Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100679
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. X, právne zastúpenej: Mgr. Paskal Milata, advokát, so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie
Maratónu mieru 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09263/2024/PPODD-37970 zo
dňa 05.08.2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Košického samosprávneho kraja č. 09263/2024/PPODD-37970 zo dňa
05.08.2024 ako aj rozhodnutie Gymnázia, B. X, C. E. XX/XXXX/X zo dňa 07.06.2024 a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25.09.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd
alebosúd)vtenistýdeň,sažalobkyňadomáhala zrušenia rozhodnutiaKošickéhosamosprávnehokraja
č. 09263/2024/PPODD-37970 zo dňa 05.08.2024 ako aj rozhodnutia Gymnázia, Šrobárova 1, Košice č.
44/2024/7 zo dňa 07.06.2024 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

I.
Priebeh administratívneho konania

2. Žiadosťou zo dňa 28.05.2024 (ďalej aj žiadosť) žalobkyňa žiadala Gymnázium, Šrobárova 1, Košice
(ďalej aj prvostupňový správny orgán alebo povinná osoba) sprístupniť sedemdesiat informácií - počet
udelených opatrení vo výchove podľa druhu za obdobie určených desiatich školských rokov u povinnej

osoby a to:
„A. počet udelených pochvál od triedneho učiteľa: v školskom roku 2011/2012, 2. v školskom roku
2012/2013, 3. v školskom roku 2013/2014, v školskom roku 2014/2015, 5. v školskom roku 2015/2016, 6.
v školskom roku 2016/2017, 7. v školskom roku 2017/2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom
roku 2019/2020. 10. v školskom roku 2020/2021;
B. počet udelených pochvál od riaditeľa: v školskom roku 2011/2012, 2. v školskom roku 2012/2013, 3.
v školskom roku 2013/2014, v školskom roku 2014/2015, 5. v školskom roku 2015/2016, 6. v školskom

roku 2016/2017, 7. v školskom roku 2017/2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom roku
2019/2020, 10. v školskom roku 2020/2021;
C. počet udelených napomenutí od triedneho učiteľa: v školskom roku 2011/2012, 2. v školskom roku
2012/2013, 3. v školskom roku 2013/2014, v školskom roku 2014/2015, 5. v školskom roku 2015/2016, 6.v školskom roku 2016/2017, 7. v školskom roku 2017/2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom
roku 2019/2020, 10. v školskom roku 2020/2021;
D. počet udelených pokarhaní od triedneho učiteľa: 1 v školskom roku 2011/2012, 2. v školskom roku

2012/2013, 3. v školskom roku 2013/2014, v školskom roku 2014/2015, 5. v školskom roku 2015/2016, 6.
v školskom roku 2016/2017, 7. v školskom roku 2017/2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom
roku 2019/2020, 10. v školskom roku 2020/2021;
E. počet udelených pokarhaní od riaditeľa školy: v školskom roku 2011/2012, 2. v školskom roku
2012/2013, 3. v školskom roku 2013/2014, v školskom roku 2014/2015, 5. v školskom roku 2015/2016, 6.

v školskom roku 2016/2017, 7. v školskom roku 2017/2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom
roku 2019/2020, 10. v školskom roku 2020/2021;
F. počet podmienečných vylúčení: 1. v školskom roku 2011 2012. 2. v školskom roku 2012 2013. 3. v
školskom roku 2013/2014, 4. v školskom roku 2014 2015 5. v školskom roku 2015 2016. 6. v školskom
roku 2016/2017, 7. v školskom roku 201" 2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom roku 2019
2020, 10. v školskom roku 2020/2021;

G. počet vylúčení: 1 v školskom roku 2011/2012, 2. v školskom roku 2012/2013, 3. v školskom roku
2013/2014, v školskom roku 2014/2015, 5. v školskom roku 2015/2016, 6. v školskom roku 2016/2017,
7. v školskom roku 2017/2018, 8. v školskom roku 2018/2019, 9. v školskom roku 2019/2020, 10. v
školskom roku 2020/2021."
(ďalej aj požadované informácie).

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 44/2024/7 zo dňa 07.06.2024 (ďalej aj prvostupňové
správne rozhodnutie) žiadosť žalobkyne odmietol. Dôvodil tým, že žalobkyňou žiadané informácie
nemôžesprístupniť,pretožeichnemákdispozícií,nakoľkozožiadnehoustanoveniazákonač.245/2008
Z.z.ovýchoveavzdelávaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejajŠkolskýzákon)nevyplýva

povinnej osobe povinnosť viesť evidenciu opatrení vo výchove v štruktúre žiadanej žalobkyňou. Taká
povinnosť nevyplýva povinnej osobe ani z vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. 339/2023 Z. z. o pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií (ďalej aj
Vyhláška č. 339/2023 Z.z.), ani z vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky č. 435/2020 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch

a podmienkach škôl a školských zariadení v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj Vyhláška č.
435/2020 Z.z.), ako ani z vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
č. 224/2022 Z. z. o strednej škole (ďalej aj Vyhláška č. 224/2022 Z.z.). Záverom prvostupňový správny
orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR) sp. zn.
2 Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2008.

4. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovanýrozhodnutímč.09263/2024/PPODD-37970zodňa05.08.2024(ďalejajnapadnutérozhodnutie
alebo preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové správne
rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o
slobode informácií). Mal za to, že uvedené ustanovenie ponúka alternatívnu možnosť postupu povinnej

osoby a to v tom smere, že: (i) v prípade ak má vedomosť o tom kde možno požadovanú informáciu
získať žiadosť postúpi povinnej osobe, ktorá má požadované informácie, (ii) ak danú vedomosť nemá
žiadosť odmietne. V preskúmavanej veci podľa názoru žalovaného žiadanými informáciami povinná
osoba nedisponovala, nakoľko ich neeviduje. Zároveň však je zrejmé, že požadované informácie v ich
žiadanom rozsahu a obsahu nemôže mať ani iná osoba. Uvedené žalovaný považoval za rovnako

súladné s § 3 ods. 1 vety prvej zákona o slobode informácií. Žalovaný sa nestotožnil s výkladom
a subjektívnym právnym záverom žiadateľky, že z § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva
povinnosť povinných osôb uvádzať, že nemajú vedomosť, kde možno požadovanú informáciu získať.
Mal za to, že zákon o slobode informácií pri § 15 ods. 1 vymedzuje povinnosť postúpenia žiadosti
v prípade pozitívne vymedzenej vedomosti povinnej osoby o mieste (inej povinnej osobe), kde sa

požadované informácie nachádzajú. K ďalším odvolacím námietkam sa žalovaný nevyjadril, nakoľko
ich považoval za subjektívne a nepodložené úvahy žalobkyne.II.
Konanie pred správnym súdom

6. Správnou žalobou zo dňa 25.09.2024 sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie
povinnej osoby preukázateľne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa aplikoval

§ 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, čím prvostupňový správny orgán de facto nikdy nevybavil
jej žiadosť. Zistenie skutkového stavu povinnou osobou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
keďže povinná osoba musí mať k dispozícii údaje o tom, čo vykonáva a každé opatrenie vo výchove
je udelené na základe prerokovania v pedagogickej rade, z ktorej musí existovať zápisnica. Mala za
to, že povinná osoba pri rozhodovaní o podanej žiadosti žalobkyne zo dňa 28.05.2024 nebrala náležitý
zreteľ ani na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok).

Rozhodnutie povinnej osoby Správnym poriadkom stanovené kritéria zjavne nespĺňa. Žalobkyňa
jednotlivé nedostatky rozhodnutia povinnej osoby namietala v podanom odvolaní, žalovaný však na tieto
námietky nereagoval. Rovnako sa dostatočne nevysporiadal ani s námietkou, že rozhodnutie povinnej
osoby je nepreskúmateľné, keďže jeho výrok nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia. Dokonca žalovaný
svojvoľne, bez bližšieho odôvodnenia konštatoval v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

že k ostatnej argumentácii žalobkyne v podanom odvolaní sa nebude vyjadrovať, nakoľko uvedené
považuje za subjektívne a nepodložené úvahy žiadateľky. Je teda evidentné, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného opomenulo, lepšie povedané odignorovalo viacero argumentov žalobkyne, čo ho taktiež
robí nezákonným.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že samotná povinná osoba poukazuje na § 58 ods. 1 a 2 Školského
zákona, podľa ktorého môže udeliť opatrenia vo výchove, ktorých počet za jednotlivé školské roky
bol predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií. Povinná osoba podľa žalobkyne teda musí mať k
dispozícii údaje o tom, čo sama vykonáva. Ak nevyužíva danú právomoc, ktorú jej umožňuje § 58 ods. 1
a 2 Školského zákona, tak potom aj to je informácia, ktorá podlieha režimu zákona o slobode informácií,

a teda v takom prípade mala byť žalobkyni sprístupnená informácia o počte udelených opatrení vo
výchove ako sedemdesiat núl. Zistenie skutkového stavu povinnou osobou teda bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba uviedla aj to, že jej zo žiadneho
ustanovenia Školského zákona nevyplýva povinnosť viesť evidenciu opatrení vo výchove v štruktúre
žiadanej žalobkyňou. Zákon o slobode informácií však nijako neobmedzuje sprístupnenie informácií na

základe toho, či je povinná osoba na základe nejakého zákonného ustanovenia ich povinná evidovať.
Kľúčové je teda, či požadované informácie má povinná osoba k dispozícii, nie či ich musí mať zo zákona
k dispozícii. Žalobkyňa žiadala iba počty udelených opatrení vo výchove, nelimitovala povinnú osobu
žiadnou špeciálnou štruktúrou. Žalobkyňa rovnako nepožadovala žiadne štatistické spracovanie údajov,
ale len informácie, ktoré má mať povinná osoba k dispozícii, preto nie je opodstatnené, ak povinná osoba

poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 190/2008
zo dňa 27.05.2009.

8. S poukazom na § 3 písm. m) Školského zákona ďalej žalobkyňa namietala, že ak by povinná
osoba nemala prehľad o vývoji udelených opatrení vo výchove, porušovala by Školský zákon, pretože

nie je možné v takom prípade kontrolovať a hodnotiť kvalitu výchovy a vzdelávania. Ide teda aj o
verejný záujem, aby povinná osoba mala požadované informácie k dispozícii. Rovnako povinná osoba
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia spomína aj Vyhlášku č. 339/2023 Z. z., pričom
žalobkyňa poukázala na § 3 ods. 3 Vyhlášky č. 339/2023 Z.z. V danom prípade nejde o vytvorenie novej
informácie, keďže požadované informácie identického charakteru na základe úplne rovnakej žiadosti

boli žalobkyni sprístupnené viacerými povinnými osobami, na ktoré bližšie poukázala v žalobe. Napriek
tomu do dnešného dňa neboli žalobkyni požadované informácie povinnou osobou sprístupnené, čím
bolo zmarené uplatnenie jej základných práv a slobôd a bola jej spôsobená ujma na jej právach - škoda.
Navyše v zmysle § 19 ods. 5 Správneho poriadku žalobkyňa tvrdí, že žiadala o potvrdenie prijatia svojho
odvolania elektronickou poštou na e-mailovú adresu A., čo však povinná osoba nevykonala, čím podľa

žalobkyne porušila § 19 ods. 5 Správneho poriadku.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2024 uviedol, že žiadosť žalobkyne bola povinnou
osobou riadne odmietnutá v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa sa podanou žalobou snažínavodiťdojem,žepovinnáosobamalaopodanejžiadostirozhodnúťtak,žebuďmalažiadanéinformácie
poskytnúť, alebo rozhodnutím žiadané informácie nesprístupniť. Uvedené rovnako tak nepovažoval
žalovaný za správne a zákonné, pretože v danom prípade povinná osoba žiadané informácie nemá

k dispozícií, a teda žalobkyňou žiadané formy rozhodnutia by neprichádzali do úvahy. Žalovaný zastáva
názor, že povinná osoba v danej veci zistila presne a úplne skutkový stav veci a na základe uvedeného
rozhodla. Oprávnená osoba môže žiadať iba informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícií. Zo znenia
a účelu zákona o slobode informácií nemožno vyvodiť, žeby informácie mali byť spracované podľa
pokynov žalobkyne. Povinná osoba nemá povinnosť spracovať údaje inou formou ako je tá, v ktorej

sa nachádzajú v jej informačnom systéme ani povinnosť poskytnúť oprávnenej osobe informácie, ak
sa v ich originálnej podobe v jej dokumentácií nenachádzajú. Prístup k informáciám reálne znamená
možnosť uviesť žalobkyni údaje, s ktorými povinná osoba pracuje. Povinná osoba spravidla pracuje s
veľkým množstvom údajov, ktoré však nemusia mať nevyhnutne formu požadovanú žalobkyňou. Hoci
zákon o slobode informácií pojem informácia nedefinuje, nie je možné z jeho obsahu prijať záver, že pod
informáciou treba rozumieť aj výstup, pre vytvorenie ktorého je potrebné určité štatistické spracovanie

údajov. Identický názor je obsiahnutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sži/2/2016 zo
dňa 31.05.2017. Podľa názoru žalovaného žalobkyňou požadované informácie nie sú primárnym
výsledkom činnosti povinnej osoby. Uvedené len podporuje argumentáciu povinnej osoby, že žiadane
informácie nemala k dispozícií a teda nebola ich žalobkyni povinná sprístupniť. Žalovaný nesúhlasil
ani s vyjadrením žalobkyne podľa ktorého jej mali byť sprístupnené informácie o počte udelených

opatrení vo výchove ako „sedemdesiat núl“. Poskytnutie takejto informácie žalobkyni by nemalo žiadnu
výpovednú hodnotu. Žalovaný nevidel dôvod na to, aby boli v odpovediach na žiadosti o poskytnutie
informácií uvedené skutočnosti nezakladajúce sa na reálnych faktoch. Odmietnutie žiadosti žalobkyne
o sprístupnenie informácií povinnou osobou pokladá žalovaný za správne, pretože povinná osoba
požadované informácie nemá k dispozícií. Predloženie výsledkov žiadostí žalobkyne na iné inštitúcie nič

nemení na tom, že povinná osoba požadované informácie k dispozícií nemá. Aj vzhľadom na rozsiahlosť
obsahu požadovaných informácií, ich výpovednú hodnotu a konanie žalobkyne je rovnako tak potrebné
sa zaoberať tým, či žalobkyňa nevyužíva zákon o slobode informácií vo vzťahu ku povinným osobám
šikanóznym spôsobom s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/9/2014 zo dňa
26.05.2014. Žalovaný mal za to, že ak by aj (rovnako tak hypoteticky) povinná osoba porušila povinnosti

dané jej Školským zákonom (čo v uvedenom konaní žalovaný popiera) nemalo by to vplyv na správnu
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha v konečnom dôsledku sprístupnenia informácií, ktorými povinná
osoba jednoducho nedisponuje. Už aj z uvedeného dôvodu je potrebné považovať podanú žalobu za
nedôvodnú. Ďalej žalovaný uviedol, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo žalobkyňou
podané prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy a to autorizovaným podaním podľa zákona

č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj zákon o e-Governmente). Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente sa
elektronická doručenka zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej schránky,
ktorejdoručenieelektronickádoručenkapotvrdzujeatoajaktátoelektronickáschránkaniejeaktivovaná
– ako je to v prípade žalobkyne. Zaslaním elektronickej doručenky, prostredníctvom ústredného portálu

verejnej správy žalobkyni bola povinnosť potvrdenie prijatia odvolania povinnou osobou splnená.
Aktivácia elektronickej schránky žalobkyne na doručovanie je výlučne v jej kompetencii. Informácie o
tom, že elektronická schránka žalobkyne na doručovanie je neaktívna vyplývajú aj z predloženej e-
mailovej komunikácie s Gymnáziom F. G. v Martine zo dňa 21.06.2024 v ktorom sa uvádza, že schránka
E-goverment je neaktívna.

10. Žalobkyňa v replike zo dňa 09.12.2024 dala do pozornosti Školský poriadok povinnej osoby na
školský rok 2024/2025 zo dňa 03.09.2024 (ďalej aj Školský poriadok), konkrétne čl. 5 bod 5.3, bod
5.5, bod 5.6., bod 5.8. Školského poriadku, ktoré svedčia o tom, že žalobkyňou žiadanú informáciu
povinná osoba musela prerokovať na pedagogickej rade, z čoho logicky vyplýva, že povinná osoba

musela disponovať požadovanou informáciou, resp. informáciami tak, ako aj iné povinné osoby
(napr. Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava, alebo Gymnázium Varšavská 1677/1, Žilina), ktoré
požadované informácie bez akýchkoľvek problémov, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
o slobode informácií poskytli žalobkyni, ako to bolo aj preukázané pripojenými listinnými dôkazmi k
podanej správnej žalobe. Pokiaľ sa žalovaný neoboznámil so Školským poriadkom povinnej osoby

pred vydaním napadnutého rozhodnutia, tak je možné ustáliť, že zistenie skutkového stavu žalovaným
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo v konečnom dôsledku malo aj za následok, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše z
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z rozhodnutia povinnej osoby nijako nevyplýva, prečosa kompetentné orgány verejnej správy (t. j. žalovaný a povinná osoba) neoboznámili s predmetným
Školským poriadkom (alternatívne so Školským poriadkom platným a účinným v čase podania žiadosti
žalobkyne o sprístupnenie informácií, ktorý taktiež obsahoval vyššie citované ustanovenia), hoci je

evidentné,žeŠkolskýporiadokobsahovaltakéustanovenia,ktorémalipriamusúvislosťspožadovanými
informáciami, ktoré žalobkyni neboli sprístupnené. Táto podstatná vada robí namietané administratívne
rozhodnutie aj nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa za účelom ozrejmenia svojej
argumentácie poukázala na § 3 ods. 3 Vyhlášky č. 339/2023 Z. z., na ktoré taktiež poukazovala
nielen v podanej správnej žalobe, ale už aj v administratívnom konaní, konkrétne v podanom odvolaní

proti rozhodnutiu povinnej osoby, čo však žalovanému evidentne ušlo pozornosti. S poukazom aj na
uvedené skutočnosti naďalej nemôže obstáť námietka žalovaného, že povinnosť evidencie udelených
opatrení vo výchove nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Uvedené námietky rovnako
nasvedčujú tomu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Absencia zápisnice (resp. zápisníc) z rokovania pedagogickej rady navyše preukazuje aj to, že zo
strany povinnej osoby došlo k nesprávnemu postupu a konaniu v rámci evidencie dokumentácie, čo v

konečnom dôsledku malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Dôvodnosť správnej žaloby
nevyvracajú ani žalovaným citované súdne rozhodnutia v bode 19. a 20. vyjadrenia žalovaného, v
ktorých príslušné súdy po stránke skutkovej, ako aj po stránke právnej riešili úplne iné prípady, preto
podľa názoru žalobkyne nie je možné na ne prihliadať v tomto súdnom konaní. Žalovaný v čl. VII. bode
21. svojho vyjadrenia sa účelovo snaží ospravedlniť nesprístupnenie požadovaných informácií (konajúc

tým v rozpore so zákonom o slobode informácií) tvrdením, že žalobkyňou požadované informácie
nie sú primárnym výsledkom činnosti povinnej osoby. Žalobkyňa s uvedeným tvrdením žalovaného
rozhodne nesúhlasí, keďže požadované informácie v zmysle jej žiadosti o sprístupnenie informácií sú
výsledkom činnosti povinnej osoby, a dokonca primárnym s poukazom na Školský poriadok povinnej
osoby, v ktorom práve povinná osoba zdôrazňuje dôležitosť výchovno-vzdelávacieho procesu a opatrení

vo výchove. Žalobkyňa v podanej žalobe totiž netvrdila, že zo strany povinnej osoby jej mali byť
sprístupnené informácie o počte udelených opatrení vo výchove ako „sedemdesiat núl“. Žalovaný
na označenom mieste vyjadrenia vyslovuje názor, že poskytnutie hore uvedenej informácie žalobkyni
by nemalo žiadnu výpovednú hodnotu. Žalobkyňa zastáva názor, že uvedené úvahy žalovaného sú
právne irelevantné a bezpredmetné, pretože základnou povinnosťou povinnej osoby (resp. nariadeného

orgánu povinnej osoby) podľa zákona o slobode informácií je to, aby požadovanú informáciu (resp.
informácie) poskytla oprávnenej osobe riadne a včas, a nie to, aby uvažovala nad tým, či požadovaná
informácia má výpovednú hodnotu oprávnenej osobe, a pokiaľ áno, akú. Skúmanie tejto skutočnosti
v podstate ani neprináleží povinnej osobe, takúto právomoc povinným osobám neukladá ani zákon o
slobode informácií, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis. Vzhľadom aj na uvedené dôvody nie je

možné súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobkyňou predložené odpovede od iných povinných osôb
by boli irelevantné. Práve naopak, podľa názoru žalobkyne predložené odpovede preukazujú nesprávny
postup a nesprávne rozhodnutie povinnej osoby, a v širšom slova zmysle aj nesprávne rozhodnutie
žalovaného, ktorý v administratívnom konaní správnou žalobou napadnutým rozhodnutím v podstate
odobril nezákonné rozhodnutie povinnej osoby. Poznamenala, že pri podávaní žiadosti o poskytnutie

informácií dňa 28.05.2024 postupovala štandardným a zákonom dovoleným postupom s cieľom získať
požadované informácie, pričom jej konanie rozhodne nemalo šikanózny charakter. Z § 17 ods. 2
zákona o slobode informácií vyplýva, vyhľadávanie a zber prípadne aj väčšieho počtu oddelených alebo
odlišných informácií je činnosť, ktorú zákonodarca predpokladal pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie
informácie. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne vykladá § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente,

pričom poukázala na § 19 ods. 5 Správneho poriadku, z ktorého explicitne vyplýva, že „na žiadosť
účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť“. V citovanom zákonnom ustanovení nie je nijakým
spôsobomobmedzené,prípadneregulované,vktorýchprípadochjemožnéodtejtozákonomstanovenej
povinnosti povinnej osoby upustiť. Preto je možné konštatovať, že podanie odvolania cez Ústredný
portál verejnej správy povinnú osobu od splnenia zákonom stanovenej povinnosti potvrdenia prijatia

odvolania nijako neoslobodzuje. Zvlášť to platí aj v tomto prípade, pretože žalobkyňa v závere svojho
odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby vyslovene žiadala v zmysle § 19 ods. 5 Správneho poriadku
o potvrdenie prijatia podania (odvolania) elektronickou poštou na e-mailovú adresu uvedenú v bode 8.
odvolania.

11. Žalovaný v duplike zo dňa 19.12.2024 uviedol, že esenciálny základ splnenia povinnosti správneho
orgánu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií je predpoklad, že správny orgán disponuje
požadovanými informáciami. Je zrejmé, že informácie, ktoré žalobkyňa žiadala vo svojej žiadosti
zo dňa 28.05.2024 nemal správny orgán k dispozícii. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to,že postupy tak žalovaného ako aj správneho orgánu na prvom stupni boli zákonné. Žalovaný mal
ďalej za to, že na uvedenej skutočnosti nič nezmení ani rozsiahla argumentácia žalobkyne, ktorá sa
venuje prevažne tomu, prečo by mal správny orgán na prvom stupni danými informáciami disponovať.

Poukázal na to, že žalobkyňa predloženou žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 28.05.2024
požaduje počet udelených opatrení vo výchove špecifikovaných podľa druhu za obdobie určených
desiatich školských rokov spätne. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa požaduje sprístupnenie informácií
z obdobia desiatich rokov spred platnosti a účinnosti predloženého Školského poriadku. Žalovaný
považoval všetku argumentáciu vzťahujúcu sa na predložený Školský poriadok povinnej osoby za

bezpredmetnú. Navyše žalobkyňa v podanej replike na viacerých miestach direktívnym spôsobom
prejudikuje dokazovanie v danej právnej veci avšak uvedené je potrebné vnímať iba ako subjektívne a
ničím nepodložené predstavy žalobkyne.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.01.2025 k duplike žalovaného uviedla, že povinná osoba
pri vybavovaní žiadosti žalobkyne o sprístupnení informácií zo dňa 28.05.2024 porušila príslušné

ustanovenia o konaní, pretože neposkytla žalobkyňou požadované informácie, hoci iné povinné
osoby žalobkyňou požadované informácie identického charakteru na základe úplne rovnakej žiadosti
sprístupnili žalobkyni, ako to žalobkyňa aj preukázala listinnými dôkazmi pripojenými k správnej žalobe.
Pokiaľ teda iné povinné osoby preukázateľne disponujú žalobkyňou žiadanými informáciami, tak s
týmito informáciami musí disponovať aj správny orgán prvého stupňa v tomto prejednávanom prípade.

Žalobkyňa v tomto smere poukazuje na Školský poriadok (označený ako Vnútorný poriadok školy
pre žiakov) povinnej osoby napríklad za školské roky 2019/2020 a 2020/2021 (tvoria prílohu tohto
vyjadrenia), teda za posledné dva školské roky, za ktoré žalobkyňa požadovala sprístupnenie informácií.
V pripojených školských poriadkoch povinnej osoby je vyslovene uvedené, že sa opatrenia vo výchove
prerokujú v pedagogickej rade (podobne, ako aj v školskom poriadku povinnej osoby za školský rok

2024/2025). Vyššie uvedené skutočnosti (spolu s pripojenými listinnými dôkazmi) rovnako svedčia o
tom, že argumentácia žalobkyne je nielen relevantná, ale táto argumentácia aj potvrdzuje tú podstatnú
skutočnosť, že žalobkyňou požadované informácie má povinná osoba k dispozícii a bola ich povinná
sprístupniť žalobkyni. Na tomto mieste je potrebné znovu zvýrazniť, že v pripojených dokumentoch
je taktiež zdôraznená dôležitosť výchovno-vzdelávacieho procesu a opatrení vo výchove Žalobkyňa v

danej právnej veci nič neprejudikuje, iba poukazuje na nesprávny postup a nezákonné rozhodovanie
žalovaného (vrátane povinnej osoby), pričom jej tvrdenia rozhodne nie je možné vnímať ako subjektívne
predstavy, keďže žalobkyňa svoje tvrdenia podporuje nielen právnou argumentáciou, ale aj právne
relevantnými listinnými dôkazmi.

13. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 27.01.2025 bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 31.01.2025.

III.
Právne posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd sa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP)
vyhlásil dňa 11.12.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 30.09.2025), ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

15. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol, a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa o odmietnutí žiadosti žalobkyne zo dňa 28.05.2024 o sprístupnenie informácií
potvrdil. Žalobkyňa svojou žiadosťou adresovanou správnemu orgánu prvého stupňa žiadala sprístupniť

sedemdesiat informácií, a to počet udelených opatrení vo výchove podľa druhu za obdobie určených
desiatich školských rokov u povinnej osoby

16. Podstatou tohto konania je posúdenie charakteru žalobkyňou požadovanej informácie, a to či sa
jedná o informáciu, ktorou povinná osoba disponovala, a teda bola povinná ju žalobkyni sprístupniť,

alebo o informáciu, na ktorú sa právo na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode
informácií nevzťahuje.17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k
dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,

politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje,
nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu
získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované

informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§18).

19. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

20. Podľa § 58 ods. 1 Školského zákona, za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za
statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

21. Podľa § 58 ods. 2 Školského zákona, ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť

napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa,
podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

22. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 339/2023 Z.z., pedagogickú dokumentáciu strednej školy tvorí

a) triedna kniha,
b) triedny výkaz,
c) denník evidencie odborného výcviku, ak ide o strednú odbornú školu,
d) katalógový list žiaka,
e) protokol o maturitnej skúške,

f) protokol o záverečnej skúške, ak ide o strednú odbornú školu,
g) protokol o absolventskej skúške, ak ide o konzervatórium a školu umeleckého priemyslu,
h) protokol o komisionálnej skúške.

23. Podľa §3 ods. 3 Vyhlášky č. 339/2023 Z.z., ďalšiu dokumentáciu strednej školy tvorí najmä

a) rozvrh hodín,
b) zápisnica z rokovania pedagogickej rady,
c) zápisnica z rokovania predmetovej komisie, ak je zriadená,
d) dokumentácia o záujmovej činnosti školy,
e) dokumentácia o aktivitách podľa § 33 ods. 12 zákona.

24. Podľa čl. 5 ods. 5 Školského poriadku:

5.1 Za vzorné správanie, vzorné plnenie povinností, mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy,

dlhodobú svedomitú prácu, výrazne prosociálne správanie, ktoré pozitívne ovplyvňuje
sociálnu klímu v triede a v škole a záslužný alebo statočný čin, možno žiakovi udeliť pochvalu
alebo iné ocenenie.
5.2 Pochvalu alebo iné ocenenie udeľuje žiakovi triedny učiteľ alebo riaditeľ. V osobitne
odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o mimoriadne záslužný alebo statočný čin, môže

žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie zástupca zriaďovateľa strednej školy, zástupca
štátnej správy v školstve alebo minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
5.3 Návrhy na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokujú v pedagogickej rade.
Pochvala alebo iné ocenenie sa udeľuje spravidla na zhromaždení triedy alebo školy.
5.4 Žiakovi, ktorý za polrok nevymeškal žiadnu vyučovaciu hodinu, bude udelená pochvala od triedneho

učiteľa.
5.5 Na posilnenie disciplíny, za menej závažné, závažnejšie alebo opakované priestupky voči
školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam, mravným normám
spoločnosti alebo ak žiak narúša činnosť kolektívu, možno žiakovi uložiť napomenutie alebopokarhanie nasledovne:
a) napomenutie od triedneho učiteľa,
b) pokarhanie od triedneho učiteľa,

c) pokarhanie od riaditeľa.
5.6 Žiakovi možno uložiť za závažné alebo opakované previnenia voči školskému poriadku,
zásadám spolunažívania, ľudským právam alebo mravným normám spoločnosti:
a) podmienečné vylúčenie,
b) vylúčenie.

5.7 Opatrenie vo výchove podľa odseku 5.6 možno uložiť žiakovi strednej školy len vtedy, ak skončil
plnenie povinnej školskej dochádzky.
5.8 Žiakovi je možné uložiť opatrenia vo výchove podľa odsekov 5.5 a 5.6 po prerokovaní v
pedagogickej rade do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o previnení žiaka dozvedel
pedagogický zamestnanec školy, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď sa žiak
previnenia dopustil. Za jedno previnenie sa ukladá len jedno opatrenie vo výchove.

5.9 Pred uložením opatrenia vo výchove podľa odsekov 5.5 a 5.6 je potrebné previnenie žiaka
objektívne prešetriť. Podľa potreby, najmä pri posudzovaní závažného alebo opakovaného
previnenia, sa na jeho prerokovanie za účasti žiaka prizve zákonný zástupca žiaka, prípadne i
delegovaný zástupca rady školy.
5.10 Uloženie opatrenia vo výchove podľa odseku 5.5 a odseku 5.6 písmeno a) sa oznamuje

žiakovi spravidla pred kolektívom triedy alebo školy.
5.11 V rozhodnutí o uložení opatrenia vo výchove podľa odseku 5.6 písm.
a) určí riaditeľ školy skúšobnú lehotu, a to najdlhšie na jeden rok. Ak sa podmienečne
vylúčený žiak v skúšobnej lehote osvedčil, riaditeľ školy upustí od vylúčenia. Ak sa žiak v tejto lehote
dopustí ďalšieho závažného previnenia, riaditeľ školy uloží žiakovi opatrenie vo výchove podľa odseku

5.6 písm. b).
5.12 Na rozhodovanie riaditeľa podľa odseku 5.5 písm. c) a podľa odseku 5.6 písm. a) sa
nevzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní.
5.13 Opatrenie vo výchove udelené, resp. uložené neplnoletému žiakovi oznamuje riaditeľ
školy zákonnému zástupcovi žiaka písomne.

25. Podľa § 19 ods. 5 Správneho poriadku, na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania
potvrdiť.

26. Správny súd primárne poukazuje na to, že právo na informácie je neoddeliteľne spojené s

materiálnym právnym štátom. Len v slobodnom, demokratickom a právnom štáte sa totiž verejná moc
realizuje v informačne otvorenom priestore. Opakom uvedeného je kabinetný výkon verejnej moci
spojenýsobmedzenýminformovanímojehoobsahu.Rozdielmedziuvedenýmiformamivýkonuverejnej
moci následne spočíva aj v tom, ako je prístup k informáciám normatívne upravený. S demokraciou
a slobodou je totiž spojený princíp spočívajúci v tom, že všetky informácie sa považujú za verejne

prístupné, okrem tých, ktoré sú výslovne označené ako utajené či neverejné. V uvedenom kontexte preto
právo na informácie neznamená len právo jednotlivca vyhľadať a získať informáciu ale aj prostriedok
kontroly výkonu verejnej moci zo strany verejnosti (porovnaj nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
830/2016 zo dňa 02.02.2017). Normatívnym pretavením ústavne garantovanej deklarácie práva na
prístup k informáciám vyjadrenej v čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj Ústava SR)

je potom zákon o slobode informácií. Podľa tohto zákona môže povinná osoba neposkytnúť požadovanú
informáciu len na základe niektorého zo zákonných dôvodov vymedzených v § 8 až § 13, resp. v prípade,
ak jej poskytnutie vylučuje osobitný zákon (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Sži 4/2009 zo dňa 21.04.2010).

27. V preskúmavanej veci prvostupňový správny orgán postupom podľa § 15 ods. 1 zákona o
slobode informácií žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácie odmietol so stručným odôvodnením,
že požadované informácie v štruktúre v ktorej ich žalobkyňa žiada nemá k dispozícii. Zároveň mal za
to, že zo žiadneho ustanovenia zákona mu nevyplýva ako povinnej osobe povinnosť viesť evidenciu
opatrení vo výchove. O odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Košický samosprávny

kraj (žalovaný) napadnutým rozhodnutím tak, že v podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie
žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z opäť stručného odôvodnenia žalovaného
správneho orgánu je možné vyvodiť, že odvolací orgán sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciousprávnehoorgánuprvéhostupňa,tedažepožadovanéinformáciežiadateľaprvostupňovýsprávnyorgán
nemá k dispozícii.

28. Správny súd v Košiciach sa s touto právnou argumentáciou nestotožnil. V tejto súvislosti súd
poukazuje na nález Ústavného súdu SR v súvislosti s výkladom čl. 26 Ústavy SR č. k. I. ÚS/236/06-59
zo dňa 28.06.2007, v ktorom tento uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie
zaručené v článku 26 Ústavy má tri zložky a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide
o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácie, vlastné zisťovanie, či

v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú a aké a kde sa nachádzajú.
Prijímanie informácie získaných informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom
pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať
tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu
zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie
informácie akýmkoľvek spôsobom odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším

subjektom. Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol
ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom
využije technické zariadenie určené na vyhotovenie obrazového, zvukového alebo zvukovo-obrazového
záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96).“

29. Zákon o slobode informácií predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných
osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov. Vzťah medzi
povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle infozákona je osobitným
druhom administratívno-správneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie okrem tých, u ktorých to

zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobode informácií, ale
môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.

30. Podľa názoru správneho súdu tvrdenie žalovaného, že neeviduje v osobitnej (súhrnnej) evidencii
informácie požadované žalobkyňou, nemôže byť sama o sebe dôvodom na odmietnutie žiadosti o

sprístupnenie informácii podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácii.
Zo žiadosti žalobkyne je zrejmé, že sa jej žiadosť týka školských rokov 2011 až 2021. V rámci
zákonného obmedzenia je preto potrebné vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie
nemožno žalobkyni sprístupniť. To že informácie nemá žalovaný v žiadnom (neautomatizovanom)
systéme, neznamená, že ich reálne nemá. Ak ich k dispozícii má, ale v inej forme a nejde o situáciu

podľa § 8 až § 12 zákona o slobode informácii, je povinný ich sprístupniť, pričom nie je viazaný
štruktúrou požadovanou žalobkyňou. Pokiaľ by sa na základe žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo
nielen mechanické vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré mala povinná osoba k dispozícii,
ale vyžadovalo by sa aj ich kvalifikované spracovanie, pre ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň
intelektuálnej náročnosti potrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia či

analýzy),išlobyovytvorenienovejinformácie,ktorejsprístupneniemožnoodmietnuťzdôvodu,žetakúto
informáciu nemá povinná osoba k dispozícii. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy
v súvislosti s vybavením príslušnej žiadosti sa vyžaduje iba vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch
či spisoch (viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/6/2024 zo
dňa 27.06.2024). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že si je vedomý skutočnosti, že vyhľadávanie

požadovaných informácií môže byť často spojené s časovou náročnosťou, ale riešením tejto situácie nie
je a nemôže byť nesprístupnenie informácií z dôvodu, že ich nemá povinná osoba k dispozícii. V prípade
časovejnáročnostivyhľadaniainformáciezákonodarcaupravilinštitútpredĺženialehotynasprístupnenie
informácie podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o slobode informácií alebo umožňuje povinnej osobe
dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie (§ 16 ods. 1 zákona o slobode informácií),

ktorý by mohol byť pre ňu časovo menej náročný.

31. Zohľadniac uvedené východiská správny súd konštatuje, že žalobkyňa v tu posudzovanom prípade
žiadala o informácie, ktoré sa jednoznačne týkajú právomoci povinnej osoby. Z vyššie citovaných
ustanovení Školského zákona je zrejmé, že je v právomoci školy udeliť žiakovi školy opatrenia vo

výchove, ktoré boli obsahom žiadosti žalobkyne. Zároveň zo znenia čl. 5 Školského poriadku vyplýva,
že jednotlivé druhy výchovných opatrení možno uložiť až po prerokovaní v pedagogickej rade školy,
pričom Vyhláška č. 339/2023 Z.z. bližšie špecifikuje, že súčasťou dokumentácie strednej školy sú
aj jednotlivé zápisnice z rokovania pedagogickej rady. Zároveň z predmetnej Vyhlášky je zrejmé, žesúčasťou pedagogickej dokumentácie je aj katalógový list žiaka, ktorého obsahovou súčasťou by
mali byť jednotlivé výchovné opatrenia, ak mu boli uložené. Preto, ak žalobkyňa žiadala informácie
o uložených výchovných opatreniach, žiadala informácie, ktoré by sa v zmysle vyššie uvedeného mali

v dokumentácii povinnej osoby nachádzať, preto povinná osoba mohla požadované informácie vyhľadať
ažalobkynisprístupniť.Žiadosťžalobkyneneznelanavytváranieakejkoľveknovejinformácie-nežiadala
o vypracovanie analýzy, rozboru či stanoviska, nežiadala vyhľadané údaje kvalitatívne posudzovať -
žiadalalenpodanieinformácieopočteuloženýchvýchovnýchopatrenízajednotlivéškolskéroky,pričom
sprístupnenie tejto informácie nevyžaduje žiadnu intelektuálnu či tvorivú činnosť povinnej osoby, len jej

mechanické vyhľadanie.

32. Hoci prvostupňový správny orgán žalobkyňou požadované informácie nesprístupnil z dôvodu, že
ich v štruktúre, v ktorej ich žalobkyňa žiada nemá k dispozícii, vo vyjadrení k žalobe poukázal aj na
to, že v prípade žalobkyne ide o 70 žiadaných údajov, čo nasvedčuje tomu, že poskytnutie informácií
by malo byť časovo náročnejšie. Ako však správny súd uviedol už vyššie, na účely vybavenia takejto

žiadosti neslúži inštitút odmietnutia informácie z dôvodu neexistencie informácie, ale predĺženia lehoty
na sprístupnenie informácie. Uvedené by totiž viedlo k absurdnému dôsledku, že dôvod podľa § 3
ods. 1 zákona o slobode informácií by bolo možné použiť podľa posúdenia konkrétnej situácie - napr.
rozsahu žiadosti, časovej náročnosti či personálneho substrátu povinnej osoby. Právo na informácie by
tak malo značne neurčitý obsah (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.

zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023). Správny súd preto ustálil, že žalobkyňa, ktorá žiadala informácie
o počte udelených výchovných opatrení v jednotlivých školských rokoch nežiadala o vytváranie nových
informácií,alelenoichmechanickévyhľadanie,čonemôžebyťdôvodomprenesprístupnenieinformácie
podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil súd záver žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu za právne nesprávny a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

33. Pokiaľ ide o namietanú vadu týkajúcu sa aplikácie § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií súd
konštatuje, že síce prvostupňový správny orgán pochybil, keď uviedol len § 15 ods. 1 zákona o slobode
informácií, pričom správne malo byť § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 predmetného zákona, avšak
nejde o vadu, ktorá by mala sama o sebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V súvislosti s namietaným

nesprávnym postupom žalovaného s poukazom žalobkyne na § 19 ods. 5 Správneho poriadku súd
konštatuje, že ide o procesné potvrdenie prevzatia podania, nie potvrdenie jeho správnosti a ani nejde
o informáciu v tom zmysle, že správne konanie sa začalo. Nepotvrdenie podania v prípade, keď o to
účastník konania požiada, je síce porušením procesných predpisov a ide by o nesprávny úradný
postup zo strany správneho orgánu avšak bez zrejmých negatívnych dopadov na postavenie samotného

účastníka konania nakoľko nevydanie potvrdenia o prijatí podania samo osebe, bez ďalšieho nemá vplyv
na vecnú správnosť/zákonnosť rozhodnutia.

34. Pokiaľ sa žalovaný snažil vo svojich neskorších vyjadreniach poukázať na šikanózny charakter
žiadostí žalobkyne, mal sa týmto zaoberať v prvom rade vo svojom rozhodnutí, kde sa mohol a

mal zaoberať otázkou zneužitia práva, týmto však svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie
neodôvodnil, preto sa uvedenou otázkou správny súd nezaoberal.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie v súlade s § 191 SSP

zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

36. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedeného
právneho posúdenia veci opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o ňou požadované informácie a svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť, s poukazom na to, že dôvodom pre nesprístupnenie informácie nemôže

byť skutočnosť, že by požadované informácie nemala povinná osoba k dispozícii alebo že ich nemôže
sprístupniť z dôvodu veľkého počtu žiadaných informácii zo strany žalobkyne a to aj vzhľadom na
možnosť čiastočného vyhovenia žiadosti.

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči

neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).