Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207992
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124207992.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C//64/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., právne zastúpená: Advokátska

kancelária, JUDr. M. Mareková, s. r. o., so sídlom Záblatská 28, 911 06 Trenčín, IČO: 47 241 098, proti
žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240
997, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

46C//64/2024

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným

úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres D., a to:
§ bytu č. 1, vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. KN C č.
940/10, pozemku parcela KN C č. 940/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, podielu
na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku
o veľkosti podielu XXX/XXXX-XX, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1-
ica a spoluvlastníckom podiele žalovaného 1-ica,

§ pozemku - parc. KN C č. 940/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, evidovaný na
LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne X/XX-XXX a spoluvlastníckom podiele žalovaného
X/XX-XXX,
§ pozemku - parc. KN C č. 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, evidovaný na
LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne X/XX-XXX a spoluvlastníckom podiele žalovaného
X/XX-XXX,
§ pozemku - parc. KN C č. 940/12 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, evidovaný na LV č.

XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/8-ina a spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/8-ina,
§ pozemku - parc. KN C č. 940/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, evidovaný na LV
č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/4-ina a spoluvlastníckom podiele žalovaného 1-ica,
zrušuje a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina p r i k a z u j e do vlastníctva
žalovaného nasledovne:

§ byt č. 1, vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp.č. XXXX, postavený na parc. KN C č. 940/10,
v podiele 1/1-ina, podiel na pozemkoch parcela KN C č. 940/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
188 m2, podiel na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemku o veľkosti podielu XXX/XXXX-XX, evidovaný na LV č. XXXX, do výlučného vlastníctva
žalovaného v podiele 1/1 ,
§ Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/5 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 135 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva

žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX,§ Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/11
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového
spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX,

§ Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/8-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/12 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 74 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva
žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny,
§ Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/4-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/2 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 106 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva

žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny,

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 62.000 Eur, a to v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

46C//64/2024
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07.2024 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam v k.ú. E. evidovaným na LV č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ako aj nahradenia trov konania žalobkyne.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, a to: bytu č. X, vo vchode 1, nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu so súpisným
číslom XXXX, postavenom na pozemku pare. C-KN č. 940/10, zapísanom na liste vlastníctva Č. XXXX
vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres

Žilina, každý v podiele k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku predstavuje 803/3593; zároveň sú žalobkyňa a
žalovaný podielovými spoluvlastníkmi k bytovému domu prislúchajúcich nehnuteľností, a to: pozemok
pare. C-KN č, 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina,

okres D., každý v podiele 1/16 k celku; pozemok parc, C-KN č, 940/12 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 74 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres Žilina, každý v podiele 1/8 k celku k celku; pozemok
pare. C-KN č. 940/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina,

okres Žilina, podiel žalovaného Vz k celku k celku, podiel žalobkyne lA k celku; pozemok pare. C-KN
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec Žilina, okres
Žilina, každý v podiele 3/18 k celku (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). Predmetné nehnuteľnosti, resp.
vyššie Špecifikované podiely na predmetných nehnuteľnostiach nadobudla žalobkyňa od žalovaného na

základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V9495/09 zo dňa 07.12.09-953/09. Predmetom
Darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva. 0dhadovaná suma predmetných
nehnuteľností zistená porovnávacou metódou porovnateľných nehnuteľností s ohľadom na situáciu
na realitnom sumu je 150.000,- eur. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2016 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 54.000,- eur

z dôvodu refinancovania predchádzajúcich úverov nadobudnutých počas manželstva. So žalovaným
sa žalobkyňa mala záujem dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam, bez potreby obrátenia sa na súd. Žalovaného z tohto dôvodu kontaktovala
písomne i telefonicky, naposledy dňa 21.12.2023, pričom žalovanému oznámila, že má záujem zrušiť a
vyporiadať spoločné podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam dohodou. Do dnešného dna však k

uzatvoreniu dohody nedošlo. Reálne rozdelenie veci, t.j. predmetnej Nehnuteľnosti, nie je dobre možné,
neprichádza v tomto prípade do úvahy. V danom prípade sa žalobkyňa s maloletou dcérou odsťahovala
zo spoločnej domácnosti po verbálnom napadnutí zo strany žalovaného v januári 2024. Žalobkyňa
podala na žalovaného trestné oznámenie dňa 9.1.2024. Žalovaný sa priznal k verbálnemu napadnutiu
žalobkyne v priestupkovom konaní dňa 23.4.2024. Žalobkyňa má dočasné bývanie. Maloletá dcéra má

lekársky potvrdený Aspergerov syndróm a tetaniu. Nemá záujem naďalej zotrvávať v spoluvlastníckomvzťahu a nakoľko so žalovaným nebolo možné dospieť k mimosúdnej dohode, je nútená podať túto
žalobu. Vzhľadom na účelné využitie veci ako aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
užíva pre potreby svoje výlučne žalovaný, po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do

úvahy iný spôsob vyporiadania ako prikázanie do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Hľadisko
solventnosti sa profiluje ako jednou z podmienok pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a
tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní, komu má
byť vec prikázaná. S ohľadom na uvedené žiadala nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva
žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu sumou 75.000,- Eur.

3. Žalovaný doručil súdu dňa 17.10.2024 vyjadrenie k žalobe (č.l. 46), v ktorom uviedol, že medzi
stranami sporu nie je sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
uvedených v žalobe. Rovnako tak medzi stranami sporu nie je sporné, že spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1-ica k celku na týchto nehnuteľnostiach nadobudla žalobkyňa od žalovaného na základe
Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V9495/09 zo dňa 7.12.2009-953/09. Podaným návrhom

sa žalobkyňa domáha, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného na uvedených
nehnuteľnostiach, a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 -ina a súčasne
aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva čiastku 75.000,00 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný súhlasí so zrušením aj spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, no nesúhlasil

s výškou primeranej náhrady. V rámci predsúdnej komunikácie medzi stranami sporu tak žalobkyňa ako
aj žalovaný zhodne navrhovali sumu vyrovnacieho podielu vo výške 57.500,00 eur. V rámci predsúdnej
komunikácie nebol žalovanému predložený zo strany žalobkyne žiaden písomný návrh dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, preto odmietame
argumentáciu žalobkyne, že by mimosúdne rokovania žalobkyne a žalovaného neviedli k uzavretiu

dohody. Vzhľadom ku skutočnosti, že obe strany, t.j. žalobkyňa aj žalovaný zhodne navrhovali sumu
vyrovnacieho podielu 57.500,- eur, o to je pre žalovaného prekvapivejší návrh žalobkyne, ktorá v
súčasnosti žiada sumu 75.000,- eur, nakoľko takáto suma nemá oporu v žiadnej mimosúdnej a ani inej
dohode. Ďalej uviedol, že strany uzavreli dňa 20.12.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX/XXXX, ktorá
bolauzavretásveriteľomWústenrotstavebnásporiteľňa,a.s.,Grôsslingovač.77,82468Bratislava,IČO

31351026, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 54.000,00 eur, a súčasne bolo
na spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovaného na uvedených nehnuteľnostiach zriadené záložné
právo v prospech veriteľa Wústenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Mesačná splátka predmetného úveru
predstavuje sumu 227,00 eur, ktorú v súčasnosti uhrádzajú žalobkyňa a žalovaný na polovicu, t.j. každý
v sume cca 113,50 eur (ďalej ako „úver") a ktorý ku dnešnému dňu nebol vysporiadaný a jeho zostatok

je cca 35.000 eur, t.j. 17.500 eur na žalobkyňu a 17.500 eur na žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa a aj
žalovanýpovažujúzanesporné,žeuvedenénehnuteľnostinadobudnevcelostižalovaný,žalovanýbude
aj naďalej zaťažený uvedeným úverom už v celosti, t.j. aj za žalobkyňu, preto považujeme za dôvodné
uvedenú sumu zohľadniť vo výške vyrovnacieho podielu a preto aj v rámci predsúdnej komunikácie
obidve strany sporu zhodne uvádzali sumu 57.500 eur titulom vyrovnacieho podielu. S poukazom na

uvedené tiež nie je dôvodné, aby súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Pokiaľ by však v rámci tohto súdneho sporu žalobkyňa uvedené skutočnosti popierala, namietajú výšku
ňou uvedenej hodnoty nehnuteľností a požadovanú výšku vyrovnacieho podielu a navrhli znalecký
posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti súdnym znalcom a dopyt veriteľovi Wústenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. ohľadne zostatku úveru.

4.Žalobkyňasanavýzvusúduanipouplynutípredlženejlehotykvyjadreniužalovanéhonevyjadrila.Súd
následne nariadil pojednávanie na 7.5.2025, ktoré na zhodnú žiadosť žalobkyne a žalovaného odročil
akonanieprerušiluznesenímzodňa7.5.2025(čl.77).Nažiadosťžalobkynesúdrozhodolopokračovaní
v konaní uznesením zo dňa 9.8.2025 (č.l. 117).

5.Vnávrhunapokračovanievkonaní(č.l.86)žalobkyňauviedla,žežalobupodalazdôvodu,žežalovaný
odkladal dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Potvrdila, že prebehlo so žalobkyňou
dohodovanie a doručenie Návrhu na dohodu o vyporiadaní sporných nehnuteľností v čase, keď sa
malo konať pojednávanie, žalovaný našiel kupca na nehnuteľnosti cez RK a malo sa čakať na to,

kým žalovaný získa dodatočné stavebné povolenie a predá nehnuteľnosť, a ihneď vyplatí žalobkyni
sumu 62.000 EUR. Teda viac ako rok zavádzal a podľa katastra nehnuteľností zápis vlastníctva jeho
nehnuteľností v katastrálnom území H. na LV č. XXXX v prospech tretej osoby bol povolený 25.06.2025,
teda mal disponovať kúpnou cenou, z ktorej mohol úver aj vyplatiť. Žalovaný bol ochotný vyplatiť 62.000EUR. Pri tom však vyšlo najavo, že v uvedenej dohode nebol riešený hypotekárny úver, ktorým je
zabezpečená nehnuteľnosť v časti C listov vlastníctva, nadobudnutý počas manželstva v zostatkovej
sume cca 30.000 EUR, hoci bol započítaný do vyporiadacieho podielu, že tento preberá žalovaný. Na

základe požiadavky, aby bol úver prevzatý, alebo vyplatený žalovaným bolo zistené, že žalovaný nie je
schopný úver prevziať výlučne na svoju osobu, z finančných dôvodov, až po 9 mesiacoch od platenia
vysokých odvodov sociálnej poisťovni a vykazovania zisku vo firme, nakoľko je podnikateľ -konateľ. Na
verejnom portáli finstat má spoločnosť Stavby STAR s.r.o., ktorá je jediným zdrojom príjmu žalovaného
záporný zisk z minulých rokov 39.635 EUR, v roku 2024 vykázal stratu -14.419 EUR, a tržby 2024 mal

50.667 EUR. Nie je predpoklad, že bude mať schválený úver. Z uvedených dôvodov k dohode nedošlo,
a je zrejmé, že peniaze z predaja domu použil žalovaný na úhradu svojich dlhov a nie na vyporiadanie
majetku,pretožemámezato,žeuvedenásumabyčinila92.000EUR(30.000EURvyplateniehypotéky+
62.000 EUR v prospech žalobkyne) a dom predal určite minimálne za takúto sumu, pretože na internete
bola inzerovaná nehnuteľnosť v RK RS Mansory za 99.000 EUR. Z uvedených dôvodov žalobkyňa
uviedla, že od roku 2023 musí žiť v nájme v byte o veľkosti 18 m2, pričom byt obýva s dcérou vo

veku 15 rokov. Situácia žalobkyňa je riešiteľná iba podaním zmenenej žaloby, v zmysle ktorej žiadala
prikázať nehnuteľnosti žalobkyni s povinnosťou vyplatiť žalovaného. Uvedený písomný návrh zo dňa
09.07.2025nazmenuvyporiadaniabolžalovanémuajehoprávnejzástupkynidoručenýdňa16.07.2025,
so žiadosťou o vyjadrenie v lehote 7 dní od doručenia, na tento nereagovali.

6. Žalovaný k návrhu žalobkyne doručil podanie dňa 4.8.2025 (č.l. 93), v ktorom namietal tvrdenia
žalobkyne, že ju viac ako rok zavádzal, že bude mať peniaze z predaja domu, pričom samotná žalobkyňa
poukázala iba na jeden návrh, v ktorom navrhla vyplatenie sumy 57.500,- Eur. Poukázal na to, že
v roku 2023 chcela žalobkyňa nadobudnúť nehnuteľnosti za túto cenu, a tak ju žalovaný nemohol
zavádzať argumentáciou o peniazoch z predaja domu. Samotná žalobkyňa uviedla, že dohoda bola

taká, že jej zaplatí žalovaný sumu 62.000,- Eur titulom vyrovanania. Práve na základe dohody strán
došlo k prerušeniu konania. Túto skutočnosť považoval za nespornú. V ďalšom potvrdil, že 2.6.2025
bola uzavretá kúpna zmluva na predaj domu v k.ú. H. a obdržal peniaze v sume 80.000,- Eur. Následne
bola žalovaná kontaktovaná ohľadom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Žalovaný dokonca 20.6.2025 navrhol žalobkyni, že jej pošle polovicu vyrovnávacieho podielu v sume

31.000,- Eur, s čím žalobkyňa súhlasila. Túto sumu žalobkyňa dňa 21.7.2025 vrátila s označením „mylná
platba“. Je teda zrejmé, že žalobkyňa bola pripravená uzavrieť v tomto smere dohodu. Prekvapivo
však podala návrh na pokračovanie v konaní. K tvrdeniam týkajúcim sa vyporiadania hypotekárneho
úveru žalovaný uviedol, že tento nie je ani predmetom žaloby, no ohľadom dohody o jeho vyporiadaní
uviedolrozsiahluargumentáciu,vrátanetvrdenia,žeúversplácažalovanýodmarca2025sám.Vďalšom

namietal tvrdenie ohľadom jeho nesolventnosti a o tom, že peniaze z predaja domu použil na úhradu
dlhovzpodnikania.Tvrdil,žedoposiaľjepripravenývyplatiťžalobkynisumu62.000,-eur.Kargumentácii
žalobkyne, že je schopná prevziať byt a uhradiť vyporiadací podiel uviedol, že je nutné, aby žalobkyňa
zohľadnila aj splátky úveru, ktoré aktuálne hradí žalovaný sám. Za účelové konanie označil návrh
žalobkyne na zrušenie obchodnej spoločnosti Stavby STAR, s.r.o.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 8.12.2025. Dňa 13.11.2025 doručila žalobkyňa návrh
na zmenu žaloby (č.. XXX), v ktorom navrhla spôsob vyporiadania totožných nehnuteľnosti. V podaní
uviedla, že v pôvodnom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom vyporiadania nebolo riešené záložné právo banky zo dňa 13.03.2017, ktoré je

zabezpečené v časti C listov vlastníctva, a teda zostatku úveru poskytnutého Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. Bratislava, (za trvania manželstva) v sume cca 30.000 EUR. Žalovaný podľa vyjadrenia
banky Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava nie je schopný prevziať uvedený úver, nakoľko
podniká v spoločnosti Stavby STAR s.r.o., IČO 47401303, so sídlom v uvedenom byte, ktorá spoločnosť
je roky v strate. Dňa 25.06.2025 žalovaný právoplatne previedol nehnuteľnosti v katastrálnom území H.

na liste vlastníctva č. XXXX, a to kúpnou zmluvou, pričom nehnuteľnosti inzerovala realitná spoločnosť
za sumu 100.000 EUR, ale ani tieto finančné prostriedky mu zrejme nepostačovali na vyporiadanie
a vyplatenie úveru Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava a vyplatenie žalobkyne, nakoľko
požadoval, aby žalobkyňa zostala spoludlžníčkou v uvedenom úvere do splatenia, a zaslal jej na účet
len 31.000 EUR, ktoré mu obratom vrátila. Za to sa chcel zaviazať dobrovoľne platiť zvýšené výživné na

dcéru. Žalobkyňa má zato, že časť týchto finančných prostriedkov použil na úhrady svojich dlhov, a teda
ju zavádzal, že ju vyplatí a úver prevezme. Taktiež je potrebné, aby súd vzal do úvahy, že skolaudovaný
dom predal v čase, keď vedel, že bude potrebné riešiť oddelené bývanie, a dom staval preto, aby ho
užíval on sám. Žalobkyňa pre vysoké náklady na prenájom tento musela ukončiť, v tom čase pracovalau dvoch zamestnávateľov, aby mala príjem, ktorý jej postačoval na nájomné a hospodárenie a výživu
neplnoletej dcéry, ktorú má zverenú do výchovy na čas po rozvode. Účelné bude pre ňu splácať úver
banke, nie platiť nájom. Dcéra sa necítila komfortne v garzónke, a tak sa presťahovala nocovať do

bytu na Kvačalovej, avšak otec tam už vodí priateľku, a to jej prekáža a matka vstupuje do bytu len v
jeho neprítomnosti. Druhá dospelá dcéra žije v uvedenom byte tiež. Dcéry chcú žiť v tomto byte. Byt
v prvom rade potrebuje žalobkyňa pre neplnoletú dcéru a svoju potrebu. Žalobkyňa má zato, že by
bolo nespravodlivé, aby žalovaný získal do výlučného vlastníctva 80 m2 trojizbový byt za podmienok, že
ona sa musí s dcérou uskromniť, a nevie dcére poskytnúť primerané bývanie. Sama si nevie zaobstarať

nový byt, ak je na byte záložné právo. Žalovaný nie je schopný vyplatiť úver aj žalobkyňu. Žalobkyňa je
schopná prostredníctvom úveru Slovenskej sporiteľne, a.s. získať sumu 100.000 EUR, ktoré použije na
vyplatenie zostatku úveru Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava, a vyplatiť žalovaného sumou,
ktorá bola dohodnutá na 62.000 EUR. Žalobkyňa žiada, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania z dôvodu, že žalovaný ju vedome zavádzal, a nebol ochotný dohodnúť sa mimosúdne, napriek
zaslanému návrhu.

8. Na pojednávaní dňa 8.12.2025 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a ich zástupcov.
Žalobkyňa zotrvala na žalobe, no žiadala o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva.
Žiadala zohľadniť zdravotný stav maloletej dcéry a jej potreby s poukazom na § 143 OZ. Žalovaný
trval na prikázaní do jeho výlučného vlastníctva a poukázal na dohodu strán, ktorú žalobkyňa napokon

z neznámych dôvodov odmietla uzavrieť. Rovnako tvrdil, že má finančné prostriedky na vyplatenie
žalobkyne, o čom svedčí platba polovice hodnoty vyporiadacieho podielu.

9. Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

11. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ:
1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;

prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

13. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

14. V prejednávanej veci mal súd za preukázané a nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností opísaných v žalobe, a to bytu, pozemku a príslušenstva k bytu

evidovaného na LV č. XXXX, každý v 1-ici a pozemkov evidovaných na LV č. XXXX v podiele X/XX-
XXX, na LV č. XXXX v podiele X/XX-XXX, na LV č. XXXX v podiele 1/8-ina, na LV č. XXXX v podiele
žalobkyne 1-ina a podiele žalovaného 1-ica.15. Z vyjadrenia realitnej kancelárie MAMUD reality (č.l. 26) mal súd za preukázané, že odhadovanú
hodnota predmetných nehnuteľností je 154.000,- Eur. Z vyjadrenia realitnej kancelárie SALE A (č.l. 27)
mal súd za preukázané, že odhadovanú hodnota predmetných nehnuteľností je 155.000,- Eur.

16. Z výzvy žalobkyne na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 21.12.2023 (č.l. 9) vyplýva, že
žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že navrhla prikázanie
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného za sumu 57.500,- Eur. Výzva bola doručená dňa
2.1.2024 (č.l. 4).

17. Z listinných dôkazov (č.l. 93-103) mal súd za preukázané, že medzi stranami prebehli viaceré
komunikácie (písomné, emailové, sms) k predmetu sporu po podaní žaloby, no bezúspešne.

18. Z oznámenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 26CbR/29/2025 zo dňa 2.5.2025 (č.l. 104) vyplýva, že
na podnet žalobkyne bolo začaté konanie o zrušení obchodnej spoločnosti Stavby STAR, s.r.o. Podľa

aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR k zrušeniu spoločnosti ku dňu rozhodnutia súdu nedošlo.

19. Z platobného príkazu zo dňa 20.7.2025 (č.L. 106) mal súd za preukázané, že žalovaný zaslal na účet
žalobkyne A. B. sumu 31.000,- Eur s poznámkou „polovica podielu bytu, Závodie, Kvačalová 1223/6A“.
Z detailu platby (č.l. 107) z účtu žalobkyne vyplýva vrátenie sumy 31.000,- Eur označenej ako „mylná

platba“.

20. Z vyjadrení strán sporu v priebehu konania mal súd za preukázané, že sú bývalými manželmi.
Na pojednávaní dňa 8.12.2025 žalovaný uviedol, že k rozvodu manželstva došlo dňa 24.06.2020.
Lehota na vyporiadanie BSM zanikla teda 24.06.2023. V čase podania žaloby tak bolo medzi

stranami nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo a nastúpil režim podielového
spoluvlastníctva tak, ako to predpokladá § 149 ods. 4 OZ. Súd preto zdôrazňuje, že predmetom konania
nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a nemožno naň aplikovať zásady
a právnu úpravy vyporidania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto súd nemohol na účely
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prihliadať na argumentáciu týkajúcu sa

úhrad spoločného úveru či potrieb maloletej dcéry trpiacej ochorením tetania. Zároveň súd poukazuje na
to, že i keď strany sporu boli manželia, no 3-ročná prekluzívna lehota na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva im uplynula a nastúpil režim podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ teda mali strany sporu
záujem riešiť otázku vyporiadania masy BSM, mali trojročný časový priestor, v rámci ktorého takúto
zákonnú možnosť nevyužili. Z uvedených dôvodov návrh žalobkyne, aby súd prihliadal aj na potreby

maloletých detí s odkazom na § 143 CSP za danej skutkovej a právnej situácie nemá opodstatnenie.
Súd má zároveň za to, že nároky z úveru si strany sporu môžu vyporiadať osobitne, buď mimosúdnou
dohodou alebo formou inej osobitnej a na to vhodnej žaloby.

21. V ďalšom súd uvádza, že zamietol návrh na pripojenie katastrálneho spisu V 9495/2009 za

účelom preukázania tvrdení, že pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania –patria do podielového
spoluvlastníctva nie bezpodielového. Súd má za to, že uvedený dôkaz je nehospodárny, pretože
nebolo sporné, že pozemky v čase rozhodovania súdu patria do podielového spoluvlastníctva. Až na
pojednávaní dňa 8.12.2025 žalobkyňa uviedla, že tieto boli nadobudnuté za trvania manželstva na meno
výlučne žalobcu. Uvedené však nepreukázala. Súd má za to, že je irelevantné, či pozemky patrili do

zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva alebo v danom čase do výlučného
vlastníctva žalovaného. Je totiž zrejmé, z obsahu listu vlastníctva ako aj vyjadrení strán sporu, že
žalovaný ešte v priebehu manželstva darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel k pozemkom
na žalobkyňu. Preto súd zdôrazňuje, že ak by aj pozemky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu, rovnako by po uplynutí troch rokov od zániku manželstva došlo k transformácii na podielové

spoluvlastníctvo. Ak bol aj spôsob ich nadobudnutia medzi stranami sporný, no strany nenamietali, že ku
dňu rozhodovania súdu sú pozemky skutočne v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, čo je ťažiskové
pre posúdenie žalobného nároku. Vykonanie dokazovania na účely vyhodnotenia toho, akým spôsobom
strany nadobudli pozemky do podielového spoluvlastníctva preto nebolo dôvodné a ani hospodárne.

22. Pokiaľ žalobkyňa v konaní zmenila svoj názor a oproti návrhu na vyporiadanie uvedenom v
žalobe (ako aj v písomnej predsúdnej výzve) žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej vlastníctva,
súd uvádza, že v danom prípade nejde o zmenu žaloby. Podľa § 140 ods. 3 OZ totiž nejde
o zmenu žaloby, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu
usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, neoprávnenej stavby, ktorých spoločným znakom je to, že súd je v zásade viazaný

kogentnou normou ohľadom vyporiadania vzťahov medzi stranami. Návrh strany teda nemôže mať
vplyv na rozhodnutie súdu a súd sa bude riadiť pri rozhodovaní zákonom. Obdobne to platí aj pri
viazanosti súdu žalobným návrhom podľa § 216 CSP. Pojem „keď určitý spôsob vyporiadania medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,“ slúži na určenie rozsahu, v akom má súd preskúmať sporný
nárok, resp. umožňuje v týchto prípadoch prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa

účastníci domáhajú. Určitým spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi je mienená taká úprava
vzťahov, ktorá vyplýva z hmotného práva. Ide o prípady kogentných ustanovení hmotného práva,
ktoré účastníci právneho vzťahu nemôžu vylúčiť, a kde aj procesný postup súdu musí napomáhať
ich realizácii. Povaha normy tu nedovoľuje vylúčenie povinnosti ani v prípade súhlasného prejavu
vôle všetkých subjektov právneho vzťahu, takže ani súd nemôže byť pri posudzovaní veci viazaný
prejavmi účastníkov a musí postupovať podľa spôsobu vyrovnania, aký je uvedený v právnej norme.

Hmotnoprávna úprava niektorých nárokov obmedzuje účastníkov v možnosti s nimi voľne nakladať tým,
že stanovuje kogentné pravidlá, podľa ktorých treba pri úprave vzťahu medzi účastníkmi postupovať.
Nakoľko konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, kde vyporiadanie vyplýva
zo zákona a súd je zároveň viazaný zákonným poradím, súd má za to, že predmet sporu je riadne
definovaný a zmena spôsobu vyporiadania nie je zmenou žaloby, a preto o nej súd nerozhodoval.

23. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva. V prejednávanej veci je predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k bytu a spoluvlastníckym podielom na pozemkom Spoluvlastníctvo sa neodlišuje
od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku

podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa
rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo
výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia
subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda
kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to

dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto
konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.

24. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nebola

možná, pretože strany k nej nedospeli ani pred podaním žaloby ani v priebehu (prerušeného) konania.
K zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva tak môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

25. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo

jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte

neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

26. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľaveľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci
preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na skutočnosť, že

ide o byt, možné a ani účelné. Z podstaty samotného charakteru bytu je zrejmé, že funkčné príslušenstvo
bytu nie je deliteľné tak, aby byt mohli užívať dvaja vlastníci oddelene, resp. samostatne. V prípade
pozemkov súd uvádza, že ich vlastníctvo súvisí s vlastníctvom bytu, pretože predmetom vyporiadania
sú spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktorých vlastníctvo bez vlastníctva bytu nemá opodstatnenie
a nespĺňa žiaden účel. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší

spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

27. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že v
danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je byt a pozemky prináležiace k bytu.

V konaní bolo nesporné, že predmetný byt užíva žalovaný, uhrádza náklady spojené s užívaním bytu
a aktuálne v ňom žijú aj dve dcéry strán sporu (plnoletá dcéra a maloletá dcéra). Žalobkyňa pôvodne
navrhla prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný v priebehu celého konania
súhlas. Až pred pojednávaním žalobkyňa žiadala prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva,
čo odôvodnila tým, že žalovaný nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyporiadacieho podielu a tiež

úveru. Žalovaný na výslovnú otázku právnej zástupkyne žalobkyne uviedol, že finančné prostriedky na
vyplatenie bytu v dohodnutej sume 62.000,- Eur má k dispozícii už niekoľko mesiacov, o čom svedčí
platba polovice podielu. Žalobkyňa argumentovala, že žalovaný peniazmi nedisponuje a nedokáže
prevziať úver, ktorý viazne na nehnuteľnosti.

28. Pri posudzovaní toho, komu má súd byt s prináležiacimi podielmi v pozemkoch prikázať do
výlučného vlastníctva, súd zohľadnil viacero skutočnosti. Prvotne je nesporné, že byt užíva od odchodu
žalobkyne z domácnosti žalovaný. Ten uhrádza náklady za byt. Podiely strán sporu na vlastníctve
bytu sú rovnaké. Odlišné sú spoluvlastnícke podiely iba vo vzťahu k pozemku evidovanému na LV č.
XXXX, kde žalovaný vlastní 1-icu, žalobkyňa 1-inu. U ostatných nehnuteľností sú podiely strán sporu

rovnaké. Za rozhodujúce súd považuje aj to, že spočiatku bolo prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného nesporné, sporná bola až následne schopnosť žalovaného vyplatiť žalobkyňu. Súd má
za to, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie úveru,
odporuje preukázanej a nespornej skutočnosti, že dňa 20.7.2025 vyplatil na účet žalobkyne polovicu
dohodnutej sumy vyporiadania vo výške 31.000,- Eur, a to ešte pred podpisom dohody o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa túto sumu následne vrátila s označením „mylná platba“. Súd
mápretozato,žežalovanýdisponujefinančnýmiprostriedkami,bytužívavýlučneonodroku2023ajeho
podiel na jednom pozemkov (LV č. XXXX) je väčší ako podiel žalobkyne, čo žiadna zo strán nežiadala
zohľadniť pri výške vyporiadacej náhrady. Súd má za to, že dôvody žalobkyne na zmenu osoby, ktorej
majú byť nehnuteľnosti prikázané, nie sú opodstatnené a preukázané. Súd s vyššie uvedených dôvodov

(bod 20 a 21) neprihliadal na argumentáciu sa potrieb maloletej dcéry, ktorá aktuálne v byte žije.
Žalobkyňa tvrdila, že dcéra sa odsťahovala k otcovi, pretože nájomný byt je príliš malý a u otca má
väčší komfort. Na druhej strane tvrdila, že jej prekáža otcova priateľka, ktorá rovnako v byte žije. Súd
má za to, že na tieto tvrdenia nemožno prihliadať z dôvodu, že nejde o vyporiadanie BSM, ale zároveň
sú si vzájomne odporujúce. Z vyjadrení strán sporu je zrejmé, že žalobkyňa aj žalovaný aktuálne žijú

s novými partnermi. Rovnako je nesporné, že maloletá dcéra žije aktuálne u otca. Pre účely vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nie je preto rozhodujúce, kde aktuálne dcéra strán sporu žije, ani to, do
koho starostlivosti bola zverená. Súd s ohľadom na uvedené preto prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu, nakoľko mal za to, že byt užíva a je v jeho finančných
možnostiach žalobkyňu vyplatiť. Otázka prevzatia úveru viaznúceho na byte nie je predmetom sporu. Vo

vzťahu k výške vyporiadacieho podielu súd konštatuje, že táto sa stala v priebehu konania nespornou,
obe strane zhodne navrhovali sumu 62.000,- Eur prináležiacu na podiel tej-ktorej strany sporu, t.j. strany
sa zhodli na hodnote nehnuteľnosti v sume 124.000,- Eur.

29. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a do vlastníctva žalovaného prikázal

nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E.,
obec Žilina, okres Žilina nasledovne: byt č. 1, vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp.č. XXXX,
postavený na parc. KN C č. 940/10, v podiele 1/1-ina, podiel na pozemkoch parcela KN C č. 940/10 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, podiel na priestore na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku o veľkosti podielu XXX/XXXX-XX, evidovaný na LV č.
XXXX, do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 , spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti
X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C č. 940/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2,

evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu X/XX-XXX, Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti X/XX-XXX na pozemku - parc. KN C
č. 940/11 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového
spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX, Spoluvlastnícky podiel
žalobkyne o veľkosti 1/8-ina na pozemku - parc. KN C č. 940/12 – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 74 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny, Spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/4-ina na pozemku -
parc. KN C č. 940/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, evidovaný na LV č. XXXX, do
podielového spoluvlastníctva žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny. Žalovanému súd
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 62.000 Eur, a to v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd považoval lehotu 30-tich dní na vyplatenie vyporiadacieho podielu

za primeranú, a to s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, že finančnou čiastkou disponuje už niekoľko
mesiacov.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je
konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného
a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej

rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom
prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS
SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie

podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobkyňa v predsúdnom
konaní navrhla prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť ju sumou
57.500,- Eur, v žalobe navrhla totožný spôsob, no výšku vyporiadacieho podielu uviedla v sume 75.000,-

Eur. V priebehu konania žiadala prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva s povinnosťou vyplatiť
žalovaného sumou 62.000,- Eur. Podmienka totožnosti tak nebola splnená, a preto súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň poznamenáva, že žalobkyni
nemožno priznať v konaní plný úspech, pretože nielenže menila návrh na prikázanie nehnuteľnosti, no
neodôvodnila vo vzťahu k predmetu sporu svoje rozhodnutie, prečo nepristúpila k mimosúdnej dohode.

Argumentácia o nemožnosti vyplatenia úveru sa netýkala sporu a zároveň ani nebola preukázaná.

Poučenie:

46C//64/2024
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).