalobe vyhovieť, keďže je zrejmé, že takéto prípady vôbec nemajú za cieľ ochranu porušených
alebo ohrozených práv spotrebiteľa, ale sledujú iné záujmy, na ktorých by sa však nemala podieľať
súdna moc v podobe jej teoretického vyhovenia. Žalobca v podanej žalobe označil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v časti VII, 2. Žalovanému nie je zrejmé, ako by mohlo toto ustanovenie na

žalobcu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno, ako tvrdí žalobca v podanej žalobe. Predmetným
zmluvným ustanovením sa neukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné
bremeno. Žalovanému tak nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy
overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve, alebo v obchodných podmienkach či cenníku
porozumel. V prípade, ak by uvedené zmluvné ustanovenie v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa

stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom
oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal alebo mu boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto
zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, veriteľa by tak dostal do situácie,
kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať,
čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné bremeno, čo je v právnom štáte absolútne

neprípustné. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou všetkých spotrebiteľských zmlúv a
je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a rovnako aj
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky).Totoustanovenienaspotrebiteľaneprenášadôkaznébremeno.
Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktoréhojedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.
Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v

zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Treba tiež podotknúť, že žiadna norma spotrebiteľského práva
Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako
jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Žalovaný má za
to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a predmetné ustanovenie tak nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. S

poukazom na uvedené žalovaný zastáva názor, že toto ustanovenie zmluvy nie je možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej žalobca označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú
v časti VII. Z § 53 ods. 1 OZ vyplýva, že za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné
ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale
musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži tzv. ,,misku váh“ na stranu veriteľa.
Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred

informovaný nie je pre takýto predpoklad dostatočným základom. Žalovaný si dovoľuje poukázať na
skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ustanovenie považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom
rade o neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijateľnosť, avšak v
žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou, z akého konkrétneho dôvodu by
mala byť podľa neho považovaná za neprimeranú či vytvárajúcu hrubú nerovnováhu. V prejednávanom

prípadebolazmluvnápokutaspolusosankčnýmúrokomdojednanátak,žeanizasúčasnýchprísnejších
podmienok nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedená zmluvná podmienka
nespôsobuje akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo žalobca ani
len nepreukázal. Žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobcu, že by mal len obmedzenú „zmluvnú
voľnosť“, keďže podľa žalobcu nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy. Prijaté zmluvné

podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že žalobca so všetkými zmluvnými
podmienkami vyjadril svoj súhlas. Žalovaný za situácie akceptovania navrhovaných podmienok nemal
dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli
žalobcom bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o
úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi

nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru,
ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Samotná Zmluva, je
najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby
- bankou. Tá na základe žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy.
Po oboznámení sa s jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za

ponúkaných podmienok vstúpi alebo prednesie svoje výhrady k sporným zmluvným dojednaniam, na
základe čoho sa poskytovateľ rozhodne, či výhrady akceptuje, alebo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu
nedôjde. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, tak ničím nemôže bez ďalšieho
spôsobiť neplatnosť zmluvy, ani jej časti, prípadne neprijateľnosť akýchkoľvek zmluvných dojednaní.
Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetná zmluvná podmienka v súčasnosti nie je

používaná. Ani vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke tak žalobca podľa žalovaného neuniesol ani
bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Ďalej žalobca označuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. 9.3. Pre posúdenie toho či sa v tomto prípade sankcie jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku je rozhodujúce aj to, či takáto sankcia prekračuje limit stanovený pre sankcie nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré

upravuje sankcie v prípade spotrebiteľských sporoch. Žalovaný je toho názoru, že napadnutá zmluvná
podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to neprimerane vysokú sumu za
neplnenie záväzku. Prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že
žalobca so všetkými zmluvnými podmienkami vyjadril svoj súhlas. Žalovaný za situácie akceptovania
navrhovaných podmienok nemal dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných

ustanovení, nakoľko tieto boli žalobcom bezvýhradne akceptované. Žalovaný touto cestou tiež napáda
spôsob uplatnenia trov žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné za podstatné považovať
ustanovenie § 53 ods. 5 OZ: ,,Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“ Súdne určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak deklaruje čiastočnú neplatnosť zmluvy.
Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci

vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ
je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a tým je čiastočná neplatnosť
zmluvy. Rovnako je potrebné odmietnuť eventuálne žalobcovo tvrdenie, že mohol podať viacero
samostatných žalôb a ak by o nich súd rozhodol vo viacerých samostatných konaniach, tak v každom znich by musel samostatne rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci
vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí tak neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie)
vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami,

a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o
úvere už bola predmetom súdnej kontroly okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky ex offo bolo by potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky odmietnuť. Žalovaný preto nesúhlasí s vyčíslením trov právneho zastúpenia tak, ako to
uviedol právny zástupca žalobcu v žalobe; domnieva sa, že sa jedná o umelé navyšovanie trov konania

právneho zastúpenia. Snaha urobiť z určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z jednej zmluvy
samostatné čiastkové nároky sa môže javiť ako snaha o zvýšenie náhrady trov konania v konaní.

4. Následne sa vyjadril žalobca cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol, že vo vzťahu k procesnej
prípustnostižalobyourčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienokpoukazujenauznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28. 03. 2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020
zo dňa 15.04.2020 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo dňa 28. 02. 2024.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na
plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej

zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Poukázal tiež na to, že o žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy rozhodli, teda
boli vyslovené za neprijateľné, preto trvá na ich určení za neprijateľné. Ku tvrdeniu žalovaného, že

napadnuté zmluvné podmienky sa v drvivej väčšine prípadov už vôbec neuplatňujú a ide o obsolentné
zmluvné ustanovenia, k tomu uvádza: Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej
v zmluve aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už
nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili
(uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24. 08. 2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C- 19/20). Čo sa týka námietky, že zmluva bola uzavretá ešte v roku 2013, pričom žaloba bola podaná
na súde po 11 rokoch, tak poukazuje na to, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
podal až teraz, keďže v súčasnej dobe sa dozvedel o tom, že zmluvy žalovaného zrejme obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a o tom, je oprávnený rozhodnúť len súd. Má za to, že predmetná
zmluva je doslova „prešpikovaná“ množstvom neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré veriteľ použil

vo formulárovej zmluve v jeho neprospech. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť
podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej satisfakcie. NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem
toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len
vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie
sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa

na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žaloba na určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná (Rozhodnutie SDEÚ č. spojené veci
C – 776/19 až C – 782/19). Žalovaný vychádza z názoru, že pri určení odmeny za úkony právnej
služby, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že konanie o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok, je jedným konaním, s jedným nárokom. Žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje k

uplatňovaným trovám konania na rozhodnutia Okresného súdu Prešov, ktorý rozhoduje tak, že konanie
o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok je jedným, s jedným nárokom. Poukazuje na
to, že rozhodnutia Okresného súdu Prešov o trovách konania sú v rozpore s judikatúrou súdov.

5. Podaním zo dňa 22. 10. 2025 sa opäť vyjadril žalovaný cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol,

že v plnom rozsahu odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa podľa jeho
názoru dostatočným spôsobom vyjadril ku každej namietanej skutočnosti. Žalovaný popiera tvrdenia
žalobcu,žebymallenobmedzenú„zmluvnúvoľnosť“,keďžepodľažalobcunemoholžiadnymspôsobom
ovplyvniť obsah Zmluvy. Žalovaný opätovne poukazuje na to (tak ako už poukázal aj vo vyjadrení k
žalobe), že prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že žalobca

so všetkými zmluvnými podmienkami zjavne vyjadril svoj súhlas, v opačnom prípade by predsa Zmluvu
nepodpísal. Žalovaný odmieta ničím nepodložené vyjadrenia žalobcu o akomsi „diktáte“, keďže tieto
jeho tvrdenia sú v rozpore so skutočnosťou – žalobcu nikto nenútil vstúpiť do zmluvného vzťahu a
pokiaľ mal za to, že s akýmikoľvek zmluvnými dojednaniami nesúhlasí, potom mal (a preukázateľne ajmohol) rokovať so žalovaným o problematických dojednaniach, alebo jednoducho návrh na uzavretie
zmluvy odmietnuť a nevstúpiť so žalovaným do zmluvného vzťahu. Napádať zmluvné dojednania a ich
platnosť (resp. prijateľnosť) po viac ako 12 rokoch od uzavretia Zmluvy je podľa názoru žalovaného

absolútne účelové. Žalovaný nerozporuje, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, ktorá požíva
zvýšenú ochranu, avšak aj priemerný spotrebiteľ zodpovedá za svoje konanie a teda je prirodzené, že
si (minimálne) prečíta zmluvu, na základe ktorej mu majú byť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa
samozrejme, zaväzuje aj za určitých podmienok vrátiť.

6. Súd vo veci pojednával dňa 02. 12. 2025 za účasti právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a právna zástupkyňa žalovaného uviedla,
že taktiež zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach v konaní.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä zmluvou
o poskytnutie pôžičky č. 1014548, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a

zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel
dňa 26.06.2013 formulárovú Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 1014548 (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2500 eur s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 77,97 eur,

s počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou 32 %, RPMN 32 %.

9. Zo Zmluvy v článku VII. Vyhlásenia klienta plynú tieto zmluvné podmienky cit.: „Prehlasujem, že
som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich

dodržiavať.“ Ďalej „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“

10. Zo Zmluvy z článku VIII. Zmluvné podmienky, v časti 9. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod
9.3 vyplýva: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient

dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je
Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“

11. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. zanikla dňa 1.1.2018 v dôsledku zlúčenia a jej právnym

nástupcom sa stal žalovaný.

12. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

13. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 26.06.2013 (ďalej len
„ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.06.2013
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú

dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil

záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom
alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať
sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. 26.06.2013, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

28. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP.
Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53a Občianskeho zákonníka a tiež

§ 298 CSP.

29. Zákon č. 250/2007 Z.z. síce bol zrušený od 1.7.2024 a nahradený zákonom č. 108/2024 Z.z.,
ale vzhľadom na prechodné ustanovenie § 53 ods. 1 sa na posúdenie uplatneného nároku použije
predchádzajúci právny predpis, teda zákon 250/2007 Z.z.

30. Podanou žalobou sa teda žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok
zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde
ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

31. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je teda procesne prípustná aj v individuálnom
spotrebiteľskom spore, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a
preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť

ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v
podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28. 03.
2019.32. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym

rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri

potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny

súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

33. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú

podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24. 08. 2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

34. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, keďže zmluva o úvere

bola uzavretá ešte v roku 2013 a žalobca po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda
viacerozmluvnýchpodmienok,súdpovažujúctútozanedôvodnúpoukazujenarozsudokSúdnehodvora
Európskej únie C-776/19 až C-782/19, ktorý v bode 38 rozsudku uviedol cit.: „Z tohto hľadiska treba
usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice
93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen

ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh
podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.“

35. Rovnako poukazuje súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok

sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného

prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V
tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,

že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v
podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“).“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania
motívu podania žaloby) nedôvodné.

36. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6
bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnejzmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie

času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

37. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

38. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy
môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky

neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

39. Súd poukazuje na rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma na Zmluve, ktorú žalovaný
zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti/
neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje súd na samostatný

jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy - Vyhlásenie
klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané písmom
ledva vo veľkosti 1mm a hustým riadkovaním. Nie je možné ich prečítať bez pomoci prostriedkov
na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube)

vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť
písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť
ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné
dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto

zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho
vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy
správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v

predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti
písma voľným okom ťažko čitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ
dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,

ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.“

40. Všetky zmluvné podmienky už boli posúdené zo strany všeobecných súdov ako neprijateľné a súd
nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
10Csp/2/2024.

41. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so
zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi,
nemám k žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať“, neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienkyspočíva v jej nepravdivosti, keď žalovaný nepreukázal iný ako bežný spôsob kontraktácie a to podpis
zmluvy spotrebiteľom v bezprostrednej časovej súvislosti s jej predložením. Žalovaný bol povinný
preukazovať, že kontraktačný proces bol vedený tak, že žalobca ako spotrebiteľ mal reálne daný

čas si zmluvu a ZP pred jej podpisom preštudovať, prípadne že mu na naštudovanie bola daná
aspoň deň vopred. Pri neexistencii takého dôkazu zo strany žalovaného tak možno uzavrieť, že
samotný podpis žalobu neznamená oboznámenie (resp. z hľadiska času poskytnutie ho v rozsahu
dostačujúcom na prečítanie) s podpísaným dokumentom. V danom prípade, žalobca v tomto právnom
úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v

nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností
snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia
úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie
nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto

zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym
orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať
súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo
vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ

už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov
súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly
vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Zmluvná podmienka „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim

Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas“ vyjadrovala súhlas
spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak konkrétnu výšku zmluvnej pokuty neobsahovala. Zmluvná
pokutabolazakomponovanádozmluvných podmienok na vopred pripravenom tlačive, tedadodávateľ
uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal.

43. A na záver zmluvná podmienka „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu
v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty
deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 %. Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“ súd poukazuje na viaceré právoplatné súdne rozhodnutia, ktorými táto zmluvná
podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú a to konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Prešove

18Co/107/2017 z 9.5.2018, rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/137/2018 z 01. 04. 2019, ktorý
sa stal právoplatným 16. 05. 2019, rozsudkom Okresného súdu Prešov 19Csp/29/2021 z 18. 07.
2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 13CoCsp/44/2023 zo dňa 30. 01.
2024 a napokon rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/16/2022 zo dňa 23. 06. 2023, ktorý bol
potvrdený rozsudkom v tejto časti rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/30/2023 zo dňa 09.

07. 2024. Odvolací súd v uvedenom rozsudku uviedol nasledovné: „V žiadnom prípade nemožno tvrdiť,
že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalovaná ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednávala, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne
dojednaná lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako
aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia
jedného zo základných práv EÚ politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa a preto je
potrebnévyužiťvšetkyefektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľov
v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Cieľom dodávateľa je dojednanie

ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom rade ide o dojednanie predložené v podobe
formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciu dispozíciu ovplyvniť kontraktačný proces.
Napokon ide o dojednanie, ktoré si vyhradil samotný dodávateľ v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez
možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako náprotivok voči výhodám dodávateľa. Okrem
tohoobsahovédojednaniezmluvnejpokutynerozlišujedelikvenciuspotrebiteľa,ktorýsatakmôžedostať

doomeškaniaskaždoujednousplátkoualebosomeškanímlenjednejjedinejsplátky.Taktoformulovaná
zmluvná podmienka spôsobuje jej neprijateľnosť a teda vedie k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov
v neprospech spotrebiteľa“. Súd si plne osvojil vyššie uvedené závery citovaného rozsudku Krajského
súdu v Prešove, s ktorými sa plne stotožňuje a preto vyhovel žalobe aj v tejto časti.44. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).

45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.